vyhlasuje úplné znenie zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 93/2008 Z. z., zákonom č. 498/2008 Z. z., zákonom č. 461/2012 Z. z. a zákonom č. 370/2013 Z. z. 68/2014 Z. z. ZÁKON o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov

§ 1

Predmet zákona

Tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“),

práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.

§ 1a

Účel výkonu trestu

Účelom výkonu trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti, zabrániť

odsúdeným v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvárať podmienky umožňujúce podporovať

a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre ich resocializáciu, aby viedli riadny

život.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

základnými potrebami osobnej hygieny mydlo, toaletný papier a uterák; u odsúdených

žien aj hygienické vložky,

b)

ďalšími potrebami osobnej hygieny hrebeň na vlasy, zubná kefka, zubná pasta, šampón

na vlasy a holiace potreby,

c)

základnými potrebami na korešpondenciu papier, obálka, tlačivá poštového podniku,

písacie potreby a odoslanie obyčajnej listovej zásielky; tlačivá poštového podniku

sa odsúdenému poskytujú bezplatne a písacie potreby sa odsúdenému iba vypožičajú,

d)

blízkou osobou manžel, manželka a ich rodičia, druh, družka, rodič, vlastné a osvojené

dieťa a jeho manžel alebo manželka, osvojiteľ, starý rodič, vnuk alebo vnučka, súrodenec

a jeho manžel alebo manželka a osoba, ktorej bolo dieťa odsúdeného zverené do starostlivosti

nahrádzajúcej starostlivosť rodičov z dôvodu výkonu trestu.

§ 3

Základné zásady výkonu trestu

(1)

Vo výkone trestu sa rešpektuje ľudská dôstojnosť odsúdeného a nesmú byť použité kruté,

neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania.

(2)

Všetky práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú všetkým odsúdeným v súlade so zásadou

rovnakého zaobchádzania.

1

)

(3)

Vo výkone trestu sa podporujú také postoje a schopnosti, ktoré odsúdenému pomôžu

pri opätovnom zaradení do spoločnosti a rešpektovaní právneho poriadku.

(4)

Zmiernenie obmedzenia vo výkone trestu sa nesmie vykonať spôsobom, ktorý by ohrozil

ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti alebo znížil účinok preventívneho

pôsobenia výkonu trestu na ostatných členov spoločnosti.

(5)

Trest sa vykonáva diferencovane. Pohyb, kontakt, spôsob zabezpečenia a uplatňovania

práv odsúdeného je rozdielny podľa stupňa stráženia.

(6)

Na zvýšenie účinnosti výkonu trestu sa vykonáva vnútorná diferenciácia a vytvárajú

sa špecializované oddiely.

§ 4

Obmedzenie základných práv a slobôd

(1)

Počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv

a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu

vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť

osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a tajomstva

dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej voľby povolania a v práve

na nakladanie s vecami osobnej potreby.

(2)

Počas výkonu trestu odsúdený nemá právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať

v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať odborové organizácie

a združovať sa v nich, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdený

nemôže vo výkone trestu zakladať politické strany, politické hnutia a združovať sa

v nich a nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie.

(3)

Výkon práva odosielať a prijímať korešpondenciu, balíky a poukazy poštového platobného

styku počas výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného zabezpečuje v jeho mene ústav.

§ 5

Miesto výkonu trestu

(1)

Trest odňatia slobody (ďalej len „trest“) sa vykonáva v ústavoch na výkon trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, stredným stupňom stráženia a maximálnym

stupňom stráženia,

2

)

v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých

3

)

a v oddelení na výkon trestu zriadenom v ústave na výkon väzby (ďalej len „ústav“),

ako aj v nemocnici pre obvinených a odsúdených (ďalej len „nemocnica“).

(2)

Pri ústave a pri ústave na výkon väzby môže generálny riaditeľ Zboru väzenskej a

justičnej stráže (ďalej len „generálny riaditeľ“) zriadiť otvorené oddelenie. Otvorené

oddelenie je organizačnou súčasťou príslušného ústavu alebo ústavu na výkon väzby.

(3)

Ak zdravotný stav odsúdeného vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno poskytnúť

v ústave, poskytne sa v potrebnom rozsahu v nemocnici. Ak nemožno poskytnúť zdravotnú

starostlivosť ani v nemocnici, poskytne sa na nevyhnutne potrebný čas v inom zdravotníckom

zariadení; stráženie odsúdeného zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej

len „zbor“) okrem odsúdeného umiestneného v otvorenom oddelení.

§ 6

Orgán zabezpečujúci výkon trestu

(1)

Stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými a podmienky výkonu trestu zabezpečuje

zbor, ak osobitný predpis

4

)

neustanovuje inak.

(2)

Príslušník zboru je oprávnený odsúdenému vydávať príkazy a pokyny, uplatňovať obmedzenia

podľa tohto zákona a používať donucovacie prostriedky v rozsahu a za podmienok ustanovených

osobitným predpisom.

4

)

(3)

Zamestnanec podieľajúci sa na plnení úloh zboru

5

)

(ďalej len „zamestnanec zboru“) je oprávnený vydávať odsúdenému pokyny a príkazy

a vykonávať zaobchádzanie v rozsahu, v akom sa podieľa na plnení úloh zboru.

§ 7

Prijímanie

(1)

Odsúdeného možno prijať na výkon trestu len na základe právoplatného rozsudku súdu,

ak sa preukáže jeho totožnosť a príslušný súd vydal nariadenie výkonu trestu. Ak k

nariadeniu výkonu trestu nie je pripojené písomné vyhotovenie právoplatného rozsudku,

súd rozsudok zašle ústavu dodatočne. Na výkon trestu sa nastupuje v ústave na výkon

väzby. Ak odsúdený dodaný do výkonu trestu príslušníkmi Policajného zboru, Vojenskej

polície alebo colníkmi nemá žiadny doklad, ktorým môže preukázať svoju totožnosť,

možno ho prijať, len ak jeho totožnosť písomne potvrdí orgán, ktorý ho do výkonu trestu

dodal. Ak totožnosť odsúdeného nemožno overiť, ústav odsúdeného do výkonu trestu neprevezme.

(2)

Na overenie podoby tváre a správnosti údajov zapísaných v doklade totožnosti predloženom

odsúdeným, ktorý nastúpil do výkonu trestu sám na základe nariadenia výkonu trestu

súdom, poskytne na písomné požiadanie ústavu príslušný útvar Policajného zboru, ktorý

doklad vydal, informáciu z informačného systému Policajného zboru;

5a

)

obdobne sa postupuje, ak vznikne podozrenie zo zámeny osoby vo výkone trestu.

(3)

Odsúdený je povinný po prijatí na výkon trestu podrobiť sa osobnej prehliadke, zdravotnej

prehliadke, hygienickým, protiepidemickým opatreniam a iným výkonom v rozsahu a za

podmienok podľa osobitných predpisov.

6

)

(4)

Odsúdenému sa odnímu veci, ktorými by mohol byť ohrozený život, zdravie, majetok

alebo bezpečnosť odsúdených alebo iných osôb, marený účel výkonu trestu alebo narušovaný

ústavný poriadok, ako aj veci, ktoré by mohli byť zneužité na útek, prostriedky audiovizuálnej

techniky, návykové látky

7

)

a veci uvedené v

§ 40 písm. i)

.

(5)

Odsúdený musí byť pri prijímaní do výkonu trestu poučený o právach a povinnostiach

podľa tohto zákona, o dĺžke trvania jeho výkonu trestu a o možnostiach prepustenia

z výkonu trestu. Ak tomu bráni zdravotný stav odsúdeného alebo iné závažné dôvody,

odsúdený sa poučí ihneď po odpadnutí takýchto dôvodov.

§ 8

Umiestňovanie

(1)

Ústav, do ktorého sa odsúdený umiestni na výkon trestu, určuje generálny riaditeľ

alebo ním určený príslušník zboru podľa stupňa stráženia, dĺžky trestu, závažnosti

trestnej činnosti, veku, zdravotného stavu, vzdelania a kvalifikácie odsúdeného.

(2)

Pred umiestnením odsúdeného do príslušného ústavu sa bez zbytočného odkladu vykoná

psychologické vyšetrenie osobnosti. Psychologické vyšetrenie osobnosti odsúdeného

je zamerané na zistenie jeho potrieb na určenie programu zaobchádzania.

(3)

Do cely alebo izby sa umiestňujú oddelene

a)

ženy od mužov,

b)

mladiství od dospelých odsúdených,

c)

odsúdení podľa stupňa stráženia, ktorý určil súd,

8

)

d)

odsúdení podľa vnútornej diferenciácie.

(4)

Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru môže v odôvodnených prípadoch pri

umiestňovaní odsúdených postupovať odlišne od zásad uvedených v odseku 3 písm. b)

až d). Mladistvého možno umiestniť s dospelým odsúdeným len výnimočne a len, ak takéto

umiestnenie bude v záujme mladistvého, dospelý odsúdený nebude na mladistvého nepriaznivo

vplývať, ohrozovať jeho zdravie alebo zneužívať jeho prítomnosť v cele alebo v izbe

a mladistvý a dospelý odsúdený s tým súhlasia. O takomto umiestnení informuje ústav

prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave. Opodstatnenosť

takéhoto umiestnenia preskúmava riaditeľ ústavu a prokurátor vykonávajúci dozor nad

zachovávaním zákonnosti v ústave najmenej raz za tri mesiace.

(5)

Odsúdeného možno umiestniť do cely alebo izby samostatne, ak

a)

o to odsúdený požiada a v ústave sú na to vytvorené podmienky,

b)

tak rozhodne riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru z dôvodu ochrany bezpečnosti

odsúdeného alebo iných osôb alebo z iného závažného dôvodu,

c)

mu bol uložený disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu alebo bol umiestnený

do oddielu s bezpečnostným režimom.

§ 9

Zmena spôsobu výkonu trestu

(1)

O zmene spôsobu výkonu trestu rozhoduje súd podľa osobitného predpisu.

9

)

(2)

Ak odsúdený zaradený do ústavu s vyšším stupňom stráženia plní program zaobchádzania,

môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s nižším stupňom stráženia;

to neplatí pre odsúdeného na doživotný trest.

(3)

Ak odsúdený porušuje opakovane alebo závažným spôsobom ústavný poriadok, je podozrivý

zo spáchania trestného činu počas výkonu trestu, z jeho prípravy alebo pokusu, môže

mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s vyšším stupňom stráženia.

(4)

O zmene spôsobu výkonu trestu preradením do iného stupňa stráženia rozhoduje súd

na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu alebo odsúdeného alebo aj bez takéhoto návrhu.

Odsúdený môže podať návrh o zmenu spôsobu výkonu trestu preradením len do ústavu s

nižším stupňom stráženia po vykonaní

a)

tretiny trestu, ak bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia,

b)

tretiny zo zvyšku trestu zostávajúceho po jeho preradení z ústavu s maximálnym stupňom

stráženia do ústavu so stredným stupňom stráženia,

c)

polovice trestu, ak bol zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

(5)

Odsúdený môže podať návrh podľa odseku 4 najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od

začiatku výkonu trestu; ak bol odsúdenému uložený trest kratší ako šesť mesiacov,

po uplynutí troch mesiacov.

(6)

Ďalší návrh o zmenu spôsobu výkonu trestu preradením do nižšieho stupňa stráženia

môže odsúdený podať až po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

súdu, ktorým jeho predchádzajúcu žiadosť zamietol.

(7)

Riaditeľ ústavu navrhne súdu zaradenie mladistvého do ústavu s príslušným stupňom

stráženia po dovŕšení 18 rokov jeho veku.

§ 10

Premiestňovanie

(1)

Odsúdený sa prechodne premiestni na výkon trestu do ústavu na výkon väzby na

a)

písomnú žiadosť orgánu činného v trestnom konaní

10

)

alebo súdu,

b)

návrh riaditeľa ústavu, ak nemožno v ústave, kde odsúdený vykonáva trest, zabezpečiť

uplatnenie primeraných obmedzení vyplývajúcich z dôvodu výkonu väzby,

c)

návrh riaditeľa ústavu s cieľom zúčastniť sa športovej alebo kultúrnej činnosti organizovanej

zborom.

(2)

Odsúdený sa prechodne premiestni na výkon trestu do iného ústavu s rovnakým stupňom

stráženia

a)

na návrh riaditeľa ústavu s cieľom preškoliť odsúdeného v odbornom kurze, absolvovať

inú formu vzdelávania alebo sa zúčastniť športovej alebo kultúrnej činnosti organizovanej

zborom,

b)

na výkon súdom nariadenej ochrannej liečby,

c)

ak Generálne riaditeľstvo zboru (ďalej len „generálne riaditeľstvo“) tak rozhodlo

z iných dôvodov.

(3)

Odsúdený sa premiestni na výkon trestu do iného ústavu tiež vtedy, ak

a)

súd rozhodol, že odsúdený sa preradí do ústavu s iným stupňom stráženia,

b)

generálne riaditeľstvo kladne rozhodlo o návrhu riaditeľa ústavu na premiestnenie

odsúdeného s cieľom prehĺbiť plnenie účelu výkonu trestu,

c)

generálne riaditeľstvo tak rozhodlo z iných dôvodov.

(4)

Odsúdený môže podať písomnú žiadosť o premiestnenie podľa odseku 3 písm. b) riaditeľovi

ústavu. Ustanovenie

§ 25 ods. 6

sa použije primerane.

§ 11

Vymedzenie zaobchádzania

Zaobchádzanie s odsúdeným je súhrn aktivít, ktorých účelom je diferencovaným spôsobom

zabezpečiť výkon práv a povinností podľa tohto zákona, podporovať a rozvíjať zmysel

pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem, pozitívne osobnostné

vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu a pozitívny vzťah k rodine. Pri zaobchádzaní s odsúdeným

sa dbá aj na obmedzovanie nepriaznivých vplyvov väzenského prostredia.

§ 12

Vonkajšia diferenciácia je výkon trestu podľa stupňa stráženia a riadi sa zásadou,

že čím je vyšší stupeň stráženia, tým väčší je rozsah obmedzení; rovnako diferencovane

je upravený aj výkon práv a formy zaobchádzania.

§ 13

(1)

Výkonom trestu v jednotlivých stupňoch stráženia sa sleduje aj regulácia a kontrola

pohybu a činnosti odsúdených v záujme zaistenia ich primeranej izolácie. Využívajú

sa pritom spravidla

a)

stavebné, ženijné a technické prostriedky,

b)

spojovacie a signálno-bezpečnostné prostriedky,

c)

informačný systém.

(2)

V ústave s minimálnym stupňom stráženia spravidla

a)

ubytovne odsúdených od budíčka do večierky sa neuzamykajú; v odôvodnených prípadoch

môže riaditeľ ústavu rozhodnúť aj o uzamknutí ubytovní počas dňa s cieľom zaistiť

poriadok alebo bezpečnosť,

b)

odsúdení majú povolený pohyb vo vymedzených priestoroch ústavu,

c)

odsúdení sa zaraďujú do práce na pracoviskách mimo ústavu,

d)

odsúdeným v súvislosti s plnením pracovných úloh pre potreby ústavu možno povoliť

voľný pohyb aj mimo ústavu.

(3)

V ústave so stredným stupňom stráženia sa spravidla

a)

odsúdení uzamykajú v ubytovniach, nie však v celách alebo izbách; v odôvodnených

prípadoch môže riaditeľ ústavu nariadiť aj uzamykanie ciel alebo izieb,

b)

odsúdení mimo ubytovní pohybujú pod dohľadom príslušníka zboru,

c)

odsúdení zaraďujú do práce na pracoviská v ústave alebo mimo neho,

d)

odsúdeným voľný pohyb mimo ústavu nepovoľuje.

(4)

V ústave s maximálnym stupňom stráženia sa spravidla

a)

cely, ubytovne a izby odsúdených uzamykajú,

b)

odsúdení mimo ciel a ubytovní pohybujú pod dozorom príslušníka zboru,

c)

odsúdení zaraďujú do práce iba na pracoviská vnútri ústavu alebo pracujú v celách

alebo izbách,

d)

návštevy odsúdených vykonávajú bez priameho kontaktu.

§ 14

Vnútorná diferenciácia

(1)

Vnútorná diferenciácia je umiestňovanie odsúdených do oddielov a skupín v rámci toho

istého stupňa stráženia na zvýšenie účinnosti zaobchádzania s odsúdenými.

(2)

Odsúdení umiestnení do oddielov alebo skupín sú spolu ubytovaní a spravidla aj spolu

pracujú a podieľajú sa na plnení určených cieľov zaobchádzania.

§ 15

Program zaobchádzania

(1)

Na splnenie účelu zaobchádzania podľa

§ 11

určený pedagóg vypracuje pre odsúdeného program zaobchádzania.

(2)

Program zaobchádzania sa vypracúva pre každého odsúdeného; ak ide o odsúdeného so

zvyškom trestu kratším ako deväť mesiacov, vypracujú sa krátkodobé ciele zaobchádzania.

(3)

Program zaobchádzania je súhrn aktivít zameraných na rozvoj osobnosti odsúdeného,

jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu v súlade s právami a povinnosťami

ustanovenými v tomto zákone a v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

(4)

Program zaobchádzania ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie

na odsúdeného podľa jeho osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania

v súlade s účelom výkonu trestu.

§ 16

Prostriedky zaobchádzania

Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa na splnenie cieľov programu zaobchádzania využívajú

formy a metódy pedagogického a psychologického pôsobenia, metódy sociálnej práce,

ústavný poriadok, disciplinárna právomoc, zaraďovanie do práce, vzdelávanie a kultúrno-osvetová

činnosť.

§ 17

Poradný zbor

Na uplatňovanie nových poznatkov, foriem a metód zaobchádzania s odsúdenými, ktoré

napomáhajú dosiahnuť účel výkonu trestu, a na prehĺbenie účinnosti výkonu trestu riaditeľ

ústavu zriaďuje v ústave poradný zbor zložený z pedagógov, psychológov, sociálnych

pracovníkov a iných odborníkov.

§ 18

Ubytovanie

(1)

Odsúdenému sa poskytne ubytovanie v cele alebo izbe. Ubytovacia plocha v cele alebo

izbe pre odsúdeného je najmenej 3,5 m

2

. Ak sa nadmerne zvýši počet odsúdených v ústave, možno ubytovaciu plochu na nevyhnutne

potrebný čas znížiť.

(2)

Pre každého odsúdeného je v cele alebo izbe lôžko s matracom, podhlavníkom, prikrývkou,

lôžkovou bielizňou a stolička. V cele alebo izbe musí byť stolík, rozhlas, elektrické

osvetlenie.

(3)

Na uloženie osobných vecí, odevu a bielizne sa každému odsúdenému poskytne uzamykateľná

skrinka.

(4)

Ubytovňou sa na účely tohto zákona rozumie stavebne vymedzený priestor určený na

ubytovanie odsúdených, ktorý je zložený z viacerých ciel alebo izieb.

(5)

Celou sa na účely tohto zákona rozumie ubytovacia miestnosť v ústave, v ktorej je

odsúdený umiestnený. Cela pre odsúdených zaradených do ústavu s maximálnym stupňom

stráženia a pre odsúdených, ktorí sú uzamykaní na cele, je vybavená bezpečnostnými

dverami, signalizačným zariadením, oddeleným hygienickým zariadením, umývadlom s pitnou

vodou a ak to stavebno-technické možnosti objektu umožňujú, aj sprchou.

(6)

Kompenzačná miestnosť je miestnosť špeciálne upravená tak, aby si odsúdený nemohol

spôsobiť ujmu na zdraví. Do kompenzačnej miestnosti sa umiestni odsúdený na dobu do

skončenia príznakov jeho nekontrolovateľného správania, ktorým by mohol ohroziť svoj

život, zdravie alebo život a zdravie inej osoby. Kompenzačná miestnosť neslúži na

ubytovanie odsúdeného; na vybavenie kompenzačnej miestnosti sa nevzťahujú ustanovenia

odsekov 2 až 5. Kompenzačná miestnosť musí spĺňať požiadavky na umelé osvetlenie,

tepelno-vlhkostnú mikroklímu a vykurovanie ustanovené osobitným predpisom.

11

)

(7)

Izbou sa na účely tohto zákona rozumie ubytovacia miestnosť v ústave, v ktorej je

odsúdený umiestnený a ktorá spravidla nie je vybavená bezpečnostnými dverami. Ubytovacie

priestory oddielov s izbami môžu byť vybavené spoločným hygienickým zariadením vrátane

spŕch a umývadlami s pitnou vodou.

(8)

Cela a izba musia spĺňať požiadavky na denné osvetlenie a umelé osvetlenie, požiadavky

na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie ustanovené osobitným predpisom.

11

)

(9)

Podľa potrieb odsúdených sa zriaďujú fajčiarske a nefajčiarske cely. V cele určenej

pre fajčiarov nemôžu byť umiestnení nefajčiari. Ak nemožno zabezpečiť oddelenie fajčiarskych

a nefajčiarskych ciel, fajčenie sa povolí v stanovenom čase vo vyhradenom fajčiarskom

priestore.

§ 19

Stravovanie

Odsúdenému sa poskytuje trikrát denne strava, ktorá zodpovedá odporúčaným výživovým

dávkam, pritom sa prihliada na druh a náročnosť vykonávanej práce, vek a zdravotný

stav odsúdeného. Pri stravovaní sa prihliada aj na kultúrne a náboženské tradície

odsúdených. Medzi vydávaním jedál nesmie byť väčší časový odstup ako sedem hodín.

§ 20

Odievanie

(1)

Odsúdenému sa poskytuje odev a obuv, ktoré zodpovedajú klimatickým a mikroklimatickým

podmienkam a zabezpečia ochranu jeho zdravia pred nepriaznivými účinkami týchto podmienok.

Odsúdenému ústav poskytuje aj iné súčasti výstroja podľa určených vzorov a noriem.

(2)

Riaditeľ ústavu alebo ním poverený príslušník môže odsúdenému povoliť používať vlastnú

spodnú bielizeň a ponožky v určenom množstve.

(3)

Ak je odsúdenému podľa tohto zákona povolené používať vlastný odev a obuv, musia

byť hygienicky nezávadné a odsúdený musí mať zabezpečenú ich pravidelnú obmenu na

vlastné náklady. Dodanie a následnú obmenu vlastného odevu a obuvi je možné vykonať

individuálnou donáškou do ústavu v čase a termíne určených riaditeľom ústavu.

(4)

Ak bol odsúdený prijatý do výkonu trestu v odeve a obuvi, ktoré nezodpovedajú klimatickým

podmienkam, na požiadanie sa mu umožní prijať balík s vhodným odevom a obuvou donáškou

do ústavu alebo balík s vhodným odevom a obuvou; v iných odôvodnených prípadoch môže

prijatie vhodného odevu a obuvi povoliť riaditeľ ústavu. Prijatý odev a obuv sa až

do prepustenia odsúdeného z výkonu trestu uschovajú v určenom priestore ústavu.

§ 21

Spánok

Odsúdený má právo na nepretržitý osemhodinový spánok na lôžku; na lôžku môže odpočívať

aj mimo času nočného pokoja. Osvetlenie sa v čase nočného pokoja v cele a izbe zhasína;

krátkodobé osvetlenie je pri kontrole povolené.

§ 22

Osobná hygiena

(1)

Odsúdený má právo na základné potreby osobnej hygieny, ktoré mu poskytne ústav.

(2)

Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky a predchádzajúci kalendárny mesiac nenakupoval

v predajni zriadenej v ústave, ústav zabezpečí odsúdenému aj ďalšie potreby osobnej

hygieny. Peňažné prostriedky poskytnuté ústavom na ďalšie potreby osobnej hygieny

je odsúdený povinný uhradiť z peňažných prostriedkov evidovaných na jeho konte. Ak

odsúdený nemá v čase prepustenia z výkonu trestu alebo po rozúčtovaní poslednej pracovnej

odmeny peňažné prostriedky, peňažné prostriedky poskytnuté ústavom na ďalšie potreby

osobnej hygieny alebo ich časť sa stanú nenávratnými.

(3)

Odsúdený má právo na sprchovanie najmenej dvakrát v kalendárnom týždni. Ak to vyžaduje

výkon práce, do ktorej je odsúdený zaradený, alebo iné okolnosti, umožní sa mu sprchovanie

podľa potreby.

§ 23

Veci osobnej potreby

(1)

Odsúdený môže mať pri sebe v cele alebo izbe fotografie, vlastné knihy, časopisy,

študijné materiály, písomnosti, ktoré bezprostredne súvisia s konaním vo veci, v ktorej

odsúdený vykonáva trest, ako aj písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí odsúdeného,

osobnú korešpondenciu, potreby na korešpondenciu, hygienické potreby, veci zakúpené

podľa

§ 30

, v množstve, ktoré zodpovedá možnostiam ich uloženia v skrinke, hodinky, elektrický

holiaci strojček, ponorný varič alebo rýchlovarnú kanvicu, ak je v cele alebo izbe

elektrická zásuvka a spĺňa podmienky podľa odseku 3, a ďalšie veci povolené riaditeľom

ústavu.

(2)

Riaditeľ ústavu určuje veci osobnej potreby, ktoré môže mať odsúdený pri sebe mimo

cely alebo izby.

(3)

Elektrický spotrebič musí spĺňať podmienky bezpečnej prevádzky a nesmie mať inštalované

zariadenie umožňujúce nedovolený prenos informácií. Vykonanie technickej kontroly

zabezpečí ústav; v odôvodnených prípadoch sa vykoná opätovná technická kontrola. Náklady

spojené s vykonaním technickej kontroly a používaním vlastného elektrického spotrebiča

znáša odsúdený.

(4)

Ak odsúdený nemôže podľa

§ 24 ods. 7

pri návšteve odovzdať osobné veci, ktorých držanie v ústave nie je povolené, je v

rozpore s účelom výkonu trestu alebo ich účel držania v ústave skončil, riaditeľ ústavu

môže odsúdenému povoliť tieto veci odoslať na vlastné náklady balíkom prostredníctvom

poštového podniku

11a

)

na adresu určenú odsúdeným. Ak ústav nemôže zabezpečiť bezpečné skladovanie týchto

vecí, tie sa odošlú na náklady ústavu. Ak vec osobnej potreby odsúdeného nemožno podľa

osobitných predpisov

11b

)

považovať za bezpečnú, ústav ju znehodnotí podľa osobitného predpisu.

11c

)

§ 24

Návštevy

(1)

Odsúdený má právo prijímať návštevu blízkych osôb v čase určenom riaditeľom ústavu

alebo ním určeným príslušníkom zboru najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní dvoch

hodín. Neuplatnené právo prijať návštevu blízkych osôb v čase určenom riaditeľom ústavu

alebo ním určeným príslušníkom zboru zaniká. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ

ústavu povoliť náhradný termín vykonania návštevy.

(2)

Odsúdeného môže súčasne navštíviť najviac päť osôb vrátane detí; ak má odsúdený viac

ako štyri deti, toto obmedzenie neplatí pre deti odsúdeného.

(3)

V záujme plnenia programu zaobchádzania, z naliehavého rodinného alebo z iného závažného

dôvodu môže riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru povoliť návštevu častejšie

a aj inej osobe; návšteva inej osoby nesmie byť na úkor práva odsúdeného prijať návštevu

blízkych osôb.

(4)

Návšteva odsúdeného v ústave s minimálnym stupňom stráženia a v ústave so stredným

stupňom stráženia sa vykonáva spravidla priamym kontaktom, návšteva odsúdeného zaradeného

do ústavu s maximálnym stupňom stráženia sa vykonáva spravidla bez priameho kontaktu.

Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť, či sa návšteva odsúdeného

vykoná s priamym kontaktom alebo bez priameho kontaktu.

(5)

Riaditelia ústavov po vzájomnej dohode umožnia návštevu medzi odsúdenými navzájom

a medzi obvinenými a odsúdenými, ak ide preukázateľne o manželov, súrodencov, rodičov

a deti, starých rodičov a vnúčatá, odsúdený alebo obvinený má peňažné prostriedky

na úhradu nákladov spojených s jej vykonaním a s návštevou súhlasí; súčasne sa dohodnú

o tom, či sa návšteva vykoná priamym kontaktom alebo bez priameho kontaktu. V odôvodnených

prípadoch môže riaditeľ ústavu povoliť aj návštevu iných odsúdených a obvinených.

(6)

Príslušník zboru preruší alebo predčasne skončí návštevu, ak odsúdený alebo návštevník

napriek upozorneniu porušuje zásady správania pri návšteve, ústavný poriadok alebo

ohrozuje bezpečnosť ústavu.

(7)

Návštevy prebiehajú spravidla v priestoroch na to určených. Počas návštevy je zakázané

odovzdávať alebo prijímať peňažné prostriedky, korešpondenciu alebo prijímať iné veci;

to neplatí, ak ide o obmenu vlastného odevu a obuvi. Riaditeľ ústavu môže povoliť

odsúdenému na návšteve odovzdať osobné veci, ktorých držanie v ústave nie je povolené,

je v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktorých účel držania sa v ústave skončil.

(8)

Na požiadanie sa blízkej osobe odsúdeného, ako aj jeho obhajcovi podáva oznámenie

o správaní odsúdeného, ak s tým odsúdený preukázateľne súhlasí. V prípade mladistvého

alebo odsúdeného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť

na právne úkony je obmedzená, sa zákonnému zástupcovi podáva aj oznámenie o ukončených

konaniach súvisiacich s výkonom trestu od poslednej návštevy vykonanej zákonným zástupcom;

súhlas odsúdeného podľa predchádzajúcej vety sa nevyžaduje.

§ 25

Korešpondencia

(1)

Odsúdený má právo prijímať a na vlastné náklady odosielať písomné správy v listinnej

podobe (ďalej len „korešpondencia“) bez obmedzenia, ak sa ďalej neustanovuje inak.

Povolenú hmotnosť a rozmery korešpondencie upravuje osobitný predpis.

11d

)

(2)

Nahliadnuť do korešpondencie odsúdeného má právo riaditeľ ústavu alebo ním určený

príslušník zboru; pritom je oprávnený oboznámiť sa s jej obsahom. Ústav je povinný

zadržať korešpondenciu, ak obsahuje informáciu s hanlivým obsahom, informáciu, ktorá

môže narušiť účel výkonu trestu, alebo vec alebo jej obsah zakladá podozrenie z páchania

trestnej činnosti.

(3)

Nahliadnutie do korešpondencie je neprípustné, ak je zrejmé, že ide o korešpondenciu

a)

medzi odsúdeným a jeho obhajcom,

b)

medzi odsúdeným a Kanceláriou prezidenta Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej

republiky, Úradom vlády Slovenskej republiky, Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo“), Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky

alebo verejným ochrancom práv,

c)

medzi odsúdeným a štátnymi orgánmi Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie

podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv, ako aj medzi odsúdeným

a medzinárodnými orgánmi a medzinárodnými organizáciami, ktoré sú podľa medzinárodnej

zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo

sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv,

d)

medzi odsúdeným a súdom,

e)

zaslanú odsúdenému diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom cudzieho štátu.

12

)

(4)

Odosielaná korešpondencia uvedená v odseku 2 sa odsúdenému zadrží a založí do osobného

spisu alebo postúpi príslušnému orgánu, ak jej obsah zakladá podozrenie z páchania

trestnej činnosti. Na túto skutočnosť sa odsúdený upozorní.

(5)

Došlá korešpondencia uvedená v odseku 2 sa odsúdenému nevydá a postúpi sa príslušnému

orgánu, ak jej obsah zakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti alebo sa zadrží

určeným spôsobom. Na túto skutočnosť sa odsúdený upozorní.

(6)

Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky, ústav zabezpečí na vlastné náklady odoslanie

dvoch kusov korešpondencie za kalendárny mesiac.

(7)

Ak je odsúdený negramotný alebo nevidiaci, ústav je povinný na jeho požiadanie zabezpečiť

napísanie a prečítanie korešpondencie.

(8)

Na obsah korešpondencie adresovanej nevidiacemu odsúdenému sa primerane použije osobitný

predpis upravujúci poštové služby.

13

)

(9)

Ak korešpondencia obsahuje nepovolenú vec, postupuje sa podľa

§ 23 ods. 4

.

(10)

Okrem korešpondencie podľa odseku 1 môže odsúdený poistenou zásielkou

13a

)

prijímať aj poštové známky. Pri nakladaní s poštovou zásielkou obsahujúcou poštové

známky sa postupuje primerane podľa odsekov 2 a 9.

§ 25a

(1)

Písomnou správou v listinnej podobe sa rozumie

a)

oznámenie v písomnej forme, ktoré sa má dodať na adresu uvedenú na oznámení alebo

na obálke,

b)

účet, faktúra, finančný výkaz alebo iná správa nerovnakého obsahu a formy, ktoré

súvisia so záväzkovými alebo inými vzťahmi medzi odosielateľom a obvineným,

c)

kresba, fotografia.

(2)

Za písomnú správu v listinnej podobe sa nepovažuje oznámenie, ktoré pozostáva výlučne

z reklamných, marketingových alebo propagačných materiálov, kniha, katalóg, noviny

a iná periodická tlač, a to ani vtedy, ak sú obsahom listovej zásielky; uvedené platí

aj o ich kópii.

§ 26

Prijímanie balíkov

(1)

Odsúdený má právo raz za tri mesiace a mladistvý raz za mesiac prijať balík s vecami

osobnej potreby obsahujúci fotografie, vlastné knihy, časopisy, študijné materiály,

potreby na korešpondenciu a iné veci osobnej potreby povolené riaditeľom ústavu do

hmotnosti dvoch kilogramov. Balík možno odsúdenému doručiť len prostredníctvom poštového

podniku.

11a

)

(2)

Ak balík obsahuje vec osobnej potreby, ktorá nie je uvedená v odseku 1, alebo vec

osobnej potreby, ktorá nebola povolená riaditeľom ústavu, postupuje sa primerane podľa

§ 23 ods. 4

. Ak je podozrenie, že vec súvisí s trestným činom, správnym deliktom alebo priestupkom,

príslušník zboru je povinný vec bezodkladne odovzdať príslušnému štátnemu orgánu.

§ 27

Používanie telefónu

(1)

Odsúdený má právo najmenej dvakrát za kalendárny mesiac telefonovať v trvaní najmenej

20 minút v čase určenom v ústavnom poriadku prostredníctvom telefónneho zariadenia

umiestneného v ústave najviac piatim blízkym osobám, ktorých meno, priezvisko, adresu

a telefónne číslo uvedie vo svojej písomnej žiadosti. Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených

prípadoch povoliť odsúdenému telefonovať aj s inou ako blízkou osobou.

(2)

Odsúdený môže s obhajcom telefonovať raz za kalendárny týždeň; na písomnú žiadosť

odsúdeného môže riaditeľ ústavu v odôvodnených prípadoch povoliť odsúdenému telefonovať

obhajcovi aj častejšie.

(3)

Ústav je oprávnený elektronicky zaznamenávať údaje o priebehu hovoru. Záznam o priebehu

hovoru môže obsahovať len údaje o volaných telefónnych číslach, čase a dĺžke hovoru

a pretelefonovanej peňažnej sume.

(4)

Náklady spojené s telefonovaním znáša odsúdený.

§ 28

(1)

Odsúdenému sa počas výkonu trestu účtujú a evidujú na jeho konte peňažné prostriedky.

Konto odsúdeného pozostáva z

a)

osobného konta a

b)

vreckového konta.

(2)

Peňažné prostriedky možno odsúdenému zasielať poukazom poštového platobného styku

alebo bezhotovostným prevodom na účet cudzích prostriedkov ústavu; peňažné prostriedky

zaslané alebo poukázané odsúdenému sa zaevidujú na jeho osobné konto. Informáciu o

doručení peňažných prostriedkov pre odsúdeného na účet cudzích prostriedkov ústavu

odsúdený potvrdí svojím podpisom. Ak odsúdený odmietne prijať peňažné prostriedky,

tie sa vrátia odosielateľovi alebo príkazcovi na písomnú žiadosť odsúdeného. Náklady

spojené s vrátením peňažných prostriedkov sa uhradia z odmietnutej sumy peňažných

prostriedkov.

(3)

Odsúdenému sa okrem peňažných prostriedkov podľa odseku 2 účtujú a evidujú na jeho

osobnom konte

a)

peňažné prostriedky v eurách, ktoré sa odsúdenému odňali pri nástupe na výkon trestu,

pri návrate z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, pri návrate z opustenia ústavu

podľa

§ 65 ods. 1

alebo pri návrate z prerušenia výkonu trestu,

b)

peňažné prostriedky z čistej pracovnej odmeny, nemocenských dávok

13b

)

a úrazových dávok

13c

)

podľa

§ 45 ods. 3 písm. a)

,

c)

zostatok z dôchodkovej dávky podľa osobitných predpisov

13d

)

(ďalej len „dôchodok“) podľa

§ 29 ods. 8

,

d)

iné úrazové dávky,

13e

)

e)

peňažné prostriedky v eurách zaslané odsúdenému inak ako spôsobom podľa odseku 2

prvej vety.

(4)

Odsúdenému sa účtujú a evidujú v účtovnej evidencii na jeho vreckovom konte

a)

peňažné prostriedky z rozúčtovania pracovnej odmeny podľa

§ 45 ods. 3 písm. b)

,

b)

dôchodok podľa

§ 29 ods. 8

,

c)

peňažné prostriedky vo výške zostatku podľa

§ 45 ods. 11

z udelenej finančnej odmeny podľa

§ 50 ods. 3 písm. e)

.

(5)

Čerpanie peňažných prostriedkov na vreckovom konte sa neobmedzuje.

(6)

V pokladnici ústavu sa odsúdenému uschovávajú a evidujú na jeho konte aj

a)

peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré sa odsúdenému odňali pri nástupe do výkonu

trestu, pri návrate z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, pri návrate z prerušenia

výkonu trestu alebo pri návrate z opustenia ústavu podľa

§ 65 ods. 1

,

b)

peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré boli odsúdenému zaslané inak ako spôsobom

podľa odseku 2 prvej vety,

c)

ceniny, cenné papiere a doklady preukazujúce existenciu účtu odsúdeného v banke alebo

pobočke zahraničnej banky.

(7)

Ústav odsúdenému blokuje na jeho osobnom konte peňažné prostriedky potrebné v dobe

prepustenia z výkonu trestu na zabezpečenie

a)

stravného na jeden deň,

14

)

b)

cestovných nákladov do miesta trvalého pobytu alebo miesta prechodného pobytu vo

výške 10 % zo sumy životného minima.

14a

)

(8)

Odsúdený môže, okrem peňažných prostriedkov blokovaných podľa odseku 7, čerpať peňažné

prostriedky účtované a evidované ústavom na jeho osobnom konte najviac do výšky úhrady

a)

výživného,

b)

pohľadávok spojených s výkonom väzby alebo výkonom trestu,

c)

v ústave evidovaných pohľadávok ostatných oprávnených.

(9)

Úhrada zrážky podľa odseku 8 sa vykoná na písomnú žiadosť odsúdeného jedenkrát za

kalendárny týždeň v určený pracovný deň.

(10)

Ak odsúdený nesplnil podmienky úhrady pohľadávky podľa odseku 8 a písomne požiada

o čerpanie peňažných prostriedkov z jeho osobného konta, môže peňažné prostriedky

čerpať len na

a)

nákup základných potrieb osobnej hygieny,

b)

nákup ďalších potrieb osobnej hygieny,

c)

nákup základných potrieb na korešpondenciu,

d)

úhradu súdnych poplatkov a správnych poplatkov,

e)

nákup liekov, ktoré nemožno poskytnúť na základe zdravotného poistenia bezplatne

podľa osobitného predpisu,

15

)

úhradu nevyhnutých nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

podľa osobitného predpisu.

16

)

(11)

Odsúdený, ktorý je umiestnený v otvorenom oddelení, môže mať pri sebe hotovosť nepresahujúcu

trojnásobok životného minima.

14a

)

§ 29

Rozdelenie dôchodku

(1)

Odsúdený je povinný pri nástupe do výkonu trestu ihneď oznámiť ústavu skutočnosť,

že poberá dôchodok. Rovnakú povinnosť má odsúdený, ak mu vznikne nárok na dôchodok

alebo nárok na jeho výplatu počas výkonu trestu, ak sa odsúdenému prizná dôchodok

so spätnou platnosťou alebo ak sa odsúdenému začne vyplácať dôchodok starobného dôchodkového

sporenia.

(2)

Ak odsúdený vo výkone trestu poberá dôchodok, je povinný nahradiť z dôchodku trovy

výkonu trestu vo výške 50 % dôchodku, najviac však za kalendárny mesiac v sume rovnajúcej

sa výške časti mzdy nepostihnuteľnej výkonom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

17

)

Trovy sa zaokrúhľujú na celé eurocenty smerom nadol.

(3)

Po nástupe odsúdeného na výkon trestu, ktorý je poberateľom dôchodku, zašle ústav

príslušnému orgánu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti

a príslušnej poisťovni podľa osobitného predpisu

18

)

oznámenie o začatí výkonu trestu poberateľa dôchodku. Od doručenia tohto oznámenia

nie je možné poukazovať dôchodok odsúdenému na účet v banke alebo pobočke zahraničnej

banky, alebo na výplatu v hotovosti.

(4)

Orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná

poisťovňa poukáže sumu na úhradu trov výkonu trestu z dôchodku každý mesiac bezhotovostným

prevodom na účet príslušnému ústavu po doručení oznámenia podľa odseku 3. Zvyšok dôchodku

sa zašle odsúdenému, ktorý je poberateľom dôchodku.

(5)

Ak bol odsúdený počas výkonu trestu premiestnený do iného ústavu, zmenu je povinný

oznámiť do ôsmich dní orgánu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej

spoločnosti a príslušnej poisťovni ústav, z ktorého bol odsúdený premiestnený. Ak

orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná

poisťovňa už poukázali dôchodok na účet ústavu, v ktorom sa už príjemca dôchodku nenachádza,

ústav dôchodok zašle na účet ústavu, do ktorého bol poberateľ dôchodku premiestnený.

(6)

Ústav je povinný do ôsmich dní oznámiť orgánu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej

správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni podľa osobitného predpisu

18

)

prepustenie z výkonu trestu odsúdeného, ktorý je poberateľom dôchodku.

(7)

Orgánom sociálneho poistenia sa na účely tohto zákona rozumie organizačná zložka

Sociálnej poisťovne, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a príslušný útvar sociálneho

zabezpečenia.

(8)

Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná

poisťovňa zašle odsúdenému zvyšok dôchodku podľa odseku 4, ústav dôchodok rozdelí

na vreckové z dôchodku vo výške 12 % a zostatok z dôchodku zaeviduje na osobné konto.

Suma vreckového z dôchodku sa zaokrúhľuje tak, že suma nižšia ako polovica eurocenta

sa zaokrúhľuje smerom nadol na najbližší eurocent a suma rovnajúca sa alebo vyššia

ako polovica jedného eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nahor na najbližší eurocent.

(9)

Ak odsúdenému vo výkone trestu vznikne nárok na dôchodok podľa odseku 1 v priebehu

kalendárneho mesiaca, orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská

spoločnosť a príslušná poisťovňa ústavu poukáže z dôchodku pomernú časť sumy na náhradu

trov výkonu trestu podľa odseku 2. Pomernou časťou sumy je jedna tridsatina sumy podľa

odseku 2 za jeden kalendárny deň; pri zaokrúhľovaní sa postupuje podľa odseku 8.

(10)

Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná

poisťovňa prizná odsúdenému dôchodok podľa odseku 1 so spätnou platnosťou a odsúdený

má za toto obdobie povinnosť nahradiť trovy výkonu trestu, postupuje sa primerane

podľa odsekov 4 až 6, 8 a 9.

(11)

Preplatok trov náhrady výkonu trestu z dôchodku podľa odseku 2 ústav odošle do piatich

pracovných dní po rozúčtovaní pracovnej odmeny po prepustení príjemcovi dôchodku;

pri zaokrúhľovaní sumy sa postupuje primerane podľa odseku 8. Ak orgán sociálneho

poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná poisťovňa zašle

dôchodok na konto osoby, ktorej výkon trestu bol ukončený, dôchodok odošle ústav späť

odosielateľovi.

(12)

Ustanovenia odsekov 1, 5 až 7 a 11 sa primerane vzťahujú na poberanie nemocenskej

dávky a úrazovej dávky.

§ 30

Nákup potravín a vecí osobnej potreby

(1)

Odsúdený má právo na nákup potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí v predajni

zriadenej v ústave najmenej raz za kalendárny týždeň v určený pracovný deň v primeranom

množstve a s prihliadnutím na možnosť ich bezpečného uloženia v skrinke a v súlade

s podmienkami zabezpečenia zdravotnej neškodnosti potravín; v odôvodnených prípadoch

najneskôr do piatich pracovných dní od jeho nástupu do výkonu trestu alebo premiestnenia

z iného ústavu. Nákup je povolený len formou bezhotovostného styku okrem otvoreného

oddelenia, kde je nákup povolený platbou v hotovosti v ústave alebo mimo ústavu. Výška

nákupu nesmie presiahnuť v kalendárnom mesiaci trojnásobok sumy životného minima podľa

osobitného predpisu.

14a

)

(2)

V ústave sa pre odsúdených zriaďujú predajne s potravinárskym, drogistickým a priemyslovým

tovarom.

(3)

V predajni zriadenej v ústave nemožno predávať predmety, ktoré možno zneužiť na zmarenie

účelu výkonu trestu, ohrozenie bezpečnosti v ústave alebo zdravia odsúdeného.

§ 31

Zdravotná starostlivosť

(1)

Odsúdený má právo na zdravotnú starostlivosť za podmienok ustanovených osobitnými

predpismi.

20

)

(2)

Ústav poskytne peňažný príspevok odsúdenému, ktorý nemá peňažné prostriedky na nákup

liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom a tieto nemožno

poskytnúť bezplatne na základe zdravotného poistenia podľa osobitného predpisu

15

)

a na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

podľa osobitného predpisu.

21

)

Peňažný príspevok je odsúdený povinný uhradiť z peňažných prostriedkov evidovaných

na jeho konte. Ak odsúdený nemá v čase prepustenia z výkonu trestu alebo po vykonaní

zrážok z poslednej pracovnej odmeny peňažné prostriedky, peňažný príspevok poskytnutý

ústavom alebo jeho časť sa stanú nenávratnými.

(3)

O vážnom ochorení alebo úraze odsúdeného informuje ústav na žiadosť odsúdeného blízku

osobu, ktorú odsúdený určí, alebo aj bez takejto žiadosti, ak zdravotný stav odsúdeného

neumožňuje jeho komunikáciu s okolím.

§ 31a

Vychádzka

Odsúdený má právo zúčastniť sa denne na vychádzke v určenom otvorenom priestore ústavu

v trvaní najmenej jednej hodiny. Vychádzku môže v odôvodnených prípadoch obmedziť

alebo zrušiť riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru. Príslušník zboru zabezpečujúci

dozor alebo dohľad preruší alebo predčasne ukončí vychádzku, ak odsúdený napriek upozorneniu

porušuje ústavný poriadok, ohrozuje bezpečnosť v ústave alebo je ohrozená bezpečnosť

alebo zdravie osôb v priestore vychádzok.

§ 32

Vzdelávanie

(1)

Vzdelávanie odsúdených je súhrn aktivít založených na aktívnej účasti odsúdeného

a zameraných na jeho začlenenie do spoločnosti v súlade s jeho osobnými a spoločenskými

potrebami. Vzdelávanie odsúdených sa spravidla organizuje tak, aby v súlade s osobitnými

predpismi bolo ukončenie štúdia oficiálne uznané vydaním príslušného dokladu akreditovanou

inštitúciou; z dokladu nesmie byť zrejmé, že odsúdený ho získal počas výkonu trestu.

(2)

Odsúdenému, u ktorého sú na to predpoklady, sa umožní, aby získal základné vzdelanie,

stredné odborné vzdelanie, úplné stredné vzdelanie alebo sa zúčastnil iných foriem

vzdelávania, ktoré mu umožnia získať alebo zvyšovať si pracovnú kvalifikáciu.

(3)

Negramotnému odsúdenému sa umožní, aby absolvoval kurz pre negramotných. Ak je odsúdený

zaradený do takéhoto kurzu, je povinný sa na ňom pravidelne zúčastňovať.

§ 33

(1)

Kultúrno-osvetová činnosť je súhrn záujmových aktivít a aktivít vo voľnom čase, ktoré

odsúdenému sprostredkúvajú sústavu akceptovateľných vzorcov konania a správania, medziľudských

vzťahov, úcty k životu a spoločnosti.

(2)

Odsúdenému možno povoliť prijatie balíka obsahujúceho študijné materiály, literatúru

a veci na záujmovú a športovú činnosť zodpovedajúce možnostiam ich uloženia a využitia

v ústave.

§ 34

(1)

Odsúdený môže na vlastné náklady používať v cele alebo izbe vlastný rádioprijímač

a televízny prijímač napájané z vlastného zdroja, ktorý je ich súčasťou. Vlastný rádioprijímač

a televízny prijímač musia spĺňať podmienky uvedené v

§ 23 ods. 3

. Ak to umožňujú podmienky v ústave, môže riaditeľ ústavu povoliť pripojenie rádioprijímača

a televízneho prijímača do elektrickej siete na náklady odsúdeného.

(2)

Odsúdený môže rozhlasové vysielanie počúvať a televízne vysielanie sledovať v čase

určenom v časovom rozvrhu dňa spôsobom, ktorý nenarúša ústavný poriadok. Odsúdenému

sa tiež umožní počúvanie rozhlasového vysielania prostredníctvom rozhlasu inštalovaného

v cele a v stanovenom rozsahu sledovanie televízneho vysielania alebo programu zo

záznamu.

§ 35

(1)

Odsúdený má právo na vlastné náklady predplatiť si dennú tlač a časopisy a objednať

si knihy okrem tých, ktoré propagujú národnostnú, rasovú, etnickú, náboženskú neznášanlivosť,

fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť,

ohrozujú mravnosť, morálku a poriadok v ústave alebo popisujú výrobu a použitie návykových

látok, jedov, výbušnín, zbraní a streliva. Dennú tlač a časopisy môžu odsúdenému predplatiť

aj rodinní príslušníci a iné osoby, ak tieto budú do ústavu dodávané poštovým podnikom.

11a

)

(2)

Odsúdený má právo vypožičať si z väzenskej knižnice knihy podľa vlastného výberu,

vypožičiavať si a hrať spoločenské hry, ktoré sú v ústave.

§ 36

(1)

Na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov podľa tohto zákona

má odsúdený právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety štátnym orgánom Slovenskej

republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa

ochrany ľudských práv, ako aj medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám,

ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné

na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv; ústav

je povinný bezodkladne zabezpečiť ich odoslanie bez toho, aby zisťoval odosielateľa.

(2)

Ak o to odsúdený požiada, umožní sa mu rozhovor s riaditeľom ústavu alebo s príslušníkom

zboru určeným riaditeľom ústavu a s osobami a zástupcami orgánov uvedenými v

§ 96

a

97

v čase, keď vykonávajú dozor alebo kontrolu v ústave.

§ 37

(1)

Odsúdený má právo na ochranu pred neoprávneným násilím a akýmikoľvek prejavmi ponižovania

ľudskej dôstojnosti.

(2)

Ak príslušník zboru alebo zamestnanec zboru zistí porušenie alebo hrozbu porušenia

práva odsúdeného uvedeného v odseku 1 alebo ak odsúdený takýto prípad oznámi príslušníkovi

zboru alebo zamestnancovi zboru, vykoná nevyhnutné opatrenia na zabránenie takéhoto

konania a oznámi prípad riaditeľovi ústavu alebo inému oprávnenému nadriadenému.

§ 38

Styk s advokátom a inou osobou

(1)

Odsúdený má právo na poskytovanie právnej pomoci advokátom

24

)

alebo inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci, ktorá môže v medziach

svojho splnomocnenia korešpondovať a hovoriť s odsúdeným.

(2)

Rozhovor medzi odsúdeným a advokátom alebo inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej

právnej veci, sa môže uskutočniť len v čase a rozsahu nenarúšajúcom ústavný poriadok.

Riaditeľ ústavu určí podmienky a spôsob vykonania rozhovoru a zabezpečí, aby určený

príslušník zboru rozhovor medzi odsúdeným a advokátom videl, nie však počul. Pri rozhovore

medzi odsúdeným a inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci, riaditeľ ústavu

zabezpečí, aby bol určený príslušník zboru pri rozhovore prítomný a tento videl a

počul jeho obsah.

(3)

U odsúdeného, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie, je splnený dôvod väzby a súd

rozhodol o uložení obmedzení podľa osobitného predpisu,

53

)

sa na korešpondovanie, návštevy a rozhovor odsúdeného s inou osobou, ktorá ho zastupuje

v inej právnej veci, alebo advokátom, ktorý ho zastupuje v inej právnej veci, vyžaduje

predchádzajúci súhlas príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý

si môže vyhradiť svoju prítomnosť. Postup podľa prvej vety sa uplatní aj na odsúdeného,

proti ktorému sa vedie trestné stíhanie, voči ktorému podal prokurátor návrh na obmedzenie

vo výkone trestu podľa osobitného predpisu

53

)

z dôvodov väzby podľa

§ 71 ods. 1 písm. b)

alebo

ods. 2 písm. b)

Trestného poriadku, a to do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu prokurátora.

§ 39

Odsúdený je povinný

a)

plniť povinnosti uložené týmto zákonom a ústavným poriadkom,

b)

plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru a zamestnanca zboru, zachovávať zásady slušného

správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku,

c)

plniť úlohy vyplývajúce z programu zaobchádzania,

d)

odovzdať do úschovy ústavu veci, ktorých držanie s prihliadnutím na ich cenu, množstvo

alebo spôsob používania je zakázané alebo v rozpore s účelom výkonu trestu, šetrne

zaobchádzať so zverenými vecami, vo všetkých priestoroch ústavu a v osobných veciach

udržiavať poriadok, čistotu, dodržiavať zásady hygieny a nepoškodzovať cudzí majetok,

e)

pracovať, ak je zaradený do práce; to neplatí, ak je práceneschopný, poberateľ invalidného,

starobného a predčasného starobného dôchodku alebo je zaradený do dennej formy štúdia,

rekvalifikačného kurzu a kurzu počas pracovnej doby,

f)

zúčastňovať sa na činnostiach podľa

§ 46 ods. 1

a výkone prospešných prác mimo ústavu,

g)

dodržiavať opatrenia a pokyny týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

a ochrany pred požiarmi a pri výkone práce používať predpísané osobné ochranné pracovné

prostriedky, oznamovať vznik úrazu alebo nebezpečnej udalosti v súlade so zákonom

o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,

h)

podrobiť sa zdravotnej prehliadke, hygienickým a protiepidemickým opatreniam a iným

úkonom v rozsahu a za podmienok podľa osobitných predpisov,

6

)

strpieť úkony súvisiace s jeho identifikáciou, podrobiť sa osobnej prehliadke a umožniť

príslušníkovi zboru kontrolu osobných vecí,

25

)

i)

podrobiť sa psychologickému vyšetreniu psychológovi v ústave,

j)

podrobiť sa úkonom súvisiacim s odobratím fyzických, fyziognomických a biologických

identifikačných znakov,

k)

podrobiť sa potrebnému vyšetreniu v prípade podozrenia, že odsúdený je pod vplyvom

návykových látok,

l)

uhrádzať predpísané náklady spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ako

aj s výkonom trestu a bez zbytočného odkladu oznámiť ústavu zmenu zdravotnej poisťovne,

m)

v čase od večierky do budíčka dodržiavať nočný pokoj,

n)

nosiť preukaz odsúdeného a jeho stratu ihneď hlásiť príslušníkovi zboru,

o)

bez zbytočného odkladu osobne alebo iným vhodným spôsobom oznámiť príslušníkovi zboru

alebo zamestnancovi zboru, ak utrpel pracovný úraz alebo iný ako pracovný úraz alebo

bol svedkom pracovného úrazu, iného úrazu alebo nebezpečnej udalosti, alebo sa o nich

dozvedel,

25a

)

p)

byť ustrojený a dbať o svoj zovňajšok podľa určených vzorov a noriem.

§ 40

Odsúdenému sa zakazuje

a)

nadväzovať kontakty s inými osobami v rozpore s týmto zákonom alebo pokynom vydaným

na základe tohto zákona,

b)

vstupovať a pohybovať sa bez sprievodu príslušníka zboru v zakázaných strážených

priestoroch, najmä v označenom zakázanom a ochrannom pásme a mimo vymedzený priestor

výkonu trestu a pracoviska,

c)

vyrábať, prechovávať a požívať návykové látky,

d)

vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku,

ktoré by mohli byť zneužité na útek alebo ktorými by sa mohol narušiť ústavný poriadok

alebo poškodiť zdravie,

e)

tetovať seba, iného alebo sa nechať tetovať, nosiť piercing, zhotovovať piercing

sebe alebo inému alebo nechať si zhotovovať piercing, alebo inak narúšať svoju telesnú

integritu alebo telesnú integritu iného,

f)

predstierať ochorenie, úmyselne sa poškodzovať na zdraví, užívať lieky nepredpísané,

nepovolené lekárom alebo užívať ich inak, ako ich predpísal alebo povolil lekár alebo

odovzdávať lieky iným odsúdeným,

g)

zúčastňovať sa hazardných hier,

26

)

hrať hry o peňažné prostriedky, veci a služby,

h)

vykonávať činnosť, ktorou ohrozuje alebo ponižuje ľudskú dôstojnosť,

i)

prechovávať tlačoviny alebo predmety propagujúce národnostnú, rasovú, etnickú alebo

náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a

slobôd občanov, násilie, krutosť, ohrozujúce mravnosť alebo popisujúce zhotovenie

zbrane, streliva, výbušnín, návykových látok a akékoľvek predmety, ktorými by mohol

mariť účel výkonu trestu, prechovávať a používať mobilný telefón alebo iné technické

zariadenie umožňujúce komunikáciu alebo záznam informácií,

j)

fajčiť mimo vyhradených priestorov,

k)

zneužívať a poškodzovať preukaz odsúdeného.

§ 40a

Preukaz odsúdeného

Preukaz odsúdeného je určený na identifikáciu odsúdeného, reguláciu pohybu a uplatnenie

niektorých práv odsúdeného, najmä telefonovania a nákupu potravín a vecí osobnej potreby.

Preukaz obsahuje fotografiu, meno, priezvisko, základné číslo a čiarový kód odsúdeného.

§ 41

Ústavný poriadok

(1)

Riaditeľ ústavu vydá ústavný poriadok, ktorým sa upravuje spôsob výkonu práv, obmedzení

a povinností odsúdených a uplatňovanie poriadku a disciplíny; súčasťou ústavného poriadku

je časový rozvrh dňa.

(2)

Ústavný poriadok schvaľuje generálny riaditeľ.

(3)

Ústavný poriadok je k dispozícii na mieste bežne prístupnom odsúdenému alebo sa poskytne

odsúdenému na požiadanie.

§ 42

Základné zásady zaraďovania do práce

(1)

Odsúdený sa zaraďuje do práce v súlade s účelom výkonu trestu; pritom sa prihliada

na zdravotný stav, využitie pracovnej kvalifikácie a plnenie cieľov programu zaobchádzania.

(2)

Zaradenie odsúdeného do práce je osobitný vzťah medzi ústavom a odsúdeným, ktorým

nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah. Zaradenie odsúdeného

do práce môže ústav skončiť kedykoľvek, a to aj bez uvedenia dôvodu. Ústav si voči

odsúdenému zaradenému do práce plní povinnosti zamestnávateľa. Na zaraďovanie do práce

odsúdených sa primerane použijú ustanovenia

§ 85

, § 85a, § 93 až 95,

§ 97

,

§ 98

, § 133 ods. 1 a

2

, § 147, § 148, § 174, § 175, § 176 a § 193 až 198 Zákonníka práce.

(3)

Právnická osoba alebo fyzická osoba v priestoroch, kde pracujú odsúdení, plní povinnosti

na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s osobitnými predpismi

a zmluvou s ústavom.

§ 43

(1)

Zbor organizuje a zabezpečuje činnosť zameranú na vykonávanie práce odsúdenými

27

)

v stredisku vedľajšieho hospodárstva ústavu (ďalej len „stredisko“) a vo vnútornej

prevádzke ústavu; táto činnosť nemá podnikateľský charakter a výdavky na ňu sa uhrádzajú

zo štátneho rozpočtu. Príjmy strediska sú príjmami štátneho rozpočtu.

(2)

Vykonávanie práce odsúdenými v stredisku sa vykonáva formou vlastnej výroby a poskytovaním

prác a služieb. Výrobky, práce a služby strediska sú poskytované odberateľom odplatne.

Stredisko zabezpečuje tieto činnosti v ústave alebo mimo ústavu. Vlastná výroba strediska

je určená predovšetkým na uspokojovanie potrieb zboru. Na základe zmluvy poskytuje

stredisko práce a služby právnickej osobe alebo fyzickej osobe. V zmluve sa určia

tiež podmienky, za ktorých budú odsúdení pracovať.

(3)

Odsúdený nesmie byť školený na práce s výbušninami, strelnými zbraňami, strelivom

a návykovými látkami a nesmie vykonávať práce s výbušninami, strelnými zbraňami, strelivom

a návykovými látkami. S inými nebezpečnými látkami

27a

)

môže odsúdený pracovať iba vo výnimočnom prípade pod dohľadom príslušníka zboru alebo

zamestnanca zboru.

(4)

Kontrolnú činnosť nad vykonávaním práce odsúdenými vykonávajú orgány zboru; tým nie

je dotknuté právo kontroly iných oprávnených orgánov.

(5)

Príslušné orgány zboru sú oprávnené vstupovať do prevádzkových objektov a zariadení

právnických osôb a fyzických osôb, v ktorých odsúdení na základe uzatvorenej zmluvy

pracujú, a požadovať predloženie dokladov súvisiacich s vykonávaním práce odsúdenými.

§ 44

(1)

Za práce a služby vykonané odsúdenými v stredisku poskytuje právnická osoba a fyzická

osoba ústavu zmluvne dohodnuté plnenie.

(2)

Pracovný čas a pracovné podmienky sú pre odsúdených rovnaké ako pre ostatných zamestnancov.

Riaditeľ ústavu môže nariadiť skrátenie pracovného času odsúdeného; ten však v jednom

dni nesmie byť kratší ako päť hodín. Riaditeľ ústavu môže nariadiť odsúdenému prácu

nadčas a prácu v dňoch pracovného pokoja.

§ 45

Pracovná odmena

(1)

Odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného času

alebo normy spotreby práce; za čas, keď odsúdený nepracoval, mu nepatrí náhrada pracovnej

odmeny. Výšku pracovnej odmeny a podmienky jej poskytovania ustanoví vláda Slovenskej

republiky nariadením.

(2)

Z hrubej pracovnej odmeny odsúdeného vykonáva a odvádza ústav zrážky podľa osobitných

predpisov;

28

)

zostatok je čistá pracovná odmena, z ktorej sa vykonávajú zrážky, ak zostatok je

vyšší ako 5 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu,

14a

)

vo výške a v poradí na úhradu

a)

výživného na osoby, voči ktorým má odsúdený vyživovaciu povinnosť vrátane výživného

na úhradu nákladov za starostlivosť o dieťa v ústavnej starostlivosti a výživného

na úhradu nákladov za starostlivosť o dieťa v ochrannej výchove v rozsahu 30 % z čistej

pracovnej odmeny odsúdeného, najviac však v úhrne 20 % zo sumy životného minima podľa

osobitného predpisu,

14a

)

pričom táto suma sa zaokrúhľuje tak, že suma nižšia ako polovica eurocenta sa zaokrúhľuje

smerom nadol na najbližší eurocent a suma rovnajúca sa alebo vyššia ako polovica jedného

eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nahor na najbližší eurocent,

b)

trov výkonu trestu u odsúdeného

1.

bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 55 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej

sumu životného minima podľa osobitného predpisu

14a

)

a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu

14a

)

v rozsahu 20 % z čistej pracovnej odmeny alebo

2.

s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 45 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej

sumu životného minima podľa osobitného predpisu

14a

)

a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu

14a

)

v rozsahu 10 % z čistej pracovnej odmeny,

c)

pohľadávok na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu voči odsúdenému

1.

bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 10 % z čistej pracovnej odmeny alebo

2.

s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 3 % z čistej pracovnej odmeny,

d)

pohľadávok ostatných oprávnených vedených voči odsúdenému

1.

bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 18 % z čistej pracovnej odmeny alebo

2.

s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 5 % z čistej pracovnej odmeny.

(3)

Po vykonaní zrážok podľa odseku 2 sa zostatok čistej pracovnej odmeny rozdelí na

a)

osobné konto, ktoré slúži odsúdenému na vykonávanie potrebných finančných operácií,

v rozsahu

1.

5 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa

osobitného predpisu,

14a

)

2.

40 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného

predpisu,

14a

)

b)

vreckové konto, ktoré slúži na uspokojovanie osobných potrieb odsúdeného počas výkonu

trestu, v rozsahu 12 %.

(4)

Ak výška čistej pracovnej odmeny je nižšia ako 5 % zo sumy životného minima podľa

osobitného predpisu,

14a

)

ďalšie zrážky sa nevykonávajú a jej zostatok sa použije podľa odseku 2 písm. b).

(5)

Pre poradie zrážok na úhradu pohľadávok podľa odseku 2 písm. c) a d) je rozhodujúci

deň, keď bolo ústavu doručené rozhodnutie riaditeľa ústavu, nariadenie výkonu rozhodnutia

súdom alebo exekučný príkaz. Ak má niekoľko pohľadávok uvedených v odseku 2 písm.

c) a d) rovnaké poradie a ak zrážka nestačí na ich úplné uspokojenie, uspokoja sa

pomerne. Poradie, ktoré mala pohľadávka u predchádzajúceho platiteľa mzdy, zostáva

v ústave nezmenené.

(6)

Ak osoba, voči ktorej bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, nastúpi do

výkonu trestu, postupuje sa podľa Občianskeho súdneho poriadku;

29

)

za mzdu povinného sa považuje pracovná odmena, ak z nej možno uspokojiť pohľadávku.

(7)

Ak bol odsúdený premiestnený do iného ústavu, tento ústav preberá výkon rozhodnutia

zrážkami z jeho čistej pracovnej odmeny; zmena ústavu nemá vplyv na poradie vymáhaných

pohľadávok.

(8)

Premiestnenie odsúdeného do iného ústavu sa nepovažuje za zmenu platiteľa mzdy podľa

všeobecného predpisu o občianskom súdnom konaní

29a

)

okrem platenia poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové

sporenie, platenia poistného do zdravotnej poisťovne a plnenia odvodovej povinnosti.

(9)

Ustanovenia odsekov 2 až 8 sa primerane vzťahujú aj na nemocenské dávky

13b

)

alebo úrazové dávky

13c

)

odsúdeného.

(10)

Odsúdenému nevzniká nárok na minimálnu mzdu podľa osobitného predpisu.

30

)

(11)

Z finančnej odmeny poskytnutej odsúdenému podľa

§ 50 ods. 3 písm. e)

ústav vykoná zrážky podľa osobitných predpisov.

28

)

§ 46

Činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného

(1)

Odsúdený, ktorý spravidla nie je zaradený do práce, sa zaradí do vzdelávacích a osvetových

činností, alebo mu ústav umožní prehlbovať svoje záujmy a zručnosti formou činností

v prospech ústavu zameraných najmä na oblasť životného prostredia, činnosti súvisiacej

s úpravou majetku štátu v správe ústavu a iných činností vykonávaných v ústave a vonkajších

priestoroch, ktoré sú súčasťou ústavu alebo sú v jeho trvalej alebo dočasnej správe

alebo v priestoroch v správe inej štátnej rozpočtovej organizácie na základe dohody

o spolupráci s ústavom.

(2)

Za činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného sa považujú aj činnosti na

udržiavanie a rozvoj hygienických návykov najmä udržiavaním svojho zovňajška a oblečenia,

čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov ústavu a činnosti súvisiace

s prevádzkou ústavu.

(3)

Čas, keď je odsúdený zaradený do vzdelávacích a osvetových činností alebo iných činností

pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, sa nezapočítava do pracovného času.

(4)

Činnosti v prospech ústavu vykonávané v priestore v správe inej štátnej rozpočtovej

organizácie na základe dohody o spolupráci s ústavom sa vykonávajú so súhlasom odsúdeného.

Činnosti súvisiace s prevádzkou ústavu je odsúdený povinný vykonávať bezplatne v rozsahu

najviac štyroch hodín denne.

(5)

Činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného podľa tohto zákona sa nepovažujú

za výkon všeobecne prospešných činností podľa osobitného predpisu.

31

)

§ 47

Výkon prospešných prác mimo ústavu

(1)

Riaditeľ ústavu môže v osobitných prípadoch mimoriadnej situácie

32

)

alebo krízovej situácie

32a

)

zaradiť odsúdeného na výkon prospešných prác mimo ústavu; v takom prípade nesmie

byť ohrozené zdravie a život odsúdeného.

(2)

Výkon prospešných prác mimo ústavu podľa tohto zákona sa nepovažuje za výkon všeobecne

prospešných činností podľa osobitného predpisu.

31

)

§ 48

Povinnosti odsúdeného zaradeného do práce

(1)

Odsúdený zaradený do práce je povinný dodržiavať pracovnú disciplínu. Pritom je povinný

najmä

a)

riadne plniť pracovné úlohy, príkazy a pokyny príslušníka zboru alebo zamestnanca

zboru, ktorý organizuje a kontroluje vykonávanie práce odsúdeným,

b)

využívať pracovný čas a prostriedky zverené na vykonávanie práce,

c)

plniť včas, kvalitne a hospodárne pracovné úlohy.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na odsúdeného zaradeného na výkon prospešných

prác mimo ústavu.

§ 49

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a ochrana pred požiarmi

Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia odsúdených pri práci a ochranu pred požiarmi

zaisťuje ústav. Odsúdený je povinný dbať o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci

a ochranu pred požiarmi.

§ 50

Disciplinárne odmeny

(1)

Za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení programu zaobchádzania, plnení

pracovných povinností, plnení činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti

odsúdeného, výkone prospešných prác mimo ústavu alebo za vykonanie príkladného činu

možno odsúdenému udeliť disciplinárnu odmenu.

(2)

Príkladným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane

ľudského života alebo materiálnych hodnôt, mimoriadny prejav odvahy a úsilia.

(3)

Disciplinárnou odmenou je

a)

pochvala,

b)

mimoriadne povolenie návštevy,

c)

mimoriadne povolenie telefonického volania,

d)

povolenie prijatia balíka do hmotnosti piatich kilogramov (ďalej len „povolenie balíka“),

e)

finančná odmena do výšky 70 eur,

f)

mimoriadne voľno na opustenie ústavu.

(4)

O udelení disciplinárnej odmeny príslušník zboru vykoná záznam v osobnej karte odsúdeného

a na predpísanom tlačive, ktoré založí do osobného spisu odsúdeného.

§ 51

Výkon disciplinárnych odmien

(1)

Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia návštevy sa týka len jednej návštevy

nad rámec intervalu alebo trvania návštevy alebo inej ako blízkej osoby podľa

§ 24 ods. 1

. Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia návštevy sa považuje za vykonanú odoslaním

povolenia k návšteve. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu povoliť náhradný

termín vykonania tejto disciplinárnej odmeny.

(2)

Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia telefonického volania sa týka len jedného

telefonického volania nad rámec určeného intervalu alebo doby trvania hovoru alebo

inej ako blízkej osobe podľa

§ 27 ods. 1

. Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia telefonického volania sa považuje za

vykonanú uskutočnením povoleného telefonického hovoru.

(3)

Disciplinárna odmena povolenia balíka sa týka len jedného balíka. Disciplinárna odmena

povolenia balíka sa považuje za vykonanú odoslaním povolenia na prijatie balíka. Balík

nemôže obsahovať

a)

cennosti,

b)

alkoholické nápoje,

c)

lieky,

d)

jedy,

e)

omamné látky, psychotropné látky a prekurzory,

f)

tlačoviny alebo predmety propagujúce národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú

neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov,

násilie, krutosť alebo ohrozujúce mravnosť,

g)

zbrane, strelivo a akékoľvek predmety, ktoré možno zneužiť na zmarenie účelu výkonu

trestu alebo na ohrozenie bezpečnosti v ústave,

h)

akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré možno považovať za nebezpečné potraviny

11b

)

alebo ktoré sa nimi môžu prepravou v balíku stať,

i)

akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré nie sú v originálnom obchodnom balení alebo boli

technologicky spracované akýmkoľvek spôsobom konzervovania v domácich podmienkach,

najmä zaváraním v sklených, plastových alebo kovových obaloch sterilizáciou, solením,

prisladzovaním, sušením, údením, mrazením a podobne,

j)

akékoľvek potravinové doplnky a výživové doplnky

32b

)

alebo

k)

cigarety, tabak a iné tabakové výrobky, ak je adresovaný mladistvému.

(4)

Riaditeľ ústavu môže udeliť odsúdenému mimoriadne voľno na opustenie ústavu až na

päť dní, a to aj opakovane; voľno sa odsúdenému započítava do výkonu trestu.

(5)

Mimoriadne voľno na opustenie ústavu nemožno udeliť odsúdenému umiestnenému do ústavu

s maximálnym stupňom stráženia.

(6)

Odsúdenému, ktorý sa bez závažných dôvodov načas nevrátil do ústavu, ďalšie mimoriadne

voľno na opustenie ústavu možno udeliť až po uplynutí 12 mesiacov. Čas, po ktorý sa

odsúdený neoprávnene zdržiaval mimo ústavu, sa do výkonu trestu nezapočítava.

§ 52

Disciplinárne tresty

(1)

Odsúdený je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.

(2)

Disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo

zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným.

Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných

predpisov.

33

)

(3)

Za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť tieto disciplinárne tresty

a)

pokarhanie,

b)

zákaz telefonického volania až na dobu troch mesiacov,

c)

zákaz najviac dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných

a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu,

d)

zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača až na dva mesiace,

e)

umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až na dobu 20 dní,

f)

celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu 20 dní,

g)

umiestnenie do samoväzby až na dobu 20 dní,

h)

prepadnutie veci.

(4)

Uložením disciplinárneho trestu nie je vylúčené trestné stíhanie odsúdeného, ak konanie

odsúdeného napĺňa aj znaky skutkovej podstaty trestného činu.

§ 52a

Zásady ukladania disciplinárnych trestov

(1)

Za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť len jeden disciplinárny trest;

to neplatí, ak sa ukladá disciplinárny trest prepadnutia veci.

(2)

Pred uložením disciplinárneho trestu musí byť vždy objektívne zistený skutkový stav.

Odsúdenému musí byť pred uložením disciplinárneho trestu daná možnosť vyjadriť sa

k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Vyjadrenie odsúdeného sa uvedie na predpísanom

tlačive a predloží odsúdenému na podpis. Ak odsúdený vyjadrenie odmietne podpísať,

príslušník zboru v prítomnosti tretej osoby uvedie túto skutočnosť na predpísanom

tlačive, pripojí dátum, svoj podpis, meno a priezvisko prítomnej tretej osoby a jej

podpis.

(3)

Uložený disciplinárny trest musí byť primeraný závažnosti spáchaného disciplinárneho

previnenia, spôsobu jeho spáchania, jeho následkom, okolnostiam, za ktorých bolo spáchané,

a doterajšiemu postoju odsúdeného k plneniu povinností uložených týmto zákonom.

(4)

Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárny trest do 30 dní odo dňa, keď

sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek príslušník zboru s disciplinárnou

právomocou, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.

Ak konanie odsúdeného, ktoré vykazuje znaky disciplinárneho previnenia, bolo predmetom

prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho trestu sa začína

dňom, keď sa ktorýkoľvek príslušník zboru s disciplinárnou právomocou dozvedel o výsledku

tohto prešetrovania; táto lehota platí aj vtedy, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení

disciplinárneho trestu bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Iným orgánom podľa predchádzajúcej vety sa rozumie orgán činný v trestnom

konaní a orgány oprávnené vykonávať dozor a kontrolu nad výkonom trestu (

§ 96

a

97

); iným orgánom nie je orgán splnomocnený nadriadeným s disciplinárnou právomocou,

ktorý je príslušný rozhodnúť o uložení disciplinárneho trestu.

(5)

Uloženie disciplinárneho trestu sa odsúdenému oznámi individuálne alebo pred skupinou

odsúdených. S výkonom disciplinárneho trestu sa musí začať najneskôr do 30 dní od

právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu. Táto lehota neplynie

počas práceneschopnosti odsúdeného, prechodného premiestnenia odsúdeného do iného

ústavu alebo podmienečného odkladu výkonu disciplinárneho trestu.

(6)

Od uloženia disciplinárneho trestu sa upustí, ak možno obnovenie poriadku a nápravu

správania odsúdeného dosiahnuť prejednaním disciplinárneho previnenia, odsúdený sa

k disciplinárnemu previneniu priznal a svoje správanie oľutoval. O tomto postupe urobí

príslušník zboru záznam v osobnej karte odsúdeného a na predpísanom tlačive.

(7)

Uložením disciplinárneho trestu odsúdený nie je zbavený povinnosti nahradiť škodu,

ktorú spôsobil disciplinárnym previnením.

§ 53

Ukladanie a výkon disciplinárnych trestov

(1)

Pokarhanie sa ukladá za menej závažné disciplinárne previnenie; oznámi sa ústne,

a to buď individuálne alebo pred skupinou odsúdených. Ak sa odsúdený v priebehu šiestich

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení tohto disciplinárneho trestu dopustí

opakovane disciplinárneho previnenia, uloží sa mu disciplinárny trest prísnejší ako

pokarhanie.

(2)

Doba zákazu telefonického volania sa začína počítať prvým hovorom, na ktorý vznikol

odsúdenému nárok bezprostredne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení

tohto disciplinárneho trestu. Ak pred uložením disciplinárneho trestu zákazu telefonického

volania bola odsúdenému uložená disciplinárna odmena podľa

§ 50 ods. 3 písm. c)

, táto sa vykoná až po vykonaní uloženého disciplinárneho trestu. V obzvlášť závažných

prípadoch možno počas výkonu tohto disciplinárneho trestu postupovať podľa

§ 27 ods. 3

.

(3)

Výkon disciplinárneho trestu zákazu nákupu potravín, vecí osobnej potreby a iných

vecí okrem základných potrieb osobnej hygieny a ďalších potrieb osobnej hygieny a

základných potrieb na korešpondenciu sa začína dňom prvého nákupu, na ktorý vzniká

odsúdenému nárok po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení tohto disciplinárneho

trestu.

(4)

Výkon disciplinárneho trestu zákazu používania vlastného televízneho prijímača alebo

rádioprijímača sa začína odňatím televízneho prijímača alebo rádioprijímača, ktorý

odsúdený používa v cele alebo izbe podľa

§ 34

. Počas výkonu disciplinárneho trestu prevezme ústav televízny prijímač alebo rádioprijímač

do úschovy. O odňatí alebo opätovnom vydaní televízneho prijímača alebo rádioprijímača

príslušník zboru spíše záznam, ktorý podpíšu príslušník zboru a odsúdený. Výkonom

disciplinárneho trestu nie je dotknuté právo odsúdeného televízne vysielanie sledovať

a rozhlasové vysielanie počúvať z televízneho prijímača ústavu alebo rádioprijímača

ústavu v miestnosti určenej na tento účel.

(5)

Prepadnutie veci možno uložiť, ak vec patrí odsúdenému, ktorý spáchal disciplinárne

previnenie, a táto vec bola

a)

použitá na spáchanie disciplinárneho previnenia alebo bola na to určená,

b)

disciplinárnym previnením získaná alebo

c)

nadobudnutá ako odmena za vec získanú disciplinárnym previnením.

(6)

Na postup pri prepadnutí veci sa vzťahujú ustanovenia

§ 56a

.

§ 54

(1)

Počas výkonu disciplinárneho trestu podľa

§ 52 ods. 3 písm. e) až g)

sa odsúdený nezúčastňuje na kultúrno-osvetových, vzdelávacích činnostiach a činnostiach

vo voľnom čase, nie je mu dovolené nakupovať potraviny, veci osobnej potreby a iné

veci okrem základných potrieb osobnej hygieny a ďalších potrieb osobnej hygieny a

základných potrieb na korešpondenciu, prijať návštevu okrem obhajcu, telefonovať,

fajčiť, prechovávať cigarety, tabak, tabakové výrobky a odpočívať na lôžku mimo doby

určenej ústavným poriadkom.

(2)

Mimopracovným časom na účely výkonu disciplinárneho trestu podľa

§ 52 ods. 3 písm. e)

je čas od 15.00 h do 06.00 h nasledujúceho dňa a dni pracovného pokoja; na odsúdeného

zaradeného do práce sa toto ustanovenie použije primerane.

(3)

S výkonom disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu alebo

disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby možno začať, až keď lekár zistí, že

odsúdený je schopný podrobiť sa výkonu takého disciplinárneho trestu. Počas disciplinárneho

trestu umiestnenia do samoväzby odsúdený nepracuje. Rovnako sa postupuje aj pri disciplinárnom

treste celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu, odsúdený je však povinný upratovať

na uzavretom oddiele a v prípade potreby aj vykonávať práce nevyhnutné na odstránenie

havarijného stavu v ústave.

(4)

Odsúdeného, ktorý vykonáva disciplinárny trest celodenného umiestnenia v uzavretom

oddiele alebo disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby, musí vyšetriť lekár najmenej

raz za tri dni a tiež posúdiť, či je spôsobilý ďalej vykonávať disciplinárny trest;

tým nie je dotknuté právo odsúdeného na poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti.

(5)

Ak bol odsúdenému počas výkonu disciplinárneho trestu opätovne uložený disciplinárny

trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu alebo disciplinárny trest umiestnenia

do samoväzby, možno odsúdeného podrobiť takémuto disciplinárnemu trestu bez prerušenia

najviac po dobu 30 dní; zvyšok nevykonaného disciplinárneho trestu odsúdený vykoná

najskôr po uplynutí desiatich dní.

§ 55

(1)

Uzavretý oddiel sa zriaďuje v osobitnej budove alebo vo vyčlenenom priestore ubytovne

oddelenom od miestností ostatných odsúdených. Cela uzavretého oddielu musí zodpovedať

hygienickým a stavebno-technickým podmienkam.

(2)

Počas výkonu disciplinárnych trestov umiestnenia do uzavretého oddielu v mimopracovnom

čase, celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu a umiestnenia do samoväzby používa

odsúdený určený odev. Vychádzky odsúdených umiestnených do uzavretého oddielu sa vykonávajú

oddelene od ostatných odsúdených v rozsahu jednej hodiny denne. Odsúdený v uzavretom

oddiele sa musí podrobiť osobnej prehliadke podľa pokynov príslušníka zboru. Odsúdenému

sa odoberú všetky veci, ktoré by mohol použiť na úmyselné poškodenie svojho zdravia

alebo zdravia inej osoby. Strava sa odsúdenému vydáva spravidla v cele výkonu disciplinárneho

trestu.

(3)

Počas výkonu niektorého z disciplinárnych trestov uvedených v odseku 2 odsúdený môže

byť z bezpečnostných dôvodov umiestnený na cele sám alebo ak nie sú vo výkone tohto

disciplinárneho trestu súčasne aspoň dvaja odsúdení.

(4)

Disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby sa vykonáva v cele na to určenej; umiestňuje

sa do nej len jeden odsúdený.

(5)

Výkon disciplinárnych trestov uvedených v

§ 52 ods. 3 písm. e) až g)

sa odloží alebo preruší vždy na čas práceneschopnosti odsúdeného alebo jeho prechodného

premiestnenia do iného ústavu.

§ 56

Zhabanie veci

(1)

Ak nebol uložený disciplinárny trest prepadnutia veci, možno rozhodnúť, že sa takáto

vec zhabe, ak nepatrí odsúdenému zodpovednému za disciplinárne previnenie a ak to

vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.

(2)

Rozhodnutie o zhabaní veci sa ihneď oznámi odsúdenému, ktorý spáchal disciplinárne

previnenie súvisiace so zhabaním veci, a vlastníkovi veci, ak je známy.

§ 56a

(1)

Vec zaistená alebo nájdená

34

)

v priestoroch ústavu, prepadnutá vec a zhabaná vec sa stávajú majetkom Slovenskej

republiky.

(2)

Pri nakladaní s neupotrebiteľnou vecou sa primerane postupuje podľa osobitného predpisu.

34a

)

Ostatné veci ústav odovzdá príslušnému štátnemu orgánu vykonávajúcemu správu majetku

štátu, v ktorého územnom obvode sa ústav nachádza.

§ 57 až 59e

Zrušené

§ 59f

Započítanie disciplinárneho trestu

Pri zmene alebo zrušení rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu podľa

§ 97j ods. 9 písm. a)

a

c)

sa pôvodne uložený disciplinárny trest, ak už bol sčasti vykonaný, započíta do novouloženého

disciplinárneho trestu. Ak započítanie nie je možné, prihliadne sa na túto skutočnosť

pri stanovení druhu a výmery novoukladaného disciplinárneho trestu.

§ 59g

Podmienečný odklad výkonu disciplinárneho trestu

(1)

Výkon disciplinárneho trestu možno vzhľadom na doterajší postoj odsúdeného k plneniu

povinností a zákazov uložených týmto zákonom podmienečne odložiť na dobu troch mesiacov;

ak sa odsúdený počas tejto doby nedopustí ďalšieho disciplinárneho previnenia, disciplinárny

trest sa nevykoná a posudzuje sa akoby nebol uložený.

(2)

O podmienečnom odklade výkonu disciplinárneho trestu rozhoduje príslušník zboru,

ktorý disciplinárny trest uložil, alebo príslušník zboru s rovnakou alebo vyššou disciplinárnou

právomocou. Proti rozhodnutiu o podmienečnom odklade výkonu disciplinárneho trestu

nie je prípustné odvolanie. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o podmienečnom

odklade výkonu disciplinárneho trestu začína plynúť skúšobná doba.

(3)

Ak sa odsúdený počas skúšobnej doby dopustí ďalšieho disciplinárneho previnenia,

za ktoré je mu právoplatne uložený disciplinárny trest, disciplinárny trest, ktorého

výkon bol podmienečne odložený, sa vykoná. S výkonom podmienečne odloženého disciplinárneho

trestu sa začne najneskôr do 30 dní od vykonania rozhodnutia o uložení disciplinárneho

trestu za ďalšie disciplinárne previnenie.

§ 60

Odpustenie disciplinárneho trestu a upustenie od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu

(1)

Ak výkon disciplinárneho trestu nie je vzhľadom na správanie sa odsúdeného potrebný

alebo disciplinárny trest odsúdený nemôže vzhľadom na svoj zdravotný stav vykonať,

možno trest odpustiť. Disciplinárny trest možno odpustiť aj z iných vážnych dôvodov.

Disciplinárny trest, ktorý bol odpustený, sa nevykoná.

(2)

Ak odsúdený prejavuje počas výkonu disciplinárneho trestu ľútosť nad svojím činom

a svojím správaním preukazuje účinnú snahu o nápravu alebo z iných vážnych dôvodov,

možno od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu upustiť. Pri upustení od výkonu zvyšku

disciplinárneho trestu sa postupuje rovnako ako pri odpustení disciplinárneho trestu.

(3)

Odpustením disciplinárneho trestu alebo upustením od výkonu jeho zvyšku sa disciplinárny

trest považuje za vykonaný.

(4)

O odpustení disciplinárneho trestu alebo o upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho

trestu rozhoduje príslušník zboru, ktorý o jeho uložení rozhodol, alebo príslušník

zboru s rovnakou alebo vyššou disciplinárnou právomocou. O upustení alebo odpustení

urobí príslušník zboru záznam v osobnej karte odsúdeného a na predpísanom tlačive.

Proti rozhodnutiu o odpustení disciplinárneho trestu alebo o upustení od výkonu jeho

zvyšku nie je prípustné odvolanie.

§ 61

Zahladenie disciplinárneho trestu

(1)

Ak odseky 2 až 5 neustanovujú inak, príslušník zboru, ktorý disciplinárny trest uložil,

alebo príslušník zboru s rovnakou alebo vyššou disciplinárnou právomocou disciplinárny

trest zahladí, ak odsúdený po dobu jedného roka od vykonania rozhodnutia o uložení

disciplinárneho trestu riadne plní svoje povinnosti a o zahladenie požiada.

(2)

Ak bolo odsúdenému uložených viac disciplinárnych trestov, zahladí sa mu disciplinárny

trest, ktorý mu bol uložený ako prvý v poradí, pričom lehota podľa odseku 1 sa počíta

od vykonania posledného rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu.

(3)

Ďalší disciplinárny trest možno odsúdenému na základe jeho žiadosti zahladiť, ak

odsúdený po dobu najmenej dvoch mesiacov od zahladenia disciplinárneho trestu podľa

odseku 2 ďalej riadne plní svoje povinnosti a nedopustí sa v tejto lehote disciplinárneho

previnenia.

(4)

Ak bolo odsúdenému uložených viac disciplinárnych trestov, lehota podľa odseku 1

platí len pre zahladenie disciplinárneho trestu, ktorý bol odsúdenému uložený ako

prvý v poradí; neskôr uložené disciplinárne tresty možno zahladiť za podmienok podľa

odsekov 2, 3 a 5 aj skôr.

(5)

Ak odsúdený spĺňa podmienky na udelenie disciplinárnej odmeny, môže mu príslušník

zboru, ktorý disciplinárny trest uložil, alebo príslušník zboru s rovnakou alebo vyššou

disciplinárnou právomocou namiesto udelenia disciplinárnej odmeny zahladiť disciplinárny

trest, nie však skôr ako tri mesiace od vykonania rozhodnutia o uložení disciplinárneho

trestu.

(6)

Ak bol disciplinárny trest zahladený, hľadí sa na odsúdeného, akoby mu disciplinárny

trest nebol uložený.

(7)

Zahladenie disciplinárneho trestu podľa odsekov 1 až 6 sa vzťahuje aj na disciplinárne

tresty uložené odsúdenému počas výkonu väzby.

§ 62

Podmienečné prepustenie

Odsúdený môže byť z výkonu trestu podmienečne prepustený na slobodu za podmienok ustanovených

osobitným predpisom.

37

)

Splnenie podmienok ústav preukazuje v hodnotení odsúdeného.

§ 63

Prerušenie výkonu trestu

(1)

Odsúdenému možno prerušiť výkon trestu podľa osobitného predpisu

38

)

na návrh riaditeľa, ak ochorie na ťažkú chorobu neliečiteľnú v podmienkach výkonu

trestu.

(2)

Výkon trestu sa preruší vždy tehotnej žene a matke dieťaťa mladšieho ako jeden rok.

Prerušenie výkonu trestu sa oznámi príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately.

§ 64

Upustenie od výkonu zvyšku trestu

Ak nastanú dôvody podľa osobitného predpisu,

39

)

u odsúdeného možno upustiť od výkonu zvyšku trestu.

§ 65

Opustenie ústavu

(1)

Riaditeľ ústavu môže z naliehavého rodinného dôvodu, najmä pri úmrtí blízkej osoby

alebo narodení dieťaťa, a z dôvodu návštevy kultúrnych, osvetových, športových, vzdelávacích

a duchovných činností odsúdenému povoliť opustenie ústavu až na päť dní.

(2)

Riaditeľ ústavu rozhodne, v ktorých prípadoch povolí odsúdenému opustenie ústavu

podľa odseku 1 v sprievode príslušníka zboru, ktorý zabezpečí dozor alebo dohľad nad

odsúdeným počas opustenia ústavu.

(3)

Opustenie ústavu sa odsúdenému započítava do výkonu trestu.

§ 66

Účasť orgánov a organizácií na zaobchádzaní

(1)

Pri zaobchádzaní s odsúdeným a plnení úloh spojených s programom zaobchádzania zbor

spolupracuje so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, právnickými osobami,

fyzickými osobami, záujmovými združeniami občanov, cirkvami, náboženskými spoločnosťami,

nadáciami a charitatívnymi organizáciami, ktoré pôsobia v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi;

40

)

podmienkou je súhlas riaditeľa ústavu a v určených prípadoch aj predloženie projektu.

Odsúdený má právo na poskytnutie pomoci orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately podľa osobitných predpisov.

41

)

(2)

Návšteva povereného zástupcu orgánu alebo organizácie uvedenej v odseku 1 sa nepovažuje

za návštevu podľa

§ 24 ods. 1

.

§ 67

Účasť súdu a orgánov činných v trestnom konaní

Pri výkone svojej právomoci a v súvislosti s konaním je súd, orgán činný v trestnom

konaní, vyšší súdny úradník a probačný a mediačný úradník oprávnený navštevovať odsúdeného

vo výkone trestu, hovoriť s ním bez prítomnosti tretej osoby a nahliadať do jeho osobného

spisu a ďalších písomností, ktoré súvisia s výkonom trestu a ktoré sú potrebné na

účely konania.

§ 67a

Orgán štátu, ktorý v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom

41a

)

plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti

štátu, je oprávnený navštevovať odsúdeného vo výkone trestu a hovoriť s ním bez prítomnosti

tretej osoby. Toto oprávnenie sa nevzťahuje na odsúdeného, proti ktorému sa vedie

trestné stíhanie a súd rozhodol o primeranom uplatnení obmedzení podľa osobitného

predpisu.

53

)

Návšteva povereného zástupcu orgánu štátu podľa prvej vety sa nepovažuje za návštevu

podľa

§ 24 ods. 1

.

§ 68

Duchovná a pastoračná služba

(1)

Odsúdený má právo na poskytovanie duchovnej a pastoračnej služby v rozsahu a za podmienok

podľa osobitných predpisov.

42

)

(2)

Duchovnú a pastoračnú službu poskytuje osoba poverená duchovnou a pastoračnou službou

podľa osobitných predpisov;

42a

)

iné osoby môžu poskytovať duchovnú a pastoračnú službu len na základe poverenia štátom

uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

42

)

§ 69

Všeobecné ustanovenie

(1)

Osobitné kategórie odsúdených sú mladiství, ženy, cudzinci a osoby bez štátnej príslušnosti,

pri ktorých sa prihliada najmä na ich psychické, fyziologické, vekové, etnické a národnostné

osobitosti.

(2)

Na výkon trestu osobitných kategórií odsúdených sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona,

ak sa ďalej neustanovuje inak.

§ 70

Všeobecné ustanovenie

(1)

Mladistvý

43

)

vykonáva trest v ústave na výkon trestu pre mladistvých.

(2)

Vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa môže generálny riaditeľ rozhodnúť,

že mladistvý vykoná trest aj v inom ústave, ak je to pre plnenie programu zaobchádzania

účelnejšie.

(3)

Ubytovacia plocha pre mladistvého je najmenej 4 m

2

.

§ 71

Účel výkonu trestu

(1)

Účel výkonu trestu sa u mladistvého plní v súlade s osobitným predpisom.

44

)

(2)

Ústav vytvorí podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky v súlade s osobitným

predpisom.

45

)

§ 72

Diferenciácia výkonu trestu a program zaobchádzania

(1)

S prihliadnutím na osobnostné vlastnosti, úroveň psychických schopností a resocializačnú

prognózu sa mladiství zaraďujú do skupín, v ktorých sa uplatňujú odlišné formy a metódy

zaobchádzania.

(2)

Pri stanovení obsahu programu zaobchádzania mladistvého sa vždy sleduje zabezpečenie

jeho pracovnej kvalifikácie, príprava na samostatný spôsob života a najmä zabránenie

nepriaznivého vplyvu väzenského prostredia.

(3)

Pri príprave mladistvého na budúce povolanie a jeho zaraďovaní do práce ústav spolupracuje

s rodičmi alebo zákonnými zástupcami mladistvého.

(4)

Pre mladistvého je povinná účasť na aktivitách programu zaobchádzania, do ktorých

je zaradený. Riaditeľ ústavu na účel účasti mladistvého na vzdelávaní, kultúrno-osvetovej

činnosti a športových činnostiach môže povoliť vychádzku mimo ústavu na čas najviac

desať hodín za jeden deň; takú vychádzku môže riaditeľ ústavu povoliť aj bez účasti

príslušníka zboru.

(5)

Mladistvému nemožno uložiť disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby; celodenné

umiestnenie do uzavretého oddielu možno uložiť najviac na desať dní a disciplinárny

trest umiestnenia do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase najviac na 14 dní.

(6)

Ak bol mladistvému opätovne uložený disciplinárny trest celodenného umiestnenia do

uzavretého oddielu, možno s jeho výkonom začať najskôr po desiatich dňoch od vykonania

tohto trestu. To neplatí, ak sa mladistvý dopustil disciplinárneho previnenia počas

výkonu tohto disciplinárneho trestu a bol mu uložený takýto disciplinárny trest; v

takom prípade možno mladistvého podrobiť disciplinárnemu trestu bez prerušenia najviac

na 14 dní.

(7)

Ak je to z výchovných dôvodov vhodné, môže sa mladistvý aj počas výkonu disciplinárneho

trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu zúčastňovať na preventívnych,

osvetových a jednorazových alebo krátkodobých vzdelávacích činnostiach. Mladistvému

zaradenému do denného štúdia nemožno uložiť disciplinárny trest celodenného umiestnenia

do uzavretého oddielu.

(8)

Po umiestnení mladistvého v ústave na výkon trestu pre mladistvých rozhodne riaditeľ

ústavu o ustanovení opatrovníka mladistvému na zastupovanie a pomoc pri konaní vo

veciach súvisiacich s výkonom trestu podľa tohto zákona (ďalej len „opatrovník“).

Opatrovníkom môže byť len fyzická osoba, u ktorej nie je pochybnosť o nezaujatosti

pre jej pomer k mladistvému, k obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi mladistvého, a

ktorá

a)

má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca, psychológia

alebo právo alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou

vysokou školou a

b)

nevykonáva režimovú činnosť podľa tohto zákona alebo nemá disciplinárnu právomoc

podľa tohto zákona.

(9)

Rozhodnutie o ustanovení opatrovníka sa doručuje zákonnému zástupcovi mladistvého.

Zákonný zástupca môže voči rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka podať do 15 dní od

doručenia rozhodnutia o ustanovení opatrovníka sťažnosť. O sťažnosti rozhoduje osobitná

komisia zriadená riaditeľom ústavu.

(10)

Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme mladistvého. Funkcia opatrovníka

zaniká

a)

dosiahnutím plnoletosti mladistvého,

b)

skončením výkonu trestu mladistvého alebo

c)

rozhodnutím riaditeľa ústavu o zbavení funkcie opatrovníka z dôvodu, že opatrovník

prestal spĺňať podmienky podľa odseku 8.

(11)

Ustanovenia odsekov 8 až 10 sa primerane vzťahujú aj na odsúdeného, ktorý je pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.

§ 73

Dodanie na výkon ochrannej výchovy

Ak súd uložil mladistvému ochrannú výchovu,

46

)

je zabezpečený jej výkon a ústav má informáciu o uložení ochrannej výchovy mladistvému,

dňom ukončenia výkonu trestu ústav zabezpečí dodanie mladistvého do príslušného výchovného

zariadenia.

§ 74

Výkon trestu žien

(1)

Ubytovacia plocha pre odsúdenú ženu je najmenej 4 m

2

; u tehotnej ženy ju nemožno znížiť.

(2)

Odsúdenej žene sa umožňuje každodenné sprchovanie.

(3)

Ak bol odsúdenej žene opätovne uložený disciplinárny trest celodenného umiestnenia

do uzavretého oddielu alebo disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby, možno s

jeho výkonom začať najskôr po desiatich dňoch od vykonania niektorého z týchto trestov.

To neplatí, ak sa odsúdená žena dopustila disciplinárneho previnenia počas výkonu

niektorého z uvedených disciplinárnych trestov a bol jej uložený takýto disciplinárny

trest; v takom prípade možno odsúdenú ženu podrobiť disciplinárnemu trestu bez prerušenia

najviac po dobu 14 dní.

(4)

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) je oprávnený

vydať súhlas na zriadenie špecializovaného oddelenia, v ktorom môže byť odsúdenej

žene na jej žiadosť povolené, aby vo výkone trestu mala pri sebe a starala sa o svoje

dieťa staršie ako jeden rok spravidla do troch rokov, výnimočne až do piatich rokov

jeho veku; to neplatí, ak dieťa bolo súdom zverené do starostlivosti inej osoby.

§ 75

Výkon trestu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti

(1)

Cudzinca

47

)

pri prijímaní do výkonu trestu ústav poučí o jeho práve obracať sa na diplomatickú

misiu

48

)

alebo konzulárny úrad

49

)

štátu, ktorého je občanom; osobu bez štátnej príslušnosti ústav poučí o práve obracať

sa na diplomatickú misiu,

48

)

konzulárny úrad

49

)

alebo medzinárodné orgány, ktorých poslaním je chrániť jeho záujmy.

(2)

Ústav poučí cudzinca a osobu bez štátnej príslušnosti o práve prijať návštevu predstaviteľa

orgánu uvedeného v odseku 1; taká návšteva sa nepovažuje za návštevu podľa

§ 24

a vykoná sa priamym kontaktom.

(3)

Predstaviteľ orgánu uvedeného v odseku 1 môže pri návšteve cudzincovi alebo osobe

bez štátnej príslušnosti odovzdať dennú tlač, časopisy alebo knihy uvedené v

§ 35 ods. 1

.

(4)

Ústav je povinný poučiť cudzinca a osobu bez štátnej príslušnosti o jeho právach,

povinnostiach a o podmienkach výkonu trestu v jazyku, ktorému rozumie.

(5)

Pre cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti zabezpečuje ústav neodkladnú zdravotnú

starostlivosť podľa osobitného predpisu.

50

)

(6)

O prijatí cudzinca do výkonu trestu ústav bezodkladne informuje konzulárny úrad štátu,

ktorého je občanom, ak o to odsúdený požiada.

(7)

Pri umiestňovaní cudzinca sa spravidla umožní, aby cudzinci rovnakej národnosti alebo

hovoriaci rovnakým alebo podobným jazykom mohli byť spoločne ubytovaní a aby mohli

spolu komunikovať v jazyku, ktorý ovládajú.

§ 76

Výkon trestu v otvorenom oddelení

(1)

Na účel vytvárania priaznivých podmienok na realizáciu programu zaobchádzania možno

odsúdeného, ktorý je zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, umiestniť

do otvoreného oddelenia.

(2)

Obmedzenia odsúdených umiestnených do otvoreného oddelenia sa zmierňujú takto

a)

odsúdený je zaradený do práce na nestráženom pracovisku,

b)

pohyb odsúdeného v priestoroch otvoreného oddelenia nie je obmedzený, izby ani ubytovne

sa na účel obmedzenia pohybu neuzamykajú,

c)

riaditeľ ústavu alebo vedúci otvoreného oddelenia môže odsúdenému v mimopracovnom

čase povoliť voľný pohyb mimo otvoreného oddelenia,

d)

po pracovnom čase môže odsúdený používať vlastný občiansky odev,

e)

odsúdený môže prijímať návštevu raz za týždeň,

f)

riaditeľ ústavu alebo vedúci otvoreného oddelenia môže odsúdenému povoliť vychádzku

mimo ústavu, aby navštívil blízke osoby mimo tohto oddelenia na čas najviac 48 hodín,

g)

odsúdenému sa umožní volať prostredníctvom telefónneho zariadenia bez obmedzenia

spôsobom určeným riaditeľom ústavu.

§ 77

Všeobecné ustanovenie

(1)

Odsúdený, u ktorého je potrebné uplatniť ďalšie metódy a postupy zaobchádzania na

účel prehĺbenia individualizácie výkonu trestu alebo vykonať ochranné liečenie, sa

umiestni do špecializovaného oddielu.

(2)

Na výkon trestu v špecializovanom oddiele sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak

sa ďalej neustanovuje inak.

(3)

Špecializované oddiely sú

a)

nástupný oddiel,

b)

oddiel doživotných trestov,

c)

oddiel špecializovaného zaobchádzania,

d)

oddiel s bezpečnostným režimom,

e)

osobitný oddiel,

f)

uzavretý oddiel,

g)

oddiel odsúdených so zdravotným postihnutím,

h)

výstupný oddiel.

§ 78

Nástupný oddiel a nástupná izba

(1)

V ústave sa na účel zabezpečenia adaptácie odsúdeného a oboznámenia sa s podmienkami

výkonu trestu zriaďuje nástupný oddiel alebo nástupná izba.

(2)

O umiestnení odsúdeného do nástupného oddielu alebo nástupnej izby v ústave s maximálnym

stupňom stráženia rozhoduje riaditeľ ústavu; odsúdený na doživotný trest a odsúdený

určený na výkon trestu v osobitnom oddiele sa do nástupného oddielu alebo nástupnej

izby neumiestňuje.

§ 79

Oddiel doživotných trestov

(1)

Účelom výkonu doživotného trestu je najmä ochrana spoločnosti pred ďalšou trestnou

činnosťou odsúdeného jeho izoláciou v ústave, usmerňovanie jeho správania v súlade

s dobrými mravmi a stabilizácia psychického a fyzického stavu.

(2)

Odsúdený, ktorému súd uložil doživotný trest, sa umiestni do určeného ústavu a do

osobitnej cely, v ktorej spravidla aj pracuje a je ubytovaný sám.

(3)

Vychádzky a disciplinárne tresty sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených.

Návšteva odsúdeného, ktorému súd uložil doživotný trest, sa spravidla vykonáva bez

priameho kontaktu a za priameho dozoru príslušníka zboru.

(4)

Odsúdenému umiestnenému v oddiele doživotných trestov nemožno zmeniť spôsob výkonu

trestu jeho preradením do ústavu so stredným alebo minimálnym stupňom stráženia, prerušiť

výkon trestu ani povoliť opustenie ústavu.

(5)

Obmedzenia výkonu trestu odsúdeného, ktorému bol uložený doživotný trest, možno v

rámci vnútornej diferenciácie zmierniť.

§ 80

Oddiel špecializovaného zaobchádzania

(1)

Pre odsúdených, u ktorých je potrebné uplatňovať ďalšie resocializačné postupy na

podporu dosiahnutia cieľov stanovených v programe zaobchádzania, prekonanie krízových

stavov, a pre odsúdených, ktorým bolo súdom uložené ochranné liečenie, sa v určenom

ústave zriaďuje oddiel špecializovaného zaobchádzania.

(2)

Ak je odsúdenému popri treste súdom uložené ochranné liečenie, vykoná sa po nástupe

na výkon trestu. Ak sa zabezpečí začatie alebo pokračovanie vo výkone ochranného liečenia

ústavnou formou bezprostredne po skončení výkonu trestu, dodá zbor dňom ukončenia

výkonu trestu odsúdeného do príslušného zdravotníckeho zariadenia.

51

)

(3)

Ak bolo súdom rozhodnuté o umiestnení odsúdeného do detenčného ústavu

52

)

po výkone trestu alebo počas prerušenia výkonu trestu, postupuje sa primerane podľa

odseku 2.

§ 81

Oddiel s bezpečnostným režimom

(1)

Do oddielu s bezpečnostným režimom sa umiestni

a)

odsúdený, ktorý sústavne porušuje ústavný poriadok, odmieta plniť svoje povinnosti,

pôsobí na ostatných odsúdených v rozpore s účelom výkonu trestu, ohrozuje bezpečnosť

príslušníkov zboru, odsúdených alebo iných osôb, ušiel z výkonu trestu, o útek sa

pokúsil alebo ho pripravoval,

b)

odsúdený, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie, je splnený dôvod väzby a súd rozhodol

o primeranom uplatnení obmedzení podľa osobitného predpisu,

53

)

c)

odsúdený, ktorý svojím nezvládateľným agresívnym správaním ohrozuje svoj život, zdravie

alebo život a zdravie iného,

d)

zrušené.

(2)

Do oddielu s bezpečnostným režimom možno umiestniť odsúdeného

a)

za obzvlášť závažný zločin, ktorý vykonal ako člen organizovanej, zločineckej alebo

teroristickej skupiny, a z preventívno-bezpečnostných dôvodov,

b)

ktorý je navrhnutý na disciplinárne potrestanie pre porušenie ústavného poriadku,

je podozrivý, že sa dopustil trestného činu, a je predpoklad, že by mohol zmariť riadne

vyšetrenie veci, bude v svojej protiprávnej činnosti pokračovať, alebo ak boli voči

nemu použité donucovacie prostriedky; takýto odsúdený môže byť umiestnený do oddielu

na nevyhnutný čas, najviac však na 48 hodín.

(3)

O umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom rozhoduje riaditeľ ústavu.

O takomto umiestnení informuje ústav prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním

zákonnosti v ústave.

(4)

Odsúdený uvedený v odseku 1 písm. c) sa umiestni do kompenzačnej miestnosti; o takom

umiestnení rozhoduje riaditeľ ústavu na odporúčanie lekára.

(5)

Opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom preskúmava

riaditeľ ústavu a prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave

najmenej raz za tri mesiace.

(6)

Vychádzky, návštevy a disciplinárne tresty sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených.

§ 82

Osobitný oddiel

(1)

Do osobitného oddielu sa umiestňujú odsúdení podľa osobitného predpisu.

54

)

(2)

Výkon trestu odsúdených podľa odseku 1 sa zabezpečí v súlade s vykonávacou dohodou.

54a

)

(3)

Zrušený.

(4)

Zrušený.

(5)

Zrušený.

§ 83

Uzavretý oddiel

(1)

Odsúdený, ktorému bol uložený disciplinárny trest podľa

§ 52 ods. 3 písm. e) až g)

, sa umiestni do uzavretého oddielu.

(2)

Uzavretý oddiel je umiestnený oddelene od ostatných ubytovacích priestorov v ústave;

v uzavretom oddiele určený príslušník zboru vykonáva nepretržitú službu.

§ 84

Oddiel odsúdených so zdravotným postihnutím

(1)

Odsúdeného so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo ťažším zdravotným postihnutím,

s dlhodobou závažnou chorobou, ktorá podstatne znižuje jeho pracovnú schopnosť, u

ktorého to vyžaduje zdravotný stav, muži starší ako 65 rokov veku a ženy staršie ako

60 rokov veku možno po predchádzajúcom posúdení lekára umiestniť do oddielu pre odsúdených

so zdravotným postihnutím. Obmedzenia vyplývajúce z príslušného stupňa stráženia v

ústave sa uplatňujú primerane.

(2)

Oddiel výkonu trestu odsúdených so zdravotným postihnutím sa zriaďuje v nemocnici;

ak to počty odsúdených uvedených v odseku 1 odôvodňujú, môže sa zriadiť aj v ústave.

§ 85

Výstupný oddiel

(1)

V ústave sa zriadi výstupný oddiel, do ktorého sa v primeranom čase pred očakávaným

skončením výkonu trestu umiestňuje odsúdený, ktorý bol vo výkone trestu spravidla

viac ako tri roky, a tiež odsúdený, ktorému treba pomôcť pri vytváraní priaznivých

podmienok na samostatný spôsob života; ústav pritom úzko spolupracuje so štátnymi

orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, právnickými osobami, fyzickými osobami, záujmovými

združeniami občanov, cirkvami, náboženskými spoločnosťami, nadáciami a charitatívnymi

organizáciami.

(2)

Program zaobchádzania s odsúdeným umiestneným do výstupného oddielu je zameraný na

prípravu na plynulý prechod do občianskeho života a samostatný spôsob života po výkone

trestu.

(3)

Odsúdenému umiestnenému do výstupného oddielu sa môže povoliť opustenie ústavu na

účel zabezpečenia plynulého prechodu do občianskeho života v trvaní do päť dní, a

to aj opakovane; ak ide o odsúdeného v maximálnom stupni stráženia, iba so sprievodom

príslušníka zboru.

(4)

Odsúdený vykonávajúci trest v otvorenom oddelení sa do výstupného oddielu neumiestňuje.

U odsúdeného zaradeného na pracovisko vnútornej prevádzky ústavu sa ustanovenia tohto

paragrafu použijú primerane.

§ 86

Samospráva

(1)

Samospráva odsúdených vedie odsúdených k samostatnému riešeniu problémov, ktoré súvisia

so spôsobom ich života v ústave a so zaraďovaním do práce. Samospráva odsúdených napomáha

pri dodržiavaní ústavného poriadku, organizovaní a zabezpečovaní kultúrno-osvetovej

činnosti, riešení otázok súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a

podieľa sa tiež na príprave odsúdených na život po výkone trestu.

(2)

Samospráva odsúdených sa zriaďuje v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia a v otvorených

oddeleniach; v oddieloch uvedených v

§ 77 až 83

a v ústavoch so stredným stupňom stráženia sa samospráva zriaďuje len vtedy, ak je

to účelné. Samosprávu odsúdených si volia odsúdení spravidla na obdobie jedného roka

v tajných voľbách.

(3)

Vedúci oddelenia výkonu trestu môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o nevymenovaní

člena samosprávy alebo člena samosprávy odvolať.

§ 87

Všeobecná zodpovednosť odsúdeného

Odsúdený zodpovedá za škodu spôsobenú zavineným porušením povinnosti alebo zákazu

počas výkonu trestu na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva.

§ 88

Zodpovednosť odsúdeného za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh

Odsúdený zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zboru zavineným porušením povinností pri

plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním v rozsahu a za podmienok ustanovených

v Zákonníku práce.

55

)

§ 89

Zodpovednosť za škodu spôsobenú odsúdenému pri plnení pracovných úloh

(1)

Za škodu, ktorá vznikla odsúdenému porušením právnych povinností, pri plnení pracovných

úloh alebo v priamej súvislosti s ním, zodpovedá odsúdenému zbor podľa Zákonníka práce;

55

)

rovnako zodpovedá odsúdenému za škodu na odložených veciach, pri odvracaní škody

a vzniknutú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

(2)

Činnosti pre všeobecný rozvoj odsúdeného a výkon prospešných prác mimo ústavu sa

z hľadiska zodpovednosti za škodu nepovažujú za plnenie pracovných úloh. Ak došlo

k poškodeniu zdravia alebo smrti úrazom, nejde o pracovný úraz; v takom prípade zbor

zodpovedá za spôsobenú škodu podľa Občianskeho zákonníka.

56

)

§ 90

Všeobecné ustanovenie

(1)

Odsúdený je povinný uhradiť trovy výkonu trestu.

57

)

(2)

Od povinnosti podľa odseku 1 je odsúdený oslobodený

a)

počas nezaradenia do práce, ak túto skutočnosť odsúdený svojím konaním nezavinil

sám a ústav ho nemohol pre nedostatok pracovných príležitostí zaradiť do práce,

b)

do dovŕšenia 18 rokov jeho veku,

c)

počas zaradenia do vzdelávacích činností, ak nebol zaradený do práce a súčasne neodmietol

činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného alebo výkon prospešných prác mimo

ústavu,

d)

počas účasti ako svedka na súdnom konaní,

e)

ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

§ 91

Úhrada zavinených trov výkonu trestu

(1)

Odsúdený je povinný uhradiť tiež zavinené trovy výkonu trestu

a)

za výkon disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu a disciplinárneho

trestu umiestnenia do samoväzby,

b)

ak neodôvodnene odmietol pracovať alebo počas pracovnej zmeny nepodal žiadny pracovný

výkon, čím zavinene spôsobil, že sa trovy výkonu trestu nemohli uhradiť zrážkou z

jeho pracovnej odmeny,

c)

za obdobie liečebnej starostlivosti, ak si úmyselne spôsobil alebo inému dovolil

spôsobiť mu ujmu na zdraví, bez závažných dôvodov sa odmietol podrobiť lekárskemu

zákroku, na ktorý dal podnet alebo predchádzajúci súhlas, alebo opakovane porušil

liečebný režim,

d)

za dobu trvania predvedenia pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd ako účastník

konania alebo ak bol na tento účel prechodne premiestnený do iného ústavu, hoci bol

príslušným orgánom poučený, že jeho účasť na úkone alebo pojednávaní nie je nevyhnutná,

a z tohto dôvodu nepracoval.

(2)

Výška zavinených trov výkonu trestu za každý aj začatý deň podľa odseku 1 je jedna

štyridsatina zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu;

14a

)

suma sa zaokrúhľuje tak, že suma nižšia ako polovica eurocenta sa zaokrúhľuje smerom

nadol na najbližší eurocent a suma rovnajúca sa alebo vyššia ako polovica jedného

eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nahor na najbližší eurocent.

§ 92

Úhrada zvýšených trov výkonu trestu

(1)

Odsúdený je povinný uhradiť zvýšené trovy na svoje stráženie a dopravu vynaložené

ústavom, ak

a)

si spôsobil úmyselne alebo inému dovolil spôsobiť mu ujmu na zdraví, bez závažných

dôvodov odmietol podrobiť sa lekárskemu zákroku, na ktorý dal podnet alebo predchádzajúci

súhlas, opakovane porušil liečebný režim alebo ak inému odsúdenému spôsobil ujmu na

zdraví a ústavu vznikli zvýšené trovy na stráženie, náklady na dopravu a predvedenie

do zdravotníckeho zariadenia,

b)

trval na predvedení pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd ako účastník konania

alebo bol na tento účel prechodne premiestnený do iného ústavu, hoci bol poučený,

že jeho účasť na úkone alebo pojednávaní nie je nevyhnutná,

c)

navštívil odsúdeného alebo obvineného v inom ústave.

(2)

Odsúdený je povinný uhradiť zvýšené trovy výkonu trestu vynaložené ústavom na toxikologický

rozbor, ak bol ten vyhodnotený ako pozitívny.

(3)

Odsúdený je povinný uhradiť zvýšené trovy výkonu trestu, ktoré vynaložil ústav alebo

Policajný zbor pri pátraní po ňom a pri jeho predvedení, ak

a)

ušiel,

b)

nedovolene sa vzdialil z nestráženého pracoviska alebo otvoreného oddelenia,

c)

sa bezdôvodne včas nevrátil z

1.

mimoriadneho voľna na opustenie ústavu podľa

§ 50 ods. 3 písm. f)

,

2.

opustenia ústavu udeleného podľa

§ 65 ods. 1

,

§ 85 ods. 3

,

3.

vychádzky mimo ústavu podľa

§ 72 ods. 4

,

§ 76 ods. 2 písm. f)

,

4.

voľného pohybu podľa

§ 76 ods. 2 písm. c)

.

(4)

Úhrada zvýšených trov výkonu trestu je príjmom ústavu.

§ 93

Spoločné ustanovenia

(1)

Ústav a generálne riaditeľstvo môže trvale upustiť od vymáhania zavinených a zvýšených

trov spojených s výkonom trestu

a)

odsúdenému, ktorý bol vyhostený alebo vydaný do cudziny, alebo cudzincovi, ktorý

sa nezdržiava v Slovenskej republike a nemá na jej území majetok, ktorý možno postihnúť

exekúciou alebo výkonom rozhodnutia,

b)

ak je zrejmé, že suma, ktorá by sa vymohla, nepostačí ani na pokrytie nákladov spojených

s ich vymáhaním,

c)

ak vymáhanie zavinených a zvýšených trov výkonu trestu je spojené s nadmernými ťažkosťami,

pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,

d)

ak je zrejmé, že majetok odsúdeného nepostačí ani na čiastočné uspokojenie pohľadávky,

e)

ak sa v období viac ako troch rokov bezvýsledne viedol výkon rozhodnutia,

f)

ak nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky ani vymáhaním od dedičov odsúdeného.

(2)

Ústav a generálne riaditeľstvo trvale upustí od vymáhania zavinených a zvýšených

trov spojených s výkonom trestu, ak pohľadávka spojená so zavinenými a zvýšenými trovami

výkonu trestu sa premlčala a odsúdený vzniesol námietku premlčania.

(3)

Ústav alebo generálne riaditeľstvo vyradí z evidencie pohľadávku, ktorá je nevymožiteľná.

Za nevymožiteľnú sa považuje pohľadávka, na ktorú nemožno z dôvodu uplynutia času

58

)

nariadiť výkon rozhodnutia.

(4)

Na trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky vyššej ako desaťnásobok minimálnej mzdy

sa vyžaduje súhlas ministerstva.

(5)

Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky spojenej so zavinenými a zvýšenými

trovami výkonu trestu musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku pohľadávky, výšku pohľadávky

a dôvody upustenia od vymáhania pohľadávky. Na vydanie rozhodnutia o trvalom upustení

od vymáhania pohľadávky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní; toto rozhodnutie

nie je možné preskúmať súdom. Odsúdený sa o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky

neupovedomuje.

(6)

Pri trvalom upustení od vymáhania pohľadávok za náhradu škody na majetku štátu v

správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva sa postupuje primerane podľa odsekov

1 až 4.

(7)

Ak odsúdený zomrel, pri vymáhaní trov spojených s výkonom trestu, zvýšených trov

výkonu trestu a sumy určenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu alebo

generálneho riaditeľstva sa postupuje podľa Občianskeho zákonníka.

60

)

(8)

Právo vymáhať pohľadávky na základe rozhodnutí o zavinených a zvýšených trovách výkonu

trestu a sume určenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho

riaditeľstva sa premlčí po troch rokoch po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej

povinnosti.

(9)

Preplatky odsúdeného na jednotlivých druhoch trov alebo škode na majetku štátu sa

použijú na započítanie nedoplatkov odsúdeného na iných trovách alebo škode na majetku

štátu. Preplatok, ktorý vznikol úhradou poštovým poukazom, sa do výšky 3,31 eura odsúdenému

nevracia a je príjmom štátneho rozpočtu.

(10)

Zavinené trovy výkonu trestu, zvýšené trovy výkonu trestu a sumy určené na náhradu

škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva môže riaditeľ

ústavu na písomnú žiadosť odsúdeného odpustiť, ak to vyžaduje záujem na resocializácii

odsúdeného alebo jej dovŕšení.

(11)

Rozhodnutie o odpustení pohľadávky spojenej so zavinenými a zvýšenými trovami výkonu

trestu a náhradou škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva

musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku pohľadávky, výšku pohľadávky a dôvody odpustenia

tejto pohľadávky. Na vydanie rozhodnutia o odpustení pohľadávky sa nevzťahujú všeobecné

predpisy o správnom konaní; toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom.

§ 94

Prepustenie z výkonu trestu

(1)

Ústav prepustí odsúdeného z výkonu trestu, ak

a)

sa skončila doba výkonu trestu ustanovená vo vykonateľnom rozhodnutí súdu a nebolo

vydané nariadenie súdu na výkon ďalšieho trestu,

b)

súd alebo prokurátor písomne nariadil, aby bol odsúdený prepustený na slobodu,

c)

tak rozhodol prezident Slovenskej republiky pri udeľovaní milosti,

d)

tak písomne nariadil minister alebo generálny prokurátor Slovenskej republiky.

(2)

Ak odsúdený nemá pri prepustení z výkonu trestu odev a obuv zodpovedajúce klimatickým

podmienkam alebo peňažné prostriedky na svojom konte na ich zakúpenie, ústav odsúdenému

bezplatne poskytne primeraný odev a obuv.

(3)

Odsúdenému, ktorý nemá dostatok peňažných prostriedkov na cestovné a stravné podľa

§ 28 ods. 7

, ústav môže zo svojho rozpočtu poskytnúť stravu alebo stravné na jeden deň, nenávratný

peňažný príspevok na cestovný lístok alebo cestovný lístok na území Slovenskej republiky.

(4)

Na účely pokračovania v činnostiach podporujúcich a rozvíjajúcich zmysel pre zodpovednosť,

dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem po skončení výkonu trestu a na zabezpečenie

opatrení na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine zašle ústav oznámenie

o nadchádzajúcom prepustení odsúdeného

a)

príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

b)

príslušnému orgánu miestnej štátnej správy a

c)

organizácii, ktorá podľa

§ 66

spolupracovala so zborom pri zaobchádzaní s odsúdeným a odsúdeným poskytuje aktivity

aj po skončení výkonu trestu.

(5)

Oznámenie o nadchádzajúcom prepustení z výkonu trestu obsahuje meno, priezvisko,

adresu trvalého a prechodného pobytu odsúdeného, označenie trestného činu, pre ktorý

bol odsúdený vo výkone trestu, a termín prepustenia z výkonu trestu. Organizácii podľa

odseku 4 písm. c) sa oznámenie zasiela len s písomným súhlasom odsúdeného.

§ 95

Postup pri úmrtí odsúdeného

(1)

Každý, kto sa dozvedel o úmrtí odsúdeného alebo našiel mŕtve telo odsúdeného v miestach,

kde sa vykonáva trest, je povinný takú skutočnosť bezodkladne oznámiť riaditeľovi

ústavu alebo ním určenému príslušníkovi zboru.

(2)

Odsúdený vo výkone trestu si povinnosť podľa odseku 1 splní, ak takú skutočnosť oznámi

ktorémukoľvek príslušníkovi zboru.

(3)

Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru pri úmrtí podľa odseku 1 vyrozumie

príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd, prokurátora, ktorý vykonáva dozor

nad zachovávaním zákonnosti v ústave, obhajcu, generálne riaditeľstvo a blízku osobu

zomrelého; ďalej postupuje podľa osobitných predpisov.

61

)

§ 96

Dozor prokurátora

Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.

62

)

§ 97

Kontrola

(1)

Kontrolu výkonu trestu v ústave vykonávajú

a)

Národná rada Slovenskej republiky,

b)

minister a osoby ním poverené,

c)

generálny riaditeľ a osoby ním poverené,

d)

právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodný

dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.

63

)

(2)

Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zboru v rozsahu jeho pôsobnosti vykonávať

vlastnú kontrolnú činnosť.

§ 97a

(1)

Ústav alebo generálne riaditeľstvo koná vo veci

a)

disciplinárnej odmeny,

b)

disciplinárneho previnenia,

c)

náhrady škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva (ďalej

len „konanie o náhrade škody“),

d)

zvýšených trov výkonu trestu a zavinených trov výkonu trestu (ďalej len „konanie

o zvýšených a zavinených trovách“),

e)

zhabania veci.

(2)

Na konanie podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

63a

)

§ 97b

Príslušnosť

(1)

Konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu v prvom stupni uskutočňuje a rozhoduje

v ňom príslušník zboru alebo zamestnanec zboru určený podľa tohto zákona (ďalej len

„oprávnený orgán“).

(2)

V konaní podľa

§ 97a ods. 1 písm. a)

a

b)

(ďalej len „disciplinárne konanie“) je oprávneným orgánom v rozsahu ustanovenej disciplinárnej

právomoci riaditeľ ústavu, vedúci oddelenia výkonu trestu, vedúci otvoreného oddelenia

a pedagóg.

(3)

V konaní o náhrade škody, ak škoda neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy,

30

)

je oprávneným orgánom určený príslušník zboru alebo zamestnanec zboru. O škode prevyšujúcej

trojnásobok minimálnej mzdy rozhoduje súd.

(4)

V konaní o zvýšených a zavinených trovách je oprávneným orgánom určený príslušník

zboru alebo zamestnanec zboru.

(5)

V konaní podľa

§ 97a ods. 1 písm. e)

je oprávneným orgánom určený príslušník zboru.

(6)

Miestna príslušnosť oprávneného orgánu je určená v konaní podľa

a)

§ 97a ods. 1 písm. a)

,

b)

a

d)

miestom, v ktorom odsúdený vykonáva trest,

b)

§ 97a ods. 1 písm. c)

a

e)

miestom, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre začatie konania.

(6)

Na urýchlenie konania alebo z iného dôležitého dôvodu môže miestne príslušný oprávnený

orgán postúpiť vec na konanie inému vecne príslušnému oprávnenému orgánu.

§ 97c

Účastník konania

Účastníkom konania je odsúdený, ktorý dal svojím správaním podnet na začatie konania;

účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím podľa tohto zákona

vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý,

a to až do času, kým sa preukáže opak.

§ 97d

Začatie konania

(1)

Konanie sa začína na základe vlastného zistenia oprávneného orgánu, na návrh ktoréhokoľvek

príslušníka alebo zamestnanca zboru, na podnet iného správneho orgánu

63a

)

alebo na základe záznamu spísaného na predpísanom tlačive (ďalej len „záznam“). Zo

záznamu musia byť zrejmé údaje o disciplinárnom previnení, o spôsobení škody alebo

o iných okolnostiach oprávňujúcich začatie konania.

(2)

Ak

§ 52a ods. 4

neustanovuje inak, konať vo veciach uvedených v

§ 97a ods. 1

nemožno, ak od skutočnosti rozhodnej pre začatie konania uplynuli viac ako dva roky.

(3)

Ak

§ 52a ods. 4

neustanovuje inak, oprávnený orgán je povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia

konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní.

(4)

Konanie je začaté dňom, keď oprávnený orgán urobil voči účastníkovi konania prvý

úkon. Písomné oznámenie o začatí konania sa nevydáva.

§ 97e

Zastavenie konania

(1)

Konanie oprávnený orgán zastaví, ak

a)

odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu, ktoréhokoľvek príslušníka

zboru alebo zamestnanca zboru,

b)

spáchanie disciplinárneho previnenia alebo spôsobenie škody nebolo odsúdenému preukázané,

c)

účastník konania na výzvu oprávneného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky

svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený,

d)

účastník konania písomne vzal odvolanie späť, kým sa o ňom nerozhodlo,

e)

účastník konania zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,

f)

účastník konania a oprávnený orgán uzavreli dohodu na dobrovoľné plnenie podľa

§ 97k

.

(2)

Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie a rozhodnutie podľa

odseku 1 písm. e) sa iba vyznačí v spise.

§ 97f

Lehoty

(1)

Ak je to potrebné, oprávnený orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu.

(2)

Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej

začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným

dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota určená podľa hodín začína plynúť

začatím úkonu.

(3)

Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote podané na pošte a adresované

oprávnenému orgánu, u ktorého sa má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť. V pochybnostiach

sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.

§ 97g

Oznamovanie a doručovanie

(1)

Ak sa v

§ 72 ods. 9

alebo v tejto časti neustanovuje inak, rozhodnutie sa oznamuje ústnym vyhlásením,

a ak to nie je možné, doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia do vlastných rúk.

(2)

Ak účastník konania o to pri ústnom vyhlásení rozhodnutia požiada, doručí sa mu písomné

vyhotovenie rozhodnutia. Deň doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je dňom jeho

oznámenia.

(3)

Rozhodnutie v konaní podľa

§ 97a ods. 1 písm. e)

sa oznamuje doručením rovnopisu rozhodnutia písomného vyhotovenia do vlastných rúk.

(4)

Ak nemožno písomné vyhotovenie rozhodnutia alebo rovnopis rozhodnutia doručiť účastníkovi

konania priamo, doručí sa prostredníctvom poštového podniku

11a

)

na poslednú známu adresu ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných

rúk“. Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť

prevezme alebo jej prijatie odmietne; na tento následok musí doručovateľ adresáta

upozorniť. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia

na tretí deň od jej uloženia.

(5)

Účastník konania potvrdí ústne vyhlásenie alebo doručenie rozhodnutia svojím podpisom;

ak to odsúdený odmietne, príslušník zboru v prítomnosti tretej osoby uvedie túto skutočnosť

na predpísanom tlačive, pripojí dátum, svoj podpis, meno a priezvisko prítomnej tretej

osoby a jej podpis. Za deň oznámenia rozhodnutia sa považuje aj deň odmietnutia potvrdenia

podľa prvej vety, na čo musí byť účastník upozornený.

(6)

V konaní, v ktorom je ustanovený opatrovník, sa rozhodnutie oznamuje aj opatrovníkovi.

(7)

Odseky 1 až 5 sa primerane vzťahujú aj na oznamovanie a doručovanie ďalších písomností.

§ 97h

Podklad rozhodnutia

(1)

Oprávnený orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a to v rozsahu

nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, a na tento účel si obstarať potrebné podklady pre

rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Priznanie odsúdeného

nezbavuje oprávnený orgán povinnosti preskúmať a dostupnými prostriedkami zistiť skutkový

stav veci.

(2)

V konaní je dôkazným prostriedkom všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutku, najmä

vlastné zistenia príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru, výpoveď obvineného alebo

inej osoby, veci, listiny a obhliadka. Dôkazy musia byť označené konkrétne, a to takým

spôsobom, aby ich bolo možné preveriť. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe oprávnenému

orgánu z jeho činnosti netreba dokazovať.

(3)

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

(4)

Ak je dôkazným prostriedkom výpoveď svedka, uvedie sa stručný obsah výpovede s jeho

vlastnoručným podpisom. Každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo

a nesmie nič zamlčovať. Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil

nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.

63b

)

Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné

tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod

podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou. O dôvodnosti

odopretia výpovede rozhoduje oprávnený orgán. Oprávnený orgán poučí svedka o možnosti

odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych

následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.

(5)

Ak je to potrebné na objasnenie skutku, oprávnený orgán môže zaistiť vec alebo listinu

na nevyhnutne potrebný čas. Oprávnený orgán môže uložiť osobe, ktorá má listinu potrebnú

na vykonanie dôkazov, aby ju predložila. Náklady spojené s predložením listiny, ktoré

vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, uhrádza oprávnený orgán.

(6)

Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, je oprávnený

orgán takým rozhodnutím viazaný.

(7)

Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy založenej na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti.

§ 97i

Rozhodnutie

(1)

Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného skutkového stavu a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V

písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania

rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením

hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky

so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania.

(2)

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa

ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví

sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

(3)

V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,

akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych

predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

(4)

Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti

nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.

(5)

Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia

oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.

(6)

Oznámené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

(7)

Rozhodnutie je vykonateľné, ak uplynula lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie je

uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť

alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok.

§ 97j

Odvolacie konanie

(1)

Ak sa v

§ 59g ods. 2

, § 60 ods. 4 alebo v tejto časti neustanovuje inak, pokiaľ sa účastník konania odvolania

písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal, proti rozhodnutiu možno podať odvolanie

v konaniach podľa

§ 97a ods. 1 písm. a) až c)

do troch dní a v konaniach podľa

§ 97a ods. 1 písm. d)

a

e)

do desiatich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

(2)

Odvolanie nemá odkladný účinok okrem odvolania proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho

trestu podľa

§ 52 ods. 3 písm. a) až d)

.

(3)

Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne oprávnenému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

Ak bolo odvolanie podané písomne, vyznačí sa na ňom dátum jeho prevzatia oprávneným

orgánom. O odvolaní podanom ústne sa urobí záznam na predpísanom tlačive, v ktorom

sa uvedú podstatné dôvody odvolania a dátum jeho podania.

(4)

Ak odsúdený v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec,

podal odvolanie po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo podal odvolanie

nepríslušnému orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a príslušnému orgánu, ak tak

urobil najneskôr do 15 dní odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.

(5)

Oprávnený orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“)

môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a účastník konania

o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.

(6)

Oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť,

ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu,

najneskôr do 30 dní od doručenia odvolania, predložiť odvolanie spolu s výsledkami

doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.

(7)

Odvolacím orgánom je

a)

v disciplinárnom konaní vedúci oddelenia výkonu trestu alebo vedúci otvoreného oddelenia,

ak rozhodnutie vydal pedagóg; riaditeľ ústavu, ak rozhodnutie vydal vedúci oddelenia

výkonu trestu alebo vedúci otvoreného oddelenia,

b)

v konaní o náhrade škody riaditeľ ústavu alebo generálny riaditeľ v prípade škody,

ktorá vznikla na majetku štátu v správe generálneho riaditeľstva,

c)

v konaní o zvýšených a zavinených trovách a v konaní podľa

§ 97a ods. 1 písm. e)

riaditeľ ústavu.

(8)

Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní najneskôr do 30 dní od jeho doručenia

odvolaciemu orgánu. V odôvodnených prípadoch môže lehotu predĺžiť, najdlhšie na dobu

60 dní, o čom upovedomí účastníka konania.

(9)

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné,

doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni a

a)

ak sú na to dôvody, rozhodnutie zmení alebo zruší,

b)

odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí,

c)

rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie

a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov možnosti iných skutkových záverov,

rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu

viazaný.

(10)

Účastník konania môže písomne vziať odvolanie späť, kým sa o ňom nerozhodlo. Ak účastník

konania vzal odvolanie späť, nemôže sa znovu odvolať.

(11)

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.

(12)

Proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu v disciplinárnom konaní, ak nejde o rozhodnutie

o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje riaditeľ ústavu na základe návrhu

ním ustanovenej osobitnej komisie; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Pre

rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní.

§ 97k

Dohoda na dobrovoľné plnenie

Pred vydaním rozhodnutia môžu v konaní o náhrade škody a v konaní o zavinených a zvýšených

trovách účastník konania a oprávnený orgán uzavrieť písomnú dohodu na dobrovoľné plnenie.

§ 97l

Výkon rozhodnutia

Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím,

rozhodnutie vykonáva a pohľadávku vymáha ústav, ktorý pohľadávku spravuje;

63c

)

ak účastník konania bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený, rozhodnutie vykonáva

generálne riaditeľstvo podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.

63c

)

§ 97m

Súčinnosť tretích osôb

(1)

Poisťovňa je na účely rozhodovania podľa tohto zákona alebo výkonu rozhodnutia povinná

oznámiť ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu na jeho písomnú žiadosť výplaty poistných

plnení odsúdeným.

(2)

Banka a pobočka zahraničnej banky je povinná ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu

na jeho žiadosť poskytnúť podľa osobitného predpisu

63d

)

údaje nevyhnutné na účely výkonu rozhodnutia od odsúdeného, ktorý je klientom banky

alebo pobočky zahraničnej banky.

(3)

Štátny orgán, obec, notár alebo iná osoba, ktorá z úradnej moci alebo vzhľadom na

predmet svojej činnosti vedie evidenciu osôb a majetku, je na účely rozhodovania v

konaní podľa tohto zákona alebo výkonu rozhodnutia povinná oznámiť ústavu alebo generálnemu

riaditeľstvu na jeho písomnú žiadosť potrebné údaje.

(4)

Iná osoba, ktorá má údaje, listiny a iné veci potrebné na účely rozhodovania v konaní

podľa tohto zákona alebo výkonu rozhodnutia, je povinná ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu

na jeho písomnú žiadosť tieto údaje poskytnúť, listiny a veci vydať alebo vypožičať,

ak možno od nej splnenie tejto povinnosti požadovať.

(5)

Poštový podnik

11a

)

je povinný oznámiť ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu na jeho písomnú žiadosť

údaje potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona alebo výkonu rozhodnutia,

najmä totožnosť osôb, ktoré majú prenajaté poštové priečinky, údaje o počte došlých

zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm doručených povinnému poštovým podnikom alebo

do jeho poštového priečinka, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante, alebo

umožniť ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu tieto údaje získať v poštovom podniku

a správnosť údajov oznámených poštovým podnikom na mieste preveriť. Tým nie sú dotknuté

ustanovenia osobitného predpisu o poštových službách.

11d

)

(6)

Súčinnosť podľa odsekov 1 až 5 sa poskytuje bezodplatne.

§ 97n

(1)

Rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho

trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho

trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.

(2)

Ak pohľadávka štátu vznikla na základe rozhodnutia vydaného podľa tohto zákona, úroky

z omeškania sa neuplatňujú a nevymáhajú.

§ 98

Spoločné ustanovenia

(1)

Kde sa v tomto zákone hovorí o ústave, rozumie sa tým aj nemocnica.

(2)

Ustanovenia tohto zákona sa na odsúdených umiestnených v nemocnici, v zdravotníckom

zariadení, v ústave alebo v inom zdravotníckom zariadení uplatňujú primerane podľa

zdravotného stavu odsúdeného, odporúčania lekára a prostredia, v ktorom sa odsúdený

nachádza.

(3)

Príbuzenský vzťah je blízka osoba povinná preukázať výpisom z matriky, sobášnym listom,

rodným listom alebo iným dokladom. Ak odsúdený žil pred nástupom do výkonu trestu

ako druh a družka, predloží druh alebo družka potvrdenie o prihlásení k pobytu alebo

zdieľaní spoločnej domácnosti s odsúdeným pred nástupom do výkonu trestu.

64

)

(4)

Na účely ochrany života a zdravia odsúdených, príslušníkov zboru a iných osôb možno

cely v oddiele s bezpečnostným režimom, v uzavretom oddiele, oddiele doživotných trestov,

určené cely v oddiele špecializovaného zaobchádzania a kompenzačné miestnosti vybaviť

kamerovým systémom; o tejto skutočnosti musí byť odsúdený oboznámený v ústavnom poriadku.

(5)

Ak sa vedie proti odsúdenému počas výkonu trestu trestné stíhanie, postupuje sa podľa

osobitného predpisu.

53

)

(6)

Ak sa odsúdený bez závažných dôvodov nevrátil v určenom termíne z mimoriadneho voľna

na opustenie ústavu podľa

§ 51 ods. 4 až 6

, opustenia ústavu podľa

§ 65

alebo

§ 85 ods. 3

alebo vychádzky mimo ústavu podľa

§ 72 ods. 4

alebo

§ 76 ods. 2 písm. f)

, čas, po ktorý sa neoprávnene zdržiaval mimo ústavu, sa do výkonu trestu nezapočítava.

§ 99

Osobné údaje o odsúdenom a odoberanie identifikačných znakov

(1)

Zbor na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu trestu spracúva osobné

údaje o odsúdenom v rozsahu identifikačných znakov a údajov podľa osobitného predpisu,

65

)

ako aj tieto údaje o jeho osobe

a)

meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, titul, vedecká hodnosť, predchádzajúce

meno a priezvisko, ak ich má odsúdený zmenené,

b)

dátum a miesto narodenia,

c)

adresa trvalého pobytu a prechodného pobytu,

d)

štátna príslušnosť,

e)

číslo občianskeho preukazu, cestovného dokladu alebo iného dokladu preukazujúceho

totožnosť odsúdeného, miesto a dátum jeho vydania,

f)

vzdelanie,

g)

zamestnanie a odborné znalosti,

h)

osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje, najmä rodinný stav, závislosť od požívania

alkoholických nápojov a iných návykových látok, závery psychologického vyšetrenia

osobnosti,

i)

zdravotná klasifikácia,

j)

údaje prevzaté z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní a súdu oznámených ústavu,

k)

poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu, udelených

disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch, poznatkoch o plnení

programu zaobchádzania.

(2)

Zbor nemá povinnosť informovať odsúdeného o obsahu údajov podľa odseku 1 písm. h)

a k).

§ 100

Zrušený

§ 101

Výkon postupne uložených trestov

(1)

Postupne uložené doteraz celkom nevykonané tresty sa považujú z hľadiska výkonu trestu

za trest jediný.

(2)

Ak je pri postupne uložených trestoch ustanovený rôzny spôsob výkonu trestu, možno

odsúdeného do termínu určenia spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov

súdom premiestniť do ústavu s najvyšším stupňom stráženia podľa uložených trestov.

§ 102

Splnomocňovacie ustanovenia

(1)

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o

a)

prijímaní, umiestňovaní, premiestňovaní, podmienečnom prepustení a prepustení odsúdených,

b)

vnútornej diferenciácii,

c)

zaobchádzaní s odsúdenými,

d)

zabezpečovaní práv odsúdených,

e)

zaraďovaní odsúdených do práce,

f)

zabezpečení poriadku a bezpečnosti v ústavoch,

g)

disciplinárnych odmenách, disciplinárnych trestoch a rozsahu disciplinárnej právomoci,

h)

účasti orgánov a organizácií na výkone trestu,

i)

výkone trestu pri niektorých kategóriách odsúdených a o špecializovanom výkone trestu,

j)

podmienkach a výkone ochranného liečenia nariadeného súdom počas výkonu trestu,

k)

nakladaní s peňažnými prostriedkami odsúdeného,

l)

nosení preukazu odsúdeného,

m)

určení výšky a náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu,

n)

určení zrážok na úhradu zavinených trov výkonu trestu odsúdených,

o)

určení zrážok na úhradu zvýšených trov výkonu trestu odsúdených,

p)

určení zrážok na úhradu trov výkonu trestu odsúdených,

q)

zrážkach z čistej pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok,

r)

postupe ústavu s čistou pracovnou odmenou, nemocenskými dávkami a úrazovými dávkami

odsúdeného v prípadoch, ak tieto nepodliehajú zrážkam,

s)

použití vreckového konta a osobného konta,

t)

zrážkach a rozdeľovaní dôchodkov odsúdených,

u)

konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu.

(2)

Minister je oprávnený vydať súhlas na overovanie nových, od tohto zákona odchylných

metód pri zaobchádzaní s odsúdenými, ak uplatnenie takých metód znamená pre odsúdených

zmiernenie obmedzenia ich občianskych práv.

(3)

Zrušený.

§ 103

(1)

Ak odsúdený požiadal pred 1. januárom 2006 o nákup potravín, vecí osobnej potreby

alebo o vykonanie iných finančných operácií a o žiadosti nebolo ešte rozhodnuté, postupuje

sa podľa tohto zákona; ak o žiadosti už bolo rozhodnuté, pri nákupe potravín a vecí

osobnej potreby alebo pri vykonávaní iných finančných operácií sa postupuje podľa

doterajších predpisov.

(2)

Ak odsúdený zavinene spôsobil škodu na majetku štátu v správe ústavu pred 1. januárom

2006 a o náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu riaditeľ ústavu ešte nerozhodol,

návrh nebol podaný na súd alebo súd ešte o návrhu nerozhodol, postupuje sa podľa doterajších

predpisov.

(3)

Ak odsúdený nastúpil na výkon disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého

oddelenia alebo disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby pred 1. januárom 2006

a výkon disciplinárneho trestu trvá aj po 1. januári 2006, zavinené trovy výkonu trestu

sa vypočítavajú oddelene. Doba od nástupu na výkon disciplinárneho trestu celodenného

umiestnenia do uzavretého oddelenia alebo umiestnenia do samoväzby do účinnosti tohto

zákona sa odsúdenému predpíše ako pohľadávka zboru vo výške ustanovenej podľa doterajších

predpisov a doba výkonu disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého

oddelenia alebo umiestnenia do samoväzby sa odsúdenému predpíše podľa

§ 91

.

(4)

Ak odsúdený pred 1. januárom 2006 zavinil, že z jeho pracovnej odmeny alebo nemocenského

podľa doterajších predpisov nemohli byť vykonané zrážky na úhradu trov výkonu trestu

podľa doterajších predpisov a riaditeľ ústavu o nich ešte právoplatne nerozhodol pred

1. januárom 2006, vypočítajú sa odsúdenému po 1. januári 2006 vo výške ustanovenej

podľa doterajších predpisov.

(5)

Ak dôvod uvedený v odseku 4 vznikol pred 1. januárom 2006 a trvá aj po 1. januári

2006, odsúdený je povinný uhradiť zavinené trovy výkonu trestu; trovy sa vypočítajú

oddelene. Zavinené trovy výkonu trestu od vzniku dôvodu podľa odseku 4 sa na základe

rozhodnutia riaditeľa ústavu vypočítajú vo výške ustanovenej podľa doterajších predpisov.

Zavinené trovy výkonu trestu od 1. januára 2006 až do doby ich ukončenia podľa odseku

4 sa odsúdenému predpíše podľa

§ 91

.

(6)

Odsúdený nie je povinný zo zostatku pohľadávky zboru za zavinené trovy výkonu trestu,

zvýšené trovy výkonu trestu a zo sumy určenej na náhradu škody na majetku štátu v

správe ústavu predpísané od 1. septembra 2002 nahradiť úroky z omeškania podľa osobitného

predpisu.

69

)

§ 104

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na výkon trestu, ktorý bol právoplatne uložený

pred účinnosťou tohto zákona, a výkon trestu trvá aj po účinnosti tohto zákona, ak

§ 103

neustanovuje inak.

§ 104a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014

(1)

Disciplinárne konanie, konanie o zvýšených a zavinených trovách výkonu trestu, konanie

o náhrade škody a konanie súvisiace so zhabaním veci začaté pred 1. januárom 2014

sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013.

(2)

Disciplinárny trest uložený právoplatným rozhodnutím pred 1. januárom 2014 sa vykoná

podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013.

(3)

Ustanovenia

§ 59f

,

59g

,

60

a 61 sa vzťahujú aj na odsúdeného, ktorému bol uložený disciplinárny trest právoplatným

rozhodnutím pred 1. januárom 2014.

(4)

Peňažný príspevok poskytnutý odsúdenému podľa ustanovení

§ 22 ods. 1

,

§ 31 ods. 2

a

§ 92 ods. 2

účinných do 31. decembra 2013 sa v čase prepustenia z výkonu trestu alebo po rozúčtovaní

poslednej pracovnej odmeny stáva nenávratným.

§ 105

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1.

zákon č.

59/1965 Zb.

o výkone trestu odňatia slobody v znení zákona č. 173/1968 Zb., zákona č. 100/1970

Zb., zákona č. 47/1973 Zb., zákona č. 179/1990 Zb., zákona č. 79/1992 Zb., zákona

č. 296/1993 Z. z., zákona č. 33/1994 Z. z., zákona č. 451/2002 Z. z. a zákona č. 171/2003

Z. z.,

2.

vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

125/1994 Z. z.

, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení vyhlášky č. 502/2002

Z. z.,

3.

vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

341/1996 Z. z.

o osobitných podmienkach financovania a vykonávania činnosti zameranej na zamestnávanie

odsúdených v strediskách vedľajšieho hospodárstva a vo vnútornej prevádzke organizačných

zložiek Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.

Účinnosť

Tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2006 okrem § 18 ods. 3 a § 27 v čl. I, ktoré

nadobudli účinnosť 1. júla 2007.

Zákon č.

93/2008 Z. z.

, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody

a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. apríla 2008.

Zákon č.

498/2008 Z. z.

, ktorým sa menia zákony v oblasti trestného práva v súvislosti so zavedením meny

euro v Slovenskej republike nadobudol účinnosť 1. januára 2009.

Zákon č.

461/2012 Z. z.

, ktorým sa mení zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov nadobudol účinnosť 1. januára 2013.

Zákon č.

370/2013 Z. z.

, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť

1. januára 2014.