o Ženevských dohovoroch zo dňa 12. augusta 1949 na ochranu obetí vojny

65

Vyhláška ministra zahraničných vecí

zo dňa 15. decembra 1954

o Ženevských dohovoroch zo dňa 12. augusta 1949 na ochranu obetí vojny

Na diplomatickej konferencii konanej v Ženeve od 21. apríla do 12. augusta 1949 za

účelom dojednaní medzinárodných dohôd na ochranu obetí vojny boli dojednané a dňa

12. augusta 1949 podpísané tieto medzinárodné akty

1.

Záverečný akt diplomatickej konferencie

zvolanej na vykonanie revízie Ženevského dohovoru zo dňa 27. júla 1929 o zlepšení

osudu ranených a nemocných v armádach v poli, Haagskeho dohovoru zo dňa 18. októbra

1907 o prispôsobení zásad Ženevského dohovoru zo dňa 6. júla 1906 na vojnu námornú

a Dohovoru uzavretého v Ženeve dňa 27. júla 1929 o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami

a na dojednanie dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny,

2.

Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl

v poli,

3.

Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených, nemocných a stroskotancov ozbrojených

síl na mori,

4.

Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami,

5.

Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb za vojny.

Podľa

článku 58 dohovoru

o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli a obdobných

článkov ostatných spomenutých dohovorov nadobudli tieto dohovory účinnosť šesť mesiacov

po tom, čo boli uložené aspoň dve ratifikačné listiny, t. j. dňom 21. októbra 1950.

Československo urobilo pri podpise

a)

dohovorov uvedených pod č. 2 a 3 výhrady k

článku 10

každého z obidvoch dohovorov,

b)

dohovoru uvedeného pod č. 4 výhrady k

článkom 10

,

12

a

85

a

c)

dohovoru uvedeného pod č. 5 výhrady k

článkom 11

a

45

.

Národné zhromaždenie prejavilo so spomenutými dohovormi súhlas dňa 22. februára 1950

s výhradami, ktoré boli urobené pri podpise. Dohovory schválil prezident republiky

dňa 26. septembra 1950 a ratifikačné listiny Československej republiky boli uložené

na Švajčiarskej spolkovej rade dňa 19. decembra 1950. Pri ratifikácii potvrdilo Československo

výhrady pripojené pri podpise. Podľa

článku 58 Ženevského dohovoru

o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli a obdobných

ustanovení ostatných dohovorov nadobudli štyri spomenuté dohovory medzinárodnú účinnosť

pre Československú republiku dňom 19. júna 1951.

Podľa

článku 59 Ženevského dohovoru

zo dňa 12. augusta 1949 o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených

síl v poli nahradzuje tento dohovor vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami dohovory

zo dňa 22. augusta 1864, zo dňa 6. júla 1906 a zo dňa 27. júla 1929.

Podľa

článku 58 Ženevského dohovoru

zo dňa 12. augusta 1949 o zlepšení osudu ranených, nemocných a stroskotancov ozbrojených

síl na mori nahradzuje tento dohovor vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami X. Haagsky

dohovor zo dňa 18. októbra 1907 o prispôsobení zásad Ženevského dohovoru z roku 1906

na vojnu námornú.

Podľa

článku 134 Ženevského dohovoru

zo dňa 12. augusta 1949 o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami nahradzuje tento dohovor

vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami dohovor zo dňa 27. júla 1929 a podľa

článku 135 Ženevského dohovoru

zo dňa 12. augusta 1949 o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami tento dohovor doplní

vo vzťahoch medzi mocnosťami, ktoré sú viazané Haagskym dohovorom o zákonoch a obyčajoch

pozemnej vojny (nech už ide o dohovor zo dňa 29. júla 1899 alebo o dohovor zo dňa

18. októbra 1907) a ktoré sú zmluvnými stranami Ženevského dohovoru zo dňa 12. augusta

1949 o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, hlavu II. Poriadku, pripojeného k uvedeným

Haagskym dohovorom.

Podľa

článku 154 Ženevského dohovoru

zo dňa 12. augusta 1949 o ochrane civilných osôb za vojny tento dohovor doplní vo

vzťahoch medzi mocnosťami, ktoré sú viazané Haagskym dohovorom o zákonoch a obyčajoch

pozemnej vojny (nech už ide o dohovor zo dňa 29. júla 1899 alebo o dohovor zo dňa

18. októbra 1907) a ktoré sú zmluvnými stranami Ženevského dohovoru zo dňa 12. augusta

1949 o ochrane civilných osôb za vojny, časti II. a III. Poriadku, pripojeného k uvedeným

Haagskym dohovorom.

Autentické texty anglický a francúzsky Záverečného aktu a štyroch Ženevských dohovorov

s prílohami a výhradami k nim spolu s českým prekladom vyhlasujú sa ako samostatné

časti Prílohy Zbierky zákonov.

*)

Okrem Československa sú až doteraz viazané vyššie uvedenými dohovormi tieto štáty

Švajčiarsko, Juhoslávia, Monaco, Lichtenštajnsko, Chile, India, Vatikán, Filipíny,

Libanón, Jordánsko, Pakistan (ktorý v ratifikačnej listine Ženevského dohovoru o ochrane

civilných osôb za vojny urobil výhrady k čl. 44 a k čl. 68 ods. 2), Dánsko, Francúzsko,

Izrael, Nórsko, Taliansko (ktorej ratifikačná listina sa nezmieňuje o výhradách urobených

pri podpise), Juhoafrická únia, Guatemála, Španielsko (ktorého ratifikačná listina

Ženevského dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami trvá na druhej výhrade, urobenej

k tomuto dohovoru pri podpise, nezmieňujúc sa o prvej výhrade, urobenej pri podpise),

Belgicko (ktoré používanie Ženevských dohovorov na ochranu obetí vojny rozšírilo na

územie Belgického Konga a Ruanda - Urundi), Egypt, Japonsko, Mexiko, El Salvador,

Luxembursko (ktoré odvolalo svoju výhradu), Rakúsko, San Marino, Sýria, južný Vietnam,

Nicaragua, Švédsko, Turecko, Liberia, Kuba, Zväz sovietskych socialistických republík,

Rumunská ľudová republika, Bulharská ľudová republika, Ukrajinská sovietska socialistická

republika, Bieloruská sovietska socialistická republika, Holandsko, Maďarská ľudová

republika, Ecuador, západné Nemecko a Poľská ľudová republika.

David v. r.