Zákonné opatrenie 64/1959 Z. z. o udeľovaní vedeckých hodností a o Štátnej komisii pre vedecké hodnosti

§ 1

Socialistická spoločnosť úplne uznáva a oceňuje význam tvorivej činnosti vedeckých

pracovníkov pri budovaní socializmu. Preto udeľuje vedecké hodnosti pracovníkom, ktorí

preukázali vedeckú kvalifikáciu vedeckovýskumnou činnosťou v prospech socialistickej

výstavby, aby podnietila snahu o zvýšenie vedeckej kvalifikácie a zaručila vysokú

úroveň vedeckej práce.

§ 2

(1)

Vedecké hodnosti sa udeľujú v dvoch stupňoch, a to

a)

hodnosť kandidáta vied,

b)

hodnosť doktora vied,

s pripojením označenia príslušného vedného odboru.

(2)

Vedecké hodnosti sa uvádzajú buď v úplnom znení alebo skratkami C. Sc. (candidatus

scientiarum) pre hodnosť kandidáta vied a Dr. Sc. (doctor scientiarum) pre hodnosť

doktora vied.

§ 3

(1)

Vedecké hodnosti udeľujú

a)

Československá akadémia vied, Slovenská akadémia vied, Československá akadémia pôdohospodárskych

vied (ďalej len „akadémie vied“),

b)

vysoké školy.

(2)

Štátna komisia pre vedecké hodnosti určí, ktoré miesta udeľujú v jednotlivých vedných

odboroch vedecké hodnosti.

(3)

Akadémie vied a vysoké školy vydávajú diplomy o vedeckých hodnostiach, ktoré udelili.

§ 4

(1)

Vedecké hodnosti sa udeľujú v týchto skupinách vied

fyzikálno-matematické vedy,

geologicko-mineralogické vedy,

geografické vedy,

chemické vedy,

biologické vedy,

lekárske vedy,

poľnohospodársko-lesnícke vedy,

veterinárne vedy,

technické vedy,

filozofické vedy,

ekonomické vedy,

právne vedy,

historické vedy,

pedagogické vedy,

psychologické vedy,

filologické vedy,

vojenské vedy.

(2)

Ďalšie skupiny vied, v ktorých sa udeľujú vedecké hodnosti, určí Štátna komisia pre

vedecké hodnosti, ktorá môže vykonať aj zmeny skupín vied uvedených v odseku 1.

§ 5

(1)

Vedeckú hodnosť možno udeliť politicky a ideologicky vyspelým vedeckým pracovníkom,

ktorí svojou vedeckou tvorivou činnosťou založenou na vedeckom svetonázore, svojím

doterajším vývojom i odbornou praxou dávajú pevnú záruku svojho ďalšieho vývoja ako

socialistickí vedci.

(2)

Pracovníkom bez vysokoškolského vzdelania možno udeliť vedeckú hodnosť výnimočne,

ak inak splňujú podmienky uvedené v odseku 1 a vedeckými prácami, objavmi alebo vynálezmi

preukázali žiadúcu vedeckú tvorivú úroveň.

§ 6

(1)

Uchádzač o vedeckú hodnosť kandidáta vied musí kandidátskymi skúškami (skúškami z

kandidátskeho minima), dizertačnou prácou a jej verejnou obhajobou osvedčiť hlboké

teoretické znalosti.

(2)

Uchádzač o vedeckú hodnosť doktora vied musí byť vyhranená vedecká osobnosť, ktorej

celé vedecké dielo je významné pre rozvoj určitého vedného odboru i pre pokrok spoločnosti,

a ktorá platnosť výsledkov svojich vedeckých prác preukáže verejnou obhajobou doktorskej

dizertačnej práce.

§ 7

(1)

Kandidátska dizertačná práca musí preukázať spôsobilosť uchádzača na tvorivú vedeckú

prácu v príslušnom odbore a musí prinášať nové poznatky.

(2)

Doktorská dizertačná práca musí obsahovať vyriešenie alebo teoretické zovšeobecnenie

závažného vedeckého problému, musí znamenať podstatný prínos pre vedu, prípadne i

pre prax príslušného odboru a musí byť výsledkom pôvodného objavného bádania.

(3)

K obhajobe doktorskej dizertačnej práce možno pripustiť kandidátov vied, ďalej členov

akadémií vied, profesorov a docentov vysokých škôl a pracovníkov, ktorí zastávajú

funkcie vedúcich vedeckých pracovníkov vo vedeckých a výskumných pracoviskách a ktorí

splňujú podmienky

§ 6 ods. 2

.

§ 8

Obhajoby doktorských a kandidátskych dizertačných prác sa konajú pred plénom vedeckej

rady, prípadne pred komisiou fakulty, vysokej školy alebo ústavu; Štátna komisia pre

vedecké hodnosti ustanovuje zásady, podľa ktorých sa tvorí komisia, a určí, v ktorých

prípadoch nemožno obhajobu vykonávať pred komisiou.

§ 9

Riadnym členom akademikom Československej akadémie vied prislúcha vedecká hodnosť

doktora vied od ich vymenovania alebo zvolenia.

§ 10

Na vyjadrenie vysokej pocty za zvláštne zásluhy o pokrok na poli vedy a kultúry alebo

spoločenských vzťahov a za významné zásluhy o socialistickú výstavbu možno udeliť

bez obhajoby dizertačnej práce vynikajúcim domácim i zahraničným vedeckým alebo verejným

pracovníkom čestnú vedeckú hodnosť doktora vied. Na udelenie čestnej vedeckej hodnosti

doktora vied cudzím štátnym príslušníkom je potrebný súhlas vlády, na udelenie čestnej

vedeckej hodnosti československým občanom je potrebný súhlas Štátnej komisie pre vedecké

hodnosti.

§ 11

Výnimky z podmienok pre udeľovanie vedeckých hodností uvedených v

§§ 5 až 7

môže určiť Štátna komisia pre vedecké hodnosti.

§ 12

(1)

Akadémie vied a vysoké školy (

§ 3

) môžu nostrifikovať vedecké hodnosti získané v zahraničí, ak tieto hodnosti zodpovedajú

svojou úrovňou vedeckým hodnostiam udeľovaným v Československej republike.

(2)

Na nostrifikáciu je potrebný súhlas Štátnej komisie pre vedecké hodnosti.

§ 13

(1)

Vedecké hodnosti strácajú osoby, ktoré sa spreneveria veci mieru a socializmu.

(2)

Ak nenastane strata vedeckej hodnosti už výrokom súdu, rozhodne o odňatí vedeckej

hodnosti miesto, ktoré vedeckú hodnosť udelilo.

§ 14

(1)

Orgánom pre riadiacu a vrcholnú koordinačnú činnosť vo veciach udeľovania vedeckých

hodností je Štátna komisia pre vedecké hodnosti (ďalej len „Štátna komisia“) pri Ministerstve

školstva a kultúry.

(2)

Predsedom Štátnej komisie je minister školstva a kultúry. Jeho námestníkov, ktorými

sú zástupca Československej akadémie vied a zástupca Slovenskej akadémie vied, vedeckého

sekretára a ostatných členov Štátnej komisie vymenúva vláda na návrh ministra školstva

a kultúry podaný v dohode s prezidentom Československej akadémie vied.

(3)

Predseda, jeho námestníci, vedecký sekretár a ďalší členovia ustanovení predsedom

tvoria prezídium Štátnej komisie.

(4)

Členstvo v Štátnej komisii je čestnou funkciou.

(5)

Organizačný a rokovací poriadok Štátnej komisie schvaľuje vláda.

§ 15

(1)

Štátna komisia dbá o jednotné posudzovanie vedeckej kvalifikácie uchádzačov o vedecké

hodnosti v súlade s požiadavkami, ktoré kladie výstavba socializmu na úroveň vedeckých

pracovníkov, zhromažďuje skúsenosti, ktoré sa pri udeľovaní vedeckých hodností vyskytujú,

a na tomto základe postupne zdokonaľuje spôsob udeľovania hodností.

(2)

Štátna komisia najmä

a)

v dohode s Československou akadémiou vied a po vyjadrení Slovenskej akadémie vied,

Československej akadémie pôdohospodárskych vied a zúčastnených ústredných úradov vydáva

podrobné predpisy na vykonanie tohto zákonného opatrenia a kontroluje ich plnenie;

b)

v dohode s Československou akadémiou vied určuje miesta, na ktorých možno konať obhajoby

kandidátskych alebo doktorských dizertačných prác, z ktorých skupín vied a vedných

odborov; pokiaľ ide o miesta, skupiny vied a vedné odbory vojenské, robí tak v dohode

s Ministerstvom národnej obrany.

(3)

Štátna komisia môže na základe odvolania, sťažnosti alebo námietok a v odôvodnených

prípadoch aj z vlastného podnetu zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie o udelení vedeckej

hodnosti a prípadne aj nariadiť nové prejednanie.

§ 16

Akademické tituly a stavovské označenia, ktoré boli udelené pred 1. septembrom 1953,

a absolventom lekárskych a veterinárnych fakúlt pred 1. januárom 1954, zostávajú nedotknuté.

§ 17

Zrušujú sa

a)

ustanovenie

§ 23 ods. 3 zákona č. 58/1950 Zb.

o vysokých školách v znení zákona č. 46/1956 Zb., ktorým sa mení a doplňuje zákon

o vysokých školách;

b)

vládne nariadenie

č. 60/1953 Zb.

o vedeckých hodnostiach a o označení absolventov vysokých škôl.

§ 18

Toto zákonné opatrenie nadobúda účinnosť 1. decembrom 1959; vykoná ho minister školstva

a kultúry v dohode so zúčastnenými členmi vlády.