Zákon 67/1950 Z. z. o pracovných a platových pomeroch sudcov z povolania, prokurátorov a sudcovských čakateľov (sudcovský zákon).

§ 1.

Účel zákona.

Zákon upravuje pracovné a platové pomery sudcov z povolania, prokurátorov a sudcovských

čakateľov tak, aby bol zaistený riadny výkon súdnictva v duchu socializmu.

§ 4.

Podmienky pre ustanovenie.

(1)

Za sudcu z povolania (ďalej v tejto časti len „sudca“) smie byť ustanovený svojprávny

československý občan, ktorý

1.

je štátne spoľahlivý a bezúhonný,

2.

s prospechom dokončil právnické štúdium,

3.

zrušený od 1. 11. 1955,

4.

primeraný čas pracoval vo výrobe.

(2)

Dĺžku a spôsob práce vo výrobe určí minister spravodlivosti podľa smerníc vydaných

vládou pre ostatných štátnych zamestnancov.

(3)

Z dôležitých dôvodov môže minister spravodlivosti odpustiť podmienky uvedené v odseku

1 č. 2 a 3.

§ 5.

Ustanovenie sudcu.

(1)

Sudcovia sú na svoje miesta ustanovení trvalo.

(2)

Pracovný pomer sudcu začína dňom nastúpenia úradu.

(3)

Pri prvom ustanovení složí sudca prísahu. Jej znenie a spôsob, ako sa skladá, určuje

osobitný zákon.

§ 6.

Kvalifikačné skúšky.

(1)

Sudcovia sa podrobujú podľa potreby kvalifikačným skúškam.

(2)

Podrobnosti určí minister spravodlivosti.

§ 7.

Základné povinnosti.

(1)

Sudca je povinný byť verný Československej republike, jej ľudu, jej ľudovodemokratickému

zriadeniu, jej prezidentovi a jej vláde.

(2)

Pri výkone súdnej moci je sudca povinný zachovávať zákony a nariadenia, vykladať

ich v duchu Ústavy i zásad ľudovodemokratického zriadenia a rozhodovať nestranne.

Svoje politické a odborné znalosti na to potrebné je povinný stále zdokonaľovať. Pri

výkone justičnej správy je povinný dbať na služobné príkazy.

(3)

Sudca je povinný chovať sa vždy tak, aby to zodpovedalo jeho úlohám a podporovalo

pracujúcu pospolitosť.

(4)

Sudca je povinný zachovávať mlčanlivosť v úradných veciach voči každému, komu nie

je povinný také veci oznámiť, okrem ak by bol od takej povinnosti pre určitý prípad

oslobodený. Mimo výkonu úradu nesmie prejavovať svoje názory o prejednávaných veciach.

(5)

Sudca nesmie za svoju úradnú činnosť alebo vzhľadom na ňu, hoci aj dodatočne, pre

seba alebo pre iné osoby priamo alebo nepriamo ponúkané dary alebo iné výhody prijímať,

vymieňovať si ich alebo dávať podnet na ich ponúkanie.

(6)

Sudca je povinný svedomite opatrovať majetok, ktorý mu bol justičnou správou sverený;

ak mu bola uložená aj jeho správa, je povinný ju vykonávať s náležitou starostlivosťou.

§ 8.

Prítomnosť v práci.

(1)

Sudca je povinný dodržiavať určený pracovný čas a jeho rozdelenie. Ak to vyžaduje

včasné vykonanie daných úloh, je povinný pracovať i nad rozsah určeného pracovného

času.

(2)

Tehotenstvom a materstvom je ospravedlnená neprítomnosť v práci po čas 18 týždňov,

v ktorých došlo k pôrodu.

(3)

Zo závažných príčin možno sudcovi poskytnúť pracovné voľno alebo úľavu v práci v

rozsahu a za podmienok, ktoré určí vláda.

§ 9.

Vedľajšia činnosť vo verejnej službe.

(1)

Sudca je povinný na príkaz justičnej správy prevziať a vykonávať vedľajšiu činnosť

vo verejnej službe, ktorá zodpovedá jeho pravidelným úlohám. Ak je to potrebné, poskytne

sa mu v hlavnej činnosti potrebná úľava.

(2)

Pokiaľ pre výkon vedľajšej činnosti neplatia osobitne predpisy, zodpovedá sudca za

jej riadny výkon podľa predpisov platných pre hlavnú činnosť.

§ 10.

Vedľajšia súkromná činnosť.

S výnimkou činnosti vedeckej alebo umeleckej nesmie sudca vykonávať súkromnú platenú

vedľajšiu činnosť.

§ 11.

Prechodné pridelenie, preloženie a prevod.

(1)

Sudca smie byť prechodne pridelený na iný súd (úrad) len na čas nepresahujúci šesť

mesiacov.

(2)

V čase novej súdnej organizácie smie byť sudca preložený na iný súd i proti svojej

vôli. To isté platí o prechodnom pridelení presahujúcom šesť mesiacov a o prevode

do inej zamestnaneckej skupiny alebo do iného odboru štátnej správy.

(3)

O prechodnom pridelení, preložení a o prevode sudcu v odbore justičnej správy rozhoduje

minister spravodlivosti; o prevode sudcu do iného odboru štátnej správy rozhoduje

minister spravodlivosti po dohode so zúčastneným členom vlády (predsedom ústredného

úradu) a ministrom financií.

§ 12.

Vzdanie sa úradu.

(1)

Ak tomu nebráni dôležitý záujem služby, môže sa sudca vzdať úradu. Vyhlásenie o tom

musí byť písomné.

(2)

O prijatí vzdania sa úradu rozhodne minister spravodlivosti.

(3)

Pracovný pomer končí sa dňom, ktorým bol sudca zbavený úradu.

§ 13.

Skončenie pracovného pomeru.

(1)

Pracovný pomer sudcu môže byť skončený, ak by boly uňho po skončení pracovného pomeru

splnené podmienky pre vznik nároku na starobný alebo invalidný dôchodok z národného

poistenia.

(2)

Ak je potrebné vo verejnom záujme snížiť počet pracovných síl (§ 3), smie sa v čase

novej súdnej organizácie pracovný pomer sudcu ukončiť i okrem prípadov určených v

odseku 1.

(3)

Ak nepožiada invalidný sudca, aby bol s ním pracovný pomer skončený, vysloví mimo

času novej súdnej organizácie kárny súd, či je splnený zákonný dôvod pre skončenie

pracovného pomeru.

(4)

O skončení pracovného pomeru rozhoduje minister spravodlivosti.

(5)

Ak dôjde k opatreniu podľa odseku 2, bude postarané o sudcu iným vhodným umiestením,

zodpovedajúcim jeho spôsobilosti. Do času, kým sa tak stane, môže sa mu poskytnúť

primeraná výpomoc. Podrobnosti určí vláda.

§ 14.

Zrušenie pracovného pomeru.

(1)

Ak bol sudca trestným súdom odsúdený na stratu občianskych práv, zrušuje sa jeho

pracovný pomer dňom právnej moci odsudzujúceho rozsudku.

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí primerane, ak bol sudcovi uložený v kárnom

konaní trest prepustenia.

§ 15.

Povinnosti po skončení pracovného pomeru.

Sudca je povinný i po skončení pracovného pomeru zachovať mlčanlivosť a splniť všetky

záväzky z pracovného pomeru, ktoré vznikly za jeho trvania.

§ 16.

Zodpovednosť za spôsobenú škodu.

(1)

Ak spôsobil sudca zavineným porušením povinností štátu škodu, je povinný ju nahradiť.

Ak možno povinnosť na náhradu škody určiť bez osobitných ťažkostí, určí sa náhrada

v správnom konaní (náhradovom konaní), inak ju určí na žalobu riadny súd.

(2)

Pre náhradové konanie platia obdobne všeobecné predpisy platné pre štátnych zamestnancov.

§ 17.

Kárne previnenie.

(1)

Kárneho previnenia sa dopustí sudca, ktorý úmyselne alebo z nedbanlivosti poruší

svoje povinnosti.

(2)

Ak dosiahol sudca prvé ustanovenie zatajením prekážky alebo klamným predstieraním,

že splnil podmienky predpísané pre ustanovenie, posudzuje sa toto konanie ako kárne

previnenie.

§ 18.

Kárne tresty.

(1)

Kárne tresty sú

1.

pokarhanie,

2.

peňažný trest,

3.

prepustenie.

(2)

Peňažný trest možno uložiť do výšky jednomesačného základného platu, pričom možno

sudcovi povoliť primerané mesačné splátky.

(3)

Pri uložení kárneho trestu pokarhania alebo peňažného trestu môže sa v kárnom meritornom

rozhodnutí vysloviť, že sudca môže byť preložený na iný súd.

§ 19.

Kárne orgány.

(1)

Kárne konanie vykonáva Najvyšší súd ako kárny súd v senáte složenom z predsedu Najvyššieho

súdu (jeho zástupcu), z dvoch sudcov z povolania ustanovených na Najvyššom súde a

z dvoch sudcov z ľudu ako prísediacich.

(2)

Kárny senát sostavuje predseda Najvyššieho súdu (jeho zástupca). Prísediaci zo sudcov

z povolania sú povolávaní do kárneho senátu z členov Najvyššieho súdu, ktorí budú

na to určení na celý rok vopred. O vylúčení a odmietnutí členov senátu a zapisovateľa

platia primerané predpisy o vylúčení a odmietnutí sudcov a zapisovateľov v trestnom

konaní súdnom.

(3)

Kárne previnenie sudcov stíha generálny prokurátor kárnou obžalobou.

§ 20.

Kárne konanie.

(1)

O kárnom konaní, o meritornom rozhodnutí kárneho súdu a o obnove kárneho konania

platia primerane, pokiaľ sa ďalej neurčuje inak, predpisy o konaní v trestných veciach.

(2)

Obhajcom obvineného môže byť advokát, sudca z povolania, prokurátor alebo zástupca

jednotnej odborovej organizácie.

(3)

V konaní proti obvinenému, ktorého pobyt nie je známy, alebo ak je jeho dosiahnutie

spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, vyvesí sa predvolanie na hlavné pojednávanie

na súdnej tabuli.

§ 21.

Pozbavenie výkonu práce.

(1)

Ak sa stane sudca dôvodne podozrelým z kárneho previnenia takej povahy, že by jeho

ďalším sotrvaním v práci boly ohrozené dôležité verejné záujmy, pozbaví ho kárny súd

výkonu práce. Ak vec nestrpí odklad, pozbaví ho výkonu práce zatiaľ predseda služobného

alebo nadriadeného úradu a oznámi to bezodkladne kárnemu súdu.

(2)

Po čas pozbavenia výkonu práce prislúcha slobodnému sudcovi 30 % a ženatému 50 %

základného platu. Táto časť základného platu sa zvyšuje o 10 % na každé dieťa, na

ktoré prislúcha prídavok na deti, najviac však do výšky dvoch tretín základného platu.

Prídavok na deti prislúcha nesnížený. Iné príjmy získané sudcom v tomto čase sa započítavajú

na túto sumu.

(3)

Ak zaniknú okolnosti, ktoré odôvodňovaly pozbavenie výkonu práce, kárny súd ho zruší

z úradnej moci alebo na návrh kárneho zástupcu alebo predsedu služobného alebo nadriadeného

úradu, poprípade na žiadosť postihnutého sudcu. Ak skončilo kárne konanie zastavením

alebo ak bol sudca od obvinenia oslobodený, zariadi sa doplatenie príjmov, ktoré mu

neboly vyplatené vzhľadom na ustanovenie predchádzajúceho odseku. Na tento doplatok

sa započítavajú iné príjmy, získané v čase pozbavenia výkonu práce.

(4)

Ustanovenia odsekov 2 a 3 platia obdobne aj pre sudcu, u ktorého pozbavenie výkonu

práce nastalo nariadením väzby.

§ 22.

Výkon kárneho trestu.

(1)

Výkon kárneho trestu zariadi osobný úrad.

(2)

Kárny trest pokarhania je vykonaný doručením písomného vyhotovenia kárneho meritorného

rozhodnutia obvinenému. Peňažný trest sa zpravidla vykoná srážkou s pracovných príjmov

previnivšieho sa sudcu a odvedie sa do štátnej pokladnice.

§ 23.

Prokurátori.

(1)

Ustanovenia tejto časti platia s výnimkou ustanovení

§ 5 ods. 1

,

§ 7 ods. 2 vety prvej

,

§ 13 ods. 3

a

§ 19 ods. 2

a so zmenami uvedenými v odsekoch 2 až 4 primerane pre prokurátorov.

(2)

Prokurátor je povinný pri plnení svojich úloh chrániť a posilovať ľudovodemokratické

zriadenie a zachovávať zákony, iné predpisy i zásady ľudovodemokratického zriadenia.

Pri výkone úradu je povinný dbať na služobný príkaz.

(3)

Na prokurátorov sa nevzťahujú predpisy obmedzujúce prechodné prideľovanie, prekladanie

a prevod do inej zamestnaneckej skupiny alebo do iného odboru štátnej správy.

(4)

Najvyšší súd vykonáva kárnu moc nad prokurátormi v senáte složenom z predsedu Najvyššieho

súdu (jeho zástupcu), jedného sudcu z povolania ustanoveného na Najvyššom súde, jedného

prokurátora a z dvoch sudcov z ľudu.

§ 24.

Sudcovskí čakatelia.

O pracovných pomeroch sudcovských čakateľov platia namiesto ustanovení

§§ 4 až 22

obdobne ustanovenia

§§ 5 až 13

a

§§ 17 až 21 zákona č. 66/1950 Sb.

, o pracovných a platových pomeroch štátnych zamestnancov, ako aj všeobecné predpisy

vydané podľa týchto ustanovení.

§ 25.

Pracovné príjmy.

(1)

Pre platové roztriedenie sudcov z povolania, prokurátorov a sudcovských čakateľov

(ďalej v tejto časti len „sudcovia“) sa určia podľa jednotlivých druhov prác a ich

hodnoty pracovné triedy.

(2)

Sudca sa zaradí do pracovnej triedy podľa druhu prác, spojených s miestom, na ktorom

bol v rámci plánu pracovných síl ustanovený.

(3)

Pracovné triedy, im zodpovedajúci základný plat a ostatné pracovné príjmy upraví

platový poriadok.

§ 26.

Sociálne dávky.

(1)

Zrušený od 1. 1. 1957.

(2)

Vláda môže povoľovať iné sociálne dávky, najmä pre sudcov postihnutých nešťastím

a pre pozostalých po sudcoch, a vydávať smernice o poskytovaní týchto dávok.

§ 27.

Administratívne srážky.

Pohľadávky štátu vzniknuté z pracovného pomeru možno uhradzovať administratívnymi

srážkami s pracovných príjmov v rozsahu a za podmienok, ktoré určí platový poriadok.

§ 28.

Pôsobnosť.

(1)

Ak sa neustanovuje v tomto zákone inak, robiť opatrenia a rozhodnutia podľa tohto

zákona a predpisov podľa neho vydaných prislúcha osobnému úradu, poprípade podriadenému

úradu ním na to splnomocnenému.

(2)

Sudcovských čakateľov prijíma a sudcov z povolania (prokurátorov) ustanovuje minister

spravodlivosti.

(3)

Poverovanie správnymi funkciami vo smysle tohto zákona prislúcha

1.

prezidentovi republiky, ak ide o predsedu Najvyššieho súdu, predsedu Správneho súdu

a o generálneho prokurátora,

2.

vláde, ak ide o predsedu Štátneho súdu, štátneho prokurátora a predsedov krajských

súdov,

3.

ministrovi spravodlivosti v ostatných prípadoch.

(4)

Zo správnej funkcie odvoláva minister spravodlivosti.

§ 29.

Oslobodenie od poplatkov a dávok.

Podania sudcov z povolania, prokurátorov a sudcovských čakateľov vo veciach ich pracovných

a platových pomerov, ako aj zápisnice spísané v takých veciach sú oslobodené od poplatkov

a dávok za úradné úkony v správnych veciach.

§ 30.

Dôchodkové poistenie.

(1)

Pre sudcov z povolania, prokurátorov a sudcovských čakateľov a pre požívateľov odpočivných

(zaopatrovacích) platov platia odo dňa účinnosti tohto zákona predpisy o národnom

dôchodkovom poistení. Penzijné nároky získané vo verejnom penzijnom zaopatrení pred

účinnosťou tohto zákona zostávajú však nedotknuté.

(2)

Podrobnosti upraví vláda nariadením. Kým sa tak stane, postupuje sa podľa doterajších

predpisov.

§ 31.

Platový poriadok.

Platový poriadok pre sudcov z povolania, prokurátorov a sudcovských čakateľov vydá

vláda nariadením, ktoré môže bližšiu úpravu otázok ním zásadne upravených vyhradiť

vládnym usneseniam, poprípade sveriť ju ministrovi spravodlivosti.

§ 32.

Prevod do novej úpravy.

(1)

Sudcovia z povolania, prokurátori a sudcovskí čakatelia, ktorí sú v deň začiatku

účinnosti tohto zákona v činnej službe, sa zaradia, pokiaľ nie je ďalej ustanovené

inak, do príslušných pracovných tried v medziach dočasného plánu pracovných síl a

dostanú namiesto všetkých služobných príjmov podľa doterajších predpisov príjmy podľa

tohto zákona. Dočasný plán pracovných síl sa určí podľa § 3 na čas najdlhšie jedného

roku odo dňa začiatku účinnosti tohto zákona.

(2)

Sudcovia druhej skupiny, ktorí nebudú najneskoršie do troch mesiacov po vyhlásení

tohto zákona ustanovení na miesta na určitých súdoch (prokuratúrach) budú prevedení

do inej zamestnaneckej skupiny alebo bude ich pracovný pomer ukončený podľa

§ 13 ods. 2

.

(3)

Až do vykonania prevodu do nových príjmov vyplácajú sa preddavkove služobné príjmy

podľa doterajších predpisov; prípadné preplatky sa odpúšťajú, pokiaľ ich príjemca

nezavinil.

(4)

Za súčasť služobných príjmov podľa doterajších predpisov sa považujú aj preddavky

povolené vládou na platovú úpravu štátnych a niektorých iných verejných zamestnancov.

(5)

Podrobnosti o prevode upraví platový poriadok.

(6)

Vláda určí, či a v akej výške prislúcha prídavok na vyrovnanie prípadného rozdielu

medzi doterajšími a novými príjmami.

§ 33.

Kárne veci.

(1)

Tento zákon sa vzťahuje i na porušenie povinností, ktorých sa dopustil sudca z povolania

alebo prokurátor pred jeho účinnosťou.

(2)

S výnimkou ustanovenia odseku 3 platia ustanovenia tohto zákona o kárnom konaní aj

pre pokračovanie v konaní vo veciach dosiaľ v prvej stolici neskončených. O opravných

prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným pred účinnosťou tohto zákona sa rozhodne

podľa doterajších predpisov.

(3)

Kárne veci sudcovských čakateľov, ktoré nastaly pred dňom začiatku účinnosti tohto

zákona, o ktorých kárny súd pred týmto dňom v prvej stolici dosiaľ nerozhodol, sa

vybavia, ako keby konanie o nich bolo začaté za účinnosti tohto zákona. O opravných

prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v kárnych veciach sudcovských čakateľov pred

účinnosťou tohto zákona sa rozhodne podľa doterajších predpisov.

(4)

Kárne tresty právoplatne uložené podľa doterajších predpisov, ktoré do dňa začiatku

účinnosti tohto zákona neboly celkom vykonané, sa premenia buď celkom, alebo pokiaľ

ide o ich neodpykanú časť, na primeraný peňažný trest. Premenu vysloví, ak ide o sudcov

z povolania a prokurátorov, kárny súd, inak osobný úrad. Zmenšenie odpočivného platu

po čas určený v kárnom meritornom rozhodnutí zostáva nezmenené.

§ 34.

Zrušenie doterajších predpisov.

Dňom začiatku účinnosti tohto zákona strácajú platnosť, poprípade používateľnosť,

všetky predpisy, upravujúce služobné a platové pomery sudcov z povolania, prokurátorov

a sudcovských čakateľov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon.

§ 35.

Účinnosť a vykonanie.

(1)

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. apríla 1950.

(2)

Ustanovenia tohto zákona platia primerane i pre sudcov z povolania na Správnom súde

s výnimkou ustanovení

§ 4 ods. 1 č. 3

,

§ 19 ods. 1 a 2

a

§§ 23 a 24

.

(3)

Pôsobnosť ministra spravodlivosti vykonáva pre sudcov z povolania na Správnom súde

v prípadoch ustanovení

§§ 4

,

6

,

28

a

31

predseda vlády, v ostatných prípadoch predseda Správneho súdu; pôsobnosť kárneho

súdu vykonáva Správny súd.

(4)

Tento zákon vykonajú predseda vlády a minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými

členmi vlády.

Zrušujú sa všetky predpisy, ktoré upravujú veci, na ktoré sa vzťahuje zákon

č. 36/1957 Zb.

, s účinnosťou od 29. júla 1957; najmä sa zrušujú, avšak len pokiaľ sa vzťahujú na

sudcov, prípadne na sudcov z ľudu ľudových a krajských súdov zákon

č. 67/1950 Zb.

o pracovných a platových pomeroch sudcov z povolania, prokurátorov a sudcovských

čakateľov (sudcovský zákon), s výnimkou ustanovení

§§ 17 až 22

. Uvedený predpis sa však použije u sudcov a sudcov z ľudu ľudových a krajských súdov

ustanovených, prípadne povolaných podľa doterajších predpisov až do dňa, keď nastúpia

namiesto nich do funkcie zvolení sudcovia a sudcovia z ľudu.

Platnosť strácajú, pokiaľ ide o sudcov ľudových a krajských súdov, ustanovenia

§§ 17 až 22 zákona č. 67/1950 Zb.

o pracovných a platových pomeroch sudcov z povolania, prokurátorov a sudcovských

čakateľov (sudcovského zákona) na základe zákona

č. 37/1957 Zb.

s účinnosťou od 29. júla 1957.

Zrušuje sa zákon

č. 67/1950 Zb.

o pracovných a platových pomeroch sudcov z povolania, prokurátorov a sudcovských

čakateľov (sudcovský zákon), pokiaľ sa vzťahuje na sudcov z povolania (zákon

č. 62/1961 Zb.

s účinnosťou od 6. júla 1961.).

Zrušujú sa ustanovenia zákona č. 67/1950 Zb. o pracovných a platových pomeroch sudcov

z povolania, prokurátorov a sudcovských čakateľov (sudcovský zákon), pokiaľ sa vzťahujú

na prokurátorov (zákon

č. 60/1965 Zb.

s účinnosťou od 1. augusta 1965).