ZÁKONNÍK PRÁCE 65/1965 Z. z.

Čl. III

(1)

Do zriadenia úrazovej poisťovne preberá jej povinnosti a práva podľa

§ 205d Zákonníka práce

Slovenská poisťovňa, a. s.

(2)

Postup Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu

Slovenskej republiky a Slovenskej informačnej služby pri odmeňovaní pred účinnosťou

tohto zákona sa považuje za postup podľa Zákonníka práce v znení neskorších predpisov

a zákona

č. 143/1992 Zb.

o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách

a orgánoch v znení neskorších predpisov.

Čl. II

1.

Pracovné spory, o ktorých sa začalo konanie pred 1. júlom 1975 pred súdom, prejednajú

súdy; ak sa konanie o spore začalo pred komisiou pre pracovné spory a nedošlo k jeho

právoplatnému skončeniu pred 1. júlom 1975, komisia pre pracovné spory postúpi spor

súdu, v obvode ktorého má sídlo.

2.

Návrhy na zrušenie schválenia zmieru alebo rozhodnutia komisie pre pracovné spory

podľa doterajšieho znenia § 215 Zákonníka práce a námietky proti rozhodnutiu, ktorým

bolo pracovníkovi uložené pokarhanie, o ktorých organizácia nerozhodla do 1. júla

1975, prejedná rozhodcovská komisia, prípadne súd. Návrhy na zrušenie schválenia zmieru

alebo rozhodnutia komisie pre pracovné spory podľa doterajšieho znenia § 214 Zákonníka

práce prejedná súd.

3.

Zmeny vyplývajúce z tohto zákona sa nevzťahujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak,

na nároky vzniknuvšie z pracovnoprávnych vzťahov do 30. júna 1975 a na právne úkony

vykonané pred 1. júlom 1975, i keď ich právne účinky nastanú až po tomto dni.

4.

Na návrh poškodeného podaný do 30. júna 1976 rozhodne rozhodcovská komisia, prípadne

súd o náhrade za stratu na dôchodku pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania

aj v tých prípadoch, v ktorých sa o náhrade škody právoplatne rozhodlo alebo došlo

k dohode pred 1. júlom 1975.

Článok IV

Zamestnanci majú právo na odmenu za vykonanú prácu podľa jej množstva, akosti a spoločenského

významu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie

po práci. Zamestnávatelia sú povinní vytvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom

umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a znalostí, rozvoj tvorivej

iniciatívy a zvyšovanie kvalifikácie a ktoré prispievajú k stálosti pracovnoprávnych

vzťahov.

Čl. III

1.

Do zriadenia úrazovej poisťovne preberá povinnosti podľa

§ 205d Zákonníka práce

Slovenská poisťovňa, a. s.

2.

Evidenciu o uspokojovaní nárokov podľa

§ 251c Zákonníka práce

vedie Slovenská poisťovňa, a. s., vo svojom účtovníctve oddelene od ostatných činností

poisťovne.

Čl. II

Vláda Československej socialistickej republiky po dohode s Ústrednou radou odborov

môže ustanoviť, že osobitná dodatková dovolenka podľa

§ 105 ods. 3 písm. b)

sa po prvý raz poskytne za rok 1985.

Článok V

Zamestnanci majú prostredníctvom odborovej organizácie právo na informácie o činnosti

zamestnávateľa a zásadných otázkach súvisiacich s ekonomikou a rozvojom zamestnávateľa.

Čl. II

1.

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovné pomery vzniknuté a dohody o prácach

vykonávaných mimo pracovného pomeru uzavreté pred 1. januárom 1989, pokiaľ nie je

ďalej ustanovené inak; ich vznik, ako aj nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony

urobené pred 1. januárom 1989 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

2.

Podľa doterajších predpisov sa posudzuje skončenie pracovných pomerov na určitú dobu,

ktoré vznikli pred 1. januárom 1989, alebo na určitú dobu zmenených s účinnosťou pred

týmto dňom iba vtedy, ak vznikli alebo boli zmenené vzhľadom na pridelenie podnikového

alebo služobného bytu, bytu vystavaného v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných

voľných prostriedkov podniku a bytu prideleného v štátnom záujme.

3.

Za vedúcich pracovníkov vo funkciách, do ktorých ich vymenúva orgán nadriadený organizácii

alebo vedúci organizácie (

§ 27 ods. 4

), sa od 1. januára 1989 považujú aj vedúci pracovníci, ktorí k tomuto dňu podľa doterajších

predpisov vykonávajú tieto funkcie na základe pracovnej zmluvy.

4.

Podľa doterajších predpisov sa postupuje pri ukladaní kárnych opatrení za porušenie

pracovnej disciplíny, ku ktorému došlo pred 1. januárom 1989.

5.

Lehoty uvedené v

§ 261 ods. 1

, ktoré začali plynúť pred 1. januárom 1989 a neskončili sa pred týmto dňom, sa predlžujú

podľa ustanovení tohto zákona. Lehoty uvedené v

§ 261 ods. 4

, ktoré začali plynúť pred 1. januárom 1989 a neskončili sa pred týmto dňom, sa spravujú

doterajšími predpismi.

6.

Nepremlčateľnosť nárokov pracovníka na náhradu za stratu na zárobku z dôvodu pracovného

úrazu alebo choroby z povolania (

§ 194 a 195

) alebo inej škody na zdraví (

§ 187

) a nároku na náhradu nákladov na výživu pozostalých (

§ 199

) sa vzťahuje aj na nároky, ktoré vznikli pred 1. januárom 1989, ak sa pred týmto

dňom neskončila premlčacia lehota podľa doterajších predpisov.

7.

Sumy obmedzujúce podľa doterajších predpisov spôsob výpočtu a poskytovanie náhrady

za stratu na zárobku a náhrady nákladov na výživu pozostalých sa pre náhrady prislúchajúce

pracovníkom, ktorí pred 1. januárom 1989 nedovŕšili (alebo by nedovŕšili) vek 65 rokov,

za dobu od 1. januára 1989 zvyšujú na sumu 3 000 Kčs a u pracovníkov, ktorých priemerný

zárobok pred vznikom škody na zdraví bol vyšší ako 3 000 Kčs, sa táto suma zvyšuje

o 75 % rozdielu medzi týmto zárobkom a sumou 3 000 Kčs; na žiadosť postihnutého alebo

pozostalých sa prípadná úprava náhrady vykoná aj tam, kde o uvedených náhradách bolo

už pred 1. januárom 1989 právoplatne rozhodnuté alebo ich výška bola dohodnutá. Pracovníkom,

ktorí dovŕšia vek 65 rokov po 31. decembri 1988, prislúcha náhrada za stratu na zárobku

po skončení práceneschopnosti najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšili

tento vek; to isté platí aj pre náhradu nákladov na výživu pozostalých (

§ 199

) po pracovníkovi zomretom po 31. decembri 1988. Nároky pracovníkov uvedené v tomto

bode, ktorí pred 1. januárom 1989 dovŕšili vek 65 rokov, sa spravujú doterajšími predpismi;

to isté platí pre náhradu nákladov na výživu pozostalých (

§ 199

) po zomretom pracovníkovi, ktorý by dovŕšil vek 65 rokov pred týmto dňom.

8.

Podľa doterajších predpisov sa posudzuje náhrada za stratu na dôchodku pracovníkov,

ktorým bol priznaný starobný dôchodok pred 1. januárom 1989 a ich nárok na náhradu

za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti čiastočne alebo úplne zanikol po

31. decembri 1988.

9.

Pracovné spory o náhradu škody spôsobenej organizácii, ak za ňu okrem pracovníka

zodpovedá aj ďalší občan podľa iných než pracovnoprávnych predpisov, o ktorých sa

začalo konanie pred 1. januárom 1989 v rozhodcovskej komisii, sa spravujú doterajšími

predpismi.

10.

Až do vydania nariadenia vlády Československej socialistickej republiky podľa § 20

ods. 7 sa postupuje podľa doterajších Zásad vlády Československej socialistickej republiky

a Ústrednej rady odborov pre uzavieranie, obsah a kontrolu kolektívnych zmlúv.

13

)

11.

Až do vydania vyhlášky Federálneho ministerstva financií a predsedu Štátnej banky

československej podľa

§ 119 ods. 1

sa postupuje podľa uznesenia vlády č. 509/1965 o výplatných termínoch.

12.

Nárok na ďalšiu materskú dovolenku až do troch rokov veku dieťaťa prislúcha aj pracovníčke,

ktorej dieťa sa narodilo pred 1. januárom 1989.

Článok VI

Zamestnanci sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych

vzťahov a z funkcie, ktorou boli u zamestnávateľa poverení.

Čl. II

1.

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú tiež pracovné pomery vzniknuté a dohody o

prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzavreté pred 1. februárom 1991, pokiaľ

nie je ďalej ustanovené inak; ich vznik, ako aj nároky z nich vzniknuté a právne úkony

urobené pred 1. februárom 1991 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

2.

Konanie o uložení kárneho opatrenia, prípadne o preskúmaní kárneho opatrenia rozhodcovskou

komisiou alebo súdom začaté pred 1. februárom 1991, sa k tomuto dňu zastavuje. Výkon

rozhodnutia o kárnom opatrení, ktoré nadobudlo právoplatnosť pred týmto dňom, sa nevykoná.

Rozhodnutie o uloženom kárnom opatrení sa vyradí z osobného spisu pracovníka. V žiadnych

informáciách, dokladoch ani posudkoch týkajúcich sa pracovníka nemožno uvádzať, že

sa mu uložilo kárne opatrenie.

3.

Rozhodcovské konanie, ktoré sa právoplatne neskončilo pred 1. februárom 1991, sa

považuje za bezvýsledné; príslušný odborový orgán je povinný najneskôr do 28. februára

1991 postúpiť spor na ďalšie prejednanie súdu, v ktorého obvode má sídlo; to neplatí

o sporoch podľa bodu 2, kde sa konanie zastavilo. Konanie na súde sa začne dňom, keď

postúpená vec došla súdu. Ak príslušný odborový orgán nesplní túto povinnosť, môže

sa navrhovateľ obrátiť priamo na súd, a to najneskôr do 30. júna 1991.

4.

Právoplatné rozhodnutie rozhodcovskej komisie a schválenie zmieru touto komisiou

môže zrušiť súd, ak je v rozpore s právnymi predpismi; ak dôjde k zrušeniu, rozhodne

súd tiež vo veci samej. Návrh na zrušenie môže podať účastník sporu najneskôr v lehote

troch rokov od právoplatnosti schváleného zmieru alebo rozhodnutia.

5.

Zbavovací dôvod podľa

§ 227a ods. 4 písm. f)

sa uplatní aj vtedy, ak sa dohoda dojednala pred 1. februárom 1991, pokiaľ sa potvrdenie

o zamestnaní vydalo po 31. januári 1991.

6.

Podľa doterajších predpisov sa postupuje pri rozhodovaní o návrhoch prokurátora podľa

doterajšieho § 243a podaných na súde pred 1. februárom 1991.

7.

Po 31. januári 1991 sa posudzuje nočná práca žien podľa doterajšieho povolenia platného

k tomuto dňu, a to najdlhšie do 30. júna 1991.

8.

U mladistvých pracovníkov starších ako 16 rokov sa pri prácach v podzemí nevyhnutných

pre ich prípravu na povolanie do 30. septembra 1991 postupuje podľa doterajšieho ustanovenia

§ 83 ods. 2 druhej vety

a

§ 167 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou

.

Článok VII

Ženy majú právo na rovnaké postavenie v práci ako muži. Ženám sa zabezpečujú pracovné

podmienky umožňujúce im účasť na práci nielen s ohľadom na ich fyziologické predpoklady,

ale najmä s ohľadom na ich spoločenskú funkciu v materstve, pri výchove detí a pri

starostlivosti o ne.

Čl. II

Pracovné pomery, ktoré boli založené vymenovaním podľa § 27 ods. 5 písm. b) a c) Zákonníka

práce pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považujú za pracovné pomery

založené pracovnou zmluvou.

Článok VIII

Mladiství majú právo na prípravu na povolanie a zabezpečujú sa im pracovné podmienky

umožňujúce úspešný rozvoj ich telesných a duševných schopností.

Článok IX

Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany zdravia zamestnancov pri

práci a zodpovedajú podľa tohto zákonníka za škody spôsobené zamestnancom pracovným

úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnancom je zabezpečená bezplatná preventívna

a liečebná starostlivosť, ako i právo na hmotné zabezpečenie pri neschopnosti na prácu,

v starobe a v súvislosti s tehotnosťou a materstvom. Zamestnancom so zmenenou pracovnou

schopnosťou sa zabezpečujú pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich

schopnosti v práci s ohľadom na ich zdravotný stav. Pracovnoprávne vzťahy sú v dobe

neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotnosti alebo materstva

chránené zákonom vo zvýšenej miere. Zamestnávatelia prerokúvajú so zamestnancami pred

vznikom nároku na starobný dôchodok ich prípadnú ďalšiu pracovnú aktivitu.

Článok X

Odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch včítane kolektívneho vyjednávania

za podmienok ustanovených zákonom.

Čl. II

(1)

Zmeny vyplývajúce z tohto zákona sa nevzťahujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak,

na nároky vzniknuté z pracovnoprávnych vzťahov do 31. decembra 1969 a na právne úkony

urobené pred 1. januárom 1970, aj keď ich právne účinky nastanú po tomto dni.

(2)

Pre narušenie socialistického spoločenského poriadku možno dať pracovníkovi výpoveď

[

§ 46 ods. 1 písm. e)

], prípadne okamžite s ním zrušiť pracovný pomer [§ 53 ods. 1 písm. c)] i vtedy, ak

k takej činnosti došlo pred začiatkom účinnosti tohto zákona.

(3)

Po dobu od nadobudnutia účinnosti tohto zákona do konca roku 1971 nie je okamžité

zrušenie pracovného pomeru pre narušenie socialistického spoločenského poriadku podľa

§ 53 ods. 1 písm. c) viazané lehotami uvedenými v

§ 53 ods. 2

.

(4)

Sumy obmedzujúce podľa skorších predpisov spôsob výpočtu a poskytovanie náhrady za

stratu na zárobku a náhrady nákladov na výživu pozostalých sa pre náhrady patriace

za dobu od 1. januára 1970 zvyšujú na jednotnú sumu 2 500 Kčs. Invalidným dôchodkom,

čiastočným invalidným dôchodkom a dôchodkom pozostalých sa od 1. januára 1970 rozumejú

tieto dôchodky po odpočítaní prípadnej osobitnej dane z dôchodku. Na žiadosť poškodeného

sa prípadná úprava náhrady urobí aj tam, kde o uvedených náhradách sa už právoplatne

rozhodlo alebo kde ich výška sa už dohodla.

(5)

Pracovné spory, pokiaľ neboli do 31. decembra 1969 právoplatne ukončené v konaní

pred odborovými orgánmi, postúpia tieto orgány na ďalšie konanie okresnému súdu, v

obvode ktorého majú sídlo. Ak bude podaný návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia

vydaného v pracovnom spore odborovým orgánom alebo na jeho zmenu alebo na zrušenie

schválenia zmieru týmto orgánom, rozhodne o návrhu súd.

(6)

Pokiaľ lehoty ustanovené na uplatnenie nárokov začali plynúť pred 1. januárom 1970,

posudzujú sa od tohto dňa ako premlčacie lehoty s výnimkou lehôt ustanovených v

§ 46 ods. 3

, § 52,

§ 53 ods. 2

,

§ 60 ods. 2

,

§ 64

, § 79 ods. 1, § 101 ods. 4 a

§ 204 ods. 3

.

Čl. III

1.

Prevedenie pracovníka na inú prácu alebo preloženie do iného miesta výkonu práce,

ku ktorým došlo podľa ustanovení § 37 ods. 4 písm. c) a

§ 38 ods. 3 a 4 Zákonníka práce

predo dňom účinnosti toho zákona bez súhlasu pracovníka, stráca účinnosť najneskôr

uplynutím doby 15 dní odo dňa účinnosti toho zákona, pokiaľ sa organizácia s pracovníkom

nedohodne inak.

2.

Pracovník uvedený v ustanovení

§ 73 ods. 2 Zákonníka práce

, ktorý ku dňu účinnosti toho zákona vykonáva podnikateľskú činnosť, je povinný najneskôr

do 15 dní odo dňa účinnosti toho zákona požiadať písomne organizáciu o udelenie súhlasu

na výkon takej činnosti. Organizácia je povinná do jedného mesiaca odo dňa podania

tejto žiadosti pracovníkovi písomne oznámiť, či súhlas udeľuje, alebo nie; ak sa pracovníkovi

taký súhlas neudelí alebo pracovník v lehote podľa predchádzajúcej vety o súhlas nepožiadal,

je povinný bez zbytočného odkladu takú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných

právnych predpisov, pokiaľ neurobil právny úkon smerujúci k skončeniu pracovnoprávneho

vzťahu v organizácii, v ktorej je zamestnaný. Pokiaľ sa organizácia v určenej lehote

k žiadosti pracovníka písomne nevyjadrí, platí, že udeľuje súhlas na takú činnosť.

3.

Pracovník uvedený v ustanovení

§ 73 ods. 2 Zákonníka práce

, ktorý ku dňu účinnosti tohoto zákona je členom riadiaceho alebo kontrolného orgánu

právnickej osoby prevádzkujúcej podnikateľskú činnosť a do takého orgánu ho nevyslala

organizácia, v ktorej je zamestnaný, je povinný bez zbytočného odkladu toto členstvo

ukončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov, pokiaľ neurobil právny

úkon smerujúci k skončeniu pracovnoprávneho vzťahu v organizácii, v ktorej je zamestnaný.

4.

Pracovník organizácie, ktorý ku dňu účinnosti toho zákona vykonáva popri pracovnoprávnom

vzťahu zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti organizácie, v ktorej

je zamestnaný (

§ 75 ods. 1 Zákonníka práce

), je povinný najneskôr do 15 dní odo dňa účinnosti toho zákona požiadať písomne organizáciu

o udelenie súhlasu na výkon takej činnosti. Organizácia je povinná do jedného mesiaca

odo dňa podania tejto žiadosti pracovníkovi písomne oznámiť, či súhlas udeľuje, alebo

nie; ak sa pracovníkovi taký súhlas neudelí alebo pracovník v lehote podľa predchádzajúcej

vety o súhlas nepožiadal, je povinný bez zbytočného odkladu takú činnosť skončiť spôsobom

vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov, pokiaľ neurobil právny úkon smerujúci

k skončeniu pracovnoprávneho vzťahu v organizácii, v ktorej je zamestnaný. Pokiaľ

sa organizácia v určenej lehote k žiadosti pracovníka písomne nevyjadrí, platí, že

udeľuje súhlas na takú činnosť.

5.

Vedúci organizácie a vedúci pracovníci v jeho priamej riadiace pôsobnosti, ktorí

ku dňu účinnosti tohoto zákona vykonávajú popri svojom zamestnaní činnosť, ktorá je

zhodná s premetom činnosti organizácie, v ktorej sú zamestnaní (

§ 75 ods. 3 Zákonníka práce

), sú povinní po dni účinnosti tohoto zákona bez zbytočného odkladu takú činnosť skončiť

spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov, pokiaľ neurobili právny úkon

smerujúci k skončeniu pracovnoprávneho vzťahu v organizácii, v ktorej sú zamestnaní.

5.

Vedúci organizácie a vedúci pracovníci v jeho priamej riadiace pôsobnosti, ktorí

ku dňu účinnosti tohoto zákona vykonávajú popri svojom zamestnaní činnosť, ktorá je

zhodná s premetom činnosti organizácie, v ktorej sú zamestnaní (

§ 75 ods. 3 Zákonníka práce

), sú povinní po dni účinnosti tohoto zákona bez zbytočného odkladu takú činnosť skončiť

spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov, pokiaľ neurobili právny úkon

smerujúci k skončeniu pracovnoprávneho vzťahu v organizácii, v ktorej sú zamestnaní.

6.

Príspevok pracovníkom na čiastočné vyrovnanie poklesu mzdy podľa vyhlášky Ministerstva

práce a sociálnych vecí Českej republiky

č. 347/1991 Zb.

v znení vyhlášky č. 2/1992 Zb. a vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej

republiky

č. 407/1991 Zb.

v znení vyhlášky č. 36/1992 Zb., na ktorý vznikol nárok predo dňom účinnosti toho

zákona, sa poskytuje podľa doterajších predpisov najdlhšie do 30. júna 1992. Po dobu

poskytovania tohto príspevku nemožno použiť ustanovenie

§ 130 ods. 3 Zákonníka práce

.

7.

Povinné zmluvné poistenie, ktoré vzniklo podľa osobitných predpisov pred 1. januárom

1993, zaniká 31. decembrom 1992 v rozsahu, v akom sa na organizáciu vzťahuje zákonné

poistenie podľa

§ 205d Zákonníka práce

, pokiaľ nezaniklo už pred týmto dňom.

8.

Podľa doterajšieho ustanovenia

§ 251 Zákonníka práce

sa riadi povinnosť uspokojiť nároky pracovníkov zrušenej organizácie, pokiaľ ide o

nároky na náhradu škody pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania, na ktorých

uspokojovanie sa nevzťahuje zákonné poistenie podľa toho zákona alebo povinné zmluvné

poistenie podľa osobitných predpisov.

9.

Ak nejde o nároky na náhradu škody pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania,

podľa doterajšieho ustanovenia

§ 251 Zákonníka práce

sa spravuje povinnosť uspokojiť nároky pracovníkov zrušenej organizácie, ktoré vznikli

predo dňom účinnosti tohoto zákona.

10.

Ustanovením

§ 2 ods. 4 zákona o zamestnanosti

nie je dotknuté vykonávanie práce cudzincom (osobou bez štátnej príslušnosti) na území

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na základe obchodnej alebo inej zmluvy

uzavretej predo dňom účinnosti tohoto zákona.

11.

Podľa ustanovenia

§ 16a ods. 2 zákona o zamestnanosti

sa postupuje, ak vznikol nárok na hmotné zabezpečenie uchádzačom o zamestnanie najskôr

dňom účinnosti tohoto zákona.

12.

Skončenie pracovných pomerov vzniknutých pred 1. januárom 1989 na určitú dobu alebo

s účinnosťou pred týmto dňom na určitú dobu zmenených vzhľadom na pridelenie podnikového

alebo služobného bytu, bytu vystavaného v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných

voľných prostriedkov podniku a bytu prideleného v štátnom záujme sa od účinnosti tohto

zákona posudzuje podľa rovnakých ustanovení Zákonníka práce ako skončenie ostatných

pracovných pomerov dojednaných na určitú dobu.

Čl. IV

1. Na uspokojovanie nárokov zamestnancov podľa

§ 251c Zákonníka práce

sa použijú prostriedky

a)

z osobitného účtu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej

republiky, ak ide o zamestnancov organizácií zrušených v dôsledku predaja majetku

štátu podľa zákona

č. 427/1990 Zb.

o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby

v znení neskorších predpisov,

b)

z Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ak ide o zamestnancov akciovej spoločnosti,

ktorej zakladateľom je Fond národného majetku Slovenskej republiky podľa zákona

č. 92/1991 Zb.

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorá

zanikla podľa zákona

č. 328/1991 Zb.

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov,

c)

z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky, ak ide o zamestnancov štátneho

podniku alebo akciovej spoločnosti, ktorej zakladateľom je štát, pri ktorých zrušení

bola vykonaná likvidácia alebo ktoré zanikli podľa zákona

č. 328/1991 Zb.

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

2.

Prostriedky z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky a z Fondu národného

majetku Slovenskej republiky podľa bodu 1 písm. b) a c) sa použijú iba v prípadoch,

ak o zrušení štátneho podniku alebo akciovej spoločnosti s likvidáciou bolo rozhodnuté

alebo ak konkurz bol vyhlásený pred nadobudnutím účinnosti zákona o úrazovom poistení,

a to až do úplného uspokojenia nárokov zamestnancov podľa

§ 251c Zákonníka práce

.

3.

Z osobitného účtu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej

republiky sa poskytnú prostriedky jednorazovo v sume 70 miliónov Sk do 30 dní odo

dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

4.

Prostriedky z Fondu národného majetku Slovenskej republiky sa poskytnú zálohovo v

sume 10 miliónov Sk ročne vždy do 30. januára až do nadobudnutia účinnosti zákona

o úrazovom poistení. Zúčtovanie za predchádzajúci rok vykoná poisťovňa do 31. marca;

prostriedky na ďalšie obdobie poskytne Fond národného majetku Slovenskej republiky

jednorazovo v sume určenej poisťovňou.

5.

Prostriedky z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky budú poisťovni uhrádzané

priebežne podľa skutočne vzniknutých nákladov.

Článok III

Fyzické osoby majú právo na prácu a slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé

pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. Tieto práva im prislúchajú

bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie podľa rasy, farby pleti, jazyka, pohlavia,

sociálneho pôvodu, veku, náboženstva, politických alebo iných názorov, politickej

príslušnosti, odborovej činnosti, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine

alebo iného postavenia. Pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákonníka môžu vzniknúť

len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich

z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s pravidlami slušnosti a občianskeho

spolužitia; nikto nesmie tieto práva zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho

vzťahu alebo spolupracovníkov.