METODICKÉ POKYNY 69/1966 Z. z. pre vypracovanie návrhu štátneho vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu na rok 1967

Článok 2

(1)

Základom pre vypracovanie návrhu plánu a návrhu rozpočtu sú smerné úlohy na rok 1967

ustanovené vládou v rámci základných smerov a cieľov rozvoja národného hospodárstva

do roku 1970, vrátane doplňujúcich uznesení vlády, a ďalej najmä všestranná analýza

východiskového stavu ekonomiky, výsledky prieskumu trhu a výsledky rokovania medzi

odberateľmi a dodávateľmi. Pri vypracovaní návrhu plánu a rozpočtu sa vychádza z rámcových

podmienok hospodárenia podnikov platných od 1. januára 1967.

(2)

V rozsahu ustanovenom týmito metodickými pokynmi vypracuje sa aj výhľad na rok 1968,

prípadne na rok 1969.

(3)

Súčasťou návrhu plánu a rozpočtu sú komentáre a rozbory odôvodňujúce návrh v jeho

jednotlivých častiach a v celej komplexnosti.

Článok 3

Sústava ukazovateľov

(1)

Návrh plánu a rozpočtu sa vypracuje v sústave ukazovateľov obsiahnutých vo vzoroch

formulárov,

*)

v zoznamoch a v rozpočtovej skladbe, ktoré sú súčasťou týchto metodických pokynov.

Vybraté ukazovatele tejto sústavy sa navrhnú vláde ako záväzné úlohy a záväzné limity.

Zoznam predpokladaných záväzných úloh a záväzných limitov je súčasťou metodických

pokynov. Okrem toho sa vláde navrhnú na prerokovanie i orientačné ukazovatele, ktoré

sú určené týmito metodickými pokynmi, alebo sa vymedzia v priebehu prác na návrhu

štátneho plánu a štátneho rozpočtu.

(2)

Organickou súčasťou návrhu plánu a rozpočtu sú i ukazovatele, ktoré umožňujú posúdiť

a aktívne ovplyvňovať vytváranie žiadúcich oblastných proporcií, najmä pokiaľ ide

o rozvoj hospodárstva na Slovensku. Spôsob a rozsah vypracovania a predloženia návrhu

plánu a rozpočtu v priereze za Slovensko je ustanovený

článkom 7

.

(3)

Pokiaľ nie je ustanovené inak, uvádzajú sa údaje

a)

za rok 1966 (skutočnosť) v cenách a podľa metodiky roku 1966 a v organizácii k 1.

januáru 1967; pokiaľ nebudú v čase vypracovania návrhu plánu a rozpočtu známe konečné

údaje za rok 1966, uvedie sa očakávaná skutočnosť;

b)

za rok 1967

aa) v cenách podľa metodiky roku 1966 a v organizácii k 1. januáru 1967,

bb) v cenách podľa metodiky a v organizácii k 1. januáru 1967; vo vzťahu k zahraničnému

obchodu sa cenami roku 1967 rozumejú ceny zahraničného obchodu franko československé

hranice (skratka FCO) zahraničného obchodu franko československé hranice;

c)

za rok 1968, prípadne 1969 v cenách podľa metodiky a v organizácii k 1. januáru 1967.

Spolu s návrhom plánu a rozpočtu sa predložia prepočty vplyvov cenových a metodických

zmien, pokiaľ ich priamo nepredpisujú jednotlivé vzory formulárov. V prípade, že sa

vykonajú organizačné zmeny k 1. januáru 1967, uvedie sa ich vplyv v komentári.

Postup pri vypracovaní a predkladaní návrhu plánu a rozpočtu

Článok 4

(1)

Základnou plánujúcou jednotkou je podnik alebo iná jemu na roveň postavená organizácia.

(2)

Orgány bezprostredne nadriadené podnikom a rozpočtové organizácie predložia návrh

plánu alebo rozpočtu svojmu nadriadenému orgánu za všetky svoje podriadené jednotky

a za svoju vlastnú činnosť. V prípadoch a rozsahu ustanovenom v príslušných častiach

týchto metodických pokynov predložia svoje návrhy takisto orgánom Slovenskej národnej

rady a krajským národným výborom.

(3)

Súčasne s predložením návrhu plánu svojim nadriadeným orgánom predložia výrobné hospodárske

jednotky základnú informáciu o návrhu plánu (

čl. 10 - 12

) v jednom vyhotovení aj Štátnej plánovacej komisii, ktorá výsledky spracovania podkladov

poskytne príslušným odvetvovým a odborným ústredným orgánom.

(4)

Podniky prerokujú s príslušnou pobočkou Štátnej banky československej (výrobné hospodárske

jednotky s príslušným odborovým odborom banky) návrhy plánov v rozsahu odôvodňujúcom

potrebu úveru a devízových prostriedkov od banky; najmä prerokujú tie časti plánu,

pre realizáciu ktorých prostriedky od banky potrebujú, alebo v oblasti ktorých je

kontrola použitia celospoločenských finančných prostriedkov uložená banke. V komentári

uvedú prípadné nezhody, ich dôvody a vyčíslia dôsledky.

Článok 5

(1)

Ústredné orgány riadia práce na návrhu plánu a rozpočtu za hospodárstvo, ktoré je

im podriadené, a vypracujú komplexný návrh. Pritom spolupracujú so Štátnou plánovacou

komisiou, s Ministerstvom financií a s ostatnými odbornými orgánmi vlády, s orgánmi

Slovenskej národnej rady, s ústrednými orgánmi dodávateľov a odberateľov a s krajskými

národnými výbormi.

(2)

Ústredné orgány za hospodárstvo nimi riadené predložia svoje návrhy Štátnej plánovacej

komisii, Ministerstvu financií a ďalším orgánom v lehotách ustanovených smernicou

Štátnej plánovacej komisie a Ministerstva financií zo 14. júna 1966 o postupe a lehotách

pri vypracovaní štátneho vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu na rok 1967 (č. 102

100/66-SM/3; č. 11/23500/66).

(3)

Ústredné orgány predložia

a)

Štátnej plánovacej komisii návrh plánu (bez finančného plánu, plánu rozvoja vedy

a techniky a plánu projektových prác) v troch vyhotoveniach, návrh rozpočtu vrátane

finančného plánu v dvoch vyhotoveniach, návrh plánu rozvoja vedy a techniky a plánu

projektových prác v jednom vyhotovení;

b)

Ministerstvu financií návrh rozpočtu vrátane finančného plánu vo dvoch vyhotoveniach,

návrh ostatných častí plánu v jednom vyhotovení (bez plánu kádrov);

c)

Štátnej komisii pre techniku v troch vyhotoveniach

aa) návrh plánu rozvoja vedy a techniky na súhrnnom formulári obsahujúcom údaje štátneho

vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu, ktorý sa za neinvestičné finančné prostriedky

vypracuje podľa

tretej hlavy

,

článku 88 ods. 14

,

bb) návrh plánu projektových prác;

d)

Štátnej banke československej všetky časti návrhu plánu vrátane finančného (okrem

osobitnej časti plánu a plánu kádrov) v jednom vyhotovení;

e)

návrh plánu a rozpočtu v priereze za Slovensko aj príslušným orgánom Slovenskej národnej

rady, a to podľa

článku 7

.

(4)

Ministerstvá baníctva a ťažkého priemyslu predložia návrh plánu takto

a)

Ministerstvo baníctva celkový návrh plánu bez údajov za Ústrednú správu uránového

priemyslu; rozsah podkladov za palivový priemysel, rudné bane a magnezitové závody

a za Ústredný geologický úrad dohodne Ministerstvo baníctva so Štátnou plánovacou

komisiou;

b)

Ministerstvo ťažkého priemyslu celkový návrh plánu a oddelene návrh plánu za odvetvie

strojárstva (MTP-1) a oddelene za odvetvie hutníctva (MTP-2).

Podrobnosti o rozsahu ukazovateľov dohodnú uvedené ministerstvá so Štátnou plánovacou

komisiou.

(5)

Ústredné orgány predložia návrhy príslušných častí plánu vyjadrujúcich vzťah k Ministerstvu

baníctva a k Ministerstvu ťažkého priemyslu v členení podľa odseku 4.

(6)

V pokynoch k jednotlivým častiam plánu a rozpočtu sa uvádzajú prípadné ďalšie podrobnosti

o spôsobe predkladania návrhu plánu a rozpočtu.

(7)

Štátna komisia pre techniku predloží

a)

Štátnej plánovacej komisii návrh plánu rozvoja vedy a techniky v troch vyhotoveniach

a návrh plánu projektových prác v jednom vyhotovení;

b)

Ministerstvu financií a Štátnej banke československej návrh plánu rozvoja vedy a

techniky a návrh plánu projektových prác po jednom vyhotovení;

c)

Ministerstvu zahraničného obchodu príslušné údaje návrhu plánu rozvoja vedy a techniky

týkajúce sa zahraničného obchodu;

d)

okrem toho predloží Ministerstvu financií a Štátnej plánovacej komisii návrh finančného

zabezpečenia neinvestičných potrieb rozvoja vedy a techniky podľa jednotlivých ústredných

orgánov, a to spôsobom a formou dohodnutou s Ministerstvom financií.

Článok 6

(1)

Pri vypracovaní návrhu plánu a rozpočtu národných výborov príslušné odvetvové ústredné

orgány najmä

a)

poskytujú krajským národným výborom potrebné podklady (ekonomické rozbory a pod.)

a odbornú pomoc;

b)

vyjadria sa k návrhom predkladaným krajskými národnými výbormi, a to z hľadiska celoštátnej

koncepcie rozvoja odvetví, efektívnosti vynakladaných prostriedkov a pod.;

c)

budú koordinovať technický rozvoj odvetví riadených národnými výbormi.

(2)

Príslušné odvetvové ústredné orgány dohodnú s jednotlivými krajskými národnými výbormi

a s Národným výborom hl. mesta Prahy rozsah údajov, ktoré im krajské národné výbory

a Národný výbor hl. mesta Prahy predložia súčasne s predložením svojich návrhov plánov

a rozpočtov; dohoda sa uzavrie najneskôr dva mesiace pred termínom predloženia návrhu

plánu a rozpočtu krajskými národnými výbormi (Národným výborom hl. mesta Prahy).

Článok 7

Spôsob a postup plánovania rozvoja hospodárstva na Slovensku

(1)

Návrh plánu a rozpočtu za hospodárstvo na Slovensku sa vypracuje takto

a)

návrh plánu okrem niektorých častí uvedených v písmene b) tohto odseku sa vypracuje

metódou územného prierezu, to znamená, že príslušné ukazovatele zahŕňajú i činnosť

závodov na Slovensku podriadených podnikom v českých krajoch, ale nezahŕňajú činnosť

závodov v českých krajoch podriadených podnikom na Slovensku;

b)

návrh finančného plánu a rozpočtu, návrh ekonomického členenia a štruktúry priemyslovej

produkcie sa vypracuje za organizačne ucelené jednotky (podniky a im na roveň postavené

organizácie), a to bez ohľadu na to, či sú riadené výrobnými hospodárskymi jednotkami

so sídlom v českých krajoch alebo na Slovensku;

c)

podrobnejší spôsob a rozsah ukazovateľov pre vypracovanie prierezu za Slovensko je

bližšie vymedzený v jednotlivých častiach týchto metodických pokynov a vo vzoroch

formulárov;

d)

prípadné odchýlky od ustanoveného spôsobu a postupu vypracovania návrhu plánu v územnom

priereze za Slovensko dohodnú príslušné ústredné orgány so Slovenskou plánovacou komisiou,

prípadne s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre financie.

(2)

Podniky na Slovensku so sídlom v českých krajoch za závody na Slovensku predložia

svoje návrhy plánov v rozsahu vymedzenom v odseku 1 okrem nadriadeným orgánom aj príslušnému

povereníctvu Slovenskej národnej rady a v odvetviach, v ktorých nepôsobia tieto orgány,

priamo Slovenskej plánovacej komisii (s výnimkou osobitných častí plánov).

(3)

Výrobné hospodárske jednotky predložia svoje návrhy plánov (vrátane finančného) za

podniky so sídlom na Slovensku (ukazovatele vykonávacieho plánu podľa odseku 1 písm.

a) i za závody) aj Slovenskej plánovacej komisii; návrh finančného plánu s komentárom

okrem toho aj Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre financie; v odvetviach, v

ktorých pôsobia povereníctva Slovenskej národnej rady, predložia výrobné hospodárske

jednotky uvedené návrhy i týmto orgánom. Výrobné hospodárske jednotky predložia uvedené

návrhy orgánom Slovenskej národnej rady v rozsahu, v ktorom ich podľa týchto metodických

pokynov odvetvové ústredné orgány predložia orgánom Slovenskej národnej rady a ďalej

v rozsahu uvedenom priamo v príslušných vzoroch formulárov. Rozpočtové a príspevkové

organizácie postupujú obdobne.

(4)

Ústredne riadené organizácie výskumnej a vývojovej základne, výrobné hospodárske

jednotky a ostatné organizácie predložia návrh plánu rozvoja vedy a techniky za činnosť

všetkých svojich pracovísk umiestnených na Slovensku v jednom vyhotovení aj Slovenskej

komisii pre techniku.

(5)

Povereníctva (komisie) Slovenskej národnej rady predložia návrh plánu a rozpočtu

príslušným ústredným orgánom a Slovenskej plánovacej komisii, návrh finančného plánu

a rozpočtu aj Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre financie, a to v plnom rozsahu

ukazovateľov za organizácie, za ktoré vystupujú ako nositelia plánu; za ostatné organizácie

príslušného odvetvia len v rozsahu ukazovateľov dohodnutom so Slovenskou plánovacou

komisiou a s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre financie.

(6)

Odvetvové ústredné orgány vypracujú návrh plánu v rozsahu ustanovenom týmito metodickými

pokynmi aj za hospodárstvo na Slovensku a predložia ho súčasne s návrhom za ČSSR jednak

orgánom uvedeným v

čl. 5

, jednak Slovenskej plánovacej komisii; návrh plánu rozvoja vedy a techniky a plánu

projektových prác v jednom vyhotovení aj Slovenskej komisii pre techniku a návrhy

rozpočtu za rozpočtové organizácie na Slovensku aj Povereníctvu Slovenskej národnej

rady pre financie.

(7)

Slovenská plánovacia komisia predloží návrh plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku

a Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre financie návrh finančného plánu a rozpočtu

(vrátane návrhu rozpočtu krajských národných výborov na Slovensku) po prerokovaní

v Predsedníctve Slovenskej národnej rady Štátnej plánovacej komisii a Ministerstvu

financií. Slovenská komisia pre techniku predloží príslušné časti plánu aj Štátnej

komisii pre techniku. Tieto návrhy sú predmetom spoločného rokovania príslušných ústredných

orgánov a orgánov Slovenskej národnej rady.

(8)

Návrhy plánov a rozpočtov predkladané Štátnou plánovacou komisiou, Ministerstvom

financií a Štátnou komisiou pre techniku vláde obsahujú aj návrhy záväzných úloh a

záväzných limitov, prípadne aj orientačné ukazovatele rozvoja hospodárstva na Slovensku.

Čl.8

Účasť pracujúcich

Jednotlivé stupne riadenia prerokúvajú návrhy plánu rozvoja nimi riadeného hospodárstva

v etapách prípravy i schvaľovania s príslušnými odborovými orgánmi. Oboznamujú ich

s jednotlivými problémami a prerokúvajú s nimi stanoviská a spoločný postup pri riešení

dôležitých otázok.

Článok 9

Plánovacími aktami v zmysle

§ 115 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb.

sú len záväzne ustanovené úlohy dodávok surovín, materiálov a výrobkov v hmotných

jednotkách a ich rozpisy na nižší stupeň riadenia, a to za predpokladu, že sa súčasne

ustanovia a rozpisujú záväzné limity na odber surovín, materiálov a výrobkov.

Článok 10

Základnú informáciu o návrhu plánu vypracujú odborové podniky a trusty, prípadne iné

hospodárske organizácie priamo riadené ministerstvami baníctva, ťažkého priemyslu,

chemického priemyslu, stavebníctva, spotrebného priemyslu, potravinárskeho priemyslu,

dopravy (za organizácie železničnej, leteckej a vodnej dopravy, priemyslové a stavebné

organizácie), poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (iba za priemyslové a stavebné

organizácie), zdravotníctva (iba za priemyslové organizácie) a školstva (iba za priemyslové

organizácie), Ústrednou správou energetiky a Ústrednou správou vodného hospodárstva

(iba za stavebné organizácie).

Článok 11

Organizácie uvedené v

čl. 10

vypracujú základnú informáciu oddelene podľa odvetví, ktoré u nich prichádzajú do

úvahy, a to za odvetvia

priemyslu (za priemyslovú činnosť podnikov vrátane stavebných prác priemyslových podnikov),

stavebníctva (výkony stavebných organizácií),

obehu (výkony odbytových, zásobovacích, prípadne obchodných organizácií),

dopravy (výkony železničnej, cestnej, leteckej a vodnej dopravy; nie však závodovej

dopravy).

Článok 12

Pre predloženie základnej informácie (formulár 01-01) na strojové spracovanie na Štátnej

plánovacej komisii platí termín ustanovený hospodárskym organizáciám na predloženie

návrhu plánu (31. január 1967).

Článok 13

Plánovanie celkového objemu produkcie

(1)

Celkový objem priemyslovej produkcie sa v návrhu plánu vyjadruje hodnotovými ukazovateľmi,

t. j. pomocou ukazovateľov hrubej výroby a výroby tovaru, ktoré majú podkladový charakter;

zostavujú sa podnikovou metódou, to znamená, že objem výroby na všetkých nadpodnikových

stupňoch je súčtom objemu výroby jednotlivých podnikov; výnimkou je návrh plánu priemyslovej

produkcie za Slovensko, kde sa tieto ukazovatele zostavujú metódou územného prierezu.

(2)

Plán priemyslovej produkcie výrobných hospodárskych jednotiek a ústredných orgánov

zahŕňa produkciu všetkých podriadených priemyslových podnikov; pri ministerstvách

stavebníctva a dopravy aj produkciu priemyslových prevádzok a dielní nepriemyslových

organizácií.

Článok 14

Celkový objem dodávok

(1)

Celkový objem dodávok zahŕňa celkové dodávky (odbyt) podnikov a organizácií, a to

tak dodávky z výrobných podnikov, ako aj dodávky odbytových organizácií, a to vrátane

dodávok obchodného tovaru nakúpeného z iných podnikov. Ukazovateľ objemu dodávok na

všetkých stupňoch riadenia obsahuje teda tú časť celkovej realizácie vyrobeného tovaru

(vrátane tovaru vedľajších závodov, prevádzok a dielní nepriemyslových organizácií)

a predaja obchodného tovaru, ktorá zostane po odpočítaní odbytovo nerealizovaných

zložiek výroby tovaru.

(2)

V objeme dodávok za Ministerstvo baníctva sa vylúčia duplicity, to znamená, že do

objemu dodávok sa zahrnú dodávky tuhých palív realizované cez Uhlozbyt a za ostatné

podniky len objem dodávok, ktoré realizujú podniky priamo, teda mimo Uhlozbytu.

(3)

Celkový objem dodávok sa člení podľa základných odberateľských oblastí, t. j. na

dodávky pre vnútorný obchod, pre vývoz, pre investičnú výstavbu (týka sa iba strojov

a zariadení vrátane montáží, náradia a inventára) a pre ostatné účely (pre výrobnú

alebo inú spotrebu).

(4)

Dodávky pre vnútorný obchod a pre vývoz zahŕňajú všetky dodávky, či už sú výsledkom

priemyslovej, poľnohospodárskej a lesníckej výroby alebo činností tzv. slobodných

povolaní (napr. trhovej produkcie výtvarníkov) a pod.

(5)

Návrh plánu dodávok sa vypracuje podnikovou metódou, to znamená, že celkové objemy

dodávok na všetkých nadpodnikových stupňoch riadenia sú súčtom celkových objemov dodávok

jednotlivých podnikov.

(6)

Ukazovatele podľa odsekov 1 a 3 sa vypracujú na úrovni výrobných hospodárskych jednotiek

aj za podniky na Slovensku (podnikovou metódou).

Článok 15

Dodávky pre vnútorný obchod

(1)

Objem dodávok pre vnútorný obchod zahŕňa všetky dodávky z vlastnej výroby i dodávky

obchodného tovaru určené na predaj v maloobchodnej, prípadne veľkoobchodnej sieti

Ministerstva vnútorného obchodu a Ústredného sväzu spotrebných družstiev, rovnako

ako dodávky určené na predaj obyvateľstvu vykonávaný podnikmi a organizáciami vlastného

a ďalších ústredných orgánov.

(2)

Dodávky pre vnútorný obchod zahŕňa do svojho plánu organizácia (výrobná hospodárska

jednotka, odbytová organizácia a pod.), ktorá plánuje dodávky daného odboru pre vnútorný

obchod v bezprostrednom styku s organizáciami, ktoré príslušné predaje realizujú.

(3)

Dodávky z dovozu určené pre vnútorný obchod zahŕňa do svojho celkového objemu dodávok

organizácia, ktorá tieto dodávky pre vnútorný obchod bezprostredne realizuje.

Článok 16

Dodávky pre vývoz

Objem dodávok pre vývoz zahŕňa tovar a práce priemyslovej výrobnej povahy dodávané

podnikom zahraničného obchodu, prípadne priamo do zahraničia a určené priamo na vývoz

do zahraničia alebo na sklady podniku zahraničného obchodu, prípadne výroby (pokiaľ

tovar je vyfakturovaný podniku zahraničného obchodu). Ďalej sem patria i dodávky pre

podnik zahraničného obchodu Tuzex, prípadne pre ďalšie organizácie predávajúce za

cudzozemské platidlá. Nepatria sem dodávky tovaru vyvážaného v rámci výmenných akcií

vnútorného obchodu a pod.

Článok 17

Dodávky pre investičnú výstavbu

(1)

Do objemu dodávok pre investičnú výstavbu sa zahŕňajú dodávky strojov a zariadení

určené pre investičnú výstavbu vrátane montáží, náradia a inventára a vrátane dodávok

pre vlastnú organizáciu, ako aj náklady na dopravné a skladovacie výdavky (u generálnych

a finálnych dodávateľov), pokiaľ sa uhrádzajú z investičných prostriedkov.

(2)

Dodávky investičného charakteru, ktoré sa realizujú prostredníctvom odbytových organizácií,

zahrnú do ukazovateľa objemu dodávok pre investičnú výstavbu až príslušné odbytové

organizácie. Výrobné podniky dodávajúce odbytovým organizáciám zahrnú tieto dodávky

vo svojom pláne do objemu dodávok pre ostatných odberateľov.

Článok 18

Štruktúra produkcie, dodávok a ich použitie

(1)

Štruktúra produkcie, dodávok a ich použitie sa vyjadruje jednak v hodnotových ukazovateľoch,

jednak v hmotných jednotkách.

(2)

Hodnotové ukazovatele štruktúry produkcie, dodávok a ich použitie sa spracúvajú podľa

jednotlivých odborov „Jednotnej klasifikácie poľnohospodárskej, lesnej a priemyslovej

produkcie“.

(3)

Hmotné ukazovatele sú uvedené v Zozname hmotných ukazovateľov poľnohospodárskej,

lesnej a priemyslovej produkcie, ktorý je prílohou týchto metodických pokynov.

(4)

Do výroby v hmotných jednotkách sa zahŕňa celá výroba bez ohľadu na to, či ide o

výrobu určenú na odbyt alebo pre vlastnú potrebu.

(5)

Štruktúra produkcie sa vypracuje aj v priereze za Slovensko, a to v rozsahu vymedzenom

vo formulárovej časti metodických pokynov.

Článok 19

Plánovanie dodávok z dovozu zo socialistických krajín

(1)

Návrh plánu všetkých dodávok z dovozu zo socialistických krajín predložia ústredné

orgány nadriadené dovozným odberateľom a doložia ich prepočtom, v ktorom takisto odôvodnia

potrebu obchodného tovaru (pre odbytové organizácie a pre kompletáciu vývozných a

tuzemských investičných celkov) a potrebu ostatného dovozu strojov (pre údržbu a opravy

už skôr dovezených strojov, pre kompletáciu strojárskej výroby a pod.). V prepočte

použitia odôvodňujú i potrebu strojov a zariadení pre fond vedy a techniky. (Za dovozného

odberateľa sa považujú taktiež odbytové, obchodné alebo iné organizácie, ktoré dovážaný

tovar ďalej predávajú na vlastný účet tuzemským odberateľom. Za dovozného odberateľa

sa nepovažujú tie organizácie, ktoré doteraz vykonávali púhe znovurozdelenie dovozných

prostriedkov. Dočasne platí výnimka pre niektoré hutnícke materiály a suroviny a ďalej

pre knihy, noviny a časopisy, a to v zmysle uznesenia vlády č. 223/1966.)

(2)

Štátny plán vymedzí jednotlivým ústredným orgánom všetky prostriedky na dovoz zo

socialistických krajín formou záväzného limitu, z ktorého bude ako orientačný ukazovateľ

vyčlenený objem dovozu strojov a zariadení pre investičnú výstavbu. Pre drobných odberateľov

sa ustanoví spoločný limit, ktorý spravuje a rozdeľuje Ministerstvo zahraničného obchodu.

(3)

Limity na všetok dovoz vrátane strojov a zariadení zo socialistických krajín pre

hospodárske organizácie riadené národnými výbormi sa ustanovia priamo krajským národným

výborom. Odvetvové ústredné orgány budú iba v nevyhnutných prípadoch poskytovať odbornú

expertízu o vhodnosti navrhovaných dovozov v záujme unifikácie, typizácie, servisu,

dovozu náhradných dielov a pod.

Článok 20

Dovoz strojov a zariadení pre investície

(1)

Do plánu dovozu strojov a zariadení z kapitalistických štátov pre investície sa zahŕňa

plánovaný objem dovozu.

(2)

Prostriedky na dovoz strojov a zariadení pre investície z kapitalistických štátov

odberateľským rezortom štátny plán neustanoví. Zabezpečujú ich odberateľské výrobné

hospodárske jednotky nákupom potrebných devíz v Štátnej banke československej podľa

podmienok Štátnej banky československej pre predaj devíz na nákup strojov a zariadení

z dovozu pre investičnú výstavbu.

(3)

Štátna banka československá spolu s Československou obchodnou bankou budú devízové

prostriedky na dovoz poskytovať formou oprávnení na dovoz, a to v rámci objemu celkového

dovozu strojov a zariadení pre investície a limitu platieb za tieto stroje, ktorý

im záväzne ustanoví štátny plán.

(4)

Banka bude prideľovať devízové prostriedky na dovoz strojov formou návratnou (na

vnútorný devízový úver) alebo nenávratnou (za súťažnú prirážku). Pri návratnej forme

bude banka poskytovať investorom vnútorný devízový úver na nákup strojov a zariadení,

pri ktorom sa osobitnou zmluvou medzi bankou, investormi a organizáciami zahraničného

obchodu zaručí devízová návratnosť a splácanie poskytnutého devízového úveru, vrátane

devízových nákladov mimo ustanovených úloh štátneho plánu. Pri nenávratnej forme získa

odberateľ oprávnenie na dovoz až po súťažnom konaní. Súťažné konanie bude sa časove

i vecne koordinovať s výberovým konaním pri jednotlivých investičných akciách.

Podrobný postup pri zabezpečovaní devízových prostriedkov na stroje a zariadenia pre

investície dovážané z kapitalistických štátov ustanovujú podmienky Štátnej banky československej

z júla 1966 a smernice Ministerstva zahraničného obchodu o vykonávaní dovozu.

(5)

Ak sa investor rozhodne pre dovoz z kapitalistických štátov, informuje tuzemského

výrobcu o tomto zámere (pokiaľ sa obdobné zariadenie vyrába v tuzemsku), aby mal možnosť

predložiť konkurenčnú ponuku (avšak bez práva veta).

(6)

Dovoz strojov a zariadení z kapitalistických štátov pre investície, ktorý zabezpečujú

v rámci svojej obchodnej činnosti odbytové organizácie (napr. Ústredný podnik poľnohospodárskej

techniky, Technomat, Kancelárske stroje, Laboratórne potreby), sa uskutočňuje na základe

dovozného limitu poskytnutého príslušnej organizácii nadriadeným ústredným orgánom.

V rámci tohto limitu si odbytová organizácia zabezpečuje všetky dodávky z dovozu vrátane

strojov z kapitalistických štátov pre investičnú výstavbu za podmienok ustanovených

bankou bez súťažného konania.

Článok 21

Dovoz tovaru charakteru výrobnej spotreby

(1)

Návrh plánu dodávok z dovozu pre výrobnú spotrebu vypracujú ústredné orgány dovozných

odberateľov. Dovoznými odberateľmi sa rozumejú odberatelia v zmysle odseku 1 článku

19. Okrem prostriedkov na dovoz surovín, materiálov a výrobkov z nich vyrobených sa

do návrhu plánu zahŕňajú aj prostriedky na dovoz obchodného tovaru pre odbytové organizácie,

stroje a zariadenia neinvestičnej povahy, ako náhradné diely, výrobky pre kompletizáciu

strojárskej výroby, strojárske výrobky pre údržbu a prevádzku a pod.

(2)

Štátny plán vymedzí prostriedky na dovoz z kapitalistických štátov pre výrobnú spotrebu

(v zmysle odseku 1) jednotlivým ústredným orgánom dovozných odberateľov formou záväzného

limitu. Pokiaľ ide o dovozného odberateľa platí obdobne ustanovenie

odseku 1 článku 19

.

(3)

Pre drobných odberateľov sa ustanoví spoločný limit na dovoz, ktorý spravuje a rozdeľuje

Ministerstvo zahraničného obchodu.

(4)

Limity na dovoz charakteru výrobnej spotreby z kapitalistických štátov pre hospodárske

organizácie riadené národnými výbormi sa ustanovia priamo krajským národným výborom.

Článok 22

Osobitné ustanovenia pre plánovanie a zabezpečovanie dovozu pre výrobnú spotrebu

(1)

Zrušenie bilančno-dovozných gescií (s dočasnými výnimkami, ktoré ustanovuje uznesenie

vlády č. 223/1966) mení niektoré doterajšie podmienky dovozu; podľa zásad prijatých

s týmto uznesením bude sa v nových podmienkach postupovať takto

a)

dovozný odberateľ má právo v rámci vlastných dovozných prostriedkov požadovať od

dovážajúcej organizácie i dovoz tovaru, ktorý je v obchodnej náplni odbytových organizácií;

b)

rozhodnutie odberateľa o dovoze príslušných druhov tovaru nepodlieha súhlasu iných

tuzemských organizácií. Dovozný odberateľ je však povinný rešpektovať obchodno-politické

kritériá ustanovené Ministerstvom zahraničného obchodu;

c)

dovozný odberateľ môže previesť vlastný dovozný limit na odbytové alebo iné tuzemské

organizácie s cieľom zvýšiť alebo združiť prostriedky na nákup v zahraničí, poveriť

zabezpečením dovozu organizáciu, ktorá má pre dovoz žiadaného druhu tovaru lepšie

podmienky, umožniť prípadne dovoz surovín tuzemskému spracovateľovi na výrobu tovaru

pre dovozného odberateľa a pod.;

d)

v záujme zabezpečenia vzájomných kontaktov a informácií o použití tuzemských zdrojov

a dodávok tovaru z dovozu je dovozný odberateľ povinný oznámiť obvyklému tuzemskému

dodávateľovi s potrebným predstihom pred dodávkovým obdobím svoj zámer presunúť v

podstatnom rozsahu doterajší odber dodávok z tuzemska na odber z dovozu alebo obmedziť

doterajší odber z iných dôvodov,

je tuzemský dodávateľ povinný oznámiť tuzemským odberateľom s potrebným predstihom

pred ustanovením dovozného limitu vo vykonávacom pláne svoj zámer presunúť v podstatnom

rozsahu doterajšie dodávky pre tuzemských odberateľov na vývoz alebo obmedziť dodávky

do tuzemska z iných dôvodov;

e)

ak dôjde pri jednotlivých výrobkoch v rámci ustanovených dovozných limitov k nevyrovnanosti

dopytu s ponukou zodpovedajúcou možnostiam obstarania týchto výrobkov v socialistických

štátoch, rokuje dovážajúca organizácia o dodávkach z dovozu priamo s príslušnými dovoznými

odberateľmi a v nevyhnutných prípadoch prihliadne na rozdelenie výrobkov, ktoré predpokladal

gestor pri prevode doterajších dovozných limitov na odberateľov.

(2)

V podrobnostiach sa spravuje vykonávanie dovozu smernicami Ministerstva zahraničného

obchodu o prerokúvaní a vykonávaní dovozu.

Článok 23

Dovoz tovaru pre vnútorný obchod

(1)

Návrh plánu dodávok tovaru z dovozu pre vnútorný obchod predloží Ministerstvo vnútorného

obchodu a Ústredný sväz spotrebných družstiev, pričom uvedú jednak potrebu dodávok

na predaj vo vnútornom obchode a jednak potrebu dodávok pre vlastné zásobovanie prevádzky

(a v prípade dovozu zo socialistických krajín aj investícií) týchto rezortov.

(2)

Štátny plán vymedzí prostriedky na dovoz pre Ministerstvo vnútorného obchodu formou

celkového záväzného limitu; dovoz tovaru na predaj vo vnútornom obchode sa uskutočňuje

v rámci tohto limitu, a to podľa osobitnej dohody s Ministerstvom zahraničného obchodu.

Článok 24

Informácie o vývoji obchodných vzťahov medzi odberateľmi a dodávateľmi

Dodávateľské organizácie predložia spolu s návrhom plánu nadriadeným ústredným orgánom

informáciu o závažných problémoch a ich príčinách vo vzťahoch medzi odberateľmi a

dodávateľmi s uvedením opatrení, ktoré robia na ich odstránenie. Pre túto informáciu

sa neustanovia formuláre a sústava ukazovateľov.

Článok 25

Ceny používané na vyjadrovanie hodnotových ukazovateľov plánu priemyslovej produkcie,

dodávok a ich použitia

(1)

Hodnotové ukazovatele sa vyjadrujú v cenách v súlade s ustanovením

článku 3 ods. 3

, pričom pri ukazovateľoch zostavovaných v porovnateľných cenách sa rozumejú ceny

platné k 1. januáru 1966.

(1a)

Na vyjadrenie objemu produkcie výrobkov, na ktoré sa vzťahujú zásady cenovej tvorby

platné pre kategórie voľných a limitovaných cien, sa pre ocenenie výrobkov použije

a)

v kategórii voľných cien predpokladaná priemerná realizačná veľkoobchodná cena, príp.

cena východiskového obdobia, ktorou pre plán na rok 1967 je veľkoobchodná cena tvorená

na základe cenovej prestavby k 1. januáru 1967;

b)

v kategórii maximálnych limitovaných cien cena na úrovni hornej hranice;

c)

v kategórii smerných limitovaných cien s hornou a dolnou hranicou ustanovená smerná

cena; to platí i pre limitované ceny bez ustanoveného rozmedzia.

(2)

Ukazovateľ dodávok pre vnútorný obchod sa vyjadruje vo veľkoobchodných a maloobchodných

cenách. Ocenenie dodávok spotrebného tovaru z dovozu pre vnútorný obchod sa vykoná

po dohode s Ministerstvom vnútorného obchodu.

(3)

Objem dodávok pre vývoz rovnako ako objem dovozu sa vyjadruje v cenách zahraničného

obchodu franko československé hranice (FCO). V návrhu štátneho plánu sa objem dodávok

pre vývoz rovnako ako objem dovozu vyjadruje aj vo veľkoobchodných cenách.

(3a)

Obchodný tovar z dovozu s výnimkou spotrebného tovaru pre vnútorný trh sa (vo formulári

č. 02-05 riadok 13-15 a vo formulári č. 02-07 stĺpec 2-5) uvádza v cenách, ktoré pre

príslušný obchodný článok vyjadrujú nadobúdaciu hodnotu.

(4)

Stavebné, banské, geologické a montážne práce (i pre vlastnú potrebu) sa oceňujú

podľa platnej rozpočtovej sústavy.

(5)

Investície vlastnej výroby zahrnuté v ukazovateľovi objemu dodávok pre investičnú

výstavbu sa vyjadrujú vo veľkoobchodných cenách.

(6)

Hodnota prírastku (úbytku) nedokončenej výroby sa vyjadruje vo vlastných nákladoch

nedokončenej výroby.

(7)

Hodnota prírastku (úbytku) polotovarov, nástrojov a prípravkov vlastnej výroby sa

vyjadruje vo veľkoobchodných cenách s výnimkou odvetvia strojárstva, kde sa vyjadruje

vo vlastných nákladoch.

Článok 26

Návrh plánu sa vypracuje (okrem objemu prác vykonávaných vlastnými pracovníkmi) iba

za stavebné práce, ktorými sa rozumejú tak práce pre investičnú výstavbu, ako i stavebné

práce na opravách (stavebné práce sú bližšie vymedzené v predpisoch o dokumentácii

stavieb). Ak stavebné organizácie vykonávajú na niektorých stavbách a objektoch popri

stavebných prácach výnimočne aj montáž technologického zariadenia alebo práce, ktoré

sú ich súčasťou, zahrnú ich do objemu prác vykonaných vlastnými pracovníkmi, avšak

bez hodnoty zmontovaného zariadenia.

Článok 27

(1)

Návrh plánu vypracujú podniky na základe výsledkov rokovania s investormi (v súlade

s výsledkami výberového konania) alebo s inými odberateľmi stavebných prác.

(2)

Stavebné organizácie dohodnú s odberateľmi objemy stavebných prác na stavbách rozostavaných

i začínaných, a to až do ich úplného dokončenia. Pokiaľ sa kapacita nenaplní konkrétnymi

požiadavkami, určí sa ročný objem prác podľa skúseností a podľa prieskumu štruktúry

a rozmiestnenia prác.

Článok 28

(1) Návrh plánu stavebníctva vypracujú a predložia

a)

Ministerstvo stavebníctva za odborové riaditeľstvá stavebnej výroby; okrem toho predložia

rozbor rozostavanosti, a to spôsobom dohodnutým so Štátnou plánovacou komisiou;

b)

Ministerstvo baníctva samostatne za odvetvie palív (za podniky Výstavba ostravsko-karvinských

baní v Ostrave, Banské stavby v Ostrave, v Moste, v Sokolove a v Prievidzi, Plynostav

v Pardubiciach a Výstavba kamenouhoľných baní v Kladne) a samostatne za Ústrednú správu

uránového priemyslu;

c)

Ministerstvo dopravy (za podniky Železničné staviteľstvo v Prahe, Brne a v Bratislave,

Elektrizácia železníc v Prahe a Automatizácia železničnej dopravy v Prahe);

d)

Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva samostatne za stavebné podniky

Štátnych lesov a samostatne za Združenie pre poľnohospodársku výstavbu a meliorácie;

e)

Ministerstvo národnej obrany.

(2)

Stavebné organizácie riadené Ministerstvom stavebníctva predložia návrh plánu výrobného

programu aj príslušným krajským národným výborom.

Článok 29

(1)

Návrh plánu poľnohospodárskej výroby vypracujú poľnohospodárske podniky podľa výsledkov

rokovania s odberateľmi a dodávateľmi a podľa orientačných ukazovateľov rozpísaných

Ministerstvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a Ústrednou správou nákupu

poľnohospodárskych výrobkov. Pritom prihliadajú na okresné a krajské generely rozvoja

poľnohospodárskej výroby, školské majetky na účelové potreby poľnohospodárskych škôl.

(2)

Návrh plánu sa vypracuje podľa organizácie a výmery poľnohospodárskej a ornej pôdy

predpokladanej k 1. januáru 1967.

Článok 30

(1)

Organizácie priamo riadené ministerstvami potravinárskeho priemyslu (za rýchlovýkrm

hydiny a za cukrovarnícke ekonómie), poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, národnej

obrany, baníctva a zdravotníctva a Slovenskou národnou radou predložia návrh plánu

poľnohospodárskej výroby svojim ústredným orgánom. Ostatné organizácie obhospodarujúce

poľnohospodársku pôdu predložia svoje návrhy príslušným výrobným poľnohospodárskym

správam.

(2)

Ministerstvá potravinárskeho priemyslu (za rýchlovýkrm hydiny a cukrovarnícke ekonómie),

národnej obrany, baníctva a zdravotníctva a Slovenská národná rada vypracujú návrh

plánu za poľnohospodársku činnosť svojich organizácií; návrh plánu trhovej produkcie

poľnohospodárskych výrobkov predložia Ministerstvu poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

a Ústrednej správe nákupu poľnohospodárskych výrobkov. Okrem toho predložia Ústrednej

správe nákupu poľnohospodárskych výrobkov v dohodnutom časovom predstihu návrh plánu

trhovej produkcie v členení podľa krajov.

(3)

Ústredná správa poľnohospodárskych výrobkov vypracuje v spolupráci s Ministerstvom

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva súhrnný návrh plánu nákupu.

(4)

Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vypracuje návrh plánu za celé

odvetvie poľnohospodárstva. Pritom úzko spolupracuje s Ústrednou správou nákupu poľnohospodárskych

výrobkov.

(5)

Rozsah nákupu od jednotlivo hospodáriacich roľníkov dohodnú krajské výrobné poľnohospodárske

správy v spolupráci s poľnohospodárskymi nákupnými a zásobovacími podnikmi a krajskými

národnými výbormi.

Článok 31

(1)

Návrh plánu lesného hospodárstva vypracujú podniky Ministerstva poľnohospodárstva

a lesného hospodárstva, Ministerstva národnej obrany a organizácie lesného hospodárstva

riadené ministerstvami školstva a kultúry, baníctva a ťažkého priemyslu, Slovenskou

národnou radou a Kanceláriou prezidenta republiky a predložia ho svojim nadriadeným

orgánom.

(2)

Orgány uvedené v odseku 1 predložia súhrnný návrh za organizácie nimi riadené aj

Ministerstvu poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

(3)

K návrhom plánov predloženým podľa odseku 2 Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného

hospodárstva vypracuje stanovisko a predloží ho Štátnej plánovacej komisii, za Slovensko

aj Slovenskej plánovacej komisii.

Článok 32

(1)

Návrh plánu výkonov vodného hospodárstva a plánu odberu povrchovej vody vypracujú

riaditeľstvá vodných tokov - správy príslušných povodí a predložia ho Ústrednej správe

vodného hospodárstva.

(2)

Ústredná správa vodného hospodárstva vypracuje plán odberu povrchovej vody za náhradu

podľa ústredných orgánov a krajských národných výborov za ČSSR a za Slovensko a dohodne

ho s týmito orgánmi.

Článok 33

(1)

Návrh plánu prepravy sa vypracuje na základe požiadaviek prepravcov, prieskumu a

iných foriem zisťovania prepravných potrieb vykonávaného dopravnými organizáciami.

(2)

Základnými plánujúcimi jednotkami prepravcov sú, pokiaľ ústredné orgány neustanovia

inak, organizácie, ktoré budú uzavierať hospodárske zmluvy o preprave, spracúvať krátkodobé

operatívne plány prepravy, objednávať vozidlá verejnej dopravy, používať vlastnú závodovú

dopravu a pod.

(3)

Základné plánujúce jednotky prepravcov predložia svoje požiadavky príslušnej dopravnej

organizácii (správe dráhy, podniku ČSAD, podniku čs. plavby) a svojej nadriadenej

organizácii v dohodnutej forme a lehote. Dopravná organizácia predložené požiadavky

s prepravcami prerokuje a dohodne, ktoré z prijatých požiadaviek sa zabezpečia hospodárskymi

zmluvami o preprave, prípadne krátkodobým operatívnym plánovaním prepravy (v železničnej

doprave), a ktoré púhymi prihláškami zásielok alebo iným spôsobom. (Dopravné organizácie

si môžu podľa potreby vyžiadať stanovisko alebo inú spoluprácu orgánov bezprostredne

nariadených prepravcom.)

(4)

Základné jednotky prepravcov, ktorých prepravné požiadavky na jednotlivý druh dopravy

neprevýšia v roku 1967 3000 ton, nie sú povinné predložiť v etape prípravy plánu svoje

požiadavky dopravným organizáciám; svojim nadriadeným organizáciám však oznámia prepravné

potreby bez ohľadu na ich výšku.

Článok 34

(1)

Organizácie bezprostredne nadriadené základným plánujúcim jednotkám prepravcov vypracujú

súhrnný prehľad prepravných potrieb podriadených organizácií a predložia ho nadriadenému

ústrednému orgánu vo forme ním určenej. Ústredný orgán vypracuje súhrnnú informáciu

o prepravných požiadavkách na formulári č. 07-02 „Preprava tovaru“ a predloží ju Štátnej

plánovacej komisii a Ministerstvu dopravy najneskôr do desiatich dní po lehote, v

ktorej výrobné hospodárske jednotky predkladajú návrhy svojich plánov ústredným orgánom;

územný prierez za Slovensko predloží aj Slovenskej plánovacej komisii.

(2)

Ústredná správa uránového priemyslu zostaví celkový objem prepravných potrieb za

svoje podriadené organizácie a predloží ho Ministerstvu dopravy a Štátnej plánovacej

komisii.

(3)

Organizácie podriadené Ústrednému sväzu výrobných družstiev predložia svoje požiadavky

iba dopravným organizáciám. Ústredný sväz výrobných družstiev vypracuje a Štátnej

plánovacej komisii a Ministerstvu dopravy predloží len vlastný prepočet celkového

objemu prepravných potrieb podľa príslušných druhov dopravy s vyznačením dopravne

najnáročnejších druhov tovaru (stavebniny, zeminy a pod.).

(4)

Dopravné organizácie zapracujú prijaté prepravné požiadavky do príslušných častí

svojich návrhov plánov rozvoja dopravy, ktoré predložia Ministerstvu dopravy (za železničnú,

vodnú a leteckú dopravu).

Článok 35

Návrh plánu prepravy osôb vypracuje ako súčasť návrhu plánu rozvoja dopravy Ministerstvo

dopravy na podklade návrhov základných plánujúcich jednotiek, na základe doterajšieho

vývoja s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť pohyb obyvateľstva

a jeho prepravné potreby.

Článok 36

Základnými plánujúcimi jednotkami v železničnej doprave sú správy dráh, ktoré vypracujú

návrhy plánu výkonov na základe plánov prepravy tovaru a osôb.

Článok 37

(1)

Základnými plánujúcimi jednotkami pre vypracovanie návrhu plánu závodovej automobilovej

dopravy sú podniky a im na roveň postavené organizácie ministerstiev baníctva, ťažkého

priemyslu, chemického priemyslu, stavebníctva, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva,

spotrebného priemyslu, potravinárskeho priemyslu, dopravy, vnútorného obchodu a národnej

obrany, Ústrednej správy nákupu poľnohospodárskych výrobkov, Ústrednej správy vodného

hospodárstva a Ústredného sväzu spotrebných družstiev.

(2)

Organizácie priamo nadriadené základným plánujúcim jednotkám predložia návrh plánu

závodovej dopravy príslušnému ústrednému orgánu zároveň s ostatnými časťami návrhu

plánu.

(3)

Ústredné orgány predložia návrh plánu závodovej automobilovej dopravy za svoje organizácie

aj Ministerstvu dopravy.

(4)

Ministerstvo dopravy oznámi Štátnej plánovacej komisii (za Slovensko aj Slovenskej

plánovacej komisii) stanovisko k jednotlivým návrhom plánov verejnej i závodovej automobilovej

dopravy predloženým ústrednými orgánmi (krajskými národnými výbormi).

Článok 38

Návrh plánu rozvoja vodnej dopravy vypracujú na základe návrhu podriadených podnikov

vykonávajúcich plavebnú činnosť ministerstvá dopravy a stavebníctva. Ministerstvo

stavebníctva predloží návrh plánu rozvoja vodnej dopravy aj Ministerstvu dopravy.

Článok 39

Návrh plánu rozvoja leteckej dopravy a špeciálnej činnosti civilného letectva vypracuje

Ministerstvo dopravy, a to pokiaľ ide o vnútroštátnu prepravu, na podklade návrhov

Československých aerolínií a požiadaviek orgánov a organizácií, a pokiaľ ide o medzinárodnú

prepravu, na podklade skúseností a predpokladov v medzinárodných vzťahoch (pri nových

linkách na podklade prepočtov, ktoré boli predložené vláde ako podklad pre schválenie

leteckých dohôd).

Článok 40

Ministerstvo dopravy oznámi Štátnej plánovacej komisii (za Slovensko aj Slovenskej

plánovacej komisii) stanovisko k návrhom plánov mestskej hromadnej dopravy predloženým

krajskými národnými výbormi.

Článok 41

Návrh rozvoja dopravy ropovodom a produktovodmi vypracuje Ministerstvo chemického

priemyslu a predloží ho aj Ministerstvu dopravy.

Článok 42

(1)

Návrh plánu výkonov zahŕňa ukazovatele rozvoja a využitia spojov a stavebné práce

vykonávané nestavebnými organizáciami v základnej činnosti spojov.

(2)

Návrhy plánu vypracujú a predložia Ústrednej správe spojov jej hospodárske jednotky.

Ústredná správa spojov vypracuje celoodvetvový plán rozvoja spojov za ČSSR a za Slovensko,

ktorý vypracuje závodovou metódou.

Článok 43

Návrh plánu vypracuje a predloží Ministerstvo baníctva osobitne za Ústredný geologický

úrad, za odvetvie ťažby palív a za odborové riaditeľstvo Rudné bane a magnezitové

závody, Ministerstvo ťažkého priemyslu za odborové riaditeľstvo Hutníctvo železa a

Ministerstvo stavebníctva.

Článok 44

Návrh plánu obsahuje

a)

plán vyhľadávacieho a predbežného ložiskového prieskumu financovaného zo štátneho

rozpočtu (zodpovedným odberateľom týchto prác je Ústredný geologický úrad).

Plán prác predbežného prieskumu financovaných dočasne z prostriedkov štátneho rozpočtu

obsahuje úlohy zaradené na základe záväzného vyhlásenia ministerstva, prípadne odborového

riaditeľstva, v odbore ktorého sa ťažba bude vykonávať, že po skončení prieskumu prevezme

ložiská na ďalšie využitie, ak sa dodržia dohodnuté ukazovatele;

b)

plán prác podrobného prieskumu financovaných z prostriedkov ťažobných organizácií;

c)

plán geologických prác financovaných z prostriedkov na prieskumné a projektové práce

(stavebno-geologický prieskum). Práce sa vykonávajú na podklade odberateľsko-dodávateľských

zmlúv (zodpovednými odberateľmi sú projektové ústavy, príp. investori);

d)

plán geologických prác vykonávaných v dobývacích priestoroch a financovaných ťažobnými

podnikmi na ťarchu vlastných nákladov.

Článok 45

(1)

Úlohy financované z prostriedkov štátneho rozpočtu sa zaraďujú do plánu na podklade

oponentsky schváleného projektu alebo štúdie obsahujúcej zhodnotenie národohospodárskej

použiteľnosti skúmaného ložiska.

(2)

Úlohy majúce rozhodujúci národohospodársky a spoločenský význam, ktoré zásadne ovplyvňujú

rozvojové koncepcie využitia domácej surovinovej základne alebo súvisia s vybratými

akciami investičnej výstavby, prípadne nadväzujú na medzištátne záväzky, sa ustanovia

ako záväzné úlohy štátneho plánu, a to podľa ložísk.

Článok 46

V komentároch k návrhu plánu geologického prieskumu sa odôvodní najmä zameranie prieskumu

z hľadiska potrieb národného hospodárstva. Ďalej sa uvedie prehľad o štruktúre geologických

prác vo fyzických jednotkách i v hodnotovom vyjadrení.

Článok 47

(1)

Plán maloobchodného obratu obsahuje maloobchodný obrat štátneho a družstevného obchodu

vrátane obratu závodov verejného stravovania.

(2)

Maloobchodným obratom sa rozumejú tržby z predaja tovaru, zákazkových prác a opráv

za maloobchodné ceny obyvateľstvu pre osobnú spotrebu a z predaja tovaru kolektívnym

spotrebiteľom a socialistickým organizáciám pre ich potrebu (v rozsahu ustanovenom

vyhláškou Ministerstva vnútorného obchodu o nákupe tovaru v štátnom a družstevnom

obchode s výnimkou predaja z veľkoobchodných skladov).

Ďalej sa do maloobchodného obratu zahŕňajú tržby za služby v sieti predajní a zberní

obchodných organizácií a tržby za ubytovanie a ostatné služby poskytované podnikmi

verejného stravovania; nezahŕňa sa však hodnota opráv a zákazkových prác vykonávaných

organizáciami miestneho hospodárstva a výrobných družstiev, ani hodnota tovaru predávaného

organizáciami miestneho hospodárstva.

Podrobnú náplň maloobchodného obratu ustanovujú smernice Ústrednej komisie ľudovej

kontroly a štatistiky č. 14/1966.

Článok 48

(1)

Návrh plánu vypracujú organizácie Ministerstva vnútorného obchodu a Ústredného sväzu

spotrebných družstiev; ďalšie ústredne riadené organizácie podľa dohody Ministerstva

vnútorného obchodu s príslušnými ústrednými orgánmi.

(2)

Pri vypracovaní plánu maloobchodného obratu vychádzajú obchodné organizácie z rozborov

kúpyschopného dopytu, prieskumu trhu, overených možností dodávok a z orientačných

ukazovateľov pre vypracovanie návrhu plánu. Všetky organizácie predložia návrh plánu

svojim nadriadeným orgánom a príslušným krajským národným výborom; organizácie na

Slovensku aj Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre obchod.

(3)

Ministerstvo vnútorného obchodu vypracuje návrh plánu maloobchodného obratu súhrnne

i za ostatné ústredné orgány a krajské národné výbory.

Plán zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom

Článok 49

Plán zabezpečenia maloobchodného obratu zahŕňa dodávky tovaru z výroby, nákupu a dovozu

a vyjadruje sa v peňažných a hmotných ukazovateľoch.

Článok 50

(1)

Všetky organizácie realizujúce maloobchodný obrat, okrem drobných organizácií (závodné

jedálne a kantíny vrátane závodných jedální jednotných roľníckych družstiev atď.),

vypracujú návrh plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom nakupovaným z výroby,

nákupu a z dovozu na zabezpečenie vlastného maloobchodného obratu.

(2)

Dodávky tovaru pre drobné organizácie zahrnú do svojho plánu zabezpečenia maloobchodného

obratu tovarom dodávateľské organizácie, a to skladové dodávky príslušný veľkoobchod

a dodávky z výroby príslušné výrobné organizácie, v ktorých si drobné organizácie

zabezpečujú dodávky tovaru priamo.

(3)

Základom plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom je výška a štruktúra maloobchodného

obratu, smerné úlohy dodávok a najmä výsledky priamych dodávateľsko-odberateľských

rokovaní o dodávkach tovaru pre vnútorný obchod, prieskum trhu a iné formy poznávania

potrieb.

(4)

Plán zabezpečenia maloobchodného obratu sa vyjadruje v maloobchodných cenách.

Článok 51

Metodické pokyny pre vypracovanie návrhu plánu zahraničného obchodu vydá Štátna plánovacia

komisia ako dodatok týchto metodických pokynov.

Článok 52

(1)

Návrh plánu rozvoja školstva a kultúry obsahuje výkony škôl a školských zariadení

vrátane predškolskej a mimoškolskej výchovy.

(2)

Návrh plánu vypracujú Ministerstvo školstva a kultúry, Ministerstvo zdravotníctva

(za stredné zdravotnícke školy) a ďalšie ústredné orgány (za podnikové zariadenia

výchovy odborných kádrov).

(3)

V prípadoch, v ktorých to vyžaduje povaha prípravy návrhu plánu, poskytnú na ten

účel potrebné podklady aj iné plánujúce orgány a organizácie. Ústredné orgány najmä

zabezpečia, aby ich podriadené jednotky poskytli, pokiaľ ide o výchovu učňov, príslušné

podklady krajským národným výborom, a to v súlade s plánom prípravy kvalifikovaných

robotníkov.

Článok 53

(1)

Návrh plánu rozvoja zdravotníctva obsahuje výkony zdravotníckych služieb poskytovaných

v územných i závodných zdravotníckych zariadeniach riadených ústrednými orgánmi.

(2)

Návrh vypracujú ministerstvá zdravotníctva, dopravy, národnej obrany a vnútra a Povereníctvo

Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo.

Článok 54

(1)

Návrh plánu obsahuje výkony zariadení sociálnej starostlivosti zameraných najmä na

zabezpečenie možnosti včasného poskytovania ústavnej sociálnej starostlivosti občanom,

ktorí sú plne odkázaní na pomoc spoločnosti, predovšetkým telesne alebo duševne chybnej

mládeži a trvale chorým starým občanom, a na poskytovanie pracovnej rehabilitácie

občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou.

(2)

Návrh plánu vypracujú Ministerstvo školstva a kultúry, Povereníctvo Slovenskej národnej

rady pre školstvo a kultúru, Ústredný výbor Národného frontu (za ústredne plánované

zariadenia sociálnej starostlivosti).

Článok 55

Táto časť obsahuje len fond vedy a techniky (prostriedky štátneho vykonávacieho plánu

a štátneho rozpočtu).

Článok 56

Neinvestičné prostriedky

Návrh plánu zahŕňa

a)

neinvestičné prostriedky zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie činnosti centrálne

riadených rozpočtových organizácií výskumnej a vývojovej základne, štátnych úloh vedy

a techniky v hospodárskych organizáciách a dotácie na vybraté úlohy zabezpečované

hospodárskymi organizáciami v oblasti vedy a techniky;

b)

príjmy centrálne riadených rozpočtových organizácií výskumnej a vývojovej základne

s funkčnou a správnou činnosťou a príjmy štátneho rozpočtu od hospodárskych organizácií

z aktivácie prototypov a za vyriešené úlohy vedy a techniky, riešenie ktorých sa financovalo

zo štátneho rozpočtu;

c)

informáciu o výške neinvestičných prostriedkov na zabezpečenie úloh a činnosti vedy

a techniky financovaných z nákladov podnikov a z fondu odborového riaditeľstva.

Článok 57

Investičné potreby

Návrh plánu zahŕňa

a)

investície pre centrálne riadené organizácie výskumnej a vývojovej základne,

b)

vybraté strojové investície (prístroje) nevyhnutné na riešenie štátnych úloh vo výrobných

hospodárskych jednotkách a v ostatných organizáciách spolu s objemom stavebných prác

nevyhnutných na ich zabudovanie.

Článok 58

Devízové potreby

Návrh plánu zahŕňa

a)

devízové prostriedky na dovoz strojov a zariadení pre centrálne riadené organizácie

výskumnej a vývojovej základne a na dovoz vybratej prístrojovej techniky a zariadení

nevyhnutných na riešenie štátnych úloh vo výrobných hospodárskych jednotkách a v ostatných

organizáciách,

b)

devízové príjmy z predaja (aktívnych) licencií a výdavky na nákup (pasívnych) licencií.

Článok 59

Plán práce

Návrh plánu obsahuje mzdové prostriedky (vrátane prémií a odmien) pre centrálne riadené

organizácie výskumnej a vývojovej základne a ďalej údaje o počte pracovníkov výskumnej

a vývojovej základne.

Článok 60

Fond vedy a techniky obsahuje centrálne rezervy pre nepredvídané potreby vedy a techniky.

Článok 61

Podrobný obsah a postup vypracovania návrhu plánu vedy a techniky a spôsob jeho predkladania

je ustanovený príslušnými vzormi formulárov, príp. vzormi formulárov ostatných častí

plánu rozvoja národného hospodárstva a štátneho rozpočtu (investičnej výstavby, plánu

práce a pod.).

Článok 62

Spôsob plánovania v oblasti rozvoja vojenskej vedy a techniky upravujú osobitné pokyny

Štátnej plánovacej komisie.

Článok 63

(1)

Začínajúc rokom 1967 sa v podnikoch (organizáciách) s hmotnou zainteresovanosťou

na hrubom dôchodku (zisku) uplatňuje plná hmotná zodpovednosť za efektívnosť investičnej

výstavby. Pri príprave a prerokúvaní návrhu plánu investičnej výstavby sa vychádza

z toho, že tieto podniky (organizácie) v zásade rozhodujú o svojich investíciách a

že ich financujú z vlastných prostriedkov (úverom).

(2)

Pred vypracovaním návrhu plánu podnikmi uvedenými v odseku 1 organizujú odborové

riaditeľstvá v spolupráci so Štátnou bankou československou výber stavieb (príp. strojov

nezahrnutých do rozpočtu stavieb), ktoré sa budú môcť v plánovanom roku začať (obstarať).

(3)

Do návrhu plánu môžu sa zaradiť len investície, financovanie ktorých je zabezpečené

vlastnými prostriedkami podnikov, prerokovanými úvermi, prípadne dotáciami.

Článok 64

Za ostatné organizácie (t. j. podniky s obmedzeným pôsobením hmotnej zainteresovanosti

a rozpočtové organizácie) sa vypracujú návrhy plánu investičnej výstavby v medziach

limitov ustanovených jednotlivým ústredným orgánom. Návrhy organizácií prerokujú a

po schválení plánu rozpíšu ich nadriadené orgány. Celkový objem investícií týchto

organizácií okrem toho závisí od tvorby finančných zdrojov ustanovených finančným

plánom, prípadne rozpočtom.

Článok 65

(1)

Na zabezpečenie štrukturálnych zmien a medziodborových proporcií, správneho rozmiestňovania

výrobných síl a priaznivého vývoja rozostavanosti ústredné orgány ustanovia, ktoré

významnejšie alebo rozsiahlejšie stavby posúdia ešte pred zostavením plánu a rozhodnú

o povolení na ich začatie v nasledujúcom roku.

(2)

Štátna plánovacia komisia a Štátna komisia pre techniku posudzujú a pri príprave

plánu dávajú súhlas na uskutočnenie nových stavieb, ktorými sa zvýši pracovná príležitosť

o viac ako 300 osôb alebo pri ktorých rozpočtový náklad stavebnej časti presahuje

20 mil. Kčs (stavby posudzované centrálne.

*)

Toto ustanovenie sa nevzťahuje na tieto druhy stavieb: banské práce na udržanie ťažby,

nové poschodia, spojenie baní a lomov, doprava v lomoch a baniach, vetranie, výsypky,

haldy, plynovody, teplovody, vedenia a rozvodne, ropovody a produktovody (okrem medzinárodných)

a stavby spojovej siete (okrem medzinárodných spojov), kabelizácia, autoblok, zvýšenie

výkonnosti tratí, železničný dispečing, zvláštne poľnohospodárske investície (vinice,

chmeľnice a pod.), samostatné akcie rozšírenia a obnovy vodovodnej a kanalizačnej

siete, úpravy a doplnenie uličnej siete obcí, učňovské zariadenia (učilištia, internáty

a pod., okrem združovaných zariadení pre viac odborov), ubytovne, slobodárne, internáty,

školy I. a II. cyklu a bytová výstavba.

(3)

Stavby posudzované podľa odseku 2 môžu sa do vykonávacieho plánu zaradiť len vtedy,

ak majú príslušnú projektovú a rozpočtovú dokumentáciu podľa predpisov Štátnej komisie

pre techniku. Prípravná dokumentácia týchto stavieb sa z uvedených hľadísk prerokúva

so Štátnou komisiou pre techniku a so Štátnou plánovacou komisiou (centrálne posudzovanými

stavbami sa rozumejú i stavby uložené vládou ako záväzná úloha).

(4)

Centrálne posúdenie stavieb podľa odseku 2 neznamená priznanie vyššieho stupňa dôležitosti

ani prednostného zabezpečovania dodávateľmi oproti ostatným investíciám.

Článok 66

(1) Návrh plánu investičnej výstavby v súlade s článkom 5 predložia

a)

za hospodárske organizácie: priemyslové ministerstvá, Ministerstvo stavebníctva,

Ústredná správa energetiky, Ministerstvo zdravotníctva (za zdravotnícky priemysel),

Ministerstvo vnútorného obchodu a Ústredná správa nákupu poľnohospodárskych výrobkov;

pritom Ministerstvo ťažkého priemyslu predloží návrh osobitne za podniky metalurgického

priemyslu a osobitne za strojárske podniky, Ministerstvo baníctva osobitne za Ústrednú

správu uránového priemyslu a osobitne za ostatné organizácie a Ministerstvo stavebníctva

osobitne za stavebné organizácie a osobitne za ostatné hospodárske organizácie;

b)

súhrnne za všetky organizácie vo svojej pôsobnosti: ministerstvá poľnohospodárstva

a lesného hospodárstva, dopravy zahraničného obchodu, školstva a kultúry, zdravotníctva

(okrem zdravotníckeho priemyslu), národnej obrany a vnútra, ďalej ústredné správy

spojov, vodného hospodárstva a geodézie a kartografie, Správa štátnych hmotných rezerv,

Československý rozhlas a Československá televízia, Slovenská národná rada, Kancelária

prezidenta republiky, Ústredná komisia ľudovej kontroly a štatistiky a Ústredný výbor

Národného frontu (len za ČSTV).

(2)

Odchylne od ustanovenia odseku 1 návrh plánu investičnej výstavby vypracujú a predložia

a)

Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva za poľnohospodárstvo a lesníctvo

(vrátane jednotných roľníckych družstiev) celkom, okrem toho oddelene: za štátny sektor

poľnohospodárstva, za štátny sektor lesníctva, za jednotné roľnícke družstvá;

b)

Štátna komisia pre techniku za vlastnú investičnú výstavbu a za investičnú výstavbu

výskumných ústavov priamo riadených ústrednými orgánmi; potreby iných organizácií

plánuje len v prípadoch a v rozsahu uvedenom v

čl. 57

;

c)

Ústredná rada odborov súhrnne za vlastnú výstavbu a za výstavbu podnikov (a iných

organizácií) vykonávanú z príspevkov Ústrednej rady odborov (výstavba závodných klubov,

pionierskych táborov a výstavba jaslí, materských škôl, prípadne učňovských škôl,

a to v rozsahu ustanovenom uznesením vlády č. 14/1964 a ak sú samostatnými stavbami);

d)

ústredné orgány uvedené v odseku 1 písm. a), pokiaľ riadia hospodárske organizácie

s obmedzeným pôsobením hmotnej zainteresovanosti a ústredné orgány uvedené v odseku

1 písm. b) a v písmenách b) a c) tohto odseku, pokiaľ riadia aj hospodárske organizácie

so zainteresovanosťou na hrubom dôchodku (zisku), predložia za tieto organizácie návrh

v rozsahu a spôsobom uvedeným vo vysvetlivkách príslušných vzorov formulárov.

(3)

Rozsah investičnej výstavy štátnych ústredných orgánov neuvedených v odseku 1 a rozpočtových

organizácií (okrem výskumných ústavov) ústredných orgánov uvedených v odseku 1 písm.

a) určuje iba štátny rozpočet. Potrebné podklady pre plán investičnej výstavby predloží

Štátnej plánovacej komisii Ministerstvo financií.

(4)

Za výrobné a spotrebné družstvá predložia Štátnej plánovacej komisii potrebné podklady

pre plán investičnej výstavby ústredné sväzy výrobných a spotrebných družstiev.

(5)

Investície civilnej obrany nezahŕňajú ústredné orgány do svojho návrhu plánu a samostatný

návrh plánu predložia podľa osobitných pokynov Ministerstvu vnútra. Príslušné orgány

budú vykonávať tieto investície v rozsahu, ktorý im rozpíše Ministerstvo vnútra. Obdobne

sa postupuje pri investíciách rozpočtového plánu, za ktoré sa návrh plánu predloží

Štátnej plánovacej komisii.

(6)

V návrhu plánu sa z celkového objemu investícií uvedie objem investícií na výstavbu

samostatných čistiarní odpadových vôd v existujúcich závodoch, a to v rozsahu prerokovanom

s Ústrednou správou vodného hospodárstva. Obdobne sa postupuje pri investíciách na

zariadenia pre ochranu čistoty ovzdušia (exhalácie a spády), ktoré sa uvedú v rozsahu

prerokovanom so Štátnou komisiou pre techniku, a pri investíciách na učňovské výchovné

zariadenia, ktoré sa uvedú v rozsahu prerokovanom s Ministerstvom školstva a kultúry.

Článok 67

(1) Plán investičnej výstavby zahŕňa všetky práce a náklady (investície) súvisiace

s obstaraním nových a s rozšírením, rekonštrukciou a modernizáciou doterajších základných

prostriedkov (u ústredných investorov, ktorí riadia stavebné organizácie vrátane trvalých

objektov zariadení staveniska) bez ohľadu na zdroj financovania s výnimkou nákladov

na

a)

geologický prieskum zásob nerastov a surovín,

b)

prieskumné a projektové práce,

c)

výkup pozemkov a nákup cudzích základných prostriedkov,

d)

investičnú výstavbu v zahraničí (okrem zariadení nakupovaných v tuzemsku pre vybavenie

zahraničných zastupiteľstiev),

e)

práce súvisiace s hospodárskou a technickou úpravou lesnej a poľnohospodárskej pôdy,

f)

organizačnú a prípravnú činnosť investora (vypracovanie prípravnej dokumentácie,

expertízy projektov, riaditeľstiev budovaných podnikov, technický dozor investora,

odovzdanie a prevzatie dokončených stavieb a ich ucelených častí, prípravu a začatie

prevádzky podniku vrátane komplexného technologického vyskúšania a skúšobnej prevádzky,

prípravu kádrov pre budované podniky, presídlenie obyvateľov a pod.),

g)

poplatky za úradné výkony, na peňažné náhrady škôd a na iné nehmotné náklady a prirážky,

pokiaľ nie sú súčasťou ceny dodávaných prác a dodávok (zdržné, penále, kompletačné

prirážky, nájomné, úhrada zvýšených nákladov dodávateľov pri dodatočných zmenách dokumentácie

a pri nedodržaní lehôt dojednaných na jej odovzdanie dodávateľom a pod.),

h)

práce vykonávané v akcii „Z“,

i)

opravy (všetkých druhov) základných prostriedkov.

(2)

Demontáže a premiestnenie základných prostriedkov a búracie práce sa zahŕňajú do

plánu investičnej výstavby len v prípade, ak sú súčasťou projektov výstavby nových

stavieb.

(3)

Do plánu investičnej výstavby sa ďalej nezahŕňajú náklady na zhotovenie strojov a

zariadení (vrátane nevyhnutných stavebných prác), ktoré sú predmetom výskumu alebo

vývoja, prípadne dočasného pokusného zariadenia pre vedeckovýskumné práce a pre vyskúšanie

navrhovaných technológií, prijatých vynálezov alebo zlepšovacích námetov, pokiaľ neslúžia

na riešenie alebo overovanie výskumných prác trvale. Ak sa tieto vyvíjané a pokusné

stroje a zariadenia po vyskúšaní použijú ako základné prostriedky, zahrnie sa ich

hodnota (bez ohľadu na čas ich vzniku) do plánu toho roku, v ktorom budú aktivované

do základných prostriedkov.

Článok 68

(1)

Investície sa delia na stavebné práce a na stroje a zariadenia (vrátane montáží).

(2)

Štruktúra investícií sa určuje podľa projektov rozpočtov stavieb, ich objektov a

prevádzkových súborov, prípadne podľa obdobných podkladov. Práce a dodávky nezahrnuté

do stavebných a technologických častí projektov a rozpočtov, pokiaľ sa zahŕňajú do

plánu investičnej výstavy (výtvarné a umelecké diela, stabilizácia bodov vytyčovacej

siete, vytýčenie hlavných trás, stavebných čiar a výškových úrovní na stavenisku,

prístroje, náradie a inventár pri stavbách bez technologickej časti patriace do základných

prostriedkov, aktivácia fondov z technického rozvoja, práce spojené s vysádzaním mnohoročných

kultúr, ako napr. sady, vinice, chmeľnice a pod.), zahŕňajú sa od objemu stavebných

prác, ak sa v evidencii základných prostriedkov stanú súčasťou budov, stavieb alebo

trvalých porastov, alebo do objemu strojov a zariadení, ak sa stanú súčasťou ostatných

skupín základných prostriedkov.

(3)

Pokiaľ nie sú k dispozícii projekty a rozpočty stavieb alebo iné obdobné podklady,

určuje sa štruktúra investícií podľa triedenia predpokladaných prác a dodávok ustanoveného

v predpisoch o dokumentácii stavieb.

(4)

Do objemu strojov a zariadení sa zahŕňa i hodnota strojov, zariadení, náradia a inventára

nezahrnutých do rozpočtov stavieb.

(5)

Do hodnoty základných prostriedkov získaných investičnou výstavbou sa v návrhu plánu

započítajú len náklady na práce a dodávky, ktoré sa v pláne zahŕňajú do investícií.

(6)

Pojem stavby je vymedzený v predpisoch o dokumentácii stavieb. Stavby, kapacita ktorých

sa uvádza do prevádzky postupne po prevádzkovo ucelených častiach, uvedú sa v pláne

ako celok s vyčlenením jednotlivých prevádzkovo ucelených častí. Pri rekonštrukciách

a rozšíreniach sa uvádza kapacita na začiatku a na konci plánovanej rekonštrukcie

alebo rozšírenia.

(7)

Stavba sa považuje v pláne za začatú v okamihu, keď sa začnú vykonávať stavebné alebo

montážne práce podľa projektu stavby, ktoré sa budú fakturovať investorovi; za začatie

stavby sa nepovažuje predčasný nákup strojov a zariadení. Stavba sa považuje z hľadiska

plánu za dokončenú, ak bola vybudovaná projektová kapacita (získané základné prostriedky),

a to i v prípade, že sa nevykonali všetky práce a dodávky obsiahnuté v schválenej

dokumentácii, ktoré však nebolo účelné vykonať.

Článok 69

(1)

Práce a dodávky pre investície sa v návrhu plánu uvádzajú na základe rozpočtových

podkladov pre výstavbu a vyjadrujú sa vo veľkoobchodných cenách, a to aj keď ich vykonávajú

vlastní zamestnanci investora alebo ak sa vykonávajú svojpomocou a bezplatne. Ak nie

sú ustanovené pre niektoré práce a dodávky veľkoobchodné ceny, postupuje sa podľa

príslušných predpisov pre tvorbu cien.

(2)

Rozpočtové náklady stavby sa v pláne investičnej výstavby uvádzajú podľa schválenej

dokumentácie vrátane nákladov na nepredvídané práce, avšak bez prác a nákladov, ktoré

sa nezahŕňajú do investícií. Rozpočtové náklady na nepredvídané práce sa zahrnú do

objemu stavebných prác alebo do objemu strojov a zariadení len v tom rozsahu, v akom

sa už skôr skutočne použili na úhradu nepredvídaných prác alebo v akom sa v roku 1967

na úhradu použijú. Zostatok rozpočtových nákladov stavby zahŕňa zvyšok rozpočtových

nákladov na nepredvídané práce (zvýšený o úspory docielené na skôr realizovaných objektoch),

ktoré sa doteraz nepoužili a ani sa v plánovanom roku nepoužijú, t. j. zvyšok, ktorý

sa bude môcť ešte použiť v budúcich rokoch bezo zmeny schválených celkových rozpočtových

nákladov stavby.

Článok 70

(1)

Vyvolané investície

*)

a investície potrebné na odstránenie škôd spôsobených na existujúcich základných

prostriedkoch plánujú organizácie, ktoré budú mať v správe základné prostriedky získané

vyvolanými investíciami, prípadne organizácie, ktorých základné prostriedky boli zničené

alebo poškodené. Dohodou sa môže určiť, že investície podľa predchádzajúcej vety bude

plánovať organizácia, ktorá ich svojou činnosťou vyvolala.

(2)

Včas pre vypracovaním návrhu plánu investičnej výstavby treba vyjasniť potrebu vyvolaných

a súvisiacich investícií, ako aj investícií potrebných na odstránenie škôd na existujúcich

základných prostriedkoch a prerokovať ich zabezpečenie s tými investormi, ktorí ich

budú v rámci svojich plánov vykonávať.

(3)

Stavby, ktoré majú po svojom dokončení slúžiť viacerým organizáciám sa zahŕňajú plne

do plánu hlavného investora. Pokiaľ v takých prípadoch dôjde k dohode o prevode investičných

limitov (v organizáciách, kde sú limity ustanovené) od ostatných účastníkov na hlavného

investora, oznámia účastníci dohodu Štátnej plánovacej komisii.

Článok 71

(1)

Územný prierez investičnej výstavby za Slovensko predložia všetky ústredné orgány

za celú investičnú výstavbu podľa miesta stavby. Líniové stavby (napr. elektrifikácia

železníc, kábelizácia železničných tratí, výstavba diaľkových kábelových vedení, naftovody,

diaľkové plynovody, diaľkové elektrické vedenia 200 kWh a vyššie a pod.) sa zaraďujú

podielom zodpovedajúcim ich dĺžke na území Slovenska. Pri strojoch nezahrnutých do

rozpočtov budovaných stavieb sa postupuje závodovou metódou ako pri plánovaní priemyslovej

výroby a plánu práce. Územný prierez investícií do lokomotívneho a vozového parku

Československých štátnych dráh a leteckého parku Československých aerolínií sa vykoná

podľa osobitných dispozícií.

(2)

Obdobne sa postupuje pri rozdelení investícií do jednotlivých krajov.

Článok 72

(1)

Investori prerokujú s dodávateľmi stavebných prác, strojov a zariadení požadované

práce a dodávky po stránke vecnej i časovej a dohodnú objemy prác a dodávok pre všetky

rozostavané i začínané stavby až do ich úplného dokončenia (t. j. pri rozostavaných

stavbách odchýlky od doterajších dohôd vzhľadom na priebeh plnenia pri týchto prácach

a dodávkach v bežnom roku, zmenách v projektoch a pod.) a pre hromadné položky dodávok

strojov a zariadení nezahrnutých do rozpočtov stavieb.

(2)

Ústrední investori pri príprave návrhu plánu preveria, či a ako sa návrh plánu na

nižších stupňoch riadenia prerokoval; prerokujú s ústrednými orgánmi dodávateľov vecné

a časové rozpory v zabezpečení prác a dodávok pre stavby ustanovené vládou ako záväznú

úlohu, prípadne i pre iné položky plánu, ktoré s ústrednými orgánmi dodávateľov dohodnú

(najmä hromadné položky strojov nezahrnutých do rozpočtov stavieb pre dopravu a poľnohospodárstvo).

(3)

K návrhu plánu investičnej výstavby ústrední investori pripoja komentár, v ktorom

okrem iného uvedú a odôvodnia zameranie investícií vykonávaných v rokoch 1966 a 1967

a uvažovaných vo výhľade na rok 1968. Rozbor celkového objemu investícií (jeho členenie

na odvetvia, odbory a pod.) na tento účel dohodnú Štátna plánovacia komisia a príslušné

ústredné orgány. Vždy je potrebné v komentári vyčísliť dôsledky cenovej úpravy k 1.

januáru 1967 a metodické zmeny (vylúčenie generálnych opráv z plánu investičnej výstavby,

zvýšenie hranice pre základné prostriedky z 600 Kčs na 3000 Kčs).

(4)

Ústrední investori zabezpečia, aby odborové riaditeľstvá a ostatné organizácie priamo

riadené ústrednými orgánmi zaslali príslušným krajským národným výborom pri predkladaní

návrhu plánu nadriadeným orgánom zoznamy stavieb o rozpočtových nákladoch nad 1. mil.

Kčs začínaných v plánovanom roku.

(5)

Pokiaľ budú organizácie nepodriadené národným výborom plánovať výstavbu bytov (lôžok),

prerokujú túto výstavbu s príslušným krajským národným výborom.

Článok 73

Plán opatrení na ochranu životného prostredia obsahuje menovitý zoznam samostatných

čistiarní odpadových vôd a menovitý zoznam výstavby zariadení na ochranu čistoty ovzdušia.

Do menovitých zoznamov sa zahŕňajú všetky rozostavané i novozačínané stavby samostatných

čistiarní odpadových vôd a zariadení na ochranu čistoty ovzdušia budovaných pri existujúcich

podnikoch a závodoch, v mestách a obciach a pri zariadeniach, ako napríklad nemocniciach,

sanatóriách a pod.

Článok 74

Samostatné čistiarne odpadových vôd

(1)

Ústrední investori (ústredné orgány) predložia návrhy menovitého zoznamu čistiarní

odpadových vôd aj Ústrednej správe vodného hospodárstva, s ktorou ich pred predložením

prerokujú.

(2)

Ústredná správa vodného hospodárstva vypracuje celoštátny zoznam výstavby čistiarní

odpadových vôd podľa rezortov a podľa povodí a predloží ho Štátnej plánovacej komisii,

za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii. Príslušné časti predloží taktiež jednotlivým

krajským národným výborom.

Článok 75

Zariadenia na ochranu čistoty ovzdušia

(1)

Ústrední investori (ústredné orgány) predložia návrhy menovitého zoznamu zariadení

na ochranu čistoty ovzdušia aj Štátnej komisii pre techniku a Ministerstvu zdravotníctva,

s ktorými ich pred predložením prerokujú.

(2)

Štátna komisia pre techniku po dohode s Ministerstvom zdravotníctva vypracuje celoštátny

zoznam výstavby zariadení na ochranu čistoty ovzdušia podľa rezortov a krajov a predloží

ho Štátnej plánovacej komisii, za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii. Krajským

národným výborom predloží príslušné časti zoznamu.

Článok 76

(1) Návrh plánu projektových prác zahŕňa

a)

prepočet prostriedkov na dokončené projektové práce vrátane autorského dozoru pre

investície hospodárskych a rozpočtových organizácií (vrátane hodnoty dokončenej projektovej

dokumentácie pre centrálne posudzované stavby);

b)

prepočet prostriedkov na dokončené projektové práce neinvestičnej povahy uhrádzané

zo štátneho rozpočtu;

c)

štruktúru plánu projektových organizácií;

d)

zoznam projektovej dokumentácie záväzne ukladaných stavieb.

(2)

Hodnotu dokončených prác tvoria všetky vykonané práce (vrátane prípadných poddodávok,

prirážok za skrátenie lehoty dodania projektovej dokumentácie, za neobvykle náročné

riešenie a vysokú kvalitu) v rozsahu uzavretej hospodárskej zmluvy, ktoré sa odovzdajú

a vyfakturujú odberateľovi.

(3)

Pri príprave návrhu plánu objednávatelia prerokujú s dodávateľmi projektových prác

vypracovanie potrebnej projektovej dokumentácie a lehoty na jej dokončenie v súlade

s termínmi výstavby.

Článok 77

Finančné prostriedky na projektové práce neinvestičnej povahy uhrádzané zo štátneho

rozpočtu majú účelový charakter a sú zahrnuté do príslušných kapitol štátneho rozpočtu,

pričom obsahujú

a)

štúdie výstavby nadväzujúce na výsledky vedeckotechnického rozvoja ukladané Štátnou

komisiou pre techniku alebo príslušným ústredným orgánom,

b)

prípravnú dokumentáciu stavieb rozpočtových organizácií,

c)

územné plány vrátane územno-technických podkladov,

d)

úlohy plánu typizácie vo výstavbe (zostaveného podľa pokynov Štátnej komisie pre

techniku),

e)

úlohy obsiahnuté v pláne experimentálneho overovania vo výstavbe vrátane viacnákladov

na realizáciu (zostaveného podľa metodických pokynov Štátnej komisie pre techniku),

f)

ideové projektové a urbanistické súťaže pre stavby rozpočtových organizácií.

Článok 78

(1)

Návrh plánu predložia všetky ústredné orgány vo funkcii ústredných investorov a vo

funkcii nadriadených orgánov organizácií oprávnených vykonávať projektové práce.

(2)

Štátna komisia pre techniku po dohode so Štátnou plánovacou komisiou môže odporučiť

vláde ako záväznú úlohu spracovanie projektovej dokumentácie pre stavby ovplyvňujúce

rozhodujúcim spôsobom rozvoj národného hospodárstva.

(3)

Hodnotové ukazovatele plánu sa vypracujú v cenách projektových prác platných v období

zostavovania návrhu plánu a podľa nového cenníka projektových prác a inžinierskych

služieb. Zahŕňajú i potrebné prieskumné práce.

Článok 79

(1)

Plán práce obsahuje tieto oddiely

a)

plán počtu pracovníkov a miezd,

b)

plán náboru pracovných síl,

c)

plán kádrov.

(2)

Spôsob vypracovania a predkladania návrhu plánu práce je uvedený na jednotlivých

vzoroch formulárov. Výrobné hospodárske jednotky a organizácie predložia návrh plánu

podľa doplňujúcich pokynov vydaných ústrednými orgánmi alebo uvedených pri jednotlivých

vzoroch formulárov.

(3)

V komentári k návrhu plánu práce sa vykoná rozbor z hľadiska zabezpečovania celkovej

podnikovej a spoločenskej efektívnosti a plnenia úloh daného odvetvia, v tom najmä

z hľadiska maximálnej úspory živej práce (vo výrobných odvetviach rozbor rastu produktivity

práce).

Plán počtu pracovníkov a miezd

Článok 80

(1)

V návrhu plánu počtu pracovníkov a miezd zabezpečujú ústredné orgány a im podriadené

organizácie čo najúčelnejšie hospodárenie s pracovnými silami, obmedzovanie ďalšieho

rastu zamestnanosti v odvetviach výrobnej sféry a ďalší rozvoj najmä priemyslu a stavebníctva

v zásade plne rastom produktivity práce.

(2)

Počet pracovníkov sa plánuje v súlade s objemom výkonov a so zlepšeným využitím pracovných

síl vo výrobných i nevýrobných odvetviach, a to ako priemerný evidenčný počet za rok

celkom. Rast počtu pracovníkov v priebehu roka musí byť reálny i z hľadiska možností

ich náboru.

(3)

Priemerným evidenčným počtom pracovníkov, prípadne jednotlivých ich kategórií sa

v zásade rozumie počet fyzických osôb. V hospodárskych a príspevkoch organizáciách

možno na základe dohody príslušných ústredných orgánov so Štátnou plánovacou komisiou

a s Ústrednou komisiou ľudovej kontroly a štatistiky plánovať počty pracovníkov v

prepočítaných stavoch. Vo všetkých rozpočtových organizáciách sa plánujú prepočítané

stavy pracovníkov. Pri zmene rozpočtových organizácií na hospodárske alebo príspevkové

dohodnú ústredné orgány so Štátnou plánovacou komisiou a Ústrednou komisiou ľudovej

kontroly a štatistiky aj ďalší spôsob plánovania počtu pracovníkov.

(4)

Vo všetkých organizáciách treba podľa potrieb danej oblasti umožňovať v širšom rozsahu

zamestnanie na kratší pracovný čas pre ženy, občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou

a občanov s nárokom na starobný dôchodok. Na zvýšenie ich počtu treba prihliadať pri

hodnotení vývoja počtu pracovníkov.

(5)

Ak sa v organizáciách, ktorým sa ustanoví záväzný limit počtu pracovníkov vo fyzických

osobách, počet osôb zamestnaných na kratší pracovný čas zvýši v plánovanom roku oproti

skutočnosti predchádzajúceho roka, môže sa limit prekročiť v rozsahu, ktorý zodpovedá

odchýlke v pracovnom úväzku najviac prijímaných osôb na kratší pracovný čas oproti

normálnemu pracovnému času. V rovnakom rozsahu možno pripustiť odchýlku i od počtu

pracovníkov dohodnutého s krajským národným výborom.

(6)

Pred predložením návrhu plánu svojmu nadriadenému orgánu sú navrhujúce organizácie

povinné potrebu pracovníkov prerokovať a dohodnúť s krajskými národnými výbormi. (Tú

istú povinnosť majú v období rozpisu plánu počtu pracovníkov, pokiaľ rozpísaný plán

je vyšší ako počty pracovníkov dohodnuté s krajským národným výborom v období prác

na návrhu plánu, ako i pri zmenách vykonávaných v priebehu roka.)

Ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu, oznámia krajské národné výbory so zreteľom na možnosti

zvyšovania zamestnanosti na území kraja, prípadne okresu svoje stanovisko príslušným

nadriadeným orgánom, v závažných prípadoch aj ústredným orgánom, ktoré sú povinné

ho s nimi prerokovať.

Článok 81

(1)

V organizáciách s hmotnou zainteresovanosťou na hrubom dôchodku sa v návrhu plánu

uvádza tvorba fondu pracujúcich vyplývajúca z tvorby a rozdelenia hrubého dôchodku;

v organizáciách s hmotnou zainteresovanosťou na zisku sa uvádza fond pracujúcich v

členení na základný mzdový fond a na tvorbu fondu odmien vyplývajúcich z tvorby a

rozdelenia zisku.

(2)

V hospodárskych organizáciách, kde sa neuplatňuje hmotná zainteresovanosť na hrubom

dôchodku alebo na zisku a v ostatných organizáciách sa plánuje celkový objem miezd

a ostatných osobných výdavkov (mzdový fond).

Článok 82

(1)

V návrhu plánu sa premietne predpokladané skracovanie pracovného času podľa uznesenia

vlády č. 432/1965 (prípadne č. 622/1964), č. 78/1966 a 219/1966 a predloží sa rozbor

vplyvu tohto skrátenia pracovného času na plán práce a nadväzujúce časti plánu.

(2)

Za organizácie skracujúce pracovný čas v plánovanom roku ústredné orgány v komentári

uvedú najmä

a)

porovnanie doteraz uplatňovaných a novozavádzaných pracovných a prevádzkových režimov;

b)

opatrenia, s ktorými sa počíta na uhradenie odpadnutého pracovného času a na zabránenie

negatívnym vplyvom;

c)

zmeny, ktoré sa predpokladajú v dôsledku skrátenia pracovného času vo vzťahoch k

ostatným odvetviam a úsekom (najmä energetika, doprava, miestne služby, využitie voľného

času pracovníkov a pod.) a stav doterajších rokovaní s príslušnými orgánmi a organizáciami

v tejto veci.

Článok 83

Plán náboru pracovných síl

(1)

Pre plánovité rozmiestňovanie pracovných síl a pre plánovanie nevyhnutných medzikrajských

presunov pracovníkov, ktorých návrh predkladá vláde Štátna plánovacia komisia, predložia

krajským národným výborom

a)

podniky a iné organizácie alebo ich nadriadené orgány v dôslednom územnom priereze

podklady podľa vzorov formulárov (jednak v období vypracovania návrhu plánu, jednak

po rozpise plánu na podniky a organizácie);

b)

podniky (prípadne závody), iné organizácie a okresné výrobné poľnohospodárske správy

(pokiaľ ide o JRD) v pohraničných okresoch kategórie A a B podklady na zostavenie

návrhu plánu doosídlenia pohraničia s údajmi o požadovanom počte doosídlencov a bytov,

ktoré budú pre doosídlencov k dispozícii; celkové počty bytov v členení na byty získané

novostavbami, adaptáciami a prevodom neobsadených bytov z predchádzajúceho roka musia

byť v súlade s celkovým počtom doosídlencov.

(2)

Získanie potrebného počtu pracovníkov je predovšetkým úlohou podnikov, ktoré sú povinné

vytvárať podmienky pre stálosť pracovných pomerov.

Národné výbory výnimočne plánujú nábor pracovníkov

a)

pre podniky (prípadne závody) v krajoch, v ktorých je trvalý nedostatok pracovných

síl; rozsah týchto medzikrajských prevodov ustanoví pre vybraté najdôležitejšie odvetvia

a pre nedostatkové oblasti vláda v štátnom pláne (štátny plán náboru pracovných síl);

b)

pre najdôležitejšie podniky a závody v kraji; počty pracovníkov, ktoré majú okresné

národné výbory za úlohu získať zo zdrojov pracovných síl v rámci kraja, určia rady

krajských národných výborov (krajské plány náboru pracovných síl);

c)

pre pohraničné okresy kategórie A a B; počty doosídlencov, ktoré sa majú pre tieto

okresy získať, navrhnú Štátnej plánovacej komisii krajské národné výbory, v obvodoch

ktorých sú pohraničné okresy kategórie A a B; počty doosídlencov ustanoví vláda.

Plán kádrov

Článok 84

Plán prípravy kvalifikovaných robotníkov

(1)

Návrh plánu prípravy kvalifikovaných robotníkov vypracujú ústredné orgány, ktorých

podniky (organizácie) požadujú učňov. Návrh plánu prípravy kvalifikovaných robotníkov

vychádza z perspektívneho rozvoja jednotlivých závodov a odborov a musí byť v súlade

s plánom náboru učňov v oblastnom rozložení. Pre požadované počty novoprijímaných

učňov musí byť zabezpečená výučba po odbornej, teoretickej i materiálnej stránke,

a to buď vo vlastných zariadeniach podnikov (závodov) alebo dohodou s inými podnikmi

(napr. pri menšom počte učňov) v ich zariadeniach.

(2)

Podniky uplatňujúce potrebu učňov na okresných národných výboroch príslušných podľa

sídla jednotlivých závodov (prevádzkární) uvedú svoje požiadavky v rozdelení podľa

pohlavia a podľa učebných odborov. Reálnosť požadovaného počtu učňov odôvodnia predpokladanou

doplnkovou potrebou kvalifikovaných pracovníkov v členení na náhradu prirodzeného

úbytku a na zvýšenie stavu pracovníkov. Požiadavky na počet novoprijímaných učňov

musia sa s národnými výbormi dohodnúť. Ak nedôjde k dohode, riešia sporné prípady

nadriadené orgány (odborové riaditeľstvá alebo ústredné orgány) s príslušnými krajskými

národnými výbormi, výnimočne Štátna plánovacia komisia, na Slovensku Slovenská plánovacia

komisia.

Obdobne uplatňujú podniky požiadavky na dorast na pracovné miesta pre pomocné a menej

kvalifikované práce.

Článok 85

Plán potreby odborníkov zo škôl

(1)

Plán potreby odborníkov zo škôl vychádza z dlhodobých štúdií o vývoji štruktúry pracovníkov

podľa kvalifikácie a úzko nadväzuje na plán počtu pracovníkov, najmä na vývoj počtu

technicko-hospodárskych pracovníkov a na ich kvalifikačnú skladbu.

(2)

Pri vypracovaní návrhu plánu potreby absolventov vysokých a stredných odborných škôl

ústredné orgány a výrobné hospodárske jednotky (podniky)

a)

prihliadajú na dlhodobú potrebu odborníkov v súvislosti s dlhodobým rozvojom odborov;

vychádzajú pritom z koncepcie ustanovenej dlhodobým výhľadom a päťročným plánom;

b)

spravujú sa výsledkami rozborov súčasnej vekovej a kvalifikačnej štruktúry, prirodzeného

úbytku, celkovej doplnkovej potreby, ako i potreby zlepšenia kvalifikačného zloženia

pracovníkov, uvádzania nových kapacít do prevádzky, rastu výroby a produktivity práce,

zvýšenia technickej úrovne výroby, rozvoja vedy a výskumu, rozvoja služieb a plánu

počtu pracovníkov;

c)

berú do úvahy i počty vlastných pracovníkov, ktorí absolvujú vysoké alebo stredné

odborné školy v štúdiu pracujúcich popri zamestnaní, príp. absolventov vyslaných na

denné štúdium na krajské alebo závodné štipendiá.

Po schválení plánu vládou ústredné orgány oznámia pracoviská pre ustanovené počty

absolventov Ministerstvu školstva a kultúry, a pokiaľ ide o skupinu odborov poľnohospodárstva

a lesníctva, príslušným poľnohospodárskym (lesníckym) školám určeným dohodou s Ministerstvom

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva;

predložia do jedného mesiaca svoje požiadavky na prijímanie poslucháčov (žiakov) do

prvých ročníkov vysokých a stredných odborných škôl v členení podľa odborov a podľa

krajov Ministerstvu školstva a kultúry.

*)

(3)

Na zabezpečenie prehľadu o stave a potrebách kádrov zo škôl v rámci jednotlivých

krajov a na postupné vytvorenie predpokladov pre krajské plánovanie výkonov škôl predložia

podniky návrhy plánu kádrov aj krajskému národnému výboru príslušnému podľa sídla

podniku (závodu, organizácie).

Článok 86

(1)

Plán rozvoja výrobného družstevníctva nadväzuje na štátny plán rozvoja národného

hospodárstva a týka sa výkonov všetkých činností výrobného družstevníctva, t. j. výroby

priemyslových výrobkov, prác priemyslovej povahy, stavebných prác i služieb.

(2)

Návrhy vykonávacích plánov ostatných častí (investičná výstavba, práca a ďalšie)

sa vypracujú podľa metodických pokynov pre tieto časti plánu (v rozsahu dohodnutom

so Štátnou plánovacou komisiou).

(3)

Návrhy plánu v krajskom priereze prerokujú orgány výrobných družstiev v dohodnutom

rozsahu s krajskými národnými výbormi.

Článok 87

1.

V štátnom rozpočte na rok 1967 budú zahrnuté rozpočty ústredných orgánov a rozpočty

národných výborov.

V rozpočtoch ústredných orgánov bude obsiahnutý rozpočet vlastného ústredného orgánu,

rozpočty jemu podriadených rozpočtových organizácií, odvody a prídely vedľajším hospodárstvam,

príspevky poskytované niektorým organizáciám na ich činnosť a odvody a prídely hospodárskym

organizáciám vyplývajúce pre ne z finančných plánov. V rozpočtoch ústredných orgánov

nebudú obsiahnuté rozpočty organizácií priamo riadených Slovenskou národnou radou.

2.

Návrhy finančných plánov a rozpočtov v rozsahu a spôsobom dohodnutým s Ministerstvom

financií sa predkladajú za Štátnu banku československú, za ostatné peňažné ústavy

a poisťovníctvo a za vojenské chozrasčotné organizácie Ministerstva národnej obrany.

Ústredné sväzy družstiev a Ústredná rada družstiev predkladajú prepočet dane z obratu

a prepočet obežných prostriedkov, plán dôchodkovej dane družstiev a ďalšie nevyhnutné

podkladové údaje v rozsahu dohodnutom s Ministerstvom financií.

3.

Ústredné orgány, ktorým budú schválené výnimky z rámcových podmienok, rozpracujú

po dohode s Ministerstvom financií metodické pokyny tak, aby vyhovovali povoleným

výnimkám.

4.

Predpísané vzory formulárov pre rozpočet a finančný plán sú pre ústredné orgány záväzné.

Voľné riadky a stĺpce nesmú sa bez súhlasu Ministerstva financií vyplňovať. Vo všetkých

etapách plánovacích prác a na všetkých organizačných stupňoch sa rozpočty a finančné

plány vypracúvajú súčasne s hmotnými plánmi a vo vzájomnej nadväznosti, aby ich aktívny

vplyv pôsobil vo všetkých fázach plánovacích prác.

Článok 88

1.

Vykonávacie finančné plány ústredných orgánov, výrobných hospodárskych jednotiek

a podnikov vyjadrujú v peniazoch súhrnne celkovú hospodársku činnosť týchto organizácií.

Napriek tomu, že finančný plán riadi predovšetkým oblasť finančného hospodárenia,

má prostredníctvom ekonomických nástrojov založených na pôsobení finančných vzťahov

účinný ekonomický vplyv na celú hospodársku činnosť podnikov i nadpodnikového orgánu.

Finančný plán založený na pôsobení finančných vzťahov aktívne ovplyvňuje hmotné vzťahy

a proporcie plánu smerom k maximálnej efektívnosti. V tomto pôsobení finančného plánu

sa objektívne prejavuje jeho základná funkcia.

Vo vykonávacích finančných plánoch sa konkretizujú úlohy v tvorbe a použití finančných

zdrojov a uvádzajú sa objemy finančných potrieb i zdroje ich krytia. Sú v nich vyjadrené

aj vzťahy podniku k nadriadenému orgánu, k štátnemu rozpočtu i k úverovému plánu.

2.

Návrh finančného plánu na rok 1967 tvoria

a)

finančná bilancia (formulár F - 1)

b)

prehľad o tvorbe hrubého dôchodku (zisku) (formulár F - 2)

c)

prehľad o rozdelení hrubého dôchodku (zisku) (formulár F - 3)

d)

prehľad o pohybe neinvestičných fondov (formulár F - 4)

e)

prepočet obežných prostriedkov (formulár F - 5)

f)

prepočet odpisov a odvodov zo základných prostriedkov (formulár F - 6)

g)

prepočet ostatných zdrojov a potrieb (formulár F - 7)

h)

prepočet dotácií k cenám a intervencií k cenám predaja (formulár F - 8)

ch)

prepočet financovania reprodukcie základných prostriedkov (formulár F - 9)

i)

prepočet dane z obratu (formulár F - 10 a F - 11)

j)

prehľad štátnych úloh a zo štátneho rozpočtu dotovaných podnikových a odborových

úloh výskumných a vývojových prác riešených hospodárskymi organizáciami (formulár

F - 20).

Formuláre finančného plánu F - 4 a F - 9 sa zostavujú za skutočnosť roku 1966 a návrh

plánu na rok 1967 v cenách, metodike a organizácii k 1.1.1967; formulár F - 8 iba

za návrh na rok 1967 v cenách, organizácii a metodike k 1.1.1967. Ostatné formuláre

sa zostavujú podľa predpísaných vzorov.

3.

Výrobné hospodárske jednotky a nadriadené orgány predkladajú návrh finančného plánu

zásadne v súhrne za celé nimi riadené hospodárstvo. Okrem toho prehľad o tvorbe hrubého

dôchodku (zisku) (formulár F - 2) bude predložený i podľa odvetví (t.j. za priemysel,

stavebníctvo, odbyt a zásobovanie, dopravu, poľnohospodárstvo, lesníctvo, obchod a

verejné stravovanie, výkup a ostatné odvetvia), a to z hľadiska organizačného usporiadania

(t.j. za súhrn podnikov príslušnej činnosti); prehľad o rozdelení hrubého dôchodku

(zisku) (formulár F - 3) bude predložený i za jednotlivé výrobné hospodárske jednotky.

Slovenská národná rada predloží okrem návrhu finančného plánu za celý rezort aj návrhy

finančných plánov za jednotlivé povereníctva Slovenskej národnej rady.

4.

Finančná bilancia (F - 1) zhrňuje všetky zdroje a potreby hospodárskych organizácií

a súhrnne vyjadruje výsledky čiastkových finančných plánov. Vo svojom vyjadrení brutto

zachycuje prehľad o celkovej tvorbe zdrojov a celkových potrebách finančných prostriedkov

a v ďalších stĺpcoch vyjadruje rozdelenie zdrojov na vlastné použitie, na odvod do

štátneho rozpočtu, príp. na vrátenie do úverovej sústavy a na strane potrieb určuje

v rovnakom členení zdroje krytia potrieb. Tým vyjadruje i celkový vzťah hospodárskych

organizácií k štátnemu rozpočtu a podiel úveru na krytí ich celkových potrieb.

Vo výrobných hospodárskych jednotkách s obmedzeným pôsobením hmotnej zainteresovanosti

môže sa vo výnimočných prípadoch plánovať strata. Na úhradu plánovanej straty sa zo

štátneho rozpočtu poskytne dotácia, ktorej plánovaná výška je horným limitom čerpania.

Táto dotácia môže sa čerpať iba na základe normy úhrady dohodnutej s Ministerstvom

financií.

5.

Prehľad o tvorbe hrubého dôchodku (zisku) (formulár F - 2) vyjadruje výsledok hospodárskej

činnosti a používa sa pre všetky činnosti. Prehľad o tvorbe hrubého dôchodku má priamu

väzbu na formuláre F- 1, F - 3, F - 6, F - 8 a poskytuje údaje pre určenie prepočtových

ukazovateľov na formulári F - 5.

6.

Prehľad o rozdelení hrubého dôchodku (zisku) (F - 3) zachycuje jednotlivé druhy odvodov

tak do ústredného rozpočtu, ako i do rozpočtu národných výborov a prídely fondom.

Je spoločný pre ústredné orgány (organizácie) uplatňujúce rôzne varianty zainteresovanosti

s tým, že organizácie so zainteresovanosťou na zisku a organizácie s obmedzeným pôsobením

hmotnej zainteresovanosti nevyplňujú riadok 11, t.j. hrubý dôchodok a odvod zo zisku

uvádzajú v riadku 14. Prehľad o rozdelení hrubého dôchodku (zisku) má priamu väzbu

na formuláre F - 1, F - 2, F - 4, F - 5, F - 9.

7.

Prehľad o pohybe neinvestičných fondov (F - 4) zachytáva vývoj a použitie fondov

(vrátane prevodov prostriedkov medzi jednotlivými fondami) s výnimkou fondu investícií.

Prehľad o pohybe fondov má priamu nadväznosť na formuláre F - 3, F - 5, F - 9.

8.

Prepočet obežných prostriedkov (F - 5) zostavujú všetky podniky bez rozdielu foriem

hmotnej zainteresovanosti. Poskytuje prehľad o úhrnnej potrebe obežných prostriedkov

a o zdrojoch krytia. Podnikové prepočty obežných prostriedkov sa členia v súlade so

smernicami k jednotnej účtovnej osnove. Minimálne sa však zásoby členia na predmety

jednorazovej a postupnej spotreby, nedokončenú výrobu a polotovary vlastnej výroby,

výrobky a tovar. V prepočte sa uvádzajú vždy stavy k začiatku a ku koncu plánovaného

obdobia. Stavy zásob k začiatku roka zahŕňajú všetky zmeny vykonané k začiatku roka.

Zmeny treba v komentári vyčísliť a odôvodniť.

Odvod zo zásob a úroky z úverov sa prepočítavajú v spolupráci so Štátnou bankou československou

na základe výšky úverov a ustanovených úrokových sadzieb.

Prepočet obežných prostriedkov má priamu väzbu na formuláre F - 1, F - 2, F - 3, F

- 4.

9.

Prepočet odpisov a odvodov zo základných prostriedkov (F - 6) zahŕňa výpočet odpisov

zo základných prostriedkov a výpočet odvodov zo základných prostriedkov.

Prepočet odpisov má priamu väzbu na formuláre F - 1, F - 2, F - 3, F - 9.

10.

Prepočet ostatných zdrojov a potrieb (F - 7) je pomocným formulárom pre výpočet ostatných

zdrojov a potrieb, ktoré nevyplývajú z tvorby hrubého dôchodku.

Intervencie k nákupným cenám poľnohospodárskych výrobkov, cenové rozdiely a zľavy

roľníkom sa doložia prepočtom.

Prepočet ostatných zdrojov a potrieb má priamu väzbu na formulár F - 1.

11.

Prepočet dotácií k cenám - intervencií k cenám predaja (F - 8).

Prepočet zahŕňa výpočet dotácií k cenám, príp. intervencií k cenám predaja podľa ustanovených

sadzieb. Zásady obsiahnuté v smernici Ministerstva financií pre ustanovenie dotácií

k cenám (č. MF 113/40 070/1965 - Vestník Ministerstva financií č. 7/1965) zostávajú

na rok 1967 v platnosti.

Prepočet dotácií k cenám ústredné orgány predložia na samostatných formulároch podľa

jednotlivých výrobných hospodárskych jednotiek; prepočet intervencií k cenám predaja

sa predkladá za ústredný orgán ako celok.

Prepočet dotácií má priamu väzbu na formuláre F - 1, F - 2.

12.

Prepočet financovania reprodukcie základných prostriedkov (F - 9).

Financovanie reprodukcie základných prostriedkov je ustanovené vyhláškou Ministerstva

financií a Štátnej banky československej. Podkladom pre zostavenie prepočtu financovania

reprodukcie základných prostriedkov je výsledok výberového konania dohodnutého so

Štátnou bankou československou.

Do formulára F - 9 - prepočet financovania reprodukcie základných prostriedkov - je

zaradená údržba, opravy a generálne opravy, ktoré sa v hospodárskych organizáciách

uhrádzajú na ťarchu nákladov.

Súčasťou financovania reprodukcie základných prostriedkov sú výdavky na projektovú

dokumentáciu a iné investície. Iné investície zahŕňajú náhrady za odňatie pôdy poľnohospodárskej

výrobe.

Prepočet financovania reprodukcie základných prostriedkov má priamu väzbu na formuláre

F - 1, F - 3, F - 6.

Úroky z investičných úverov sa prepočítajú na základe ustanovených úrokových sadzieb

a výška investičných úverov v spolupráci so Štátnou bankou československou.

Zo štátneho rozpočtu možno poskytovať dotácie hospodárskym organizáciám so všeobecným

spôsobom financovania investičnej výstavby.

Dotácie sa poskytujú v rámci prostriedkov vopred plánovite ustanovených v štátnom

rozpočte podľa týchto zásad

a)

hospodárske organizácie predložia návrhy na dotácie na investičnú výstavbu nadriadenému

orgánu v lehotách ustanovených pre výberové konanie;

b)

ústredné orgány (v odvetviach, v ktorých pôsobia povereníci, po dohode s povereníctvom)

predložia Ministerstvu financií návrhy na dotácie s rozborom a vrátane stanoviska

Štátnej banky československej. Ministerstvo financií dá konečné alebo predbežné prísľuby

dotácií po prerokovaní so Štátnou plánovacou komisiou, s Povereníctvom Slovenskej

národnej rady pre financie, Štátnou komisiou pre techniku a Štátnou bankou československou

a príp. po expertnom posúdení;

c)

zahrnutie dotácií do štátneho rozpočtu neznamená právo na automatické čerpanie dotácií.

Ministerstvo financií, príp. orgán ním splnomocnený bude uvoľňovať dotácie na základe

previerky efektívnosti a podmienok pre poskytnutie dotácie;

d)

v roku 1967 budú sa poskytovať dotácie na investície podľa rámcových podmienok hospodárenia

podnikov od 1. januára 1967.

13.

Prepočet dane z obratu (F - 10 a F - 11).

Návrh prepočtu dane z obratu predkladajú na formulári F - 10 a F - 11 ústredné orgány

a organizácie uvedené na týchto formulároch.

Podniky zostavia prepočet dane na základe svojich odbytových plánov pre vnútorný obchod

(trhové dodávky) a pre ostatných odberateľov (mimotrhové dodávky).

Členenie návrhu podľa položiek sadzobníka sa vykonáva na formulári F - 10 v rozsahu

určenom pre sledovanie skutočností v štatistickom výkaze V (Daň) 15 - 12, príp. v

rozsahu členenia plánu odbytu (formulár 02 - 07).

Podniky oznámia svoje prepočty dane v celkovom objeme finančným odborom okresných

národných výborov do 7 dní po ich schválení vedením podniku.

14.

Prehľad štátnych úloh a zo štátneho rozpočtu dotovaných podnikových a odborových

úloh výskumných a vývojových prác riešených hospodárskymi organizáciami (F-20) je

podkladom pre ustanovenie výšky prostriedkov zo štátneho rozpočtu

a)

ústredným orgánom na úhradu faktúr za štátne úlohy, ktoré sa uvádzajú na formulári

F-13 v skupine 1. Hospodárstvo, oddiel 2 § 2 čl. 1 pod zoskupením položiek 2 služby

a výdavky nevýrobnej povahy,

b)

hospodárskym organizáciám formou dotácie na úhradu nákladov spojených s riešením

úloh podnikového a odborového charakteru, ktoré sa uvádzajú na riadku 20 formulára

F-7,

c)

hospodárskym organizáciám na úhradu faktúr za úlohy štátneho plánu výskumných a vývojových

prác, ktoré sa uvádzajú na riadku 28 formulára F-7.

Okrem formulára finančného plánu F - 20 predložia ústredné orgány ešte spoločný formulár

Štátnej plánovacej komisie a Ministerstva financií s názvom „Súhrn prostriedkov štátneho

vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu pre fond vedy a techniky“ (formulár č. 15

- 01). Údaje na tomto formulári týkajúce sa finančného zabezpečenia neinvestičných

potrieb rozvoja vedy a techniky sa vypracujú v nadväznosti na údaje uvedené na formulároch

F - 2, F - 4, F - 7, F - 12, F - 13.

Článok 89

Rozpočtové organizácie riadené ústrednými orgánmi

1.

Návrh rozpočtu rozpočtových organizácií tvoria

a)

rozpočet príjmov (formulár F - 12),

b)

rozpočet výdavkov (formulár F - 13),

c)

prepočet financovania reprodukcie základných prostriedkov (formulár F - 9 spoločný

pre všetky organizácie),

d)

investície ústredných orgánov riadených rozpočtom (formulár F - 15).

2.

K návrhu rozpočtu sa pripojí rozbor navrhovaných príjmov a výdavkov. Súčasťou tohto

rozboru budú aj vysvetlivky k rozdielom medzi návrhom rozpočtu na rok 1967 a skutočnosťou

roku 1966, a to pri príjmoch podľa oddielov a pri výdavkoch podľa rozpočtových skupín

a pri väčších rozdieloch i podľa odvetví, avšak iba za rozpočtové organizácie. Vo

vysvetlivkách budú vysvetlené aj vecné, metodické, cenové a ostatné zmeny podľa jednotlivých

druhov.

Návrh rozpočtu sa nebude rozvrhovať na štvrťroky.

Vysvetlivky k návrhu rozpočtu na rok 1967 sa vypracujú v tejto forme

Odvetvie a odôvodnenie rozdielov oproti skutočnosti roku 1966

Rozdiel oproti skutočnosti r. 1966

(v tisícoch Kčs)

+ -

3.

Ústredné orgány preskúšajú a upravia do 31. októbra 1966 výdavkové normy a ukazovatele,

ktoré ustanovil pre odbor činnosti vlastnej a podriadených rozpočtových organizácií

alebo pre odbor činnosti odborov rád národných výborov a prerokujú ich s Ministerstvom

financií a so Štátnou plánovacou komisiou.

4.

Návrh rozpočtu príjmov sa zostaví na formulári F - 12 podľa oddielov. Pri oddiele

12 - príjmy (náhrady) za odovzdané výsledky vyriešených úloh štátneho plánu rozvoja

vedy a techniky, príp. pri ďalších oddieloch sa okrem úhrnu oddielu ešte uvedie „z

toho“

„príjmy výskumných ústavov a ostatných organizácií zaradených v rozpočte výdavkov

v oddiele technický rozvoj a rozvoj vedy“.

V návrhu rozpočtu príjmov sa uvedú okrem údajov podľa prvej hlavy, čl. 3 ods. 3 pri

každom oddiele (vrátane podrobnejšieho členenia oddielu 12 - príjmy - za odovzdané

výsledky vyriešených úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky) a pri úhrne príjmov

ešte metodické a cenové zmeny na samostatných riadkoch.

5.

Návrh rozpočtu výdavkov sa zostaví na formulári F - 13 podľa skupín, oddielov a paragrafov

a pritom podľa zoskupení položiek. Pri oddieloch technický rozvoj a rozvoj vedy uvedie

sa členenie až na články. Slovenská národná rada okrem toho predloží v úhrne výdavky

za jednotlivé povereníctva Slovenskej národnej rady.

Pri rozpočtovaní treba prihliadnuť aj na pokladničné plnenie rozpočtu v roku 1965

a na celoročné pokladničné plnenie roku 1966.

V rozpočte výdavkov sa uvedú všetky údaje podľa prvej hlavy, čl. 3 ods. 3 a metodické

a cenové zmeny (v samostatnom riadku) iba pri úhrne výdavkov a pri jednotlivých skupinách

a ďalej iba pri oddiele 2 - technický rozvoj v skupine 1 a pri oddiele 2 - rozvoj

vedy v skupine 2; pri ostatných oddieloch a paragrafoch (príp. článkoch) sa uvedie

iba návrh rozpočtu na rok 1967 v cenách, podľa metodiky a v organizácii k 1. januáru

1967.

Cenové a metodické zmeny nebudú sa uvádzať pri oddiele 3 rozpočtu príjmov a pri zoskupení

položiek 8 - prídely hospodárskym organizáciám.

Od 1. januára 1967 nebudú rozpočtové organizácie platiť poistné nemocenského poistenia.

V návrhu rozpočtu sa tento vplyv uvedie ako metodická zmena.

6.

Prepočet financovania reprodukcie základných prostriedkov sa vykoná na formulári

F - 9. Podkladom pre sumy uvádzané na tomto formulári bude pri rozpočtových organizáciách

plán investičnej výstavby.

Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zaradí do návrhu rozpočtu objemy

prác a dodávok sumou, ktorá je oproti hmotnému plánu nižšia o plánovaný objem investícií

pre jednotné roľnícke družstvá. Súčasťou financovania reprodukcie základných prostriedkov

sú výdavky na projektovú dokumentáciu a iné investície.

V tomto formulári sú zaradené aj výdavky na udržiavanie, opravy a generálne opravy,

ktoré sa uhrádzajú z neinvestičných výdavkov.

Financovanie reprodukcie základných prostriedkov je ustanovené vyhláškou Ministerstva

financií a Štátnej banky československej.

Prostriedky na financovanie plánovanej reprodukcie základných prostriedkov sú v rozpočtových

organizáciách vymedzené na formulári F - 13 a v príspevkových organizáciách v ich

rozpočtoch. Objem prostriedkov na financovanie investícií oznámi Štátnej banke československej

priamy investor.

7.

Osobitné rozpočtové organizácie sa prevádzajú začínajúc rokom 1967 na inú formu hospodárenia,

a to podľa druhu činnosti organizácie na hospodárske, rozpočtové alebo príspevkové

organizácie.

Článok 90

Príspevkové organizácie

1.

Príspevkové organizácie, ktoré sú zapojené na štátny rozpočet, sú povinné predložiť

ústrednému orgánu odôvodňujúce podklady pre ustanovenie príspevku alebo odvodu do

rozpočtu. Rozsah o lehotu na predloženie odôvodňujúcich podkladov určí ústredný orgán,

ktorý príspevok do návrhu rozpočtu zaradí. Príspevky pre organizácie, ktoré odôvodňujúce

podklady nepredložia, nemožno do návrhu rozpočtu zaradiť.

2.

Ústredné orgány, pokiaľ poskytujú v rámci platných predpisov niektorým organizáciám

(napr. divadlám, osvetovým zariadeniam) príspevok na ich činnosť, zahrnú príspevok

do návrhu svojho rozpočtu.

Vo vysvetlivkách k návrhu rozpočtu predkladaného Ministerstvu financií sú ústredné

orgány povinné odôvodniť podľa jednotlivých druhov organizácií (napr. divadlá, osvetové

zariadenia) výšku navrhnutého príspevku najmenej v tomto rozsahu

a)

príjmy celkom

z toho od obyvateľstva

b)

výdavky celkom

z toho

investície

mzdy a ostatné výdavky

materiálne výdavky

odpisy

ostatné výdavky

c)

navrhovaný príspevok na rok 1967

na prevádzku

z toho na výdavky civilnej obrany

na investície

navrhovaný odvod na rok 1967

d)

rozbor navrhovanej výšky príspevkov a príjmov a výdavkov jednotlivých druhov organizácií

(vrátane cenových a iných zmien a ukazovateľov, na ktoré sa príspevok alebo odvod

ustanoví), požiadavku a odôvodnenie mimoriadneho príspevku atď.

Niektoré štátne príspevkové organizácie (napr. Československý rozhlas, Československá

televízia) predložia svoj návrh rozpočtu v širšom rozsahu, a to podľa predbežného

prerokovania s Ministerstvom financií.

3.

Príspevok sa bude poskytovať osobitne na prevádzku a osobitne na investície, pokiaľ

nebudú kryté z odpisov; odpisy základných prostriedkov zatiaľ prichádzajú do úvahy

len v tých príspevkových organizáciách, ktoré prešli z organizačnej formy osobitných

rozpočtových organizácií na príspevkové a o odpisoch už skôr účtovali;

príspevok sa ustanoví v absolútnej výške ako ukazovateľ záväzný tak pre organizáciu,

ktorá príspevok poskytuje, ako aj pre organizáciu, ktorej sa príspevok poskytuje;

prevádzkový príspevok nebude kryť výdavky na mzdy, na ktoré si musí organizácia svojou

činnosťou zarobiť;

príspevok sa neposkytuje len na vyrovnanie rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ale

bude ustanovený na ukazovatele, ktoré dohodnú ústredné orgány s Ministerstvom financií.

Financovanie investícií príspevkových organizácií z odpisov dohodnú ústredné orgány

s Ministerstvom financií.

Odpisy sa organizáciám ponechajú iba do výšky plánu investícií; sumy odpisov presahujúce

plán investícií odvedú organizácie do rozpočtu.

4.

Ak organizácia zlepší výsledky svojho hospodárenia, nebude sa jej príspevok krátiť

alebo odvod zvyšovať. Ak zhorší výsledky činnosti, kryje organizácia tieto dôsledky

zo svojich zdrojov, a ak ich niet, obmedzí v primeranom rozsahu svoju činnosť;

z lepších výsledkov hospodárenia si môže organizácia vytvoriť pobádací fond; časť

fondu sa bude viazať ako rezerva, ktorá bude slúžiť na vyrovnanie výkyvov hospodárenia;

o použití prostriedkov tohto fondu platia osobitné predpisy.

5.

Finančné vyporiadanie sa nebude vykonávať.

6.

Dlhodobe ustanovený príspevok sa bude zaraďovať každoročne do rozpočtu; nevyčerpaný

prevádzkový príspevok neprepadá.

7.

V prípade časovej nezhody medzi príjmami a výdavkami môže nadriadený orgán poskytnúť

príspevkovej organizácií „prechodnú výpomoc“; prechodnú výpomoc poskytne ústredný

orgán zo svojho rozpočtu; ak ústredný orgán nebude mať voľné prostriedky, požiada

o poskytnutie prechodnej výpomoci Ministerstvo financií; prechodná výpomoc sa musí

v určenej lehote vrátiť orgánu, ktorý ju poskytol.

8.

Na plnenie mimoriadnych úloh (vrátane investícií) môže sa organizácii poskytnúť mimoriadny

účelový príspevok, ktorý musí po splnení úlohy vyúčtovať a nespotrebovaný zvyšok príspevku

vrátiť.

9.

Príspevkové organizácie riadené Ministerstvom školstva a kultúry sa spravujú smernicami

Ministerstva školstva a kultúry č. 43 400/65 - VE/4 uverejnenými vo Vestníku Ministerstva

školstva a kultúry, čiastka 31/1965.

10.

Príspevky spoločenským (masovým) organizáciám rozpočtuje Ministerstvo financií a

s jeho súhlasom i niektoré iné ústredné orgány. Ústredné orgány poskytujúce príspevok

týmto organizáciám taktiež predložia Ministerstvu financií odôvodňujúce podklady na

poskytnutie príspevku v rozsahu uvedenom v bode 2 tohto článku.

11.

Iné príspevky (podľa voľnej úvahy) rozpočtujú ústredné orgány len po predchádzajúcom

prerokovaní s Ministerstvom financií a s uvedením účelu príspevku.

Článok 91

Jednotné roľnícke družstvá

1.

S návrhom rozpočtu kapitoly Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

predloží

a)

vlastný návrh plánu a rozdelenia celkového hrubého dôchodku JRD,

b)

vlastný návrh potreby peňažných prostriedkov na investičnú výstavbu JRD a jej krytie

(F - 14).

Vlastný návrh plánu tvorby a rozdelenia celkového hrubého dôchodku JRD sa predloží

v rozsahu ustanovenom metodickými pokynmi Ministerstva poľnohospodárstva a lesného

hospodárstva pre zostavenie a predloženie návrhu plánu a rozpočtu na rok 1967.

Štátna banka československá prerokuje potrebu peňažných prostriedkov na investičnú

výstavbu JRD a jej krytie a návrh plánu dlhodobých úverov JRD s Ministerstvom poľnohospodárstva

a lesného hospodárstva po dohode s Ministerstvom financií. Pobočkám Štátnej banky

československej predkladajú JRD len výpisy o rozpočtoch prevádzkových a dlhodobých

potrieb.

2.

Subvencie sa rozpočtujú podľa smerníc Ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

a súm dohodnutých s Ministerstvom financií.

3.

Pri vypracovaní vlastných návrhov plánu tvorby a rozdelenia celkového hrubého dôchodku

a plánu potreby peňažných prostriedkov JRD a jej krytia budú výrobné poľnohospodárske

správy úzko spolupracovať s pobočkami Štátnej banky československej.

Článok 92

Reprodukcia základných prostriedkov ústredných investorov riadených rozpočtom

1.

Iba štátnym rozpočtom (príp. finančným plánom) je riadená výška výdavkov na investície

nižšie uvedených ústredných orgánov a nimi riadených rozpočtových organizácií (okrem

výskumných ústavov) a príspevkových organizácií

Ministerstvo baníctva

Ministerstvo chemického priemyslu

Ministerstvo ťažkého priemyslu

Ministerstvo stavebníctva

Ministerstvo spotrebného priemyslu

Ministerstvo potravinárskeho priemyslu

Ministerstvo vnútorného obchodu

Ministerstvo financií (vrátane peňažných ústavov a Štátnej poisťovne)

Ministerstvo spravodlivosti

Ministerstvo zahraničných vecí

Ústredná správa energetiky

Ústredná správa nákupu poľnohospodárskych výrobkov

Národné zhromaždenie

Predsedníctvo vlády

Štátna arbitráž ČSSR

Generálna prokuratúra

Štátna plánovacia komisia

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia

Ústredný banský úrad

Československá tlačová kancelária

Štátna banka československá

Stredisko výtvarnej kultúry výroby

Ak má niektorý z týchto ústredných orgánov okrem hospodárskych organizácií ešte iné

ako vyššie uvedené organizácie (napr. advokátske poradne), zahrnie ich investície

po dohode s Ministerstvom financií do ukazovateľov výdavkov na investície riadené

rozpočtom.

2.

Ústredné orgány nepredkladajú za tieto organizácie plán investičnej výstavby. Predložia

však o 14 dní skôr, než je lehota na predloženie návrhu rozpočtu Ministerstvu financií

dvojmo formulár F - 15, pripoja stručné odôvodnenie výdavkov požadovaných zo štátneho

rozpočtu a vyčíslia cenové, metodické, príp. organizačné zmeny ovplyvňujúce návrh

plánu na rok 1967. Pri ustanovení náplne ukazovateľov sa ústredné orgány spravujú

týmito metodickými pokynmi (druhá hlava, časť XVI). Úhrn výdavkov na formulári F -

15 sa pri ústredných orgánoch s príspevkovými alebo inými organizáciami (bod 1) uvedie

vrátane investícií týchto organizácií.

3.

Ministerstvo financií dohodne so Štátnou plánovacou komisiou na základe podkladových

údajov, ktoré jej predloží, jednak objem investícií celkom a jednak objem stavebných

prác vykonávaných stavebnými organizáciami. V rozsahu týchto objemov navrhne vláde

na schválenie pre jednotlivé ústredné orgány (po prerokovaní s nimi) v úhrne pre rozpočtové,

príspevkové, príp. iné nimi riadené organizácie záväzný limit investícií. Záväzný

limit investícií určuje výšku výdavkov na investície bez projektovej dokumentácie

a iných investícií a je totožný s limitom investičného plánu. V rámci tohto limitu

navrhne Ministerstvo financií vláde na schválenie ako záväzný ukazovateľ ešte objem

stavebných prác vykonávaných stavebnými organizáciami. V územnom priereze za Slovensko

majú tieto limity povahu orientačných úloh.

4.

Ostatným plánujúcim miestam predkladajú ústredné orgány podklady podľa platných pokynov.

5.

Financovanie investícií týchto ústredných investorov sa spravuje všeobecne platnými

predpismi.

Článok 93

Spoločenská spotreba

Za odvetvia technický rozvoj a rozvoj vedy, sociálne zabezpečenie, správa, školstvo

a kultúra, zdravotníctvo, doprava, za obdobné odvetvia v rozpočte Slovenskej národnej

rady a za Československú tlačovú kanceláriu, Československú televíziu, Československý

rozhlas, Správu pražského hradu, Československú akadémiu vied a Ústredný geologický

úrad bude Ministerstvo financií a Štátna plánovacia komisia údaje pre bilanciu spoločenskej

spotreby čerpať priamo z návrhu rozpočtu. Ako doplňujúce údaje predložia príslušné

ústredné orgány s návrhom rozpočtu niektoré ďalšie ukazovatele, a to osobitne za každé

odvetvie spoločenskej spotreby uvedenej v rozpočtovej skladbe ústredných organizácií

platnej od roku 1967. Ukazovatele sa predložia iba za plán na rok 1967 v cenách, podľa

metodiky a v organizácii k 1.1.1967.

Článok 94

Štátne príjmy

1.

Ústredné sväzy výrobných a spotrebných družstiev predložia Ministerstvu financií

(za organizácie so sídlom na Slovensku aj Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre

financie) v lehote na predloženie návrhov rozpočtov a finančných plánov návrhy plánov

dôchodkovej dane družstiev v členení podľa jednotlivých krajov.

2.

Plány daní platených obyvateľstvom a štátnych poplatkov zostavuje Ministerstvo financií

na podklade dlhodobých plánov a podľa vlastných podkladov.

3.

Plány dane z obratu sa zostavujú podľa ustanovení čl. 88 týchto metodických pokynov.

4.

Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva poskytne Ministerstvu financií

údaje potrebné na zostavenie plánu poľnohospodárskej dane platenej socialistickým

sektorom v členení podľa jednotlivých krajov. Výrobné poľnohospodárske správy dajú

tieto údaje za kraj, príp. okres k dispozícií finančným odborom a odborom sociálneho

zabezpečenia KNV a ONV.

Článok 95

Zostavenie a schválenie podrobných rozpočtov

1.

Ústredné orgány oznámia podriadeným organizáciám (súčasne aj Povereníctvu Slovenskej

národnej rady pre financie) prípadné zmeny oproti ich návrhu alebo ich návrh potvrdia

v lehote ustanovenej vládou. Rozpočtové čísla sa oznámia podriadeným organizáciám

v rozsahu ukazovateľov schválených vládou.

2.

Ak ústredný orgán zistí pri oznamovaní čísiel výdavkov pre rozpočtové organizácie

možnosti úspor, oznámi podriadeným organizáciám len sumu nevyhnutne potrebnú a úspory

zaradí do oddielu 9 „Rezervy“ v príslušnej skupine (s výnimkou oddielu 2 - technický

rozvoj a rozvoj vedy, kde ich zaradí v samostatnom článku) a na príslušnom zoskupení

položiek vlastného rozpočtu, lebo celý objem rezortného rozpočtu na podriadené organizácie

rozpísať nemusí.

Ak ústredný orgán pri oznamovaní rozpočtových čísiel príjmov zistí možnosti ich zvýšenia,

oznámi podriadeným organizáciám vyššie príjmy a súčasne zvýši i príjmy celej kapitoly.

3.

Rozpočtové organizácie zostavia na podklade oznámených rozpočtových čísiel podrobné

rozpočty v rozsahu ustanovenom rozpočtovou skladbou, t. j. podľa jednotlivých odvetví

a zoskupení položiek, príp. až na jednotlivé položky. Rozsah členenia podrobného rozpočtu

na položky určí vedúci organizácie.

Podrobný rozpočet príjmov sa zostaví na formulári F - 12, podrobný rozpočet výdavkov

na formulári F - 16.

Ak rozpočtová organizácia pri zostavovaní podrobného rozpočtu zistí možnosť úspor,

oznámi výšku týchto rezerv ústrednému orgánu.

Ústredné orgány môžu ustanoviť, že podriadené rozpočtové organizácie sú povinné dať

úspory na výdavkoch ústrednému orgánu k dispozícií. V tom prípade zníži podriadená

rozpočtová organizácia o tieto úspory svoj rozpočet a ústredný orgán zaradí vo svojom

rozpočte tieto úspory v

oddiele 9 „Rezervy“

na príslušnom zoskupení položiek a v príslušnej skupine. (Výnimočne sa nerozpísané

rezervy zaradia v oddiele technický rozvoj a rozvoj vedy v samostatnom článku v

§ 2 oddiele 2 - Technický rozvoj skupiny 1

a v

§ 10 oddiele 2 - Rozvoj vedy skupiny 2.

)

Ak podriadená rozpočtová organizácia pri zostavovaní podrobného rozpočtu zistí možnosti

zvýšenia príjmov, zvýši svoj rozpočet príjmov; ústredný orgán zvýši na základe toho

i rozpočet príjmov celej kapitoly.

Pri zostavovaní podrobného rozpočtu výdavkov nesmú sa prekročiť ustanovené normy.

4.

Podrobný rozpočet ústredného orgánu schváli minister (vedúci ústredného orgánu) alebo

jeho námestník; rozpočty podriadených organizácií schvaľuje vedúci organizácie.

Rozpočet môže sa členiť na štvrťroky.

Článok 96

Vyčíslenie cenových rozdielov

1.

Prepočet návrhu štátneho rozpočtu a finančných plánov na nové ceny v dôsledku prestavby

veľkoobchodných cien k 1. januáru 1967 podľa uznesenia vlády č. 58/1966 vykonajú orgány

hospodárskeho riadenia bez bilancovania vplyvov cenových zmien medzi dodávateľmi a

odberateľmi.

2.

Prepočet sa vykoná vo všetkých položkách finančnej bilancie, tvorby hrubého dôchodku

(zisku) (bez prepočtových ukazovateľov), prepočtu odpisov a odvodov zo základných

prostriedkov; v položkách zásoby celkom, pohľadávky a úvery z prepočtu obežných prostriedkov;

cenové prietržky, účelové financovanie technického rozvoja a intervencie a cenové

rozdiely z prepočtu ostatných zdrojov a potrieb.

3.

Do prepočtu sa môžu premietnuť v zmysle čl. 1 ods. 1 uznesenia vlády č. 596 z 24.

novembra 1965 o celkovej prestavbe veľkoobchodných cien cenové rozdiely zo zmien

veľkoobchodných cien a cien predaja k 1. 1. 1967,

taríf nákladnej dopravy,

odbytových cien stavieb a ich častí, rozpočtovej sústavy pre výstavbu, cien inžinierskej

geológie a hydrogeológie, ložiskovej geológie, projektových a prieskumných prác, geodetických

a kartografických prác,

prirážok a zrážok k cenám na úhradu nákladov obchodných a odbytových organizácií,

nákupných cien poľnohospodárskych výrobkov,

sadzieb dane z obratu,

vyplývajúcich zo zavedenia cien zahraničného obchodu franko československé hranice

(skratka FCO),

ostatných, ktoré s prestavbou cien súvisia.

Článok 97

Zisťovanie cenových rozdielov

1.

Základnou metódou zistenia cenových rozdielov je dvojaké ocenenie jednotlivých položiek

finančného plánu a rozpočtu pomocou indexov zmien veľkoobchodných cien ustanovených

a vyhlásených Štátnou plánovacou komisiou, príp. aj iný spôsob v prípadoch, v ktorých

prepočet veľkoobchodných cien sa vykonával tzv. tradičným spôsobom podľa výnimky prerokovanej

so Štátnou plánovacou komisiou.

2.

Pre prepočet hrubého dôchodku (zisku) sa precení objem tržieb a výkonov (bez dane

z obratu) a materiálové a iné náklady (s výnimkou položiek nakupovaných za maloobchodné

ceny) zahrnuté do návrhu plánu na rok 1967.

Prepočet sa vykoná podľa položiek ustanovených v nadväznosti na indexy zmien veľkoobchodných

cien schválených a vyhlásených pre skupiny alebo nadskupiny výrobkov alebo pre výrobné

odbory.

Prepočet zásob sa vykoná podľa rovnakých zásad ako prepočet tržieb a nákladov.

3.

Plán investičnej výstavby sa pre vykonanie prepočtu rozčlení na stavebné práce, dodávky

strojov a zariadení a na projektové a prieskumné práce. Iné investície sa neprepočítavajú.

Prepočet sa vykoná pomocou konkrétnych indexov zmien cien ustanovených pre jednotlivé

skupiny stavebných a strojových investícií a pre zmenu cien projektových a prieskumných

prác.

4.

Pre prepočet odpisov sa základňa pre výpočet odpisov rozčlení na budovy a stavby,

stroje a zariadenia a precení pomocou globálnych indexov, a to

pri budovách a stavbách indexom 1,19 vyjadrujúcim zmenu veľkoobchodných cien stavebných

prác,

pri strojoch a zariadeniach indexom 1,23 zodpovedajúcim priemernej zmene veľkoobchodných

cien strojárskych odborov, ktoré sa podieľajú na skladbe základných prostriedkov.

Z prepočítanej obstarávacej ceny základných prostriedkov sa sadzbami použitými pri

výpočte odpisov v starých cenách vypočítajú nové odpisy. Ich vzájomným porovnaním

sa vyčísli cenový rozdiel.

Zmena odpisových sadzieb, prevod základných prostriedkov do drobných a krátkodobých

predmetov a pod. sa považujú za metodický vplyv.

5.

Prestavbou veľkoobchodných cien sa niektoré náklady doteraz financovali účelove a

bezprostredne súvisiace s výrobou sa zakalkulovali do nových veľkoobchodných cien.

V dôsledku toho odpadá potreba ich financovania zo štátneho rozpočtu a vplyv tejto

úpravy sa premietne ako cenová zmena vo formulári F - 7.

6.

Úpravou veľkoobchodných cien dochádza k podstatnému odstráneniu dotácií k cenám.

Objem týchto dotácií na rok 1967 v metodike roku 1966 sa vypočíta sadzbami schválenými

pre rok 1966. Pri dotáciách ustanovených pevnou sumou v Kčs celkom sa objem dotácií

ustanovuje v rovnakom pomere k danej základni pre ich prepočet ako v r. 1966.

7.

Pokiaľ definitívne nákupné ceny poľnohospodárskych výrobkov sa budú odchyľovať od

nákupných cien uvažovaných v kalkuláciách spracovateľských, prípadne nákupných podnikov,

vyčíslia tieto podniky rozdiel ako zavedenie intervencií k nákupným cenám (v prípade,

že definitívna nákupná cena prevyšuje v kalkulácii uvažovanú nákupnú cenu) alebo ako

cenový prietržok (v opačnom prípade).

8.

Na požiadanie kontrolných orgánov organizácia musí byť schopná zistené cenové rozdiely

doložiť.

Článok 98

Odôvodnenie cenových rozdielov

1.

Vzhľadom na to, že prepočet štátneho rozpočtu a finančných plánov sa vykonáva bez

vzájomného bilancovania cenových rozdielov, doložia ústredné orgány a im podriadené

organizácie vykázané cenové rozdiely prepočtom, ktorý bude tvoriť prílohu formulárov

návrhu finančného plánu.

Prepočet bude zahŕňať v položkách podľa výrobných odborov údaje v starých a nových

cenách a index vychádzajúci z vykonaného precenenia. Použité indexy sa na všetkých

stupňoch riadenia porovnávajú s indexami ustanovenými pre vykonanie cenovej prestavby

a podstatnejšie rozdiely sa budú komentovať.

2.

Za tvorbu hrubého dôchodku (zisku) bude prepočet odôvodňujúci cenové rozdiely obsahovať

a)

pri tržbách a výkonoch

za výrobné odvetvia

rozčlenenie tržieb z výrobnej činnosti na výrobné (odbytové) odbory (trojmiestne označenie

nomenklatúry pre prestavbu veľkoobchodných cien) vo veľkoobchodných cenách (t. j.

bez dane z obratu),

za odvetvie obchod a verejné stravovanie

vyčíslenie obchodného rozpätia v ustanovenej nomenklatúre smerných sadzieb obchodných

zrážok,

za odvetvie odbyt a zásobovanie

základňou pre ustanovenie prirážok, príp. zrážok a ich sadzby,

za odvetvie dopravy

tržby za nákladnú prepravu,

za odvetvie poľnohospodárstvo a lesníctvo

členenie tržieb hlavnej činnosti dohodnuté medzi Ministerstvom poľnohospodárstva a

lesného hospodárstva a Ministerstvom financií,

za ostatné odvetvia

tržby dotknuté cenovou úpravou;

b)

pri materiálových a iných nákladoch

buď

ba) spotrebu materiálu za výrobné (odbytové) odbory v členení podľa dodávateľských

odborov (trojmiestne označenie nomenklatúry pre prestavbu veľkoobchodných cien),

z výkonov výrobnej povahy (v členení podľa výrobných hospodárskych jednotiek)

spotrebu energie (z účtu 311),

dopravné (z účtu 315),

generálne opravy (z účtu 313)

alebo

bb) za výrobné hospodárske jednotky celkom podľa dodávateľských odborov [v rovnakom

členení ako ba)]

alebo

bc) materiálové náklady podľa výrobných (odbytových) odborov rozdelené ďalej na materiálové

náklady postupne preceňované, jednorazove preceňované a nepreceňované.

3.

Prepočet k plánu investičnej výstavby bude obsahovať rozčlenenie plánu na

stavebné investície celkom

strojové investície celkom

prieskumné a projektové práce celkom.

4.

Podniky Ústredného sväzu výrobných družstiev vyhotovia a predložia svojim nadriadeným

orgánom odôvodnenie cenových rozdielov za materiálové a iné náklady a za plán investičnej

výstavby. Za tržby a výkony vypracujú odôvodnenie len v odvetviach, v ktorých výroba

a výkony nie sú zaradené vo voľnej tvorbe cien a prepočet sa vykonáva podľa vyhlásených

indexov zmien veľkoobchodných cien.

Odôvodňujúce prepočty sa nebudú sumarizovať a zostanú sústredené na Ústrednom sväze

výrobných družstiev ako podkladový materiál pre objasnenie cenových zmien.

5.

Ústredné orgány, ktoré vykonali prepočty plánu tvorby hrubého dôchodku (zisku) na

rok 1966 podľa pokynov Ministerstva financií a Štátnej plánovacej komisie č. MF-113/37

482/1966 a č. ŠPK 103 503/66 pre overenie vplyvov úpravy veľkoobchodných cien a ich

dopadov na výsledky hospodárskych organizácií za rok 1966, nerobia odôvodňujúci prepočet

cenových rozdielov podľa bodu 2.

Odôvodnenie cenových rozdielov za tvorbu hrubého dôchodku (zisku) ústredné orgány

vykonajú porovnaním indexov zmien cien, ktoré vyplynuli z prepočtu plánu na rok 1967,

s indexami z prepočtu plánu na rok 1966 podľa jednotlivých položiek plánu tvorby hrubého

dôchodku (zisku) a podstatnejšie rozdiely odôvodnia v komentári.

Článok 99

Daň z obratu

1.

Prepočet dane z obratu vykonajú ústredné orgány a im podriadené organizácie na formulároch

finančného plánu pre prepočet dane z obratu podľa starých i nových cien, obchodného

rozpätia a podľa sadzobníkov dane a predpisov o dani z obratu platných do 31. 12.

1966 a od 1. 1. 1967.

K návrhu prepočtu dane z obratu sa pripojí prepočet odôvodňujúci výšku cenového rozdielu

vyplynuvšieho zo zmien veľkoobchodných cien, zo zmien obchodného rozpätia, odbytových

prirážok alebo zrážok, príp. z ostatných zmien.

2.

Platitelia dane z obratu predložia návrh prepočtu dane z obratu miestne príslušnému

finančnému odboru okresného národného výboru v rovnakých lehotách, v akých predkladajú

návrh plánu svojmu nadriadenému orgánu. Poľnohospodárske nákupné a zásobovacie podniky

predložia úhrnný prepočet dane za všetky svoje závody miestne príslušnému finančnému

odboru okresného národného výboru.

Finančné odbory okresných národných výborov prerokujú prepočet dane z obratu s platiteľmi

dane z obratu a prípadné rozpory oznámia výrobnej hospodárskej jednotke nadriadenej

platiteľovi dane z obratu a krajskému národnému výboru.

3.

Rozdiely z prepočtu plánu dane z obratu, pri ktorých nedošlo k dohode medzi platiteľmi

dane z obratu a finančnými odbormi národných výborov, predložia ústredné orgány a

krajské národné výbory Ministerstvu financií a Štátnej plánovacej komisii v rovnakých

termínoch a počtoch vyhotovenia ako ostatné časti finančného plánu.

Krajské národné výbory na Slovensku predložia tieto rozdiely Povereníctvu Slovenskej

národnej rady pre financie.

Článok 100

Ostatné organizácie

Rozpočtové, príp. príspevkové organizácie vykonajú prepočet návrhu štátneho rozpočtu

pomocou rovnakých cenových indexov ako hospodárske organizácie, pokiaľ nakupujú za

veľkoobchodné ceny.

Uvedené organizácie prepočítajú cenové rozdiely podľa účelových skupín a tých zoskupení

položiek, ktoré budú dotknuté úpravou veľkoobchodných cien. Ide najmä o položky investície,

generálne opravy, údržba a materiálové zásoby.

Článok 101

Postup na Ministerstve financií a Štátnej plánovacej komisii

Ministerstvo financií v spolupráci so Štátnou plánovacou komisiou a Slovenská plánovacia

komisia v spolupráci s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre financie porovnajú

správnosť indexov zo zmien veľkoobchodných cien použitých pri prepočte s indexami

zmien cien ustanovenými pre jednotlivé výrobné odbory pre vykonanie prestavby veľkoobchodných

cien a prípadné rozdiely odstránia v spolupráci s ostatnými ústrednými orgánmi (KNV).

Ministerstvo financií v spolupráci so Štátnou plánovacou komisiu zhodnotí vykonaný

prepočet štátneho rozpočtu a finančných plánov z hľadiska vyrovnanosti cenových zmien

v národnom hospodárstve.

Článok 102

Precenenie zásob k 1. januáru a vyporiadanie cenových rozdielov z precenenia zásob

v dôsledku prestavby veľkoobchodných cien

Precenenie zásob k 1. januáru 1967 a finančné vyporiadanie cenových rozdielov vyplývajúcich

z tohto precenenia sa vykoná podľa smerníc Ministerstva financií č. 113/52 500/1965

(Vestník Ministerstva financií č. 9/1965).

Článok 103

(1)

V oblasti technickej normalizácie, typizácie vo výstavbe, experimentálneho overovania

vo výstavbe, racionalizácie riadenia a správy, tvorby jednotných výkonových noriem

a normatívov, tematických úloh pre zlepšovateľov a vynálezcov sa štátny plán nezostavuje.

Úlohy sa zabezpečujú operatívne alebo plánmi zostavovanými zodpovednými orgánmi, ktoré

pre riadenie a vykonávanie týchto činností vydávajú pokyny a smernice.

(2)

Spôsob vypracovania návrhu plánu vývoja cenovej úrovne upravuje Štátna plánovacia

komisia osobitným opatrením.

Článok 104

Ústredné orgány môžu tieto metodické pokyny a formuláre pre vypracovanie vykonávacieho

plánu na rok 1967 doplniť, ak to vyžadujú špecifické podmienky odvetví, ktoré priamo

riadia, nemôžu však meniť rozsah a obsah záväzných úloh a limitov.

Článok 105

Metodické pokyny

č. 55/1965 Zb.

pre vypracovanie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva neplatia pre vypracovanie

štátneho vykonávacieho plánu na rok 1967.

Článok 1

(1)

Podľa týchto metodických pokynov vypracujú návrh štátneho vykonávacieho plánu a štátneho

rozpočtu na rok 1967 (ďalej len „návrh plánu“- „návrh rozpočtu“) ústredné orgány.

Národné výbory sa pri vypracovaní návrhu štátneho vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu

spravujú osobitnými metodickými pokynmi.

*)

(2)

Ústrednými orgánmi sa v týchto metodických pokynoch rozumejú

a)

ministerstvá a ostatné ústredné orgány, ktorým štátny plán a štátny rozpočet priamo

ukladajú úlohy alebo vymedzujú prostriedky (pritom ústredným orgánom jednotných roľníckych

družstiev sa rozumie Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva),

b)

Ústredná rada družstiev, Ústredný sväz výrobných družstiev a Ústredný sväz spotrebných

družstiev ako ústredné orgány družstiev,

c)

Ústredný výbor Národného frontu ako ústredný orgán príslušných plánujúcich spoločenských

organizácií a Ústredná rada odborov,

d)

Slovenská národná rada a jej orgány.