ZÁKON 659/2005 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Čl. I

Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení zákona č. 386/2002 Z. z., zákona č. 428/2003 Z. z., zákona č. 523/2004 Z.

z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z. a zákona č. 68/2005 Z. z. sa

mení a dopĺňa takto

1.

§ 1 a 2 vrátane nadpisov znejú

㤠1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje

a)

systém štátnej pokladnice,

b)

pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo”) v

systéme štátnej pokladnice,

c)

zriadenie a pôsobnosť Štátnej pokladnice v systéme štátnej pokladnice,

d)

zriadenie a pôsobnosť Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ďalej len „agentúra”)

v systéme štátnej pokladnice,

e)

vzťah Štátnej pokladnice ku klientovi Štátnej pokladnice (ďalej len „klient”),

f)

vzťahy medzi ministerstvom, Štátnou pokladnicou a agentúrou pri zabezpečovaní činnosti

systému štátnej pokladnice,

g)

vzťahy subjektov uvedených v písmene f) k iným subjektom.

§ 2

Systém štátnej pokladnice

(1)

Systémom štátnej pokladnice sa rozumie

a)

sústava činností zabezpečujúcich centralizáciu riadenia verejných financií a

b)

sústava vzťahov subjektov uvedených v § 1 písm. f).

(2)

Systém štátnej pokladnice zabezpečuje tieto činnosti

a)

realizáciu rozpočtu subjektov verejnej správy

1

) v rozsahu podľa tohto zákona,

b)

vedenie a správu účtov klientov,

c)

realizáciu platobného styku

2

) klientov,

d)

vykonávanie finančných operácií na finančnom trhu,

e)

riadenie likvidity Štátnej pokladnice,

f)

riadenie rizík (§ 2a ods. 6),

g)

riadenie štátneho dlhu,

h)

centralizáciu informácií z účtovných výkazov

3

) a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy

4

) predkladaných subjektmi verejnej správy,

5

)

i)

účtovanie o obratoch na účtoch klientov a účtovanie o operáciách súvisiacich s financovaním

štátneho dlhu, financovaním schodku štátneho rozpočtu, riadením likvidity Štátnej

pokladnice a riadením rizík,

j)

vedenie centrálneho registra majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len

„majetok štátu”).“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1, 2, 3, 4 a 5 znejú

„1)

§ 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.

2)

§ 21 ods. 1 a 2 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

3)

§ 17 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 561/2004 Z. z.

4)

§ 14 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z.

5)

§ 3 zákona č. 523/2004 Z. z.“.

2.

Za § 2 sa vkladá § 2a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠2a

Vymedzenie základných pojmov

(1)

Klient je

a)

štátna rozpočtová organizácia,

6

)

b)

štátna príspevková organizácia,

6

)

c)

štátny fond,

7

)

d)

Sociálna poisťovňa,

e)

zdravotná poisťovňa,

8

)

f)

Slovenský pozemkový fond,

g)

Fond národného majetku Slovenskej republiky,

h)

verejná vysoká škola,

9

)

i)

vyšší územný celok,

j)

právnická osoba, v ktorej je zriadená implementačná agentúra pre programy financované

z prostriedkov Európskej únie, ktorá nie je klientom uvedeným v písmenách a) až i),

k)

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,

8

)

l)

subjekt verejnej správy neuvedený v písmenách a) až k) na základe písomnej dohody

so Štátnou pokladnicou po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva; ak je týmto

subjektom rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková organizácia

vyššieho územného celku, dohodu so Štátnou pokladnicou po predchádzajúcom písomnom

súhlase ministerstva je možné uzavrieť, len ak tomuto súhlasu predchádza písomný súhlas

vyššieho územného celku,

m)

štátny podnik, právnická osoba, v ktorej má štát majetkovú účasť, Fond ochrany vkladov,

Slovenská televízia a Slovenský rozhlas na základe písomnej dohody so Štátnou pokladnicou

uzavretou po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva.

(2)

Vstupom do záväzku sa rozumie právny úkon, na ktorého základe sa uskutoční výdavok

z rozpočtu klienta, najmä uzavretie zmluvy o dielo na dodávku tovarov alebo služieb,

objednávka alebo rozhodnutie o transfere z rozpočtu klienta.

(3)

Centrálnym registrom majetku štátu sa rozumie centrálny zoznam majetku štátu v správe

správcov majetku štátu podľa osobitného predpisu

10

) a v správe štátnych podnikov (ďalej len „správca majetku štátu”); súčasťou centrálneho

registra majetku štátu je aj centrálny zoznam správcov majetku štátu.

(4)

Likviditou Štátnej pokladnice sa rozumie schopnosť Štátnej pokladnice splácať záväzky

vyplývajúce zo systému štátnej pokladnice.

(5)

Riadením likvidity Štátnej pokladnice sa rozumie súhrn činností, ktorých cieľom je

efektívne a bezpečné zabezpečenie likvidity Štátnej pokladnice.

(6)

Rizikom na účely tohto zákona sa rozumie kreditné riziko, trhové riziko, riziko likvidity,

operačné riziko, refinančné riziko a ďalšie riziká, ktoré môžu spôsobiť finančnú stratu

pre štátny rozpočet a ktoré vyplývajú z činnosti systému štátnej pokladnice.

(7)

Riadením rizík na účely tohto zákona sa rozumie súhrn činností, ktorých cieľom je

predchádzať možným finančným stratám pre štátny rozpočet v rozsahu určenom ministerstvom

podľa tohto zákona.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 6, 7, 8 a 9 znejú

„6)

§ 21 ods. 1 a 2 zákona č. 523/2004 Z. z.

7)

§ 5 zákona č. 523/2004 Z. z.

8)

Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

9)

§ 5 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení zákona č. 455/2004 Z. z.“.

3.

Za prvú časť sa vkladá nová druhá časť, ktorá vrátane nadpisu znie

„DRUHÁ ČASŤ

POSTAVENIE A PÔSOBNOSŤ MINISTERSTVA V SYSTÉME ŠTÁTNEJ POKLADNICE

§ 2b

(1)

Ministerstvo

a)

vypracúva stratégiu systému štátnej pokladnice, kontroluje jej plnenie a koordinuje

budovanie systému štátnej pokladnice,

b)

určuje a kontroluje riadiace procesy systému štátnej pokladnice podľa tohto zákona,

c)

schvaľuje na základe návrhu Štátnej pokladnice koncepciu Štátnej pokladnice, ktorá

vymedzuje služby poskytované klientom,

d)

usmerňuje riadenie zostatkov peňažných prostriedkov na účtoch Štátnej pokladnice

v Národnej banke Slovenska, v banke alebo pobočke zahraničnej banky,

e)

buduje a udržiava informačný systém pre systém štátnej pokladnice (ďalej len „informačný

systém”) a zabezpečuje, aby informačný systém spĺňal kritériá bezpečnosti, spoľahlivosti

a primeranosti,

f)

usmerňuje meranie efektívnosti systému štátnej pokladnice a vykonáva pravidelné vyhodnocovanie

efektívnosti systému štátnej pokladnice,

g)

v spolupráci s agentúrou a Štátnou pokladnicou informuje Národnú radu Slovenskej

republiky, vládu Slovenskej republiky (ďalej len „vláda”) a verejnosť o výsledkoch

systému štátnej pokladnice,

h)

vydáva predchádzajúci písomný súhlas na pripojenie subjektu uvedeného v § 2a ods.

1 písm. l) a m) do systému štátnej pokladnice na základe ich žiadosti predloženej

Štátnej pokladnici a určuje podmienky pripojenia a vydáva predchádzajúci písomný súhlas

podľa § 7 ods. 4 písm. b),

i)

usmerňuje riadenie likvidity Štátnej pokladnice a vykonáva kontrolu riadenia likvidity

Štátnej pokladnice,

j)

usmerňuje riadenie rizík, ktoré vyplývajú z činnosti systému štátnej pokladnice a

vykonáva kontrolu riadenia rizík,

k)

usmerňuje vykonávanie finančných operácií týkajúcich sa prevodov otvorenej likviditnej

pozície, úrokovej pozície a devízovej pozície Štátnej pokladnice na ministerstvo,

ktoré je osobitným klientom pre činnosti súvisiace so štátnym dlhom (ďalej len „klient

Štátny dlh”),

l)

schvaľuje na základe návrhu agentúry stratégiu riadenia štátneho dlhu a vykonáva

kontrolu jej realizácie.

(2)

Usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií

z účtovných výkazov a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej

správy predkladaných subjektmi verejnej správy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá ministerstvo.

§ 2c

Klient Štátny dlh

(1)

Na účtoch klienta Štátny dlh sa vykonávajú finančné operácie súvisiace s financovaním

schodku štátneho rozpočtu a financovaním štátneho dlhu, s riadením rizík a so zhodnotením

dočasne voľných finančných prostriedkov.

(2)

Príjmy a výdavky z finančných operácií vykonaných na účtoch klienta Štátny dlh sa

sledujú na samostatnom účte.

(3)

Príjmy samostatného účtu sú príjmy

a)

z finančných operácii na finančnom trhu,

b)

súvisiace s chybnými platbami vyplývajúcimi z ich nesprávneho poukázania,

c)

súvisiace s činnosťou agentúry.

(4)

Výdavky samostatného účtu sú výdavky

a)

vyplývajúce zo správy schodku štátneho rozpočtu,

b)

vyplývajúce zo správy štátneho dlhu,

c)

z finančných operácií na finančnom trhu vrátane finančných operácií s finančnými

derivátmi,

d)

vyplývajúce z realizácie platobného styku klienta Štátny dlh,

e)

súvisiace s chybnými platbami vyplývajúcimi z ich nesprávneho poukázania,

f)

vyplývajúce z finančných operácií vykonávaných agentúrou.

(5)

Klient Štátny dlh môže zriadiť na účely zhodnotenia dočasne voľných finančných prostriedkov

a na účely vykonávania finančných operácií na riadenie rizík účet v Národnej banke

Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky. Účet klienta Štátny dlh zriadený

v Národnej banke Slovenska musí vždy vykazovať kreditný zostatok.

(6)

Klient Štátny dlh vykonáva obchody so Štátnou pokladnicou za podmienok na peňažnom

trhu v čase vykonávaného obchodu.

(7)

Prebytok samostatného účtu sa po dohode so Štátnou pokladnicou a s agentúrou prednostne

použije na krytie záväzkov Štátnej pokladnice podľa § 11 ods. 5 voči klientom.

(8)

Zostatok prebytku samostatného účtu je príjmom štátneho rozpočtu.“.

Doterajšia druhá časť až šiesta časť sa označujú ako tretia časť až siedma časť.

4.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie

„11)

§ 21 ods. 5 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z.“.

5.

V § 4 ods. 1 sa slová „predseda Úradu pre štátnu službu Slovenskej republiky“ nahrádzajú

slovami „minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister”)“.

6.

§ 6 vrátane nadpisu znie

㤠6

Pôsobnosť Štátnej pokladnice

(1)

Štátna pokladnica

a)

realizuje rozpočet klienta podľa tohto zákona,

b)

zostavuje finančný plán Štátnej pokladnice na základe vlastných prognóz príjmov a

výdavkov klienta, prognóz Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a Colného riaditeľstva

Slovenskej republiky a poskytuje ho agentúre,

c)

účtuje priebežne o finančných tokoch na účtoch Štátnej pokladnice a o finančných

operáciách vykonávaných s klientom Štátny dlh,

d)

vykonáva platby súvisiace s poskytovaním a so splácaním úverov a návratných finančných

výpomocí klienta,

e)

vykonáva platby súvisiace so splácaním úverov a pôžičiek podľa rozhodnutia vlády

v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,

f)

vykonáva platby súvisiace s poskytnutými štátnymi zárukami,

g)

zriaďuje účty v slovenskej mene a účty v cudzích menách Štátnej pokladnice v Národnej

banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky,

13

)

h)

vedie a spravuje účty klienta na zmluvnom základe,

i)

úročí na zmluvnom základe v prospech klienta priebežný kreditný zostatok na vybraných

účtoch klienta,

j)

úročí na zmluvnom základe na ťarchu klienta priebežný debetný zostatok na vybraných

účtoch klienta Sociálna poisťovňa a zdravotná poisťovňa,

k)

úročí na zmluvnom základe a na základe žiadosti klienta dočasne voľné peňažné prostriedky

vedené na účtoch klienta; Štátna pokladnica môže dočasne voľnými peňažnými prostriedkami

kryť nesúlad medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu, financovať

štátny dlh a zabezpečovať likviditu Štátnej pokladnice,

l)

zabezpečuje a vykonáva pre svojich klientov tuzemské prevody peňažných prostriedkov

13a

) (ďalej len „tuzemské prevody”),

m)

zabezpečuje pre svojich klientov cezhraničné prevody peňažných prostriedkov

13b

) (ďalej len „cezhraničné prevody”) prostredníctvom Národnej banky Slovenska, banky

alebo pobočky zahraničnej banky,

n)

účtuje o finančných operáciách na peňažnom trhu s dočasne voľnými peňažnými prostriedkami

vedenými na vybraných účtoch Štátnej pokladnice podľa § 17 ods. 2,

o)

vedie centrálny register majetku štátu, v ktorom sa uvádzajú informácie o stave majetku

štátu v rozsahu ustanovenom podľa § 12 ods. 8 písm. b) a § 22 ods. 2,

p)

pripravuje návrhy, podklady a informácie pre ministerstvo podľa § 18 ods. 1,

q)

poskytuje právnickým osobám, ktoré vykonávajú voči klientovi zriaďovateľskú funkciu,

údaje o stavoch a operáciách na účtoch tohto klienta,

r)

poskytuje informácie podľa osobitných predpisov

14

) v rozsahu svojej pôsobnosti,

s)

usmerňuje realizáciu rozpočtu klienta v systéme štátnej pokladnice a vykonávanie

tuzemských prevodov a cezhraničných prevodov,

t)

zabezpečuje pre svojich klientov výbery a vklady peňažných prostriedkov v hotovosti

prostredníctvom Národnej banky Slovenska, banky alebo pobočky zahraničnej banky a

poštového podniku

14a

) na zmluvnom základe,

u)

vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a iných materiálov,

ktoré súvisia s pôsobnosťou Štátnej pokladnice a so systémom štátnej pokladnice,

v)

ukladá a vymáha pokuty podľa § 13,

w)

usmerňuje po dohode s ministerstvom predkladanie informácií podľa písmena o) do centrálneho

registra majetku štátu,

x)

vykonáva finančné operácie s klientom Štátny dlh v súlade s § 2b ods. 1 písm. k),

y)

vyjadruje sa k návrhu stratégie riadenia štátneho dlhu,

z)

pripravuje podklad na vypracovanie stratégie systému štátnej pokladnice a na koordináciu

budovania systému štátnej pokladnice,

za) spolupracuje s ministerstvom pri zabezpečení budovania a udržiavania informačného

systému,

zb) vykonáva úhrady výnosov z peňažných prostriedkov poukázaných ako chybné platby

vyplývajúce z ich nesprávneho poukázania na účty Štátnej pokladnice.

(2)

Štátna pokladnica má právo

a)

odpísať peňažné prostriedky z ňou vedeného účtu klienta bez predloženia jeho žiadosti

o realizáciu platby v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi,

14b

)

b)

za vykonanie služieb poskytovaných na základe žiadosti klienta v zmysle schválenej

koncepcie Štátnej pokladnice a za vykonanie platieb požadovať úhradu nákladov a použiť

na ich započítanie peňažné prostriedky na účte klienta.

(3)

Štátna pokladnica na zabezpečenie činností podľa odseku 1 písm. o), p) a r)

a)

zostavuje súbory údajov z vlastnej evidencie a z účtovných výkazov a údajov potrebných

na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy o klientovi uvedenom v § 2a ods.

1 písm. a) až i), k) a l), rozpočtových organizácií vyššieho územného celku, príspevkových

organizácií vyššieho územného celku, obcí, rozpočtových organizácií obcí a príspevkových

organizácií obcí,

b)

zostavuje súhrnné údaje podľa požiadaviek ministerstva určené pre medzinárodné organizácie

a Európsku úniu,

c)

sústreďuje údaje o stave a o zmene stavu majetku štátu od jednotlivých správcov majetku

štátu.

(4)

Ak Štátna pokladnica zabezpečuje pre svojich klientov cezhraničné platby, pri ktorých

sa suma prevodu prepočítava z jednej meny na inú menu, vychádza pri prepočte týchto

mien z kurzu Národnej banky Slovenska, banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorej

prostredníctvom zabezpečuje cezhraničné platby, platného ku dňu uskutočnenia prevodu.

(5)

Štátna pokladnica vedie príjmy Štátnej pokladnice a výdavky Štátnej pokladnice na

osobitnom účte. Správcom osobitného účtu je Štátna pokladnica.

(6)

Príjmy osobitného účtu sú

a)

príjmy z úročenia peňažných prostriedkov podľa § 11 ods. 3,

b)

príjmy z úročenia peňažných prostriedkov podľa odseku 1 písm. j) a x),

c)

príjmy za vykonanie platieb a služieb podľa odseku 2 písm. b),

d)

príjmy z finančných operácií podľa § 17 ods. 2,

e)

kladné kurzové rozdiely vyplývajúce z rozdielu medzi kurzom vyhláseným Európskou

centrálnou bankou a kurzom použitým Štátnou pokladnicou podľa odseku 4 pri prijatých

platbách a odoslaných platbách.

(7)

Výdavky osobitného účtu sú

a)

úroky vyplácané klientovi uvedenému v odseku 1 písm. i) a k),

b)

záporné kurzové rozdiely vyplývajúce z rozdielu medzi kurzom vyhláseným Európskou

centrálnou bankou a kurzom použitým Štátnou pokladnicou podľa odseku 4 pri prijatých

platbách a odoslaných platbách,

c)

náklady súvisiace s platobným stykom.

(8)

Prebytok osobitného účtu sa v priebehu rozpočtového roka odvádza do príjmov štátneho

rozpočtu do piatich pracovných dní po skončení štvrťroka formou preddavkov; zúčtováva

sa do 20 pracovných dní po skončení rozpočtového roka. Prebytkom osobitného účtu sa

rozumie kladný rozdiel medzi príjmami osobitného účtu a výdavkami osobitného účtu.

Preddavkom sa rozumie prebytok osobitného účtu znížený o rezervu na vyplatenie úrokov

podľa § 11 ods. 5.

(9)

Štátna pokladnica realizuje platby výlučne bezhotovostne.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 14a a 14b znejú

„14a)

§ 4 ods. 8 a § 5 zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení zákona č.

15/2004 Z. z.

14b)

§ 4 ods. 3 zákona č. 510/2002 Z. z.“.

7.

Nadpis štvrtej časti znie

„ŠTVRTÁ ČASŤ

REALIZÁCIA ROZPOČTU KLIENTA A REALIZÁCIA PLATOBNÉHO STYKU VYBRANÝCH KLIENTOV“.

8.

§ 7 a 8 vrátane nadpisu znejú

„Realizácia rozpočtu klienta

§ 7

(1)

Pri realizácii rozpočtu klienta postupuje Štátna pokladnica v súlade so schváleným

zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a s rozpočtom klienta uvedeného

v § 2a ods. 1 písm. a) až i), k) a l).

(2)

Štátna pokladnica realizuje výdavky štátneho rozpočtu do výšky ustanovenej zákonom

o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ak je štátny rozpočet na príslušný

rozpočtový rok schválený so schodkom. Ak je štátny rozpočet na príslušný rozpočtový

rok schválený s prebytkom alebo vyrovnaný, Štátna pokladnica realizuje jeho výdavky

len do objemu, ktorým sa zabezpečí dosiahnutie takto schváleného štátneho rozpočtu.

(3)

Štátna pokladnica realizuje výdavky klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. b) až i),

k) a l) v príslušnom rozpočtovom roku do výšky ich skutočne dosiahnutých príjmov a

prostriedkov získaných z úverov, transferov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí

alebo z prostriedkov rezervného fondu.

(4)

Klient je povinný realizovať svoj rozpočet výlučne prostredníctvom Štátnej pokladnice.

Na účely tohto zákona je rozpočtom klienta podrobný rozpis rozpočtových prostriedkov

podľa rozpočtovej klasifikácie

15

) na príslušný rozpočtový rok a podľa programov vlády,

16

) ak je klient zahrnutý do plnenia programov vlády. Rozpočet klienta uvedeného

a)

v § 2a ods. 1 písm. g) je rozpočet nákladov spojených s jeho činnosťou a návrh na

použitie jeho majetku v súlade s rozhodnutím vlády

17

) podľa rozpočtovej klasifikácie,

b)

v § 2a ods. 1 písm. i) je transfer zo štátneho rozpočtu podľa rozpočtovej klasifikácie

alebo po dohode so Štátnou pokladnicou a po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva

rozpočet tohto klienta podľa rozpočtovej klasifikácie.

§ 8

(1)

Podľa odsekov 2 až 5 a 7 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. a) a j), ministerstvo

ako klient na realizáciu rozpočtu rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa

a na realizáciu prostriedkov Európskej únie

18

) a klient Štátny dlh.

(2)

Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta do konca mesiaca po nadobudnutí

účinnosti zákona o štátnom rozpočte; v rovnakej lehote predloží klient uvedený v §

2a ods. 1 písm. j) podrobný rozpočet prostriedkov z Európskej únie a ministerstvo

podrobný rozpočet rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa. V mesiaci januári

bežného roka môže klient čerpať len nevyhnutné výdavky určené klientovi správcom rozpočtovej

kapitoly z vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok;

rozpis výdavkov klient predkladá Štátnej pokladnici najneskôr do 1. decembra bežného

roka. V prípade rozpočtového provizória klient predloží do konca decembra bežného

roka Štátnej pokladnici rozpočet klienta v súlade s rozpočtovým provizóriom. Ak klient

nepredloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta v ustanovenej lehote, Štátna pokladnica

nezabezpečí realizáciu rozpočtu až do dňa jeho predloženia.

(3)

V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici zmeny rozpočtu klienta.

(4)

Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku, iba ak Štátna pokladnica

odsúhlasila žiadosť o vstup do záväzku a žiadosť o realizáciu platby.

(5)

Klient v ustanovenej lehote predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o vstup do záväzku.

Žiadosť o vstup do záväzku obsahuje najmä predpokladaný dátum realizácie výdavku a

jeho predpokladaný objem podľa programov vlády a v štruktúre rozpočtovej klasifikácie.

Pri realizácii bežných výdavkov v jednom kalendárnom mesiaci nesmie predpokladaný

objem výdavkov v predkladaných žiadostiach o vstup do záväzku prekročiť jednu dvanástinu

rozpočtu bežných výdavkov klienta s výnimkou klienta, ktorým je ministerstvo ako klient

na realizáciu rozpočtu Všeobecná pokladničná správa, a klienta, ktorým je Štátny dlh.

V jednom kalendárnom mesiaci môže predpokladaný objem výdavkov prekročiť jednu dvanástinu

rozpočtu bežných výdavkov, len ak v predchádzajúcich kalendárnych mesiacoch bol objem

výdavkov v žiadostiach o vstup do záväzku v nižšej výške ako jedna dvanástina rozpočtu

bežných výdavkov klienta. Týmto nie je dotknutá povinnosť dodržať ročný rozpočet výdavkov.

Tento postup sa neuplatňuje pri predkladaní žiadosti o vstup do záväzku na realizáciu

kapitálových výdavkov a v mesiaci decembri pri predkladaní žiadosti o vstup do záväzku

na realizáciu bežných výdavkov.

(6)

Žiadosť o vstup do záväzku Štátna pokladnica porovná s voľným zostatkom rozpočtu

klienta. Voľný zostatok rozpočtu klienta je rozpočet klienta znížený o súčet realizovaných

platieb, súčet platieb čakajúcich na realizáciu a súčet odsúhlasených žiadostí o vstup

do záväzku. Ak nie je žiadosť o vstup do záväzku v súlade s voľným zostatkom rozpočtu

klienta, Štátna pokladnica zamietne žiadosť o vstup do záväzku, o čom informuje klienta

najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa predloženia tejto žiadosti.

(7)

Klient v ustanovenej lehote predkladá na odsúhlasenie Štátnej pokladnici žiadosť

o realizáciu platby. Žiadosť o realizáciu platby obsahuje najmä lehotu splatnosti,

objem platby podľa programov vlády a v štruktúre rozpočtovej klasifikácie a zúčtovacie

údaje.

(8)

Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s odsúhlasenou žiadosťou o

vstup do záväzku. Ak nie je žiadosť o realizáciu platby v súlade s odsúhlasenou žiadosťou

o vstup do záväzku, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom

informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platby uvedenej

v tejto žiadosti.

(9)

Ustanovenie odseku 5 sa nepoužije, ak sa tak klient a Štátna pokladnica dohodli.

(10)

Ak žiadosť o realizáciu platby súvisiacej s bežnými výdavkami spojenými s voľbami

alebo referendom, ktoré sa podľa osobitných predpisov

19

) uhrádzajú zo štátneho rozpočtu, predkladá klient, ktorým je Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky a krajský úrad, Štátna pokladnica túto platbu realizuje bez zbytočného

odkladu, pričom odsek 8 týmto nie je dotknutý.

(11)

Lehoty a spôsoby zabezpečenia činností podľa odsekov 4 až 9 a podrobnosti postupu

podľa odsekov 4 až 9 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(12)

Ustanoveniami odsekov 1 až 10 nie sú dotknuté osobitné spôsoby

20

) predkladania údajov.

12

)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 15, 16, 17, 18, 19 a 20 znejú

„15)

§ 4 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z.

16)

§ 2 písm. d) prvý bod zákona č. 523/2004 Z. z.

17)

§ 27 ods. 2, § 28 ods. 3 písm. b) a § 32 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

18)

§ 7 ods. 2 a § 20 zákona č. 523/2004 Z. z.

19)

Napríklad § 29 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe

vykonania referenda, § 54 zákona č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej

republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov,

§ 43 zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č.

515/2003 Z. z., § 52 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej

republiky.

20)

Napríklad § 267 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného

zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej

republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.“.

9.

Poznámky pod čiarou k odkazom 5a, 5b,14c a 14d sa vypúšťajú.

10.

Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý znie

㤠8a

(1)

Podľa odsekov 2 až 4 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. b), c) a h).

(2)

Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta

21

) do konca mesiaca po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte.

(3)

V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici zmeny rozpočtu klienta.

(4)

Klient v ustanovenej lehote predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platby,

ktorá obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platby v štruktúre rozpočtovej klasifikácie

a zúčtovacie údaje. Ak žiadosť o realizáciu platby predkladá klient uvedený v § 2a

ods. 1 písm. b) a c), ktorý má rozpis rozpočtových prostriedkov aj podľa programov

vlády, táto žiadosť obsahuje objem platby aj podľa programov vlády. Klient môže od

Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku, iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila

žiadosť o realizáciu platby.

(5)

Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom peňažných

prostriedkov na účte klienta. Ak nie je žiadosť o realizáciu platby v súlade s kreditným

zostatkom peňažných prostriedkov na účte klienta, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť

o realizáciu platby, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo

dňa splatnosti platby uvedenej v tejto žiadosti.

(6)

Lehoty a spôsoby zabezpečenia činnosti podľa odsekov 2 až 5, lehoty, spôsoby predkladania,

štruktúru rozpočtu klienta a podrobnosti postupov podľa odsekov 2 až 5 ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(7)

Ustanoveniami odsekov 1 až 6 nie sú dotknuté osobitné spôsoby

20

) predkladania údajov.

12

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 21 znie

„21)

Napríklad § 5 a § 24 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z., § 16 zákona č. 131/2002 Z.

z. v znení neskorších predpisov.“.

11.

§ 9 znie

㤠9

(1)

Podľa odsekov 2 až 4 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. d) až g) a k).

Podľa odsekov 2 až 4 postupuje aj klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. l), ak sa tak

tento klient a Štátna pokladnica dohodli, s výnimkou klienta uvedeného v § 2a ods.

1 písm. l), ktorým je rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková

organizácia vyššieho územného celku.

(2)

Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta najneskôr do konca mesiaca januára

bežného roka.

(3)

V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici zmeny rozpočtu klienta.

(4)

Klient v ustanovenej lehote predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platby,

ktorá obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platby v štruktúre rozpočtovej klasifikácie

a zúčtovacie údaje. Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku,

iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila žiadosť o realizáciu platby.

(5)

Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom peňažných

prostriedkov na účte klienta alebo so súčtom zostatkov na účtoch klienta uvedeného

v § 2a ods. 1 písm. d) a e). Ak nie je súčet objemu platby uvedený v žiadosti o realizáciu

platby v súlade s kreditným zostatkom peňažných prostriedkov na účte klienta alebo

s kreditným zostatkom zo súčtu zostatkov na účtoch klienta uvedeného v § 2a ods. 1

písm. d) a e), Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom informuje

klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platby uvedenej v tejto

žiadosti.

(6)

Lehoty a spôsoby zabezpečenia činnosti podľa odsekov 2 až 5, lehoty, spôsoby predkladania,

štruktúru rozpočtu klienta a podrobnosti postupov podľa odsekov 2 až 5 ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.

12.

Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý znie

㤠9a

(1)

Podľa odsekov 3 až 5 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. i). Podľa odsekov

4 a 5 postupuje aj klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. l), ktorým je rozpočtová organizácia

vyššieho územného celku a príspevková organizácia vyššieho územného celku.

(2)

Klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. i) môže so súhlasom Štátnej pokladnice určiť,

že postupy podľa odsekov 4 a 5 bude za klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. l), ktorým

je rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková organizácia vyššieho

územného celku, vykonávať zriaďovateľ alebo iný dohodnutý subjekt; na zriaďovateľa

alebo na iný dohodnutý subjekt sa pri vykonávaní postupov podľa odsekov 4 a 5 vzťahujú

ustanovenia tohto zákona rovnako ako na klienta.

(3)

Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta najneskôr do konca kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol rozpočet schválený v zastupiteľstve

vyššieho územného celku.

(4)

V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici schválené zmeny

rozpočtu klienta.

(5)

Ak sa klient a Štátna pokladnica nedohodnú inak, klient predkladá Štátnej pokladnici

žiadosť o realizáciu platby na tuzemský prevod najneskôr dva pracovné dni a na cezhraničný

prevod najneskôr štyri pracovné dni predo dňom, v ktorom požaduje odpísať peňažné

prostriedky zo svojho účtu. Deň odpísania peňažných prostriedkov z účtu v žiadosti

o realizáciu platby uvádza ako deň splatnosti. Žiadosť o realizáciu platby obsahuje

najmä lehotu splatnosti, objem platby v štruktúre rozpočtovej klasifikácie a zúčtovacie

údaje. Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku, iba ak Štátna

pokladnica odsúhlasila žiadosť o realizáciu platby.

(6)

Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom peňažných

prostriedkov na účte klienta. Ak nie je súčet objemu platby uvedený v žiadosti o realizáciu

platby v súlade s kreditným zostatkom peňažných prostriedkov na účte klienta, Štátna

pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom informuje klienta najneskôr

do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platby uvedenej v tejto žiadosti.“.

13.

§ 10 znie

㤠10

(1)

Podľa odseku 2 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. a) a j), ministerstvo

ako klient na realizáciu rozpočtu rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa

a na realizáciu prostriedkov Európskej únie

18

) a klient Štátny dlh pri realizácii výdavkov z iných ako rozpočtových zdrojov.

22

)

(2)

Klient predkladá na odsúhlasenie Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platby,

ktorá obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platby v štruktúre rozpočtovej klasifikácie

a zúčtovacie údaje. Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku

z iných ako rozpočtových zdrojov,

22

) iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila žiadosť o realizáciu platby.

(3)

Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom peňažných

prostriedkov na príslušnom účte.

23

) Ak nie je objem úhrady uvedený v žiadosti o realizáciu platby v súlade s kreditným

zostatkom peňažných prostriedkov na účte klienta, s výnimkou klienta Štátny dlh, Štátna

pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom informuje klienta najneskôr

do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platby uvedenej v tejto žiadosti.

(4)

Lehoty a spôsoby zabezpečenia činností podľa odsekov 2 a 3 a podrobnosti postupu

podľa odsekov 2 a 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 22 a 23 znejú

„22)

Napríklad § 23 zákona č. 523/2004 Z. z.

23)

Napríklad § 27 a 28 zákona č. 523/2004 Z. z.“.

14.

Za § 10 sa vkladajú § 10a a 10b, ktoré vrátane nadpisu znejú

„Realizácia platobného styku vybraných klientov

§ 10a

(1)

Podľa odseku 2 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. m).

(2)

Ak sa klient a Štátna pokladnica nedohodnú inak, klient predkladá Štátnej pokladnici

žiadosť o realizáciu platby na tuzemský prevod najneskôr dva pracovné dni a na cezhraničný

prevod najneskôr štyri pracovné dni predo dňom, v ktorom požaduje odpísať peňažné

prostriedky zo svojho účtu. Deň odpísania peňažných prostriedkov z účtu v žiadosti

o realizáciu platby uvádza ako deň splatnosti. Žiadosť o realizáciu platby obsahuje

najmä bankové spojenie, sumu prevodu, označenie meny a konštantný symbol. Klient môže

od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu platby, iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila

žiadosť o realizáciu platby.

(3)

Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom peňažných

prostriedkov na účte klienta. Ak nie je objem úhrady uvedený v žiadosti o realizáciu

platby v súlade s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na účte klienta, Štátna

pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom informuje klienta najneskôr

do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platby uvedenej v tejto žiadosti.

§ 10b

Na klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. m) sa vzťahuje tento zákon primerane, okrem

§ 22 ods. 2, ktorý sa vzťahuje na tohto klienta rovnako.“.

15.

§ 11 a 12 vrátane nadpisov znejú

㤠11

Jediný účet

(1)

Jediný účet je evidenčný účet, ktorý je súhrnom zostatkov účtov Štátnej pokladnice

vedených v Národnej banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky. Jediný

účet je vedený v Štátnej pokladnici.

(2)

Jediný účet musí vždy vykazovať kreditný zostatok.

(3)

Zostatky peňažných prostriedkov na účtoch Štátnej pokladnice vedených v Národnej

banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky a evidovaných na jedinom účte

sú úročené na zmluvnom základe.

(4)

Úhrady z účtov Štátnej pokladnice vedených v Národnej banke Slovenska, banke alebo

pobočke zahraničnej banky a evidovaných na jedinom účte je oprávnená vykonávať výlučne

Štátna pokladnica.

(5)

Štátna pokladnica je oprávnená vyplatiť úroky podľa § 6 ods. 1 písm. i) a k) maximálne

do výšky výnosov získaných z úročenia podľa odseku 3 a podľa § 6 ods. 1 písm. j) a

z finančných operácií vykonaných s klientom Štátny dlh a z finančných operácií podľa

§ 17 ods. 2.

§ 12

Klient

(1)

Klient je povinný

a)

poskytovať Štátnej pokladnici všetky informácie potrebné na realizáciu jeho rozpočtu

podľa § 8, 8a, 9 a 9a,

b)

získavať informácie pre potreby realizácie rozpočtu v súlade s § 8, 8a, 9 a 9a od

svojich vnútorných organizačných jednotiek

24

) a od príjemcov transferov,

c)

dodržiavať limit zostatku peňažných prostriedkov v hotovosti v ustanovenom období

a účel použitia peňažných prostriedkov v hotovosti podľa odseku 2; povinnosť dodržiavať

limit zostatku peňažných prostriedkov a účel použitia peňažných prostriedkov neplatí

pre klienta Slovenská informačná služba a povinnosť dodržiavať účel použitia peňažných

prostriedkov v hotovosti neplatí pre klienta Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky

a Zbor väzenskej a justičnej stráže,

d)

vykonať predbežnú finančnú kontrolu

24a

) a vo vybraných prípadoch priebežnú finančnú kontrolu

24b

) pred predložením žiadosti o vstup do záväzku a žiadosti o realizáciu platby Štátnej

pokladnici,

e)

zriaďovať účty výlučne v Štátnej pokladnici,

f)

predkladať Štátnej pokladnici informácie o všetkých zmenách v stave majetku štátu

okrem informácií, ktoré sú utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu;

24c

) táto povinnosť sa vzťahuje aj na toho správcu majetku štátu, ktorý nie je klientom,

g)

poskytovať Štátnej pokladnici informácie potrebné na zostavovanie súborov údajov

podľa § 6 ods. 3 okrem informácií, ktoré sú utajovanými skutočnosťami podľa osobitného

predpisu;

24c

) táto povinnosť sa vzťahuje aj na subjekty uvedené v § 6 ods. 3 písm. a), ktoré nie

sú klientom,

h)

poskytovať meno, priezvisko, dátum narodenia, kontaktné telefónne číslo, adresu sídla

a adresu elektronickej pošty

24d

) na identifikáciu osoby, ktorá používa informačný systém,

i)

poskytovať ďalšie informácie súvisiace s činnosťou systému štátnej pokladnice podľa

požiadaviek Štátnej pokladnice.

(2)

Peňažné prostriedky v hotovosti možno použiť na úhradu

a)

miezd, platov, honorárov a ostatných peňažných nárokov,

24e

)

b)

cestovných náhrad,

24f

)

c)

preddavkov vnútorným organizačným jednotkám,

d)

nákupu pohonných hmôt,

e)

dávok dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia, náhrad za zdravotnú starostlivosť,

dávok poistenia zodpovednosti za škodu, štátnych sociálnych dávok a dávok sociálnej

pomoci,

f)

náhrad svedkom, prísediacim sudcom, znalcom, prekladateľom, tlmočníkom a iným osobám,

ktoré majú nárok na náhradu nákladov v konaní, za účasť na konaní,

g)

nákupu potravín pre stravovacie zariadenie so sídlom v zahraničí,

h)

vreckového deťom, ktoré sú umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu,

24g

)

i)

ostatných bežných výdavkov, ktorých objem nesmie prekročiť 1 % z ročného rozpočtu

bežných výdavkov klienta s prihliadnutím na jeho zmeny v priebehu rozpočtového roka.

(3)

Vnútorná organizačná jednotka klienta realizuje výdavky z rozpočtu klienta, ktorého

je súčasťou. Klient, ktorého súčasťou je vnútorná organizačná jednotka, pri realizácii

rozpočtu postupuje podľa § 8, 8a, 9 alebo 9a. Na činnosti podľa § 8 ods. 5 a 7, §

8a ods. 4, § 9 ods. 4 alebo § 9a ods. 5 môže klient splnomocniť aj svoju vnútornú

organizačnú jednotku. Rozsah splnomocnenia je klient povinný písomne oznámiť Štátnej

pokladnici; ak klient nepredloží Štátnej pokladnici splnomocnenie, považuje sa za

oprávneného realizovať výdavky z rozpočtu pre vnútornú organizačnú jednotku iba klient.

(4)

Klient uskutočňuje výber a vklad peňažných prostriedkov v hotovosti v Národnej banke

Slovenska, banke, pobočke zahraničnej banky alebo v poštovom podniku spôsobom dohodnutým

v zmluve.

(5)

Klient je povinný zhodnocovať dočasne voľné peňažné prostriedky v súlade s § 6 ods.

1 písm. k) výlučne v Štátnej pokladnici.

(6)

Štátna pokladnica je povinná poskytnúť klientovi výpis z účtu a informácie o realizácii

jeho príjmov a výdavkov spravidla denne alebo v inom dohodnutom intervale.

(7)

Prostriedky na účte klienta s výnimkou klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. f),

g) a m) nepodliehajú výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu.

25

)

(8)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví

a)

limit zostatku peňažných prostriedkov v hotovosti v ustanovenom období a spôsob dodržiavania

limitu zostatku peňažných prostriedkov v hotovosti,

b)

spôsob, lehotu a rozsah predkladania informácií podľa odseku 1 písm. f),

c)

spôsob a postup určenia zostatkovej ceny majetku štátu v správe klienta, ktorému

vzniká povinnosť tento majetok odpisovať.

(9)

Ustanovenia odseku 1 písm. e) a odseku 5 sa nevzťahujú na klienta uvedeného v § 2a

ods. 1 písm. i) s výnimkou povinnosti zriadiť účet na účely prijatia transferu zo

štátneho rozpočtu na realizáciu rozpočtu podľa § 7 ods. 4 písm. b). Ustanovenia odseku

1 písm. e) a odseku 5 sa nevzťahujú na klienta Štátny dlh.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 24, 24a, 24b, 24c, 24d, 24e, 24f a 24g znejú

„24)

Napríklad § 21 zákona č. 131/2002 Z. z.

24a)

§ 6 ods. 1 a § 9 zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z.

24b)

§ 6 ods. 2 a § 10 zákona č. 502/2001 Z. z. v znení zákona č. 618/2004 Z. z.

24c)

Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.

24d)

§ 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 90/2005

Z. z.

24e)

§ 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z.

24f)

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

24g)

§ 66 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

16.

V § 14 odsek 2 znie

„(2)

Agentúra je oprávnená na vykonávanie činností ako obchodník s cennými papiermi podľa

osobitného zákona.

27

) Vydávanie cenných papierov a činnosti agentúry podľa tohto zákona nepodliehajú dohľadu,

povoleniam ani verejnej ponuke cenných papierov podľa osobitných predpisov.

28

)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 27 a 28 znejú

„27)

§ 54 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

28)

Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.“.

17.

V § 15 ods. 1 sa vypúšťajú slová „financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister”)“.

18.

§ 17 vrátane nadpisu znie

㤠17

Pôsobnosť agentúry

(1)

Agentúra v mene ministerstva

a)

organizuje a realizuje splácanie štátneho dlhu,

b)

zabezpečuje vydávanie štátnych cenných papierov,

c)

vykonáva vysporiadanie obchodov s cennými papiermi,

d)

vykonáva výplatu menovitých hodnôt a výnosov zo štátnych cenných papierov,

e)

vykonáva zabezpečovacie prevody cenných papierov,

f)

vykonáva finančné operácie s investičnými nástrojmi

28a

) súvisiace s riadením štátneho dlhu vrátane operácií s finančnými derivátmi

28b

) súvisiacimi s riadením rizík na účtoch klienta Štátny dlh,

g)

vykonáva spätné odkúpenie nesplateného štátneho dlhu,

h)

vykonáva predčasné splatenie štátneho dlhu, ak je to uvedené v zmluve alebo v emisných

podmienkach,

i)

vykonáva finančné operácie na účtoch klienta Štátny dlh,

j)

vykonáva finančné operácie na finančnom trhu s dočasne voľnými peňažnými prostriedkami

na účtoch klienta Štátny dlh,

k)

vykonáva na finančnom trhu finančné operácie s investičnými nástrojmi

28a

) vrátane operácií s finančnými derivátmi

28b

) na preklenutie nesúladu medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu

a na zabezpečenie likvidity Štátnej pokladnice na účtoch klienta Štátny dlh,

l)

vykonáva úhrady výnosov z peňažných prostriedkov poukázaných ako chybné platby vyplývajúce

z ich nesprávneho poukázania na účty, ku ktorým má agentúra dispozičné právo.

(2)

Agentúra v mene Štátnej pokladnice vykonáva v osobitných prípadoch finančné operácie

na peňažnom trhu s dočasne voľnými peňažnými prostriedkami Štátnej pokladnice na vybraných

účtoch Štátnej pokladnice.

(3)

Agentúra

a)

spolupracuje s ministerstvom a s Národnou bankou Slovenska v oblastiach týkajúcich

sa ich pôsobnosti, ktoré sú ustanovené zákonom,

b)

pripravuje návrhy, podklady a informácie pre ministerstvo podľa § 18 ods. 3,

c)

poskytuje Štátnej pokladnici údaje na účely účtovania a vedenia evidencie o finančných

operáciách podľa odseku 1 písm. i) a odseku 2.“.

19.

Nadpis šiestej časti znie

„ŠIESTA ČASŤ

VZŤAHY ŠTÁTNEJ POKLADNICE A AGENTÚRY K VYBRANÝM SUBJEKTOM“.

20.

§ 18 vrátane nadpisu znie

㤠18

Vzťah k ministerstvu

(1)

Štátna pokladnica

a)

predkladá podklady na vypracovanie návrhu štátneho záverečného účtu,

b)

predkladá priebežné analýzy hospodárenia klientov,

c)

predkladá údaje na hodnotenie plnenia rozpočtu klienta,

d)

predkladá údaje o stavoch a operáciách na ňou vedených príjmových účtoch a výdavkových

účtoch štátneho rozpočtu, účtoch štátnych finančných aktív a štátnych finančných pasív,

na účtoch prostriedkov Európskej únie a iných prostriedkov zo zahraničia a na účtoch

štátnych fondov,

e)

vypracúva návrh koncepcie Štátnej pokladnice, ktorá vymedzuje služby poskytované

klientom,

f)

predkladá podklady na účely plnenia úloh ministerstva podľa § 2b ods. 1 písm. d)

a na účely riadenia operačných rizík,

g)

predkladá informácie o zmenách platných úrokových sadzieb a poplatkoch za služby,

ktoré Štátna pokladnica poskytuje klientom,

h)

vykonáva úlohy súvisiace so systémom štátnej pokladnice podľa pokynov ministerstva

týkajúcich sa pôsobnosti Štátnej pokladnice,

i)

predkladá žiadosť subjektu uvedeného v § 2a ods. 1 písm. l) a m) o pripojenie do

systému štátnej pokladnice pred uzatvorením dohody s týmto subjektom na účely vydania

predchádzajúceho písomného súhlasu s ich pripojením do systému štátnej pokladnice.

(2)

Ministerstvo poskytuje Štátnej pokladnici informácie potrebné na účely podľa odseku

1 písm. a) a b).

(3)

Agentúra

a)

vypracúva návrh stratégie riadenia štátneho dlhu,

b)

predkladá podklady na účely plnenia úloh ministerstva podľa § 2b ods. 1 písm. i),

j) a k),

c)

predkladá stanovisko k obchodným podmienkam zmlúv o úveroch vlády,

d)

predkladá podklady o finančných operáciách vykonaných podľa § 17 ods. 2,

e)

spolupracuje s ministerstvom pri zabezpečení budovania a udržiavania informačného

systému,

f)

poskytuje údaje na účely účtovania a vedenia evidencie štátneho dlhu,

g)

vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a iných materiálov,

ktoré súvisia s pôsobnosťou agentúry a so systémom štátnej pokladnice.“.

21.

V § 19 odsek 1 znie

„(1)

Štátna pokladnica poskytuje agentúre denne finančný plán Štátnej pokladnice na účely

riadenia likvidity Štátnej pokladnice. Štátna pokladnica spolupracuje s agentúrou

pri určení štruktúry a obsahovej náplni finančného plánu Štátnej pokladnice.“.

22.

V § 19 ods. 2 druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto

slová: „banky alebo pobočky zahraničnej banky.“.

23.

V § 21 nadpis znie

„Vzťah k Národnej banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky“.

24.

V § 21 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú

„(2)

Na vykonávanie cezhraničných prevodov Štátnou pokladnicou vedie banka alebo pobočka

zahraničnej banky pre Štátnu pokladnicu účty v slovenskej mene a účty v cudzích menách,

ktorých zostatky sa evidujú na jedinom účte.

(3)

Vedenie účtov Štátnej pokladnice v banke alebo pobočke zahraničnej banky pre Štátnu

pokladnicu vrátane podmienok a spôsobu úročenia kreditných zostatkov účtov Štátnej

pokladnice, ktoré sa evidujú na jedinom účte, sa upraví zmluvami medzi Štátnou pokladnicou

a bankou alebo pobočkou zahraničnej banky.“.

Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 4 až 6.

25.

V § 22 ods. 2 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem informácií, ktoré

sú utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu.

24c

)“

26.

V § 23b sa slová „podľa § 2 ods. 2 písm. a) a b)“ nahrádzajú slovami „uvedený v §

2a ods. 1 písm. a) a b)“ a slová „§ 2 ods. 2 písm. l)“ sa nahrádzajú slovami „§ 2a

ods. 1 písm. l)“.

27.

Za § 23b sa vkladá § 23c, ktorý znie

㤠23c

Klient, ktorým je Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania

s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi,

33a

) môže mať súbežne otvorené účty aj v banke, najdlhšie však do 31. decembra 2006.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 33a znie

„33a)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie

jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi

odpadmi v znení neskorších predpisov.“.

Čl. II

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona

č. 266/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z. a zákona č. 584/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa

takto

1.

V § 7 ods. 1 písmeno l) znie

„l)

úroky z kreditných zostatkov peňažných prostriedkov vedených na účtoch Štátnej pokladnice

v Národnej banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky vrátane úrokov z

finančných operácií vykonaných Štátnou pokladnicou s klientom Štátny dlh

12a

) znížené o úroky platené Štátnou pokladnicou a príjmy z poplatkov za služby poskytované

Štátnou pokladnicou znížené o náklady súvisiace s ich poskytnutím,“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 12a znie

„12a)

§ 2c zákona č. 291/2002 Z. z. v znení zákona č. 659/2005 Z. z.“.

2.

V § 8 ods. 1 písmeno g) znie

„g)

úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a správou štátneho

dlhu upravené o rozdiel úrokov z finančných operácií vykonaných Agentúrou pre riadenie

dlhu a likvidity a nákladov na tieto finančné operácie,

12a

)“.

Čl. III

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako vyplýva

zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 386/2002 Z. z., zákonom č. 428/2003 Z. z.,

zákonom č. 523/2004 Z. z., zákonom č. 581/2004 Z. z., zákonom č. 747/2004 Z. z., zákonom

č. 68/2005 Z. z. a týmto zákonom.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.