VYHLÁŠKA 66/1992 Z. z. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy

§ 1

Základy organizácie

Základom vnútorného usporiadania súdov sú súdne oddelenia vytvorené podľa senátov

(samosudcov). Administratívne a iné kancelárske práce pre jedno alebo viacej oddelení

vykonáva súdna kancelária. Okrem toho sú zriadené spoločné útvary vykonávajúce úkony

pre celý súd.

§ 2

Rozvrh práce

(1)

Rozdelenie práce na súdoch sa určuje na kalendárny rok rozvrhom práce; v rozvrhu

práce sa určí aj zastupovanie sudcov.

(2)

V prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu alebo výrazných rozdielov v pracovnom vyťažení

určí predseda súdu rozsah presunu agendy do iného oddelenia.

(3)

V prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi vykonať jednotlivé úkony v konaní, môže

predseda súdu nimi poveriť iného sudcu.

(4)

Opatrenia podľa odsekov 2 a 3 vykonáva predseda súdu v súlade s určeným zastupovaním

v rozvrhu práce, pokiaľ zabezpečenie riadneho chodu súdu nevyžaduje iný postup. Rovnako

sa postupuje aj v prípade vylúčenia sudcu.

1

)

§ 3

Úkony mimo súdnej budovy

(1)

Ak sa má nejaký úkon súdu vykonať mimo pracoviska súdu v budove štátneho orgánu alebo

štátneho ústavu, zariadenia, podniku alebo inej právnickej osoby, je potrebné vykonanie

úkonu vopred dohodnúť s jeho vedúcim.

(2)

Vo vojenských objektoch alebo v objektoch ozbrojených zborov môže súd vykonať úkon

len so súhlasom príslušného služobného orgánu.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak ide o vykonanie dôkazu ohliadkou.

(4)

Súdne úkony v budovách a miestnostiach tých osôb, ktoré požívajú diplomatické výsady

a imunity, môžu byť vykonané, ak to pripúšťa medzinárodné právo. O takých úkonoch

musí súd včas vyrozumieť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“) a Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky a požiadať ich

o vyslanie zástupcu k takému úkonu.

§ 4

Súdni pracovníci

Úlohy výkonu súdnictva na okresných a krajských súdoch plnia sudcovia, prísediaci,

justiční čakatelia a pracovníci odborného aparátu súdu.

§ 5

(1)

Pracovníci odborného aparátu súdov sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach,

o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom súdnictva. Povinnosť mlčanlivosti trvá

i po skončení pracovného pomeru.

(2)

Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže pracovníka odborného aparátu zbaviť predseda

súdu.

§ 6

Jednoduché úkony vykonávané justičnými čakateľmi, súdnymi tajomníkmi a vedúcimi súdnej

kancelárie

(1)

Predseda súdu môže poveriť justičných čakateľov a súdnych tajomníkov, aby v trestných

veciach samostatne vykonávali tieto jednoduché úkony vyhradené podľa Trestného poriadku

predsedovi senátu (samosudcovi)

a)

dožiadanie v jednoduchých veciach,

b)

doručovanie súdnych písomností osobám vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody

a spisovanie zápisnice o tomto úkone,

c)

spisovanie podaní, vrátane návrhov a opravných prostriedkov v jednoduchých veciach,

d)

rozhodnutie o vrátení veci dôležitej pre trestné konanie po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej,

e)

rozhodnutie o povinnosti odsúdeného hradiť trovy trestného konania určené paušálnou

sumou a náklady spojené s výkonom väzby a o povinnosti odsúdeného nahradiť odmenu

a hotové výdavky uhradené štátom ustanovenému obhajcovi,

f)

opatrenia potrebné na výkon trestu odňatia slobody,

g)

rozhodnutie o započítaní väzby a trestu,

h)

opatrenia vo veciach výkonu trestu prepadnutia majetku,

i)

výzva na zaplatenie peňažného trestu alebo poriadkovej pokuty a opatrenia súvisiace

s vykonávaním výkonu rozhodnutia o nich,

j)

opatrenia potrebné na výkon iných uložených trestov,

k)

opatrenia na výkon ochranného liečenia, ochrannej výchovy a zhabanie veci,

l)

zabezpečovanie podkladov pre rozhodnutie o osvedčení pri podmienečnom odsúdení, podkladov

v konaní o podmienečnom prepustení, o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu

zákazu činnosti a od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu, podkladov pre rozhodnutie

o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody a zahladení odsúdenia,

m)

vyrozumenie o podmienečnom prepustení a o zahladení odsúdenia,

n)

podávanie ďalších dodatočných správ registru trestov,

o)

rozhodnutie o výške odmeny ustanovenému obhajcovi a o znalečnom a tlmočnom,

p)

účasť pri návštevách obvineného vo väzbe,

q)

kontrola korešpondencie obvinených.

(2)

Predseda súdu môže poveriť justičných čakateľov a súdnych tajomníkov, aby v občianskoprávnych

veciach samostatne vykonávali tieto jednoduché úkony vyhradené podľa zákona o Občianskom

súdnom poriadku predsedovi senátu (samosudcovi)

a)

spisovanie jednoduchých podaní, vrátane návrhov a odvolaní,

b)

úkony vo veciach maloletých, v opatrovníckych veciach osôb pozbavených spôsobilosti

na právne úkony alebo obmedzených v spôsobilosti na právne úkony a osôb neprítomných

alebo neznámych, ako aj úkony v týchto veciach smerujúcich k príprave rozhodnutia

sudcu,

c)

konanie o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,

d)

výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky alebo predajom hnuteľnej

veci s výnimkou odkladu výkonu rozhodnutia

2

)

a zastavenia výkonu rozhodnutia,

3

)

e)

vydávanie platobných rozkazov, ak bolo vydanie platobného rozkazu navrhnuté v návrhu

na začatie konania, a v týchto prípadoch rozhodovanie o oneskorene podaných odporoch

a o zrušení platobného rozkazu, ktorý nemôžno doručiť,

f)

vybavovanie dožiadaní v jednoduchých veciach s výnimkou dožiadaní v styku s cudzinou,

g)

rozhodovanie o vrátení preddavkov zložených v občianskom súdnom konaní,

h)

rozhodovanie vo veciach súdnych poplatkov, pokiaľ nejde o rozhodovanie pri konaní,

ch)

úkony a rozhodovanie v konaní o dedičstve podľa Občianskeho súdneho poriadku, ak

1.

nejde o ustanovenie správcu dedičstva alebo jeho časti podľa

§ 175c

,

2.

nejde o postup podľa

§ 175k

,

3.

nejde o odňatie veci podľa

§ 175zb

,

4.

nejde o vrátenie veci podľa

§ 175zd ods. 1

,

5.

je dedičstvo predlžené a nedôjde k dohode podľa

§ 175p

a je potrebné nariadiť likvidáciu dedičstva podľa

§ 175t

,

§ 175u

a

§ 175v

,

i)

úkony a rozhodovanie v konaní o úschovách,

j)

úkony a rozhodovanie v konaní o umorenie listín.

(3)

Predseda súdu môže poveriť justičných čakateľov a súdnych tajomníkov, aby v obchodných

veciach samostatne vykonávali tieto jednoduché úkony vyhradené podľa zákona o Občianskom

súdnom poriadku predsedovi senátu (samosudcovi)

a)

spisovanie jednoduchých podaní, vrátane návrhov a odvolaní,

b)

vybavovanie dožiadaní v jednoduchých veciach s výnimkou dožiadaní v styku s cudzinou,

c)

vydávanie platobných rozkazov, ak bolo vydanie platobného rozkazu alebo zmenkového

(šekového) platobného rozkazu navrhnuté v návrhu na začatie konania, a v týchto prípadoch

rozhodovanie o oneskorene podaných odporoch a o zrušení platobného rozkazu, ktorý

nemožno doručiť,

d)

rozhodovanie o vrátení preddavkov zložených v občianskom súdnom konaní,

e)

rozhodovanie vo veciach súdnych poplatkov, ak nejde o rozhodovanie pri konaní,

f)

vybavovanie jednoduchých vecí obchodného registra,

g)

vydávania úradných odpisov, výpisov alebo potvrdení z obchodného registra.

(4)

Súdni tajomníci a justiční čakatelia môžu na základe poverenia predsedu súdu vykonávať

v trestnom konaní podľa pokynov predsedu senátu (samosudcu) aj iné úkony súvisiace

s výkonom rozhodnutia.

(5)

Predseda súdu môže poveriť niektorých pracovníkov odborného aparátu alebo justičných

čakateľov, aby vyhotovovali štatistické listy a vykonávali v určenom rozsahu ďalšie

práce v odbore štatistiky.

(6)

Predseda súdu môže poveriť justičných čakateľov a súdnych tajomníkov, aby samostatne

vykonávali úkony v inej činnosti súdu podľa

§ 352 Občianskeho súdneho poriadku

.

(7)

Predseda senátu (samosudca), ktorému bola vec prikázaná podľa rozvrhu práce, dohliada

na to, aby úkony, ktoré vykonáva pracovník tým poverený podľa odsekov 1 až 3 a 6,

boli správne a včas vykonávané.

(8)

Oprávnenie súdnych tajomníkov podľa iných predpisov nie je dotknuté.

(9)

Vedúci súdnych kancelárií vykonávajú vedľa ďalších úloh uvedených v iných ustanoveniach

samostatne najmä tieto práce

a)

spisujú do zápisnice podania a ústne vyhlásenia účastníkov konania o udelení, odvolaní

alebo vypovedaní plnomocenstva, urobené mimo konania a oznamujú odvolanie alebo výpoveď

plnomocenstva účastníkom konania,

b)

prijímajú do zápisnice žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie

zástupcu, ak bol návrh podaný mimo konania,

c)

vyznačujú doložku vykonateľnosti na rovnopisy rozhodnutí.

§ 7

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu justičného čakateľa alebo súdneho tajomníka

(1)

Proti rozhodnutiu vydanému justičným čakateľom alebo súdnym tajomníkom vo veciach

uvedených v

§ 6 ods. 1 až 3

možno podať opravný prostriedok za rovnakých podmienok ako proti rozhodnutiu predsedu

senátu (samosudcu). Podaný opravný prostriedok sa však predloží najprv predsedovi

senátu (samosudcovi), ktorý o ňom v občianskoprávnych a obchodných veciach rozhodne,

ak má za to, že sa mu má celkom vyhovieť,

4

)

v trestných veciach, ak má za to, že sa mu má vyhovieť a ak sa zmena pôvodného rozhodnutia

nedotkne práv inej osoby,

5

)

inak ho predloží súdu druhého stupňa, aby o ňom rozhodol.

(2)

Ak predseda senátu (samosudca) rozhodne o opravnom prostriedku sám, považuje sa jeho

rozhodnutie za rozhodnutie súdu prvého stupňa; proti nemu je prípustný opravný prostriedok

podľa všeobecných ustanovení o konaní pred súdom.

§ 8

Nahliadanie do obchodného registra, zoznamu znalcov a tlmočníkov

Do obchodného registra, zoznamu znalcov a tlmočníkov možno nahliadať a vyhotovovať

z nich odpisy a výpisy v úradných hodinách pod dozorom povereného pracovníka súdu.

Miestnosti na to určené musia byť zreteľne označené a uvedené na orientačnej tabuli

súdu.

§ 9

Predloženie rovnopisu účastníkmi

V občianskom súdnom konaní môžu účastníci pre urýchlené vybavenie veci predložiť súdu

súčasne s podaním tiež vyhotovenie a potrebné rovnopisy rozhodnutí, ktorých vydanie

navrhujú a ktoré má vydať bez vypočutia účastníkov. Tieto vyhotovenia súd po prípadnom

doplnení použije pri vydaní rozhodnutia.

§ 10

Zoznam prejednávaných vecí

Vedúci súdnej kancelárie urobí opatrenie, aby zoznam všetkých vecí, v ktorých je nariadené

pojednávanie, hlavné pojednávanie alebo verejné zasadanie na ten istý deň, bol vyvesený

na dverách pojednávacej miestnosti. V zozname sa uvedú mená a priezviská sudcov, spisová

značka, mená a priezviská účastníkov (obžalovaných), predmet a čas pojednávania.

§ 11

(1)

Pred začatím pojednávania vyvolá zapisovateľ predo dvermi pojednávacej miestnosti

hlasne a zrozumiteľne vec, ktorá bude prejednávaná. Zároveň predbežne zistí, či sa

dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie pozvané, a vyzve ich na vstup do pojednávacej

miestnosti. Vyvolanie vecí týmto spôsobom môže byť nahradené vhodným technickým zariadením.

Nie je prípustné, aby sa okrem súdnych osôb niekto ďalší zdržoval v pojednávacej miestnosti

pred vyvolaním veci.

(2)

Do pojednávacej miestnosti sa vstupuje s nepokrytou hlavou; to sa nevzťahuje na príslušníkov

ozbrojených zborov v službe a na ženy, ak je to v súlade s pravidlami spoločenského

správania.

§ 12

(1)

Pri použití pút, predvádzacích retiazok a ďalších donucovacích prostriedkov na predvedenie

osôb sa orgány Zboru väzenskej a justičnej stráže riadia osobitnými predpismi.

(2)

Počas prítomnosti v pojednávacej miestnosti sa predvedeným donucovacie prostriedky

na pokyn predsedu senátu (samosudcu) snímajú, ponechajú, prípadne znovu použijú. Pri

rozhodovaní o takom opatrení zváži predseda senátu (samosudca) najmä, či podľa dostupných

informácií o predvádzanom je dôvodné podozrenie z pokusu o útek, napadnutia prítomných

osôb alebo iného násilného konania. Rozhodnutie o tom predseda senátu (samosudca)

uvedie v zápisnici o pojednávaní.

§ 13

(1)

Pri príchode alebo odchode senátu (samosudcu) vstanú osoby prítomné v pojednávacej

miestnosti. Ak nie je k dispozícii poradná miestnosť, súdne osoby musia byť v úradnom

odeve a na svojich miestach už pri vyvolaní veci.

(2)

K senátu (samosudcovi) sa hovorí len postojačky. Predseda senátu (samosudca) však

môže dovoliť osobám, ktorých vek alebo zdravotný stav to odôvodňuje, aby pri prednesoch

a výpovedi sedeli.

(3)

V stoji vypočujú všetci prítomní, vrátane súdnych osôb vyhlásenie rozsudku. Inak

v priebehu pojednávania sedia všetci prítomní, vrátane súdnych osôb na svojich miestach.

(4)

Klásť otázky a vyjadrovať sa možno len so súhlasom alebo na pokyn predsedu senátu

(samosudcu).

(5)

Slovné prejavy sudcov a ostatných osôb, ktorým bolo udelené slovo, musia byť hlasité

a zrozumiteľné.

(6)

Obracať sa na sudcu, zapisovateľa, prokurátora, obhajcu alebo právneho zástupcu účastníka

v priebehu konania vo veciach, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia, nie je prípustné,

a to ani vtedy, ak ide o služobné záležitosti.

(7)

Osoby prítomné v pojednávacej miestnosti sú povinné zdržať sa všetkého, čo by mohlo

narušiť hladký priebeh súdneho pojednávania, vrátane prejavovania súhlasu alebo nesúhlasu

s priebehom pojednávania, výpoveďami osôb a s vyhlásenými rozhodnutiami.

(8)

Účastníkom a ich právnym zástupcom je potrebné umožniť, aby sa v priebehu súdneho

pojednávania navzájom poradili o svojich stanoviskách a návrhoch. Za tým účelom možno

pojednávanie na primeraný čas prerušiť.

(9)

Fajčenie alebo požívanie jedál a nápojov v pojednávacej miestnosti je zakázané.

§ 14

(1)

V pojednávacej miestnosti sa všetkým, s výnimkou osôb mladších ako pätnásť rokov,

zásadne vyká.

(2)

Súdne osoby i ostatné prítomné osoby sa navzájom oslovujú „pán - pani - slečna“ s

pripojením funkcie alebo procesného postavenia, v ktorom oslovený vystupuje, alebo

jeho akademického titulu. Iba osoby mladšie ako pätnásť rokov možno osloviť, ak sa

to javí účelné na prekonanie ich hanblivosti, len menom.

(3)

V prípade, že je nevyhnutné rozlíšiť osoby s rovnakým procesným postavením, možno

oslovenie podľa predchádzajúceho odseku doplniť i priezviskom konkrétnej osoby.

§ 15

(1)

Pred vyhlásením rozhodnutia sa senát odoberie do poradnej miestnosti. Ak nie je k

dispozícii poradná miestnosť, vyzve predseda senátu prítomných, aby pojednávaciu miestnosť

opustili.

(2)

Pred návratom senátu z poradnej miestnosti zariadi zapisovateľ, aby účastníci pojednávania

zaujali opäť svoje miesta v pojednávacej miestnosti. Ak sa porada koná priamo v pojednávacej

miestnosti, vyzve zapisovateľ po skončení porady účastníkov na návrat do pojednávacej

miestnosti, prípadne sa na výzvu použije vhodné technické zariadenie.

(3)

Obdobne ako senát môže postupovať aj samosudca.

§ 16

(1)

Pred vyhlásením rozsudku vyzve predseda senátu (samosudca) prítomných, aby povstali.

Sám rozsudok vyhlasuje až do konca výrokovej časti v stoji, dôstojným spôsobom, plynule

a nahlas.

(2)

Po vyhlásení výrokovej časti rozsudku vyzve predseda senátu (samosudca) prítomných,

aby si sadli, a sám tiež v sede rozsudok odôvodní a dá potrebné poučenie. Odôvodnenie

musí byť prednesené zrozumiteľne a presvedčivo.

(3)

Obdobne sa postupuje i pri vyhlasovaní výroku a odôvodnení uznesenia s tým rozdielom,

že sa celé uznesenie vyhlasuje v sede.

(4)

Po úplnom vyčerpaní obsahu pojednávania vyhlási predseda senátu (samosudca) pojednávanie

za skončené a vyzve prítomných, aby sa vzdialili z pojednávacej miestnosti.

§ 17

(1)

Ak je verejnosť vylúčená, oznámi sa také rozhodnutie senátu (samosudcu) zreteľne

na dverách pojednávacej miestnosti spolu so zákazom vstupu nepovolaným osobám.

(2)

Ak možno očakávať, že občania prejavia o prejednanie niektorej veci väčší záujem,

urobí predseda senátu (samosudca) za účinnosti správy súdu opatrenia na dôstojný priebeh

pojednávania. Najmä nariadi prejednávanie veci do vhodnej pojednávacej miestnosti

s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu i možnosti súdu. V prípade nebezpečenstva

preplnenia pojednávacej miestnosti je oprávnený regulovať prístup vydávaním vstupeniek.

Ak je vstup do pojednávacej miestnosti podmienený vstupenkou, musí byť verejnosť vhodným

spôsobom informovaná.

§ 18

Pribranie tlmočníka

(1)

Ak koná občan pred súdom v inom ako českom alebo slovenskom jazyku, priberie súd

tlmočníka. Tlmočník môže byť zároveň zapisovateľom. Táto okolnosť sa poznamená v zápisnici.

(2)

Podľa ustanovení odseku 1 sa postupuje obdobne aj pri výsluchu osôb hluchých, nemých,

alebo hluchonemých, ak sa nedá s nimi dorozumieť iným spoľahlivým spôsobom.

§ 19

Predvolávanie niektorých osôb k súdnym úkonom

(1)

Príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov v činnej službe sa predvolávajú

prostredníctvom príslušných služobných orgánov. Ak nie je známy útvar, v ktorom vojak

koná službu, predvoláva sa prostredníctvom posádkovej správy, ak nie je známa, prostredníctvom

okresnej vojenskej správy.

(2)

Osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe sa predvolávajú prostredníctvom

nápravnovýchovného ústavu alebo väznice so žiadosťou o ich predvedenie. Ak je predvolaná

osoba vo väzbe v inej veci, treba k žiadosti pripojiť písomný súhlas príslušného orgánu

(prokurátora, predsedu senátu, samosudcu) s predvedením.

(3)

Osoby z výkonu ústavného ochranného liečenia, ochrannej výchovy a z psychiatrických

liečební sa predvolávajú prostredníctvom týchto ústavoch (zdravotníckych zariadení),

ktoré tiež zabezpečia ich predvedenie. Ak to vyžaduje bezpečnosť pracovníkov týchto

ústavov (zdravotníckych zariadení), urobia tieto ústavy (zdravotnícke zariadenia)

vo výnimočných prípadoch samy opatrenia, aby bola pri predvedení osôb v ústavnej starostlivosti

zaistená bezpečnosť pracovníkov ústavu.

§ 20

Zasielanie súdnych písomností v niektorých prípadoch

(1)

Písomnosti určené tým, na ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody, alebo ktorí

sú vo väzbe, doručujú sa prostredníctvom nápravnovýchovných ústavov a väzníc, v ktorých

sú umiestnení, alebo pri nutnom urýchlení i osobne povereným pracovníkom súdu (

§ 6 ods. 1

).

(2)

Osobám vo výkone ústavného ochranného liečenia a osobám držaným v ústave zdravotníckej

starostlivosti sa doručuje prostredníctvom správy príslušného zdravotníckeho zariadenia.

Obdobne sa postupuje u chovancov domovov mládeže a iných kolektívnych zariadení pre

mládež.

(3)

Písomnosti určené tým, ktorí požívajú diplomatické výsady a imunity, alebo tým ktorí

sú v ich bytoch, alebo ktorým sa majú písomnosti doručiť v budovách alebo miestnostiach

chránených diplomatickou imunitou, predložia sa ministerstvu na ďalšie opatrenie.

(4)

Písomnosti určené príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov v činnej službe,

ktorí nie sú hromadne ubytovaní vo vojenských objektoch alebo objektoch ozbrojených

zborov, doručujú sa priamo; v ostatných prípadoch sa doručujú prostredníctvom ich

veliteľov (náčelníkov). Ak nie je známy útvar, v ktorom vojak koná službu, doručujú

sa písomnosti prostredníctvom posádkovej správy; ak nie je známa, prostredníctvom

okresnej vojenskej správy.

§ 21

Zápisnice v konaní pred súdom

(1)

Zápisnica o pojednávaní sa diktuje nahlas, aby prítomní diktované znenie počuli,

pokiaľ zákon nepripúšťa iný postup.

6

)

Predseda senátu (samosudca) môže vyslúchanému, predovšetkým ak ide o znalca, dovoliť,

aby svoju výpoveď nadiktoval do zápisnice. Táto okolnosť sa poznamená v zápisnici.

(2)

Pokiaľ to zákony o konaní pred súdom pripúšťajú, môže byť zápisnica o pojednávaní

vyhotovená podľa nahlas diktovaného znenia tesnopisom alebo záznamovou technikou;

o tom sa k zápisnici pripojí doložka, v ktorej sa uvedie meno a priezvisko pracovníka,

ktorý zápisnicu podľa záznamu vyhotovil. Predseda senátu (samosudca) je povinný preveriť,

či obsah vyhotovenej zápisnice je totožný s obsahom záznamu, a správnosť vyhotovenia

zápisnice potvrdí svojím podpisom. Pokiaľ zákony o konaní pred súdom neurčujú inak,

netreba záznam uchovávať. Ak je zápisnica o pojednávaní vyhotovená týmto spôsobom,

možno upustiť od prítomnosti zapisovateľa na pojednávaní, s výnimkou hlavného pojednávania,

verejného a neverejného zasadania.

(3)

Zápisnica sa zapisuje v slovenskom jazyku. Ak záleží na doslovnom znení výpovede

toho, kto nevypovedá v slovenskom jazyku, zapíše zapisovateľ alebo tlmočník jej príslušnú

časť, pokiaľ je to možné, tiež v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal.

(4)

Obálku so zápisnicou o hlasovaní môže otvoriť len predseda senátu nadriadeného súdu

pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu najvyššieho súdu pri rozhodovaní

o sťažnosti pre porušenie zákona, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nahliadnutí

ju opäť zalepí, opatrí odtlačkom okrúhlej úradnej pečiatky a otvorenie potvrdí svojím

podpisom.

(5)

Zápisnica o hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché uznesenie, na ktorom sa senát

uzniesol jednomyseľne a ktorému predchádzala porada len v pojednávacej miestnosti

bez prerušenia konania; v zápisnici o pojednávaní sa v takomto prípade poznamená,

že uznesenie bolo vynesené bez prerušenia pojednávania.

§ 22

Používanie úradnej pečiatky

Odtlačkom okrúhlej úradnej pečiatky opatrí súd predovšetkým odpisy (rovnopisy) vyhotovení

súdnych rozhodnutí, listiny o poverení výchovou a zastupovaním maloletého, o ustanovení

opatrovníka, úradné potvrdenie (vysvedčenie), doložku o právoplatnosti a vykonateľnosti

rozhodnutí, nariadenie výkonu trestu a ochranných opatrení, príkaz na zatknutie, príkaz

na prijatie do väzby a príkaz na prepustenie z väzby alebo z výkonu trestu odňatia

slobody, žiadosť o vypátranie pobytu osôb, opatrenie o ustanovení obhajcu, ako aj

všetky písomnosti určené pre súdy alebo iné orgány v cudzine.

§ 23

Doložka o právoplatnosti

Len čo sudca alebo pracovník poverený úkonom podľa

§ 6

zistí, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, zaznamená to na vyhotovenom rozhodnutí

založenom v spise s uvedením dňa, keď nastala právoplatnosť, a pripojí svoj čitateľný

podpis a dátum vyznačenia. Ak nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť len čiastočne, je

to nutné v zázname presne vyjadriť. Keď bol podaný návrh na doplnenie rozsudku, nie

je to na prekážku tomu, aby bola pripojená doložka o právoplatnosti.

§ 24

Vyznačovanie právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia

Na žiadosť toho, komu bol doručný rovnopis rozhodnutia alebo komu bol vydaný rovnopis

schváleného súdneho zmieru skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vyznačí

súd na predloženom rovnopise rozhodnutia (schváleného zmieru) doložku právoplatnosti

a vykonateľnosti rozhodnutia (zmieru). Keď bol podaný návrh na doplnenie rozsudku,

nie je to na prekážku tomu, aby bola pripojená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti

rozhodnutia.

§ 25

Rovnopis podaní

(1)

Písomné podanie treba predložiť súdu v toľkých rovnopisoch, koľko ich treba, aby

po jednom rovnopise mohol dostať súd a každý, komu sa majú tieto písomnosti doručiť.

(2)

Ak nepredloží účastník v určenej lehote potrebný počet rovnopisov písomného podania,

hoci bol k tomu vyzvaný, môže tieto rovnopisy vyhotoviť súd na účastníkove trovy;

na to musí byť účastník vo výzve upozornený. Trovy sa vyznačia v zozname trov.

§ 26

Rekonštrukcia spisov

(1)

Spisy, ktoré sa celkom alebo čiastočne zničili alebo stratili, rekonštruuje, ak je

to potrebné, na návrh alebo bez návrhu súd, ktorý vo veci konal v prvom stupni, podľa

záznamov v registroch a iných evidenčných pomôckach.

(2)

Súd o rekonštrukcii spisu vyhotoví zápisnicu, v ktorej uvedie deň podania návrhu,

dátum každého pojednávania, dátum rozhodnutia vo veci a údaj o opravnom prostriedku

a spôsobe jeho vybavenia. Údaje o súdnych poplatkoch sa nevyznačujú.

(3)

Súd vyhotoví overené odpisy rovnopisov svojho rozhodnutia a iných svojich písomností,

ako aj dokladov vyžiadaných od iného súdu alebo štátneho orgánu; na overených odpisoch

rovnopisov pripojí doložku, že odpis nahrádza zničenú alebo stratenú listinu. Z tohto

dôvodu môže uložiť účastníkom, ich zástupcom a tretím osobám, aby predložili rovnopisy

podania, odpisy rozhodnutí a iné písomnosti, ktoré im súd po vyhotovení overeného

odpisu vráti.

(4)

Ak nemožno postupovať podľa odsekov 2 a 3, súd vykoná šetrenie za účelom osvedčenia

zapísaných výpovedí, vypočuje osoby, ktoré boli vypočuté ako účastníci, svedkovia,

znalci, prípadne vykoná iné osvedčenia a výsledok šetrení zapíše v zápisnici o rekonštrukcii.

(5)

Zápisnica o rekonštrukcii nahrádza listiny, najmä rôzne podania, zápisnice o pojednávaní

a prílohy. Rovnopis zápisnice o rekonštrukcii sa doručí známym účastníkom. Ak účastníci

vznesú námietky proti zneniu zápisnice, súd ich k zápisnici pripojí.

§ 27

Vydávanie úradných potvrdení

Predseda senátu (samosudca) môže na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie

alebo obhajovanie svojich práv, vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo

spisu, prípadne odpis niektorej písomnosti po zaplatení súdneho poplatku.

§ 28

Vyžadovanie súčinnosti od polície a iných orgánov

(1)

Súdy sú oprávnené vyžadovať od orgánov obcí, okresných úradov, orgánov polície a

od iných orgánov a organizácií súčinnosť pri plnení svojich úloh, a to predovšetkým

oznamovanie skutočností, ktoré majú význam pre súdne konanie a rozhodovanie.

7

)

(2)

Od orgánov obcí, okresných úradov a obvodných úradov možno vyžadovať predovšetkým

správy o správaní, majetkových a sociálnych pomeroch obvineného a účastníkov konania

a o pomeroch mladistvého, ktoré majú podklad vo vlastných poznatkoch týchto orgánov.

(3)

Od orgánov polície môžu súdy vyžadovať predovšetkým správy o správaní obvineného

a účastníkov konania, o správaní podmienečne odsúdeného a podmienečne prepusteného

z výkonu trestu odňatia slobody v určenej skúšobnej dobe a o správaní odsúdeného na

účely rozhodnutia o zahladení odsúdenia, a o pobyte a zamestnaní osôb. Ak je to potrebné,

orgány polície na žiadosť súdu vykonávajú pátranie po pobyte osoby.

(4)

Od zamestnávateľa môžu súdy vyžadovať správy o správaní ich pracovníkov v zamestnaní

a o ich zárobkových pomeroch alebo i o ďalších skutočnostiach, ak je to potrebné na

súdne konanie a rozhodnutie.

§ 29

(1)

K hotovým výdavkom účastníka patrí cestovné, stravné a nocľažné.

(2)

Stratu na zárobku účastníka, ktorý je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnoprávnom

vzťahu, vypočíta súd z priemerného čistého zárobku dosiahnutého v predchádzajúcom

kalendárnom štvrťroku. Výšku priemerného čistého zárobku preukáže účastník potvrdením

zamestnávateľa, u ktorého pracuje, kde je uvedené, či a akú sumu zamestnávateľ zrazí

za čas neprítomnosti v práci, a či účastník môže nastúpiť do práce na zvyšok smeny.

(3)

Účastníkovi, ktorý nie je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, je

však zárobkovo činný, patrí náhrada za stratu na zárobku vypočítaná zo základu dane

z príjmov fyzických osôb,

8

)

delená počtom pracovných hodín pripadajúcich na kalendárny rok, ktorý osobitný predpis

9

)

pripúšťa ako najvyšší rozsah pracovného času pracovníkov v pracovnom pomere. Výšku

základu dane z príjmov fyzických osôb preukazuje účastník posledným platobným výmerom

orgánu vykonávajúceho správu dane, ktorý predchádzal dňu, v ktorom je nárok na náhradu

uplatňovaný; pokiaľ nemožno výšku straty na zárobku týmto spôsobom preukázať, patrí

účastníkovi náhrada za stratu na zárobku v sume 17 Kčs za hodinu, najviac však 136

Kčs za deň.

(4)

Ak potrebuje účastník postihnutý ťažkou telesnou chybou alebo chorobou alebo v iných

závažných prípadoch sprievodcu, tvoria nevyhnutné výdavky sprievodcu a jeho ušlý zárobok

súčasť trov konania účastníka.

§ 30

(1)

Nárok na cestovné má len ten účastník, ktorý nebýva alebo nepracuje v mieste, kde

sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaný z miesta, kde sa dočasne zdržuje.

(2)

Účastníkovi sa hradia skutočné, účelné a hospodárne výdavky cestovného verejným hromadným

dopravným prostriedkom. Ak použil účastník vlastné motorové vozidlo, hradí sa mu cestovné

ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom s výnimkou prípadov podľa

§ 32

.

§ 31

(1)

Ak účastník použil aj miestny verejný dopravný prostriedok, hradí sa mu aj miestne

prepravné.

(2)

Miestne prepravné sa hradí aj účastníkovi, ktorý býva alebo pracuje v mieste, kde

sa konanie uskutočňuje, ak použil miestny verejný hromadný dopravný prostriedok.

§ 32

Ak to vyžadujú okolnosti prípadu, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným

dopravným prostriedkom, poskytne sa účastníkom pri ceste náhrada podľa osobitných

predpisov.

10

)

Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné a nocľažné.

§ 33

(1)

Na určenie výšky náhrady nevyhnutných výdavkov a náhrady straty na zárobku a na určenie

nákladov zákonného zástupcu účastníka alebo jeho zástupcu, ktorý nie je advokátom

alebo komerčným právnikom, na určenie nákladov opatrovníka ustanoveného účastníkovi,

na určnie nákladov nevyhnutného sprievodcu, ako aj na určenie výšky svedočného sa

primerane použijú ustanovenia

§ 29 až 33

.

(2)

O náhradách poskytovaných znalcom a tlmočníkom platia osobitné predpisy.

11

)

§ 34

Rozhodovanie súdu o väzbe a o príkaze na domovú prehliadku

Predseda súdu vypracuje podľa konkrétnych podmienok rozvrh služieb, v ktorom určí

sudcu (predsedu senátu), ktorý bude v jednotlivých dňoch v pracovnom čase rozhodovať

o vydaní príkazu na zatknutie, o väzbe zadržanej alebo zatknutej osoby a o vydaní

príkazu na domovú prehliadku podľa

§ 69

,

77

a

83 Trestného poriadku

; v rozvrhu služieb tiež určí ďalšieho sudcu na zastupovanie v mimoriadnych prípadoch

(práceneschopnosť). Určený sudca (predseda senátu) je povinný počas pracovného času

zdržiavať sa na pracovisku.

§ 35

(1)

Predseda okresného (obvodného) a krajského súdu určí pracovnú pohotovosť pre sudcu

(predsedu senátu), ktorý bude mimo pracovného času (od 16 hod. do začiatku pracovného

času v nasledujúci deň) a v dňoch pracovného voľna a pracovného pokoja plniť úlohy

vyplývajúce z

§ 69

,

77

a

83 Trestného priadku

, a umožní mu prístup do budovy súdu a do súdnej kancelárie (k priamej tel. linke

a okrúhlej úradnej pečiatke). V prípade potreby určí tiež pracovnú pohotovosť zapisovateľky.

(2)

Predseda súdu oznámi príslušnej prokuratúre a operačnému stredisku príslušného veliteľstva

Policajného zboru Slovenskej republiky v obvode súdu adresu a číslo telefónnej stanice,

kde sa bude určený sudca (predseda senátu) počas pracovnej pohotovosti zdržiavať,

príp. určí ďalší spôsob zabezpečenia ich dosiahnuteľnosti podľa miestnych podmienok.

Na túto adresu doručuje v čase trvania pracovnej pohotovosti polícia, a jej prostredníctvom

aj prokurátor, všetky písomnosti určené súdu, pokiaľ sa s nimi určený sudca (predseda

senátu) nedohodne inak. Pri doručení písomností sudca (predseda senátu) potvrdí dátum

a čas prevzatia.

(3)

Pracovnú pohotovosť nie je potrebné zabezpečovať na tých okresných súdoch, ktoré

nemajú vydaný nerealizovaný príkaz na zatknutie podľa

§ 69 ods. 1 Trestného poriadku

, pokiaľ bude zabezpečovať ostatné úkony podľa tohto ustanovenia mimo pracovného času

sudca, ktorému bola predsedom krajského súdu po prerokovaní s krajským prokurátorom

určená pracovná pohotovosť pre celý kraj alebo jeho určenú časť (

§ 26 Trestného poriadku

).

(4)

Ak je potrebné v tomto čase vypočuť obvineného a rozhodnúť o väzbe, ustanoviť obhajcu

alebo vydať príkaz na domovú prehliadku, orgány polície alebo prokuratúra o tom vyrozumejú

sudcu (predsedu senátu) príslušného podľa predchádzajúcich odsekov, ktorý určí miesto

a čas potrebného úkonu.

(5)

Ak je sudcovi (predsedovi senátu) dodaný obvinený, ktorý bol zatknutý na základe

príkazu na zatknutie vydaného iným súdom, sudca (predseda senátu) preskúma, či sú

splnené podmienky, pre ktoré obvineného nemožno v lehote uvedenej v

§ 69 ods. 4 Trestného poriadku

dodať súdu, ktorý príkaz na zatknutie vydal. Ak sú tieto podmienky splnené a orgány

polície predložia príkaz na zatknutie, sudca (predseda senátu) obvineného vypočuje

k dôvodom, pre ktoré bol príkaz vydaný, prostredníctvom príslušných orgánov polície

sa spojí so sudcom súdu, ktorý príkaz na zatknutie vydal, a o výsluchu ho informuje

faxom alebo iným obdobným telekomunikačným prostriedkom súdu alebo polície. Sudca

(predseda senátu) súdu, ktorý príkaz na zatknutie vydal, na základe tejto informácie

a skutočností vyplývajúcich z trestného spisu rozhodne o väzbe a svoje rozhodnutie

rovnakým spôsobom oznámi obvinenému prostredníctvom súdu vykonávajúceho výsluch.

(6)

Ak bolo rozhodnuté, že sa obvinený berie do väzby, je potrebné o tom doručiť príslušnej

spádovej väznici príkaz na prijatie do väzby, ktorý musí popri údajoch zabezpečujúcich,

že obvinený nebude zamenený s inou osobou, obsahovať údaje o tom, ktorý súd a z akých

dôvodov (

§ 67 Trestného poriadku

) rozhodol o vzatí do väzby a aké obmedzenia sa majú v prípade kolúznej väzby voči

obvinenému vo väznici uplatniť. Súd, ktorý príkaz na zatknutie vydal a rozhodol o

väzbe, doručí uznesenie priamo svojej spádovej väznici v najbližší pracovný deň. Ak

bolo dodatočne rozhodnuté o uvalení kolúznej väzby alebo o tom, že dôvody kolúznej

väzby odpadli, doručí súd toto rozhodnutie väznici.

§ 36

Peňažná záruka

(1)

Ak súd prijme peňažnú záruku (

§ 73a Trestného poriadku

), určí súčasne podľa povahy veci lehotu, do ktorej musí byť peňažná záruka zložená.

V nevyhnutných prípadoch umožní obvinenému alebo inej osobe, aby peňažnú záruku zložili

do pokladne súdu. Inak týmto osobám uloží, aby peňažnú záruku zaslali priamo na depozitný

účet súdu. To platí aj pre prípad zloženia peňažnej záruky v cudzej mene.

(2)

Ak je obvinený vo väzbe a súd prijme peňažnú záruku, prepustí ho z väzby ihneď potom,

ako bola peňažná záruka na účet súdu zložená. Výplatu sumy zloženej na peňažnú záruku

možno vykonať len na základe písomného príkazu sudcu (predsedu senátu).

§ 37

Opatrenia na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody

(1)

Ak odsúdený bez dostatočného ospravedlnenia nenastúpi v určenej lehote výkon trestu

odňatia slobody alebo ak je obava, že ujde, prikáže predseda senátu (samosudca), aby

bol odsúdený dodaný na výkon trestu do príslušnej spádovej väznice (

§ 321 ods. 3 Trestného poriadku

). Ak pobyt odsúdeného nie je známy, súd to na príkaze na dodanie na výkon trestu

odňatia slobody výslovne uvedie s tým, že je potrebné vypátrať pobyt odsúdeného (

§ 321 ods. 3 Trestného poriadku

). Príkaz na dodanie na výkon trestu odňatia slobody sa odošle okresnému veliteľstvu

Policajného zboru Slovenskej republiky v obvode súdu.

(2)

Ak bol pobyt odsúdeného vypátraný inak ako orgánmi polície, alebo ak sa odsúdený

dobrovoľne prihlásil na výkon trestu, je potrebné príkaz na dodanie na výkon trestu

odvolať, a to u toho orgánu polície, ktorému bol odoslaný.

(3)

U odsúdeného, ktorý sa zdržuje v cudzine, sa pri nariadení výkonu trestu odňatia

slobody postupuje podľa osobitného predpisu.

12

)

(4)

Ak vykonáva odsúdený vojenskú základnú alebo náhradnú službu, vyzve ho predseda senátu

(samosudca) na nástup výkonu trestu odňatia slobody prostredníctvom veliteľa (náčelníka)

útvaru, kde odsúdený vykonáva vojenskú službu.

(5)

U mladistvého, ktorý je v ústavnej alebo ochrannej výchove, zašle súd nariadenie

výkonu trestu odňatia slobody ústavu, v ktorom je mladistvý, s tým, aby bol na výkon

trestu dodaný pracovníkom ústavu. Ak to nemožno zabezpečiť, požiada predseda senátu

(samosudca) o predvedenie mladistvého na výkon trestu okresné veliteľstvo Policajného

zboru Slovenskej republiky, v ktorého obvode je ústav.

(6)

Ak ide o výkon trestu odňatia slobody dlhší ako tri mesiace, nápravnovýchovný ústav

pre mladistvých najmenej dva mesiace pred predpokladaným dňom jeho skončenia oznámi

výchovnému alebo liečebnému zariadeniu, z ktorého bol mladistvý dodaný na výkon trestu,

výsledky prevýchovy mladistvého výkonom trestu z hľadiska prípadného prepustenia z

ochrannej výchovy, podmienečného umiestenia mimo výchovného zariadenia alebo zrušenia

ústavnej výchovy.

(7)

Väznica, prípadne nápravnovýchovný ústav vráti súdu jedno vyhotovenie nariadenia

výkonu trestu odňatia slobody s potvrdením, že odsúdený nastúpil trest, alebo ihneď

oznámi súdu, že trest v určenej lehote nastúpený nebol. Ak je odsúdený vo výkone iného

trestu odňatia slobody, nápravnovýchovný ústav potvrdí prijatie nariadenia výkonu

trestu a na jednom jeho vyhotovení uvedie pravdepodobný termín nástupu trestu a vráti

ho bez odkladu súdu.

(8)

O premiestnení odsúdeného do iného nápravnovýchovného ústavu, o začatí ochranného

liečenia, o jeho úteku a dolapení, o jeho úmrtí, prerušení výkonu trestu, o podmienečnom

prepustení, ako aj o tom, že odsúdený bol v dôsledku výkonu uloženého trestu, udelenia

milosti, amnestie alebo z iného dôvodu prepustený na slobodu, podá nápravnovýchovný

ústav, v ktorom odsúdený naposledy bol, bezodkladne správu súdu, ktorý rozhodol v

prvom stupni; v prípade podmienečného prepustenia podá správu tiež súdu, ktorý o podmienečnom

prepustení rozhodol.

§ 38

Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody

(1)

Ak bol povolený podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody pri súčasnom prijatí

záruky záujmového združenia občanov za nápravu obvineného, alebo súd o výchovné spolupôsobenie

takéto záujmové združenie občanov požiadal, v žiadosti o výchovné spolupôsobenie podľa

§ 329 ods. 1 Trestného poriadku

záujmovému združeniu občanov oznámi, aké obmedzenia podľa

§ 59 ods. 2 Trestného zákona

boli obvinenému uložené. Zároveň ho požiada, aby podľa obsahu týchto obmedzení zameralo

svoje výchovné pôsobenie, sledovalo, či odsúdený obmedzenia dodržuje, a podalo súdu

ihneď správu o ich prípadnom porušovaní. Rovnako požiada o oznámenie zmeny zamestnania

alebo bydliska odsúdeného.

(2)

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak požiada záujmové združenie občanov o výchovné

spolupôsobenie podľa

§ 329 ods. 2 Trestného poriadku

.

§ 39

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

Obdobne ako v § 38 postupuje súd aj v prípadoch podmienečného prepustenia odsúdeného

z výkonu trestu odňatia slobody.

§ 40

Zaistenie majetku

Ak rozhodol súd o zaistení majetku (

§ 347 Trestného poriadku

), príslušný okresný úrad podľa všeobecne záväzných právnych predpisov majetok zabezpečí

a vyhotoví jeho zoznam, ktorého odpis zašle súdu. Zaistenie sa vzťahuje na celý majetok

obvineného (

§ 348 ods. 1 Trestného poriadku

) s výnimkou prípadu, ak súd uložil trest prepadnutia časti majetku (

§ 347 ods. 1 Trestného poriadku

), ktorá nebola určená podielom, ale uvedením jednotlivých vecí alebo majetkových

práv.

§ 41

Výkon ústavného ochranného liečenia

(1)

Nariadenie výkonu ústavného ochranného liečenia zašle predseda senátu (samosudca)

zdravotníckemu zariadeniu príslušnému podľa bydliska alebo pobytu osoby, ktorá sa

má ochrannému liečeniu podrobiť, v dvoch vyhotoveniach spolu s jedným odpisom znaleckého

posudku alebo odborného lekárskeho vyjadrenia a jedným rovnopisom rozhodnutia, ktorým

bolo ochranné liečenie uložené. Po dohode so správou zdravotníckeho zariadenia určí

predseda senátu (samosudca) deň nástupu na ochranné liečenie. Súčasne upozorní správu

zdravotníckeho zariadenia, že k zmene ústavnej formy ochranného liečenia na ambulantné

alebo k prepusteniu z ochranného liečenia za podmienok

§ 72 ods. 5 Tr. zák.

môže dôjsť len na základe právoplatného rozhodnutia okresného (obvodného) súdu, v

obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, a požiada, aby tomuto súdu bola bezodkladne

podaná správa, ak nastanú dôvody pre niektoré z týchto opatrení. Ďalej požiada, aby

zdravotnícke zariadenie oznámilo súdu, ktorý výkon ochranného liečenia nariadil, či

osoba, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, nastúpila v určenej dobe jeho výkon.

(2)

Predseda senátu (samosudca) vyzve osobu, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, aby

jeho výkon nastúpila v príslušnom zdravotníckom zariadení v určenom termíne. Ak nie

je táto osoba spôsobilá na právne úkony, urobí tak prostredníctvom jej zákonného zástupcu.

Ak nie je osoba, ktorá sa má podrobiť ochrannému liečeniu nebezpečná pre svoje okolie,

môže jej poskytnúť potrebnú lehotu na obstaranie jej záležitostí.

(3)

Ak nenastúpi vyzvaná osoba výkon ústavného ochranného liečenia v určenom termíne

alebo ak je nebezpečná pre svoje okolie, požiada predseda senátu (samosudca) o jej

dodanie do zdravotníckeho zariadenia okresné veliteľstvo Policajného zboru Slovenskej

republiky podľa miesta bydliska (pobytu) osoby.

§ 42

Výkon ambulantného ochranného liečenia

(1)

Nariadenie výkonu ambulantného ochranného liečenia zašle predseda senátu (samosudca)

zdravotníckemu zariadeniu príslušnému pre túto formu liečenia podľa bydliska alebo

pobytu osoby, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, v dvoch vyhotoveniach spolu s

jedným odpisom znaleckého posudku alebo odborného lekárskeho vyjadrenia a jedným rovnopisom

rozhodnutia, ktorým bolo uložené. Po dohode so správou zdravotníckeho zariadenia určí

predseda senátu (samosudca) termín, do ktorého sa má s výkonom ochranného liečenia

začať.

(2)

Predseda senátu (samosudca) požiada správu zdravotníckeho zariadenia, aby okresnému

súdu, v ktorého obvode je toto zariadenie, navrhlo zmenu formy liečby na formu ústavnú,

ak sa liečená osoba odmieta podrobiť ochrannému liečeniu alebo ak sa ukáže ďalší pobyt

liečenej osoby na slobode nebezpečný alebo ak sa dodatočne zistí, že vzhľadom na povahu

choroby a liečebne možnosti nemožno očakávať splnenie účelu ochranného liečenia ambulantnou

formou. Súd tiež zdravotnícke zariadenie upozorní, že k prepusteniu z ochranného liečenia

za podmienok uvedených v

§ 72 ods. 5 Tr. zák.

môže dôjsť len na základe právoplatného rozhodnutia okresného súdu, v obvode ktorého

sa ochranné liečenie vykonáva. Ďalej požiada, aby zdravotnícke zariadenie oznámilo

súdu, ktorý výkon ochranného liečenia nariadil, či osoba, ktorej bolo ochranné liečenie

uložené, sa do určenej doby prihlásila na jeho výkon.

(3)

Predseda senátu (samosudca) vyzve osobu, ktorej bolo ochranné ambulantné liečenie

uložené, aby sa na jeho výkon prihlásila v príslušnom zdravotníckom zariadení najneskôr

do určenej doby. Súčasne ju upozorní na následky, ak tak neurobí. Ak nie je táto osoba

spôsobilá na právne úkony, urobí tak prostredníctvom jej zákonného zástupcu.

§ 43

Výkon ochranného liečenia vo výkone trestu odňatia slobody

(1)

Ak nebolo v priebehu výkonu trestu odňatia slobody rozhodnuté o upustení od výkonu

ochranného liečenia, ktoré tu malo byť vykonané, alebo odsúdený nebol z výkonu tohto

ochranného liečenia prepustený, podá nápravnovýchovný ústav tri mesiace pred predpokladaným

ukončením výkonu trestu odňatia slobody a v prípade predčasného ukončenia výkonu trestu

bezodkladne okresnému súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva, správu

o dosiahnutom výsledku ochranného liečenia. Ak sa nedosiahol účel ochranného liečenia

vzhľadom na dĺžku výkonu trestu odňatia slobody, rozhodne súd o jeho pokračovaní v

zdravotníckom zariadení ešte pred ukončením výkonu trestu.

(2)

Ak má byť odsúdený po výkone trestu odňatia slobody odovzdaný zdravotníckemu zariadeniu

na ďalší výkon ochranného liečenia, súd, ktorý o pokračovaní v ochrannom liečení rozhodol,

dohodne s príslušným zdravotníckym zariadením dátum nástupu ochranného liečenia tak,

aby bol totožný s dátumom ukončenia výkonu trestu odňatia slobody. Ak nedôjde k odovzdaniu

odsúdeného na ďalší výkon ochranného liečenia, nápravnovýchovný ústav ho prepustí

a nariadenie ochranného liečenia vráti súdu; inak nariadenie spolu s prílohami, vrátane

znaleckého posudku, a správou o doterajšom priebehu a výsledkoch liečenia odovzdá

zdravotníckemu zariadeniu.

§ 44

Výkon ochrannej výchovy

(1)

Súd zašle výchovnému zariadeniu, v ktorom sa má začať s výkonom ochrannej výchovy,

v dvoch vyhotoveniach nariadenie výkonu ochrannej výchovy a odpis rozhodnutia, ktorým

bola ochranná výchova uložená, s vyznačenou doložkou o právoplatnosti. Výkon tohto

rozhodnutia vykonáva súd za účasti orgánov príslušných okresných úradov. Výchovné

zariadenie, v ktorom bolo s výkonom ochrannej výchovy začaté, potvrdí jej nástup na

jednom rovnopise nariadenia ochrannej výchovy a vráti ho súdu.

(2)

Výchovné zariadenie, v ktorom sa ochranná výchova vykonáva, podáva súdu, ktorý ochrannú

výchovu uložil, správu o podmienečnom umiestnení mimo výchovného zariadenia, o predĺžení

ochrannej výchovy, o prepustení chovanca z ochrannej výchovy alebo o tom, že bol predvedený

na výkon trestu odňatia slobody.

§ 45

Rozhodovanie súdu o použití informačno-technických prostriedkov

(1)

Predseda krajského (mestského) súdu a Vyššieho vojenského súdu určí jedného sudcu

z trestného úseku, ktorý bude oprávnený rozhodovať o vydávaní súhlasu na použitie

informačno-technických prostriedkov podľa osobitného predpisu.

13

)

Zároveň určí ďalšieho sudcu, ktorý ho bude zastupovať v jeho neprítomnosti. Určení

sudcovia musia byť osobami určenými pre styk so štátnym tajomstvom. Mená týchto sudcov

oznámia predsedovia krajských súdov, Mestského súdu v Bratislave a Vyššieho vojenského

súdu v Trenčíne Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, riaditeľovi Slovenskej informačnej

služby, riaditeľovi Vojenského obranného spravodajstva a riaditeľovi Vojenskej spravodajskej

služby.

(2)

Súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov pre vojenské spravodajstvo

dáva určený sudca Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne. Súhlas na použitie informačno-technických

prostriedkov pre Policajný zbor a Slovenskú informačnú službu dáva určený sudca krajského

(mestského) súdu s výnimkou súhlasu vo vzťahu k vojenskému objektu alebo vojenskému

zariadeniu, k vojakom v činnej službe a k občianskym zamestnancom vojenskej správy,

keď súhlas dáva určený sudca Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne.

(3)

Žiadosť o súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov sa súdu predkladá

písomne v troch vyhotoveniach a okrem zákonom ustanovených údajov musí obsahovať aj

údaj o tom, akým spôsobom sa má rozhodnutie súdu doručiť žiadateľovi. O žiadosti rozhodne

sudca bezodkladne a svoje rozhodnutie vyznačí na všetkých troch rovnopisoch predloženej

žiadosti. Dva rovnopisy žiadosti odovzdá, príp. doručí žiadateľovi a jeden rovnopis

založí do osobitného protokolu určeného na evidenciu utajovaných písomností.

(4)

Sudca, ktorý súhlas vydal, je povinný skúmať trvanie dôvodov použitia technicko-informačných

prostriedkov. V záujme toho môže v rozhodnutí určiť spôsob a lehoty, v ktorých je

žiadateľ povinný podať informáciu o stave veci. Ak sudca zistí, že dôvody použitia

informačno-technických prostriedkov pominuli, je povinný bezodkladne rozhodnúť o ukončení

ich použitia. O skončení používania informačno-technických prostriedkov je žiadateľ

povinný bezodkladne písomne informovať súd, ktorý vo veci rozhodol.

(5)

Pri manipulácii s písomnosťami vzťahujúcimi sa na použitie informačno-technických

prostriedkov sa postupuje podľa osobitného predpisu.

14

)

(6)

Sudcom rozhodujúcim o použití informačno-technických prostriedkov patrí za pracovnú

pohotovosť mimo pracoviska v dňoch pracovného pokoja alebo pracovného voľna odmena

podľa osobitného predpisu.

15

)

§ 46

(1)

O návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia rozhoduje a ďalej koná samosudca, alebo

v rozsahu poverenia iný pracovník súdu.

(2)

Úkony, ktoré je potrebné v rámci výkonu rozhodnutia vykonať, robia pracovníci určení

rozvrhom práce (vykonávatelia). Predseda súdu môže jednotlivými úkonmi poveriť aj

iných pracovníkov.

(3)

Vykonávatelia sú viazaní príkazmi sudcu; v prípade potreby si vyžiadajú od sudcu

pokyny.

§ 47

Pôsobnosť vykonávateľov

(1)

Vykonávatelia sú oprávnení prijať od povinného plnenie, sprostredkovať vzájomné plnenie

oprávneného, ktoré súvisí s výkonom rozhodnutia, a v prípadoch ustanovených zákonom

vykonávajú všetky úkony, ktoré sú potrebné na výkon rozhodnutia.

(2)

Vykonávatelia robia predovšetkým tieto úkony

a)

súpis hnuteľných vecí (

§ 326 OSP

),

b)

zabezpečenie spísaných vecí (

§ 327 OSP

),

c)

vydanie odobratých peňazí oprávnenému alebo ich zloženie na súde (

§ 333 OSP

),

d)

odhad hnuteľných vecí menšej ceny, ak je vykonávateľ schopný spoľahlivo posúdiť cenu

vecí sám (

§ 328 OSP

),

e)

predaj zapísaných vecí na dražbe (

§ 328b ods. 3 OSP

),

f)

vydanie výťažku z predaných vecí oprávnených, alebo zloženie výťažku na súde (

§ 331 OSP

),

g)

odobratie hnuteľných vecí so všetkým, čo k nim patrí, povinnému alebo tomu, kto je

ochotný ich vydať, a ich odovzdanie oprávnenému (

§ 345 OSP

),

h)

vypratanie nehnuteľnosti, vydanie hnuteľných vecí, ktoré majú byť z vypratávaného

objektu odstránené, povinnému, alebo ich odovzdanie orgánu obce (

§ 341 až 343 OSP

).

§ 48

Upovedomenie účastníka o výkone

(1)

Ak o to oprávnený požiada, vykonávateľ ho vyrozumie, kedy a kde bude úkon vykonaný.

(2)

Vykonávateľ nesmie povinného vyrozumieť o úkone skôr, ako príde na miesto úkonu,

alebo spôsobiť, aby sa o tom povinný vopred dozvedel, s výnimkou prípadu, keď je vyrozumenie

povinného pred úkonom výslovne predpísané.

(3)

Ak sa vymáhajúci veriteľ nedostaví v určenom čase na miesto, kde má byť exekučný

úkon vykonaný, vykoná sa úkon v jeho neprítomnosti, pokiaľ zákon neustanovuje, že

výkon rozhodnutia možno vykonať len za prítomnosti oprávneného alebo jeho zástupcu.

§ 49

Opatrenie na zachovanie poriadku pri výkone rozhodnutia

Vykonávateľ je oprávnený urobiť všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na zachovanie

poriadku pri výkone rozhodnutia; ak je to nevyhnutné, predovšetkým na ochranu riadneho

priebehu, môže požiadať o súčinnosť najbližší policajný orgán. Osoby, ktoré hrubo

rušia výkon, môže vykázať z miesta jeho uskutočňovania.

§ 50

Zápisnica o úkone

(1)

O každom úkone vyhotoví vykonávateľ stručnú zápisnicu.

(2)

Zápisnica má predovšetkým obsahovať

a)

označenie súdu,

b)

miesto, čas a predmet konania,

c)

mená a priezviská súdnych pracovníkov, ktorí sa zúčastnili úkonu, mená a priezviská

prítomných účastníkov a ich zástupcov a mená a priezviská ďalších osôb, ktoré sa úkonu

podľa

§ 53 až 55

zúčastňujú,

d)

stručné, výstižné opísanie priebehu úkonu, predovšetkým podané návrhy,

e)

zistenie, že uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia bolo doručené povinnému,

f)

zistenie mena, priezviska a adresy manžela povinného.

(3)

Zápisnica musí byť vyhotovená pri skončení úkonu, a pokiaľ je to možné, ešte na mieste

úkonu. Okrem vykonávateľa podpíšu zápisnicu účastníci, ich zástupcovia, ďalej tí,

ktorí potvrdzujú príjem peňazí alebo vecí, a občania pribratí k úkonu; ďalej podpíšu

zápisnicu tí, ktorých vyhlásenie je nevyhnutné uviesť v zápisnici.

(4)

Výnimočne môže vykonávateľ vyhotoviť zápisnicu dodatočne podľa poznámok urobených

pri úkone; zápisnicu potom podpíše sám. Takto nemožno postupovať, ak má byť zápisnicou

potvrdený príjem peňazí alebo vecí, alebo ak má zápisnicu podpísať občan pribratý

k úkonu alebo ten, koho vyhlásenie treba uviesť v zápisnici.

(5)

Ak sa účastník alebo jeho zástupca vzdiali pred podpisom, zaznamená sa to v zápisnici;

ak odmietne podpis, zaznamená sa to v zápisnici a vyznačia sa dôvody, ktoré uviedol.

§ 51

Veci, ktorých sa môže týkať výkon rozhodnutia

(1)

Výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí možno vykonať len pri veciach, ktorými

môže povinný voľne nakladať, alebo pri veciach povinného, ktoré má oprávnený, prípadne

niekto iný, kto je ochotný ich vydať; predpokladom je, že vykonávateľ veci prehliadol

tak, aby ich mohol riadne opísať.

(2)

Veci, ktorými môže povinný voľne disponovať, sú predovšetkým veci v jeho byte a iných

jeho miestnostiach, prípadne budovách, s výnimkou prípadov, keď tam boli uložené vo

všeobecnom záujme alebo tam boli uložené, prípadne prinesené tými, ktorí sú tam len

na návšteve.

§ 52

Práva iných osôb

(1)

Ak niekto tvrdí, že má k veciam povinného právo, ktoré nepripúšťa výkon rozhodnutia,

alebo ak tvrdí povinný, že veci patria niekomu inému alebo sú vyňaté z výkonu rozhodnutia,

urobí vykonávateľ i napriek tomu ich súpis, pokiaľ postihnuteľné veci nepostačujú

na úhradu nároku s príslušenstvom.

(2)

Tvrdenie povinného alebo niekoho iného podľa odseku 1 treba zaznamenať v zápisnici.

Pritom uvedie vykonávateľ meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko osoby zdanlivo

oprávnenej a právny dôvod, z ktorého je uplatňované právo na vylúčenie veci z výkonu

rozhodnutia. Vykonávateľ je okrem toho povinný dať poučenie, akým spôsobom možno tvrdené

práva uplatniť (

§ 267 ods. 1 OSP

).

(3)

Ak však oprávnený vyhlási, že sa výkon rozhodnutia nemá vzťahovať na určité predmety,

je tým vykonávateľ viazaný. Vyhlásenie oprávneného, ak bol pri úkone prítomný, treba

v zápisnici zaznamenať.

§ 53

(1)

Ak nie je v nariadení výkonu rozhodnutia daný príkaz k súpisu len určitých vecí,

zahrnie vykonávateľ do súpisu veci, ktorými bude pohľadávka oprávneného najskôr uspokojená.

Pritom sa prihliadne aj na potreby povinného a jeho rodiny.

(2)

Predovšetkým je potrebné zahrnúť do súpisu hotové peniaze, a ak nie sú, veci, bez

ktorých sa môže povinný najskôr zaobísť. Ďalej sa spíšu veci, ktoré možno ľahko preniesť

a predať (zlaté, strieborné a podobné predmety).

§ 54

Ohliadka bytu a osobná prehliadka povinného

(1)

Ak si to vyžaduje účel výkonu rozhodnutia, je vykonávateľ oprávnený urobiť ohliadku

bytu povinného a iných miestností, ktoré užíva a v ktorých má svoje veci, jeho skrine

a inej schránky, ak je to potrebné, i šiat, ktoré má povinný na sebe. Za účelom vykonania

ohliadky je ten, kto robí výkon, oprávnený otvoriť uzavreté dvere v inej miestnosti,

ktorú povinný užíva, dvere jeho skrine a schránky, a ak je to možné, zámok domu, bytu,

inej miestnosti alebo skrine a schránky po otvorení je povinný opäť uzavrieť. K otvoreniu

zámku je potrebné pribrať zámočníka.

(2)

Pri vykonávaní ohliadky treba postupovať šetrne, predovšetkým ak ide o ohliadku šiat,

ktoré má povinný na sebe; ak nie je vykonávateľ rovnakého pohlavia ako povinný, priberie

si k ohliadke šiat osobu rovnakého pohlavia ako povinný. Rovnako je potrebné dbať,

aby nebola spôsobená škoda.

§ 55

Pribratie nezúčastneného občana

Vykonávateľ priberie k vykonaniu ohliadky a súpisu vecí nezúčastneného občana a v

zápisnici uvedie jeho meno, priezvisko a adresu; občan zápisnicu spolupodpíše. Pribratého

občana je potrebné zaviazať sľubom, že zachová mlčanlivosť o tom, s čím sa oboznámil

pri úkone, pokiaľ nebude tejto povinnosti zbavený; v zápisnici o úkone sa vyznačí,

že sa tak stalo [

§ 50 ods. 2 písm. c)

].

§ 56

Veci povinného u inej osoby

(1)

Ak sú veci povinného u niekoho iného a ten nie je ochotný ich vydať, nesmie vykonávateľ

také veci zahrnúť do súpisu.

(2)

Ak niekto odoprie vec vydať alebo ak poprie, že vec má, obmedzí sa úkon na to, že

sa také vyhlásenie zahrnie do zápisnice. Kto urobil také vyhlásenie, podpíše zápisnicu

o úkone.

§ 57

Súpis vecí

(1)

Veci, ktorými môže povinný voľne disponovať, alebo veci povinného, ktoré má oprávnený

alebo ten, kto je ochotný ich vydať, sa uvedú v súpise jednotlivo pod poradovými číslami

a stručne sa opíšu.

(2)

V súpise sa okrem všeobecných náležitostí uvedie predovšetkým

a)

či sa súpis robí zároveň pre niekoľko oprávnených,

b)

aký výťažok možno predajom jednotlivých spísaných vecí asi dosiahnuť,

c)

či spísané veci mohli už byť podľa vyhlásenia povinného alebo niekoho, kto bol pri

súpise prítomný, postihnuté pri výkone rozhodnutia uskutočňovaného súdom alebo iným

štátnym orgánom,

d)

aké sú podľa zbežného zistenia vykonávateľa osobné, majetkové a rodinné pomery povinného,

v rozsahu potrebnom na posúdenie postihnuteľnosti jednotlivých vecí,

e)

či spísané veci pravdepodobne stačia na uspokojenie pohľadávky oprávneného, vrátane

príslušenstva.

(3)

Pri súpise sa veci opíšu takým spôsobom, aby bolo možné zistiť ich totožnosť a aby

bola vylúčená ich zámena.

(4)

Ak sa vykonáva súpis vecí pre ďalších veriteľov, zaznamená sa v súpise predovšetkým,

či a ktoré položky sa do nového súpisu zahŕňajú zo súpisu skoršieho, a ktoré sa tam

zapisujú ako nové.

§ 58

Postup pri súpise valút, zlata a zlatých mincí

(1)

Spísané valuty a zlato v zliatkoch svetovo obchodovateľných podľa devízového zákona

vykonávateľ prevezme a bez meškania odovzdá súdu, ktorý ich urýchlene ponúkne devízovému

peňažnému ústavu na predaj.

(2)

Zlato v inej forme než v zliatkoch svetovo obchodovateľných a zlaté mince sa spíšu

a predajú na dražbe.

§ 59

Zabezpečenie spísaných hnuteľných vecí

(1)

Spísané hnuteľné veci okrem peňazí, ktoré boli nájdené u povinného, sa ponechajú

na mieste, kde boli spísané. Ak sú preto dôležité dôvody, prevezmú sa na návrh oprávneného

a uložia sa u uschovateľa. Pokiaľ si zabezpečenie spísaných hnuteľných vecí vyžiada

náklady, súd vykoná ich zabezpečenie len vtedy, ak zloží oprávnený na tieto náklady

preddavok.

(2)

Pokiaľ sa spísané veci na to hodia, uložia sa, ak je to nevyhnutné, na súde.

(3)

So súhlasom oprávneného a povinného možno spísané veci uložiť do miestnosti povinného,

ktorá sa zamkne a kľúč sa uloží na súde.

§ 60

Dražba hnuteľných vecí

(1)

Pri dražbe hnuteľnej veci môžu dražitelia zvyšovať podanie najmenej o 50 Kčs. To

neplatí, ak ide o vec, ktorej vyvolávacia cena je nižšia.

(2)

Dražba hnuteľnej veci pokračuje, pokiaľ dražitelia robia podania. Ak nie je ďalšie

podanie, vykonávateľ upozorní dražiteľov, že udelí príklep, ak nebude napriek trom

vyzvaniam slovami „po prvé, po druhé, po tretie“ urobené vyššie podanie.

(3)

Ak bezprostredne po skončení postupu podľa predchádzajúceho odseku neurobí žiadny

z dražiteľov vyššie podanie, vykonávateľ udelí príklep tomu dražiteľovi, ktorý urobil

najvyššie podanie.

(4)

Ak viacerí dražitelia urobia rovnaké podania, vykonávateľ udelí príklep žrebovaním.

§ 61

Uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia dražbou nehnuteľnej veci musí obsahovať,

ak je jeho predmetom pozemok a stavby na ňom, označenie nehnuteľností a výpočet ich

súčastí a príslušenstiev.

§ 62

Pred výzvou, aby sa dražilo (

§ 336f ods. 1 OSP

), oznámi sudca riadiaci dražbu

a)

výšku daní a poplatkov, pokiaľ majú podľa osobitných predpisov prednostné zákonné

záložné právo [§ 337 ods. 1 písm. b) OSP],

b)

vyhlásenie veriteľov žiadajúcich zaplatenie dlhu v hotovosti [

§ 336b ods. 2 písm. i) OSP

].

§ 63

(1)

Pri dražbe nehnuteľnej veci (

§ 336f až 336h OSP

) môžu dražitelia zvyšovať podanie najmenej o 1000 Kčs. Ak nie je ďalšie podanie,

sudca upozorní dražiteľov, že vyhlási dražbu za skončenú a udelí príklepom, ak nebude

napriek trom vyzvaniam slovami „po prvé, po druhé, po tretie“ urobené vyššie podanie.

(2)

Ak bezprostredne po skončení postupu podľa predchádzajúceho odseku neurobí žiadny

z dražiteľov vyššie podanie, sudca udelí príklep tomu dražiteľovi, ktorý urobil najvyššie

podanie.

(3)

Ak viacerí dražitelia urobia rovnaké podania, vykonávateľ udelí príklep žrebovaním.

§ 64

Dražiteľom, ktorým nebol udelený príklep, sa zložená zábezpeka po právoplatnosti uznesenia

o príklepe vráti.

§ 65

O výkone rozhodnutia vyprataním vyrozumie vykonávateľ vlastníka domu, v ktorom je

náhradný byt (náhradné ubytovanie).

§ 66

Ak zistí vykonávateľ pri vyprataní bytu, že ten, kto má byť vyprataný, je pre chorobu

upútaný na lôžko, alebo, že ide o ženu v šestonedelí alebo vo vyššom stupni tehotenstva,

a že by výkon vypratania mohol vážne ohroziť zdravotný stav takej osoby, nie je výkon

prípustný; ak nie je predložené potvrdenie lekára alebo ak je pochybnosť o správnosti

takého potvrdenia, vykonávateľ vyžiada vyjadrenie odborného lekára.

§ 67

(1)

Ak ide o vypratanie bytu, pri ktorom nemá povinný právo na zabezpečenie náhradného

bytu alebo náhradného ubytovania alebo poskytnutia prístrešia, postupuje súd podľa

§ 343 OSP

.

(2)

V rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje vypratanie bytu, za ktorý treba zabezpečiť náhradný

byt, alebo náhradné ubytovanie alebo poskytnúť prístrešie, nariadi súd výkon len vtedy,

ak oprávnený súčasne preukáže, že uvedené náležitosti sú zabezpečené.

(3)

Ak pre nariadenie výkonu nie sú splnené podmienky podľa odseku 2, súd rozhodne o

nariadení výkonu; o uskutočnení výkonu rozhodne dodatočne, po splnení jeho podmienok.

§ 68

Odobratie hnuteľných vecí povinnému

(1)

Výkon rozhodnutia, ktorým sa ukladá, aby povinný vydal alebo dodal vec oprávnenému,

sa vykoná tým, že vykonávateľ ju odníme spolu s príslušnými dokladmi a kľúčmi povinnému

alebo tomu, kto ju má u seba a je ochotný ju vydať, a odovzdá ju oprávnenému (

§ 345 OSP

). Ak nenájde vykonávateľ vec u povinného, zistí dotazom, kde je vec, prípadne čo

sa s ňou stalo.

(2)

Ak je predmetom výkonu rozhodnutia motorové vozidlo, vyrozumie vykonávateľ príslušný

dopravný inšpektorát, u ktorého je toto motorové vozidlo zapísané v evidencii.

(3)

Ak si účel výkonu rozhodnutia vyžaduje, aby bola vykonaná osobná prehliadka povinného

alebo prehliadka jeho bytu alebo iných miestností ním užívaných, postupuje sa obdobne

podľa

§ 54

.

§ 69

Pohľadávky zo zmeniek a iných listín

(1)

Pri pohľadávkach zo zmeniek, šekov, vkladných knižiek, životných poistiek znejúcich

na majiteľa alebo na doručiteľa, pri listinách, ktoré možno previesť rubopisom alebo

ktoré znejú na majiteľa alebo doručiteľa, ako aj pri iných listinách, sa urobí výkon

rozhodnutia tým, že vykonávateľ spíše tieto listiny podľa ustanovení o súpise hnuteľných

vecí, odníme ich povinnému a odovzdá ich súdu.

(2)

Pri súpise vkladných knižiek znejúcich na meno vyrozumie súd právnické osoby, ktoré

knižky vystavili.

(3)

Výplata z vkladnej knižky spísanej pri výkone rozhodnutia sa vykoná, i keď je knižka

viazaná (vinkulovaná) na heslo, na preukazný lístok, na privolenie tretej osoby alebo

na skutočnosť, o ktorej je isté, že nastane.

(4)

Spísané valuty odovzdá vykonávateľ súdu, ktorý ich urýchlene ponúkne devízovému peňažnému

ústavu na predaj.

§ 70

Vykonávanie úkonov, ktoré sú potrebné na zachovanie alebo výkon práv zo zmeniek a

iných listín

(1)

Prijaté peniaze zloží vykonávateľ ihneď na súde a prijaté zmenky alebo iné listiny

odovzdá neodkladne predsedovi súdu, aby posúdil, či je potrebný nejaký úkon na zachovanie

alebo výkon práva z listiny a vyžiada si jeho pokyn na ďalší postup.

(2)

Ak je potrebné uplatniť pohľadávku návrhom na súde a povinný pohľadávku návrhom na

súde sám neuplatní, ustanoví súd na podanie návrhu opatrovníka a určí lehotu, v ktorej

má byť návrh podaný (

§ 29 OZ

).

(3)

Realizáciu pohľadávky z listiny urobí vykonávateľ spôsobom, ktorý určí súd.

(4)

Vykonávateľ nesmie odmietnuť čiastočné zaplatenie splatnej zmenky alebo šeku. Pri

čiastočnom zaplatení splatnej zmenky alebo šeku sa to vyznačí na listine a tomu, kto

platil, sa vydá potvrdenie. Ak bola zaplatená celá pohľadávka, vydá sa tomu, kto platil,

listina s potvrdením o zaplatení.

§ 71

Výkon rozhodnutia zrážkou zo mzdy alebo z pracovnej odmeny osôb vo výkone trestu odňatia

slobody alebo vo väzbe na vymáhanie výživného

(1)

Ak je na vymáhanie výživného nariaďovaný výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy alebo

u osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe zrážkami z pracovnej odmeny,

uvedie sa v uznesení tiež meno a priezvisko a dátum narodení všetkých oprávnených

a koľko pripadá na nich jednotlivo z vymáhanej sumy. Pritom je nevyhnutné uviesť presnú

adresu osoby, do rúk ktorej má byť výživné poukazované.

(2)

Ak je povinná osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, je nevyhnutné

v uznesení uviesť tiež dátum jej narodenia.

§ 72

(1)

U maloletých, nad ktorými súd nariadil dohľad na zabezpečenie riadnej výchovy alebo

prevýchovy, vyžaduje súd prvého stupňa v pravidelných obdobiach najmenej jedenkrát

za šesť mesiacov správy o výchove a správaní od príslušného orgánu starostlivosti

o deti, školy alebo internátu, prípadne požiada pri nariadení dohľadu o pravidelné

podávanie takých správ v určených obdobiach.

(2)

Ak bola uložená ochranná výchova alebo nariadená ústavná výchova potrebná na prevýchovu

maloletého, vyžiada si súd prvého stupňa od výchovného zariadenia podľa potreby, najmenej

však jedenkrát ročne, správu o postupe prevýchovy maloletého, prípadne sa presvedčuje

o postupe prevýchovy maloletých občasnými návštevami sudcu vo výchovných zariadeniach,

alebo požiada pri rozhodnutí o takom opatrení o pravidelné podávanie takých správ

v určených obdobiach. Pritom súd tiež požiada, aby mu bolo oznámené každé premiestnenie

maloletého do iného výchovného zariadenia. Môže tiež požiadať súd, v obvode ktorého

sa vykonáva ochranná alebo ústavná výchova, aby sa sudca návštevou vo výchovnom zariadení

presvedčil o postupe prevýchovy a podal dožadujúcemu súdu správu o výsledku návštevy.

§ 73

(1)

Ak bolo dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti, uloží súd pestúnovi, aby v určených

obdobiach, najmenej jedenkrát ročne, podal súdu správu o zverenom dieťati, predovšetkým

o jeho zdravotnom stave a postupe výchovy.

(2)

Ak to vyžaduje stav dieťaťa, vyžiada si súd od orgánu starostlivosti o deti, v ktorého

obvode je dieťa v pestúnskej starostlivosti, správu, ako sa pestúnska starostlivosť

vykonáva.

§ 74

Ak bol osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzenej v spôsobilosti

na právne úkony súdom ustanovený opatrovník, uloží súd opatrovníkovi, aby podával

podľa potreby najmenej však jedenkrát ročne správu o majetku opatrovanca a o tom,

ako je o neho postarané. Údaje obsiahnuté v správe opatrovníka vierohodne preskúma.

§ 75

(1)

Po začatí konania o dedičstve súd bez meškania vykoná vyšetrenie v evidencii závetov,

pri ktorom zisťuje,

a)

či je v nej evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení alebo odvolanie týchto

úkonov (ďalej len „závet“) a u ktorého notára a pod akou značkou je uložený

16

)

,

b)

či je v nej evidovaný závet nachádzajúci sa v úschove súdu a na ktorom súde je uložený

17

)

,

c)

či už skôr bolo v tej istej veci konanie o dedičstve a pod akou značkou.

(2)

O výsledku vyšetrenia podľa odseku 1 vykoná súd záznam v spise.

(3)

Ak je na súde uložený závet, súd zistí stav a obsah tohto závetu. O zistení spíše

zápisnicu, ku ktorej pripojí osvedčený odpis závetu alebo jeho osvedčenú kópiu. Osvedčený

odpis notárskej zápisnice založí do zbierky vyhlásených závetov. Ak je závet uložený

na inom súde, požiada o zistenie stavu a obsahu závetu súd, na ktorom je závet uložený.

Dožiadaný súd založí osvedčený odpis notárskej zápisnice do svojej zbierky vyhlásených

závetov.

§ 76

(1)

Po vykonaní úkonov podľa

§ 75

súd poverí notára, aby ako súdny komisár vykonal úkony v konaní o dedičstve (ďalej

len „súdny komisár“), a postúpi mu spis, prípadne pripojí spis podľa

§ 75 ods. 1 písm. c)

.

(2)

Ak je závet uložený u súdneho komisára, stav a obsah tohto závetu zistí súdny komisár,

o čom spíše zápisnicu a pripojí k nej osvedčený odpis závetu alebo jeho osvedčenú

kópiu.

(3)

Ak je závet uložený u iného notára alebo na súde, súdny komisár o zistenie stavu

a obsahu závetu požiada.

(4)

Originál závetu súdny komisár alebo notár uvedený v odseku 3 potom zašle súdu, ktorý

ho uloží do zbierky vyhlásených závetov; ak bol závet zriadený vo forme notárskej

zápisnice, založí súd do zbierky vyhlásených závetov jeho osvedčený odpis.

§ 77

(1)

Ak sa v konaní o dedičstve zistí, že poručiteľ zanechal závet a nejde o prípad podľa

§

75 ods. 3

alebo

§ 76 ods. 2 a 3

, súdny komisár zistí jeho stav a obsah postupom ustanoveným v

§ 76 ods. 2

a

4

. V protokole tiež uvedie, kto závet odovzdal, prípadne okolnosti, za ktorých sa našiel.

(2)

Súdny komisár zistí stav a obsah i takej listiny, o povahe ktorej ako závete má pochybnosti,

ak ten, kto ju predložil, vyhlási, že listina obsahuje závet poručiteľa.

§ 78

(1)

Ak sa v konaní o dedičstve zistí, že poručiteľ zanechal niekoľko závetov, ktoré nie

sú totožné, zistí sa stav a obsah všetkých závetov; ak sú závety totožné, spíše sa

o ich stave a obsahu len jedna zápisnica, v ktorej sa uvedie ich počet.

(2)

Ak sa súdny komisár v priebehu konania o dedičstve dozvie, že poručiteľ pravdepodobne

zanechal závet, vykoná vyšetrenie, aby zistil miesto uloženia závetu alebo osobu,

u ktorej sa závet nachádza. Túto osobu vyzve, aby mu závet bez meškania odovzdala.

§ 79

(1)

Po zistení stavu a obsahu závetu súd umožní nahliadnuť do originálu závetu účastníkom

konania.

(2)

Originál závetu, ktorý nebol zriadený vo forme notárskej zápisnice u notára, môže

súd po zistení jeho stavu a obsahu zapožičať súdu, ktorý koná o dedičstve, súdu, ktorý

koná o sporných skutočnostiach dotýkajúcich sa závetu, súdu alebo prokurátorovi na

účely trestného konania alebo súdnemu komisárovi. V takom prípade sa do zbierky vyhlásených

závetov založí osvedčený odpis alebo osvedčená kópia závetu. V osvedčujúcej doložke

sa uvedie komu, akej spisovej značke, kedy a pod akou spisovou značkou súdu bol originál

závetu zapožičaný.

§ 80

(1)

Ak závet poručiteľa vyjde najavo až po skončení konania o dedičstve, súd zistí jeho

stav a obsah a oboznámi s ním osoby, ktoré by podľa neho mohli uplatniť svoje právo

na vydanie dedičstva.

(2)

Ak ide o listinu o odvolaní závetu, listinu o vydedení alebo listinu o odvolaní vydedenia,

súd upovedomí osoby, ktorým by potvrdil dedičstvo, schválil dohodu o vyporiadaní dedičstva

alebo dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, ak by tieto listiny

vyšli najavo v konaní o dedičstve.

§ 81

(1)

V rámci neodkladného opatrenia môže súdny komisár žiadať toho, kto má u seba veci

nepochybne patriace poručiteľovi, kľúč od bytu poručiteľa, od iných miestností, priestorov

alebo osvedčenie o technickom preukaze motorového vozidla či inú listinu umožňujúcu

používanie predmetov z dedičstva, aby uvedenú vec zložil do úschovy u súdneho komisára.

(2)

Ak sa neodkladné opatrenie dotýka dôležitých záujmov účastníkov alebo sa dotýka tretích

osôb, alebo ak bola žiadosť podľa odseku 1 bezvýsledná, o neodkladnom opatrení rozhodne

súd uznesením, ktoré doručí všetkým, ktorých sa dotýka.

§ 82

Neodkladné opatrenie zabezpečením motorového vozidla a iných vecí, ktoré možno používať

len na základe úradného osvedčenia, sa vykoná uložením príslušných úradných dokladov,

prípadne kľúčov do úschovy u súdneho komisára. Tak sa postupuje len v prípade, že

predmet sa môže ponechať na mieste, kde je to dovolené a kde je to vhodné vzhľadom

na povahu predmetu, inak sa predmet umiestni u vhodného uschovávateľa.

§ 83

(1)

Neodkladné opatrenie zapečatením bytu alebo iných priestorov poručiteľa vykoná súdny

komisár tak, aby bolo možné zistiť, či došlo k neoprávnenému vniknutiu do týchto priestorov.

(2)

Zapečatenie možno vykonať len vtedy, ak bol poručiteľ jediným užívateľom týchto priestorov

alebo ak tomu nebráni iná závažná okolnosť. Prekážka, ktorá bráni zapečateniu, sa

uvedie v zápisnici o úkone.

(3)

O vykonaní tohto neodkladného opatrenia spíše súdny komisár zápisnicu a podľa okolností

upovedomí tiež vlastníka, prípadne správcu objektu.

§ 84

(1)

Neodkladné opatrenie súpisom na mieste vykoná súdny komisár v prítomnosti účastníkov.

Ak účastníci nie sú prítomní alebo známi, tento úkon možno vykonať len vtedy, ak bude

pri súpise prítomná nezúčastnená osoba ako svedok.

(2)

O súpise sa spíše zápisnica, v ktorej sa opíšu veci, ktoré sú v byte poručiteľa alebo

na inom mieste. Cennejšie veci sa opíšu presne, aby sa vylúčila možnosť ich zámeny.

Ak niektorý účastník tvrdí, že určitá vec, ktorá je v byte poručiteľa alebo na inom

mieste, do súpisu nepatrí, táto vec sa v súpise uvedie s poznámkou, kto a aké nároky

si na vec robí. Do súpisu vecí sa nezapisujú veci potrebné na pohreb poručiteľa a

bezcenné veci.

(3)

Ak sa súpis koná v priestoroch, ktoré boli predtým zapečatené, v zápisnici sa uvedie,

v akom stave sa zapečatenie nachádza a či sa nezistili stopy neoprávneného vniknutia.

V závere zápisnice sa uvedie, či sa po skončení úkonu vstupy do priestorov znova zapečatili.

(4)

Ak sú viditeľné stopy po násilnom vniknutí do priestorov uvedených v odseku 3, súpis

sa nevykoná a súdny komisár to oznámi orgánom Policajného zboru Slovenskej republiky.

(5)

V prípade, že objekt je v stave, ktorý by osoby zúčastnené na úkone ohrozoval na

živote, zdraví alebo majetku, súpis sa odloží. Súdny komisár to neodkladne oznámi

príslušným orgánom, právnickým alebo fyzickým osobám s požiadavkou na uskutočnenie

opatrení, ktorými by sa odstránilo uvedené ohrozenie osôb vstupujúcich do objektu

za účelom vykonania úkonu.

§ 85

Pri vykonávaní neodkladných opatrení podľa § 81 až 84 možno v odôvodnených prípadoch

požiadať o súčinnosť orgán miestnej štátnej správy.

§ 86

(1)

Ak má byť vykonaný zákaz výplaty z vkladov na vkladnej knižke, bežnom alebo inom

podobnom účte, súdny komisár oznámi banke alebo inému peňažnému ústavu, ktorý vedie

účet, že s účtom sa nesmie nakladať bez súhlasu súdu; v oznámení treba uviesť identifikačné

údaje účtu.

(2)

Obdobne sa postupuje, ak sa má vykonať zákaz úhrady pohľadávky poručiteľa u iných

právnických alebo fyzických osôb.

§ 87

Neodkladné opatrenie zverením vecí osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému

členovi domácnosti vykoná súdny komisár len vtedy, ak s tým osoba, ktorej majú byť

veci zverené, súhlasí. O tomto úkone sa spíše zápisnica, ktorá obsahuje opis zverených

vecí a poučenie o zodpovednosti za škodu na zverených veciach a o povinnosti vydať

veci po skončení konania dedičovi alebo určenej osobe.

§ 88

Hnuteľné veci, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov,

súdny komisár predá za cenu, ktorú je možné bez meškania dosiahnuť.

§ 89

(1)

Ak sú predmetom konania v dedičstve vlastnícke alebo iné vecné práva k nehnuteľnostiam,

súdny komisár si vyžiada od príslušného katastrálneho úradu kópiu listu vlastníctva

alebo výpis z listu vlastníctva, prípadne identifikáciu parciel týkajúcich sa týchto

majetkových práv.

(2)

Kópiu listu vlastníctva, výpis z listu vlastníctva, ako aj identifikáciu parciel

vyhotovuje katastrálny úrad bezplatne.

18

)

§ 90

(1)

Pri zisťovaní zostatku vkladu na vkladnej knižke, bežnom alebo inom účte treba presne

označiť organizačnú zložku banky alebo iného peňažného ústavu, v ktorom sa vedie účet,

a uviesť

a)

pri vkladných knižkách na meno, bežných alebo iných účtoch meno, priezvisko, dátum

narodenia a adresu vkladateľa, prípadne ďalšie potrebné údaje;

b)

pri vkladných knižkách na doručiteľa názov a číslo vkladového účtu; ak je to nevyhnutné

na zistenie skutočného stavu veci, treba uviesť aj ďalšie potrebné údaje.

(2)

Rovnako sa postupuje pri zisťovaní zostatkov vkladov pri iných formách sporenia.

(3)

Ak pri vkladných knižkách na doručiteľa nie sú okrem príslušnej organizačnej zložky

peňažného ústavu známe údaje potrebné na identifikáciu vkladu podľa odseku 1 písm.

b), alebo niektorý z nich, v dopyte sa uvedú údaje, ktoré by mohli prispieť k identifikácii

vkladu. Takýmito údajmi sú napríklad údaje o dátume založenia vkladnej knižky, údaje

o výške vkladu k určitému dňu, údaje o výbere vkladu k určitému dňu alebo údaje o

vinkulácii vkladu.

§ 91

Stav dlhov zaťažujúcich dedičstvo sa zistí dopytom u známych veriteľov. Platí to predovšetkým

o dlhoch na nehnuteľnosti zabezpečených záložným právom alebo obmedzením prevodu nehnuteľnosti.

Ak súd vydá uznesenie podľa

§ 175n Občianskeho súdneho poriadku

, zahrnú sa do súpisu aktív a pasív aj ďalšie dlhy, ktoré veritelia v určenej lehote

prihlásili.

§ 92

V konaní o dedičstve, ak ešte súdny komisár nebol poverený vykonávaním úkonov alebo

ak súdny komisár už tieto úkony nevykonáva (ďalej len „doba súdneho vybavovania“),

úkony podľa

§ 77, 78

a

83 až 91

robí súd. Súd robí v tejto dobe aj úkony podľa

§ 81 a 82

, môže však prikázať, aby sa neodkladné opatrenia v nich upravené uskutočnili uložením

do úschovy na súde.

§ 93

(1)

Súdny komisár predkladá súdu návrhy súdnych uznesení s potrebným počtom rovnopisov.

(2)

K návrhu uznesenia súdu, ktorým sa konanie končí, súdny komisár pripojí návrhy realizačných

poukazov a iných opatrení, ktoré je potrebné urobiť po právoplatnosti tohto uznesenia.

§ 94

(1)

V uznesení súdu vydanom v konaní o dedičstve, ktoré sa týka vlastníckych alebo iných

vecných práv k nehnuteľnostiam, súd v doložke umiestnenej za poučením o opravných

prostriedkoch uvedie rozhodné údaje na vyznačenie v katastri nehnuteľností. Týmito

údajmi sú meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko u fyzických osôb a názov, identifikačné

číslo a sídlo u právnických osôb, ktorých sa zmena práv a povinností týka, ďalej označenie

nehnuteľností údajmi, pod ktorými sú vedené v katastri nehnuteľností, údaje o vlastníctve,

prípadne údaje o spoluvlastníctve alebo o spoločných právach alebo povinnostiach k

nehnuteľnosti.

(2)

Právoplatné uznesenie podľa odseku 1 sa doručí príslušnému katastrálnemu úradu na

vykonanie zápisu a príslušnému daňovému úradu na vyrubenie dane, vrátane súpisu oceneného

nadobúdaného majetku

19

)

; rovnako sa doručuje uznesenie súdu, ktorým došlo k oprave alebo doplneniu pôvodného

uznesenia týkajúceho sa vlastníckych alebo iných vecných práv k nehnuteľnostiam.

(3)

Ak dôjde v dôsledku dovolania k zrušeniu uznesenia súdu týkajúceho sa vlastníckych

alebo iných vecných práv k nehnuteľnostiam, súd zašle vyhotovenie rozsudku príslušnému

katastrálnemu úradu na obnovenie zápisu v katastri nehnuteľností na stav pred vydaním

zrušeného uznesenia a jedno vyhotovenie rozsudku aj príslušnému daňovému úradu. Obdobne

sa postupuje aj v prípade povolenia obnovy konania.

§ 95

(1)

Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým bolo prejednanie dedičstva skončené,

súd zruší zákaz výplaty pohľadávok alebo vydania vecí patriacich do dedičstva. Urobí

tak oznámením, ktoré sa doručí všetkým, ktorých sa to týka. Rovnako postupuje, ak

sa v priebehu konania o dedičstve zistí, že uvedené pohľadávky alebo veci nie sú predmetom

dedičstva.

(2)

Ak má byť zrušené zabezpečenie dedičstva, ktoré sa dotýka okrem účastníkov aj tretích

osôb, súd o tom vydá uznesenie, ktoré doručí všetkým, ktorých sa to týka. V uznesení

uvedie, ktorým dňom sa zabezpečenie zrušuje, a to tak, aby odo dňa doručenia uznesenia

po deň skončenia neodkladného opatrenia uplynula lehota najmenej jeden mesiac.

§ 96

Ak do dedičstva patril vklad na vkladnej knižke na meno alebo na bežnom, prípadne

inom účte, súd oznámi banke alebo inému peňažnému ústavu, kto zostatok na účte alebo

vklad nadobudol. Ak ide o vklad na vkladnej knižke na doručiteľa, z ktorej výplata

je viazaná heslom, ktoré nie je účastníkovi známe, súd oznámi emisnej pobočke peňažného

ústavu, komu má vklad pri predložení vkladnej knižky alebo v prípade jej umorenia

vyplatiť.

§ 97

(1)

Pri vydávaní úschov súvisiacich s konaním o dedičstve sa postupuje podľa ustanovení

jedenástej časti tejto vyhlášky.

(2)

Ak má súd alebo súdny komisár v úschove veci, vkladné knižky alebo listiny, vydá

ich súd oprávnenému účastníkovi. Ak je takých účastníkov viac, vydá súd veci tomu,

kto ich má podľa dohody účastníkov prevziať.

§ 98

Ak v dôsledku smrti poručiteľa prechádzajú práva na ďalšie osoby inak ako dedením

20

)

, súd na požiadanie príslušných orgánov alebo právnických osôb oznámi mená a adresy

osôb, ktorých sa to týka, ak sú tieto obsiahnuté v spise o konaní o dedičstve.

§ 99

(1)

Rozvrh podľa

§ 175za Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „rozvrh“) sa člení na oddiely podľa počtu okresných súdov v obvode krajského

súdu.

(2)

Každý oddiel rozvrhu obsahuje zoznam notárskych úradov so sídlom v obvode príslušného

okresného súdu a spôsob poverovania súdnych komisárov úkonmi v konaní o dedičstve.

Musí tiež určiť, kto bude poverený funkciou súdneho komisára v prípade vylúčenia notára

z úkonov súdneho komisára podľa

§ 17 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku

a v prípade odňatia veci podľa

§ 175zb ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

.

§ 100

Spôsob poverovania súdnych komisárov úkonmi v konaní o dedičstve môže byť založený

a)

na obvodovom systéme, ktorý delí obvod okresného súdu na počet obvodov zhodujúcich

sa s počtom notárskych úradov v obvode okresného súdu,

b)

na časovom systéme, podľa ktorého budú súdni komisári poverovaní úkonmi v konaní

o dedičstve v závislosti od času smrti poručiteľa v rámci kalendárneho roku,

c)

na kombinácii obidvoch systémov.

§ 101

(1)

Prezídium notárskej komory predloží najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka

predsedovi krajského súdu a predsedom okresných súdov návrh rozvrhu na budúci kalendárny

rok.

(2)

Predsedovia okresných súdov oznámia svoje stanovisko k návrhu najneskôr do 31. októbra

každého kalendárneho roka predsedovi krajského súdu.

(3)

Predseda krajského súdu vydá rozvrh najneskôr do 10. decembra každého kalendárneho

roka. Rozvrh zašle všetkým predsedom okresných súdov a prezídiu notárskej komory.

§ 102

(1)

Ak minister spravodlivosti Slovenskej republiky v priebehu kalendárneho roka zriadi

alebo zruší notársky úrad v obvode niektorého okresného súdu, prezídium notárskej

komory predloží najneskôr do 20 dní od tohto rozhodnutia predsedovi krajského súdu

a predsedovi okresného súdu návrh na zmenu rozvrhu, týkajúci sa okresného súdu, v

obvode ktorého došlo k zmene počtu notárskych úradov.

(2)

Predseda príslušného okresného súdu oznámi svoje stanovisko k návrhu zmeny rozvrhu

podľa odseku 1 najneskôr do 20 dní od jeho predloženia predsedovi krajského súdu.

(3)

Predseda krajského súdu vydá rozhodnutie o zmene rozvrhu najneskôr do 30 dní od predloženia

návrhu.

§ 103

Súdny komisár môže písomne poveriť notárskeho koncipienta alebo ďalšieho pracovníka,

ktorí sú u neho v pracovnom pomere, vykonávaním jednotlivých úkonov v konaní o dedičstve,

najmä pri predbežnom vyšetrení a pri zisťovaní stavu a obsahu závetu.

§ 104

Súdni komisári sú povinní zachovávať mlčanlivosť v obdobnom rozsahu a za obdobných

podmienok ako sudcovia

21

)

.

§ 105

(1)

Súd v rámci inej činnosti

22

)

prijíma do úschovy

a)

peniaze prevzatím dokladu o ich zložení v peňažnom ústave; ak ide o úschovu v súvislosti

s konaním o dedičstve v čase súdneho konania, možno peniaze prijať do úschovy i tak,

že ich súd uloží do kovovej skrine,

b)

vkladné knižky, iné cenné papiere, cennosti a iné hnuteľné veci s tým, že ich uloží

do kovovej skrine, ak to veľkosť veci dovolí,

c)

ostatné hnuteľné veci, ktoré sa nehodia na úschovu v kovovej skrini s tým, že ich

uloží u vhodného uschovávateľa.

(2)

Do úschovy nemožno prijať listiny, ktorých obsah súd nemôže posúdiť alebo odporuje

zákonu, veci podliehajúce skaze a veci, ktoré pre ich povahu alebo veľkosť nemožno

uložiť v kovovej skrini súdu ani v peňažnom ústave a nepodarilo sa pre ne nájsť uschovávateľa.

§ 106

(1)

Veci a peniaze uložené v kovovej skrini súdu musia byť najneskôr nasledujúci pracovný

deň odovzdané do úschovy v peňažnom ústave.

(2)

Od postupu podľa odseku 1 možno upustiť, ak ide o úschovu vkladných knižiek so zostatkami,

ktoré v jednej veci nepresahujú v súčte 2 000 Kčs, iných cenných papierov znejúcich

na hodnotu nepresahujúcu v súčte 2 000 Kčs, drobných hnuteľných vecí nepatrnej ceny

a peňažnej sumy, ktorá v jednej veci nepresahuje hodnotu 500 Kčs. Peňažná suma v hotovosti

uložená na súde nesmie presiahnuť 10 000 Kčs.

§ 107

(1)

Hnuteľné veci a peniaze z kovovej skrine súdu sa ukladajú v peňažnom ústave na základe

poukazu súdu, na ktorom je odtlačok okrúhlej úradnej pečiatky súdu a podpis sudcu.

(2)

Tomu, kto skladá peniaze do úschovy, vyhotoví súd poukaz na zloženie peňazí na účet

súdu v peňažnom ústave.

§ 108

Poukazy, ktorými sa nariaďuje vydanie hnuteľných vecí alebo výplata peňazí zložených

v peňažnom ústave, podpisuje sudca, ktorý vec vybavuje, a predseda súdu, ktorý dá

na poukaz osemhrannú pečiatku na doložku „Na vykonanie“. Súd súčasne peňažný ústav

vyzve, aby mu vyúčtoval náklady spojené s úschovou.

§ 109

(1)

Veci, ktoré sa nehodia na úschovu v kovovej skrini súdu ani na úschovu v peňažnom

ústave, uložia sa u uschovávateľa. Súd vyhľadá vhodného uschovávateľa, najmä medzi

právnickými osobami zaoberajúcimi sa úschovou vecí.

(2)

Pri skončení úschovy súd poukazom uloží uschovávateľovi, aby predmet úschovy vydal

určenému príjemcovi; súčasne uschovávateľa vyzve, aby vyúčtoval náklady spojené s

úschovou.

(3)

Súd za života závetcu vydá závet zo svojej úschovy iba jemu osobne, alebo tomu, kto

sa preukáže osobitným plnomocenstvom oprávňujúcim prevziať závet z úschovy súdu. Podpis

závetcu na plnomocenstve musí byť úradne overený (osvedčený). O vydaní závetu spíše

súd zápisnicu a jej rovnopis zašle závetcovi do vlastných rúk, ak závet osobne neprevzal.

Plnomocenstvo súd založí do spisu.

§ 110

(1)

Súdny komisár prijíma do úschovy v súvislosti s vykonávaním úkonov v konaní o dedičstve

a)

peniaze s tým, že ich uloží do svojej kovovej skrine,

b)

vkladné knižky, iné cenné papiere, cennosti a iné hnuteľné veci s tým, že ich uloží

do svojej kovovej skrine, ak to veľkosť veci dovoľuje,

c)

ostatné hnuteľné veci, ktoré sa nehodia na úschovu v kovovej skrini s tým, že ich

uloží u vhodného uschovávateľa.

(2)

Na príjem vecí uvedených v odseku 1 do úschovy sa použijú ustanovenia

§ 105 ods. 2

a

§ 106

.

§ 111

(1)

Peniaze a hnuteľné veci z kovovej skrine súdneho komisára sa zložia v peňažnom ústave

na základe poukazu súdneho komisára, na ktorom je odtlačok úradnej pečiatky notára

a podpis súdneho komisára. Súdny komisár súčasne upozorní peňažný ústav, že poukaz

na vydanie týchto vecí alebo na výplatu týchto peňazí vydá súd.

(2)

Pri výplate peňazí a pri vydávaní hnuteľných vecí zložených súdnym komisárom v peňažnom

ústave postupuje súd primerane podľa

§ 108

.

(3)

Peniaze a veci uložené v kovovej skrini súdneho komisára vydá súdny komisár; v čase

súdneho konania a po jeho skončení ich vydá na základe poukazu súdu, na ktorom je

odtlačok okrúhlej úradnej pečiatky a podpis sudcu.

§ 112

(1)

Veci, ktoré sa nehodia na úschovu v kovovej skrini súdneho komisára ani na úschovu

v peňažnom ústave, uloží súdny komisár u uschovávateľa. Súdny komisár vyhľadá vhodného

uschovávateľa najmä medzi právnickými osobami zaoberajúcimi sa úschovou vecí.

(2)

V čase súdneho konania alebo po jeho skončení súd nariadi uschovávateľovi, aby predmet

úschovy zložený súdnym komisárom vydal určenému príjemcovi; súčasne uschovávateľa

vyzve na vyúčtovanie nákladov spojených s úschovou.

§ 113

(1)

Súd rozhoduje o prijatí do úschovy, len ak bol predmet úschovy už zložený do úschovy

súdu.

(2)

V konaní o úschovách platia primerane ustanovenia

§ 105 až 109

.

§ 114

Z možnosti umorenia sú vylúčené listiny dôkazné, napríklad dlžobné úpisy, listiny,

ktoré možno nahradiť odpisom, a listiny dispozitívne, ako je zmluva alebo závet.

§ 115

Uznesenie podľa

§ 185m ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku

sa doručí navrhovateľovi s upozornením na postup podľa

§ 185r ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku

, osobe podľa listiny povinnej a iným osobám, o ktorých sa súd dozvie, že majú k veci

nejaký vzťah alebo že by mohli vec objasniť.

§ 116

Zrušuje sa Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti SSR z 18. júna 1973 č. 15/1973-L,

ktorou sa vydáva Spravovací poriadok pre okresné a krajské súdy, registrovaná v čiastke

19/1973 Zb.

§ 117

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.