ZÁKON 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Tento zákon ustanovuje

a)

podmienky podnikania v elektroenergetike, plynárenstve a zásobovaní teplom (ďalej

len „energetické odvetvia“),

b)

práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktoré podnikajú v energetických

odvetviach,

c)

práva a povinnosti odberateľov elektriny, plynu a tepla,

d)

obmedzujúce opatrenia v stavoch núdze a pri predchádzaní stavom núdze v energetických

odvetviach,

e)

štátnu reguláciu v energetike,

f)

dozor nad dodržiavaním tohto zákona.

(2)

Tento zákon upravuje aj niektoré práva stavebníkov a prevádzkovateľov potrubí pre

pohonné látky a ropu s prevádzkovým príslušenstvom (ďalej len „potrubie") k cudzím

nehnuteľnostiam pri výstavbe a prevádzke potrubí a niektoré obmedzenia užívania týchto

nehnuteľností.

§ 2

Predmet podnikania

(1)

Predmetom podnikania

1

)

v energetických odvetviach je výroba, výkup a rozvod elektriny, plynu a tepla, tranzit

elektriny a plynu.

(2)

Rozvodom elektriny, plynu alebo tepla sa podľa tohto zákona rozumie prenos, preprava,

distribúcia elektriny, plynu alebo tepla a predaj elektriny, plynu alebo tepla fyzickým

osobám alebo právnickým osobám. Rozvodom plynu sa rozumie aj podzemné skladovanie

plynu.

§ 3

Licencia

(1)

Podnikať v energetických odvetviach možno len na základe licencie udelenej Úradom

pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) fyzickej osobe alebo právnickej

osobe, ktorá spĺňa podmienky podľa všeobecných predpisov o podnikaní

2

)

a tohto zákona.

(2)

Úrad udeľuje licenciu na

a)

výrobu, výkup, tranzit a rozvod elektriny,

b)

výrobu, výkup, tranzit a rozvod plynu,

c)

výrobu, výkup a rozvod tepla.

(3)

Úrad môže licenciu podľa odseku 2 udeliť jednotlivo na každú činnosť alebo na viac

činností v príslušnom energetickom odvetví alebo na jednu alebo na viac činností v

niekoľkých energetických odvetviach. Licenciu možno udeliť aj jednotlivo na každú

činnosť, ktorá je rozvodom elektriny, plynu alebo tepla podľa

§ 2 ods. 2

, alebo na viac takýchto činností. Držiteľom licencie na výkup elektriny, plynu alebo

tepla môže byť len držiteľ licencie na rozvod elektriny, plynu alebo tepla, a to na

území vymedzenom licenciou.

(4)

Licencia sa udeľuje na určitú dobu, najmenej na obdobie 20 rokov.

(5)

Licencia sa nevyžaduje

a)

na výrobu alebo rozvod elektriny alebo tepla z obnoviteľných zdrojov v energetických

zariadeniach s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MWe alebo 5 MWt, ak ide o

1.

výrobu alebo rozvod elektriny v malých vodných elektrárňach a vo veterných elektrárňach,

2.

výrobu alebo rozvod elektriny alebo tepla v solárnych zariadeniach a v zariadeniach

na využitie geotermálnej energie,

3.

výrobu alebo rozvod tepla z bioplynu,

b)

na výrobu alebo rozvod elektriny alebo tepla v ostatných energetických zariadeniach

s celkovým inštalovaným výkonom do 0,5 MWe alebo 0,5 MWt,

c)

na výrobu alebo rozvod plynu z biologicky degradovateľných látok.

(6)

Prevádzkovateľ zariadenia uvedeného v odseku 5 je povinný oznámiť úradu začatie a

skončenie výroby alebo rozvodu elektriny alebo výroby alebo rozvodu tepla, alebo výroby

alebo rozvodu plynu v tomto zariadení najneskoršie 15 dní pred dňom začatia alebo

skončenia výroby alebo rozvodu. Prevádzkovateľ tohto zariadenia v oznámení uvedie,

a)

ak prevádzkovateľom je fyzická osoba,

1.

meno a priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt,

2.

predmet, miesto a rozsah podnikania; pri podnikaní v oblasti rozvodu energie aj vymedzené

územie,

3.

obchodné meno a identifikačné číslo organizácie (IČO), ak bolo pridelené,

4.

druh a výkon energetického zariadenia, na ktorom vykonáva alebo bude vykonávať činnosti

uvedené v odseku 5,

b)

ak prevádzkovateľom je právnická osoba,

1.

obchodné meno, právnu formu a sídlo právnickej osoby,

2.

meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt štatutárneho zástupcu,

3.

predmet, miesto a rozsah podnikania; pri podnikaní v oblasti rozvodu energie aj vymedzené

územie,

4.

identifikačné číslo organizácie (IČO),

5.

druh a výkon energetického zariadenia, na ktorom vykonáva alebo bude vykonávať činnosti

uvedené v odseku 5.

(7)

Prevádzkovateľovi energetického zariadenia na výrobu alebo rozvod elektriny alebo

na výrobu alebo rozvod tepla, alebo na výrobu alebo rozvod plynu podľa odseku 5, ktorý

spĺňa podmienky podľa

§ 4 ods. 1 písm. a) a b)

alebo ods. 2 písm. a) a b) a ktorý splní oznamovaciu povinnosť podľa odseku 6, vydá

úrad osvedčenie o registrácii prevádzkovateľa a jeho energetického zariadenia, ktoré

je oprávnením na podnikanie v energetickom odvetví v rozsahu uvedenom v osvedčení

o registrácii. Práva a povinnosti držiteľa licencie podľa

§ 9

,

§ 11 ods. 3

,

5 a 6

,

§ 12 ods. 10 a 11

sa vzťahujú aj na prevádzkovateľa energetického zariadenia, ktorému bolo vydané osvedčenie

o registrácii.

(8)

Osvedčenie o registrácii podľa odseku 7 vydá úrad žiadateľovi v lehote do 30 dní

odo dňa doručenia oznámenia.

§ 4

Podmienky na udelenie licencie

(1)

Podmienky na udelenie licencie fyzickej osobe sú

a)

vek najmenej 21 rokov,

b)

spôsobilosť na právne úkony,

c)

odborná spôsobilosť žiadateľa v príslušnom energetickom odvetví alebo zodpovedného

zástupcu (

§ 5

),

d)

súlad požadovaného predmetu podnikania s energetickou politikou Slovenskej republiky

(ďalej len „energetická politika“).

(2)

Podmienky na udelenie licencie právnickej osobe sú

a)

ustanovenie zodpovedného zástupcu, ktorý má odbornú spôsobilosť v príslušnom energetickom

odvetví,

b)

súlad požadovaného predmetu podnikania s energetickou politikou.

(3)

Žiadateľ o udelenie licencie je povinný preukázať technické a materiálne predpoklady

na vykonávanie podnikateľskej činnosti v požadovanom energetickom odvetví.

(4)

Žiadateľ o udelenie licencie na podnikanie vo výrobe elektriny a tepla v jadrových

elektrárňach musí okrem splnenia podmienok uvedených v odsekoch 1 až 3 preukázať aj

finančné krytie svojej zodpovednosti za jadrovú škodu

3

)

a spôsob finančného zabezpečenia likvidácie jadrovoenergetických zariadení, nakladania

s vyhoretým jadrovým palivom a nakladania s rádioaktívnymi odpadmi.

4

)

(5)

Na udelenie licencie na podnikanie vo výrobe elektriny a tepla v jadrových elektrárňach

sa vyžaduje súhlas Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.

(6)

Odbornú spôsobilosť preukazuje žiadateľ o udelenie licencie alebo ním ustanovený

zodpovedný zástupca osvedčením o odbornej spôsobilosti.

(7)

Podmienkou na udelenie osvedčenia o odbornej spôsobilosti je úspešné vykonanie skúšky

pred skúšobnou komisiou ustanovenou úradom podľa tohto zákona a splnenie požiadavky

vzdelania a požiadavky na odbornú prax v príslušnom energetickom odvetví, ktoré sa

preukazujú dokladom

a)

o ukončení úplného stredného odborného vzdelania príslušného technického zamerania

a o vykonaní päťročnej odbornej praxe alebo

b)

o ukončení úplného stredného vzdelania s pomaturitným štúdiom príslušného technického

zamerania a o vykonaní päťročnej odbornej praxe, alebo

c)

o ukončení vysokoškolského vzdelania príslušného technického zamerania a o vykonaní

trojročnej odbornej praxe, alebo

d)

o ukončení bakalárskeho štúdia príslušného technického zamerania a o vykonaní štvorročnej

odbornej praxe.

(8)

Úrad vydá licenciu, ak žiadateľ spĺňa podmienky na udelenie licencie. Ak bol žiadateľovi

udelený predchádzajúci súhlas na výstavbu alebo rekonštrukciu energetického zariadenia,

alebo na zmenu palivovej základne energetického zariadenia (

§ 10 ods. 3

) a ak žiadateľ dodržal podmienky uvedené v tomto predchádzajúcom súhlase, úrad vydá

licenciu v rozsahu a za podmienok uvedených v tomto predchádzajúcom súhlase; v tomto

prípade sa nevyžaduje splnenie podmienok podľa odseku 1 písm. d) a podľa odseku 2

písm. b).

(9)

Podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch, výučbe a rozsahu skúšky odbornej spôsobilosti,

zriaďovaní a činnosti skúšobných komisií a o osvedčeniach o odbornej spôsobilosti

na podnikanie v energetických odvetviach ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá úrad.

§ 5

Zodpovedný zástupca

(1)

Zodpovedným zástupcom sa podľa tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá zodpovedá

za odborné prevádzkovanie podnikateľskej činnosti podľa tohto zákona a predpisov vydaných

na jeho základe.

(2)

Zodpovedný zástupca musí mať odbornú spôsobilosť.

(3)

Funkciu zodpovedného zástupcu možno vykonávať len pre jednu fyzickú osobu alebo pre

jednu právnickú osobu.

(4)

Zodpovedným zástupcom právnickej osoby nemôže byť člen dozornej rady alebo iného

kontrolného orgánu tejto právnickej osoby.

(5)

Ak zodpovedný zástupca prestane v priebehu podnikateľskej činnosti vykonávať svoju

funkciu, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom licencie na podnikanie

v energetických odvetviach, je povinná do 15 dní ustanoviť nového zodpovedného zástupcu

a bezodkladne to oznámiť úradu.

(6)

Práva a povinnosti fyzických osôb konajúcich v mene právnickej osoby podľa všeobecných

predpisov o podnikaní

5

)

nie sú týmto zákonom dotknuté.

§ 6

Žiadosť o udelenie licencie

(1)

V žiadosti o udelenie licencie fyzická osoba uvedie

a)

meno a priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, odbornú spôsobilosť,

b)

predmet, miesto a rozsah podnikania, pri podnikaní v oblasti rozvodu energie aj vymedzené

územie,

c)

obchodné meno a identifikačné číslo organizácie (IČO), ak bolo pridelené,

d)

dobu, na ktorú sa požaduje udeliť licenciu,

e)

zodpovedného zástupcu a údaje o ňom podľa písmena a), ak žiadateľ nemá odbornú spôsobilosť.

(2)

K žiadosti o udelenie licencie fyzická osoba pripojí

a)

osvedčenie o odbornej spôsobilosti žiadateľa, alebo

b)

ak žiadateľ nemá odbornú spôsobilosť, osvedčenie o odbornej spôsobilosti zodpovedného

zástupcu.

(3)

V žiadosti o udelenie licencie právnická osoba uvedie

a)

obchodné meno, právnu formu a sídlo právnickej osoby,

b)

predmet, miesto a rozsah podnikania; pri podnikaní v oblasti rozvodu energie aj vymedzené

územie,

c)

identifikačné číslo organizácie (IČO), ak už bolo pridelené,

d)

meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt zodpovedného zástupcu,

e)

meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt konateľa alebo iného štatutárneho orgánu

právnickej osoby,

f)

dobu, na ktorú sa požaduje udeliť licenciu.

(4)

K žiadosti o udelenie licencie právnická osoba pripojí

a)

osvedčenie o odbornej spôsobilosti zodpovedného zástupcu,

b)

overenú kópiu zmluvy alebo listiny o založení právnickej osoby; ak už bola zapísaná

v obchodnom registri, tak výpis z obchodného registra nie starší ako tri mesiace.

(5)

Fyzická osoba a právnická osoba k žiadosti o udelenie licencie pripoja

a)

preukázanie materiálneho a technického zabezpečenia predmetu podnikania, na ktorý

má byť udelená licencia,

b)

preukázanie finančnej záruky na úhradu jadrovej škody a finančného zabezpečenia vyraďovania

jadrových zariadení, ukladania rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva,

ak má byť udelená licencia na podnikanie vo výrobe elektriny a tepla v jadrových elektrárňach.

(6)

Podrobnosti o náležitostiach žiadosti o udelenie licencie na podnikanie v energetických

odvetviach ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 7

Udelenie licencie

(1)

Úrad rozhodne o udelení licencie, ak sú splnené podmienky a požiadavky uvedené v

§ 4

a žiadosť obsahuje náležitosti uvedené v

§ 6

. Lehota na vydanie rozhodnutia je tri mesiace odo dňa doručenia žiadosti úradu.

(2)

Rozhodnutie o udelení licencie obsahuje najmä

a)

obchodné meno a trvalý pobyt fyzickej osoby alebo obchodné meno, právnu formu a sídlo

právnickej osoby,

b)

predmet, miesto a rozsah podnikania, pri licencii na rozvod energie aj vymedzené

územie, v ktorom sa držiteľovi licencie ukladá zásobovacia povinnosť,

c)

dobu platnosti licencie vrátane termínu začatia výkonu činnosti podľa udelenej licencie,

d)

meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt zodpovedného zástupcu, ak bol ustanovený,

a osvedčenie o odbornej spôsobilosti,

e)

technické a iné podmienky, za ktorých možno vykonávať činnosti, na ktoré sa licencia

udelila.

(3)

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bola udelená licencia na podnikanie v

energetickom odvetví (ďalej len „držiteľ licencie“), sa zapisuje do obchodného registra.

§ 8

Zánik licencie

(1)

Platnosť licencie zaniká

a)

uplynutím doby, na ktorú bola udelená,

b)

výmazom držiteľa licencie z obchodného registra,

c)

vyhlásením konkurzu a vyrovnania na držiteľa licencie alebo zamietnutím návrhu na

vyhlásenie konkurzu na držiteľa licencie pre nedostatok majetku,

d)

rozhodnutím úradu o odňatí licencie alebo rozhodnutím úradu o zrušení licencie,

e)

smrťou fyzickej osoby alebo vyhlásením za mŕtveho.

(2)

Úrad môže rozhodnúť o odňatí licencie, ak zistí, že držiteľ licencie

a)

prestal spĺňať podmienky udelenia licencie,

b)

porušuje závažným spôsobom alebo opakovane predpisy o zaistení bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení,

6

)

predpisy o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení,

7

)

predpisy o ochrane životného prostredia

8

)

alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom.

(3)

Úrad môže licenciu zrušiť, ak držiteľ licencie nezačal vykonávať podnikateľskú činnosť

v termíne určenom v rozhodnutí o udelení licencie alebo ak o jej zrušenie požiada

písomne držiteľ licencie; v týchto prípadoch úrad zároveň rozhodne o opatreniach na

zabezpečenie plynulosti dodávok energie.

§ 9

Práva a povinnosti držiteľa licencie

(1)

Držiteľ licencie, ktorý dodáva energiu podľa uzavretej zmluvy s fyzickou osobou alebo

s právnickou osobou, ktorá energiu odoberá (ďalej len „odberateľ“), môže dodávku energie

obmedziť alebo prerušiť v nevyhnutnom rozsahu len

a)

pri vykonávaní plánovaných rekonštrukcií, opráv, údržby a revízií energetických zariadení,

b)

pri stavoch núdze (

§ 11

) alebo pri činnostiach zamedzujúcich ich vzniku,

c)

pri bezprostrednom ohrození života a zdravia osôb a majetku alebo pri likvidácii

príčin týchto stavov,

d)

pri vzniku a odstraňovaní havárií a porúch na energetických rozvodných zariadeniach

a pri poruchách zdroja tepla na dobu nevyhnutnú na nábeh záložného zdroja,

e)

pri neoprávnenom odbere energie,

f)

pri odbere energie zariadením, ktoré ohrozuje život a zdravie osôb a majetok,

g)

ak odberateľ používa pri odbere energie zariadenie, ktoré ovplyvňuje kvalitu energie

v neprospech ostatných odberateľov, a nevykonal opatrenia na obmedzenie tohto vplyvu,

h)

ak je odberateľ v omeškaní so zaplatením zmluvne dohodnutej preddavkovej platby alebo

so zaplatením nedoplatku vyplývajúceho zo zúčtovania za dodávku energie a ak odberateľ

túto preddavkovú platbu alebo tento nedoplatok neuhradí ani po uplynutí lehoty, ktorú

mu vo výzve určil držiteľ licencie a ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa doručenia

výzvy; na doručenie výzvy sa primerane vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

8a

)

(2)

Pri obmedzení alebo pri prerušení dodávky energie z dôvodov uvedených v odseku 1

písm. a) je držiteľ licencie povinný oznámiť odberateľovi a príslušnému dispečingu

začiatok a skončenie tohto obmedzenia alebo prerušenia najmenej 30 dní vopred písomne

alebo miestne obvyklým spôsobom.

(3)

Po odstránení príčin obmedzenia alebo prerušenia dodávok energie uvedených v odseku

1 je držiteľ licencie povinný neodkladne obnoviť dodávku energie.

(4)

Ak vznikla odberateľovi škoda pri obmedzení alebo pri prerušení dodávky energie z

dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a), odberateľ môže uplatňovať náhradu škody a ušlého

zisku voči držiteľovi licencie len vtedy, ak tento nesplnil oznamovaciu povinnosť

podľa odseku 2.

(5)

Držiteľ licencie môže skončiť dodávku energie odberateľovi, ktorý ani po písomnej

výzve neskončil neoprávnený odber.

(6)

Držiteľ licencie pri plnení úloh podľa tohto zákona je oprávnený

a)

vstupovať na cudzie pozemky a do objektov a zariadení v súvislosti so zriaďovaním,

prevádzkou, opravami a údržbou rozvodných zariadení (odsek 8); na vyvlastnenie nehnuteľností

a obmedzenie práv k nehnuteľnostiam z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania týchto

rozvodných zariadení sa vzťahujú všeobecné predpisy o vyvlastnení.

10a

)

b)

odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť

prevádzky rozvodných zariadení, ak tak po predchádzajúcej výzve neurobil ich vlastník

alebo nájomca, alebo správca (ďalej len „vlastník“),

c)

zriaďovať a prevádzkovať telekomunikačné zariadenia a telekomunikačné siete na riadenie,

meranie, zabezpečovanie a automatizáciu prevádzky elektrizačnej sústavy a plynárenskej

sústavy a na prenos súvisiacich informácií,

d)

vstupovať v súlade s osobitnými predpismi

9

)

na účely zriaďovania, údržby a opráv energetických zariadení, ktoré držiteľ licencie

prevádzkuje, do uzavretých priestorov a zariadení slúžiacich na výkon činností a služieb

Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

Armády Slovenskej republiky, Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu

a Železníc Slovenskej republiky po ich predchádzajúcom súhlase,

e)

vstupovať na pozemky alebo do objektov, v ktorých sú umiestnené osobitné telekomunikačné

zariadenia, v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon licencovanej činnosti.

(7)

Držiteľ licencie pri výkone oprávnení podľa odseku 6 koná vo verejnom záujme.

(8)

Držiteľ licencie je povinný pri výkone oprávnení podľa odseku 6 počínať si tak, aby

nespôsobil ujmu na právach vlastníkov dotknutých nehnuteľností, a ak sa jej nedá vyhnúť,

obmedziť ju na najmenšiu možnú mieru. Vstup na cudzie pozemky musí držiteľ licencie

ich vlastníkovi oznámiť 15 dní vopred; to však neplatí, ak ide o vstup na cudzie pozemky

z dôvodu havárií a porúch na energetických zariadeniach. Po skončení nevyhnutných

pozemných prác je držiteľ licencie povinný uviesť pozemky do predošlého stavu, alebo

ak to nie je možné, je povinný uhradiť vlastníkovi pozemku spôsobenú škodu.

(9)

Ak vznikne vlastníkovi nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv držiteľa licencie podľa

odseku 6 majetková ujma, vznikne mu nárok na náhradu škody, alebo ak bol obmedzený

pri obvyklom užívaní nehnuteľností, vznikne mu nárok na primeranú jednorazovú náhradu

za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na náhradu škody alebo na primeranú

náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti možno uplatniť u držiteľa licencie,

ktorý túto škodu alebo obmedzenie spôsobil, do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o

tom poškodený dozvedel, najneskôr však do jedného roka od vzniku škody alebo od núteného

obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak právo poškodeného na náhradu škody alebo na

primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti zaniká.

(10)

Držiteľ licencie je povinný

a)

zabezpečiť, aby práce spojené s výkonom licencovanej činnosti, vyžadujúce odbornú

spôsobilosť podľa osobitných predpisov

10

)

vykonávali len osoby, ktoré sú na túto činnosť odborne spôsobilé,

b)

zabezpečiť, aby technické zariadenia používané na výkon licencovanej činnosti spĺňali

požiadavky na kvalitu, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, bezpečnosť technických

zariadení a životné prostredie ustanovené osobitnými predpismi,

6

)

,

7

)

a

8

)

c)

poskytovať orgánom dozoru na ich požiadanie informácie nevyhnutné na výkon dozoru,

d)

umožniť orgánom dozoru vstup do objektov, v ktorých sa vykonáva licencovaná činnosť,

e)

poskytovať oprávneným fyzickým osobám a právnickým osobám, ktoré preukážu právom

chránený záujem, informácie o umiestnení svojich zariadení na rozvod energie a technické

údaje o nich.

(11)

Držitelia licencií na výrobu elektriny v elektrárňach na tuhé alebo na kvapalné palivo,

na výrobu tepla v teplárňach na tuhé alebo na kvapalné palivo a na rozvod plynu sú

povinní držať pohotovostnú zásobu týchto palív v rozsahu, ktorý určí úrad rozhodnutím;

toto rozhodnutie doručí úrad aj Správe štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky.

Proti tomuto rozhodnutiu úradu možno podať odvolanie. Podané odvolanie nemá odkladný

účinok.

(12)

Držiteľ licencie na rozvod energie je ďalej povinný

a)

uzavrieť s odberateľom, ktorý spĺňa podmienky podľa tohto zákona a nachádza sa vo

vymedzenom zásobovacom území, zmluvu o dodávkach vybraného druhu energie,

b)

na území vymedzenom v licencii bezpečne, spoľahlivo a hospodárne zásobovať energiou

každého odberateľa, s ktorým má uzavretú zmluvu,

c)

prevziať na základe rozhodnutia úradu zásobovaciu povinnosť za iného držiteľa licencie,

ktorý spôsobil prerušenie alebo obmedzenie dodávok energie v dôsledku zániku licencie

(

§ 8

) alebo v dôsledku stavu núdze (

§ 11

),

d)

poskytovať odberateľom informácie o možnostiach úsporného využívania dodávanej energie

a o cenách a tarifách,

e)

oznámiť včas odberateľovi výmenu zariadení na meranie energie a na výmenu ho prizvať,

f)

uskutočňovať a zverejňovať raz ročne audit účtov.

(13)

Držiteľ licencie, ktorý na základe jej udelenia súčasne vykonáva výrobu a rozvod

elektriny, plynu alebo tepla, je povinný viesť účtovníctvo, sledovať a kalkulovať

celkové ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk osobitne na výrobu a osobitne

na rozvod takto vyrábanej a rozvádzanej elektriny, plynu alebo tepla.

(14)

Držiteľ licencie na tranzit elektriny a plynu je povinný umožniť na základe zmluvy

a za odplatu každému, kto spĺňa technické podmienky, tranzit elektriny a plynu do

tretej krajiny, pokiaľ to umožňujú technické podmienky sústavy energetických zariadení,

ktorú prevádzkuje.

(15)

Povinnosť držiteľa licencie prevziať za iného držiteľa licencie zásobovaciu povinnosť

podľa odseku 12 písm. c) je službou vo verejnom záujme.

(16)

Na prevzatie zásobovacej povinnosti podľa odseku 12 písm. c) vydá úrad rozhodnutie

na určitú dobu, najdlhšie na jeden rok. Proti tomuto rozhodnutiu môže držiteľ licencie

podať rozklad. Podaný rozklad nemá odkladný účinok.

(17)

Preukázanú stratu, ktorá vznikla držiteľovi licencie, ktorý prevzal zásobovaciu povinnosť

za iného držiteľa licencie na základe rozhodnutia úradu podľa odseku 16, uhradí tomuto

držiteľovi licencie úrad len v prípade, ak k odňatiu licencie držiteľovi licencie,

ktorý mal pôvodnú zásobovaciu povinnosť, nedošlo z dôvodov uvedených v

§ 8 ods. 2

. V prípade, že došlo k odňatiu licencie podľa

§ 8 ods. 2

, preukázanú stratu uhradí ten, za koho prevzal držiteľ licencie zásobovaciu povinnosť.

(18)

Pri styku verejného rozvodu elektriny, plynu a tepla s komunikáciami, vodnými tokmi,

nádržami, priehradami, železnicami a inými zariadeniami charakteru líniových stavieb

sú vlastníci alebo prevádzkovatelia týchto rozvodných zariadení povinní vykonávať

v spolupráci s vlastníkmi alebo s prevádzkovateľmi líniových stavieb dostupné technické

opatrenia na zabezpečenie spoľahlivosti a bezpečnosti prevádzky rozvodných zariadení

a možnosti ich údržby. Náklady na úhradu týchto opatrení uhradí ten, kto potrebu vykonania

týchto opatrení vyvolal, pokiaľ sa nedohodne inak.

(19)

Najmenší objem ročnej spotreby elektriny a plynu pre odberateľov, ktorí budú oprávnení

uzatvárať zmluvy o dodávke elektriny vyrobenej v tuzemsku alebo plynu s ľubovoľným

držiteľom licencie na výrobu alebo rozvod elektriny alebo plynu (ďalej len „oprávnený

odberateľ“) podľa odseku 20, určí všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo

hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Tento všeobecne záväzný

právny predpis môže určiť aj najmenší objem ročnej spotreby elektriny, od ktorého

je odberateľ obdobne oprávnený uzatvárať zmluvy o dodávke elektriny vyrobenej v zahraničí,

prípadne aj najvyšší prípustný podiel elektriny vyrobenej v zahraničí na ročnej spotrebe

elektriny oprávneného odberateľa a podrobnosti o spôsobe výpočtu a zabezpečenia dodržania

tohto najvyššieho prípustného podielu.

(20)

Držiteľ licencie na rozvod elektriny alebo plynu je povinný vykonať na základe zmluvy

a za odplatu pre oprávneného odberateľa, ktorý spĺňa technické podmienky, prenos elektriny

alebo prepravu plynu prostredníctvom sústavy energetických zariadení držiteľa licencie,

ak to umožňujú technické podmienky tejto sústavy energetických zariadení. Držiteľ

licencie na rozvod plynu túto povinnosť nemá, ak podľa dlhodobej zmluvy na nákup plynu

uzavretej pred 1. januárom 2002 na obdobie dlhšie ako päť rokov (ďalej len „dlhodobá

zmluva") je zaviazaný zaplatiť za dohodnuté minimálne množstvo plynu bez ohľadu na

to, či toto dohodnuté minimálne množstvo plynu odobral, a ak by preprava plynu pre

oprávneného odberateľa mala za následok, že množstvo plynu predané držiteľom licencie

na rozvod plynu by bolo v príslušnom roku nižšie ako dohodnuté minimálne množstvo

plynu podľa dlhodobej zmluvy.

(21)

Podrobnosti o pravidlách rozvodu elektriny a plynu pre oprávnených odberateľov ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 10

Štátna regulácia

(1)

Účelom štátnej regulácie v energetických odvetviach je vytvárať a podporovať prostredie

blízke konkurenčnému prostrediu, chrániť spotrebiteľa, držiteľa licencie a zabezpečovať

spoľahlivú, hospodárnu a kvalitnú dodávku energie.

(2)

Štátnu reguláciu v energetických odvetviach vykonáva úrad.

(3)

Úrad vydáva predchádzajúci súhlas na výstavbu, rekonštrukciu alebo na zrušenie energetického

zariadenia, alebo na zmenu palivovej základne energetického zariadenia v súlade s

energetickou politikou, ak ide o energetické zariadenia na

a)

výrobu elektriny o inštalovanom výkone nad 10 MWe,

b)

rozvod a tranzit elektriny vysokého napätia a veľmi vysokého napätia,

c)

rozvod plynu a tranzit plynu s výnimkou plynovodnej prípojky (

§ 24 ods. 1

),

d)

výrobu tepla a teplej úžitkovej vody s inštalovaným výkonom nad 5 MWt,

e)

horúcovodný rozvod tepla.

§ 11

Stav núdze

(1)

Stavom núdze v energetických odvetviach sa rozumie náhly nedostatok alebo hroziaci

nedostatok jednotlivých druhov energie v dôsledku

a)

mimoriadnych udalostí (živelná pohroma, technologická havária alebo katastrofa)

12

)

alebo

b)

opatrení štátnych orgánov za brannej pohotovosti štátu, alebo

c)

dlhodobého nedostatku zdrojov energie, alebo

d)

teroristického činu,

ktoré spôsobili zníženie alebo prerušenie dodávok energie alebo vyradenie z činnosti

energetických zariadení na obdobie dlhšie ako 48 hodín na celom území Slovenskej republiky

alebo na jeho časti.

(2)

Stav núdze vyhlasuje úrad a zverejňuje ho vo verejnoprávnych hromadných oznamovacích

prostriedkoch.

(3)

Pri stave núdze sú držitelia licencie a odberatelia energie povinní podrobiť sa obmedzujúcim

opatreniam.

(4)

Obmedzujúce opatrenia sa uplatňujú v tomto poradí

a)

obmedzenie odberu energie u veľkoodberateľov a výrob náročných na spotrebu energie

podľa s nimi prerokovaného plánu,

b)

prerušenie dodávok energie pre veľkoodberateľov,

c)

obmedzenie dodávok energie pre obyvateľstvo.

(5)

Držitelia licencií sú povinní bezprostredne po vzniku stavu núdze (odsek 1) pristúpiť

k likvidácii jeho následkov podľa havarijných plánov.

(6)

Ak dôjde k vyhláseniu stavu núdze z dôvodov rozsiahlych havárií na energetických

zariadeniach, sú držitelia licencií povinní podľa svojich možností podieľať sa na

odstránení havárií a na obnovení dodávok energie.

(7)

Podrobnosti o opatreniach pri stavoch núdze v elektroenergetike a plynárenstve ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 12

Dispečing

(1)

Rovnováha medzi zdrojmi a spotrebou jednotlivých druhov energie, spoľahlivosť dodávok

energií a ich tranzitná preprava podľa medzinárodných zmlúv sa zabezpečujú prostredníctvom

dispečingov.

(2)

Dispečing s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky vykonáva

a)

v elektroenergetike Slovenský elektroenergetický dispečing; zriaďuje ho držiteľ licencie,

ktorý prevádzkuje rozvodné elektrické zariadenia s napäťovou úrovňou 220 kV a viac,

b)

v plynárenstve Slovenský plynárenský dispečing; zriaďuje ho držiteľ licencie, ktorý

prevádzkuje vysokotlakové rozvodné plynové zariadenie.

(3)

Slovenský elektroenergetický dispečing

a)

operatívne riadi elektrizačnú sústavu [

§ 13 písm. c)

],

b)

vyhlasuje odberové stupne elektrickej energie pri haváriách na výrobných elektroenergetických

zariadeniach a pri stavoch núdze a opatrenia na odstránenie následkov stavu núdze,

c)

zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu pri výmenách, tranzitoch a dodávkach elektrickej

energie do zahraničia a zo zahraničia,

d)

technicky riadi účelné využívanie zdrojov elektrickej energie s jednotkovým výkonom

nad 10 MW, rozvodných zariadení s napäťovou úrovňou 400 kV a 220 kV a vybraných rozvodných

zariadení s napäťovou úrovňou 110 kV.

(4)

Slovenský plynárenský dispečing

a)

operatívne riadi plynárenskú sústavu,

b)

vyhlasuje odberové stupne plynu pri haváriách na výrobných alebo na rozvodných plynových

zariadeniach alebo pri stavoch núdze a opatrenia na odstránenie následkov stavu núdze,

c)

zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu pri výmenách, tranzitoch a dodávkach plynu do

zahraničia a zo zahraničia,

d)

technicky riadi účelné využívanie zdrojov a rozvodných zariadení plynu s tlakovou

úrovňou nad 2,5 MPa a vybraných rozvodných zariadení s tlakovou úrovňou do 2,5 MPa

vrátane podzemných zásobníkov plynu.

(5)

Na zabezpečenie spoľahlivosti a kvality dodávok elektrickej energie podľa uzavretých

zmlúv o dodávke elektriny zriaďuje držiteľ licencie prevádzkujúci elektrické rozvodné

zariadenia vysokého a veľmi vysokého napätia vlastný dispečing (rozvodný elektroenergetický

dispečing).

(6)

Držiteľ licencie, ktorý prevádzkuje elektrické rozvodné zariadenia vysokého napätia

a nízkeho napätia, môže zriadiť dispečing pre vymedzené územie (rajónový dispečing).

(7)

Držiteľ licencie na rozvod plynu, ktorý prevádzkuje plynové rozvodné zariadenie s

tlakovou úrovňou pod 2,5 MPa, zriaďuje dispečing pre vymedzené územie, ak na vykonávanie

tejto dispečerskej činnosti neuzavrel zmluvu so Slovenským plynárenským dispečingom.

(8)

Slovenský elektroenergetický dispečing a Slovenský plynárenský dispečing podrobne

upravia spôsob operatívneho riadenia, kontrolu, vyhodnocovanie výsledkov a jednotný

systém odovzdávania informácií elektrických a plynových výrobných a rozvodných zariadení

za normálnej prevádzky a núdzových stavov v dispečerských poriadkoch, ktoré pred vydaním

schvaľuje úrad.

(9)

Dispečingy zriadené držiteľom licencie podľa odsekov 5 a 6 vykonávajú dispečerskú

činnosť podľa prevádzkových inštrukcií, ktoré pred vydaním schvaľuje Slovenský elektroenergetický

dispečing. Prevádzkové inštrukcie dispečingu zriadeného držiteľom licencie podľa odseku

7 schvaľuje Slovenský plynárenský dispečing.

(10)

Držitelia licencií na výrobu alebo na rozvod elektrickej energie sú povinní ihneď

ohlásiť Slovenskému elektroenergetickému dispečingu vznik udalostí uvedených v

§ 11 ods. 1 písm. a)

,

c) a d)

, ktoré spôsobia stav núdze v dodávkach elektrickej energie. Vznik takýchto udalostí

[

§ 11 ods. 1 písm. a)

,

c) a d)

], ktoré spôsobia stav núdze v dodávkach plynu, sú držitelia licencií na výrobu alebo

na rozvod plynu povinní ihneď ohlásiť Slovenskému plynárenskému dispečingu.

(11)

Držitelia licencií a odberatelia energie sú povinní sa riadiť pokynmi vydávanými

príslušnými dispečingmi.

DRUHÁ ČASŤ

ENERGETICKÉ ODVETVIA

PRVÁ HLAVA

ELEKTROENERGETIKA

§ 13

Základné pojmy

Podľa tohto zákona sa rozumie

a)

dodávateľom elektriny držiteľ licencie na rozvod elektriny, ktorý dodáva elektrinu

podľa uzavretej zmluvy odberateľovi elektriny,

b)

odberateľom elektriny fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá elektrinu

na základe zmluvy o dodávke elektriny,

c)

elektrizačnou sústavou súbor navzájom prepojených a ovplyvňujúcich sa elektroenergetických

zariadení na výrobu, rozvod a odber elektriny vrátane telekomunikačnej siete elektroenergetiky,

d)

verejným rozvodom elektriny súbor zariadení potrebných na rozvod elektriny medzi

elektrárňou a odberateľmi elektriny,

e)

elektrickou stanicou súbor zariadení slúžiacich na premenu, úpravu a rozvod elektriny,

f)

odberným miestom miesto odberu elektriny jedného odberateľa elektriny meranej meracím

zariadením dodávateľa elektriny, ktoré tvorí samostatný priestorovo alebo územne uzavretý

a trvalo elektricky prepojený celok,

g)

odberným elektrickým zariadením zariadenie, ktoré slúži na odber elektriny a ktoré

sa môže pripojiť len na verejný rozvod elektriny alebo na elektrickú prípojku,

h)

elektrickou prípojkou zariadenie určené na pripojenie odberného elektrického zariadenia

jedného odberateľa elektriny na verejný rozvod elektriny,

i)

prívodom elektriny vedenie medzi elektrickou prípojkou a meracím zariadením vnútorného

rozvodu alebo elektrickej inštalácie,

j)

tranzitom elektriny prenos elektriny elektrizačnou sústavou do tretej krajiny cez

územie Slovenskej republiky bez odberu elektriny pre tuzemských odberateľov elektriny.

§ 14

Dodávka elektriny

(1)

Dodávateľ elektriny je povinný pripojiť na verejný rozvod elektriny odberné zariadenie

odberateľa elektriny, ak tento

a)

uzavrel zmluvu o dodávke elektriny,

b)

má súhlas vlastníka dotknutej nehnuteľnosti,

c)

má zriadenú elektrickú prípojku a odberné elektrické zariadenie, ktoré zodpovedá

predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických

zariadení.

13

)

(2)

Písomná zmluva na dodávku elektriny medzi dodávateľom elektriny a odberateľom elektriny

sa uzaviera na každé odberné miesto; zmluva o dodávke elektriny obsahuje najmä

a)

výkon, množstvo a časový priebeh odberu elektriny (ďalej len „odberový diagram“),

a to aj pre stav núdze,

b)

cenu podľa cenových predpisov

11

)

a spôsob platby za odoberanú elektrinu vrátane preddavkových platieb,

c)

spôsob merania odoberanej elektriny vrátane prístupu dodávateľa elektriny k určenému

meradlu.

14

)

(3)

Pri uzavieraní zmluvy o dodávke elektriny zo sietí nízkeho napätia sa odberový diagram

nevyžaduje. Ak je predpoklad, že odberateľ bude zmluvne dohodnutý odber sústavne prekračovať,

môže dodávateľ elektriny vybaviť odberné miesto technickým zariadením obmedzujúcim

veľkosť odberu.

(4)

Dodávateľ elektriny je povinný zabezpečiť odberateľom pripojeným na verejný rozvod

dodávku elektriny v dohodnutom množstve a zodpovedajúcej kvalite.

(5)

Dodávateľ elektriny môže využívať elektrické rozvodné zariadenia aj na iné účely,

ako je diaľkové riadenie, ovládanie, signalizovanie a zabezpečovanie systémov a prenos

informácií, ak sa tým neporušia dohodnuté parametre dodávanej elektriny.

(6)

Odberateľ elektriny je zodpovedný za riadny stav odberného elektrického zariadenia

vrátane elektrospotrebičov a za dodržiavanie predpisov na zaistenie bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

13

)

(7)

Odberateľ elektriny môže pripojiť na odberné elektrické zariadenie náhradný alebo

iný zdroj elektriny len so súhlasom dodávateľa elektriny.

(8)

Kvalitu dodávky elektriny nemusí dodávateľ elektriny dodržať, ak odberateľ elektriny

porušuje a prekračuje hranice negatívneho spätného pôsobenia svojich zariadení na

elektrickú sieť, prevádzkuje elektrické zariadenie s nesymetrickými odbermi alebo

zdrojmi a nedodržiava podmienky uzavretej zmluvy.

(9)

Zmluva o dodávke elektriny zaniká

a)

zánikom licencie dodávateľa elektriny podľa

§ 8

,

b)

uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá,

c)

doručením písomného oznámenia dodávateľovi elektriny o odstúpení od zmluvy zo strany

odberateľa elektriny,

d)

doručením písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy zo strany dodávateľa elektriny,

ak odberateľ elektriny závažným spôsobom a opakovane porušuje ustanovenia uzavretej

zmluvy.

(10)

Podrobnosti o niektorých podmienkach pripojenia, dodávok a merania elektriny, ako

aj kategorizáciu odberateľov na tieto účely ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá úrad.

§ 15

Elektrická prípojka

(1)

Elektrická prípojka sa začína odbočením elektrického vedenia od zariadenia na verejný

rozvod elektriny smerom k odberateľovi elektriny alebo je súčasťou verejného rozvodu.

Odbočením elektrického vedenia v elektrickej stanici je jeho odbočenie od spínacích

a istiacich prvkov, prípadne od prípojníc. V ostatných prípadoch sa za odbočenie elektrického

vedenia považuje jeho odbočenie od vzdušného alebo káblového vedenia.

(2)

Elektrická prípojka nízkeho napätia sa končí pri vonkajšom vedení hlavnou domovou

poistkovou skriňou, pri káblovom vedení hlavnou domovou káblovou skriňou, ktoré sú

súčasťou elektrickej prípojky a sú umiestnené na verejne prístupnom mieste. Ak hlavná

domová poistková skriňa na objekte nie je zriadená, vonkajšia elektrická prípojka

sa končí na poslednom podpernom bode (napríklad strešník, konzola, stožiar), prípadne

na hranici objektu odberateľa.

(3)

Elektrická prípojka vysokého a veľmi vysokého napätia sa končí pri vzdušnom vedení

kotvovými izolátormi na odberateľovej stanici, pri káblovom vedení káblovou koncovkou

v odberateľovej stanici; kotvové izolátory a káblové koncovky sú súčasťou prípojky.

(4)

Elektrickú prípojku bez rozdielu napätia zriaďuje dodávateľ elektriny alebo za podmienok

ním určených aj iné oprávnené fyzické osoby alebo právnické osoby. Náklady na zriadenie

elektrickej prípojky uhrádza ten, v čí prospech bola zriadená, ak sa dodávateľ elektriny

a odberateľ elektriny nedohodnú inak.

(5)

Vlastníkom elektrickej prípojky je ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie.

(6)

Vlastník elektrickej prípojky je povinný zabezpečiť jej prevádzku, údržbu a opravy

tak, aby nespôsobila ohrozenie života a zdravia alebo poškodenie majetku osôb.

(7)

Dodávateľ elektriny je povinný za úhradu elektrickú prípojku prevádzkovať, udržiavať

a opravovať, ak o to jej vlastník požiada.

(8)

Elektrické vzdušné domové prípojky nízkeho napätia pre stavby slúžiace na trvalé

bývanie s jedným prívodom do dĺžky 30 m od miesta odbočenia z verejného rozvodu sa

zriaďujú na náklady dodávateľa elektriny.

(9)

Pri elektrickej prípojke zaslučkovaním, ktorá je súčasťou elektrického rozvodu, je

odberateľ elektriny povinný bezodplatne umožniť dodávateľovi elektriny prenos elektriny

cez svoje zariadenie.

§ 16

Odberné elektrické zariadenie

(1)

Odberné elektrické zariadenie zriaďuje, prevádzkuje a za jeho údržbu, bezpečnú a

spoľahlivú prevádzku zodpovedá odberateľ elektriny.

(2)

Odberateľ elektriny je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v stave, ktorý

zodpovedá predpisom o zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti

technických zariadení,

13

)

a poskytovať požadované technické údaje dodávateľovi elektriny.

§ 17

Meranie elektriny

(1)

Odberateľ elektriny je povinný zabezpečiť na novom alebo na rekonštruovanom odbernom

elektrickom zariadení úpravu súvisiacu s meraním elektriny podľa pokynov dodávateľa

elektriny.

(2)

Dodávateľ elektriny je povinný zapojiť a udržiavať určené meradlo

14

)

len po vykonaní úprav odberného elektrického zariadenia odberateľom elektriny podľa

pokynov dodávateľa elektriny.

(3)

Odber elektriny zo zariadenia na verejný rozvod alebo z elektrickej prípojky, alebo

z odberného elektrického zariadenia meria a účtuje dodávateľ elektriny podľa údajov

určeného meradla. Akýkoľvek zásah do určeného meradla a jeho obvodov inou osobou ako

dodávateľom elektriny je zakázaný.

(4)

Dodávateľ elektriny je povinný overovať správnosť merania podľa osobitných predpisov.

15

)

(5)

Ak má odberateľ elektriny pochybnosti o správnosti údajov určeného meradla alebo

zistí na ňom závadu, písomne požiada dodávateľa elektriny o jeho preskúšanie.

(6)

Dodávateľ elektriny je povinný na základe písomnej žiadosti odberateľa elektriny

do 30 dní od jej doručenia overiť meradlo. V prípade zistenia chyby na určenom meradle

uhrádza náklady spojené s jeho preskúšaním a výmenou dodávateľ elektriny. Ak sa na

určenom meradle nezistila chyba, uhrádza náklady spojené s jeho preskúšaním odberateľ

elektriny.

(7)

Dodávateľ elektriny pri výmene určeného meradla písomne potvrdí odberateľovi elektriny

odpočty starého a nového určeného meradla.

§ 18

Výkup elektriny

(1)

Úrad rozhodnutím určí držiteľa licencie, ktorý vykupuje elektrinu pre elektrizačnú

sústavu (ďalej len „výkupca“). Toto rozhodnutie úrad uverejní v Obchodnom vestníku.

Účastníkmi tohto konania sú výkupca, ako aj iné fyzické osoby a právnické osoby, ktorých

práva a právom chránené záujmy sú týmto rozhodnutím dotknuté.

(2)

Výkupca je povinný vykupovať všetku elektrinu zo zdrojov, ak tie sú environmentálne

odôvodnené a umožňujú to technické a ekonomické podmienky.

(3)

Náklady spojené s pripojením vykupovanej elektriny (odsek 1) uhrádza vlastník zdroja

elektriny, ak sa vlastník zdroja elektriny nedohodne s držiteľom licencie na rozvod

elektriny inak.

(4)

Technické podmienky pripojenia zdroja vykupovanej elektriny (odsek 1) k rozvodnému

zariadeniu určí držiteľ licencie na rozvod elektriny.

(5)

Cenu vykupovanej elektriny dohodne výkupca podľa cenových predpisov.

11

)

(6)

Z dôvodov bezpečnosti zásobovania úrad uloží výkupcovi uprednostniť pri vykupovaní

elektrinu zo zdrojov používajúcich domáce uhlie ako primárny zdroj v pomere, ktorý

neprekročí za kalendárny rok 10 % z celkového množstva primárnej energie potrebnej

na výrobu elektriny vyrobenej v Slovenskej republike.

§ 19

Ochranné pásma

(1)

Na ochranu elekroenergetických zariadení sa zriaďujú ochranné pásma.

(2)

Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti elektroenergetického zariadenia,

ktorý je určený na zabezpečenie jeho spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie

ochrany života a zdravia osôb a majetku.

(3)

Ochranné pásmo vonkajšieho elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po

oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného

vodiča. Táto vzdialenosť je

a)

10 m pri napätí od 1 kV do 35 kV vrátane, v súvislých lesných priesekoch 7 m,

b)

15 m pri napätí od 35 kV do 110 kV vrátane,

c)

20 m pri napätí od 110 kV do 220 kV vrátane,

d)

25 m pri napätí od 220 kV do 400 kV vrátane,

e)

35 m pri napätí nad 400 kV,

f)

ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 kV do 110 kV vrátane je

2 m od krajného vodiča na každú stranu.

(4)

V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané

a)

zriaďovať stavby a konštrukcie,

b)

pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m; vo vzdialenosti presahujúcej 5 m od krajného

vodiča vzdušného vedenia možno porasty pestovať do takej výšky, aby sa pri páde nemohli

dotknúť vodiča elektrického vedenia,

c)

uskladňovať ľahko horľavé alebo výbušné látky,

d)

vykonávať iné činnosti, pri ktorých by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku,

prípadne pri ktorých by sa mohlo poškodiť elektrické vedenie alebo ohroziť bezpečnosť

a spoľahlivosť prevádzky.

(5)

Vlastník pozemku je povinný umožniť prevádzkovateľovi vonkajšieho elektrického vedenia

prístup a príjazd k takémuto vedeniu a na ten účel mu umožniť udržiavať voľný pruh

pozemkov, tzv. bezlesie v šírke 4 m po každej strane vonkajšieho elektrického vedenia.

Táto vzdialenosť sa vymedzuje od dotyku kolmice spustenej z vonkajšej strany elektrického

vedenia na vodorovnú rovinu ukotvenia podperného bodu.

(6)

Ochranné pásmo podzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po

oboch stranách krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na

vedenie od krajného kábla. Táto vzdialenosť je

a)

1 m pri napätí do 110 kV vrátane vedenia riadiacej regulačnej a zabezpečovacej techniky,

b)

3 m pri napätí nad 110 kV.

(7)

V ochrannom pásme podzemného elektrického vedenia a nad týmto vedením je zakázané

a)

zriaďovať stavby, konštrukcie, skládky a vysádzať trvalé porasty a jazdiť osobitne

ťažkým mechanizmom,

b)

vykonávať bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa elektrického vedenia zemné

práce a iné činnosti, ktoré by mohli ohroziť elektrické vedenie, spoľahlivosť a bezpečnosť

jeho prevádzky, prípadne by podstatne sťažovali prístup k nemu.

(8)

Ochranné pásma elektrickej stanice sú tieto

a)

ochranné pásmo elektrickej stanice je vymedzené zvislými rovinami, ktoré sú vedené

vo vodorovnej vzdialenosti 30 m kolmo na oplotenie alebo na obostavanú hranicu objektu

stanice,

b)

ochranné pásmo transformovne z vysokého napätia na nízke napätie je vymedzené vzdialenosťou

10 m od konštrukcie transformovne.

V ochrannom pásme elektrickej stanice vymedzenej v písmenách a) a b) je zakázané vykonávať

činnosti, pri ktorých by mohla byť ohrozená bezpečnosť osôb a majetku, ako aj spoľahlivosť

a bezpečnosť prevádzky transformovne.

(9)

V blízkosti ochranného pásma elektrických zariadení uvedených v odsekoch 3 až 8

a)

osoby, ktoré zriaďujú stavby alebo vykonávajú činnosti, ktorými sa môžu priblížiť

k elektrickým zariadeniam, sú povinné oznámiť túto činnosť prevádzkovateľovi elektrického

zariadenia a dodržiavať ním ustanovené podmienky,

b)

prevádzkovatelia zariadení napájaných jednosmerným prúdom v blízkosti ochranného

pásma s možnosťou vzniku bludných prúdov spôsobujúcich poškodenie podzemného elektrického

vedenia sú povinní informovať o tejto skutočnosti prevádzkovateľa podzemného elektrického

vedenia a po dohode s ním realizovať opatrenia na ochranu podzemného elektrického

vedenia.

(10)

Pre ochranu elektrární platia ochranné pásma uvedené v odseku 8, ak osobitné predpisy

neustanovujú inak.

(11)

Výnimky z ochranných pásiem môže v odôvodnených prípadoch povoliť úrad rozhodnutím.

(12)

Stavby, konštrukcie, skládky, výsadba trvalých porastov, práce a činnosti vykonané

v rozpore s obmedzeniami podľa odsekov 3 až 9 v ochrannom pásme alebo v blízkosti

ochranného pásma po jeho vzniku je povinný ten, kto ich vykonal alebo dal vykonať,

odstrániť na svoje náklady.

§ 20

Preložka elektroenergetického rozvodného zariadenia

(1)

Preložkou elektroenergetického rozvodného zariadenia je premiestnenie niektorých

jeho prvkov alebo zmena jeho trasy.

(2)

Preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia zabezpečuje jeho vlastník na

náklady toho, kto potrebu preložky vyvolal.

(3)

Vlastníctvo elektroenergetického rozvodného zariadenia po vykonaní preložky sa nemení.

§ 21

Neoprávnený odber elektriny

(1)

Neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny

a)

bez uzavretej zmluvy o dodávke elektriny alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o dodávke

elektriny,

b)

z tej časti elektroenergetického zariadenia, ktorou prechádza nemeraná elektrina,

c)

bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu

odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

d)

meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované dodávateľom elektriny alebo na

ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

(2)

Spôsob výpočtu škody spôsobenej dodávateľovi elektriny neoprávneným odberom elektriny

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

DRUHÁ HLAVA

PLYNÁRENSTVO

§ 22

Základné pojmy

Podľa tohto zákona sa rozumie

a)

plynom zemný plyn, svietiplyn, bioplyn, propán, bután a ich zmesi a ďalšie uhľovodíkové

plyny zabezpečujúce svojimi kvalitatívnymi vlastnosťami ich využitie v energetických

odvetviach, ak nie sú dodávané v tlakových fľašiach,

b)

dodávateľom plynu držiteľ licencie na výrobu alebo na rozvod plynu, ktorý dodáva

plyn podľa uzavretej zmluvy odberateľovi,

c)

odberateľom plynu fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá plyn na základe

zmluvy o dodávke plynu,

d)

plynárenskou sústavou vzájomne prepojený súbor plynárenských zariadení vrátane automatizovaného

systému riadenia tejto sústavy,

e)

verejným rozvodom plynu súbor plynárenských zariadení potrebných na rozvod plynu

od zdroja plynu po plynovodnú prípojku,

f)

zdrojom plynu miesto vstupu obchodne zmeraného plynu do verejného rozvodu plynu,

g)

plynárenským zariadením zariadenie slúžiace na výrobu a úpravu plynu, skladovanie,

skvapalňovanie, odparovanie, zmeny tlaku, meranie, rozvod a dodávku plynu od zdroja

plynu po hlavný uzáver plynu; tieto zariadenia sa podľa pracovného pretlaku rozdeľujú

na nízkotlakové s pracovným pretlakom do 5 kPa, strednotlakové s pretlakom od 5 kPa

do 0,4 MPa a vysokotlakové s pretlakom nad 0,4 MPa,

h)

plynovodnou prípojkou plynárenské zariadenie určené na pripojenie odberného plynového

zariadenia na verejný rozvod plynu vrátane hlavného uzáveru plynu, domového regulátora

tlaku plynu a izolačného spoja,

i)

hlavným uzáverom plynu uzavieracia armatúra oddeľujúca verejný rozvod plynu od zdroja

plynu alebo plynovodnú prípojku od odberného plynového zariadenia,

j)

odberným plynovým zariadením zariadenie za hlavným uzáverom plynu s výnimkou domového

regulátora tlaku plynu a meracieho zariadenia; pri dodávke propánu alebo propán-butánu

je regulátor tlaku plynu súčasťou odberného plynového zariadenia,

k)

tranzitom plynu preprava plynu tranzitným plynovodom do tretej krajiny cez územie

Slovenskej republiky bez odberu plynu pre tuzemských odberateľov,

l)

tranzitným plynovodom súbor plynárenských zariadení na tranzit plynu od obchodného

miesta na vstupe do Slovenskej republiky až do obchodných miest na výstupe zo Slovenskej

republiky.

§ 23

Zriaďovanie, prevádzkovanie a kontrola plynárenských zariadení a odberných plynových

zariadení

(1)

Úrad rozhodnutím určí držiteľa licencie, ktorý vykupuje plyn pre plynárenskú sústavu.

Toto rozhodnutie úrad uverejní v Obchodnom vestníku. Účastníkmi tohto konania sú určený

výkupca, ako aj iné fyzické osoby a právnické osoby, ktorých práva a právom chránené

záujmy sú týmto rozhodnutím dotknuté.

(2)

Plynárenské zariadenia môže prevádzkovať len držiteľ príslušnej licencie na výrobu,

výkup, tranzit alebo na rozvod plynu.

(3)

Odberné plynové zariadenia zriaďujú a prevádzkujú odberatelia plynu na vlastné náklady.

(4)

Zriaďovať nové, rozširovať alebo rekonštruovať odberné plynové zariadenia môže odberateľ

plynu len po predchádzajúcom súhlase dodávateľa plynu.

(5)

Bez súhlasu dodávateľa plynu sa nesmú vykonávať žiadne zásahy na časti odberného

plynového zariadenia, ktorým sa vedie nemeraný plyn od hlavného uzáveru plynu k určenému

meradlu

14

)

alebo k inému meradlu plynu určenému v zmluve.

(6)

V súvislosti s opravou odberného plynového zariadenia môže hlavným uzáverom plynu

uzavrieť alebo otvoriť prívod plynu aj odberateľ plynu. V prípade odvrátenia mimoriadnych

udalostí hlavný uzáver plynu môže uzavrieť ktokoľvek; je však povinný o tom bezodkladne

upovedomiť dodávateľa plynu. Opätovné otvorenie hlavného uzáveru plynu môže vykonať

len osoba odborne spôsobilá.

(7)

Dodávateľ plynu je oprávnený kontrolovať, či sa pri pripojení a prevádzke odberných

plynových zariadení dodržujú predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci a bezpečnosti technických zariadení

13

)

a podmienky zmluvy o dodávkach plynu.

§ 24

Podmienky pripojenia

(1)

Plynovodnú prípojku zriaďuje dodávateľ plynu alebo za podmienok ním určených aj iné

oprávnené právnické osoby alebo fyzické osoby. Náklady na zriadenie plynovodnej prípojky

uhrádza ten, v čí prospech sa zriadila, ak sa dodávateľ plynu a odberateľ plynu nedohodnú

inak.

(2)

Vlastníkom plynovodnej prípojky je ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie.

(3)

Vlastník plynovodnej prípojky je povinný zabezpečiť jej prevádzku, údržbu a opravy

tak, aby nespôsobila ohrozenie života a zdravia osôb a poškodenie majetku.

(4)

Dodávateľ plynu je povinný za úhradu plynovodnú prípojku prevádzkovať, udržiavať

a opravovať, ak jej vlastník o to požiada.

(5)

Dodávateľ plynu je povinný zabezpečiť zapojenie a udržiavanie meradla plynu a vykonať

nevyhnutné opatrenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom.

(6)

Na požiadanie dodávateľa plynu je odberateľ plynu povinný vykonať nevyhnutné úpravy

pri zriaďovaní, rekonštrukcii plynárenských zariadení alebo pri montáži meradla. Odberateľ

plynu je povinný umožniť dodávateľovi plynu kontrolu regulátora tlaku a meradla.

(7)

Odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné plynové zariadenie v stave,

ktorý zodpovedá predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti

technických zariadení.

13

)

§ 25

Dodávka a meranie plynu

(1)

Dodávateľ plynu je povinný dodávať plyn, ak odberateľ plynu

a)

má zriadené odberné plynové zariadenie v súlade s podmienkami pripojenia určenými

dodávateľom plynu a v súlade s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci a bezpečnosti technických zariadení,13)

b)

uzavrel zmluvu o dodávke plynu,

c)

má súhlas vlastníka dotknutej nehnuteľnosti,

d)

uhradil dohodnutý podiel na účelne vynaložených nákladoch dodávateľa plynu spojených

s pripojením odberateľa plynu a zabezpečením ním požadovanej dodávky plynu.

(2)

Zmluva o dodávke plynu uzavretá medzi dodávateľom plynu a odberateľom plynu pre každé

odberné miesto obsahuje najmä

a)

tlak, množstvo, akosť a časový priebeh odberu plynu, a to aj pre stavy núdze,

b)

cenu podľa cenových predpisov

11

)

a spôsob platby za odoberaný plyn vrátane preddavkových platieb,

c)

spôsob merania odoberaného plynu a povinnosť odberateľa plynu zabezpečiť prístup

dodávateľa plynu k meradlu.

(3)

Dodávateľ plynu meria a účtuje odber plynu podľa údajov vlastného určeného meradla,

ktoré odberateľovi plynu na svoje náklady osadí, zapojí, udržiava a pravidelne overuje

správnosť merania podľa osobitných predpisov.15)

(4)

Dodávateľ plynu je povinný na základe písomnej žiadosti odberateľa plynu overiť meradlo,

do 15 dní od doručenia žiadosti je povinný vymeniť meradlo alebo dohodnúť náhradný

spôsob vyhodnocovania dodávok plynu, ako aj predložiť meradlo na preskúšanie správnosti

merania podľa osobitného predpisu.

15

)

V prípade zistenia chyby uhrádza náklady spojené s preskúšaním a výmenou meradla

dodávateľ plynu. Ak na určenom meradle nebola zistená chyba, uhrádza náklady spojené

s jeho preskúšaním odberateľ plynu.

(5)

Akýkoľvek zásah do meradla inou osobou ako dodávateľom plynu je zakázaný.

(6)

Odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nezavinil

poškodenie meradla.

(7)

Podmienky pripojenia, dodávok a merania plynu, ako aj kategorizáciu odberateľov na

tieto účely podrobnejšie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 26

Odborná spôsobilosť

Vyrábať, montovať, rekonštruovať, opravovať, vykonávať údržbu a vykonávať odborné

prehliadky a odborné skúšky plynových zariadení môžu iba osoby odborne spôsobilé podľa

osobitných predpisov.

13

)

§ 27

Ochranné pásma

(1)

Na ochranu plynárenských zariadení sa zriaďujú ochranné pásma.

(2)

Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti plynovodu alebo iného plynárenského

zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologického

plynárenského zariadenia meranou kolmo na túto os alebo na hranu. Táto vzdialenosť

je na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu iného plynárenského zariadenia

takáto

a)

4 m pre plynovody a plynovodné prípojky s menovitou svetlosťou do 200 mm,

b)

8 m pre plynovody a plynovodné prípojky s menovitou svetlosťou do 500 mm,

c)

12 m pre plynovody a plynovodné prípojky s menovitou svetlosťou do 700 mm,

d)

50 m pre plynovody a plynovodné prípojky s menovitou svetlosťou nad 700 mm,

e)

1 m pre nízkotlakové a strednotlakové plynovody a plynovodné prípojky, ktorými sa

rozvádzajú plyny v zastavanom území obce,

f)

8 m pre technologické objekty (regulačné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej

ochrany, telekomunikačné zariadenia, zásobníky a sklady propán-butánu a pod.).

(3)

Pre vysokotlakové plynovody v lesných priesekoch sú vlastníci pozemkov povinní zachovať

voľný pás v šírke 2 m na obe strany od osi plynovodu a v šírke 5 m na obe strany od

osi tranzitného plynovodu.

(4)

Práce v ochrannom pásme plynárenského zariadenia môžu sa vykonávať iba na základe

predchádzajúceho písomného súhlasu dodávateľa plynu, za priameho dozoru ním povereného

pracovníka a v súlade s dohodnutými podmienkami.

(5)

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá spôsobí poškodenie prevádzky zariadenia

plynárenskej sústavy, je povinná okrem náhrady škody spôsobenej na plynárenskom zariadení

uhradiť aj škodu za uniknutý plyn, ako aj škodu spôsobenú uniknutým plynom.

(6)

Rozhodnutie o povolení stavby v ochrannom pásme plynárenského zariadenia môže stavebný

úrad vydať iba s predchádzajúcim súhlasom držiteľa licencie prevádzkujúceho príslušné

plynárenské zariadenie. Pri vysokotlakových plynovodoch a plynovodných prípojkách

sa vyžaduje aj predchádzajúci súhlas úradu.

§ 28

Bezpečnostné pásma

(1)

Bezpečnostné pásma sú určené na zamedzenie alebo na zmiernenie účinkov prípadných

porúch alebo havárií plynárenských zariadení alebo odberných plynových zariadení a

na ochranu života a zdravia osôb a majetku.

(2)

Bezpečnostné pásmo je priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu

alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meranou kolmo na túto os alebo na pôdorys.

Táto vzdialenosť je na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského

zariadenia takáto

a)

10 m pri strednotlakových plynovodoch a prípojkách na voľnom priestranstve a v nezastavanom

území,

b)

20 m pri vysokotlakových plynovodoch a prípojkách s menovitou svetlosťou do 350 mm,

c)

50 m pri vysokotlakových plynovodoch a prípojkách s menovitou svetlosťou nad 350

mm,

d)

50 m pri plynovodoch a prípojkách prevádzkovaných s vysokým tlakom nad 4 MPa s menovitou

svetlosťou do 150 mm,

e)

100 m pri plynovodoch a prípojkách prevádzkovaných s vysokým tlakom nad 4 MPa s menovitou

svetlosťou do 300 mm,

f)

150 m pri plynovodoch a prípojkách prevádzkovaných s vysokým tlakom nad 4 MPa s menovitou

svetlosťou do 500 mm,

g)

200 m pri plynovodoch a prípojkách prevádzkovaných s vysokým tlakom nad 4 MPa s menovitou

svetlosťou nad 500 mm,

h)

50 m pri plniarňach a stáčiarňach propánu a propán-butánu.

(3)

Pri nízkotlakových a strednotlakových plynovodoch a prípojkách, ak sa nimi rozvádzajú

plyny v mestách a v súvislej zástavbe obcí, bezpečnostné pásma sa určia v súlade s

technickými požiadavkami dodávateľa plynu.

(4)

Rozhodnutie o povolení stavby v bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia môže

stavebný úrad vydať iba s predchádzajúcim súhlasom držiteľa licencie prevádzkujúceho

príslušné plynárenské zariadenie. Pri vysokotlakových plynovodoch a prípojkách sa

vyžaduje aj predchádzajúci súhlas úradu.

§ 29

Preložka plynárenského zariadenia

(1)

Preložkou plynárenského zariadenia sa rozumie zmena jeho trasy alebo premiestnenie

jeho častí.

(2)

Preložku zabezpečuje vlastník plynárenského zariadenia na rozvod plynu na náklady

toho, kto preložku plynárenského zariadenia vyvolal.

(3)

Vlastníctvo plynárenského zariadenia na rozvod plynu sa po vykonaní preložky nemení.

§ 30

Neoprávnený odber plynu

(1)

Neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo v

rozpore s uzavretou zmluvou.

(2)

Neoprávneným odberom je aj odber plynu

a)

z tej časti plynárenského zariadenia, ktorou prechádza nemeraný plyn,

b)

bez meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa plynu

buď vôbec nezaznamenáva, alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,

c)

meraný meradlom, ktoré nebolo namontované dodávateľom plynu alebo na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

(3)

Pri neoprávnenom odbere plynu je odberateľ plynu povinný uhradiť dodávateľovi plynu

škody, ktoré mu neoprávneným odberom spôsobil.

(4)

Spôsob výpočtu škody spôsobenej dodávateľovi plynu neoprávneným odberom plynu ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

TRETIA HLAVA

ZÁSOBOVANIE TEPLOM

§ 31

Základné pojmy

Podľa tohto zákona sa rozumie

a)

dodávateľom tepla držiteľ licencie na výrobu alebo na rozvod tepla, ktorý dodáva

teplo podľa uzavretej zmluvy o dodávke tepla priamemu odberateľovi tepla,

b)

priamym odberateľom tepla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá teplo

na základe zmluvy o dodávke tepla a ktorá rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom,

c)

konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej priamy odberateľ

tepla rozpočítava dodané teplo,

d)

sústavou tepelných zariadení zariadenia na výrobu, rozvod a spotrebu tepla,

e)

verejným rozvodom tepla časť sústavy tvorená tepelnými sieťami na dodávku tepla viacerým

priamym odberateľom tepla,

f)

tepelnou prípojkou časť tepelnej siete od verejného rozvodu po odberné miesto na

dodávku tepla jedinému priamemu odberateľovi tepla,

g)

odberným miestom zmluvne dohodnuté miesto, na ktorom je umiestnené určené meradlo

14

)

na meranie dodaného tepla pre jedného priameho odberateľa tepla; ak je priamy odberateľ

tepla vlastníkom viacerých domov, je odberné miesto osobitne na každej päte domu,

h)

primárnou stranou časť sústavy tepelných zariadení medzi výstupnými armatúrami zdroja

tepla a vstupnými armatúrami odovzdávacej stanice,

i)

sekundárnou stranou časť sústavy tepelných zariadení medzi výstupnými armatúrami

odovzdávacej stanice a vstupnými armatúrami odberného miesta,

j)

dodávkou tepla teplo na vykurovanie, prípravu teplej úžitkovej vody a iné využitie.

§ 32

Dodávka tepla

(1)

Dodávateľ tepla je povinný v súlade s uzavretou písomnou zmluvou o dodávke tepla

dodávať teplo priamemu odberateľovi tepla, ktorý má zriadenú tepelnú prípojku a odberné

tepelné zariadenie v súlade s technickými požiadavkami dodávateľa tepla a v súlade

s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických

zariadení.13)

(2)

Písomná zmluva o dodávke tepla uzavretá medzi dodávateľom tepla a priamym odberateľom

tepla pre každé odberné miesto obsahuje najmä

a)

výkon, množstvo a teplotný spád,

b)

odberový diagram tepla, pri vykurovaní aj vykurovaciu krivku,

c)

umiestnenie určeného meradla

14

)

a povinnosť priameho odberateľa tepla umožniť dodávateľovi tepla prístup k nemu,

d)

cenu podľa cenových predpisov

11

)

a spôsob platby za odoberané teplo vrátane preddavkových platieb.

(3)

Priamy odberateľ tepla môže vypovedať zmluvu o dodávke tepla, ak výpoveď písomne

oznámi dodávateľovi tepla aspoň tri mesiace pred požadovaným skončením dodávky tepla.

§ 33

Výkup tepla

(1)

Dodávateľ tepla je povinný vykupovať teplo z obnoviteľných alebo druhotných zdrojov

tepla alebo z kombinovanej výroby tepla a elektriny na zabezpečenie zmluvne dohodnutých

dodávok s priamymi odberateľmi tepla, ak sa tým nezvýši cena tepla u odberateľa alebo

nezníži energetická účinnosť ostatných zdrojov tepla v sústave.

(2)

Pripojenie zdroja tepla k sústave dodávateľa tepla vykonáva na vlastné náklady výrobca

tepla z obnoviteľných alebo druhotných zdrojov alebo z kombinovanej výroby tepla a

elektriny.

§ 34

Meranie

(1)

Dodávateľ tepla je povinný

a)

merať teplo na odbernom mieste,

b)

na svoje náklady zabezpečiť zapojenie a udržiavanie určeného meradla

14

)

na odbernom mieste a overovať jeho správnosť podľa osobitných predpisov,

15

)

c)

na základe žiadosti priameho odberateľa tepla overiť určené meradlo; náklady spojené

s jeho overením alebo s výmenou za nové uhradí priamy odberateľ tepla, ak pri overení

nebola na ňom zistená chyba,

d)

k výmene určeného meradla prizvať priameho odberateľa tepla, ktorý potvrdí údaje

na starom a novom meradle.

(2)

Priamy odberateľ tepla je povinný

a)

umožniť dodávateľovi tepla zapojenie, prevádzku a údržbu určeného meradla vo svojom

objekte,

b)

na svoje náklady zabezpečiť zapojenie a udržiavanie určených meradiel spotreby teplej

úžitkovej vody u konečných spotrebiteľov,

c)

na základe žiadosti konečného spotrebiteľa tepla overiť určené meradlo; náklady spojené

s jeho overením alebo s výmenou za nové uhradí konečný spotrebiteľ tepla, ak pri overení

nebola na ňom zistená chyba,

d)

k výmene určeného meradla prizvať konečného spotrebiteľa tepla, ktorý potvrdí údaje

na starom a novom meradle.

(3)

Akýkoľvek zásah do určeného meradla inou osobou ako dodávateľom tepla je zakázaný.

Dodávateľ tepla je povinný zabezpečiť určené meradlo proti neoprávnenej manipulácii.

(4)

Podrobnosti o spôsobe merania dodávok tepla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá úrad.

§ 35

Neoprávnený odber tepla

(1)

Neoprávneným odberom tepla je odber tepla

a)

bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o dodávke tepla,

b)

bez určeného meradla

14

)

alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu priameho odberateľa

tepla nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber tepla.

(2)

Dodávateľ tepla môže skončiť dodávku tepla na vykurovanie priamemu odberateľovi tepla,

ktorý ani po písomnej výzve neskončil neoprávnený odber (

§ 9 ods. 5

), len ak tým dodávateľ tepla nepreruší dodávku tepla pre tých konečných spotrebiteľov,

ktorí si plnia zmluvné záväzky voči dodávateľovi tepla alebo priamemu odberateľovi

tepla.

(3)

Za škodu spôsobenú dodávateľovi tepla neoprávneným odberom tepla zodpovedá priamy

odberateľ tepla. Spôsob výpočtu škody vzniknutej dodávateľovi tepla neoprávneným odberom

tepla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 36

Hospodárnosť prevádzky sústavy tepelných zariadení

(1)

Hospodárnosťou prevádzky sústavy tepelných zariadení sa rozumie racionálne využívanie

zdrojov energie s cieľom efektívne využívať teplo na vykurovanie, klimatizáciu a prípravu

teplej úžitkovej vody alebo na technologické účely.

(2)

Dodávateľ tepla je povinný

a)

zabezpečiť najmenej jedenkrát za rok overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných

zariadení po odberné miesto,

b)

v sústave tepelných zariadení zabezpečiť automatickú reguláciu dodávky tepla v závislosti

od klimatických podmienok,

c)

udržiavať hydraulicky vyregulovanú sústavu tepelných zariadení po odberné miesto.

(3)

Priamy odberateľ tepla je povinný

a)

zabezpečiť najmenej jedenkrát za rok overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných

zariadení za odberným miestom,

b)

udržiavať hydraulicky vyregulovanú sústavu tepelných zariadení za odberným miestom.

(4)

Technické požiadavky na zabezpečenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení,

dodávok tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 37

Ochranné pásma

(1)

Na ochranu sústavy tepelných zariadení sa zriaďujú ochranné pásma.

(2)

Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti tepelného zariadenia, ktorý

je určený na zabezpečenie jeho spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie

ochrany života, zdravia osôb a majetku.

(3)

Ochranné pásmo primárneho rozvodu tepla je vymedzené zvislými rovinami vedenými po

jeho obidvoch stranách vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto zariadenie.

Táto vzdialenosť je

a)

v zastavanom území na každú stranu 1 m,

b)

mimo zastavaného územia na jednu stranu 3 m a na druhú stranu 1 m podľa určenia držiteľa

licencie na rozvod tepla.

(4)

Ochranné pásmo odovzdávacej stanice tepla je vymedzené zvislými rovinami vedenými

vo vodorovnej vzdialenosti 3 m kolmo na oplotenú alebo na obmurovanú hranicu objektu

stanice.

(5)

Ochranné pásmo sekundárneho rozvodu tepla je vymedzené zvislými rovinami vedenými

po jeho obidvoch stranách vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto zariadenie

len v prípade, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu plynulosti dodávky tepla a bezpečnosti

prevádzky zariadenia, a to najviac

a)

v zastavanom území na každú stranu 1 m,

b)

mimo zastavaného územia na jednu stranu 3 m a na druhú stranu 1 m podľa určenia držiteľa

licencie na rozvod tepla.

(6)

Ak sú zariadenia rozvodu tepla vedené v technickom suteréne budov alebo v kolektore

inžinierskych sietí alebo ak je odovzdávacia stanica tepla umiestnená priamo v budove,

ochranné pásmo sa nevymedzuje.

(7)

V ochranných pásmach je bez predchádzajúceho písomného súhlasu držiteľa licencie

na rozvod tepla zakázané vykonávať

a)

činnosti, ktoré by mohli ohroziť sústavu tepelných zariadení, plynulosť a bezpečnosť

jej prevádzky a údržby alebo pri ktorých by mohla byť ohrozená bezpečnosť osôb a majetok

(napríklad práce s horľavinami a výbušninami alebo ich uskladňovanie, prejazdy ťažkých

mechanizmov),

b)

stavebné práce a výsadbu trvalých porastov.

(8)

V priestore bezprostredne nadväzujúcom na ochranné pásma je zakázané umiestňovať

zariadenia alebo vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť sústavu tepelných zariadení

alebo plynulosť a bezpečnosť jej prevádzky (napríklad výstavba plynojemov, stožiarov,

vykonávanie trhacích prác).

(9)

Povinnosti a obmedzenia v ochranných pásmach a v ich blízkosti vznikajú dňom, keď

územné rozhodnutie o umiestnení zariadenia na výrobu alebo na rozvod, alebo na spotrebu

tepla nadobudlo právoplatnosť, a zanikajú dňom likvidácie týchto zariadení.

§ 38

Preložka verejného rozvodu tepla

(1)

Preložkou verejného rozvodu tepla je premiestnenie niektorých jeho prvkov alebo zmena

jeho trasy.

(2)

Preložku verejného rozvodu tepla zabezpečuje držiteľ licencie na rozvod tepla na

náklady toho, kto potrebu preložky vyvolal.

(3)

Vlastníctvo verejného rozvodu tepla po vykonaní preložky sa nemení.

TRETIA ČASŤ

NIEKTORÉ PRÁVA K NEHNUTEĽNOSTIAM A OBMEDZENIA ICH UŽÍVANIA PRI VÝSTAVBE A PREVÁDZKE

POTRUBÍ

§ 38a

Pri výstavbe a prevádzke potrubí sa na stavebníka alebo prevádzkovateľa potrubia vzťahuje

§ 9 ods. 6 až 9

.

§ 38b

Ochranné pásmo potrubia

(1)

Ochranným pásmom potrubia je priestor v bezprostrednej blízkosti potrubia, ktorý

je určený na zabezpečenie plynulej prevádzky potrubia a na zaistenie bezpečnosti osôb

a majetku. Vlastníci a užívatelia nehnuteľností v ochrannom pásme sú povinní zdržať

sa všetkého, čo by mohlo poškodiť potrubie a ohroziť plynulosť a bezpečnosť jeho prevádzky.

(2)

Ochranné pásmo potrubia je vymedzené zvislými plochami vedenými vo vodorovnej vzdialenosti

300 m po oboch stranách od osi potrubia.

§ 38c

Obmedzenia v ochrannom pásme potrubia

(1)

V ochrannom pásme potrubia je zakázané zriaďovať objekty osobitnej dôležitosti,

15a

)

ako aj ťažné jamy prieskumných a ťažobných podnikov a odvaly.

(2)

V ochrannom pásme potrubia je zakázané

a)

do vzdialenosti 200 m od osi potrubia zriaďovať na vodnom toku mosty a vodné diela,

b)

do vzdialenosti 150 m vykonávať súvislé zastavanie miest a sídlisk a zriaďovať ďalšie

dôležité objekty

15b

)

a železničné trate pozdĺž potrubia,

c)

do vzdialenosti 100 m zriaďovať akékoľvek stavby,

d)

do vzdialenosti 50 m vykonávať stavby menšieho významu a kanalizačnej siete,

e)

do vzdialenosti 20 m zriaďovať potrubie pre iné látky ako horľavé kvapaliny I. a

II. triedy,

f)

do vzdialenosti 10 m vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť potrubie a plynulosť

a bezpečnosť jeho prevádzky, napr. výkopy, odpratávanie zemín, ich navršovanie, sondy

a vysádzanie stromov.

(3)

Stavebný úrad

15c

)

môže vydať rozhodnutie o umiestnení stavby alebo stavebné povolenie na uskutočnenie

stavby, na zmenu stavby alebo na udržiavacie práce na stavbe

15d

)

v ochrannom pásme potrubia len s predchádzajúcim súhlasom majiteľa a prevádzkovateľa

potrubia a vlastníka pozemku, na ktorom je alebo má byť stavba umiestnená; pritom

určí primerané podmienky na zaistenie bezpečnosti stavby a potrubia.

(4)

Vonkajšie elektrické vedenie vysokého a veľmi vysokého napätia možno zriaďovať najmenej

v takej vzdialenosti od potrubia, aby sa zachovali ochranné pásma podľa

§ 19

.

ŠTVRTÁ ČASŤ

ŠTÁTNY DOZOR

§ 39

Štátna energetická inšpekcia

(1)

Štátny dozor nad dodržiavaním tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov

vydaných na jeho základe a plnením opatrení uložených podľa tohto zákona vykonáva

Štátna energetická inšpekcia. Štátna energetická inšpekcia je orgánom štátnej správy,

ktorý je podriadený ministerstvu; člení sa na ústredný inšpektorát Štátnej energetickej

inšpekcie (ďalej len „ústredný inšpektorát“) a jemu podriadené krajské inšpektoráty

Štátnej energetickej inšpekcie (ďalej len „krajský inšpektorát“). Štátna energetická

inšpekcia plní aj ďalšie úlohy podľa osobitného predpisu.

15e

)

(2)

Štátnu energetickú inšpekciu riadi a za jej činnosť zodpovedá ústredný riaditeľ,

ktorého vymenúva a odvoláva minister hospodárstva Slovenskej republiky.

(3)

Na čele krajského inšpektorátu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva ústredný

riaditeľ.

(4)

Štátna energetická inšpekcia je rozpočtovou organizáciou

16

)

so sídlom v Trenčíne.

(5)

Sídla a územnú pôsobnosť krajských inšpektorátov ustanoví všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(6)

Ústredný inšpektorát plní tieto úlohy

a)

riadi výkon štátneho dozoru a činnosť krajských inšpektorátov a rozhoduje o odvolaniach

proti ich rozhodnutiam,

b)

ukladá opatrenia na odstránenie zistených závad a nedostatkov s platnosťou presahujúcou

územnú pôsobnosť jedného krajského inšpektorátu,

c)

pripravuje na požiadanie úradu podklady na jeho rozhodnutie o udelení licencie na

výrobu, rozvod a dodávku elektriny, plynu a tepla.

(7)

Ústredný inšpektorát určuje v rámci pridelených rozpočtových prostriedkov limity

bežných a kapitálových výdavkov pre krajské inšpektoráty.

(8)

Krajské inšpektoráty pri výkone dozoru

a)

kontrolujú, či držitelia licencií, odberatelia a iné osoby plnia povinnosti uložené

im týmto zákonom, predpismi vydanými na jeho základe a opatreniami vydanými Štátnou

energetickou inšpekciou,

b)

kontrolujú, či fyzické osoby a právnické osoby dodržujú zákazy a obmedzenia v ochranných

pásmach a bezpečnostných pásmach podľa tohto zákona,

c)

ukladajú opatrenia na odstránenie zistených závad a nedostatkov,

d)

môžu ukladať pokuty fyzickým osobám a právnickým osobám za porušenie ustanovení tohto

zákona a predpisov vydaných na jeho základe.

(9)

Úlohy dozoru vykonáva Štátna energetická inšpekcia prostredníctvom inšpektorov Štátnej

energetickej inšpekcie (ďalej len „inšpektor“). Inšpektorov po splnení kvalifikačných

predpokladov a úspešne vykonanej inšpektorskej skúške s výnimkou inšpektorov uvedených

v odseku 14 vymenúva a odvoláva ústredný riaditeľ.

(10)

Inšpektor pri výkone štátneho dozoru je oprávnený vstupovať na pozemky, do objektov

a zariadení držiteľov licencií, vykonávať potrebné zisťovania, nazerať do príslušných

dokladov a vyžadovať potrebné vysvetlenia.

(11)

Pri zistení nedostatkov je inšpektor oprávnený ukladať opatrenia na mieste na odstránenie

zistených závad a nedostatkov. Z vykonanej kontroly vyhotoví inšpektor protokol o

výsledku kontroly,

17

)

do ktorého zaznamená aj zistené nedostatky a uložené opatrenia. Protokol o výsledku

kontroly odovzdá kontrolovanému držiteľovi licencie, prípadne inej fyzickej osobe

alebo právnickej osobe, u ktorej bola kontrola vykonaná.

(12)

Inšpektor pri výkone dozoru je povinný

a)

preukázať sa preukazom inšpektora,

b)

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa pri výkone dozoru dozvedel.

Táto povinnosť mlčanlivosti trvá aj po skončení platnosti poverenia na vykonanie kontroly

alebo po skončení pracovného pomeru so Štátnou energetickou inšpekciou. O zbavení

povinnosti mlčanlivosti rozhoduje na návrh riaditeľa príslušného krajského inšpektorátu

ústredný riaditeľ.

(13)

Držitelia licencií, fyzické osoby a právnické osoby podliehajúce štátnemu dozoru

Štátnej energetickej inšpekcie podľa tohto zákona sú povinní poskytovať inšpektorom

potrebnú súčinnosť, umožniť im vstup na pozemky, do objektov a zariadení, predložiť

im potrebné materiály, dokumentáciu a podať požadované vysvetlenia.

(14)

Vo vybraných objektoch a zariadeniach v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej

republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Armády Slovenskej republiky,

Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Slovenskej

informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu a Železníc Slovenskej republiky

vykonávajú dozor podľa tohto zákona inšpektori vymenúvaní a odvolávaní vedúcimi týchto

orgánov.

(15)

Osobitné predpisy,

18

)

ktoré upravujú štátny dozor vykonávaný inými orgánmi dozoru, zostávajú nedotknuté.

§ 40

Pokuty

(1)

Štátna energetická inšpekcia môže uložiť pokutu

a)

do výšky 10 miliónov Sk za porušenie povinností vyplývajúcich z

§ 9 ods. 3

a

11

,

ods. 12 písm. a) a b)

,

ods. 14

a z

§ 11 ods. 3 až 6

a za porušenie povinností vyplývajúcich z druhej časti tohto zákona; pri závažnom

alebo pri opakovanom porušení možno túto pokutu zvýšiť až na dvojnásobok,

b)

do výšky jedného milióna Sk za porušenie povinností vyplývajúcich z

§ 9 ods. 12 písm. f)

a

ods. 18

,

c)

do výšky 100 tisíc Sk právnickej osobe a do výšky 50 tisíc Sk fyzickej osobe za porušenie

povinností vyplývajúcich z

§ 9 ods. 2

,

ods. 10 písm. c), d) a e)

a

ods. 12 písm. d) a e)

a za porušenie povinností vyplývajúcich z

§ 39 ods. 13

.

(2)

Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania, zavinenie

a možné následky porušenia povinností.

(3)

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď Štátna energetická inšpekcia porušenie

povinnosti zistila, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti

došlo.

(4)

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu; ich správu vykonáva Štátna energetická inšpekcia.

(5)

Kópiu rozhodnutia o udelení pokuty s doložkou o vykonateľnosti zašle Štátna energetická

inšpekcia, miestne príslušnému daňovému úradu.

PIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA

Spoločné ustanovenia

§ 41

Vzťah k správnemu poriadku

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,

19

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 41a

Oprávnenie stavebníka energetického rozvodného zariadenia

Stavebník energetického rozvodného zariadenia, ktorý nie je držiteľom licencie ani

držiteľom osvedčenia (

§ 3 ods. 7

), má pri zriaďovaní energetického rozvodného zariadenia na cudzích pozemkoch práva

a povinnosti držiteľa licencie uvedené v

§ 9 ods. 6 písm. a), b) a c)

a

ods. 7 až 9

.

Prechodné ustanovenia

§ 42

(1)

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podniká v energetickom odvetví podľa doterajších

predpisov a mieni ďalej podnikať, musí požiadať úrad o udelenie licencie podľa tohto

zákona do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona, inak jej doterajšie oprávnenie

zaniká.

(2)

Oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli

pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.

(3)

Vlastnícke vzťahy k elektroenergetickým zariadeniam, plynárenským zariadeniam a zariadeniam

tepelných sústav, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.

(4)

Ochranné pásma vytýčené podľa doterajších predpisov a výnimky z nich zostávajú zachované

i po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(5)

Na ochranu elektrární prevádzkovaných ku dňu účinnosti tohto zákona, pri ktorých

nie je ochranné pásmo určené, sa primerane použije

§ 19 ods. 8

.

(6)

Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, majetkovoprávnych a iných

vzťahov Slovenskej energetickej inšpekcie nadobudnutím účinnosti tohto zákona prechádzajú

na Štátnu energetickú inšpekciu.

§ 42a

Prevádzkovatelia zariadení uvedených v

§ 3 ods. 5

, ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. júla 2001 a ktoré sú naďalej v prevádzke,

bez ohľadu na to, či im bola vydaná licencia alebo iné oprávnenie na podnikanie v

energetike podľa doterajších predpisov, sú povinní oznámiť úradu výrobu alebo rozvod

elektriny, výrobu alebo rozvod tepla a výrobu alebo rozvod plynu v týchto zariadeniach

do 30. júna 2002.

§ 42b

Práva k cudzím nehnuteľnostiam a obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli do 31. júla

2002, sa spravujú podľa predpisov platných do 31. júla 2002.

§ 43

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa

1.

zákon č.

79/1957 Zb.

o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon),

2.

zákon č.

67/1960 Zb.

o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon),

3.

zákon č.

88/1987 Zb.

o štátnej energetickej inšpekcii,

4.

zákon č.

89/1987 Zb.

o výrobe, rozvode a spotrebe tepla,

5.

vládne nariadenie č.

80/1957 Zb.

, ktorým sa vykonáva zákon č.

79/1957 Zb.

o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon),

6.

vyhláška Ministerstva energetiky č. 9/1958 Ú. v., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

zákona č.

79/1957 Zb.

o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (Elektrizačného zákona),

7.

vyhláška Ministerstva energetiky č. 10/1958 Ú. v. o jednotných podmienkach pre pripojovanie

odberných elektrických zariadení k zariadeniam na verejný rozvod elektriny (pripojovacie

podmienky),

8.

vyhláška Ministerstva palív a energetiky č.

153/1961 Zb.

o zmene šírky ochranného pásma elektrického vedenia vysokého napätia,

9.

vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky č.

175/1975 Zb.

, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia plynárenského zákona v znení vyhlášky

č. 18/1986 Zb.,

10.

vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky č.

140/1979 Zb.

o dodávke vykurovacích plynov obyvateľstvu,

11.

vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky č.

92/1987 Zb.

, ktorou sa vykonáva zákon o štátnej energetickej inšpekcii,

12.

vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.

206/1991 Zb.

o hospodárení s teplom, riadení sústav centralizovaného zásobovania teplom a o ochranných

pásmach.

13.

vládne nariadenie č.

29/1959 Zb.

o oprávneniach k cudzím nehnuteľnostiam pri stavbách a prevádzke podzemných potrubí

pre pohonné látky a ropu.

Čl. II

Zákon č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č.

231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 289/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z. a zákona č. 379/1997 Z. z. sa mení takto

V § 3 ods. 2 písmeno d) znie

„d)

výroba, výkup a rozvod elektriny, plynu a tepla, tranzit elektriny a plynu,

17

)

“.

Poznámka pod čiarou k odkazu

17

) znie

„

17

) Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.“.

Čl. III

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1998.