VYHLÁŠKA 67/1964 Z. z. o poriadku pre ciachovanie vnútrozemských plavidiel

§ 1

(1)

Ciachovanie plavidla, ciachovú skúšku a preciachovanie vykonávajú pobočky Štátnej

plavebnej správy v Bratislave (ďalej len „plavebná správa“) na písomnú žiadosť prevádzateľa

plavidla. K žiadosti musia byť pripojené

a)

ciachový preukaz, pokiaľ bol už skôr vydaný,

b)

údaje o druhu a počte posádky,

c)

zoznam predmetov patriacich k plnému výstroju, ako aj zoznam zásob s približným udaním

ich váhy.

(2)

Prevádzateľ plavidla je povinný pristaviť plavidlo prázdne na stanovište, ktoré určí

plavebná správa, a pomáhať podľa pokynov plavebnej správy pri vykonávaní ciachových

úkonov.

§ 2

(1)

Ciachovanie lode začne určením roviny ponoru prázdnej lode, t. j. určením roviny

zodpovedajúcej polohe, ktorú zaujme loď pri zaťažení

a)

výstrojom, zásobami a posádkou, ktoré loď nevyhnutne potrebuje, aby mohla plávať,

b)

vodou na dne, ktorú nemožno vyčerpať obyčajnými čerpacími prostriedkami,

c)

pri lodiach samohybných tiež vodou používanou pre jej chod a prevádzkovou zásobou

pohonných hmôt.

(2)

Loď musí byť v normálnej polohe.

§ 3

(1)

Ciachový priestor je obmedzený vonkajšími stenami lodného telesa, rovinou ponoru

prázdnej lode (dolná ciachová rovina) a rovinou najväčšieho ponoru (horná ciachová

rovina). Výška tohto priestoru je ciachová výška. Váha vody vytlačenej týmto priestorom

udáva nosnosť lode.

(2)

Horná ciachová rovina je určená voľným okrajom lode predpísaným alebo obvyklým pre

vodnú cestu, pre ktorú je loď určená.

(3)

Loď, ktorú pred ciachovaním nemožno priviesť ani približne do rovnovážnej polohy,

má hornú ciachovú rovinu v takej vzdialenosti od strednej rovnej časti dna, aby loď

pri plnom zaťažení túto hornú ciachovú rovinu zaujala.

§ 4

(1)

Na určenie objemu ciachového priestoru rozdelí sa tento priestor ponornými rovinami

na ciachové vrstvy spravidla o výške 1 dm.

(2)

Dvomi priečnymi rezmi, poloha ktorých sa spravuje podľa tvaru lode, vedenými kolmo

k pozdĺžnej osi lode a k vodnej hladine, rozdelia sa roviny obmedzujúce ciachové vrstvy

na koncové a stredné diely tak, aby stredné diely boli ohraničené približne priamkami.

Koncové diely týchto rovín sú potom ohraničené krivkami. Dĺžka každého dielu týchto

rovín rozdelí sa na 4 časti a v deliacich bodoch sa odmerajú ich šírky.

(3)

Na výpočet plošného obsahu plôch obmedzených krivkami sa použije Simpsonovo pravidlo

v/3 (1a + 4b + 2c + 4d + 1e). (Pozri obr. 1.)

Ostatné plochy sa vypočítavajú podľa lichobežníkového pravidla

v (a/2 + b + c + d + e/2). (Pozri obr. 2.)

Pri stredných dieloch postačí súčin dĺžky a strednej šírky.

(4)

Ak sú dĺžky koncových dielov jednotlivých ponorných rovín nerovnaké (obr. 2), môžu

sa rozdeliť rovnakým spôsobom ako bola rozdelená najkratšia ponorná rovina, ktorou

je obyčajne rovina ponoru prázdnej lode a najkrajnejšie výbežky na čele a korme lodi

sa vypočítajú samostatne. Tieto najkrajnejšie výbežky nesmú byť dlhšie ako dĺžky časti

priliehajúcich koncových dielov.

(5)

Objem jednej ciachovej vrstvy sa rovná polovičnému súčtu plôch hornej a dolnej ponornej

roviny, ohraničujúcich ciachovú vrstvu, násobenému výškou ciachovej vrstvy. Súčet

ciachových vrstiev je potom objem ciachového priestoru.

§ 5

Váha nákladu sa rovná toľkým tonám, koľko m3 ciachového priestoru je ponorené v sladkej

vode.

§ 6

(1)

Na určenie veľkosti ponorenej časti ciachového priestoru zhotovia sa na obidvoch

bokoch lode stupnice ponoru (ciachové stupnice), a to symetricky po dvoch v rovinách

kolmých k pozdĺžnej osi lode a k vodnej hladine. Pri lodiach dlhších ako 40 m zhotovia

sa tieto stupnice v troch rovinách, z ktorých jedna je približne uprostred dĺžky lode

a dve krajné sú na prednej a na zadnej časti lode vo vzdialenostiach od tejto strednej

roviny, rovnajúcich sa asi jednej tretine úhrnnej dĺžky lode. Pri lodiach do 40 m

dĺžky postačia ciachové stupnice v dvoch rovinách približne v prvej a druhej tretine

dĺžky lodí.

(2)

Konce ciachových stupníc a každý desiaty centimeter sa označujú značkami. Ďalšie

rozdelenie ciachových stupníc po 2 cm sa vyznačuje farbou.

(3)

Pri lodiach s plochým dnom je nulový bod každej ciachovej stupnice na vonkajšej ploche

dna. Pri lodiach s kýlom alebo s dnom stúpajúcim od stredu k bokom je nulový bod každej

ciachovej stupnice v najnižšom bode priečneho rezu lode, v mieste, kde je ciachová

stupnica; pri lodiach s kýlom je teda nulový bod na spodnej hrane kýlu.

(4)

Ciachová stupnica uprostred lode dosahuje až k hornej ciachovej rovine. Ciachové

stupnice na čele a korme lode majú podľa možnosti siahať o 20 cm vyššie.

§ 7

O postupnom zväčšovaní výtlaku lode pre každý centimeter stredného ponoru, ktorým

sa rozumie aritmetický priemer údajov odpočítaných na všetkých stupniciach počínajúc

dolnou ciachovou rovinou, vyhotoví sa tabuľka. Toto zväčšenie výtlaku pre každý centimeter

ciachovej vrstvy sa určí delením jej objemu jej výškou v centimetroch.

§ 8

(1)

Výtlak lode prázdnej sa určí len približne znásobením najväčšej dĺžky najväčšou šírkou,

ponorom uprostred dĺžky lode a súčiniteľom 0,7. Uvedené rozmery sa zmerajú buď na

samotnej lodi alebo sa určia podľa stavebných výkresov.

(2)

Rozdiel oboch výtlakov udáva výtlak priestoru medzi dolnou ciachovou rovinou a hornou

ciachovou rovinou.

(3)

Ciachové stupnice sa nezhotovujú. Na miestach, kde by mali byť, a to kolmo nad nulovými

bodmi dna, umiestnia sa ciachové značky.

(4)

Tabuľka postupného zväčšovania výtlaku sa nevyhotovuje.

§ 9

(1)

Pre každú ciachovanú loď sa vyhotoví ciachový preukaz.

(2)

Pred vydaním ciachového preukazu sa vyznačí na oboch bokoch plavidla horná ciachová

rovina ciachovou tabuľkou alebo ryskou, ktorá sa vyseká alebo navarí. Spodné hrany

rysky a ciachovej tabuľky musia byť v úrovni hornej ciachovej roviny. Vedľa rysky

(ciachovej tabuľky) sa umiestnia ciachové značky. Ciachové značky sa do boku plavidla

vysekajú, vyrazia jamkovačom alebo navaria. Ryska (ciachová tabuľka) sa vyznačí uprostred

boku plavidla; ak sú na boku plavidla tri ciachové stupnice, vyznačí sa ryska (ciachová

tabuľka) pri prostrednej ciachovej stupnici.

(3)

Ciachová značka sa skladá

a)

z poznávacích písmen plavebnej správy, v ciachovom registri ktorej je plavidlo zapísané,

b)

z čísla zápisu plavidla v ciachovom registri,

c)

z rozpoznávacích písmien štátu (ČS).

(4)

Ciachová značka sa tiež namaľuje na najtrvanlivejšej časti čela plavidla; k ciachovej

značke sa pripojí údaj o nosnosti plavidla v tonách.

(5)

Pri lodiach, ktoré nemajú ciachové stupnice uprostred dĺžky lode, vyznačí sa horná

ciachová rovina na oboch bokoch lode zreteľnou priamkou 20 cm dlhou a 5 cm širokou.

Spodná hrana tejto priamky sa kryje so spodnou hranou rysky (ciachovej tabuľky).

§ 10

(1)

Ciachová skúška, prípadne preciachovanie sa vykonáva

a)

po dokončení väčšej opravy alebo prestavby plavidla alebo po zmene vonkajších alebo

vnútorných rozmerov lodí najneskoršie do 3 mesiacov,

b)

najneskoršie do 10 rokov po vydaní ciachového preukazu, keď nedošlo v tejto dobe

ku zmenám uvedeným v bode a),

c)

v prípade, že o správnosti údajov v ciachovom preukaze možno oprávnene pochybovať.

(2)

Ak nebola urobená ciachová skúška alebo preciachovanie podľa ustanovenia odseku 1,

stráca ciachový preukaz platnosť.

(3)

Pri naloženej lodi sa obmedzí preskúšanie údajov ciachového preukazu len na rozmery,

ktoré možno v tomto stave na plavidle merať.

(4)

Ciachové preukazy zrušených alebo z prevádzky vyradených lodí prevádzateľ plavidla

vráti plavebnej správe.

§ 11

(1)

Pred ciachovou skúškou plavebná správa preskúša, či na plavidle od posledného ciachovania

neboli urobené stavebné zmeny, ktoré by mali vplyv na výsledok ciachovania, a či ciachové

stupnice alebo ciachové značky sú neporušené.

(2)

Ak sa zistí, že na plavidle boli urobené stavebné zmeny, majúce vplyv na výsledok

ciachovania alebo ak chýbajú ciachové stupnice alebo ciachové značky v takom rozsahu,

že nemôžu byť doplnené, musí byť loď preciachovaná. Ak prevádzateľ plavidla preciachovanie

odmietne, ciachový preukaz ako neplatný sa odoberie.

(3)

Pri ciachovej skúške sa zisťuje o koľko percent následkom väčšieho alebo menšieho

ponoru prázdnej lode sa zväčšil alebo zmenšil výtlak ciachového priestoru. Ak sa zistí,

že výtlak sa zmenšil alebo zväčšil menej ako o 1 %, zmení sa výsledok pôvodného ciachovania,

len ak o to žiada prevádzateľ plavidla. Ak je zmenšenie alebo zväčšenie výtlaku ciachového

priestoru väčšie ako 1 %, je potrebné loď preciachovať.

(4)

Ak sa pri ciachovej skúške ukáže, že je potrebné znížiť hornú ciachovú rovinu, zmenší

sa výtlak ciachového priestoru o výtlak zodpovedajúci zmenšenej výške ciachového priestoru.

Pri zväčšení výšky ciachového priestoru (ak to pripúšťa tvar lode) doplní sa tabuľka

nosnosti pre každý centimeter stredného ponoru. Inak je potrebné loď preciachovať.

(5)

Pri preciachovaní sa vyhotoví nový ciachový preukaz a starý ciachový preukaz ako

neplatný sa odoberie. Podľa možností použijú sa pri preciachovaní výsledky predchádzajúceho

ciachovania.

§ 12

Po skončení ciachovania, ciachovej skúšky a preciachovania, plavebná správa zruší

staršie ciachové značky a opraví na lodi príslušné nápisy.

§ 13

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964.