VYHLÁŠKA 67/1987 Z. z. o zaistení jadrovej bezpečnosti pri zaobchádzaní s rádioaktívnymi odpadmi

§ 1

Predmet a účel vyhlášky

Vyhláška ustanovuje základné technické a organizačné požiadavky na zabránenie úniku

rádioaktívnych látok do ovzdušia, vôd alebo pôdy (ďalej len „životné prostredie“)

pri zaobchádzaní s rádioaktívnymi odpadmi vznikajúcimi v jadrových zariadeniach.

§ 2

Rozsah platnosti

(1)

Vyhláška upravuje záväzný postup pre orgány, organizácie a ich pracovníkov, ktorí

navrhujú a projektujú (ďalej len „navrhujú“), vyrábajú a uskutočňujú výstavbu (ďalej

len „stavajú“), uvádzajú do prevádzky, prevádzkujú, opravujú alebo rekonštruujú (ďalej

len „prevádzkujú“), umiestňujú alebo vyraďujú z prevádzky jadrové zariadenia alebo

ich časti pri zaobchádzaní s rádioaktívnymi odpadmi vznikajúcimi v jadrových zariadeniach.

(2)

Vyhláška sa nevzťahuje na zaobchádzanie s rádioaktívnymi odpadmi vznikajúcimi z iných

činností, ktoré je upravené osobitnými predpismi.

1

)

§ 3

Základné pojmy

(1)

Odpady sú podľa tejto vyhlášky nevyužiteľné odpadové látky a nepoužiteľné predmety,

ktoré môžu obsahovať rádionuklidy a ktoré možno za podmienok ustanovených osobitnými

predpismi

1

)

uviesť do životného prostredia.

(2)

Rádioaktívne odpady sú nevyužiteľné odpadové látky a nepoužiteľné predmety, ktoré

nemožno pre zvýšený obsah rádionuklidov alebo neodstrániteľnú povrchovú kontamináciu

zviesť do životného prostredia. Vyhorené jadrové palivo sa na účely tejto vyhlášky

za rádioaktívne odpady nepovažuje.

(3)

Zaobchádzaním s rádioaktívnymi odpadmi sa rozumie súhrn činností súvisiacich s bezpečným

odstraňovaním rádioaktívnych odpadov z jadrového zariadenia od ich vzniku až po končené

uloženie.

(4)

Uvádzaním odpadov do životného prostredia sa rozumie ich vypúšťanie, odvoz alebo

iný spôsob, ktorým sa odpady organizovane odstraňujú a ukladajú alebo rozptyľujú do

životného prostredia.

(5)

Vypúšťaním sa rozumie uvádzanie plynných a kvapalných odpadov do životného prostredia.

(6)

Spracovaním rádioaktívnych odpadov sa rozumie oddelenie rádioaktívnych odpadov z

ich zmesi s inými látkami (odpadmi, využiteľnými látkami a pod.).

(7)

Úpravou rádioaktívnych odpadov sa rozumie zmena ich fyzikálnych alebo chemických

vlastností alebo ich balenie, ktoré podmieňujú ďalšie nakladanie s nimi (skladovanie,

dopravu a konečné uloženie).

(8)

Skladovanie rádioaktívnych odpadov je krátkodobé uloženie rádioaktívnych odpadov

medzi jednotlivými činnosťami pri zaobchádzaní s nimi.

(9)

Konečným uložením rádioaktívnych odpadov sa rozumie uloženie, ktorého cieľom je oddelenie

rádioaktívnych odpadov od životného prostredia.

(10)

Systémom sa rozumie súbor postupov a zariadení používaných pri danej činnosti.

(11)

Uvážením hospodárskych a spoločenských hľadísk sa rozumie postup, ktorým sa zisťuje

účelnosť vynaloženia prostriedkov na zaistenie vyššej jadrovej bezpečnosti, než zodpovedá

príslušným predpisom.

§ 4

Požiadavky na jadrové zariadenia

(1)

Jadrové zariadenie musí byť navrhnuté, postavené, prevádzkované a vyradené z prevádzky

tak, aby množstvo vznikajúcich rádioaktívnych odpadov bolo tak nízke, ako možno dosiahnuť

pri uvážení hospodárskych a spoločenských hľadísk.

(2)

Návrh jadrového zariadenia musí obsahovať rozbor zloženia a množstva rádioaktívnych

odpadov vznikajúcich za prevádzky

2

)

a za havarijných podmienok,

3

)

spôsob ich zberu, triedenia, spracovania, úpravy, skladovania a dopravy na konečné

uloženie a spôsob uvádzania odpadov do životného prostredia.

(3)

Súčasťou jadrového zariadenia včítane zariadenia vlastného systému zaobchádzania

s rádioaktívnymi odpadmi sa dekontaminujú, ak je to nevyhnutné z hľadiska požiadaviek

jadrovej bezpečnosti a radiačnej ochrany. Dekontaminačné prostriedky a postupy sa

musia voliť tak, aby účinnosť dekontaminácie bola čo najväčšia, ich pôsobenie na dekontaminované

zariadenia čo najpriaznivejšie a množstvo a zloženie následne vznikajúcich rádioaktívnych

odpadov čo najmenšie.

(4)

Pri navrhovaní, výstavbe a prevádzke jadrových zariadení sa musia zvažovať hľadiská

jadrovej bezpečnosti a radiačnej ochrany pri zaobchádzaní s rádioaktívnymi odpadmi

pochádzajúcimi z veľkých opráv, obnov alebo vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky.

§ 5

Požiadavky na systém zaobchádzania s rádioaktívnymi odpadmi

(1)

Systém zaobchádzania s rádioaktívnymi odpadmi musí byť navrhnutý a postavený tak,

aby

a)

spoľahlivo zhromaždil a uskladnil rádioaktívne odpady z prevádzky jadrového zariadenia

i rádioaktívne odpady vzniknuté za havarijných podmienok,

b)

bol dobre prístupný na údržbu a opravy a jeho dekontaminácia bola ľahká,

c)

sa čo najviac zamedzilo jeho zanášanie a prípadné nánosy alebo usadeniny boli ľahko

odstrániteľné,

d)

zabránil únikom rádioaktívnych odpadov; prípadné úniky sa musia zbierať a vracať

do systému alebo inak zneškodňovať.

(2)

Na zabezpečenie plynulej prevádzky systému zaobchádzania s rádioaktívnymi odpadmi

musia mať jeho jednotlivé časti podľa výsledku bezpečnostných rozborov rezervu alebo

musia byť zabezpečené náhradnými dielcami. V súlade s tým musí byť v návrhu systému

určené minimum rezerv technologických zariadení a náhradných dielcov, ktoré musí mať

prevádzkovateľ k dispozícii.

(3)

Ak rádioaktívne odpady obsahujú výbušné alebo horľavé látky, musí byť príslušný systém

ich spracovania navrhnutý, postavený a prevádzkovaný tak, aby možnosť výbuchu alebo

požiaru bola vylúčená; ak ju nemožno vylúčiť, musí byť systém proti možným účinkom

výbuchu alebo požiaru odolný. Veličiny majúce rozhodujúci vplyv na výbušnosť alebo

vzplanutie týchto rádioaktívnych odpadov sa musia kontrolovať.

(4)

Technologické postupy používané pri zaobchádzaní s rádioaktívnymi odpadmi sa musia

podľa dostupných poznatkov vedy zdokonaľovať, aby sa úroveň zaistenia jadrovej bezpečnosti

systému zaobchádzania s rádioaktívnymi odpadmi zvyšovala pri uvážení hospodárskych

a spoločenských hľadísk.

(5)

Pri prevádzke systémov zaobchádzania s rádioaktívnymi odpadmi sa musia priebežne

alebo aspoň pravidelne merať veličiny, ktoré preukazujú správnu funkciu týchto systémov.

Veličiny limitujúce uvádzanie odpadov do životného prostredia podľa § 8 tejto vyhlášky

sa musia merať nepretržite a výsledky merania musia byť zaznamenávané. Metódy merania

týchto limitovaných veličín upravujú technické normy.

§ 6

Zber, triedenie a skladovanie rádioaktívnych odpadov

(1)

Rádioaktívne odpady alebo ich zmesi s inými látkami sa musia v mieste ich vzniku

zbierať, a pokiaľ je to technicky možné a zdôvodniteľné, triediť a bezpečne dopravovať

na spracovanie, úpravu a pod. Pri zbere a skladovaní rádioaktívnych odpadov nesmie

dôjsť k ich styku so životným prostredím, najmä k ich prieniku do podzemných a povrchových

vôd.

(2)

Rádioaktívne odpady a ich zmesi s inými látkami sa musia triediť do tried tak, aby

ďalšie zaobchádzanie s nimi bolo pri dodržaní požiadaviek jadrovej bezpečnosti čo

najvýhodnejšie. Do úvahy sa musia vziať najmä ich fyzikálne a chemické vlastnosti,

spôsob ďalšieho spracovania a úpravy.

(3)

Triedy a spôsob triedenia rádioaktívnych odpadov sa musia ustanoviť samostatnými

prevádzkovými predpismi.

(4)

Rádioaktívne odpady sa nesmú pri zbere alebo doprave miešať, pokiaľ by vzniknutá

zmes mohla nadobudnúť nežiadúce vlastnosti (stuhnúť, vznietiť sa a pod.). Rádioaktívne

odpady a odpady sa môžu miešať len vtedy, ak nie je iná možnosť ich odstránenia z

jadrového zariadenia a ak sú splnené požiadavky ustanovené v

§ 8 tejto vyhlášky

.

(5)

Ak treba rádioaktívne odpady pred ich spracovaním alebo úpravou skladovať, musí byť

ich skladované množstvo čo najmenšie. Pre každú triedu skladovaných rádioaktívnych

odpadov určí prevádzkovateľ na základe technicko-hospodárskeho rozboru ich najvyššie

prípustné skladovateľné množstvá, ktoré podliehajú schváleniu Československej komisie

pre atómovú energiu (ďalej len „Komisia“).

(6)

Nádrže s kvapalnými rádioaktívnymi odpadmi musia byť zabezpečené proti preplneniu

a ich zaplnenie sa musí sústavne kontrolovať. Nádrže sa musia umiestniť v ochranných

záchytkách, ktoré pojmú s dostatočnou rezervou objem nádrže. Ochranné záchytky musia

byť tesné, opatrené signalizáciou úniku z nádrží a vybavené zariadením na ich odčerpanie.

Výpary z nádrží sa musia odvádzať a spracúvať ako rádioaktívne odpady.

(7)

Skladovacie a zhromažďovacie nádrže sa musia navrhnúť, postaviť a prevádzkovať tak,

aby sa ich obsah mohol vyčerpať a aby v každom systéme skladovacích alebo zhromažďovacích

nádrží bola vždy, ako havarijná rezerva, voľná kapacita s objemom zodpovedajúcim najväčšej

nádrži systému.

(8)

Pevné rádioaktívne odpady sa musia skladovať tak, aby nemohlo dôjsť k ich rozkladu

alebo rozptýleniu.

§ 7

Spracovanie rádioaktívnych odpadov

(1)

Rádioaktívne odpady sa musia spracovať tak, aby sa oddeliteľné a využiteľné látky

mohli v čo najväčšej možnej miere vrátiť do výrobného procesu a aby množstvo zvyšných

odpadov a rádioaktívnych odpadov bolo čo najmenšie a ich zloženie a ďalšie fyzikálne

a chemické vlastnosti také, aby nebránili uvedeniu odpadov do životného prostredia

alebo úprave rádioaktívnych odpadov pre ich konečné uloženie.

(2)

Rádioaktívne odpady a ich zmesi s inými látkami sa musia spracovať tak, aby objem

a aktivita, prípadne iné limitované veličiny následne vznikajúcich a do životného

prostredia uvádzaných odpadov splnili požiadavky podľa

§ 8 tejto vyhlášky

.

(3)

V návrhu spôsobu spracovania rádioaktívnych odpadov sa musí zvážiť vplyv vznikajúcich

látok na jadrovú bezpečnosť a spoľahlivosť technologických zariadení systému spracovania

rádioaktívnych odpadov aj technologicky súvisiacich systémov.

(4)

Ak sa pri spracovaní rádioaktívnych odpadov používajú iontové meniče, filtračné alebo

podobné deliace látky s obmedzenou životnosťou, musí sa pravidelne sledovať účinnosť

ich funkcie a určiť medzné podmienky, pri prekročení ktorých sa musia obnoviť, vymeniť

a pod. Tieto medzné podmienky sa musia zahrnúť do limitov a podmienok

4

)

jadrového zariadenia.

(5)

Ak sú rádioaktívne odpady spaľované, musí sa pre každú ich triedu určiť v prevádzkových

predpisoch optimálny režim spaľovania.

§ 8

Vypúšťanie

(1)

Plynné a kvapalné odpady možno vypustiť len za podmienok ustanovených podľa osobitných

predpisov.

1

)

Vypúšťanie rádioaktívnych odpadov je neprípustné.

(2)

Súčasťou limitov a podmienok

4

)

jadrového zariadenia musia byť ročné limity vypúšťaných odpadov a ďalej vyšetrovacie

a zásahové úrovne ustanovené ako násobok dlhodobo normálnych alebo projektovaných

hodnôt denne vypúšťaných odpadov. Pri prevýšení vyšetrovacej úrovne sa musia zistiť

a vyhodnotiť jeho príčiny; pri prevýšení zásahovej úrovne sa musia podniknúť nápravné

opatrenia primerané stupňu tohto prevýšenia.

§ 9

Úprava rádioaktívnych odpadov

(1)

Rádioaktívne odpady sa musia upraviť tak, aby vyhoveli limitom a podmienkam pre konečné

uloženie. Výber metód úpravy rádioaktívnych odpadov a jeho zdôvodnenie musí byť predmetom

bezpečnostných rozborov.

(2)

Ak sa tekuté rádioaktívne odpady spevňujú miešaním so stužovadlami, ktorými môžu

byť napr. cement, tuhé bitúmeny alebo sklená hmota, musí byť príslušný systém úpravy

navrhnutý a postavený tak, aby umožňoval jeho prehliadky, údržbu a opravy a ľahké

čistenie. V samostatných prevádzkových predpisoch musia byť ustanovené režimy úpravy

zahŕňajúce okrem iného pomer miešania alebo merné spotreby stužovadiel a podmienky

tuhnutia a musí byť ustanovený spôsob a lehoty čistenia zariadení. pre stužovadla

musia byť ustanovené a kontrolované preberacie podmienky zaručujúce ich požadovanú

akosť. Ak sa zmes plní do obalov, musí byť systém zabezpečovaný proti ich preplneniu.

(3)

Ak je súčasťou úpravy rádioaktívnych odpadov balenie, musia sa použiť technicky normalizované

obaly. Obaly musia byť zvolené tak, aby spoľahlivo vydržali namáhanie pri uskladňovaní,

vyskladňovaní, doprave a ukladaní na úložisku a aby zaobchádzanie s nimi bolo bezpečné.

Pritom sa musí vziať do úvahy tak možné pôsobenie rádioaktívnych odpadov vyvolané

prítomnosťou korozívnych látok, ich rozpínaním, vývinom plynov, uvoľňovaním tepla

a pod. na obaly zvnútra, ako aj pôsobenie vonkajších vplyvov.

§ 10

Skladovanie upravených rádioaktívnych odpadov

(1)

Ak upravené rádioaktívne odpady nemôžu byť ihneď odvezené do úložiska, musia byť

bezpečne skladované v jadrovom zariadení, v ktorom boli upravené.

(2)

Upravené rádioaktívne odpady musia byť skladované tak, aby nedošlo k zmenám vlastností,

ktoré by mohli znemožniť ich konečné uloženie. Musia byť skladované s ohľadom na organizáciu

prepravy a konečného uloženia a na požiadavky radiačnej ochrany.

(3)

Ak sa upravené rádioaktívne odpady skladujú v sudoch, musí sa určiť najvyšší možný

počet sudov skladovaných na sebe a spôsob prekladania a viazania skladovaného útvaru.

(4)

Skladovacie priestory musia zodpovedať technickým normám; ich stav a vybavenie sa

musí pravidelne kontrolovať.

§ 11

Doprava rádioaktívnych odpadov

(1)

Všetka doprava rádioaktívnych odpadov v jadrovom zariadení a všetky činnosti s ňou

spojené sa musia navrhnúť a vykonávať tak, aby sa zamedzilo úniku rádioaktívnych odpadov

zo systému zaobchádzania s nimi.

(2)

Tekuté rádioaktívne odpady sa môžu v jadrovom zariadení prepravovať v kontejneroch

len vtedy, ak je ich doprava potrubím technicky alebo hospodársky neúnosná.

(3)

Spôsob, organizácia a prostriedky dopravy rádioaktívnych odpadov v jadrovom zariadení

musia byť upravené samostatnými prevádzkovými predpismi.

(4)

Preprava rádioaktívnych odpadov mimo jadrových zariadení sa spravuje osobitnými predpismi.

5

)

Musí sa organizovať tak, aby riziká s ňou spojené boli tak nízke, ako možno dosiahnuť

pri uvážení hospodárskych a spoločenských hľadísk.

§ 12

Končené uloženie rádioaktívnych odpadov

(1)

Rádioaktívne odpady, ktoré vyhovujú limitom a podmienkam konečného uloženia, uloží

zodpovedná organizácia v úložisku. Požiadavky na zaistenie jadrovej bezpečnosti pri

konečnom uložení rádioaktívnych odpadov, ktoré limitom a podmienkam konečného uloženia

nemôžu vyhovieť, určí v jednotlivých prípadoch Komisia po prerokovaní s príslušnými

orgánmi.

(2)

Úložisko sa pokladá za jadrové zariadenie. Musí byť umiestnené, navrhnuté, postavené

a prevádzkované tak, aby uložené rádioaktívne odpady boli bezpečne oddelené od životného

prostredia na dobu, než ich aktivita klesne na požadovanú úroveň. Prípadné úniky rádioaktívnych

látok z úložiska do okolitého prostredia musia byť tak nízke, ako možno dosiahnuť

pri uvážení hospodárskych a spoločenských hľadísk.

(3)

Úložné priestory úložiska musia byť tak veľké, aby spoľahlivo pojali rádioaktívne

odpady z prevádzky jadrových zariadení. Pri umiestňovaní a navrhovaní úložiska sa

musí pamätať na možnosť konečného uloženia rádioaktívnych odpadov vznikajúcich za

mimoriadnych okolností alebo v období po ukončení prevádzky týchto jadrových zariadení.

(4)

Úložné priestory úložiska musia zaručovať tesnosť proti obojsmernému priesaku vôd

zodpovedajúcu geologickému podložiu. Zapĺňané úložné priestory úložiska musia byť

suché.

(5)

Pozemné úložisko musí byť chránené proti záplave a zatopeniu zrážkovými vodami aj

za abnormálnych zrážok. Ak je touto ochranou vonkajší odvodňovací systém, musí byť

navrhnutý a postavený tak, aby nedošlo k jeho zaneseniu alebo upchaniu. Pre prípadné

prieniky vôd do úložných priestorov musí byť zabezpečené ich odčerpanie a zaobchádzanie

s nimi v súlade s požiadavkami podľa

§ 6 až 8 tejto vyhlášky

.

(6)

Zaplnené úložné priestory úložiska musia byť uzavreté v súlade s požiadavkami odsekov

4 a 5.

(7)

Úložisko a jeho okolie musí byť monitorované po celú dobu prevádzky úložiska, to

znamená po dobu jeho zapĺňania. Systém monitorovania musí poskytovať dostatočný prehľad

o prípadnom vniknutí vody do úložných priestorov úložiska a o prípadnom úniku rádionuklidov

z úložiska do okolitého prostredia a súčasne nesmie znižovať tesnosť a narušovať celistvosť

úložiska. Systém monitorovania musí sledovať činnosť vonkajšieho odvodňovacieho systému.

(8)

Úložisko musí byť navrhnuté, postavené a prevádzkované tak, aby jeho kontrola a monitorovanie

boli možné aj v dobe po ukončení jeho prevádzky.

(9)

Jadrová bezpečnosť systému konečného uloženia rádioaktívnych odpadov musí byť preukázaná

v bezpečnostnej dokumentácii obsahujúcej jednak bezpečnostné rozbory možných následkov

navrhovaného spôsobu končeného uloženia a jednak limity a podmienky konečného uloženia

rádioaktívnych odpadov. Bezpečnostné rozbory musia preukázateľne a vierohodne v rozsahu

a podrobnostiach zodpovedajúcich stupňu a obsahu bezpečnostnej správy zhodnotiť riziká

vyplývajúce z prevádzky úložiska a riziká prichádzajúce do úvahy v období po skončení

prevádzky úložiska.

§ 13

Limity a podmienky končeného uloženia rádioaktívnych odpadov

(1)

Uložiť možno len rádioaktívne odpady, ktoré s ohľadom na daný systém konečného uloženia

spôsobia obyvateľstvu a životnému prostrediu v súčasnej dobe i v budúcnosti dávky

žiarenia tak nízke, ako možno dosiahnuť pri uvážení hospodárskych a spoločenských

hľadísk.

(2)

Limity a podmienky konečného uloženia rádioaktívnych odpadov musia vymedzovať charakteristické

vlastnosti ukladaných rádioaktívnych odpadov, najmä obsah rádionuklidov, štrukturálnu

stabilitu, lúhovateľnosť, tepelné a radiačné účinky, možnosť tvorenia plynov, mikrobálneho

rozkladu a vzniku kritického stavu, obsah korozívnych, výbušných a samozápalných látok,

horľavín, voľných kvapalín a komplexotvorných činidiel, antikoróznosť a povrchovú

kontamináciu obalov a dávkový príkon. Tieto limity a podmienky musia vychádzať z bezpečnostných

rozborov možných dopadov systému konečného uloženia rádioaktívnych odpadov na okolité

prostredie.

(3)

Limity a podmienky konečného uloženia rádioaktívnych odpadov obsiahnuté v predprevádzkovej

bezpečnostnej správe musia zahŕňať súpis podmieňujúcich veličín alebo kritérií, spôsoby

a lehoty alebo početnosť ich meraní a hodnotení, limity podmieňujúcich veličín a ich

zdôvodnenie alebo zdôvodnenie toho, prečo nie je charakteristická vlastnosť ukladaných

rádioaktívnych odpadov limitovaná. Spôsoby merania a hodnotenia podmieňujúcich veličín

upravujú technické normy.

(4)

Limity a podmienky konečného uloženia schvaľuje komisia.

4

)

§ 14

Organizačné požiadavky

Zaobchádzanie s rádioaktívnymi odpadmi včítane monitorovania, organizácie, výcviku

pracovníkov, prehliadok a údržby zariadení, vedenia záznamov a pod. musí byť organizované

tak, aby bola jednoznačne vymedzená zodpovednosť každého pracovníka.

§ 15

Evidencia a hodnotenie tvorby rádioaktívnych odpadov

(1)

Prevádzkovateľ jadrového zariadenia musí evidovať a pravidelne, najmenej však raz

za rok, vyhodnocovať množstvo a merné aktivity rádioaktívnych odpadov pri ich vzniku,

triedení, spracovaní, úprave, skladovaní, doprave a konečnom uložení včítane nákladov

s tým spojených.

(2)

Pred odvozom rádioaktívnych odpadov z jadrového zariadenia do úložiska musí prevádzkovateľ

jadrového zariadenia prevádzkovateľovi úložiska preukázať splnenie limitov a podmienok

konečného uloženia odvážaných rádioaktívnych odpadov.

(3)

Doklady o splnení limitov a podmienok konečného uloženia rádioaktívnych odpadov musia

prevádzkovatelia jadrových zariadení trvalo archivovať. Rovnakým spôsobom musí prevádzkovateľ

úložiska nakladať s evidenčnými záznamami o konečnom uložení rádioaktívnych odpadov

v úložisku.

§ 16

Bezpečnostná dokumentácia

(1)

Bezpečnostná dokumentácia systému zaobchádzania s rádioaktívnymi odpadmi predkladaná

Komisii musí obsahovať popri náležitostiach požadovaných osobitnými predpismi

6

)

a inými predpismi Komisie

7

)

a)

v prípade žiadosti o vydanie súhlasu tvoriaceho záväzný podklad pre stavebný úrad

na rozhodovanie v územnom konaní o umiestnení stavby doklad o splnení požiadaviek

podľa

§ 12 ods. 2 tejto vyhlášky

;

b)

v prípade žiadosti o vydanie súhlasu tvoriaceho záväzný podklad pre stavebný úrad

na rozhodovanie v stavebnom konaní o stavebnom povolení

1.

doklad o splnení požiadaviek na návrh systému,

2.

preukaz, že hodnoty charakterizujúce úroveň zaistenia jadrovej bezpečnosti a uvedené

v

§ 4 ods. 1

a

§ 12 ods. 2 tejto vyhlášky

sú také, ako ich možno dosiahnuť pri uvážení hospodárskych a spoločenských hľadísk,

3.

bezpečnostné rozbory požadované podľa

§ 9 ods. 1

a

§ 12 ods. 9 tejto vyhlášky

,

4.

predbežný návrh limitov a podmienok konečného uloženia rádioaktívnych odpadov;

c)

v prípade žiadosti o vydanie súhlasu tvoriaceho záväzný podklad pre stavebný úrad

na rozhodnutie o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku a o vydanie súhlasu

tvoriaceho záväzný podklad pre stavebný úrad na rozhodovanie v kolaudačnom konaní

o kolaudačnom rozhodnutí

1.

doklad o splnení požiadaviek na výstavbu systému,

2.

preukaz, že hodnoty uvedené v

§ 11 ods. 4

a

§ 13 ods. 1

sú také, ako ich možno dosiahnuť pri uvážení hospodárskych a spoločenských hľadísk,

3.

konečné znenie limitov a podmienok konečného uloženia rádioaktívnych odpadov,

4.

doplnenie alebo zmeny limitov a podmienok jadrového zariadenia podľa

§ 7 ods. 4

a

§ 8 ods. 2 tejto vyhlášky

,

5.

kompletné prevádzkové predpisy,

6.

doklady o pripravenosti zariadenia na skúšobnú prevádzku systému,

7.

doklady o pripravenosti pracovníkov,

8.

program skúšobnej prevádzky,

9.

doklady o úspešnom zakončení skúšobnej prevádzky,

10.

dokumentáciu podľa č. 1 až 8, pokiaľ bola na základe výsledkov skúšobnej prevádzky

upravená.

Doklady podľa č. 1 až 8 sa predkladajú k žiadosti o vydanie súhlasu tvoriaceho záväzný

podklad pre stavebný úrad na rozhodnutie o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku.

Doklady podľa č. 9 a 10 sa predkladajú k žiadosti o vydanie súhlasu tvoriaceho záväzný

podklad pre stavebný úrad na rozhodovanie v kolaudačnom konaní o kolaudačnom rozhodnutí.

(2)

Preukaz požadovaný podľa odseku 1 písm. b) č. 2 a odseku 1 písm. c) č. 2 musí byť

založený na rozbore nákladov potrebných na zvýšenie úrovne zaistenia jadrovej bezpečnosti

a prínosov z toho plynúcich.

§ 17

Prechodné ustanovenia

Jadrové zariadenia alebo ich časti umiestnené, navrhnuté, postavené, prevádzkované

alebo vyraďované z prevádzky pred začiatkom účinnosti tejto vyhlášky, pokiaľ nespĺňajú

požiadavky ňou ustanovené, musia byť postupne, najneskôr 1. 9. 1993, uvedené do súladu

s ňou, ak Komisia nerozhodne o neskoršej lehote.

§ 18

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembrom 1987.