VYHLÁŠKA 6/1963 Z. z. k zákonu o devízovom hospodárstve

§ 1

Výnimky zo zákazu vývozu a dovozu československých peňazí

(1)

Devízoví tuzemci, ktorí cestujú do cudziny na cestovný pas alebo iný obdobný doklad,

nie však na vysťahovalecký pas, smú, ak nejde o prípady uvedené v odseku 2, vyviezť

na osobu najviac 300,- Kčs, ak si dajú vývoz týchto peňazí potvrdiť colnicou.

*)

Tieto peniaze nesmú sa v cudzine použiť a osoby, ktoré ich vyviezli, sú povinné pri

návrate colnici preukázať, že ich dovážajú späť.

*)

(2)

Devízoví tuzemci, ktorí pracujú v cudzine, a devízoví cudzozemci, ktorí pracujú v

tuzemsku, smú vyvážať v pohraničnom styku najviac 10,- Kčs na osobu pod podmienkou,

že tieto peniaze v cudzine nepoužijú a dovezú ich späť.

(3)

Na zberateľské alebo pamiatkové účely možno vyvážať československé peniaze vzaté

z obehu a platné československé mince len s povolením Štátnej banky československej

(ďalej len „Štátna banka“).

§ 2

Vývoz a dovoz platobných dokumentov znejúcich na československú menu

Bez povolenia Ministerstva financií (

§ 2 ods. 3 zákona

) smú

a)

devízoví cudzozemci v cestovnom styku dovážať a vyvážať platobné dokumenty (šeky,

zmenky, poukážky, poverovacie listy a iné platobné príkazy) znejúce na československé

koruny a vystavené v cudzine na Štátnu banku,

b)

devízoví tuzemci a cudzozemci v cestovnom styku dovážať a vyvážať platobné dokumenty

znejúce na československé koruny a vystavené Štátnou bankou na peňažné ústavy v cudzine,

s ktorými je v styku (ďalej len „zahraniční korešpondenti“),

c)

československé podniky zahraničného obchodu vyvážať a dovážať platobné dokumenty

znejúce na československé koruny, ak sa týkajú ich obchodov.

§ 3

Vývoz cudzozemských peňazí a platobných dokumentov znejúcich na cudziu menu

(1)

Bez povolenia Ministerstva financií [

§ 2 ods. 4 písm. a) zákona

] smú

a)

devízoví cudzozemci v cestovnom styku vyviezť

aa) cudzozemské peniaze a platobné dokumenty znejúce na cudziu menu, ak preukážu potvrdením

colnice, nie starším ako 3 mesiace, že ich doviezli,

bb) platobné dokumenty vydané v cudzine a znejúce na meno cestujúceho a cudziu menu,

b)

devízoví tuzemci a cudzozemci v cestovnom styku vyviezť

aa) cudzozemské peniaze, ak preukážu potvrdením Štátnej banky, nie starším ako 3 mesiace,

že im ich vydala,

bb) platobné dokumenty znejúce na meno cestujúceho a na cudziu menu a vystavené Štátnou

bankou na jej zahraničných korešpondentov.

(2)

Šeky a akreditívy znejúce na meno a na cudziu menu je dovolené vyvážať bez povolenia

Ministerstva financií [

§ 2 ods. 4 písm. a) zákona

], ak boli vystavené Štátnou bankou na jej zahraničných korešpondentov a ak nie sú

opatrené rubopisom.

(3)

Československé podniky zahraničného obchodu smú bez povolenia Ministerstva zahraničného

obchodu [

§ 2 ods. 4 písm. a) zákona

] vyvážať platobné dokumenty znejúce na cudziu menu, ak sa týkajú ich obchodov.

§ 4

Dovoz cudzozemských peňazí a platobných dokumentov znejúcich na cudziu menu

Dovoz cudzozemských peňazí a platobných dokumentov znejúcich na cudziu menu je voľný.

Devízoví cudzozemci sú však povinní dať si pri prestupe štátnej hranice ich dovoz

potvrdiť colnými orgánmi. Ministerstvo financií môže v dohode s Ministerstvom zahraničného

obchodu určiť, kedy takýto dovoz nie je potrebné potvrdzovať, prípadne ktoré doklady

vystavené cudzozemskými orgánmi sa uznávajú za potvrdenie dovozu.

§ 5

Výmena cudzozemských peňazí a honorovanie platobných dokumentov znejúcich na cudziu

menu v tuzemsku

(1)

Cudzozemské peniaze vymieňa a platobné dokumenty znejúce na cudziu menu honoruje

Štátna banka.

(2)

Devízovým cudzozemcom môžu vymieňať nimi dovezené cudzozemské peniaze a honorovať

platobné dokumenty znejúce na cudziu menu za podmienok určených Ministerstvom financií

aj ďalšie peňažné ústavy, cestovné a dopravné podniky, colnice a iné miesta, ktoré

Ministerstvo financií poverí. Devízoví cudzozemci sú povinní výmenu nimi dovezených

cudzozemských peňazí a honorovanie platobných dokumentov preukázať colnici pri návrate

z Československa potvrdením Štátnej banky alebo miest uvedených v predchádzajúcej

vete.

§ 6

Vývoz drahých kovov, drahokamov, perál a výrobkov z nich

(1)

Bez povolenia Ministerstva financií [

§ 2 ods. 4 písm. b) zákona

] smú v cestovnom styku

a)

devízoví tuzemci a cudzozemci vyviezť tieto výrobky z drahých kovov

aa)

jedny náramkové hodinky alebo hodinky s retiazkou,

bb)

dva prstene bez drahokamov,

cc)

dvoje okuliare,

dd)

strieborné výrobky bez drahokamov do 500 gramov úhrnnej váhy,

ee)

drobné výrobky zo zlata bez drahokamov do 20 gramov úhrnnej váhy,

b)

devízoví tuzemci vyviezť tieto výrobky z drahých kovov

aa)

jeden prsteň s drahokamom,

bb)

jedny náušnice s drahokamom,

ak si dajú vývoz týchto výrobkov potvrdiť colnicou; pri návrate sú povinní colnici

preukázať, že ich dovážajú späť,

*)

c)

devízoví cudzozemci vyviezť výrobky z drahých kovov, drahokamov a perál, ak preukážu

colným orgánom, že tieto výrobky zakúpili za vymenené cudzozemské peniaze alebo honorované

platobné dokumenty v podniku oprávnenom predávať takýto tovar,

d)

devízoví tuzemci vyviezť drahé kovy (zlato, striebro a platinu), drahokamy, perly

a výrobky z nich, ak preukážu potvrdením colnice, nie starším ako 3 mesiace, že ich

doviezli.

(2)

Československé podniky zahraničného obchodu smú bez povolenia Ministerstva zahraničného

obchodu [

§ 2 ods. 4 písm. b) zákona

] vyvážať drahé kovy, drahokamy, perly a výrobky z nich, ak sú predmetom ich obchodov.

§ 7

Dovoz drahých kovov, drahokamov, perál a výrobkov z nich

(1)

Dovoz drahých kovov, drahokamov, perál a výrobkov z nich je voľný. Devízoví cudzozemci

sú však povinní dať si pri prestupe štátnej hranice ich dovoz potvrdiť colnými orgánmi.

(2)

Povinnosť určená v odseku 1 sa nevzťahuje na predmety uvedené v

§ 6 ods. 1 písm. a)

. Ministerstvo financií môže v dohode s Ministerstvom zahraničného obchodu určiť,

v ktorých ďalších prípadoch nie je potrebné dovoz drahých kovov, drahokamov, perál

a výrobkov z nich potvrdzovať.

§ 8

Predaj dovezených drahých kovov v tuzemsku

Devízoví cudzozemci smú nimi dovezené drahé kovy v tuzemsku predať len v Štátnej banke;

predaj sú povinní pri návrate z Československa colnici preukázať potvrdením Štátnej

banky.

§ 9

Vývoz fondových a iných hodnôt

(1)

Devízoví cudzozemci smú bez povolenia Ministerstva financií [

§ 2 ods. 4 písm. c) zákona

] vyviezť fondové hodnoty (najmä akcie, obligácie, záložné listy, úrokové a dividendové

kupóny a talóny) a vkladné knižky znejúce na cudziu menu, životné poistky, depozitné

potvrdenky a plnomocenstvá na nakladanie s majetkovými hodnotami v cudzine, ak preukážu

colnici potvrdením colných orgánov, nie starším ako 3 mesiace, že ich doviezli.

(2)

Vývoz depozitných potvrdeniek a iných dokumentov znejúcich na meno devízového cudzozemca,

v ktorých sa potvrdzuje, že devízový cudzozemec za svojho pobytu v tuzemsku odovzdal

do úschovy v československých peňažných ústavoch peniaze, cenné papiere alebo vkladné

knižky, je voľný. Vývoz plnomocenstiev vystavených československými podnikmi zahraničného

obchodu a týkajúcich sa ich obchodov je voľný.

§ 10

Dovoz fondových a iných hodnôt

Dovoz hodnôt uvedených v

§ 9 ods. 1

je voľný. Devízoví cudzozemci sú však povinní dať si pri prestupe štátnej hranice

ich dovoz potvrdiť colnými orgánmi. Ministerstvo financií môže v dohode s Ministerstvom

zahraničného obchodu určiť, v ktorých prípadoch nie je nevyhnutné dovoz fondových

a iných hodnôt potvrdzovať.

§ 11

Listové zásielky a úhrada poštou do cudziny a z cudziny

(1)

Listové zásielky do cudziny, ktoré obsahujú hodnoty, na vývoz ktorých je potrebné

povolenie (

§ 2 ods. 3 a 4 zákona

), musia byť pred podaním na poštovú prepravu colne prejednané a opatrené colnou uzáverou.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na zasielanie plnomocenstiev na nakladanie s majetkovými

hodnotami v cudzine; na obálke takejto zásielky musí však odosielateľ uviesť číslo

a dátum devízového povolenia na odoslanie plnomocenstva do cudziny, ak nejde o plnomocenstvá,

vývoz ktorých je voľný (

§ 9 ods. 2, druhá veta

).

(3)

Listové zásielky do cudziny s výnimkou zásielok uvedených v odseku 1 pošta je povinná

predložiť na devízovú kontrolu (

§ 7 ods. 1 zákona

).

(4)

Listové zásielky z cudziny je pošta povinná predložiť po ich vstupe na československé

územie na devízovú kontrolu.

(5)

Devízovú kontrolu listových zásielok vykonávajú orgány Ministerstva financií, ak

nejde o prípady uvedené v

§ 12 ods. 2

.

(6)

Ak vykonal orgán devízovej kontroly prehliadku listovej zásielky podľa ustanovení

§ 7 zákona

, musí na zásielku odtlačiť pečiatku a k odtlačku pripojiť svoju značku.

(7)

Ak zistí orgán devízovej kontroly, že listová zásielka obsahuje tovar podliehajúci

colnému konaniu, odovzdá ju príslušnej colnici na prejednanie.

(8)

Orgány devízovej kontroly musia dbať, aby sa prehliadkami poštová preprava rušila

pokiaľ možno najmenej.

(9)

Je dovolené prijímať úhrady z cudziny aj medzinárodnými poštovými poukážkami. Príjemca

úhrady je povinný oznámiť pošte na jej vyzvanie dôvod úhrady. Vykonávať úhrady do

cudziny medzinárodnými poštovými poukážkami je dovolené len s povolením Ministerstva

financií.

§ 12

Splnomocnenie colných orgánov na vykonávanie devízovej kontroly

(1)

Za účelom účinnejšieho dohľadu nad zachovávaním devízových predpisov v styku s cudzinou

poverujú sa colné orgány prehliadkami (

§ 7 ods. 1 zákona

) batožín, dopravných prostriedkov, iných než listových zásielok, ako aj prehliadkami

osôb prekračujúcich štátne hranice. V prípadoch, v ktorých podľa colných predpisov

platí oslobodenie od colnej prehliadky, nevykonáva sa ani devízová kontrola.

*)

(2)

Ak ide o listové zásielky, poverujú sa ich prehliadkou colné orgány len

a)

v prípadoch uvedených v

§ 11 ods. 1

,

b)

v prípadoch, v ktorých pošta predloží listovú zásielku colným orgánom na colné prejednanie.

§ 13

Vyhlásenie niektorých osôb za devízových cudzozemcov

(1)

Za devízových tuzemcov sa nepovažujú medzinárodné organizácie, aj keď majú svoje

sídlo v tuzemsku.

(2)

Za devízových tuzemcov sa ďalej nepovažujú, aj keď sa zdržujú v tuzemsku dlhšie ako

jeden rok

a)

cudzí štátni príslušníci - členovia diplomatickej misie cudzích zastupiteľských úradov

v Československej socialistickej republike (vedúci misie, členovia diplomatického,

technického, administratívneho a služobného personálu), členovia ich rodín a ich súkromné

služobné osoby, ak sú registrovaní na Ministerstve zahraničných vecí a ak je zaručená

vzájomnosť,

b)

cudzí štátni príslušníci patriaci k personálu medzinárodných organizácií, inštitúcií

alebo orgánov pôsobiacich na území Československej socialistickej republiky a členovia

ich rodín,

c)

cudzí štátni príslušníci patriaci k personálu reprezentácií cudzozemských spoločností

(podnikov) pôsobiacich na území Československej socialistickej republiky a členovia

ich rodín, ak je zaručená vzájomnosť,

d)

cudzí štátni príslušníci zdržujúci sa v Československej socialistickej republike

len prechodne a výhradne len na vykonanie určitých prác (montéri, technickí poradcovia,

znalci a podobne), za účelom štúdia na československých školách, na praxi a školení

alebo na liečení.

§ 14

Povolenie pre devízových tuzemcov zdržujúcich sa v cudzine nakladať s niektorými hodnotami

Devízoví tuzemci, ktorí za svojho pobytu v cudzine získajú za prácu alebo výkony cudziu

menu alebo pohľadávky voči cudzine, smú použiť tieto prostriedky len na úhradu primeraných

výdavkov spojených s ich pobytom v cudzine (najmä na ubytovanie, stravovanie a cestovné

v cudzine) a na nákup predmetov pre primeranú osobnú potrebu, drobných darčekov a

spomienkových predmetov.

§ 15

Otváranie účtov devízových tuzemcov u zahraničných peňažných ústavov

(1)

Devízoví tuzemci smú, ak nejde o prípady uvedené v odseku 3 alebo o hodnoty ohlásené

podľa

§ 21 ods. 1 a 2

, otvárať si účty u zahraničných peňažných ústavov len s povolením Ministerstva financií,

prípadne Ministerstva zahraničného obchodu.

(2)

Otváranie účtov podľa odseku 1 sú devízoví tuzemci povinní ohlásiť Štátnej banke

a na jej žiadosť oznamovať jej potrebné údaje.

(3)

Devízoví tuzemci uvedení v

§ 14

smú získanú cudziu menu ukladať za svojho pobytu v cudzine na účty a vkladné knižky

v cudzine bez povolenia Ministerstva financií, prípadne Ministerstva zahraničného

obchodu. Tým nie sú dotknuté ich povinnosti ustanovené v

§ 5 a 6 zákona

.

§ 16

Úľavy z povinnosti ponuky drahých kovov

(1)

Štátnej banke sa nemusia ponúknuť

a)

drahé kovy pre priemyslové, technické alebo spotrebné účely, ktoré obhospodarujú

socialistické hospodárske organizácie,

b)

drahé kovy v zlomkoch, včítane predtým spracovaného zlata, striebra a platiny, pokiaľ

pochádzajú z výrobkov, ktoré slúžili primeranej osobnej potrebe a pokiaľ sú v držaní

vlastníkov; predtým spracovaným zlatom, striebrom a platinou sa rozumejú poškodené

výrobky z týchto drahých kovov, nie však poškodené v takom stupni, aby sa mohli považovať

za drahý kov v zlomkoch (zlomku),

c)

zlaté a platinové mince neplatné na území Československej socialistickej republiky

aa)

vo verejnej muzeálnej zbierke bez obmedzenia,

bb)

v súkromnej zbierke, ktorej vlastník je riadnym členom Československej numizmatickej

spoločnosti, v množstve najviac 3 kusy toho istého druhu, letopočtu a proveniencie,

cc)

majúce pre ich držiteľov pamiatkovú hodnotu v množstve najviac 3 kusy na osobu,

d)

strieborné mince neplatné na území Československej socialistickej republiky,

aa)

vo verejnej muzeálnej zbierke bez obmedzenia,

bb)

v súkromnej zbierke, ktorej vlastník je riadnym členom Československej numizmatickej

spoločnosti, v množstve najviac 3 kusy toho istého druhu, letopočtu a proveniencie,

cc)

majúce pre ich držiteľov pamiatkovú hodnotu v množstve do 1 kg rýdzej váhy na osobu.

(2)

S drahými kovmi, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie odseku 1 písm. b) až d), smie sa

nakladať len takto

a)

neplatné zlaté a strieborné mince zberateľskej hodnoty smú nadobúdať od súkromných

osôb alebo ich súkromným osobám predávať len podniky, ktoré na to dostanú od Ministerstva

financií osobitné (numizmatické) povolenie; na iné kúpy a predaje takýchto mincí je

potrebné povolenie Ministerstva financií,

b)

neplatné zlaté a strieborné mince smú sa darovať devízovým tuzemcom,

c)

drahé kovy v zlomkoch, predtým spracované zlato, striebro a platina a neplatné mince

z drahých kovov smú devízoví tuzemci predávať predajniam štátneho obchodu povereným

výkupom drahých kovov,

d)

z drahých kovov, ak nejde o zlaté a platinové mince a mince numizmatické, smú si

dať ich vlastníci vyhotoviť predmety z drahých kovov.

§ 17

Iné úľavy

(1)

Povolenie Ministerstva financií podľa ustanovení

§ 6 ods. 4

,

6 a 7 zákona

sa nevyžaduje v týchto prípadoch

a)

na nákup, spracovanie a predaj drahých kovov, pridelených socialistickým hospodárskym

organizáciám na priemyslové, technické alebo spotrebné účely,

b)

na nákup a výmenu zlatých, platinových a strieborných mincí neplatných na území Československej

socialistickej republiky organizáciami obhospodarujúcimi verejné muzeálne zbierky,

c)

na postúpenie pohľadávok voči devízovým cudzozemcom Štátnej banke,

d)

na úhradu daní a poplatkov z pohľadávok devízových cudzozemcov voči tuzemsku,

e)

na úhradu daní a poplatkov z pohľadávok devízových tuzemcov voči cudzine,

f)

na pohostenie devízových cudzozemcov devízovými tuzemcami v ich domácnosti, na zaplatenie

príležitostných obedov, večerí a pod. devízovými tuzemcami za devízových cudzozemcov;

na výdavky organizácií na reprezentáciu v súvislosti s pobytom devízových cudzozemcov

v tuzemsku, avšak len do výšky určenej pre štátne organizácie v predpisoch o reprezentácii,

g)

na prevzatie alebo uznanie záväzku voči cudzine poskytovať úhradu osobných potrieb

zo zákona v obvyklej a primeranej výške,

h)

na robenie poriadku pre prípad smrti o hodnotách, právach a nárokoch v tuzemsku i

v cudzine a na ich nadobudnutie ako dedičstva alebo odkazu,

i)

na úhradu primeranej odmeny a preukázateľných nutných výdavkov cudzozemským splnomocnencom

zastupujúcim devízových tuzemcov pri prejednávaní ich dedičských nárokov alebo predaji

ich nehnuteľností v cudzine za podmienky, že plnomocenstvo pre splnomocnenca bolo

odoslané s povolením Ministerstva financií podľa

§ 2 ods. 4 písm. c) zákona

,

j)

na úhradu dedičstva do cudziny devízovým cudzozemcom, ak im bude nadobudnutie dedičstva

v tuzemsku potvrdené, ak budú uhradené notárske poplatky z dedičstva a ak bude súčasne

zaručená vzájomnosť pri vykonávaní úhrad tohto druhu,

k)

na platenie výdavkov spojených so správou a udržiavaním cudzozemských nehnuteľností

devízových tuzemcov z pohľadávok vzniknutých v cudzine z výnosu týchto nehnuteľností,

ako aj na platenie bežných úrokov a kapitálových splátok hypotekárnych pôžičiek za

podmienky uvedenej v odseku 2,

l)

na platenie nájomného z tuzemských nehnuteľností devízových cudzozemcov na účty nájomného

u tuzemských peňažných ústavov alebo ich správcom, na platenie výdavkov spojených

so správou a udržiavaním nehnuteľností, na platenie hypotekárnych záväzkov viaznúcich

na týchto nehnuteľnostiach a na prevod čistého výnosu nehnuteľnosti na cudzozemský

účet vlastníka,

m)

na prevod cudzozemských účtov medzi tuzemskými peňažnými ústavmi.

(2)

Devízový tuzemec je povinný predložiť do 15. apríla každého roku Ministerstvu financií

alebo organizáciám ním povereným prehľadné zostavenie príjmov z cudzozemskej nehnuteľnosti

a výdavkov za uplynulý rok a dať si uhradiť čistý výnos do tuzemska, prípadne, ak

nie je úhrada možná, ohlásiť, kde je výnos uložený.

§ 18

Povolenie predaja cestovných lístkov do cudziny

Cestovné lístky pre cudzozemský úsek tratí (železničné, lodné, letecké a podobne)

smú predávať československé dopravné podniky (najmä Čedok, Československá dopravná

kancelária, Československé dráhy, Československé aerolínie) na základe povolenia udeleného

týmto podnikom Ministerstvom financií.

§ 19

Používanie spojových prostriedkov v styku s cudzinou

Pri používaní spojových prostriedkov sú devízoví tuzemci povinní v styku s cudzinou

zachovávať čo najväčšiu hospodárnosť.

§ 20

Cudzozemské účty

(1)

Cudzozemským účtom je účet, ktorý sa vedie v československej alebo cudzej mene u

tuzemského peňažného ústavu, a to pre devízového cudzozemca, alebo ktorým je oprávnený

alebo spoluoprávnený disponovať devízový cudzozemec. Takýto účet musí byť označený

ako cudzozemský účet a môže vzniknúť i bez súhlasu vlastníka.

(2)

Platby na cudzozemské účty a platby z nich sa považujú za platby v prospech (na vrub)

devízových cudzozemcov. K takýmto platbám je potrebné povolenie Ministerstva financií,

prípadne Ministerstva zahraničného obchodu. To neplatí, ak ide o prípady uvedené v

odsekoch 3 až 7 a v

§ 17 ods. 1 písm. d)

,

j)

a

l)

alebo ak ide o dobropisy úhrad z cudziny na krytie dlžného zostatku cudzozemských

účtov vedených v československých korunách.

(3)

Čisté výnosy nehnuteľností v tuzemsku patriace devízovým cudzozemcom smú sa skladať

na ich cudzozemské účty bez povolenia Ministerstva financií s podmienkou, že peňažnému

ústavu bude predložené riadne vyúčtovanie za obdobie, ktorého sa dobropis týka.

(4)

Úhrady dedičstiev devízových cudzozemcov v tuzemsku smú sa skladať na cudzozemské

účty vlastníkov bez povolenia Ministerstva financií na základe uznesenia štátneho

notárstva a len do výšky určenej týmto uznesením.

(5)

Devízoví cudzozemci môžu mať u Štátnej banky cudzozemské účty, ktoré vznikajú bez

povolenia Ministerstva financií, prípadne Ministerstva zahraničného obchodu

a)

v cudzej mene dotáciou cudzej meny alebo prevodmi z iných účtov vedených v tej istej

mene,

b)

v československých korunách dotáciou cudzej meny prepočítanej na československé koruny

alebo prevodmi československých korún z clearingových účtov. S kreditnými zostatkami

smie sa voľne nakladať na úhrady do cudziny alebo do tuzemska. O platbách v inej cudzej

mene, než je mena účtu alebo v československých korunách, ako i o úhradách do cudziny

v inej mene, než je mena účtu, rozhoduje Štátna banka.

(6)

Zahraničné banky môžu mať v Štátnej banke transferové účty vedené v československých

korunách. Tieto účty vznikajú bez povolenia Ministerstva financií, prípadne Ministerstva

zahraničného obchodu dotáciou cudzej meny danej k dispozícii Štátnej banke, prevodmi

z iných transferových účtov toho istého druhu alebo dobropismi na základe povolenia

Ministerstva financií, prípadne Ministerstva zahraničného obchodu. S kreditnými zostatkami

transferových účtov možno voľne nakladať do tuzemska, na kúpu cudzej meny, z ktorej

vznikli, a na prevody na transferové účty toho istého druhu. O úhradách do cudziny

v inej cudzej mene, než akou bol účet dotovaný, rozhoduje Štátna banka.

(7)

Devízoví cudzozemci môžu mať v Štátnej banke cudzozemské účty dotované cudzou menou

alebo československými korunami, ktoré získali na základe povolenia Ministerstva financií,

prípadne Ministerstva zahraničného obchodu, a smú s týmito účtami voľne nakladať na

úhrady osobných výdavkov v tuzemsku. O úhradách do cudziny rozhoduje Ministerstvo

financií, prípadne Ministerstvo zahraničného obchodu. Ak bol takémuto účtu pri jeho

vzniku priznaný charakter transferového účtu, postupuje sa podľa odseku 5.

(8)

Peňažné ústavy smú voľne zúčtovať na cudzozemských účtoch svoje odmeny a výdavky

spojené s vedením týchto účtov, ako aj odmeny a výdavky z bežných bankových transakcií

vykonávaných pre majiteľa účtu, ak boli tieto transakcie povolené alebo povoleniu

nepodliehajú, a ďalej smú na cudzozemských účtoch voľne účtovať záverečné kontokorentné

položky.

(9)

Cudzozemským účtom je taktiež depozitný účet, ktorý sa vedie v tuzemskom peňažnom

ústave pre devízového cudzozemca alebo ktorým je oprávnený alebo spoluoprávnený disponovať

devízový cudzozemec, ak sú predmetom úschovy hodnoty uvedené v

§ 3 ods. 1 písm. a)

,

§ 6 ods. 1

a

§ 9 ods. 1

. Takýto účet musí byť označený ako cudzozemský účet. Na otvorenie, vedenie a nakladanie

s týmto cudzozemským účtom je potrebné predchádzajúce povolenie Ministerstva financií.

§ 21

Hlásenie pohľadávok voči cudzine, ako aj iných hodnôt

(1)

Ministerstvo financií vedie evidenciu

a)

pohľadávok, záväzkov a nárokov na peňažné plnenia z akéhokoľvek dôvodu voči cudzine,

pokiaľ vznikli po 31. decembri 1948 a patria organizáciám samostatne devízove plánujúcim,

b)

nehnuteľností v cudzine v správe organizácií socialistického sektora,

c)

fondových hodnôt a majetkových účastí devízových tuzemcov v cudzine a devízových

cudzozemcov v tuzemsku.

(2)

Evidenciu ostatných hodnôt uvedených v

§ 6 ods. 1 zákona

vedie Ústredný likvidátor peňažných ústavov a podnikov v Prahe (ďalej len „Ústredný

likvidátor“), a pokiaľ ide o evidenciu týkajúcu sa Slovenska, Oblastný likvidátor

peňažných ústavov a podnikov v Bratislave (ďalej len „Oblastný likvidátor“). Ministerstvo

financií môže poveriť tieto organizácie viesť evidenciu aj niektorých hodnôt uvedených

v odseku 1.

(3)

Hlásenia a iné podania o hodnotách uvedených v

§ 6 ods. 1 zákona

podávajú devízoví tuzemci u organizácií, ktoré vedú o týchto hodnotách evidenciu

(odsek 1 a 2). To platí i v prípadoch, v ktorých socialistické organizácie tieto hodnoty

nadobudli alebo ich prevzali do držby alebo správy na základe zákona, rozhodnutia

súdu alebo iného orgánu.

(4)

Hlásenia sa podávajú na predpísaných tlačivách, ktoré obsahujú bližšie ustanovenia

a pokyny pre hlásenia.

*)

(5)

Evidenciu a hlásenie pohľadávok a záväzkov patriacich podľa zákona do pôsobnosti

Ministerstva zahraničného obchodu upravujú predpisy tohto ministerstva.

§ 22

Hlásenia majetkoprávnych sporov s cudzinou

(1)

Devízoví tuzemci sú povinní ohlásiť právne spory, ktoré sa týkajú majetkových hodnôt

uvedených v

§ 6 ods. 1 zákona

. To neplatí vtedy, ak ide o prípady patentovej, známkovej a vzorovej ochrany, licenčné

platby každého druhu, platby za technickú dokumentáciu, zlepšovacie návrhy a objavy,

ako aj obdobné prípady, pre ktoré je príslušné Ministerstvo zahraničného obchodu

**)

, alebo ak je devízovým tuzemcom podnik zahraničného obchodu.

(2)

Spormi uvedenými v odseku 1 sa rozumie konanie pred tuzemskými alebo cudzozemskými

súdmi, rozhodcami, správnymi orgánmi alebo inými orgánmi, v ktorých devízový tuzemec

vystupuje ako žalobca, žalovaný alebo iný účastník.

(3)

Ohlasovaciu povinnosť treba splniť

a)

pred začatím sporu, ak sa má spor začať na podnet devízového tuzemca,

b)

len čo sa devízový tuzemec dozvie, že sa začal z podnetu devízového cudzozemca spor,

v ktorom má vystupovať ako žalovaný alebo iný účastník.

(4)

Hlásenia sa podávajú u Ústredného likvidátora alebo Oblastného likvidátora listom,

v ktorom musí byť uvedené aj stručné opísanie skutkovej podstaty.

(5)

Na výzvu Ministerstva financií, urobenú prípadne prostredníctvom Ústredného (Oblastného)

likvidátora, sú devízoví tuzemci povinní oznamovať o začatých majetkoprávnych sporoch

s cudzinou bližšie údaje.

§ 23

Devízová pôsobnosť vo veciach dopravy

Devízová pôsobnosť vo veciach dopravy (železničnej, lodnej, leteckej a automobilovej)

s výnimkou povoľovania a úpravy predaja cestovných a lodných lístkov do cudziny (

§ 18

) prislúcha Ministerstvu zahraničného obchodu.

§ 24

Všeobecné povolenia

(1)

Ministerstvo financií a Ministerstvo zahraničného obchodu vo svojej pôsobnosti môžu

socialistickej organizácii, ktorá pre svoju činnosť opätovne vyžaduje povolenie podľa

zákona, udeliť ho ako všeobecné povolenie. Takéto povolenie musí obsahovať presne

vymedzený obsah a rozsah poskytovanej úľavy, podmienky, za ktorých sa úľava udeľuje,

najmä kontrolné podmienky, deň, do ktorého povolenie platí, a výhradu odvolania.

(2)

Platné všeobecné povolenia udelené podľa § 23 vyhlášky č. 191/1958 Ú. l. (Ú. v.)

sa považujú za všeobecné povolenia udelené podľa odseku 1.

§ 25

Splnomocnenie iných miest

Úlohami prislúchajúcimi podľa ustanovení tejto vyhlášky Štátnej banke môžu byť poverené

na základe splnomocnenia podľa ustanovenia

§ 7a ods. 3 zákona

aj iné miesta (napr. Živnostenská banka, n. p.).

§ 26

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa vyhláška ministra financií č. 191/1958 Ú. l. (Ú. v.) k zákonu o devízovom

hospodárstve.

§ 27

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.