ZÁKON 651/2004 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z.

Čl. I

Zákon č.

222/2004 Z. z.

o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 3 ods. 3 sa slovo „právneho“ nahrádza slovom „obdobného“.

2.

V § 3 ods. 4 sa za slová „štátne orgány“ a za slová „orgány územnej samosprávy“ vkladajú

slová „a ich rozpočtové organizácie“.

3.

V § 4 odsek 5 znie

„(5)

Daňový úrad je povinný zdaniteľnú osobu podľa odsekov 1 až 4 registrovať pre daň,

vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre

daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu

pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva

platiteľom dane (ďalej len „platiteľ"); tento deň nesmie byť neskorší ako 31. deň

po doručení žiadosti o registráciu pre daň.“.

4.

V § 4 ods. 6 štvrtá veta znie: „Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre

daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre

daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti,

na ktorej základe sa stal platiteľom.“.

5.

V § 5 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ak dodáva len tovar podľa

§ 13 ods. 1 písm. e) a f) a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku je podľa § 69 ods.

9 platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7, ktorým je tovar dodaný“.

6.

V § 5 odsek 2 znie

„(2)

Daňový úrad Bratislava I je povinný zahraničnú osobu podľa odseku 1 registrovať pre

daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo

pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu

pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zahraničná osoba stáva

platiteľom; tento deň nesmie byť neskorší ako 31. deň po doručení žiadosti o registráciu

pre daň.“.

7.

V § 6 odsek 4 znie

„(4)

Daňový úrad Bratislava I je povinný zahraničnú osobu podľa odsekov 1 až 3 registrovať

pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo

pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu

pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zahraničná osoba stáva

platiteľom; tento deň nesmie byť neskorší ako 31. deň po doručení žiadosti o registráciu

pre daň.“.

8.

V § 7 odsek 3 znie

„(3)

Daňový úrad je povinný osobu podľa odsekov 1 a 2 registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie

o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr

do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň; tento deň nesmie

byť neskorší ako 31. deň po doručení žiadosti o registráciu pre daň.“.

9.

V § 8 sa odsek 4 dopĺňa písmenom i), ktoré znie

„i)

na účel dodania plynu cez rozvodný systém zemného plynu alebo dodania elektriny podľa

§ 13 ods. 1 písm. e) a f).“.

10.

V § 8 ods. 5 sa slová „odseku 4 písm. a) až h)“ nahrádzajú slovami „odseku 4 písm.

a) až i)“.

11.

§ 8 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie

„(7)

Za dodanie tovaru sa považuje aj odovzdanie nového dopravného prostriedku platiteľom

dane na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom

bez zbytočného odkladu po ukončení doby nájmu má prejsť vlastnícke právo k predmetu

nájmu z prenajímateľa na nájomcu, ak sa v členskom štáte nájomcu považuje prevzatie

predmetu nájmu za nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ktoré je predmetom

dane.“.

12.

V § 10 odsek 2 znie

„(2)

Za dodanie služby sa nepovažuje

a)

emisia cenného papiera emitentom,

b)

postúpenie pohľadávky,

c)

dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke, ak platiteľ nie je bankou.“.

13.

V § 11 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Za nadobudnutie nového dopravného prostriedku

podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie nového dopravného prostriedku na základe

nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom bez zbytočného

odkladu po ukončení doby nájmu má prejsť vlastnícke právo k predmetu nájmu z prenajímateľa

na nájomcu, ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu

za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane.“.

14.

Za § 11 sa vkladá § 11a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠11a

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v osobitnom prípade

Premiestnenie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského

štátu zahraničnou osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a ktorý je

umiestnený v tuzemsku v sklade na účel následného dodania tovaru jedinému platiteľovi,

sa považuje za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu týmto platiteľom

a platiteľ je povinný platiť daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského

štátu, ak

a)

zahraničná osoba nie je platiteľom podľa tohto zákona,

b)

v čase začatia odoslania alebo prepravy tovaru je známy platiteľ, pre ktorého sa

tovar umiestňuje v sklade,

c)

v sklade je umiestnený tovar len pre jediného platiteľa a

d)

platiteľ písomne oznámi daňovému úradu vopred, že je v tomto osobitnom prípade osobou

povinnou platiť daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu.“.

15.

V § 13 sa odsek 1 dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú

„e)

pri dodaní plynu cez rozvodný systém zemného plynu obchodníkovi alebo pri dodaní

elektriny obchodníkovi je miesto, kde obchodník má sídlo, miesto podnikania alebo

prevádzkareň, pre ktorú sa tovar dodáva, alebo ak obchodník nemá také miesto, miestom

dodania tovaru je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava; obchodníkom

na účely tohto ustanovenia je zdaniteľná osoba, ktorej hlavnou činnosťou vo vzťahu

ku kúpenému plynu alebo k elektrine je ich ďalší predaj a ktorého vlastná spotreba

týchto tovarov je zanedbateľná,

f)

pri dodaní plynu cez rozvodný systém zemného plynu alebo pri dodaní elektriny inej

osobe ako obchodníkovi podľa písmena e) je miesto, kde zákazník skutočne využije a

spotrebuje tieto tovary; ak zákazník skutočne nespotrebuje tieto tovary alebo ich

časť, považujú sa tieto nespotrebované tovary za využité a spotrebované v mieste,

kde má tento zákazník sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, pre ktoré sa tovary

dodávajú, alebo ak zákazník nemá také miesto, považujú sa za využité a spotrebované

v mieste jeho bydliska alebo v mieste, kde sa obvykle zdržiava.“.

16.

V § 15 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Ak sú služby uvedené v odseku 8 dodané

osobou z tretieho štátu zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň

alebo bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava a služby sú určené

na spotrebu a využitie v tuzemsku, miestom dodania služieb je tuzemsko.“.

17.

V § 15 ods. 8 úvodnej vete sa za slová „odseku 7“ vkladajú slová „vrátane ich sprostredkovania

v mene a na účet inej osoby a prijatia záväzku zdržať sa vykonávania týchto služieb“.

18.

V § 15 ods. 8 písm. b) sa za slová „audítorské“ vkladá čiarka a slová „prekladateľské,

tlmočnícke“.

19.

V § 15 ods. 8 písmená j) a k) znejú

„j)

prenos emisných kvót pre skleníkové plyny,

k)

poskytnutie prístupu a prepravy alebo prenosu cez rozvodné systémy zemného plynu

a elektriny a dodanie ostatných priamo súvisiacich služieb.“.

20.

V § 19 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Ak je služba dodaná zahraničnou osobou

z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku

je príjemca služby podľa § 69 ods. 2 až 4, daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia

faktúry; ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným

dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom

bola služba dodaná.“.

21.

V § 19 ods. 3 prvej vete sa slová „dňom, keď má byť podľa zmluvy zaplatené za opakovane

alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu“ nahrádzajú slovami „najneskôr posledným

dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo

službu vzťahuje“.

22.

V § 19 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Pri opakovane

poskytovaných elektronických komunikačných sieťach a elektronických komunikačných

službách osobami, ktoré majú na poskytovanie uvedených sietí a služieb povolenie podľa

osobitného predpisu,

6a

) sa za deň dodania služby považuje najneskôr deň vyhotovenia faktúry; ak faktúra

nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po období,

na ktoré sa opakovane dodávaná služba vzťahuje, daňová povinnosť vzniká posledným

dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po tomto období.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6a znie

„6a)

Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách.“.

23.

§ 20 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa

§ 11a vzniká platiteľovi dňom umiestnenia tovaru v sklade.“.

24.

V § 22 ods. 5 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto

slová: „pri dodaní tovaru, ktorý je podľa osobitného predpisu

26

) odpisovaným majetkom, je základom dane zostatková cena majetku zistená podľa osobitného

predpisu.

30

)“.

25.

V § 23 odsek 1 znie

„(1)

Základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11

a 11a sa určí podľa § 22 ods. 1 až 4 okrem nadobudnutia tovaru podľa odseku 2.“.

26.

V § 25 ods. 3 sa za slová „opraveným základom dane“ vkladajú slová „a rozdiel medzi

pôvodnou daňou a opravenou daňou“.

27.

§ 25 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie

„(6)

Základ dane a daň sa nemusí opraviť, ak platiteľ zníži cenu tovaru alebo služby po

vzniku daňovej povinnosti voči inému platiteľovi za predpokladu, že na takom postupe

sa obidve strany písomne dohodli.“.

28.

V § 26 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Osoba povinná platiť daň môže používať

na prepočet cudzej meny na slovenskú menu kurz platný podľa colných predpisov v deň

vzniku daňovej povinnosti; rozhodnutie používať kurz platný podľa colných predpisov

sa musí písomne oznámiť daňovému úradu pred jeho prvým použitím a je záväzné počas

celého kalendárneho roka.“.

29.

V § 29 ods. 2 písm. b) sa vypúšťa odkaz 10 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 10.

30.

V § 37 ods. 1 sa vypúšťajú slová „podľa osobitného predpisu

16

)“ vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 16.

31.

V § 39 ods. 1 písm. a) sa vypúšťa slovo „stavebného“.

32.

V § 39 ods. 1 písm. k) sa na konci pripájajú tieto slová: „správa dôchodkového fondu

dôchodkovou správcovskou spoločnosťou podľa osobitného predpisu

20a

) a správa doplnkového dôchodkového fondu doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou podľa

osobitného predpisu.

20b

)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 20a a 20b znejú

„20a)

Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z.

20b)

Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.“.

33.

V § 40 sa slová „Oslobodený od dane je predaj“ nahrádzajú slovami „Oslobodené od

dane je sprostredkovanie predaja“.

34.

V § 40 sa slová „na platných poštových ceninách, kolkoch a iných úradných ceninách

je uvedená nominálna hodnota a predávajú sa za nominálnu hodnotu“ nahrádzajú slovami

„sa predávajú za nominálnu hodnotu“.

35.

V § 42 sa slová „ods. 6“ nahrádzajú slovami „ods. 7 písm. a), b), c) a e)“ a na konci

sa pripája táto veta: „Oslobodené od dane je dodanie vratných fliaš, pri ktorých nadobudnutí

nie je možnosť odpočítať daň podľa § 49 ods. 7 písm. d), a každé ďalšie dodanie týchto

vratných fliaš.“.

36.

V § 44 písm. b) sa vypúšťajú slová „podľa § 48“.

37.

§ 46 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Doprava batožiny a motorového vozidla, ktoré sprevádzajú dopravované osoby, a dodanie

služieb vzťahujúcich sa na dopravu osôb sú oslobodené od dane, ak je samotná doprava

osôb oslobodená od dane podľa odseku 2.“.

38.

V § 47 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Platiteľ musí mať k dispozícii písomné

colné vyhlásenie o prepustení tovaru do colného režimu vývoz najneskôr do konca šiesteho

mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie

od dane pri vývoze tovaru.“.

39.

V § 47 ods. 7 písm. a) sa slovo „vykonávajúcich“ nahrádza slovami „ktoré vykonávajú“.

40.

§ 48 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie

„(9)

Oslobodený od dane je dovoz plynu cez rozvodný systém zemného plynu a dovoz elektriny.“.

41.

V § 49 ods. 2 prvej vete sa slová „odsekov 3 a 6“ nahrádzajú slovami „odsekov 3 a

7“.

42.

V § 49 ods. 2 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „a ním uplatnená z tovaru,

pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7“,

43.

V § 49 ods. 2 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „a § 11a“.

44.

V § 49 ods. 4 sa za slová „nemôže odpočítať daň“ vkladajú slová „podľa odseku 3“.

45.

V § 49 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie

„(5)

Platiteľ, ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným

majetkom,

26

) a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania,

ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť, že neodpočíta časť dane,

ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. Ak

sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného

majetku na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto hmotného majetku

na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§

8 ods. 3) alebo dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2). Ak platiteľ použije prijaté

služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného

predpisu odpisovaným majetkom,

26

) na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len

v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia.

Ustanovenie odseku 4 týmto nie je dotknuté.“.

Doterajšie odseky 5 až 9 sa označujú ako odseky 6 až 10.

46.

V § 49 ods. 8 sa vypúšťa druhá veta.

47.

V § 49 ods. 9 sa slová „v odseku 7“ nahrádzajú slovami „v odseku 8“.

48.

V § 51 ods. 1 písm. b) sa slová „má faktúru od dodávateľa“ nahrádzajú slovami „je

daň uvedená v záznamoch podľa § 70“.

49.

V § 51 odsek 2 znie

„(2)

Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo d) v zdaňovacom

období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, alebo v prvom zdaňovacom období

nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak

do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom

právo na odpočítanie dane vzniklo, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d);

ak platiteľ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania nemá doklad podľa odseku

1 písm. a), c) alebo d), vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom

dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane

podľa § 49 ods. 2 písm. b) v zdaňovacom období, v ktorom daň uviedol v záznamoch podľa

§ 70.“.

50.

§ 51 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie

obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie.“.

51.

V § 56 ods. 2 písmeno c) znie

„c)

v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodala tovar ani službu v tuzemsku

s výnimkou

1.

prepravných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 46,

2.

prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené

od dane podľa § 47 ods. 6 a § 48 ods. 8,

3.

služieb a tovaru dodaného s inštaláciou alebo montážou, ak je osobou povinnou platiť

daň príjemca (§ 69 ods. 2 až 4),

4.

dodania zemného plynu a elektriny, ak je osobou povinnou platiť daň platiteľ alebo

osoba registrovaná pre daň podľa § 7 (§ 69 ods. 9),

5.

dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho

štátu, ak zahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a,“.

52.

V § 61 odsek 8 znie

„(8)

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) a e), ktorého diplomatická misia

alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, sa vráti daň zaplatená

v cene dvoch osobných automobilov počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách 3 200

litrov pohonných látok ročne a zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. f) a g),

ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky,

sa vráti daň zaplatená v cene jedného osobného automobilu počas dvoch rokov a daň

zaplatená v cenách 3 200 litrov pohonných látok ročne.“.

53.

V § 61 ods. 15 posledná veta znie: „Podrobnosti uplatnenia oslobodenia od dane a

vrátenia dane ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky

a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.“.

54.

V § 62 odsek 1 znie

„(1)

Zahraničný zástupca uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie

dane Daňovému úradu Bratislava I na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č.

4. Prílohou k žiadosti o vrátenie dane zahraničnému zástupcovi je potvrdenie Ministerstva

zahraničných vecí Slovenskej republiky o splnení podmienky vzájomnosti podľa § 61

ods. 3. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie kalendárneho štvrťroka do 30.

dňa po skončení kalendárneho štvrťroka.“.

55.

V § 66 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie

„e)

predajom použitého tovaru je aj odovzdanie použitého tovaru nájomcovi na základe

nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom bez zbytočného

odkladu po ukončení doby nájmu má prejsť vlastnícke právo k predmetu nájmu z prenajímateľa

na nájomcu.“.

56.

V § 66 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Ak ide o predaj použitého tovaru podľa

odseku 1 písm. e), základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých

splátok a na daňovú povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3.“.

57.

V § 66 ods. 4 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak ide o predaj použitého

tovaru podľa odseku 1 písm. e), súčasťou predajnej ceny je aj celková suma splátok

dohodnutá v nájomnej zmluve“.

58.

V § 69 ods. 6 sa na konci pripájajú tieto slová: „a § 11a“.

59.

V § 69 sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie

„(9)

Platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7, ktorej je dodaný tovar podľa

§ 13 ods. 1 písm. e) a f), je povinný platiť daň pri tomto tovare, ak je dodaný z

iného členského štátu zahraničnou osobou.“.

Doterajší odsek 9 sa označuje ako odsek 10.

60.

Za § 69 sa vkladá § 69a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠69a

Daňový zástupca pri dovoze tovaru

(1)

Dovozca, ktorý je zahraničnou osobou a nie je platiteľom podľa tohto zákona, sa vo

veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 môže dať zastúpiť daňovým zástupcom.

Daňovým zástupcom môže byť len platiteľ so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku. Daňový

zástupca musí mať na zastupovanie dovozcu udelené písomné plnomocenstvo s úradne overeným

podpisom a osobitné identifikačné číslo pre daň pridelené Daňovým úradom Bratislava

I.

(2)

Písomné plnomocenstvo podľa odseku 1 musí obsahovať

a)

vyhlásenie splnomocniteľa, že ide o daňové zastúpenie v mene a na účet dovozcu vo

veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 a následného dodania tovaru

do iného členského štátu,

b)

vyhlásenie, že splnomocniteľ je zahraničnou osobou a nie je platiteľom podľa tohto

zákona,

c)

splnomocnenie daňového zástupcu na podanie daňového priznania a súhrnného výkazu.

(3)

Daňový úrad Bratislava I vydá na žiadosť platiteľa daňovému zástupcovi osobitné osvedčenie

o pridelení osobitného identifikačného čísla pre daň, pod ktorým daňový zástupca koná

v mene zastúpeného dovozcu. Osvedčenie vydá Daňový úrad Bratislava I najneskôr do

siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti. Daňový zástupca pod týmto osobitným identifikačným

číslom pre daň môže konať v mene viacerých zastúpených dovozcov.

(4)

Daňový zástupca je povinný viesť záznamy o dovoze tovaru a jeho následnom dodaní

do iného členského štátu osobitne za každého zastúpeného dovozcu. Záznamy musia obsahovať

názov alebo meno zastúpeného dovozcu a adresu jeho sídla alebo bydliska.

(5)

Daňový zástupca je povinný podať za zastúpených dovozcov daňové priznanie Daňovému

úradu Bratislava I za obdobie kalendárneho štvrťroka, a to do 25 dní po skončení kalendárneho

štvrťroka. K daňovému priznaniu je daňový zástupca povinný priložiť zoznam zastúpených

dovozcov s uvedením sumy všetkých základov dane ním deklarovaných dodaní tovaru osobitne

za každého zastúpeného dovozcu.

(6)

Daňový zástupca je povinný podať za zastúpených dovozcov súhrnný výkaz podľa § 80

Daňovému úradu Bratislava I.

(7)

Daňový zástupca má práva a povinnosti zastúpenej osoby v rozsahu, v akom koná za

zastúpeného dovozcu vo veci oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 na základe udeleného

plnomocenstva.

(8)

Ak daňový zástupca opakovane poruší povinnosti podľa odsekov 4 až 6, Daňový úrad

Bratislava I odníme daňovému zástupcovi osobitné osvedčenie o pridelení osobitného

identifikačného čísla pre daň.

(9)

Ak si dovozca, ktorý je zahraničnou osobou, zvolí daňového zástupcu, nie je povinný

podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5.“.

61.

V § 71 ods. 9 sa v prvej vete slovo „troch“ nahrádza slovom „pätnástich“.

62.

V § 75 ods. 6 sa vypúšťa druhá veta.

63.

V § 79 ods. 1 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo do 30 dní od

uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové

priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v

ktorom nadmerný odpočet vznikol“.

64.

V § 80 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: „Elektronicky podaný súhrnný výkaz nemusí

obsahovať zaručený elektronický podpis, ak platiteľ uzavrie s daňovým úradom písomnú

dohodu, ktorá obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania

podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia a

ak platiteľ písomne oznámi daňovému úradu údaje potrebné na doručovanie na tlačive

podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke Daňového riaditeľstva Slovenskej

republiky.“.

65.

V § 81 ods. 4 úvodnej vete sa slová „môže zrušiť“ nahrádzajú slovom „zruší“.

66.

Za § 85 sa vkladá § 85a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠85a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2005

(1)

Ustanovenie § 11a sa môže uplatniť aj v prípade, ak zahraničná osoba je platiteľom

podľa tohto zákona k 1. januáru 2005 len z dôvodu nadobudnutia tovaru v tuzemsku z

iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 a jeho následného dodania. Na dodanie tovaru,

ktorý je k 31. decembru 2004 uskladnený pre platiteľa, ktorému má byť dodaný, sa vzťahuje

doterajší predpis.

(2)

Zahraničná osoba podľa odseku 1 požiada o zrušenie registrácie pre daň najneskôr

do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla posledná daňová

povinnosť.

(3)

Osobitná úprava uplatňovania dane podľa § 66 sa nevzťahuje na nájom ojazdeného osobného

automobilu na základe nájomnej zmluvy, ak obchodník pri jeho kúpe odpočítal daň do

31. decembra 2004.“.

67.

Za § 85a sa vkladá § 85b, ktorý znie

㤠85b

(1)

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike má nárok na vrátenie dane

zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na jeho spotrebu za obdobie od 1. mája

2004 do 30. júna 2005 podľa podmienok a v rozsahu, v akom má nárok na vrátenie dane

podľa § 61 vedúci diplomatickej misie.

(2)

Členovia administratívneho a technického personálu Zastúpenia Európskej komisie v

Slovenskej republike, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt

v Slovenskej republike, majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a

služieb určených na ich spotrebu za obdobie od 1. mája 2004 do 30. júna 2005 podľa

podmienok a v rozsahu, v akom majú nárok na vrátenie dane podľa § 61 členovia administratívneho

a technického personálu diplomatickej misie.

(3)

Na uplatnenie nároku na vrátenie dane osobám podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje § 62.“.

68.

Príloha č. 6 znie

„Príloha č. 6 k zákonu č. 222/2004 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

1.

Šiesta smernica Rady

77/388/EHS

zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní

z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia

(Ú. v. ES L 145 z 13. 06. 1977) v znení smernice Rady 80/368/EHS z 26. 03. 1980 (Ú.

v. ES L 090, 03. 04. 1980), smernice Rady 84/386/EHS z 31. júla 1984 (Ú. v. ES L 208,

03. 08. 1984), smernice Rady 89/465/EHS z 18. júla 1989 (Ú. v. ES L 226, 03. 08. 1989),

smernice Rady 91/680/EHS zo 16. decembra 1991 (Ú. v. ES L 376, 31. 12. 1991), smernice

Rady 92/77/EHS z 19. októbra 1992 (Ú. v. ES L 316, 31. 10. 1992), smernice Rady 92/111/EHS

zo 14. decembra 1992 (Ú. v. ES L 384, 30. 12. 1992), smernice Rady 94/4/ES zo 14.

februára 1994 (Ú. v. ES L 060, 03. 03. 1994), smernice Rady 94/5/ES zo 14. februára

1994 (Ú. v. ES L 060, 03. 03. 1994), smernice Rady 94/76/ES z 22. decembra 1994 (Ú.

v. ES L 365, 31. 12. 1994), smernice Rady 95/7/ES z 10. apríla 1995 (Ú. v. ES L 102,

05. 05. 1995), smernice Rady 96/42/ES z 25. júna 1996 (Ú. v. ES L 170, 09. 07. 1996),

smernice Rady 96/95/ES z 20. decembra 1996 (Ú. v. ES L 338, 28. 12. 1996), smernice

Rady 98/80/ES z 12. októbra 1998 (Ú. v. ES L 281, 17. 10. 1998), smernice Rady 99/49/ES

z 25. mája 1999 (Ú. v. ES L 139, 02. 06. 1999), smernice Rady 99/59/ES zo 17. júna

1999 (Ú. v. ES L 162, 26. 06. 1999), smernice Rady 99/85/ES z 22. októbra 1999 (Ú.

v. ES L 277, 28. 10. 1999), smernice Rady 2000/17/ES z 30. marca 2000 (Ú. v. ES L

084, 05. 04. 2000), smernice Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000 (Ú. v. ES L 269,

21. 10. 2000), smernice Rady 2001/4/ES z 19. januára 2001 (Ú. v. ES L 022, 24. 01.

2001), smernice Rady 2001/115/ES z 20. decembra 2001 (Ú. v. ES L 015, 17. 01. 2002),

smernice Rady 2002/38/ES zo 7. mája 2002 (Ú. v. ES L 128, 15. 05. 2002), smernice

Rady 2002/93/ES z 3. decembra 2002 (Ú. v. ES L 331, 07. 12. 2002), smernice Rady 2003/92/ES

zo 7. októbra 2003 (Ú. v. EÚ L 260, 11. 10. 2003), smernice Rady 2004/7/ES z 20. januára

2004 (Ú. v. EÚ L 027, 30. 01. 2004), smernice Rady 2004/15/ES z 10. februára 2004

(Ú. v. EÚ L 052, 21. 02. 2004), smernice Rady 2004/66/ES z 26. apríla 2004 (Ú. v.

EÚ L 168, 01. 05. 2004).

2.

Smernica Rady

69/169/EHS

z 28. mája 1969 o zosúladení ustanovení zákonov, iných predpisov a administratívnych

opatrení týkajúcich sa oslobodenia od dane z obratu a od spotrebnej dane pre dovoz

v rámci medzinárodného cestovania (Ú. v. ES L 133, 04. 06. 1969) v znení smernice

Rady 72/230/EHS z 12. júna 1972 (Ú. v. ES L 139, 17. 06. 1972), smernice Rady 78/1032/EHS

z 19. decembra 1978 (Ú. v. ES L 366, 28. 12. 1978), smernice Rady 78/1033/EHS z 19.

decembra 1978 (Ú. v. ES L 366, 28. 12. 1978), smernice Rady 81/933/EHS zo 17. novembra

1981 (Ú. v. ES L 338, 25. 11. 1981), smernice Rady 82/443/EHS z 29. júna 1982 (Ú.

v. ES L 206, 14. 07. 1982), smernice Rady 84/231/EHS z 30. apríla 1984 (Ú. v. ES L

117, 03. 05. 1984), smernice Rady 85/348/EHS z 8. júla 1985 (Ú. v. ES L 183, 16. 07.

1985), smernice Rady 87/198/EHS zo 16. marca 1987 (Ú. v. ES L 078, 20. 03. 1987),

smernice Rady 88/664/EHS z 21. decembra 1988 (Ú. v. ES L 382, 31. 12. 1988), smernice

Rady 89/194/EHS z 13. marca 1989 (Ú. v. ES L 073, 17. 03. 1989), smernice Komisie

89/220/EHS zo 7. marca 1989 (Ú. v. ES L 092, 05. 04. 1989), smernice Rady 91/191/EHS

z 27. marca 1991 (Ú. v. ES L 094, 16. 04. 1991), smernice Rady 91/673/EHS z 19. decembra

1991 (Ú. v. ES L 373, 31.12.1991), smernice Rady 91/680/EHS zo 16. decembra 1991 (Ú.

v. ES L 376, 31. 12. 1991), smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 (Ú. v. ES

L 076, 23. 03. 1992), smernice Rady 92/111/EHS zo 14. decembra 1992 (Ú. v. ES L 384,

30. 12. 1992), smernice Rady 94/4/ES zo 14. februára 1994 (Ú. v. ES L 060, 03. 03.

1994), smernice Rady 2000/47/ES z 20. júla 2000 (Ú. v. ES L 193, 29. 07. 2000).

3.

Smernica Rady

78/1035/EHS

z 19. decembra 1978 o odpustení dovoznej prirážky malých tovarových zásielok nekomerčného

charakteru z tretích krajín (Ú. v. ES L 366, 28. 12. 1978) v znení smernice Rady 81/933/EHS

zo 17. novembra 1981 (Ú. v. ES L 338, 25. 11. 1981), smernice Rady 85/576/EHS z 20.

decembra 1985 (Ú. v. ES L 372, 31. 12. 1985).

4.

Ôsma smernica Rady

79/1072/EHS

zo 6. decembra 1979 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa

daní z obratu – Úprava o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú

sídlo na území štátu (Ú. v. ES L 331, 27. 12. 1979) v znení smernice Rady 86/560/EHS

zo 17. novembra 1986 (Ú. v. ES L 326, 21. 11. 1986).

5.

Smernica Rady

83/181/EHS

z 28. marca 1983 určujúca rozsah platnosti článku 14 (1) d) smernice Rady

77/388/EHS

vzhľadom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pre finálny dovoz určitého tovaru

(Ú. v. ES L 105, 23. 04. 1983) v znení smernice Rady 85/346/EHS z 8. júla 1985 (Ú.

v. ES L 183, 16. 07. 1985), smernice Rady 88/331/EHS z 13. júna 1988 (Ú. v. ES L 151,

17. 06. 1988), smernice Komisie 89/219/EHS zo 7. marca 1989 (Ú. v. ES L 092, 05. 04.

1989), smernice Rady 91/680/EHS zo 16. decembra 1991 (Ú. v. ES L 376, 31. 12. 1991).

6.

Trinásta smernica Rady

86/560/EHS

zo 17. novembra 1986 o zosúladení zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu

– postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia

na území spoločenstva (Ú. v. ES L 326, 21. 11. 1986).“.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2005.