ZÁKON 67/1989 Z. z. o národohospodárskom plánovaní

§ 1

Úvodné ustanovenie

Tento zákon upravuje národohospodárske plánovanie ako základ riadenia jednotného československého

národného hospodárstva (ďalej len „národné hospodárstvo“). V súlade s tým upravuje

najmä obsah a funkciu sústavy plánov a pôsobnosť, úlohy a základné vzťahy účastníkov

plánovacieho procesu v jeho jednotlivých etapách.

§ 2

Národohospodárske plánovanie

(1)

Národohospodárske plánovanie je sústavná, jednotne organizovaná a nepreržitá činnosť

účastníkov plánovacieho procesu zameraná na tvorbu a realizáciu jednotnej štátnej

hospodárskej a sociálnej politiky Československej socialistickej republiky a usmerňovanie

realizácie cieľov hospodárskeho a sociálneho rozvoja Československej socialistickej

republiky, Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

Vyúsťuje do tvorby komplexných štátnych plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja

Československej socialistickej republiky (ďalej len „štátne plány Československej

socialistickej republiky“), komplexných štátnych plánov hospodárskeho a sociálneho

rozvoja Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky (ďalej

len „štátne plány republík“) a na ne nadväzujúcich plánov hospodárskeho a sociálneho

rozvoja územných celkov a obcí (ďalej len „oblastné plány“) a plánov hospodárskeho

a sociálneho rozvoja socialistických organizácií (ďalej len „plány socialistických

organizácií“).

(2)

Národohospoodárske plánovanie sa uskutočňuje v celom procese socialistickej rozšírenej

reprodukcie a vytvára predpoklady pre účinné využívanie vedecko-technického rozvoja,

zapojenie do medzinárodnej deľby práce, rozvoj socialistickej podnikavosti a pre uplatnenie

aktívnej úlohy socialistického trhu v záujme trvalej orientácie národného hospodárstva

na efektívnosť a rovnovážnosť s cieľom všestranného uspokojovania potrieb spoločnosti

včítane tvorby a ochrany životného prostredia.

§ 3

Plánovací proces

(1)

Plánovací proces zahŕňa etapy prípravy, tvorby, prerokúvania, schvaľovania, kontroly

a hodnotenia plnenia štátnych plánov Československej socialisitckej republiky, štátnych

plánov republík, oblastných plánov a plánov socialistických organizácií.

(2)

Účastníkmi plánovacieho procesu sú vláda Československej socialistickej republiky,

ďalej vláda Českej socialistickej republiky a vláda Slovenskej socialistickej republiky

(ďalej len „vlády republíky“), ústredné orgány štátnej správy, národné výbory, Ústredná

rada družstiev, zväzy družstiev, ústredné orgány spoločenských organizácií a socialistické

organizácie.

(3)

V súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a so stanovami Revolučného odborového

hnutia sa zúčastňujú plánovacieho procesu jeho orgány a organizácie. Plánovacieho

procesu sa zúčastňujú aj orgány Národného frontu a organizácie v ňom združené.

§ 4

Druhy plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja

(1)

Sústava plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja tvoria

a)

štátne plány Československej socialistickej republiky,

b)

štátne plány republík,

c)

oblastné plány,

d)

rozpočtové výhľady,

e)

štátne rozpočty,

f)

menové plány,

g)

plány socialistických organizácií.

(2)

Rozpočtové výhľady, štátne rozpočty a menové plány upravujú osobitné predpisy.

§ 5

Štátne plány

(1)

Štátne plány Československej socialistickej republiky a štátne plány republík sú

vnútorne vyvážené a vzájomne skĺbené dokumenty na zabezpečenie realizácie jednotnej

štátnej hospodárskej a sociálnej politiky Československej socialistickej republiky

na dané plánovacie obdobie so zameraním na efektívny a rovnovážny rozvoj národného

hospodárstva. Spolu so všobecne záväznými právnymi predpismi a s ďalšími nástrojmi

riadenia vymedzujú svojimi záväznými výstupmi podmienky hospodárskej a sociálnej činnosti

socialistických organizácií a poskytujú im zásadné informácie potrebné pre ich činnosť.

Vymedzujú takisto podmienky rozvoja územných celkov a obcí. Súčasťou štátnych plánov

sú osobitné časti za obranu a bezpečnosť.

(2)

Štátne plány Československej socialistickej republiky časovo a vecne konkretizujú

ciele a zámery hospodárskeho a sociálneho rozvoja Československej socialistickej republiky

vo vzájomne pospájaných hodnotových, hmotných a územných súvislostiach. Vo svojich

záväzných výstupoch tvoria základ pre ostatné plány, zabezpečujú efektívny a proporcionálny

rozvoj Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky (ďalej

len „republiky“) a takisto koncepciu a realizáciu medzinárodnej hospodárskej a vedeckotechnickej

spolupráce.

(3)

Štátne plány republík v súlade so štátnymi plánmi Československej socialistickej

republiky určujú ciele a zámery komplexného rozvoja hospodárstva v pôsobnosti príslušnej

vlády a hlavné zámery rozvoja územných celkov a obcí. Vo svojom územnom priereze obsahujú

aj rozhodujúce zámery rozvoja a činnosti socialistických organizácií, prípadne ich

vnútorných organizačných jednotiek, ktoré sú na území republiky a nie sú riadené jej

orgánmi, ako aj formy a spôsob zabezpečenia tohto rozvoja a činnosti z hľadiska pôsobnosti

orgánov republík. Určujú aj ciele a cesty na zabezpečenie proporcionálneho rozvoja

územných celkov a obcí.

(4)

Štátne plány sa podľa dĺžky plánovacieho obdobia členia na dlhodobé výhľady hospodárskeho

a sociálneho rozvoja (ďalej len „dlhodobé výhľady“) a strednodobé (päťročné) štátne

plány členené podľa jednotlivých rokov.

§ 6

(1)

Základnými programovými dokumentmi dlhodobého výhľadu Československej socialistickej

republiky (ďalej len „dokumenty dlhodobého výhľadu“) sú

a)

koncepcie vedecko-technického, hospodárskeho a sociálneho rozvoja a koncepcie tvorby

a ochrany životného prostredia Československej socialistickej republiky vytyčujúce

variantné základné makroekonomické proporcie a ciele rozvoja,

b)

Základné smery hospodárskeho a sociálneho rozvoja Československej socialistickej

republiky s podrobnejším rozpracovaním najbližšieho päťročného obdobia, v rozhodujúcich

zámeroch aj za republikové prierezy.

(2)

Dokumenty dlhodobého výhľadu vypracúvaného spravidla na obdobie desiatich a za vybrané

úseky na obdobie pätnástich rokov sa spravidla v päťročných cykloch spresňujú a predlžujú.

Koncepcie vedecko-technického, hospodárskeho a sociálneho rozvoja a koncepcie tvorby

a ochrany životného prostredia Československej socialistickej republiky sú podkladom

pre vypracovanie Základných smerov hospodárskeho a sociálneho rozvoja Československej

socialistickej republiky.

(3)

Návrh dokumentov dlhodobého výhľadu vypracúva Štátna plánovacia komisia v spolupráci

so Štátnou komisiou pre vedeckotechnický a investičný rozvoj, s Českou komisiou pre

plánovanie a vedeckotechnický rozvoj a so Slovenskou komisiou pre plánovanie a vedeckotechnický

rozvoj (ďalej len „ústredné plánovacie orgány republík“) a s ostatnými ústrednými

orgánmi štátnej správy.

(4)

Návrh koncepcií vedecko-technického, hospodárskeho a sociálneho rozvoja a koncepcie

tvorby a ochrany životného prostedia Československej socialistickej republiky prerokúva

a schvaľuje vláda Československej socialistickej republiky.

(5)

Návrh Základných smerov hospodárského a sociálneho rozvoja Československej socialistickej

republiky prerokúva a schvaľuje vláda Československej socialistickej republiky a predkladá

ho na prerokovanie Federálnemu zhromaždeniu Československej socialistickej republiky

(ďalej len „Federálne zhromaždenie“).

§ 7

(1)

Z dokumentov dlhodobého výhľadu vychádzajú dokumenty dlhodobých výhľadov Českej socialistickej

republiky a Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „dokumenty dlhodobých výhľadov

republík“).

(2)

Dokumenty dlhodobých výhľadov republík sú

a)

koncepcia vedecko-technického, hospodárskeho a sociálneho rozvoja a koncepcie tvorby

a ochrany životného prostredia Českej socialistickej republiky a koncepcie vedecko-technického,

hospodárskeho a sociálneho rozvoja a koncepcie tvorby a ochrany životného prostredia

Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „koncepcie rozvoja republík“) vyúčtuje

variantné základné makroekonomické proporcie a ciele rozvoja,

b)

Základné smery hospodárskeho a sociálneho rozvoja Českej socialistickej republiky

a Základné smery hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej socialistickej republiky

(ďalej len „Základné smery rozvoja republík“) s podrobnejším rozpracovaním najbližšieho

päťročného obdobia.

(3)

Dokumenty dlhodobých výhľadov republík vypracúvané spravidla na obdobie desiatich

a za vybrané úseky na obdobie pätnástich rokov sa spravidla v päťročných cykloch spresňujú

a predlžujú. Koncepcie rozvoja republík sú podkladom pre vypracovanie Základných smerov

rozvoja republík a využívajú sa na vypracovanie dokumentov dlhodobého výhľadu Československej

socialistickej republiky.

(4)

Návrhy dokumentov dlhodobých výhľadov republík vypracúvajú ústredné plánovacie orgány

republík v spolupráci s ostatnými ústrednými orgánmi republík, národnými výbormi a

so Štátnou plánovacou komisiou.

(5)

Návrh koncepcií rozvoja republík prerokúvajú a schvaľujú vlády republík.

(6)

Návrhy Základných smerov rozvoja republík prerokúvajú a schvaľujú vlády republík

a predkladajú ich na prerokovanie Českej národnej rade a Slovenskej národnej rade

(ďalej len „národné rady“).

§ 8

(1)

Základné smery hospodárskeho a sociálneho rozvoja Československej socialistickej

republiky sú základom pre určenie hlavných cieľov a úloh päťročných štátnych plánov;

sú záväzné pre koncepčnú činnosť federálnych ústredných orgánov a vlád republík. Obdobnú

funkciu vo vzťahu k ústredným orgánom republík plnia Základné smery rozvoja republík.

(2)

Pre vypracovanie Základných smerov rozvoja republík spracujú príslušné národné výbory

návrhy dlhodobých koncepcií rozvoja oblastí, ktoré obsahujú základné smery komplexného

hospodárskeho a sociálneho rozvoja a základné smery tvorby a ochrany životného prostredia

územných celkov a obcí.

(3)

Základné smery hospodárskeho a sociálneho rozvoja Československej socialistickej

republiky a Základné smery rozvoja republík obsahujú smernice vlády Československej

socialistickej republiky a smernice vlád republíkl pre vypracovanie päťročného štátneho

plánu Československej socialistickej republiky, päťročných štátnych plánov republík,

plánov socialistických organizácií a oblastných plánov (ďalej len „smernice“) rozpracované

podľa jednotlivých rokov. Súčasťou smerníc sú jednotné pravidlá usmerňovania vývoja

ekonomiky.

(4)

Smernice sú záväzným dokumentom pre vypracovanie päťročných štátnych plánov a oblastných

plánov. Obsah a výstupy smerníc k účastníkom plánovacieho procesu sú obdobné ako výstupy

päťročných štátnych plánov (

§ 14

).

(5)

Na základe záväzných výstupov smerníc vypracúvajú socialistické organizácie svoje

päťročné plány a národné výbory päťročné oblastné plány; pritom poskytujú príslušným

orgánom vybrané údaje týchto plánov.

§ 9

(1)

Päťročné štátne plány konkretizujú strategické zámery dlhodobých výhľadov. Určujú

komplexne základné ciele a úlohy hospodárskeho a sociálneho rozvoja v jeho podstatných

vnútorných a vonkajších súvislostiach a spôsoby ich dosiahnutia s osobitným zameraním

na zabezpečenie celkovej, tovarovo-peňažnej i štrukturálnej rovnováhy a na súlad ponuky

a dopytu. Päťročný štátny plán Československej socialistickej republiky je zameraný

aj na proporcionálny rozvoj oboch republík.

(2)

Na zabezpečenie komplexnosti päťročných štátnych plánov sú ich súčasťou rozhodujúce

zámery a úlohy rozvoja vedy a techniky, vývoja cien, ako aj základné parametre menového

plánu a rozpočtových výhľadov.

(3)

Päťročný štátny plán Československej socialistickej republiky je vo svojich cieľoch

a záväzných výstupoch (včítane rozdelenia do jednotlivých rokov) záväzný pre päťročné

štátne plány republík a federálne ústredné orgány.

(4)

Päťročné štátne plány republík určujú základné ciele, úlohy a spôsoby zabezpečenia

komplexného rozvoja hospodárstva v pôsobnosti vlád republík, proporcionálny rozvoj

územných celkov a obcí a tvorbu a ochranu životného prostredia; vo svojom územnom

priereze obsahujú aj vybrané údaje plánov socialistických organizácií, prípadne ich

vnútorných organizačných jednotiek, ktoré sú na území republiky a nie sú riadené jej

orgánmi (

§ 12 ods. 5

). Päťročné štátne plány republík sú záväzné vo svojich cieľoch a záväzných výstupoch

pre ústredné orgány republík a pre päťročné oblastné plány.

(5)

Na základe päťročných štátnych plánov upravia socialsitické organizácie svoje päťročné

plány a národné výbory svoje päťročné oblastné plány, pokiaľ sa záväzné výstupy päťročných

štátnych plánov líšia od záväzných výstupov smerníc. Pritom sú povinné dodržiavať

a zabezpečeovať záväzné výstupy päťročných štátnych plánov. Vykonané úpravy oznámia

socialistické organizácie a národné výbory príslušným orgánom, ktorým poskytli vybrané

údaje svojho päťročného plánu, prípadne päťročného oblastného plánu.

§ 10

(1)

Vláda Československej socialistickej republiky prerokúva a schvaľuje návrh päťročného

štátneho plánu a jeho zmeny (

§ 26 ods. 7

) a predkladá tento návrh Federálnemu zhromaždeniu.

(2)

Vlády republík prerokúvajú a schvaľujú návrhy päťročných štátnych plánov republík

a ich zmeny (

§ 26 ods. 7

) a predkladajú tieto návrhy národným radám.

§ 11

Oblastné plány

(1)

Oblastné plány vypracúvané národnými výbormi za ich územné obvody zabezpečujú v súlade

so štátnymi plánmi republík a s prihliadnutím na schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu

komplexný hospodársky a sociálny rozvoj územných celkov a obcí, tvorbu a ochranu životného

prostredia a využitie miestnych podmienok pre efektívny rozvoj národného hospodárstva.

(2)

Z hľadiska dĺžky plánovacieho obdobia sa oblastné plány členia na dlhodobé koncepcie

rozvoja oblastí (územných celkov a obcí) a päťročné oblastné plány.

§ 12

Plány socialistických organizácií

(1)

Plány socialistických organizácií sú plány štátnych podnikov a iných štátnych organizácií,

družstevných, spoločenských a ostatných socialistických organizácií.

(2)

Plány socialistických organizácií sú základným nástrojom riadenia ich činnosti; musia

byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, zabezpečovať prednostne záväzné

výstupy štátneho plánu a ďalej aj uzavreté zmluvné záväzky. Tieto plány vychádzajú

z povinnosti uspokojovať potreby socialistickej spoločnosti včítane tvorby a ochrany

životného prostredia a z požiadaviek odberateľov a spotreiteľov, zabezpečujú rozvoj

hospodárskej, sociálnej a podnikateľskej činnosti socialistckých organizácií, zvyšovanie

technickej a kvalitatívnej úrovne výroby a sociálny rozvoj pracovného kolektívu.

(3)

Socialistické organizácie vypracúvajú päťročné plány v členení podľa jednotlivých

rokov a ročné plány. Pritom vychádzajú z dlhodobých koncepcií svojho rozvoja, ktoré

si spracúvajú podľa svojich potrieb.

(4)

Rozpočtové a príspevkové organizácie vypracúvajú päťročný a ročný plán, pokiaľ sú

adresátom menovitých úloh štátneho plánu.

(5)

Pokiaľ sú vnútorné organizačné jednotky socialistickej organizácie na území druhej

republiky, než je sídlo, uvádza socialistická organizácia v prípadoch a v rozsahu

ustanovenom právnym predpisom vybrané údaje svojho plánu oddelene za tieto vnútorné

organizačné jednotky.

(6)

Na tvorbe plánu socialistických organizácií a na kontrole jeho plnenia sa zúčastňujú

pracovné kolektívy a odborové orgány v rámci zverenej pôsobnosti podľa osobitných

predpisov a v súlade s kolektívnou zmluvou. Socialistické organizácie sú povinné trvale

vytvárať pre túto účasť podmienky.

§ 13

Tvorba štátnych plánov

(1)

Základnou metódou tvorby štátnych plánov, predovšetkým dlhodobých výhľadov, je overovanie

a výber najefektívnejších smerov uspokojovania potrieb spoločnosti a tomu zodpovedajúceho

rozvoja ekonomiky a jej štruktúry.

(2)

Optimalizácia tvorby štátnych plánov vyúsťuje do určenia vývoja hodnotových nástrojov

s cieľom zdokonaľovať socialistické tovarovo-peňažné vzťahy a účinne ich využívať

na zvyšovanie kvality, potrebného množstva a štruktúry úžitkových hodnôt. Z tejto

optimalizácie vyplývajú takisto výstupy štátnych plánov voči jednotlivým ústredným

orgánom, národným výborom a socialistickým organizáciám.

(3)

Optimalizáciu tvorby štátnych plánov podľa kritérií efektívnosti, rovnovážnosti a

štrukturálnych bilancií vykonáva Štátna plánovacia komisia a ústredné plánovacie orgány

republík v spolupráci s ostatnými ústrednými orgánmi s využívaním prognostických prác,

predovšetkým Súhrnnej prognózy vedecko-technického, ekonomického a sociálneho rozvoja

Československej socialistickej republiky vypracovanej Československou akadémiou vied

v spolupráci so Štátnou plánovacou komisiou a Štátnou komisiou pre vedeckotechnický

a investičný rozvoj. Ďalej sa vychádza z koncepcie medzinárodnej deľby práce, koncepcií

rozvoja republík, odvetvových koncepcií rozvoja, ktoré využívajú takisto dlhodobé

koncepcie rozvoja socialistických organizácií, a z medzinárodného porovnania stavu

a vývoja ekonomiky.

(4)

Na prípravu štátnych plánov slúži prerokúvanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov,

v ktorom sa overuje súlad hmotných proprocií pripravovaných záväzných výstupov štátnych

plánov. Prípady, keď sú obe organizácie povinné dodávateľsko-oderateľské vzťahy prerokovať,

určí v rozsahu potrebnom pre prípravy záväzných výstupov štátnych plánov vykonávací

predpis.

§ 14

Obsah štátnych plánov a druhy ich výstupov

(1)

Obsahom štátnych plánov sú súhrnné národohospodárske údaje o vývoji výkonnosti a

štruktúre národného hospodárstva a jeho odvetí a o dynamike a štruktúre tvorby a použití

národného dôchodku. Ďalej obsahujú najmä vrcholné národohospodárske bilancie na zabezpečenie

rovnováhy na vnútornom trhu, v oblasi investicií, pracovných síl a vo vonkajších ekonomických

vzťahoch, mieru rozdelenia zdrojov medzi federáciou a republikami, predpokladaný vývoj

devízovej pozície štátu, podiely centrálne finacovanej spoločenskej spotreby a investícií,

ciele a úlohy v tvorbe a ochrane životného prostredia, ako aj štátne programy rozvoja

a útlumu odvetví alebo odborov. Na zabezpečenie cieľov a programov obsiahnutých v

štátnych plánoch ako súčasť týchto plánov určí sústava kritérií, nástrojov a úloh

a informácií zabezpečujúca zásadný súlad záujmov spoločnosti so záujmami socialistických

organizácií.

(2)

Výstupy štátnych plánov a ich zmeny sú vo vzťahu k ústredným orgánom štátnej správy

a národným výborom záväzné a zahŕňajú najmä vývoj a úroveň kritérií efektívnosti a

rovnovážnosti, predpokladané zmeny cien, daní, odvodov a dotácií, vybrané makroekonomické

proporcie, štátne programy rozvoja a útlumu odvetví alebo odborov, sociálne a ekologické

programy a programy rozvoja oblastí.

(3)

Výstupy štátnych plánov a ich zmeny sú vo vzťahu k socialistickým organizáciám záväzné

alebo informatívne.

(4)

Záväzné výstupy štátnych plánov vo vzťahu k socialistickým organizáciám sú normatívy,

dotácie, limity a menovité úlohy. Ďalšie druhy záväzných výstupov štátnych plánov

môže ustanoviť iba zákon.

(5)

Informatívne výstupy štátnych plánov oznamujú socialistickým organizáciám a národným

výborom, ktoré vypracúvajú oblastné plány, údaje dôležité pre ich činnosť a rozvoj.

Predstavujú najmä vybrané údaje o predpokladanom vývoji efektívnosti, cien, finančných

nástrojov, úverových a depozitných podmienok, makroekonomických proporcií národného

hospodárstva, základných tendencií a faktorov jeho rastu a informácie o zapojení do

medzinárodnej deľby práce, najmä socialistickej ekonomickej integrácie. Informatívne

výstupy sa socialistickým organizáciám a národným výborom, ktoré vypracúvajú oblastné

plány, poskytujú spravidla na národohospodárskej úrovni alebo členené podľa odvetví.

(6)

Zákon o poľnohospodárskom družstevníctve

1

)

ustanovuje záväznosť výstupov štátnych plánov voči jednotných roľníckym družstvám

a spoločným podnikom podľa neho zariadeným. Bytovým, spotrebným, výrobným a iným družstvám

2

)

možno v štátnom pláne určiť iba limity a devízové normatívy. Záväzné výstupy štátnych

plánov pre spoločenské organizácie určia ich ústredné výbory po dohode so Štátnou

plánovacou komisiou alebo s príslušným ústredným plánovacím plánom republiky. Podnikom

so zahraničnou majetkovou účasťou sa povinnosti v štátnom pláne neurčujú.

§ 15

Normatív

(1)

Normatív podľa tohto zákona je buď záväzne ustanovená povinnosť, alebo maximálny

nárok, ktoré sú určené relatívnym (vzťahovým) spôsobom.

(2)

Normatívy v štátnom pláne sa určujú v zásade ako jednotné a všeobecne platné; diferencovane

ich možno určiť podľa objektívnych kritérií určených v smerniciach (

§ 8 ods. 3

).

(3)

Normatívy slúžia najmä na určenie prídelu finančným fondom, ktoré socialistická organizácia

povinne vytvára, na určenie ich zostatkov a ďalej tiež na určenie odvodu devízových

prostriedkov.

§ 16

Menovitá úloha

(1)

Menovitá úloha je záväzný výstup štátneho plánu, ktorý predstavuje uloženie vecnej

a časovo vymedzenej povinnosti socialistickej organizácii.

(2)

Menovitú úlohu možno socialistickej organizácii uložiť iba v rámci jej overených

kapacitných možností a v súlade so základným predmetom činnosti (podnikania) vymedzeným

v zakladacej (zriaďovacej) listine, stanovách, štatúte alebo v inom akte, ktorým bola

určitá hospodárska činnosť povolená.

(3)

Formou menovitej úlohy je záväzná štátna zákazka, ktorou sa zabezpečujú prioritné

úlohy predovšetkým v oblasti obrany a bezpečnosti, tvorba a obmeny federálnych hmotných

rezerv, tvorby a ochrany životného prostredia, vedecko-technického rozvoja a vybrané

záväzky z medzinárodných zmlúv. Táto štátna zákazka musí mať určený predmet a čas

plnenia, dodávateľa, cenu (cenový limit) a spôsob financovania. Odberateľom štátnej

zákazky je ústredný orgán štátnej správy alebo ním poverená organizácia, ktorá koná

v jeho mene a na jeho účet. Na tieto účely, pokiaľ ide o tvorbu a ochranu životného

prostredia, sa rozumie ústredným orgánom štátnej správy aj národný výbor najvyššieho

stupňa.

(4)

Vo vzťahu k štátnym plánom republík sa menovité úlohy určia súhrnnou formou.

(5)

Nesplenné menovité úlohy štátneho plánu prechádzajú do ďalších rokov, pokiaľ príslušná

vláda, alebo na základe jej splnomocnenia Štátna plánovacia komisia, alebo príslušný

ústredný plánovací orgán republiky nerozhodne v rámci usmerňovania vývoja ekonomiky

inak.

§ 17

Limit

(1)

Limit je záväzný výstup štátneho plánu v hmotných alebo peňažných jednotkách, ktorý

vyjadruje hornú hranicu príslušných zdrojov zabezpečovaných socialistickým organizáciám

štátnym plánom. Limit spotreby alebo odberu vyjadruje aj dolnú hranicu povinností

dodávateľa, pokiaľ odberateľ na dodávke trvá.

(2)

Vo vzťahu k štátnym plánom republík sa limity určia súhrnnou formou.

§ 18

Ustanovenie záväzných výstupov štátneho plánu

Záväzné výstupy štátneho plánu ustanoví socialistickým organizáciám vláda Československej

socialistickej republiky alebo vlády republík. Formou záväzných výstupov štátneho

plánu je aj ich nevyhnutná konkretizácia vykonaná ústredným orgánom alebo národným

výborom na základe splnomocnenia daného príslušnou vládou pri schválení alebo zmene

štátneho plánu a v súlade s týmto splnomocnením.

§ 19

Dôsledky uloženia menovitej úlohy alebo určenia limitu

(1)

Ústredný orgán alebo národný výbor, ktorý v súlade so základným predmetom činnosti

socialistickej organizácie a prioritami štátneho plánu navrhuje alebo konkretizuje

pre socialistickú organizáciu menovitú úlohu alebo limit, je povinný overiť si dôsledky

svojho rozhodnutia na výsledky hospodárenia socialistickej organizácie. Pokiaľ by

malo dôjsť k negatívnym dôsledkam pre socialistickú organizáciu, je povinný prijať,

a ak to presahuje jeho pôsobnosť, navrhnúť nevyhnutné opatrenia.

(2)

Ak v dôsledku uloženia a plnenie menovitej úlohy štátneho plánu, jeho zmeny alebo

zrušenia vznikne socialistickej organizácii majetková ujma, je socialistická organizácia

oprávnená požadovať vyrovnanie vzniknutej majetkovej ujmy na príslušnom ústrednom

orgáne alebo národnom výbore (odsek 1). Pre postup uplatenia nároku na náhradu majetkovej

ujmy platí obdobne úprava

Hospodárskeho zákonníka

.

(3)

Nárok na náhradu majetkovej ujmy však nevznikne, ak bol socialistickej organizácii

určený limit alebo uložená menovitá úloha v prioritnom smere dodávok určenom štátnym

plánom na zabezpečenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, najdôležitejších potrieb vnútorného

trhu a rozhodujúcich proporcií v dodávateľsko-odberateľslých vzťahoch. Ďalej nevznikne,

ak je majetková ujma krytá z iných zdrojov, ak k ujme došlo v dôsledku zákazu vývozu

alebo dovozu, alebo v dôslekdu tvorby a zmien cien.

§ 20

Riadenie plánovacieho procesu

(1)

Plánovací proces riadi vláda Československej socialistickej republiky a v súlade

s jej opatreniami vlády republík tak, by päťročné štátne plány mohli Federálne zhromaždenie

a národné rady vyhlásiť pred začiatkom príslušného päťročného plánovacieho obdobia.

(2)

Žiadny účastník plánovacieho procesu nemôže prenášať svoju pôsobnosť a zodpovednosť

na iný orgán alebo organizáciu alebo zasahovať do pôsobnosti iného orgánu alebo organizácie,

pokiaľ to neumožňuje zákon alebo pokiaľ tak pre konkrétnu etapu plánovacích prác neustanoví

vláda Československej socialistickej republiky, prípadne vlády republík.

§ 21

Štátna plánovacia komisia a ústredné plánovacie orgány republík

(1)

Štátna plánovacia komisia ako zvodný orgán pre plánovanie organizuje a koordinuje

plánovací proces. Predkladá vláde Československej socialistickej republiky návrhy

štátnych plánov Československej socialistickej republiky a zodpovedá za celkový súlad

všetkých ich častí. Za tým účelom podľa pokynov vlády Československej socialistickej

republiky spoločne s ústrednými plánovacími orgánmi republík organizuje vypracovanie

štátnych plánov a k tomu koordinuje činnosť funkčne špecializovaných ústredných orgánov

štátnej správy (ďalej len „prierezové ústredné orgány“), ústredných orgánov štátnej

správy pre riadenie národohospodárskych odvetví alebo komplexov (ďalej len „odvetvové

ústredné orgány“) a národných výborov.

(2)

Štátna plánovacia komisia spoločne so Štátnou komisiou pre vedeckotechnický a investičný

rozvoj a s ústrednými plánovacími orgánmi republík za účasti ostatných príslušných

prierezových a odvetvových ústredných orgánov a s využitím ich návrhov zabezpečuje

vypracovanie návrhu programu rozhodujúcich štrukturálnych zmien národného hospodárstva

a z neho vychádzajúcich štátnych programov rozvoja a útlmu odvetví alebo odborov.

(3)

Štátna plánovacia komisa spoločne s ústrednými plánovacími orgánmi republík, Federálnym

ministerstvom zahraničného obchodu, Štátnou komisiou pre vedeckotechnický a investičný

rozvoj a s ďalšími príslušnými prierezovými a odvetvovými ústrednými orgánmi a socialistickými

organizáciami zabezpečuje koordináciu štátnych plánov Československej socialistickej

republiky, predovšetkým s plánmi členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.

(4)

Štátna plánovacia komisa spoločne s ústrednými plánovacími orgánmi republík a s využitím

ich návrhov a za účasti ostatných príslušných prierezových a odvetvových ústredných

orgánov zabezpečuje vytváranie

a)

komplexných rezerv v štátnom pláne včítane pravidiel pre ich tvorbu, evidenciu a

využívanie,

b)

systému plánovania a realizácie využitia produkcie pri menovitých úlohách a limitoch.

(5)

Štátna plánovacia komisia spoločne s ústrednými plánovacími orgánmi republík, Federálnym

ministerstvom financií, Federálnym cenovým úradom, Štátnou bankou československou

a Federálnym štatistickým úradom vypracúva pre vládu Československej socialistickej

republiky analýzy o stave a vývoji národného hospodárstva a o plnení zámerov štátnych

plánov.

(6)

Za hospodárstvo v pôsobnosti vlád republík organizujú a koordinujú plánovací proces

ústredné plánovacie orgány republík po dohode so Štátnou plánovacou komisiou.

(7)

Ústredné plánovacie orgány republík vypracúvajú návrhy štátnych plánov republík a

zodpovedajú za celkový súlad všetkých ich častí. Tieto orgány v rámci svojej pôsobnosti

plnia obdobné úlohy ako Štátna plánovacia komisia podľa odsekov 1, 2, 4 a 5. Okrem

toho sa zúčastňujú na formovaní štátnej vednej a vedecko-technickej politiky, navrhujú

použitie finančných a devízových prostriedkov v päťročnom štátnom pláne pre oblasť

vedecko-technického rozvoja za hospodárstvo v pôsobnosti vlád republík a zodpovedajú

z hľadiska plánovacieho procesu za zabezpečenie hospodárskeho a sociálneho rozvoja

územných celkov a obcí včítane tvorby a ochrany životného prostredia.

§ 22

Prierezové ústredné orgány

(1)

Prierezové ústredné orgány zodpovedajú za tvorbu a uskutočňovanie štátnej hospodárskej

a sociálnej politiky vo svojej pôsobnosti. Vypracúvajú návrhy príslušných častí dlhodobých

výhľadov, smerníc a päťročných štátnych plánov a podklady pre usmerňovanie vývoje

ekonomiky; poskytujú ich Štátnej plánovacej komisii alebo ústredným plánovacím orgánom

republík a aktívne sa zúčastňujú na tvorbe štátnych plánov. Ďalej im poskytujú nevyhnutné

analýzy, posudky a ďalšie podklady a návrhy na úroveň kritérií efektívnosti a rovnovážnosti

vo svojej pôsobnosti potrebné pre spracovanie štátnych plánov, prípravu sociálno-ekonomickej

stratégie a hospodárskej a sociálnej politiky. Z hľadiska tohto zákona sa za prierezový

ústredný orgán považuje aj Štátna banka československá.

(2)

Prierezové ústredné orgány môžu konkretizovať záväzné výstupy štátnych plánov, pokiaľ

je nevyhnutné ich diferencovane určiť socialistickým organizáciám, iba v rozsahu splnomocnenia

ustanoveného vládou Československej socialistickej republiky alebo vládami republík

pri schválení alebo zmene štátneho plánu.

§ 23

Odvetvové ústredné orgány

(1)

Odvetvové ústredné orgány zodpovedajú za tvorbu a uskutočňovanie štátnej hospodárskej

a sociálnej politiky v odvetviach a odboroch patriacich do ich pôsobnosti. Pritom

rešpektujú demokratické princípy účasti pracujúcich na príprave, realizácii a kontrole

plnenia plánov.

(2)

Odvetvové ústredné orgány vypracúvajú koncepcie rozvoja komplexov, odvetví a odborov,

potrebné podklady, prípadne návrhy príslušných častí dlhodobých výhľadov, smerníc,

päťročných štátnych plánov a podklady pre usmerňovanie vývoja ekonomiky a poskytujú

ich Štátnej plánovacej komisi alebo ústredným plánovacím orgánom republík a prierezovým

ústredným orgánom.

(3)

Odvetvové ústredné orgány môžu konkretizovať záväzné výstupy štátnych plánov, pokiaľ

je nevyhnutné ich diferencovane určiť socialistickým organizáciám, iba v rozsahu splnomocnenia

ustanoveného vládou Československej socialistickej republiky alebo vládami republík

pri schválení alebo zmene štátneho plánu. Ďalej môžu vytvárať rezortné fondy v prípadoch

ustanovených zákonom, vládou Československej socialistickej republiky alebo vládami

republík. Odvetvové ústredné orgány však nemôžu rozširovať rozsah záväzných výstupov

štátneho plánu a meniť ich adresátov, meniť všeobecné alebo odvetvovo určené normatívy

ani znovurozdeľovať zdroje medzi socialistickými organizáciami.

§ 24

Socialistické organizácie

(1)

Podnikové a vnútropodnikové plánovanie socialistických organizácií je v ich plnej

pôsobnosti s výnimkou rozpočtových a príspevkových organizácií, kde postup ustanovuje

osobitný predpis.

(2)

Socialistické organizácie sú povinné poskytovať príslušným orgánom informácie a údaje

potrebné pre vypracovanie štátnych plánov a oblastných plánov, pre kontrolu ich plnenia

podklady pre usmerňovanie vývoja ekonomiky. Pritom sú povinné zabezpečiť správnosť

a objektívnosť všetkých informácií potrebných pre tvorbu a kontrolu plnenia štátnych

plánov a oblastných plánov.

(3)

Socialistické organizácie sú povinné prerokúvať s príslušnými národnými výbormi dlhodobé

koncepcie svojho rozvoja a rešpektovať pri ich tvorbe oblastné plány.

§ 25

Národné výbory

(1)

Príslušné národné výbory vypracúvajú oblastné plány ako základný nástroj riadenia

komplexného hospodárskeho a sociálneho rozvoja územných celkov a obcí včítane tvorby

a ochrany životného prostredia.

(2)

Národné výbory vykonávajú v plánovacom procese vo vzťahu k socialistickým organizáciám

vo svojej pôsobnosti obdobné funkcie ako odvetvový ústredný orgán (

§ 23

).

(3)

Funkcie národných výborov vo vzťahu k rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ktoré

sú v ich pôsobnosti, ustanoví osobitný predpis.

§ 26

Usmerňovanie vývoja ekonomiky

(1)

Úlohou usmerňovania vývoja ekonomiky je zabezpečovať súlad vývoja národného hospodárstva

s cieľmi, zámermi, proporciami a úlohami päťročných štátnych plánov a oblastných plánov,

najmä s ohľadom na meniace sa podmienky našej i svetovej ekonomiky, ovplyvňovať kvalitu

tvorby plánu socialistických organizácií a ich realizáciu a zabezpečovať plynulý prechod

do ďalšieho päťročného obdobia.

(2)

Usmerňovanie vývoja ekonomiky vykonávajú príslušné ústredné orgány štátnej správy

podľa pravidiel obsiahnutých v štátnom pláne, na základe analýzy vývoja národného

hospodárstva ako celku a jeho jednotlivých častí koordinovaným a pružným uplatňovaním

určených nástrojov riadenia, ktorými disponujú, včítane nevyhnutných zmien záväzných

výstupov štátneho plánu.

(3)

Nástrojom usmerňovania vývoja ekonomiky je takisto využívanie centrálnych hmotných,

pracovných, finančných a devízových rezerv. S týmito rezervami disponuje vláda Československej

socialistickej republiky alebo vlády republík, prípadne orgány na to splnomocnené

zákonom, alebo príslušnou vládou.

(4)

Usmerňovanie vývoja ekonomiky nesmie narušovať jednotnosť princípov riadenia ekonomiky,

viesť k nivelizácii hospodárskych výsledkov socialistických organizácií a k neoprávnenému

zasahovaniu do ich pôsobnosti; nemožno ich uplatňovať so spätnou účinnosťou.

(5)

Nástroje usmerňovania vývoja ekonomiky, o ktorých rozhoduje vláda Československej

socialistickej republiky alebo vlády republík, sa uplatňujú na základe návrhov vecne

alebo odvetvovo príslušných ústredných orgánov štátnej správy za koordinácie Štátnej

plánovacej komisie alebo ústredných plánovacích orgánov republík.

(6)

Závažné odchýlky od cieľov, zámerov a výstupov päťročného štátneho plánu sa riešia

usmerňovaním vývoja ekonomiky, včítane nevyhnutných úprav výstupov príslušného roka

päťročného štátneho plánu vo vzájomných väzbách na štátne rozpočty a ročný menový

plán. Vo vývoji cien sú zámery päťročného štátneho plánu konkretizované ročným plánom

vývoja cien.

(7)

Nevyhnutné úpravy výstupov príslušného roka päťročného štátneho plánu schvaľuje vláda

Československej socialistickej republiky na návrh Štátnej plánovacej komisie a vlády

republík na návrh príslušného ústredného plánovacieho orgánu republiky. Ak rozsah

týchto úprav vyžaduje zmenu päťročného štátneho plánu v údajoch a proporciách schválených

Federálnym zhromaždením, prípadne príslušnou národnou radou, predkladá vláda Československej

socialistickej republiky, prípadne vlády republík návrh na jeho zmenu Federálnemu

zhromaždeniu, prípadne príslušnej národnej rade.

(8)

Socialistické organizácie sú viazané zmenami záväzných výstupov štátnych plánov vyplývajúcimi

z usmerňovania vývoja ekonomiky a sú povinné upraviť svoje plány; tieto úpravy oznámia

orgánom, ktorým poskytli vybrané údaje svojho plánu (

§ 24 ods. 2

).

§ 27

Zmeny plánov socialistických organizácií

(1)

Pokiaľ socialistická organizácia mení svoj päťročný alebo ročný plán, musí zabezpečiť

záväzné výstupy štátneho plánu, uzavreté zmluvné záväzky a ďalšie povinnosti podľa

všeobecne záväzných právnych predpisov. Zmeny vybraných údajov týchto plánov oznámi

orgánom, ktorým tieto údaje poskytla (

§ 24 ods. 2

).

(2)

Zmeny plánov nemožno vykonávať so spätnou účinnosťou.

§ 28

Kontrola a hodnotenie

(1)

Socialistická organizácia je povinná sústavne kontrolovať dodržiavanie a plnenie

záväzných výstupov štátneho plánu a hodnotiť výsledky svojho hospodárenia.

(2)

Ústredné orgány a národné výbory v rámci svojej pôsobnosti kontrolujú dodržiavanie

a plnenie záväzných výstupov štátneho plánu socialistickými organizáciami a dodržiavanie

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré upravujú národohospodárske plánovanie,

systematicky analyzujú vývoj hospodárenia týchto organizácií a uspokojovanie potrieb

spoločnosti. Podľa charakteru zistených nedostatkov buď uskutočňujú opatrenia vo svojej

pôsobnosti a informujú o nich príslušné ústredné orgány, alebo im poskytujú potrebné

podklady a rozbory, a to vždy s návrhmi opatrení, pokiaľ ich samy nemôžu realizovať.

(3)

Vláda Československej socialistickej republiky a vlády republík prerokúvajú správy

o súhrnnom vývoji národného hospodárstva a o plnení cieľov a zámerov štátnych plánov

a ustanovujú opatrenia na zabezpečenie ich realizácie formou usmerňovania vývoja ekonomiky.

§ 29

Poverenie niektorých orgánov a pracovníkov

(1)

Ústredná rada družstiev a zväzy družstiev plnia podľa tohto zákona funkciu odvetvového

ústredného orgánu vo vzťahu k nimi zakladaným družstevným podnikom. Zväzy družstiev

plnia ako účastníci plánovacieho procesu voči družstvám a ústredným plánovacím orgánom

republík úlohy v oblasti prípravy podkladov pre vypracovanie štátnych plánov. Konkretizáciu

záväzných výstupov štátneho plánu voči družstvám

3

)

a kontrolu ich dodržania môžu vykonávať iba pri limitoch a devízových normatívoch.

(2)

Ústredné orgány spoločenských organizácií plnia funkciu odvetvového ústredného orgánu

v plánovacom procese. Výnimky z uplatnenia tohto zákona v spoločenských organizáciách

ustanovia ústredné výbory Národného frontu po dohode so Štátnou plánovacou komisiou

alebo príslušným ústredným plánovacím orgánom republiky.

(3)

Poverení pracovníci ústredných orgánov štátnej správy a národných výborov majú pri

plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona prístup do všetkých objektov socialistických

organizácií. Pracovníci týchto organizácií sú povinní poskytovať im požadované písomnosti

a pravdivé a úplné údaje a informácie potrebné pre tvorbu a kontrolu plnenia štátnych

plánov a usmerňovanie vývoja ekonomiky včítane písomností, údajov a informácií, ktorých

predmetom sú utajované skutočnosti, pokiaľ sa príslušný pracovník preukáže osobitným

poverením.

§ 30

Sankčné ustanovenie

(1)

Za závažné alebo opätovné konanie proti záujmom spoločnosti, za ktoré sa môže uložiť

hospodárska pokuta podľa

Hospodárskeho zákonníka

, sa považuje tiež

a)

nezapracovanie záväzného výstupu štátneho plánu do plánu socialistickej organizácie,

b)

nesplnenie alebo nedodržanie záväzného výstupu štátneho plánu,

c)

neposkytnutie a oneskorené poskytnutie údajov ustanovených všeobecne záväzným právnym

predpisom príslušným orgánom,

d)

uvádzanie nepravdivých údajov v ustanovených plánovacích podkladoch, plánoch socialistických

organizácií a kontrolných správach,

e)

vykonanie zmeny plánu so spätnou účinnosťou.

(2)

Návrh na uloženie hospodárskej pokuty za konania uvedené v odseku 1 sú oprávnené

podať príslušné ústredné orgány štátnej správy a národné výbory.

§ 31

Splnomocňovacie ustanovenie

(1)

Vláda Československej socialistickej republiky upraví nariadením spôsob a postup

povinného prerokúvania dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese včítane

spôsobu odstraňovania rozporov.

(2)

Vlády republík upravia nariadením podrobnejšie oblastné plánovanie.

(3)

Vláda Československej socialistickej republiky a vlády republík môžu ustanoviť

a)

pre niektoré druhy záväzných výstupov štátnych plánov osobitný postup pre ich tvorbu

a konkretizáciu,

b)

výnimky zo všeobecne záväzných právnych predpisov pre realizáciu experimentov na

overenie nových foriem plánovania, organizácie a riadenia národného hospodárstva.

(4)

Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví obsah osobitnej časti štátnych

plánov

a)

v oblasti obrany,

b)

po dohode s vládami republík v oblasti bezpečnosti.

(5)

Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví výnimky z tohto zákona potrebné

z hľadiska záujmov obrany a po dohode s vládami republík výnimky potrebné z hľadiska

záujmov bezpečnosti Československej socialistickej republiky.

(6)

Štátna plánovacia komisia a ústredné plánovacie orgány republík ustanovia po prerokovaní

s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy záväzný postup, včítane vydávania

všeobecne záväzných právnych predpisov pre

a)

prípravu a zabezpečovanie osobitných častí štátnych plánov,

b)

plánovanie špeciálneho vedecko-technického rozvoja, medzinárodnej hospodárskej a

vedecko-technickej spolupráce v oblasti špeciálnej techniky a pre plánovanie v rámci

sústavy plánov hospodárskych mobilizačných príprav,

c)

štatistiku, ktorá sa týka osobitnej časti plánov.

(7)

Štátna plánovacia komisa spolu s ústrednými plánovacími orgánmi republík a po dohode

s Federálnym ministerstvom financií, Štátnou komisiou pre vedeckotechnický a investičný

rozvoj, Federálnym cenovým úradom, Štátnou bankou československou, Federálnym štatistickým

úradom vydáva všeobecne záväzné právne predpisy na zabezpečenie potrebných podkladov

pre tvorbu a kontrolu plnenia štátnych plánov a usmerňovanie vývoja ekonomiky.

(8)

Ústredné plánovacie orgány republík upravia všeobecne záväzným právnym predpisom

konkretizáciu limitov a devízových normatívov družstvám, ktoré nie sú členmi zväzu

družstiev.

4

)

§ 32

Prechodné ustanovenie

(1)

Kontrola plnenia a hodnotenie ôsmeho päťročného štátneho plánu a príslušných ročných

plánov sa spravujú doterajšími predpismi, pokiaľ vláda Československej socialistickej

republiky neustanoví inak.

(2)

Obsah štátnych plánov, jednotné pravidlá usmerňovania vývoja ekonomiky a postup pre

tvorbu, kontrolu a hodnotenie plnenia štátneho plánu ustanovia pre rok 1990 vláda

Československej socialistickej republiky a vlády republík.

§ 33

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa

1.

zákon č.

145/1970 Zb.

o národohospodárskom plánovaní,

2.

vyhláška Štátnej plánovacej komisie a Štátnej arbitráže Československej socialistickej

republiky č.

49/1981 Zb.

o hospodárení s nevyužitými zásobami.

§ 34

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1989.