64/1966 Z. z. ZÁSADY PRE REGULÁCIU EKONOMICKÝCH A FINANČNÝCH VZŤAHOV VNÚTRI VÝROBNÝCH HOSPODÁRSKYCH JEDNOTIEK

Čl. 1

Postavenie podnikov a odborových riaditeľstiev vo výrobnej hospodárskej jednotke

1.

Základným článkom riadenia je i v nových podmienkach podnik. Jeho prostredníctvom

sa zabezpečujú všeobecné úlohy do konkrétnej činnosti. Musí byť preto samostatným

ekonomickým organizmom, ktorý má bezprostrednú zodpovednosť za hospodársku činnosť.

Na to musí mať primeranú mieru právomoci, zodpovednosti a zainteresovanosti. Pre podniky

musia sa vytvoriť podmienky pre rozvoj socialistickej podnikavosti.

2.

Najvyšším článkom riadenia v chozraščotnej sfére je odborové riaditeľstvo, ktoré

má zodpovednosť za dlhodobý a efektívny rozvoj celej VHJ, koordinuje prácu podriadených

podnikov a organizácií a presadzuje voči nim záujmy VHJ ako celku. Svoju riadiacu

činnosť sústreďuje odborové riaditeľstvo predovšetkým na koncepčné otázky a na dlhodobý

rozvoj VHJ. Odborové riaditeľstvo musí vytvárať podmienky pre uplatnenie samostatnosti

podnikov a zasahuje do čiastkových, operatívnych otázok len v nevyhnutne potrebných

prípadoch.

3.

Výnimočne možno sústrediť viac právomoci na odborovom riaditeľstve v tých VHJ, kde

sa výrazne môže uplatniť ekonomická efektívnosť centralizácie riadenia.

4.

Tieto riadiace vzťahy budú sa riešiť diferencovane v štatútoch VHJ podľa objektívnych

hľadísk daných charakterom výrobno-technickej základne a ekonomickou situáciou.

5.

Pre úpravu finančných vzťahov platia jednotné princípy pre všetky VHJ a podniky.

Podľa týchto princípov sa upravujú finančné vzťahy odborových riaditeľstiev a podnikov

vo VHJ trustového typu a vzťahy odborových riaditeľstiev a podnikov koncernove pridružených

vo VHJ koncernového typu. Riešenie vzťahov vnútri odborových a trustových podnikov

je v právomoci podnikov. Pritom zabezpečujú účelnú samostatnosť a objektívnu hmotnú

zainteresovanosť a zodpovednosť podriadených závodov, a to najmä závodov s relatívne

uzavretým výrobným a odbytovým cyklom.

Čl. 2

Finančné povinnosti podnikov voči štátu, národným výborom, Štátnej banke a finančné

vzťahy k odborovým riaditeľstvám

1.

Podniky sú povinné

a)

odvádzať do štátneho rozpočtu podľa uznesenia vlády

- jednotný odvod z hrubého dôchodku, prípadne zisku,

- odvod zo základných prostriedkov,

- odvod zo zásob,

- stabilizačný odvod;

b)

odvádzať národným výborom odvod z hrubého dôchodku (zisku);

c)

splácať Štátnej banke za dohodnutých podmienok poskytnuté úvery a úroky;

d)

vykonávať splátky zostatkovej ceny základných prostriedkov;

e)

odvádzať podľa rozhodnutia KNV príslušnému národnému výboru prirážku k stabilizačnému

odvodu, poplatky za zhoršovanie životného prostredia a pod. v súlade s predpismi,

ktoré budú vydané.

2.

Po splnení týchto povinností podniky

a)

odvádzajú odborovému riaditeľstvu

- prostriedky na úhradu nákladov vlastnej činnosti odborového riaditeľstva,

- dodatkové odvody na nevyhnutnú redistribúciu prostriedkov vnútri VHJ a v odvetviach,

kde je to ustanovené, aj na redistribúciu medzi VHJ,

- odvody do centralizovaných zdrojov VHJ;

b)

používajú finančné prostriedky na úhradu svojich potrieb podľa platných predpisov.

Čl. 3

Úhrada nákladov na činnosť odborových riaditeľstiev

1.

Podniky odvádzajú odborovému riaditeľstvu príspevky na úhradu vecných a osobných

nákladov spojených s jeho riadiacou činnosťou. Úhrada za služby poskytnuté hospodárskymi

strediskami odborového riaditeľstva sa podnikom spravidla faktúruje (napr. strojové

počtovnícke stanice alebo výpočtové strediska).

2.

Prostriedky na úhradu vecných alebo osobných nákladov odborových riaditeľstiev musia

sa osobitne evidovať a nemú sa miešať s ostatnými prostriedkami centralizovanými na

odborových riaditeľstvách pre úhradu spoločných potrieb celej VHJ.

3.

Výšku príspevku určia podnikom odborové riaditeľstvá podľa objektívnych kritérií,

najvhodnejšie určením pevného percenta (promile) z vopred ustanovenej základne, aby

sa hmotná zainteresovanosť i výška vecných nákladov odborového riaditeľstva viazala

na výsledky hospodárenia podnikov.

Tieto príspevky uhrádzajú podniky zo svojich nákladov.

*)

Čl. 4

Redistribúcia prostriedkov vo VHJ

1.

Jednotné odvody a ostatné ekonomické nástroje tvoria vzájomne zviazanú sústavu zameranú

na objektívne ovplyvňovanie práce podnikov a na účelnú kombináciu výrobných činiteľov.

Preto je nevyhnutné, aby odborové riaditeľstvá zabezpečovali ich pôsobenie priamo

na podniky.

2.

Súčasná ekonomická situácia, ale i charakter niektorých VHJ nedovolí, aby sa tieto

zásady vo všetkých prípadoch uplatňovali bez výnimiek. Rámcové podmienky hospodárenia

podnikov pripúšťajú, aby odborové riaditeľstvá vykonávali podľa dlhodobe ustanovených

princípov nevyhnutnú redistribúciu prostriedkov medzi podnikmi vnútri VHJ. Táto redistribúcia

nesmie mať - až na vládou schválené výnimky - charakter zmien sadzieb a tým zmien

kritérií efektívnosti, ale dodatkových odvodov a dotácií vyjadrených spravidla v absolútnych

sumách.

3.

Pri redistribúcii prostriedkov bude potrebné zachovať tento postup

a)

odborové riaditeľstvá sa starajú o to, že vytvorené predpoklady, aby jednotlivé podniky

(a teda VHJ ako celok) mohli splniť jednotné odvody do štátneho rozpočtu, ako aj ostatné

finančné povinnosti. Na ten účel majú právo poskytovať mimoriadne dotácie podnikom

s nižšou ekonomickou úrovňou bez požiadaviek na štátny rozpočet. Pre odborové riaditeľstvá

môžu byť ustanovené zásady postupného obmedzovania redistribúcie;

b)

vo väčšine VHJ by sa mala uplatniť zásada čo najrýchlejšieho odstránenia dotácií

poskytovaných odborovými riaditeľstvami podnikom. Je preto účelné

- poskytovať mimoriadnu dotáciu zaostávajúcim podnikom iba vtedy, keď nemožno situáciu

riešiť inak, najmä racionalizačnými opatreniami, zmenou výrobného programu, likvidáciou

neefektívnych prevádzkární a pod.;

- dotácie určiť spravidla na prechodný čas a počítať z roka na rok s ich poklesom,

- ustanoviť, že podniky požadujúce dotácie (zľavy) sú povinné navrhnúť opatrenia na

postupnú likvidáciu svojej finančnej závislosti na dotáciách alebo zľavách,

- vychádzať zo zásady, že na dotáciu nemajú podniky nárok a môžu sa im znížiť alebo

zrušiť, pokiaľ sa ukáže, že možno výrobný program podnikov efektívne zabezpečiť inak

alebo že podnik neplní dohodnuté racionalizačné opatrenia, nežiadúcim spôsobom zvyšuje

mzdy a pod.,

- ustanoviť dodatkové odvody progresívnym podnikom záväzne a dlhodobe po prerokovaní

s nimi tak, aby nedošlo k paušálnemu odčerpávaniu prostriedkov dobré pracujúcich podnikov

a tým k podlomeniu ich iniciatívy.

4.

Dočasné uloženie dodatkových odvodov, najmä v období zavádzania zásad nemožno chápať

ako diskriminačné opatrenia proti progresívnym podnikom, pretože ich „progresivita“

rovnako ako „zaostalosť“ iných podnikov je z veľkej časti dôsledkom minulého vývoja

a prideľovania investícií zo štátneho rozpočtu. Tento vplyv sa rešpektuje vykonávanou

cenovou prestavbou za výrobné odbory a skupiny výrobkov, ale nie za jednotlivé podniky

v rámci VHJ.

5.

V niektorých VHJ bude potrebné počítať s redistribúciou prostriedkov medzi podnikmi

na dlhší čas, a to najmä v odboroch s dlhodobe viazanými prostriedkami, alebo kde

sú iné dlhodobé objektívne dôvody pre rozdielnu úroveň rentability. Aj v týchto prípadoch

je potrebné v čo najväčšej miere dodržať zásady uvedené v skorších bodoch s tým, že

redistribúcia bude dlhodobým systémom.

6.

Celkový program likvidácie dodatkových odvodov (prirážok) a dotácií (zliav) vo všetkých

prípadoch, v ktorých nejde o objektívne dané a dlhodobe pôsobiace podmienky, určí

odborové riaditeľstvo po prerokovaní s podnikmi zúčastnenými na redistribúcii finančných

prostriedkov.

Čl. 5

Centralizácia prostriedkov na odborových riaditeľstvách

1.

Okrem centralizácie prostriedkov na nevyhnutnú redistribúciu podľa ustanovenia

čl. 4

môže odborové riaditeľstvo centralizovať ďalšie prostriedky v nevyhnutnom rozsahu

na vytvorenie, resp. doplnenie centralizovaných zdrojov VHJ. Odvody podnikov na tieto

centralizované prostriedky je potrebné určiť tiež podľa objektívnych kritérií.

2.

Centralizované prostriedky by sa mali predovšetkým používať návratne (bezúročne alebo

zúročene), pretože táto forma nenarúša objektívne pôsobenie tovarovo-peňažných vzťahov

a kritéria efektívnosti. Touto formou by sa mali tiež riešiť dočasné výpomoci podnikom

pri nedostatku prostriedkov na mzdy. Nenávratné používanie centralizovaných prostriedkov

treba obmedziť na tie prípady, v ktorých vo vyššom spoločenskom alebo odborovom záujme

treba sa odchýliť od podnikových kritérií efektívnosti.

3.

Centralizované prostriedky môžu sa používať napr.

a)

na technický rozvoj (tam, kde je značná miera rizika alebo kde nie je účelné niektoré

úlohy fakturovať podnikom),

b)

na výstavbu niektorých zariadení alebo objektov slúžiacich potrebám všetkých podnikov

(napr. výskumné a projektové ústavy).

c)

na príspevky na výchovu učňovského dorastu,

d)

na odborové formy hmotnej zainteresovanosti,

e)

na vyporiadanie ekonomických dôsledkov záväzne uložených úloh.

4.

Centralizované prostriedky budú sa členiť do jednotlivých fondov podľa príslušných

predpisov.

5.

Finančné prostriedky do centralizovaných zdrojov VHJ budú podniky odvádzať týmito

formami

a)

ustanoveným odvodom z použiteľného zisku alebo hrubého dôchodku (podľa jednotných

kritérií platných pre všetky podniky odboru, aby sa neodčerpali výsledky ich hospodárenia

a aby sa nepodlomila ich iniciatíva),

b)

odvodom časti odpisov v prípade závodov určených na likvidáciu (tieto prostriedky

možno však účelovo použiť len na investičnú výstavbu).

Čl. 6

Dobrovoľné sústreďovanie prostriedkov na financovanie investícií

Odborové riaditeľstvá, ktoré sú nositeľom odborových koncepcií investičnej politiky,

môžu organizovať ekonomické združovanie podnikov na výstavbe formou podielovej účasti

alebo pôžičkami medzi podnikmi.

Čl. 7

Vzťahy v oblasti riadenia a financovania investičnej výstavby

1.

Vo financovaní investičnej výstavby sú nositeľmi hmotnej zodpovednosti podniky, a

to bez ohľadu na to, do akej miery ich rozhodnutie ovplyvnili odborové riaditeľstvá

alebo centrum. V prípade, že investícia je pre podnik neefektívna, ale potrebná zo

širších ako podnikových hľadísk, musí sa tento vplyv ekonomicky vyporiadať buď na

úrovni VHJ, alebo centra.

2.

Na investičnú výstavbu budú mať podstatný vplyv centrálne orgány a najmä odborové

riaditeľstvá. Okrem všeobecného ustanovenia ekonomických nástrojov a pravidiel platných

pre investičnú výstavbu, budú ústredné orgány pre dodržanie súladu v základných národohospodárskych

proporciách ovplyvňovať výberové konanie, usmerňovať investičnú výstavbu do rozhodujúcich

odborov a dbať na spoločenské záujmy, najmä z územných hľadísk. Toto poňatie ovplyvní

v určitej miere i právomoc a zodpovednosť odborových riaditeľstiev vo vzťahu k podnikom.

3.

Vplyv na rozhodovanie podnikov v oblasti investičnej výstavby uplatnia odborové riaditeľstvá

týmto spôsobom

a)

vypracúvajú dlhodobé koncepcie rozvoja VHJ na základe analýzy vývoja ekonomických

podmienok výroby, technického rozvoja a pod.;

b)

vypracúvajú stanovisko k investíciám schvaľovaným vládou;

c)

vo výberovom konaní posudzujú návrhy podnikov podľa toho, ako zodpovedajú koncepcii

rozvoja jednotlivých výrobných odborov, preverujú prepočty efektívnosti investičnej

výstavby vrátane ekonomických súvislostí vyplývajúcich z rozboru trhu a pod. Pritom

najmä dbajú na to, aby nedošlo k neúčelnému rozptyľovaniu prostriedkov. Na základe

týchto rozborov odporúčajú niektoré akcie banke na ďalšie konanie, na ktorom sa budú

podieľať;

d)

ponechajú podnikom dostatočnú právomoc na rozhodovanie o investičnej výstavbe financovanej

z voľných prostriedkov podnikov; rozsiahlejšie investície ovplyvňujúce rozvoj VHJ

musia podniky prerokovať s odborovými riaditeľstvami.

4.

Zásada zodpovednosti za investičnú výstavbu platí i pre novobudované podniky. Tieto

podniky sa stavajú spravidla na úver na základe návrhu odborového riaditeľstva. Záväzky

preberá potom novobudovaný podnik. Prípady, v ktorých sa stavajú nové podniky alebo

závody priamo z prostriedkov odborového riaditeľstva, by mali byť úplne výnimočne,

napr. vo VHJ, ktoré vykonávajú úplnú diferenciáciu ekonomických nástrojov.