vyhlasuje úplné znenie Občianskeho súdneho poriadku zo 4. decembra 1963 č. 99 Zb. , ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom zo 6. apríla 1967 č. 36 Zb., zákonom z 18. decembra 1969 č. 158 Zb., zákonom z 26. apríla 1973 č. 49 Zb., zákonom z 26. marca 1975 č. 20 Zb., zákonom z 10. novembra 1982 č. 133 Zb., zákonom zo 4. mája 1990 č. 180 Zb., zákonom z 11. júla 1991 č. 328 Zb. a zákonom z 5. novembra 1991 č. 519 Zb. 70/1992 Z. z. OBČIANSKY SÚDNY PORIADOK

§ 1

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní

tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov,

ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam

spoluobčanov.

§ 2

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a zameriavajú svoju

činnosť na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických

a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

§ 3

Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a

rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo

porušené.

§ 5

Súdy poskytujú účastníkom poučenie o ich procesných právach a povinnostiach.

§ 6

V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana

práv bola rýchla a účinná a aby skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, sa

spoľahlivo zistili.

§ 7

(1)

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,

pracovných, rodinných, družstevných, ako aj z obchodných vzťahov (včítane podnikateľských

a hospodárskych vzťahov), pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich

iné orgány.

(2)

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje

zákon.

§ 8

Ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu, súdy môžu konať len vtedy, ak

nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená.

§ 8a

Spory a právomoc

(1)

Najvyšší súd Českej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujú spory

o právomoc medzi súdmi a štátnymi notárstvami, ako aj medzi súdmi, štátnymi notárstvami

a orgánmi štátnej správy tej istej republiky.

(2)

Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rozhoduje spory o právomoci

medzi súdmi jednej republiky a štátnymi notárstvami alebo orgánmi štátnej správy druhej

republiky, ako aj medzi súdmi, štátnymi notárstvami a federálnymi orgánmi štátnej

správy.

§ 9

(1)

Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

(2)

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa

a)

vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka a ochrany proti uverejňovaniu

informácií, ktoré sú zneužitím slobody prejavu, slova a tlače podľa právnych predpisov

o hromadných informačných prostriedkoch,

b)

o nárokoch vychádzajúcich z autorského zákona,

c)

vo veciach pôvodcovstva k predmetom priemyselného vlastníctva, práva ich prihlásiť

na ochranu, spolumajiteľstva a o nárokoch z týchto vecí, prípadne z porušenia práv

v týchto veciach,

d)

v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere,

než patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov

o sociálnom zabezpečení,

e)

v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu

škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia,

f)

v sporoch o určenie nezákonnosti štrajku alebo výluky,

g)

v sporoch o neplatnosť skončenia pracovného alebo služobného pomeru podľa

§ 18 ods. 2 zákona č. 451/1991 Zb.

, ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcií v štátnych

orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky

a Slovenskej republiky,

h)

v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb používajúcich diplomatické imunity

a výsady, ak tieto spory patria do právomoci česko-slovenských súdov,

i)

v konkurznom a vyrovnávacom konaní, ak je úpadcom (dlžníkom) fyzická alebo právnická

osoba, ktoré nie je zapísaná v obchodnom registri, včítane sporov týmto konaním vyvolaných,

j)

v konaní o určenie, či návrh na registráciu politickej strany alebo politického hnutia

nemá nedostatky, ktoré by bránili ich registrácii.

1

)

(3)

Krajské súdy rozhodujú ďalej ako súdy prvého stupňa v obchodných veciach spory

a)

z právnych vzťahov medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti,

aa)

ak sú obaja účastníci zapísaní v obchodnom registri; na tieto účely majú banky postavenie

podnikateľa zapísaného v obchodnom registri,

bb)

ak je navrhovateľ podnikateľom, ktorý nie je zapísaný v obchodnom registri, a odporca

je podnikateľom, ktorý je v obchodnom registri zapísaný, pričom suma požadovaná navrhovateľom

prevyšuje 50 000 Kčs;

b)

bez zreteľa na to, či účastníci záväzného vzťahu sú podnikatelia, spory

aa)

z právnych vzťahov súvisiacich so zakladaním obchodných spoločností alebo družstiev,

bb)

z burzových obchodov a ich sprostredkovania,

cc)

zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti,

2

)

dd)

zo zmluvy o kontrolnej činnosti,

3

)

ee)

zo zasielateľskej zmluvy,

4

)

ff)

zo zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku,

5

)

gg)

zo zmluvy o tichom spoločníctve,

6

)

hh)

zo zmluvy o otvorení akreditívu,

7

)

ii)

zo zmluvy o inkase,

8

)

jj)

zo zmluvy o uložení cenných papierov alebo iných hodnôt,

9

)

kk)

zo zmluvy o bežnom účte,

10

)

ll)

zo zmluvy o vkladnom účte,

11

)

mm)

z cestovného šeku,

12

)

nn)

zo zmluvy o úvere,

oo)

zo záväzkových vzťahov zo sľubu odškodnenia,

13

)

pp)

z právnych vzťahov vzniknutých pri zabezpečení záväzkov uvedených pod aa) až nn),

rr)

z práv z patentov, chránených úžitkových a priemyselných vzorov a topografií polovodičových

výrobkov ako predmetu obchodu,

qq)

zo záväzkových vzťahov z bankovej záruky;

c)

bez zreteľa na to, že nejde o obchody podľa písmena a) alebo b), spory

aa)

z právnych vzťahov medzi obchodnými spoločnosťami (družstvami) a ich zakladateľmi

(spoločníkmi alebo členmi), ako aj medzi spoločníkmi (členmi alebo zakladateľmi) navzájom,

bb)

z právnych vzťahov medzi prokuristom a podnikateľom, ktorý prokúru udelil, a ak bola

prokúra udelená viacerým osobám, z právnych vzťahov medzi týmito osobami navzájom,

a z právnych vzťahov medzi obchodným zástupcom a podnikateľom, ktorý obchodného zástupcu

poveril, ibaže ide o spor z pracovnoprávneho vzťahu,

cc)

z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, iných cenných papierov alebo šekov, včítane

sporov z vydaných zmenkových (šekových) platobných rozkazov,

dd)

z právnych vzťahov týkajúcich sa ochrany hospodárskej súťaže

14

)

a týkajúcich sa nekalej súťaže,

15

)

ee)

z práv k obchodnému menu,

16

)

ochranným známkam

17

)

a označeniu pôvodu,

18

)

ff)

z poistenia spojeného s predmetom obchodnej činnosti,

gg)

o návrhu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na jej zrušenie pre porušovanie

spoločnej zmluvy iným spoločníkom,

19

)

hh)

o návrhu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným na zrušenie jeho účasti v spoločnosti,

20

)

ii)

o návrhu spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným na zrušenie spoločnosti,

21

)

jj)

o návrhu člena družstva na zrušenie rozhodnutia členskej schôdze o jeho vylúčení,

22

)

kk)

o neplatnosť rozhodcovských zmlúv a o zrušení rozhodcovských nálezov vydaných rozhodcami

na základe rozhodcovskej zmluvy,

23

)

ll)

zo vzťahov vznikajúcich z medzinárodného obchodného styku právnických a fyzických

osôb včítane sporov, v ktorých bola právomoc česko-slovenského súdu založená písomnou

zmluvou účastníkov.

24

)

(4)

Krajské súdy konečne ako súdy prvého stupňa v obchodných veciach ďalej

a)

prejednávajú konkurzy a vyrovnania, ak je úpadcom (dlžníkom) fyzická alebo právnická

osoba zapísaná v obchodnom registri, včítane sporov týmto konaním vyvolaných,

b)

rozhodujú o návrhoch na zrušenie spoločnosti a jej likvidácii,

25

)

c)

rozhodujú o vymenovaní likvidátora spoločnosti, ak k likvidácii spoločnosti došlo

na základe rozhodnutia súdu,

26

)

d)

rozhodujú o návrhu na odvolanie likvidátora spoločnosti a jeho nahradení inou osobou,

27

)

e)

rozhodujú o určení odmeny likvidátora vymenovaného súdom,

28

)

f)

rozhodujú o vymenovaní likvidátora obchodnej spoločnosti,

29

)

g)

rozhodujú o návrhu na odvolanie likvidátora obchodnej spoločnosti a jeho nahradení,

30

)

h)

rozhodujú o návrhu na zrušenie družstva,

31

)

i)

rozhodujú o návrhu na vyhlásenie členskej schôdze o rozdelení likvidačného zostatku

za neplatné.

32

)

§ 10

(1)

Krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov a proti rozhodnutiam

štátnych notárstiev.

(2)

O odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhodujú

Najvyšší súd Českej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky.

§ 10a

(1)

O odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhodujú Najvyšší

súd Českej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky.

(2)

O dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Českej republiky a Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky.

§ 11

(1)

Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje

podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

(2)

Ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.

(3)

Ak ide o vec, ktorá patrí do právomoci česko-slovenských súdov, ale podmienky miestnej

príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno zistiť, Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky určí, ktorý súd vec prejedná a rozhodne.

§ 12

(1)

Ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (

§ 14

), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.

(2)

Vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.

(3)

O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému

súdu a súdu, ktorému sa vec má prikázať. Ak je jeden z týchto súdov na území Českej

republiky a druhý na území Slovenskej republiky, rozhoduje o prikázaní Najvyšší súd

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

§ 14

(1)

Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer

k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

(2)

Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho

stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní.

§ 15

(1)

Len čo sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne

predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripušťajú odklad.

(2)

Účastníci majú právo vyjadriť sa o osobách sudcov; skutočnosti, pre ktoré je sudca

vylúčený, sú povinní oznámiť neodkladne.

§ 16

(1)

O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený súd v senáte. O vylúčení sudcov

Najvyššieho súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho

súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rozhodne iný senát toho istého súdu.

(2)

Ak bolo rozhodnuté, že sudca je vylúčený, predseda súdu určí namiesto neho iného

sudcu alebo prikáže vec inému senátu.

§ 17

O tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu, ako aj znalec alebo tlmočník,

platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda senátu.

§ 18

Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred

súdom vo svojej materčine. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie

ich práv.

§ 19

Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti;

inak len ten, komu ju zákon priznáva.

§ 20

Každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu,

v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

§ 21

(1)

Za právnickú osobu koná štatutárny orgán alebo pracovník (člen), ktorý preukáže,

že je oprávnený za ňu konať.

(2)

Za štát pred súdom koná pracovník toho štátneho orgánu, ktorého sa vec týka, alebo

poverený pracovník iného štátneho orgánu.

Zástupcovia účastníkov

a)

na základe zákona

§ 22

Občan, ktorý nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpený svojím zákonným

zástupcom.

§ 23

Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd rozhodnúť, že ten, nemá spôsobilosť na

právne úkony v plnom rozsahu, musí byť v konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom,

i keď ide o vec, v ktorej by inak mohol konať samostatne.

b)

na základe plnomocenstva

§ 24

Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V tej istej

veci môže mať súčasne len jedného zvoleného zástupcu.

§ 25

(1)

Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi

nemožno obmedziť.

(2)

Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby

poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje

(3)

Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia obdobne, ak účastníka zastupuje komerčný právnik

v rozsahu svojho oprávnenia ustanoveného osobitnými predpismi.

33

)

§ 26

(1)

Odborová alebo družstevná organizácia môže v konaní zastupovať účastníka, ktorý je

jej členom.

(2)

Ak táto organizácia prevezme zastúpenie, poverí niektorého zo svojich členov alebo

pracovníkov, aby za zastúpeného v jej mene konal.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužívajú v obchodných veciach.

§ 27

(1)

Účastník sa môže dať zastúpiť aj ktorýmkoľvek občanom spôsobilým na právne úkony.

Tento zástupca môže konať jedine osobne.

(2)

Súd rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je

spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach

opätovne.

§ 28

(1)

Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo

buď pre celé konanie, alebo len pre určité úkony.

(2)

Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto

plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony ktoré môže v konaní urobiť účastník.

(3)

Odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné,

len čo mu účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné,

len čo im ich oznámil súd.

c)

na základe rozhodnutia

§ 29

(1)

Ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, predseda senátu

ustanoví mu opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa postupuje,

ak tak ustanovuje osobitný predpis.

(2)

Pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže predseda senátu ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi,

ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine,

ktorý bol postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa

vyjadrovať.

§ 30

(1)

Účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov,

môže byť na jeho žiadosť ustanovený zástupca, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov.

(2)

Ak to vyžaduje ochrana záujmov účastníka, ustanoví mu predseda senátu v prípade uvedenom

v odseku 1 zástupcu z radov advokátov.

§ 31

(1)

Ustanovený zástupca má rovnaké postavenie ako zástupca na základe plnomocenstva pre

celé konanie, pokiaľ nebol ustanovený len pre určité úkony.

(2)

Ak bol za zástupcu ustanovený advokát, má rovnaké postavenie ako advokát, ktorému

účastník udelil plnomocenstvo.

§ 35

Účasť prokurátora

(1)

Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania vo veciach

a)

spôsobilosti na právne úkony,

b)

vyhlásenia za mŕtveho,

c)

zápisu do obchodného registra.

(2)

Prokurátor je v takom konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať účastník

konania, pokiaľ nejde o úkony, ktoré môže vykonať len účastník právneho vzťahu.

§ 36

V konaní pred súdom koná a rozhoduje senát alebo predseda senátu ako jediný zástupca

(samosudca). Všetci členovia senátu sú si pri rozhodovaní rovní.

§ 36a

(1)

V konaní pred okresným súdom koná a rozhoduje senát

a)

v pracovných veciach,

b)

v ďalších veciach, o ktorých to ustanovuje zákon.

(2)

V ostatných veciach koná a rozhoduje v konaní pred okresným súdom samosudca.

(3)

V konaní pred krajským súdom ako súdom prvého stupňa koná a rozhoduje s výnimkou

prípadov uvedených v

§ 36b ods. 1

samosudca; v odvolacom konaní koná a rozhoduje senát.

§ 36b

(1)

V obchodných veciach koná a rozhoduje krajský súd prvého stupňa v senáte, ak ide

o spory

a)

z právnych vzťahov medzi obchodnými spoločnosťami (družstvami) a ich zakladateľmi

(spoločníkmi alebo členmi), ako aj medzi spoločníkmi (členmi alebo zakladateľmi) navzájom,

b)

zo vzťahov, ktoré vznikajú v súvislosti s predajom podniku alebo jeho časti,

c)

z právnych vzťahov upravených predpismi o ochrane hospodárskej súťaže a o nekalej

súťaži,

d)

z práv k predmetom priemyselného vlastníctva,

e)

týkajúce sa námorných lodí, námornej plavby a právnych vzťahov s tým spojených,

f)

o neplatnosť rozhodcovských zmlúv a o zrušení rozhodcovských nálezov vydaných rozhodcami

na základe rozhodcovskej zmluvy,

g)

zo vzťahov vznikajúcich z medzinárodného obchodného styku právnických a fyzických

osôb včítane sporov, pri ktorých bola právomoc česko-slovenského súdu založená písomným

dohovorom účastníkov.

(2)

V ostatných obchodných veciach koná a rozhoduje v konaní pred krajským súdom samosudca.

To platí aj o vydávaní zmenkových (šekových) platobných rozkazov a o rozhodovaní vo

veciach uvedených v

§ 200e

.

§ 36c

Najvyššie súdy konajú a rozhodujú v senátoch.

§ 36d

(1)

Predseda senátu môže vo veciach prislúchajúcich senátu vykonávať len také úkony,

ktorými sa nerozhoduje vo veci.

(2)

V prípadoch, keď podľa zákona môže konať a rozhodovať samosudca, prislúchajú mu práva,

ktoré sú inak vyhradené senátu.

§ 37

(1)

Senát rozhoduje po porade za prítomnosti zapisovateľa; nikto iný nesmie byť na porade

prítomný.

(2)

Na rozhodnutie je potrebná väčšina hlasov, pričom hlasovať sú povinní všetci členovia

senátu. Hlasovanie vedie predseda senátu. Prísediaci hlasujú pred sudcami a mladší

sudcovia pred staršími sudcami, predseda senátu hlasuje posledný.

§ 39

(1)

Úkony, ktoré by príslušný súd mohol urobiť len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými

trovami alebo ktoré v jeho obvode nemožno urobiť, urobí na dožiadanie iný súd.

(2)

Ak dožiadaný súd nemôže urobiť úkon vo svojom obvode, postúpi dožiadanie súdu, v

obvode ktorého možno úkon urobiť, ak je mu tento súd známy; inak dožiadanie vráti.

(3)

Úkony dožiadaného súdu robí samosudca; má pritom práva a povinnosti predsedu senátu.

§ 40

(1)

O úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie, spisuje

sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše

sa priebeh dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak nahrádza

zápisnica podanie, musí mať aj jeho náležitosti.

(2)

Zápisnicu podpisuje predseda senátu a zapisovateľ; ak predseda senátu nemôže zápisnicu

podpísať, podpíše ju za neho iný člen senátu. Ak bol uzavretý zmier, podpisujú zápisnicu

aj účastníci. Zápisnicu o hlasovaní podpisujú členovia senátu a zapisovateľ.

(3)

Predseda senátu opraví v zápisnici chyby v písaní a iné nesprávnosti. Predseda senátu

rozhoduje aj o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu.

§ 41

(1)

Účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony

nepredpisuje určitú formu.

(2)

Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

(3)

Hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom,

avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.

§ 42

(1)

Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice alebo telegraficky. Telegraficky

urobené podanie obsahujúce návrh vo veci samej treba písomne alebo ústne do zápisnice

doplniť najneskôr do troch dní.

(2)

Každý okresný súd je povinný spísať podanie do zápisnice a postúpiť ho bez prieťahu

príslušnému súdu. Také podanie má tie isté účinky, ako keby sa stalo priamo na príslušnom

súde.

(3)

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z

podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,

a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné.

§ 43

(1)

Predseda senátu vyzve účastníkov, aby sa nesprávne alebo neúplné podanie opravilo

alebo doplnilo. Poučuje účastníkov aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť.

(2)

Ak sa napriek výzve predsedu senátu podanie neopraví alebo nedoplní a v konaní nemožno

pre tento nedostatok pokračovať, súd konanie zastaví. O týchto následkoch musí byť

účastník poučený.

§ 44

(1)

Účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu, s výnimkou zápisnice

o hlasovaní, a robiť si z neho výpisy a odpisy.

(2)

Niekomu inému než účastníkovi môže predseda senátu povoliť nazerať do spisu a robiť

si z neho výpisy a odpisy, ak sú pre to vážne dôvody a oprávnené záujmy účastníkov

tým nemôžu byť dotknuté.

§ 45

Doručuje sa spravidla poštou. Súd môže však podľa okolností doručiť písomnosť sám

alebo prostredníctvom obce alebo príslušného policajného orgánu a v prípadoch ustanovených

osobitnými predpismi aj prostredníctvom ministerstva spravodlivosti.

§ 46

(1)

Adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku

alebo kdekoľvek bude zastihnutý.

(2)

Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej

osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom

pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť,

uloží sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresár sa vhodným spôsobom vyzve,

aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená

i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(3)

Ak sa podľa odseku 2 písomnosť odovzdá účastníkovi, ktorý má na veci protichodný

záujem, je doručenie neúčinné.

§ 47

(1)

Do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné

písomnosti, ak to nariadi predseda senátu.

(2)

Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci

sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku

príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie

bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta

o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia

nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát

o uložení nedozvedel.

§ 48

(1)

Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom

oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje

sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo

právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti

prijme.

(2)

Písomnosti určené advokátovi sa môžu doručovať tiež advokátskym koncipientom a iným

pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok;

to platí primerane aj pre doručovanie písomností určených komerčnému právnikovi.

§ 49

(1)

Ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť

len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonávať, doručuje

sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

(2)

Keby doručovanie účastníkovi bolo spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi, môže mu

predseda senátu uložiť, aby si zvolil pre prijímanie písomností zástupcu, ktorému

možno bez ťažkostí a prieťahov doručovať. Ak si ho nezvolí, budú sa pre neho písomnosti

ukladať na súde s účinkami doručenia; o tom treba účastníka poučiť.

(3)

Uznesenie o ustanovení opatrovníka účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, sa doručí

jedine ustanovenému opatrovníkovi.

§ 50

Ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, je písomnosť doručená dňom, keď jej

prijatie bolo odopreté; o tom musí byť adresát poučený doručovateľom.

§ 50a

Uverejňovanie vyhlášok

Povinnosť súdu zverejniť vyhláškou rôzne údaje, ustanovená v tomto zákone a v zákone

o konkurze a vyrovnaní, je splnená ich uverejnením v Obchodnom vestníku (

§ 769 Obchodného zákonníka

), pokiaľ sa zákon neobmedzuje na zverejnenie údajov na úradnej tabuli súdu; tým nie

je dotknutá povinnosť uverejnenia údajov v dennej tlači.

§ 51

Predvolanie na súd sa deje spravidla písomne a v naliehavých prípadoch i telegraficky

alebo telefonicky. Predvolať možno i ústne na pojednávaní, na ktorom je predvolaný

prítomný.

§ 52

(1)

V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia neustanoví na výsluch alebo k znalcovi,

môže ho predseda senátu dať predviesť, ak o možnosti predvedenia predvolaného poučil.

(2)

O predvolanie požiada súd príslušný policajný orgán; ak ide o maloletého, požiada

súd tento orgán o predvedenie len vtedy, ak nemožno predvedenie zabezpečiť inak. O

predvedenie vojakov v činnej službe a príslušníkov ozbrojených zborov požiada súd

ich náčelníka.

(3)

Trovy predvedenia uhradzuje ten, kto je predvádzaný.

§ 53

(1)

Tomu, kto hrubo sťažuje postup konania najmä tým, že sa neustanoví na súd alebo neposlúchne

príkaz súdu alebo kto ruší poriadok alebo kto urobil hrubo urážlivé podanie, môže

predseda senátu uložiť uznesením poriadkovú pokutu do výšky 2000 Kčs, a ak ide o nesplnenie

povinností uvedených v

§ 294 a 295

, do výšky 5000 Kčs.

(2)

Uloženú poriadkovú pokutu môže predseda senátu dodatočne, a to i po skončení konania,

odpustiť, ak to odôvodňuje neskoršie správanie sa toho, komu bola uložená.

(3)

Poriadkové pokuty pripadajú štátu.

§ 54

Toho, kto hrubo poruší poriadok, môže predseda senátu vykázať z miesta, kde sa koná.

Ak je vykázaný účastník, môže sa konať ďalej v jeho neprítomnosti.

§ 55

Ak tento zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí ju, ak je to potrebné,

predseda senátu. Lehotu, ktorú určil, môže predseda senátu tiež predĺžiť.

§ 56

(1)

Lehota neplynie tomu, kto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania alebo spôsobilosť

konať pred súdom.

(2)

Len čo v takom prípade do konania vstúpi iný účastník, zákonný zástupca alebo opatrovník

účastníka, začína im plynúť nová lehota od toho času, keď do konania vstúpil.

§ 57

(1)

Do uplynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok

lehoty.

(2)

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý

sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty,

a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu,

nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

(3)

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá

orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

§ 58

(1)

Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného

dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich

dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.

(2)

Súd môže na žiadosť účastníka priznať odkladný účinok návrhu, aby sa odpustilo zmeškanie

lehoty.

§ 67

Ak to povaha veci pripúšťa, možno navrhnúť na ktoromkoľvek súde, ktorý by bol vecne

príslušný na rozhodovanie veci, aby vykonal pokus o zmier (zmierovacie konanie), a

ak došlo k jeho uzavretiu, aby rozhodol aj o jeho schválení. Ak by bol vecne príslušný

krajský súd, uskutoční zmierovacie konanie na krajskom súde samosudca; v týchto prípadoch

však môže uskutočniť zmierovacie konanie a schválenie zmieru aj ktorýkoľvek okresný

súd.

§ 68

(1)

Zmierovacie konanie uskutočňuje predseda senátu, ak nepovažuje vzhľadom na okolnosti

prípadu za vhodné, aby ho vykonal senát.

(2)

Pri zmierovacom konaní súd použije vhodné prostriedky výchovného pôsobenia.

(3)

Súčinnosť alebo prítomnosť účastníkov nemožno žiadnym spôsobom vynucovať.

§ 69

Účelom zmierovacieho konania je uzavretie zmieru. Ustanovenia

§ 99

platia i pre tento zmier.

§ 73

(1)

Ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domienkou svedčiacou

manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku,

vyslúchne predseda senátu toho, koho matka označuje za otca, či uznáva, že je otcom.

Príslušným je súd podľa

§ 88 ods. 1 písm. c)

.

(2)

Ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a

oznámi orgánu, ktorý vedie matriku narodení, v ktorej je dieťa zapísané.

(3)

Ak takto k určeniu otcovstva nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie

otcovstva, ustanoví predseda senátu dieťaťu opatrovníka na podanie takého návrhu a

na to, aby dieťa v konaní zastupoval.

§ 74

(1)

Pred začatím konania môže predseda senátu nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,

aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho

rozhodnutia bol ohrozený.

(2)

Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie

o veci. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.

§ 75

(1)

Predbežné opatrenia nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné

opatrenie pre konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

(2)

Účastníci nemusia byť vyslúchnutí.

§ 76

(1)

Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby

a)

platil výživné v nevyhnutnej miere;

b)

odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho,

koho označí súd;

c)

poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ

zo závažných dôvodov nepracuje;

d)

zložil peňažnú sumu alebo vec do notárskej úschovy;

e)

nenakladal s určitými vecami alebo právami;

f)

niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

(2)

Predbežným opatrením môžno uložiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy,

ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

(3)

Súd môže pri nariadení predbežného opatrenia uložiť navrhovateľovi, aby v lehote,

ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie

bude trvať len po určetý čas.

§ 77

(1)

Predbežné opatrenie zanikne, ak

a)

navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania;

b)

sa návrhu vo veci samej nevyhovelo;

c)

sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo pätnásť dní od vykonateľnosti rozhodnutia

o veci;

d)

uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

(2)

Predbežné opatrenie predseda senátu zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

(3)

Ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa

návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,

navrhovať je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne

o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.

§ 78

(1)

Pred začatím konania o veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz, ak je obava, že

neskoršie ho nebude možno vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.

(2)

Na zabezpečenie dôkazu je príslušný súd, ktorý by bol príslušný na konanie o veci,

alebo súd, v obvode ktorého je ohrozený dôkazný prostriedok.

(3)

Zabezpečenie dôkazu vykoná predseda senátu spôsobom predpísaným pre dôkaz, o ktorý

ide.

§ 79

(1)

Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (

§ 42 ods. 3

) obsahovať meno, zamestnanie a bydlisko účastníkov, prípadne aj ich zástupcov, pravdivé

opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva,

a musí byť z neho zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. Tento návrh, ak sa týka dvojstranných

právnych vzťahov medzi žalobcami a žalovaným (

§ 90

), sa nazýva žalobou.

(2)

Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.

(3)

Návrh na začatie konania doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk. Navrhovateľ

môže v obchodných veciach oboznámiť odporcu s obsahom návrhu tým, že popri rovnopise

návrhu doručovanom súdom mu sám zašle ďalší rovnopis.

§ 80

Návrhom na začatie konania možno uplatiť, aby sa rozhodlo najmä

a)

o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo

je alebo nie je, o určení otcovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o

vyhlásení za mŕtveho);

b)

o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia

práva;

c)

o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem.

§ 81

(1)

Ak bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie

o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti,

konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie

na mŕtveho a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.

(2)

O začatí konania bez návrhu vydá predseda senátu uznesenie, ktoré doručí účastníkom

do vlastných rúk.

§ 82

(1)

Konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané

uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

(2)

Ak konaniu na súde predchádzalo konanie v rozhodcovskej komisii, konanie na súde

sa začína tiež dňom, keď postúpená vec došla súdu.

§ 83

Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

§ 84

Na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca),

ak nie je ustanovené inak.

§ 85

(1)

Všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko,

súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

(2) Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba

sídlo.

(3)

Všeobecným súdom štátu je súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá

uplatnené právo.

(4)

Všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má odporca svoje sídlo,

a ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto podnikania. Ak odporca nemá

ani miesto podnikania, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode má odporca svoje

bydlisko.

§ 85a

Ak na konanie je vecne príslušný krajský súd a miestna príslušnosť súdu sa má spravovať

všeobecným súdom účastníka, stáva sa miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode

je všeobecný súd účastníka.

§ 86

(1)

Ak odporca, ktorý je česko-slovenským občanom, nemá všeobecný súd v Českej a Slovenskej

Federatívnej Republike, je príslušný súd, v obvode ktorého mal tu posledné bydlisko.

(2)

Proti tomu, kto nemá iný príslušný súd v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike,

možno uplatiť majetkové práva na súde, v obvode ktorého má majetok.

(3)

Proti zahraničnej právnickej osobe možno podať návrh aj na súde, v obvode ktorého

je v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike jej zastupiteľstvo alebo orgán poverený

obstarávaním jej hospodárskych vecí.

§ 87

Popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého

a)

má odporca svoje stále pracovisko;

b)

došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody;

c)

je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je odporcom, ak sa spor

týka tejto zložky;

d)

je sídlo česko-slovenskej právnickej osoby, ktorá uplatňuje práva vzniknuté pri plnení

jej úloh, pokiaľ nejde o práva z pracovného pomeru;

e)

je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku.

j)

je sídlo burzy, ak ide o spor z burzového obchodu.

§ 88

(1)

Namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd,

a)

v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Českej a Slovenskej Federatívnej

Republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo

je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto

súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa;

b)

ktorý rozhodoval o rozvode, ak ide o vyporiadanie manželov po rozvode ohľadne ich

bezpodielového spoluvlastníctva alebo iného majetku alebo o zrušenie spoločného nájmu

bytu;

c)

v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne

iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti o maloletých,

o osvojenie alebo o povolenie uzavrieť manželstvo maloletému;

d)

ktorý je všeobecným súdom občana, ak ide o konanie o jeho spôsobilosť na právne úkony;

ak je tento občan bez svojho súhlasu v ústavnej zdravotníckej starostlivosti, je príslušný

súd, v ktorého obvode je toto zdravotnícke zariadenie. Ak ide o konanie o vyslovenie

prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, je príslušný

súd, v ktorého obvode je tento ústav;

e)

v obvode ktorého má opatrovanec bydlisko, ak ide o opatrovnícku vec alebo o povolenie

uzavrieť manželstvo opatrovancovi; ak však ide o opatrovníctvo nad osobami, pobyt

ktorých nie je známy alebo ktoré sú neprítomné, je príslušný súd, v obvode ktorého

majú osoby majetok;

f)

ktorý bol naposledy v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike všeobecným súdom

toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho;

g)

v obvode ktorého má sídlo rozhodcovská komisia, ak malo pred konaním na súde predchádzať

konanie u tohto orgánu;

h)

v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej, ak nie je daná

príslušnosť podľa písm. b);

ch)

v obvode ktorého prebieha konanie o dedičstve, ak ide o rozhodnutie sporu v súvislosti

s konaním o dedičstve;

i)

na ktorom sa uskutočňuje výkon rozhodnutia, ak ide o vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia,

alebo o rozhodnutie o pravosti, výške alebo poradí pohľadávok prihlásených na rozvrh;

j)

na ktorom sa vykonáva konkurz alebo vyrovnanie, ak ide o spory nimi vyvolané;

k)

v ktorého obvode má sídlo organizačná jednotka železničného dopravcu, ak sa spor

na strane odporcu týka tejto jednotky.

(2)

Na konanie o zrušenie rozhodcovského nálezu vydaného rozhodcami na základe rozhodcovskej

zmluvy, je príslušný súd, v ktorého obvode sa konalo rozhodcovské konanie, ak je toto

miesto v tuzemsku. Inak je príslušný súd, do ktorého právomoci by vec patrila, keby

nebola rozhodcovská zmluva.

§ 89

Súd, ktorý je príslušný na konanie o určitej veci, je príslušný aj na konanie o veciach

s ňou spojených a o vzájomných návrhoch odporcu, s výnimkou vecí uvedených v

§ 88

.

§ 89a

Účastníci konania v obchodnej veci sa môžu písomne dohodnúť na miestnej príslušnosti

iného súdu prvého stupňa, ibaže zákon ustanovuje výlučnú príslušnosť. To platí aj

v sporoch podľa

§ 9 ods. 3 písm. a)

, ak suma požadovaná navrhovateľom neprevyšuje 50 000 Kčs. Taká zmluva alebo jej overený

odpis sa musia doložiť už v návrhu na začatie konania.

§ 90

Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí ktorých

zákon za účastníkov označuje.

§ 91

(1)

Ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám

za seba.

(2)

Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať

na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich

i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie a na uzavretie zmieru je však

potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

§ 92

(1)

Na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší účastník. Súhlas

toho, kto má takto do konania vstúpiť je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

(2)

Za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania

vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ,

treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.

§ 93

(1)

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania

ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

(2)

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov

urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne

len na návrh.

(3)

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však

iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,

posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

§ 94

(1)

V konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach

ktorých sa má konať. Ak však ide o konanie o neplatnosti manželstva, sú účastníkmi

len manželia.

(2)

Ak sa niekto z tých, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať, nezúčastní konania

od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie, uznesenie, ktorým ho priberie do

konania ako účastníka.

§ 95

(1)

Navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený

návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na

pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

(2)

Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom

pre konanie o zmenenom návrhu. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu

po právoplatnosti uznesenia.

§ 96

(1)

Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom.

Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

(2)

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí;

v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

(3)

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu

skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

§ 97

(1)

Odporca môže za konania uplatiť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.

(2)

Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky

pre spojenie vecí.

(3)

Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho

zmene a späťvzatí.

§ 98

Vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju

pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo

uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

§ 99

(1)

Ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier

sa má súd vždy pokúsiť.

(2)

Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi

predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

(3)

Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť

uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno

podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

§ 100

(1)

Len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to,

aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne.

(2)

V konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o

ich zmierenie.

§ 101

(1)

Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že

pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a

že dbajú na pokyny súdu.

(2)

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník

neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd

vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a

dosiaľ vykonané dôkazy.

(3)

Ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a

vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí,

bude sa predpokladať, že nemá námietky.

§ 102

Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, môže súd nariadiť predbežné

opatrenie alebo zabezpečiť dôkaz i bez návrhu. Urobí tak senát; predseda senátu tak

môže urobiť, len ak tu je nebezpečenstvo z omeškania. V samosudcovských veciach tak

urobí samosudca.

§ 103

Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

§ 104

(1)

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie

zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd

postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne

účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

(2)

Ak sa súd, na ktorý sa účastník obrátil, domnieva, že nie je vecne príslušný, vysloví

svoju nepríslušnosť a rozhodne, ktorému súdu vecne príslušnému vec po právoplatnosti

tohto uznesenia postúpi. Ak okresný súd takto vec postúpil krajskému súdu, môže krajský

súd vrátiť vec okresnému súdu, ak vecná príslušnosť nebola predtým vyriešená uznesením

odvolacieho súdu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú

pritom zachované.

(3)

Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné

opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie,

ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie

zastaví.

§ 105

(1)

Miestnu príslušnosť súd skúma pred tým, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma

len na námietku účastníka, ak je uplatnená pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

(2)

Ak súd vysloví, že nie je príslušný, postúpi vec po právoplatnosti tohto uznesenia

príslušnému súdu alebo ju za podmienok

§ 11 ods. 3

predloží Najvyššiemu súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(3)

Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, predloží ju na rozhodnutie,

pokiaľ otázku príslušnosti nerozhodol už odvolací súd, svojmu nadriadenému súdu; rozhodnutím

tohto súdu je viazaný i súd, ktorý vec postúpil.

§ 106

(1)

Len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej

zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v konaní pred rozhodcami, nemôže

vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia,

že na zmluve netrvajú. Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa

česko-slovenského práva podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva,

je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo že jej prejednanie v konaní pred rozhodcami

presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že rozhodcovský súd odmietol

vecou sa zaoberať.

(2)

Ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené a v tej istej veci bol podaný

návrh na začatie konania pred rozhodcami, zostávajú právne účinky pôvodného návrhu

zachované, ak bude návrh na začatie konania pred rozhodcami podaný do 30 dní od doručenia

uznesenia súdu o zastavení konania.

(3)

Ak sa konanie pred rozhodcami začalo skôr, než došlo k súdnemu konaniu, preruší súd

konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy až do doby, než sa v rozhodcovskom

konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej.

§ 107

(1)

Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne

skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo

či môže v ňom pokračovať.

(2)

Konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením konania

o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je,

pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo.

(3)

Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca

zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve,

pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.

§ 108

Súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením

rodičov alebo k nezrušiteľnému osvojeniu dieťaťa.

§ 109

(1)

Súd konanie preruší, ak

a)

účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom

pre celé konanie;

b)

rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako

postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,

ktorou je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh

ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

(2)

Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

a)

sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto,

že jeho pobyt nie je známy;

b)

zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť pred súdom;

c)

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie

súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

§ 110

Ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia

na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie

o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.

§ 111

(1)

Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto

zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

(2)

Ak je konanie prerušené podľa

§ 109

, súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili

prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa

konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

(3)

Ak je konanie prerušené podľa

§ 110

, súd v ňom pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod

môže súd na návrh pokračovať v konaní i pred uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to

závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie

zastaví.

§ 112

(1)

V záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa

u neho začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

(2)

Ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo

ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné

konanie.

§ 113

(1)

S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým

deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

(2)

S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

§ 114

(1)

Pojednávanie pripraví predseda senátu tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla

na jedinom pojednávaní.

(2)

Za tým účelom predseda senátu

a)

spravidla zistí stanovisko odporcu a pokúsi sa prípadne predbežne o zmierne vybavenie

prípadu. V obchodných veciach môže odporcovi uložiť, aby sa vo veci vyjadril písomne

a pripojil listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva;

b)

skúma, či sú splnené podmienky konania, a dbá na odstránenie nedostatkov a neúplností

v návrhoch účastníkov;

c)

zabezpečí, aby bolo možné na pojednávaní vykonať potrebné dôkazy, a ak je to účelné,

môže vykonať dôkaz prostredníctvom dožiadaného súdu;

d)

robí iné vhodné opatrenia.

§ 115

(1)

Na prejednávanie veci samej nariadi predseda senátu pojednávanie, na ktoré predvolá

účastníkov a všetkých, prítomnosť ktorých je potrebná.

(2)

Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla

najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

§ 116

(1)

Pojednávanie je verejné.

(2)

Verejnosť možno pre celé pojednávanie alebo pre jeho časť vylúčiť, len keby verejné

prejednanie veci ohrozilo štátne, hospodárske, obchodné alebo služobné tajomstvo,

dôležitý záujem účastníkov konania alebo mravnosť. Súd však môže v takom prípade povoliť

jednotlivým občanom, aby boli na pojednávaní prítomní, ale musí ich poučiť o trestných

následkoch porušenia tajomstva.

(3)

Aj keď nebola verejnosť vylúčená, môže súd odoprieť prístup na pojednávanie maloletým

a občanom, u ktorých je obava, že by mohli porušiť dôstojný priebeh pojednávania.

§ 117

(1)

Pojednávanie vedie predseda senátu, a to tak, aby prispelo k spravodlivému rozhodnutiu,

aby splnilo výchovný účel a aby prebiehalo dôstojne a nerušene. Robí vhodné opatrenia,

aby zabezpečil splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov; dbá pritom

aj na to, aby svedkovia, ktorí dosiaľ neboli vyslúchnutí, neboli prítomní na pojednávaní.

(2)

Kto nesúhlasí s opatrením predsedu senátu, ktoré urobil na pojednávaní, môže žiadať,

aby rozhodol senát.

§ 118

(1)

Po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu

oznámi výsledky prípravy pojednávania.

(2)

Ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu podľa okolností prípadu.

(3)

Na záver môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej

stránke veci.

§ 119

(1)

Pojednávanie môže sa odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak

sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať

nové pojednávanie.

(2)

Na začiatku nového pojednávania predseda senátu oznámi obsah prednesov a vykonaných

dôkazov.

§ 120

(1)

Súd dbá na to, aby sa skutkový stav veci zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré

z navrhovaných dôkazov treba vykonať, a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Ak

tvrdenia účastníkov o skutočnostiach sú zhodné, môže sa súd obmedziť pri zistení skutkového

stavu na tieto nesporné tvrdenia.

(2)

Účastníci sú povinní označiť dôkazy, ktorými možno objasniť skutkový stav veci; ak

tak neurobia, rozhodne súd na podklade ostatných vykonaných dôkazov.

§ 121

Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako

aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky.

§ 122

(1)

Dokazovanie súd vykonáva na pojednávaní.

(2)

Ak je účelné, možno o vykonávanie dôkazu dožiadať iný súd alebo predseda senátu môže

vykonať dôkaz z poverenia senátu mimo pojednávania. Účastníci majú právo byť prítomní

pri takto vykonávanom dokazovaní. Jeho výsledky treba vždy na pojednávaní oznámiť.

(3)

Senát môže vždy rozhodnúť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním opakovali.

§ 123

Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa

vykonali.

§ 124

Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovávalo štátne, hospodárske, obchodné

a služobné tajomstvo a štátom uznávaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch

možno vykonať výsluch len vtedy, ak vyslúchaného oslobodil od povinnosti zachovať

tajomstvo alebo mlčanlivosť príslušný orgán alebo ten, v záujme ktorého má túto povinnosť.

To platí primerane i tam, kde sa vykonáva dôkaz inak ako výsluchom.

§ 125

Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch

svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny,

ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí

ho súd.

§ 126

(1)

Každý občan je povinný ustanoviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok.

Musí vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Výpoveď môže odoprieť len vtedy, keby ňou

spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám; o dôvodnosti

odopretia výpovede rozhoduje súd.

(2)

Na začiatku výsluchu treba zistiť totožnosť svedka a okolnosti, ktoré môžu mať vplyv

na jeho vierohodnosť. Ďalej treba poučiť svedka o význame svedeckej výpovede, o jeho

právach a povinnostiach a o trestných následkoch krivej výpovede.

(3)

Predseda senátu vyzve svedka, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu.

Potom mu kladie otázky potrebné na doplnenie a vyjasnenie jeho výpovede. Otázky môžu

dávať i členovia senátu a so súhlasom predsedu senátu i účastníci a znalci.

§ 127

(1)

Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti,

ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež

uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu

podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch

uspokojiť s písomným posudkom znalca.

(2)

Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej

inštitúcii.

(3)

Účastníkovi, prípadne i niektorému inému môže predseda senátu uložiť, aby sa ustanovil

k znalcovi, predložil mu potrebné predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, podrobil

sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonal alebo znášal,

ak je to na podanie znaleckého posudku potrebné.

(4)

Namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborové vyjadrenie príslušného

orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.

§ 128

Orgány štátnej správy a samosprávy, ako aj právnické osoby, sú povinné na dotaz oznámiť

súdu písomne alebo prostredníctvom povereného zástupcu skutočnosti, ktoré majú význam

pre konanie a rozhodnutie.

§ 129

(1)

Dôkaz listinou sa vykonáva tak, že ju alebo jej časť na pojednávaní predseda senátu

prečíta alebo oznámi jej obsah.

(2)

Predseda senátu môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú na dôkaz, aby ju predložil,

alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu alebo právnickej osoby.

§ 130

(1)

Ohliadka predmetu, ktorý možno dopraviť na súd, vykoná sa na pojednávaní. Za tým

účelom môže predseda senátu uložiť tomu, kto má potrebný predmet, aby ho predložil.

(2)

Inak sa ohliadka vykonáva na mieste. Treba na ňu predvolať tých, ktorí sa predvolávajú

na pojednávanie.

§ 131

(1)

Ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť sa na

výsluch; majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom musia byť poučení.

(2)

Ustanovenie

§ 126 ods. 3

sa tu použije obdobne.

§ 132

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania

najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

§ 133

Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku,

má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

§ 134

Listiny vydané česko-slovenskými súdmi alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich

právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú,

že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný

opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

§ 135

(1)

Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore

s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Česká a Slovenská Federatívna

Republika viazaná [

§ 109 ods. 1 písm. b)

]. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný

čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov,

a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave; súd však nie je viazaný rozhodnutím

v blokovom konaní.

(2)

Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však

bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

§ 136

Ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť

vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

§ 137

Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho

poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, tlmočné

a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát alebo komerčný právnik.

§ 138

(1)

Na návrh môže predseda senátu priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie

od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo

zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne predseda senátu

inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené

pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

(2)

Priznané oslobodenie predseda senátu kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so

spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka

oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.

(3)

Ak bol účastníkovi oslobodenému od súdnych poplatkov ustanovený zástupca, vzťahuje

sa oslobodenie v rozsahu, v akom bolo priznané, i na hotové výdavky zástupcu a na

odmenu za zastupovanie.

§ 139

(1)

Svedkovia majú právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku (svedočné). Toto

právo zaniká, ak sa neuplatní do troch dní od výsluchu alebo odo dňa, keď bolo svedkovi

oznámené, že k výsluchu nedôjde. O tom súd musí svedka poučiť.

(2)

Ak bol podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu hotových výdavkov a na odmenu

(znalečné). Osobitný zákon ustanovuje, komu sa znalečné vypláca.

(3)

Ten, komu súd uložil pri dokazovaní nejakú povinnosť, najmä aby predložil listinu,

má tie isté práva ako svedok, ak nie je účastníkom. Musí ich uplatniť za tých istých

podmienok ako svedok.

§ 140

(1)

Každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu.

Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

(2)

Ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky a odmenu

za zastupovanie štát; ak je to dôvodné, poskytne súd advokátovi na jeho žiadosť primeraný

preddavok.

§ 141

(1)

Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky pre oslobodenie od súdnych

poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil

súd v skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.

(2)

Trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného

zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej

materčine, platí štát.

§ 142

(1)

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní začatom na návrh prokurátora na zapretie otcovstva podľa

§ 62 Zákona o rodine

prizná súd odporcovi náhradu týchto trov proti štátu.

(2)

Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípade

vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

(3)

Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu

trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške

plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

§ 143

Odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi,

ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.

§ 144

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva

alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto

trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

§ 145

Účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného

opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

§ 146

(1)

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie

a)

mohlo sa začať i bez návrhu;

b)

skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;

c)

bolo zastavené.

(2)

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť

jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,

je povinný uhradiť trovy konania odporca.

§ 147

(1)

Účastníkovi alebo jeho zástupcovi môže súd uložiť, aby uhradili trovy konania, ktoré

by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli

náhodou, ktorá sa im prihodila.

(2)

Súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť,

ak zavinili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, aby ich nahradili účastníkom.

§ 148

(1)

Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré

platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

(2)

Súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť,

aby nahradili štátu trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich zavinili.

§ 149

(1)

Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je

ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

(2)

Ak ustanovený advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,

je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť štátu náhradu hotových

výdavkov advokáta a odmenu za zastupovanie. Výška tejto odmeny sa určí podľa ustanovení

osobitného predpisu

34

)

o mimozmluvnej odmene.

(3)

Ustanovenie odseku 1 platí obdobne, ak účastníka zastupoval komerčný právnik v rozsahu

svojho oprávnenia ustanoveného osobitnými predpismi.

§ 150

Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania

celkom alebo sčasti priznať.

§ 151

(1)

O povinnosti na náhradu trov konania rozhoduje súd bez návrhu, a to spravidla v rozhodnutí,

ktorým sa konanie na ňom končí. O pravidlách podľa

§ 139

rozhoduje predseda senátu.

(2)

Aj keď sa o náhrade trov konania rozhodlo samostatným uznesením, plynie lehota na

plnenie vždy až od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa náhrada trov konania priznala.

(3)

Trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy

a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže i predseda senátu až v písomnom vyhotovení

rozhodnutia.

§ 152

(1)

Rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci

samej uznesením.

(2)

Rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže

súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

§ 153

(1)

Súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu veci.

(2)

Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy,

ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý

spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

§ 154

(1)

Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

(2)

Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa

stanú zročnými len v budúcnosti.

§ 155

(1)

Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne

tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

(2)

Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje

okolnostiam prípadu a ak

a)

predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým

tuzemcom a má učet v cudzej mene, alebo

b)

niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.

§ 156

(1)

Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu v mene republiky.

Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti

výkonu rozhodnutia.

(2)

Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo;

ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí konanie najdlhšie na tri dni.

Ustanovenie

§ 119 ods. 2

sa v tomto prípade nepoužije.

(3)

Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

§ 157

(1)

V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene republiky“ uvedie označenie

súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov a ich zástupcov,

účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie

o odvolaní, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia.

(2)

V odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží,

ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy,

a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

(3)

V záujme výchovného pôsobenia rozsudku dbá súd na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé a zaoberalo sa i príčinami sporu.

§ 158

(1)

Písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje predseda senátu. Ak ho nemôže podpísať, podpíše

ho iný člen senátu, a ak rozhodol samosudca, iný poverený sudca; dôvod sa na písomnom

vyhotovení poznamená.

(2)

Rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom

do vlastných rúk.

§ 159

(1)

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

(2)

Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je

ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

(3)

Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

§ 160

(1)

Ak súd uloží v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti

rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať

v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

(2)

Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť,

len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

(3)

Ak súd uložil povinnosť vypratať byt, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu, nie

je účastník povinný byt vypratať, dokiaľ sa preňho nezabezpečí náhradný byt, prípadne

náhradné ubytovanie tam, kde podľa ustanovení Občianskeho zákonníka náhradné ubytovanie

postačí.

§ 161

(1)

Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.

(2)

Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo

nadobudol právoplatnosť.

(3)

Právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie.

§ 162

(1)

Pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

(2)

Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej

odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

(3)

Na návrh môže súd predbežnú vykonateľnosť rozsudku vysloviť, a to vo výroku rozsudku,

ak by inak účastníkovi hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy.

§ 163

(1)

Rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach

možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre

výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď

došlo k zmene pomerov.

(2)

Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o obmedzení rodičovských práv možno

zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

§ 164

Predseda senátu opraví v rozsudku kedykoľvek i bez návrhu chyby v písaní a počítaní,

ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Ak sa oprava týka výroku rozhodnutia, vydá o tom predseda

senátu opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom; pritom môže odložiť vykonateľnosť

rozsudku na čas, pokiaľ opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

§ 165

(1)

Pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku podklad v zistení skutkového stavu, môže účastník

pred tým, ako rozsudok nadobudne právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie bolo opravené.

(2)

Ak súd prvého stupňa nevyhovie návrhu, predloží vec odvolaciemu súdu, ktorý o oprave

rozhodne.

(3)

O oprave dôvodov rozhoduje predseda senátu uznesením. Pojednávanie netreba nariaďovať.

§ 166

(1)

Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania

alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku

navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť

aj bez návrhu.

(2)

Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku.

Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.

(3)

Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného

rozsudku.

§ 167

(1)

Ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä

o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o zmene návrhu, o späťvzatí

návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.

(2)

Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerané ustanovenia o

rozsudku.

§ 168

(1)

Uznesenie vyhlasuje predseda senátu prítomným účastníkom.

(2)

Uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie

konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť.

§ 169

(1)

V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov

a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

(2)

Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval,

alebo uznesenia, ktoré sa týka vedenia konania, nemusí obsahovať odôvodnenie.

(3)

Ak sa uznesenie nedoručuje, stačí v písomnom vyhotovení uviesť výrok a deň vydania.

§ 170

(1)

Súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo

doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhotovené.

(2)

Uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, nie je však súd viazaný.

§ 171

(1)

Lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie

vykonateľné.

(2)

Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len

čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.

(3)

Ak je uznesenie podľa zákona alebo podľa rozhodnutia súdu vykonateľné až po právoplatnosti,

plynie lehota na plnenie až od právoplatnosti uznesenia.

§ 172

(1)

Predseda senátu môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu

vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu na začatie konania uplatňuje právo na zaplatenie

peňažnej sumy neprevyšujúcej 20 000 Kčs, v obchodných veciach neprevyšujúcej 100 000

Kčs alebo právo na zaplatenie peňažnej sumy, ktorá sa opiera o výpis z kníh tuzemského

peňažného ústavu, ak uplatené právo vyplýva zo skutočností uvedených navrhovateľom.

V platobnom rozkaze odporcovi uloží, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu

zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej

lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal.

(2)

Platobný rozkaz nemožno vydať

a)

ak ide o vec, v ktorej má konať a rozhodovať senát;

b)

ak nie je známy pobyt odporcu alebo keby sa mal platobný rozkaz doručiť do cudziny.

(3)

Ak predseda senátu nevydá platobný rozkaz, nariadi pojednávanie.

§ 173

(1)

Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.

(2)

Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, predseda senátu ho

uznesením zruší v plnom rozsahu.

§ 174

(1)

Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku.

(2)

Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom

rozsahu a predseda senátu nariadi pojednávanie. Opravným prostriedkom len proti výroku

o trovách konania je však aj tu odvolanie.

(3)

Neskoro podaný odpor predseda senátu uznesením zamietne; pre nedostatok odôvodnenia

nemožno odpor zamietnuť.

§ 175

(1)

Ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu

pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, predseda senátu krajského

súdu činného v obchodných veciach vydá na jeho návrh zmenkový (šekový) platobný rozkaz,

v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a trovy konania

alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti

platobnému rozkazu namieta. Zmenkový (šekový) platobný rozkaz musí sa doručiť do vlastných

rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie platobného rozkazu vyhovieť, nariadi predseda

senátu pojednávanie.

(2)

Ak odporca nepodá včas námietky alebo ak ich vezme späť, má zmenkový (šekový) platobný

rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Neskoro podané námietky alebo námietky, ktoré

neobsahujú odôvodnenie, predseda senátu zamietne.

(3)

Ak odporca podá včas námietky, predseda senátu nariadi na ich prejednanie pojednávanie;

na námietky podané neskôr však už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový

(šekový) platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu.

Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie.

§ 176

(1)

Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom

o výchove a výžive maloletých detí, o styku rodičov s nimi, o obmedzení alebo pozbavení

rodičovských práv, o schválení dôležitých úkonov maloletého a o záležitostiach, o

ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť. Okrem toho sa rozhoduje rozsudkom o predĺžení

ústavnej výchovy po dosiahnutí plnoletosti a o zrušení takého opatrenia.

(2)

O ostatných veciach sa rozhoduje uznesením.

§ 177

(1)

Ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas zakročiť, zakročí súd, v obvode

ktorého sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu.

(2)

Ak sa zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť, môže príslušný súd

preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme maloletého. Ak tento súd

nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.

§ 178

(1)

Súd vedie rodičov, prípadne opatrovníkov maloletých k riadnemu plneniu povinností

pri starostlivosti o maloletého. Vybavuje podnety a upozornenia občanov a právnických

osôb ohľadne výchovy maloletého a robí vhodné opatrenia.

(2)

O vhodnosti a účelnosti navrhnutých alebo zamýšľaných opatrení súd spravidla zistí

názor orgánu starostlivosti o deti, orgánu obce, prípadne aj jednotlivých občanov,

ktorí sú oboznámení s pomermi. Ak je to vhodné, vyslúchne o nich aj maloletého.

§ 179

Ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, potrebné

schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme maloletého.

§ 180

(1)

Súdom ustanovený opatrovník maloletého zloží do rúk predsedu senátu sľub, že bude

riadne vykonávať svoje povinnosti a že bude pritom dbať na pokyny súdu. Po zložení

sľubu mu predseda senátu vydá listinu obsahujúcu poverenie na výchovu a zastupovanie

dieťaťa a vymedzenie rozsahu práv a povinností vyplývajúcich z tohto poverenia.

(2)

Súd dohliada na správu majetku maloletého zastúpeného opatrovníkom a robí potrebné

a vhodné opatrenia na zistenie a zabezpečenie jeho majetku.

(3)

Opatrovník predloží súdu po skončení zastupovania záverečný účet zo správy majetku;

súd mu môže tiež uložiť, aby mu počas zastupovania podával pravidelné správy o svojej

činnosti.

§ 181

(1)

Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, osvojiteľ a jeho manžel.

(2)

Rodičia osvojovaného dieťaťa však nie sú účastníkmi konania, ak sú pozbavení rodičovských

práv alebo ak nemajú spôsobilosť na právne úkony, ako aj v prípadoch, keď na osvojenie

nie je potrebný ich súhlas, hoci sú zákonnými zástupcami osvojovaného dieťaťa.

(3)

Manžel osvojiteľa nie je účastníkom konania, ak nie je na osvojenie potrebný jeho

súhlas.

§ 182

(1)

Osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak toto dieťa je schopné pochopiť význam osvojenia

a výsluch nie je v rozpore a jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované dieťa vyslúchnuť,

nepredvoláva sa na pojednávanie.

(2)

Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnuť, a to podľa možnosti osobitne.

§ 183

(1)

Na základe lekárskeho vyšetrenia súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa

i osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.

(2)

Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti i z hľadiska

záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.

§ 184

V rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko, ktoré bude osvojenec

mať.

§ 185

O zrušení osvojenia platia primerane ustanovenia

§ 181 až 184

. Návrh však môže podať aj osvojenec.

§ 186

(1)

Návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony (pozbavenie, obmedzenie alebo

vrátenie spôsobilosti na právne úkony) môže podať aj zdravotnícke zariadenie, ktoré

je v takom prípade účastníkom konania.

(2)

Ak nepodal návrh na začatie konania štátny orgán alebo zdravotnícke zariadenie, môže

súd uložiť navrhovateľovi, aby do primeranej lehoty predložil lekárske vysvedčenie

o duševnom stave vyšetrovaného; ak sa v tejto lehote nepredložilo lekárske vysvedčenie,

súd zastaví konanie.

(3)

Návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony môže podať i ten, kto bol pozbavený

spôsobilosti na právne úkony. Ak však súd jeho návrh zamietol a ak nemožno očakávať

zlepšenie jeho stavu, môže súd rozhodnúť, že mu toto právo po primeraný čas, najdlhšie

však po dobu troch rokov, nepatrí.

§ 187

(1)

Tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony ide, ustanoví predseda senátu opatrovníka

pre konanie.

(2)

Od výsluchu vyšetrovaného môže súd upustiť, ak nemožno tento výsluch vykonať vôbec

alebo bez ujmy na zdravotnom stave vyšetrovaného.

(3)

O zdravotnom stave vyšetrovaného súd vyslúchne vždy znalca. Na návrh znalca môže

súd nariadiť, aby vyšetrovaný bol po čas najviac troch mesiacov vyšetrovaný v zdravotníckom

zariadení, ak je to nevyhnutné potrebné na vyšetrenie zdravotného stavu.

§ 188

(1)

Ak sú síce podmienky pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pre nadmerné užívanie

alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov, ale ak možno očakávať,

že sa stav vyšetrovaného zlepší, môže súd prerušiť konanie na čas, ktorý zároveň určí;

pritom môže rozhodnúť, že vyšetrovaný je povinný podrobiť sa potrebnému liečeniu.

(2)

Pred uplynutím určeného času pokračuje súd v konaní len vtedy, ak sa ukáže, že nedochádza

k zlepšeniu.

§ 189

(1)

Z dôvodov vhodnosti nemusí predseda senátu nariaďovať pojednávanie.

(2)

Súd môže rozhodnúť, že upustí od doručenia rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony,

ak by doručenie mohlo na adresáta pre jeho duševnú poruchu pôsobiť nepriaznivo alebo

ak adresát nie je schopný význam rozhodnutia pochopiť.

§ 190

Vydaný rozsudok súd zruší, ak sa neskôr ukáže, že pre pozbavenie alebo obmedzenie

spôsobilosti na právne úkony neboli podmienky.

§ 191

(1)

Trovy konania platí štát. Ak to možno spravodlivo žiadať, prizná súd štátu ich náhradu

proti tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony v konaní šlo.

(2)

Ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti

na právne úkony, je povinný nahradiť ujmy, ktoré vyšetrovanému, je zástupcovi a štátu

konaním vznikli.

§ 191a

(1)

Ústav vykonávajúci zdravotnícku starostlivosť (ďalej len „ústav“), v ktorom sú umiestňované

osoby z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinný oznámiť do 24 hodín súdu,

v ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho

písomného súhlasu (ďalej len „chorý“).

(2)

Ak je osoba, ktorá bola prijatá do zdravotníckej starostlivosti so svojím písomným

súhlasom, obmedzená vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom až v priebehu

liečenia, je ústav povinný urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín po tom, čo

k takému obmedzeniu došlo.

§ 191b

(1)

O každom, o ktorom je ústav povinný urobiť oznámenie podľa

§ 191a

, začne súd, v ktorého obvode je ústav, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia

do ústavu, iba že prevzatie a držanie nariadil súd v inom konaní.

(2)

Ak ten, koho ústav prevzal, nemá iného zástupcu, ustanoví mu súd pre toto konanie

opatrovníka.

(3)

Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu (

§ 191a ods. 1 a 2

) došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne chorého a ošetrujúceho lekára. Pojednávanie

spravidla nie je potrebné nariaďovať.

(4)

Do siedmych dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa

§ 191a

, súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov (

§ 191a ods. 1

).

§ 191c

(1)

Uznesenie podľa

§ 191b ods. 4

sa doručí umiestnenému, ibaže podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára nie je schopný

chápať obsah takého rozhodnutia ďalej jeho zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu.

(2)

Odvolanie proti tomuto uzneseniu nemá odkladný účinok. Odvolať sa môže aj ústav,

ak bolo vyslovené, že prevzatie sa nestalo v súlade so zákonnými dôvodmi.

(3)

Ústav môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade

so zákonnými dôvodmi.

§ 191d

(1)

Ak súd vyslovil, že prevzatie bolo v súlade so zákonnými dôvodmi a umiestnený je

obmedzený alebo vylúčený zo styku s vonkajším svetom pokračuje súd v konaní o vyslovenie

prípustnosti jeho ďalšieho držania v ústave.

(2)

Na zistenie zdravotného stavu umiestneného súd ustanoví znalca. Úlohou znalca je

vyjadrenie o tom, či ďalšie držanie umiestneného v ústave pri obmedzení alebo vylúčení

styku s vonkajším svetom je alebo nie je potrebné. Za znalca nemôže byť ustanovený

lekár, ktorý pracuje v ústave, v ktorom je umiestnený držaný.

(3)

Súd nariadi pojednávanie, na ktoré prizve umiestneného (pokiaľ podľa vyjadrenia ošetrujúceho

lekára alebo písomného znaleckého posudku je umiestnený schopný vnímať priebeh a význam

pojednávania), a jeho zástupcu (opatrovníka). Na pojednávaní vyslúchne znalca, podľa

okolností ošetrujúceho lekára, umiestneného a vykoná prípadne ďalšie vhodné dôkazy.

(4)

V rozsudku, ktorý musí byť vyhlásený do troch mesiacov od výroku o prípustnosti prevzatia

do ústavu, rozhodne súd, či ďalšie držanie je prípustné a na akú dobu. Ustanovenia

§ 191c ods. 2 a 3

platia tu obdobne.

§ 191e

(1)

Účinnosť rozsudku podľa

§ 191d ods. 4

zanikne uplynutím doby jedného roka odo dňa jeho vyhlásenia, ak v ňom nebola určená

kratšia lehota. Ak sa má držanie v ústave predĺžiť nad túto dobu, treba vykonať nové

vyšetrenie a súd musí o povolení ďalšieho držania znova rozhodnúť. Ustanovenia

§ 191c ods. 2 a 3

tu platia obdobne.

(2)

Rozsudok podľa odseku 1 nebráni tomu, aby ústav prepustil osobu držanú v ústave pred

uplynutím doby uvedenej v odseku 1, ani tomu, aby opatrovnícky súd urobil iné opatrenie.

§ 191f

Osoba držaná v ústave, ak je spôsobilá na právne úkony, jej zástupca (opatrovník)

a osoby jej blízke môžu ešte pred uplynutím doby, do ktorej je držanie prípustné,

žiadať o nové vyšetrenie a rozhodnutie o prepustení, ak je odôvodnená domnienka, že

ďalšie držanie v ústave nie je dôvodné. Ak súd zamietne návrh na prepustenie, môže

rozhodnúť, že nebude konať ďalšie vyšetrovanie pred uplynutím doby, po ktorú bolo

držanie v ústave povolené.

§ 191g

Trovy konania platí štát. Neplatí však trovy právneho zastúpenia, s výnimkou prípadov

uvedených v

§ 30 ods. 2

tohto zákona.

§ 192

(1)

Predseda senátu je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám,

ktoré ho podľa zákona musia mať.

(2)

V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie i rozsah opatrovníckych práv

a povinností.

§ 193

Ustanovenia

§ 176 až 180

, pokiaľ sa vzťahujú na opatrovníctvo nad maloletým, platia tu obdobne.

§ 194

(1)

O povolení uzavrieť manželstvo rozhoduje súd na návrh, na ktorý je oprávnený ten,

kto hodlá uzavrieť manželstvo.

(2)

Ten, kto hodlá uzavrieť manželstvo, a jeho zákonní zástupcovia sú účastníkmi konania.

Pred rozhodnutím treba vyslúchnuť toho, kto hodlá uzavrieť manželstvo, v neprítomnosti

iných osôb o tom, či skutočne chce vstúpiť do manželstva, a vyslúchnuť i toho, s kým

sa má manželstvo uzavrieť.

(3)

Rozsudok, ktorý sa povoľuje uzavrieť manželstvo, musí obsahovať i presné označenie

toho, s kým sa má manželstvo uzavrieť.

§ 195

(1)

Návrh môže podať, kto má na veci právny záujem.

(2)

Ak súd uzná, že podľa údajov návrhu tu sú podmienky pre vyhlásenie nezvestného za

mŕtveho, ustanoví nezvestnému opatrovníka.

§ 196

(1)

Súd vyhláškou alebo iným vhodným spôsobom vyzve nezvestného, aby sa do jedného roka

prihlásil, a každého, kto o ňom vie, aby o ňom podal v tej istej lehote správu súdu

alebo opatrovníkovi, prípadne zástupcovi nezvestného, uvedenému vo vyhláške. Zároveň

súd vykoná všetky potrebné vyšetrenia o nezvestnom.

(2)

Vo vyhláške súd uvedie podstatné okolnosti prípadu a oznámi, že po uplynutí lehoty

uvedenej vo vyhláške rozhodne o vyhlásení za mŕtveho, ak sa nezvestný neprihlási alebo

ak nedôjde správa o tom, že je nažive. Lehotu určí súd na jeden rok od uverejnenia

vyhlášky. Vo vyhláške treba uviesť deň, kedy sa lehota končí.

§ 197

Ak súd zistí počas konania, že nie sú splnené podmienky vyhlásenia za mŕtveho, zastaví

konanie.

§ 198

Po uplynutí lehoty určenej vo vyhláške vydá súd rozsudok o vyhlásení za mŕtveho. Uvedie

v ňom deň, ktorý platí za deň smrti nezvestného, prípadne deň, ktorý nezvestný neprežil.

§ 199

(1)

Ak súd zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, je nažive alebo žil v deň, od

ktorého dosiaľ neuplynul čas primeraný na to, aby nezvestný mohol byť vyhlásený za

mŕtveho, zruší svoje rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho.

(2)

Na návrh účastníka súd opraví deň, ktorý je uvedený v jeho rozhodnutí ako deň smrti,

ak dodatočne zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zomrel iného dňa, alebo

sa toho dňa nemohol dožiť, alebo ho prežil. Súd tak môže urobiť aj bez návrhu.

§ 200

Ak je isté, že občan zomrel, alebo jeho smrť nemožno preukázať ustanoveným spôsobom,

súd vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási občana za mŕtveho.

§ 200a

(1)

Konanie vo veciach obchodného registra sa začína na návrh fyzickej alebo právnickej

osoby (ďalej len „podnikateľ“), ktorej sa zápis v registri týka, alebo osôb oprávnených

na to podľa zákona.

(2)

Súd môže začať konanie aj bez návrhu, ak sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom

registri a skutočným stavom.

(3)

Osobitné predpisy ustanovujú, ktorí podnikatelia a ktoré skutočnosti ich sa týkajúce

sa zapisujú do obchodného registra.

§ 200b

(1)

V konaní o vykonanie zápisu je súd povinný skúmať, či sú splnené predpoklady na vykonanie

zápisu vyžadované právnymi predpismi.

(2)

Súd rozhoduje o obsahu zápisu bez pojednávania uznesením. Vo výroku uznesenia uvedie

deň zápisu. Zápis treba vykonať do jedného mesiaca od vydania rozhodnutia o obsahu

zápisu.

(3)

Ustanovenie o poriadkových pokutách sa použije aj v prípade, že podnikateľ neuposlúchne

výzvu súdu, aby mu oznámil skutočnosti alebo predložil listiny potrebné na vykonanie

zápisu podľa

§ 200a ods. 2

.

§ 200c

(1)

Obchodný register je každému prístupný, každý má právo doň nahliadať a vyhotovovať

z neho odpisy a výpisy.

(2)

Na požiadanie možno z registra vydať úradný odpis, výpis alebo potvrdenie o určitom

zápise, prípade potvrdenie o tom, že v registri určitý zápis nie je.

§ 200d

(1)

Obchodný register vedie okresný súd v sídle krajského súdu (ďalej len „registrový

súd“) pre podnikateľov, ktorí majú svoje sídlo v obvode tohto krajského súdu. Ak svoje

sídlo nemajú, je príslušný súd podľa miesta podnikania; ak podnikateľ nemá ani miesto

podnikania, je na vedenie obchodného registra príslušný súd podľa miesta bydliska

podnikateľa.

(2)

Zákon Českej národnej rady a zákon Slovenskej národnej rady ustanovuje, ktorý okresný

súd alebo jemu na roveň postavený súd v sídle krajského súdu je registrovým súdom.

(3)

Obchodný register pre zahraničnú osobu (

§ 21 ods. 2 Obch. zák.

), vedie súd, v ktorého obvode je umiestnený jej podnik alebo jeho organizačná zložka

(

§ 21 ods. 3 Obch. zák.

).

§ 200e

Konanie o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev

(1)

Na konanie vo veciach uvedených v

§ 9 ods. 4 písm. b) až i)

je príslušný krajský súd s pôsobnosťou v obchodných veciach, v ktorého obvode má

obchodná spoločnosť alebo družstvo svoje sídlo.

(2)

Ak ustanovenie uvedené v odseku 1 neustanovuje, že sa konanie začína na návrh, možno

ho začať aj bez návrhu.

(3)

Účastníctvo vo veciach uvedených v odseku 1 sa spravuje ustanovením

§ 94

. O veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Rozhoduje sa uznesením.

§ 200f

Ak príslušný orgán štátnej správy sám neodstráni chyby alebo nedostatky v zoznamoch

voličov do zákonodarných zborov alebo do orgánov miestnej samosprávy, môže sa občan

tým dotknutý obrátiť na súd príslušný podľa volebného okrsku s návrhom na vydanie

rozhodnutia o vykonaní opravy alebo doplnení zoznamu.

§ 200g

(1)

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a príslušný orgán štátnej správy.

(2)

Súd rozhodne bez pojednávania uznesením, a to do troch dní.

§ 200h

Konanie vo veciach združovania v politických stranách a politických hnutiach

(1)

Ak prípravný výbor politickej strany alebo politického hnutia nesúhlasí s upozornením

príslušného ministerstva, že návrh na registráciu nemá náležitosti požadované zákonom

alebo že v návrhu sú neúplné alebo nepresné údaje, môže sa prípravný výbor domáhať

určenia, že návrh na registráciu nemá nedostatky.

(2)

Účastníkom konania je prípravný výbor a príslušné ministerstvo.

(3)

Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo prípravný výbor.

(4)

Rozhoduje sa bez pojednávania, uznesením. Odvolanie proti rozhodnutiu nie je prípustné.

§ 201

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

§ 202

(1)

Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým

a)

sa upravuje vedenie konania;

b)

bol na konanie pribratý ďalší účastník;

c)

sa začalo konanie bez návrhu;

d)

sa vrátilo podanie na opravu;

e)

sa odpustilo zmeškanie lehoty;

f)

sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu;

g)

sa rozhodlo o svedočnom alebo o nárokoch podľa

§ 139 ods. 3

;

h)

bo schválený zmier;

i)

sa rozhodlo o návrhu občana na vykonanie opravy alebo doplnenie voličského zoznamu.

(2)

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

§ 204

(1)

Odvolanie sa podáva do pätnástich dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu

ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia

oprávneného uznesenia.

(2)

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí päťnásťdňovej lehoty

preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o odvolaní. Ak rozhodnutie

neobsahuje poučenie o odvolaní alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie

nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

(3)

Odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie nie je prípustné, ak ide o odvolanie proti

rozsudku, ktorým bolo vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že

nie je. V týchto prípadoch neplatí tiež ustanovenie odseku 2 druhej vety.

§ 205

(1)

V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (

§ 42 ods. 3

) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia

alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.

(2)

V odvolaní možno uviesť nové skutočnosti a dôkazy.

§ 206

(1)

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,

dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

(2)

Ak sa však rozhodlo o niektorých právach so samostatným skutkovým základom alebo

ak sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná v konaní sám za

seba (

§ 91 ods. 1

), a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektorých účastníkov,

nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí

v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním

nebol výslovne dotknutý, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania

vzťahu medzi účastníkmi.

(3)

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá aj vtedy, ak odvolanie smeruje len

proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej zročnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti rozsudku.

§ 207

(1)

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

(2)

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie

späť, nemôže ho podať znova.

§ 208

Ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale

jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník z vážnych dôvodov s tým nesúhlasí. Ak

späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

§ 209

Predseda senátu prvého stupňa dbá na odstránenie vád odvolania. Ak sa mu nepodarí

vadu odstrániť alebo ak má za to, že odvolanie je podané oneskorene alebo tým, kto

naň nie je oprávnený, alebo že nie je prípustné, predloží vec po uplynutí odvolacej

lehoty so správou o tom odvolaciemu súdu.

§ 210

(1)

Ak nejde o prípad uvedený v

§ 209

, doručí predseda senátu odvolanie, ktoré smeruje proti rozsudku, ostatným účastníkom.

(2)

Ak je to potrebné, predseda senátu vyšetrí, či sú splnené podmienky konania, obstará

správy a listiny, ktorých sa odvolateľ dovoláva, a vykoná aj iné podobné vyšetrenia.

(3)

Len čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie odvolania a len čo sa vykonávajú

vyšetrenia podľa odseku 2, predloží predseda senátu vec odvolaciemu súdu.

§ 210a

Uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo uznesenie, z ktorého nenadobudla

dosiaľ práva iná osoba ako odvolateľ, alebo uznesenie, ktorým bolo uložené poriadkové

opatrenie (

§ 53

), môže na odvolanie zmeniť priamo súd prvého stupňa, pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu

vyhovie.

§ 211

Pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého

stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné.

§ 212

(1)

Odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia.

Týmto rozsahom nie je viazaný

a)

vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,

b)

v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním

nebol dotknutý,

c)

v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozhodnutie musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony

jedného z nich aj pre ostatných (

§ 91 ods. 2

), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov,

d)

ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

(2)

Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len potiaľ, pokiaľ

mohli mať na následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

(3)

Odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje jeho

zmena, a naopak.

(4)

Účastníci môžu odvolacie návrhy i odvolacie dôvody bez súhlasu súdu meniť.

§ 213

(1)

Odvolací súd nie je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého stupňa.

(2)

Odvolací súd môže opakovať dokazovanie alebo ho i doplniť, ak nejde o rozsiahlejšie

doplnenie a ak ho možno vykonať bez prieťahov. Dokazovanie doplní buď sám, alebo prostredníctvom

súdu prvého stupňa alebo dožiadaného súdu.

§ 214

(1)

Na prejednanie odvolania nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie.

(2)

Pojednávanie netreba nariaďovať, ak

a)

sa odmieta odvolanie podľa

§ 218

;

b)

sa zastavuje alebo prerušuje konanie;

c)

odvolanie smeruje proti uzneseniu;

d)

ide o rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony, o vyslovení prípustnosti prevzatia

alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti alebo o vyhlásení za mŕtveho;

e)

sa zrušuje rozhodnutie podľa

§ 221 ods. 1

;

f)

odvolanie sa týka len trov konania, príslušenstva pohľadávky alebo jej zročnosti

alebo predbežnej vykonateľnosti rozsudku;

g)

odvolanie smeruje proti rozsudku, ktorý rozhodol len o výžive maloletého dieťaťa.

§ 215

Na začiatku pojednávania podá predseda alebo poverený člen senátu správu o doterajšom

priebehu konania. Potom sa vyjadria účastníci a prednesú svoje návrhy.

§ 216

(1)

Ustanovenia

§ 92

pre odvolacie konanie neplatia.

(2)

Nie je dôvodom pre prerušenie konania, ak sa účastníci neustanovia na pojednávanie

na odvolacom súde.

§ 218

(1)

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré

a)

bolo podané oneskorene;

b)

bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený;

c)

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

(2)

Ako oneskorené nemožno odmietnuť odvolanie, ktoré bolo v lehote podané na odvolacom

súde alebo do zápisnice na nepríslušnom okresnom súde.

§ 219

Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vecne správne.

§ 220

(1)

Odvolací súd zmení rozhodnutie, ak súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, hoci správne

zistil skutkový stav.

(2)

Odvolací súd môže zmeniť rozhodnutie i vtedy, ak po doplnení dokazovania je skutkový

stav veci zistený tak, že možno o veci rozhodnúť.

§ 221

(1)

Ak nie sú podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, súd rozhodnutie zruší.

Najmä ho zruší, ak

a)

rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu;

b)

sú tu také vedy, že konanie nemalo pre nedostatok podmienok konania prebehnúť alebo

že rozhodoval vylúčený sudca alebo že súd nebol správne obsadený;

c)

rozsudok nie je preskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov;

d)

súd nepribral za účastníka toho, kto mal byť účastníkom.

(2)

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, vráti vec prvého stupňa na ďalšie konanie alebo

zastaví konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

§ 222

(1)

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo.

(2)

Odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na začatie

konania späť, alebo schváli zmier.

(3)

Za podmienok

§ 164

môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého rozhodnutia.

§ 223

Odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak rozhoduje

uznesením.

§ 224

(1)

Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

(2)

Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.

(3)

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

§ 225

Súd prvého stupňa doručí rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ ho nedoručil odvolací súd

priamo.

§ 226

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

§ 227

Ustanovenia o odvolaní sa použijú obdobne, ak rozhoduje súd o odvolaní proti rozhodnutiu

štátneho notárstva.

§ 228

(1)

Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania

a)

ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť

v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;

b)

ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;

c)

ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu.

(2)

Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (

§ 42 ods. 3

) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti,

ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu

preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

§ 229

Obnova nie je prípustná proti rozsudkom,

a)

ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je;

b)

ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak.

§ 230

(1)

Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od tohto času, keď ten,

kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol

uplatiť.

(2)

Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku môže sa návrh podať len pre dôvod uvedený

v

§ 228 ods. 1 písm. c)

. Návrh sa môže podať i po uplynutí tejto lehoty, ak trestný rozsudok, na podklade

ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo, bol neskôr podľa trestnoprávnych

predpisov zrušený.

(3)

Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

§ 231

Návrhom na obnovu konania možno napadnúť i uznesenie, ktorým bol schválený zmier,

ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval;

to platí obdobne aj pre platobný rozkaz.

§ 232

(1)

Návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.

(2)

Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.

§ 233

Ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad

vykonateľnosti o veci.

§ 234

(1)

Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí.

(2)

Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že

ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí

nariaďovať pojednávanie.

(3)

Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.

§ 235

(1)

Len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu

vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom

konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy.

(2)

Ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh

na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie

nahradí pôvodné rozhodnutie.

(3)

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov pôvodného konania i konania

o obnove.

(4)

Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.

§ 236

(1)

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa.

(2)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

§ 237

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

a)

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b)

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c)

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d)

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie,

e)

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f)

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g)

rozhodoval vylúčený sudca bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

§ 238

(1)

Odvolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej.

(2)

Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

a)

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b)

potvrdil rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté inak než v prvšom rozsudku, pretože súd

prvého stupňa bol viazaný právnym názorom súdu, ktorý prvšie rozhodnutie zrušil.

(3)

Dovolanie nie je prístupné vo veciach upravených Zákonom o rodine, ibaže ide o rozsudok

o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv, určení (popretí) otcovstva alebo o

nezrušiteľné osvojenie.

§ 239

(1)

Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené

uznesenie súdu prvého stupňa.

(2)

Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a)

odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b)

ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia,

c)

ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia podľa

§ 268 ods. 1 písm. g) a h)

.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom

opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom a o trovách konania, ako aj o

tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej

rozhoduje uznesením.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú tiež na uznesenia, ktorými sa vybavili odvolania

proti rozhodnutiam štátnych notárstiev; ustanovenia

§ 236 a 237

tu platia obdobne.

§ 240

(1)

Účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu na súde alebo štátnom notárstve, ktoré rozhodovali v prvom stupni. Ak odvolací

súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.

(2)

Zameškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná,

ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.

§ 241

(1)

V dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (

§ 42 ods. 3

) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto

rozhodnutie napadá, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov

dovolania a čoho sa dovolateľ domáha. Dovolateľ musí byť zastúpený advokátom alebo

komerčným právnikom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec

(člen), ktorý za neho koná.

(2)

Dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a)

v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 237

,

b)

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,

c)

rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu

vo vykonanom dokazovaní,

d)

rozhodnutie spočíta na nesprávnom právnom posúdení veci.

(3)

Ustanovenia

§ 209 a 210

platia obdobne.

§ 242

(1)

Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok

napadnutý. Ak nejde o vady uvedené v

§ 237

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

(2)

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov

a)

vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,

b)

v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním

nebol dotknutý,

c)

v prípadoch, kde ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozhodnutie musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony

jedného z nich aj pre ostatných (

§ 91 ods. 2

), napriek tomu, že dovolanie podal len niektorý z účastníkov,

d)

ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi.

(3)

Účastníci môžu po dobu trvania lehoty na dovolanie meniť rozsah, v ktorom rozhodnutie

odvolacieho súdu napadajú. Na zmenu dovolacieho návrhu nie je potrebný súhlas súdu.

§ 243

Pred rozhodnutím o dovolaní môže súd, ktorý o ňom má rozhodnúť, odložiť vykonateľnosť

napadnutého rozhodnutia.

§ 243a

(1)

Dovolací súd spravidla nariadi pojednávanie o dovolaní proti rozsudku; pojednávanie

nenariadi, ak ide o prípady uvedené v

§ 237

a

§ 241 ods. 2 písm. b)

a

d)

.

(2)

Ak dovolací súd nariadi pojednávanie, postupuje obdobne podľa

§ 215

a

§ 216 ods. 2

. Dokazovanie však nevykonáva.

(3)

O dovolaní proti uzneseniu sa rozhoduje vždy bez pojednávania.

§ 243b

(1)

Dovolací súd dovolanie rozsudkom zamietne, ak dôjde k záveru, že rozhodnutie odvolacieho

súdu je správne; inak napadnuté rozhodnutie rozsudkom zruší.

(2)

Ak dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, vráti mu vec na ďalšie konanie.

Ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo štátneho notárstva vady, pre ktoré sa

zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie a vráti

vec súdu prvého stupňa alebo štátnemu notárstvu na ďalšie konanie, prípadne postúpi

vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

(3)

Ak dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa alebo štátneho

notárstva z dôvodov uvedených v

§ 237 písm. a), b)

,

d) a e)

, rozhodne svojím uznesením tiež o zastavení konania.

(4)

Ustanovenia

§ 218 ods. 1

,

§ 224 ods. 1

,

§ 225 a 226

platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. Ak dovolateľ vezme dovolanie späť,

dovolací súd konanie uznesením zastaví.

§ 243c

Pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého

stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia

§ 92

a

95

však pre konanie na dovolacom súde neplatia.

§ 243d

(1)

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania.

(2)

Ak spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu bolo zrušené aj rozhodnutie štátneho notárstva,

ktoré rozhodlo v prvom stupni, postupuje štátne notárstvo obdobne podľa odseku 1.

(3)

Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.

§ 244

(1)

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo oprávnených prostriedkov

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

(2)

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí orgánov štátnej správy,

orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických

osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických

osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

(3)

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,

ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb.

§ 245

(1)

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv

urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo

preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný

postup.

(2)

Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy

(správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk

ustanovených zákonom.

§ 246

(1)

Na preskúmavanie rozhodnutí sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje

inak.

(2)

Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je vecne príslušný na preskúmavanie

rozhodnutí ústredných orgánov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(3)

Najvyšší súd Českej republiky alebo Najvyšší súd Slovenskej republiky sú vecne príslušné

na preskúmavanie rozhodnutí ústredných orgánov Českej republiky alebo Slovenskej republiky,

s výnimkou vecí dôchodkového a nemocenského zabezpečenia a hmotného zabezpečenia uchádzačov

o zamestnanie podľa predpisov o zamestnanosti.

(4)

Okresné súdy sú vecne príslušné na preskúmavanie rozhodnutí o priestupkoch a v prípadoch,

keď to ustanovuje zákon.

§ 246a

(1)

Miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správy orgán, ktorého rozhodnutie

sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak.

(2)

V konaní podľa tretej hlavy tejto časti je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa

alebo krajský súd, v ktorého obvode je tento súd.

§ 246b

(1)

Pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov súdy konajú a rozhodujú v senátoch

zložených z predsedu a dvoch sudcov, ak nie je ustanovené inak.

(2)

Samosudca koná a rozhoduje vo veciach, na ktorých prejednanie sú vecne príslušné

okresné súdy, a vo veciach, pri ktorých to výslovne ustanovuje zákon.

§ 246c

Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane

ustanovenia prvej a tretej časti tohto zákona.

§ 247

(1)

Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická

osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu, a žiada,

aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia.

(2)

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu

podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov,

ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

§ 248

(1)

Súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia

o práve alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, najmä všeobecne záväzné

(normatívne) akty, rozhodnutia organizačnej povahy a rozhodnutia upravujúce vnútorné

pomery orgánu, ktorý ich vydal.

(2)

Súdy ďalej nepreskúmavajú

a)

rozhodnutia, ktoré sa preskúmavajú podľa tretej hlavy tejto časti alebo podľa všeobecných

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku,

b)

rozhodnutia správnych orgánov v občianskoprávnych a obchodnoprávnych veciach, v ktorých

správny orgán vystupuje v mene štátu ako vlastníka alebo iného účastníka právneho

vzťahu,

c)

rozhodnutia orgánov vojenskej správy, ktoré sa vydali na prípravu a plnenie úloh

za obrannej pohotovosti štátu,

d)

rozkazy funkcionárov ozbrojených síl a ozbrojených zborov,

e)

rozhodnutia správnych orgánov predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy včítane

rozhodnutí o poriadkových pokutách,

f)

rozhodnutia správnych orgánov o disciplinárnych trestoch príslušníkov ozbrojených

síl a ozbrojených zborov, pokiaľ sa nimi neobmedzuje osobná sloboda alebo pokiaľ nemajú

za následok zánik služobného vzťahu, ďalej odsúdených v nápravnovýchovných ústavoch,

ako aj obvinených vo výkone väzby,

g)

rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo

technického stavu vecí, pokiaľ samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania,

zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,

h)

rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickým osobám, pokiaľ

samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,

i)

rozhodnutia o žiadostiach na plnenie, na ktoré nie je nárok, alebo o žiadostiach

o odstránenie tvrdosti zákona, najmä rozhodnutia finančných orgánov o úľavách na odvodoch,

daniach a poplatkoch,

j)

rozhodnutia, ktorými sa zamietli žiadosti o povolenie výnimiek z bezpečnostných predpisov

a z technických noriem.

(3)

Okrem toho sú z preskúmavania súdom vylúčené rozhodnutia správnych orgánov na základe

ustanovení uvedených v prílohe A, ktorá je súčasťou tohto zákona, ako aj rozhodnutia,

ktorých preskúmavanie vylúčia osobitné zákony.

§ 249

(1)

Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.

(2)

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia

správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá,

uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu a aký

konečný návrh robí.

§ 250

(1)

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.

(2)

Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho

konania bola rozhodnutím správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu

môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako

s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

(3)

Ak sa rozhodnutím správneho orgánu cítia na svojich právach ukrátené viaceré osoby,

môžu podať spoločnú žalobu. Účastníkmi konania sú tiež tí, na ktorých sa pre nerozlučné

spoločenstvo práv so žalobcom musí tiež vzťahovať rozhodnutie súdu (

§ 91 ods. 2

).

(4)

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaný správny orgán,

ktorý rozhodol v poslednom stupni.

§ 250a

Žalobca musí byť zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom, pokiaľ mená právnické

vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí

vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie

rozhodnutia vo veciach nemocenského poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia.

§ 250b

(1)

Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu

v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno

odpustiť.

(2)

Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené,

hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia

a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností

odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom

doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe.

§ 250c

Žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ

osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením

vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia

hrozila závažná ujma.

§ 250d

(1)

Predseda senátu vyžiada spisy žalovaného správneho orgánu, ktorý je povinný bez meškania

ich predložiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa.

(2)

Ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný, postúpi vec

uznesením príslušnému súdu.

(3)

Predseda senátu uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju

podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom

preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil

a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa

§ 250a

alebo ak žaloba bola vzatá späť (

§ 250h ods. 2

).

§ 250e

Ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v

§ 250d ods. 2 a 3

, doručí súd žalovanému rovnopis žaloby. Predseda senátu môže nariadiť žalovanému,

aby sa k obsahu žaloby vyjadril v lehote, ktorú zároveň určí.

§ 250f

V jednoduchých prípadoch, najmä ak je nepochybné, že správny orgán vychádzal zo správne

zisteného skutkového stavu, a ak ide len o posúdenie správnej otázky, môže súd bez

pojednávania rozhodnúť o žalobe rozsudkom. Rovnako postupuje, ak je napadnuté rozhodnutie

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

§ 250g

(1)

Ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v

§ 250f

, predvolá predseda senátu na pojednávanie účastníkov; naň si môže vyžiadať potrebné

podklady, prípadne aj ďalšie písomné vyjadrenia účastníkov.

(2)

Ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti;

konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.

§ 250h

(1)

Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť;

rozšíriť ho môže len v lehote podľa

§ 250b

.

(2)

Až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli

trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.

§ 250i

(1)

Pre preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý

tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; dokazovanie sa nevykonáva.

(2)

Ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, súd

konanie o žalobe preruší až do jeho vybavenie; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené

alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním

žaloby na súd sa proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny

opravný prostriedok.

(3)

Na vady konania pred správnym orgán súd prihliadne, len ak vzniknuté vady mohli mať

vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

§ 250j

(1)

Ak súd dôjde k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom,

že sa žaloba zamieta.

(2)

Ak súd dôjde k záveru, že správne rozhodnutie posúdilo vec po právnej stránke nesprávne

alebo že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v

rozpore s obsahom spisov alebo že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie

veci, zruší rozsudkom napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu

na ďalšie konanie. Súd zruší napadnuté rozhodnutia aj vtedy, ak sa ukáže až na pojednávaní,

že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

(3)

Správne orgány sú viazané názorom súdu.

(4)

Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

§ 250k

(1)

Ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na

úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov

celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2)

Ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré

sa k novej žalobe opäť zrušilo, že sa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného

v prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu,

uloží súd správnemu orgánu, aby žalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania.

§ 250l

(1)

Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom

rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych

orgánov,

35

)

(2)

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej

hlavy s výnimkou

§ 250a

.

§ 250m

(1)

Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho

orgánu.

(2)

Návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia,

pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol

podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie

o opravnom prostriedku, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.

(3)

Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán,

ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

§ 250n

Ak to povaha veci nevylučuje, môže ten, kto podáva opravný prostriedok, navrhnúť,

aby bola odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Súd môže tomuto návrhu vyhovieť,

ak by vykonaním napadnutého rozhodnutia bol zmarený účel jeho preskúmania.

§ 250o

Ak správny orgán, ktorého rozhodnutie súd preskúmava vydá nové rozhodnutie, ktorým

návrhu celkom vyhovie, súd uznesením konanie zastaví.

§ 250p

Ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak

sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil

vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd

uznesením opravný prostriedok odmietne.

§ 250q

(1)

Ak nedôjde k vybaveniu opravného prostriedku spôsobom uvedeným v

§ 250f

alebo

250o

, nariadi súd pojednávanie. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého

rozhodnutia.

(2)

O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď

potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

§ 250r

Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednávaní

viazaný právnym názorom súdu.

§ 250s

(1)

Proti rozhodnutiu súdu nie sú s výnimkou prípadov podľa odseku 2 prípustné opravné

prostriedky.

(2)

Vo veciach dôchodkového zabezpečenia možno podať proti rozhodnutiu krajského súdu

odvolanie, o ktorom rozhodne najvyšší súd republiky; dovolanie je prípustné.

§ 251

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

§ 252

(1)

Nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia je príslušný všeobecný súd povinného.

(2)

Ak nemá povinný všeobecný súd v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, je príslušný

súd, v obvode ktorého má povinný majetok; ak ide o výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky,

je príslušný všeobecný súd dlžníka povinného.

(3)

Ak sa výkon rozhodnutia týka nehnuteľnosti, je však vždy príslušný súd, v obvode

ktorého je nehnuteľnosť.

(4)

Ak ide o výkon rozhodnutia na vymoženie vyžívaného maloletého dieťaťa, je na nariadenie

a vykonanie výkonu vždy príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody

rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko.

Príslušný súd môže zo závažných dôvodov preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak

je to v záujme maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne

jeho nadriadený súd.

§ 253

(1)

Výkon rozhodnutia nariadi predseda senátu, a to spravidla bez vypočutia povinného.

(2)

Predseda senátu nariadi pojednávanie, len ak to považuje za potrebné alebo ak to

ustanovuje zákon.

§ 254

(1)

Na výkon rozhodnutia sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak nie je v tejto

časti uvedené inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

(2)

Pri výkone rozhodnutia nemožno prerušiť konanie a odpustiť zmeškanie lehoty. Nemožno

tiež podať návrh na obnovu výkonu rozhodnutia.

§ 255

(1)

Účastníkmi konania sú pri výkone rozhodnutia oprávnený a povinný.

(2)

Ak sú nariadeným výkonom rozhodnutia postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov, je účastníkom konania, pokiaľ ide o tieto veci, i manžel povinného.

§ 256

(1)

Proti inému, než kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného,

než kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno nariadiť a uskutočniť výkon

rozhodnutia, len ak je preukázané, že na neho prešla povinnosť alebo právo z rozhodnutia.

(2)

Prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou

štátnym orgánom, pokiaľ nevyplýva priamo z právneho predpisu.

§ 257

Nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia možno len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.

§ 258

(1)

Výkon rozhodnutia ukladajúceho zaplatenie peňažnej sumy možno uskutočniť zrážkami

zo mzdy, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností.

(2)

Výkon rozhodnutia ukladajúceho inú povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy sa spravuje

povahou uloženej povinnosti. Možno ho uskutočniť vyprataním, odobratím vecí, rozdelením

spoločnej veci, uskutočnením prác a výkonov.

§ 259

Ak o to požiada oprávnený pred podaním návrhu na výkon rozhodnutia alebo pri podaní

tohto návrhu a ak to považuje predseda senátu za účelné, predvolá povinného a vyzve

ho na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorú mu ukladá rozhodnutie, a na vyhlásenie

o svojom majetku.

§ 260

(1)

Ak ide o vymáhanie výživného pre maloleté dieťa, poskytne súd na žiadosť účastníka

pomoc pri zisťovaní bydliska, komu z rozhodnutia vyplýva povinnosť. Súd pritom postupuje

v súčinnosti s inými štátnymi orgánmi.

(2)

Na žiadosť účastníka, ktorému rozhodnutie priznáva právo na zaplatenie peňažnej sumy,

opýta sa predseda senátu toho, komu je zaplatenie peňažnej sumy uložené, či a od koho

poberá mzdu alebo iný pravidelný príjem, prípadne v ktorom peňažnom ústave má účet

a aké je číslo tohto účtu.

(3)

Opýtaný je povinný odpovedať súdu do jedného týždňa od doručenia dotazu. Ak túto

povinnosť nesplní alebo ak v odpovedi úmyselne uvedie nepravdivé alebo neúplné údaje,

môže mu súd uložiť poriadkovú pokutu (

§ 53

).

§ 261

(1)

Výkon rozhodnutia možno nariadiť len na návrh oprávneného. V návrhu na výkon rozhodnutia

ukladajúceho zaplatenie peňažnej sumy oprávnený uvedie, akým spôsobom sa má výkon

rozhodnutia uskutočniť. Ak oprávnený navrhuje výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy,

označí v návrhu toho, voči komu má povinný nárok na mzdu (platiteľa mzdy). Ak navrhuje

oprávnený výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky, označí v návrhu fyzickú alebo právnickú

osobu, voči ktorým má povinný pohľadávku (dlžník povinného), a uvedie dôvod pohľadávky;

ak ide o pohľadávku z účtu v peňažnom ústave, oprávnený podľa možnosti označí v návrhu

i číslo účtu, z ktorého sa má pohľadávka odpísať.

(2)

K návrhu na výkon rozhodnutia treba pripojiť rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením

o jeho vykonateľnosti. Potvrdením o vykonateľnosti opatrí rozhodnutie súd, ktorý vo

veci rozhodoval ako súd prvého stupňa. Rovnopis rozhodnutia netreba pripojiť, ak sa

návrh na výkon rozhodnutia podáva na súde, ktorý o veci rozhodoval ako súd prvého

stupňa.

(3)

Ak oprávnený podá návrh na výkon rozhodnutia na súde, ktorý o veci rozhodoval ako

súd prvého stupňa, potvrdí tento súd vykonateľnosť rozhodnutia priamo na návrhu, a

ak nie je sám príslušný na výkon rozhodnutia, postúpi návrh príslušnému súdu.

§ 262

(1)

Ak je to, čo ukladá rozhodnutie povinnému, viazané na splnenie podmienky alebo na

splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno nariadiť výkon rozhodnutia, len ak

oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že sám svoju vzájomnú povinnosť

voči povinnému už splnil, prípadne jej splnenie aspoň zabezpečil.

(2)

V prípadoch uvedených v odseku 1 treba k potvrdeniu o vykonateľnosti rozhodnutia

pripojiť listinu vydanú alebo overenú štátnym orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila

podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne aspoň zabezpečil splnenie svojej vzájomnej

povinnosti.

§ 263

(1)

Výkon rozhodnutia možno nariadiť len v takom rozsahu, aký stačí na uspokojenie oprávneného.

(2)

Ak oprávnený navrhne na vymoženie svojej peňažnej pohľadávky výkon rozhodnutia niekoľkými

spôsobmi zároveň, hoci by na jej uspokojenie zrejme stačil len niektorý z nich, nariadi

predseda senátu výkon rozhodnutia len tým spôsobom, ktorý stačí na uspokojenie pohľadávky

oprávneného.

§ 264

(1)

Ak oprávnený navrhne výkon rozhodnutia spôsobom, ktorý je zrejme nevhodný, najmä

vzhľadom na nepomer výšky pohľadávky oprávneného a ceny predmetu, z ktorého sa má

uspokojenie tejto pohľadávky dosiahnuť, môže predseda senátu nariadiť, a to po vypočutí

oprávneného, výkon rozhodnutia iným vhodným spôsobom.

(2)

Výkon rozhodnutia proti právnickej osobe možno nariadiť iným spôsobom než prikázaním

pohľadávky z účtu v peňažnom ústave, len pokiaľ pohľadávka oprávneného nemohla byť

uspokojená z prostriedkov povinnej právnickej osoby na účte v peňažnom ústave.

(3)

Predseda senátu zamietne návrh na výkon rozhodnutia, ak je už z návrhu zrejmé, že

by výťažok, ktorý by sa dosiahol, nepostačil ani na krytie trov výkonu rozhodnutia.

§ 265

(1)

Po nariadení výkonu rozhodnutia sa predseda senátu postará o jeho uskutočnenie.

(2)

Jednoduchými úkonmi pri uskutočňovaní výkonu rozhodnutia môže predseda senátu poveriť

pracovníka súdu (vykonávateľ), ktorý sa pri svojej činnosti spravuje jeho pokynmi.

Upustiť od ďalšieho uskutočňovania výkonu rozhodnutia bez príkazu predsedu senátu

môže vykonávateľ len vtedy, ak s tým oprávnený súhlasí alebo ak povinný dobrovoľne

splní, čo mu ukladá rozhodnutie.

§ 266

(1)

Na návrh môže predseda senátu odložiť uskutočnenie rozhodnutia, ak sa povinný bez

svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladný výkon rozhodnutia

mohol mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky

a oprávnený by nebol odkladom výkonu rozhodnutia vážne poškodený.

(2)

Aj bez návrhu povinného môže predseda senátu odložiť uskutočnenie výkonu rozhodnutia,

ak možno očakávať, že výkon rozhodnutia bude zastavený (

§ 268

).

§ 267

(1)

Právo na vec, ktoré nepripúšťa výkon rozhodnutia, možno uplatiť voči oprávnenému

návrhom na vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia v konaní podľa tretej časti tohto zákona.

(2)

Návrhom podľa tretej časti treba uplatiť zapretie pravosti, výšky alebo poradia niektorej

z pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku tam, kde bol nariadený výkon rozhodnutia

prikázaním pohľadávky, prípadne predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností.

§ 268

(1)

Výkon rozhodnutia sa zastaví, ak

a)

bol nariadený, hoci sa rozhodnutie dosiaľ nestalo vykonateľným;

b)

rozhodnutie, ktoré je podkladom výkonu, bolo po nariadení výkonu zrušené alebo sa

stalo neúčinným;

c)

zastavenie výkonu rozhodnutia navrhol ten, kto navrhol jeho nariadenie;

d)

výkon rozhodnutia postihuje veci, ktoré sú z neho podľa

§ 321 a 322

vylúčené;

e)

priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok ktorý sa ním dosiahne, nepostačí ani

na krytie jeho trov;

f)

bolo právoplatne rozhodnuté, že výkon rozhodnutia postihuje vec, na ktorú má niekto

právo nepripúšťajúce výkon rozhodnutia (

§ 267

);

g)

po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané;

h)

výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre

ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.

(2)

Ak sa nariadeného výkonu rozhodnutia týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti

alebo ak bol výkon rozhodnutia nariadený v rozsahu širšom, než aký stačí na uspokojenie

oprávneného, bude výkon rozhodnutia zastavený čiastočne.

§ 269

(1)

Nariadený výkon rozhodnutia zastaví predseda senátu na návrh alebo aj bez návrhu.

(2)

V prípadoch uvedených v

§ 268 ods. 1 písm. g) a h)

sa rozhoduje spravidla po predošlom pojednávaní.

(3)

Ako dôvod zastavenia výkonu rozhodnutia nemožno uplatňovať, že sa zmenili okolnosti

rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok alebo splátok (

§ 163 ods. 1

).

§ 270

(1)

Spolu s nariadením výkonu rozhodnutia uloží predseda senátu i povinnosť na náhradu

trov výkonu rozhodnutia bez toho, aby určil lehotu na ich zaplatenie. Nariadenie výkonu

rozhodnutia sa vzťahuje i na tieto trovy.

(2)

Oprávnený má nárok na náhradu všetkých účelných trov výkonu rozhodnutia.

(3)

Pre náhradu trov výkonu rozhodnutia použijú sa aj ustanovenia

§ 147 až 150

.

§ 271

Ak dôjde k zastaveniu nariadeného výkonu rozhodnutia, súd rozhodne o náhrade trov,

ktoré účastníkom uskutočňovaním výkonu rozhodnutia vznikli, podľa toho, z akého dôvodu

k zastaveniu výkonu rozhodnutia došlo. Môže tiež zrušiť dosiaľ vydané rozhodnutia

o trovách výkonu, prípadne uložiť oprávnenému, aby vrátil, čo mu povinný na trovy

výkonu rozhodnutia už zaplatil.

§ 272

(1)

Ustanovenia

§ 252 až 271

sa nepoužijú, ak ide o výkon rozhodnutia alebo schválenej dohody o výchove maloletých

detí a o úpravu styku s nimi; o účastníkoch platia ustanovenia

§ 94

.

(2)

Pred nariadením výkonu rozhodnutia predseda senátu písomne vyzve toho, kto odmieta

podrobiť sa súdnemu rozhodnutiu alebo neplní súdom schválenú dohodu o výchove maloletých

detí a o úprave styku s nimi, aby sa súdnemu rozhodnutiu podrobil alebo aby súdom

schválenú dohodu plnil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností

ustanovených v rozhodnutí alebo v dohode.

(3)

Predseda senátu spravidla požiada tiež príslušný orgán obce a orgán spravodlivosti

o deti, aby viedli povinného k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia alebo súdom

schválenej dohody o výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi bez toho, aby

bolo potrebné nariaďovať výkon rozhodnutia.

§ 273

(1)

Ak výzva predsedu senátu podľa

§ 272 ods. 2

zostane bezvýsledná, ukladá predseda senátu tomu, kto neplní dobrovoľne súdne rozhodnutie

alebo súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí, prípadne o úprave styku s

nimi, postupne pokuty. Jednotlivé pokuty nesmú prevyšovať 2000 Kčs a pripadajú štátu.

(2)

Predseda senátu môže v súčinnosti s príslušným orgánom obce, prípadne aj so štátnymi

orgánmi zariadiť odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia alebo dohody nemá

byť, a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia alebo dohody

zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie alebo dohoda priznávajú právo na styk s dieťaťom

po obmedzený čas.

(3)

Príslušný na výkon súdneho rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých

detí a o úprave styku s nimi je všeobecný súd dieťaťa.

§ 274

Ustanovenia

§ 251 až 271

sa použijú i na výkon

a)

- zrušené;

b)

vykonateľných rozhodnutí súdov a iných orgánov činných v trestnom konaní, pokiaľ

priznávajú právo alebo postihujú majetok;

c)

vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených;

d)

vykonateľných rozhodnutí štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených;

e)

notárskych zápisníc, ktoré obsahujú občianskoprávny záväzok a v ktorých sú vyznačené

oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v

notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila;

f)

vykonateľných rozhodnutí orgánov štátnej správy a územnej samosprávy včítane platobných

výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených

týmito orgánmi;

g)

vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach nemocenského poistenia

a sociálneho zabezpečenia;

h)

iných vykonateľných rozhodnutí a schválených s mierou, súdny výkon ktorých pripúšťa

zákon.

§ 275

(1)

Potvrdením o vykonateľnosti opatrí rozhodnutie, prípadne výkazy nedoplatkov ten orgán,

ktorý ich vydal, pri zmieroch a dohodách ten orgán, ktorý ich schválil.

(2)

Súd je však vždy oprávnený pred nariadením výkonu rozhodnutia preskúmavať správnosť

potvrdenia vykonateľnosti všetkých titulov na výkon rozhodnutia.

(3)

Pred zastavením výkonu rozhodnutia súd v prípadoch uvedených v

§ 274

spravidla si vyžiada vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, prípadne výkaz nedoplatkov,

alebo ktorý schválil zmier alebo dohodu, o výkon ktorých ide.

§ 276

Zrážky zo mzdy možno vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky s príslušenstvom.

§ 277

(1)

Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy, ktorá sa vypočíta tak, že sa od mzdy odpočíta

daň zo mzdy.

(2)

Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, ktorú pracovník

vykonáva u toho, u koho je v pracovnom pomere. Nezapočítavajú sa však do nej prídavky

na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to

najmä pri pracovných cestách.

§ 278

Povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanoví

nariadením vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

§ 279

(1)

Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli smerom

dolu na sumu deliteľnú trom a vyjadrenú v celých korunách, možno zraziť na vymoženie

pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Pre prednostné pohľadávky uvedené v odseku

2 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny

a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými

pohľadávkami z prvej tretiny.

(2)

Prednostnými pohľadávkami sú

a)

pohľadávky výživného;

b)

pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví;

c)

pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi;

d)

pohľadávky daní a poplatkov, pohľadávky náhrady preplatkov na dávkach nemocenského

poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ako aj pohľadávky náhrady za príspevok na výživu

dieťaťa a príspevok na náhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti.

(3)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením sumu, nad ktorú

sa zrazí zvyšok čistej mzdy vypočítanej podľa odseku 1 prvej vety bez obmedzenia.

§ 280

(1)

Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok, uspokoja sa jednotlivé

pohľadávky z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to,

či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky.

(2)

Ak podľa

§ 279 ods. 1

dochádza k zrážkam z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z nej bez zreteľa

na poradie najskôr pohľadávky výživného a len potom podľa poradia (odsek 3) ostatné

prednostné pohľadávky. Ak nepostačí suma zrazená z druhej tretiny na uspokojenie všetkých

pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a len

potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného. Ak by však nebolo

sumou zrazenou z druhej tretiny kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí

sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného

bez ohľadu na výšku nedoplatkov.

(3)

Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručilo nariadenie

výkonu rozhodnutia. Ak sa mu doručilo toho istého dňa nariadenie výkonu rozhodnutia

pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie; ak nestačí suma na

ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.

§ 281

Vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia tohto zákona,

je neprípustné, a to i keď s tým povinný súhlasí.

§ 282

(1)

V nariadení výkonu rozhodnutia prikáže súd platiteľovi mzdy, aby po tom, keď sa mu

nariadenie výkonu doručí, vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplával zrazené

sumy povinnému.

(2)

Súd doručí nariadenie výkonu rozhodnutia oprávnenému, povinnému a platiteľovi mzdy.

Povinnému a platiteľovi mzdy ho doručí do vlastných rúk.

(3)

Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí nariadenie výkonu rozhodnutia

alebo uznesenie obsahujúce upovedomenie o nariadení výkonu rozhodnutia (

§ 294 ods. 3

), právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.

§ 283

Len čo nadobudne nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatnosť, súd upovedomí o tom

platiteľa mzdy, ktorý je potom povinný vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného.

§ 284

(1)

Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky, len čo je pohľadávka oprávneného uspokojená

(

§ 276

).

(2)

Ak sa vykonáva rozhodnutie, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa

dávky, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia i na dávky, ktoré sa stanú zročnými

len v budúcnosti. To isté platí, ak sa v rozhodnutí povinnému uložilo zaplatiť peňažnú

sumu v splátkach.

(3)

Ak počas výkonu rozhodnutia dôjde k takej zmene rozsudku podľa

§ 163

, ktorá spočíva vo zvýšení výživného, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia aj

na všetky sumy zvýšeného výživného; zvýšené výživné má rovnaké poradie ako zvyšok

pohľadávky.

§ 285

(1)

Ak vypláca platiteľ mzdy mesačnú mzdu na dvakrát (ako preddavok a vyúčtovanie), môže

primerane zrážky vykonať povinnému už z preddavku. Výplatu zrážok oprávnenému vykoná

však vždy až po uplynutí príslušného mesiaca.

(2)

Ak sa nariadenie výkonu rozhodnutia doručí platiteľovi mzdy až po tom, keď už bola

časť mesačnej mzdy povinnému vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky

sa vykonajú tak, ako keby povinný mal za celý mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte

nebola vyplatená.

(3)

Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá

z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny

sa povinnému vykonávajú zrážky. Celková odmena povinného za uplynulý rok sa rozvrhne

rovnomerne na jednotlivé mesiace. Z mesačnej odmeny sa potom vypočítajú s konečnou

platnosťou zrážky a oprávnenému sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali povinnému

zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa skutočne z preddavok oprávnenému

už vyplatili.

§ 286

Ak dochádza k výplate mzdy za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý

mesiac osobitne.

§ 287

(1)

Ak sa dohodne oprávnený s povinným, že sa uspokojí s nižšími zrážkami, ako ustanovuje

§ 277 až 280

, a ak to obaja oznámia súdu, vyzve súd platiteľa mzdy, aby zrážal zo mzdy povinného

mesačne len sumu, s ktorou sa oprávnený uspokojí, ak táto suma neprevýši v príslušnom

výplatnom období prípustnú výšku zrážok podľa tohto zákona. Ak ju prevýši, vykoná

platiteľ mzdy v príslušnom výplatnom období zrážky len v rozsahu dovolenom ustanoveniami

§ 277 až 280

.

(2)

Oprávnený môže kedykoľvek oznámiť súdu, že svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok

podľa odseku 1 odvoláva. Predseda senátu o tom upovedomí povinného a platiteľa mzdy.

(3)

Výzva súdu na vykonávanie nižších zrážok stráca účinnosť dňom, keď sa platiteľovi

mzdy doručí ďalšie nariadenie výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného alebo

upovedomenie súdu, že oprávnený odvolal svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok.

Od tohto dňa vykonáva platiteľ mzdy zrážky podľa skoršieho nariadenia výkonu rozhodnutia

v plnom rozsahu.

§ 288

Ak o to požiada platiteľ mzdy, oprávnený alebo povinný, súd určí, aká suma sa má v

príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zrážať, a ak je viac oprávnených, koľko

z nej pripadne na každého z nich.

§ 289

(1)

Ak súd povolí odklad výkonu rozhodnutia podľa

§ 266 ods. 1

, platiteľ mzdy nevykonáva zrážky mzdy povinného odo dňa, keď sa mu doručilo uznesenie

o povolení odkladu, dokiaľ sa mu nedoručí príkaz súdu, aby sa v zrážkach pokračovalo.

(2)

Ak súd povolí odklad výkonu rozhodnutia podľa

§ 266 ods. 2

, platiteľ mzdy vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, dokiaľ sa odklad

výkonu nezruší. Ak súd zastaví výkon rozhodnutia, vyplatí platiteľ mzdy zrazené sumy

povinnému.

§ 290

(1)

Predseda senátu zastaví na návrh platiteľa mzdy, oprávneného alebo povinného nariadený

výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, keď povinný po dobu jedného roka nepoberá mzdu

aspoň v takej výške, aby sa z nej mohli zrážky vykonávať.

(2)

Na návrh povinného môže predseda senátu zastaviť nariadený výkon rozhodnutia zrážkami

zo mzdy, ak sa zrážky vykonávajú už len pre bežné výživné a možno predpokladať, že

povinný vzhľadom na svoje správanie i pomer k práci bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.

§ 291

(1)

Zrazenú sumu vyplatí platiteľ priamo oprávnenému. Ak sa však má z vykonaných zrážok

uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu súdu, ktorý

ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný zaslať

zrazenú sumu súdu, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených nariadi predseda senátu.

(2)

Zrazenú sumu je platiteľ mzdy povinný oprávnenému vyplatiť, i keď sám má voči nemu

peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať.

§ 292

Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy povinného zrážky riadne a včas, ak ich vykoná v

menšom ako určenom rozsahu alebo ak nevyplatí zrážky oprávnenému bez odkladu po tom,

keď sa mu doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť,

alebo keď sa stali zročnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže oprávnený uplatniť proti

platiteľovi mzdy na súde právo na vyplatenie súd, ktoré sa mali zo mzdy povinného

zrážať.

§ 293

(1)

Ak sa po nariadení výkonu rozhodnutia platiteľ mzdy zmení, vzťahuje sa nariadenie

výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy i na mzdu povinného u nového platiteľa mzdy.

(2)

Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému platiteľovi mzdy už dňom, keď sa od povinného

alebo od doterajšieho platiteľa dozvie, že bol súdom nariadený výkon rozhodnutia zrážkami

zo mzdy povinného a pre aké pohľadávky; ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový

platiteľ mzdy už skôr, vzniká mu táto povinnosť dňom, keď sa mu doručilo uznesenie

podľa

§ 294 ods. 3

. Poradie, ktoré získala pohľadávka oprávneného podľa

§ 280 ods. 3

, zostáva jej zachované aj u nového platiteľa mzdy.

(3)

Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak povinný po nariadení výkonu

rozhodnutia získa nárok na peňažnú dávku nemocenského poistenia nahrádzajúcu mzdu

a ak mu dávku vyplatí platiteľ mzdy.

§ 294

(1)

Ten kto prijíma občana do práce, je povinný vyžiadať si od neho potvrdenie vystavené

tým, u koho občan naposledy pracoval, o tom, či bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami

z jeho mzdy, ktorým súdom a v čí prospech. Také potvrdenie je povinný každý zamestnávateľ

vydať občanovi, ktorý u neho prestal pracovať.

(2)

Ak zistí ten, u koho povinný nastúpil novo do práce, že bol nariadený výkon rozhodnutia

zrážkami z jeho mzdy, oznámi to bez odkladu súdu, ktorý výkon nariadil.

(3)

Súd tomu, i koho povinný nastúpil novo do práce, doručí do vlastných rúk uznesenie,

v ktorom ho upovedomí a nariadení rozhodnutia zrážkami zo mzdy, oboznámi ho s doterajším

priebehom výkonu rozhodnutia, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok, uvedie, aká

vysoká je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, a aké je jej poradie;

vyzve ho, aby odo dňa, keď sa mu uznesenie podľa tohto odseku doručí, v zrážkach zo

mzdy povinného pokračoval, a upozorní ho na všetky povinnosti pri výkone rozhodnutia

zrážkami zo mzdy.

§ 295

(1)

Ak povinný prestal pracovať u doterajšieho platiteľa mzdy, musí to oznámiť do jedného

týždňa súdu, ktorý nariadil výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy. Do jedného týždňa

musí povinný súdu takisto oznámiť, že nastúpil prácu u iného platiteľa mzdy.

(2)

Platiteľ mzdy musí oznámiť súdu do jedného týždňa, že povinný u neho prestal pracovať.

Zároveň zašle súdu vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil

oprávnenému, a oznámi súdu pre ktoré pohľadávky bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami

zo mzdy a aké poradie majú tieto pohľadávky.

§ 296

(1)

Ak niektorý platiteľ mzdy nesplní povinnosť uvedenú v

§ 294 ods. 1 a 2

alebo v

§ 295 ods. 2

, môže sa oprávnený domáhať, aby mu platiteľ mzdy vyplatil sumy, na ktoré by mal právo,

keby bol platiteľ mzdy uvedené povinnosti splnil.

(2)

Za nesplnenie povinností uvedených v

§ 294 a 295

môže súd uložiť povinnému i platiteľovi mzdy poriadkovú pokutu (

§ 53

).

§ 297

(1)

Ak povinný poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa nariadenie výkonu

rozhodnutia na všetky jeho mzdy.

(2)

Zrážky zo mzdy je každý platiteľ mzdy povinný vykonávať odo dňa, keď sa mu doručilo

nariadenie výkonu rozhodnutia.

(3)

Ak občan nastupuje do práce bez toho, že by pritom opúšťal doterajšieho platiteľa

mzdy, použijú sa obdobne ustanovenia

§ 293, 294

a

296

.

§ 298

(1)

Ak súd nariaďuje vykonávanie zrážok zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo,

akú časť základnej sumy (

§ 278

) nemajú zrážať. Keby príjem povinného nedosahoval u niektorého platiteľa mzdy ani

uvedenú časť základnej sumy, je platiteľ mzdy povinný oznámiť to súdu. Súd potom znova

určí, akú časť základnej sumy má každý platiteľ mzdy zrážať. Súd môže tiež určiť,

najmä ak sa vykonávajú zrážky už len pre bežné výživné, aby ich vykonával len niektorý

z platiteľov mzdy a aby ostatní vo vykonávaní zrážok zatiaľ nepokračovali.

(2)

Ak vykonáva zrážky niekoľko platiteľov mzdy zároveň, zašlú zrážky vždy súdu. Súd

poverí, či celkove zrazená suma neprevyšuje pohľadávku oprávneného. Ak ju neprevyšuje,

vyplatí celú zrazenú sumu oprávnenému. Ak ju prevyšuje, vyplatí súd zo zrazenej sumy

oprávnenému len toľko, koľko zodpovedá jeho pohľadávke, a zvyšok vráti povinnému.

§ 299

(1)

Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa použijú i na výkon rozhodnutia

zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahradzujú

odmenu za prácu, najmä z dôchodku, nemocenského, peňažnej pomoci v materstve, štipendia,

náhrady uchádzajúceho zárobku, náhrady poskytovanej za výkon spoločenských funkcií

a z hmotného zabezpečenia uchádzača o zamestnanie.

(2)

Ak ide o výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku občana, ktorý z tohto dôchodku platí

náklady za pobyt v ústave sociálnej starostlivosti, nepodlieha výkonu rozhodnutia

suma potrebná na úhradu pobytu a suma rovnajúca sa výške vreckového v takom ústave.

(3)

Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa použijú aj na výkon rozhodnutia

zrážkami z odmeny plynúcej z dohody o pracovnej činnosti.

(4)

Za iný príjem podľa odseku 1 nemožno považovať odmeny za vykonanie práce podľa

§ 236 Zákonníka práce

bez ohľadu na to, čo sa dojednalo o splatnosti odmeny.

§ 300

Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta

sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítanej

mesačnej odmeny sa povinnému vykonávajú zrážky.

§ 301

(1)

Pokiaľ sa v ustanoveniach o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy hovorí o platiteľovi

mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia tiež na právnickú a fyzickú osobu, voči ktorým

má povinný nárok na niektoré z príjmov uvedených v

§ 299

.

(2)

Do čistého príjmu sa nezapočítava výchovné vyplácané k dôchodku zo sociálneho zabezpečenia,

ani zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

§ 302

(1)

Ak má povinný popri práve na mzdu i právo na iný príjem uvedený v

§ 299

, postupuje sa tak, ako keby šlo o niekoľko miezd.

(2)

Ak povinný po nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy získa namiesto mzdy alebo

popri nej právo na niektorý z príjmov uvedených v

§ 299

, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia i na tento príjem.

§ 303

(1)

Výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v česko-slovenskom peňažnom ústave

sa uskutoční jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky s príslušenstvom.

(2)

Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu nemožno použiť, ak ide o vklady na vkladných

knižkách.

§ 305

Na návrh oprávneného súd rozhodne o nariadení výkonu uznesením, v ktorom

a)

prikáže peňažnému ústavu, aby po tom, čo nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudne

právoplatnosť, odpísal pohľadávku s príslušenstvom z účtu povinného a uhradil ju po

právoplatnosti uznesenia oprávnenému,

b)

zakáže povinnému, aby po tom, čo sa mu doručí nariadenie výkonu rozhodnutia, nakladal

s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva.

§ 306

Nariadenie výkonu rozhodnutia sa doručí oprávnenému, povinnému a peňažnému ústavu;

peňažnému ústavu sa doručí do vlastných rúk.

§ 307

(1)

O tom, že uznesenie o nariadení výkonu súdu nadobudlo právoplatnosť, súd upovedomí

peňažný ústav; toto upovedomenie súd doručí peňažnému ústavu do vlastných rúk.

(2)

Peňažný ústav vyplatí potom pohľadávku z účtu povinného.

§ 308

Pre poradie úhrady pohľadávok, pre ktoré sa výkon rozhodnutia nariadil, je rozhodujúci

deň, keď bolo nariadenie výkonu rozhodnutia doručené peňažnému ústavu; ak sa mu toho

istého dňa doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekoľko pohľadávok a prostriedky

na účet povinného nestačia na uspokojenie všetkých pohľadávok, uhradia sa jednotlivé

pohľadávky, pre ktoré došlo nariadenie výkonu rozhodnutia toho istého dňa, pomerne;

ustanovenia

§ 316 ods. 2 a 3

tu platia obdobne.

§ 309

Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje i na sumy, ktoré dôjdu na účet povinného

po tom, keď sa peňažnému ústavu doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia.

§ 310

Predpisy vylučujúce alebo obmedzujúce použitie pohľadávok právnických osôb z účtu

v peňažnom ústave na iný než určený účel nie sú dotknuté ustanovením o prikázaní pohľadávky

z účtu v peňažnom ústave.

§ 311

Ak peňažný ústav nepostupuje tak, ako mu to ukladajú ustanovenia

§ 305

,

308 a 309

, môže sa oprávnený domáhať, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok

prostriedkov, aby mu peňažný ústav zaplatil sumu, na ktorú mal právo, keby peňažný

ústav postupoval správne.

§ 312

(1)

Výkon rozhodnutia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v peňažnom

ústave sa uskutoční zákazom výplaty pohľadávky povinnému.

(2)

Takto sa postupuje aj v prípade, že pohľadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti,

ako aj v prípade, že povinnému budú čiastkové pohľadávky z toho istého právneho dôvodu

v budúcnosti postupne vznikať.

(3)

Výkon rozhodnutia postihuje pohľadávku povinného len do výšky pohľadávky oprávneného,

pre ktorú bol nariadený, a jej príslušenstva.

§ 313

(1)

V nariadení výkonu rozhodnutia zakáže súd povinnému, aby so svojou pohľadávkou akokoľvek

nakladal. Dlžníkovi povinného súd zakáže, aby po tom, keď sa mu doručilo nariadenie

výkonu rozhodnutia, povinnému jeho pohľadávku vyplatil.

(2)

Nariadenie výkonu rozhodnutia doručí súd oprávnenému, povinnému a dlžníkovi povinného;

dlžníkovi povinného ho doručí do vlastných rúk.

(3)

Povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručilo

nariadenie výkonu rozhodnutia.

§ 314

(1)

Len čo nadobudne nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatnosť, súd o tom upovedomí

dlžníka povinného. Dlžník povinnému vyplatí pohľadávku, ak je už zročná, oprávnenému;

ak nie je pohľadávka povinného dosiaľ zročná, vyplatí ju oprávnenému, len čo sa stane

zročnou.

(2)

Výplatou oprávnenému sa oslobodí dlžník povinného od svojej povinnosti voči povinnému.

§ 315

(1)

Ak nevyplatí dlžník povinného oprávnenému pohľadávku bez odkladu po tom, keď sa mu

doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť, alebo

keď sa stala pohľadávka zročnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka

povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného

ohľadne tejto pohľadávky uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie.

Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže tiež započítať svoju vlastnú pohľadávku,

ktorú má voči oprávnenému.

(2)

Ak oprávnený neuplatní včas na súde, prípadne u iného orgánu pohľadávku povinného

voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému

za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.

§ 316

(1)

Ak bol výkon rozhodnutia nariadený pre niekoľko pohľadávok, uspokoja sa jednotlivé

pohľadávky v tom poradí, v akom sa nariadenie výkonu rozhodnutia doručilo dlžníkovi

povinného. Ak sa mu doručilo toho istého dňa nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekoľko

pohľadávok, ktoré by sa nemohli z pohľadávky povinného úplne uspokojiť, uspokojí dlžník

povinného tieto pohľadávky pomerne.

(2)

Ak sa má uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže dlžník povinného odovzdať zrazenú sumu

súdu. Dlžník povinného je povinný odovzdať zrazenú sumu súdu, ak mu to na žiadosť

niektorého z oprávnených nariadi predseda senátu. Súd odovzdanú sumu rozvrhne medzi

oprávnených a vyplatí im sumy na nich pripadajúce.

(3)

Odovzdaním zrazenej sumy súdu oslobodzuje sa dlžník povinného od svojej povinnosti

voči povinnému až do výšky tejto sumy.

§ 317

(1)

Výkonu rozhodnutia nepodliehajú pohľadávky náhrady, ktorú podľa poistnej zmluvy vypláca

poisťovňa, ak sa má náhrada použiť na nové vybudovanie alebo na opravu budovy.

(2)

Pohľadávka podpory pri narodení dieťaťa a pohľadávka pohrebného podľa predpisov o

nemocenskom poistení podliehajú výkonu rozhodnutia, len ak sa navrhuje výkon rozhodnutia

pre pohľadávku za poskytnuté plnenie, na úhradu ktorého uvedené dávky slúžia.

(3)

Výkonu rozhodnutia nepodliehajú peňažné dávky sociálnej starostlivosti.

(4)

Výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu v peňažnom ústave nepodliehajú prostriedky na

účte, ktoré výslovným vyhlásením povinného sú určené na výplatu miezd jeho zamestnancov

pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo peňažnému ústavu doručené nariadenie

výkonu rozhodnutia.

§ 319

(1)

Pohľadávky autorskej odmeny podliehajú výkonu rozhodnutia, ak je povinným autor,

len jednou pätinou; ak sa však navrhuje výkon rozhodnutia pre niektorú z prednostných

pohľadávok uvedených v

§ 279 ods. 2

, môže pri nich súd nariadiť výkon rozhodnutia až do dvoch pätín so zreteľom na pomery

povinného. Pre poradie úhrady prednostných pohľadávok sa použijú primerane ustanovenia

§ 280 ods. 2 a 3

.

(2)

Pokiaľ sa autorovi vypláca odmena prostredníctvom ochrannej autorskej organizácie,

doručí súd nariadenie výkonu rozhodnutia aj ochrannej autorskej organizácii, ktorá

potom má práva a povinnosti dlžníka povinného. Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje

ako na sumy, ktoré boli už v prospech autora u ochrannej autorskej organizácie zložené,

tak aj na sumy, ktoré budú u nej v bežnom kalendárnom roku zložené.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú obdobne, i pokiaľ ide o pohľadávky z práv príbuzných

autorskému právu a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti.

§ 320

(1)

Ak oprávnený navrhuje, aby sa rozhodnutie, ktorým sa mu priznáva peňažná pohľadávka,

vykonalo postihnutím iného majetkového práva, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou

pohľadávkou, ani právom, ktoré patrí len povinnému osobne, použijú sa na tento výkon

rozhodnutia primerane ustanovenia

§ 313 až 316

,

321

,

327

a

330

.

(2)

Výkon rozhodnutia proti členovi družstva postihnutím členského podielu v stavebnom

bytovom družstve za trvania členstva povinného nie je prípustný.

§ 321

Výkonom rozhodnutia nemožno postihnúť veci, predaj ktorých je podľa osobitných predpisov

zakázaný, alebo ktoré podľa osobitných predpisov výkonu rozhodnutia nepodliehajú.

§ 322

(1)

Z vecí, ktoré sú vo vlastníctve povinného, sa nemôže výkon rozhodnutia týkať tých,

ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb svojich a svojej

rodiny alebo na plnenie svojich pracovných úloh alebo na svoje podnikanie, ako aj

iných vecí, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi pravidlami.

(2)

Takto sú z výkonu rozhodnutia vylúčené najmä

a)

bežné súčasti odevov, obvyklé vybavenie domácnosti,

b)

snubný prsteň a iné predmety podobnej povahy,

c)

zdravotnícke potreby a iné veci, ktoré povinný potrebuje vzhľadom na svoju chorobu

alebo telesnú chybu,

d)

hotové peniaze do sumy 1000 Kčs.

§ 323

(1)

Výkon rozhodnutia môže sa nariadiť podľa návrhu oprávneného s výslovným určením vecí,

ktoré sa majú predať, alebo bez tohto určenia.

(2)

Ak je oprávnenému známe, že povinný má niektorú hnuteľnú vec umiestnenú mimo svojho

bytu, oprávnený podľa možnosti už v návrhu na výkon rozhodnutia uvedie, kde taká vec

je.

§ 324

V nariadení výkonu rozhodnutia súd povinnému zakáže, aby nakladal s vecami, ktoré

vykonávateľ spíše.

§ 325

(1)

Nariadenie výkonu rozhodnutia predajom hnuteľných vecí doručí sa povinnému až pri

uskutočňovaní výkonu. Ak povinný nie je pri uskutočňovaní výkonu prítomný, doručí

sa mu nariadenie výkonu rozhodnutia spolu s upovedomením o tom, že sa vykonal súpis

a ktoré veci sa spísali.

(2)

Upovedomenie o tom, že sa vykonal súpis a ktoré veci sa spísali, doručí sa aj oprávnenému

a manželovi povinného.

§ 325a

Ak to vyžaduje účel výkonu rozhodnutia, je ten, kto vykonáva výkon, oprávnený urobiť

osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných miestností povinného, kde má

povinný svoj majetok; za tým účelom je oprávnený vymôcť si do bytu povinného alebo

do inej miestnosti povinného prístup.

§ 326

(1)

Predseda senátu urobí opatrenia, aby sa v byte povinného, prípadne na inom mieste,

kde má povinný svoje veci umiestnené, spísali veci, ktoré by sa mohli predať, a to

v takom rozsahu, aby výťažok predaja spísaných vecí postačil na uspokojenie pohľadávky

oprávneného spolu s trovami výkonu rozhodnutia. Spíšu sa predovšetkým veci, bez ktorých

sa povinný bude môcť najskôr zaobísť a ktoré sa najľahšie predajú; veci, ktoré sa

rýchle kazia, sa spíšu, len ak nie je tu dostatok iných vecí a ak možno zabezpečiť

ich rýchly predaj. Povinný umožní tomu, kto veci spisuje, prístup na všetky miesta,

kde má svoje hnuteľné veci umiestnené. Vykonávateľ, ktorý vykonáva súpis, preberie

k úkonu vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu orgánu obce.

(2)

Ak oprávnený neprevezme veci podliehajúce skaze za cenu, ktorú určí v týchto prípadoch

vykonávateľ, odovzdajú sa povinnému na voľné nakladanie.

(3)

Ak bol výkon rozhodnutia nariadený ohľadne určitých hnuteľných vecí povinného, spíšu

sa len veci uvedené v nariadení výkonu rozhodnutia.

(4)

Súpis sa doplní a ďalšie veci, ak výťažok predaja spísaných vecí nestačí na uspokojenie

pohľadávky oprávneného alebo ak je nariadený ďalší výkon rozhodnutia predajom hnuteľných

vecí povinného.

§ 327

(1)

Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu hnuteľných

vecí pojatých do súpisu, postará sa predseda senátu na návrh oprávneného o ich vhodné

zabezpečenie.

(2)

Ak si zabezpečenie hnuteľných vecí vyžiada trovy, vykoná súd zabezpečenie, len ak

oprávnený zloží na tieto trovy preddavok.

§ 328

Po právoplatnosti uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia spísané veci sa odhadnú,

pokiaľ cena nie je určená úradne.

36

)

Vykonanie odhadu zabezpečí predseda senátu; znalca priberie, pokiaľ v jednoduchých

prípadoch nestačí odhad vykonaný vykonávateľom pri spísaní veci.

§ 328a

(1)

Po právoplatnosti uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia a po odhade spísaných

vecí predseda senátu zabezpečí, aby

a)

mimoriadne významné výtvarné diela a pamiatky,

b)

rukopisy mimoriadne významných literárnych diel,

c)

osobné pamiatky a korešpondencia zvlášť významných spisovateľov a kultúrnych činiteľov,

ako aj iné spomienkové predmety muzeálnej povahy po týchto osobách,

d)

predmety väčšej kultúrnej historickej hodnoty a ich súbory,

sa ponúkli na predaj za hotové inštitúciám, ktorých poslaním je starostlivosť o také

pamiatky, a to najmenej za odhadnú cenu.

(2)

Ak tieto inštitúcie v lehote tridsiatich dní od doručenia výzvy neodpovedia na ponuku

a nezložia na súde odhadnú cenu, súd i tieto predmety predá spôsobom ďalej uvedeným.

§ 328b

(1)

Spísané veci sa predajú na dražbe, ktorá sa koná, buď v mieste, kde spísané veci

sú, alebo na súde.

(2)

Súd oznámi dražobný rok povinnému, oprávnenému, spolupracovníkovi veci a miestnemu

orgánu štátnej správy, v ktorého obvode sa bude dražba konať a v ktorého obvode má

povinný bydlisko. Okrem toho sa dražobný rok uverejní spôsobom v mieste obvyklým.

(3)

Dražbu vykonáva vykonávateľ, ktorý o dražbe spíše zápisnicu. Vykonávateľ a povinný

nesmú dražiť.

§ 329

(1)

Najnižšie podanie sú dve tretiny odhadnej alebo úradne určenej ceny. Dražitelia sú

viazaní svojimi podaniami, pokiaľ sa neurobilo vyššie podanie. Výška ceny vydraženej

veci nie je obmedzená ustanoveniami cenových predpisov.

(2)

Súd udelí príklep dražiteľovi, ktorý urobí najvyššie podanie. Ak niekoľko dražiteľov

urobí rovnaké podanie a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne súd žrebom,

komu má príklep udeliť. Vydražiteľ musí najvyššie podanie ihneď zaplatiť; ak tak neurobí,

draží sa vec znova, bez jeho účasti.

(3)

Prechodom vlastníctva na vydražiteľa zanikajú závady viaznúce na veci.

§ 330

(1)

Dražba sa skončí, len čo dosiahnutý výťažok stačí na uspokojenie veriteľov.

(2)

Ak sa nenájde kupec pre dražené veci, nariadi súd opätovnú dražbu.

(3)

Veci, pre ktoré sa nenájde kupec ani pri opätovnej dražbe, môže oprávnený prevziať

do 15 dní po upovedomení o bezvýslednosti dražby za dve tretiny odhadnej alebo úradne

určenej ceny. Medzi niekoľkými oprávnenými, ochotnými inak na prevzatie, rozhoduje

poradie (

§ 332 ods. 1

). Predaj uskutočnený prevzatím má tie isté účinky ako predaj na dražbe.

§ 331

(1)

Ak bol výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí nariadený len pre jednu pohľadávku,

postará sa predseda senátu, aby sa dosiahnutý výťažok vyplatil po zrážke trov predaja

priamo oprávnenému.

(2)

Ak bol výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí nariadený trebárs postupne pre

niekoľko pohľadávok, postará sa predseda senátu, aby sa výťažok po zrážke trov predaja

vyplatil oprávneným. Každý oprávnený má právo na výťažok len z vecí, ktoré sa spísali

v prospech jeho pohľadávky.

(3)

Ak dosiahnutý výťažok prevyšuje pohľadávku, pre ktorú bol výkon rozhodnutia nariadený,

vyplatí sa zvyšok výťažku povinnému.

§ 332

(1)

Poradie, v akom súd vykonáva výplatu jednotlivých pohľadávok, spravuje sa dňom, keď

došiel súdu návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia pre jednotlivé pohľadávky.

(2)

Ak má niekoľko pohľadávok rovnaké poradie a výťažok predaja nestačí na ich úplné

uspokojenie, uspokoja sa tieto pohľadávky pomerne. Bez ohľadu na poradie sa uspokoja

prednostne pohľadávky, pri ktorých to ustanovuje osobitný predpis.

§ 333

(1)

Ak sa pri výkone rozhodnutia nájde vyššia suma peňazí, než ktorá je podľa § 332 ods.

2 písm. d) z výkonu rozhodnutia vylúčená, naloží sa so sumou podliehajúcou výkonu

rozhodnutia ako s výťažkom predaja (

§ 331, 332

).

(2)

Ak sa pri výkone rozhodnutia nájdu drahé kovy alebo valuty (

§ 1 ods. 2 zákona č. 528/1990 Zb. devízový zákon

), naloží s nimi predseda senátu podľa osobitných predpisov. Dosiahnutý výťažok rozvrhne

a vyplatí podľa

§ 331 a 332

.

§ 334

(1)

Vkladné knižky, zmenky, šeky alebo iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie

práva, spíšu sa ako iné veci, avšak vždy sa odovzdajú súdu.

(2)

Vkladnú knižku predloží súd peňažnému ústavu a vyberie z nej sumu, na ktorú má povinný

právo. Peňažný ústav vykoná výplatu vkladu, i keď je táto výplata viazaná. Ak ide

o zmenky, šeky alebo iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, vyzve

súd toho, kto má podľa takej listiny platiť, aby sumu, na ktorú má oprávnený právo,

odovzdal súdu. Postupuje sa pritom primerane podľa ustanovení o výkone rozhodnutia

prikázaním pohľadávky, pričom však úkony potrebné na uplatnenie práva robí namiesto

povinného vykonávateľ.

(3)

So získanou sumou sa naloží ako s výťažkom predaja (

§ 331, 332

).

§ 335

(1)

Výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností možno nariadiť, len ak oprávnený presne

označí nehnuteľnosť, predaj ktorej navrhuje, a ak je preukázané, že nehnuteľnosť je

vo vlastníctve povinného.

(2)

Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje na nehnuteľnosť i s jej súčasťmi a príslušenstvom.

(3)

Uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia musí obsahovať zákaz, aby povinný nehnuteľnosť

previedol na niekoho iného alebo ju zaťažil. Ďalej sa v ňom uloží povinnému, aby do

15 dní oznámil, či a kto má k nehnuteľnosti predkupné právo, s poučením, že pri neoznámení

povinný zodpovedá za škodu tým spôsobenú.

(4)

Uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia doručí súd oprávnenému, povinnému, spoluvlastníkom

a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, ďalej potom

príslušnému finančnému orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy, v ktorého

obvode je nehnuteľnosť, ako aj miestnemu orgánu štátnej správy, v ktorého obvode je

bydlisko povinného. Okrem toho sa uznesenie vyvesí na úradnej tabuli súdu až do vyvesenia

dražobnej vyhlášky.

§ 335a

(1)

Výkon rozhodnutia sa vykoná dražbou; vykonáva ho sudca.

(2)

Pre poradie oprávneného na uspokojovanie z výťažku výkonu rozhodnutia je rozhodujúci

čas, kedy na súd výkonu došiel návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia dražbou.

§ 336

(1)

Po právoplatnosti uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia súd zaobstará odhad nehnuteľnosti

a jej príslušenstva. O čase a mieste odhadu súd upovedomí oprávneného, dlžníka, spoluvlastníkov,

ako aj osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti iné závady, a okresný úrad.

(2)

Ak nehnuteľnosť bola odhadnutá v čase jedného roka predo dňom, keď nariadenie výkonu

rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť, a ak sa nezmenili okolnosti rozhodujúce pre určenie

ceny, môže súd od nového odhadu upustiť.

§ 336a

(1)

Odhadom sa zistí, akú cenu má nehnuteľnosť. Okrem tohto sa jednotlivo odhadnú závady,

ktoré musí vydražiteľ bez započítania na najvyššie podanie (

§ 336m ods. 1

), ako aj závady, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie (

§ 336m ods. 2

).

(2)

Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva

prinášajú oprávnenému v období jedného roka, a hodnota tejto výhody sa násobí pri

právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov,

po ktoré má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi.

(3)

Závady viaznúce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva

zo závady pre obťaženého. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu

doba dvadsiatich rokov, pri závadách neurčitého trvania pravdepodobný čas ich trvania,

nie však viac ako dvadsať rokov, pri závadách presne určeného trvania táto doba. Závady

vyplývajúce z nárokov na opakujúce sa plnenia dávky sa odhadnú tak, že sa vypočíta

suma, ktorá by stačila na to, aby z nej a z úrokov z tejto sumy sa poukazovali plnenia

a dávky alebo ich peňažná hodnota.

(4)

Podľa výsledkov odhadu určí súd odhadnú cenu a rozhodnutie o tom doručí osobám uvedeným

v

§ 336 ods. 1

, ako aj osobám, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti vecné práva zjavné zo spisu.

§ 336b

(1)

Po právoplatnom určení odhadnej ceny ustanoví súd vyhláškou dražobné pojednávanie

na dobu najmenej po 30 dňoch.

(2)

Dražobná vyhláška musí obsahovať

a)

čas a miesto dražby,

b)

označenie nehnuteľnosti, príslušenstva a vlastníka,

c)

odhadnú cenu, ktorá je zároveň najnižším podaním,

d)

výšku zábezpeky,

e)

spôsob zaplatenia najvyššieho podania,

f)

závady, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie,

g)

ustanovenia o prechode závad a úžitkov nehnuteľností,

h)

ustanovenia o odovzdaní vydraženej nehnuteľnosti vydražiteľovi,

i)

výzvu, aby všetci, kto sú odkázaní so svojimi nárokmi na najvyššie podanie, uviedli

výšku svojich nárokov i s príslušenstvom ku dňu dražobného pojednávania a preukázali

ich listinami s upozornením, že inak sa bude na ich nároky prihliadať len podľa obsahu

spisov,

j)

výzvu aby veritelia vyhlásili, či žiadajú zaplatenie v hotovosti s upozornením, že

ak nepožiadajú o zaplatenie v hotovosti pred dražobným pojednávaním, môže vydražiteľ

dlh prevziať,

k)

výzvu, aby uplatnenie práv, ktoré nepripúšťajú dražbu (

§ 267 ods. 1

), sa preukázalo pred začatím dražby s upozornením, že inak také práva nemohli byť

uplatnené na ujmu vydražiteľa, ktorý bol dobromyseľný,

l)

upozornenie, že osoby, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné právo, ho môžu uplatiť

len na dražbe ako dražitelia a že udelením príklepu predkupné právo zaniká.

§ 336d

(1)

Záujemcovia o kúpu draženej nehnuteľnosti sú povinní ako zábezpeku zložiť polovicu

odhadnej ceny, a to v hotovosti alebo šekom na účet súdu. Ak záujemca pri dražbe chce

uplatniť svoje predkupné právo, musí ho súdu preukázať najneskôr pri zložení zábezpeky.

Súd ešte pred začatím dražby (

§ 336f ods. 1

) rozhodne, či predkupné právo je preukázané.

(2)

Najnižšie podanie sa rovná odhadnej cene.

(3)

Na zaplatenie najvyššieho podanie určí súd v dražobnej vyhláške lehotu, ktorá sa

začína dňom právoplatnosti príklepu a nesmie byť dlhšia ako 2 mesiace.

(4)

Na najvyššie podanie sa započíta zložená zábezpeka a sumy pripadajúce na závady,

ktoré vydražiteľ preberá so započítaním na najvyššie podanie (

§ 336m ods. 1

) a ktoré by sa uhradili z najvyššieho podania, pokiaľ by sa bolo celé najvyššie podanie

zložilo v hotovosti.

§ 336e

(1)

Ak vydražiteľ nezaplatí najvyššie podanie včas, nariadi súd opätovnú dražbu nehnuteľnosti;

opätovná dražba sa však nekoná, ak vydražiteľ zaplatí najvyššie podanie pred uplynutím

lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu o nariadení opätovnej dražby.

(2)

O nariadením opätovnej dražby platia ustanovenia o prvej dražbe s tým, že najnižšie

podanie tvoria dve tretiny odhadnej ceny. O dražbe upovedomí súd tiež vydražiteľa

uvedeného v odseku 1. Tento vydražiteľ je povinný zaplatiť rozdiel na vyššom podaní,

náklady opätovnej dražby a škodu, ktorá vznikla tým, že nezaplatil najvyššie podanie

včas (

§ 336l

). Táto náhrada pripadne do rozdeľovanej podstaty.

§ 336f

(1)

Po zložení zábezpeky sudca vyzve záujemcov, aby dražili.

(2)

Draží sa osobne alebo prostredníctvom zástupcu, ktorý musí preukázať právo zastupovať

záujemcu verejnou alebo úradne overenou listinou.

(3)

Dražiť nemôže sudca riadiaci dražbu, zapisovateľ, povinný, vydražiteľ uvedený v

§ 336e ods. 1

a ten, komu nadobudnúť vec bráni osobitný predpis.

(4)

Dražba sa koná, dokiaľ držitelia robia podania; dražitelia sú viazaný svojimi podaniami,

dokiaľ súd neudelí príklep. Výška ceny vydraženej veci nie je obmedzená ustanoveniami

cenových predpisov.

§ 336g

Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie, nepokračuje súd v konaní. Návrh

na pokračovanie v konaní možno urobiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od bezúspešnej

dražby. Ak sa taký návrh neurobil do jedného roka, súd výkon rozhodnutia zastaví.

§ 336h

(1)

Pred skončením dražby sa sudca spýta osôb prítomných na dražbe, či majú námietky

proti udeleniu príklepu.

(2)

Námietky, ktoré sa zapíšu do zápisnice, môžu podať dražitelia, povinný, oprávnený

a zástupcovia orgánov štátnej správy (

§ 335 ods. 4

), ak sú prítomní na dražbe.

(3)

Príklep udelí súd tomu, u koho sú splnené podmienky ustanovené zákonom a kto urobil

najvyššie podanie. Ak niekoľko držiteľov urobí rovnaké podanie a ak sa neurobilo vyššie

prípustné podanie, rozhodne súd žrebom o tom, komu sa má príklep udeliť. Ak však bol

jedným z takých dražiteľov spoluvlastník alebo ten, komu prospieva predkupné právo

vecnej povahy, udelí sa príklep jemu.

(4)

Ak súd so zreteľom na vznesené námietky odoprie príklep, pokračuje sa v dražbe vyvolaním

predposledného podania.

§ 336i

Po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať dražby vydraženej veci; o tom je povinný

upovedomiť súd. Ak uznesenie o udelení príklepu nadobudne právoplatnosť, stáva sa

vydražiteľ vlastníkom veci ku dňu udelenia príklepu.

§ 336j

(1)

Uznesenie o príklepe sa doručí oprávnenému, povinnému, vydražiteľovi a tým, ktorí

proti príklepu vzniesli námietky.

(2)

Proti uzneseniu, ktorým sa príklep udelil, môžu podať odvolanie len tí, ktorí boli

prítomní pri dražbe a vzniesli námietky. Okrem toho môže do 15 dní odo dňa dražby

podať odvolanie každý, komu v rozpore s ustanovením

§ 336c ods. 1 písm. a)

nebola doručená dražobná vyhláška a nebol preto na dražbe prítomný.

§ 336k

(1)

Odvolaniu možno vyhovieť, len ak sú vytýkané vady na ujmu toho, kto odvolanie podal,

alebo ak súd zistí podstatné porušenie zákona.

(2)

Rozhodnutie o odvolaní sa doručí odvolateľovi, vydražiteľovi, oprávnenému a povinnému.

(3)

Ak odvolací súd zruší uznesenie o príklepe, ustanoví sa nové dražobné pojednávanie.

(4)

Ak sa príklep právoplatne odoprel, je vydražiteľ povinný vrátiť vydraženú vec povinnému,

vydať mu úžitky a nahradiť škodu, ktorú mu spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou.

§ 336l

(1)

O záväzkoch podľa

§ 336e ods. 2

a

§ 336k ods. 4

rozhodne súd po pojednávaní uznesením.

(2)

Sumy zodpovedajúce záväzkom uloženým podľa odseku 1 vymôže súd na návrh vykonávateľa

z ostatného majetku vydražiteľa.

§ 336m

(1)

Vydražiteľ musí bez započítania na najvyššie podanie prevziať vecné bremená, pokiaľ

tak ustanovuje osobitný predpis, a nájomné práva.

(2)

Inak prevezme vydražiteľ vecné bremená len vtedy, ak sa na ne dostane plná úhrada

z rozdeľovanej podstaty.

(3)

Predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti udelením príklepu zaniká.

§ 336n

(1)

Po právoplatnom udelení príklepu nariadi súd pojednávanie o rozvrhu. Na pojednávanie

predvolá vydražiteľa a iné osoby, ktorým sa doručuje dražobná vyhláška (

§ 336c

) alebo ktoré prihlásili svoje nároky [

§ 336b ods. 2 písm. i)

], ak nezanikli dražbou.

(2)

Po skončení rozvrhového pojednávania nemožno žiadať z najvyššieho podania sumu vyššiu,

než aká bola prihlásená [

§ 336b ods. 2 písm. i)

].

§ 336o

Na rozvrhovom pojednávaní sa určí poradie a spôsob úhrady nárokov, na ktoré treba

prihliadať. O nárokoch, ktoré nemôžu byť uspokojené z najvyššieho podania, a o nedoložených

námietkach osôb, ktoré sa nedostavili, sa nepojednáva.

§ 336p

Rozdeľovanú podstatu tvoria najvyššie podanie a úroky z neho, zábezpeka vydražiteľa

uvedeného v

§ 336e ods. 1

, prípadne sumy zodpovedajúce záväzkom uvedeným v

§ 336l ods. 1

.

§ 337

(1)

Podľa výsledkov rozvrhového pojednávania sa z podstaty uspokojujú v tomto poradí

a)

pohľadávky trov konania, ktoré vznikli štátu v súvislosti s vykonávaním dražby,

b)

dane a poplatky, pokiaľ majú podľa osobitných predpisov prednostné zákonné založné

právo a len potiaľ, pokiaľ boli splatné v posledných troch rokoch pred udelením príklepu

a boli riadne prihlásené,

c)

pohľadávky vymáhajúceho veriteľa, pohľadávky založené hypotekárnymi záložnými listami,

pohľadávky zabezpečené záložným právom (či už zmluvným alebo sudcovským), prípadne

obmedzením prevodu nehnuteľnosti, úhrada za vecné bremená prevzaté vydražiteľom so

započítaním na najvyššie podanie a nároky na náhradu za vecné bremená, ktoré vydražiteľ

podľa výsledkov dražby neprevezme, napospol podľa ich poradia,

d)

pohľadávky nedoplatkov výživného splatné ku dňu rozvrhu,

e)

pohľadávky daní a poplatkov prihlásené na rozvrh, ktoré neboli uspokojené podľa písmena

b),

f)

ostatné pohľadávky.

Ak nemožno plne uspokojiť pohľadávky toho istého poradia, uspokoja sa pomerne.

(2)

Úroky za posledné tri roky pred udelením príklepu, ako aj súdne trovy sa uspokojujú

v poradí istiny. Ak rozdeľovaná podstata nestačí, uhradia sa pred istinou.

(3)

Ak výťažok predaja prevyšuje všetky pohľadávky podľa odsekov 1 a 2, vyplatí súd po

úhrade pohľadávok všetkých oprávnených zvyšok výťažku povinnému.

§ 337a

(1)

Ak sa na dražbe predajú všetky nehnuteľnosti, na ktorých viaznu pohľadávky zabezpečené

záložným právom podľa

§ 151a Občianskeho zákonníka

pre tú istú pohľadávku (ďalej len „vospolné záložné právo“), uhradia sa také pohľadávky

v hotovosti z výťažkov jednotlivých rozdeľovaných podstát pomerne podľa zvyškov rozdeľovaných

podstát, ktoré zvyšujú pri každej jednotlivej nehnuteľnosti po uhradení predchádzajúcich

nárokov. Ak veriteľ žiada uspokojenie v inom pomere, prikáže sa osobám, ktoré by v

dôsledku toho dostali z rozdeľovanej podstaty menej, suma, ktorá by pripadla na takú

pohľadávku až do výšky schodku z jednotlivých rozdeľovaných podstát.

(2)

Ak sa v dražbe nepredali všetky nehnuteľnosti, na ktorých viaznu pohľadávky zabezpečené

vospolným záložným právom, použije sa za základ výpočtu úhrady hodnota všetkých nehnuteľností

zistená podľa všeobecných predpisov. Sumy, o ktoré by boli veritelia s neskorším poradím

ukrátení tým, že veriteľ pohľadávky zabezpečenej vospolným záložným právom dostal

viac, než koľko by na neho bolo pripadlo z výťažku predanej nehnuteľnosti, zabezpečia

sa na ich návrh záložným právom na nepredaných nehnuteľnostiach v poradí, ktoré by

prislúchalo uspokojenému veriteľovi.

(3)

Zásady v predchádzajúcich odsekoch sa použijú primerane aj na pohľadávky, ktoré zaťažujú

podiely niekoľkých spoluvlastníkov tej istej nehnuteľnosti.

§ 337b

(1)

Súd určí podľa výsledku odhadu sumu, akou sa oceňujú vecné bremená, ktoré budú v

poradí podľa doby svojho vzniku aspoň sčasti uspokojené z rozdeľovanej podstaty. Pri

nárokoch na opakujúce sa plnenie a dávky určí takú sumu, ktorá postačí, aby sa z nej

a z jej úrokov mohli poskytovať plnenia a dávky alebo ich peňažná hodnota.

(2)

Pri vecných bremenách, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie,

vydá sa zrazená suma, ak ide o vecné bremeno neobmedzeného trvania, vydražiteľovi;

ak ide o vecné bremeno obmedzeného trvania, uloží sa suma na úrok a vydražiteľovi

sa poskytuje náhrada po dobu, po ktorú vecné bremeno trvá. Ak však ide o nárok na

dôchodky a iné opakujúce sa plnenia, uloží sa suma vždy na úrok a platby sa poukazujú

priamo oprávnenému. Vyčerpaním sumy nárok oprávneného zanikne.

(3)

Vecné bremená, ktoré vydražiteľ neprevezme so započítaním na najvyššie podanie, sa

zrušia a oprávnenému sa prikáže náhrada v hotovosti vo výške určenej súdom. Ak ide

o nároky, ktoré oprávňujú na opakujúce sa plnenia a dávky, uloží sa zvyšok najvyššieho

podania na úrok a oprávnenému sa poskytujú plnenia a dávky alebo náhrada za ne, dokiaľ

uložená suma stačí alebo dokiaľ nárok nezanikne.

(4)

Suma, ktorá sa uvoľní prvším zánikom vecného bremena, pridelí sa ďalším oprávneným.

§ 337c

(1)

Rozvrhové uznesenie sa doručí všetkým osobám a orgánom, ktoré mali byť predvolané

na rozvrhové pojednávanie, a osobám, o ktorých nárokoch sa rozhodovalo na tomto pojednávaní.

(2)

V rozvrhovom uznesení súd rozhodne aj o nárokoch, ktoré boli na pojednávaní o rozvrhu

poprené čo do pravosti, výšky, poradia alebo spôsobu úhrady, ak o nich možno rozhodnúť

bez vykonávania dôkazov. Inak súd odkáže tých, ktorí také námietky vzniesli, aby v

lehote tridsiatich dní od doručenia rozvrhového uznesenia podali návrh podľa

§ 267 ods. 2

, prípadne návrh na začatie správneho konania, v ktorom sa o takých námietkach rozhoduje.

(3)

Rozhodnutie podľa

§ 267 ods. 2

alebo v správnom konaní je účinné proti všetkým veriteľom i proti povinnému.

§ 337d

Ak súd vyhovel návrhu podľa

§ 267 ods. 2

alebo ak sa vyhovelo návrhu v správnom konaní, nariadi súd nové rozvrhové pojednávanie.

Naň však už nepredvoláva účastníkov, ktorých nároky boli už uspokojené.

§ 337e

(1)

Po právoplatnosti rozvrhového uznesenia a po úplnom zaplatení najvyššieho podania

poukáže súd oprávneným osobám prikázané sumy s výnimkou nárokov, ohľadne ktorých prebieha

konanie o popretie prihlásenej pohľadávky.

(2)

Po právoplatnosti rozhodnutia o popretí prihlásenej pohľadávky súd podľa výsledku

tohto konania buď vyplatí zadržané sumy podľa rozvrhnutého uznesenia, alebo určí dodatočné

pojednávanie o rozvrhu.

§ 338

(1)

Na výkon rozhodnutia predajom spoluvlastníckeho podielu k hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti

sa použijú ustanovenia o výkone rozhodnutia predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností.

O nariadení predaja upovedomí súd ostatných spoluvlastníkov.

(2)

Spoluvlastník veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, môže zabrániť predaju

veci, ak najneskôr do začiatku dražby zloží na súde v hotovosti alebo šekom na účet

súdu odhadnú cenu podielu, ktorý sa má vydražiť. Ak sa tak stane, naloží súd s touto

sumou ako s výsledkom predaja.

§ 338a

(1)

Sudcovské záložné právo na nehnuteľnosti sa zriaďuje nariadením výkonu rozhodnutia.

Zriadenie sudcovského záložného práva musí byť zapísané do evidencie nehnuteľností

podľa osobitných predpisov.

(2)

Pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené sudcovské záložné právo, možno viesť výkon

rozhodnutia predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti.

§ 338b

(1)

Výkon rozhodnutia zriadením sudcovského záložného práva sa môže nariadiť, len ak

je preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.

(2)

Pre poradie sudcovského záložného práva k nehnuteľnosti je rozhodujúci čas, kedy

na súd došiel návrh na zriadenie sudcovského záložného práva. Ak došlo niekoľko návrhov

zároveň, majú záložné práva rovnaké poradie.

(3)

Ak sa pre vymáhanú pohľadávku už prv zriadilo záložné právo, riadi sa poradie sudcovského

práva poradím tohto zmluvného záložného práva.

§ 339

(1)

Podľa týchto ustanovení vykonávajú sa rozhodnutia, ktoré ukladajú inú povinnosť než

zaplatenie peňažnej sumy.

(2)

Ak oprávnený navrhuje výkon rozhodnutia aj pre trovy, ktoré mu boli rozhodnutím priznané,

ako aj pre trovy výkonu rozhodnutia, uvedie v návrhu na výkon rozhodnutia, akým spôsobom

sa má jeho pohľadávka uspokojiť.

§ 340

(1)

Ak rozhodnutie, ktorého výkon sa navrhuje, ukladá, aby povinný vypratal byt, za ktorý

netreba zabezpečiť bytovú náhradu, súd nariadi výkon rozhodnutia a po právoplatnosti

tohto uznesenia výkon rozhodnutia uskutoční.

(2)

Ak rozhodnutie, ktorého výkon sa navrhuje, ukladá, aby povinný vypratal byt, za ktorý

treba zabezpečiť či už náhradný byt alebo náhradné ubytovanie, súd síce nariadi výkon

rozhodnutia, ale s dodatkom, že o uskutočnení výkonu rozhodnutia rozhodne dodatočne.

Uskutočnenie výkonu rozhodnutia nariadi, až oprávnený súdu preukáže, že pre povinného

je zabezpečená taká bytová náhrada, aká je určená vo vykonávanom rozsudku.

§ 341

(1)

Výkon rozhodnutia sa uskutoční presťahovaním povinného a všetkých, ktorí s ním bývajú

na základe jeho práva, do náhradného bytu alebo do miestnosti poskytnutej ako náhradné

ubytovanie. Vykonávateľ uskutočňujúci vypratanie priberie k tomuto úkonu vhodnú osobu,

podľa možnosti zástupcu orgánu obce.

(2)

Predseda senátu upovedomí povinného najmenej päť dní vopred, kedy sa presťahovanie

vykoná. Upovedomí o tom takisto príslušný orgán obce.

(3)

Ustanovenia

§ 343 a 344

sa použijú obdobne.

§ 342

(1)

Ak ukladá rozhodnutie, výkon ktorého sa navrhuje, aby povinný vypratal nehnuteľnosť

alebo miestnosť, za ktoré nie je potrebné poskytnúť náhradu, uskutoční sa výkon rozhodnutia

tak, že predseda senátu urobí opatrenie, aby sa z vypratávaného objektu odstránili

veci patriace povinnému a príslušníkom jeho rodiny, ako aj veci, ktoré síce patria

niekomu inému, ale sú so súhlasom povinného umiestnené vo vypratávanom alebo na vypratávanom

objekte.

(2)

Predseda senátu urobí opatrenie, aby boli z vypratávaného objektu vykázaní povinný

a všetci, ktorí sa tam zdržujú na základe práva povinného.

(3)

Predseda senátu upovedomí povinného najmenej päť dní vopred, kedy sa bude vypratávanie

vykonávať. Upovedomí o tom takisto príslušný orgán obce.

§ 343

(1)

Veci odstránené z vypratávaného objektu odovzdajú sa povinnému alebo niektorému z

plnoletých príslušníkov jeho rodiny.

(2)

Ak nie je prítomný pri vypratávaní nikto, kto by mohol veci prevziať, alebo ak sa

prevzatie vecí odmieta, veci sa spíšu a dajú sa do úschovy orgánu obce. Predseda senátu

upovedomí povinného o tom, že jeho veci boli dané do úschovy.

§ 344

(1)

Ak si povinný nevyzdvihne veci na orgáne obce do šiestich mesiacov odo dňa, keď boli

uschované, predajú sa na návrh orgánu obce podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí.

(2)

Výťažok predaja vyplatí súd povinnému po zrážke trov úschovy a trov predaja.

§ 345

(1)

Ak ukladá rozhodnutie, výkon ktorého sa navrhuje, aby povinný vydal alebo dodal oprávnenému

vec, postará sa predseda senátu o výkon rozhodnutia tým, že dá odobrať vec so všetkým,

čo k nej patrí, povinnému a odovzdá ju oprávnenému.

(2)

Ak na užívanie odobranej veci treba listinu, odoberie sa i táto listina povinnému

a odovzdá sa oprávnenému spolu s vecou, ktorá sa odobrala povinnému.

(3)

Nariadenie výkonu rozhodnutia doporučí povinnému vykonávateľ pri odobratí veci. Súd

upovedomí oprávneného o čase výkonu vopred. Odobratie veci sa nevykoná, ak nebude

pri ňom prítomný oprávnený alebo jeho zástupca. Vykonávateľ uskutočňujúci odobratie

veci priberie na to vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu orgánu obce.

(4)

Ak to vyžaduje účel výkonu rozhodnutia, je ten, kto uskutočňuje výkon, oprávnený

urobiť osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných miestností povinného,

kde je podľa dôvodného predpokladu vec, ktorú má povinný vydať alebo dodať oprávnenému;

za tým účelom je oprávnený vymôcť si do bytu povinného alebo do inej miestnosti povinného

prístup.

§ 346

Ak má vec, ktorú treba povinnému odobrať, u seba niekto iný, vyzve ho súd, aby ju

oprávnenému vydal. Ak sa vec nevydá dobrovoľne, použijú sa na návrh oprávneného primerané

ustanovenia o výkone rozhodnutia prikázaním pohľadávky.

§ 347

(1)

Ak sa nepodarí odobrať vec určenú v nariadení výkonu rozhodnutia a ak si možno vec

rovnakého druhu a rovnakej akosti zadovážiť inak, predseda senátu vyzve oprávneného,

aby si ju zadovážil na trovy a nebezpečenstvo povinného.

(2)

Povinnému môže súd uložiť, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému vopred. Výkon

tohto rozhodnutia sa potom uskutoční na návrh oprávneného niektorým zo spôsobov uvedených

v prvej až štvrtej hlave tejto časti.

§ 348

(1)

Ak vykonávané rozhodnutie ukladá, aby sa spoločná hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť

predala a jej výťažok sa rozdelil medzi spoluvlastníkov, vykoná sa predaj podľa ustanovení

o predaji hnuteľných vecí alebo nehnuteľností.

(2)

Výťažok predaja spoločnej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti vyplatí súd všetkým

bývalým spoluvlastníkom podľa výšky ich podielov. Pri nehnuteľnostiach použijú sa

primerané ustanovenia

§ 337

.

(3)

Ak sa nepodarí spoločnú hnuteľnú vec alebo nehnuteľnosť predať, predseda senátu zastaví

výkon rozhodnutia.

§ 349

(1)

Ak vykonávané rozhodnutie ukladá, aby sa spoločná hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť

rozdelila inak než predajom, predseda senátu určí pri nariadení výkonu rozhodnutia,

ako sa výkon uskutoční. K uskutočneniu výkonu rozhodnutia priberie sa vhodná osoba,

podľa možnosti zástupca orgánu obce.

(2)

Ak je to potrebné, najmä ak treba presne určiť, prípadne vytýčiť hranice pozemkov,

priberie predseda senátu k rozdeleniu znalca.

§ 350

(1)

Ak vykonávané rozhodnutie ukladá, aby povinný podľa neho vykonal pre oprávneného

nejakú prácu, ktorú môže vykonať i niekto iný než povinný, povolí súd oprávnenému,

aby si dal prácu, o ktorú ide, vykonať niekým iným alebo si ju vykonal sám, a to na

trovy povinného.

(2)

Povinnému môže súd uložiť, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému vopred. Výkon

tohto rozhodnutia sa uskutoční potom na návrh oprávneného niektorým zo spôsobov určených

na uspokojenie peňažných pohľadávok.

§ 351

(1)

Ak vykonávané rozhodnutie ukladá inú povinnosť, uloží súd za každé porušenie tejto

povinnosti povinnému pokutu. Výšku pokuty súd stupňuje až do úhrnnej sumy 100 000

Kčs. Pokuty pripadajú štátu.

(2)

Zaplatením pokút sa povinný neoslobodzuje od zodpovednosti za škodu.

(3)

Ak povinný porušením uloženej mu povinnosti spôsobí zmenu stavu, ktorý predpokladá

vykonávané rozhodnutie, dá súd privolenie, aby sa oprávnený postaral o obnovenie predošlého

stavu na trovy povinného. Rozhodnutie o zaplatení uvedených trov sa vykoná na návrh

oprávneného niektorým zo spôsobov určených na uspokojenie peňažných pohľadávok. Súd

môže urobiť vhodné opatrenia, aby oprávnenému dopomohol k obnoveniu predošlého stavu.

§ 355

Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon i pre konania začaté pred jeho

účinnosťou. Právne účinky zákonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou tohto zákona,

zostávajú zachované.

§ 356

(1)

Pre lehoty, ktoré sa v deň, keď tento zákon nadobudol účinnosť, ešte neskončili,

platia ustanovenia tohto zákona.

(2)

Ak však zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.

(3)

Lehota na podanie sťažnosti pre porušenie zákona sa neskončí skôr ako šesť mesiacov

odo dňa, keď tento zákon nadobudol účinnosť.

§ 357

Na platobné rozkazy vydané pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, použijú

sa doterajšie predpisy.

§ 358

Konania v nájomných veciach začaté pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť,

dokončia sa podľa doterajších predpisov.

§ 359

Pokiaľ odo dňa, keď tento zákon nadobudol účinnosť, patrí súdu ešte rozhodovať o príkazoch

na vypratanie, vydaných národnými výbormi, rozhodne o nich podľa doterajších predpisov.

§ 360

(1)

Ak sa pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, začalo konanie na súde dosiaľ

vecne príslušnom, pokračuje v konaní tento súd a pre ďalší postup sa použijú doterajšie

predpisy.

(2)

Obdobne sa postupuje, ak vec patrí do právomoci štátneho notárstva, s výnimkou veci

súdnej úschovy.

§ 361

(1)

Dosiaľ neskončené veci súdnej úschovy postúpi súd príslušnému štátnemu notárstvu

a upovedomí účastníkov i uschovávateľa, že konanie v budúcnosti vedie a o vydaní predmetu

úschovy rozhoduje štátne notárstvo.

(2)

Dokiaľ uschovávateľ nebude takto upovedomený, vedie konanie súd podľa doterajších

predpisov.

§ 362

(1)

Poručenské veci a opatrovnícke veci týkajúce sa majetku dieťaťa prenášajú sa dňom,

keď tento zákon nadobudol účinnosť, z národných výborov na súdy.

(2)

Národné výbory postúpia neodkladne spisy týkajúce sa vecí uvedených v odseku 1 príslušnému

okresnému súdu.

§ 363

(1)

O žiadostiach na povolenie uzavretia manželstva maloletým a osobám postihnutým duševnou

poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutým, o ktorých národný výbor právoplatne

nerozhodol pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, rozhodne súd.

(2)

Národné výbory postúpia žiadosti uvedené v odseku 1 neodkladne príslušnému okresnému

súdu.

§ 364

V konaní o zadržanie v ústave súd od účinnosti novej úpravy tohto konania nepokračuje;

do tohto času súd rozhoduje o zadržaní v ústave podľa doterajších ustanovení.

§ 365

Exekučné tituly vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona sú podkladom pre výkon rozhodnutia

podľa tohto zákona, i keď ich tento zákon za podklad výkonu rozhodnutia nepovažuje.

§ 366

Nariadenie exekúcie, ku ktorému došlo pred dňom účinnosti tohto zákona, má účinky

nariadenia výkonu rozhodnutia. V konaní sa ďalej postupuje podľa tohto zákona, ak

nie je ustanovené inak.

§ 366c

(1)

Dražobná vyhláška sa doručí

a)

oprávnenému, povinnému, spoluvlastníkovi a každému, kto má k nehnuteľnosti vecné

alebo predkupné právo, ak sú zjavené zo spisov alebo z evidencie nehnuteľností,

b)

orgánom, ktoré vyrubujú a vymáhajú dane a verejné dávky a poistné nemocenského poistenia,

c)

úradom uvedeným v

§ 335 ods. 4

.

(2)

Osobám uvedeným v odseku 1 písm. a) sa doručí do vlastných rúk.

(3)

Súd vyvesí dražobnú vyhlášku na úradnej tabuli súdu a požiada miestny orgán územnej

samosprávy, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, aby podstatný obsah vyhlášky uverejnil

v mieste obvyklým.

(4)

Ak sa oprávnený z predkupného práva prihlási neskôr, doručí sa mu dražobná vyhláška

do vlastných rúk tak, aby k doručeniu došlo ešte pred začatím dražby.

§ 367

(1)

Zexekovovanie peňažnej pohľadávky a platu, ku ktorému došlo pred účinnosťou tohto

zákona, má účinky nariadenia výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy, prípadne prikázaním

pohľadávky povinného, ktoré sa platiteľovi mzdy, prípadne dlžníkovi povinného doručilo.

(2)

Platiteľ mzdy, ktorý vykonáva zrážky zo mzdy povinného na základe exekúcie na plat

povolenej pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, môže po účinnosti tohto zákona

postupovať pri vykonávaní zrážok podľa nových ustanovení. Len čo mu súd doručí uznesenie,

v ktorom ho vyzve, aby pri ďalšom vykonávaní zrážok postupoval podľa ustanovení tohto

zákona, je platiteľ mzdy povinný tak urobiť.

§ 368

(1)

Ak bola pred dňom účinnosti tohto zákona povolená exekúcia vyprataním bytu, dokončí

sa podľa doterajších predpisov.

(2)

Ak ukladá rozhodnutie súdu vydané pred dňom účinnosti tohto zákona povinnosť vypratať

byt, za ktorý treba poskytnúť náhradu, je vykonateľné, až keď sa právoplatne poskytol

náhradný byt, prípadne náhradné ubytovanie tam, kde stačí poskytnúť náhradné ubytovanie.

§ 369

Nariadené exekúcie na nehnuteľné veci sa dokončia podľa doterajších predpisov.

§ 370

Exekučné likvidácie nariadené pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, dokončia

sa podľa doterajších predpisov.

§ 371

(1)

Pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokoja sa pri výkone rozhodnutia podľa získaného

poradia pred ostatnými pohľadávkami, i keď neboli priznané rozhodnutím alebo zmierom,

ktoré môžu byť podkladom výkonu rozhodnutia podľa tohto zákona.

(2)

Pri výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti sa doručí známym veriteľom pohľadávok

zabezpečeným záložným právom, ako aj pohľadávok práv z vecných bremien, vyhláška vydaná

podľa

§ 337 ods. 2

. Tieto pohľadávky sa uspokoja spolu s pohľadávkami, v prospech ktorých bolo na štátnom

notárstve zaregistrované obmedzenie prevodu nehnuteľnosti (

§ 337 ods. 2

). Pohľadávky daní a poplatkov, pokiaľ majú záložné právo na nehnuteľnosti, uspokoja

sa pritom vždy prednostne.

§ 372

Ak zákon ustanovuje, že záložný veriteľ môže požiadať súd o vykonanie predaja zálohu,

použijú sa primerane ustanovenia o výkone rozhodnutia predajom hnuteľných vecí.

§ 373

Ministerstvo spravodlivosti upraví vyhláškou výkon rozhodnutia zrážkami z pracovnej

odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, ako aj chovancov

v domovoch mládeže.

§ 374

(1)

Ministerstvá spravodlivosti republík sa splnomocňujú vydať všeobecne záväzným právnym

predpisom spravovací poriadok pre okresné a krajské súdy, ktorý podrobnejšie upraví

pre vybavovanie občianskoprávnych vecí organizáciu práce a úlohy pracovníkov pri výkone

súdnictva, postup súdov pri výkone rozhodnutí, kancelárske práce na súdoch včítane

správnej agendy.

Najmä v ňom môžu ustanoviť,

a)

ktoré jednoduché úkony zverené predsedovi senátu môžu vykonávať justiční čakatelia

alebo administratívni pracovníci,

b)

v ktorých prípadoch sú pracovníci súdov oprávnení overiť pravosť podpisu na listinách

a správnosť odpisov listín,

c)

kedy možno upustiť od prítomnosti zapisovateľa pri pojednávaní pred súdom a akým

spôsobom treba v takých prípadoch zaznamenať obsah pojednávania,

d)

aké nevyhnutné trovy sa uhrádzajú osobám zúčastneným na konaní.

(2)

Predseda senátu, ktorému je inak vec podľa rozvrhu práce prikázaná, si môže vyhradiť

vybavovanie určitých vecí zverených justičným čakateľom alebo administratívnym pracovníkom,

a to buď vôbec, alebo v jednotlivých prípadoch.

(3)

Ak sa podá odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré vydal justičný čakateľ alebo poverený

administratívny pracovník, môže mu úplne vyhovieť predseda senátu. Jeho rozhodnutie

sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa a možno ho napadnúť odvolaním.

§ 375

Zrušujú sa

1.

zákon č.

142/1950 Zb.

o konaní v občianskoprávnych veciach (Občiansky súdny poriadok) v znení neskorších

predpisov;

2.

zákon č.

68/1952 Zb.

, ktorým sa mení a dopĺňa

Občiansky súdny poriadok

;

3.

§ 6 ods. 2 zákona č. 84/1952 Zb. o organizácii peňažníctva;

4.

§ 7 zákona č. 85/1952 Zb. o poisťovníctve;

5.

§ 57 až 60 zákona č. 115/1953 Zb. o autorskom práve;

6.

zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č.

57/1955 Zb.

o urýchlenom vymáhaní pohľadávok na úhradu osobných potrieb maloletých detí;

7.

zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č.

63/1955 Zb.

o súdnej exekúcii odpísaním z účtu v peňažnom ústave;

8.

zákon č.

46/1959 Zb.

o zmene právomoci súdov a o zmene a doplnení niektorých ustanovení z odboru súdnictva

a štátnych notárstiev;

9.

vládne nariadenie č.

175/1950 Zb.

o potvrdeniach potrebných pre oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov a pre

ustanovenie zástupcu;

10.

vládne nariadenie č.

176/1950 Zb.

o spôsobe a rozsahu exekúcie proti družstvám a iným právnickým osobám;

11.

vládne nariadenie č.

177/1950 Zb.

o odhadoch nehnuteľných vecí;

12.

nariadenie ministra spravodlivosti č.

178/1950 Zb.

, ktorým sa pre určenie súdnej príslušnosti ustanovuje, čo sa niektorých právnických

osôb rozumie organizačne nižšou správou;

13.

nariadenie ministra spravodlivosti č.

180/1950 Zb.

o exekúcii na peňažné pohľadávky a plat;

14.

nariadenie ministra spravodlivosti č.

95/1952 Zb.

, ktorým sa vydáva spravovací poriadok pre súdy;

15.

nariadenie ministra spravodlivosti č.

12/1953 Zb.

o rozsahu a podmienkach prípustnosti exekúcie na pohľadávky z dodávok poľnohospodárskych

výrobkov štátu;

16.

vyhláška ministra spravodlivosti č. 356/1952 Ú. l. (č. 409/1952 Ú. v.), ktorou sa

vypočítavajú právnické osoby požívajúce ochranu v exekúcii a príslušné dozorné orgány;

17.

vyhláška ministra spravodlivosti č. 149/1958 Ú. l. (Ú. v.) o rozsahu prípustnosti

exekúcie na pracovnú odmenu osôb, na ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody, a

chovancov výchovní dorastu v znení vyhlášky ministra spravodlivosti č. 34/1961 Zb.;

18.

nariadenie ministra spravodlivosti č.

41/1960 Zb.

o sídlach a obvodoch ľudových súdov a sídlach a obvodoch krajských súdov.

§ 376

Účinnosť zákona

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964.

Zákon č.

36/1967 Zb.

zo 6. apríla 1967 o znelcoch a tlmočníkoch nadobudol účinnosť 1. júlom 1967, zákon

č. 158/1969 Zb. z 18. decembra 1969, ktorým sa dopĺňajú a menia

Občiansky súdny poriadok

, notársky poriadok a zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nadobudol

účinnosť 1. januárom 1970, zákon č. 49/1973 Zb. z 26. apríla 1973, ktorým sa mení

a dopĺňa

Občiansky súdny poriadok

, nadobudol účinnosť 1. júlom 1973, zákon č. 20/1975 Zb. z 26. marca 1975, ktorým

sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie ustanovenia

Zákonníka práce

, nadobudol účinnosť 1. júlom 1975, zákon č. 133/1982 Zb. z 10. novembra 1982, ktorým

sa mení a dopĺňa

Občiansky súdny poriadok

, nadobudol účinnosť 1. januárom 1983, zákon č.

180/1990 Zb.

zo 4. mája 1990 o zmenách predpisov o nemocenskom a sociálnom zabezpečení a materskom

príspevku a niektorých ďalších predpisov nadobudol účinnosť 1. júlom 1990, zákon č.

328/1991 Zb.

z 11. júla 1991 o konkurze a vyrovnaní nadobudol účinnosť 1. októbrom 1991 a zákon

č. 519/1991 Zb. z 5. novembra 1991, ktorým sa mení a dopĺňa

Občiansky súdny poraidok

a notársky poriaodok, nadobudol účinosť 1. januárom 1992.