VLÁDNE NARIADENIE 66/1965 Z. z. ktorým sa vykonáva Zákonník práce

§ 1

(1)

Vznik a skončenie pracovného (učebného) pomeru, prípadne členského pomeru k výrobnému

družstvu alebo k jednotnému roľníckemu družstvu sa zaznamenávajú v občianskych preukazoch.

Tieto záznamy sú povinné vykonávať organizácie.

(2)

Pracovník je povinný predložiť organizácii svoj občiansky preukaz na záznam údajov

uvedených v predchádzajúcom odseku.

(3)

V občianskych preukazoch sa nezaznamenáva vznik a skončenie pracovného pomeru

a)

vedľajšieho (

§ 70 zákonníka

),

b)

dojednaného na dobu prechodnej potreby nepresahujúcej 6 pracovných dní,

c)

dojednaného na výpomoc organizovanú národným výborom alebo spoločenskou organizáciou

pre poľnohospodárske špičkové alebo podobné krátkodobé práce,

d)

dojednaného pracovníkom, ktorého organizácia, v ktorej je v pracovnom alebo členskom

pomere, dočasne uvoľnila pre výkon práce v inej organizácii,

e)

dojednaného študentom v dennom štúdiu,

f)

dojednaného medzi občanmi.

§ 2

Pracovník preukazuje pri vstupe do pracovného pomeru záznamom v občianskom preukaze

skončenie svojho predchádzajúceho pracovného pomeru, prípadne členského pomeru k výrobnému

družstvu alebo k jednotnému roľníckemu družstvu (

§ 25 zákonníka

).

§ 3

(1)

Ak nemá pracovník v občianskom preukaze dosiaľ žiadny záznam o pracovných vzťahoch

uvedených v predchádzajúcom ustanovení alebo ak uplynulo od ich skončenia viac ako

6 týždňov, je povinný preukázať organizácii, ktorá ho prijíma do pracovného vzťahu,

svoju doterajšiu činnosť potvrdením miestneho národného výboru. Toto potvrdenie netreba,

ak ide o prijatie

a)

pracovníka po skončení školskej dochádzky alebo štúdia,

b)

študenta v dennom štúdiu,

c)

požívateľa starobného alebo invalidného dôchodku,

d)

pracovníka na dobu prechodnej potreby nepresahujúcej 6 pracovných dní,

e)

pracovníka na výpomoc organizovanú národným výborom alebo spoločenskou organizáciou

pre poľnohospodárske špičkové alebo podobné krátkodobé práce,

f)

pracovníka v prípadoch určených okresným národným výborom.

§ 4

(1)

Federálne Ministerstvo práce a sociálnych vecí môže určiť po dohode s federálnym

Ministerstvom vnútra a po prerokovaní s Ústrednou radou Československého revolučného

odborového hnutia, ktoré ďalšie skutočnosti týkajúce sa pracovných pomerov a členských

pomerov k výrobnému družstvu alebo k jednotnému roľníckemu družstvu sa zaznamenávajú

do občianskych preukazov, ako i podrobnosti o vykonávaní záznamov.

(2)

Podmienky, za ktorých smie jednotné roľnícke družstvo prijať občana za člena družstva

pred zánikom jeho členstva v inom jednotnom roľníckom družstve alebo jeho pracovného

pomeru, upravujú Vzorové stanovy jednotných roľníckych družstiev.

§ 5

Preloženie

Učitelia, vychovávatelia, pracovníci zabezpečujúci prevádzku dopravy a spojov a zdravotnícki

pracovníci, pokiaľ sa organizácia s nimi nedohodne inak, môžu byť preložení do iného

miesta, než bolo dojednané v pracovnej zmluve, v rámci tej istej organizácie i na

čas presahujúci 90 dní v kalendárnom roku, najdlhšie však na jeden rok, ak to vyžaduje

zabezpečenie záujmov obyvateľstva. Opätovne môžu byť preložení, pokiaľ sa s nimi organizácia

nedohodne inak, najskôr až po uplynutí jedného roka od času, keď sa skončilo ich predchádzajúce

preloženie.

§ 6

Potvrdenie o zamestnaní

V potvrdení o zamestnaní vydanom organizáciou pracovníkovi pri skončení pracovného

pomeru treba okrem údajov o dobe zamestnania, druhu vykonávaných prác a dosiahnutej

kvalifikácii ešte aj uviesť

a)

aká doba bola pracovníkovi započítaná pre účely dovolenky na zotavenie, koľko pracovných

dní pracovník vyčerpal zo svojej dovolenky za bežný kalendárny rok, prípadne za koľko

dní dostal náhradu za nevyčerpanú dovolenku alebo o koľko pracovných dní mu bola dovolenka

skrátená a z akého dôvodu,

b)

dôvod skončenia pracovného pomeru, pokiaľ má vplyv na dovolenku na zotavenie a na

náhradu mzdy pri prekážkach v práci (

§ 100 ods. 2

a

§ 125 ods. 3 zákonníka

),

c)

skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nárokov na dávky nemocenského poistenia,

d)

či, v akej výške, v akom poradí a v čí prospech sa vykonávali z pracovníkovej mzdy

zrážky.

§ 7

Postup pri ukladaní kárnych opatrení

(1)

Vedúci organizácie alebo ním splnomocnený vedúci pracovník postupuje pri ukladaní

kárnych opatrení tak, aby sa výchovný účel sledovaný kárnym opatrením dosiahol čo

najúčinnejšie a najrýchlejšie.

(2)

Pred uložením kárneho opatrenia treba vyslúchnuť pracovníka, celý prípad podrobne

vyšetriť výsluchom svedkov, prípadne obstarať písomné doklady a pod.

(3)

V rozhodnutí o kárnom opatrení musí sa uviesť, o aké porušenie pracovnej disciplíny

ide a aké kárne opatrenie sa zaň ukladá. Rozhodnutie o kárnom opatrení musí obsahovať

i poučenie o možnosti požiadať o jeho preskúmanie podľa

§ 81 zákonníka

; rozhodnutie, ktorým sa ukladá verejné pokarhanie, musí obsahovať aj údaj o tom,

ako sa zverejní.

(4)

Námietky sa podávajú písomne alebo ústne s uvedením dôvodov. Ak boli podané ústne,

je organizácia povinná spísať o tom záznam, ktorý pracovník podpíše. Námietky alebo

záznam o nich treba predložiť bez prieťahov tomu, kto je príslušný o nich rozhodovať.

§ 8

Do doby výkonu kárnych opatrení sa nezapočítava doba, po ktorú pracovník z akéhokoľvek

dôvodu nepracoval.

§ 9

Evidencia kárnych opatrení

(1)

Rozhodnutia o kárnych opatreniach, ktoré nadobudli právoplatnosť, zakladajú sa do

osobného spisu pracovníka.

(2)

Rozhodnutie o kárnom opatrení sa vyradí z osobného spisu pracovníka, len čo sa pracovník

posudzuje, akoby mu kárne opatrenie nebolo uložené (

§ 79 ods. 2 a 3 zákonníka

). Od tohto dňa sa nesmie v žiadnych dokladoch ani posudkoch týkajúcich sa pracovníka

uvádzať, že mu bolo uložené kárne opatrenie.

§ 10

Prestávky v práci

Pracovné prestávky na jedlo a oddych sa započítavajú do pracovného času v rozsahu

15 minút za smenu.

§ 11

Dni pracovného pokoja

(1)

Ak nie je z prevádzkových dôvodov možné poskytnúť pracovníkovi nepretržitý odpočinok

v týždni v trvaní 32 hodín (

§ 92 zákonníka

), môže vedúci organizácie rozvrhnúť pracovný čas tak, že čas tohto odpočinku bude

najmenej 24 hodín

a)

pri sezónnych a kampaňových prácach s výnimkou poľnohospodárstva,

b)

v doprave, spojoch, kultúrnych zariadeniach a v nepretržitých prevádzkach s podmienkou,

že na jednotlivých pracovníkov pripadne nepretržitý odpočinok v dĺžke 32 hodín aspoň

raz za tri týždne.

(2)

Pracovný čas môže vedúci organizácie rozvrhnúť v živočíšnej výrobe počas celého roka

a v rastlinnej výrobe po čas poľných prác tak, že nepretržitý odpočinok v dĺžke 32

hodín pripadne na jednotlivých pracovníkov raz za dva týždne.

(3)

V spojoch môže byť nepretržitý odpočinok v týždni skrátený na poštách bez turnusovej

prevádzky, pri doručovaní tlačovín a vodičom kurzových jázd až na 18 hodín.

§ 12

Práca nadčas

Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňajú práce nadčas,

za ktoré pracovník dostal náhradné voľno alebo ktoré vykonával

a)

pri naliehavých opravných prácach,

b)

pri pomocných prácach, ktoré nevyhnutne predchádzajú výrobe alebo po nej nasledujú,

c)

pri prácach nevyhnutných v súvislosti s odovzdávaním práce ďalšej smene v nepretržitej

prevádzke až do ôsmich hodín týždenne,

d)

v súvislosti so strážením závodu až do ôsmich hodín týždenne,

e)

ak hrozilo nebezpečenstvo pre život alebo zdravie.

§ 13

(1)

Za pracovníkov, ktorí vykonávajú práce zdraviu škodlivé alebo obzvlášť obťažné, považujú

sa pracovníci

a)

ktorí trvale pracujú v tuberkulóznych liečebniach a tuberkulóznych lôžkových a ambulantných

oddeleniach ústavov národného zdravia, v ktorých sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou

tbc, a v Bangových izolátoch,

b)

ktorí sú pri práci vystavení vo významnej miere nepriaznivým vplyvom ionizujúceho

žiarenia,

c)

ktorí sú pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi vystavení priamemu nebezpečenstvu

nákazy,

d)

ktorí pracujú pri priamom ošetrovaní alebo obsluhe duševne chorých,

e)

ktorí ako vychovávatelia vychovávajú mládež za sťažených podmienok a ktorí pracujú

ako zdravotnícki pracovníci Ústavu národného zdravia nápravnej výchovy,

f)

ktorí pracujú nepretržite aspoň jeden rok v tropických oblastiach alebo inak zdravotne

obťažných oblastiach.

g)

ktorí vykonávajú mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých sú trvalo vystavení mikroklimatickým

podmienkam nadmerne zaťažujúcim organizmus alebo významne zvýšenému atmosferickému

tlaku,

h)

ktorí trvalo pracujú s látkami s preukazateľne kancerogennými účinkami.

(2)

Federálne Ministerstvo práce a sociálnych vecí vydá po dohode s ministerstvami zdravotníctva

Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, ostatnými zúčastnenými

ústrednými orgánmi a Ústrednou radou Československého revolučného odborového hnutia

zoznamy druhov prác, pracovísk a oblastí podľa predchádzajúceho odseku; pritom môže

bližšie určiť okruh pracovníkov, ktorým sa dodatková dovolenka poskytuje, a vymedziť

spôsob a rozsah ohrozenia, ktoré odôvodňujú jej poskytovanie.

§ 14

(1)

Pracovník, ktorý za podmienok uvedených v

§ 13 ods. 1

pracuje celý kalendárny rok, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného kalendárneho

týždňa. Ak pracuje pracovník za týchto podmienok len časť kalendárneho roka, patrí

mu za každých 25 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky, a

to i keď nesplnil podmienky pre vznik nároku na dovolenku (

§ 100 zákonníka

).

(2)

Táto dodatková dovolenka patrí pracovníkovi pri splnení ustanovených podmienok, i

keď má nárok na dodatkovú dovolenku podľa

§ 105 ods. 1 zákonníka

.

(3)

Pracovník, ktorý dovŕšil jeden rok nepretržitej práce v tropických oblastiach alebo

inak zdravotne ťažkých oblastiach (

§ 13 ods. 1 písm. f

), má nárok na dodatkovú dovolenku už za tento rok.

§ 15

(1)

Pomerná časť dovolenky na zotavenie sa určí tak, že sa poskytne za každý kalendárny

mesiac trvania pracovného pomeru v kalendárnom roku jedna dvanástina dovolenky. To

platí, i keď v kalendárnom mesiaci pracovník zmenil zamestnanie; v tom prípade mu

patrí pomerná časť dovolenky od organizácie, v ktorej bol v pracovnom pomere dlhšie

ako polovicu mesiaca. Ak zmenil pracovník zamestnanie v polovici mesiaca, poskytne

mu pomernú časť dovolenky za tento mesiac nová organizácia.

(2)

Ak bol pracovník dlhodobe plne uvoľnený pre výkon verejnej funkcie, poskytne mu dovolenku

(jej pomernú časť) organizácia, pre ktorú je uvoľnený funkcionár činný; táto organizácia

mu poskytne aj tú časť dovolenky, ktorú si nevyčerpal pred nástupom verejnej funkcie.

Ak si nevyčerpal pracovník dovolenku (jej pomernú časť) pred skončením funkčného obdobia,

poskytne mu ju organizácia, v ktorej je v pracovnom pomere.

(3)

Ak bol pracovník poľnohospodárskej výrobnej organizácie dočasne uvoľnený na výkon

prác pre inú organizáciu, poskytne mu za dobu tohto uvoľnenia pomernú časť dovolenky

organizácia, pre ktorú bol uvoľnený i keď nespĺňa podmienky pre vznik nároku na dovolenku.

§ 16

(1)

Ak nepracoval pracovník pred vyčerpaním dovolenky v kalendárnom roku, za ktorý sa

dovolenka poskytuje, pre výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby, pre práceneschopnosť,

pre iné dôležité osobné prekážky, než sú uvedené v prílohe tohto nariadenia, alebo

pracovníčka pre ďalšiu materskú dovolenku (

§ 157 ods. 2 zákonníka

), kráti sa mu dovolenka za prvých 100 takto zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu

a za každých ďalších 25 takto zameškaných pracovných dní takisto o jednu dvanástinu.

Dovolenku však nemožno krátiť za dni práceneschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného

úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá organizácia.

(2)

Za každú zameškanú smenu (pracovný deň) alebo jej prevažnú časť, keď organizácia

po dohode so závodným výborom základnej organizácie odborového zväzu (ďalej len „závodný

výbor") neospravedlní neprítomnosť pracovníka v práci, kráti mu dovolenku o jeden

až tri dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých smien možno sčítať

a rovnako krátiť pracovníkovi dovolenku, ak tieto zameškania pracovného času presahujú

vcelku polovicu priemernej dĺžky smeny.

(3)

Pri krátení dovolenky podľa predchádzajúcich odsekov sa nesmie dovolenka pracovníkovi

krátiť na menej než jeden kalendárny týždeň. Ak pracovník dosahuje mimoriadne pracovné

výsledky, môže organizácia so súhlasom závodného výboru krátenie dovolenky pre prvšiu

neospravedlnenú neprítomnosť v práci pracovníkovi odpustiť.

(4)

Pracovníkovi, ktorý zameškal prácu pre výkon trestu odňatia slobody, sa za každých

25 takto zameškaných pracovných dní kráti dovolenka o jednu dvanástinu. Výkon nápravného

opatrenia nie je dôvodom na krátenie dovolenky.

(5)

Ak si pracovník dovolenku už vyčerpal alebo ak mu na ňu nevznikol nárok, je organizácia

povinná pre zameškanie práce z dôvodov uvedených v odsekoch 2 a 4 krátiť mu dovolenku

spôsobom uvedeným v týchto odsekoch v budúcom kalendárnom roku. Ak nemôže krátenie

previesť na budúci rok pre skončenie pracovného pomeru, je pracovník povinný vrátiť

vyplatenú náhradu mzdy pripadajúcu na časť dovolenky, o ktorú sa mu mala dovolenka

skrátiť. Organizácia je oprávnená zraziť si príslušnú sumu pri výplate pracovníkovej

mzdy.

§ 17

(1)

Organizácia môže po dohode so závodným výborom určiť, že jej pracovníci nastúpia

hromadnú závodnú dovolenku, ak je táto dovolenka potrebná z prevádzkových dôvodov

a zlučiteľná so záujmom spoločnosti, najmä ak sa tým neohrozí ani nesťaží plnenie

plánovaných úloh. Hromadná závodná dovolenka nesmie byť viacej ako dva kalendárne

týždne; pri umeleckých súboroch z povolania môže trvať štyri kalendárne týždne.

(2)

Organizácia je povinná zabezpečiť pracovníkovi, ktorému v čase hromadnej závodnej

dovolenky nepatrí nárok na dovolenku alebo ktorému patrí nárok na kratšiu dovolenku,

ako je hromadná závodná dovolenka, náhradnú prácu primeranú jeho kvalifikácii. Za

túto prácu mu patrí mzda podľa vykonanej práce, najmenej však vo výške jeho priemerného

zárobku; ak mu nebola náhradná práca pridelená, patrí mu náhrada mzdy vo výške priemerného

zárobku. Ak vznikne pracovníkovi dodatočne v kalendárnom roku nárok na dovolenku,

započíta sa mu do nej doba hromadnej závodnej dovolenky, po ktorú sa mu poskytla náhrada

mzdy, hoci nevykonával prácu.

§ 18

(1)

Pracovníkovi prijatému na sezónne alebo kampaňové práce patrí pri skončení pracovného

pomeru namiesto dovolenky za každých 25 odpracovaných dní náhrada mzdy za jednu dvanástinu

dovolenky, ktorá by mu patrila, keby splnil podmienky pre vznik nároku na dovolenku.

(2)

Pracovníkom stavebnej výroby a výroby stavebných hmôt, dielcov a konštrukcií a stavebnomontážnych

organizácií, pracovníkom vnútroštátnej vodnej dopravy a pracovníkom v poľnohospodárskej

a lesnej výrobe, pokiaľ ich práca podstatne závisí od poveternostných vplyvov, patrí

za každý týždeň dovolenky čerpanej v zimnom období ďalšia dovolenka v trvaní dvoch

dní, najviac však jeden týždeň. Príslušné ústredné orgány môžu po dohode s ústrednými

výbormi odborových sväzov bližšie určiť okruh pracovníkov, ktorým sa poskytuje táto

ďalšia dovolenka.

§ 19

Začiatok dňa pracovného pokoja

V organizáciách s nočnými smenami začína sa deň pracovného pokoja hodinou zodpovedajúcou

nástupu tej smeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje ako prvá.

§ 20

Poradie zrážok zo mzdy

(1)

Zo mzdy sa najprv zrazí daň zo mzdy. Ak však bolo pracovníkovi uložené nápravné opatrenie,

zrazí sa suma prepadajúca štátu ešte pred daňou zo mzdy.

(2)

Ostatné zrážky zo mzdy dovolené zákonníkom možno robiť len v rozsahu ustanovenom

v

Občianskom súdnom poriadku

v ustanoveniach o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy. Podľa týchto ustanovení sa

spravuje pri pohľadávkach, pre ktoré súd alebo národný výbor nariadil výkon rozhodnutia,

spôsob vykonávania zrážok i poradie jednotlivých pohľadávok.

(3)

Pri peňažných trestoch (pokutách) a náhradách uložených vykonateľnými rozhodnutiami

príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach nemocenského poistenia a sociálneho

zabezpečenia sa spravuje poradie dňom, keď bolo organizácii doručené vykonateľné rozhodnutie

príslušného orgánu; pri kárnych opatreniach dňom, keď kárne opatrenie nadobudlo právoplatnosť.

(4)

Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej s organizáciou

poradie sa spravuje dňom, keď bola dohoda uzavretá; pri zrážkach vykonávaných na základe

dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej s inou organizáciou alebo s občanom poradie sa

spravuje dňom, keď organizácii, v ktorej je pracovník v pracovnom pomere, bola táto

dohoda doručená.

(5)

Pri nevyúčtovanom preddavku na náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov,

pri náborovom príspevku, ostatných príspevkoch a náhrade sťahovacích výdavkov, ktoré

boli pracovníkovi vyplatené v nábore, a pri náhrade mzdy za dovolenku poradie sa spravuje

dňom, keď pracovníkovi vznikla povinnosť tieto sumy vrátiť.

(6)

Poradie získané podľa odsekov 1 až 4 zostáva zachované, aj keď pracovník nastúpi

do pracovného pomeru v inej organizácii, ktorá bude vo vykonávaní zrážok zo mzdy pokračovať,

len čo sa z potvrdenia o zamestnaní alebo inak dozvie, že sa zo mzdy pracovníka vykonávali

zrážky. Zrážky na sumy uvedené v odseku 5 možno vykonávať v inej organizácii len na

základe vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu.

§ 21

(1)

Na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme

využívajú pracovníci predovšetkým svoj voľný čas. Pokiaľ vo výnimočných prípadoch

treba vykonávať tieto funkcie, povinnosti alebo úkony v pracovnom čase, poskytne organizácia

pracovníkovi na tento účel pracovné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu.

(2)

Výkonom verejnej funkcie sa rozumie napríklad výkon povinností vyplývajúcich z funkcie

poslanca Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady

alebo národného výboru, člena komisie národného výboru, člena komisie ľudovej kontroly

a štatistiky, sudcu, člena orgánu spoločenských organizácií alebo delegáta na ich

sjazdy a konferencie.

(3)

O výkon občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme ide najmä u svedkov,

tlmočníkov a iných osôb predvolaných na konanie na národnom výbore alebo jeho zariadení,

súde alebo inom štátnom orgáne, u darcov krvi, pri poskytnutí prvej pomoci, pri povinných

lekárskych prehliadkach, pri opatreniach na boj proti prenosným chorobám, pri iných

naliehavých opatreniach preventívnej a liečebnej starostlivosti, pri izolácii z dôvodov

veterinárno-ochranných opatrení a pri poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane,

živelných udalostiach alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch.

(4)

Ak vznikne pochybnosť, či ide o verejnú funkciu, o občiansku povinnosť, prípadne

o iný úkon vo všeobecnom záujme, rozhodne o tom okresný národný výbor po dohode s

okresnou odborovou radou.

§ 22

(1)

Svedkovi a tlmočníkovi poskytne náhradu mzdy priamo národný výbor, súd alebo iný

štátny orgán, ktorý ho povolal na konanie. Ak ide o predvolanie na miestny ľudový

súd zriadený v obci, poskytne mu túto náhradu národný výbor, a ak ide o predvolanie

na miestny ľudový súd zriadený na pracovisku, organizácia, v ktorej je miestny ľudový

súd ustavený.

(2)

Za čas zameškaný účasťou na konaní národného výboru, súdu alebo iného štátneho orgánu

nepatrí pracovníkovi náhrada mzdy ani od organizácie, ani od štátneho orgánu, ak išlo

o konanie výhradne v jeho osobnom záujme alebo ak dal naň pracovník sám podnet svojím

zavinením.

(3)

Pokiaľ z povahy veci alebo z dokladov predložených pracovníkom organizácii nevyplýva,

že k výkonu verejnej funkcie, občianskej povinnosti alebo iného úkonu vo všeobecnom

záujme muselo dôjsť v pracovnom čase, vyžiada si o tom organizácia potvrdenie od orgánu,

z podnetu ktorého alebo v záujme ktorého sa pracovníkovi poskytlo pracovné voľno.

§ 23

(1)

Národný výbor uhradí organizácii náhradu mzdy vyplácanú

a)

zrušené od 1. 1. 1968,

b)

pracovníkom organizácie pri opatreniach na boj proti prenosným chorobám, pri iných

naliehavých opatreniach preventívnej a liečebnej starostlivosti, za čas izolácie z

dôvodov veterinárno-ochranných opatrení a za čas osobnej pomoci poskytnutej na výzvu

národného výboru pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach alebo v iných obdobných

mimoriadnych prípadoch alebo na výzvu orgánu Horskej služby v rámci záchrannej akcie

pri ohrození života, nehodách alebo živelných udalostiach na horách.

(2)

Ministerstvo financií môže po dohode s Ústrednou radou odborov určiť, v ktorých ďalších

prípadoch, prípadne v akom rozsahu uhradí organizácii vyplatenú náhradu mzdy organizácia,

z podnetu ktorej alebo v záujme ktorej došlo k výkonu verejnej funkcie alebo iného

úkonu vo všeobecnom záujme v pracovnom čase.

§ 24

Ak je pracovník povinný ustanoviť sa osobne na vojenský úrad, najmä na odvodné konanie,

na vyšetrenie zdravotného stavu, na splnenie ohlasovacej povinnosti alebo na vojenskú

evidenciu, organizácia je povinná poskytnúť mu za tým účelom pracovné voľno v nevyhnutne

potrebnom rozsahu s náhradou mzdy vo výške priemerného zárobku.

§ 25

(1)

Pracovníkovi povolanému do služby v ozbrojených silách poskytne organizácia v poslednom

týždni predo dňom určeným na nástup tejto služby potrebné pracovné voľno tak, aby

si mohol vybaviť svoje osobné a rodinné veci a včas sa ustanoviť na určené miesto,

najviac však jeden deň.

(2)

Ak má pracovník nastúpiť službu v ozbrojených silách v mieste tak vzdialenom od svojho

bydliska, že cesta dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, trvá viac

ako šesť hodín, má nárok na jeden cestovný deň, a ak vyžaduje taká cesta viac ako

18 hodín, na dva cestovné dni. Ak pracuje pracovník v mieste tak vzdialenom od miesta

bydliska svojej rodiny, že cesta z jeho pracoviska do miesta jeho bydliska trvá viac

ako šesť hodín, patrí mu ďalší cestovný deň.

(3)

Na cestu z miesta, kde bol prepustený zo služby v ozbrojených silách, do miesta bydliska,

prípadne pracoviska patria pracovníkovi cestovné dni za podmienok a v rozsahu uvedenom

v predchádzajúcom odseku.

(4)

Za čas pracovného voľna a za cestovné dni poskytnuté podľa predchádzajúcich odsekov

patrí pracovníkovi, ktorému tým ujde zárobok, náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku,

ak má nárok na náhradu mzdy pri výkone služby v ozbrojených silách.

(5)

Po skončení služby v ozbrojených silách je pracovník povinný nastúpiť prácu vo svojom

zamestnaní najneskôr do troch dní. Uvedená lehota sa predlžuje o prípadné cestovné

dni podľa odseku 3.

§ 26

(1)

Náhrada mzdy pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách,

s výnimkou vojenskej základnej (náhradnej) služby, patrí pracovníkovi po čas tejto

služby za podmienok ustanovených v

§ 125 zákonníka

vo výške

a)

50 % jeho priemerného zárobku, ak ide o pracovníka, ktorý sa nestará o žiadnu osobu;

b)

65 % jeho priemerného zárobku, ak ide o pracovníka, ktorý sa stará o jednu osobu;

c)

90 % jeho priemerného zárobku, ak ide o pracovníka, ktorý sa stará o dve osoby;

d)

95 % jeho priemerného zárobku, ak ide o pracovníka, ktorý sa stará o tri alebo viacej

osôb.

(2)

Pri priznávaní náhrady mzdy sa prihliada len na osoby, ktoré sú uznávané za osoby

pracovníkom vyživované pre účely dane zo mzdy.

§ 27

Pracovné voľno

(1)

Ak pracovník nemôže vykonávať prácu z dôvodov uvedených v prílohe tohto nariadenia,

je organizácia povinná poskytnúť mu pracovné voľno v rozsahu ustanovenom v tej istej

prílohe.

(2)

Organizácia môže poskytnúť pracovníkovi z týchto dôvodov v odôvodnených prípadoch

ďalšie pracovné voľno, prípadne mu môže poskytnúť pracovné voľno aj z iných vážnych

dôvodov, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí,

ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času, ak by pracovníkovi inak vznikla ujma.

V týchto prípadoch sa neposkytuje náhrada mzdy. Pracovník sa môže s organizáciou dohodnúť,

že takto zameškaný čas nadpracuje.

§ 28

Náhrada mzdy

(1)

Organizácia poskytne pracovníkovi náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za čas

zameškaný pre dôležitú osobnú prekážku v práci uvedenú v prílohe tohto nariadenia

v rozsahu a za podmienok ustanovených v tejto

prílohe

; domáckym pracovníkom ju poskytne len v prípadoch uvedených

pod č. 4, 5 a 6 tejto prílohy

.

(2)

Náhrada mzdy patrí pracovníkovi, ak bol pred poskytnutím pracovného voľna v pracovnom

pomere aspoň tri bezprostredne predchádzajúce mesiace. Pracovníkovi, ktorý vstúpil

prvý raz do pracovného pomeru po absolvovaní školy alebo po skončení učebného pomeru,

patrí náhrada mzdy, aj keď nespĺňa túto podmienku; jej splnenie netreba aj v prípadoch,

keď sa nevyžaduje splnenie podmienky čakacej doby pre účely dovolenky na zotavenie

(

§ 100 ods. 2 zákonníka

).

(3)

Náhrada mzdy pracovníkovi nepatrí, ak neospravedlnene zameškal smenu alebo jej časť

v posledných 30 kalendárnych dňoch pred poskytnutím pracovného voľna alebo ak sa po

skončení pracovného voľna bez vážneho dôvodu včas nevráti do práce.

§ 29

Spoločné ustanovenia o prekážkach v práci na strane pracovníka

(1)

Ak je prekážka v práci pracovníkovi vopred známa, je povinný včas požiadať organizáciu

o poskytnutie pracovného voľna. Inak je pracovník povinný upovedomiť organizáciu o

prekážke a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného prieťahu.

(2)

Prekážku v práci a jej trvanie je pracovník povinný organizácii preukázať. Organizácia

smie poskytnúť pracovné voľno a náhradu mzdy len v nevyhnutne potrebnom rozsahu.

(3)

Náhrada mzdy za čas zameškaný pre prekážky v práci sa vypláca vo výplatných termínoch

určených pre výplatu mzdy. Náhrada mzdy za prvé dva týždne vojenskej základnej alebo

náhradnej služby sa vypláca najneskôr tri dni predo dňom určeným na nástup tejto služby.

(4)

O tom, či ide o neospravedlnené zameškanie smeny alebo jej časti, rozhoduje organizácia

po dohode so závodným výborom.

§ 30

(1)

Priemerný zárobok sa zisťuje k 1. januáru z hrubého zárobku, ktorý pracovník dosiahol

v organizácii v predchádzajúcom kalendárnom roku.

(2)

Ak pracovný pomer vznikol v bežnom kalendárnom roku, zisťuje sa priemerný zárobok

z hrubého zárobku dosiahnutého za čas od vzniku pracovného pomeru až do konca zúčtovacieho

obdobia predchádzajúceho dňu, ku ktorému vznikla potreba ho zistiť.

(3)

Ak v čase, za ktorý sa podľa predchádzajúcich odsekov zisťuje priemerný zárobok,

došlo k trvalej zmene základnej mzdy pracovníka, vychádza sa len z jeho hrubého zárobku

dosiahnutého od tejto zmeny.

§ 31

(1)

Zistený priemerný zárobok sa používa až do konca bežného kalendárneho roka. Ak však

v tomto čase došlo k trvalej zmene základnej mzdy pracovníka, zisťuje sa priemerný

zárobok znova, a to z hrubého zárobku dosiahnutého za čas od tejto zmeny až do konca

zúčtovacieho obdobia predchádzajúceho dňu, ku ktorému vznikla potreba ho zistiť.

(2)

Ak sa priemerný zárobok zisťuje za čas kratší ako tri mesiace, používa sa najdlhšie

do konca budúceho kalendárneho mesiaca. Pri novom zistení sa vychádza vždy z hrubého

zárobku dosiahnutého za čas od vzniku pracovného pomeru, prípadne od trvalej zmeny

základnej mzdy až do konca zúčtovacieho obdobia predchádzajúceho dňu, ku ktorému vznikla

potreba ho zistiť.

§ 32

(1)

Pri zisťovaní priemerného zárobku sa neprihliada na čas, po ktorý sa pracovníkovi

neposkytovala mzda, s výnimkou neospravedlnenej neprítomnosti v práci.

(2)

Ak nevykonával pracovník v čase, za ktorý sa zisťuje priemerný zárobok, prácu ani

po čas 25 pracovných dní, vychádza sa z pravdepodobného zárobku, ktorý by dosiahol,

keby pracoval; takto sa určuje priemerný zárobok najdlhšie do času, keď pracovník

odpracoval aspoň 25 pracovných dní.

§ 33

(1)

Do hrubého zárobku sa zahŕňajú všetky druhy mzdy, ktoré boli vyplatené v uvedených

dobách a podliehajú dani zo mzdy; zahŕňa sa do neho aj mzda, ak sa z nej nevykonáva

zrážka dane zo mzdy len preto, že zárobok nedosahuje zdaniteľnú výšku. Do hrubého

zárobku sa však nezahŕňajú druhy mzdy, ktoré sú od dane zo mzdy celkom alebo čiastočne

oslobodené. Do hrubého zárobku sa nezahŕňajú odmeny, ktoré organizácia pracovníkovi

vyplatila na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a u členov

výrobných družstiev doplnkové odmeny.

(2)

U funkcionárov národných výborov, ktorí sú pre výkon funkcie celkom uvoľnení zo svojho

doterajšieho zamestnania, a sudcov z povolania sa do hrubého zárobku zahŕňa celá odmena,

ktorá im podľa platných predpisov patrí za výkon ich funkcie.

(3)

Ak dôjde k trvalej zmene základnej mzdy, zahŕňajú sa do priemerného zárobku prémie

a odmeny patriace pracovníkovi za dobu od tejto zmeny. Ak ku dňu, ku ktorému sa priemerný

zárobok zisťuje, nie je ich výška známa, zahŕňa sa do priemerného zárobku pomerná

časť premenlivých zložiek mzdy, ktoré boli zahrnuté do priemerného zárobku pri jeho

predchádzajúcom zistení.

(4)

Ústredný orgán splnomocnený vládou môže pre niektoré skupiny pracovníkov upraviť

spôsob výpočtu priemerného zárobku odchylne.

§ 34

Pri zisťovaní výšky náhrady za stratu na zárobku sa vychádza z priemerného zárobku

pripadajúceho na jeden mesiac po odpočítaní dane zo mzdy podľa sadzby príslušnej pre

pracovníka v mzdovom období, v ktorom mu vznikol nárok na náhradu; rovnako sa postupuje,

ak sa vychádza z priemerných zárobkov spolupracovníkov.

§ 35

V záujme zabezpečovania starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci organizácie

sú najmä povinné

a)

zabezpečovať plánom v súlade s rozvojom výroby zvyšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci a zlepšovanie pracovného prostredia,

b)

zriaďovať, udržiavať a zlepšovať potrebné ochranné zariadenia a vykonávať technické

a organizačné opatrenia podľa predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci a podľa nových poznatkov vedy a techniky,

c)

nahrádzať fyzicky namáhavé práce a práce v sťažených pracovných podmienkach novými

pracovnými postupmi a použitím mechanizácie, automatizácie, hermetizácie a pod.,

d)

sústavne oboznamovať s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

a s novými poznatkami bezpečnostnej techniky vedúcich pracovníkov i všetkých ostatných

pracovníkov, pravidelne overovať ich znalosti týchto predpisov a sústavne vyžadovať

a kontrolovať ich dodržiavanie,

e)

zaraďovať pracovníkov na prácu (funkciu) a pracovisko so zreteľom na ich schopnosti

a zdravotný stav a nepripustiť, aby pracovník vykonával práce nadčas alebo v noci,

pokiaľ by to bolo v rozpore s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci alebo s lekárskym posudkom,

f)

preberať a uvádzať do prevádzky len prevádzkové priestory, stroje a zariadenia a

zavádzať len technologické postupy, ktoré zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci, a odstraňovať zistené závady,

g)

uplatňovať požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj pri dojednávaní

dovozu strojov, zariadení a nástrojov,

h)

sústavne kontrolovať úroveň starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

stav technickej prevencie, a či sa počas pracovného procesu dodržiavajú zásady bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci, a odstraňovať zistené závady,

ch)

neodkladne zisťovať a odstraňovať príčiny pracovných úrazov a chorôb z povolania,

viesť ich evidenciu, oznamovať ich príslušným orgánom a vykonávať opatrenia potrebné

na nápravu,

i)

organizovať najmenej raz v roku previerky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

na všetkých pracoviskách a zariadeniach organizácie po dohode so základnou organizáciou

Revolučného odborového hnutia a za jej účasti; zistené nedostatky odstraňovať a potrebné

opatrenia investičného charakteru zahrnúť do plánu a do kolektívnych zmlúv.

§ 36

(1)

Na zaistenie bezpečnosti a bezporuchovosti prevádzky je organizácia povinná vykonávať

pravidelné kontroly a revízie stavu technických zariadení, pravidelné meranie škodlivín

v pracovnom ovzduší a plniť ďalšie úlohy ustanovené predpismi na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci ako nedeliteľnú súčasť preventívnej údržby.

(2)

Na plnenie týchto povinností si vedúci organizácie ustanovuje podľa potreby kvalifikovaných

pracovníkov (revíznych technikov, žeriavových referentov, protiprašných technikov,

odborných referentov). Títo pracovníci súčasne pomáhajú vedúcim pracovníkom pri plnení

všetkých povinností súvisiacich so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

upozorňujú ich na zistené nedostatky a podávajú im návrhy na ich odstránenie.

(3)

Ak určí vedúci organizácie takých pracovníkov, aby mu pomáhali pri plnení úloh súvisiacich

s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, nie je tým dotknutá jeho vlastná zodpovednosť

ani zodpovednosť ostatných vedúcich pracovníkov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci.

§ 37

(1)

Projektanti, konštruktéri a tvorcovia nových technologických postupov zodpovedajú

za to, že projekty, konštrukčné diela a technologické postupy vyhovujú zásadám bezpečnosti

a ochrany zdravia v predpokladaných pracovných podmienkach.

(2)

Organizácie sú povinné zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci pri vývoji

a výskume a zodpovedajú za to, že projekty a projektová dokumentácia spĺňajú požiadavky

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s novými poznatkami vedy a techniky.

(3)

Výrobné organizácie sú povinné zabezpečiť, že stroje, zariadenia a nástroje nimi

vyrábané zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

§ 38

(1)

Vedúci nadriadených organizácií sú tiež zodpovední za koordinovanie a riadenie starostlivosti

o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v podriadených organizáciách a za pravidelné

vykonávanie kontroly, ako podriadené organizácie plnia úlohy na tomto úseku.

(2)

Vedúci ústredných orgánov sú tiež povinní zabezpečovať, aby sa výskum a vývoj zameriaval

i na otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

§ 39

(1)

Ústredný sväz výrobných družstiev ustanoví, ktoré orgány vykonávajú dozor nad bezpečnosťou

a ochranou zdravia pri práci vo výrobných družstvách.

(2)

Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva ustanoví, ktoré orgány

vykonávajú dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci v jednotných roľníckych

družstvách.

(3)

Pri výkone dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci podľa predchádzajúcich

odsekov majú jeho orgány rovnaké práva a povinnosti ako orgány Revolučného odborového

hnutia pri výkone dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci v iných organizáciách.

§ 40

Osobné ochranné pracovné prostriedky

(1)

Ak to vyžaduje ochrana života alebo zdravia pracovníkov alebo ak je to potrebné na

ochranu zdravia občanov, najmä z dôvodov hygienickej a protiepidemickej starostlivosti,

je organizácia povinná poskytovať pracovníkom bezplatne ochranné odevy, ochrannú obuv,

iné prostriedky a pomôcky slúžiace osobnej ochrane života a zdravia pri práci, ako

aj umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky.

(2)

Pracovníkom v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha pri práci mimoriadnemu

opotrebeniu alebo znečisteniu, poskytuje organizácia aj pracovný odev a obuv ako osobné

ochranné pracovné prostriedky.

(3)

Organizácia je povinná osobné ochranné pracovné prostriedky udržiavať v používateľnom

stave a sústavne vyžadovať a kontrolovať ich používanie.

(4)

Ústredné orgány vydajú v súčinnosti so Štátnou plánovacou komisiou, s ministerstvami

financií a zdravotníctva a s ústrednými výbormi odborových sväzov smernice pre poskytovanie

osobných ochranných pracovných prostriedkov a zabezpečia dodržiavanie hygienických

zásad pri ich prideľovaní pracovníkom.

§ 41

Plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním

(1)

Plnením pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného

pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz organizácie a činnosť, ktorá je predmetom

pracovnej cesty.

(2)

Plnením pracovných úloh je aj činnosť vykonávaná pre organizáciu na podnet spoločenskej

organizácie alebo spolupracovníkov, prípadne i činnosť vykonávaná pre organizáciu

z vlastnej iniciatívy, pokiaľ na ňu pracovník nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo

ju nevykonáva proti výslovnému zákazu organizácie. Za plnenie pracovných úloh sa nepovažuje

činnosť súvisiaca s individuálnym obhospodarovaním záhumienka.

(3)

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a

úkony počas práce obvyklé alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení.

Nepatrí sem však stravovanie ani ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení,

s výnimkou vyšetrenia vykonávaného na príkaz organizácie alebo ošetrenia pri prvej

pomoci.

(4)

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh je aj činnosť, ktorá napomáha plneniu

politických, hospodárskych a sociálnych úloh organizácie. Za týchto podmienok sa považuje

za činnosť v súvislosti s plnením pracovných úloh aj školenie pracovníkov organizácie

organizované vedením organizácie alebo spoločenskou organizáciou, prípadne orgánom

nadriadeným organizácii a školenie pre funkcionárov spoločenskej organizácie organizované

vyšším orgánom tejto organizácie, ktorým sa sleduje zvyšovanie politickej a odbornej

pripravenosti pracovníkov.

(5)

Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý pracovník utrpel pre plnenie pracovných

úloh.

§ 42

Cesta do zamestnania

(1)

Cestou do zamestnania a späť sa rozumie cesta z miesta pracovníkovho bydliska (ubytovania)

do miesta vstupu do závodu alebo na iné miesto určené na plnenie pracovných úloh a

späť; v poľnohospodárskych, lesných a stavebných závodoch cesta z bydliska na určené

pracovisko alebo na určené zhromaždište a späť.

(2)

Cesta z obce bydliska pracovníka na pracovisko alebo do miesta ubytovania v inej

obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty, pokiaľ nie je súčasne obcou jeho pravidelného

pracoviska, posudzuje sa ako nevyhnutný úkon pred začiatkom práce alebo po jej skončení.

§ 43

(1)

Učňom zodpovedá za škodu, ktorá im vznikla pri výchove na povolanie alebo v priamej

súvislosti s ňou, organizácia, ktorá výchovu učňa vykonávala v čase, keď došlo k udalosti,

z ktorej škoda vznikla. Ak vznikla škoda v učňovskej škole riadenej a spravovanej

národným výborom, zodpovedá za ňu tento národný výbor.

(2)

Žiakom a študentom zodpovedá za škodu vzniknutú úrazom pri vyučovaní alebo pri výchove

v mimoškolských výchovných zariadeniach alebo v priamej súvislosti s tým príslušný

národný výbor a študentom vysokých škôl vysoká škola. Ak došlo k úrazu pri práci vo

výrobe alebo pri prevádzkovej praxi alebo v priamej súvislosti s nimi, zodpovedá študentom

a žiakom organizácia, v ktorej túto prácu vykonávali.

(3)

Občanom plniacim verejné funkcie pre národné výbory zodpovedá za škodu vzniknutú

pri výkone funkcie alebo v priamej súvislosti s ňou príslušný národný výbor.

(4)

Funkcionárom spoločenskej organizácie zodpovedá za škodu vzniknutú pri výkone funkcie

alebo v priamej súvislosti s ňou spoločenská organizácia. Pokiaľ však títo funkcionári

napomáhajú touto činnosťou súčasne plneniu politických, hospodárskych alebo sociálnych

úloh organizácie, v ktorej sú v pracovnom pomere, zodpovedá im táto organizácia.

(5)

Sudcom miestnych ľudových súdov zriadených na pracovisku zodpovedá za škodu vzniknutú

pri výkone funkcie alebo v priamej súvislosti s ňou organizácia, v ktorej je miestny

ľudový súd ustavený, sudcom ostatných miestnych ľudových súdov miestny národný výbor,

ostatným sudcom súd. Členom krajských združení advokátov zodpovedá príslušné krajské

združenie.

§ 44

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú v pracovnom pomere a ktorých

príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva podľa predpisov o sociálnom zabezpečení,

zodpovedá za škodu vzniknutú úrazom pri tejto príprave organizácia, v ktorej sa príprava

na povolanie vykonáva.

§ 44a

(1)

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú aj príslušníci verejných

alebo závodných dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany a príslušníci banskej záchrannej

služby, ktorí utrpia úraz pri výkone služby. To isté platí aj o osobách, ktoré na

výzvu miestneho národného výboru alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne

s jeho vedomím osobne pomáhajú pri zásahu proti požiaru alebo inej živelnej udalosti

alebo odstraňovaní ich následkov alebo pri cvičení jednotky požiarnej ochrany a pritom

utrpia úraz. Príslušníkom závodných dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany a banskej

záchrannej služby zodpovedá v týchto prípadoch organizácia, v ktorej je jednotka alebo

služba zriadená, príslušníkom ostatných dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany a

iným uvedeným osobám zodpovedá príslušný národný výbor.

(2)

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú občania, ktorí dobrovoľne

v rámci akcie organizovanej národným výborom alebo inou organizáciou vypomáhajú pri

plnení dôležitých úloh v záujme spoločnosti, napr. občania, ktorí dočasne vypomáhajú

pri zvelebovaní obcí alebo v jednotnom roľníckom družstve alebo na štátnom majetku

alebo ktorí vypomáhajú pri svojpomocnej družstevnej bytovej výstavbe v rozsahu výpomoci

vymedzenej národným výborom v rozhodnutí o prípustnosti stavby alebo pri stavebných

akciách vykonávaných na zvelebenie prevádzkární spotrebných družstiev. Za škodu vzniknutú

pracovným úrazom zodpovedá im organizácia, pre ktorú v čase pracovného úrazu pracovali.

Dobrovoľná výpomoc organizovaná v rámci patronátnej činnosti sa však považuje za plnenie

pracovných úloh; za škodu v tomto prípade zodpovedá organizácia, v ktorej je postihnutý

v pracovnom pomere.

(3)

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú ďalej vynálezcovia a zlepšovatelia,

ktorí utrpia úraz pri skúšaní, rozpracovaní alebo zavádzaní vynálezu alebo zlepšovacieho

návrhu pre organizáciu alebo po dohode s ňou. Rovnaký nárok majú členovia ľudových

spotrebných družstiev, ktorí utrpia úraz pri výkone funkcie alebo pri činnosti pre

družstvo, dobrovoľní príslušníci civilnej obrany, zdravotníci Československého červeného

kríža, darcovia krvi, členovia Horskej služby, ako aj občania, ktorí na jej výzvu

a podľa jej pokynov osobne pomáhajú pri záchrannej akcii v teréne, účastníci prípravy

na obranu Československej socialistickej republiky, pomocníci Zboru národnej bezpečnosti

a Pohraničnej stráže, dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby sociálneho zabezpečenia

a iní občania, ktorých organizácia poverila určitou funkciou alebo činnosťou, ak utrpeli

úraz pri plnení úloh súvisiacich s výkonom príslušnej funkcie alebo činnosti. Za škodu

im zodpovedá organizácia, pre ktorú boli v čase úrazu činní.

§ 45

(1)

Ak nemôže organizácia odstrániť pred uzavretím dohody o hmotnej zodpovednosti alebo

pri prevedení pracovníka, ktorý uzavrel túto dohodu, na inú prácu alebo na iné pracovisko

alebo pri jeho preložení závady v pracovných podmienkach (

§ 170 zákonníka

), na ktoré pracovník upozorňuje, musí sa organizácia písomne zaviazať, že závady

odstráni v určenej lehote.

(2)

Ak vzniknú závady v pracovných podmienkach pracovníkov spoločne zodpovedajúcich za

schodok v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný pracovník alebo

ustanovený iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý z pracovníkov

od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, je organizácia povinná závady odstrániť.

§ 46

(1)

Inventarizácia sa musí urobiť pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej

zániku, pri prevedení pracovníka na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení

a pri skončení pracovného pomeru.

(2)

Na pracoviskách, kde pracujú pracovníci, ktorí zodpovedajú za schodok spoločne s

ostatnými, musí sa inventarizácia urobiť pri uzavretí dohôd o hmotnej zodpovednosti

so všetkými spoločne zodpovednými pracovníkmi, pri zániku všetkých týchto dohôd, pri

prevedení na inú prácu alebo na iné pracovisko alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných

pracovníkov, pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu a na žiadosť ktoréhokoľvek

zo spoločne zodpovedných pracovníkov pri zmene v ich kolektíve, prípadne pri odstúpení

niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

(3)

Ak pracovník, ktorý zodpovedá za schodok spoločne s ostatnými a ktorého pracovný

pomer sa skončil alebo ktorý bol prevedený na inú prácu alebo na iné pracovisko alebo

preložený, nepožiada súčasne o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok

zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku. Ak pracovník,

ktorý je zaraďovaný na pracovisko, kde pracujú pracovníci zodpovedajúci za schodok

spoločne, nepožiada súčasne o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, pokiaľ od dohody

o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.

§ 47

Pri určovaní podielu náhrady jednotlivých pracovníkov, ktorí zodpovedajú za schodok

spoločne, vychádza sa z ich hrubých zárobkov zúčtovaných za čas od predchádzajúcej

inventúry do dňa zistenia schodku. Pritom sa započítava zárobok za celý kalendárny

mesiac, v ktorom sa táto inventúra urobila, a neprihliada sa na zárobok za kalendárny

mesiac, v ktorom sa schodok zistil. Ak však pracovník bol zaradený na pracovisko počas

tohto obdobia, započítava sa mu hrubý zárobok dosiahnutý odo dňa, keď bol na pracovisko

zaradený, do dňa zistenia schodku. Do hrubého zárobku sa nezapočítava náhrada mzdy.

§ 48

U pracovníka, ktorý je v čase pracovného úrazu alebo zistenia choroby z povolania

(ďalej len „pracovný úraz“) v niekoľkých pracovných pomeroch alebo je činný aj na

základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa pri určení výšky

náhrady za stratu na zárobku vychádza z priemerných zárobkov dosahovaných vo všetkých

týchto pracovnoprávnych vzťahoch, a to po čas, po ktorý by mohli trvať. Ak došlo k

poškodeniu na zdraví v hlavnom zamestnaní, poskytne organizácia náhradu za stratu

na zárobku dosahovanom vo vedľajšom pracovnom pomere, prípadne na základe dohody o

pracovnej činnosti, len ak o tejto ďalšej činnosti pracovníka vedela a nepožadovala

jej skončenie. To platí obdobne, ak pracovník v čase pracovného úrazu pracoval súčasne

v družstve.

§ 49

Pracovníkom, ktorí utrpeli pracovný úraz v pracovnom pomere dojednanom na určitý čas

alebo pri výkone prác na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej na určitý čas,

patrí náhrada za stratu na zárobku vždy len do času, keď sa mal tento pracovnoprávny

vzťah skončiť. Po tomto čase patrí náhrada za stratu na zárobku, len ak možno podľa

okolností dôvodne predpokladať, že postihnutý by bol i ďalej trvale zamestnaný.

§ 50

(1)

Ak utrpel pracovný úraz požívateľ starobného alebo invalidného dôchodku, patrí mu

náhrada za stratu na zárobku po čas, pokiaľ sám neprestal byť zamestnaný z dôvodov,

ktoré nesúvisia s jeho pracovným úrazom. Ak však dôchodca ďalej nepracuje z dôvodov,

ktoré súvisia s jeho pracovným úrazom, patrí mu náhrada po čas, po ktorý by vzhľadom

na svoj zdravotný stav pred pracovným úrazom mohol pracovať.

(2)

Odo dňa, keď sa mala skončiť školská dochádzka, výchova na povolanie v učebnom pomere

alebo štúdium, patrí žiakovi, učňovi a študentovi nárok na náhradu za stratu na zárobku

len

a)

po čas, o ktorý sa následkom pracovného úrazu predĺžila jeho školská dochádzka, výchova

na povolanie v učebnom pomere alebo štúdium,

b)

po čas práceneschopnosti pre pracovný úraz,

c)

ak sa stal následkom pracovného úrazu invalidným alebo čiastočne invalidným.

§ 51

Priemerný zárobok pracovníka pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom je priemerný

zárobok zistený podľa

§ 30 a nasl.

, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak.

§ 52

U pracovníka, ktorý bol pre ohrozenie chorobou z povolania prevedený na inú prácu

a u ktorého sa choroba z povolania zistila len po tomto prevedení, vychádza sa pri

výpočte náhrady za stratu na zárobku, pokiaľ je to pre pracovníka výhodnejšie, z priemerného

zárobku zisteného naposledy predo dňom prevedenia na inú prácu. To isté platí, ak

bola na inú prácu prevedená žena z dôvodov tehotnosti alebo materstva (

§ 153 zákonníka

).

§ 53

U učňa je priemerným zárobkom pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom

a)

po čas prípravného obdobia odmena, ktorá mu patrí podľa príslušných predpisov, vrátane

hodnoty ubytovania a stravovania poskytnutých celkom alebo sčasti bezplatne,

b)

po čas odborného rozvoja, keď nemohol vykonávať v rámci odborného výcviku produktívne

práce, čistý zárobok, ktorý v tomto čase priemerne dosiahli v organizácii pri výkone

produktívnych prác ostatní učni toho istého učebného odboru,

c)

odo dňa, keď mala sa skončiť jeho výchova na povolanie v učebnom pomere, priemerný

zárobok pracovníkov vykonávajúcich v organizácii prácu toho druhu, pre ktorú bol učeň

vychovávaný.

§ 54

U študenta a žiaka je priemerným zárobkom pred vznikom škody spôsobenej pracovným

úrazom priemerný zárobok, ktorý dosahujú kvalifikovaní pracovníci v povolaní, pre

ktoré sa pripravoval. U žiaka základnej deväťročnej alebo strednej všeobecnovzdelávacej

školy sa prihliadne na jeho duševné a telesné schopnosti pred vznikom škody spôsobenej

pracovným úrazom a určí sa, v akom povolaní by sa mohol po skončení školskej dochádzky

uplatniť.

§ 55

U občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú v pracovnom pomere a ktorých

príprava na povolanie sa vykonáva podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, rozumie

sa priemerným zárobkom pred úrazom základná mzda (spodná hranica rozpätia tarify)

patriaca poškodenému v povolaní, pre ktoré sa príprava vykonáva, vždy však najmenej

suma 800 Kčs mesačne.

§ 56

(1)

U člena jednotného roľníckeho družstva, ktoré neprešlo na peňažné odmeňovanie, je

základom pre zistenie priemerného zárobku pred vznikom škody spôsobenej pracovným

úrazom počet pracovných jednotiek, ktoré odpracoval v čase, za ktorý sa priemerný

zárobok vypočítava; ak nepracoval z vážnych dôvodov po časť tohto času, je základom

počet pracovných jednotiek, ktoré by bol odpracoval so zreteľom na svoje osobné schopnosti

a pracovné možnosti družstva. Odmena za pracovnú jednotku sa určí každý rok vo výške

zodpovedajúcej výške odmeny za pracovné jednotky ostatných členov družstva. Odo dňa,

keď družstvo prestane svojich členov odmeňovať v pracovných jednotkách, je priemerným

zárobkom pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom zárobok, ktorý by poškodený

pravdepodobne v tom čase dosiahol pri peňažnom odmeňovaní. Náhrada za stratu na zárobku

sa vypláca do výročnej členskej schôdze družstva preddavkovo, vyúčtovanie sa vykoná

súčasne s vyúčtovaním odmien ostatným členom družstva.

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne aj u občana, ktorý v družstve trvale

pracuje podľa pracovných príkazov jeho orgánov a nie je dosiaľ ani jeho členom, ani

v pracovnom pomere k družstvu.

§ 57

U osôb povolaných na službu v ozbrojených silách je priemerným zárobkom pred vznikom

škody spôsobenej pracovným úrazom ich priemerný zárobok v pracovnom pomere alebo v

členskom pomere k družstvu pred nástupom tejto služby. Ak neboli pred nástupom tejto

služby z vážnych dôvodov v pracovnom pomere alebo v členskom pomere k družstvu, vychádza

sa zo zárobku, ktorý by mohli dosiahnuť vzhľadom na svoju kvalifikáciu.

§ 58

Odo dňa, keď pracovník sa stal invalidným alebo čiastočne invalidným následkom pracovného

úrazu, ktorý utrpel do piatich rokov po skončení učebného pomeru alebo po skončení

školskej dochádzky alebo štúdia, je priemerným zárobkom pred vznikom škody spôsobenej

pracovným úrazom priemerný zárobok jeho spolupracovníkov vykonávajúcich prácu toho

druhu, pre ktorú bol postihnutý pracovník vychovaný, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie.

§ 59

Zárobok po pracovnom úraze

(1)

Ak organizácia, ktorá je povinná poskytovať náhradu, preukáže, že postihnutý dosahuje

zo svojej viny v zamestnaní po pracovnom úraze nižší zárobok ako jeho spolupracovníci

vykonávajúci rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu, považuje sa za zárobok po

pracovnom úraze priemerný zárobok, ktorý dosahujú títo ostatní pracovníci.

(2)

Na zníženie alebo zvýšenie zárobku pracovníka po úraze v dôsledku zmeny daňovej sadzby,

ku ktorej došlo z dôvodov, ktoré nesúvisia s jeho zdravotným stavom následkom pracovného

úrazu, sa pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku neprihliada.

§ 60

Výplata náhrady za stratu na zárobku

Náhradu za stratu na zárobku vypláca organizácia pravidelne raz mesačne.

§ 61

Náklady pohrebu

(1)

Náklady pohrebu sú najmä náklady účtované pohrebným ústavom, cintorínske poplatky,

cestovné výdavky, náklady na zriadenie pomníka alebo pamätnej tabule a úpravu hrobu

a jedna tretina skutočných nákladov na smútočné ošatenie.

(2)

Náhrada nákladov na zriadenie pomníka alebo pamätnej tabule nesmie presiahnuť sumu

5000 Kčs. Náklady na smútočné ošatenie a cestovné výdavky sa uhradia len najbližším

príslušníkom rodiny a domácnosti zomretého.

§ 62

Jednorazové odškodnenie pozostalých

Jednorazové odškodnenie pozostalých sa poskytuje manželovi na základe potvrdenia o

sobáši, deťom na základe dokladu o priznaní sirotského dôchodku.

§ 62a

Ustanovenia

Zákonníka práce

a uznesenia IV. všeodborového zjazdu o závodných výboroch základných organizácií

Revolučného odborového hnutia so zmenami a doplnkami vykonanými uznesením celoštátnej

všeodborovej konferencie v máji 1965 o pôsobnosti závodných výborov platia aj pre

závodné výbory v štátnych orgánoch a v spoločenských organizáciách, pokiaľ nie je

ďalej ustanovené inak.

§ 62b

(1)

Závodné výbory na ministerstvách, v iných ústredných a v iných štátnych orgánoch

pri plnení svojich úloh nezasahujú do činnosti, ktorú tieto orgány vykonávajú ako

nositelia a vykonávatelia štátnej moci a správy, a túto ich činnosť ani nekontrolujú.

(2)

Závodné výbory v spoločenských organizáciách nezasahujú do činnosti, ktorú tieto

organizácie vykonávajú podľa svojich stanov, a túto ich činnosť ani nekontrolujú.

§ 62c

(1)

Ak je pracovník prevádzaný na inú prácu, prekladaný do iného miesta alebo ak je s

ním rozviazaný pracovný pomer výpoveďou alebo okamžite zrušený v súvislosti s odvolaním

z funkcie, ktoré vykonáva Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, Predsedníctvo Snemovne

ľudu alebo Predsedníctvo Snemovne národov, prezident republiky, Česká národná rada

alebo Slovenská národná rada, vlády Československej socialistickej republiky, Českej

socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, nevyžaduje sa na tieto

úkony súčinnosť orgánov Československého revolučného odborového hnutia.

(2)

K hromadným úpravám pracovného času vydávaným štátnymi orgánmi pre ich pracovníkov

sa vyžaduje predchádzajúce prerokovanie so závodným výborom.

(3)

Závodné výbory v štátnych orgánoch v odbore vojenskej správy sa nevyjadrujú k určeniu

celkového počtu pracovníkov, jeho zloženiu a rozmiestneniu.

(4)

K výpovediam dávaným do konca roku 1970 pracovníkom ústredných orgánov štátnej správy,

vedeckovýskumných ústavov a iných zariadení priamo riadených ústrednými orgánmi štátnej

správy, pracovníkom národných výborov, správnym pracovníkom súdov, prokuratúry a štátnych

notárstiev, pracovníkom Československého rozhlasu, Československej televízie, Československého

filmu a tlačových agentúr a redaktorom periodickej i neperiodickej tlače a nakladateľstiev

a)

z dôvodu vládou ustanoveného zníženia riadiaceho a správneho aparátu alebo

b)

preto, že nie sú spôsobilí plniť povinnosti vyplývajúce z ich pracovného pomeru,

pretože nespĺňajú politické požiadavky kladené na ich prácu, najmä ak narušili svojou

činnosťou socialistický spoločenský poriadok a nemajú preto dôveru potrebnú na zastávanie

doterajšej funkcie alebo svojho doterajšieho pracovného miesta [

§ 46 ods. 1 písm. e) Zákonníka

],

sa vyžaduje predchádzajúce prerokovanie so závodným výborom. To isté platí, ak sa

do konca roku 1970 s uvedenými pracovníkmi okamžite ruší pracovný pomer pre narušenie

socialistického spoločenského poriadku [

§ 53 ods. 1 písm. c) Zákonníka

]. Ustanovenie odseku 1 zostáva nedotknuté.

§ 62d

(1)

Závodné výbory v spoločenských organizáciách sa nevyjadrujú k určeniu celkového počtu

pracovníkov, jeho zloženiu a rozmiestneniu, ani nekontrolujú ich prijímanie do pracovného

pomeru a ich pracovné a mzdové zaradenie. Ak spoločenská organizácia rozväzuje výpoveďou

alebo ak ruší okamžite pracovný pomer, je na to potrebné predchádzajúce prerokovanie

so závodným výborom. Na prevedenie na inú prácu a na preloženie do iného miesta sa

u politických pracovníkov ustanovovaných do funkcií orgánmi spoločenských organizácií

nevyžaduje súčinnosť orgánov Československého revolučného odborového hnutia. U iných

pracovníkov treba tieto opatrenia prerokovať so závodným výborom.

(2)

Závodné výbory v zariadeniach spoločenských organizácií nekontrolujú prijímanie a

pracovné a mzdové zaradenie politických pracovníkov, ktorých do funkcie ustanovujú

orgány týchto organizácií; na rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým

zrušením s týmito pracovníkmi je potrebné predchádzajúce prerokovanie so závodným

výborom. Na prevedenie týchto pracovníkov na inú prácu a na ich preloženie do iného

miesta sa súčinnosť orgánov Československého revolučného odborového hnutia nevyžaduje.

(3)

K hromadným úpravám pracovného času vydávaným orgánmi spoločenských organizácií sa

vyžaduje predchádzajúce prerokovanie so závodným výborom.

§ 62e

K výpovediam dávaným vedeckým pracovníkom Československej akadémie vied podľa

§ 20 ods. 4 zákona č. 54/1963 Zb.

o Československej akadémii vied v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho

zhromaždenia č. 26/1970 Zb. a vedeckým pracovníkom Slovenskej akadémie vied podľa

§ 19 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1963 Zb.

o Slovenskej akadémii vied v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 43/1970 Zb.

sa súčinnosť orgánov Československého revolučného odborového hnutia nevyžaduje.

§ 63

(1)

Ako výkon práce sa posudzuje čas

a)

keď pracovník nepracuje pre prekážky v práci, s výnimkou času pracovného voľna poskytnutého

na žiadosť pracovníka, ak sa vopred dojednalo jeho nadpracovanie, a času, po ktorý

bola práca prerušená pre nepriaznivé poveternostné vplyvy,

b)

dovolenky na zotavenie,

c)

keď si pracovník vyberá náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok,

d)

keď pracovník nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy.

(2)

Pre účely dovolenky na zotavenie sa však ako výkon práce neposudzuje čas výkonu vojenskej

základnej (náhradnej) služby, práceneschopnosti, čas zameškaný pre iné dôležité osobné

prekážky v práci, než sú uvedené v prílohe tohto nariadenia, a čas ďalšej materskej

dovolenky; práceneschopnosť vzniknutá v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z

povolania, za ktoré organizácia zodpovedá, sa posudzuje ako výkon práce.

(3)

Pre zistenie, či sú splnené podmienky vzniku nároku na dovolenku, posudzuje sa pracovník,

ktorý vykonáva v týždni prácu po určený pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval

šesť pracovných dní, i keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné

dni v týždni; to neplatí u pracovníka, ktorému bol na jeho žiadosť povolený kratší

pracovný čas.

§ 64

Účinnosť

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1966.