VYHLÁŠKA 69/2024 Z. z. o územnotechnických požiadavkách na výstavbu

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje územnotechnické požiadavky na výstavbu pri spracovaní územnoplánovacej

dokumentácie a územnoplánovacích podkladov.

§ 2

Všeobecné požiadavky

(1)

Všeobecnou požiadavkou je

a)

dodržiavanie požiadaviek a obmedzení vyplývajúcich z právnych predpisov chrániacich

verejné záujmy a regulatívov pre rozvoj územia podľa záväznej časti územného plánu

a požiadaviek ustanovených v tejto vyhláške,

b)

určenie účelného priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, ktoré

zabezpečí súlad verejných a súkromných záujmov rozvoja územia pri zachovaní hodnôt

územia, jeho priestorovo-funkčných celkov alebo jeho častí a pozemkov,

c)

určenie podmienok usporiadania pri ktorom nedochádza k zhoršeniu kvality a hodnoty

územia, jednotlivých druhov funkčného využívania územia,

d)

určenie prípustného spôsobu funkčného využívania územia a intenzity využívania územia,

e)

určenie zodpovedajúcej dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry,

f)

určenie ochranného pásma, bezpečnostného pásma alebo ochranného územia, v ktorých

sa zakazuje činnosť alebo obmedzuje činnosť, ktorá by mohla obmedziť funkcie, pre

ktoré bolo ochranné pásmo, bezpečnostné pásmo alebo ochranné územie vymedzené, alebo

ohroziť zdravie obyvateľstva,

g)

určenie bezbariérovej prístupnosti verejných priestorov a funkčných území a ich vzájomného

bezbariérového prepojenia dopravnou infraštruktúrou alebo

h)

určenie zodpovedajúcej zelenej infraštruktúry a krajinnej infraštruktúry v území,

ktorá zabezpečuje adaptačné a mitigačné opatrenia v súvislosti s klimatickou krízou.

(2)

V územnom pláne zóny pri určovaní podrobnejšieho funkčného a priestorového využívania

pozemkov sa územie člení na pozemky, ktoré sú určené na zastavanie stavbami s regulatívmi

priestorového usporiadania a funkčného využívania každého pozemku, a na pozemky, ktoré

nie sú určené na zastavanie stavbami, s regulatívmi priestorového usporiadania a funkčného

využívania každého pozemku.

§ 3

Priestorové usporiadanie územia

(1)

Pri usporiadaní územia sa zachováva a vytvára súlad medzi stavbami a voľnými priestormi

na účel tvorby urbanistickej štruktúry s uplatnením zásad priestorovej kompozície

so zreteľom na prírodné a kultúrnohistorické hodnoty existujúcich štruktúr.

(2)

Pri tvorbe urbanistickej štruktúry sa zabezpečuje

a)

zachovanie a vytváranie kompozičných prvkov v území,

b)

zachovanie a navrhovanie priehľadov a výhľadov v území,

c)

zachovanie a vytváranie panorámy a siluety obce,

d)

zachovanie a rešpektovanie prvkov ekologickej stability,

e)

vytváranie verejných priestorov,

f)

prevetrávanie územia,

g)

zadržiavanie zrážkových vôd v území,

h)

vytváranie prepojených území zelenej infraštruktúry,

i)

dostatočná miera priechodnosti územia,

j)

prejazd vozidlami,

k)

vedenie technickej infraštruktúry,

l)

zachovanie a navrhovanie prvkov vegetácie a vegetačných plôch a vodných prvkov.

§ 4

Stavebný pozemok

(1)

Stavebný pozemok svojimi vlastnosťami, najmä polohou, tvarom, veľkosťou a základovými

pomermi, umožňuje uskutočnenie navrhovanej stavby a jej bezpečné užívanie.

(2)

Na nezastavanej ploche stavebného pozemku sa zachováva a chráni zeleň pred poškodením

a navrhuje sa nová výsadba ako súčasť zelenej infraštruktúry zastavaného územia obce.

(3)

Na stavebnom pozemku sa zabezpečuje vsakovanie zrážkových vôd a ich zadržanie na

pozemku pred ich zvedením do dažďovej kanalizácie alebo do vodného toku. Na stavebný

pozemok líniových stavieb sa táto požiadavka uplatňuje primerane.

§ 5

Areál

(1)

Areál vybavenosti, výroby, dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry,

obrany a civilnej ochrany je monofunkčné územie v obci s vyššími plošnými nárokmi

na územie a charakteristikami podľa druhu konkrétneho funkčného zamerania. Hranica

areálu je spravidla vymedzená oplotením. Prístup verejnosti do areálu je zabezpečený

vstupom do areálu, ktorý umožňuje zabezpečiť vymedzený režim z hľadiska využívania

areálu verejnosťou. Areál sa spravidla vymedzuje osobitne so zreteľom na plošné potreby

pre umiestnenie zariadení areálu.

(2)

V areáli okrem hlavnej stavby sa umiestňuje len taká stavba, ktorá má doplnkovú funkciu

k hlavnej stavbe.

(3)

Hlavnou stavbou v areáli vybavenosti je

a)

budova pre výchovu a vzdelávanie,

b)

budova pre zdravotníctvo,

c)

budova pre sociálne služby,

d)

budova pre kultúru a cirkev, pre pohrebisko,

e)

stavba v botanickej záhrade, stavba v zoologickej záhrade,

f)

stavba pre rekreáciu a šport.

(4)

Hlavnou stavbou v areáli výroby, dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry,

obrany a civilnej ochrany je

a)

priemyselná budova, sklad,

b)

budova poľnohospodárskej výroby,

c)

budova pre technickú vybavenosť, budova pre dopravnú vybavenosť,

d)

budova a stavba špecifického určenia,

e)

stavba letiska,

f)

stavba prístavu.

§ 6

Komplex zariadení a plôch

(1)

Komplex zariadení a plôch je špecifické územie obce s vyhranenými konkrétnymi nárokmi

a charakteristikami podľa druhu funkčného zariadenia vybavenosti, umiestňuje sa v

území pre funkčné využitie vybavenosti a má kompaktnú hmotovú štruktúru s vysokou

mierou intenzifikácie pozemkov.

(2)

Komplex zariadení a plôch sa umiestňuje podľa prevažujúceho druhu zariadenia vybavenosti

v území.

§ 7

Koridor

(1)

Koridor je územie vymedzené v územnoplánovacej dokumentácii pre umiestnenie zariadení

infraštruktúry s prevládajúcim dĺžkovým rozmerom.

(2)

Koridor vymedzuje územie pre umiestnenie

a)

technickej infraštruktúry,

b)

dopravnej infraštruktúry,

c)

krajinnej infraštruktúry.

(3)

Šírka a trasovanie koridoru vychádza z požiadaviek na umiestnenie príslušnej infraštruktúry;

šírka koridoru môže byť v trase premenlivá.

(4)

Územie vymedzené koridorom obsahuje aj ochranné pásmo prvku príslušnej infraštruktúry

s číselným údajom.

§ 8

Pripojenie stavby a pozemku na pozemné komunikácie

(1)

Stavba podľa druhu a účelu má kapacitne vyhovujúce pripojenie na verejné pozemné

komunikácie, alebo na neverejné pozemné komunikácie, ktoré sú kapacitne vyhovujúco

pripojené na verejné komunikácie.

(2)

Jednotlivé druhy funkčného využívania územia v obci majú zabezpečené kapacitne vyhovujúce

prepojenia pozemnými komunikáciami na nadradený komunikačný systém v zastavanom území

a mimo zastavaného územia, ako podmienku na rozvoj územia s ohľadom na nároky na prepravu

v obci a sídelnej štruktúre.

(3)

Pripojenie prístupovej cesty na verejné pozemné komunikácie svojimi rozmermi, vyhotovením

a spôsobom pripojenia vyhovuje požiadavkám bezpečného prevádzkovania podľa cestného

zákona.

(4)

Pripojenie výstavby podľa druhu a účelu stavby spĺňa požiadavky na dopravnú obsluhu,

parkovanie, prístup a použitie požiarnej techniky; prístupové komunikácie na zásah

1

)

k stavbe, ak sú nevyhnutné pre riadne užívanie stavby, sa zhotovujú do začatia užívania

stavby.

(5)

Komunikácie pre peších spĺňajú požiadavky na bezpečné a bezbariérové užívanie, ak

to charakter územia umožňuje.

§ 9

Rozptylová plocha a odstavná plocha, statická doprava

(1)

Stavba má pred svojím vstupom rozptylovú plochu, ktorá zodpovedá druhu a účelu stavby.

Rozptylová plocha umožňuje plynulý a bezpečný prístup, odchod a rozptyl osôb vrátane

osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie do okolia stavby.

(2)

Stavba je vybavená odstavným stojiskom a parkovacím stojiskom riešeným ako súčasť

stavby alebo ako prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby, alebo umiestnením na pozemku

stavby podľa technickej normy

2

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami alebo prísnejšími

požiadavkami, ktorá zodpovedá druhu a účelu stavby.

(3)

Odstavná plocha a parkovacia plocha sú usporiadané a zrealizované tak, aby ich užívanie

neohrozovalo zdravie ľudí a nerušilo prácu, bývanie a pokoj v okolí svojím hlukom,

nadmerným osvetlením, otrasmi, vibráciami alebo zápachom.

(4)

Garáž, odstavná plocha a parkovacia plocha pre vozidlo nad 3,5 t sa umiestňuje mimo

územie pre bývanie okrem stavieb garáže, odstavnej plochy a parkovacej plochy v uzatvorených

priestoroch stavby.

(5)

Na odstavnej ploche a na parkovacej ploche sa umiestňuje sadová úprava v minimálnom

rozsahu výsadby jedného stromu s obvodom kmeňa najmenej 30 cm pre štyri stojiská pre

automobily.

(6)

Zadržiavanie zrážkovej vody z odstavnej plochy a parkovacej plochy sa zabezpečuje

a)

jej vsakovaním do podložia,

b)

úpravou terénu, ktorá zabezpečí jej zadržiavanie a akumuláciu z povrchového odtoku,

c)

jej akumuláciou z povrchového odtoku s použitím technických zariadení a následným

použitím zrážkovej vody.

§ 10

Pripojenie stavby na verejné siete technického vybavenia územia

(1)

Stavba je podľa druhu a potreby pripojená na zdroj pitnej vody, na verejný vodovod,

alebo na rozvod vody na hasenie požiarov, na rozvod povrchových vôd, na verejnú kanalizáciu,

na energetické siete, na zariadenia pre zneškodňovanie odpadových vôd a na siete elektronických

komunikácií.

(2)

Každá prípojka stavby na verejný vodovod a na energetické siete je samostatne uzavierateľná.

Miesto uzáverov a vonkajšie odberné miesto vody na hasenie je prístupné a trvalo označené.

(3)

Stavba je podľa druhu a potreby pripojená na verejnú kanalizáciu, ak je to technicky

možné a hospodárne. Ak vypúšťaná odpadová voda zo stavby nespĺňa požiadavky na vypustenie

do verejnej kanalizácie, zriaďuje sa zariadenie na jej prečistenie alebo akumuláciu.

(4)

Stavba, z ktorej sa odvádza zrážková voda z povrchového odtoku, vzniknutá dopadom

atmosférických zrážok, má zabezpečené odvedenie vody, ak nie je zrážková voda z povrchového

odtoku akumulovaná pre jej ďalšie využitie.

(5)

Znečistenie zrážkovej vody z povrchového odtoku znečisťujúcimi látkami alebo ich

nadmerný objem sa rieši vhodnými technickými opatreniami.

(6)

Odvádzanie zrážkovej vody z povrchového odtoku, ktorá nie je znečistená znečisťujúcimi

látkami sa rieši vsakovaním; ak nie je možné vsakovanie, zabezpečuje sa jej odvedenie

do povrchových vôd, alebo akumulácia a jej opätovné využitie.

(7)

Ak sa zrážková voda z povrchového odtoku nedá odviesť samostatne, odvádza sa jednotnou

kanalizáciou so súhlasom správcu verejnej siete.

(8)

Všetky prestupy prípojok alebo odberného technického zariadenia do stavby, alebo

jej časti umiestnenej pod úrovňou terénu, sú utesnené proti vnikaniu plynov, kvapalín

a nečistôt do stavby.

(9)

Priestorové usporiadanie sietí technického vybavenia ako súbeh alebo križovanie je

určené podľa technickej normy

3

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami alebo prísnejšími

požiadavkami.

(10)

Studňa na individuálne zásobovanie vodou je situovaná v prostredí, ktoré nie je zdrojom

možného znečistenia ani ohrozenia kvality vody v nej, v takej polohe, ktorá neovplyvňuje

výdatnosť susedných studní. Najmenšia vzdialenosť studne od zdroja možného znečistenia

a od susedných studní je určená podľa technickej normy

4

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami alebo prísnejšími

požiadavkami.

§ 11

Odstupy stavieb

Odstupy stavieb umožňujú údržbu stavieb a využitie priestoru medzi stavbami na technické

alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

Odstupy stavieb spĺňajú

a)

urbanistické požiadavky,

b)

architektonické požiadavky,

c)

požiadavky ochrany životného prostredia,

d)

hygienické požiadavky,

e)

veterinárne požiadavky,

f)

požiadavky ochrany povrchových vôd a podzemných vôd,

g)

požiadavky ochrany pamiatkového fondu,

h)

požiadavky požiarnej bezpečnosti,

i)

požiadavky civilnej ochrany,

j)

požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie vybraných druhov stavieb,

k)

požiadavky na zachovanie pohody bývania.

§ 12

Dochádzková vzdialenosť

(1)

Funkčné využívanie územia a priestorové usporiadanie územia zabezpečuje dostupnosť

vybraných území a zariadení podľa dochádzkovej vzdialenosti k jednotlivým cieľom.

(2)

Optimálna dochádzková vzdialenosť v území bývania od miesta bývania k

a)

zariadeniam starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa, materským školám a

ihriskám pre deti a mládež je najviac 400 m,

b)

základným školám, zdravotným strediskám a ihriskám pre dospelých je najviac 700 m,

c)

zastávkam verejnej osobnej dopravy je najviac 500 m,

d)

zariadeniam pre obchod a služby je najviac 500 m,

e)

verejným priestorom, ktoré poskytujú príležitosť na oddych, s výmerou najmenej 1

500 m

2

je najviac 500 m a k parkom s výmerou najmenej 5 000 m

2

je najviac 800 m.

(3)

Dochádzková vzdialenosť v území s koncentrovanými pracovnými príležitosťami, so školami

alebo s inými zariadeniami vyvolávajúcimi hromadnú návštevnosť za rekreačným, športovým,

kultúrnym, duchovným alebo podobným účelom k zastávkam verejnej osobnej dopravy je

najviac 500 m.

(4)

Optimálna dochádzková vzdialenosť v území bývania a v území vybavenosti k verejnému

priestoru o ploche najmenej 1000 m

2

je najviac 400 m.

(5)

Dochádzková vzdialenosť od budov pre zdravotníctvo a pre budovy pre sociálne služby

k zastávkam verejnej osobnej dopravy je najviac 200 m.

§ 13

Požiadavky na zabezpečenie priechodnosti územia

(1)

Priechodnosťou územia je optimalizácia pešieho pohybu v území so zabezpečením optimalizácie

dochádzkových vzdialeností za jednotlivými cieľmi v území návrhom optimálnej fragmentácie

hmotovej štruktúry obce verejnými priestormi a optimalizácie prejazdnosti pre motorové

vozidlá a nemotorové vozidlá.

(2)

Požiadavky na zabezpečenie priechodnosti územia zamedzujú vytváranie rozsiahlych

nepriechodných blokov v štruktúre obce a eliminujú existujúce bariéry v území.

(3)

Požiadavka na zabezpečenie pešej priechodnosti v území s funkčným využitím územia

je pre

a)

bývanie najviac 800 m obvodu nepriechodnej plochy územia,

b)

vybavenosť najviac 400 m obvodu nepriechodnej plochy územia,

c)

ostatné funkčné využívania územia najviac 5000 m obvodu nepriechodnej plochy územia.

(4)

Priechodnosť územia v komplexe vybavenosti sa zabezpečí na úrovni parteru dodržaním

hodnoty podľa odseku 3 písm. b).

(5)

Požiadavka na priechodnosť územia pre cyklistov v obci nad 10 000 obyvateľov sa zabezpečuje

návrhom optimálnej štruktúry cyklotrás v obci s prepojením na cyklotrasy mimo zastavaného

územia.

(6)

Priechodnosť územia pre automobilovú dopravu sa zabezpečuje návrhom optimálnej štruktúry

pozemných komunikácií s minimalizáciou slepých ulíc.

§ 14

Dopravná infraštruktúra a technická infraštruktúra

(1)

Kapacita a rozloženie dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry zodpovedá

potrebám obcí a ich zón. Dopravná infraštruktúra a technická infraštruktúra obce sa

vhodne v potrebnom kapacitnom rozsahu pripojí na siete mimo obce, s ktorými tvorí

ucelenú sústavu. V blízkosti dopravnej infraštruktúry obcí a medzi obcami sa priestorové

usporiadanie a funkčné využívanie územia navrhuje tak, aby sa zohľadnilo prípustné

zaťaženie hlukom, infrazvukom a vibráciami v súvisiacom území.

(2)

Pripojenie miestnych ciest na cestnú sieť umožňuje plynulé rozptýlenie intenzívneho

prúdu motorových vozidiel zastavaným územím obce a zabezpečenie plynulosti dopravy

a obsluhy medzi obcami a pripojenie na účelové komunikácie mimo zastavané územie obcí

vo voľnej krajine.

(3)

Dopravná sieť spájajúca obec so záujmovým územím kapacitne zodpovedá najvyšším nárokom

na rozsah a kvalitu prepravy osôb a tovaru.

§ 15

Umiestňovanie stavby

(1)

Stavba sa umiestňuje len na stavebných pozemkoch určených na zastavanie podľa územnoplánovacej

dokumentácie.

(2)

Ak nie je schválený územný plán ako regulačný nástroj pre rozvoj územia, je možné

v čase do schválenia územnoplánovacej dokumentácie umiestňovať stavby len na pozemku,

ktorý tvorí parcela alebo viaceré parcely nachádzajúce sa v zastavanom území obce

podľa údajov katastra nehnuteľností pri zohľadnení charakteru existujúcej zástavby;

to neplatí pre umiestňovanie stavby na účely poľnohospodárstva, lesného hospodárstva

alebo vodného hospodárstva.

(3)

Ak stavebný pozemok zasahuje do ochranného pásma alebo chráneného územia, alebo ak

je na stavebnom pozemku inak chránené zariadenie, stavba sa umiestňuje v súlade s

podmienkami ochranného pásma, chráneného územia alebo ochrany chráneného zariadenia.

(4)

Ak stavebný pozemok zasahuje do navzájom sa prekrývajúcich ochranných pásiem alebo

chránených území, stavba je umiestnená v súlade s podmienkami všetkých dotknutých

ochranných pásiem alebo chránených území.

(5)

Umiestnením stavby a jej užívaním sa nesmie zaťažiť okolie nad prípustnú mieru a

ohrozovať bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách.

Umiestnenie stavby zodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia

a požiadavkám na zachovanie kvality a pohody bývania.

(6)

V urbanisticky významnej polohe sa neumiestňuje dočasná stavba; to neplatí pri stavbe

zariadenia staveniska počas výstavby.

(7)

Umiestnenie stavby podľa druhu a potreby umožňuje jej pripojenie na vedenia a zariadenia

verejného dopravného a technického vybavenia územia.

§ 16

Umiestňovanie inžinierskej stavby

(1)

Vodovodné potrubie, kanalizačné potrubie, plynárenské potrubie, teplovodné potrubie,

potrubie produktovodov, telekomunikačné vedenie, dátové vedenie a elektrické vedenie

(ďalej len „inžinierske rozvody“), ktoré tvoria horizontálnu stavebnotechnicky a prevádzkovo

neprerušovanú líniu, sa v zastavanom území obce umiestňujú pod povrchom terénu. Nad

povrchom terénu v zastavanom území obce sa inžinierske rozvody umiestňujú, ak

a)

ide o výmenu, modernizáciu, opravu alebo o rekonštrukciu existujúcich nadzemných

inžinierskych rozvodov a ich trasa sa nemení,

b)

ide o pridávanie inžinierskych rozvodov a vedení k existujúcim nadzemným inžinierskym

rozvodom, nemení sa ich trasa a zároveň sú dodržané podmienky ochrany existujúcich

nadzemných inžinierskych rozvodov,

c)

križujú vodný tok, roklinu alebo podobný krajinotvorný útvar,

d)

ide o vyústenie alebo ukončenie rozvodov a vedení, ktoré sa obvykle umiestňujú nad

povrchom terénu, napríklad vyústenie v rozvodných skriniach, ukončenie v zariadeniach

umiestnených nad povrchom terénu alebo na existujúcich stavbách,

e)

ide o prípojky stavieb na inžinierske rozvody nad povrchom a pod povrchom terénu

alebo

f)

s umiestnením rozvodov nad povrchom terénu súhlasí obec o ktorej zastavané územie

ide, ak

1.

umiestnenie inžinierskych rozvodov pod povrch terénu je technicky nemožné,

je spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo vyžaduje vynaloženie neprimeraných nákladov,

najmä pri stiesnených priestorových podmienkach alebo

2.

ide o predĺženie existujúcich nadzemných inžinierskych rozvodov.

(2)

Inžinierske rozvody sa v zastavanom území obce umiestňujú spravidla vo verejných

priestoroch, na pozemkoch verejných priestranstiev v spevnenej ploche a v páse vymedzenom

mimo spevnených plôch.

(3)

Pri stiesnených územných podmienkach sa inžinierske rozvody umiestňujú spravidla

do spoločného podzemného kolektoru, do ktorého je zabezpečený prístup podľa možnosti

mimo cestného telesa.

(4)

Kanalizačné potrubie pod pozemnou komunikáciou sa umiestňuje len v osi jazdného pruhu

pozemnej komunikácie, ak to nie je v kolízii s inými už existujúcimi podzemnými inžinierskymi

rozvodmi; to neplatí pri vetvení kanalizačného potrubia a pre pripájajúce kanalizačné

potrubia.

(5)

Mimo stavebného pozemku sa trvalo umiestňujú len inžinierske rozvody a pozemné komunikácie.

(6)

Pozemné komunikácie sa navrhujú podľa prepravných nárokov na dopravu a tvoria štruktúrovanú

dopravnú infraštruktúru z hľadiska funkčných tried a vzájomných napojení v zastavanom

území a v nezastavanom území.

(7)

Križovanie jednotlivých dopravných trás podľa potreby sa rieši úrovňovo priechodom,

úrovňovou križovatkou a mimoúrovňovo nadchodom, nadjazdom, podchodom, podjazdom, mostom,

tunelom, mimoúrovňovou križovatkou.

(8)

Fotovoltické panely so spoločným výkonom nad 5 MW z dôvodu zvýšeného ohrevu okolia

sa inštalujú na budovách, len ak je plášť budovy, na ktorom sú umiestnené, zabezpečený

vegetačnou vrstvou so závlahovým systémom alebo so zabezpečením zadržania zrážkových

vôd pre následný výpar.

(9)

Požiadavkou na umiestnenie fotovoltických panelov pre fotovoltické elektrárne v území

nad povrchom terénu je taká úprava terénu, ktorá zabezpečí zadržanie zrážkových vôd

v území. Požiadavka na umiestnenie fotovoltických panelov sa neuplatňuje, ak ide

a)

o územie odkaliska alebo skládky odpadu na ktorom nie je možné zabezpečiť úpravou

terénu požadované vodozádržné opatrenia,

b)

o územie vodnej plochy,

c)

o umiestnenie fotovoltických panelov pre agrivoltiku.

(10)

Veterné elektrárne s výkonom nad 30 kW samostatne alebo ako súčasť kompaktnej skupiny

veterných elektrární alebo veterných parkov sa umiestňujú mimo zastavaného územia

obce v území vymedzenom ochranným pásmom technickej infraštruktúry a dopravnej infraštruktúry.

Veterné elektrárne mimo zastavaného územia obce sa umiestňujú najmä s ohľadom na špecifiká

krajiny, najmä na zachovanie hodnôt územia, limity jeho funkčného využitia a jeho

geografické a klimatické podmienky. Veterné elektrárne sa umiestňujú tak, aby hluk,

infrazvuk a vibrácie v súvisiacom vonkajšom alebo vnútornom prostredí chránených priestorov

budov neprekračovali prípustné hodnoty.

(11)

Veterné elektrárne s výkonom do 30 kW sa umiestňujú v zastavanom území obce s funkčným

využitím územia výroba a technická infraštruktúra. Veterné elektrárne sa umiestňujú

tak, aby hluk, infrazvuk a vibrácie v súvisiacom vonkajšom alebo vnútornom prostredí

chránených priestorov budov neprekračovali prípustné hodnoty.

(12)

V zastavanom území obce sa umiestňujú aj stavby pre bezpečnosť štátu a civilnú ochranu

obyvateľstva, ktoré sú najmä súčasťou vybranej siete budov, alebo sa zriaďujú ako

samostatné budovy podľa osobitných požiadaviek.

(13)

V ochrannom pásme jadrového zariadenia sa zriaďuje len stavba nevyhnutná na prevádzku

tohto zariadenia a stavba dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry, ktorá

nesmie ohroziť jadrovú bezpečnosť.

§ 17

Umiestňovanie stavby a zariadenia pre tvorbu a ochranu krajiny

(1)

Stavba a zariadenie pre tvorbu a ochranu krajiny sa umiestňuje najmä mimo zastavaného

územia obce s dôrazom na zabezpečenie ekologickej konektivity a adaptácie na zmenu

klímy.

(2)

Stavba pre tvorbu a ochranu krajiny je súčasťou územia pre

a)

produkčnú vegetáciu a vodstvo,

b)

rekreačnú vegetáciu a vodstvo,

c)

ekostabilizačnú vegetáciu a vodstvo.

§ 18

Na určenie územnotechnických požiadaviek na výstavbu a priestorových požiadaviek na

umiestnenie a povolenie stavieb sa vzťahuje vyhláška Ministerstva životného prostredia

Slovenskej republiky č.

532/2002 Z. z.

, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu

a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou

pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov.

§ 19

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. apríla 2024.