Zákon 68/1952 Z. z. ktorým sa mení a doplňuje občiansky súdny poriadok.

Čl. I.

Zákon č.

142/1950 Sb.

, o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok) sa mení a doplňuje

takto

1.

V § 1 odsek 1 sa slová „Zákon o konaní v občianskych právnych veciach upravuje konanie

pred občianskymi súdmi“ nahradzujú slovami „Občiansky súdny poriadok upravuje konanie

v občianskych právnych veciach pred všeobecnými súdmi“.

2.

§ 3 znie

„Právomoc všeobecných súdov.

V občianskych právnych veciach, pokiaľ nie sú vyňaté z právomoci všeobecných súdov,

rozhodujú v prvej stolici ľudové súdy, v druhej stolici krajské súdy. Ak rozhodol

na základe prikázania Najvyššieho súdu (§ 18) v prvej stolici krajský súd, rozhoduje

v druhej stolici Najvyšší súd. V ktorých ďalších prípadoch rozhoduje Najvyšší súd,

ustanoví zákon.“.

3.

§ 6 odsek 3 znie: „Ak je na začatie konania potrebný návrh, môže taký návrh urobiť

aj prokurátor, ak sa domnieva, že to vyžaduje ochrana záujmov štátu alebo pracujúcich.

Účastníkom konania je potom aj prokurátor; nie je však oprávnený na procesné úkony,

ktorými sa nakladá s predmetom konania."

4.

§ 18 znie

„Na návrh generálneho prokurátora alebo predsedu Najvyššieho súdu môže si Najvyšší

súd zo závažných dôvodov od každého súdu prvej alebo druhej stolice vyžiadať ktorúkoľvek

vec a sám o nej rozhodnúť alebo ju prikázať na rozhodnutie ktorémukoľvek inému súdu

tej istej alebo vyššej stolice; súd, ktorý potom vo veci rozhoduje, spravuje sa predpismi

o konaní platnými pre súd, od ktorého bola vec vyžiadaná.“.

5.

§ 19 znie

„Spory o príslušnosť medzi ľudovými súdmi, ako aj spory o právomoc medzi ľudovými

súdmi a osobitnými súdmi s právomocou v občianskych právnych veciach rozhoduje krajský

súd, v obvode ktorého majú tieto súdy svoje sídlo; inak rozhoduje Najvyšší súd.“.

6.

§ 20 znie

„O prikázaní veci inému súdu (§ 17), o tom, či má byť nejaká vec vyžiadaná a rozhodnutá

Najvyšším súdom alebo prikázaná inému súdu (§ 18), ako aj v sporoch o príslušnosť

a v sporoch o právomoc (§ 19) sa rozhoduje bez ústneho pojednávania.“.

7.

§ 29 odsek 3 sa vypúšťa.

8.

§ 31 znie

„Zastupovanie štátu.

(1)

Za štát (štátne ústavy, zariadenia) koná pred súdom orgán štátnej správy, ktorého

sa vec týka.

(2)

Za tento orgán pred súdom v zastúpení štátu (štátnych ústavov a zariadení) koná osoba

na to podľa príslušných predpisov povolaná alebo zamestnanec tohto orgánu ním určený;

tento orgán môže byť na svoju žiadosť zastúpený aj iným orgánom štátnej správy, advokátom

alebo iným zmocnencom.“.

9.

§ 32, ktorého nadpis sa umiesťuje pod paragraf, znie

„(1)

Zmocnencom môže byť každá svojprávna osoba, ktorá je občiansky bezúhonná a nie je

pokútnikom. Nemôže však ním byť ten, kto bol pozbavený práva vykonávať advokáciu,

iba ak ide o zastupovanie jeho manžela alebo inej osoby, ktorá s ním žije v spoločnej

domácnosti ako člen rodiny.

(2)

Zmocnencom môže byť i jednotná odborová organizácia, ak ide o zastupovanie jej člena;

za ňu môžu na súde v zastúpení účastníka konať aj jej zamestnanci.“.

10.

Doterajší § 31 sa stáva paragrafom 33; doterajší paragraf 33 sa vypúšťa.

11.

V § 57 sa vypúšťajú v odseku 1 písm. b) slová „alebo rozhodcovského“, v odseku 3

slová „alebo rozhodcovský“.

12.

§ 127 znie

„(1)

Každý účastník znáša sám trovy spojené so svojimi procesnými úkonmi a trovy úkonov,

ktoré v jeho záujme nariadil súd z úradnej povinnosti; trovy spojené s ustanovením

a činnosťou opatrovníka znáša ten, kto dal podnet na jeho ustanovenie, a ak tu taký

podnet nie je, ten, v záujme koho bol opatrovník ustanovený.

(2)

Pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, znášajú účastníci tieto trovy bez nároku na

ich náhradu.“.

13.

§ 128 odsek 2 znie

„(2)

Ak tento preddavok nebol včas složený, súd posúdi, či sa má zamýšľaný úkon predsa

vykonať, alebo či sa má od neho upustiť; ak sa procesný úkon vykoná, znáša síce štát

trovy s ním spojené, ale vymáha ich od účastníka exekúciou.“.

14.

§ 129 znie

„(1)

Súd prizná účastníkovi náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo obranu

práva, včítane trov právneho zastúpenia, ak účastník mal proti odporcovi plný úspech

vo veci.

(2)

Ak mal účastník vo veci len čiastočný úspech, súd tieto trovy pomerne rozdelí, poprípade

ich vzájomne zruší.

(3)

I keď mal účastník vo veci len čiastočný úspech, môže mu súd priznať náhradu všetkých

týchto trov, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti svojho nároku, alebo ak

záviselo určenie výšky jeho nároku od voľného uváženia súdu alebo od znaleckého posudku.“.

15.

V § 133, ktorého doterajší text sa označuje ako odsek 1, vkladajú sa za slovo „prokurátora“

slová „ktorý vstúpil do konania podľa § 6 ods. 1.“

16.

K § 133 sa pripojuje odsek 2 tohto znenia

„(2)

Trovy spojené s procesnými úkonmi prokurátora, ktorý podal návrh na začatie konania

podľa § 6 ods. 3, znáša štát; ak sa účastník, v záujme ktorého prokurátor urobil návrh

na začatie konania, správal v konaní nečinne, má namiesto neho štát nárok na náhradu

trov alebo povinnosť ich nahradiť.“.

17.

Za § 139 sa vkladá § 139a tohto znenia

„Ak zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov, advokát, je ten, komu

bola uložená náhrada trov konania, povinný ich zaplatiť advokátskej poradni. Na pohľadávke

trov prisúdených účastníkovi má advokátska poradňa záložné právo a môže takú pohľadávku

od dlžníka vymáhať vlastným menom. Dlžník si môže započítať len tie trovy, ktoré mu

boly v tom istom konaní prisúdené proti účastníkovi, ktorého advokát zastupoval; to

však neplatí, ak je povinný trovy nahradiť štát (štátny ústav, zariadenie).“.

18.

§ 142 odsek 1 druhá veta znie

„Zástupca sa ustanovuje buď z radov sudcov, alebo iných justičných zamestnancov na

to spôsobilých, alebo z advokátov; ak bol za zástupcu ustanovený advokát, určí ho

vedúci súdom označenej advokátskej poradne.“.

19.

K § 142 sa pripojuje odsek 3 tohto znenia

„(3)

Ten, komu bol podľa odseku 1 ustanovený zástupca, nie je povinný, pokiaľ nie je ďalej

inak ustanovené, zaplatiť trovy svojho právneho zastúpenia. Ak sa mu prizná nárok

na náhradu trov, tvorí odmena za zastupovanie, ak bol za zástupcu ustanovený advokát,

súčiastku trov konania.“.

20.

Za § 144 sa vkladá § 144a tohto znenia

„Pokiaľ nie je ustanovené inak, znáša štát bez nároku na náhradu

a)

výdavky na súdne úkony, ak bol účastník od týchto výdavkov oslobodený;

b)

nevyhnutné výdavky zástupcu ustanoveného podľa § 142 ods. 1 alebo § 144 ods. 1.“.

21.

§ 146 odsek 1 a 2 znejú

„(1)

Ak bolo odporcovi účastníka oslobodeného od súdnych poplatkov a preddavkov uložené

celkom alebo zčasti nahradiť trovy, súd určí okrem trov alebo ich časti, ktoré má

odporca účastníkovi nahradiť, osobitne aj trovy alebo ich časť (včítane súdneho poplatku),

ktoré má odporca, ak nebol tiež od poplatkov a preddavkov oslobodený, zaplatiť štátu;

toto ustanovenie sa použije primerane aj na náhradu potrebných výdavkov a odmeny za

zastupovanie, ak bol účastníkovi ustanovený zástupca podľa § 142 ods. 1 alebo § 144

ods. 1.

(2)

Ak sa konanie medzi týmito účastníkmi skončilo súdnou pokonávkou, je pre určenie

trov (včítane súdneho poplatku), ktoré má odporca oslobodeného účastníka zaplatiť

štátu, rozhodujúci obsah súdnej pokonávky vo veci samej.“.

22.

V § 172 odsek 1 sa slová „okresného súdu“ nahradzujú slovami „súdu prvej stolice“.

23.

§ 173 odsek 2 sa doplňuje slovami „alebo do zápisnice na súde, ktorý nie je príslušný

(§ 175 ods. 2)“.

24.

§ 175 znie

„(1)

Odvolanie možno podať písomným podaním alebo ústne do zápisnice; advokát, i keď je

sám účastníkom, môže podať odvolanie len písomne.

(2)

Odvolanie sa podáva na súde, ktorý vyniesol rozsudok. Ak sa odvolanie podá na inom

súde, postúpi ho tento súd ihneď príslušnému súdu.“.

25.

K § 177, ktorého doterajší text po vypustení vety za bodkočiarkou sa označuje ako

odsek 1, pripojuje sa odsek 2 tohto znenia

„(2)

Ak dôjde ku vzatiu zpät návrhu na začatie konania po vyhlásení rozsudku súdom prvej

stolice a ak prizná odvolací súd vzatiu zpät účinnosť, zruší aj rozsudok súdu prvej

stolice.“.

26.

§ 180 odsek 1 prvá veta znie

„V prípadoch uvedených v § 179 ods. 1 odmietne odvolací súd odvolanie usnesením bez

ústneho pojednávania, i keď podmienky odmietnutia zistí sám pred nariadením ústneho

pojednávania.“.

27.

§ 183 odsek 2 znie

„(2)

Účastníci môžu až do skončenia odvolacieho pojednávania svoje návrhy vo veci samej,

urobené na súde prvej stolice, zmeniť, ak výsledky konania na odvolacom súde v súvislosti

s výsledkami konania na súde prvej stolice môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom

návrhu.

28.

§ 186 odsek 1 znie

„

(1)

Odvolací súd môže usnesením zrušiť rozsudok súdu prvej stolice a vrátiť mu vec na

ďalšie konanie a na rozhodnutie, najmä ak sa súd prvej stolice nezaoberal v podstatných

bodoch skutkovým stavom veci.“.

29.

V § 190 sa slová „okresného súdu" nahradzujú slovami „súdu prvej stolice".

30.

Doterajší text § 191 sa stáva odsekom 1 a k nemu sa pripojuje odsek 2 tohto znenia

„(2)

Sťažnosť proti usneseniam dožiadaného súdu, pokiaľ ju zákon nevylučuje, je prípustná,

ak ide o právnu pomoc žiadanú cudzozemským súdom (úradom)“.

31.

§ 210 znie

„(1)

Proti právoplatnému rozhodnutiu ktoréhokoľvek súdu v občianskych právnych veciach

môže generálny prokurátor alebo predseda Najvyššieho súdu podať sťažnosť pre porušenie

zákona, ak sa domnieva, že v konaní alebo pri rozhodovaní bol porušený zákon.

(2)

Pre chyby v konaní možno podať sťažnosť pre porušenie zákona iba vtedy, ak bolo rozhodnuté

o veci, ktorá nepatrí do právomoci československých súdov alebo aspoň všeobecných

súdov, alebo ak chyby v konaní mohly mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

(3)

Sťažnosť pre porušenie zákona nemožno podať proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu o

sťažnosti pre porušenie zákona.“.

32.

§ 211 odsek 2 písm. c) znie

„c)

určité vyjadrenie, či sa navrhuje iba výrok, že bol porušený zákon, alebo aj zrušenie

pôvodného rozhodnutia.“.

33.

§ 211 odsek 3 znie

„(3)

Až do rozhodnutia o sťažnosti možno meniť jej dôvody a návrh.“.

34.

§ 212 znie

„Vyžadovanie súdnych spisov.

Generálny prokurátor aj predseda Najvyššieho súdu si môžu vyžiadať od ktoréhokoľvek

súdu spisy, aby mohli posúdiť, či sú tu dôvody na podanie sťažnosti pre porušenie

zákona.“.

35.

V § 213 sa slová „ak generálny prokurátor navrhuje aj zrušenie alebo zmenu pôvodného

rozhodnutia“ nahradzujú slovami „ak navrhuje generálny prokurátor alebo predseda Najvyššieho

súdu aj zrušenie pôvodného rozhodnutia.“

36.

§ 215 znie

„(1)

Najvyšší súd v rozsudku buď vysloví, že bol porušený zákon, alebo sťažnosti nevyhovie;

ak bol porušený zákon rozhodnutiami niekoľkých súdov, uvedie vždy, ktoré súdy zákon

porušily. Rozsudok musí byť odôvodnený; Najvyšší súd ho doručí generálnemu prokurátorovi,

a ak je to možné, aj účastníkom alebo ich právnym nástupcom.

(2)

Ak to navrhne pred rozhodnutím generálny prokurátor alebo predseda Najvyššieho súdu,

ktorý podal sťažnosť, Najvyšší súd zruší v rozsudku aj rozhodnutie, ktorým bol zákon

porušený, poprípade aj konanie, ktoré mu predchádzalo.

(3)

Ak Najvyšší súd nerozhodol o zrušení už podľa odseku 2, môže účastník alebo jeho

právny nástupca také zrušenie navrhnúť do pätnástich dní odo dňa doručenia rozsudku

(odsek 1). Návrh sa podáva na Najvyššom súde písomným podaním alebo ústne do zápisnice.

Návrh sa považuje za platne podaný, ak bol podaný v lehote na súde prvej alebo druhej

stolice, alebo do zápisnice na inom súde, ktorý nie je príslušný; ak bol návrh podaný

na niektorom z týchto súdov, postúpia ho ihneď Najvyššiemu súdu. O návrhu na zrušenie

rozhoduje Najvyšší súd bez ústneho pojednávania.“.

37.

§ 216 znie

„Konanie po rozhodnutí Najvyššieho súdu.

Ak Najvyšší súd zrušil rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon, poprípade aj konanie,

ktoré mu predchádzalo (§ 215 ods. 2 a 3), uvedie vo svojom rozhodnutí aj to, či a

aké opatrenie má urobiť súd, ktorý zákon porušil. Pri novom rozhodnutí sú súdy viazané

právnym názorom Najvyššieho súdu; v tomto rozhodnutí rozhodnú aj o trovách pôvodného

konania.“.

38.

V § 217 sa slová „Okrem prípadu uvedeného v § 216“ nahradzujú slovami „Okrem prípadov,

keď dôjde k zrušeniu pôvodného rozhodnutia“.

39.

V nadpise a texte § 218 sa vypúšťajú slová „alebo zmenu“ a slová „alebo zmeny“.

40.

§ 234 znie

„Vzatie návrhu na začatie konania zpät nevyžaduje, aby mu súd priznal účinnosť.“.

41.

§ 246 odsek 1 znie

„(1)

Senát koná a rozhoduje o výchove a výžive detí (s výnimkou poskytovania štátneho

detského príspevku), o úprave styku rodičov s deťmi, o povolení uzavrieť manželstvo

(§ 252), o schvaľovaní dôležitých úkonov poručníka za poručenca (§ 256), o odvolaní

poručníka, o priezvisku, poprípade aj o mene dieťaťa, o výkone rodičovskej moci, o

všetkých jej obmedzeniach a o jej zániku.“.

42.

Za § 251 sa vkladá § 251a tohto znenia

„Výkon niektorých rozhodnutí.

Proti tomu, kto sa dobrovoľne nepodrobí rozhodnutiu súdu o rodičovskej moci, výchove

detí, styku s nimi alebo o ich umiestení, použije súd uvedený v § 244 pre výkon tohto

rozhodnutia vhodné donucovacie prostriedky. Týmito prostriedkami, pokiaľ ostatné prostriedky

podľa okolností prípadu nepostačujú, môžu byť aj pokuty do výšky 5.000 Kčs za každé

jednotlivé neposlúchnutie súdu, poprípade aj nútené predvedenie dieťaťa k rodičovi

(umiestenie dieťaťa a pod.); vymožené pokuty pripadajú štátu.“.

43.

K § 262, ktorého text sa označuje ako odsek 1, pripojuje sa odsek 2 tohto znenia

„(2)

Predchádzajúce ustanovenia o príslušnosti, obsadení súdu a konaní použijú sa primerane

aj pre poskytovanie štátneho detského príspevku osobám starším ako osemnásť rokov

a pre rozhodovanie o ochrannej výchove takých osôb vo výchovniach dorastu.“.

44.

Doterajší § 279 sa stáva paragrafom 278.

45.

§ 279 znie

„Ak v konaní o zistenie otcovstva žalovaný uzná svoje otcovstvo, vypočuje súd matku,

pokiaľ je jej súhlas s uznaním potrebný, alebo pokiaľ sama o zistenie otcovstva nežaluje,

či s uznaním súhlasí; ak súhlasí, súd konanie o zistenie otcovstva zastaví.“.

46.

Doterajší § 278 sa stáva paragrafom 280 a označuje sa ako odsek 1; k nemu sa pripojujú

odseky 2 a 3 tohto znenia

„(2)

Po uplynutí lehôt určených na zapretie otcovstva zákonom o rodinnom práve môže generálny

prokurátor, ak sa domnieva, že to vyžaduje všeobecný záujem, podať žalobu o zapretie

otcovstva voči otcovi, matke a dieťaťu. Ak niektorý z nich nie je nažive, môže o zapretie

otcovstva žalovať ostatných z nich; ak nie je nažive nikto z nich, môže žalovať opatrovníka,

ktorého súd pre túto vec ustanoví.

(3)

Pre konanie o zapretie otcovstva platia primerane ustanovenia druhého dielu.“.

47.

§ 285 znie

„Toho, kto má byť pozbavený svojprávnosti, majú vyšetriť zpravidla dvaja znalci.“.

48.

V § 289 odsek 3 sa vypúšťa druhá veta.

49.

§ 293 odsek 1 znie

„(1)

Súd, v obvode ktorého je ústav, začne z úradnej povinnosti konanie o povolenie držať

v ústave a rozhodne o ňom pokiaľ možno do tridsiatich dní po tom, čo mu došlo oznámenie

podľa § 292. Toto konanie súd nezačne, ak prijatie do ústavu nariadil súd alebo prokurátor.“.

50.

V § 301 odsek 3 sa vypúšťajú slová „a aspoň raz vo výťahu v dennej tlači“.

51.

V § 305 sa veta za bodkočiarkou vypúšťa.

52.

V § 308 odsek 2 sa vypúšťajú slová „a prokurátor“.

53.

K § 315 sa pripojuje ďalšia veta tohto znenia

„Predaj vecí sa vykoná podľa obdoby § 564a, iba ak súd rozhodne o inom spôsobe predaja.“.

54.

V § 317 sa vypúšťa prvá veta a z druhej vety slovo „aj“.

55.

Za § 317 sa vkladá § 317a tohto znenia

„Pre účely konania o prejednanie dedičstva môže súd ustanoviť opatrovníkov všetkým

dedičom, odkazovníkom a iným účastníkom, pokiaľ už nemajú zákonného zástupcu, aj ak

by na ustanovenie opatrovníkov bol podľa § 244 príslušný iný súd.“.

56.

§ 323 druhá veta sa vypúšťa.

57.

§ 324 druhá veta znie: „Súčasne ich poučí, že môžu do jedného mesiaca, ak neurčil

súd dlhšiu lehotu, odmietnuť dedičstvo, a aké sú náležitosti a následky odmietnutia.“

58.

V § 326 odsek 1 sa vypúšťajú slová „v prítomnosti zapisovateľa“.

59.

§ 330 odsek 1 znie

„(1)

Súd určí všeobecnú cenu majetku v čase poručiteľovej smrti, sumu dlhov a čistú cenu

dedičstva; pritom tiež uvedie, či a akým spôsobom sa odchýlil od sostaveného súpisu.“.

60.

V § 334 písm. e) sa slová „sa majú“ zamieňajú za slovo „možno“.

61.

K § 335 sa pripojuje odsek 3 tohto znenia

„(3)

Ak sa dedičia nedohodnú o prevzatí veci, ktorá podľa zákona nemôže byť v spoluvlastníctve

dvoch alebo viac osôb, nariadi súd prejednávajúci dedičstvo predaj takej veci; predaj

sa vykoná podľa obdoby § 564.“.

62.

§ 337 odsek 3 sa vypúšťa.

63.

§ 368 prvá veta znie: „Súd vyzve príslušný orgán štátnej správy, aby sa vyjadril

o prihlásených nárokoch.“

64.

§ 389 znie

„(1)

V návrhu na privolenie k výpovedi alebo na zrušenie nájomného pomeru bez výpovede

treba uviesť i predmet nájmu a výpovednú lehotu alebo čas, kedy má byť zrušený nájomný

pomer bez výpovede.

(2)

Návrh treba nájomníkovi doručiť do vlastných rúk. Spočívanie konania je prípustné.

Pred rozhodnutím vo veci je súd povinný dať príležitosť miestnemu národnému výboru,

aby sa mohol vyjadriť.

(3)

Právoplatné privolenie k výpovedi nahrádza výpoveď; v rozsudku, ktorým sa privoľuje

k výpovedi, určí súd čas, kedy sa nájomný pomer skončí a kedy má nájomník odovzdať

predmet nájmu, tak, ako by výpoveď bola daná na najbližšie výpovedné obdobie. Súd

určí v rozsudku čas, kedy sa nájomný pomer skončí a kedy má nájomník odovzdať predmet

nájmu, aj vtedy, ak ide o zrušenie nájomného pomeru bez výpovede.“.

65.

§ 394 znie

„(1)

Súdy rozhodujú o opravných prostriedkoch proti výmerom Ústrednej národnej poisťovne

a Štátneho úradu dôchodkového zabezpečenia, pokiaľ konanie o opravných prostriedkoch

nie je upravené inak.

(2)

Pre účely súdneho konania vo veciach dôchodkového poistenia (pripoistenia a penzijného

nadlepšenia) posudzujú sa ako orgány Štátneho dôchodkového zabezpečenia aj

a)

okresné národné poisťovne, ak opravný prostriedok smeruje proti ich výmerom alebo

ak zastupujú Štátny úrad dôchodkového zabezpečenia v konaní o opravnom prostriedku

proti jeho výmerom;

b)

penzijné nadlepšovacie zariadenia, ak opravný prostriedok smeruje proti ich výmerom.“.

66.

§ 395 znie

„(1)

Rozhodovať o opravných prostriedkoch proti výmerom Ústrednej národnej poisťovne prislúcha

súdu, v obvode ktorého je sídlo poisťovne (ústredne alebo inej organizačnej složky

Ústrednej národnej poisťovne), ktorá vydala výmer. Ak opravný prostriedok podáva poistenec

(jeho rodinný príslušník alebo pozostalý), môže miesto tohto súdu voliť svoj všeobecný

súd.

(2)

Rozhodovať o opravných prostriedkoch proti výmerom Štátneho úradu dôchodkového zabezpečenia

(Slovenského úradu dôchodkového zabezpečenia alebo iných orgánov) prislúcha súdu v

sídle krajského súdu, v obvode ktorého má všeobecný súd ten, kto podáva opravný prostriedok.“.

67.

§ 396 znie

„(1)

Opravný prostriedok proti výmeru Ústrednej národnej poisťovne alebo Štátneho úradu

dôchodkového zabezpečenia sa podáva návrhom s náležitosťami podľa § 43.

(2)

Návrh treba podať do tridsiatich dní odo dňa doručenia výmeru. Ak navrhovateľ pred

uplynutím tejto lehoty požiada Štátny úrad dôchodkového zabezpečenia o oznámenie výpočtu

dôchodkovej dávky, počíta sa lehota až odo dňa doručenia tohto výpočtu navrhovateľovi.

(3)

Návrh sa podáva písomne vo dvoch vyhotoveniach alebo ústne do zápisnice, a to na

príslušnom súde alebo u okresnej národnej poisťovne, v obvode ktorej má navrhovateľ

svoje bydlisko alebo sídlo. Návrh smerujúci proti výmeru Ústrednej národnej poisťovne

sa považuje za platne podaný, i keď bol podaný na inom než príslušnom súde alebo u

inej než príslušnej organizačnej složky Ústrednej národnej poisťovne. Návrh smerujúci

proti výmeru Štátneho úradu dôchodkového zabezpečenia sa považuje za platne podaný,

i keď bol podaný u tohto úradu alebo u toho jeho orgánu, ktorý výmer vydal.

(4)

Nepríslušná organizačná složka Ústrednej národnej poisťovne alebo Štátneho úradu

dôchodkového zabezpečenia, u ktorej bol návrh podaný, je povinná ho bez odkladu postúpiť

príslušnému súdu.“.

68.

§ 397 odsek 1 znie

„(1)

Príslušný súd doručí návrh poisťovni, ktorá výmer vydala. Poisťovňa môže návrhu do

tridsiatich dní odo dňa jeho doručenia vyhovieť. Ak tak neurobí, podá súdu o veci

v tej istej lehote vyjadrenie. Ak poisťovňa návrhu vyhovie, oznámi to súdu, ktorý

konanie zastaví a rozhodne o náhrade navrhovateľových trov.“.

69.

K § 397 sa pripojuje odsek 3 tohto znenia

„(3)

Ustanovenia odseku 1 a 2 sa použijú primerane, ak sa návrh týka opravného prostriedku

proti výmeru Štátneho úradu dôchodkového zabezpečenia.“.

70.

§ 398 odsek 1 znie

„(1)

O opravnom prostriedku proti výmeru Ústrednej národnej poisťovne alebo Štátneho úradu

dôchodkového zabezpečenia, ktorým sa rozhoduje o dávke z poistenia (penzijného nadlepšenia,

pripoistenia) alebo o rodinnom prídavku, rozhoduje sa po ústnom pojednávaní.“.

71.

§ 399 znie

„(1)

V prípadoch uvedených v § 398 ods. 1 sú účastníkmi konania navrhovateľ a Ústredná

národná poisťovňa, poprípade Štátny úrad dôchodkového zabezpečenia.

(2)

V prípadoch uvedených v § 398 ods. 2 sú účastníkmi konania Ústredná národná poisťovňa,

poprípade Štátny úrad dôchodkového zabezpečenia, a každý, komu bol doručený výmer,

proti ktorému opravný prostriedok smeruje.“.

72.

V § 400 sa za slová „Ústrednej národnej poisťovne" vkladajú slová „alebo Štátneho

úradu dôchodkového zabezpečenia".

73.

V § 401 sa za slová „Ústrednej národnej poisťovni" vkladajú slová „alebo Štátnemu

úradu dôchodkového zabezpečenia".

74.

Za § 408 sa vkladá § 408a tohto znenia

„Československá právnická osoba môže podať žalobu aj na súde svojho sídla, ak sa žaloba

týka právnych pomerov založených smluvou, ktorú uzavrela pri plnení svojich úloh.“.

75.

K § 409 sa pripojuje odsek 3 tohto znenia

„(3)

Osoby, ktoré nemajú iný príslušný súd v Československej republike, môže československá

právnická osoba žalovať aj na súde svojho sídla, ak sa žaloba týka ich právnych pomerov.“.

76.

K § 423 odsek 1 sa pripojuje ďalšia veta tohto znenia

„Ak chce žalobca alebo žalovaný napádať iba rozhodnutie o trovách, môžu tak urobiť

iba sťažnosťou v lehote troch dní.“.

77.

K § 425 odsek 3 sa pripojuje ďalšia veta tohto znenia

„Neskoro podaný odpor sudca odmietne bez ďalšieho konania.“.

78.

§ 428 odsek 2 písm. a) až c) znie

„a)

vykonateľné rozhodnutie ktoréhokoľvek súdu v občianskych právnych veciach;

b)

vykonateľné rozhodnutie ktoréhokoľvek súdu v trestných veciach, ktoré postihuje majetok

alebo priznáva občiansky právny nárok;

c)

vykonateľné rozhodnutie prokurátora v trestných veciach, ktoré postihuje majetok.“.

79.

§ 441 odsek 3 znie

„(3)

O námietkach proti exekúcii, smerujúcich proti exekučnému titulu uvedenému v § 428

ods. 2 písm. g) až i), ktorý je podkladom exekúcie, rozhoduje orgán štátnej správy,

u ktorého vznikol exekučný titul, okrem prípadu, že exekučným titulom je výmer alebo

výkaz nedoplatkov poistného národného poistenia.“.

80.

K textu § 446, ktorý sa označuje ako odsek 1, pripojuje sa odsek 2 tohto znenia

„(2)

Rozhodnutie o trovách exekučného konania je v exekúcii, o ktorú ide, vykonateľné

bez ohľadu na právoplatnosť.“.

81.

§ 521 odsek 2 znie

„(2)

Ak sa na dražené veci nenajde kupec, nariadi súd opätovnú dražbu. Veci, na ktoré

sa nenajde kupec ani pri opätovnej dražbe, môže vymáhajúci veriteľ prevziať do pätnástich

dní po upovedomení o bezvýslednosti dražby za dve tretiny odhadnej alebo úradne určenej

ceny. Súd odoprie vymáhajúcemu veriteľovi prevzatie vecí, ak sú proti prevzatiu dôvodne

námietky; medzi niekoľkými vymáhajúcimi veriteľmi inak na prevzatie ochotnými rozhoduje

poradie ich záložného práva. Ak dôjde k prevzatiu, zanikajú exekučné záložné práva

tých vymáhajúcich veriteľov, ktorí poradím prejímateľa predchádzajú a taktiež neboli

na prevzatie ochotní; inak má predaj uskutočnený prevzatím tie isté účinky ako predaj

na dražbe. Ak neprevezme veci ani jeden z vymáhajúcich veriteľov, alebo ak sa prevzatie

všetkým na to ochotným právoplatne odoprie, zanikne exekučné záložné právo všetkých

vymáhajúcich veriteľov.“.

82.

V § 529 písm. b) sa slovo „odpočivné" zamieňa slovami „dôchodky z dôchodkového zabezpečenia

a platy im naroveň postavené".

83.

§ 530 odsek 3 znie

„(3)

Exekúcia na pohľadávky roľníkov a jednotných roľníckych družstiev z povinných dodávok

poľnohospodárskych výrobkov štátu je prípustná len v rozsahu a za podmienok, ktoré

určí nariadením minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými ministrami.“.

84.

K § 530 sa pripojuje odsek 4 tohto znenia

„(4)

Exekúcia na pracovnú odmenu chovancov výchovní dorastu a osôb, na ktorých sa vykonáva

trest odňatia slobody, je prípustná len v rozsahu, ktorý určí minister spravodlivosti

po dohode so zúčastnenými členmi vlády.“.

85.

§ 533 písm. b) znie

„pohľadávky štátu z poskytovania štátneho detského príspevku;“.

86.

Za § 542 sa vkladá § 542a tohto znenia

„Povinnosti poddlžníka.

(1)

Poddlžník je povinný do tridsiatich dní od doručenia výzvy súdu, urobenej na návrh

vymáhajúceho veriteľa, oznámiť súdu,

a)

či dlžník má proti nemu pohľadávku, ktorej zexekvovanie bolo navrhnuté, z akého dôvodu

a v akej výške,

b)

aký plat má u neho dlžník, či v tomto plate nastaly zmeny a aké a od ktorého času.

(2)

Ak ide o exekúciu na plat, poddlžník je povinný oznámiť súdu do tridsiatich dní aj

to, že dlžník nie je alebo prestal byť u neho zamestnaný, a ak mu je známa, aj adresu

nového zamestnávateľa; na túto povinnosť sa poddlžník upozorní už v usnesení, ktorým

sa nariaďuje exekúcia.

(3)

Ustanovenie odseku 2 sa použije obdobne aj na tie prípady, keď sa nárok na plat (§

529) nezakladá na pracovnom (učebnom) pomere.“.

87.

Za § 564 sa vkladá § 564a tohto znenia

„Exekúcia na vymoženie nároku na rozdelenie spoločnej hnuteľnej veci predajom.

Exekučné rozdelenie spoločnej hnuteľnej veci predajom sa vykoná podľa ustanovení o

dražbe hnuteľných vecí s týmito odchýlkami

a)

odhad sa koná, iba ak odhadná cena nie je určená v exekučnom titule alebo dohodou

všetkých spoluvlastníkov;

b)

najnižším podaním je odhadná cena, ak nie je v exekučnom titule alebo dohodou všetkých

spoluvlastníkov určené niečo iné;

c)

ustanovenie, že ťarchy, viaznuce na veci proti vydražiteľovi zanikajú, tu neplatí.“.

88.

Za § 566 sa vkladá § 566a tohto znenia

„Exekúcia na vymoženie nároku na nezastupiteľný čin povinnej strany.

Ak je povinná strana podľa exekučného titulu povinná vykonať nejaký čin, ktorý nemôže

vykonať iná osoba a ktorého vykonanie závisí od vôle povinnej strany, vykoná sa exekúcia

tak, že sa jej po nariadení exekúcie, v ktorej sa pohrozí ukladaním pokút za nevykonanie

činu v určenej lehote, uloží na návrh vymáhajúceho veriteľa stále väčšia pokuta až

do úhrnnej sumy 50.000 Kčs. Vymožené pokuty pripadajú štátu.“.

89.

K § 569 odsek 1 sa pripojuje druhá veta tohto znenia

„Ak však ide o exekúciu vyprataním bytu, nariadi súd exekúciu pre trovy, ktoré vzniknú

vymáhajúcemu veriteľovi v exekučnom konaní, až potom, keď nariadi jej výkon.“.

90.

§ 612 odsek 2 prvá veta znie

„Ak nie je ani jeden z manželov československým občanom, je tunajší súd príslušný,

ak aspoň jeden z manželov má v Československej republike bydlisko alebo pobyt.“.

91.

§ 613 odsek 3 znie

„(3)

Ak osoba, ktorá je povinná uhradiť osobné potreby maloletého, má v Československej

republike bydlisko alebo pobyt, československý súd je príslušný upraviť jej povinnosť

poskytovať úhradu na osobné potreby, i keď maloletý nie je československým občanom

a nemá bydlisko alebo pobyt v Československej republike.“.

92.

K § 613 sa pripojuje odsek 4 tohto znenia

„(4)

Ustanovenie odsekov 1 až 3 platia primerane aj pre starostlivosť o maloletého v rodičovskej

moci a pre opatrovanca.“.

93.

§ 648 znie

„(1)

Strany sa môžu dohodnúť, že o veciach uvedených v § 404 ods. 1 má namiesto súdu rozhodovať

jeden alebo viac rozhodcov; rozhodcovská smluva sa môže týkať ako jednotlivej veci

(smluva o rozhodcovi), tak všetkých vecí, ktoré by v budúcnosti vznikly z určitého

právneho pomeru (rozhodcovská doložka). Rozhodcovská smluva sa musí stať písomne.

(2)

Rozhodcovskú smluvu možno uzavrieť len vtedy, ak aspoň jednou zo strán je československá

právnická osoba; toto obmedzenie neplatí, ak nie je ani jedna zo strán československým

občanom alebo československou právnickou osobou.“.

94.

Za § 648 sa vkladajú §§ 648a a 648b tohto znenia

㤠648a.

(1)

Ak má podľa rozhodcovskej smluvy každá strana zvoliť jedného alebo viac rozhodcov

a jedna zo strán so zvolením mešká, ustanoví rozhodcu za ňu súd na návrh druhej strany,

ak nie je v rozhodcovskej smluve ustanovené niečo iné. To isté platí, ak sa rozhodcovia

stranami zvolení nemôžu dohodnúť na osobe tretieho (hlavného) rozhodcu; navrhovať

je tu oprávnený aj každý z rozhodcov zvolených stranami.

(2)

Na rozhodnutie o návrhoch podľa odseku 1 je príslušný všeobecný súd ktorejkoľvek

strany, a ak taký súd nie je v Československej republike, súd, v obvode ktorého sa

má konať rozhodcovské konanie; konanie vykoná sudca bez ústneho pojednávania.

§ 648b.

(1)

Ak sa plnenie rozhodcovskej smluvy, najmä zvolenie rozhodcov a činnosť rozhodcov

v konaní stalo vôbec nemožným, vysloví súd na návrh ktorejkoľvek strany, že rozhodcovská

smluva stráca účinnosť.

(2)

Ustanovenia § 648a ods. 2 platia tu obdobne.“.

Čl. II.

Minister spravodlivosti sa zmocňuje, aby upravil a v Sbierke zákonov vyhlásil úplné

znenie občianskeho súdneho poriadku, ako vyplýva z neskorších predpisov.

Čl. III.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1953; vykonajú ho všetci členovia vlády.