ZÁKON 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

Čl. I

Základné ustanovenia

§ 1

(1)

Tento zákon upravuje postup justičných orgánov Slovenskej republiky v trestnom konaní

pri vydávaní, uznávaní a vykonávaní príkazu na zaistenie majetku v Európskej únii

(ďalej len „príkaz na zaistenie“).

(2)

Tento zákon sa použije vo vzťahu k Dánskemu kráľovstvu a Írskej republike. Vo vzťahu

k iným členským štátom Európskej únie sa tento zákon použije primerane a v rozsahu,

v akom osobitný predpis o uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu

1

)

neustanovuje inak.

§ 2

(1)

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

štátom pôvodu členský štát, ktorého justičný orgán určený právnym poriadkom tohto

štátu vydal, schválil alebo akýmkoľvek iným spôsobom potvrdil príkaz na zaistenie

(ďalej len „vydanie príkazu na zaistenie“),

b)

vykonávajúcim štátom členský štát, na ktorého území sa nachádza majetok, na ktorý

bol príkaz na zaistenie vydaný,

c)

majetkom akýkoľvek majetok bez rozdielu, či ide o hnuteľnú vec alebo nehnuteľnú vec,

hmotný majetok alebo nehmotný majetok a právne dokumenty a listiny, ktoré osvedčujú

právny nárok na takýto majetok, ktorý justičný orgán štátu pôvodu považuje za majetok,

ktorý

1.

je výnosom z trestného činu alebo ktorého hodnota zodpovedá úplne alebo čiastočne

takému výnosu, alebo

2.

bol použitý alebo určený na spáchanie trestného činu,

d)

prepadnutím majetku aj prepadnutie veci, zhabanie veci alebo akékoľvek iné obdobné

odobratie majetku na základe právoplatného rozhodnutia justičného orgánu štátu pôvodu,

e)

justičným orgánom justičný orgán členského štátu oprávnený podľa právneho poriadku

štátu pôvodu alebo právneho poriadku vykonávajúceho štátu na vydanie, uznanie a vykonanie

príkazu na zaistenie.

(2)

Ak je Slovenská republika vykonávajúcim štátom, na účely osobitného predpisu o uznávaní

príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu je vykonávajúcim orgánom

2

)

prokurátor okresnej prokuratúry príslušný podľa

§ 8 ods. 1.

§ 3

Rozsah použitia príkazu na zaistenie

(1)

Príkaz na zaistenie môže vydať justičný orgán na účely zaistenia majetku, ak má byť

predmetom prepadnutia majetku.

(2)

Vykonávanie príkazu na zaistenie sa uskutočňuje medzi členskými štátmi podľa zásady

vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov.

(3)

Justičný orgán Slovenskej republiky môže uznať a vykonať príkaz na zaistenie, ak

skutok, pre ktorý bol príkaz na zaistenie vydaný, je trestným činom aj podľa právneho

poriadku Slovenskej republiky, ak odsek 4 neustanovuje inak.

(4)

Na účely uznania a vykonania príkazu na zaistenie justičný orgán Slovenskej republiky

neskúma trestnosť skutku podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak

a)

sa vykonanie príkazu na zaistenie žiada pre skutok, ktorý je trestným činom podľa

právneho poriadku štátu pôvodu,

b)

horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý možno za taký trestný

čin uložiť, je podľa právneho poriadku štátu pôvodu najmenej tri roky a

c)

skutok bol justičným orgánom štátu pôvodu označený ako

1.

účasť na zločinnom spolčení,

2.

terorizmus,

3.

obchodovanie s ľuďmi,

4.

sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia,

5.

nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami,

6.

nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,

7.

korupcia,

8.

podvod vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskych spoločenstiev

podľa

Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995

,

9.

legalizácia príjmov z trestnej činnosti,

10.

falšovanie a pozmeňovanie meny vrátane eura,

11.

počítačová kriminalita,

12.

trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nedovoleného obchodovania s ohrozenými

živočíšnymi a rastlinnými druhmi, ich plemenami a odrodami,

13.

uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu,

14.

vražda, závažné ublíženie na zdraví,

15.

nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,

16.

únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,

17.

rasizmus a xenofóbia,

18.

organizovaná krádež alebo organizovaná a ozbrojená lúpež,

19.

nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých

diel,

20.

podvodné konanie,

21.

vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,

22.

falšovanie, pozmeňovanie výrobkov vrátane konaní porušujúcich práva duševného vlastníctva

alebo ich distribúcia,

23.

falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,

24.

falšovanie a pozmeňovanie platobných prostriedkov,

25.

nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu

rastu,

26.

nedovolené obchodovanie s jadrovými alebo rádioaktívnymi materiálmi,

27.

obchodovanie s odcudzenými vozidlami,

28.

znásilnenie,

29.

podpaľačstvo,

30.

trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu,

31.

nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla, alebo

32.

sabotáž.

(5)

Na to, aby justičný orgán štátu pôvodu zaradil trestný čin, pre ktorý je vydaný príkaz

na zaistenie, do niektorej z kategórií podľa odseku 4, sa nevyžaduje, aby sa pomenovanie

alebo znaky trestného činu podľa právneho poriadku štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu

zhodovali.

§ 4

Spôsob styku a zasielanie písomností

(1)

V konaní podľa tohto zákona sa justičný orgán štátu pôvodu a justičný orgán vykonávajúceho

štátu stýkajú priamo. Justičný orgán Slovenskej republiky vykoná na zistenie príslušného

justičného orgánu vykonávajúceho štátu potrebné opatrenia; na tento účel použije najmä

kontaktné body Európskej justičnej siete zriadené v členských štátoch podľa osobitného

predpisu.

3

)

(2)

Príkaz na zaistenie a ostatné písomnosti podľa tohto zákona možno zasielať do členského

štátu alebo prijímať z členského štátu poštou alebo inou bezpečnou formou, ktorá umožňuje

vyhotovenie ich písomného znenia a posúdenie ich hodnovernosti.

Postup justičných orgánov Slovenskej republiky ako orgánov štátu pôvodu

§ 6

Príslušnosť justičného orgánu Slovenskej republiky ako štátu pôvodu

Justičným orgánom Slovenskej republiky oprávneným na vydanie príkazu na zaistenie

je v súlade s

Trestným poriadkom

prokurátor, sudca pre prípravné konanie alebo súd.

§ 7

Príkaz na zaistenie a osvedčenie

(1)

Ak je potrebné zaistiť majetok, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, justičný

orgán Slovenskej republiky zašle justičnému orgánu vykonávajúceho štátu príkaz na

zaistenie takého majetku a osvedčenie. Osvedčenie sa zasiela na tlačive, ktorého vzor

je uvedený v

prílohe č. 2

; správnosť jeho obsahu sa potvrdí podpisom a odtlačkom úradnej pečiatky justičného

orgánu Slovenskej republiky. Ak to považuje justičný orgán Slovenskej republiky za

potrebné, osobe priamo dotknutej príkazom na zaistenie sa tento príkaz doručí až po

jeho vykonaní justičným orgánom vykonávajúceho štátu.

(2)

Ak bol zaistený majetok podľa odseku 1, zašle justičný orgán Slovenskej republiky

justičnému orgánu vykonávajúceho štátu žiadosť o uznanie a vykonanie rozhodnutia o

prepadnutí majetku bezodkladne po nadobudnutí jeho právoplatnosti.

(3)

Ak nie je možné pripojiť žiadosť podľa odseku 2, osvedčenie musí obsahovať pokyn,

aby zaistenie trvalo až do doby predloženia takej žiadosti vrátane predpokladaného

termínu jej predloženia.

(4)

Ak zaistenie majetku, na ktoré sa príkaz na zaistenie vzťahuje, bolo justičným orgánom

Slovenskej republiky zrušené alebo obmedzené, oznámi bezodkladne justičný orgán Slovenskej

republiky túto skutočnosť justičnému orgánu vykonávajúceho štátu.

(5)

Príkazom na zaistenie podľa odseku 1 sa rozumie rozhodnutie vydané podľa

Trestného poriadku

.

(6)

Príkaz na zaistenie a ostatné písomnosti a informácie súvisiace s vykonaním príkazu

na zaistenie zasiela justičný orgán Slovenskej republiky v slovenskom jazyku. Osvedčenie

zasiela justičný orgán Slovenskej republiky preložené do úradného jazyka vykonávajúceho

štátu alebo do jedného z úradných jazykov vykonávajúceho štátu, alebo do iného jazyka,

s ktorým súhlasí vykonávajúci štát; rovnako sa postupuje, ak sa má doplniť neúplné

osvedčenie na základe výzvy justičného orgánu vykonávajúceho štátu.

(7)

Ustanovenie odseku 6 sa použije s primeraným prihliadnutím na zásadu vzájomnosti.

Na tento účel vydáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

spravodlivosti“) vyhlásenie o vzájomnosti, ktoré je pre justičné orgány Slovenskej

republiky záväzné.

Postup justičných orgánov Slovenskej republiky ako orgánov vykonávajúceho štátu

§ 8

Príslušnosť a rozhodnutie justičného orgánu Slovenskej republiky ako vykonávajúceho

štátu

(1)

Justičným orgánom Slovenskej republiky oprávneným na uznanie a vykonanie príkazu

na zaistenie je prokurátor okresnej prokuratúry, v ktorej obvode sa majetok, ktorý

má byť zaistený na základe príkazu na zaistenie, v čase doručenia príkazu na zaistenie

a osvedčenia nachádza. Ak prokurátor, ktorému príkaz na zaistenie a osvedčenie boli

doručené, nie je príslušný na jeho uznanie a vykonanie, bezodkladne zašle taký príkaz

na zaistenie a osvedčenie príslušnému prokurátorovi a informuje o tom justičný orgán

štátu pôvodu.

(2)

Ak sa majetok nachádza v obvode viacerých okresných prokuratúr, odošle okresná prokuratúra,

ktorej príkaz na zaistenie a osvedčenie boli doručené, príkaz na zaistenie a osvedčenie

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktorá

rozhodne o tom, ktorá okresná prokuratúra bude miestne príslušná na konanie podľa

tohto zákona.

(3)

Prokurátor okresnej prokuratúry uvedenej v odseku 1 alebo určenej podľa odseku 2

po prijatí príkazu na zaistenie a osvedčenia preskúma splnenie podmienok uznania a

vykonania príkazu na zaistenie, a ak nejde o prípad uvedený v odseku 7, uznesením

a)

uzná príkaz na zaistenie a zabezpečí jeho vykonanie podľa

§ 9

,

b)

uzná príkaz na zaistenie a nariadi odklad jeho vykonania z dôvodu uvedeného v

§ 12

, alebo

c)

rozhodne o odmietnutí uznania a vykonania príkazu na zaistenie z dôvodu uvedeného

v

§ 11

.

(4)

Ak je to potrebné, v rozhodnutí podľa odseku 3 sa zakáže nakladať so zaisteným majetkom.

Rozhodnutie podľa odseku 3 sa bezodkladne oznámi justičnému orgánu štátu pôvodu.

(5)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je prípustná sťažnosť. Sťažnosťou nemožno napadnúť

dôvody, pre ktoré bol príkaz na zaistenie vydaný justičným orgánom štátu pôvodu. Prokurátor

informuje justičný orgán štátu pôvodu o podaní sťažnosti a o výsledku konania o takej

sťažnosti.

(6)

O sťažnosti podanej podľa odseku 5 rozhoduje sudca pre prípravné konanie okresného

súdu, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, a to

spravidla do piatich pracovných dní od predloženia veci súdu. Okresný súd sťažnosť

zamietne, ak zistí, že nie je dôvodná. Ak sťažnosť nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie

a po doplnení konania, ak je to potrebné, sám rozhodne uznesením niektorým zo spôsobov

uvedených v odseku 3.

(7)

Prokurátor bezodkladne oznámi justičnému orgánu štátu pôvodu, ak zaistenie nie je

možné vykonať z dôvodov, že

a)

majetok sa stratil alebo bol zničený, alebo

b)

majetok nemožno nájsť na mieste uvedenom v osvedčení, alebo miesto, kde sa majetok

nachádza, nie je uvedené dostatočne presne, a to ani po predchádzajúcej žiadosti,

aby justičný orgán štátu pôvodu upresnil také miesto.

(8)

Písomnosti a informácie súvisiace s uznaním a vykonaním príkazu na zaistenie zasiela

prokurátor justičnému orgánu štátu pôvodu v slovenskom jazyku. Osvedčenie adresované

justičnému orgánu Slovenskej republiky ako vykonávajúcemu štátu musí byť zaslané v

preklade do slovenského jazyka.

(9)

Ustanovenie odseku 8 sa použije s primeraným prihliadnutím na zásadu vzájomnosti.

Na tento účel vydáva ministerstvo spravodlivosti vyhlásenie o vzájomnosti, ktoré je

pre justičné orgány Slovenskej republiky záväzné.

§ 9

Vykonanie príkazu na zaistenie justičným orgánom Slovenskej republiky

(1)

Vykonaním jednotlivých procesných úkonov súvisiacich s vykonaním príkazu na zaistenie

okrem tých procesných úkonov, ktoré môže vykonať podľa právneho poriadku Slovenskej

republiky iba prokurátor, je prokurátor uvedený v

§ 8 ods. 3

oprávnený poveriť policajta, ktorý je orgánom činným v trestnom konaní.

(2)

Na vykonanie tých procesných úkonov, na ktorých vykonanie sa podľa právneho poriadku

Slovenskej republiky vyžaduje rozhodnutie súdu, je prokurátor povinný vykonať potrebné

úkony na vydanie takého rozhodnutia; príslušným súdom je okresný súd, v ktorého obvode

je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.

§ 10

Lehota

(1)

Justičný orgán Slovenskej republiky rozhodne podľa

§ 8 ods. 3

do 24 hodín od doručenia príkazu na zaistenie a osvedčenia, ak je možné v tejto lehote

zabezpečiť podklady nevyhnutné na rozhodnutie. Ak nie je možné vydať rozhodnutie v

tejto lehote, justičný orgán Slovenskej republiky rozhodne bezodkladne po zabezpečení

podkladov nevyhnutných na rozhodnutie; v odôvodnení uznesenia uvedie dôvody, pre ktoré

nebolo možné rozhodnúť v lehote 24 hodín.

(2)

Ak okresná prokuratúra postupuje podľa

§ 8 ods. 2

, je povinná odoslať generálnej prokuratúre príkaz na zaistenie a osvedčenie najneskôr

do 24 hodín od ich doručenia. Generálna prokuratúra rozhodne o miestne príslušnej

okresnej prokuratúre podľa

§ 8 ods. 2

do dvoch pracovných dní od doručenia príkazu na zaistenie a osvedčenia; až do doručenia

rozhodnutia generálnej prokuratúry príslušnej okresnej prokuratúre lehota podľa odseku

1 neplynie.

§ 11

Dôvody na odmietnutie uznania a vykonania príkazu na zaistenie

(1)

Justičný orgán Slovenskej republiky uznesením odmietne uznať a vykonať príkaz na

zaistenie len vtedy, ak

a)

nebolo vydané alebo zaslané osvedčenie obsahujúce údaje uvedené v

prílohe č. 2

, osvedčenie je neúplné alebo zjavne nezodpovedá príkazu na zaistenie alebo osvedčenie

nie je vyhotovené v preklade do slovenského jazyka, ak z

§ 8 ods. 9

nevyplýva inak, a napriek výzve na odstránenie nedostatkov neboli tieto nedostatky

v určenej lehote odstránené,

b)

na majetok, ktorý má byť zaistený na základe príkazu na zaistenie, alebo na osobu,

ktorá je jeho vlastníkom alebo ho má v držbe alebo v správe, sa vzťahujú výsady a

imunity podľa právneho poriadku Slovenskej republiky alebo podľa medzinárodného práva,

c)

o majetku, na ktorý bol vydaný príkaz na zaistenie, ktorý sa má na území Slovenskej

republiky uznať a vykonať, už bolo príslušným orgánom v Slovenskej republike v inom

trestnom konaní právoplatne rozhodnuté, alebo

d)

čin, pre ktorý bol príkaz na zaistenie vydaný, nie je trestným činom podľa právneho

poriadku Slovenskej republiky a nejde o trestný čin uvedený v

§ 3 ods. 4

; ak ide o dane, poplatky, clo alebo menu, nie je možné odmietnuť uznať a vykonať

príkaz na zaistenie iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje

rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní,

poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu.

(2)

Ak ide o prípady uvedené v odseku 1 písm. a), justičný orgán Slovenskej republiky

určí primeranú lehotu na predloženie osvedčenia, jeho doplnenie alebo opravu, alebo

na doručenie príkazu na zaistenie.

§ 12

Dôvody na odklad vykonania príkazu na zaistenie

(1)

Justičný orgán Slovenskej republiky môže uznesením odložiť na nevyhnutne potrebnú

dobu vykonanie príkazu na zaistenie len vtedy, ak

a)

by jeho vykonanie mohlo sťažiť alebo zmariť už začaté iné trestné stíhanie, alebo

b)

majetok, na ktorého zaistenie bol príkaz vydaný, bol už zaistený v inom trestnom

konaní v Slovenskej republike alebo v cudzine.

(2)

Justičný orgán Slovenskej republiky bezodkladne oznámi justičnému orgánu štátu pôvodu

okrem rozhodnutia podľa

§ 8 ods. 3 písm. b)

jeho dôvody, a ak je to možné, aj predpokladanú dobu trvania takého odkladu.

(3)

Ak zaniknú dôvody na ďalšie trvanie odkladu vykonania príkazu na zaistenie, justičný

orgán Slovenskej republiky bezodkladne prijme potrebné opatrenia na vykonanie príkazu

na zaistenie a informuje o nich justičný orgán štátu pôvodu.

(4)

Justičný orgán Slovenskej republiky bezodkladne informuje justičný orgán štátu pôvodu

o prípadných ďalších obmedzujúcich opatreniach, ktoré sa vzťahujú na majetok, na ktorý

bol príkaz na zaistenie vydaný.

§ 13

Uskutočnenie príkazu na zaistenie justičným orgánom Slovenskej republiky

(1)

V dôsledku vykonania príkazu na zaistenie môže dôjsť na základe žiadosti justičného

orgánu štátu pôvodu k

a)

prepadnutiu majetku a jeho prípadnému odovzdaniu,

b)

zaisteniu majetku s tým, že zostane v Slovenskej republike až do rozhodnutia o žiadosti

podľa písmena a).

(2)

Ak justičný orgán štátu pôvodu predloží žiadosť podľa odseku 1 písm. a), justičný

orgán Slovenskej republiky postupuje podľa úpravy právneho styku s cudzinou podľa

Trestného poriadku

.

§ 14

Doba trvania zaistenia

(1)

Zaistenie majetku trvá až do doby výkonu rozhodnutia o uznaní rozhodnutia justičného

orgánu štátu pôvodu, ktorým bolo vyslovené prepadnutie majetku, alebo do doby zrušenia

zaistenia majetku podľa

§ 19

.

(2)

Ak na základe žiadosti justičného orgánu štátu pôvodu nedôjde k uznaniu jeho rozhodnutia,

ktorým bolo vyslovené prepadnutie majetku, ktorého sa príkaz na zaistenie týka, je

justičný orgán Slovenskej republiky príslušný podľa

§ 8 ods. 3

povinný preskúmať dôvody na ďalšie trvanie zaistenia vždy najneskôr po uplynutí šiestich

mesiacov od uznania príkazu na zaistenie vydaného justičným orgánom štátu pôvodu,

a to aj opakovane. Na tento účel je povinný zistiť stav veci vrátane vyžiadania si

nevyhnutných informácií o pripravovanom ďalšom postupe vo veci samej od justičného

orgánu štátu pôvodu.

§ 15

Správa a úschova zaisteného majetku

(1)

Výkon správy majetku zaisteného podľa tohto zákona zabezpečuje justičný orgán Slovenskej

republiky príslušný podľa

§ 8 ods. 3

.

(2)

Ak príslušný justičný orgán Slovenskej republiky nemôže sám zabezpečiť úschovu zaisteného

majetku, zabezpečí ju prostredníctvom iného štátneho orgánu alebo prostredníctvom

právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má v predmete podnikania výkon takej

činnosti. Ak ide o nehnuteľnosť, môže písomne poveriť takú osobu správou nehnuteľnosti

a uznesenie o zaistení nehnuteľnosti doručí príslušnému orgánu štátnej správy na úseku

katastra nehnuteľností.

§ 16

Prevoz majetku do iného členského štátu

(1)

Odovzdanie majetku podľa

§ 13

do iného členského štátu zabezpečí justičný orgán Slovenskej republiky príslušný

podľa

§ 8 ods. 3

.

(2)

Ak to povaha majetku umožňuje, môže byť odovzdaný do iného členského štátu prostredníctvom

pošty. Ak to nie je možné, zabezpečí jeho odovzdanie do iného členského štátu justičný

orgán Slovenskej republiky príslušný podľa

§ 8 ods. 3

prostredníctvom útvaru Policajného zboru určeného na tento účel ministrom vnútra

Slovenskej republiky.

(3)

Ak ide o vrátenie majetku z iného členského štátu späť do Slovenskej republiky v

súlade s týmto zákonom, ustanovenie odseku 2 sa použije rovnako.

§ 17

Náklady

Náklady, ktoré vzniknú Slovenskej republike v súvislosti s uznaním a vykonaním príkazu

na zaistenie na území Slovenskej republiky, znáša Slovenská republika a uhrádza orgán,

ktorému vznikli.

§ 18

Ochrana práv tretích osôb

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je vydaním príkazu na zaistenie poškodená

alebo iným spôsobom dotknutá na svojich právach, má právo domáhať sa ochrany svojich

práv na súde v štáte pôvodu.

§ 19

Zrušenie zaistenia majetku

(1)

Ak justičný orgán Slovenskej republiky ako vykonávajúceho štátu (

§ 8 ods. 3

) je informovaný justičným orgánom štátu pôvodu, že príkaz na zaistenie bol v štáte

pôvodu zrušený, uznesením zruší zaistenie majetku zaisteného na jeho základe.

(2)

Ak justičný orgán Slovenskej republiky ako vykonávajúceho štátu (

§ 8 ods. 3

) je informovaný justičným orgánom štátu pôvodu, že rozsah zaistenia majetku uvedený

v príkaze na zaistenie bol v štáte pôvodu obmedzený, obmedzí zaistenie majetku na

území Slovenskej republiky.

(3)

Rovnako ako v odseku 1 postupuje justičný orgán Slovenskej republiky ako vykonávajúceho

štátu (

§ 8 ods. 3

), ak pri preskúmaní dôvodov na trvanie zaistenia podľa

§ 14

zistí, že dôvody na trvanie zaistenia pominuli. Takému rozhodnutiu musí predchádzať

zistenie stavu veci v justičnom orgáne štátu pôvodu.

(4)

Rovnako ako v odseku 1 postupuje justičný orgán Slovenskej republiky ako vykonávajúceho

štátu (

§ 8 ods. 3

), ak právoplatným rozhodnutím súdu na základe žaloby podanej na súde v štáte pôvodu

(

§ 18

) bolo vyslovené porušenie práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

(5)

Rovnako ako v odseku 1 alebo 2 postupuje justičný orgán Slovenskej republiky ako

vykonávajúceho štátu (

§ 8 ods. 3

), ak z rozhodnutia okresného súdu podľa

§ 8 ods. 6

vyplýva, že zaistenie majetku treba zrušiť alebo obmedziť.

Čl. II

Zákon č.

300/2005 Z. z.

Trestný zákon sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 11 ods. 3 sa slovo „osem“ nahrádza slovom „desať“.

2.

V § 41 ods. 1 prvej vete sa vypúšťajú slová „ktorých sa dopustil jedným skutkom,“.

3.

V § 41 ods. 2 prvej vete sa za slová „úmyselných trestných činov“ vkladajú čiarka

a slová „z ktorých aspoň jeden je zločinom,“.

4.

V § 47 ods. 2 sa slová „hoci už bol za takéto trestné činy“ nahrádzajú slovami „ktorý

už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu,“.

5.

V § 66 ods. 2 sa vypúšťajú slová „aj na predchádzajúci spôsob života odsúdeného a“.

6.

V § 105 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo osoby mladšej ako pätnásť rokov,

ktorá spáchala trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201“.

7.

V § 122 ods. 2 písm. a) sa slová „obsahom písomnosti“ nahrádzajú slovami „obsahom

tlačoviny“.

8.

V § 166 ods. 2 sa vypúšťa písmeno a).

Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená a) a b).

Čl. III

Zákon č.

301/2005 Z. z.

Trestný poriadok sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 3 ods. 1 na konci druhej vety sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto

slová: „pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.“.

2.

V § 16 ods. 1 písmeno a) znie

„a)

o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s

dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, alebo“.

3.

V § 62 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „do troch pracovných dní, inak sa

o podaní nekoná“.

4.

V § 72 ods. 2 sa posledná veta nahrádza týmito vetami: „Pred rozhodnutím o vzatí

alebo nevzatí obvineného do väzby musí byť obvinený vypočutý. O ďalšom trvaní väzby,

zmene dôvodov väzby, návrhu na predĺženie lehoty väzby alebo žiadosti obvineného o

prepustenie z väzby možno rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí, ak zo žiadostí nevyplývajú

také skutočnosti, na ktoré treba obvineného vypočuť na verejnom zasadnutí, alebo ak

obvinený v žiadosti o prepustenie z väzby výslovne nepožiadal o výsluch a zároveň

neuviedol nové skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré sú významné na rozhodnutie.“.

5.

V § 76 ods. 5 sa vypúšťa druhá veta.

6.

V § 79 odsek 4 znie

„(4)

Ak prokurátor súhlasí s prepustením obvineného na slobodu, môže v konaní pred súdom

o prepustení z väzby rozhodnúť predseda senátu.“.

7.

V § 185 ods. 4 sa vypúšťa slovo „senátu“.

8.

V § 186 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

9.

V § 237 ods. 3 písm. b) sa za slovo „prečinoch“ vkladajú slová „a zločinoch“ a slovo

„päť“ sa nahrádza slovom „osem“ a za slovo „rokov“ sa vkladá čiarka a pripájajú sa

slová „pokiaľ tento zákon neustanovuje inak“.

10.

V § 238 ods. 1 sa slovo „súd“ nahrádza slovom „predseda senátu“, slovo „preskúma“

sa nahrádza slovom „prezrie“ a slová „jeho výsledky dostatočne odôvodňujú postavenie

obvineného pred súd“ sa nahrádzajú slovami „ju treba preskúmať alebo predbežne prejednať.“.

11.

V § 238 sa vypúšťa odsek 3.

12.

V § 241 ods. 1 sa za slovo „prečin“ vkladajú slová „a zločin“ a slovo „päť“ sa nahrádza

slovom „osem“.

13.

V § 243 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo prečin“ a slovo „päť“ sa nahrádza slovom

„osem“.

14.

V § 256 ods. 4 sa slová „odseku 4“ nahrádzajú slovami „odseku 3“.

15.

V § 281 ods. 2 sa slová „v § 215 ods. 3“ nahrádzajú slovami „v § 215 ods. 2 alebo

3“.

16.

V § 287 ods. 1 prvej vete sa vypúšťa slovo „majetkovú“ a za slovo „škodu“ sa vkladajú

slová „uvedenú v § 46 ods. 1,“ a v druhej vete sa za slovo „vinného“ vkladajú slová

„alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom

podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ uhradená.“.

17.

V § 331 ods. 2 sa za slovo „zločine,“ vkladajú slová „na ktoré zákon ustanovuje trest

odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje osem rokov,“.

18.

V § 334 ods. 2 sa bodka za číslicou „4“ nahrádza bodkočiarkou a vkladajú sa slová

„ak s dohodou o vine a treste nesúhlasí poškodený, postupuje sa primerane podľa §

232 ods. 3 posledná veta.“.

19.

V § 334 odsek 3 znie

„(3)

Ak súd dohodu o vine a treste v navrhnutom rozsahu neschváli alebo obvinený odpovedal

na niektorú otázku „nie”, uznesením vráti vec prokurátorovi do prípravného konania;

ak je obvinený vo väzbe a súd zároveň nerozhodol o prepustení obvineného na slobodu,

pokračuje väzba v prípravnom konaní, ktorá však nesmie spolu s väzbou už vykonanou

v prípravnom konaní presiahnuť lehotu uvedenú v § 76 ods. 7.“.

20.

V § 349 ods. 2 sa za slová „súhrnný trest“ vkladajú slová „alebo spoločný trest“.

21.

§ 370 vrátane nadpisu znie

㤠370

Lehota a miesto podania

(1)

Dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, do troch mesiacov

od doručenia rozhodnutia súdu, ak sa podáva dovolanie v neprospech obvineného.

(2)

Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, dovolanie sa podáva najneskôr do troch

rokov od doručenia rozhodnutia súdu.

(3)

Ministrovi spravodlivosti plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.“.

22.

V § 490 ods. 4 písm. b) sa slová „§ 496“ nahrádzajú slovami „§ 495“.

23.

V § 494 ods. 3 sa slová „§ 77 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 76“.

24.

V § 495 ods. 2 sa slová „§ 523 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 522 ods. 1“ a slová

„§ 523 ods. 2“ sa nahrádzajú slovami „§ 522 ods. 2“.

25.

V § 497 ods. 3 sa slová „§ 550“ nahrádzajú slovami „§ 549“.

26.

V § 516 ods. 2 sa slová „druhej alebo tretej hlavy“ nahrádzajú slovami „druhého dielu

alebo tretieho dielu tejto hlavy“.

27.

V § 521 ods. 6 sa slová „odseku 4“ nahrádzajú slovami „odseku 5“.

28.

V § 549 ods. 3 sa slová „do cudziny“ nahrádzajú slovami „z cudziny“.

29.

§ 566 znie

㤠566

(1)

V konaní o sťažnosti pre porušenie zákona podanej pred dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona sa postupuje podľa doterajšieho zákona.

(2)

Vo veciach, ktoré nadobudli právoplatnosť do 31.decembra 2005, môže minister spravodlivosti

alebo generálny prokurátor na podnet podať sťažnosť pre porušenie zákona do 31. marca

2006, pokiaľ lehota uvedená v § 272 doterajšieho zákona neuplynie skôr; konanie sa

vykoná podľa doterajšieho zákona.

(3)

Dovolanie podľa tohto zákona možno podať len proti rozhodnutiam, ktoré nadobudli

právoplatnosť po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“.

Čl. IV

Zákon Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej

národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona

Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona

č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001

Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z.,

zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona

č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003

Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z.,

zákona č. 533/2004 Z. z. a zákona č. 656/2004 Z. z. sa mení takto

V § 50 ods. 1 sa vypúšťajú slová „ak škoda nedosahuje výšku minimálnej mesačnej mzdy

ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom,“.

Čl. V

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.