Zákon 67/1958 Z. z. ktorým sa mení a doplňuje zákon o národných podnikoch a niektorých iných hospodárskych organizáciách

Čl. I

Aby naše národné hospodárstvo zvládlo úspešne ďalšie úlohy socialistickej výstavby,

treba zvýšiť ekonomickú účinnosť jeho riadenia priblížením riadenia výrobe a prehlbovaním

chozrasčotných vzťahov, zvýšiť zodpovednosť podnikov za ich výrobky a zodpovednosť

riadiacich orgánov za výsledky ich riadiacej činnosti a plne uplatniť účasť pracujúcich

na rozvoji výroby a riadení národného hospodárstva. Preto sa priemysel a stavebníctvo

nanovo organizujú a vytvárajú sa výrobno-hospodárske jednotky, ktoré zodpovedajú za

zásobovanie národného hospodárstva výrobkami svojho odboru alebo jeho časti a za rozvoj

odboru, a rozširuje sa právomoc národných výborov pri riadení hospodárskych odvetví

celoštátneho významu. Tomuto organizačnému usporiadaniu a spôsobu riadenia sa prispôsobuje

zákon č. 51/1955 Zb. o národných podnikoch a niektorých iných hospodárskych organizáciách.

Čl. II

Zákon č. 51/1955 Zb. o národných podnikoch a niektorých iných hospodárskych organizáciách

sa mení a doplňuje takto

1.

Namiesto § 1 sa vkladajú včítane nadpisu tieto ustanovenia

„Základné ustanovenia

§ 1

(1)

Za účelom úspešného plnenia svojho základného poslania zásobovať národné hospodárstvo

výrobkami vysokej technickej úrovne v potrebnom množstve, druhoch a akosti pri stálom

zvyšovaní produktivity práce a najúčelnejšom využívaní materiálových a finančných

zdrojov spoločnosti sa priemysel spravidla organizuje a riadi podľa svojich odvetví

a hlavných odborov.

(2)

Ak to vyžaduje povaha výroby alebo iná dôležitá potreba, môže sa výroba v odvetví

alebo odbore organizovať a riadiť aj podľa územných hľadísk.

(3)

Ustanovenia tohto zákona platia aj pre iné odvetvia národného hospodárstva než odvetvia

priemyslové, pokiaľ kompetentný minister, prípadne vedúci ústredného orgánu štátnej

správy (ďalej len „kompetentný minister”) v nich organizuje hospodárske organizácie

formou národných podnikov; pritom sa základné ustanovenia (§§ 1 až 1d) použijú primerane.

§ 1a

(1)

Výroba toho istého priemyslového odboru alebo jeho ucelenej časti (ďalej len „odbor”)

sa pokiaľ možno zahrňuje do jednej výrobno-hospodárskej jednotky.

(2)

V odbore zvlášť rozsiahlom alebo v odbore, ktorý je organizovaný a riadený aj podľa

územných hľadísk, môže byť výroba zahrnutá do niekoľkých výrobno-hospodárskych jednotiek.

§ 1b

(1)

Výrobno-hospodárska jednotka zodpovedá za zásobovanie národného hospodárstva výrobkami

určeného jej odboru a za rozvoj odboru v súlade s vývojom potrieb, ktorý určujú výhľadové

plány. Je preto povinná sústavne zvyšovať technickú, technologickú a ekonomickú úroveň

odboru a zabezpečovať nepretržitý rast produktivity práce, stúpajúcu akosť výrobkov

a znižovanie vlastných nákladov.

(2)

Vo výrobno-hospodárskych jednotkách sa sústreďujú všetky druhy činnosti potrebné

na to, aby v týchto jednotkách prebiehal ucelený pracovný proces až k dohotoveniu

a odovzdaniu výrobku odberateľovi a aby tieto jednotky mohli aj inak úspešne plniť

úlohy uvedené v odseku 1 (napr. činnosť výskumná, vývojová, projektová, montážna,

odbytová).

(3)

Výrobno-hospodárska jednotka sa stará podľa potrieb národného hospodárstva aj o výrobu

z iného odboru, ktorá je v nej umiestená na využitie zariadení alebo z iného hospodárskeho

dôvodu.

(4)

Ak je výroba toho istého odboru zahrnutá do niekoľkých výrobno-hospodárskych jednotiek,

zabezpečuje jednotné riadenie odboru a jeho rozvoja nadriadený orgán, pokiaľ nebola

týmto riadením v určenom jej rozsahu poverená niektorá organizácia (§ 48).

§ 1c

Výrobno-hospodárskymi jednotkami sú

a)

národný podnik určený za výrobno-hospodársku jednotku;

b)

vedúci národný podnik s jedným alebo niekoľkými podriadenými národnými podnikmi alebo

účelovými organizáciami (§ 47);

c)

združenie s podriadenými národnými podnikmi a prípadne s podriadenými účelovými organizáciami.

§ 1d

Základným článkom organizácie výrobno-hospodárskych jednotiek je národný podnik.“.

2.

§ 2 znie

„Národné podniky zriaďuje v súlade s potrebami rozvoja národného hospodárstva kompetentný

minister. Pred zriadením národného podniku je povinný si vyžiadať vyjadrenie ministra

financií, rady krajského národného výboru, v územnom obvode ktorého má byť sídlo národného

podniku, ako i vyjadrenie ústredného výboru kompetentného odborového sväzu.“.

3.

V § 3 ods. 1 sa prečiarkuje ustanovenie pod písm. c).

4.

§ 4 písm. e) znie

„e)

základný výrobný program národného podniku, prípadne jeho základné úlohy.“.

5.

V § 14 sa prečiarkuje odsek 3.

6.

Za § 14 sa vkladá § 14a, ktorý znie

㤠14a

Každú hospodársku otázku treba riešiť v jednote s jej politickou stránkou a danou

hospodársko-politickou smernicou. Pri rozhodovaní treba podriaďovať v záujme celého

národného hospodárstva úzko obmedzené záujmy k potrebám celku.“.

7.

§ 16 ods. 1 a 2 znie

„(1)

Vedúci sú povinní vytvárať podmienky pre najširšiu a bezprostrednú účasť pracujúcich

na riadení národného podniku organizovanú Revolučným odborovým hnutím. Pri zabezpečovaní

tejto účasti, uskutočňovanej najmä formou výrobných porád a socialistického súťaženia,

ako i rozvíjaním hnutia vynálezcov a zlepšovateľov, vedúci úzko spolupracujú s kompetentnými

orgánmi odborovej organizácie.

(2)

Vedúci zabezpečujú, aby sa orgány odborovej organizácie v podniku a závode mohli

zúčastniť príprav a zostavovania plánu a jeho kontroly, a vyžadujú si ich stanovisko

a návrhy aj na zabezpečenie technického rozvoja, na plán práce, na otázky odmeňovania

a na všetky iné dôležité opatrenia.“.

8.

§ 18 znie

„(1)

Národný podnik hospodári podľa zásad chozrasčotu, kladúcich dôraz najmä na to, aby

podnik dôsledne uhradzoval svoje výdavky na prevádzku i na svoj rozvoj z vlastných

príjmov, neustále znižoval vlastné náklady a sústavne zlepšoval výsledky svojho hospodárenia

pôsobením podnetov spojujúcich hmotné záujmy celku i jednotlivých pracovníkov.

(2)

Vnútri národného podniku sa uplatňuje vnútropodnikový chozrasčot smerujúci k dosiahnutiu

najvyššej hospodárnosti vo výsledkoch práce nižších útvarov.

(3)

Úlohou všetkých pracovníkov národného podniku je znižovať potrebu pracovného času,

spotrebu materiálov, surovín, paliva a energie, plne využívať základné fondy, účinne

pomáhať pri zavádzaní novej techniky a pokrokovej technológie a pri zlepšovaní organizácie

práce a zabezpečovať tak neustály rast produktivity práce a vysokú hospodárnosť.“.

9.

§ 19 znie

„Stále zlepšovanie úrovne hospodárenia národného podniku a jeho riadenie vyžaduje,

aby vedenie podniku sústavne vytváralo podmienky pre zvyšovanie hmotnej zainteresovanosti

všetkých organizačných jednotiek a pracovníkov podniku na výsledkoch ich práce a práce

národného podniku. Správne využívanie hmotnej zainteresovanosti spojuje záujmy jednotlivcov

so záujmami celku a napomáha stále lepšie uspokojovanie potrieb jednotlivcov pri súčasnom

uspokojovaní potrieb celku.“.

10.

§ 20 ods. 2 znie

„(2)

V súlade so základnými ustanoveniami §§ 1c a 1d určuje práva a povinnosti riaditeľa

národného podniku štatút (§ 59). Riaditeľ najmä

a)

riadi zostavovanie plánu podniku a schvaľuje ho v súlade so základnými úlohami určenými

podniku nadriadeným orgánom, zabezpečuje rovnomerné plnenie plánu a jeho žiadúce prekročenie

zvlášť aj rozvojom tvorivej iniciatívy pracujúcich a zvyšovaním ich účasti na riadení,

b)

zabezpečuje zavádzaním najvyššej techniky, pokrokovej technológie a zlepšovaním organizácie

práce neustály rast produktivity práce a hospodárnosť v činnosti podniku,

c)

zabezpečuje rýchle využitie vynálezov, zlepšovacích návrhov a iných poznatkov čerpaných

z technických informácií každého druhu,

d)

stará sa o neustále zlepšovanie organizácie podniku a zvyšovanie úrovne jeho riadenia,

najmä za pomoci kolektívnych poradných orgánov podniku. Pritom sa stará o čo najväčšiu

pohotovosť národohospodárskej evidencie a sústavnosť technických a ekonomických rozborov,

e)

riadi výber, rozmiesťovanie a výchovu kádrov a stará sa o stále zlepšovanie pracovných

podmienok zamestnancov,

f)

dbá o zachovávanie štátnej disciplíny, najmä o zachovávanie štátneho, hospodárskeho

a služobného tajomstva, zmluvnej, finančnej, technologickej a pracovnej disciplíny

a mzdových predpisov,

g)

dbá o dôsledné uplatňovanie zásady odmeňovania podľa množstva a akosti práce,

h)

dbá o účelné využitie a ochranu celého majetku národného podniku,

ch)

stará sa o ochranu zdravia a o bezpečnosť pri práci.“.

11.

§ 21 ods. 1 až 3 a ods. 5 znie

„(1)

Riaditeľa národného podniku určeného za výrobno-hospodársku jednotku a riaditeľa

vedúceho národného podniku vymenúva a z funkcie odvoláva kompetentný minister po vyjadrení

ústredného výboru kompetentného odborového sväzu; u riaditeľov národných podnikov,

ktoré sú podriadené vedúcemu národnému podniku alebo združeniu, prislúcha toto právo

riaditeľovi vedúceho národného podniku (združenia), pokiaľ si ho nevyhradil kompetentný

minister. Vymenúvanie a odvolávanie sa robí písomne.

(2)

Riaditeľ sľúbi orgánu, ktorý ho vymenoval, že bude svedomite plniť svoje povinnosti

v súlade so záujmami štátu; sľub zároveň potvrdí písomne. Dňom zloženia sľubu sa riaditeľ

ujíma svojej funkcie a stáva sa zamestnancom národného podniku, pokiaľ ním nebol už

skôr.

(3)

Funkcia riaditeľa zaniká odvolaním alebo vzdaním sa funkcie. Vzdanie sa funkcie nadobúda

účinnosť dňom, ku ktorému bolo prijaté orgánom, ktorý riaditeľa vymenoval.

(5)

Odvolaním alebo vzdaním sa funkcie pracovný pomer riaditeľa nezaniká; o jeho zániku

platia všeobecné predpisy.“.

12.

§ 27 znie

„Pokiaľ tento zákon alebo predpisy podľa neho vydané neustanovujú inak, sú potrebné

na prijatie a prepustenie zamestnancov predchádzajúce prejednanie a súhlas závodného

výboru odborového sväzu; aj iné dôležité otázky týkajúce sa jednotlivých zamestnancov,

najmä ich zaraďovanie na pracovné miesta, ako aj otázky týkajúce sa všetkých zamestnancov

alebo ich skupín musia sa vopred prejednať so závodným výborom odborového sväzu. Predchádzajúce

prejednanie a súhlas závodného výboru odborového sväzu nie sú potrebné na prijatie

zamestnancov získaných náborom vykonávaným výkonnými orgánmi národných výborov alebo

prijímaných len na dobu prechodnej potreby nepresahujúcu dobu 6 pracovných dní. Ak

nie je ustanovené inak, je na prijatie a prepustenie zamestnancov potrebný aj predchádzajúci

súhlas kompetentného odboru rady okresného národného výboru.“.

13.

Za § 27 sa vkladá § 27a, ktorý znie

㤠27a

(1)

Spoločný záujem národného podniku a jeho zamestnancov na úspešnom plnení úloh podniku

a vzornom plnení pracovných povinností vyjadruje pracovný poriadok, ktorý vydá riaditeľ

podniku v dohode s kompetentným orgánom odborového sväzu podľa vzorového pracovného

poriadku. Vzorový pracovný poriadok vydá vláda na návrh Ústrednej rady odborov a vyhlási

ho v úradnom liste.

(2)

Za porušenie pracovných povinností možno ukladať zamestnancom ako kárne opatrenia

napomenutie, verejné napomenutie alebo dočasné prevedenie na inú prácu až na dobu

troch mesiacov. Ukladanie napomenutia a verejného napomenutia riaditeľovi podniku

podrobnejšie upraví štatút (§ 59), ukladanie kárnych opatrení ostatným zamestnancom

podrobnejšie upravia pracovné poriadky, a to podľa zásad vymedzených vzorovým pracovným

poriadkom.

(3)

Pracovný poriadok je záväzný, len čo bol v podniku riadne vyhlásený.“.

14.

§ 28 znie

„(1)

Riaditeľ národného podniku, prípadne vedúci závodu uzaviera v mene národného podniku

so zamestnancami zastúpenými kompetentným orgánom odborového sväzu kolektívnu zmluvu,

ktorá najmä určí, ako sa budú zabezpečovať hlavné plánované úlohy podniku a ako sa

bude uplatňovať pokroková technika, technológia, organizácia práce, zásady mzdovej

politiky a hmotnej zainteresovanosti jednotlivcov a kolektívov, rozpočet podnikového

fondu pracujúcich, ako i vzájomné záväzky vedenia a zamestnancov zamerané na zvyšovanie

produktivity práce, na zhospodárnenie činnosti podniku, na zvyšovanie bezpečnosti

pri práci a na prehlbovanie starostlivosti o pracujúcich po stránke sociálnej, zdravotnej

a kultúrnej.

(2)

V dielňach a prevádzkach sa uzaviera medzi vedúcim týchto útvarov a kompetentným

orgánom základnej organizácie odborového sväzu dohovor, ktorý rieši otázky plnenia

základných plánovaných úloh a starostlivosti o zamestnancov podľa podmienok jednotlivých

dielní a prevádzok.

(3)

Riaditeľ národného podniku, vedúci pracovníci a orgány odborového sväzu kontrolujú

a prejednávajú plnenie povinností určených kolektívnou zmluvou a dohovorom a zodpovedajú

za ich splnenie. Na plnenie kolektívnych zmlúv a dohovorov dozerá orgán nadriadený

podniku a vyšší orgán kompetentného odborového sväzu. Tieto orgány tiež spoločne rozhodujú

spory vzniknuté z plnenia kolektívnej zmluvy a dohovoru.

(4)

Podrobnosti o kolektívnych zmluvách a dohovoroch určí Ústredná rada odborov.“.

15.

§ 29 znie

„K rozvíjaniu tvorivej iniciatívy zamestnancov a k podnieteniu ich hmotného záujmu

na plnení plánu prispievajú podnikové fondy pracujúcich, ktoré sú v národných podnikoch

zriaďované podľa osobitných predpisov.“.

16.

§ 32 ods. 1 znie

„(1)

Riaditeľ je povinný do troch mesiacov od zápisu národného podniku do podnikového

registra, prípadne v lehote určenej nadriadeným orgánom vydať organizačný poriadok

(pre podniky novobudované predbežný organizačný poriadok) vypracovaný podľa zásad

stanovených v štatúte (§ 59). Organizačný poriadok národného podniku podriadeného

vedúcemu národnému podniku (združeniu) musí zároveň nadväzovať na organizačný poriadok

vedúceho národného podniku (združenia). Do doby, než sa vydá organizačný poriadok,

riaditeľ urobí nutné opatrenia na zabezpečenie riadneho chodu podniku.“.

17.

§ 33 znie

„(1)

Ak to vyžadujú hospodárske potreby, najmä styk s odberateľmi, môže kompetentný minister

určiť, že sa niektorý miestne oddelený útvar národného podniku zapíše do podnikového

registra ako pobočný závod; pobočný závod nie je právnickou osobou.

(2)

Vedúci pobočného závodu je oprávnený robiť v mene národného podniku právne úkony

týkajúce sa pobočného závodu.“.

18.

§ 34 znie

„Kompetentný minister môže previesť národný podnik alebo jeho časť do pôsobnosti iného

ministra v dohode s ním.“.

19.

K § 37 ods. 2 sa pripojuje ďalšia veta tohto znenia

„Ustanovenie § 36 ods. 3 platí obdobne.“.

20.

§ 38 ods. 2 prvá veta znie

„Prevádzanie, zlučovanie, splynutie, rozdeľovanie a zrušovanie národných podnikov

vykonáva kompetentný minister po vyjadrení ministra financií a po prerokovaní s ústredným

výborom kompetentného odborového sväzu, prevádzanie národných podnikov do pôsobnosti

iného ministra tiež v dohode s ministrom predsedom Štátneho úradu plánovacieho.“.

V druhej vete toho istého odseku sa prečiarkujú slová „alebo ústredných výborov príslušných

odborových sväzov“.

21.

§ 40 ods. 2 znie

„(2)

Presun výrobného programu osobitnej hospodárskej dôležitosti, ako aj opätovný presun

výrobného programu v priebehu päť rokov medzi výrobno-hospodárskymi jednotkami schvaľuje

vláda. Ostatné presuny schvaľujú kompetentní ministri s výnimkou presunov medzi národnými

podnikmi tej istej výrobno-hospodárskej jednotky, ktoré schvaľuje riaditeľ vedúceho

národného podniku (združenia). Presun výrobného programu treba vopred prejednať s

ústredným výborom kompetentného odborového sväzu.“.

22.

Ustanovenia §§ 42 až 60 znejú

„Desiaty oddiel

Vedúce národné podniky a združenia

§ 42

(1)

Ak nejde o národné podniky určené za výrobno-hospodárske jednotky, podriadi kompetentný

minister národné podniky a účelové organizácie, ktoré majú tvoriť výrobno-hospodársku

jednotku, jednému z týchto národných podnikov ako vedúcemu podniku; pri väčšom počte

národných podnikov alebo z iného závažného dôvodu môže kompetentný minister zriadiť

združenie a podriadiť mu národné podniky a účelové organizácie, ktoré majú spolu so

združením tvoriť výrobno-hospodársku jednotku.

(2)

Národnému podniku ako vedúcemu môže byť výnimočne podriadená len účelová organizácia.

§ 43

Združenie je právnickou osobou, spravuje sa zásadami chozrasčotu a zapisuje sa do

podnikového registra; pokiaľ nie je ustanovené inak, platia pre združenie primerane

ustanovenia tohto zákona a ostatných predpisov o národných podnikoch.

§ 44

(1)

Vedúci národný podnik a združenie riadia podriadené organizácie v rozsahu, ktorý

je nevyhnutný na plnenie úloh výrobno-hospodárskej jednotky, a koordinujú a kontrolujú

činnosť podriadených organizácií. Vedúci národný podnik a združenie obstarávajú spoločné

záležitosti výrobno-hospodárskej jednotky a vykonávajú hospodárske činnosti, ak je

ich jednotný výkon hospodárnejší alebo účelnejší.

(2)

Vedúci národný podnik a združenie spravidla

a)

koordinujú vypracovanie plánov organizácií tvoriacich výrobno-hospodársku jednotku,

zostavujú návrhy plánov jednotky a rozpisujú plánované úlohy na organizácie tejto

jednotky,

b)

starajú sa o technický a ekonomický rozvoj výrobno-hospodárskej jednotky,

c)

sústreďujú finančné zdroje určené k centralizovanému použitiu a starajú sa o ich

najúčelnejšie využitie v organizáciách tvoriacich výrobno-hospodársku jednotku,

d)

plánujú, riadia, prípadne vykonávajú odbyt výrobkov výrobno-hospodárskej jednotky

a jej zásobovanie,

e)

starajú sa o národohospodársku evidenciu v podriadených organizáciách,

f)

usmerňujú mzdovú a kádrovú politiku,

g)

vykonávajú komplexné rozbory činnosti organizácií vo výrobno-hospodárskej jednotke.

(3)

Pri svojej činnosti vedúci národný podnik a združenie zabezpečujú rozvíjanie a využitie

širokej účasti pracujúcich na riadení organizovanej Revolučným odborovým hnutím a

vytvárajú predpoklady pre stále zvyšovanie hmotného záujmu organizácií tvoriacich

výrobno-hospodársku jednotku i všetkých pracujúcich na výsledkoch hospodárenia jednotky.

§ 45

Vedúci národný podnik a združenie nezodpovedajú majetkove za záväzky podriadených

organizácií, pokiaľ sa za ne nezaručili alebo pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú

inak, a podriadené organizácie nezodpovedajú za záväzky vedúceho podniku (združenia)

ani za záväzky ostatných organizácií výrobno-hospodárskej jednotky.

§ 46

Riaditeľ vedúceho národného podniku (združenia) zodpovedá kompetentnému ministrovi

za činnosť a plnenie úloh celej výrobno-hospodárskej jednotky; rozhoduje vo veciach

tejto jednotky samostatne, pokiaľ rozhodovanie o niektorej veci nie je vyhradené nadriadenému

orgánu. Zásadné otázky, ktoré sa týkajú výrobno-hospodárskej jednotky, je riaditeľ

vedúceho národného podniku (združenia) povinný prejednať s riaditeľmi všetkých podriadených

organizácií.

Jedenásty oddiel

Účelové organizácie a poverenie

§ 47

(1)

Pre účelnejší a hospodárnejší výkon vývojovej, projektovej, odbytovej alebo inej

nevýrobnej činnosti, spravidla spoločnej pre niekoľko národných podnikov, môže kompetentný

minister zriadiť účelovú organizáciu.

(2)

Účelové organizácie, ktoré sú zriadené ako organizácie hospodárske, sú právnickými

osobami, spravujú sa zásadami chozrasčotu a zapisujú sa do podnikového registra; platia

pre ne primerane ustanovenia tohto zákona a ostatných predpisov o národných podnikoch.

(3)

Účelovými organizáciami sú i výskumné ústavy, ak sú zriadené ako hospodárske organizácie;

o zriaďovaní a právnych pomeroch týchto organizácií platia osobitné predpisy.

§ 48

Ak sa podieľa na výrobe toho istého odboru niekoľko výrobno-hospodárskych jednotiek,

môže kompetentný minister určiť organizáciu, ktorá bude v rozsahu ním určenej pôsobnosti

riadiť odbyt, výrobu, rozvoj, prípadne aj inú činnosť odboru sa týkajúcu (gescia);

táto organizácia zodpovedá v súlade s výhľadovými plánmi za činnosť, ktorej riadením

bola poverená. Ak ide o výrobno-hospodárske jednotky v pôsobnosti niekoľkých ministrov,

rozhoduje kompetentný minister o poverení v dohode so všetkými zúčastnenými ministrami.

V najdôležitejších odboroch rozhoduje o poverení vláda.

Dvanásty oddiel

Riadenie výrobno-hospodárskych jednotiek a účelových organizácií ministrami

§ 49

Výrobno-hospodárske jednotky ústredne riadi kompetentný minister; takto riadi aj účelové

organizácie, ktoré sú mu priamo podriadené.

§ 50

(1)

Pri riadení výrobno-hospodárskych jednotiek a priamo podriadených účelových organizácií

kompetentný minister najmä určuje základné vývojové koncepcie zverených mu odvetví

a odborov a zabezpečuje ich proporcionálny rozvoj.

(2)

V rámci tohto riadenia kompetentný minister

a)

organizuje prieskum potrieb národného hospodárstva a ich vývoja;

b)

zabezpečuje vypracovanie výhľadových (dlhodobých i päťročných) plánov, organizuje

zostavovanie ročných plánov, rozpisuje úlohy a ukazovatele plánov a kontroluje ich

plnenie;

c)

vypracúva a zabezpečuje hlavné smery technického rozvoja odvetvia, stará sa o výskum,

vývoj, vynálezectvo, zlepšovateľstvo, technickú normalizáciu a zavádzanie nových výrobkov

a nových spôsobov výroby;

d)

sústreďuje finančné zdroje určené na centralizované použitie a stará sa o ich najúčelnejšie

využitie výrobno-hospodárskymi jednotkami a podriadenými účelovými organizáciami;

e)

riadi kádrovú politiku a stará sa o zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov;

f)

uplatňuje zásadné mzdovo-politické opatrenia;

g)

riadi národohospodársku evidenciu;

h)

stará sa o organizáciu bezpečnosti a hygieny pri práci;

ch)

zabezpečuje vykonávanie komplexných rozborov;

i)

plní ďalšie úlohy náležiace do jeho riadiacej a kontrolnej pôsobnosti.

(3)

Kompetentný minister môže poveriť riaditeľa vedúceho národného podniku, združenia

alebo národného podniku určeného za výrobno-hospodársku jednotku výkonom jednotlivých

oprávnení prislúchajúcich mu podľa predchádzajúcich ustanovení.

Trinásty oddiel

Výrobno-hospodárske jednotky a účelové organizácie podriadené národným výborom

§ 51

(1)

Aby krajské národné výbory mohli čo najširšie prispievať k rozvoju svojho kraja v

súlade s požiadavkami rozvoja celého národného hospodárstva, zveruje sa im riadenie

národných podnikov na úsekoch, kde túto úlohu môžu obstarávať lepšie a účelnejšie;

tieto úseky určuje vláda.

(2)

Pre národné podniky, ako i združenia a účelové organizácie zriadené na týchto úsekoch

platia predchádzajúce ustanovenia s odchýlkami uvedenými v tomto oddiele.

§ 52

Národné podniky, združenia a účelové organizácie (ďalej len „podniky”) zriaďuje krajský

národný výbor, v obvode ktorého sa má podnik zriadiť; pred zriadením podniku je povinný

si vyžiadať tiež vyjadrenie kompetentného ministra.

§ 53

Zriaďovaciu listinu vydá a majetok, ktorý sa podniku zveruje do správy, určí rada

krajského národného výboru, ktorý podnik zriadil.

§ 54

Riaditeľa národného podniku určeného za výrobno-hospodársku jednotku, riaditeľa vedúceho

národného podniku a riaditeľa účelovej organizácie priamo podriadenej rade vymenúva

a odvoláva rada príslušného krajského národného výboru; riaditeľa združenia vymenúva

a odvoláva krajský národný výbor, ktorý si vyžiada tiež vyjadrenie kompetentného ministra.

U riaditeľov organizácií podriadených vedúcemu národnému podniku alebo združeniu prislúcha

toto právo riaditeľovi vedúceho podniku (združenia), pokiaľ si ho nevyhradila rada

krajského národného výboru. Riaditeľ vymenovaný krajským národným výborom alebo jeho

radou skladá sľub predsedovi krajského národného výboru; vzdanie sa funkcie riaditeľa

vymenovaného krajským národným výborom alebo jeho radou nadobúda účinnosť dňom, ku

ktorému bolo prijaté radou krajského národného výboru.

§ 55

(1)

Výrobno-hospodárske jednotky sú podriadené rade príslušného krajského národného výboru;

to platí aj o účelových organizáciách, ktoré nie sú podriadené vedúcemu národnému

podniku alebo združeniu. Rade krajského národného výboru prislúcha najmä

a)

robiť opatrenia o majetku a záväzkoch podnikov (§§ 11 a 12);

b)

schvaľovať zmeny výrobných programov (§ 39);

c)

schvaľovať presuny výrobných programov, pokiaľ ich schválenie neprislúcha vláde alebo

riaditeľovi vedúceho národného podniku alebo združenia (§ 40 ods. 2);

d)

robiť opatrenia pri prevode plánovaných úloh (§ 41).

(2)

Kompetentný minister vykonáva riadiacu pôsobnosť, ktorá je nutná na zabezpečenie

záujmov celého národného hospodárstva, najmä pri riešení zásadných otázok rozvoja

odvetví a pri uplatňovaní najnovších poznatkov vedy a zavádzaní najvyspelejšej techniky.

§ 56

(1)

Na zlučovaní, splynutí, rozdeľovaní a zrušovaní podnikov a na prevádzaní ich častí

sa uznáša príslušný krajský národný výbor, ktorý je povinný, ak ide o podniky plánované

ministerstvami, vyžiadať si tiež vyjadrenie kompetentného ministra. Ak sa týkajú tieto

opatrenia podnikov v rôznych krajoch alebo ak sa má dotyčný podnik týmito opatreniami

previesť do pôsobnosti iného krajského národného výboru, vykonávajú ich príslušné

krajské národné výbory vo vzájomnej dohode.

(2)

Ustanovenie § 53 platí tu primerane.

§ 57

(1)

Pôsobnosťou, ktorá podľa predchádzajúcich ustanovení prislúcha krajským národným

výborom a ich výkonným orgánom, môže vláda celkom alebo sčasti poveriť okresné národné

výbory a ich výkonné orgány.

(2)

Pôsobnosť, ktorá podľa predchádzajúcich ustanovení prislúcha ústredným výborom kompetentných

odborových sväzov, vykonáva na podnikoch podriadených národným výborom kompetentný

krajský odborový orgán.

Štrnásty oddiel

Zvláštne organizačné úpravy

§ 58

Vláda alebo orgán ňou splnomocnený môže na hospodárnejšie obstarávanie výrobnej, prípadne

i nevýrobnej činnosti alebo na uľahčenie riadenia zriaďovať zvláštne organizácie (orgány),

a to aj ako právnické osoby. Ich právne postavenie a pôsobnosť upraví štatút, ktorý

vydá kompetentný minister. Ak neustanoví štatút inak, platia pre tieto organizácie,

ak sú právnickými osobami, primerane ustanovenia tohto zákona a ostatných predpisov

o národných podnikoch.

Pätnásty oddiel

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

§ 59

Kompetentní ministri vydajú v dohode s ústredným výborom kompetentného odborového

sväzu podľa zásad schválených vládou štatúty, ktoré podrobnejšie upravia pre jednotlivé

hospodárske odvetvia alebo odbory právne pomery a organizáciu národných podnikov,

združení a účelových organizácií, vzájomné vzťahy organizácií vo výrobno-hospodárskych

jednotkách, riadenie výrobno-hospodárskych jednotiek a organizácií nadriadenými orgánmi,

ako aj iné otázky týkajúce sa odvetví alebo odborov. Štatúty vzťahujúce sa na výrobno-hospodárske

jednotky a organizácie riadené národnými výbormi vydajú podľa zásad schválených vládou

kompetentní ministri po prejednaní s radami krajských národných výborov; rady krajských

národných výborov môžu v dohode s kompetentným ministrom vydať k týmto štatútom podľa

miestnych pomerov potrebné doplnky.

§ 60

(1)

O záväzkových právnych pomeroch, financovaní, úverovaní, platobnom styku a kontrole

finančného hospodárenia organizácií, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona,

platia osobitné predpisy.

(2)

Peňažné ústavy a podniky, i keď sú organizované ako národné podniky, spravujú sa

aj naďalej predpismi doteraz pre ne platnými.“.

Čl. III

Označenie „pobočný podnik“ v zákone

č. 100/1950 Zb.

o podnikovom registri, sa mení na „pobočný závod“.

Čl. IV

Opatrenia urobené predo dňom účinnosti tohto zákona pri reorganizácii národného hospodárstva

podľa zásad schválených vládou sa považujú za urobené podľa neho.

Čl. V

Minister spravodlivosti sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásil úplné znenie

zákona o národných podnikoch a niektorých iných hospodárskych organizáciách

, ako vyplýva z neskorších predpisov a pritom vykonal priebežné číslovanie jednotlivých

ustanovení.

Čl. VI

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.