73/1977 Z. z. PREDSEDNÍCTVO FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA

§ 1

Úvodné ustanovenie

Týmto zákonom sa upravuje

a)

dôchodková daň (daň zo zisku);

b)

príspevok na sociálne zabezpečenie.

§ 2

Daňovníci dôchodkovej dane

(1)

Dani podliehajú

a)

družstevné organizácie (družstvá, ich vyššie organizácie, Ústredná rada družstiev,

družstevné podniky včítane podnikov zahraničného obchodu), s výnimkou jednotných roľníckych

družstiev, spoločných poľnohospodárskych podnikov, spoločných družstevných podnikov

a melioračných družstiev;

b)

hospodárske organizácie komunálnych služieb, miestneho priemyslu, podniky Zberné

suroviny, krajské organizácie pre rozvoj a zavádzanie novej techniky v miestnom hospodárstve

a krajské dopravné strediská;

c)

okresné (mestské) stavebné podniky;

d)

- zrušené;

e)

generálne riaditeľstvá, združenia (zväzy) organizácií, pokiaľ aspoň polovica podriadených,

prípadne členských organizácií podlieha dani podľa tohto zákona;

f)

ostatné socialistické organizácie, s výnimkou rozpočtových a príspevkových organizácií,

ich hospodárske zariadenia (podniky), pokiaľ vykonávajú trvalú hospodársku činnosť

a ktorých vzťah k štátnemu rozpočtu nie je upravený inými právnymi predpismi;

1

)

g)

iné organizácie než socialistické, ak sú právnickými osobami;

h)

spoločnosti obchodného a občianskeho práva, ústavy a základiny, podniky verejnoprávnych

korporácií, združenia osôb a iné subjekty so sídlom v cudzine, s výnimkou fyzických

osôb.

(2)

Od dane sú oslobodené

a)

výrobné a pracovné družstvá pre občanov s ťažším zdravotným poškodením, hospodárske

(účelové) zariadenia zväzov invalidov zamestnávajúce občanov s ťažším zdravotným poškodením

a zariadenia zväzov družstiev zabezpečujúce výberovú rekreáciu vlastných členov;

b)

stavebné bytové družstvá, ľudové bytové družstvá a ostatné bytové družstvá (s výnimkou

okresných výstavbových bytových družstiev čo do príjmov z družstevnej bytovej výstavby

údržby (opráv) bytového fondu bytových družstiev a opráv v bytoch členov týchto družstiev;

c)

zväzy bytových družstiev okrem príjmov z ich vlastnej trvalej hospodárskej činnosti;

oslobodenie sa nevzťahuje na podniky a hospodárske zariadenia zriadené týmito zväzmi;

d)

umelecké zväzy, kultúrne fondy a socialistické organizácie zastupujúce autorov alebo

výkonných umelcov, ako aj podniky, ktoré majú v prevádzke tieto zväzy, fondy a organizácie

pokiaľ ich činnosť súvisí s poslaním týchto organizácií;

e)

organizácie hospodársky vedené vyššími orgánmi Komunistickej strany Československa,

Revolučného odborového hnutia, organizácii Národného frontu, Zväzu pre spoluprácu

s armádou a ich hospodárske zariadenia, ktoré sú priamo zapojené na rozpočet spoločenskej

organizácie, pri ktorej boli zriadené, pokiaľ im vyššie orgány spoločenských organizácií

určia odvody najmenej vo výške zodpovedajúcej dani zo zisku podľa tohto zákona. Oslobodenie

sa nevzťahuje na základné organizácie spoločenských organizácií a ich hospodárske

zariadenia, pokiaľ vykonávajú trvalú hospodársku činnosť.

§ 3

Predmet dane

(1)

U daňovníkov uvedených v

§ 2 ods. 1 písm. a) až e)

,

g)

je predmetom dane všetka činnosť a príjmy z nej vyplývajúce. V družstvách pre výstavbu

a správu garáží je predmetom dane trvalá hospodárska činnosť a príjmy z nej vyplývajúce.

(2)

U daňovníkov uvedených v

§ 2 ods. 1 písm. f)

a

§ 2 ods. 2 písm. c)

,

e)

je predmetom dane trvalá hospodárska činnosť a príjmy z nej vyplývajúce.

(3)

U daňovníkov uvedených v

§ 2 ods. 2 písm. b)

je predmetom dane trvalá hospodárska činnosť a príjmy z nej vyplývajúce, okrem príjmov

z družstevnej bytovej výstavby a údržby (opráv) bytového fondu bytových družstiev

a opráv v bytoch členov týchto družstiev.

(4)

V organizáciách uvedených v

§ 2 ods. 2 písm. d)

je predmetom dane trvalá hospodárska činnosť, ktorá nesúvisí s poslaním týchto organizácií,

a príjmy z nej vyplývajúce.

(5)

U daňovníkov, ktorí majú sídlo v Československej socialistickej republike, sú predmetom

dane aj príjmy zo zdrojov v cudzine; títo daňovníci si však môžu odpočítať v cudzine

zaplatenú obdobnú daň pripadajúcu na tieto príjmy, najviac však do sumy dane pripadajúcej

na uvedené príjmy podľa tohto zákona.

(6)

U daňovníkov, ktorí majú sídlo vedenia v cudzine, je predmetom dane všetka činnosť

na území Československej socialistickej republiky a príjmy z nej vyplývajúce a ďalej

všetky ostatné príjmy, ktorých zdroj je na území Československej socialistickej republiky.

§ 4

Základ dane

(1)

Základom dane zo zisku je pre daňovníkov uvedených v

§ 2 ods. 1 písm. a) až f)

a v

§ 2 ods. 2 písm. b) až e)

vytvorený bilančný zisk z činnosti daňovníka podľa

§ 3

a z hospodárenia s majetkom, vykázaný v riadne vedenom účtovníctve, zvýšený o položky,

ktoré treba pripočítať (ďalej len „pripočítateľné položky“), a znížený o položky,

ktoré možno odpočítať (ďalej len „odpočítateľné položky“).

(2)

- zrušený.

(3)

- zrušený.

(4)

- zrušený.

(5)

V spoločenských organizáciách sa do základu dane nezahŕňajú príjmy z členských príspevkov,

darov a zápisného.

(6)

V prípade, že daňovník nevykáže zisk, je základom dane zo zisku suma pripočítateľných

položiek prevyšujúca odpočítateľné položky; ak daňovník vykáže stratu, je základom

tejto dane suma pripočítateľných položiek prevyšujúca súčet straty a odpočítateľných

položiek.

(7)

U daňovníkov uvedených v

§ 2 ods. 1 písm. g)

je základom dane

a)

zisk z činnosti a z hospodárenia s majetkom zvýšený o daň podľa tohto zákona včítane

príslušenstva, ktorá znížila zisk o odpisy základných prostriedkov účtované na ťarchu

zisku, pokiaľ prevyšujú odpisovú sadzbu určenú pre socialistické organizácie, o nepreukázané

náklady a o náklady, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie alebo zabezpečenie príjmov;

v cirkvách a ich organizáciách sa do základu dane nezahŕňajú príspevky členov cirkví,

dary, výnosy kostolných zbierok a odplaty za cirkevné úkony;

b)

30 % nákladov na hrubé mzdy, ak základ dane podľa písmena a) by tvoril menej než

30 % nákladov na hrubé mzdy alebo ak daňovník vykazuje stratu; toto ustanovenie sa

nevzťahuje na cirkevné organizácie.

(8)

U daňovníkov uvedených v

§ 2 ods. 1 písm. h)

základ dane tvoria

a)

príjmy za licenčné a im podobné poplatky a príjmy za technickú pomoc;

b)

príjmy z autorských a prevádzacích práv;

c)

príjmy z úrokov a nájomného;

d)

všetky ostatné príjmy po odpočítaní nákladov nevyhnutne vynaložených v tuzemsku na

ich dosiahnutie, zabezpečenie a údržbu;

e)

30 % nákladov na hrubé mzdy za práce vykonané v tuzemsku, ak základ dane podľa písmena

d) by tvoril menej než 30 % nákladov na hrubé mzdy za práce vykonané v tuzemsku alebo

ak daňovník vykazuje stratu.

(9)

U daňovníkov v likvidácii a u daňovníkov zaniknutých bez vykonania likvidácie, pokiaľ

nemožno základ dane zo zisku určiť spôsobom uvedeným v predchádzajúcich odsekoch,

je základom tejto dane likvidačný zvyšok.

§ 5

Pripočítateľné položky

(1)

Pripočítateľnými položkami sú

a)

sumy, o ktoré sa zvýšili náklady alebo znížili výnosy v rozpore s právnymi predpismi,

príspevky a subvencie zahrnuté do nákladov, ktoré daňovník nie je podľa právnych predpisov

povinný uhradiť, bezodplatné venovania a ďalej sumy, o ktoré daňovník prekročil záväzné

limity nákladov určené vo schválenom finančnom pláne, ktorých druhy určuje vláda Československej

socialistickej republiky;

2

)

b)

vratky dane z pozemkov.

(2)

Pripočítateľnými položkami sú ďalej tieto položky účtované v nákladoch daňovníka

a)

rozdiel, o ktorý sú platené pokuty a penále vyššie než prijaté;

b)

prirážky k náhrade za vypúšťanie nečistených alebo nedostatočne čistených odpadových

vôd;

c)

poplatky za znečisťovanie ovzdušia včítane prirážky;

d)

záporný rozdiel medzi vzniknutými mankami a prijatými náhradami mánk v organizáciách

s prevažne obchodnou činnosťou.

§ 6

Odpočítateľné položky

Odpočítateľné sú tieto položky, pokiaľ sa podľa právnych predpisov neúčtujú v nákladoch

alebo na ťarchu tvorby zisku daňovníka

a)

zaplatená daň z pozemkov; odpočítateľnou položkou však nie je penále súvisiace s

touto daňou;

b)

rozdiel, o ktorý sú prijaté pokuty a penále vyššie než zaplatené;

c)

sumy prijaté od inej organizácie so sídlom v Československej socialistickej republike

z prostriedkov, ktoré sa už podrobili dani zo zisku alebo obdobnej dani, a položky

podrobené už dani zo zisku u toho istého daňovníka, ak sú súčasťou zisku;

d)

subvencie poskytované družstvám invalidov, podnikom invalidov a zväzom bytových družstiev,

pokiaľ sú zahrnuté do zisku.

§ 10

(1)

Príspevok na sociálne zabezpečenie odvádzajú daňovníci uvedení v

§ 2 ods. 1 písm. a)

(okrem okresných výstavbových bytových družstiev a družstiev pre výstavbu a správu

garáží),

b), c)

a

e)

.

3

)

(2)

Základom príspevku na sociálne zabezpečenie je objem mzdových prostriedkov zúčtovaných

v bežnom roku na výplatu včítane doplnkových odmien znížený o odmeny zúčtované na

výplatu najlepším pracovníkom a kolektívom zo sumy, ktorú daňovník dostal ako odmenu

k Červenej zástave päťročnice alebo zástave, prípadne štandarde, ktoré sú jej na roveň

postavené, a o odmeny podľa predpisov o autorskom práve zúčtované na výplatu v bežnom

roku.

4

)

(3)

Príspevok, na sociálne zabezpečenie zahŕňa i poistné nemocenského poistenia.

5

)

Príspevok na sociálne zabezpečenie je súčasťou nákladov daňovníka.

§ 11

(1)

Sadzba dane zo zisku u daňovníkov s prevažne obchodnou činnosťou, s výnimkou daňovníkov

uvedených v odseku 6, v

§ 2 ods. 1 písm. g), h)

, v

§ 2 ods. 2 písm. c), d), e)

, v

§ 20 ods. 1

a s výnimkou spoločných družstevných podnikov a melioračných družstiev

pri rentabilite %

tvorí %

do 5

10,-

nad 5 do 15

10,- + 2,- à

nad 15 do 30

30,- + 1,- à

nad 30 do 50

45,- + 0,5 à

nad 50

55,-.

(2)

Rentabilita sa vypočítava ako pomer bilančného zisku zvýšeného o pripočítateľnú položku;

podľa

§ 5 ods. 1 písm. a)

k celkovým nákladom zníženým o sumu, o ktorú sa zvýšil bilančný zisk [

§ 5 ods. 1 písm. a)

], a to s presnosťou na stotiny.

(3)

Činiteľ „a“ uvedený v odseku 1 sa rovná percentu rentability presahujúcemu spodnú

hranicu príslušného daňového pásma s presnosťou na stotiny.

(4)

Sadzba dane zo zisku sa zvyšuje o prirážku vo výške 10 % k sadzbe dane podľa odseku

1 u všetkých daňovníkov s prevažne obchodnou činnosťou, s výnimkou organizácií spotrebných

družstiev s prevažne obchodnou činnosťou.

(5)

Vypočítaná daň zo zisku sa znižuje o zľavy uvedené v

§ 22

.

(6)

V družstevných podnikoch zahraničného obchodu tvorí sadzba dane zo zisku 75 %.

(7)

Ak je základom dane zo zisku likvidačný zvyšok, tvorí sadzba dane 50 % tohto zvyšku.

§ 12

Daňovníci s prevažne obchodnou činnosťou, včítane družstevných podnikov, zahraničného

obchodu, odvádzajú príspevok na sociálne zabezpečenie vo výške 20 % zo základu podľa

§ 10 ods. 2

.

§ 13

(1)

Sadzba dane zo zisku u daňovníkov s činnosťou prevažne neobchodnou, s výnimkou daňovníkov

uvedených v

§ 2 ods. 1 písm. g), h)

, v

§ 2 ods. 2 písm. c), d), e)

a v

§ 20 ods. 1

pri rentabilite %

tvorí %

do 10

25,-

nad 10 do 15

25,- + 3,- à

nad 15 do 20

40,- + 2,- à

nad 20 do 25

50,- + 1,5 à

nad 25 do 30

57,5 + 1,- à

nad 30 do 35

62,5 + 0,8 à

nad 35 do 40

66,5 + 0,6 à

nad 40 do 45

69,5 + 0,5 à

nad 45 do 50

72,- + 0,4 à

nad 50 do 55

74,- + 0,2 à

nad 55

75,-.

(2)

Rentabilita sa vypočítava ako pomer bilančného zisku zvýšeného o pripočítateľnú položku

podľa

§ 5 ods. 1 písm. a)

k súčtu bilančného zisku a miezd zúčtovaných na výplatu včítane ostatných osobných

nákladov, a to s presnosťou na stotiny.

(3)

Činiteľ „a“ sa rovná percentu rentability presahujúcemu spodnú hranicu príslušného

daňového pásma s presnosťou na stotiny.

(4)

Vypočítaná daň zo zisku sa znižuje o zľavy uvedené v

§ 22

.

(5)

Ak je základom dane zo zisku likvidačný zvyšok, tvorí sadzba dane 50 % tohto zvyšku.

(6)

V advokátskych organizáciách tvorí sadzba dane zo zisku 75 %.

§ 15

(1)

Daňovníci s prevažne neobchodnou činnosťou, s výnimkou uvedenou v odseku 2, odvádzajú

príspevok na sociálne zabezpečenie vo výške 20 % zo základu podľa

§ 10 ods. 2

.

(2)

Príspevok na sociálne zabezpečenie vo výške 10 % základu podľa

§ 10 ods. 2

odvádzajú výskumné ústavy družstiev; družstvá invalidov a podniky invalidov a určený

okruh organizácií s prevažne neobchodnou činnosťou z časti základu podľa

§ 10 ods. 2

, ktorý pripadá na podiel tržieb na vybrané činnosti (služby).

§ 16

Sadzba dane zo zisku pre organizácie uvedené v

§ 2 ods. 2 písm. d) a e)

tvorí 65 % a pre organizácie uvedené v

§ 2 ods. 2 písm. c)

50 % základu podľa

§ 4

.

§ 20

(1)

Sadzba dane zo zisku v generálnych riaditeľstvách, zväzoch družstiev, združeniach

(zväzoch) organizácií a Ústrednej rade družstiev tvorí 50 %.

(2)

Daňovníci uvedení v odseku 1 odvádzajú príspevok na sociálne zabezpečenie vo výške

10 % zo základu podľa

§ 10 ods. 2

.

§ 21

(1)

U daňovníkov uvedených v

§ 2 ods. 1 písm. g)

tvorí sadzba dane zo zisku 65 %.

(2)

U daňovníkov uvedených v

§ 2 ods. 1 písm. h)

tvorí sadzba dane zo zisku

a)

40 % zo základu podľa

§ 4 ods. 8 písm. a)

,

b)

25 % zo základu podľa

§ 4 ods. 8 písm. b)

,

c)

20 % zo základu podľa

§ 4 ods. 8 písm. c)

,

d)

60 % zo základu podľa

§ 4 ods. 8 písm. d), prípadne písm. e)

.

(3)

- zrušený.

§ 22

Zľavy na dani zo zisku

(1)

Ak základ dane zo zisku nepresahuje 80 000 Kčs, tvorí sadzba dane zo zisku 20 % (včítane

prirážky podľa

§ 11 ods. 4

) pre všetkých daňovníkov, pokiaľ je pre nich výhodnejšia.

(2)

Daňovníkom sa poskytuje zľava na dani zo zisku na výchovu učňov v tuzemsku takto

pre preferované činnosti

pre ostatné činnosti

ročne Kčs

na každého učňa v 1. roku výučby

pri internátnej výučbe mimo podniku

5000

3000

pri sústredenej výučbe v podniku

3000

2000

pri individuálnej výučbe

2000

1000

na každého učňa v 2. roku výučby

(pri trojročnej učebnej dobe)

pri internátnej výučbe mimo podniku

3000

2000

pri sústredenej výučbe v podniku

2000

1500

pri individuálnej výučbe

1500

1000.

(3)

Pre družstvá invalidov alebo podniky invalidov a spoločenské organizácie (ich podniky

a hospodárske zariadenia) sa daň zo zisku znižuje o 30 %. Toto ustanovenie nemožno

použiť v prípadoch uvedených v odseku 1.

(4)

Pri vybranom okruhu daňovníkov s prevažne neobchodnou činnosťou, s výnimkou spoločenských

organizácií (ich podnikov a hospodárskych zariadení), sa daň zo zisku pripadajúca

na tržby za vybrané činnosti (služby) znižuje o 40 %; pri medziročnom raste tržieb

za vybrané činnosti (služby) sa percento zľavy na dani zo zisku zvyšuje, a to až do

70 %.

§ 23

Správa dôchodkovej dane a príspevku na sociálne zabezpečenie

(1)

Správu dôchodkovej dane (ďalej len „daň“), ktorej výnos plynie

a)

do rozpočtu národných výborov, vykonávajú orgány poverené príslušnými ústrednými,

orgánmi republík;

6

)

b)

do štátneho rozpočtu federácie, vykonávajú finančné správy.

7

)

(2)

Správu príspevku na sociálne zabezpečenie vykonávajú orgány príslušné na správu dane.

§ 24

Vznik daňovej povinnosti a povinnosti odvodu príspevku na sociálne zabezpečenie

(1)

Daňová povinnosť a povinnosť odvodu príspevku na sociálne zabezpečenie vzniká dňom

začatia dani podrobenej činnosti.

(2)

U daňovníkov uvedených v

§ 2 ods. 1 písm. h)

vzniká daňová povinnosť dňom, keď začali v tuzemsku vykonávať hospodársku činnosť,

prípadne keď sa im vyplácajú alebo k ich dobru pripisujú príjmy podrobené dani.

(3)

Daňovník je povinný začiatok a ukončenie dani podrobenej činnosti oznámiť do 15 dní

miestne príslušným orgánom, ktoré spravujú daň a príspevok na sociálne zabezpečenie.

§ 25

Zdaňovacie obdobie

Zdaňovacím obdobím je bežný kalendárny rok.

§ 26

Daňové priznanie

(1)

Daňovník je povinný podať priznanie k dani a príspevku na sociálne zabezpečenie orgánu

vykonávajúcemu správu dane (

§ 23

), v obvode ktorého mal sídlo 31. decembra zdaňovacieho obdobia, a to do 15. februára

po uplynutí zdaňovacieho obdobia (

§ 25

) a pripojiť k nemu účtovnú uzávierku a ďalšie doklady ustanovené príslušným ministerstvom

financií.

(2)

Daňovník je povinný v priznaní si daň a príspevok na sociálne zabezpečenie sám vypočítať

a uviesť aj prípadné výnimky, zvýhodnenia a zľavy a vyčísliť ich objem v korunách.

(3)

Ak organizácia zanikne bez vykonania likvidácie, je jej právny nástupca povinný podať

do konca nasledujúceho mesiaca priznanie k dani a príspevku na sociálne zabezpečenie

za uplynulú časť roka.

(4)

V prípade likvidácie organizácie trvá daňová povinnosť i povinnosť podávať každoročne

priznanie k dani a príspevku na sociálne zabezpečenie až do skončenia likvidácie.

Po skončení likvidácie je orgán poverený likvidáciou povinný podať do konca nasledujúceho

mesiaca priznanie za uplynulú časť roka a v priznaní k dani zo zisku uviesť aj likvidačný

zvyšok. Priznanie je povinný doložiť začiatočnou a konečnou likvidačnou súvahou a

výkazom o použití likvidačného zvyšku. Likvidačný zvyšok sa pripočíta k základu dane

zo zisku toho roka, v ktorom sa likvidácia skončila.

(5)

Ak sa priznanie nepodalo včas, možno vyrubenú daň a príspevok na sociálne zabezpečenie

zvýšiť až o 10 %.

§ 27

(1)

Daň a príspevok na sociálne zabezpečenie vyrubí orgán vykonávajúci správu dane a

príspevku na sociálne zabezpečenie po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

(2)

Daň sa nevyrubí, pokiaľ je menšia ako 100 Kčs.

(3)

Základ dane a základ príspevku na sociálne zabezpečenie sa zaokrúhľuje na celé 100

Kčs hore; daň, zvýšenie (

§ 26 ods. 5

) a penále sa zaokrúhľujú na celé koruny hore.

§ 28

(1)

O vyrubení dane a príspevku na sociálne zabezpečenie upovedomí orgán vykonávajúci

správu dane a príspevku na sociálne zabezpečenie daňovníka platobným výmerom.

(2)

Proti platobnému výmeru môže daňovník podať do 15 dní odvolanie orgánu, ktorý platobný

výmer vydal.

(3)

Odvolanie nemá odkladný účinok.

§ 29

(1)

Daňovník je povinný najneskôr tretieho dňa pred koncom každého mesiaca platiť mesačné

preddavky na daň zo zisku takto

a)

v januári vo výške jednej dvanástiny plánovanej ročnej daňovej povinnosti;

b)

začínajúc februárom sa výška preddavku vypočíta z bilančného zisku skutočne dosiahnutého

v predchádzajúcom mesiaci. Ak je takto vypočítaný preddavok dane na bežný mesiac vyšší

alebo nižší ako preddavok zročný v predchádzajúcom mesiaci, zúčtuje daňovník rozdiel

pri platení preddavku na bežný mesiac;

c)

po uplynutí každého štvrťroka (s výnimkou posledného štvrťroka) vypočíta daňovník,

koľká je daň zo zisku vypočítaná zo základu skutočne dosiahnutého za čas od začiatku

roka. Rozdiel, o ktorý je vypočítaná daňová povinnosť vyššia alebo nižšia ako súčet

zročných preddavkov na daň zo zisku, daňovník zúčtuje s mesačným preddavkom na túto

daň v prvom mesiaci nasledujúceho štvrťroka. Na žiadosť daňovníka sa môže preplatok

zúčtovať na príspevok na sociálne zabezpečenie alebo jeho nedoplatok, prípadne sa

môže vrátiť;

d)

vo výške jednej dvanástiny plánovanej ročnej daňovej povinnosti v prípade, že nie

je povinný predkladať výkaz o výsledku hospodárenia mesačne. Po uplynutí každého štvrťroka

(s výnimkou posledného štvrťroka) sa postupuje podľa písmena c).

Preddavky sa zaokrúhľujú na celé tisíce Kčs dolu.

(2)

Ak bola daň zo zisku za uplynulý kalendárny rok

a)

100 000 Kčs až 400 000 Kčs platia sa preddavky na daň zo zisku len štvrťročne, a

to zo základu skutočne dosiahnutého od začiatku roka po odpočítaní preddavkov už prv

zročných. Preddavky sú (s výnimkou posledného štvrťroka) zročné najneskôr tretieho

dňa pred koncom prvého mesiaca po skončení štvrťroka;

b)

menej ako 100 000 Kčs, neplatia sa preddavky na daň zo zisku. Celoročnú daňovú povinnosť

vyrovná daňovník v lehote pre podanie priznania k dani.

(3)

Príspevok na sociálne zabezpečenie, ktorý si daňovník sám vypočíta, je zročný v mesačných

preddavkoch najneskôr tretieho dňa pred koncom každého mesiaca, a to vo výške jednej

dvanástiny celoročnej povinnosti vypočítanej z objemu mzdových prostriedkov plánovaných

na príslušný rok a u daňovníkov s rozdielnou výškou príspevku podľa druhu činností

a ich plánovanej skladby. Po uplynutí každého štvrťroka sa výška príspevku na sociálne

zabezpečenie upravuje podľa skutočne zúčtovaného objemu mzdových prostriedkov za uplynulé

obdobie a u daňovníkov s rozdielnou výškou príspevku podľa skutočne dosiahnutých tržieb

v jednotlivých druhoch činností. Ak je takto vypočítaný príspevok na sociálne zabezpečenie

vyšší než odvedené preddavky, je daňovník povinný rozdiel zaplatiť za prvý až tretí

štvrťrok s preddavkom zročným v prvom mesiaci nasledujúceho štvrťroka a za štvrtý

štvrťrok v lehote určenej na podanie priznania k dani a príspevku na sociálne zabezpečenie.

Ak vznikne za prvý až tretí štvrťrok preplatok, odvedie daňovník o tento rozdiel pri

najbližšom preddavku na príspevok na sociálne zabezpečenie menej.

(4)

Daňovník je povinný predložiť orgánu vykonávajúcemu správu dane a správu príspevku

na sociálne zabezpečenie najneskôr do 29. januára výpočet plánovanej ročnej povinnosti

dane a príspevku na sociálne zabezpečenie.

(5)

Ak daň a príspevok na sociálne zabezpečenie vypočítané v priznaní sú vyššie než zaplatené

preddavky na daň a na príspevok na sociálne zabezpečenie, je daňovník povinný zaplatiť

rozdiel v lehote určenej na podanie priznania. Ak sú zaplatené preddavky na daň a

na príspevok na sociálne zabezpečenie vyššie než daň a príspevok na sociálne zabezpečenie

vypočítané v priznaní, zúčtuje sa preplatok za uplynulé zdaňovacie obdobie na preddavky

dane a príspevku na sociálne zabezpečenie v bežnom roku alebo sa na žiadosť vráti

daňovníkovi.

(6)

Ak daň a príspevok na sociálne zabezpečenie určené platobným výmerom sú vyššie než

daň a príspevok na sociálne zabezpečenie vypočítané v priznaní, je daňovník povinný

zaplatiť rozdiel do 15 dní po doručení platobného výmeru.

(7)

Orgán vykonávajúci správu dane a príspevku na sociálne zabezpečenie môže daňovníkom

určiť preddavky inak.

(8)

Ustanovenie o výkone rozhodnutia v daňovom konaní

8

)

platí pre všetkých daňovníkov tejto dane a príspevku na sociálne zabezpečenie; použije

sa obdobne i pri úhrade dlžných súm z účtov v ostatných peňažných ústavoch.

§ 30

(1)

Daň zo zisku z príjmov uvedených v

§ 4 ods. a písm. a), b) a c)

, ktorú sú povinní platiť daňovníci so sídlom v cudzine, sa vyberá zrážkou. Zrážku

je povinný vykonať dlžník, ktorý má bydlisko alebo sídlo v tuzemsku (ďalej len „dlžník“)

vo výške uvedenej v

§ 21 ods. 2 písm. a), b) a c)

.

(2)

Dlžník je povinný zrazenú daň zo zisku odviesť príslušnému orgánu vykonávajúcemu

správu dane najneskôr do 15 dní po dni, keď daňovníkovi (veriteľovi) vypláca alebo

pripisuje v prospech dlžné sumy, a súčasne oznámiť príslušnému orgánu vykonávajúcemu

správu dane sumu, ktorú daňovníkovi (veriteľovi) vypláca alebo pripisuje v prospech,

a právny dôvod svojho záväzku.

(3)

Ak dlžník nevykoná zrážku dane zo zisku alebo zrazenú daň neodvedie, bude sa na ňom

vymáhať ako jeho dlh.

(4)

Daňová povinnosť daňovníka, pokiaľ ide o príjmy uvedené v

§ 4 ods. 8 písm. a), b) a c)

, sa považuje za splnenú zaplatením dane zo zisku zrážkou.

(5)

Federálne ministerstvo financií môže aj v iných prípadoch ustanoviť, že daň zo zisku,

ktorú sú povinní platiť daňovníci so sídlom v cudzine, sa vyberá zrážkou, ak to je

v záujme zabezpečenia dane, a súčasne ustanoviť výšku daňovej zrážky.

§ 31

Penále

(1)

Ak daň alebo príspevok na sociálne zabezpečenie, prípadne preddavky na ne neboli

zaplatené včas, je daňovník povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške

0,1 % z dlžnej sumy. Penále v rovnakej výške je povinný platiť aj dlžník, ak neodviedol

včas daň vyberanú zrážkou (

§ 30

).

(2)

Ak daňovník v priznaní uvedie daň alebo príspevok na sociálne zabezpečenie nižšou

sumou, než bude určená platobným výmerom, zvýši orgán vykonávajúci správu dane a príspevku

na sociálne zabezpečenie daň alebo príspevok o 10 % tohoto rozdielu.

§ 32

Premlčanie

(1)

Daň a príspevok na sociálne zabezpečenie nemožno vyrubiť ani vymáhať po uplynutí

troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol daňovník povinný podať priznanie

k dani a príspevku na sociálne zabezpečenie.

(2)

Ak sa vykoná úkon na vyrubenie alebo vymáhanie dane, prípadne na vymáhanie príspevku

na sociálne zabezpečenie, plynie premlčacia lehota znovu od konca roka, v ktorom bol

daňovník o tomto úkone upovedomený.

§ 33

Kontrola dane a príspevku na sociálne zabezpečenie

(1)

Orgán vykonávajúci správu dane a príspevku na sociálne zabezpečenie preveruje správnosť

a úplnosť daňových priznaní a včasnosť, správnosť a úplnosť platenia dane a príspevku

na sociálne zabezpečenie.

(2)

Daňovníci, prípadne dlžníci, ktorým je uložená povinnosť zrážať daň zo zisku (

§ 30 ods. 1

), sú povinní poskytnúť kontrolným orgánom vysvetlenie a dôkazy o skutočnostiach rozhodujúcich

pre vyrubenie dane a príspevku na sociálne zabezpečenie a urobiť všetko, čo je na

uľahčenie a urýchlenie kontroly potrebné.

§ 34

Konanie

(1)

Pre konanie vo veciach dane a príspevku na sociálne zabezpečenie platia predpisy

o konaní vo veciach daní a poplatkov,

9

)

pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Orgán vykonávajúci správu dane môže daňovníkom uvedeným v

§ 2 ods. 1 písm. h)

určiť inak lehotu oznamovacej povinnosti (

§ 24 ods. 3

), zdaňovacie obdobie (

§ 25

) aj odchylnú lehotu pre podanie daňového priznania (

§ 26 ods. 1

).

§ 35

(1)

Vláda Československej socialistickej republiky môže ustanoviť pre nevyhnutné prípady

spôsob znovurozdeľovania prostriedkov podriadených hospodárskych organizácií generálnym

riaditeľstvom, riadiacim národným výborom, prípadne znovurozdeľovania prostriedkov

výrobných hospodárskych jednotiek a organizácií priamo riadených ústredným orgánom.

(2)

Vláda Československej socialistickej republiky, pokiaľ ide o daňovníkov riadených

orgánmi federácie, a vlády Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej

republiky, pokiaľ ide o daňovníkov riadených orgánmi republík, môžu

a)

povoliť ako experiment, aby organizácie s vhodnými podmienkami nahradili daň a príspevok

na sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona iným vzťahom k štátnemu rozpočtu alebo

rozpočtu národného výboru, prípadne iným spôsobom odvádzali daň a príspevok, a to

na overenie nových spôsobov riadenia, najmä aj zjednotenie jednotlivých ekonomických

nástrojov medzi socialistickými krajinami;

b)

ustanoviť podmienky, za ktorých nebudú prirážky k náhrade za vypúšťanie nečistených

alebo nedostatočne čistených odpadových vôd ako ani poplatky a prirážky za znečisťovanie

ovzdušia pripočítateľnými položkami k zisku na účely výpočtu dane zo zisku.

§ 36

(1)

Federálne ministerstvo financií môže ustanoviť

a)

okruh vybraných organizácií a činností (služieb) podľa

§ 15 ods. 2

a podľa

§ 22 ods. 4

a ďalej percentné zvýšenie zľavy za medziročný rast tržieb za vybrané činnosti (služby)

podľa

§ 22 ods. 4

;

b)

po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí okruh preferovaných

činností podľa

§ 22 ods. 2

;

c)

po prerokovaní s Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu vo vzťahu k cudzine

opatrenia na zabezpečenie vzájomnosti a na zjednodušenie vyberania dane.

(2)

Federálne ministerstvo financií, pokiaľ ide o daňovníkov riadených orgánmi federácie

a o daňovníkov so sídlom v cudzine, a ministerstvá financií Českej socialistickej

republiky a Slovenskej socialistickej republiky, pokiaľ ide o daňovníkov riadených

orgánmi republík, môžu

a)

rozhodnúť v sporných prípadoch o spôsobe zdanenia;

b)

ustanoviť, že daňovníkom dane a príspevku na sociálne zabezpečenie je generálne riaditeľstvo,

prípadne ministerstvo za všetky ním riadené organizácie. V prípade, že riadené organizácie

sa nachádzajú na území oboch národných republík, je na vydanie povolenia potrebná

dohoda s príslušnými orgánmi oboch republík; táto dohoda nie je potrebná pri organizáciách

riadených federálnymi orgánmi;

c)

- zrušené;

d)

znížiť daň zo zisku organizáciám s prevažne obchodnou činnosťou, a to až o 20 % na

dobudovanie obchodnej siete;

e)

- zrušené;

f)

úplne alebo čiastočne oslobodiť od dane zo zisku novobudované organizácie, a to najviac

na dobu dvoch rokov od začatia činnosti;

g)

- zrušené;

h)

urobiť opatrenia, aby sa zabránilo dvojakému zdaneniu toho istého základu dane u

toho istého daňovníka;

ch)

pre jednotlivé prípady urobiť opatrenia na zamedzenie tvrdostí a nezrovnalostí, prípadne

povoliť úľavu, ak to vyžadujú spoločenské záujmy, a určiť orgány a vymedziť ich oprávnenia

na povoľovanie týchto úľav.

§ 37

Federálne ministerstvo financií sa splnomocňuje podrobnejšie upraviť vykonávacím predpisom

§ 2 až 6

,

§ 8, 9

,

11

,

§ 13 až 15

,

§ 22

,

26

,

§ 29 až 31

a

§ 36 tohto zákona

.

§ 38

Výnos dane a príspevku na sociálne zabezpečenie od organizácií riadených federálnymi

orgánmi a od daňovníkov so sídlom v cudzine plynie do štátneho rozpočtu federácie.

§ 39

Zrušujú sa

a)

zákon

č. 101/1970 Zb.

, ktorým sa ustanovujú zásady pre zákony národných rád o dôchodkovej dani a príspevku

na sociálne zabezpečenie,

b)

zákon Slovenskej národnej rady

č. 116/1970 Zb.

o dôchodkovej dani a príspevku na sociálne zabezpečenie,

c)

zákon Českej národnej rady

č. 120/1970 Zb.

o dôchodkovej dani a príspevku na sociálne zabezpečenie,

d)

vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky

č. 9/1971 Zb.

, ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 116/1970 Zb. o dôchodkovej

dani a príspevku na sociálne zabezpečenie,

e)

vyhláška Ministerstva financií Českej socialistickej republiky

č. 10/1971 Zb.

, ktorou sa vykonáva zákon Českej národnej rady č. 120/1970 Zb. o dôchodkovej dani

a príspevku na sociálne zabezpečenie.

§ 40

Účinnosť

(1)

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1972.

(2)

Daň a príspevok na sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona sa vyrubia prvý raz za

kalendárny rok 1972.

(3)

Ustanovenia

§ 26 ods. 1

,

§ 29 ods. 5

a

8

,

§ 31 ods. 2

sa použijú už za rok 1971.

(4)

Zákon č. 103/1974 Zb. o poľnohospodárskej dani nadobudol účinnosť 1. januárom 1975,

zákon č. 142/1975 Zb. o štátnom rozpočte československej federácie na rok 1976 nadobudol

účinnosť 1. januárom 1976, zákon č. 154/1976 Zb., ktorým sa mení zákonná úprava sadzieb

príspevku na sociálne zabezpečenie, nadobudol účinnosť 1. januárom 1977 a zákon č.

62/1977 Zb. o úpravách sústavy odvodov a daní organizácií nadobúda účinnosť 1. januárom

1978 a daň zo zisku a príspevok na sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona sa vyrubia

prvý raz za kalendárny rok 1978.