ZÁKON o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) 72/1983 Z. z. vyhlasuje úplné znenie zákona o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) zo 4. decembra 1963 č. 95 Zb. , ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom z 18. decembra 1969 č. 158 Zb., zákonom z 5. apríla 1978 č. 29 Zb. a zákonom z 10. novembra 1982 č. 134 Zb.

§ 1

Štátne notárstvo pomáha vo svojom odbore činnosti občanom a organizáciám pri ochrane

ich práv a pri usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Pritom dbá, aby občania vykonávali

svoje práva v súlade so záujmami spoločnosti a aby svoje povinnosti k spoluobčanom

a k spoločnosti plnili dobrovoľne. Vo svojej činnosti, najmä svojím rozhodovaním,

štátne notárstvo sa dôsledne stará o dodržiavanie socialistickej zákonnosti, predovšetkým

pri ochrane socialistického spoločenského vlastníctva a osobného vlastníctva občanov.

§ 2

(1)

Štátne notárstvo rozhoduje v konaní o dedičstve, o umorovaní listín, o registrácii

právnych úkonov, o úschovách a podľa osobitných predpisov o notárskych poplatkoch.

Ďalej vykonáva súdom nariadený výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností.

(2)

V ostatnej svojej činnosti štátne notárstvo najmä spisuje notárske zápisnice o právnych

úkonoch a iné písomnosti, osvedčuje právne významné skutočnosti, prijíma do úschovy

listiny a peniaze, má v úschove pozemkové a železničné knihy a spolupôsobí pri evidencii

nehnuteľností.

§ 3

(1)

Pri plnení svojich úloh postupuje štátne notárstvo v úzkej súčinnosti s národnými

výbormi, súdmi a inými štátnymi orgánmi, ako aj so spoločenskými organizáciami.

(2)

Národné výbory, súdy, prokuratúry, iné štátne orgány a organizácie poskytujú štátnym

notárstvam účinnú pomoc pri plnení ich úloh.

(3)

Štátne notárstva si poskytujú navzájom pomoc pri plnení svojich úloh.

§ 4

(1)

Pri rozhodovaní i pri ostatnej svojej činnosti štátne notárstvo vychádza zo skutočného

stavu veci, dbá o určitosť právnych vzťahov a o predchádzanie sporom. Konanie vedie

tak, aby prebiehalo rýchle a hospodárne.

(2)

Vo veciach súvisiacich s jeho činnosťou štátne notárstvo poskytuje občanom a organizáciám

právne poučenie a dbá o to, aby nikto neutrpel ujmu pre nedostatok právnych znalostí.

(3)

Ak štátne notárstvo v činnosti niektorej organizácie zistí nedostatky, ktoré viedli

alebo by mohli viesť k ohrozeniu alebo porušeniu práv, upozorní na to organizáciu,

v ktorej takýto nedostatok zistilo.

§ 5

(1)

Sídla a obvody štátnych notárstiev sa zhodujú so sídlami a obvodmi okresných národných

výborov; v hlavnom meste Prahe a v hlavnom meste Slovenskej socialistickej republiky

Bratislave sa zhodujú obvody štátnych notárstiev s obvodmi národných výborov.

(2)

Ministerstvo spravodlivosti Českej socialistickej republiky a Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) môže

ustanoviť, že veci určitého druhu z obvodu niekoľkých štátnych notárstiev bude vybavovať

jedno z nich.

(3)

Úlohy štátnych notárstiev vykonávajú vedúci štátni notári, štátni notári a ďalší

pracovníci podľa tohto zákona tým poverení.

(4)

Počet štátnych notárov jednotlivých štátnych notárstiev ustanovuje minister spravodlivosti

Českej socialistickej republiky a minister spravodlivosti Slovenskej socialistickej

republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“).

§ 6

(1)

Na čele štátneho notárstva je vedúci štátny notár, ktorému patrí bezprostredný dohľad

na štátnych notárov, notárskych čakateľov a ostatných pracovníkov štátneho notárstva.

Organizuje a riadi prácu štátneho notárstva a zodpovedá za riadne plnenie jeho úloh.

(2)

Činnosť štátnych notárstiev v kraji riadi, zjednocuje a kontroluje predseda krajského

súdu.

(3)

Hlavný dohľad na činnosť štátnych notárstiev vykonáva minister spravodlivosti.

§ 7

(1)

Za vedúceho štátneho notára alebo štátneho notára môže byť ustanovený občan Československej

socialistickej republiky, ktorý

a)

je oddaný socialistickému zriadeniu a je občiansky bezúhonný,

b)

má ukončené vysokoškolské právnické vzdelanie,

c)

vykonal právnu prax v dĺžke najmenej jeden rok na štátnom notárstve.

(2)

Za notárskeho čakateľa môže byť prijatý občan Československej socialistickej republiky,

ktorý

a)

je oddaný socialistickému zriadeniu a je občiansky bezúhonný,

b)

má vysokoškolské právnické vzdelanie.

§ 8

(1)

Vedúcich štátnych notárov a štátnych notárov ustanovuje a odvoláva z funkcie minister

spravodlivosti na návrh predsedu krajského súdu; ak sú pre to dôvody hodné osobitného

zreteľa, môže minister spravodlivosti odpustiť predpísanú právnu prax.

(2)

Notárskych čakateľov prijíma a prepúšťa minister spravodlivosti na návrh predsedu

krajského súdu.

§ 9

Vedúci štátny notár, štátny notár a notársky čakateľ vykoná pri ustanovení do rúk

predsedu krajského súdu tento sľub

„Sľubujem, že budem verný Československej socialistickej republike, že sa budem spravovať

Ústavou a ostatnými právnymi predpismi a vykladať ich v súlade so socialistickým právnym

vedomím, že budem prísne zachovávať mlčanlivosť v úradných veciach, svoje povinnosti

plniť svedomito a nestranne a svoju funkciu vykonávať podľa svojho najlepšieho vedomia.“.

§ 10

(1)

Ak vznikne pochybnosť o príslušnosti, rozhodne krajský súd, v obvode ktorého sú štátne

notárstva, ktoré z nich je príslušné; ak ide o štátne notárstva v obvodoch rôznych

krajských súdov, rozhodne najvyšší súd republiky, a ak ide o štátne notárstva v obvodoch

Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, rozhodne Najvyšší

súd Československej socialistickej republiky. Rovnako sa postupuje, ak je vhodné,

aby vo veci konalo iné než doteraz príslušné štátne notárstvo. Proti rozhodnutiu o

príslušnosti štátneho notárstva nemožno sa odvolať.

(2)

Ak je príslušných niekoľko štátnych notárstiev, môže sa návrh na začatie konania

podať na ktoromkoľvek z nich.

(3)

Ak chýbajú u veci, ktorá patrí do právomoci štátneho notárstva, podmienky príslušnosti

alebo ak ich nemožno zistiť, určí Najvyšší súd Československej socialistickej republiky

štátne notárstvo, ktoré uskutoční konanie.

§ 11

(1)

Podľa povahy veci môže štátne notárstvo, ak je to účelné, konať v mieste, na ktoré

sa prejednávaná vec vzťahuje; v prípade potreby štátne notárstvo môže konať v byte

účastníka alebo na inom vhodnom mieste.

(2)

Ak sa má konať mimo obvodu štátneho notárstva, urobí úkon spravidla dožiadané štátne

notárstvo.

(3)

Ak to zhospodárni konanie a najmä uľahčí pracujúcim obstaranie ich vecí, môže štátne

notárstvo v dohode s miestnymi národmi výbormi obcí, ktorých sa takéto opatrenie týka,

a so schválením predsedu krajského súdu určiť, že bude mať v niektorých miestach svojho

obvodu pravidelné úradné dni.

§ 12

(1)

Pracovník štátneho notárstva je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak

vzhľadom na okolnosti prípadu možno dôvodne pochybovať o jeho nezaujatosti.

(2)

Ak pracovník štátneho notárstva neuznáva, že je vylúčený, rozhodne o tom s konečnou

platnosťou vedúci štátny notár; ak ide o vedúceho štátneho notára, rozhodne predseda

krajského súdu.

(3)

Ak štátne notárstvo nemôže konať preto, že jeho pracovníci sú vylúčení, prikáže sa

vec inému než doteraz príslušnému štátnemu notárstvu. O tom rozhodne krajský súd,

v obvode ktorého sú obe štátne notárstva; inak rozhodne Najvyšší súd Českej socialistickej

republiky alebo Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky. Ak jedno z týchto

štátnych notárstiev je na území Českej socialistickej republiky a druhé na území Slovenskej

socialistickej republiky, rozhodne o prikázaní Najvyšší súd Československej socialistickej

republiky.

§ 13

Konanie sa uskutočňuje neverejne; môže sa však uskutočniť celkom alebo sčasti verejne,

ak to vyžaduje záujem spoločnosti a nie je ohrozené štátne, hospodárske alebo služobné

tajomstvo. Pri verejnom pojednávaní môže štátne notárstvo určiť, že nemajú naň prístup

maloletí a tí, u ktorých je obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh pojednávania.

§ 14

(1)

Štátne notárstvo ustanoví nezastúpenému účastníkovi pre konanie pred štátnym notárstvom

opatrovníka, ak

a)

účastník nie je doteraz známy, má neznámy pobyt alebo písomnosť sa mu nemôže doručiť

na známu adresu v cudzine,

b)

účastník nemôže pred štátnym notárstvom samostatne konať, lebo nie je schopný zrozumiteľne

sa vyjadrovať,

c)

je to potrebné z iného vážneho dôvodu na ochranu záujmov účastníka alebo záujmov

spoločnosti.

(2)

Rozhodnutie o ustanovení opatrovníka štátne notárstvo doručí opatrovníkovi a podľa

potreby uverejní vyhláškou.

(3)

Ak nemôže byť podľa zákona účastník, ktorý potrebuje zákonného zástupcu, zastúpený

týmto zástupcom, štátne notárstvo mu ustanoví opatrovníka. Ak ide o zastupovanie maloletého

dieťaťa, ustanoví za tohto opatrovníka občana alebo národný výbor.

§ 15

(1)

Každý účastník konania platí sám trovy konania, ktoré mu vznikli, a trovy svojho

obhajcu, ako aj trovy opatrovníka, ktorý mu bol ustanovený. Spoločné trovy platia

účastníci podľa pomeru účastníctva na veci, a ak nemožno pomer zistiť, rovnakým dielom.

(2)

Trovy dôkazu platí účastník, ktorý dôkaz navrhol alebo v záujme ktorého sa dôkaz

vykonal.

§ 16

(1)

Štátne notárstvo môže uložiť účastníkovi, ak nie je oslobodený od notárskeho poplatku,

aby zložil preddavok na trovy konania.

(2)

O povinnosti na platenie trov konania rozhoduje štátne notárstvo.

§ 17

(1)

Štátne notárstvo vydáva rozhodnutie o veci samej, alebo ak je to potrebné alebo účelné,

o jej časti. O iných otázkach vydáva štátne notárstvo rozhodnutie, ak je to potrebné

s ohľadom na priebeh alebo výsledok konania.

(2)

Rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní a o vykonateľnosti.

(3)

Rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, alebo ktorému nikto neodporoval, nemusí

obsahovať odôvodnenie. Rozhodnutie vydané púhym záznamom v spise (

§ 19 ods. 2

) nemusí obsahovať odôvodnenie ani poučenie o odvolaní a o vykonateľnosti.

§ 18

Ak štátne notárstvo nemôže rozhodnúť preto, že jeho rozhodnutie závisí od skutočnosti,

ktorá zostala medzi účastníkmi sporná i po vyšetrení vykonanom štátnym notárstvom

na jej objasnenie, a ak nemožno dosiahnuť medzi účastníkmi dohodu, štátne notárstvo

preruší konanie až do rozhodnutia o spornej skutočnosti v súdnom, prípadne inom konaní.

Ak nepodá účastník, ktorému to štátne notárstvo uložilo, v určenej lehote návrh na

takéto rozhodnutie, štátne notárstvo v konaní pokračuje a rozhodne i o tejto skutočnosti.

§ 19

(1)

Rozhodnutie štátne notárstvo vydáva písomne a doručí ho účastníkom. Ak sa konalo

pojednávanie, štátne notárstvo prítomným účastníkom rozhodnutie aj vyhlási; ak prítomný

účastník vyhlási, že nežiada písomné vyhotovenie vyhláseného rozhodnutia a že sa vzdáva

práva odvolania, nemusí sa mu rozhodnutie doručiť.

(2)

Rozhodnutie, ktoré celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval, môže štátne

notárstvo vydať púhym záznamom v spise; to však neplatí, ak sa takýmto rozhodnutím

účastníkovi ukladá povinnosť alebo ak účastník žiada jeho doručenie. Púhym záznamom

v spise možno vydať aj iné rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie,

ak účastník nežiada jeho doručenie alebo ak nevyžaduje jeho doručenie povaha veci.

(3)

Ak sa má podľa zákona rozhodnutie uverejniť vyhláškou, vyvesí sa po dobu 15 dní na

úradnej doske štátneho notárstva. Uplynutie tejto doby nahradzuje doručenie rozhodnutia.

§ 20

Štátne notárstvo je viazané svojím rozhodnutím, len čo ho vyhlásilo; ak nedošlo k

vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak nedošlo k jeho vyhláseniu ani k doručeniu,

len čo bol o ňom v spise urobený záznam. Rozhodnutím, ktorým sa upravuje len vedenie

konania, nie je však štátne notárstvo viazané.

§ 21

(1)

Proti rozhodnutiu štátneho notárstva sa môže účastník odvolať. Odvolanie sa podáva

do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Odvolanie sa podáva na štátnom notárstve, proti

rozhodnutiu ktorého smeruje.

(2)

Popri prípadoch ustanovených v tomto zákone nie je prípustné odvolanie, ktorého sa

účastník vzdal, a odvolanie proti rozhodnutiu vydanému púhym zápisom v spise. Ďalej

nie je prípustné odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým

a)

sa upravuje vedenie konania;

b)

sa povolilo navrátenie lehoty;

c)

sa pripustilo späť vzatie návrhu;

d)

sa rozhodlo o svedočnom;

e)

sa vrátilo podanie na opravu;

f)

sa zaregistrovala zmluva.

(3)

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

§ 22

(1)

Štátne notárstvo môže samo rozhodnúť o odvolaní, ak je napadnuté rozhodnutie, ktoré

sa týka iba odvolateľa, a ak môže odvolaniu celkom vyhovieť.

(2)

Ak štátne notárstvo nerozhodne samo podľa odseku 1 o odvolaní, rozhodne o ňom krajský

súd.

(3)

O sťažnostiach pre porušenie zákona proti právoplatným rozhodnutiam štátnych notárstiev

rozhoduje najvyšší súd republiky.

§ 23

(1)

Vydané rozhodnutie, ktoré nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatné.

(2)

Rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie v ňom určená. Ak v rozhodnutí

nie je určená povinnosť na plnenie, je rozhodnutie vykonateľné, len čo nadobudlo právoplatnosť;

štátne notárstvo však môže určiť, ak to vyžadujú zvláštne okolnosti prípadu, že takéto

rozhodnutie je vykonateľné bez zreteľa na právoplatnosť.

§ 24

Vo veciach právoplatne skončených je prípustná obnova konania s výnimkou rozhodnutí,

zrušenie alebo zmenu ktorých možno dosiahnuť podľa tohto zákona inak. O povolení obnovy

rozhoduje štátne notárstvo, ktoré vydalo vo veci rozhodnutie.

§ 25

Použitie Občianskeho súdneho poriadku

Ak nie je v tomto zákone ustanovená odchylná úprava, použijú sa na konanie pred štátnym

notárstvom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak to povaha veci nevylučuje.

§ 26

(1)

Na konanie o dedičstve je príslušné štátne notárstvo, v obvode ktorého mal poručiteľ

naposledy bydlisko, a ak nemal bydlisko alebo ak ho nemožno zistiť, štátne notárstvo,

v obvode ktorého mal naposledy pobyt.

(2)

Ak nie je takéto štátne notárstvo, je príslušné štátne notárstvo, v obvode ktorého

je poručiteľov majetok. Medzi niekoľkými takto príslušnými štátnymi notárstvami patrí

vec tomu štátnemu notárstvu, ktoré prvé urobilo úkon.

(3)

Predbežné vyšetrenia (

§ 29

) a neodkladné opatrenia (

§ 30

) môže vykonať podľa možnosti a podľa potreby ktorékoľvek štátne notárstvo.

§ 27

(1)

Štátne notárstvo začne konanie i bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo

bol vyhlásený za mŕtveho.

(2)

Miestny národný výbor poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo svojom matričnom

obvode štátnemu notárstvu príslušnému na prejednanie dedičstva (

§ 26

).

§ 28

Účastníkmi konania sú tí, o ktorých možno mať dôvodne za to, že sú poručiteľovými

dedičmi, a ak niet takýchto osôb, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania

v prípade

§ 38

, v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní

podľa

§ 32

je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb (

§ 32 ods. 2

).

§ 29

(1)

V predbežnom vyšetrení si štátne notárstvo obstará údaje potrebné pre zistenie dedičov

a pre zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov. Toto vyšetrenie sa nemusí konať,

ak maloletý poručiteľ bol v čase úmrtia v spoločnej domácnosti s rodičmi alebo s jedným

z nich a nezanechal majetok.

(2)

Ak poručiteľ zanechal závet, štátne notárstvo zistí jeho stav a obsah; to isté urobí

štátne notárstvo, ktoré má závet v úschove, na dožiadanie štátneho notárstva, na ktorom

sa vedie konanie o dedičstve.

§ 30

(1)

Ak to vyžaduje záujem spoločnosti alebo dôležitý záujem účastníkov, štátne notárstvo

i bez návrhu urobí neodkladné opatrenia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej

potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti a postará sa o predaj

vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov.

Pri predaji hnuteľných vecí postupuje štátne notárstvo primerane podľa ustanovení

o predaji hnuteľných vecí pri výkone rozhodnutia súdom, okrem ak by štátne notárstvo

rozhodlo o inom spôsobe predaja.

(2)

Zabezpečenie dedičstva sa vykoná najmä uložením na štátnom notárstve alebo u uschovávateľa,

zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste, zákazom výplaty u dlžníka

alebo súpisom na mieste samom.

§ 31

V konaní o dedičstve spolupôsobia národné výbory na dožiadanie štátneho notárstva

na zistenie úplného podkladu pre rozhodnutie, predovšetkým súčinnosťou pri predbežnom

vyšetrení, pri zabezpečení dedičstva, najmä pri jeho ochrane proti neoprávneným zásahom,

pri predaji veci, pri zisťovaní hodnoty poručiteľovho majetku a pri súpise na mieste

samom.

§ 32

(1)

Ak poručiteľ nezanechal majetok, štátne notárstvo konanie zastaví.

(2)

Ak poručiteľ zanechal nepatrný majetok, môže ho štátne notárstvo vydať tomu, kto

sa postaral o pohreb, a konanie zastaviť.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 a 2 sa nemožno odvolať.

§ 33

(1)

Ak konanie nebolo zastavené podľa

§ 32

, štátne notárstvo upovedomí tých, o ktorých možno mať dôvodne za to, že sú dedičmi,

o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca; túto

lehotu môže štátne notárstvo z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne ich poučí o náležitostiach

a o účinkoch odmietnutia dedičstva.

(2)

Upovedomenie a poučenie doručí štátne notárstvo do vlastných rúk alebo ich dá ústne

a v zápisnici uvedie, že sa tak stalo.

§ 33a

(1)

Účastníci sú povinní prispieť štátnemu notárstvu pravdivými a úplnými údajmi na spoľahlivé

zistenie skutočného stavu veci.

(2)

Peňažné organizácie podávajú štátnemu notárstvu v dedičskom konaní na jeho dopyt

správy o vkladoch, ak je im známe, že vklad patrí poručiteľovi, alebo ak sú v dopyte

uvedené údaje potrebné na zistenie totožnosti vkladu.

§ 34

(1)

Ak mal poručiteľ s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve,

štátne notárstvo rozhodne o všeobecnej cene tohto majetku v čase smrti poručiteľa

a podľa zásad uvedených v

§ 150 Občianskeho zákonníka

určí, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi. Ak

rozhodnutie závisí od skutočnosti, ktorá zostala medzi pozostalým manželom a niektorým

z dedičov sporná, postupuje štátne notárstvo podľa

§ 18

.

(2)

Ak štátne notárstvo zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončení, ďalší

majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, rozhodne o ňom dodatočne podľa odseku 1;

pritom vychádza z pôvodného rozhodnutia.

§ 35

Štátne notárstvo zistí majetok poručiteľa a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív.

Pokiaľ medzi účastníkmi zostali sporné aktíva alebo pasíva, postupuje podľa

§ 18

.

§ 36

Na návrh dedičov štátne notárstvo vyhláškou vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje

pohľadávky v lehote, ktorú štátne notárstvo určí vo vyhláške, a poučí ich o tom, že

dedičia nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili, pokiaľ je uspokojením

pohľadávok ostatných veriteľov vyčerpaná cena dedičstva, ktoré dedičia nadobudli.

§ 37

(1)

Na podklade zistenia podľa

§ 35

štátne notárstvo určí všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva,

prípadne výšku jeho predĺženia v čase smrti poručiteľa.

(2)

Ak štátne notárstvo zistí skôr, než dedičské konanie je právoplatne skončené, nové

skutočnosti, ktoré vyžadujú zmenu tohto rozhodnutia, vykoná potrebnú opravu novým

rozhodnutím.

§ 38

(1)

Účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predĺžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na

úhradu dlhov. Táto dohoda podlieha schváleniu štátneho notárstva, ktoré dohodu schváli,

ak neodporuje zákonu ani záujmom spoločnosti; ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní

po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

(2)

Ak sa po právoplatnom skončení konania objaví ďalší majetok, postupuje sa podľa odseku

1. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho štátne notárstvo ako dedičstvo.

§ 39

(1)

Ak je len jeden dedič, štátne notárstvo mu potvrdí, že nadobudol dedičstvo.

(2)

Ak je niekoľko dedičov a ak sa vyporiadajú na štátnom notárstve medzi sebou o dedičstve

dohodou, štátne notárstvo schváli dohodu, ak neodporuje zákonu alebo záujmu spoločnosti.

(3)

Ak nedošlo k dohode alebo ak nebola štátnym notárstvom schválená, vykoná štátne notárstvo

vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol; za súhlasu

veriteľov, ktorých sa vyporiadanie týka, rozhodne aj o tom, ktoré dlhy a akým spôsobom

jednotliví dedičia uhradia. Pritom môže tiež určiť povinnosť dedičov vyplatiť sumy

potrebné na vyporiadanie dedičstva. Štátne notárstvo môže vykonať vyporiadanie aj

tak, že dedičstvo alebo jeho časť predá; pritom postupuje pri nehnuteľnostiach primerane

podľa ustanovení o výkone rozhodnutia predajom nehnuteľností a pri hnuteľných veciach

primerane podľa ustanovení o predaju hnuteľných vecí pri výkone rozhodnutia súdom.

(4)

Ak je predmetom dedičstva poľnohospodársky podnik alebo poľnohospodárska alebo lesná

pôda, štátne notárstvo za súčinnosti miestneho národného výboru vedie dedičov k takej

dohode, ktorá by najlepšie vyhovovala potrebám poľnohospodárskej (lesnej ) výroby.

Ak by k takej dohode nedošlo, štátne notárstvo rozhodne o vyporiadaní medzi dedičmi

podľa tej istej zásady.

§ 40

(1)

Štátne notárstvo v rozhodnutí o dedičstve vykoná určenie podľa

§ 37

a

a)

potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi alebo

b)

potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu alebo

c)

schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predĺženého dedičstva

na úhradu dlhov alebo

d)

vykoná vyporiadanie medzi dedičmi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.

(2)

Ustanovenie

§ 17 ods. 1

zostáva nedotknuté.

(3)

Pokiaľ štátne notárstvo dohodu o vyporiadaní dedičstva neschváli, vykoná vyporiadanie

medzi dedičmi po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým dohoda nebola schválená.

§ 41

Dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas dedičského konania predať alebo urobiť

iné opatrenia, presahujúce rámce obvyklého hospodárenia, len s privolením štátneho

notárstva.

§ 42

(1)

Rozhodnutím podľa

§ 38 až 40

je prejednanie dedičstva skončené.

(2)

Po právoplatnosti tohto rozhodnutia štátne notárstvo zruší vykonané zabezpečenia

dedičstva; taktiež zruší všetky zákazy výplaty vkladov, poistiek a iných hodnôt, ktoré

boli v konaní o prejednaní dedičstva nariadené alebo podľa zákona vykonané. Zároveň

oznámi organizáciám, v ktorých sú tieto hodnoty uložené, komu sa majú vydať. Ak oprávnený

nie je v čase realizácie dedičstva známy alebo ak je jeho pobyt neznámy, postupuje

štátne notárstvo primerane podľa

§ 74 a 75

; lehota podľa

§ 74 ods. 2

začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo.

(3)

Hodnoty uvedené v odseku 2 možno však vydať dedičom, len ak boli zaplatené notárske

poplatky a pohľadávky socialistických organizácií. Okolnosť, že nie sú zaplatené pohľadávky

socialistických organizácií, nebráni tomu, aby zabezpečené hodnoty boli vydané, ak

uplynuli tri mesiace od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa prejednanie dedičstva

skončilo, a ak bol poplatok z dedičstva celkom zaplatený.

§ 43

(1)

Ak je dedičstvo predĺžené a ak nedôjde k dohode podľa

§ 38

, môže byť nariadená likvidácia dedičstva. Štátne notárstvo o tom rozhodne bez návrhu

alebo na návrh účastníka. Štátne notárstvo rovnako postupuje, ak štát navrhol likvidáciu

dedičstva preto, že veriteľ odmietol prijať ma úhradu svojej pohľadávky vec z dedičstva.

(2)

V rozhodnutí o nariadení likvidácie štátne notárstvo urobí výzvu, aby mu veritelia

oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú štátne notárstvo vo vyhláške určí, a upozorní

ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú.

(3)

Len čo rozhodnutie o nariadení likvidácie dedičstva nadobudlo právoplatnosť, nepostupuje

sa už podľa ustanovení

§ 38 až 42

.

§ 44

(1)

Likvidáciu dedičstva štátne notárstvo vykoná predajom všetkých poručiteľových vecí

podľa ustanovení o predaji vecí pri výkone rozhodnutia. Do likvidačnej podstaty patria

i veci, ktoré by inak nepodliehali výkonu rozhodnutia.

(2)

O veciach, ktoré sa nepodarilo takto predať, rozhodne štátne notárstvo, že pripadajú

štátu s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Hodnota týchto vecí sa nezapočítava štátu

na jeho prípadný dedičský podiel ani na jeho pohľadávku, ak je veriteľom poručiteľa.

Ak sú na veciach, ktoré pripadnú štátu, zabezpečené vecné práva, bremená alebo obmedzenia

prevodu nehnuteľnosti, zanikajú ku dňu smrti poručiteľa.

(3)

Právoplatným skončením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov.

Ak však vyjde najavo ďalší poručiteľov majetok, štátne notárstvo ho rozdelí bez zreteľa

na tento zánik.

§ 45

(1)

Štátne notárstvo vykoná rozvrh výťažku predaja medzi veriteľov.

(2)

Z likvidačnej podstaty štátne notárstvo postupne uhradí pohľadávky podľa týchto skupín

a)

náklady poručiteľovej choroby a primeraného pohrebu, trovy konania a splatné výživné,

b)

dlžné dane a poplatky,

c)

ostatné pohľadávky.

(3)

Ak úhrn pohľadávok v prvej skupine prevyšuje likvidačnú podstatu, tieto pohľadávky

sa uhradia pomerne. Obdobne sa postupuje i v ďalších skupinách, pričom však v skupine

c) sa uhradia pred ostatnými pohľadávkami pohľadávky zabezpečené obmedzením prevodu

nehnuteľnosti alebo záložnými právami a pohľadávky náhrady práv a vecných bremien

podľa ich poradia.

§ 46

Ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za

mŕtveho, štátne notárstvo zruší rozhodnutie o dedičstve podľa

§ 38 až 40

.

§ 47

Ak sa objaví po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo,

nejaký poručiteľov majetok alebo dlh, štátne notárstvo vykoná o tomto majetku dedičské

konanie.

§ 48

Rozhodnutie štátneho notárstva nebráni, okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia

dedičstva, tomu, kto nebol účastníkom dedičského konania, z ktorého rozhodnutie vzišlo,

aby sa domáhal svojho práva v občianskom súdnom konaní.

§ 49

Vzťah k cudzine

(1)

Ak prejednanie dedičstva nepatrí do právomoci československého štátneho notárstva,

štátne notárstvo vykoná predbežné vyšetrenie a vydá účastníkom na ich žiadosť úradné

potvrdenie o výsledku tohto vyšetrenia.

(2)

Ak sa má vydať majetok do cudziny, štátne notárstvo o tom upovedomí československých

dedičov a veriteľov vyhláškou; známym účastníkom sa táto vyhláška doručí.

§ 50

(1)

Na prejednanie návrhu, aby bola listina vyhlásená za umorenú, je príslušné štátne

notárstvo, v obvode ktorého má navrhovateľ bydlisko, a ak nemá bydlisko, v obvode

ktorého sa zdržuje. Ak sa navrhovateľ nezdržuje v Československej socialistickej republike,

je príslušné štátne notárstvo, v obvode ktorého je platobné miesto.

(2)

Návrh na umorenie listiny môže podať, kto má na tom právny záujem.

§ 51

(1)

Umoriť možno stratenú alebo zničenú listinu, ktorú treba predložiť na uplatnenie

práva.

(2)

V konaní na štátnom notárstve nemožno umoriť peniaze, loterné lósy, stávkové lístky,

vkladné knižky, lístky a známky denného obehu (vstupenky, cestovné lístky a pod.),

listiny, s ktorými je spojené právo uhrádzať určitej československej organizácii v

tuzemsku cenu tovaru a listiny, na podklade ktorých možno uplatniť len nárok na vedľajšie

plnenie.

§ 52

Účastníkmi konania sú navrhovateľ, ten, kto je podľa listiny povinný plniť, ten, kto

má listinu, a ten, kto podal námietky.

§ 53

V návrhu na umorenie listiny treba uviesť skutočnosti, z ktorých vyplýva, že z listiny

alebo na jej základe možno uplatniť nejaké právo. Je potrebné predložiť odpis listiny

alebo označiť listinu, jej vystaviteľa, prípadne i iné osoby podľa listiny zaviazané,

ako aj také údaje, ktoré listinu odlišujú od iných listín toho istého druhu. Ak je

v listine uvedená určitá suma, treba uviesť i tento údaj.

§ 54

(1)

Ak štátne notárstvo zistí, že listina, umorenie ktorej bolo navrhnuté, nebola vystavená

alebo že nie je stratená ani zničená, alebo umoreniu bránia iné prekážky, konanie

zastaví.

(2)

Inak štátne notárstvo uverejní vyhlášku obsahujúcu výzvu, aby sa ten, kto má listinu,

prihlásil do jedného roka na štátnom notárstve, ktoré vydalo vyhlášku, a podľa možnosti

predložil listinu, alebo aby podal námietky proti návrhu.

(3)

Ak sa umoruje zmenka, štátne notárstvo zakáže, aby sa podľa nej platilo, a uverejní

vyhlášku, v ktorej určí lehotu dvoch mesiacov namiesto lehoty uvedenej v odseku 2.

§ 55

(1)

Ak ide o listinu na doručiteľa, vyhlášková lehota sa skončí až za rok po zročnosti

pohľadávky z listiny. O poistkách na doručiteľa platí však ustanovenie

§ 54 ods. 2

.

(2)

Lehota (

§ 54

) sa počíta pri zmenke, ak nie je ešte zročná, od prvého dňa po jej zročnosti; ak

je už zročná, odo dňa uverejnenia vyhlášky.

§ 56

(1)

Od začatia konania až do jeho právoplatného skončenia neplynie proti navrhovateľovi

premlčacia doba, lehota pre zánik práva ani lehota určená na výplatu peňažnej sumy

podľa listiny.

(2)

Ten, komu bola vyhláška doručená alebo kto sa o nej mohol pri náležitej starostlivosti

dozvedieť, nesmie pod následkami neplatnosti nakladať právami z umorovanej listiny,

robiť výplaty alebo iné plnenia podľa nej, previesť ju alebo vykonať na nej zmeny.

Ten, kto je podľa listiny zaviazaný, je povinný zadržať predloženú listinu a oznámiť

štátnemu notárstvu, kto ju predložil.

(3)

Rozhodnutie podľa odseku 2 môže štátne notárstvo na žiadosť navrhovateľa vydať už

pred vydaním vyhlášky. Rozhodnutie o tom štátne notárstvo doručí účastníkom a uverejní

vyhláškou.

§ 57

(1)

Ak sa začalo umorovacie konanie o zmenke, je navrhovateľ, ktorý sa vykáže vyhláškou,

oprávnený žiadať zaplatenie zmenky, ak dá primeranú zábezpeku, dokiaľ nie je zmenka

vyhlásená za umorenú. Ak nedá túto zábezpeku, môže žiadať zloženie dlžnej sumy do

úschovy štátneho notárstva.

(2)

Ustanovenie o umorení zmenky sa primerane použije na umorenie šeku.

§ 58

Štátne notárstvo preskúma prihlášku toho, kto má listinu, a zistí jeho námietky. Ak

pritom zistí, že listina nie je stratená alebo zničená, alebo že neboli podmienky

pre začatie umorovacieho konania, konanie zastaví.

§ 59

(1)

Ak uplynula lehota a ak nedôjde k zastaveniu konania, štátne notárstvo na ďalší návrh

vyhlási listinu za umorenú. Návrh je potrebné podať do jedného mesiaca po uplynutí

lehoty.

(2)

Ak sa taký návrh nepodá, štátne notárstvo konanie zastaví. Na tento následok je potrebné

navrhovateľa výslovne upozorniť vo vyhláške, ktorá sa mu doručí (

§ 54 ods. 2

).

§ 60

Rozhodnutie o umorení listiny nahradzuje umorenú listinu, dokiaľ ten, kto je podľa

listiny zaviazaný, nevydá za ňu oprávnenému náhradnú listinu.

§ 61

Na registráciu je príslušné štátne notárstvo, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ktorej

sa zmluva týka. Ak sú nehnuteľnosti v obvode niekoľkých štátnych notárstiev, je na

konanie o registrácii príslušné štátne notárstvo, ktoré najskôr začne konanie.

§ 62

(1)

Konanie o registrácii, ktorého účastníkmi sú účastníci zmluvy, prípadne ich právni

nástupcovia, začne štátne notárstvo na návrh ktoréhokoľvek z nich.

(2)

Z návrhu musí byť zrejmé, kto návrh podáva, čoho sa domáha, a musí byť k nemu pripojený

prvopis zmluvy.

§ 63

(1)

Štátne notárstvo preskúma platnosť zmluvy, ktorej registrácia sa navrhla, najmä či

svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo ho neobchádza alebo sa neprieči

záujmom spoločnosti.

(2)

Účastníci sú povinní preukázať štátnemu notárstvu najmä oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou,

ktorej sa zmluva týka, a predložiť potrebné rozhodnutia príslušných orgánov, prípadne

súhlas na zmluvu. Ak nemožno niektoré skutočnosti, najmä oprávnenie účastníka nakladať

s nehnuteľnosťou, preukázať inak, treba predložiť o nich písomné vyhlásenie účastníka.

(3)

Štátne notárstvo v konaní o registrácii zmluvy o prevode nehnuteľnosti a v konaní

o registrácii zmluvy o zriadení alebo zrušení vecného bremena uváži stanovisko miestneho

národného výboru obce, kde je nehnuteľnosť; toto stanovisko nie je potrebné, ak je

tento národný výbor sám účastníkom zmluvy.

§ 64

(1)

Ak zmluva svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, ak ho neobchádza alebo sa

neprieči záujmom spoločnosti, štátne notárstvo rozhodne, že sa zmluva registruje;

v opačnom prípade rozhodne, že sa návrh na registráciu zamieta.

(2)

Rozhodnutie, ktorým sa zmluva zaregistruje alebo sa zamieta návrh na registráciu,

sa doručí všetkým účastníkom zmluvy, prípadne ich právnym nástupcom. Iba samotným

záznamom v spise možno vydať rozhodnutie, ktorým sa zmluva registruje, ak registráciu

navrhli všetci účastníci zmluvy.

(3)

Účinky registrácie nastávajú dňom vydania rozhodnutia, ktorým sa zmluva zaregistrovala.

§ 65

(1)

Rozhodnutie o registrácii vyznačí štátne notárstvo na prvopise zmluvy s uvedením

dňa, ktorým nastávajú právne účinky registrácie.

(2)

Prvopis zmluvy s vyznačením jej registrácie doručí štátne notárstvo účastníkovi,

ktorému zo zmluvy vznikajú práva k nehnuteľnosti (nadobúdateľovi pri prevode nehnuteľnosti,

veriteľovi pri obmedzení prevodu nehnuteľnosti, osobnému užívateľovi pri dohode o

zriadení práva osobného užívania pozemku a oprávnenému zo vznikajúceho vecného bremena,

prípadne vlastníkovi nehnuteľnosti pri zániku vecného bremena); ak sú títo účastníci

viacerí, doručí sa prvopis jednému z nich. Zároveň zašle štátne notárstvo overený

odpis zmluvy s vyznačením jej registrácie príslušnému územnému orgánu geodézie a kartografie

(ďalej len „orgán geodézie“).

(3)

Štátne notárstvo vedie zbierku overených odpisov registrovaných zmlúv.

(4)

Po právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na registráciu vráti štátne notárstvo

navrhovateľovi prvopis zmluvy.

§ 66

(1)

Štátne notárstvo prijíma do úschovy peniaze a iné hnuteľné veci, ktoré sa hodia na

úschovu, ak podľa vyhlásenia zložiteľa sa do úschovy skladajú za účelom splnenia dlhu

alebo jeho zabezpečenia.

(2)

Na konanie je príslušné ktorékoľvek štátne notárstvo.

§ 67

Konanie sa začína na návrh.

§ 68

(1)

Účastníkom konania je ten, kto peniaze alebo veci do úschovy skladá (zložiteľ) a

po prijatí úschovy aj ten, pre koho sú peniaze alebo veci určené (oprávnený). Po právoplatnosti

rozhodnutia o prijatí úschovy je účastníkom konania aj ten, kto uplatňuje právo na

predmet úschovy.

(2)

Štátne notárstvo návrh na prijatie peňazí alebo vecí do úschovy zamietne, ak by prijatie

úschovy odporovalo zákonu alebo ho obchádzalo alebo sa priečilo záujmom spoločnosti.

§ 69

(1)

Ak si úschova vyžiada trovy, uloží štátne notárstvo zložiteľovi, aby dal primeraný

preddavok na trovy. Ak sa preddavok v určenej lehote nezaplatí, štátne notárstvo zamietne

návrh na prijatie úschovy; takto rozhodne aj v prípade, ak sa nenájde vhodný spôsob

úschovy alebo ak sa veci nehodia na úschovu.

(2)

Ak zložiteľ v určenej lehote nezloží preddavok na trovy na ďalšie obdobie, štátne

notárstvo mu uschovanú vec vráti. Ak to nie je možné alebo ak sa zložiteľ zdráha vec

prijať, speňaží ju štátne notárstvo spôsobom ustanoveným pre súdny výkon rozhodnutia

predajom hnuteľných vecí a výťažok uloží do úschovy; na tento postup sa musí zložiteľ

upozorniť.

§ 70

Ak je na štátnom notárstve zložená náhrada za vyvlastnený majetok, štátne notárstvo

vydá zloženú sumu oprávneným, ak možno ich uplatňované nároky zo zloženej sumy plne

uspokojiť alebo ak došlo medzi nimi k dohode o rozvrhu; inak štátne notárstvo vydá

zloženú sumu oprávneným podľa právoplatného rozhodnutia súdu o rozvrhu. Tým nie sú

dotknuté predpisy o skladaní náhrad za takýto majetok nadobúdaný socialistickými organizáciami

od občanov a nesocialistických organizácií.

§ 71

(1)

Predmet úschovy zloženej za účelom splnenia dlhu vydá štátne notárstvo oprávnenému

na jeho žiadosť. Ak k zloženiu došlo preto, že niekto iný než oprávnený uplatňuje

právo na vydanie predmetu úschovy alebo že niekto iný, ktorého súhlas je potrebný,

nesúhlasí s vydaním predmetu úschovy oprávnenému, je na vydanie predmetu úschovy potrebný

súhlas všetkých účastníkov a osoby, pre nesúhlas s plnením ktorej došlo k zloženiu

do úschovy. Súhlas zložiteľa treba len vtedy, ak bolo plnenie zložené pre neznámeho

veriteľa.

(2)

Zložiteľovi vydá štátne notárstvo predmet úschovy na jeho žiadosť,

a)

ak oprávnený prejaví s týmto postupom súhlas, alebo

b)

ak oprávnený štátnemu notárstvu vyhlási, že predmet úschovy neprijíma, alebo

c)

ak sa oprávnený nevyjadrí v lehote určenej štátnym notárstvom, hoci sa na dôsledky

nevyjadrenia upozornil.

(3)

Zložiteľovi vydá štátne notárstvo predmet úschovy aj vtedy, ak požiada o jeho vydanie

v lehote podľa

§ 74

a pokiaľ sa v tejto lehote o vydanie predmetu úschovy neprihlási oprávnený alebo

iná osoba, ktorá preukáže právo na vydanie predmetu úschovy.

(4)

Inej osobe, než ktorá je uvedená v odseku 1, žiadajúcej o vydanie predmetu úschovy,

ho vydá štátne notárstvo len so súhlasom zložiteľa a oprávneného.

§ 72

Predmet úschovy zloženej za účelom zabezpečenia práv a povinností vydá štátne notárstvo

zložiteľovi len so súhlasom oprávneného, prípadne oprávnenému len so súhlasom zložiteľa.

§ 73

Ak bol súhlas na vydanie predmetu úschovy odopretý, možno ho nahradiť právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného príslušného štátneho orgánu, ktorý určil, že ten, kto

vydaniu odporoval, je povinný súhlasiť s vydaním predmetu úschovy žiadateľovi.

§ 74

(1)

Štátne notárstvo, u ktorého sú úschovy podľa

§ 66

, rozhodne po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2, že predmet úschovy pripadne štátu,

ak sa oň nikto neprihlási do jedného roka odo dňa vyhlásenia, a že tým zaniknú práva

účastníkov aj iných osôb k predmetu úschovy. Toto rozhodnutie uverejní štátne notárstvo

vyhláškou a doručí ho účastníkom konania.

(2)

Podľa odseku 1 možno postupovať vtedy, ak uplynula lehota troch rokov od právoplatnosti

rozhodnutia o prijatí úschovy, prípadne odo dňa, keď sa mal predmet úschovy vydať.

(3)

Ak v ročnej lehote dôjde žiadosť o vydanie predmetu úschovy, postupuje štátne notárstvo

podľa

§ 71 a 72

.

(4)

Uplynutím ročnej lehoty uvedenej v odseku 1, ak sa v tejto lehote žiadosť o vydanie

predmetu úschovy nepodala, nadobudne predmet úschovy štát. Uplynutím tejto lehoty

nadobudne štát predmet úschovy aj vtedy, ak sa podanej žiadosti právoplatným rozhodnutím

nevyhovelo.

§ 75

(1)

Ak pripadne predmet úschovy štátu ako stará úschova, zaniknú práva účastníkov i iných

osôb k predmetu úschovy.

(2)

V ostatných prípadoch prijatím veci do notárskej úschovy, jej vrátením alebo vydaním

nie sú dotknuté práva účastníkov ani iných osôb k predmetu úschovy.

§ 78

Zvláštne úschovy

Ak štátne notárstvo prijíma do úschovy veci v prípadoch ustanovených osobitnými zákonnými

predpismi, spravuje sa ustanoveniami príslušného predpisu, a ak ich niet, ustanoveniami

tohto zákona o úschovách, a to primerane podľa povahy úschovy a jej účelu.

§ 79

(1)

Ak súd nariadi výkon rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, predaj z podnetu súdu vykonáva

štátne notárstvo, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, po právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

(2)

Štátne notárstvo obstará odhad nehnuteľnosti a určí odhadnú cenu; odhad nemusí obstarať,

ak nehnuteľnosť bola odhadnutá v dobe jedného roka pred dňom, keď nariadenie výkonu

rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť.

(3)

Štátne notárstvo upovedomí o nariadenom predaji všetkých veriteľov, v prospech ktorých

je u neho zaregistrované obmedzenie prevodu nehnuteľnosti, ak aj osoby, pre ktoré

viaznu na nehnuteľnosti iné ťarchy.

§ 80

(1)

Ak sa predáva rodinný domček alebo iná stavba, ktorá môže byť v osobnom vlastníctve,

štátne notárstvo to uverejní vyhláškou.

(2)

Vo vyhláške sa uvedie nehnuteľnosť, jej odhadná cena a výzva, aby sa v určenej lehote

prihlásili záujemci. Vyhlášku štátne notárstvo uverejní a požiada miestny národný

výbor, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, aby ju uverejnil spôsobom v mieste obvyklým.

(3)

Ak sa predáva spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti, ktorá je v osobnom spoluvlastníctve

občanov, štátne notárstvo ho ponúkne predovšetkým ostatným spoluvlastníkom a určí

im primeranú lehotu na vyjadrenie, či podiel kúpia. Ak sa v tejto lehote ku kúpe neprihlásia,

štátne notárstvo postupuje podľa odsekov 1 a 2.

§ 81

Ak sa prihlási niekoľko záujemcov, vyžiada si štátne notárstvo stanovisko príslušného

miestneho národného výboru o tom, ktorému záujemcovi by bolo vhodné nehnuteľnosť predať.

§ 82

(1)

Ak sa predávajú poľnohospodárske alebo iné nezastavané pozemky a ďalej stavby, ktoré

nemôžu byť v osobnom vlastníctve, okresný národný výbor, v obvode ktorého je nehnuteľnosť,

oznámi štátnemu notárstvu na jeho dožiadanie, ktorej socialistickej organizácii sa

má nehnuteľnosť ponúknuť.

(2)

Ak má o nehnuteľnosť záujem niektorý národný výbor, štátne notárstvo predá nehnuteľnosť

jemu.

§ 83

(1)

Ak okresný národný výbor neoznačí do tridsiatich dní od dožiadania štátneho notárstva

organizáciu, ktorej by sa mala nehnuteľnosť ponúknuť, štátne notárstvo nehnuteľnosť

ponúkne socialistickým organizáciám, ktoré by ju podľa jeho názoru najviac potrebovali,

a oznámi krajskému národnému výboru, že bol nariadený predaj nehnuteľnosti.

(2)

Ak sa prihlási niekoľko záujemcov, okresný národný výbor, v obvode ktorého je nehnuteľnosť,

oznámi štátnemu notárstvu na jeho dožiadanie, ktorej z prihlásených organizácií má

nehnuteľnosť predať.

§ 84

Ak sa neprihlási do šiestich mesiacov odo dňa, keď boli záujemcovia vyzvaní, aby sa

prihlásili, alebo keď bolo nariadenie predaja oznámené krajskému národnému výboru,

žiadny záujemca alebo ak sa nepodarí nehnuteľnosť predať žiadnemu z prihlásených záujemcov,

štátne notárstvo to oznámi súdu.

§ 85

Nehnuteľnosť sa predáva za odhadnú cenu. Záujemca o kúpu s výnimkou národného výboru

alebo iného štátneho orgánu musí cenu zložiť na štátnom notárstve pred predajom. Za

vady predanej nehnuteľnosti štát nezodpovedá.

§ 86

(1)

Predaj sa uskutočňuje rozhodnutím štátneho notárstva.

(2)

Po právoplatnosti rozhodnutia štátne notárstvo vydá nadobúdateľovi nehnuteľnosti

potvrdenie o tom, že mu nehnuteľnosť bola pri výkone rozhodnutia predaná a že nadobudol

vlastníctvo dňom právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 1.

§ 87

Zo zaplatenej ceny predaja štátne notárstvo zrazí trovy predaja a výťažok predaja

po zrážke trov predaja a poplatkov z neho vyrubených zašle súdu, aby ho vyplatil oprávneným

podľa právoplatného rozhodnutia súdu o rozvrhu výťažku.

§ 88

Podľa

§ 80 a 81

postupuje štátne notárstvo aj vtedy, ak sa spoločne so stavbou, ktorá môže byť v

osobnom vlastníctve, predáva pozemok (stavebná parcela, na ktorej stojí stavba, priľahlá

záhrada).

§ 89

Štátne notárstvo poskytuje občanom a socialistickým organizáciám právne porady z odboru

svojej činnosti, poučuje ich o právach a povinnostiach a dáva im návod na úkony, ktoré

je potrebné vykonať na štátnom notárstve. Tiež zabezpečuje, aby občania boli pri úkonoch

pred štátnym notárstvom riadne zastúpení (

§ 14

).

§ 90

(1)

V tejto svojej činnosti štátne notárstvo skúma, či zadaný úkon sa neprieči zákonu

alebo záujmu spoločnosti. Ak má dôvodne za to, že tomu tak je, úkon odmietne. O vylúčení

pracovníkov štátnych notárstiev z tejto činnosti platí ustanovenie

§ 12

.

(2)

Štátne notárstvo môže spísať listinu o právnom úkone len vtedy, ak má preukázané,

že účastníci sú na tento úkon oprávnení. Ak to nemožno preukázať inak, štátne notárstvo

vychádza z vyhlásenia účastníkov; takéto vyhlásenie treba pojať do listiny.

(3)

Notárske zápisnice a ich rovnopisy, protesty zmeniek a iných listín, osvedčenia,

overenia a výpisy z pozemkových kníh sú verejnými listinami.

§ 90a

(1)

Štátne notárstvo na žiadosť zložiteľa prijíma do úschovy

a)

listiny, najmä závety, s výnimkou listín, ktorých obsah nemožno posúdiť,

b)

peniaze, ak mu boli odovzdané, aby ich vydalo určitému príjemcovi.

(2)

O prijatí úschovy vydáva štátne notárstvo zložiteľovi potvrdenie.

(3)

Predmet úschovy podľa odseku 1 písm. b) vráti štátne notárstvo zložiteľovi, ak sa

nepodarí splniť jeho príkaz.

(4)

Ak sa štátnemu notárstvu nepodarí predmet úschovy vydať oprávnenému, ani osobe, ktorá

preukáže právo na vydanie predmetu úschovy, ani zložiteľovi, postupuje podľa

§ 74 a 75

. Lehota podľa

§ 74 ods. 2

sa počíta odo dňa zloženia úschovy, prípadne odo dňa, keď sa mal predmet úschovy

vydať.

(5)

Ak je na štátnom notárstve uložený závet, môže ho štátne notárstvo vydať poručiteľovi

na jeho žiadosť alebo jeho zástupcovi, ktorý sa preukáže plnomocenstvom poručiteľa,

výslovne ho na to splnomocňujúceho.

§ 91

Štátne notárstvo spisuje účastníkom podľa ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách,

závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať štátne notárstvo,

ktoré notársku zápisnicu spísalo, alebo štátne notárstvo ním dožiadané.

§ 92

(1)

Notárska zápisnica musí obsahovať

a)

miesto a čas úkonu,

b)

označenie štátneho notárstva a jeho sídlo, ak aj meno a priezvisko štátneho notára,

pred ktorým účastníci notársku zápisnicu podpísali,

c)

meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko (pracovisko) účastníkov, zástupcov, svedkov,

dôverníkov a tlmočníkov,

d)

údaj, či sú účastníci spôsobilí na právne úkony,

e)

obsah úkonu,

f)

potvrdenie, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,

g)

podpisy účastníkov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,

h)

odtlačok guľatej pečiatky štátneho notárstva a podpis štátneho notára.

(2)

Ak štátny notár nepozná účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov alebo tlmočníkov osobne,

musí sa totožnosť preukázať úradným preukazom alebo potvrdiť dvoma svedkami totožnosti.

Ak štátny notár nepozná týchto svedkov, musí sa mu ich totožnosť preukázať úradným

preukazom. Ak sa údaje podľa odseku 1 pod písm. d) opierajú len o vyhlásenie účastníkov,

uvedie sa táto okolnosť v zápisnici.

§ 93

(1)

Ak štátne notárstvo spisuje notársku zápisnicu s niekým, kto nemôže čítať alebo písať,

priberie dvoch svedkov úkonu.

(2)

Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave účastníka o tom, čo sa má pojať do

zápisnice, a pri predčítaní zápisnice i jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého

boli pribratí.

(3)

Štátny notár môže pribrať svedkov úkonu i v iných prípadoch, ak to považuje za účelné.

§ 94

Svedkami totožnosti a svedkami úkonu nemôžu byť maloletí, ďalej tí, ktorí pre svoj

telesný alebo duševný stav nie sú schopní vydať svedectvo, alebo tí, ktorí nemôžu

čítať alebo písať. Ďalej nimi nemôžu byť osoby blízke účastníkom, ďalej tí, ktorí

sú na veci zúčastnení, a pracovníci štátneho notárstva, ktorí zápisnicu spisujú.

§ 95

(1)

Ak je účastník hluchý alebo nemý, ak však môže čítať a písať, musí si zápisnicu sám

prečítať a v nej vlastnou rukou pripísať, že ju čítal a že ju schvaľuje. Ak nemôže

čítať alebo písať, musí byť okrem svedkov úkonu pribratý jeho dôverník, ktorý sa s

ním vie dorozumieť. Jeho prostredníctvom štátny notár zistí, či účastník zápisnicu

schvaľuje.

(2)

Dôverník musí mať náležitosti spôsobilého svedka; môže ním však byť i osoba účastníkovi

blízka.

§ 96

(1)

Ak účastník alebo niektorý svedok úkonu nepozná jazyk, v ktorom sa zápisnica spisuje,

priberie sa tlmočník. Tlmočník musí mať náležitosti spôsobilého svedka (§ 94), môže

ním však byť aj pracovník štátneho notárstva, ktorý notársku zápisnicu spisuje.

(2)

Ak štátny notár pozná jazyk, v ktorom koná účastník alebo svedok, možno upustiť od

pribrania tlmočníka.

§ 97

(1)

Notárske zápisnice sa uschovávajú na štátnom notárstve a nesmú sa nikomu vydať.

(2)

Notárska zápisnica môže sa požičať len súdu alebo prokurátorovi s výnimkou notárskej

zápisnice o závete, ktorú nemožno požičať nikomu.

(3)

Výnimku z ustanovení odsekov 1 a 2 môže ustanoviť Ministerstvo spravodlivosti.

§ 98

(1)

Z notárskych zápisníc, s výnimkou závetu, možno vydávať rovnopisy.

(2)

Ak nie je v zápisnici určené inak, môžu sa jej rovnopisy vydať účastníkom alebo ich

zástupcom, a to i opätovne. Niekomu inému môžu sa vydať, len keď všetci účastníci

k tomu privolia v pôvodnej alebo osobitne o tom spísanej zápisnici.

(3)

Tým, ktorí osvedčia na veci právny záujem, možno vydať zo zápisnice obyčajné alebo

overené odpisy.

§ 99

(1)

Ak to súvisí s jeho činnosťou, štátne notárstvo môže spísať účastníkom aj písomnosti,

ktoré nemajú formu notárskej zápisnice, najmä vyhlásenia s právnymi účinkami, ako

aj podania na štátne orgány. O zmluve môže štátne notárstvo takú písomnosť spísať

len vtedy, ak účastníkom zmluvy je socialistická organizácia alebo devízový cudzozemec

a ak zmluva nevyžaduje notársku formu.

(2)

Ak štátne notárstvo spisuje závet, urobí tak vždy vo forme notárskej zápisnice. Len

vo forme notárskej zápisnice možno urobiť písomné právne úkony, pri ktorých osobne

konajú tí, ktorí nemôžu písať alebo čítať.

§ 100

(1)

Štátne notárstvo na žiadosť účastníka osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom

pre uplatňovanie práv alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky, najmä

tiež protestuje zmenky a iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva. O

zistení skutočnosti spíše notársku zápisnicu, pre ktorú platia primerane ustanovenia

o notárskych zápisniciach o právnych úkonoch. Z notárskych zápisníc možno vydávať

notárske osvedčenia a odpisy, pre ktoré primerane platia ustanovenia

§ 98 ods. 2 a 3

.

(2)

Štátne notárstvo overuje pravosť podpisu na listinách a odpisy (fotokópie) listín;

pri púhom overení nie je štátne notárstvo zodpovedné za obsah listiny ani za splnenie

poplatkových povinností. Overenie nevykoná na listinách, obsah ktorých nemôže spoľahlivo

posúdiť alebo obsah ktorých je zrejme v rozpore s právnymi predpismi alebo záujmom

spoločnosti.

§ 101

(1)

Štátne notárstvo vedie správu pozemkových a železničných kníh. Vydáva z nich výpisy

na žiadosť súdu, prokuratúry, iných štátnych orgánov a organizácií, spoločenských

organizácií a advokátskych poradní, a ak preukážu právny záujem, i na žiadosť iných

organizácií. Vlastníkovi nehnuteľnosti, i bývalému, a tomu, kto má vecné právo k nehnuteľnosti,

môže štátne notárstvo vydať výpis z pozemkových kníh, ak na vydaní osvedčí právny

záujem a ak tomu nebráni dôležitý záujem spoločnosti.

(2)

Pracovníci orgánov a organizácií uvedených v odseku 1 môžu za podmienok tam uvedených

pri plnení svojich úloh sami robiť odpisy, výpisy a poznámky z pozemkových a železničných

kníh.

(3)

Pozemkové knihy má v úschove štátne notárstvo, v obvode ktorého sú zapísané nehnuteľnosti.

Ministerstvo spravodlivosti po dohode s Ministerstvom dopravy určí, ktoré štátne notárstva

majú v úschove železničné knihy.

§ 102

(1)

Ak je predmetom dedičského konania nehnuteľnosť, štátne notárstvo zašle orgánu geodézie

svoje právoplatné rozhodnutie, ktorým bolo skončené dedičské konanie, a zároveň mu

oznámi, ktoré obmedzenia viaznúce na nehnuteľnosti majú sa v evidencii nehnuteľností

zapísať.

(2)

Ak štátne notárstvo vykoná registráciu zmluvy, zašle jej odpis orgánu geodézie a

súčasne mu oznámi, ktoré obmedzenia viaznúc na nehnuteľnostiach majú sa v evidencii

nehnuteľností zapísať. Ak predmetom zmluvy nie je prevod celej nehnuteľnosti alebo

ak je predmetom zmluvy iba obmedzenie prevodu nehnuteľnosti, štátne notárstvo oznámi

orgánu geodézie súčasne všetky údaje potrebné na to, aby právne vzťahy k celej nehnuteľnosti

a príslušné obmedzenia mohli sa v evidencii nehnuteľností zapísať.

(3)

Ak štátne notárstvo pri nariadení výkonu rozhodnutia súdom vykoná predaj nehnuteľnosti,

zašle orgánu geodézie potvrdenie o tom, komu sa nehnuteľnosť predala a ktorým dňom

nadobudol ten, komu sa nehnuteľnosť predala, vlastníctvo.

§ 103

Len čo štátne notárstvo zašle orgánu geodézie rozhodnutie podľa

§ 102 ods. 1 až 3

, uzavrie príslušnú vložku pozemkovej knihy a ďalšie výpisy z nej už nevydáva.

§ 103a

Úschova pre iné orgány

(1)

Štátne notárstvo prijíma do úschovy peniaze a iné hnuteľné veci v súvislosti s trestným

alebo iným súdnym konaním. Peniaze a iné hodnoty patriace osobám, u ktorých súd dohliada

na správu ich majetku, a preddavky a iné platby, ktoré bezprostredne súvisia so súdnym

konaním, sa však skladajú na súde.

(2)

O prijatí úschovy vydá štátne notárstvo potvrdenie.

§ 104

(1)

Ministerstvo spravodlivosti ustanoví všeobecne záväzným predpisom bližšiu úpravu

činnosti a organizácie štátnych notárstiev, najmä na uľahčenie styku s organizáciami

a s občanmi a na zjednodušenie a zhospodárnenie práce, ďalej bližšiu úpravu postupu

na jednotlivých úsekoch činnosti štátneho notárstva včítane priznávania náhrad svedkom,

znalcom a tlmočníkom, osvedčovania a overovania, spisovania notárskych zápisníc, návrhov

a iných písomností, ustanoví spôsob tvorby a úschovy spisov a manipulácie s nimi a

postup súvisiaci s vyrubovaním notárskych poplatkov.

(2)

Na splnenie účelu uvedeného v odseku 1 Ministerstvo spravodlivosti môže na prechodný

čas určiť sídla štátnych notárstiev odchylne od všeobecnej úpravy.

§ 105

(1)

Ministerstvo spravodlivosti určí, ktoré jednoduchšie úkony a za akých podmienok môžu

vykonávať notárski čakatelia a iní pracovníci štátnych notárstiev. Takto poverení

pracovníci štátnych notárstiev vykonajú sľub podľa

§ 9

do rúk vedúceho štátneho notára.

(2)

Proti rozhodnutiu vydanému podľa tohto poverenia notárskym čakateľom alebo iným pracovníkom

štátneho notárstva možno sa odvolať ako proti inému rozhodnutiu štátneho notárstva;

odvolanie sa však najprv predloží vedúcemu štátnemu notárovi, ktorý buď o tom rozhodne,

ak má za to, že sa mu celkom dá vyhovieť, alebo ho predloží krajskému súdu, aby o

ňom rozhodol. Ak vedúci štátny notár rozhodne sám o odvolaní, možno proti takémuto

rozhodnutiu podať odvolanie podľa ustanovenia

§ 21 ods. 1

.

§ 106

(1)

Pokiaľ nie je ďalej ustanovené niečo iné, platí tento zákon i pre veci začaté pred

jeho účinnosťou. Právne účinky procesných úkonov, ktoré nastali pred účinnosťou tohto

zákona, zostávajú zachované.

(2)

Súd dokončí podľa doterajších predpisov konanie vo veciach, v ktorých bolo u neho

už začaté konanie.

(3)

Pre konanie o dedičstve po tých, ktorí zomreli pred účinnosťou tohto zákona, použijú

sa doterajšie predpisy.

§ 107

Pokiaľ okresný súd pred účinnosťou tohto zákona nerozhodol o opravnom prostriedku

proti rozhodnutiu štátneho notárstvam postúpi ho príslušnému súdu na vybavenie.

§ 108

Vo veciach úschov vedených doteraz na súde pokračuje štátne notárstvo v konaní, len

čo doteraz príslušný súd preniesol úschovu na štátne notárstvo.

§ 109

Vyrubovanie notárskych poplatkov a konanie o nich upravujú osobitné predpisy.

§ 110

Zrušujú sa

1.

zákon č.

116/1951 Zb.

o štátnom notárstve;

2.

zákon č.

52/1954 Zb.

, ktorým sa rozširuje pôsobnosť štátneho notárstva;

3.

nariadenie ministra spravodlivosti č.

117/1951 Zb.

, ktorým sa vykonáva zákon č.

116/1951 Zb.

o štátnom notárstve;

4.

ustanovenia § 16 ods. 2 písm.a), § 19 ods. 1 písm. c), § 20 ods. 2 písm. b) a § 21

písm. d) zákona č. 62/1961 Zb. o organizácii súdov, pokiaľ upravujú príslušnosť pre

rozhodovanie o sťažnostiach a o sťažnostiach pre porušenie zákona proti rozhodnutiam

štátnych notárstiev, a právo predsedu krajského súdu podávať sťažnosť pre porušenie

zákona proti týmto rozhodnutiam;

5.

nariadenia ministra spravodlivosti č.

42/1960 Zb

. o sídlach a územných obvodoch štátnych notárstiev.

§ 111

Tento zákon nadobúda účinnosť 1.aprílom 1964.

Zákon č.

158/1969 Zb.

, ktorým sa dopĺňa a mení Občiansky súdny poriadok, Notársky poriadok a zákon o medzinárodnom

práve súkromnom a procesnom, nadobudol účinnosť 1.januárom 1970, zákon č.

29/1978 Zb.

, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii súdov a o voľbách sudcov, zákon o prokuratúre,

Trestný poriadok a Notársky poriadok, nadobudol účinnosť 1.júlom 1978, zákon č.

134/1982 Zb.

, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom

(notársky poriadok), nadobudol účinnosť 1.aprílom 1983.