ZÁKON 73/1973 Z. z. o brannej výchove

§ 1

Účel zákona

Týmto zákonom sa ustanovujú ciele, obsah a rozsah brannej výchovy, spôsob jej riadenia,

práva a povinnosti orgánov, organizácií a účastníkov brannej výchovy.

§ 2

Cieľ brannej výchovy

Hlavným cieľom brannej výchovy je dosiahnuť, aby každý československý občan cítil

vysokú zodpovednosť za osud svojej socialistickej vlasti, aby bol vždy pripravený

postaviť sa na jej obranu a obetavo bojovať za jej slobodu a nezávislosť, za víťazstvo

komunizmu v našej vlasti.

§ 3

Obsah a rozsah brannej výchovy

(1)

Obsahom brannej výchovy je na základe marxizmu-leninizmu sústavne utvárať, prehlbovať

a upevňovať socialistické vlastenectvo, proletársky internacionalizmus a uvedomelý

vzťah občanov k obrane Československej socialistickej republiky a na to potrebné odborné

a technické vedomosti, zručnosti a návyky, fyzickú zdatnosť a psychickú odolnosť.

(2)

Branná výchova zahŕňa brannú výchovu žiakov, učňov a študentov, prípravu brancov,

brannú prípravu vojakov v zálohe, prípravu občanov na civilnú obranu, záujmovú brannú

činnosť a ďalšie činnosti smerujúce k určeným cieľom brannej výchovy.

§ 4

Účasť občanov na brannej výchove

(1)

Účasť občanov na brannej výchove vyplýva z ustanovení Ústavy Československej socialistickej

republiky o obrane vlasti a jej socialistického zriadenia, z potreby organizovať úsilie

občanov o obranu Československej socialistickej republiky, z ich záujmu o zabezpečenie

tejto obrany a zo zodpovednosti za ňu, z uvedomelosti a odhodlania brániť svoju vlasť.

(2)

So zreteľom na potreby zabezpečenia obrany Československej socialistickej republiky,

najmä v čase brannej pohotovosti štátu môže vláda Československej socialistickej republiky

zaviesť povinnú účasť občanov na brannej výchove, pokiaľ ju tento zákon neustanovuje.

§ 5

(1)

Vláda Československej socialistickej republiky v súlade s koncepciou ustanovenou

Radou obrany štátu prijíma opatrenia na jednotné uskutočňovanie brannej výchovy v

Československej socialistickej republike a ustanovuje federálnym ministerstvám a ostatným

federálnym ústredným orgánom štátnej správy úlohy na jej zabezpečenie.

(2)

Vláda Českej socialistickej republiky a vláda Slovenskej socialistickej republiky

v súlade s koncepciou brannej výchovy a s opatreniami prijatými vládou Československej

socialistickej republiky na jednotné uskutočňovanie brannej výchovy ustanovujú úlohy

brannej výchovy ministerstvám, ostatným ústredným orgánom štátnej správy republík

a národným výborom.

§ 6

(1)

Federálne ministerstvá a ostatné federálne ústredné orgány štátnej správy a ministerstvá

a ústredné orgány štátnej správy republík robia vo svojej pôsobnosti opatrenia potrebné

na zabezpečenie brannej výchovy, ustanovujú úlohy podriadeným orgánom a organizáciám

a kontrolujú ich vykonávanie.

(2)

Federálne ministerstvo národnej obrany vydáva smernice a metodické pokyny na zabezpečenie

jednotného uskutočňovania brannej výchovy, poskytuje odbornú pomoc a v súčinnosti

s príslušnými federálnymi orgánmi alebo orgánmi republík sleduje uskutočňovanie brannej

výchovy.

§ 7

(1)

Národné výbory zabezpečujú úlohy brannej výchovy podľa všeobecne záväzných právnych

predpisov, uznesení vlády Českej socialistickej republiky a vlády Slovenskej socialistickej

republiky a podľa smerníc príslušných ministerstiev; riadia uskutočňovanie brannej

výchovy v organizáciách nimi riadených alebo spravovaných; národné výbory vyšších

stupňov usmerňujú, kontrolujú a riadia uskutočňovanie brannej výchovy národnými výbormi

nižších stupňov.

(2)

Národné výbory spolupracujú s ostatnými orgánmi a organizáciami pri uskutočňovaní

brannej výchovy, zjednocujú ich činnosť a vedú občanov k zodpovednému postoju pri

plnení úloh brannej výchovy.

§ 8

Organizácie, ich vedúci pracovníci, ako aj vedúci pracovníci organizačných jednotiek

týchto organizácií plnia v brannej výchove úlohy podľa pokynov nadriadených orgánov.

Pri plnení úloh brannej výchovy vzájomne spolupracujú.

§ 9

(1)

Spoločenské organizácie a orgány Národného frontu sa aktívne zúčastňujú na brannej

výchove z hľadiska svojho spoločenského poslania.

(2)

Zväz pre spoluprácu s armádou ako dobrovoľná branná spoločenská organizácia plní

úlohy vyplývajúce z potrieb obrany Československej socialistickej republiky a v rozsahu

svojej pôsobnosti poskytuje pomoc iným organizáciám pri plnení úloh brannej výchovy.

§ 10

Branná výchova žiakov, učňov a študentov v školách a vo výchovných zariadeniach utvára

ich branné vlastnosti, predovšetkým uvedomelý vzťah k obrane, utvára a prehlbuje ich

branné vedomosti, zručnosti a návyky.

§ 11

(1)

Za brannú výchovu v školách a vo výchovných zariadeniach zodpovedajú v rámci svojej

pôsobnosti Ministerstvo školstva Českej socialistickej republiky a Ministerstvo školstva

Slovenskej socialistickej republiky. Spolupracujú pritom s ostatnými ústrednými orgánmi

štátnej správy, do pôsobnosti ktorých patrí riadenie škôl a výchovných zariadení.

(2)

Ministerstvo školstva Českej socialistickej republiky a Ministerstvo školstva Slovenskej

socialistickej republiky

a)

ustanovujú v spolupráci s Federálnym ministerstvom národnej obrany zásady, obsah

a hlavné úlohy brannej výchovy žiakov, učňov a študentov;

b)

zabezpečujú, aby branná výchova bola organickou súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov,

učňov a študentov a aby sa uskutočňovala v povinnom brannom vyučovaní, v ostatných

vyučovacích predmetoch, v iných formách vyučovania a v záujmovej brannej činnosti;

c)

utvárajú priaznivé podmienky pre brannú výchovu, metodicky riadia školské orgány

nižších stupňov;

d)

zabezpečujú prípravu pedagogických pracovníkov pre brannú výchovu v školách a vo

výchovných zariadeniach.

§ 12

(1)

Krajské a okresné národné výbory riadia a zabezpečujú brannú výchovu v školách a

vo výchovných zariadeniach vo svojej pôsobnosti. Pritom spolupracujú s príslušnými

spoločenskými organizáciami a orgánmi ozbrojených síl.

(2)

Národné výbory utvárajú pre brannú výchovu v školách a vo výchovných zariadeniach

potrebné podmienky, najmä kádrové, materiálne a finančné. Dbajú, aby učitelia, vychovávatelia,

riaditelia škôl a školskí inšpektori mali pre brannú výchovu a jej riadenie zodpovedajúcu

politickú a odbornú kvalifikáciu.

§ 13

Príprava brancov prispieva k upevňovaniu ich uvedomelého aktívneho vzťahu k vojenskej

službe, aby si branci osvojili vedomosti, zručnosti a návyky branného charakteru tak,

ako to vyžaduje ich zaradenie v ozbrojených silách a bojová pripravenosť vojsk.

§ 14

(1)

Príprava brancov sa zveruje do zodpovednosti Zväzu pre spoluprácu s armádou. Zväz

pre spoluprácu s armádou organizuje a vykonáva túto prípravu podľa požiadaviek Federálneho

ministerstva národnej obrany. Spolupracuje pritom s príslušnými orgánmi štátnej správy,

ozbrojených síl, so spoločenskými a inými organizáciami.

(2)

Príprava brancov a odvedencov sa vykonáva od 1. januára roka, v ktorom dovŕšia 18

rokov, do nástupu vojenskej činnej služby. Výber brancov pre ich prípravu zabezpečujú

Federálne ministerstvo národnej obrany, ním určené orgány a národné výbory.

§ 15

Branná príprava vojakov v zálohe posilňuje vedomie ich zodpovednosti za obranu socialistickej

vlasti, prehlbuje ich vzťah k ozbrojeným silám a prispieva k ich trvalej pripravenosti

na úlohy v ozbrojených silách.

§ 16

(1)

Za brannú prípravu vojakov v zálohe zodpovedá vo svojej pôsobnosti Federálne ministerstvo

národnej obrany a Federálne ministerstvo vnútra.

(2)

V rozsahu dohodnutom s týmito ministerstvami sa na brannej príprave vojakov v zálohe

zúčastňuje Zväz pre spoluprácu s armádou a iné organizácie.

(3)

Obsah a rozsah brannej prípravy vojakov v zálohe určuje podľa potrieb Československej

ľudovej armády Federálne ministerstvo národnej obrany a podľa potrieb vojsk ministerstva

vnútra Federálne ministerstvo vnútra.

(4)

V rámci brannej prípravy vojakov v zálohe organizujú a vykonávajú podľa smerníc Federálneho

ministerstva národnej obrany a Federálneho ministerstva vnútra zdokonaľovaciu prípravu

vojakov v zálohe orgány vojenskej správy a príslušné orgány ministerstva vnútra. Masovú

politickú prácu v brannej príprave vojakov v zálohe organizujú a uskutočňujú orgány

vojenskej správy spolu s národnými výbormi, spoločenskými a inými organizáciami.

§ 17

Príprava občanov na civilnú obranu posilňuje zodpovednosť občanov za ich pripravenosť

na civilnú obranu, zabezpečuje, aby si osvojili vedomosti a zručnosti na ochranu najmä

pred účinkami zbraní hromadného ničenia, aby poznali svoje úlohy pri evakuácii a aby

boli pripravení podľa svojich schopností pomáhať pri likvidácii následkov nepriateľského

napadnutia.

§ 18

(1)

Prípravu občanov na civilnú obranu organizuje Federálne ministerstvo národnej obrany.

Za prípravu občanov na civilnú obranu zodpovedajú vedúci organizácií a predsedovia

národných výborov (náčelníci civilnej obrany) v medziach svojej pôsobnosti. Osobitnú

pozornosť pritom venujú zapojeniu mládeže, ktorá sa po ukončení povinnej školskej

dochádzky nezúčastňuje na ďalšej brannej výchove v školách.

(2)

Vykonávanie niektorých úloh v príprave občanov na civilnú obranu môže Federálne ministerstvo

národnej obrany zveriť po vzájomnej dohode spoločenským organizáciám.

§ 19

Záujmová branná činnosť umožňuje občanom, aby uplatňovaním svojich osobných schopností

a záľub prispievali k plneniu úloh spojených s obranou socialistickej vlasti, prispieva

k ich ideovej výchove, zvyšuje ich brannú angažovanosť, rozvíja ich morálne a vôľové

vlastnosti, posilňuje ich branné a technické vedomosti, zručnosti a návyky, ich telesnú

zdatnosť a psychickú odolnosť, potrebné na obranu socialistickej vlasti.

§ 20

Záujmovú brannú činnosť vykonávajú spoločenské organizácie, v ktorých branná výchova

je súčasťou ich činnosti; pritom spolupracujú s Federálnym ministerstvom národnej

obrany, Ministerstvom školstva Českej socialistickej republiky a Ministerstvom školstva

Slovenskej socialistickej republiky, prípadne s inými orgánmi a organizáciami. Vo

vzájomnej spolupráci organizujú aj branné športové a technické súťaže.

§ 21

(1)

Orgány a organizácie, ktoré plnia úlohy v brannej výchove, zodpovedajú za ich všestranné

zabezpečenie a splnenie. Dbajú, aby branná výchova bola súčasťou ich výchovnej činnosti.

Sústavne sa starajú o dopĺňanie a prípravu kádrov, podnecujú a podporujú činnosť dobrovoľných

pracovníkov a utvárajú v rámci platných predpisov podmienky pre zhodnotenie a ocenenie

ich činnosti. Materiálne a finančné prostriedky na brannú výchovu zabezpečujú vo svojich

plánoch a rozpočtoch.

(2)

Ústredné orgány a organizácie, ktoré zodpovedajú za brannú výchovu, zabezpečujú vo

svojej pôsobnosti teoretické spracovanie otázok brannej výchovy v súlade so štátnym

plánom rozvoja vedy a techniky. Úlohou organizácií, ktoré plnia úlohy v brannej výchove,

je praktické využitie výskumu v oblasti brannej výchovy.

§ 22

(1)

Národné výbory rozvíjajú masovú politickú prácu v brannej výchove a na to využívajú

najmä činnosť osvetových zariadení.

(2)

Pri spracúvaní a schvaľovaní projektových úloh pre bytovú a občiansku výstavbu sídlisk

a zariadení prihliadajú národné výbory na potreby brannej výchovy. Investori bytovej

a občianskej výstavby sú povinní zabezpečovať tieto potreby pri vypracovaní projektov

a pri uskutočňovaní výstavby.

(3)

Národné výbory, ozbrojené sily a ďalšie orgány a organizácie umožňujú využívať svoje

zariadenia na uskutočňovanie brannej výchovy v primeranom rozsahu a spravidla bezplatne.

§ 23

Poskytovanie pracovného voľna a náhrada mzdy

(1)

Organizácie, ich vedúci pracovníci, ako aj vedúci pracovníci organizačných jednotiek

týchto organizácií sú povinní umožňovať svojim príslušníkom účasť na brannej výchove.

(2)

Príprava brancov, branná príprava vojakov v zálohe a príprava občanov na civilnú

obranu sa vykonáva predovšetkým v mimopracovnom čase. Pokiaľ na dosiahnutie určených

výcvikových cieľov je potrebné tieto druhy brannej výchovy uskutočňovať aj v pracovnom

čase, je účasť na nich prekážkou v práci z dôvodov všeobecného záujmu.

1

)

§ 24

Náhrada škody

(1)

Ak došlo u účastníka brannej výchovy pri plnení úloh brannej výchovy alebo v priamej

súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom, riadi sa náhrada

škody tým vzniknutej predpismi o zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch.

2

)

Vláda Československej socialistickej republiky môže nariadením ustanoviť,

a)

v ktorých prípadoch a v akom rozsahu patrí účastníkom brannej výchovy okrem nárokov

na náhradu škody podľa pracovnoprávnych predpisov jednorazové mimoriadne odškodnenie,

b)

v ktorých prípadoch a ako sa zvyšuje jednorazové odškodnenie patriace podľa pracovnoprávnych

predpisov pozostalým po účastníkoch brannej výchovy a kedy je možné také odškodnenie

priznať osobám, ktoré boli výživou odkázané na účastníka brannej výchovy,

c)

v ktorých prípadoch organizácia uskutočňujúca brannú výchovu môže, aj keď nezodpovedá

za škodu vzniknutú úrazom, následkom ktorého účastník brannej výchovy zomrel, priznať

pozostalým po účastníkovi brannej výchovy, prípadne osobám, ktoré boli naňho výživou

odkázané, príspevok vo výške jednorazového odškodnenia pozostalým.

(2)

Škoda, ktorú spôsobil účastník brannej výchovy organizácii uskutočňujúcej brannú

výchovu pri plnení úloh brannej výchovy alebo v priamej súvislosti s ním, sa posudzuje

ako škoda spôsobená pri plnení pracovných úloh

3

)

s týmito odchýlkami

a)

účastník brannej výchovy nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z rizika plnenia úloh

brannej výchovy za sťažených podmienok,

b)

organizácia alebo súd môže určiť náhradu škody spôsobenej organizácii účastníkom

brannej výchovy pri jej uskutočňovaní aj pod jej dolnú hranicu určenú pracovnoprávnymi

predpismi, ak sa škoda spôsobila v dôsledku namáhavosti alebo obťažnosti výcviku.

(3)

Náhrada škody spôsobenej pri plnení úloh brannej výchovy v ostatných prípadoch sa

spravuje všeobecnými predpismi o náhrade škody.

(4)

Vláda Československej socialistickej republiky môže nariadením upraviť podrobnosti.

§ 25

Sociálne zabezpečenie

Sociálne zabezpečenie účastníkov brannej výchovy, ktorí sa stali plne (čiastočne)

invalidnými následkom úrazu, ktorý vznikol pri plnení úloh brannej výchovy alebo v

priamej súvislosti s ním, sa spravuje predpismi o sociálnom zabezpečení.

4

)

§ 26

(1)

Ustanovenia doterajších predpisov o príprave občanov na obranu Československej socialistickej

republiky sa vzťahujú na brannú výchovu podľa tohto zákona.

5

)

(2)

Pokiaľ doterajšie predpisy používajú pojem branná príprava, rozumie sa tým branná

výchova podľa tohto zákona.

6

)

§ 27

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1974.