VYHLÁŠKA 684/2006 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška upravuje podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú

dokumentáciu a výstavbu

a)

verejných vodovodov vrátane úpravne vôd (ďalej len „verejný vodovod“),

b)

verejných kanalizácií vrátane čistiarne odpadových vôd (ďalej len „verejná kanalizácia“).

§ 2

Verejný vodovod

(1)

Pri návrhu, projektovej dokumentácii a výstavbe verejného vodovodu a dimenzovaní

objektov a zariadení verejného vodovodu a posudzovaní výdatnosti vodárenských zdrojov

sa vychádza zo súčasnej potreby vody a výhľadovej potreby vody podľa Vodného plánu

Slovenska

1

)

a Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácii pre územie Slovenskej

republiky (ďalej len „plán rozvoja“).

(2)

Ak nie je známy výhľadový počet obyvateľov a nie sú podklady na výpočet potreby vody

pre poľnohospodárstvo a priemysel, potrebu vody vypočítanú podľa súčasného stavu možno

zvýšiť až o 10 %. Potreba vody pre odberateľov v zásobovanej oblasti sa vypočítava

spravidla na stav potreby vody o 30 rokov.

(3)

Dimenzovanie objektov a zariadení verejného vodovodu závisí od

a)

celkovej potreby vody pre stavby, objekty a činnosti bytového fondu, občianskej vybavenosti,

technickej vybavenosti, živočíšnej výroby v poľnohospodárstve a priemysle, ktorá je

uvedená v

prílohe č. 1

,

b)

nerovnomernosti potreby vody; nerovnomernosť potreby vody je kolísanie odoberaného

množstva vody v časových etapách sledovaného obdobia,

c)

inej potreby vody.

(4)

Výpočet maximálnej dennej potreby vody a maximálnej hodinovej potreby vody je uvedený

v

prílohe č. 2

.

(5)

Priemerná špecifická potreba vody pre jednotlivé stavby, objekty a činnosti občianskej

vybavenosti a technickej vybavenosti je uvedená v

prílohe č. 3

.

(6)

Špecifická potreba vody je množstvo vody za jednotku času pripadajúce na opodstatnenú

potrebu dodávky vody na jedného obyvateľa alebo na inú jednotku charakterizujúcu určitý

výrobný proces alebo nevýrobný proces; množstvo vody sa určuje ako množstvo vody dodanej

odberateľovi z verejného vodovodu bez zahrnutia strát vody.

(7)

Rozvodná sieť verejného vodovodu a zásobovacie potrubie verejného vodovodu sa navrhuje

na maximálnu hodinovú potrebu vody.

(8)

Zdroje vody na hasenie požiarov a potreba vody na hasenie požiarov pre bytovú zástavbu

a vybavenosť sídiel sa určujú podľa osobitného predpisu

2

)

a technických požiadaviek uvedených v slovenských technických normách.

3

)

(9)

Návrh, projektová dokumentácia a výstavba vodárenských čerpacích staníc a vodojemov

musia byť v súlade s technickými požiadavkami uvedenými v slovenských technických

normách.

4

)

Využiteľný objem zásobného vodojemu sa navrhuje na najmenej 60 % maximálnej dennej

potreby vody stanovenej výpočtom pre navrhované obdobie.

(10)

Potreba vody pri vypracúvaní výhľadových štúdií zásobovania vodou, pri vyhľadávaní

a zabezpečovaní zdrojov vody a pri stavebných zámeroch verejných prác, ktorých súčasťou

sú vodárenské zariadenia, navrhuje sa v súlade s Vodným plánom Slovenska a plánom

rozvoja.

(11)

Návrh, projektová dokumentácia a výstavba verejného vodovodu musí byť v súlade s

technickými požiadavkami a špecifickými požiadavkami uvedenými v slovenských technických

normách.

5

)

(12)

Maximálny pretlak v najnižších miestach vodovodnej siete verejného vodovodu každého

tlakového pásma nesmie prevyšovať hodnotu 0,6 MPa. Pri zložitejšej členitosti terénu

a podľa miestnych podmienok možno maximálny pretlak zvýšiť na 0,7 MPa. Tlakové skúšky

vodovodných potrubí a skúšky vodotesnosti sa vykonávajú v súlade so slovenskými technickými

normami.

6

)

(13)

Zariadenia na odber vody z vodárenských zdrojov, z úpravne vody a z potrubia verejného

vodovodu a prívodné potrubie do vodojemov sa navrhujú na maximálnu dennú potrebu vody.

(14)

Najnižší hydrodynamický pretlak v rozvodnej sieti verejného vodovodu musí byť v mieste

napojenia vodovodnej prípojky najmenej 0,25 MPa. Pri zložitej členitosti terénu a

v zástavbe na okraji obce môže byť hydrodynamický pretlak najmenej 0,15 MPa.

(15)

Potrubie verejného vodovodu musí byť chránené proti vonkajšej a vnútornej korózii

s ohľadom na vlastnosti materiálu potrubia verejného vodovodu, na kvalitu dopravovanej

vody a na prostredie, do ktorého sa potrubie verejného vodovodu uloží.

(16)

Sklon v pozdĺžnom sklone potrubia verejného vodovodu je najmenej

a)

3 promile do vnútorného priemeru 200 mm vrátane,

b)

1 promile od vnútorného priemeru nad 200 mm do 500 mm vrátane,

c)

0,5 promile od vnútorného priemeru nad 500 mm.

(17)

Šachty na potrubí verejného vodovodu sa zhotovujú tak, aby potrubie v nich umiestnené

bolo dostatočne chránené proti mrazom.

(18)

Kapacita úpravne vody musí zodpovedať maximálnej dennej potrebe vody pre odberateľov

v zásobovanej oblasti. Návrh, projektová dokumentácia a výstavba úpravne vody musia

byť v súlade s technickými požiadavkami uvedenými v slovenskej technickej norme.

7

)

§ 3

Verejná kanalizácia

(1)

Stoková sieť a čistiareň odpadových vôd musia byť v súlade s Vodným plánom Slovenska

a plánom rozvoja.

(2)

Pri návrhu, projektovej dokumentácii a výstavbe stokovej siete a systéme kanalizačných

potrubí sa vychádza z týchto základných požiadaviek

a)

zamedziť upchávaniu pri ich prevádzke,

b)

zabezpečiť súlad periodicity zaplavovania s limitmi uvedenými v slovenskej technickej

norme,

8

)

c)

zabezpečiť ochranu zdravia a života ľudí,

d)

zabezpečiť súlad periodicity preťaženia s limitmi uvedenými v slovenských technických

normách,

9

)

e)

zabezpečiť ochranu zdravia a života prevádzkových zamestnancov,

f)

chrániť recipienty pred znečistením v súlade s limitmi podľa osobitného predpisu

10

)

a slovenskej technickej normy,

11

)

g)

neohrozovať kanalizačnými potrubiami a stokovými sieťami existujúce a susediace stavby

a inžinierske siete,

h)

dosiahnuť požadovanú životnosť a integritu,

i)

zabezpečiť vodotesnosť kanalizačných potrubí a stokových sietí tak, aby vyhovovali

skúšobným požiadavkám uvedeným v slovenskej technickej norme,

12

)

j)

zabrániť výskytu pachov a toxicity,

k)

zabezpečiť vhodný prístup na údržbu.

(3)

Návrh spôsobu odvádzania odpadových vôd vychádza

a)

z geografických, geologických, hydrologických a klimatických podmienok danej oblasti,

b)

z demografických podmienok a charakteru zástavby aglomerácie,

c)

z množstva odvádzaných odpadových vôd zisteného najmä priamym meraním pri zohľadnení

dlhodobej životnosti stokovej siete, náročnosti stavebných prác alebo rekonštrukčných

prác a z výhľadového stavu odkanalizovaného územia.

(4)

Odpadovú vodu možno odvádzať stokovou sieťou jednotnej sústavy, delenej sústavy alebo

polodelenej sústavy. Stokovou sieťou jednotnej sústavy sa spoločne odvádzajú odpadové

vody a vody z povrchového odtoku.

(5)

Do stokovej siete delenej sústavy, ktorá odvádza odpadové vody, nesmú byť zaústené

vody z povrchového odtoku.

(6)

Stokovú sieť možno navrhnúť ako gravitačnú stokovú sieť, tlakovú stokovú sieť, podtlakovú

stokovú sieť alebo kombinovanú stokovú sieť. Návrh, projektová dokumentácia a výstavba

stokovej siete musia byť v súlade s technickými požiadavkami uvedenými v slovenských

technických normách.

13

)

(7)

Odľahčovacie objekty, ktorými sú napríklad odľahčovacie komory a separátory stokovej

siete jednotnej sústavy, musia rozdeľovať prietok odpadových vôd v pomere podľa hydrotechnického

výpočtu a bezpečne priviesť navrhovaný prietok odpadových vôd do čistiarne odpadových

vôd podľa osobitného predpisu

10

)

a slovenskej technickej normy.

14

)

(8)

Potrubia, objekty a spojenia potrubí s objektmi na stokovej sieti musia byť vodotesné.

Postup skúšania kanalizačného potrubia a stôk musí byť v súlade so slovenskou technickou

normou.

14

)

(9)

Vstupné šachty a revízne kanalizačné šachty sa navrhujú

a)

v mieste, kde sa mení smer alebo sklon priamych úsekov potrubí stokovej siete,

b)

v mieste, kde sa mení priečny profil alebo materiál potrubia stokovej siete,

c)

na hornom konci každej vetvy stokovej siete,

d)

v mieste spojenia dvoch alebo viacerých stokových sietí, ak nie sú v týchto miestach

nahradené iným objektom, ktorý plní zároveň funkciu vstupnej šachty alebo revíznej

kanalizačnej šachty.

(10)

Návrh, projektová dokumentácia a výstavba čistiarní odpadových vôd a ich rekonštrukcia

musí byť v súlade s technickými požiadavkami uvedenými v slovenských technických normách.

15

)

(11)

Pri sklone nivelety potrubia stokovej siete do desiatich promile vrátane môže byť

výšková odchýlka v uložení potrubia stokovej siete najviac 10 mm, pri sklone nad desať

promile 30 mm oproti kóte dna určenej v projektovej dokumentácii.

(12)

Priame úseky stôk medzi dvomi šachtami verejnej kanalizácie môžu mať smerovú odchýlku

od priameho smeru najviac

a)

50 mm pri vnútornom priemere potrubia do 500 mm vrátane,

b)

80 mm pri vnútornom priemere potrubia nad 500 mm; táto požiadavka neplatí na prielezné

stoky a priechodné stoky.

(13)

Pri spracúvaní návrhu jednotlivých technologických objektov čistiarne odpadových

vôd a spôsobu čistenia odpadových vôd sa zohľadňujú najmä

a)

polohopisné, výškopisné, hydrologické, geologické, hydrogeologické a klimatické pomery

v oblasti čistiarne odpadových vôd,

b)

komplexné riešenia stokovej siete,

c)

hydraulické pomery stokovej siete,

d)

súčasný stav a výhľadový stav produkcie odpadových vôd od obyvateľov a významných

producentov nachádzajúcich sa v aglomerácii,

e)

množstvo, zloženie a rozkolísanosť privádzaných odpadových vôd do čistiarne odpadových

vôd,

f)

požiadavky na spôsob čistenia odpadových vôd,

g)

požiadavky ustanovené osobitnými predpismi,

16

)

h)

podmienky na kvalitu vypúšťaných odpadových vôd a ovplyvnenia recipientu vypúšťaním

odpadových vôd určených orgánom štátnej vodnej správy,

i)

požiadavky na spôsob konečného zneškodnenia alebo využitia produktov čistiarne odpadových

vôd.

(14)

Čistiareň odpadových vôd nesmie ohrozovať verejné zdravie najmä hlukom, vibráciami

a prenosom infekcií.

(15)

Súčasťou návrhu na výstavbu alebo rekonštrukciu čistiarne odpadových vôd je

a)

stanovenie spôsobu manipulácie so zachytenými produktmi a zneškodňovanie všetkých

zachytených a vznikajúcich produktov pri čistení odpadových vôd, najmä štrku, piesku,

zhrabkov, tukov a kalov,

b)

spôsob odvádzania odpadových vôd vznikajúcich manipuláciou v čistiarni odpadových

vôd späť do čistiarenského procesu, napríklad kalovej vody.

(16)

Na prevádzku hygienických zariadení v čistiarni odpadových vôd sa použije voda zodpovedajúcej

kvality a v dostatočnom množstve.

(17)

Množstvo odpadových vôd, bez vôd z povrchového odtoku pritekajúcich do čistiarne

odpadových vôd, určí sa prednostne na základe výsledkov priameho merania so zohľadnením

budúceho vývoja potreby vody.

(18)

Ak ide o stokovú sieť jednotnej sústavy, použije sa ako maximálny prítok do čistiarne

odpadových vôd množstvo zriedených odpadových vôd pritekajúcich do čistiarne odpadových

vôd za poslednou odľahčovacou komorou pred čistiarňou odpadových vôd.

(19)

Ak maximálny prítok odpadových vôd pritekajúcich do čistiarne odpadových vôd počas

zrážkového obdobia spôsobí preťaženie objektov čistiarne odpadových vôd, na zachytenie

prítokovej vlny sa vybuduje dažďová nádrž alebo realizuje sa iné zodpovedajúce technické

riešenie.

(20)

Znečistenie odpadových vôd pritekajúcich do čistiarne odpadových vôd sa stanovuje

na základe štatistického posúdenia údajov o množstve a kvalite odpadových vôd, ktoré

boli namerané za obdobie najmenej dvoch rokov.

(21)

Na základe posúdenia údajov znečistenia odpadových vôd pritekajúcich do čistiarne

odpadových vôd za posudzované obdobie sa určí charakteristická hodnota veľkosti zdroja

znečistenia, ktorá zodpovedá 85-percentnej pravdepodobnosti neprekročenia nameraných

údajov. Pri stanovení charakteristickej hodnoty znečistenia odpadových vôd sa posúdi,

či zdroj znečistenia vykazuje sezónne kolísanie, alebo len náhodné kolísanie prítoku

znečistenia s nízkou alebo významnou variabilitou zmien.

(22)

Pri stanovovaní množstva znečisťujúcich látok v odpadových vodách pritekajúcich do

čistiarne odpadových vôd sa ďalej zohľadňujú najmä

a)

údaje z prieskumov s presne určenou metodikou odberu vzoriek odpadových vôd,

b)

výsledky rozborov odpadových vôd a množstva pritekajúcich odpadových vôd v dňoch

realizovaných rozborov odpadovej vody,

c)

údaje o plánovanom počte pripojených producentov,

d)

údaje o charaktere a kapacite plánovanej priemyselnej výroby.

(23)

Technologické objekty čistiarne odpadových vôd sa podľa svojej funkcie navrhujú na

maximálne hydraulické zaťaženie a na charakteristické návrhové hodnoty látkového zaťaženia,

ktoré sa stanovuje na základe posúdenia veľkosti zdroja znečistenia.

(24)

Množstvo odpadových vôd pritekajúcich počas dažďov do biologickej časti čistiarne

odpadových vôd nesmie pri čistiarni odpadových vôd do 5 000 ekvivalentných obyvateľov

presahovať hodnotu 1,2-krát Q

hod.max

a pri čistiarni odpadových vôd nad 5 000 ekvivalentných obyvateľov hodnotu 2-krát

Q

d.max

– Q

b

, ak nie je biologická časť vrátane dosadzovacej nádrže dimenzovaná inak.

(25)

Pri projektovaní technologických objektov čistiarní odpadových vôd, ktorých parametre

návrhu obsahujú údaj vzťahujúci sa na deň, vek kalu, produkciu kalu, produkciu piesku

a produkciu bioplynu, vychádza sa z priemerného látkového znečistenia odpadových vôd

pritekajúcich do čistiarne odpadových vôd. Priemerné látkové znečistenie odpadových

vôd pritekajúcich do čistiarne odpadových vôd, ak nie je stanovené iným presnejším

spôsobom, stanovuje sa z hodnôt priemerného bezdažďového prietoku Q

24

a priemernej koncentrácie znečistenia za rok.

(26)

Maximálny denný bezdažďový prítok Q

d.max

je základnou hodnotou na určenie

a)

času zdržania sa v nádržiach primárnej sedimentácie v nádržiach biologického procesu

čistenia okrem dosadzovacích nádrží,

b)

veľkosti internej recirkulácie aktivačnej zmesi medzi jednotlivými časťami aktivačnej

nádrže,

c)

veľkosti recirkulácie vratného kalu z dosadzovacích nádrží do procesu biologického

čistenia odpadových vôd.

(27)

Čistiareň odpadových vôd sa musí zabezpečiť obtokom odpadových vôd alebo obtokom

a náhradným prepojením jednotlivých technologických objektov čistiarne odpadových

vôd.

§ 4

Spoločné ustanovenie

Na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií

možno použiť aj iné technické postupy, ktorými sa zabezpečí ochrana zdravia ľudí,

zvierat a životného prostredia a sú ekonomicky a technicky dostupné. Iné technické

postupy musia zodpovedať minimálne technickým požiadavkám podľa tejto vyhlášky.

§ 5

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2007 okrem

§ 2 ods. 14

, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2008.