SK
Zákon 64/1956 Z. z. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok)
Table of Provisions (415)
Statutory Text (415 Articles)
§ 1
Účel zákona
(1)
Účelom tohto zákona je upraviť konanie o trestných činoch tak, aby trestné činy boli
náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní.
(2)
Všetky orgány činné v trestnom konaní musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie,
s plným zachovaním ústavne zaručených občianskych slobôd a tak, aby prejednávanie
pôsobilo výchovne na osobu, proti ktorej sa trestné konanie vedie, a vychovávalo občanov
k ostražitosti voči nepriateľom pracujúceho ľudu a iným rušiteľom jeho budovateľského
úsilia, ako aj k plneniu občianskych povinností.
(3)
Pomáhať dosiahnuť tento účel je právom a podľa ustanovení tohto zákona tiež povinnosťou
každého občana.
§ 2
Základné zásady trestného konania
(1)
Prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, pokiaľ sa o nich dozvie; výnimky
sú prípustné len podľa zákona.
(2)
Trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom.
(3)
Pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní
z úradnej povinnosti.
(4)
Súdy v trestnom konaní rozhodujú spravidla v senátoch za účasti sudcov z ľudu; sudcovia
a sudcovia z ľudu sú si pri rozhodovaní rovní. Predseda senátu rozhoduje ako jediný
sudca, len kde to zákon výslovne pripúšťa.
(5)
Sudcovia a sudcovia z ľudu rozhodujú nezávisle a sú viazaní len právnym poriadkom.
(6)
Dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nie je vina vyslovená, nemožno na
osobu, proti ktorej sa vedie trestné konanie, hľadieť, ako by bola vinná.
(7)
Orgány činné v trestnom konaní vykonávajú a zhromažďujú dôkazy z úradnej povinnosti
alebo na návrh strán tak, aby všetky okolnosti významné pre rozhodnutie veci boli
náležite objasnené; pritom sú povinné s rovnakou starostlivosťou prihliadať ako na
okolnosti svedčiace proti obvinenému, tak aj na okolnosti svedčiace v jeho prospech.
Doznanie obvineného neoslobodzuje orgány činné v trestnom konaní od povinnosti preskúmať
a všetkými dosiahnuteľnými dôkazmi overiť všetky okolnosti prípadu.
(8)
Súd hodnotí dôkazy podľa vnútorného presvedčenia sudcov, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.
(9)
Dôkaz výpoveďami svedkov, znalcov a obvineného vykonáva súd tak, že uvedené osoby
sám vyslúcha; výnimky sú prípustné len podľa zákona.
(10)
Pri rozhodovaní na hlavnom a odvolacom pojednávaní, ako aj na verejnom a neverejnom
zasadaní smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli pri tomto prejednaní vykonané.
(11)
Pri hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom zasadaní smie byť verejnosť vylúčená
len v prípadoch v tomto zákone výslovne ustanovených.
(12)
Osoba, proti ktorej sa vykonáva trestné konanie, musí byť v každom období konania
poučená o procesných právach umožňujúcich jej plné uplatnenie obhajoby a o tom, že
si tiež môže zvoliť obhajcu; uplatnenie jej práv sú všetky orgány činné v trestnom
konaní povinné umožniť.
(13)
Každý je oprávnený používať pred súdom svoj materský jazyk.
§ 3
Súčinnosť štátnych a iných orgánov
(1)
Štátne orgány, iné orgány, pokiaľ plnia úlohy štátnej správy, a organizácie socialistického
sektora sú povinné pomáhať orgánom činným v trestnom konaní pri plnení ich úloh, najmä
s najväčším urýchlením vyhovovať ich dožiadaniam a trestné činy bez odkladu oznamovať
prokurátorovi.
(2)
Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zachovávať štátne a hospodárske tajomstvo,
ani nie je dotknutá povinnosť mlčanlivosti štátom výslovne uložená alebo uznaná.
(3)
Orgány činné v trestnom konaní sú povinné i navzájom si pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich
z tohto zákona.
§ 4
Posudzovanie predbežných otázok
(1)
Orgány činné v trestnom konaní posudzujú samostatne predbežné otázky, ktoré sa vyskytnú;
ak je tu však o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, úradu alebo iného štátneho
orgánu, vezmú ho za podklad svojho rozhodnutia, pokiaľ nejde o posúdenie viny obvineného.
(2)
Právoplatným rozhodnutím súdu o otázkach týkajúcich sa osobného stavu, vydaným v
konaní vo veciach občianskoprávnych, sú orgány činné v trestnom konaní viazané vždy.
Ak také rozhodnutie nebolo dosiaľ vydané, vyčkajú jeho vydanie; ak príslušné konanie
dosiaľ nie je v behu, navrhne prokurátor jeho začatie.
§ 5
Vyňatie z právomoci orgánov činných v trestnom konaní
(1)
Z právomoci orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona sú vyňaté osoby
požívajúce diplomatické imunity a výsady alebo osobné oslobodenie.
(2)
Ak vznikne pochybnosť o tom, či alebo do akej miery je niekto vyňatý z právomoci
orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona, musí sa o tom vyžiadať vyjadrenie
ministra spravodlivosti, ktoré je pre všetky orgány činné v trestnom konaní záväzné.
§ 6
Neprípustnosť trestného stíhania
Trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí
sa zastaviť,
a)
ak to nariadi prezident republiky, použijúc svoje právo udeľovať milosť alebo amnestiu,
b)
ak ide o osobu, na stíhanie ktorej je podľa zákona potrebný súhlas, pokiaľ taký súhlas
nebol oprávneným orgánom daný,
c)
ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná,
d)
proti tomu, kto zomrel,
e)
proti tomu, proti komu skoršie trestné stíhanie pre ten istý skutok sa skončilo právoplatným
rozsudkom alebo bolo súdom alebo prokurátorom zastavené, pokiaľ nebola povolená obnova,
alebo
f)
proti tomu, proti komu skoršie stíhanie pre ten istý skutok sa skončilo právoplatným
rozhodnutím iného orgánu oprávneného na stíhanie tohto skutku, iba ak bola povolená
obnova, alebo ak skutok, o ktorom bolo rozhodnuté ako o priestupku, je trestným činom.
§ 7
Výklad niektorých pojmov
(1)
Orgánmi činnými v trestnom konaní sa rozumejú súd, prokurátor a vyšetrovacie orgány
(
§ 172
).
(2)
Kde tento zákon hovorí o ľudovom a krajskom súde, rozumejú sa tým v odbore vojenského
súdnictva, pokiaľ z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, vojenský obvodový
súd a vyšší vojenský súd.
(3)
Kde tento zákon hovorí o sudcovi, rozumie sa tým tiež vojenský sudca, a pokiaľ z
povahy veci nevyplýva niečo iné, tiež sudca z ľudu.
(4)
Kde tento zákon hovorí o okresnom prokurátorovi, rozumie sa tým aj obvodný prokurátor
a obvodný dopravný prokurátor a v odbore vojenského súdnictva vojenský obvodový prokurátor,
a kde tento zákon hovorí o krajskom prokurátorovi, rozumie sa tým aj mestský prokurátor
a oblastný dopravný prokurátor a v odbore vojenského súdnictva vyšší vojenský prokurátor,
pokiaľ z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné.
(5)
Stranami sa rozumejú osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie, zúčastnená osoba,
poškodený a osoba, na návrh alebo žiadosť ktorej sa konanie vedie, alebo ktorá podala
opravný prostriedok, a v konaní pred súdom tiež prokurátor.
(6)
Pokiaľ z povahy veci nevyplýva ináč, obvineným sa rozumie tiež obžalovaný a odsúdený.
(7)
Obžalovaným je ten, proti komu bola obžaloba súdom prijatá, a ak nebola obžaloba
predbežne prerokúvaná, ten, proti komu bolo nariadené hlavné pojednávanie.
(8)
Odsúdeným je ten, proti komu bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol
právoplatnosť.
(9)
Zúčastnenou osobou je ten, koho vec bola zhabaná, alebo podľa návrhu sa má zhabať,
ak nie je v konaní obvineným, alebo komu môže byť alebo bolo uložené ručenie za nevymožiteľný
peňažný trest.
(10)
Poškodeným je ten, komu bola trestným činom spôsobená škoda, pokiaľ by nárok na jej
náhradu bolo možno uplatňovať pred súdom v konaní vo veciach občianskoprávnych, ak
nie je v konaní spoluobvineným.
(11)
Kde tento zákon hovorí o trestnom čine, rozumie sa tým tiež priestupok, pre ktorý
prokurátor nariadil zavedenie vyšetrovania, pretože priestupok súvisí s trestným činom
toho istého obvineného, alebo pretože prokurátor je toho názoru, že so zreteľom na
stupeň nebezpečnosti priestupku pre spoločnosť je primeraný trest iného druhu alebo
trest vyšší, než môže uložiť orgán národného výboru alebo iný orgán, ďalej priestupok,
pre ktorý z toho istého dôvodu podal prokurátor obžalobu, alebo ktorý súd zistil v
zažalovanom skutku.
(12)
Trestným konaním sa rozumie konanie podľa tohto zákona, trestným stíhaním potom úsek
konania až do právoplatnosti rozsudku alebo uznesenia o zastavení trestného stíhania.
§ 8
Pôsobnosť súdov
Súdy konajú a rozhodujú o trestných činoch a priestupkoch, pre ktoré podal prokurátor
na súde obžalobu.
§ 9
Právomoc všeobecných súdov
Súdnictvo v trestných veciach vykonávajú všeobecné súdy, pokiaľ podľa zákona neprislúcha
jeho výkon vojenským súdom.
§ 10
(1)
Právomoci vojenských súdov podliehajú
a)
vojaci v činnej službe,
b)
príslušníci vojensky organizovaných a iných sborov v činnej službe, o ktorých to
určujú osobitné zákony,
c)
vojnoví zajatci.
(2)
Právomoc vojenských súdov podľa odseku 1 sa vzťahuje len na trestné činy spáchané
za trvania pomeru, ktorý túto právomoc zakladá.
(3)
Ak trestný čin, ktorý bol spáchaný v čase trvania pomeru zakladajúceho právomoc vojenských
súdov, vyjde najavo až po skončení takého pomeru, môže vojenský súd postúpiť vec všeobecnému
súdu. Pre taký čin možno obžalobu podať priamo na všeobecnom súde. Všeobecný súd potom
už nemôže postúpiť vec vojenskému súdu.
(4)
Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije, ak ide o trestné činy podľa
prvej hlavy tretieho oddielu osobitnej časti trestného zákona
a o
trestné činy vojenské
.
§ 11
(1)
Právomoci vojenských súdov podliehajú ďalej
a)
vojaci mimo činnej služby pre trestný čin nenastúpenia služby v brannej moci (
§§ 265 až 267 tr. zák.
) a
b)
civilné osoby pre trestné činy proti obrane vlasti podľa
prvej hlavy tretieho oddielu osobitnej časti trestného zákona
.
(2)
Vojaci a príslušníci sborov uvedených v
§ 10 ods. 1 písm. b)
podliehajú právomoci vojenských súdov aj mimo činnej služby pre vojenské trestné
činy, ktoré spáchali v služobnej rovnošate.
§ 12
Pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné, koná v prvej stolici ľudový súd.
§ 13
(1)
Krajský súd koná v prvej stolici o trestných činoch podľa prvej hlavy osobitnej časti
trestného zákona a podľa
zákona na ochranu mieru
, na ktoré zákon ustanovuje trest smrti alebo trest odňatia slobody, ktorého dolná
hranica je najmenej päť rokov, a ďalej o trestných činoch podvracania republiky, teroru,
záškodníctva a sabotáže (
§§ 79a
,
80a
,
84
a
85 tr. zák.
).
(2)
Vyšší vojenský súd koná v prvej stolici tiež o trestných činoch funkcionárov, pre
ktorých je zriadený.
§ 14
(1)
Konanie vykonáva súd, v obvode ktorého bol trestný čin spáchaný.
(2)
Ak nemožno miesto činu zistiť, alebo ak bol čin spáchaný v cudzine, koná súd, v obvode
ktorého má obvinený bydlisko, pracovisko alebo pobyt; ak sa nedajú zistiť, alebo sú
mimo územia Československej republiky, súd, v obvode ktorého čin vyšiel najavo.
§ 15
(1)
Konanie o trestných činoch príslušníkov ozbrojených sborov, ktorí konajú službu u
časti, pre ktorú bol zriadený vojenský súd, vykonáva tento súd.
(2)
Konanie o trestných činoch funkcionárov ozbrojených sborov vykonáva vojenský súd,
ktorý je určený prezidentom republiky na prejednanie trestných činov týchto funkcionárov.
§ 16
O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých
trestné činy spolu súvisia, sa vykonáva spoločné konanie. Spoločné konanie však nemôže
vykonávať všeobecný súd o trestnom čine osoby podliehajúcej právomoci vojenských súdov
a naopak.
§ 17
Spoločné konanie vykonáva krajský súd, ak je kompetentný konať aspoň o jednom z trestných
činov.
§ 18
Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je kompetentný konať proti priamemu páchateľovi
alebo o najťažšom trestnom čine.
§ 19
Ak je podľa predchádzajúcich ustanovení kompetentných niekoľko súdov, koná z týchto
súdov ten súd, na ktorom podal prokurátor obžalobu, alebo ktorému vec nekompetentný
súd postúpil.
§ 20
Vylúčenie veci
(1)
Na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom
z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania.
(2)
Pôsobnosť súdu, ktorý vec vylúčil, sa nemení; ak však vylúči krajský súd vec, ktorá
by ináč patrila do pôsobnosti ľudového súdu, môže ju postúpiť príslušnému ľudovému
súdu.
§ 21
Spojenie vecí
Ak sú tu podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie
veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby.
§ 22
Spory o pôsobnosť a príslušnosť
Spory o pôsobnosť a príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd, ktorý je im najbližšie
spoločne nadriadený.
§ 23
Z dôležitých dôvodov môže byť vec kompetentnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu
toho istého druhu tej istej stolice; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je
obidvom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
§ 24
(1)
Na návrh predsedu Najvyššieho súdu alebo generálneho prokurátora môže Najvyšší súd
a)
ak to považuje so zreteľom na povahu trestného činu alebo na osobu páchateľa za nutné,
odňať vec príslušnému ľudovému súdu a prikázať ju na pokračovanie v konaní a na rozhodnutie
krajskému súdu,
b)
z dôležitých dôvodov odňať vec, v ktorej bolo podané odvolanie proti rozsudku ľudového
súdu, príslušnému krajskému súdu a rozhodnúť o odvolaní sám.
(2)
Ak ide o trestný čin, ktorý ohrozuje dôležité záujmy obrany vlasti, môže Najvyšší
súd odňať vec kompetentnému všeobecnému súdu a prikázať ju na pokračovanie v konaní
a na rozhodnutie vojenskému súdu tej istej alebo vyššej stolice.
§ 25
(1)
Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prokurátor, vyšetrovací
orgán a zapisovateľ, u ktorého pre pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých
sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom, ak ide
o sudcu, tiež k prokurátorovi a ak ide o prokurátora tiež k vyšetrovaciemu orgánu,
možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
(2)
Sudca je ďalej vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej
veci činný ako prokurátor, vyšetrovací orgán, obhajca alebo ako splnomocnenec zúčastnenej
osoby alebo poškodeného.
(3)
Vo vyššej stolici je okrem toho vylúčený sudca, ktorý sa zúčastnil rozhodovania v
prvej stolici, a naopak; z rozhodovania o sťažnosti je vylúčený prokurátor, ktorý
sa zúčastnil konania v prvej stolici.
§ 26
(1)
Len čo sa dozvie o skutočnosti odôvodňujúcej jeho vylúčenie alebo ak takú skutočnosť
niektorá zo strán namieta, oznámi to sudca predsedovi súdu, predseda súdu predsedovi
nadriadeného súdu a iná osoba bezprostredne nadriadenému orgánu; až do rozhodnutia
týchto orgánov o vylúčení vykonávajú len tie úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
(2)
Ak sudca, o vylúčenie ktorého ide, s tým súhlasí, môže predseda súdu, bez toho, že
by o vylúčení rozhodol, prideliť vec inému sudcovi, alebo určiť za neho do senátu
iného sudcu.
§ 27
Zapisovateľ
Ak treba o úkone spísať zápisnicu, priberie sa zapisovateľ vzatý do sľubu. Ak zapisovateľ
nie je poruke a úkon nepripúšťa odklad, treba k úkonu pribrať nezúčastnenú plnoletú
osobu ako svedka.
§ 28
(1)
Ak treba pretlmočiť obsah výpovede alebo písomnosti, alebo ak obvinený neovláda jazyk,
v ktorom sa konanie vykonáva, priberie sa tlmočník; tlmočník môže byť zároveň zapisovateľom.
(2)
Ako tlmočník nesmie sa pribrať, kto by bol vo veci vylúčený z dôvodu uvedeného v
§ 25 ods. 1
.
(3)
Tlmočník sa v predvolaní upozorní na následky neustanovenia sa (
§ 74
) a na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by bol vo veci vylúčený
alebo ktoré mu ináč bránia byť vo veci činný ako tlmočník.
(4)
Tlmočník musí byť poučený o tom, že je povinný presne pretlmočiť obsah výpovede alebo
písomnosti a zachovávať mlčanlivosť o tom, čo sa ako tlmočník dozvedel; ďalej musí
byť poučený o význame svojej funkcie z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch
krivej výpovede.
§ 29
(1)
Tlmočník má nárok na náhradu nutných výdavkov a na primeranú odmenu (tlmočné).
(2)
Výšku tlmočného určí ten, kto tlmočníka pribral, a v konaní pred súdom predseda senátu.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 30
Obvinený
Toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno považovať za obvineného
a použiť proti nemu prostriedky dané týmto zákonom proti obvinenému až vtedy, ak bolo
proti nemu vznesené obvinenie (
§ 178
).
§ 31
Práva obvineného
(1)
Obvinený má právo sa vyjadriť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa mu dávajú za vinu,
a k dôkazom o nich, právo uviesť všetky okolnosti a dôkazy, ktoré slúžia na jeho obhajobu,
a ďalej najmä právo robiť v trestnom konaní návrhy, zvoliť si obhajcu a podávať opravné
prostriedky. Tieto práva prislúchajú obvinenému aj vtedy, ak nie je svojprávny.
(2)
Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné obvineného vždy o jeho právach poučiť
a poskytnúť mu úplnú možnosť ich uplatniť.
§ 32
Zákonný zástupca obvineného
Zákonný zástupca nesvojprávneho obvineného je oprávnený obvineného zastupovať, najmä
zvoliť mu obhajcu, robiť za obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné
prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa na všetkých úkonoch, na ktorých sa môže
podľa zákona zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto
práva vykonávať aj proti vôli obvineného.
§ 33
Obhajca
(1)
Obhajcom môže byť, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, len advokát; v odbore vojenského
súdnictva a v konaní o trestných činoch patriacich do pôsobnosti krajského súdu (
§ 13 ods. 1
), len advokát zapísaný do osobitného zoznamu, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti.
(2)
Na hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom zasadaní nemôže byť obhajcom ten, kto
je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.
§ 34
Zvolený obhajca
(1)
Ak nepoužije obvinený alebo jeho zákonný zástupca právo zvoliť si obhajcu, môže ho
zvoliť na svoje trovy jeho príbuzný v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh, ako aj zúčastnená osoba. Ak obvinený nie je svojprávny,
môžu tak tieto osoby urobiť aj proti jeho vôli.
(2)
Ak nebude obhajca súdu a v prípravnom konaní prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu
oznámený tým, kto ho zvolil, musí sám preukázať, že bol za obhajcu zvolený.
(3)
Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený alebo inou osobou na to
oprávnenou zvolený, zvoliť obhajcu iného.
§ 35
(1)
Ak obvinený nemá obhajcu v prípadoch, keď ho musí mať, a nepreukáže v určenej lehote,
že si ho sám zvolil, bude mu obhajca určený na jeho trovy.
(2)
Ak nemá obvinený v prípade uvedenom v odseku 1 dostatočné prostriedky, aby uhradzoval
odmenu obhajcovi, bude mu ustanovený obhajca, ktorý ho bude obhajovať bez nároku na
odmenu.
(3)
Na žiadosť obvineného, ktorý nemá dostatočné prostriedky, aby uhradzoval odmenu obhajcovi,
bude mu ustanovený obhajca, ktorý ho bude obhajovať bez nároku na odmenu, i keď nejde
o prípad, keď obvinený obhajcu mať musí.
(4)
Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy v trestnom konaní nie
sú v rozpore, spravidla spoločný obhajca.
§ 36
(1)
Obhajcu ustanovuje predseda senátu a prípravnom konaní prokurátor, a to spravidla
v súčinnosti s advokátskou poradňou; im prislúcha tiež oslobodiť ustanoveného obhajcu
od povinnosti obhajovania.
(2)
V odbore vojenského súdnictva môže byť so súhlasom náčelníka ustanovený za obhajcu
tiež dôstojník justície v činnej službe, ak ide o naliehavý prípad a advokát nie je
ihneď poruke alebo ak to vyžaduje povaha prejednávanej veci; obhajcom však nemôže
byť dôstojník činný u vojenského prokurátora.
§ 37
(1)
Ustanovený obhajca je povinný prevziať obhajobu; z dôležitých dôvodov môže však byť
na svoju žiadosť od povinnosti obhajoby oslobodený a namiesto neho ustanovený obhajca
iný.
(2)
Z dôležitých dôvodov môže byť na žiadosť obvineného namiesto ustanoveného obhajcu
ustanovený iný obhajca. Možno tiež rozhodnúť, aby obhajca už ustanovený obhajoval
obvineného bez nároku na odmenu.
§ 38
Oprávnenia obhajcu
(1)
Obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť za obvineného návrhy a podávať
za neho žiadosti a opravné prostriedky. Pri oboznamovaní obvineného s výsledkami vyšetrovania
(
§§ 183, 184
) a kedykoľvek neskoršie smie obhajca hovoriť s obvineným, ktorý je vo väzbe, bez
prítomnosti iných osôb a nazerať do spisov.
(2)
Obhajca je v konaní pred súdom tiež oprávnený zúčastniť sa na všetkých úkonoch, na
ktorých sa môže zúčastniť obvinený.
(3)
Ak nie je obvinený svojprávny, môže obhajca oprávnenia uvedené v odsekoch 1 a 2 vykonávať
tiež proti vôli obvineného.
(4)
Ak nebolo splnomocnenie obhajcu obmedzené, vzťahuje sa na celé konanie, a to aj vtedy,
ak ide o obhajcu ustanoveného.
§ 39
(1)
Zúčastnenej osobe musí sa poskytnúť možnosť, aby sa k veci vyjadrila; môže byť prítomná
na hlavnom a odvolacom pojednávaní a na verejnom zasadaní a robiť tam návrhy.
(2)
Orgány činné v trestnom konaní sú povinné zúčastnenú osobu o jej právach poučiť a
poskytnúť jej úplnú možnosť na ich uplatnenie.
§ 40
Ak nie je zúčastnená osoba svojprávna, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný
zástupca.
§ 41
(1)
Poškodený má právo žiadať, aby v trestnom konaní bolo rozhodnuté o jeho nároku na
náhradu škody spôsobenej trestným činom, a robiť návrhy. Toto právo poškodenému neprislúcha
v konaní o trestných činoch patriacich do pôsobnosti krajského súdu (
§ 13 ods. 1
).
(2)
Orgány činné v trestnom konaní sú povinné poškodeného o jeho právach poučiť a poskytnúť
mu úplnú možnosť na ich uplatnenie.
(3)
Právo podľa odseku 1 poškodenému neprislúcha, ak nárok na náhradu škody uplatnil
už v konaní vo veciach občianskoprávnych.
§ 42
Ak zomrie poškodený, prechádzajú práva, ktoré má v trestnom konaní, na jeho právneho
nástupcu.
§ 43
Zákonný zástupca poškodeného
Ak nie je poškodený svojprávny, vykonáva jeho práva podľa tohto zákona jeho zákonný
zástupca.
§ 44
(1)
Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody bude marené,
môže súd a v prípravnom konaní prokurátor na návrh poškodeného zaistiť hnuteľné veci
obvineného, a to do pravdepodobnej výšky škody; zaistené veci treba spísať a spravidla
uschovať na štátnom notárstve alebo na súde. Na uspokojenie tohto nároku môžu byť
zaistené tiež pohľadávky obvineného, pokiaľ nejde o odmenu za prácu alebo o pohľadávky
plynúce z nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia; dlžníkovi obvineného sa
rozkáže, aby namiesto plnenia obvinenému zložil predmet plnenia do úschovy na štátnom
notárstve alebo na súde.
(2)
O tom, že zaistenie sa nariadilo, sa poškodený upovedomí s poučením o ustanovení
§ 45
.
(3)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa zaistenie nariadilo, môže obvinený podať sťažnosť.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú v konaní o trestných činoch patriacich do
pôsobnosti krajského súdu (
§ 13 ods. 1
).
(5)
Návrh podľa odseku 1 nie je oprávnený urobiť poškodený, ktorý svoj nárok na náhradu
škody uplatnil už v konaní vo veciach občianskoprávnych.
§ 45
(1)
Zaistenie sa musí zrušiť
a)
ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo nariadené,
b)
ak sa skončí trestné stíhanie zastavením alebo oslobodzujúcim rozsudkom,
c)
ak uplynie jeden mesiac od právoplatnosti rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný
vinným, alebo
d)
čo do veci, ktorá sa omylom zaistila, hoci patrí inej osobe než obvinenému.
(2)
Zaistenie sa musí obmedziť, ak je zrejmé, že nie je potrebné v rozsahu, v akom sa
nariadilo.
§ 46
(1)
Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom. Ak nebude splnomocnenec
súdu a v prípravnom konaní prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu oznámený tým,
kto ho splnomocnil, musí sám preukázať, že je splnomocnený.
(2)
Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba svojprávna a občiansky
bezúhonná, ktorá nie je pokútnikom; na hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom
zasadaní nemôže byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo
tlmočník.
(3)
V odbore vojenského súdnictva a v konaní o trestných činoch patriacich do pôsobnosti
krajského súdu (
§ 13 ods. 1
) môže byť splnomocnencom len advokát, ktorý by vo veci mohol byť obhajcom.
§ 47
(1)
Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného je oprávnený robiť za zúčastnenú osobu
alebo poškodeného návrhy a podávať namiesto nich žiadosti a opravné prostriedky; je
tiež oprávnený zúčastniť sa na všetkých úkonoch, na ktorých sa môžu zúčastniť zúčastnená
osoba alebo poškodený.
(2)
Ak nebolo splnomocnenie obmedzené, vzťahuje sa na celé konanie.
§ 48
Všeobecné ustanovenie
Pri vykonávaní procesného úkonu musí sa zaobchádzať s osobami na úkone zúčastnenými
tak, ako to vyžaduje význam a výchovný účel trestného konania, rešpektovať ich osobnosť
a ich ústavou zaručené práva a vychádzať ich žiadostiam podľa možnosti v ústrety.
§ 49
(1)
Procesné úkony sa spravidla vykonávajú v úradnej miestnosti toho, kto ich vykonáva.
Ak to vyžaduje povaha úkonu alebo ak je to potrebné pre urýchlenie konania, náležité
objasnenie veci alebo z iných dôležitých dôvodov, vykonajú sa procesné úkony aj mimo
úradnej miestnosti alebo sídla príslušného súdu, prokurátora alebo vyšetrovacieho
orgánu.
(2)
Ak treba procesný úkon vykonať v objekte štátneho orgánu alebo ústavu, podniku alebo
inej organizácie, treba to vopred oznámiť osobe poverenej jeho vedením.
(3)
V objektoch ozbrojených sborov smie sa procesný úkon vykonať len s vedomím kompetentného
náčelníka.
§ 50
(1)
Procesné úkony sa vykonávajú spravidla v pracovnom čase. V dňoch pracovného pokoja
a v noci možno tieto úkony vykonávať len v naliehavých prípadoch.
(2)
Vykonanie procesných úkonov má sa určiť spravidla najmenej tri dni vopred, ak sa
na úkone majú zúčastniť iné osoby. Ak sa má vyslúchnuť väčší počet osôb zamestnaných
na tom istom pracovisku, možno ich výsluch vykonať po predchádzajúcej dohode s vedúcim
pracoviska na mieste pracoviska, a to aj bez ich predchádzajúceho predvolania; ak
ide o príslušníkov ozbrojených sborov v činnej službe u toho istého útvaru, možno
tak urobiť po dohode s kompetentným náčelníkom.
§ 51
(1)
Súd, prokurátor a vyšetrovacie orgány vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania
vo svojom obvode spravidla sami. Mimo svojho obvodu vykonávajú jednotlivé úkony trestného
konania súd, prokurátor alebo vyšetrovací orgán spravidla dožiadaním ľudového súdu,
prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu, v obvode ktorého má sa úkon vykonať, prípadne
tiež dožiadaním vojenského súdu alebo prokurátora; ak vec nepripúšťa odklad alebo
ak je to nevyhnutne potrebné pre riadne posúdenie veci, vykonajú ich aj mimo svojho
obvodu sami.
(2)
Najvyšší súd a krajský súd môžu ich však aj vo svojom obvode vykonať dožiadaním ľudového
súdu, v obvode ktorého má sa úkon vykonať; Najvyšší súd môže toto urobiť tiež dožiadaním
krajského súdu.
(3)
V odbore vojenského súdnictva môžu jednotlivé úkony trestného konania vykonať vojenský
súd alebo vojenský prokurátor tiež dožiadaním ľudového súdu alebo okresného prokurátora,
v obvode ktorého má sa úkon vykonať.
§ 52
(1)
Ak je na vykonanie úkonov, o ktoré sa žiada, potrebná podrobnejšia znalosť spisov,
možno spisy alebo ich časť pripojiť k dožiadaniu.
(2)
Ak je to pre úspešné vykonanie konania potrebné, treba výsluch pri vykonávaní dožiadania
rozšíriť podľa toho, čo pri ňom vyjde najavo, i na okolnosti alebo osoby, ktoré v
dožiadaní sa neuviedli.
§ 53
Úkony dožiadaného súdu vykonáva jediný sudca; pritom má práva a povinnosti predsedu
senátu.
§ 54
Spisovanie zápisnice
(1)
O každom procesnom úkone treba spísať zápisnicu, a to ihneď pri úkone, a ak to nie
je možné, čo najskôr po ňom.
(2)
Zápisnicu spisuje zapisovateľ, alebo ak nemohol byť pribratý (
§ 27
), osoba, ktorá procesný úkon vykonáva. Zápisnicu o hlavnom a odvolacom pojednávaní
a verejnom zasadaní spisuje vždy zapisovateľ podľa diktátu alebo pokynov predsedu
senátu; výpovede osôb, ktoré boli už vyslúchnuté, zapíšu sa do tejto zápisnice potiaľ,
pokiaľ obsahujú odchýlky alebo dodatky k ich výpovediam. Záverečné reči strán sa v
zápisnici spravidla neuvádzajú; uvedie sa len poradie, v akom boli prednesené, a záverečné
návrhy.
(3)
Osobe, ktorej sa úkon alebo prejednanie týka, možno dovoliť, aby sama diktovala svoju
výpoveď; táto okolnosť sa poznamená v zápisnici.
(4)
Pri výsluchu niekoľkých obvinených alebo svedkov mimo hlavného a odvolacieho pojednávania
a verejného zasadania sa spíše s každým osobitná zápisnica. O neskorších výsluchoch
sa spravidla spíše len dodatok ku skoršej zápisnici.
(5)
Zápisnica o výpovedi osoby, ktorá nevie česky ani slovensky, sa spíše v niektorom
z týchto jazykov; ak záleží na doslovnom znení výpovede, zapíše zapisovateľ alebo
tlmočník jej príslušnú časť tiež v jazyku, v ktorom táto osoba vypovedala.
§ 55
Obsah zápisnice
(1)
Zápisnica musí obsahovať
a)
pomenovanie súdu, prokurátora alebo iného orgánu vykonávajúceho procesný úkon,
b)
miesto, čas a predmet úkonu,
c)
meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko strán, ich zákonných
zástupcov, obhajcov a splnomocnencov, ktorí sa na úkone zúčastnili, ako aj osôb pribratých
podľa
§ 27
,
d)
opísanie priebehu úkonu tak, aby z neho bolo zjavné najmä, že sa dbalo na všetky
ustanovenia o vykonaní úkonu, a podstatný obsah rozhodnutia, ak bolo pri úkone vyhlásené,
e)
návrhy strán, poučenie, prípadne vyjadrenie poučených osôb,
f)
námietky strán alebo vyslúchaných osôb proti obsahu zápisnice.
(2)
Ak boli pri úkone zhotovené plány, fotografie a podobné doplňujúce doklady, pripoja
sa k zápisnici. Ak boli pri úkone predložené vecné alebo listinné dôkazy, treba ich
označiť v zápisnici tak, aby nemohlo dôjsť k zámene.
(3)
Zápisnicu treba spísať perom alebo strojom, čitateľne a pokiaľ možno bez škrtania;
preškrtnuté miesta musia zostať čitateľné. V dôležitých prípadoch možno nariadiť,
aby sa okrem zápisnice viedli aj stenografické záznamy; tieto záznamy a ich prepísanie
do obyčajného písma sa pripoja k zápisnici.
§ 56
Podpisovanie zápisnice
(1)
Zápisnicu o hlavnom a odvolacom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadaní podpíše
predseda senátu a zapisovateľ; iné zápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, zapisovateľ,
ak bol pribratý, a osoba, ktorej sa úkon týka, prípadne tlmočník, znalci alebo iné
osoby pribraté k úkonu. Ak sa zápisnica o výsluchu skladá z viac strán, musí vyslúchaná
osoba podpísať každú stranu zápisnice. Ak odmietne vyslúchaný alebo iná osoba pribratá
k úkonu zápisnicu podpísať, uvedie sa v zápisnici dôvod odmietnutia.
(2)
Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania zápisnicu podpísať, podpíše
ju iný člen senátu. Ak ju nemôže pre prekážku dlhšieho trvania podpísať iná osoba,
jej podpis nie je potrebný. Dôvod toho sa poznamená v zápisnici.
§ 57
Oprava zápisnice
(1)
O oprave a doplnení zápisnice o hlavnom a odvolacom pojednávaní a o verejnom a neverejnom
zasadaní a rovnako o námietkach proti takej zápisnici rozhoduje súd, o zápisnicu ktorého
ide. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(2)
Ten, kto vedie pojednávanie alebo vykonávanie úkonu, môže aj po podpísaní zápisnice
nariadiť alebo vykonať opravu pisárskych chýb alebo iných zrejmých nesprávností. Oprava
sa vykoná tak, aby pôvodná zápisnica zostala čitateľná; opravu podpíše ten, kto ju
nariadil.
§ 58
Zápisnica o hlasovaní
(1)
V zápisnici o hlasovaní sa okrem všeobecných náležitostí (
§ 55 ods. 1
) uvedie
a)
postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia,
b)
mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení a so stručným odôvodnením.
(2)
Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.
(3)
Zápisy o všetkých hlasovaniach senátu, ktoré sa vyskytli v priebehu toho istého prejednávania,
pojmú sa do jedinej zápisnice o hlasovaní.
(4)
Zápisnica o hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa
senát uzniesol jednohlasne a ktorým predchádzala len porada v pojednávacej sieni bez
prerušenia prejednávania; v zápisnici o prejednávaní sa poznamená, že uznesenie sa
stalo bez prerušenia prejednávania.
(5)
Zápisnica o hlasovaní sa pripojí k zápisnici o prejednávaní v zalepenej obálke, ktorú
smie otvoriť len predseda senátu nadriadeného súdu pri rozhodovaní o opravnom prostriedku
a predseda senátu Najvyššieho súdu alebo predseda Najvyššieho súdu pri rozhodovaní
o sťažnosti pre porušenie zákona, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nazretí
opäť obálku zalepí a vlastnoručne podpíše.
§ 59
(1)
Podanie možno urobiť písomne, telegraficky, ďalekopisom alebo ústne do zápisnice
na súde, u prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu.
(2)
Toho, kto podanie urobil telegraficky alebo ďalekopisom, možno vyzvať, aby v lehote,
ktorá sa mu určí, podanie opakoval písomne a s potrebným počtom odpisov. Ak nevyhovie
tejto výzve, zhotovia sa odpisy na jeho trovy; na to sa musí vo výzve upozorniť.
(3)
Podanie sa posudzuje vždy podľa svojho obsahu, aj keď je nesprávne označené.
§ 60
(1)
Ak sa oznámenie o trestnom čine robí ústne, treba oznamovateľa vyslúchnuť o okolnostiach,
za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva,
a o dôkazoch a výške škody spôsobenej oznámeným činom; ak je oznamovateľ zároveň poškodeným
alebo jeho splnomocnencom, musí sa vyslúchnuť tiež o tom, či žiada, aby súd rozhodol
v trestnom konaní o jeho nároku na náhradu škody. Výsluch treba vykonať tak, aby sa
získal podklad potrebný pre ďalšie konanie.
(2)
Ak bola zápisnica o ústne urobenom trestnom oznámení spísaná na súde, pošle ju súd
bez odkladu prokurátorovi.
§ 61
(1)
Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, ktorého sa stala udalosť určujúca
začiatok lehoty.
(2)
Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končí uplynutím toho dňa, ktorý
svojím menom alebo číselným označením zodpovedá dňu, ktorého sa stala udalosť určujúca
začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím
posledného dňa tohto mesiaca.
(3)
Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja, pokladá sa za posledný deň lehoty
najbližší budúci pracovný deň.
§ 62
Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote
a)
podané na poštu a adresované súdu, prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu, u ktorého
sa má podať alebo ktorý má rozhodnúť vo veci,
b)
urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má vo veci rozhodnúť,
c)
urobené príslušníkom ozbrojených síl v činnej službe u jeho náčelníka,
d)
urobené na správe väzenského ústavu, kde je ten, kto podanie robí, vo väzbe alebo
v treste,
e)
urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek ľudovom súde alebo u okresného prokurátora.
§ 63
Navrátenie lehoty
(1)
Ak zmešká obvinený alebo jeho obhajca z dôležitého dôvodu lehotu na podanie opravného
prostriedku, povolí mu súd alebo prokurátor, ktorý vo veci rozhodoval v prvej stolici,
navrátenie lehoty, ale len vtedy, ak o to obvinený alebo obhajca požiada do troch
dní od odpadnutia prekážky. Ak bolo povolené navrátenie lehoty, plynie obvinenému
lehota na podanie opravného prostriedku od doručenia tohto uznesenia.
(2)
Proti rozhodnutiu, ktorým žiadosť o navrátenie lehoty sa zamietla, je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
§ 64
(1)
Písomnosti sa doručujú spravidla poštou; možno ich doručiť tiež doručovateľom súdu,
prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu. Písomnosť možno doručiť tiež v úradnej miestnosti
orgánov činných v trestnom konaní na potvrdenie v spise. Pri vykonávaní procesného
úkonu môže doručiť písomnosť tiež ten, kto ho vykonáva; výkon doručenia osvedčí v
zápisnici, ktorá bola o úkone spísaná.
(2)
V odôvodnených prípadoch možno požiadať o doručenie výkonný orgán kompetentného národného
výboru, alebo, najmä pri nariadenom predvedení, kompetentný orgán verejnej bezpečnosti.
§ 65
(1)
Osobe, ktorej sa má písomnosť doručiť, možno ju doručiť v byte, na pracovisku alebo
kdekoľvek bude zastihnutá.
(2)
Písomnosti určené súdom, prokurátorom a vyšetrovacím orgánom alebo iným štátnym orgánom,
ďalej ústavom, podnikom a iným organizáciám doručujú sa osobám oprávneným za ne písomnosti
prijímať.
(3)
Písomnosti určené príslušníkom ozbrojených sborov v činnej službe doručujú sa prostredníctvom
náčelníka týchto osôb; ak nie je známy, môže sa tak stať, ak ide o vojakov, prostredníctvom
správcu posádky, a ak ide o ostatných príslušníkov ozbrojených sborov, prostredníctvom
najbližšieho orgánu verejnej bezpečnosti.
(4)
Písomnosti určené osobám, ktoré sú vo väzbe alebo na ktorých sa vykonáva trest odňatia
slobody, doručujú sa prostredníctvom správy väzenského ústavu.
(5)
Písomnosti určené osobám požívajúcim diplomatické imunity a výsady alebo osobám v
ich bytoch predložia sa Ministerstvu spravodlivosti, ktoré zariadi ich doručenie.
§ 66
(1)
Ak nebola osoba, ktorej sa má písomnosť doručiť, zastihnutá na mieste, kde sa zdržuje,
môže sa písomnosť doručiť každej dorastenej osobe v jej byte spolubývajúcej alebo
inej dorastenej osobe bývajúcej v tom istom dome, ak je ochotná písomnosť prevziať.
(2)
Ak nebola osoba, ktorej sa má písomnosť doručiť, zastihnutá na svojom pracovisku,
môže sa písomnosť doručiť jej spolupracovníkom, ak sú ochotní ju prevziať.
(3)
Ak ide o písomnosť, ktorá sa môže podľa odseku 1 alebo 2 doručiť náhradne, uvedie
odosielateľ na obálke písomnosti osobu, ktorej sa pri náhradnom doručení nesmie písomnosť
doručiť pre jej záujem na veci alebo z iných dôvodov.
(4)
Ak sa osoba, ktorej sa má písomnosť doručiť, nezdržuje na mieste určenia a doručovateľ
môže zistiť nové miesto jej pobytu, pošle písomnosť na novú adresu, ak nie je na zásielke
výslovne uvedené, že doručenie mimo miesta určenia je vylúčené.
§ 67
(1)
Ak nemožno písomnosť doručiť niektorým zo spôsobov uvedených v
§ 66
, uloží ju
a)
poštový doručovateľ na poštovom úrade, a ak nie je v mieste doručenia, na miestnom
národnom výbore,
b)
doručovateľ súdu, prokuratúry alebo vyšetrovacieho orgánu u odosielateľa, ak doručuje
v jeho sídle, ináč na miestnom národnom výbore,
c)
orgán miestneho národného výboru na miestnom národnom výbore.
(2)
O uložení písomnosti upovedomí doručovateľ osobu, ktorej sa má písomnosť doručiť,
oznámením, ktoré zanechá v jej byte alebo v schránke na listy alebo na jej pracovisku,
alebo upevní oznámenie na dverách jej bytu alebo na inom vhodnom mieste; podľa možnosti
upovedomí o tom aj osoby zo susedstva alebo jej spoluzamestnancov na pracovisku. Tieto
okolnosti, ako aj deň a miesto uloženia písomnosti, poznamená doručovateľ na doručenke
a vráti ju odosielateľovi.
(3)
Deň, keď bola písomnosť uložená, sa považuje za deň doručenia písomnosti. Také uloženie
má účinky doručenia, aj keď sa osoba, ktorej sa má písomnosť doručiť, o uložení písomnosti
nedozvedela.
§ 68
Doručenie do vlastných rúk
Do vlastných rúk sa doručuje
a)
obvinenému obžaloba a predvolanie,
b)
osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok odpis tohto rozhodnutia,
c)
iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovací orgán z dôležitých
dôvodov nariadi.
§ 69
Náhradné doručenie pri doručení do vlastných rúk
(1)
Ak nemožno písomnosť doručiť do vlastných rúk príjemcu, hoci sa v mieste doručenia
zdržuje, zanechá doručovateľ na niektorom z miest uvedených v
§ 67 ods. 2
písomnú výzvu, aby bol v určitý deň a hodinu prítomný na prijatie písomnosti. Ak
nebude ani tejto výzve vyhovené, doručovateľ písomnosť uloží (
§ 67 ods. 1
) a v oznámení o uložení písomnosti (
§ 67 ods. 2
) uvedie, že si príjemca má doručovanú písomnosť do troch dní vyzdvihnúť. Ak písomnosť
bola uložená a príjemca si ju v lehote troch dní nevyzdvihne, považuje sa posledný
deň lehoty za deň, keď doručenie bolo vykonané, i keď sa príjemca o uložení písomnosti
nedozvedel.
(2)
Náhradné doručenie uložením pri doručení do vlastných rúk je vylúčené, ak sa doručuje
a)
obvinenému obžaloba alebo predvolanie na hlavné pojednávanie alebo odvolacie pojednávanie,
b)
obžalovanému odpis rozsudku, proti ktorému môže podať odvolanie, alebo
c)
iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovací orgán z dôležitých
dôvodov nariadi.
(3)
Ak je náhradné doručenie uložením vylúčené, musí odosielateľ na doručenke nápadne
vyznačiť, že uloženie písomnosti je vylúčené.
§ 70
Odopretie prijatia
(1)
Ak odmietne osoba, ktorej sa má písomnosť doručiť, túto písomnosť prijať, poučí doručovateľ
adresáta o následkoch odopretia prijatia, poznamená to na doručenke spolu s dátumom
a dôvodom odopretia prijatia a písomnosť vráti.
(2)
Ak predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovací orgán, ktorý písomnosť odoslal,
je toho názoru, že prijatie bolo odopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za doručenú
dňom, keď prijatie bolo odopreté.
§ 71
(1)
Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba a ich obhajcovia a splnomocnenci majú právo
nazerať do spisu, s výnimkou zápisnice o hlasovaní, a robiť si výpisy a poznámky.
To isté právo majú zákonní zástupcovia nesvojprávneho obvineného, poškodeného a zúčastnenej
osoby. Iné osoby tak môžu robiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní
so súhlasom prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu, len pokiaľ je to potrebné na
uplatnenie ich práv.
(2)
V prípravnom konaní môže prokurátor alebo vyšetrovací orgán nazretie do spisu odoprieť,
ak by sa tým maril účel trestného stíhania; toto obmedzenie sa nevzťahuje na obvineného
a obhajcu, ak sa už prikročilo k oboznamovaniu obvineného s výsledkami vyšetrovania
(
§ 183
).
(3)
Tomu, kto mal právo byť pri úkone prítomný, nemožno odoprieť nazretie do spisov o
takom úkone.
§ 72
(1)
Nazerať do spisov možno len v miestnostiach súdu, prokuratúry alebo vyšetrovacieho
orgánu, a to pod dohľadom.
(2)
Na odôvodnenú žiadosť možno so súhlasom predsedu senátu, prokurátora alebo vyšetrovacieho
orgánu zaslať spisy alebo ich časť aj inému súdu, prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu
orgánu, aby sa tam mohlo do nich nazrieť.
§ 73
Pri povoľovaní nazerať do spisov treba urobiť opatrenie, aby bolo zachované štátne
a hospodárske tajomstvo.
§ 74
(1)
Kto ruší konanie alebo sa voči súdu, prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu správa
urážlivo alebo neposlúchne bez dostatočného ospravedlnenia rozkaz daný mu podľa tohto
zákona, môže ho predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací
orgán potrestať poriadkovou pokutou do päťsto Kčs. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(2)
Ak sa takto správa príslušník ozbrojených sborov v činnej službe, môže sa ponechať
jeho náčelníkovi, aby ho potrestal podľa kázenského poriadku.
(3)
Ak sa takto správa osoba, ktorá je vo väzbe, alebo si odpykáva trest odňatia slobody,
môže sa ponechať náčelníkovi väzenského ústavu, aby ju potrestal podľa väzenského
poriadku.
§ 75
(1)
Zatknúť osobu podozrivú zo spáchania trestného činu sú bezpečnostné orgány oprávnené
len vtedy, ak táto osoba bola pri čine pristihnutá.
(2)
O pristihnutie pri čine ide aj vtedy, ak bol niekto ihneď po čine ako podozrivý prenasledovaný
alebo ihneď po čine zastihnutý za okolností, ktoré ukazujú na jeho účasť pri čine,
najmä s vecami, ktorými bol trestný čin spáchaný alebo ktoré z neho pochádzajú.
(3)
O každom zatknutí musia bezpečnostné orgány ihneď spísať zápisnicu, v ktorej okrem
osobných údajov o zatknutej osobe uvedú podstatné dôvody, pre ktoré bolo zatknutie
vykonané, miesto a čas zatknutia, okolnosti, za ktorých k zatknutiu došlo, ako aj
označenie osoby, ktorá zatknutie vykonala. Odpis tejto zápisnice doručia bez odkladu
prokurátorovi.
(4)
Zatknutú osobu musia bezpečnostné orgány najneskôr do 48 hodín odovzdať prokurátorovi
alebo ju prepustiť na slobodu.
§ 76
(1)
Ak nejde o prípad uvedený v
§ 75 ods. 1
, smie byť obvinený zatknutý len na písomný rozkaz súdu.
(2)
Rozkaz na zatknutie možno vydať len vtedy, ak je tu niektorý z dôvodov väzby (
§ 79
). Vydá ho predseda senátu a označí v ňom trestný čin, pre ktorý bolo vznesené obvinenie
(
§§ 178
,
180
), a dôvod zatknutia. V prípravnom konaní rozhodne o vydaní takého rozkazu na návrh
prokurátora; proti zamietavému rozhodnutiu môže prokurátor podať sťažnosť.
(3)
Zatknutie vykoná na základe rozkazu na zatknutie bezpečnostný orgán. Rozkaz na zatknutie
sa doručí obvinenému pri zatknutí, a ak to nie je možné, najneskoršie do 48 hodín
po ňom.
(4)
Zatknutá osoba musí byť najneskoršie do 48 hodín odovzdaná súdu, alebo ak bol rozkaz
na zatknutie vydaný v prípravnom konaní, prokurátorovi.
(5)
Rozkaz na zatknutie predseda senátu odvolá, len čo dôvod preň zanikne.
§ 77
Predbežná väzba
(1)
Osobu, ktorá je na základe zistených skutočností podozrivá zo spáchania trestného
činu, smie vyšetrovací orgán vziať do predbežnej väzby, len ak tu je niektorý z dôvodov
väzby (
§ 79
) a vec nepripúšťa odklad.
(2)
O každom vzatí do predbežnej väzby musia vyšetrovacie orgány ihneď spísať zápisnicu,
v ktorej okrem údajov o osobe vzatej do predbežnej väzby uvedú dôvody, pre ktoré vzatie
do predbežnej väzby sa vykonalo, čas a miesto vzatia do takej väzby, ako aj označenie
osoby, ktorá vzatie do väzby vykonala. Odpis tejto zápisnice musí sa bez odkladu doručiť
prokurátorovi.
(3)
Osobu vzatú do predbežnej väzby musia vyšetrovacie orgány najneskoršie do 48 hodín
odovzdať prokurátorovi alebo prepustiť na slobodu.
§ 78
Zadržanie
Osobu pristihnutú pri čine smie tiež zadržať ktokoľvek, ak je to nevyhnutne potrebné
na zistenie jej totožnosti, na zamedzenie úteku alebo na zaistenie dôkazov; je však
povinný odovzdať ju ihneď prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu. Zadržaného príslušníka
ozbrojených síl môže odovzdať tiež najbližšiemu útvaru ozbrojených síl alebo správcovi
posádky. Ak odovzdanie zadržaného nie je možné, je povinný urobiť o zadržaní ihneď
oznámenie niektorému z uvedených orgánov.
§ 79
Dôvody väzby
Obvinený smie byť vzatý do väzby len vtedy, ak tu sú skutočnosti, ktoré dostatočne
odôvodňujú obavu,
a)
že ujde, najmä preto, že nemožno ihneď zistiť jeho totožnosť alebo bydlisko, alebo
pre vysoký trest, ktorý ho podľa očakávania postihne,
b)
že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, alebo že bude ináč mariť objasnenie
skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo
c)
že znova spácha trestný čin, ktorý spáchal, alebo že dokončí trestný čin, o ktorý
sa pokúsil, alebo že vykoná trestný čin, ktorým hrozil.
§ 80
Vzatie do väzby
(1)
Vziať do väzby možno len osobu, proti ktorej sa už vznieslo obvinenie (
§ 178
).
(2)
Vziať do väzby je oprávnený len súd a v prípravnom konaní prokurátor. Vziať do väzby
osobu zatknutú (
§ 76
) po podaní obžaloby je oprávnený predseda senátu.
(3)
O väzbe musí sa rozhodnúť najneskoršie do 48 hodín od dodania osoby zatknutej, vzatej
do predbežnej väzby alebo zadržanej súdu alebo prokurátorovi, a to vždy po jej predchádzajúcom
výsluchu. O vzatí do väzby treba upovedomiť bez odkladu rodinných príslušníkov obvineného,
ako aj jeho zamestnávateľa, ak neboli už upovedomení o zatknutí alebo predbežnej väzbe;
o vzatí do väzby príslušníka ozbrojeného sboru treba upovedomiť jeho náčelníka.
§ 81
(1)
Ak trvá väzba v prípravnom konaní už 2 mesiace, musí byť obvinený prepustený na slobodu,
ak nadriadený prokurátor nerozhodol, že väzba trvá ďalej. Nadriadený prokurátor môže
takto väzbu predĺžiť len z dôvodov uvedených v
§ 79 písm. a)
alebo
c)
, a to najdlhšie o jeden mesiac. Na dlhší čas môže väzbu z týchto dôvodov predĺžiť
len generálny prokurátor.
(2)
Čas uvedený v odseku 1 sa počíta odo dňa zadržania, zatknutia alebo vzatia do väzby
alebo predbežnej väzby a končí sa najneskoršie dňom podania obžaloby. Do tohto času
sa započítava tiež čas, v ktorom bol obvinený pozorovaný v ústave (
§ 130 ods. 2
).
(3)
Ak sa vedie trestné stíhanie len pre priestupok, nesmie väzba trvať dlhšie ako 30
dní, včítane väzby v konaní pred súdom.
§ 82
(1)
Prokurátor a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody
väzby ešte trvajú; ak zanikne dôvod väzby, musí sa obvinený ihneď prepustiť na slobodu.
(2)
Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu; o jeho žiadosti musí
sa bez odkladu rozhodnúť.
(3)
Ak súhlasí prokurátor s prepustením obvineného na slobodu, môže rozhodnutie o tom,
že sa obvinený prepúšťa na slobodu, urobiť v konaní pred súdom predseda senátu.
§ 83
Ak je tu iba dôvod väzby uvedený v
§ 79 písm. a)
a obvinený dá písomné vyhlásenie, že sa na vyzvanie ustanoví na súd, k prokurátorovi
alebo vyšetrovaciemu orgánu a že ihneď oznámi každú zmenu svojho pobytu, môže orgán
rozhodujúci o väzbe ponechať obvineného na slobode alebo ho prepustiť na slobodu,
ak považuje také vyhlásenie za dostatočné vzhľadom na osobu obvineného a povahu vyšetrovaného
prípadu.
§ 84
Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe
(1)
Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť.
(2)
Odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o prepustení obvineného
z väzby. Ak bol prokurátor pri vyhlásení takého rozhodnutia prítomný, má jeho sťažnosť
odkladný účinok len vtedy, ak bola podaná ihneď po vyhlásení rozhodnutia; ak ide však
o prepustenie z väzby po oslobodzujúcom rozsudku, má sťažnosť prokurátora odkladný
účinok len vtedy, ak súčasne s ňou podal prokurátor tiež odvolanie.
§ 85
Povinnosť na vydanie veci
(1)
Kto má u seba vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie vydať súdu,
prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu; vo vyzvaní musí sa upozorniť na to, že
ak nevydá vec, môže sa odňať, a na iné následky nevyhovenia (
§ 74
).
(2)
Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor
alebo vyšetrovací orgán.
§ 86
Odňatie veci
(1)
Ak nevydá vec dôležitú pre trestné konanie na vyzvanie ten, kto ju má u seba, môže
sa na rozkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na rozkaz prokurátora alebo vyšetrovacieho
orgánu odňať; na vydanie rozkazu potrebuje vyšetrovací orgán predchádzajúci súhlas
prokurátora.
(2)
Bez rozkazu uvedeného v odseku 1 môže sa vec odňať len vtedy, ak nemožno taký rozkaz
vopred dostať a vec nepripúšťa odklad.
(3)
Na odňatie veci sa priberie podľa možnosti osoba, ktorá nie je na veci zúčastnená.
§ 87
Potvrdenie o prevzatí veci
Osobe, ktorá vec vydala alebo ktorej sa vec odňala, vydá orgán úkon vykonávajúci súčasne
písomné potvrdenie o prevzatí veci.
§ 88
(1)
Len čo nie je vec na ďalšie konanie potrebná, vráti sa tomu, kto ju vydal alebo komu
bola odňatá, pokiaľ na ňu neuplatňuje právo iná osoba, alebo tomu, právo koho na vec
je nepochybné. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(2)
Ak je nebezpečenstvo, že sa vec vzatá do úschovy, ktorá sa nemohla vrátiť podľa odseku
1, skazí, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy na štátnom notárstve
alebo na súde. Na predaj veci sa primerane použijú predpisy o súdnom predaji zexekvovaných
hnuteľných vecí.
(3)
O vrátení a predaji veci rozhoduje predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.
§ 89
(1)
Ak bola obvineným vydaná alebo mu odňatá vec, ktorú pravdepodobne získal trestným
činom, a buď nie je známe, komu vec patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného, vyhlási
sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom pre vypátranie poškodeného najúčelnejším,
a to spolu s vyzvaním, aby sa poškodený prihlásil do roka od vyhlásenia.
(2)
Ak neuplatní okrem obvineného nikto v lehote uvedenej v odseku 1 právo k veci, vydá
sa vec alebo suma za ňu utŕžená obvinenému na jeho žiadosť. Ak o to obvinený nežiada
alebo ak mu vec zrejme nepatrí, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy
na štátnom notárstve alebo na súde. Proti týmto rozhodnutiam je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
(3)
Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odseku 1 a 2 robí predseda senátu a v prípravnom
konaní prokurátor.
(4)
Ak vec, o ktorej sa nevie, komu patrí, je bezcenná, zničí sa, a ak má cenu len nepatrnú,
predá sa a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy na štátnom notárstve alebo na súde.
§ 90
Zápisnica
Zápisnica o vydaní a odňatí veci musí obsahovať tiež opis vydanej alebo odňatej veci.
§ 91
Dôvody prehľadania domu a osoby
(1)
Prehľadanie domu možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte, inej miestnosti
alebo priestore k nim patriacom je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam
ukrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu.
(2)
Prehľadanie osoby možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto má u seba vec
dôležitú pre trestné konanie; u osoby zatknutej alebo vzatej do predbežnej väzby možno
vykonať prehľadanie osoby tiež vtedy, ak je tu podozrenie, že má u seba zbraň alebo
inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie bezpečnostného orgánu alebo inej
osoby alebo ktorá by mohla slúžiť na spáchanie samovraždy.
§ 92
Rozkaz na prehľadanie
(1)
Ak nevykoná predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovací orgán prehľadanie domu
alebo osoby sám, vykoná ju na jeho rozkaz bezpečnostný orgán. Rozkaz na prehľadanie
domu musí byť vydaný písomne a musí obsahovať odôvodnenie; rozkaz sa doručí osobe,
u ktorej sa prehľadanie vykonáva, pri prehľadaní, a ak to nie je možné, najneskoršie
do 48 hodín po nej. Vyšetrovací orgán potrebuje na výkon prehľadania domu a osoby
a na vydanie rozkazu naň predchádzajúci súhlas prokurátora.
(2)
Bez rozkazu uvedeného v odseku 1 môžu bezpečnostné orgány vykonať prehľadanie domu
alebo osoby len vtedy, ak rozkaz nemožno vopred zaobstarať a vec nepripúšťa odklad,
alebo ak ide o osobu pristihnutú pri čine alebo o osobu, na ktorú je vydaný rozkaz
na zatknutie.
§ 93
Predchádzajúci výsluch
Prehľadanie domu alebo osoby možno vykonať len po predchádzajúcom výsluchu toho, u
koho alebo na kom sa má vykonať, a to len vtedy, ak sa výsluchom nedosiahlo ani dobrovoľné
vydanie hľadanej veci, ani odstránenie iných dôvodov, ktoré viedli k prehľadaniu.
Taký výsluch nie je potrebný, ak vec nepripúšťa odklad a výsluch nemožno okamžite
vykonať.
§ 94
Výkon prehľadania
(1)
Orgán vykonávajúci prehľadanie domu je povinný umožniť, aby sa ho zúčastnila osoba,
u ktorej sa vykonáva, alebo niektorý dospelý člen jej domácnosti. O tomto práve je
povinný tieto osoby poučiť.
(2)
K výkonu prehľadania domu a osoby sa priberie osoba, ktorá nie je na veci zúčastnená.
(3)
Orgán vykonávajúci prehľadanie sa preukáže svojím oprávnením.
(4)
Osobe, u ktorej bolo prehľadanie vykonané, vydá orgán vykonávajúci prehľadanie ihneď,
a ak to nie je možné, najneskoršie do 48 hodín po ňom písomné potvrdenie o dôvodoch
prehľadania a o jeho výsledku, ako aj o veci pri ňom vydanej alebo odňatej.
§ 95
Zápisnica
V zápisnici o prehľadaní musí sa uviesť tiež, či boli dodržané ustanovenia o predchádzajúcom
výsluchu (
§ 93
) a o vydaní potvrdenia (
§ 94 ods. 4
), prípadne dôvody, prečo tieto ustanovenia dodržané neboli.
§ 96
Zadržanie zásielok
(1)
Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné stíhanie treba zistiť obsah
nedoručených telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného
alebo sú jemu určené, nariadi predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo
vyšetrovací orgán, aby mu ich podnik vykonávajúci ich prepravu, vydal; vyšetrovací
orgán potrebuje na toto opatrenie predchádzajúci súhlas prokurátora.
(2)
Bez nariadenia uvedeného v odseku 1 môže sa preprava zásielky zadržať na rozkaz bezpečnostných
orgánov, ale len vtedy, ak nemožno toto nariadenie vopred dosiahnuť a vec nepripúšťa
odklad. Ak však nedôjde podniku vykonávajúcemu prepravu zásielok v takom prípade do
troch dní nariadenie predsedu senátu, prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu, aby
sa mu zásielky vydali, nesmie podnik prepravu zásielok ďalej zdržovať.
§ 97
Otvorenie zásielok
(1)
Zásielku vydanú podľa
§ 96 ods. 1
smie otvoriť len predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací
orgán; tento orgán potrebuje na otvorenie predchádzajúci súhlas prokurátora.
(2)
Otvorená zásielka sa odovzdá adresátovi, a ak nie je jeho pobyt známy, niektorému
z jeho rodinných príslušníkov; ináč sa zásielka vráti odosielateľovi. Ak je však obava,
že by odovzdanie zásielky malo škodlivý vplyv na trestné stíhanie, pripojí sa k spisu;
ak je to vhodné, oznámi sa adresátovi obsah listu alebo telegramu a ak nie je jeho
pobyt známy, urobí sa oznámenie niektorému z jeho rodinných príslušníkov.
(3)
Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebné, odovzdá sa ihneď adresátovi alebo
sa vráti podniku, ktorý ju vydal.
§ 98
(1)
Ak sa objaví už pred začatím vyšetrovania, že je nevyhnutne potrebné vziať osobu
podozrivú zo spáchania trestného činu do predbežnej väzby (
§ 77
), odňať vec (§§ 86 a nasl.) alebo vykonať prehľadanie osoby alebo domu (
§§ 91 až 95
), vyžiada si na to bezpečnostný orgán predchádzajúci súhlas prokurátora; bez predchádzajúceho
súhlasu prokurátora môže taký úkon vykonať len vtedy, ak súhlas nemôže vopred dosiahnuť
a vec nepripúšťa odklad. V takom prípade je povinný vyžiadať si najneskoršie do 48
hodín dodatočný súhlas prokurátora, a ak ide o vzatie do predbežnej väzby, odovzdať
najneskoršie do 48 hodín takú osobu prokurátorovi alebo ju prepustiť na slobodu.
(2)
Pri vykonávaní úkonov uvedených v odseku 1 postupujú bezpečnostné orgány podľa ustanovení
tohto zákona. Zákonnosť a neodkladnosť takýchto úkonov je prokurátor povinný preveriť.
§ 99
Všeobecné ustanovenie
Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na objasnenie veci, najmä výpovede obvineného
a svedkov, znalecké posudky, veci a listiny dôležité pre trestné konanie a ohliadka.
§ 100
Predvolanie a predvedenie
(1)
Ak sa obvinený, ktorý bol riadne predvolaný, na výsluch bez dostatočného ospravedlnenia
neustanoví, môže byť predvedený; na to a na iné následky neustanovenia sa (
§ 74
) musí byť v predvolaní upozornený.
(2)
Obvineného možno predviesť aj bez predchádzajúceho predvolania, ak je to potrebné
na úspešné vykonanie trestného konania, najmä ak sa skrýva alebo ak nemá stále bydlisko.
(3)
Vyslúchajúci požiada o predvedenie kompetentný orgán verejnej bezpečnosti; ak však
ide o mladistvého, možno tak urobiť, len ak nemožno predvedenie vykonať zamestnancom
súdu, prokuratúry alebo orgánu povereného starostlivosťou o mládež. O predvedenie
príslušníka ozbrojených sborov v činnej službe požiada vyslúchajúci jeho náčelníka.
§ 101
(1)
Ak je viac obvinených, vyslúchajú sa oddelene; pritom treba urobiť opatrenie, aby
sa tí, ktorí sú obvinení v tej istej veci, nemohli navzájom dorozumievať.
(2)
Vyslúchajúci je povinný pred prvým výsluchom obvineného zistiť jeho totožnosť, osobné,
rodinné, majetkové a zárobkové pomery a predchádzajúce tresty, objasniť mu podstatu
vzneseného obvinenia a poučiť ho o jeho právach; obsah poučenia sa poznamená v zápisnici.
Potom ho vyslúchajúci vyzve, aby sa na obvinenie podrobne vyjadril, najmä aby súvisle
opísal skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, aby uviedol okolnosti, ktoré obvinenie
zoslabujú alebo vyvracajú, a aby ponúkol o nich dôkazy. Výpoveď obvineného sa do zápisnice
zapíše v priamej reči a pokiaľ možno doslova.
(3)
Otázky, ktoré sa obvinenému kladú na doplnenie výpovede alebo na odstránenie neúplnosti,
nejasnosti a rozporov, a ním dané odpovede sa podľa potreby poznamenajú v zápisnici
o výsluchu. Vyslúchajúci musí klásť otázky jasne a zrozumiteľne, bez predstierania
klamlivých a nepravdivých okolností; nesmú obsahovať pokyn, ako na ne odpovedať.
(4)
Obvinenému možno dovoliť, aby skôr, než dá odpoveď, nazrel do písomných poznámok,
ktoré však musí vyslúchajúcemu, ak o to požiada, predložiť na nazretie; táto okolnosť
musí sa v zápisnici poznamenať.
(5)
Obvinenému možno tiež dovoliť, ak o to požiada, spísať vlastnoručne svoju výpoveď.
§ 102
(1)
Výsluch obvineného sa koná tak, aby podal pokiaľ možno úplný a jasný obraz skutočností
závažných pre trestné konanie; na výpoveď alebo na doznanie nesmie byť obvinený žiadnym
spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba brať ohľad na jeho osobnosť.
(2)
Doznanie obvineného neoslobodzuje vyslúchajúceho od povinnosti preskúmať a všetkými
dosiahnuteľnými dôkazmi overiť všetky okolnosti prípadu.
(3)
Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve vyslúchajúci
obvineného, aby ju opísal; len potom sa mu má ukázať osoba alebo vec, a to spravidla
medzi niekoľkými osobami alebo niekoľkými vecami toho istého druhu.
(4)
Ak treba zistiť pravosť rukopisu obvineného, môže ho vyslúchajúci vyzvať, aby napísal
potrebný počet slov; na to však obvinený nesmie byť žiadnym spôsobom donucovaný. Vždy
však je povinný trpieť úkony potrebné na zistenie jeho totožnosti.
§ 103
Ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou svedka alebo
spoluobvineného a rozpor nemožno vysvetliť ináč, môže vyslúchajúci postaviť obvineného
týmto osobám tvárou v tvár.
§ 104
Ak nejde o zápisnicu o hlavnom alebo odvolacom pojednávaní alebo o verejnom zasadaní,
musí sa zápisnica po skončení výsluchu obvinenému predložiť na prečítanie, alebo,
ak o to žiada, prečítať; obvinený má právo žiadať, aby bola zápisnica doplnená alebo
aby v nej boli vykonané opravy v súhlase s jeho výpoveďou. O tomto práve treba obvineného
poučiť.
§ 105
Povinnosť svedčiť
Každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je
známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné
konanie.
§ 106
Predvolanie a predvedenie
Ak sa svedok, hoci bol riadne predvolaný, neustanoví bez dostatočného ospravedlnenia,
môže byť predvedený. Na to a na iné následky neustanovenia sa (
§ 74
) musí sa svedok v predvolaní upozorniť. Ak sa neustanoví príslušník ozbrojených sborov
v činnej službe, treba požiadať náčelníka časti, u ktorej koná službu, alebo správcu
posádky o oznámenie dôvodov, prípadne o jeho predvedenie.
§ 107
Zákaz výsluchu
(1)
Svedok nesmie byť vyslúchnutý o okolnostiach, ktoré tvoria štátne alebo hospodárske
tajomstvo, ktoré je povinný zachovať v tajnosti, okrem ak bol od tejto povinnosti
kompetentným orgánom oslobodený; oslobodenie možno odoprieť len vtedy, ak by výpoveď
spôsobila štátu vážnu škodu.
(2)
Svedok nesmie byť vyslúchaný tiež vtedy, pokiaľ by svojou výpoveďou porušil štátom
výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, iba ak bol od tejto povinnosti
kompetentným orgánom alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má, oslobodený.
(3)
Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú výpoveď týkajúcu sa trestného
činu, ktorý má svedok povinnosť oznámiť podľa § 165 ods. 2 tr. zák.
§ 108
Právo odoprieť výpoveď
(1)
Právo odoprieť vypovedať ako svedok má príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho
súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh; ak je obvinených viac a svedok je
v uvedenom pomere len k niektorému z nich, má svedok právo odoprieť výpoveď o iných
obvinených len vtedy, ak nemožno odlúčiť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede týkajúcej
sa obvineného, ku ktorému je svedok v tomto pomere.
(2)
Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, pokiaľ by spôsobil nebezpečenstvo trestného
stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom pokolení, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi,
osvojencovi, manželovi alebo druhovi alebo iným osobám v pomere rodinnom alebo obdobnom,
ktorých ujmu by právom pociťoval ako ujmu vlastnú.
(3)
Odoprieť výpoveď ako svedok nemôže však ten, kto má povinnosť podľa § 165 ods. 2
tr. zák. oznámiť trestný čin, ktorého sa svedecká výpoveď týka.
(4)
Svedok, ktorý oprávnene odoprie výpoveď, nesmie byť vyslúchnutý a nesmie byť vykonaný
dôkaz ani prečítaním zápisnice o jeho skoršej výpovedi.
§ 109
(1)
Svedkovia sa vyslúchajú jednotlivo a spravidla v neprítomnosti iných svedkov.
(2)
Po zistení totožnosti svedka a jeho pomeru k obvinenému poučí ho vyslúchajúci o práve
odoprieť výpoveď, a ak je potrebné, tiež o zákaze výsluchu, ako aj o tom, že je povinný
vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčať. Ďalej ho poučí o význame svedeckej výpovede
z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch krivej výpovede.
(3)
Pred začiatkom výsluchu sa vyslúchajúci opýta svedka na jeho pomer k prejednávanej
veci a k stranám a podľa potreby tiež na iné okolnosti významné pre zistenie jeho
hodnovernosti.
§ 110
(1)
Výsluch svedka sa začína výzvou vyslúchajúceho, aby svedok súvisle vypovedal všetko,
čo sám o veci vie a odkiaľ sa dozvedel o okolnostiach ním uvádzaných. Výpoveď svedka
sa do zápisnice zapíše v priamej reči a pokiaľ možno doslova.
(2)
Ak je vyslúchajúci toho názoru, že výpoveď svedka nie je celkom jasná a úplná alebo
že sú jeho údaje v rozpore, dá mu otázky smerujúce k ich overeniu, doplneniu a objasneniu.
Svedkovi sa nesmú klásť otázky, v ktorých by boli obsiahnuté okolnosti, ktoré sa majú
zistiť ešte len z jeho výpovede. Ak je to potrebné, otázky a odpovede na ne sa zapíšu
do zápisnice doslova.
(3)
Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve vyslúchajúci
svedka, aby ju opísal; len potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to spravidla medzi
niekoľkými osobami alebo niekoľkými vecami toho istého druhu.
(4)
Ak treba zistiť pravosť rukopisu svedka, môže ho vyslúchajúci vyzvať, aby napísal
potrebný počet slov.
(5)
Svedkovi možno dovoliť, aby skôr než dá odpoveď, nazrel do písomných poznámok, ktoré
však musí vyslúchajúcemu, ak o to požiada, dať na nazretie; táto okolnosť sa musí
v zápisnici poznamenať.
§ 111
Ak výpoveď svedka v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďami iných svedkov alebo
obvineného a rozpor nemožno vysvetliť ináč, môže ich vyslúchajúci postaviť tvárou
v tvár.
§ 112
Ak nejde o zápisnicu o hlavnom alebo odvolacom pojednávaní alebo o verejnom zasadaní,
musí sa zápisnica po skončenom výsluchu svedkovi predložiť na prečítanie, alebo ak
o to žiada, prečítať; svedok má právo žiadať, aby bola zápisnica doplnená alebo aby
v nej boli vykonané opravy v súhlase s jeho výpoveďou. O tomto práve treba svedka
poučiť.
§ 113
Svedočné
(1)
Svedok má nárok na náhradu nutných výdavkov a ušlej odmeny za prácu (svedočné). Nárok
zaniká, ak ho svedok neuplatní do troch dní po svojom výsluchu alebo odo dňa, keď
mu bolo oznámené, že k výsluchu nedôjde; na to musí byť svedok upozornený.
(2)
Výšku svedočného určí ten, kto svedka predvolal, a v konaní pred súdom predseda senátu.
§ 114
(1)
Ak sú na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie potrebné odborné znalosti,
priberú sa znalci, a to spravidla dvaja. Ak ide o objasnenie menej dôležitých skutočností
alebo ak vec nepripúšťa odklad, stačí pribrať jedného znalca. To určuje orgán, ktorý
znalca predvoláva.
(2)
Namiesto pribrania znalca z odboru lekárstva možno sa spokojiť s lekárskym potvrdením,
o správnosti ktorého nie sú pochybnosti.
§ 115
(1)
Ako znalci sa spravidla priberú osoby trvale ustanovené pre odbor, o ktorý ide, a
v odbore vojenského súdnictva príslušníci ozbrojených sborov v činnej službe. Ak niet
takých znalcov alebo ak vec nepripúšťa odklad alebo ak prípad vyžaduje zvláštne odborné
znalosti, možno pribrať iných znalcov.
(2)
Ako znalec je povinný byť činný len ten, kto je trvale ustanovený za znalca pre odbor,
ktorého znalosť je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie potrebná,
a ten, kto taký odbor vykonáva ako svoje povolanie.
§ 116
(1)
Ustanovenie
§ 25 ods. 1
sa použije primerane aj na znalca.
(2)
K ohliadke a pitve mŕtvoly nemožno pribrať ako znalca lekára, ktorý ošetroval zomrelého
priamo pred smrťou.
§ 117
Znalec musí sa v predvolaní upozorniť na následky neustanovenia sa (
§ 74
) a na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by bol vo veci vylúčený
alebo ktoré mu ináč bránia, aby bol vo veci činný ako znalec.
§ 118
Poučenie znalca
Vyslúchajúci poučí znalca o tom, že je povinný podať nestranný posudok podľa svojich
odborných znalostí a zachovávať mlčanlivosť o tom, čo sa ako znalec dozvedel. Ďalej
ho poučí o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných
následkoch krivej výpovede.
§ 119
Príprava posudku
(1)
Znalcovi sa na jeho žiadosť poskytnú potrebné vysvetlenia. Ak je to potrebné na podanie
posudku, môže sa znalcovi dovoliť nazrieť do spisov alebo mu možno spisy požičať a
môže byť prítomný pri výsluchu obvineného a svedkov a dávať im otázky, ktoré sa vzťahujú
na predmet znaleckého vyšetrenia. Znalec môže tiež navrhnúť, aby boli vyšetrené okolnosti
potrebné na podanie posudku.
(2)
Ak na podanie posudku je potrebná krvná skúška alebo iný podobný úkon, je obvinený
a svedok povinný strpieť, aby znalec lekár na ňom taký úkon vykonal, pokiaľ nie je
spojený s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. O tejto povinnosti musia byť obvinený
a svedok poučení s upozornením na následky nevyhovenia (
§ 74
).
(3)
Znalcovi sa spravidla uloží, aby posudok podal písomne.
§ 120
Výsluch
(1)
Pred začiatkom výsluchu sa vyslúchajúci opýta znalca na okolnosti, pre ktoré by nesmel
byť pribratý. Ak predložil znalec posudok písomne, vyzve ho vyslúchajúci, aby posudok
potvrdil; táto okolnosť sa poznamená v zápisnici. Ak nepredložil znalec posudok písomne,
nadiktuje ho do zápisnice.
(2)
Ak má podať posudok niekoľko znalcov, musí sa im na ich žiadosť dať možnosť, aby
sa medzi sebou dorozumeli. Ak znalci dospeli k súhlasnému záveru, môže posudok podať
len jeden zo znalcov, a to podľa voľby znalcov samých; ak sa názory znalcov rozchádzajú,
musí každý z nich podať svoj posudok osobitne.
§ 121
Vady posudku
Ak je pochybnosť o správnosti posudku alebo ak je posudok nejasný alebo neúplný, treba
požiadať znalca o vysvetlenie; keby to neviedlo k výsledku, priberú sa noví znalci.
§ 122
Posudok ústavu
Namiesto pribrania znalcov možno požiadať o znalecký posudok štátny ústav alebo iný
orgán, pokiaľ plní úlohy štátnej správy; tie podajú posudok písomne. V takom posudku
treba uviesť osobu, ktorá posudok vypracovala a ktorú by podľa potreby bolo možno
vyslúchnuť ako znalca.
§ 123
Znalečné
(1)
Znalec má nárok na náhradu nutných výdavkov a primeranú odmenu (znalečné).
(2)
Výšku znalečného určí ten, kto znalca pribral, a v konaní na súde predseda senátu.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 124
(1)
Vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol trestný čin spáchaný, iné
predmety, ktoré preukazujú dokazovanú skutočnosť a môžu byť prostriedkom na odhalenie
a zistenie trestného činu a jeho páchateľa, ako aj stopy trestného činu.
(2)
Listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú preukazovanú skutočnosť
vzťahujúcu sa na trestný čin alebo na obvineného.
§ 125
Ak o to orgán činný v trestnom konaní požiada, je každý povinný predložiť alebo vydať
listiny, poprípade ich úradne overený odpis alebo iné predmety vhodné na dôkaz, ktoré
má vo svojej moci. Táto povinnosť sa nevzťahuje na listinu, pokiaľ sa jej obsah týka
okolnosti, o ktorej by platil zákaz výsluchu, iba ak by tu došlo k oslobodeniu od
povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti
(
§ 107
).
§ 126
Listiny spísané v cudzom jazyku treba preložiť.
§ 127
Účel ohliadky
Ohliadka sa koná, ak sa majú priamym pozorovaním objasniť skutočnosti významné pre
trestné konanie; k ohliadke sa spravidla priberú znalci.
§ 128
Ohliadka tela
Ohliadke tela je každý povinný sa podrobiť len vtedy, ak je nevyhnutne potrebné zistiť,
či sú na jeho tele stopy alebo následky trestného činu. Ohliadku tela, ak ju nevykonáva
lekár, môžu vykonať len osoby toho istého pohlavia.
§ 129
Pitva a exhumácia
(1)
Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom, musí sa mŕtvola
ohliadnuť a pitvať. Pochovať mŕtvolu možno v takých prípadoch len so súhlasom prokurátora.
O tom rozhodne prokurátor s najväčším urýchlením.
(2)
Exhumáciu mŕtvoly môže nariadiť prokurátor a v konaní na súde predseda senátu.
§ 130
(1)
Ak treba vyšetriť duševný stav obvineného, priberú sa k tomu vždy dvaja znalci z
odboru psychiatrie.
(2)
Ak nemožno duševný stav vyšetriť ináč, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor
nariadiť, aby osoba obvinená z trestného činu bola pozorovaná vo verejnom zdravotníckom
ústave, ktorý určí predseda senátu alebo prokurátor, alebo ak je obvinený vo väzbe,
tiež v osobitnom pozorovacom oddelení väzenského ústavu; v takom prípade musí obvinený
mať obhajcu (
§ 35
). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(3)
Pozorovanie duševného stavu nemá trvať dlhšie ako dva mesiace; do toho času treba
podať posudok. Na odôvodnenú žiadosť znalcov môže súd a v prípravnom konaní prokurátor
túto lehotu predĺžiť, nie však o viac ako o jeden mesiac. Proti predĺženiu lehoty
je prípustná sťažnosť.
(4)
Ak zistia znalci u obvineného príznaky svedčiace o jeho nepríčetnosti alebo zmenšenej
príčetnosti, vyslovia sa zároveň o tom, či jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný.
(5)
Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije, ak sa vedie trestné stíhanie len pre priestupok.
§ 131
Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie
obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, treba
vyšetriť duševný stav svedka znalcami psychiatrami. Pozorovanie duševného stavu svedka
podľa
§ 130 ods. 2
nie je prípustné.
§ 132
Zápisnica
Zápisnica o ohliadke musí poskytovať tiež úplný a verný obraz predmetu ohliadky; majú
sa preto k nej pripojiť fotografie, náčrty a iné pomôcky.
§ 133
Spôsob rozhodovania
(1)
Ak zákon výslovne neustanovuje, že súd rozhoduje rozsudkom, rozhoduje uznesením.
(2)
Iné orgány činné v trestnom konaní rozhodujú, pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné,
uznesením.
§ 134
Rozsudok musí po úvodných slovách „V mene republiky“ obsahovať
a)
označenie súdu, mená a priezviská sudcov,
b)
deň a miesto vyhlásenia rozsudku,
c)
meno a priezvisko obžalovaného, deň a miesto jeho narodenia, jeho zamestnanie a bydlisko,
poprípade iné údaje potrebné na to, aby obžalovaný nemohol byť zamenený s inou osobou,
a ak ide o osobu podliehajúcu vojenskej súdnej právomoci, tiež údaj o hodnosti obžalovaného
a o útvare, ktorého je príslušníkom,
d)
výrok o tom, či sa obžalovaný uznáva vinným a či sa zpod obžaloby oslobodzuje, a
to s presným označením trestného činu, ktorého sa tento výrok týka,
e)
odôvodnenie rozsudku,
f)
poučenie o odvolaní.
§ 135
(1)
Odsudzujúci rozsudok musí obsahovať tiež výrok o treste s uvedením všetkých zákonných
ustanovení, podľa ktorých bol trest vymeraný alebo podľa ktorých bolo od potrestania
upustené. Výrok o treste musí byť tak určitý, aby nevznikli pri jeho výkone pochybnosti.
(2)
Ak bol uložený trest, ktorého výkon možno podmienečne odložiť, musí rozsudok obsahovať
tiež výrok o tom, či bol podmienečný odklad výkonu trestu povolený a poprípade, na
aké podmienky je viazaný.
§ 136
Vo výroku oslobodzujúceho rozsudku musí sa uviesť, o ktorý z dôvodov uvedených v
§ 242
sa oslobodenie zpod obžaloby opiera.
§ 137
(1)
Ak sa skončilo hlavné pojednávanie vyhlásením rozsudku, pojme sa do rozsudku tiež
výrok
a)
o nároku poškodeného na náhradu škody, ak ho poškodený včas uplatnil,
b)
o ochrannom opatrení, ak o ňom bolo na hlavnom pojednávaní rozhodnuté,
c)
o ručení zúčastnenej osoby, ak o ňom bolo na hlavnom pojednávaní rozhodnuté.
(2)
Vojenský súd pojme do rozsudku tiež výrok o tom, či dôstojník ozbrojených sborov
zažalovaným skutkom ohrozil vážnosť a česť hodnosti dôstojníka ozbrojeného sboru,
ku ktorému patrí; tento výrok vojenský súd nevysloví, ak ukladá obžalovanému trest
straty vojenskej hodnosti.
§ 138
(1)
Trestný čin, ktorého sa týka výrok o vine, treba označiť nielen zákonným pomenovaním
a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, poprípade aj uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to,
aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov
včítane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.
(2)
V odôvodnení vždy treba stručne, ale jasne vyložiť, ktoré skutočnosti vzal súd za
dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenie oprel, existenciu ktorých skutočností
pokladá so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo za pochybnú, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a prečo nevyhovel návrhom na vykonanie
ďalších dôkazov. Z odôvodnenia musí byť ďalej zjavné, aké stanovisko súd zaujal k
obhajobe a s akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona, či už v otázke viny a trestu alebo poprípade
tiež v otázkach iných, ak boli do rozsudku pojaté ďalšie výroky.
§ 139
Pri porade o rozsudku senát posúdi najmä
a)
či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b)
či tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu,
c)
či tento skutok spáchal práve obžalovaný,
d)
či je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný,
e)
či trestnosť skutku nezanikla,
f)
či a aký trest sa má obžalovanému uložiť,
g)
či a v akom rozsahu sa má poškodenému priznať nárok na náhradu škody,
h)
či a aké ochranné opatrenie sa má vysloviť.
§ 140
(1)
Na porade a pri hlasovaní senátu nesmie byť prítomný okrem sudcov a sudcov z ľudu,
ktorí sa zúčastnili na pojednávaní rozsudku bezprostredne predchádzajúcom, a okrem
zapisovateľa, nikto iný. O obsahu porady treba zachovávať mlčanlivosť.
(2)
Pre rozsudok musí byť väčšina hlasov. Ak sa nedosiahne väčšina ani rozdelením otázok,
pripočítavajú sa hlasy obžalovanému najmenej priaznivé k hlasom po nich priaznivejším
tak dlho, až sa dosiahne väčšina. Ak je sporné, ktorý z hlasov je pre obžalovaného
priaznivejší, rozhodne sa o tom hlasovaním.
(3)
Každý člen senátu musí hlasovať, i keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný.
Pri hlasovaní o treste sa však môžu tí, čo hlasovali pre oslobodenie zpod obžaloby,
zdržať hlasovania; ich hlasy sa potom pripočítajú k hlasu pre obžalovaného najpriaznivejšiemu.
(4)
Mladší sudcovia hlasujú vždy pred staršími a na vojenských súdoch a u vojenského
kolégia Najvyššieho súdu hodnosťou mladší pred hodnosťou staršími; pritom sudcovia
z ľudu hlasujú pred ostatnými sudcami. Predseda senátu hlasuje naposledy.
(5)
O hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica (
§ 58
).
§ 141
Vyhlasovanie rozsudku
(1)
Rozsudok treba vždy vyhlásiť; vyhlasuje ho predseda senátu v mene republiky.
(2)
Vyhlasuje sa úplné znenie výroku a podstatná časť odôvodnenia, ako aj poučenie o
odvolaní. Vyhlásenie musí byť v úplnej zhode s obsahom rozsudku, tak ako bol odhlasovaný.
(3)
Vyhlásenie sa má stať spravidla ihneď po skončení pojednávania, ktoré mu predchádzalo;
ak to nie je možné, možno na vyhlásenie rozsudku odročiť pojednávanie na čas najviac
troch dní.
§ 142
Vyhotovenie rozsudku
(1)
Každý rozsudok treba písomne vyhotoviť. Vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom
rozsudku, tak ako bol vyhlásený.
(2)
Pokiaľ rozsudok nebol písomne vyhotovený už na porade, vyhotoví ho spravidla do piatich
dní po jeho vyhlásení predseda senátu; môže však jeho vyhotovením poveriť niektorého
sudcu, ktorý bol členom senátu.
(3)
Ak nemôže predseda senátu ani iný člen senátu vyhlásený rozsudok písomne vyhotoviť
pre prekážku dlhšieho trvania, vyhotoví ho na rozkaz predsedu súdu iný sudca, ktorý
nebol členom senátu.
(4)
Vyhotovenie rozsudku podpíše predseda senátu a ten, kto ho vypracoval. Ak nemôže
predseda senátu podpísať vyhotovenie rozsudku pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše
ho za neho iný člen senátu; dôvod prekážky sa na vyhotovení rozsudku poznamená.
§ 143
Doručovanie rozsudku
(1)
Odpis rozsudku sa doručí vždy obžalovanému, prokurátorovi, zúčastnenej osobe a poškodenému,
a to aj keď boli pri vyhlásení rozsudku prítomní.
(2)
Ak má obžalovaný obhajcu a zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku vždy tiež
týmto osobám.
(3)
Ak majú zúčastnená osoba alebo poškodený zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku
len zákonnému zástupcovi, a ak majú splnomocnenca, doručí sa len splnomocnencovi,
i keď majú tiež zákonného zástupcu.
§ 144
Oprava vyhotovenia rozsudku
(1)
Predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek opraviť chyby v písaní a počtoch,
ako aj iné nesprávnosti vo vyhotovení rozsudku, aby vyhotovenie bolo v úplnej zhode
s obsahom rozsudku, tak ako bol vyhlásený. Opravu môže nariadiť tiež súd vyššej stolice.
(2)
Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený odpis rozsudku.
(3)
Proti rozhodnutiu o oprave podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
(4)
Po právoplatnosti rozhodnutia o oprave sa vykoná oprava ako na vyhotovení rozsudku,
tak aj na odpisoch rozsudku, ktoré sa od osôb, ktorým boli doručené, vyžiadajú za
tým účelom späť; po vykonaní opravy musí zostať pôvodné znenie čitateľné.
§ 145
Oprava odpisu rozsudku
(1)
Nesprávnosti v odpisoch rozsudku opraví predseda senátu osobitným uznesením tak,
aby odpisy rozsudku boli v úplnej zhode s vyhotovením rozsudku.
(2)
Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený odpis rozsudku.
(3)
Oprava sa vykoná na všetkých odpisoch rozsudku, ktoré sa od osôb, ktorým boli doručené,
vyžiadajú za tým účelom späť. Po vykonaní opravy musí zostať pôvodné znenie čitateľné.
§ 146
Účinky opravy
Ak sa oprava vyhotovenia rozsudku alebo oprava odpisu rozsudku týka podstaty niektorého
z výrokov rozsudku, plynie prokurátorovi a osobe opraveným výrokom priamo dotknutej
lehota na odvolanie od doručenia odpisu uznesenia o oprave, a ak bola proti uzneseniu
o oprave podaná sťažnosť, odo dňa doručenia rozhodnutia o tejto sťažnosti.
§ 147
Obsah uznesenia
Uznesenie musí obsahovať
a)
označenie orgánu, o rozhodnutie ktorého ide,
b)
deň a miesto rozhodovania,
c)
výrok s uvedením zákonných ustanovení, ktoré sa použili,
d)
odôvodnenie, a to spravidla s uvedením skutočností, ktoré boli vzaté za dokázané,
dôkazov, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, a úvah týkajúcich sa hodnotenia vykonaných
dôkazov a ďalej právnych úvah, ktorými sa orgán spravoval pri posudzovaní dokázaných
skutočností podľa príslušných ustanovení zákona,
e)
poučenie o sťažnosti.
§ 148
Vyhlasovanie uznesenia
(1)
Uznesenie vyhlasuje predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovací orgán.
(2)
Vyhlasuje sa úplné znenie výroku a podstatná časť odôvodnenia, ako aj poučenie o
sťažnosti. Vyhlásenie súdneho uznesenia musí byť v úplnej zhode s obsahom uznesenia,
tak ako bolo odhlasované.
(3)
Vyhlásenie sa stane ihneď po skončení prejednávania, ktoré mu predchádzalo.
§ 149
Vyhotovenie uznesenia
(1)
Vyhlásené uznesenie musí sa vyhotoviť spravidla do troch dní.
(2)
Netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa upravuje priebeh konania alebo spôsob vykonania
dôkazov alebo nariaďuje alebo pripravuje prejednávanie súdu.
§ 150
Oznamovanie uznesenia
(1)
Uznesenie sa oznamuje osobe, ktorej sa priamo dotýka, a osobe, ktorá svojím návrhom
dala naň podnet; v konaní na súde tiež prokurátorovi. Oznámenie sa deje vyhlásením
uznesenia alebo doručením jeho odpisu.
(2)
Ak má osoba, ktorej sa uznesenie oznamuje, obhajcu alebo splnomocnenca, postačí,
ak bolo uznesenie vyhlásené buď v prítomnosti tejto osoby, alebo ak nie je svojprávna,
v prítomnosti jej zákonného zástupcu, alebo v prítomnosti jej obhajcu alebo splnomocnenca.
Ak nebolo uznesenie vyhlásené alebo ak nebola pri jeho vyhlásení žiadna z uvedených
osôb prítomná, doručí sa odpis uznesenia obhajcovi alebo splnomocnencovi, a ak ide
o nesvojprávnu osobu, ktorá nemá obhajcu alebo splnomocnenca, jej zákonnému zástupcovi.
(3)
Ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý nie je svojprávny, uznesenie, proti ktorému
má sťažnosť, treba ho oznámiť ako jemu, tak aj jeho obhajcovi a jeho zákonnému zástupcovi.
Ak je obvinený vo väzbe, treba také uznesenie oznámiť ako obvinenému, tak aj jeho
obhajcovi i vtedy, ak je obvinený svojprávny.
(4)
Prokurátorovi sa uznesenie oznamuje vyhlásením, alebo ak nebol pri vyhlásení prítomný,
doručením odpisu uznesenia.
(5)
Odpis rozhodnutia o opravnom prostriedku sa prokurátorovi a osobe, ktorej sa rozhodnutie
priamo dotýka, a taktiež osobe, ktorá svojím návrhom dala na uznesenie podnet, doručí
vždy.
§ 151
Podporné použitie ustanovení o rozsudku
Na uznesenie sa ináč primerane použijú ustanovenia prvého oddielu.
§ 152
Vykonateľnosť rozsudku
(1)
Rozsudok je vykonateľný, ak
a)
lehota na podanie odvolania márne uplynula,
b)
oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne vzali späť,
c)
podané odvolanie bolo zamietnuté, alebo
d)
proti nemu nie je odvolanie prípustné.
(2)
Odvolanie podané len zúčastnenou osobou nebráni tomu, aby ostatné časti rozsudku
boli vykonané. Taktiež odvolanie týkajúce sa len niektorého z viac obžalovaných nebráni
tomu, aby rozsudok, pokiaľ ide o ostatných obžalovaných, bol vykonaný.
(3)
Ak bola lehota na podanie odvolania zameškaná, avšak oprávnená osoba podala žiadosť
o navrátenie lehoty, nemožno rozsudok vykonať až do právoplatného rozhodnutia o tejto
žiadosti.
§ 153
Vykonateľnosť uznesenia
(1)
Uznesenie je vykonateľné, ak
a)
zákon proti nemu sťažnosť nepripúšťa, alebo
b)
zákon proti nemu síce sťažnosť pripúšťa, avšak neustanovuje, že sťažnosť má odkladný
účinok.
(2)
Uznesenie, proti ktorému zákon pripúšťa sťažnosť, ktorá má odkladný účinok, je vykonateľné,
ak
a)
lehota na podanie sťažnosti márne uplynula,
b)
oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju výslovne vzali späť, alebo
c)
podaná sťažnosť bola zamietnutá.
(3)
Sťažnosť, ktorá má odkladný účinok a týka sa len niektorej z viac osôb alebo len
niektorej z viac vecí, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým uznesením, nebráni tomu,
aby uznesenie v ostatných častiach, ak ich možno oddeliť, bolo vykonané.
(4)
Ak bola lehota na podanie sťažnosti, ktorá má odkladný účinok, zameškaná, avšak oprávnená
osoba podala žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno uznesenie vykonať až do právoplatného
rozhodnutia o tejto žiadosti.
§ 154
Prípustnosť sťažnosti a jej účinok
(1)
Opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.
(2)
Sťažnosťou možno odporovať každému uzneseniu vyšetrovacieho orgánu. Uzneseniu súdu
a prokurátora možno sťažnosťou odporovať len v prípadoch, kde to zákon výslovne pripúšťa,
a pokiaľ rozhodujú vo veci v prvej stolici. Proti uzneseniu generálneho prokurátora
nie je sťažnosť prípustná.
(3)
Sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákon výslovne ustanovuje.
§ 155
Osoby oprávnené na podanie sťažnosti
(1)
Ak zákon neustanovuje niečo iné, môže podať sťažnosť osoba, ktorej sa uznesenie priamo
dotýka alebo ktorá na uznesenie dala svojím návrhom podnet; proti uzneseniu súdu môže
podať sťažnosť tiež prokurátor, a to aj v prospech obvineného.
(2)
Proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať sťažnosť v prospech obvineného
tiež osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie.
§ 156
Lehota a miesto na podanie sťažnosti
(1)
Sťažnosť sa podáva u orgánu, proti uzneseniu ktorého smeruje, a to do troch dní (
§§ 61 a 62
) od vyhlásenia uznesenia, a ak je predpísané doručenie odpisu uznesenia, od jeho
doručenia; ak sa uznesenie oznamuje ako osobe, ktorej sa priamo dotýka, tak aj jej
zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo
vykonané najneskoršie.
(2)
Osobám, ktoré podľa ustanovenia
§ 155 ods. 2
môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie sťažnosti tým
istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie vždy lehota samostatne.
§ 157
Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť
(1)
Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.
(2)
Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, a to najneskoršie do vyhlásenia
rozhodnutia o sťažnosti. Sťažnosť podanú prokurátorom môže vziať späť aj nadriadený
prokurátor.
(3)
Sťažnosť podanú v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo namiesto obvineného
obhajcom alebo zákonným zástupcom možno vziať späť len s výslovným súhlasom obvineného.
(4)
Vzatie sťažnosti späť vezme uznesením na vedomie orgán povolaný na rozhodnutie o
sťažnosti a ak nebola vec dosiaľ tomuto orgánu predložená, orgán, proti rozhodnutiu
ktorého sťažnosť smeruje; v konaní na súde rozhoduje o tom predseda senátu.
§ 158
Sťažnostné dôvody
(1)
Sťažnosťou možno odporovať uzneseniu
a)
pre nesprávnosť niektorého jeho výroku, alebo
b)
pre porušenie ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, pokiaľ toto porušenie
mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.
(2)
Sťažnosť možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
§ 159
Konanie o sťažnosti pred orgánom, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje
(1)
Vyšetrovací orgán, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, môže sťažnosti sám vyhovieť,
ak nie sú zmenou pôvodného uznesenia dotknuté práva inej osoby. Ak bol na pôvodné
uznesenie vyšetrovacieho orgánu potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora, je potrebné,
aby tiež na vyhovenie sťažnosti bol vopred daný tento súhlas.
(2)
Prokurátor a súd, proti uzneseniu ktorých sťažnosť smeruje, môžu sťažnosti sami vyhovieť,
ak nie sú zmenou pôvodného uznesenia dotknuté práva inej osoby.
(3)
Ak lehota na podanie sťažnosti uplynula už všetkým oprávneným osobám a sťažnosti
nebolo vyhovené podľa odseku 1 alebo 2, predloží vec na rozhodnutie
a)
vyšetrovací orgán prokurátorovi, ktorý vykonáva nad vyšetrovaním dozor, a ak ide
o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor vopred dal súhlas, prokurátorovi,
ktorý je tomuto prokurátorovi nadriadený,
b)
prokurátor nadriadenému prokurátorovi,
c)
predseda senátu nadriadenému súdu; predseda senátu doručí, ak to pokladá za potrebné,
prokurátorovi a osobe, ktorá by mohla byť rozhodnutím o sťažnosti priamo dotknutá,
ak nie sú sťažovateľmi, zároveň odpis sťažnosti.
§ 160
(1)
Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a)
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať
sťažnosť,
b)
konanie, ktoré predchádza napadnutému uzneseniu.
(2)
Ak sa týka sťažnosť len niektorej z viac osôb alebo len niektorej z viac vecí, o
ktorých bolo rozhodnuté tým istým uznesením, preskúma nadriadený orgán len správnosť
výrokov, ktoré sa týkajú tejto osoby alebo tejto veci a konania, ktoré predchádza
onej časti uznesenia.
§ 161
(1)
Nadriadený orgán, ktorý rozhoduje o sťažnosti, nemôže na jej podnet zmeniť uznesenie
v neprospech osoby, ktorá sťažnosť podala alebo v prospech ktorej bola sťažnosť podaná.
(2)
Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného z dôvodu, ktorý je na prospech
tiež spoluobvinenému, zmení uznesenie aj v prospech tohto spoluobvineného.
§ 162
(1)
Nadriadený orgán zamietne sťažnosť,
a)
ak nie je prípustná,
b)
ak bola podaná oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa jej výslovne
vzdala alebo znova podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c)
ak nie je dôvodná.
(2)
Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba podala neskoro len
preto, že sa spravovala nesprávnym poučením, daným jej pri oznámení uznesenia.
§ 163
(1)
Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie a
a)
rozhodne sám vo veci, alebo
b)
nariadi vyšetrovaciemu orgánu alebo prokurátorovi, proti uzneseniu ktorého sťažnosť
smeruje, alebo súdu, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, alebo inému súdu toho
istého druhu tej istej stolice svojho obvodu, aby vec znovu prejednal a rozhodol;
pri novom rozhodovaní je tento vyšetrovací orgán, prokurátor alebo súd viazaný právnym
názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán. Ustanovenie
§ 161 ods. 1
sa tu použije primerane.
(2)
Ak je vadná len časť napadnutého uznesenia alebo konania, ktoré jej predchádza a
možno ju oddeliť od ostatných častí, alebo ak sa sťažnosť týka len časti uznesenia
(
§ 160 ods. 2
) alebo konania, ktoré jej predchádza, nadriadený orgán svoje rozhodnutie podľa odseku
1 obmedzí na túto časť.
§ 164
Trovy trestného konania preddavkované štátom
Trovy nutné na vykonanie trestného konania včítane vykonávacieho konania preddavkuje
štát; nepreddavkuje však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného
a výdavky spôsobené pribraním obhajcu a splnomocnenca.
§ 165
(1)
Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný vinným, je povinný nahradiť štátu
a)
trovy spojené s výkonom väzby,
b)
trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody,
c)
ostatné štátom preddavkované trovy paušálnou sumou.
(2)
Dennú sadzbu pripadajúcu na trovy spojené s výkonom väzby a s výkonom trestu odňatia
slobody vyhlási minister vnútra v Úradnom liste Československej republiky.
(3)
Paušálnu sumu uvedenú v odseku 1 písm. c) vyhlási minister spravodlivosti v Úradnom
liste Československej republiky.
§ 166
(1)
Kto podal celkom bezvýsledný návrh na obnovu konania, je povinný nahradiť štátu štátom
preddavkované trovy paušálnou sumou (
§ 165 ods. 3
).
(2)
Povinnosť na náhradu podľa odseku 1 nepostihuje prokurátora a orgán verejnej starostlivosti
o mládež.
§ 167
Povinnosť na náhradu trov poškodeného
Ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému
bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný na žiadosť poškodeného nahradiť mu
trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní
včítane trov vzniknutých pribratím splnomocnenca.
§ 168
(1)
O povinnosti na náhradu trov poškodeného a o ich výške (
§ 167
) a o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby [
§ 165 ods. 1 písm. a)
] rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvej stolice.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 169
Ak trovy určené paušálnou sumou [
§ 165 ods. 1 písm. c)
,
§ 166 ods. 1
] neboli zaplatené kolkovými známkami, rozhodne o povinnosti na ich náhradu predseda
senátu súdu prvej stolice.
§ 170
(1)
O povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom trestu odňatia slobody a o ich výške
[
§ 165 ods. 1 písm. b)
], ako aj o výške trov spojených s výkonom väzby, rozhoduje správa nápravného zariadenia,
v ktorom odsúdený odpykáva trest odňatia slobody alebo v ktorom bola vykonávaná väzba;
na konanie sa použijú všeobecné predpisy o konaní vo veciach správnych.
(2)
Rozhodnutie podľa odseku 1 je vykonateľné správnou i súdnou exekúciou.
§ 171
Rozhodnutie o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom trestu odňatia slobody
a o ich výške vydá správa nápravného zariadenia len za čas, v ktorom väzeň svojím
zavinením spôsobil, že trovy výkonu trestu sa nemohli uhradiť z jeho pracovnej odmeny.
O také zavinenie ide vtedy, keď je potrebné také stráženie väzňa, že sa mu nemôže
poskytnúť pracovná príležitosť alebo keď väzeň bezdôvodne odopiera pracovať.
§ 172
(1)
Vyšetrovanie vykonávajú vyšetrovatelia prokuratúry a vyšetrovatelia Ministerstva
vnútra.
(2)
Za účelom čo najobjektívnejšieho preverenia vykonávajú vyšetrovatelia prokuratúry
na rozkaz prokurátora vyšetrovania alebo jednotlivé vyšetrovacie úkony, najmä výsluch
obvineného, i vo veciach, ktoré vyšetrujú iné vyšetrovacie orgány.
(3)
Dozor nad vyšetrovaním vykonáva prokurátor. Pritom je oprávnený
a)
dávať vyšetrovacím orgánom záväzné pokyny na vyšetrovanie trestných činov, ako aj
na pátranie po páchateľoch, ktorí sú neznámeho pobytu;
b)
vyžadovať od vyšetrovacích orgánov za účelom previerky trestné spisy, dokumenty,
materiály a zprávy o spáchaných trestných činoch;
c)
zúčastniť sa vykonávania vyšetrovacích úkonov a osobne vykonať vyšetrovanie hociktorej
veci; pritom postupuje podľa ustanovení druhého oddielu tejto hlavy a proti jeho rozhodnutiam
je prípustná sťažnosť ako proti rozhodnutiam vyšetrovacích orgánov;
d)
vracať vec vyšetrovacím orgánom so svojimi pokynmi na doplnenie vyšetrenia;
e)
zrušovať nezákonné a neodôvodnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovacích orgánov;
f)
odňať hociktorú vec určitému vyšetrovaciemu orgánu a odovzdať ju inému vyšetrovaciemu
orgánu, ak je to potrebné na zabezpečenie čo najúplnejšieho a najobjektívnejšieho
vyšetrenia veci;
g)
odvolať vyšetrovateľa prokuratúry z ďalšieho vedenia vyšetrovania a urobiť opatrenie
na odvolanie iného vyšetrovacieho orgánu z ďalšieho vedenia vyšetrovania, ak sa pri
vyšetrovaní dopustili porušenia zákona.
(4)
Vyšetrovatelia Ministerstva vnútra vykonávajú vyšetrovanie jednak vo veciach, o ktorých
prislúcha konať v prvej stolici krajskému súdu, jednak v ostatných veciach.
(5)
Vyšetrovanie vykonávajú tiež velitelia v ozbrojených silách alebo orgány nimi poverené,
a to o trestných činoch osôb, ktoré podliehajú ich veliteľskej právomoci, pokiaľ na
tieto trestné činy zákon neustanovuje trest prísnejší ako trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica neprevyšuje jeden rok.
§ 173
Len prokurátor je oprávnený vykonávať tieto úkony
a)
podať obžalobu, zastaviť alebo prerušiť trestné stíhanie a vec postúpiť alebo odložiť,
b)
navrhnúť vydanie rozkazu na zatknutie, vziať do väzby a prepustiť z väzby,
c)
nariadiť, aby duševný stav obvineného bol skúmaný vo verejnom zdravotníckom ústave
alebo v osobitnom pozorovacom oddelení väzenského ústavu,
d)
ustanoviť obhajcu,
e)
povoliť navrátenie lehoty,
f)
nariadiť zaistenie majetku obvineného,
g)
určiť, na ktoré prostriedky a veci sa nevzťahuje zaistenie majetku obvineného,
h)
zrušiť zaistenie majetku obvineného,
i)
vykonať zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody a obmedziť alebo zrušiť
také zabezpečenie,
j)
rozhodnúť o vrátení alebo predaji veci vzatej do úschovy,
k)
dať súhlas na pochovanie mŕtvoly v prípadoch, kde bola podľa
§ 129
nariadená pitva, a nariadiť exhumáciu mŕtvoly,
l)
navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny,
m)
vykonať predbežné vyšetrenie v konaní o vydaní do cudziny.
§ 174
Predchádzajúci súhlas prokurátora potrebujú vyšetrovacie orgány
a)
na vykonanie prehľadania osoby a domu, na odňatie veci a zadržanie zásielok; bez
predchádzajúceho súhlasu prokurátora môžu tieto úkony vykonať len vtedy, ak súhlas
nemožno vopred dostať a vec nepripúšťa odklad, v ktorom prípade sú potom povinné vyžiadať
si najneskoršie do 48 hodín dodatočný súhlas,
b)
na otvorenie zásielok.
§ 175
Prokurátor je oprávnený uložiť orgánom Ministerstva vnútra vykonanie takých úkonov,
ktoré sú tieto orgány oprávnené vykonať a ktoré sú potrebné na objasnenie veci alebo
na zistenie páchateľa.
§ 176
Vyšetrovanie sa začne, ak sa zistia skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný
trestný čin.
§ 177
Vyšetrovanie začína vyšetrovací orgán uznesením; ak sa nezačalo vyšetrovanie na rozkaz
prokurátora, doručí sa mu odpis tohto uznesenia najneskoršie do 24 hodín.
§ 178
(1)
Len čo je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný
čin spáchala určitá osoba, vydá vyšetrovací orgán uznesenie, že sa táto osoba stíha
ako obvinený.
(2)
Obvinenému sa toto uznesenie oznámi do troch dní, najneskoršie však na začiatku jeho
prvého výsluchu. Prokurátorovi sa odpis tohto uznesenia doručí najneskoršie do 24
hodín.
§ 179
Uznesenie o vznesení obvinenia musí okrem údajov uvedených v
§ 147 písm. a) až c)
a
e)
obsahovať tiež uvedenie miesta, času a iných okolností, za ktorých bol čin spáchaný,
pokiaľ ich vyšetrovací orgán už pozná, a dôvody stíhania.
§ 180
Podľa ustanovenia
§ 178
postupuje vyšetrovací orgán tiež vtedy, keď v priebehu vyšetrovania vyjde najavo,
že obvinený spáchal ďalší trestný čin alebo že skutok, pre ktorý sa vedie vyšetrovanie,
treba posúdiť podľa iného ustanovenia zákona.
§ 181
Ak bolo vznesené obvinenie z trestného činu, na ktorý ustanovuje zákon trest smrti
alebo trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov, musí mať obvinený
obhajcu (
§ 35
).
§ 182
Postup pri vyšetrovaní
(1)
Vyšetrovanie vykonávajú vyšetrovacie orgány osobne. Pri vykonávaní vyšetrovacích
úkonov postupujú podľa ustanovení prvej až siedmej hlavy.
(2)
Vyšetrovacie orgány postupujú z vlastnej iniciatívy tak, aby čo najrýchlejšie a čo
najúplnejšie vyšetrili všetky skutočnosti potrebné na posúdenie prípadu, najmä zbierajú
dôkazy bez rozdielu, či svedčia v prospech alebo v neprospech obvineného.
(3)
Doznanie obvineného neoslobodzuje vyšetrovacie orgány od povinnosti preskúmať a všetkými
dosiahnuteľnými dôkazmi overiť všetky okolnosti prípadu. Obvineného nesmú žiadnym
spôsobom na výpoveď alebo na doznanie donucovať.
§ 183
Ak vyšetrovací orgán považuje vyšetrovanie za skončené, oboznámi obvineného s výsledkami
vyšetrovania, predloží mu vyšetrovacie spisy na preštudovanie a poučí ho o jeho práve
navrhnúť doplnenie vyšetrovania. Ak navrhne obvinený vykonanie nových dôkazov alebo
doplnenie dôkazov už vykonaných, vyšetrovací orgán ich vykoná; ak však nepovažuje
doplnenie vyšetrovania za potrebné pre rozhodnutie prokurátora alebo súdu, návrh odôvodneným
uznesením zamietne.
§ 184
Ak má obvinený obhajcu, treba ho k oboznámeniu obvineného s výsledkami vyšetrovania
prizvať a umožniť mu preštudovať spisy a hovoriť s obvineným, ktorý je vo väzbe, bez
prítomnosti iných osôb.
§ 185
Vyšetrovanie sa musí skončiť najneskoršie do dvoch mesiacov od jeho začatia. Povoliť
predĺženie tejto lehoty o jeden mesiac je oprávnený prokurátor, ktorý vykonáva dozor
nad vyšetrovaním; povoliť predĺženie tejto lehoty o ďalší mesiac je oprávnený krajský
prokurátor. Povoliť ďalšie predĺženie tejto lehoty je oprávnený len generálny prokurátor.
§ 186
Proti všetkým rozhodnutiam vyšetrovacích orgánov môže obvinený podať sťažnosť (§§
154 a nasl.). Sťažnosť treba do 24 hodín predložiť prokurátorovi.
§ 187
Obvinený má tiež právo žiadať prokurátora hocikedy v priebehu vyšetrovania, aby sa
odstránili prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovacieho orgánu. Žiadosť
nie je viazaná lehotou. O tejto žiadosti, ktorú treba prokurátorovi ihneď predložiť,
musí prokurátor bez odkladu rozhodnúť.
§ 188
Predloženie veci prokurátorovi
(1)
Po skončení vyšetrovania predloží vyšetrovací orgán spisy s návrhom na konečné opatrenie
bez odkladu prokurátorovi.
(2)
Ak spozná vyšetrovací orgán, že vo veci, ktorá mu došla, nie je odôvodnené podozrenie
z trestného činu ani z priestupku, alebo ak ide o čin, ktorého nebezpečnosť pre spoločnosť
je nepatrná, predloží ju so svojím vyjadrením prokurátorovi. Ak nevidí prokurátor
v takom prípade dôvod na iné opatrenie, oznámenie odloží; rovnako prokurátor postupuje,
ak taká vec došla priamo jemu.
§ 189
Ak výsledky prípravného konania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd,
podá prokurátor obžalobu.
§ 190
Obžalobu možno podať len pre trestný čin, pre ktorý bolo vznesené obvinenie; ináč
musí prokurátor vec vrátiť vyšetrovaciemu orgánu na nové vznesenie obvinenia a na
nové skončenie vyšetrovania alebo tieto úkony vykonať sám.
§ 191
(1)
Obžaloba musí obsahovať
a)
označenie prokurátora a deň spísania obžaloby,
b)
meno a priezvisko obvineného, deň a miesto jeho narodenia, jeho zamestnanie a bydlisko,
poprípade iné údaje potrebné na to, aby nemohol byť zamenený s inou osobou, a ak ide
o osobu podliehajúcu vojenskej súdnej právomoci, tiež údaj o hodnosti obvineného a
o útvare, ktorého je príslušníkom,
c)
obžalovaný návrh, v ktorom musí byť presne označený skutok, pre ktorý je obvinený
stíhaný, a to s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade s uvedením
iných skutočností, pokiaľ je to potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s
iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; musí tu byť ďalej uvedené,
aký trestný čin obžaloba v tomto skutku vidí, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením
príslušného ustanovenia zákona,
d)
odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré musí obsahovať opísanie skutkového deja s uvedením
dôkazov, o ktoré sa toto opísanie opiera, stanovisko prokurátora k obhajobe obvineného
s uvedením skutočností, pre ktoré prokurátor pokladá obhajobu za vyvrátenú alebo za
nerozhodnú, ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval pri posudzovaní skutočností
podľa príslušných ustanovení zákona.
(2)
K obžalobe sa pripojí zoznam dôkazov, ktorých vykonanie sa na hlavnom pojednávaní
navrhuje, pokiaľ taký návrh nebol pojatý už do obžaloby, a všetky vyšetrovacie spisy
aj ich prílohy.
§ 192
Zastavenie trestného stíhania
(1)
Prokurátor zastaví trestné stíhanie,
a)
ak je nepochybné, že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie, nebol vôbec spáchaný,
b)
ak nie je tento skutok trestným činom ani priestupkom,
c)
ak nie je podozrenie, že skutok spáchal práve obvinený, dostatočne odôvodnené,
d)
ak je trestné stíhanie neprípustné (
§ 6
),
e)
ak nebol obvinený v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, alebo
f)
ak zanikla trestnosť činu.
(2)
Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie,
a)
ak ide o čin, ktorého nebezpečnosť pre spoločnosť je nepatrná,
b)
ak je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, celkom bez významu vedľa trestu, ktorý
pre iný čin bol obvinenému už uložený, alebo ho podľa očakávania postihne, alebo
c)
ak bol obvinený pre ten istý skutok dostatočne potrestaný orgánom národného výboru
alebo iným orgánom alebo kázensky, disciplinárne alebo cudzozemským súdom alebo úradom.
(3)
Uznesenie o zastavení trestného stíhania musí sa obvinenému a poškodenému vždy doručiť.
§ 193
Prerušenie trestného stíhania
(1)
Prokurátor preruší trestné stíhanie,
a)
ak nemožno pre neprítomnosť obvineného vec náležite objasniť,
b)
ak nemožno obvineného pre ťažkú chorobu postaviť pred súd,
c)
ak nie je obvinený pre duševnú poruchu, ktorá nastala až po spáchaní činu, schopný
chápať zmysel trestného stíhania,
d)
ak je obvinený vydaný do cudziny alebo vyhostený, alebo
e)
ak nemohol byť páchateľ činu zistený.
(2)
Pred prerušením trestného stíhania urobí prokurátor všetko, čo je potrebné na zabezpečenie
úspešného vykonania trestného stíhania.
(3)
Ak zanikne dôvod prerušenia, prokurátor v trestnom stíhaní pokračuje.
§ 194
Postúpenie veci
Ak je obvinený podozrivý len z priestupku, za ktorý považuje prokurátor za postačujúci
trest, aký môže uložiť orgán národného výboru alebo iný orgán oprávnený na stíhanie
tohto priestupku, prokurátor mu vec postúpi, pokiaľ nie je dôvod, aby súd vykonal
spoločné konanie aj o tomto priestupku; rovnako postupuje, ak ide o čin, ktorý možno
vybaviť kázensky a prokurátor považuje toto vybavenie za postačujúce.
§ 195
Návrh na ochranné opatrenie
(1)
Ak sú splnené zákonné podmienky, navrhne prokurátor, aby súd nariadil ochranné liečenie
alebo ochrannú výchovu alebo vyslovil zhabanie.
(2)
Návrh uvedený v odseku 1 môže prokurátor urobiť tiež v obžalobe.
§ 196
Veci predbežne prerokované
(1)
Podanú obžalobu treba na súde predbežne prerokovať, ak
a)
skutok obvineného je v nej označený ako trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest
smrti alebo trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje dva roky,
b)
obvinený je vo väzbe,
c)
ide o konanie proti mladistvému, alebo
d)
ide o konanie proti ušlému.
(2)
Okrem prípadov uvedených v odseku 1 sa obžaloba na súde predbežne prerokuje len vtedy,
ak to nariadi predseda senátu, najmä preto, že je na mieste urobiť niektoré z rozhodnutí
uvedených v
§ 199 ods. 1 písm. a) až d)
alebo
§ 199 ods. 2
.
§ 197
Rozsah prieskumnej povinnosti
(1)
Pri predbežnom prerokovaní obžaloby preskúma súd na podklade spisu,
a)
či je na prejednanie veci kompetentný,
b)
či tu nie sú skutočnosti odôvodňujúce zastavenie alebo prerušenie trestného stíhania,
c)
či právne posúdenie skutku v obžalobe je správne,
d)
či prípravné konanie bolo vykonané podľa zákona, najmä či v ňom neboli porušené procesné
predpisy zaručujúce práva obvineného,
e)
či je vec dostatočne objasnená a či výsledky prípravného konania odôvodňujú obžalobu.
(2)
Pri predbežnom prerokovaní preskúma súd vždy obžalobu v celom rozsahu, i keď dôvod,
pre ktorý predbežné prerokovanie bolo nariadené, sa týka iba jej časti.
§ 198
Spôsob prerokovania
(1)
Predbežné prerokovanie obžaloby sa koná v neverejnom zasadaní. Predseda senátu podá
o veci zprávu zameranú na otázky, ktoré treba riešiť (
§ 197
).
(2)
Pred zasadaním môže predseda senátu pre uľahčenie rozhodnutia vyslúchnuť obvineného
a zadovážiť potrebné vysvetlenia.
(3)
Dôkazy týkajúce sa podstaty obvinenia sa v tomto období konania nevykonávajú.
§ 199
(1)
Po prerokovaní veci súd
a)
postúpi vec inému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie kompetentný,
b)
trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v
§ 193 ods. 1 písm. a) až d)
,
c)
trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v
§ 192 ods. 1
,
d)
vec vráti prokurátorovi na došetrenie, ak je to potrebné na odstránenie vád prípravného
konania alebo na náležité objasnenie veci, alebo
e)
obžalobu prijme.
(2)
Súd môže trestné stíhanie zastaviť tiež vtedy, ak sú tu okolnosti uvedené v
§ 192 ods. 2
, alebo vec postúpiť, ak sú tu okolnosti uvedené v
§ 194
a súd považuje také vybavenie za postačujúce.
(3)
Proti rozhodnutiam podľa odseku 1 písm. a) až d) a odseku 2 môže prokurátor podať
sťažnosť, ktorá má, pokiaľ nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.
§ 200
Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému vec postúpil podľa
§ 199 ods. 1 písm. a)
nadriadený súd, iba že by sa skutkový podklad pre posúdenie kompetencie medzitým
podstatne zmenil.
§ 201
Zastaviť trestné stíhanie z dôvodu uvedeného v
§ 192 ods. 1 písm. c)
môže súd až vtedy, keď prokurátor, ktorému vec bola podľa
§ 199 ods. 1 písm. d)
vrátená na došetrenie, predloží obžalobu znova, hoci ani po došetrení nie je podozrenie
proti obvinenému dostatočne odôvodnené.
§ 202
Ak je súd toho názoru, že pri správnom použití zákona treba skutok, ktorý je predmetom
obžaloby, posúdiť podľa iného ustanovenia zákona, než podľa ktorého ho posudzovala
obžaloba, vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak treba vzhľadom na odlišné právne
posúdenie vec ešte bližšie objasniť, najmä z hľadiska možnej novej obhajoby. Ak nie
je došetrenie veci potrebné, upozorní súd na možnosť odchylného právneho posúdenia
skutku v uznesení o prijatí obžaloby.
§ 203
(1)
Ak súd vráti vec prokurátorovi na došetrenie, uvedie v uznesení, v ktorých smeroch
treba prípravné konanie doplniť a ktoré skutočnosti treba objasniť, prípadne ktoré
úkony treba ešte vykonať.
(2)
Po právoplatnosti rozhodnutia o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie sa vec vracia
do stavu prípravného konania.
(3)
Došetrenie treba vykonať v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Predĺžiť túto lehotu môže len nadriadený prokurátor.
§ 204
(1)
Ak rozhodne súd, že obžalobu prijíma, prerokuje zároveň opatrenia potrebné na zabezpečenie
úspešného vykonania hlavného pojednávania a rozhodne, či účasť prokurátora na ňom
je povinná a či obžalovaný musí mať obhajcu, a či by bolo možno hlavné pojednávanie
konať, aj keby sa obžalovaný neustanovil (
§ 217 ods. 4
).
(2)
Ak je to potrebné, rozhodne tiež o vylúčení niektorej veci zo spoločného konania
alebo o spojení veci na spoločné konanie, a o rozsahu, v akom sa bude na hlavnom pojednávaní
vykonávať dokazovanie.
§ 205
Pri predbežnom prerokúvaní obžaloby rozhodne súd vždy tiež o ďalšom trvaní väzby.
§ 206
Nové predbežné prerokovanie obžaloby
(1)
Ak podá prokurátor vo veci, ktorá mu bola súdom vrátená, obžalobu znovu, koná sa
o nej za podmienok uvedených v
§ 196
nové predbežné prerokovanie.
(2)
Za týchto podmienok sa obžaloba znova predbežne prerokuje tiež na súde, ktorému bola
vec podľa
§ 199 ods. 1 písm. a)
postúpená.
§ 207
Len čo je obžaloba súdom prijatá, rozhoduje súd samostatne o všetkých otázkach s ďalším
konaním súvisiacich a je povinný z úradnej povinnosti, nevyčkávajúc ďalšie návrhy
strán, urobiť všetky rozhodnutia a opatrenia, ktoré sú potrebné na vybavenie obžaloby,
na skončenie veci a na výkon rozhodnutia súdu.
§ 208
(1)
Ak vezme prokurátor obžalobu späť skôr, ako bola súdom prijatá, a vo veciach, v ktorých
sa nekonalo predbežné prerokovanie obžaloby, prv, ako bolo začaté hlavné pojednávanie
(
§ 220
), vracia sa vec do stavu prípravného konania.
(2)
Vyhlásenie prokurátora o vzatí obžaloby späť po prijatí obžaloby súdom a vo veciach,
v ktorých sa nekonalo predbežné prerokovanie obžaloby, po začatí hlavného pojednávania
(
§ 220
) je neúčinné a neoslobodzuje súd od povinnosti o obžalobe rozhodnúť.
§ 209
Doručenie obžaloby
(1)
Obžalobu, ktorá bola po predbežnom prerokovaní súdom prijatá alebo ktorú nebolo treba
predbežne prerokúvať, doručí predseda senátu obžalovanému a jeho obhajcovi, a ak obžalovaný
nie je svojprávny, tiež jeho zákonnému zástupcovi. Obžalobu, ktorá obsahuje návrh
na zhabanie veci patriacej inej osobe ako obžalovanému, doručí predseda senátu tiež
tejto osobe. K doručovanej obžalobe sa pripojí zoznam dôkazov, pokiaľ nebol pojatý
už do obžaloby. Ak bola obžaloba predbežne prerokovaná, pripojí sa k nej tiež odpis
uznesenia o jej prijatí súdom.
(2)
Osoby, ktorým sa obžaloba doručuje, treba súčasne vyzvať, aby návrhy na vykonanie
ďalších dôkazov na hlavnom pojednávaní súdu včas oznámili s uvedením okolností, ktoré
sa majú týmito dôkazmi objasniť.
(3)
Obžaloba musí sa doručiť najneskoršie s predvolaním na hlavné pojednávanie alebo
s upovedomením o ňom.
§ 210
Zabezpečenie úspešného vykonania hlavného pojednávania
(1)
Hlavné pojednávanie pripraví predseda senátu tak, aby ho bolo možno skončiť na jedinom
zasadaní.
(2)
Ak dôjdu ešte pred hlavným pojednávaním návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, urobí
predseda senátu potrebné opatrenia, aby dôkazy, s pripustením ktorých možno počítať,
boli poruke a bolo ich možno na hlavnom pojednávaní vykonať.
(3)
Ak to považuje na prípravu hlavného pojednávania za potrebné, môže predseda senátu
vyslúchnuť obžalovaného, najmä o tom, či chce urobiť nové údaje alebo nové návrhy.
§ 211
Náhradný sudca
(1)
Ak bude hlavné pojednávanie podľa očakávania trvať dlhší čas, zariadi predseda súdu,
aby sa ho zúčastnil jeden alebo dvaja sudcovia náhradní.
(2)
Náhradný sudca má na hlavnom pojednávaní postavenie člena senátu. Má najmä právo
klásť vyslúchaným osobám otázky a žiadať vysvetlenia. Porady a hlasovania sa však
zúčastní len v tom prípade, ak je pribraný namiesto sudcu, ktorému zabránila nejaká
prekážka v ďalšej účasti na hlavnom pojednávaní. Sudca, za ktorého nastúpil náhradný
sudca, sa hlavného pojednávania ďalej už nezúčastní.
§ 212
(1)
Deň hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obžalovaný od doručenia predvolania
a obhajca od upovedomenia mali aspoň päťdennú lehotu na prípravu a aby táto lehota
bola podľa možnosti zachovaná aj u ostatných osôb, ktoré sa na hlavné pojednávanie
predvolávajú alebo sa o ňom upovedomujú (
§ 213
). Lehotu na prípravu možno u obžalovaného a obhajcu skrátiť len s ich súhlasom, a
to nie pod tri dni.
(2)
Obžalovaného treba pri predvolaní upozorniť na to, že ak sa neustanoví, môže byť
predvedený. Ak prichádza do úvahy možnosť konať hlavné pojednávanie v neprítomnosti
obžalovaného (
§ 217 ods. 4
), treba obžalovaného pri predvolaní na túto možnosť upozorniť.
§ 213
Predseda senátu o hlavnom pojednávaní upovedomí prokurátora, zákonného zástupcu obžalovaného,
obhajcu, ako aj poškodeného a zúčastnenú osobu alebo ak majú splnomocnenca, ich splnomocnenca;
poškodeného pritom upozorní, že ak sa neustanoví na hlavné pojednávanie, bude o jeho
nároku na náhradu škody rozhodované na podklade jeho návrhov, pokiaľ sú obsiahnuté
v spise alebo pokiaľ na súd dôjdu do začatia hlavného pojednávania.
§ 214
(1)
Hlavné pojednávanie sa koná verejne.
(2)
Prístup naň možno odoprieť iba osobám maloletým, osobám ozbrojeným, pokiaľ povinnosť
nosiť zbraň im neukladajú služobné predpisy, a osobám, ktoré sa ustanovili v stave
vzbudzujúcom pohoršenie. Verejnosti hlavného pojednávania nie je na prekážku, ak sa
urobia nevyhnutné opatrenia proti preplňovaniu pojednávacej siene.
§ 215
(1)
Verejnosť možno vylúčiť, len ak by verejné prejednávanie veci pri hlavnom pojednávaní
ohrozilo štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo, nerušený priebeh konania alebo
mravnosť. Verejnosť možno vylúčiť tiež iba pre časť hlavného pojednávania.
(2)
Rozsudok musí sa vyhlásiť vždy verejne.
(3)
O vylúčení verejnosti rozhodne súd po vypočutí obžalovaného uznesením, ktoré sa verejne
vyhlási.
§ 216
(1)
Súd môže z dôležitých dôvodov povoliť jednotlivým osobám na hlavné pojednávanie prístup,
i keď verejnosť bola vylúčená.
(2)
Na žiadosť obžalovaného musí byť na hlavné pojednávanie povolený prístup dvom jeho
dôverníkom. Ak je viac obžalovaných, má právo na voľbu dôverníkov každý z nich. Ak
by tak celkový počet dôverníkov vzrástol na viac ako šesť a obžalovaní sa medzi sebou
o výbere nedohodnú, vykoná výber súd. Ak bola verejnosť vylúčená pre ohrozenie štátneho,
hospodárskeho alebo služobného tajomstva, môžu byť za dôverníkov zvolené len také
osoby, proti ktorým nemá súd námietky.
(3)
Ak bola verejnosť vylúčená pre ohrozenie štátneho, hospodárskeho alebo služobného
tajomstva, upozorní predseda senátu prítomných na trestné následky toho, keby nepovolaným
osobám prezradili skutočnosti, o ktorých sa na pojednávaní dozvedia; môže tiež zakázať,
aby si prítomní robili písomné poznámky.
§ 217
Prítomnosť pri hlavnom pojednávaní
(1)
Hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa
a spravidla tiež za účasti prokurátora.
(2)
Účasť prokurátora na hlavnom pojednávaní je povinná
a)
vo väzobných veciach,
b)
v konaní proti mladistvému,
c)
v konaní proti ušlému,
d)
ak tak rozhodne súd pri predbežnom prerokovaní obžaloby.
(3)
Ak ide o prípad, keď účasť prokurátora na hlavnom pojednávaní je povinná, musí mať
obžalovaný obhajcu, iba že by výslovne vyhlásil, že si obhajcu nepraje. Obžalovaný
však musí mať obhajcu vždy, ak sa koná o trestnom čine, na ktorý ustanovuje zákon
trest smrti alebo trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov,
alebo ak to považuje súd za potrebné, najmä preto, že so zreteľom na telesné alebo
duševné chyby obžalovaného má pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.
(4)
V neprítomnosti obžalovaného možno, ak nejde o konanie proti ušlému, hlavné pojednávanie
vykonať iba výnimočne, a to ak sú tu súčasne tieto podmienky
a)
obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na hlavné pojednávanie
včas a riadne predvolaný,
b)
o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, bol obžalovaný už niektorým orgánom činným
v trestnom konaní (
§ 7 ods. 1
) vyslúchnutý a boli dodržané ustanovenia o vznesení obvinenia a o oboznámení obvineného
s výsledkami prípravného konania,
c)
súd pre malú závažnosť veci a pre jasnosť dôkazného materiálu je toho názoru, že
vec možno i bez prítomnosti obžalovaného spoľahlivo rozhodnúť.
§ 218
(1)
Pred otvorením hlavného pojednávania oznámi predseda senátu vec, ktorá bude prejednávaná,
zistí, či sa osoby, ktoré boli na hlavné pojednávanie predvolané alebo o ňom upovedomené,
ustanovili, a zistí ich totožnosť, a to spravidla podľa občianskych preukazov. U osôb,
pri ktorých treba dodržať lehotu na prípravu, zistí, či táto lehota bola dodržaná.
(2)
Ak sa niektorá z predvolaných osôb neustanovila, rozhodne súd po vypočutí prítomných
strán, či možno pojednávanie vzdor tomu vykonať alebo či ho treba odročiť. V tom prípade
sa súd uznesie tiež na opatreniach, ktoré sú potrebné na to, aby sa účasť neustanovivšej
sa osoby na budúcom hlavnom pojednávaní zabezpečila.
§ 219
(1)
Osoby, ktoré majú byť vyslúchané ako svedkovia, vyzve predseda senátu, aby sa odobrali
do priestoru im vykázaného a bez jeho povolenia sa nevzďaľovali. Podľa potreby môže
urobiť opatrenie, aby sa zabránilo dohovorom svedkov medzi sebou a so stranami.
(2)
Poškodeného predseda senátu vyzve, aby urobil návrh o svojom nároku na náhradu škody.
(3)
Ak niekto uplatňuje nárok, ktorý mu zrejme neprislúcha, alebo nárok, o ktorom nemožno
rozhodovať v konaní na súde, vysloví súd uznesením, že ho ako poškodeného na hlavné
pojednávanie nepripúšťa. Toto rozhodnutie neviaže súd, pred ktorým by nárok bol uplatnený
v konaní o veciach občianskoprávnych.
§ 220
Prednesenie obžaloby
Po vykonaní úkonov uvedených v
§§ 218 a 219
vyhlási predseda senátu hlavné pojednávanie za otvorené a vyzve prokurátora, aby
predniesol obžalobu; ak sa koná hlavné pojednávanie bez účasti prokurátora, prečíta
obžalobu zapisovateľ.
§ 221
(1)
Hlavné pojednávanie vedie predseda senátu.
(2)
Je povinný pritom dbať, aby bola zachovaná dôstojnosť a vážnosť súdneho pojednávania,
aby sa hlavné pojednávanie nezdržalo výkladmi, ktoré nemajú vzťah k prejednávanej
veci, a zameralo sa čo najúčinnejšie na objasnenie veci.
(3)
Kto sa cíti opatrením predsedu senátu na hlavnom pojednávaní ukrátený, môže žiadať,
aby rozhodol senát. Takú žiadosť aj rozhodnutie o nej treba zaznamenať v zápisnici.
§ 222
(1)
Osoby, ktoré rušia poriadok, môže predseda senátu vykázať z pojednávacej siene.
(2)
Obžalovaného možno vykázať iba uznesením senátu po predchádzajúcej výstrahe, a to
iba na čas nevyhnutne potrebný. Ak mu bol povolený znovu prístup do pojednávacej siene,
oznámi mu predseda senátu podstatný obsah pojednávania konaného v jeho neprítomnosti,
aby sa naň mohol vyjadriť.
§ 223
(1)
Po prednesení obžaloby sa predseda senátu opýta obžalovaného, či obžalobe porozumel.
Ak je to potrebné, vysvetlí obžalovanému spôsobom preň najzrozumiteľnejším podstatu
obvinenia.
(2)
Obžalovanému treba poskytnúť možnosť, aby súvisle opísal skutkový dej a predniesol
svoje vyjadrenia na tvrdenie obžaloby. Iba potom má predseda senátu klásť obžalovanému
otázky na odstránenie medzier a na vysvetlenie rozporov v jeho výpovedi.
(3)
Zápisnica o predošlej výpovedi obžalovaného môže sa čítať len vtedy, keď sa pojednáva
v neprítomnosti obžalovaného, keď obžalovaný odoprie vypovedať alebo keď sa objavia
podstatné rozpory medzi jeho predošlou výpoveďou a jeho údajmi na hlavnom pojednávaní.
Na tieto rozpory treba obžalovaného upozorniť a opýtať sa ho na ich príčiny.
§ 224
Ak je obžalovaných niekoľko, vykonáva sa ich výsluch v poradí, ktoré určí predseda
senátu. Predseda senátu môže urobiť opatrenie, aby obžalovaný bol vyslúchaný v neprítomnosti
spoluobžalovaných. Každého obžalovaného však treba vždy oboznámiť s obsahom výpovedí
spoluobžalovaných, ktorí boli vyslúchaní v jeho neprítomnosti.
§ 225
Predseda senátu má dbať na to, aby svedok ešte nevyslúchnutý nebol prítomný pri výsluchu
obžalovaného a iných svedkov. Ak je obava, že svedok v prítomnosti obžalovaného nevypovie
pravdu, môže predseda senátu nariadiť, aby sa obžalovaný na čas jeho výsluchu vzdialil
z pojednávacej siene. Po návrate do pojednávacej siene musí mu však oznámiť obsah
svedkovej výpovede, aby sa obžalovaný mohol na ňu vyjadriť.
§ 226
Ak znalec nepodal vo veci ešte písomný posudok alebo sa od neho odchyľuje alebo ho
doplňuje, môže mu predseda senátu uložiť, aby posudok, alebo jeho doplnok nadiktoval
do zápisnice alebo ho sám napísal.
§ 227
(1)
Namiesto výsluchu svedka alebo znalca na hlavnom pojednávaní možno čítať zápisnicu
o ich výpovedi iba celkom výnimočne, ak súd tak rozhodne, pretože pre menšiu závažnosť
dokazovanej skutočnosti a jasnosť ostatného dôkazného materiálu nepovažuje osobný
výsluch za potrebný a súčasne
a)
prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia, alebo
b)
osobná prítomnosť svedka alebo znalca by bola spojená s neprimeranými ťažkosťami
alebo nákladmi.
(2)
Zápisnicu o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka možno čítať tiež vtedy, ak taká
osoba
a)
zomrela alebo sa stala duševne chorou alebo nezvestnou, alebo
b)
na hlavnom pojednávaní neoprávnene odoprela vypovedať, alebo sa odchyľuje v podstatných
bodoch od svojej predošlej výpovede.
§ 228
Posudky a zprávy úradov, štátnych ústavov alebo iných orgánov, ktoré plnia úlohy štátnej
správy, sa prečítajú vždy.
§ 229
(1)
Listiny, ktorými sa vykonáva dôkaz, na hlavnom pojednávaní sa prečítajú a umožní
sa nazrieť do nich stranám, a ak je to potrebné, tiež svedkom a znalcom.
(2)
Iné vecné dôkazy sa predložia stranám a ak je to potrebné, tiež svedkom a znalcom.
§ 230
Obžalovaného sa treba opýtať po vykonaní každého dôkazu, či sa naň chce vyjadriť;
jeho vyjadrenie sa zapíše do zápisnice.
§ 231
Prokurátor, obžalovaný a jeho obhajca a zákonný zástupca, zúčastnená osoba, poškodený
a ich splnomocnenci môžu so súhlasom predsedu senátu klásť vyslúchaným osobám otázky,
a to spravidla až vtedy, keď predseda senátu svoje dotazy skončil a keď už nemajú
otázky členovia senátu.
§ 232
Po vykonaní všetkých dôkazov sa predseda senátu opýta strán, či majú návrhy na doplnenie
dokazovania; rozhodnutie o týchto dôkazných návrhoch prislúcha senátu.
§ 233
(1)
Ak niet ďalších dôkazných návrhov alebo ak bolo rozhodnuté, že ďalšie dôkazy sa nepripúšťajú,
vyhlási predseda senátu dokazovanie za skončené a udelí slovo na záverečné reči.
(2)
Prokurátor najprv zhrnie a zhodnotí výsledky hlavného pojednávania a vyjadrí sa o
nebezpečnosti činu pre spoločnosť a o možnostiach nápravy obžalovaného. Môže hovoriť
aj k otázke trestu, nesmie však navrhovať určitú jeho výmeru.
(3)
Po reči prokurátora zdôvodní svoje návrhy poškodený, prípadne jeho splnomocnenec.
(4)
Na to udelí predseda senátu slovo obhajcovi a obžalovanému, a ak je nesvojprávny,
tiež jeho zákonnému zástupcovi. Ak je obžalovaných viac, určí poradie ich reči. Po
nich udelí slovo zúčastnenej osobe a jej splnomocnencovi.
(5)
Ak sa po reči obhajcu alebo obžalovaného znova ujal slova prokurátor, majú obhajca
a obžalovaný právo na to odpovedať.
(6)
Záverečné reči môže predseda senátu prerušiť iba vtedy, ak zrejme vybočujú z rámca
prejednávanej veci.
§ 234
Po skončení záverečných rečí a pred odchodom na záverečnú poradu udelí predseda senátu
obžalovanému posledné slovo. Po čas tohto prejavu nesmú obžalovanému ani súd, ani
nikto iný klásť otázky.
§ 235
Doplnenie dokazovania
(1)
Ak súd zistí vzhľadom na záverečné reči, na posledné slovo obžalovaného alebo v záverečnej
porade, že treba ešte niektorú okolnosť objasniť, uznesie sa, že dokazovanie bude
doplnené.
(2)
Po doplnení dokazovania treba znovu dať slovo na záverečné reči a posledné slovo,
a to i vtedy, keď nebolo treba hlavné pojednávanie na doplnenie dokazovania odročiť.
§ 236
(1)
Súd odročí hlavné pojednávanie, ak
a)
nebola dodržaná predpísaná lehota na prípravu (
§ 212 ods. 1
),
b)
obžalovaný nemá obhajcu, hoci ho musí mať,
c)
neustanoví sa osoba, ktorej osobná účasť na hlavnom pojednávaní je nutná a ktorej
prítomnosť nemožno ináč zabezpečiť,
d)
treba vykonať dôkazy, ktoré nemožno ihneď obstarať, alebo
e)
objaví sa iná prekážka, pre ktorú nemožno v hlavnom pojednávaní pokračovať.
(2)
Skôr než sa hlavné pojednávanie odročí, treba zistiť, či strany nehodlajú navrhnúť
ďalšie dôkazy.
(3)
Pri pokračovaní v odročenom hlavnom pojednávaní prednesie predseda senátu podstatný
obsah doterajšieho pojednávania. Ak je to potrebné, najmä preto, že od odročenia hlavného
pojednávania uplynul dlhší čas alebo že sa zmenilo zostavenie senátu, musí sa vykonať
hlavné pojednávanie vždy znovu.
§ 237
Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní prihliadne súd len na tie skutočnosti, ktoré
boli na hlavnom pojednávaní prebrané a na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.
§ 238
(1)
Súd môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
(2)
Ak vyjdú na hlavnom pojednávaní najavo okolnosti ukazujúce na to, že obžalovaný spáchal
ešte ďalší skutok, ktorý je trestným činom, zaznamená súd tieto okolnosti v zápisnici
a jej odpis zašle prokurátorovi.
(3)
Ak však skutok novo najavo vyšlý súvisí úzko so skutkom, ktorý je predmetom prejednávanej
obžaloby, a je žiadúce spoločné prejednanie a rozhodnutie, vráti vec súd prokurátorovi
na došetrenie, iba ak by prokurátor na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že obžalovaného
pre skutok novo najavo vyšlý nestíha.
§ 239
(1)
Ak súd spozná na podklade výsledkov hlavného pojednávania, že skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný, sa má pri správnom použití zákona posudzovať podľa iného ustanovenia,
než podľa ktorého ho posudzovala obžaloba, a že je potrebné vzhľadom na odchýlne právne
posúdenie ešte ďalšie objasnenie veci, najmä z hľadiska možnosti novej obhajoby, vráti
vec prokurátorovi na došetrenie. Ak je však vec celkom objasnená, takže došetrenie
nie je potrebné, rozhodne, pričom nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe.
(2)
Ak by však skutok mal byť posudzovaný podľa prísnejšieho ustanovenia zákona, než
podľa ktorého ho posudzovala obžaloba, a obžalovaný na možnosť tohto prísnejšieho
posúdenia nebol už upozornený podľa
§ 202
, musí ho súd na túto možnosť upozorniť a hlavné pojednávanie na prípravu obhajoby
odročiť, iba ak by obžalovaný výslovne žiadal, aby sa v hlavnom pojednávaní bez odročenia
pokračovalo. Pri odročení treba dodržať lehotu na prípravu podľa
§ 212
.
§ 240
(1)
Vec vrátená prokurátorovi na došetrenie podľa
§ 238 ods. 3
a podľa
§ 239 ods. 1
sa vracia do stavu prípravného konania.
(2)
Ak vyhlási prokurátor vo veci, ktorá mu bola vrátená podľa
§ 238 ods. 3
, že skutok novo najavo vyšlý nestíha, pokračuje súd v pojednávaní na podklade pôvodnej
obžaloby. Obžaloba sa v tomto prípade znova predbežne neprerokúva.
(3)
Lehota uvedená v
§ 203 ods. 3
sa vzťahuje aj na veci vrátené podľa
§ 238 ods. 3
a
§ 239 ods. 1
.
§ 241
O tom, či sa obžalovaný uznáva vinným a či sa spod obžaloby oslobodzuje, rozhodne
súd rozsudkom.
§ 242
Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby,
a)
ak sa nedokázalo, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, bol vôbec spáchaný,
b)
ak nie je tento skutok trestným činom ani priestupkom,
c)
ak sa nedokázalo, že tento skutok spáchal práve obžalovaný,
d)
ak nie je obžalovaný pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, alebo
e)
ak zanikla trestnosť činu.
§ 243
(1)
Ak zistil súd dôvod pre vyslovenie ochranného opatrenia proti obžalovanému, môže
ho nariadiť aj bez návrhu prokurátora.
(2)
Ak v takom prípade potrebuje súd vykonať ešte ďalšie dôkazy, ktoré nemožno vykonať
ihneď, vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému zasadaniu.
(3)
Postupovať podľa odseku 2 možno aj vtedy, ak prokurátor urobil návrh na zhabanie
veci nepatriacej obžalovanému.
§ 244
(1)
Ak súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, odkáže poškodeného s jeho nárokom na
náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.
(2)
Ak súd uzná obžalovaného vinným, prizná poškodenému nárok na náhradu škody proti
obžalovanému, ak nárok a jeho výška sú výsledkami trestného konania odôvodnené. Ináč
odkáže poškodeného na konanie vo veciach občianskoprávnych.
(3)
Ak súd prizná uplatnený nárok, nech už z akéhokoľvek dôvodu, len z čiastky, odkáže
poškodeného so zvyškom jeho nároku na konanie vo veciach občianskoprávnych.
(4)
Výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody musí presne označovať osobu oprávneného
a nárok, ktorý mu bol prisúdený. Lehota na plnenie je 15 dní. V odôvodnených prípadoch
môže súd vysloviť, že záväzok sa má splniť v splátkach, ktorých výšku a podmienky
zročnosti súčasne určí.
(5)
Rozhodnutie podľa odsekov 1 až 3 súd neurobí, ak poškodený o priznanie nároku nepožiadal
do otvorenia hlavného pojednávania.
§ 245
Zastavenie trestného stíhania
(1)
Súd zastaví trestné stíhanie, ak zistí počas hlavného pojednávania, že tu sú okolnosti
uvedené v
§ 6
.
(2)
Súd môže zastaviť trestné stíhanie tiež vtedy, ak zistí počas hlavného pojednávania,
že tu sú dôvody uvedené v
§ 192 ods. 2
.
(3)
Rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 sa môže týkať tiež len niektorého zo skutkov, pre
ktoré bola podaná obžaloba.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 a 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
§ 246
Prerušenie trestného stíhania
(1)
Súd preruší trestné stíhanie, ak zistí počas hlavného pojednávania, že tu sú okolnosti
uvedené v
§ 193 ods. 1 písm. a) až d)
.
(2)
Ak zanikne dôvod prerušenia, súd v trestnom stíhaní pokračuje.
(3)
Proti rozhodnutiu, ktorým súd trestné stíhanie prerušil, alebo ktorým zamietol návrh
na pokračovanie v ňom, môže prokurátor podať sťažnosť.
§ 247
Postúpenie veci
(1)
Ak súd zistí, že nie je kompetentný, postúpi vec kompetentnému súdu. Je však povinný
vec sám rozhodnúť, ak ide iba o nepríslušnosť a obžalovaný nepríslušnosť nenamietol;
rovnako je povinný o veci rozhodnúť, ak by mala byť vec postúpená súdu toho istého
druhu, avšak nižšej stolice.
(2)
Postúpiť vec inému súdu však nemôže súd, ktorému vec postúpil nadriadený súd, iba
že by sa skutkový podklad pre posúdenie kompetencie medzi tým podstatne zmenil.
§ 248
(1)
I vtedy, keď obžalobu súd prijal, súd na neverejnom zasadaní trestné stíhanie
a)
zastaví, ak okolnosti uvedené v
§ 6
nastanú alebo najavo vyjdú mimo hlavného pojednávania,
b)
preruší, ak okolnosti uvedené v
§ 193 ods. 1 písm. a) až d)
nastanú alebo najavo vyjdú mimo hlavného pojednávania.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, pokiaľ
ide o zastavenie trestného stíhania, odkladný účinok.
§ 249
Príprava verejného zasadania
(1)
Verejné zasadanie je predseda senátu povinný pripraviť tak, aby pojednávanie bolo
možno skončiť na jedinom zasadaní. Za tým účelom zariadi všetko, čo je potrebné na
zabezpečenie úspešného vykonania verejného zasadania, najmä aby dôkazy, s pripustením
ktorých možno počítať, boli poruke a bolo ich možno na verejnom zasadaní bezodkladne
vykonať.
(2)
Na verejné zasadanie predvolá predseda senátu osoby, ktorých osobná účasť na verejnom
zasadaní je nutná.
(3)
O verejnom zasadaní upovedomí predseda senátu prokurátora, osobu, na podnet ktorej
k verejnému zasadaniu dochádza, a osobu, ktorej sa môže rozhodnutie priamo dotýkať,
ak neboli predvolané podľa odseku 2, a ďalej ich obhajcu alebo splnomocnenca a zákonného
zástupcu; k predvolaniu alebo upovedomeniu pripojí odpis návrhu, ktorým bol na verejné
zasadanie daný podnet.
(4)
Deň verejného zasadania určí predseda senátu tak, aby osobe, na podnet ktorej k verejnému
zasadaniu dochádza, a osobe, ktorej sa môže rozhodnutie priamo dotýkať, zostávala
od doručenia predvolania na verejné zasadanie alebo upovedomenia o ňom aspoň trojdenná
lehota na prípravu. Skrátiť túto lehotu možno iba so súhlasom osoby, v záujme ktorej
je lehota daná.
§ 250
Prítomnosť na verejnom zasadaní
(1)
Verejné zasadanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa.
(2)
Ak neustanovuje tento zákon niečo iné, nie je účasť prokurátora a obhajcu na verejnom
zasadaní nutná.
§ 251
Priebeh verejného zasadania
(1)
Po začatí verejného zasadania prednesie navrhovateľ svoj návrh; ak nie je prítomný,
prečíta predseda senátu jeho návrh zo spisov. Ak sa koná verejné zasadanie bez návrhu
oprávnenej osoby, oznámi predseda senátu podstatu veci. Nato sa vyjadrí osoba, ktorej
sa môže rozhodnutie priamo dotknúť.
(2)
Na to sa vykonávajú dôkazy. Na vykonávanie dôkazov sa primerane použijú tiež ustanovenia
§§ 223 až 226
,
228 až 230
.
(3)
Po vykonaní dôkazov udelí predseda senátu slovo na konečné návrhy. Ak je osobou,
ktorej sa môže priamo dotýkať rozhodnutie, obvinený, udelí mu predseda senátu posledné
slovo.
(4)
Po konečných návrhoch sa súd odoberie na záverečnú poradu. Ustanovenie
§ 235
sa tu použije primerane.
(5)
Rozhodnutie súdu sa vždy vyhlási, a to verejne.
§ 252
Podklad pre rozhodnutie
Pri rozhodovaní na verejnom zasadaní prihliadne súd iba na tie dôkazy, ktoré boli
vykonané na verejnom zasadaní.
§ 253
Odročenie verejného zasadania
(1)
Súd odročí začaté verejné zasadanie z dôležitých dôvodov, najmä vtedy,
a)
ak sa neustanoví osoba, ktorej osobná účasť na verejnom zasadaní je nutná a prítomnosť
ktorej nemožno ihneď zabezpečiť, alebo,
b)
ak sa objaví počas verejného zasadania potreba vykonať dôkazy, ktoré nemožno vykonať
ihneď.
(2)
V pokračovaní na odročenom verejnom zasadaní prednesie predseda senátu podstatný
obsah doterajšieho pojednávania. Ak je to potrebné, najmä preto, že od odročenia verejného
zasadania uplynul dlhší čas, alebo sa zmenilo zostavenie senátu, musí sa vykonať celé
pojednávanie znovu.
§ 254
Podporné použitie ustanovení o hlavnom pojednávaní
Na verejnosť, začatie a na vedenie verejného zasadania sa použijú primerane ustanovenia
§§ 214 až 216
,
218, 219
,
221 a 222
.
§ 255
Ochranné liečenie a zhabanie
(1)
Ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom liečení alebo o zhabaní vyhradil
podľa
§ 243 ods. 2
alebo
3
, môže ho vysloviť na verejnom zasadaní, len ak to navrhne prokurátor.
(2)
V konaní o ochrannom liečení musí mať obvinený obhajcu (
§ 35
).
(3)
Proti rozhodnutiu o ochrannom liečení a o zhabaní je prípustná sťažnosť, ktorá má
odkladný účinok.
§ 256
Pokiaľ v zákone nie je výslovne ustanovené, že súd rozhoduje na hlavnom alebo odvolacom
pojednávaní alebo na verejnom zasadaní, rozhoduje na zasadaní neverejnom.
§ 257
(1)
Neverejné zasadanie je predseda senátu povinný pripraviť tak, aby rokovanie bolo
možno skončiť na jedinom zasadaní. Za tým účelom zariadi všetko, čo je potrebné na
zabezpečenie úspešného vykonania neverejného zasadania, najmä vykoná potrebné dôkazy.
(2)
O neverejnom zasadaní upovedomí predseda senátu prokurátora.
§ 258
Neverejné zasadanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa;
účasť prokurátora na neverejnom zasadaní nie je potrebná. Iné osoby sú z účasti na
neverejnom zasadaní vylúčené.
§ 259
(1)
Ak treba na neverejnom zasadaní vykonať dôkazy, urobí sa tak prečítaním zápisníc
a iných písomností.
(2)
Skôr než sa súd odoberie na záverečnú poradu, udelí predseda senátu prokurátorovi,
ak je prítomný, slovo na konečné vyjadrenie alebo návrh.
(3)
Rozhodnutie súdu sa vždy vyhlási.
§ 260
Neverejné zasadanie odročí súd len z dôležitých dôvodov.
§ 261
Prípustnosť a účinok
(1)
Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvej stolice je odvolanie.
(2)
Odvolanie má odkladný účinok.
§ 262
(1)
Rozsudok môže odvolaním napadnúť
a)
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek z výrokov,
b)
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka,
c)
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku, ktorý sa jej priamo dotýka.
(2)
Osoba oprávnená napadnúť rozsudok pre nesprávnosť niektorého jeho výroku môže ho
napadnúť tiež pre porušenie ustanovení o konaní predchádzajúcom rozsudku, pokiaľ toto
porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť výroku.
§ 263
(1)
V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie len prokurátor.
(2)
V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie tiež prokurátor, príbuzní obžalovaného
v pokolení priamom, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť aj proti vôli obžalovaného.
§ 264
Lehota
(1)
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozsudku ktorého smeruje, a to do ôsmich dní (
§§ 61 a 62
) od doručenia odpisu rozsudku.
(2)
Ak sa rozsudok doručuje ako obžalovanému, tak aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi
(
§ 143
), plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
(3)
Osobám uvedeným v
§ 263
, s výnimkou prokurátora, sa končí lehota na podanie odvolania tým istým dňom ako
obžalovanému.
§ 265
Obsah odvolania
(1)
Odvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva namiesto obžalovaného jeho obhajca,
musí byť v lehote uvedenej v
§ 264
tiež odôvodnené tak, aby z neho bolo zjavné, v ktorej časti je rozsudok napadnutý
a aké vady sú vytýkané rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
(2)
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
§ 266
Vzdanie sa odvolania
Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať. Neúčinné je však vyhlásenie, ktorým
sa oprávnená osoba odvolania vzdala skôr, ako bol vyhlásený rozsudok, ktorého sa také
vyhlásenie týka.
§ 267
Vzatie odvolania späť
(1)
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
času, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
(2)
Odvolanie prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.
(3)
Odvolanie, ktoré podal namiesto obžalovaného jeho obhajca alebo jeho zákonný zástupca,
a odvolanie, ktoré podala v prospech obžalovaného iná oprávnená osoba, možno vziať
späť len s výslovným súhlasom obžalovaného.
(4)
Vzatie odvolania späť vezme uznesením na vedomie predseda senátu odvolacieho súdu,
a ak bolo odvolanie vzaté späť skôr, ako bola vec odvolaciemu súdu predložená, predseda
senátu súdu prvej stolice.
§ 268
Konanie na súde prvej stolice
(1)
Predseda senátu doručí odpis odvolania, prípadne aj odpis podania, ktorým bolo odvolanie
odôvodnené, ostatným stranám. Upozorní ich pritom, že sa môžu na odvolanie vyjadriť.
Ak dôjde ich vyjadrenie, doručí jeho odpis odvolateľovi.
(2)
Len čo lehota na podanie odvolania všetkým oprávneným osobám uplynula, predloží predseda
senátu spisy odvolaciemu súdu.
§ 269
Odvolací súd
O odvolaní proti rozsudku ľudového súdu rozhoduje nadriadený krajský súd. O odvolaní
proti rozsudku krajského súdu ako súdu prvej stolice rozhoduje Najvyšší súd.
§ 270
(1)
Odvolací súd zamietne odvolanie na neverejnom zasadaní, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala
odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.
(2)
Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala neskoro
len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením súdu.
§ 271
Odvolací súd zruší na neverejnom zasadaní napadnutý rozsudok a zastaví trestné stíhanie,
ak spozná, že sú tu okolnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného stíhania
už súdom prvej stolice (
§ 245 ods. 1 a 2
).
§ 272
(1)
Odvolací súd preruší na neverejnom zasadaní trestné stíhanie, ak nastanú alebo ak
vyjdú najavo až po vyhlásení napadnutého rozsudku okolnosti uvedené v
§ 193 ods. 1 písm. a) až d)
.
(2)
Odvolací súd zruší na neverejnom zasadaní napadnutý rozsudok a preruší trestné stíhanie,
ak mal tak urobiť už súd prvej stolice (
§ 246
).
§ 273
Odvolací súd zruší na neverejnom zasadaní napadnutý rozsudok a postúpi vec kompetentnému
súdu, ak tak mal urobiť už súd prvej stolice (
§ 247
).
§ 274
(1)
Odvolací súd zruší na neverejnom zasadaní napadnutý rozsudok a vráti vec na nové
prejednanie v prvej stolici, ak zistí, že na hlavnom pojednávaní, ktoré predchádzalo
rozsudku,
a)
súd nebol riadne obsadený,
b)
rozhodovania sa zúčastnil vylúčený sudca,
c)
obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad, keď ho mať musí, alebo
d)
bolo pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli zákonné predpoklady.
(2)
Rovnako postupuje odvolací súd, ak zistí, že obžalovanému nebola poskytnutá lehota
na prípravu obhajoby (
§ 212 ods. 1
).
§ 275
(1)
Odvolací súd zruší na neverejnom zasadaní napadnutý rozsudok a vráti vec na nové
prejednanie v prvej stolici tiež vtedy, ak to považuje za potrebné
a)
pre vady konania rozsudku predchádzajúceho, najmä preto, že v tomto konaní boli porušené
ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť náležité objasnenie veci a práva obhajoby,
b)
pre vady rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť skutkových zistení, alebo
c)
pretože o podstatných okolnostiach prípadu by v odvolacom konaní bolo treba vykonávať
obsiahle dokazovanie.
(2)
Ak to považuje pre náležité objasnenie veci odvolací súd za potrebné, môže pri zrušení
rozsudku tiež vysloviť, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie. Také rozhodnutie
má účinky uvedené v
§§ 203 a 206
.
§ 276
(1)
Ak nebolo odvolanie celkom vybavené už na neverejnom zasadaní, nariadi predseda senátu
odvolacie pojednávanie.
(2)
Na nariadenie odvolacieho pojednávania, na verejnosť, vedenie a odročenie odvolacieho
pojednávania, na vykonávanie dôkazov na ňom, a na prítomnosť súdnych osôb na odvolacom
pojednávaní sa použijú ustanovenia platné pre hlavné pojednávanie. Účasť prokurátora
na odvolacom pojednávaní je povinná. Obžalovaný musí mať na odvolacom pojednávaní
obhajcu vo všetkých prípadoch, keď ho musel mať na hlavnom pojednávaní.
(3)
V neprítomnosti obžalovaného, ktorý je vo väzbe, možno odvolacie pojednávanie konať
len vtedy, ak výslovne vyhlási, že sa účasti na odvolacom pojednávaní vzdáva. V neprítomnosti
obžalovaného, ktorý je na slobode, možno odvolacie pojednávanie konať len vtedy, ak
bol na odvolacie pojednávanie včas a riadne predvolaný.
§ 277
(1)
Po otvorení odvolacieho pojednávania prednesie predseda senátu alebo ním určený člen
senátu napadnutý rozsudok, oznámi podstatný obsah doterajšieho konania a uvedie, ktoré
vady rozsudku alebo konania jemu predchádzajúceho sú v odvolaní vytýkané.
(2)
Po tomto prednese vyzve strany, aby sa na vec vyjadrili. Strana, ktorá podala odvolanie,
dostane slovo najprv.
(3)
Ak strany nie sú prítomné alebo ak o to žiadajú, prečíta sa ich odvolanie alebo vyjadrenie
naň zo spisu.
§ 278
Ak to považuje odvolací súd na odstránenie pochybností o správnosti a úplnosti skutkových
zistení, o ktoré súd prvej stolice svoje rozhodnutie oprel, alebo na náležité objasnenie
veci za potrebné, môže opakovať na odvolacom pojednávaní dôkazy vykonané súdom prvej
stolice a môže vykonať i ďalšie dôkazy.
§ 279
Po skončení dokazovania dá predseda senátu slovo stranám na záverečné reči. Obhajca
a obžalovaný majú právo hovoriť poslední.
§ 280
Odvolací súd urobí na odvolacom pojednávaní niektoré z rozhodnutí uvedených v
§§ 270 až 275
, ak spozná až na odvolacom pojednávaní, že tu sú okolnosti odôvodňujúce také rozhodnutie.
§ 281
Odvolací súd na odvolacom pojednávaní odvolanie zamietne, ak spozná, že nie je dôvodné.
§ 282
(1)
Odvolací súd môže napadnutý rozsudok zrušiť a sám ihneď vo veci rozsudkom rozhodnúť
iba vtedy, ak svoje rozhodnutie opiera
a)
o skutkový stav, ktorý súd prvej stolice v napadnutom rozsudku správne zistil, alebo
b)
o skutkový stav, ktorý zistil sám na podklade dôkazov vykonaných na odvolacom pojednávaní.
(2)
Odvolací súd však nemože sám
a)
uznať obžalovaného vinným skutkom, pre ktorý ho súd prvej stolice spod obžaloby oslobodil,
b)
uznať obžalovaného vinným ťažším trestným činom, než akým ho mohol uznať vinným súd
prvej stolice (
§ 239
),
c)
uložiť obžalovanému trest smrti, ak mu ho neuložil už súd prvej stolice.
(3)
Ak nerozhodne odvolací súd podľa odseku 1 alebo ak nemôže sám rozhodnúť vo veci z
niektorého z dôvodov uvedených v odseku 2, zruší napadnutý rozsudok a vec vráti na
nové prejednanie v prvej stolici.
§ 283
Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa
§ 270
, je povinný preskúmať správnosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ
podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc
pritom i k vadám, ktoré neboli odvolaním vytýkané.
§ 284
Ak bola odvolaním napadnutá len časť rozsudku týkajúca sa niektorej z viac osôb, o
ktorých bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd len správnosť výrokov
týkajúcich sa tejto osoby a správnosť konania predchádzajúceho onej časti rozsudku.
§ 285
Ak je vadná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací
súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoc aj len sčasti výrok o vine, zruší
vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj výroky o nároku poškodeného na náhradu škody
a o tom, či obžalovaný zažalovaným skutkom ohrozil vážnosť a česť hodnosti dôstojníka
ozbrojeného sboru, pokiaľ v zrušenom výroku o vine majú podklad.
§ 286
Ak bol rozsudok súdu prvej stolice zrušený iba v dôsledku odvolania podaného v prospech
obžalovaného, nemôže odvolací súd uložiť obžalovanému ťažší trest, než aký mu bol
uložený napadnutým rozsudkom.
§ 287
Ak je dôvod, na základe ktorého rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obžalovaného,
na prospech tiež ďalšiemu spoluobžalovanému alebo zúčastnenej osobe, rozhodne odvolací
súd vždy tiež v prospech tohto spoluobžalovaného alebo v prospech zúčastnenej osoby.
Rovnako rozhodne v prospech obžalovaného, ktorému je na prospech dôvod, na základe
ktorého rozhodol v prospech zúčastnenej osoby.
§ 288
Ak rozhodne odvolací súd, že sa vec vracia na nové prejednanie v prvej stolici, môže
súčasne nariadiť, aby bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu, alebo aby
ju prejednal a rozhodol iný súd toho istého druhu tej istej stolice v jeho obvode.
§ 289
Súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie v prvej stolici, je
viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný
vykonať procesné úkony, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
§ 290
Ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného,
nemôže byť obžalovanému v novom konaní uložený ťažší trest, než aký mu bol uložený
napadnutým rozsudkom.
§ 291
(1)
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, ako aj proti právoplatnému
rozhodnutiu súdu, ktoré bolo urobené na základe vadného postupu konania, môže generálny
prokurátor alebo predseda Najvyššieho súdu podať na Najvyššom súde sťažnosť pre porušenie
zákona; generálny prokurátor ju môže podať i proti takému rozhodnutiu prokurátora.
(2)
Pokiaľ ide o trest, možno sťažnosť pre porušenie zákona podať iba vtedy, ak trest
je v očividnom nepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť.
(3)
Ak sa rozhodnutie uvedené v odseku 1 týka viac osôb, možno podať sťažnosť pre porušenie
zákona tiež len proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka niektorej z týchto osôb.
§ 292
(1)
O sťažnosti pre porušenie zákona rozhoduje Najvyšší súd na verejnom zasadaní za účasti
generálneho prokurátora.
(2)
Ak sťažnosť pre porušenie zákona smeruje proti rozhodnutiu senátu alebo predsedu
senátu Najvyššieho súdu, rozhoduje o nej plénum Najvyššieho súdu, pokiaľ si rozhodnutie
nevyhradilo prezídium Najvyššieho súdu. Prezídium a plénum Najvyššieho súdu rozhodujú
v týchto prípadoch na neverejnom zasadaní za účasti generálneho prokurátora.
(3)
Proti rozhodnutiu o sťažnosti pre porušenie zákona nie je sťažnosť pre porušenie
zákona prípustná.
§ 293
(1)
Najvyšší súd preskúma správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj
konania, ktoré mu predchádza.
(2)
Ak bola sťažnosť pre porušenie zákona obmedzená podľa
§ 291 ods. 3
, preskúma správnosť len tých výrokov napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú osoby,
ktorej sa sťažnosť pre porušenie zákona dotýka, ako aj konania, ktoré tejto časti
napadnutého rozhodnutia predchádza.
§ 294
Ak Najvyšší súd zistí, že zákon porušený nebol, sťažnosť pre porušenie zákona uznesením
zamietne.
§ 295
Ak Najvyšší súd zistí, že zákon bol porušený, vysloví rozsudkom, že napadnutým rozhodnutím,
prípadne jeho časťou (
§ 291 ods. 3
), alebo v konaní takémuto rozhodnutiu predchádzajúcom bol porušený zákon.
§ 296
(1)
Výrok podľa
§ 295
sa nedotýka právoplatnosti rozhodnutia, o ktoré ide.
(2)
Ak však bol porušený zákon v neprospech obvineného, zruší Najvyšší súd zároveň s
výrokom uvedeným v
§ 295
napadnuté rozhodnutie (jeho časť), prípadne tiež vadné konanie mu predchádzajúce,
ako aj rozhodnutia na zrušené rozhodnutie (jeho časť) obsahove naväzujúce, pokiaľ
vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, nemôžu v ňom mať naďalej podklad. Ak
zruší výrok o vine, zruší tiež celý výrok o treste, ako aj výroky o nároku poškodeného
na náhradu škody a o tom, či obžalovaný zažalovaným skutkom ohrozil vážnosť a česť
hodnosti dôstojníka ozbrojeného sboru, pokiaľ v zrušenom výroku o vine majú podklad.
Ustanovenia
§ 287
sa použijú obdobne.
(3)
Aj keď porušenie zákona sa nestalo v neprospech obvineného, môže postupovať Najvyšší
súd podľa odseku 2, ak taký postup navrhne generálny prokurátor alebo predseda Najvyššieho
súdu v sťažnosti pre porušenie zákona podanej do 3 mesiacov po právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia (jeho časti), a ak ide o rozhodnutie súdu druhej stolice, do 3 mesiacov
po doručení tohto rozhodnutia prokurátorovi, a ak Najvyšší súd rozhodne o sťažnosti
pre porušenie zákona, najneskoršie do 3 mesiacov od jej podania.
(4)
Ak je to podľa povahy veci potrebné, Najvyšší súd
a)
nariadi súdu alebo prokurátorovi, o rozhodnutie ktorého ide, alebo inému súdu alebo
prokurátorovi, aby vec znovu prejednal a rozhodol; pri novom rozhodovaní je súd alebo
prokurátor viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil Najvyšší súd, alebo
b)
rozhodne sám vo veci.
(5)
Ak však bol rozsudok zrušený, nemôže Najvyšší súd sám
a)
uznať obžalovaného vinným skutkom, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom spod obžaloby
oslobodený alebo pre ktorý bolo trestné stíhanie zastavené,
b)
uznať obžalovaného vinným ťažším trestným činom, než akým mohol byť uznaný vinným
napadnutým rozsudkom,
c)
uložiť obžalovanému trest smrti.
(6)
Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia (jeho časti) a možno ho
oddeliť od ostatných, obmedzí Najvyšší súd svoje rozhodnutie podľa odseku 2 až 5 iba
na tento výrok.
§ 297
Ak spočíva porušenie zákona v tom, že v napadnutom rozhodnutí niektorý výrok chýba
alebo je neúplný, môže Najvyšší súd za podmienok uvedených v
§ 296 ods. 2
alebo
3
nariadiť v rozsudku súdu alebo prokurátorovi, o rozhodnutie ktorého ide, alebo inému
súdu alebo prokurátorovi príslušné doplnenia; pri doplnení je súd alebo prokurátor
viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil Najvyšší súd.
§ 298
(1)
Ak bol zákon porušený len v neprospech obvineného, nemôže novým rozhodnutím dôjsť
k zmene v neprospech obvineného.
(2)
Ak bol porušený zákon v neprospech obvineného, neprekáža jeho smrť vykonaniu konania
podľa predchádzajúcich ustanovení; trestné stíhanie tu nemožno zastaviť preto, že
obvinený zomrel.
§ 299
Ak bola podaná sťažnosť pre porušenie zákona proti rozhodnutiu, ktorým bol porušený
zákon v neprospech obvineného, môže predseda Najvyššieho súdu odložiť alebo prerušiť
výkon trestu; ak bol napadnutým rozsudkom uložený trest smrti, odloží predseda Najvyššieho
súdu jeho výkon vždy.
§ 300
(1)
Ak sa skončilo trestné stíhanie právoplatným rozsudkom alebo právoplatným uznesením
súdu o zastavení trestného stíhania, možno v trestnom stíhaní pre ten istý skutok
pokračovať len vtedy, ak bola povolená obnova tohto konania.
(2)
Obnova konania uvedeného v odseku 1 sa povolí,
a)
ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli odôvodniť
iné rozhodnutie o vine alebo o priznanom nároku poškodeného na náhradu škody alebo
o tom, či zažalovaným skutkom bola ohrozená vážnosť a česť hodnosti dôstojníka ozbrojeného
sboru, alebo ak by vzhľadom na ne pôvodne uložený trest bol v očividnom nepomere k
stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť,
b)
ak vyjde akokoľvek najavo, že prokurátor alebo sudca v pôvodnom konaní porušil trestným
činom svoje úradné povinnosti.
(3)
Obnova v neprospech obvineného je vylúčená, ak
a)
trestnosť skutku zanikla premlčaním trestného stíhania,
b)
na skutok sa vzťahuje rozhodnutie prezidenta republiky, ktorým nariadil, aby sa v
trestnom stíhaní nepokračovalo, alebo
c)
obvinený zomrel.
(4)
Obnova je vylúčená tiež vtedy, ak návrh na povolenie obnovy smerujúci proti výroku
o nároku poškodeného na náhradu škody nebol podaný do piatich rokov po právoplatnosti
odsudzujúceho rozsudku.
§ 301
(1)
Ak bolo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe zastavené uznesením prokurátora,
možno v trestnom stíhaní proti tejto osobe pre ten istý skutok pokračovať len vtedy,
ak bola povolená obnova tohto konania.
(2)
Obnova konania uvedeného v odseku 1 sa povolí,
a)
ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy prokurátorovi skôr neznáme, ktoré by mohli
odôvodniť podanie obžaloby, alebo
b)
ak vyjde akokoľvek najavo, že prokurátor v pôvodnom konaní porušil trestným činom
svoje úradné povinnosti.
(3)
Obnova konania uvedeného v odseku 1 v neprospech obvineného je vylúčená, ak sú tu
okolnosti uvedené v
§ 300 ods. 3
.
§ 302
Osoby oprávnené na návrh na povolenie obnovy
(1)
Obnovu možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby.
(2)
Návrh v neprospech obvineného môže podať len prokurátor.
(3)
Návrh v prospech obvineného môžu okrem obvineného podať tiež osoby, ktoré by mohli
podať odvolanie v jeho prospech; môžu tak urobiť aj po smrti obvineného. Prokurátor
a iné osoby, ktoré by mohli podať odvolanie v prospech obvineného i proti jeho vôli,
môžu i proti jeho vôli podať tiež návrh na povolenie obnovy v jeho prospech.
(4)
Ak sa dozvie súd, úrad alebo iný štátny orgán o okolnosti, ktorá by mohla odôvodniť
návrh na povolenie obnovy, je povinný oznámiť ju prokurátorovi. Ak ide o okolnosť,
ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy v prospech obvineného, a prokurátor
takýto návrh nepodá sám, je povinný bez odkladu o nej upovedomiť obvineného, alebo
ak to nie je možné, inú osobu oprávnenú na podanie návrhu.
§ 303
Kompetencia súdu
(1)
O návrhu na povolenie obnovy smerujúcom len proti výroku o nároku poškodeného na
náhradu škody rozhoduje ľudový súd s právomocou vo veciach občianskoprávnych, v obvode
ktorého má poškodený bydlisko, a ak nemá bydlisko, ľudový súd, v obvode ktorého má
poškodený pobyt.
(2)
V ostatných prípadoch rozhoduje o návrhu na povolenie obnovy súd, ktorý vo veci rozhodol
v prvej stolici, a v prípade, keď trestné stíhanie bolo zastavené uznesením prokurátora,
súd, ktorý by bol kompetentný rozhodovať o obžalobe. Hoci v prvej stolici rozhodol
ľudový súd, rozhoduje o návrhu na povolenie obnovy krajský súd, ak to navrhuje krajský
prokurátor s odôvodnením, že vzhľadom na skutočnosti alebo dôkazy najavo vyšlé ide
o trestný čin patriaci do pôsobnosti krajského súdu.
§ 304
(1)
O návrhu na povolenie obnovy smerujúcom len proti výroku o nároku poškodeného na
náhradu škody rozhoduje ľudový súd primerane podľa predpisov o konaní vo veciach občianskoprávnych.
(2)
V ostatných prípadoch rozhoduje o návrhu na povolenie obnovy súd na verejnom zasadaní.
Ak zistí, že návrh na povolenie obnovy nie je dôvodný alebo že bol podaný neoprávnenou
osobou, že smeruje len proti rozhodnutiu (jeho časti), pri ktorom obnova nie je prípustná,
alebo že obnova je vylúčená (
§§ 300 a 301
), návrh zamietne. Ináč obnovu povolí a zruší pôvodné rozhodnutie, avšak len potiaľ,
pokiaľ je návrh na povolenie obnovy dôvodný; ak zruší, hoc aj len sčasti, výrok o
vine, zruší celý výrok o treste, ako aj výroky o nároku poškodeného na náhradu škody
a o tom, či zažalovaným skutkom bola ohrozená vážnosť a česť hodnosti dôstojníka ozbrojeného
sboru, pokiaľ majú v ňom podklad. Zároveň zruší rozhodnutia naväzujúce obsahove na
napadnuté rozhodnutie, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, nemôžu
v ňom mať naďalej podklad. Ak súd povolí obnovu, pokiaľ ide o výrok o vine, a ak to
považuje na objasnenie veci za potrebné, môže spolu so zrušením pôvodného rozhodnutia
vysloviť, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie. Také rozhodnutie má účinky
uvedené v
§§ 203
a
206
.
(3)
Zamietnuť návrhy na povolenie obnovy v prípade, že návrh bol podaný neoprávnenou
osobou, že smeruje len proti rozhodnutiu (jeho časti), pri ktorom obnova nie je prípustná
alebo že obnova je vylúčená (
§§ 300 a 301
), môže súd tiež na neverejnom zasadaní.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 305
Ak povolí súd obnovu v prospech obvineného z dôvodu, ktorý je na prospech tiež niektorému
spoluobvinenému alebo zúčastnenej osobe, povolí súčasne obnovu tiež v prospech tohto
spoluobvineného alebo zúčastnenej osoby a zruší pôvodné rozhodnutie a rozhodnutia
naň naväzujúce v rozsahu uvedenom v
§ 304 ods. 2
, tiež pokiaľ sa týka tohto spoluobvineného alebo zúčastnenej osoby.
§ 306
(1)
Ak bol podaný návrh na povolenie obnovy v prospech odsúdeného, odloží súd výkon trestu
smrti až do rozhodnutia o tomto návrhu; rovnako môže na ten istý čas odložiť alebo
prerušiť tiež výkon iných trestov.
(2)
Ak sa vykonáva na odsúdenom v čase rozhodovania o návrhu na povolenie obnovy trest
odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom, rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia,
ktorým sa spolu s povolením obnovy zruší výrok o treste obsiahnutý v pôvodnom rozsudku,
bezodkladne o väzbe obvineného.
§ 307
(1)
Ak bola právoplatne povolená obnova týkajúca sa iba výroku o nároku poškodeného na
náhradu škody a konanie vo veci samej nebolo spojené už s konaním o návrhu na obnovu,
vykonáva nové konanie o tomto nároku ľudový súd, ktorý povolil obnovu, a to podľa
predpisu o konaní vo veciach občianskoprávnych.
(2)
Ak bola právoplatne povolená obnova konania skončeného uznesením prokurátora o zastavení
trestného stíhania, v prípravnom konaní sa pokračuje.
(3)
V ostatných prípadoch koná po právoplatnom povolení obnovy nové hlavné pojednávanie
na podklade pôvodnej obžaloby súd, ktorý o povolení obnovy rozhodol v prvej stolici,
okrem prípadu, ak bolo vyslovené, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie (
§ 304 ods. 2
). Ak bola povolená obnova, len pokiaľ ide o niektorý z viac zbiehajúcich sa trestných
činov, za ktoré bol právoplatne uložený úhrnný trest alebo viac trestov, ktoré sú
navzájom v pomere naznačenom v § 22 ods. 2 tr. zák., a súd vyslovil, že sa vec vracia
prokurátorovi na došetrenie, určí súd po právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu
na verejnom zasadaní primeraný trest za zvyšujúce trestné činy; proti tomuto rozhodnutiu
je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 308
Ak bola povolená obnova len v prospech obvineného,
a)
doba od právoplatnosti pôvodného rozsudku do právoplatnosti uznesenia povoľujúceho
obnovu sa do premlčacej doby nezapočítava,
b)
nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než aký mu bol uložený pôvodným
rozsudkom, a ak mu bol v pôvodnom konaní uložený trest úhrnný alebo viac trestov,
ktoré sú navzájom v pomere naznačenom v § 22 ods. 2 tr. zák., nesmie primeraný trest
určený podľa
§ 307 ods. 3
spolu s trestom, ktorý bude prípadne uložený za trestný čin, ktorého sa týkalo povolenie
obnovy, prevyšovať trest uložený v pôvodnom konaní,
c)
neprekáža jeho smrť vykonaniu ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť
preto, že obvinený zomrel.
§ 309
Všeobecné ustanovenie
Ak nevyplýva z ustanovení tejto hlavy niečo iné, použijú sa pre osobitné spôsoby konania
príslušné ustanovenia tohto zákona.
§ 310
Kompetencia
(1)
Ak to vyžaduje prospech mladistvého, postúpi kompetentný súd vec súdu, v obvode ktorého
je bydlisko mladistvého, alebo na ktorom je z iných dôvodov vykonávanie trestného
konania so zreteľom na záujem mladistvého najúčelnejšie.
(2)
Proti mladistvému a osobe staršej ako 18 rokov sa vykonáva spoločné konanie iba vtedy,
ak sú pre to dôležité dôvody. Pokiaľ ide o mladistvého, použijú sa i v tomto spoločnom
konaní ustanovenia tohto oddielu.
(3)
Prejednávanie veci proti mladistvým vykonáva, pokiaľ možno, senát zložený zo sudcov,
ktorí majú skúsenosti vo výchove mládeže.
§ 311
Zistenie pomerov mladistvého
V konaní proti mladistvému treba čo najdôkladnejšie zistiť tiež stupeň rozumového
a mravného vývoja mladistvého, jeho povahu, minulosť, pomery i prostredie, v ktorom
žil a bol vychovávaný, jeho správanie sa po spáchaní trestného činu a okolnosti rozhodné
pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu, najmä na posúdenie, či má byť nariadená
ochranná výchova mladistvého. Zistenie pomerov mladistvého sa spravidla uloží orgánu
poverenému starostlivosťou o mládež.
§ 312
Väzba
Do väzby smie byť mladistvý vzatý jedine vtedy, ak nemožno účelu väzby dosiahnuť ináč.
§ 313
Povinné obhajovanie
(1)
Po čas vyšetrovania musí mať mladistvý obhajcu (
§ 35
) tiež, ak je vo väzbe.
(2)
Na hlavnom pojednávaní, v odvolacom konaní a na verejnom zasadaní musí mladistvý
mať obhajcu (
§ 35
) vždy; vyhlásenie, že si obhajcu nepraje (
§ 217 ods. 2
) je neúčinné.
§ 314
Zastavenie trestného stíhania
Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie i vtedy, ak je tu niektorý z dôvodov, pre
ktoré by súd mohol upustiť od potrestania.
§ 315
Predbežné prerokovanie obžaloby
(1)
V konaní proti mladistvému sa vykonáva predbežné prerokovanie obžaloby vždy.
(2)
Ak prijme súd obžalobu proti mladistvému, doručí ju predseda senátu tiež orgánu poverenému
starostlivosťou o mládež.
§ 316
Hlavné a odvolacie pojednávanie a verejné zasadanie
(1)
Hlavné pojednávanie nemožno konať v neprítomnosti mladistvého.
(2)
O hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom zasadaní upovedomí predseda senátu tiež
orgán poverený starostlivosťou o mládež.
(3)
Na hlavnom pojednávaní, odvolacom pojednávaní a na verejnom zasadaní proti mladistvému
a)
musí byť prítomný prokurátor,
b)
súd smie vylúčiť verejnosť tiež vtedy, ak je to na prospech mladistvého,
c)
zástupca orgánu povereného starostlivosťou o mládež má právo robiť návrhy a dávať
vyslúchaným osobám otázky; slovo na záverečnú reč mu prislúcha po mladistvom,
d)
predseda senátu môže mladistvému rozkázať, aby sa pri niektorej časti hlavného alebo
odvolacieho pojednávania alebo verejného zasadania vzdialil z pojednávacej siene,
ak je obava, že by táto časť pojednávania mohla na jeho mravný vývoj pôsobiť nepriaznivo;
po návrate mladistvého do pojednávacej siene mu predseda senátu oznámi podstatný obsah
pojednávania konaného za jeho neprítomnosti, aby sa mohol naň vyjadriť.
§ 317
Oznamovanie rozhodnutí
(1)
Odpis rozsudku sa doručí vždy tiež orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.
(2)
Ak nebol orgán poverený starostlivosťou o mládež prítomný pri vyhlasovaní uznesenia
súdu, prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu, doručí sa odpis uznesenia tiež jemu,
ak ide o uznesenie, proti ktorému je prípustná sťažnosť alebo ktorým bolo trestné
stíhanie zastavené alebo prerušené alebo vec postúpená.
§ 318
Osoby oprávnené podať opravné prostriedky
(1)
Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, tiež
orgán poverený starostlivosťou o mládež; lehota na podanie opravného prostriedku mu
plynie samostatne.
(2)
Sťažnosť v prospech mladistvého môžu podať tiež jeho príbuzní v pokolení priamom,
jeho súrodenec, osvojiteľ, manžel a druh; lehota na podanie sťažnosti sa im končí
tým istým dňom ako mladistvému.
§ 319
Nariadenie ochrannej výchovy
(1)
Ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannej výchove vyhradil podľa
§ 243 ods. 2
, môže ho vysloviť na verejnom zasadaní, len ak to navrhne prokurátor.
(2)
Proti rozhodnutiu o ochrannej výchove je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 320
Spoločné ustanovenia
(1)
Ustanovenia tohto oddielu sa nepoužijú
a)
v konaní o trestných činoch, ktoré obvinený spáchal jednak pred dovŕšením osemnásteho
roku, jednak po ňom, ak zákon na čin spáchaný po dovŕšení osemnásteho roku ustanovuje
trest rovnaký alebo prísnejší, alebo
b)
ak dôjde k vzneseniu obvinenia až po dovŕšení devätnásteho roku obvineného.
(2)
Ustanovenia
§ 310 ods. 1
,
§ 315 ods. 2
,
§ 316 ods. 3 písm. c)
,
§ 317
a
§ 318 ods. 1
sa nepoužijú v odbore vojenského súdnictva.
§ 321
(1)
Ak osoba, proti ktorej sa má viesť trestné stíhanie, sa vyhýba trestnému stíhaniu
buď pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva, možno proti nej vykonávať konanie proti
ušlému.
(2)
Konanie proti ušlému nemožno vykonávať proti mladistvému.
§ 322
V konaní proti ušlému musí mať obvinený obhajcu (
§ 35
), ktorý má rovnaké práva ako obvinený.
§ 323
V konaní proti ušlému možno vzniesť obvinenie (
§§ 178
,
180
) len na rozkaz prokurátora.
§ 324
Na súde možno konanie proti ušlému vykonávať len na návrh prokurátora; návrh možno
pojať tiež do obžaloby. Obžalobu treba vždy predbežne prerokovať.
§ 325
Všetky písomnosti určené pre obvineného sa doručia iba obhajcovi. Predvolanie na hlavné
a odvolacie pojednávanie sa mimo toho vhodným spôsobom uverejní.
§ 326
Vyhlásenie stanného práva
(1)
Vláda môže vyhlásiť stanné právo, keď sa mierou obzvlášť nebezpečnou rozmáha niektorý
z týchto trestných činov: teror (§ 80a tr. zák.), záškodníctvo (§ 84 tr. zák.), sabotáž
(§ 85 tr. zák.), nedovolené ozbrojovanie (§§ 120 a 121 tr. zák.), násilie na verejných
sboroch (§ 154 tr. zák.), násilie na verejnom činiteľovi (§ 177 tr. zák.), všeobecné
ohrozenie (§§ 190, 191 tr. zák.), vražda (§ 216 tr. zák.), lúpež (§ 232 tr. zák.),
rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve (§ 245 tr. zák.), poškodzovanie majetku
v socialistickom vlastníctve (§ 245a tr. zák.), zbehnutie (§§ 273 a 274 tr. zák.),
vzbura (§ 276 tr. zák.) alebo násilie proti obyvateľstvu (§ 299 tr. zák.). Ak treba
zabrániť iba určitému spôsobu páchania týchto trestných činov, obmedzí sa stanné právo
iba na tieto prípady.
(2)
Stanné právo sa obmedzí na územie alebo na útvary ozbrojených sborov, pre ktoré je
potrebné.
(3)
Stanné právo sa vyhlási vo všetkých obciach a vo všetkých útvaroch, pre ktoré je
nariadené, a to takým spôsobom, aby sa dostalo čo najskôr na všeobecnú známosť. Vo
vyhláške sa uvedú trestné činy, ktorých sa stanné právo týka, a územia a útvary, na
ktoré sa vzťahuje. Pripojí sa pohrozenie, že každý, kto po vyhlásení spácha taký trestný
čin, bude súdený v stannom konaní a potrestaný smrťou.
(4)
Za okolností uvedených v § 38 ústavy môže vláda ustanoviť obmedzenia slobody pobytu,
slobody domovej a listového tajomstva a zakázať zdržovať sa alebo zhromažďovať sa
na verejných miestach.
§ 327
Účinky stanného práva
(1)
Kto po vyhlásení stanného práva spácha trestný čin, pre ktorý bolo stanné právo vyhlásené,
bude potrestaný smrťou. Ak bola výkonom trestu smrti na jednom alebo na niekoľko odsúdených
daná výstraha dostačujúca na obnovenie poriadku, môže súd pre závažné poľahčujúce
okolnosti miesto trestu smrti uložiť trest odňatia slobody na 15 až 25 rokov.
(2)
Ak spácha po vyhlásení stanného práva trestný čin, pre ktorý bolo stanné právo vyhlásené,
mladistvý, bude potrestaný odňatím slobody na 5 až 20 rokov.
§ 328
(1)
V stannom konaní sa prejednajú len tie trestné činy, pre ktoré bolo stanné právo
vyhlásené, a to len pokiaľ boli spáchané po vyhlásení stanného práva a na území alebo
v útvare, pre ktoré bolo vyhlásené.
(2)
Stanné konanie nemožno vykonávať proti osobe, ktorá nebola pristihnutá pri čine samom,
alebo ktorú nemožno bez prieťahov usvedčiť, alebo ktorá je ťažko chorá alebo tehotná;
v takom prípade sa vykoná konanie podľa všeobecných predpisov.
§ 329
(1)
Stanné konanie sa otvorí na návrh okresného prokurátora. Tento návrh nahradzuje obžalobu.
(2)
Stanné konanie sa vykonáva na ľudovom súde na spôsob hlavného pojednávania. Predbežné
prerokovanie obžaloby sa nekoná. Celé konanie sa musí skončiť najneskoršie do 72 hodín
od toho času, čo bol obžalovaný postavený pred súd.
(3)
V stannom konaní musí mať obžalovaný obhajcu (
§ 35
).
§ 330
Ak sa vykonáva spoločné konanie proti niekoľko obžalovaným, nesmie sa konanie proti
jednému z obžalovaných zdržovať pátraním po ostatných.
§ 331
(1)
Súd môže obžalovaného uznať vinným len vtedy, ak pre to hlasujú všetci členovia senátu.
Ak nemožno konanie skončiť do 72 hodín od toho času, čo bol obžalovaný postavený pred
súd alebo ak nebude uznaný vinným pre trestný čin, pre ktorý bolo stanné právo vyhlásené,
postúpi súd vec kompetentnému prokurátorovi na konanie podľa všeobecných predpisov.
(2)
Proti rozsudku niet odvolania.
§ 332
(1)
Trest smrti vyhlásený v stannom konaní sa vykoná spravidla 3 až 12 hodín po vyhlásení
rozsudku.
(2)
Ustanovenia
§§ 335 a 336
sa nepoužijú.
§ 333
Zrušenie stanného práva
(1)
Ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo stanné právo vyhlásené, vláda stanné právo zruší
a verejne to vyhlási.
(2)
Všetky veci, v ktorých v čase, keď sa súd dozvedel, že bolo stanné právo zrušené,
ešte nebol vyhlásený rozsudok, ako aj tie, v ktorých trest smrti ešte nebol vykonaný,
postúpi súd kompetentnému prokurátorovi na konanie podľa všeobecných predpisov. Nevykonaný
rozsudok, ktorým bol uložený trest smrti, stráca platnosť.
§ 334
Spoločné ustanovenia
(1)
Rozhodnutia vyšetrovacieho orgánu a prokurátora vykonáva vyšetrovací orgán alebo
prokurátor, ktorý rozhodnutie urobil.
(2)
Rozhodnutia súvisiace s výkonom trestov a ochranných opatrení robí, ak nie je ďalej
ustanovené niečo iné, súd, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici.
(3)
Opatrenia potrebné na výkon trestov a ochranných opatrení a na vymáhanie trov trestného
konania, najmä upovedomovania iných orgánov a osôb, ktorým prislúcha spolupôsobenie
pri výkone uvedených rozhodnutí, robí, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, predseda
senátu súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici.
(4)
Výkon iných rozhodnutí súdu zariaďuje, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, predseda
senátu tohto súdu.
§ 335
(1)
Ak nadobudol rozsudok, ktorým bol uložený trest smrti, právoplatnosť, predloží predseda
senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvej stolici, bezodkladne spisy Najvyššiemu
súdu.
(2)
V prípade uvedenom v odseku 1 preskúma Najvyšší súd zákonnosť rozsudku a konania
mu predchádzajúceho, a ak zistí, že došlo k takému porušeniu zákona, ktoré by mohlo
mať vplyv na uloženie trestu smrti, postupuje, ako by bola podaná sťažnosť pre porušenie
zákona; ináč predloží spisy Ministerstvu spravodlivosti.
§ 336
Trest smrti smie sa vykonať až vtedy, ak Ministerstvo spravodlivosti súdu oznámi,
že rozsudok po preskúmaní Najvyšším súdom zostal nedotknutý a že nebola podaná žiadosť
o milosť, prípadne že žiadosť o milosť bola zamietnutá.
§ 337
(1)
Ak už nič neprekáža výkonu trestu smrti, oznámi sudca bezprostredne pred výkonom
trestu odsúdenému, že trest bude vykonaný, a prečíta mu rozsudok bez odôvodnenia a
zamietavé rozhodnutie o žiadosti o milosť, ak bola podaná.
(2)
Na tehotnej žene sa trest smrti vykonať nesmie.
§ 338
(1)
Pri výkone trestu smrti musia byť prítomní sudca, prokurátor, náčelník väzenského
ústavu a lekár.
(2)
O výkone trestu smrti spíše prítomný sudca zápisnicu, ktorá musí obsahovať tiež údaje
o tom, kedy podľa zistenia lekára nastala smrť. Zápisnicu podpíšu osoby uvedené v
odseku 1.
§ 339
Miesto a spôsob výkonu trestu
(1)
Trest odňatia slobody sa vykonáva v ústavoch Ministerstva vnútra; ak ide o vojaka
v základnej vojenskej službe, môže sa trest odňatia slobody neprevyšujúci dva roky
vykonať tiež vo vojenskom kárnom útvare.
(2)
Predpisy o tom, ako sa vykonáva trest v ústavoch Ministerstva vnútra, vydá minister
vnútra po dohode s ministrom spravodlivosti; predpisy o výkone trestu vo vojenských
kárnych útvaroch alebo na vojakoch, ktorí neboli odsúdení na stratu vojenskej hodnosti,
vydá minister národnej obrany po dohode s ministrom spravodlivosti a vnútra.
(3)
Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva trest odňatia slobody, dozerá na jeho výkon.
Správa miesta, v ktorom sa trest odňatia slobody vykonáva, je povinná vykonať rozkazy
prokurátora, týkajúce sa zachovávania predpisov platných pre výkon trestu odňatia
slobody.
§ 340
Ak je odsúdený vo väzbe alebo ak si odpykáva trest uložený mu iným rozsudkom, nariadi
predseda senátu väzenskému ústavu, v ktorom je odsúdený vo väzbe alebo odpykáva trest,
aby sa trest odňatia slobody vykonal.
§ 341
(1)
Ak odsúdený nie je vo väzbe a niet obavy, že ujde, môže mu predseda senátu poskytnúť
primeranú lehotu na nastúpenie trestu, aby si mohol predtým obstarať svoje záležitosti.
Táto lehota nesmie byť dlhšia ako tridsať dní.
(2)
Ak nenastúpi odsúdený trest v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak je dôvodná
obava, že ujde, nariadi predseda senátu jeho predvedenie do väzenského ústavu.
§ 342
Započítanie väzby a trestu
(1)
O započítaní väzby a trestu (§ 23 tr. zák.) rozhodne predseda senátu uznesením, a
to spravidla zároveň s nariadením výkonu trestu. Väzba sa započítava od času, keď
bol obvinený zadržaný, zatknutý alebo vzatý do väzby alebo predbežnej väzby.
(2)
Proti uzneseniu uvedenému v odseku 1 je prípustná sťažnosť.
§ 343
Čas strávený v liečebnom ústave
Ak odsúdený, ktorý si odpykáva trest odňatia slobody, bol umiestnený v liečebnom ústave
pre duševnú alebo inú chorobu, počíta sa čas strávený odsúdeným v liečebnom ústave
do trestu.
§ 344
(1)
Predseda senátu odloží na potrebný čas výkon trestu odňatia slobody, ak by jeho výkonom
bol ohrozený život alebo zdravie odsúdeného.
(2)
Trest odňatia slobody sa môže na tehotnej žene vykonať len vtedy, ak trest je tak
krátkeho trvania, že pôrod počas výkonu trestu pravdepodobne nenastane a výkonom trestu
nebude ohrozené zdravie tehotnej ženy alebo zdravie očakávaného dieťaťa. Ináč predseda
senátu výkon trestu na tehotnej žene odloží, a to až na šesť mesiacov po pôrode.
(3)
Ak by výkonom trestu na matke bol ohrozený život alebo zdravie jej novorodeného dieťaťa,
predseda senátu výkon trestu odloží, najdlhšie však na jeden rok po pôrode.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 345
(1)
Výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho jeden rok môže predseda senátu na žiadosť
odsúdeného, ktorý je na slobode, z dôležitých dôvodov odložiť na čas najviac troch
mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Ak je obava, že odsúdený ujde alebo odklad výkonu
trestu ináč zneužije, predseda senátu odklad odvolá.
(2)
Ďalší odklad výkonu trestu odňatia slobody neprevyšujúceho jeden rok môže súd povoliť
z obzvlášť dôležitých dôvodov, najmä ak by výkon trestu mohol mať pre odsúdeného alebo
jeho rodinu mimoriadne ťažké následky, a to najdlhšie na čas ďalších troch mesiacov.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
§ 346
Prerušenie výkonu trestu
(1)
Ak je odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest odňatia slobody, postihnutý ťažkou chorobou,
môže predseda senátu výkon trestu na potrebný čas prerušiť; predseda senátu preruší
výkon trestu vždy, ak ide o tehotnú ženu a výkonom trestu by bolo ohrozené jej zdravie
alebo zdravie jej očakávaného alebo novorodeného dieťaťa.
(2)
Predseda senátu môže na žiadosť odsúdeného pre naliehavé rodinné dôvody alebo na
návrh náčelníka väzenského ústavu alebo prokurátora ako odmenu za dobrý pracovný výkon
a vzorné chovanie výkon trestu prerušiť najdlhšie na pätnásť dní, a to aj opätovne;
tento čas sa započítava do trestu.
(3)
Rozhodnutia uvedené v odseku 1 a 2 robí predseda senátu ľudového súdu, v obvode ktorého
sa vykonáva trest. Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
§ 347
Upustenie od výkonu trestu
(1)
Súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, ak odsúdený
bol alebo má byť vydaný alebo vyhostený.
(2)
Ak nedôjde k vykonaniu vydania alebo vyhostenia alebo ak sa vráti vydaný alebo vyhostený,
trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok sa vykoná.
(3)
Súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo od jeho zvyšku tiež vtedy,
ak zistí, že odsúdený ochorel nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou alebo nevyliečiteľnou
duševnou chorobou.
(4)
Proti rozhodnutiu uvedenému v odseku 1 a 3 je prípustná sťažnosť.
§ 348
Odklad a prerušenie výkonu trestu a upustenie od jeho výkonu u vojakov
(1)
Predseda senátu odloží alebo preruší výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho
šesť mesiacov, ak je odsúdený povolaný na výkon základnej vojenskej služby. Ak odsúdený
vo výkone tejto služby nespáchal trestný čin a vykonával riadne vojenskú službu, upustí
súd od výkonu trestu alebo jeho zvyšku; v takom prípade sa trest pokladá za vykonaný
dňom, keď bol jeho výkon odložený alebo prerušený.
(2)
O prerušení výkonu trestu podľa odseku 1 rozhoduje predseda senátu ľudového súdu,
v obvode ktorého sa trest vykonáva. Proti rozhodnutiu o upustení od výkonu trestu
podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 349
Odklad a prerušenie výkonu trestu za zvýšeného ohrozenia vlasti
Za zvýšeného ohrozenia vlasti môže predseda senátu na návrh prokurátora odložiť alebo
predseda senátu krajského súdu, v obvode ktorého sa vykonáva trest, na návrh náčelníka
väzenského ústavu alebo prokurátora prerušiť výkon trestu odňatia slobody; predseda
senátu krajského súdu rozhoduje o prerušení výkonu trestu aj vtedy, ak ide o trest
uložený vojenským súdom.
§ 350
Podmienečné odsúdenie
(1)
Súd rozhodne na verejnom zasadaní o tom, či má byť nariadený výkon trestu podmienečne
odloženého alebo či sa podmienečne odsúdený osvedčil; ak vysloví súd, že sa podmienečne
odsúdený osvedčil, rozhodne zároveň, či sa vykoná zvyšok neodpykaného trestu zákazu
činnosti a zákazu pobytu (§ 27 ods. 1 tr. zák.). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(2)
Rozhodnutie, že sa podmienečne odsúdený osvedčil a že sa zvyšok neodpykaného trestu
zákazu činnosti a zákazu pobytu nevykoná, môže súd urobiť so súhlasom prokurátora
tiež na neverejnom zasadaní.
§ 351
Podmienečné prepustenie
(1)
O podmienečnom prepustení a o tom, že sa na podmienečne prepustenom vykoná zvyšok
trestu, rozhoduje súd na verejnom zasadaní na návrh prokurátora alebo náčelníka väzenského
ústavu, na žiadosť odsúdeného alebo aj bez takej žiadosti; ak bola žiadosť o podmienečné
prepustenie zamietnutá, môže sa opakovať iba po uplynutí jedného roku od zamietavého
rozhodnutia, iba že by žiadosť bola zamietnutá len pre to, že dosiaľ neuplynula doba
určená v zákone pre podmienečné prepustenie.
(2)
Konanie podľa odseku 1 vykonáva krajský súd a v odbore vojenského súdnictva vojenský
obvodový súd, v obvode ktorého sa vykonáva trest odňatia slobody.
(3)
Pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení alebo o tom, že sa na podmienečne prepustenom
vykoná zvyšok trestu, musí byť odsúdený vypočutý.
§ 352
Výkon trestu odňatia slobody uloženého za priestupok
Pre výkon trestu odňatia slobody uloženého za priestupok sa primerane použijú ustanovenia
tohto oddielu.
§ 353
Občianska kontrola výkonu trestu
Občiansku kontrolu nad výkonom trestu odňatia slobody na miestach, kde sa tento trest
vykonáva, vykonávajú komisie zložené z poslancov Národného zhromaždenia. Členovia
týchto komisií sú oprávnení kedykoľvek vstupovať do všetkých miest, kde sa vykonáva
trest odňatia slobody, a hovoriť tam s odsúdenými bez prítomnosti dozorných orgánov.
§ 354
Nariadenie výkonu trestu
(1)
O rozhodnutí súdu, že nápravné opatrenie bude vykonané bez zmeny zamestnania odsúdeného,
upovedomí predseda senátu zamestnávateľa odsúdeného a oznámi mu skutočnosti potrebné
pre výkon tohto trestu.
(2)
Ak nariadi súd zmenu doterajšieho zamestnania odsúdeného, určí nové zamestnanie predseda
senátu po dohode s kompetentným orgánom štátnej správy podľa zásad vyslovených v rozsudku;
predseda senátu oznámi novému zamestnávateľovi skutočnosti potrebné pre výkon nápravného
opatrenia a súčasne upovedomí doterajšieho zamestnávateľa odsúdeného. Podobne postupuje
predseda senátu, ak bolo nápravné opatrenie uložené osobe, ktorá v zamestnaneckom
pomere nie je.
§ 355
Povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávateľ odsúdeného je povinný bezodkladne oznámiť súdu všetky skutočnosti rozhodné
pre premenu nápravného opatrenia alebo jeho zvyšku na trest odňatia slobody; je ďalej
povinný tie sumy odmeny náležiace odsúdenému za prácu, ktoré prepadajú štátu, vyúčtovať
a odvádzať súdu.
§ 356
Odklad a prerušenie výkonu trestu
(1)
Ak je odsúdený postihnutý chorobou, ktorá mu znemožňuje výkon určeného zamestnania
alebo ak ide o tehotnú ženu alebo ak sú tu iné dôležité dôvody, môže predseda senátu
výkon nápravného opatrenia na potrebný čas odložiť alebo prerušiť. Proti tomuto rozhodnutiu
je prípustná sťažnosť. Predseda senátu môže v takom prípade tiež po dohode s kompetentným
orgánom štátnej správy určiť odsúdenému iné zamestnanie.
(2)
Na odklad a prerušenie výkonu trestu nápravného opatrenia a na upustenie od jeho
výkonu v prípade, že bol odsúdený povolaný na výkon základnej vojenskej služby, použije
sa obdobne ustanovenie
§ 348
.
§ 357
Upustenie od výkonu nápravného opatrenia
(1)
Ak sa stane osoba odsúdená na nápravné opatrenie trvale práce neschopnou, prv než
bolo nápravné opatrenie vykonané, upustí súd od výkonu nápravného opatrenia alebo
jeho zvyšku; rovnako súd postupuje, ak sa stane odsúdený vojakom z povolania. Proti
týmto rozhodnutiam je prípustná sťažnosť.
(2)
Ak bolo upustené od výkonu nápravného opatrenia alebo jeho zvyšku podľa odseku 1,
pokladá sa trest nápravného opatrenia za vykonaný dňom, keď nadobudlo právoplatnosť
uznesenie, ktorým bolo od výkonu nápravného opatrenia alebo jeho zvyšku upustené.
§ 358
Premena nápravného opatrenia
(1)
O premene nápravného opatrenia uloženého súdom alebo výkonným orgánom národného výboru
alebo o premene jeho zvyšku na trest odňatia slobody rozhodne súd na verejnom zasadaní.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(2)
Ak sa uložilo nápravné opatrenie výkonným orgánom národného výboru, rozhoduje o premene
podľa odseku 1 ľudový súd, v obvode ktorého je národný výbor, ktorého výkonný orgán
nápravné opatrenie uložil.
§ 359
Ak nadobudol rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia celého majetku alebo jeho
časti, právoplatnosť, zašle predseda senátu kompetentnému orgánu štátnej správy odpis
rozsudku bez odôvodnenia na vykonanie trestu.
§ 360
(1)
Ak vzniknú pri výkone trestu prepadnutia majetku pochybnosti, či na určité prostriedky
alebo veci sa prepadnutie majetku vzťahuje (§ 47 ods. 2 tr. zák.), rozhodne o tom
predseda senátu na návrh kompetentného orgánu štátnej správy, ktorý vykonáva trest
prepadnutia majetku, alebo na žiadosť odsúdeného alebo osoby, o výživu alebo výchovu
ktorej je odsúdený podľa zákona povinný sa starať. Odsúdený alebo taká osoba môžu
žiadosť podať najneskoršie do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(3)
Odpis právoplatného uznesenia uvedeného v odseku 1 zašle predseda senátu kompetentnému
orgánu štátnej správy.
§ 361
(1)
Ak je obvinený dôvodne podozrivý z trestného činu, na ktorý možno vzhľadom na povahu
a závažnosť činu a pomery obvineného očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku,
a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže prokurátor a v
konaní na súde súd zaistiť majetok obvineného. Súd zaistí majetok obvineného vždy,
ak vyslovil prepadnutie majetku rozsudkom, ktorý sa dosiaľ nestal právoplatným.
(2)
Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.
§ 362
(1)
Zaistenie postihuje všetok majetok obvineného, prírastok a výťažky, ktoré zo zaisteného
majetku plynú, a majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení. Nevzťahuje sa však
na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku (
§ 47 ods. 2 tr. zák.
).
(2)
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor rozhodne na návrh kompetentného
orgánu štátnej správy, ktorý vykonáva rozhodnutie o zaistení, alebo na žiadosť obvineného
alebo osoby, o výživu alebo výchovu ktorej je obvinený podľa zákona povinný sa starať,
či na určité prostriedky alebo veci sa zaistenie majetku nevzťahuje preto, že sú nevyhnutne
potrebné na ukojenie životných potrieb obvineného alebo takej osoby. Proti tomuto
rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(3)
Pokiaľ trvá zaistenie, sú neúčinné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú
zaisteného majetku, vyjmúc úkony smerujúce na odvrátenie bezprostredne hroziacej škody.
(4)
Kto má vo svojej moci veci, ktoré patria do zaisteného majetku, je povinný, akonáhle
sa o zaistení dozvie, oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil;
ináč zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.
§ 363
Prokurátor a v konaní na súde súd zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bol
majetok zaistený.
§ 364
Akonáhle sa stane právoplatným rozsudok, ktorým bol uložený peňažný trest, vyzve predseda
senátu odsúdeného, aby ho zaplatil do pätnásť dní, a upozorní ho, že ináč sa zaplatenie
bude vymáhať exekúciou.
§ 365
(1)
Na žiadosť odsúdeného môže predseda senátu z dôležitých dôvodov
a)
odložiť výkon peňažného trestu, a to na čas najviac troch mesiacov od právoplatnosti
rozsudku, alebo
b)
povoliť splácanie peňažného trestu po čiastkach tak, aby bol najneskoršie do jedného
roka od právoplatnosti rozsudku celý zaplatený.
(2)
Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol povolený odklad výkonu peňažného trestu, alebo ak
nezaplatí odsúdený bez závažného dôvodu dve za sebou idúce splátky, môže predseda
senátu povolenie odkladu výkonu peňažného trestu alebo povolenie splácať ho po čiastkach
odvolať.
§ 366
(1)
Predseda senátu nariadi, aby peňažný trest bol vymáhaný exekúciou, ak ho nezaplatí
odsúdený
a)
do pätnásť dní od vyzvania na zaplatenie,
b)
do pätnásť dní od oznámenia rozhodnutia, ktorým povolený odklad alebo povolené splácanie
boli odvolané, alebo
c)
do uplynutia času, na ktorý bol výkon trestu odložený.
(2)
Peňažný trest smie sa vymáhať, len pokiaľ tým uspokojenie nároku poškodeného na náhradu
škody, tým istým rozsudkom priznaného nebude zmarené.
§ 367
(1)
Predseda senátu upustí od exekučného vymáhania peňažného trestu, ak je zjavné, že
by nemalo výsledok alebo že by výkonom trestu bola vážne ohrozená výživa alebo výchova
osoby, o výživu alebo výchovu ktorej je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.
(2)
Predseda senátu môže až do rozhodnutia o žiadosti odsúdeného za odklad výkonu peňažného
trestu alebo za povolenie splácať ho s exekučným vymáhaním trestu počkať alebo môže
na exekučnom súde navrhnúť odklad už vedenej exekúcie.
§ 368
Na zúčastnenej osobe smie byť peňažný trest alebo jeho zvyšok vymáhaný, len pokiaľ
zostala exekúcia proti odsúdenému bez výsledku alebo len pokiaľ predseda senátu upustil
od exekučného vymáhania. Ináč sa na vymáhanie peňažného trestu na zúčastnenej osobe
primerane použijú ustanovenia
§§ 364 až 367
.
§ 369
(1)
Ak je peňažný trest na odsúdenom nevymožiteľný alebo ak bolo upustené od exekučného
vymáhania peňažného trestu, nariadi predseda senátu výkon náhradného trestu odňatia
slobody; ak je nevymožiteľná len časť peňažného trestu alebo ak bolo upustené od vymáhania
zvyšku peňažného trestu, nariadi výkon iba pomernej časti náhradného trestu. Ak však
bolo uložené ručenie za nevymožiteľný peňažný trest, urobí tak až vtedy, ak peňažný
trest alebo jeho zvyšok nemožno vymôcť na žiadnej zo zúčastnených osôb alebo ak bolo
upustené od exekučného vymáhania na všetkých týchto osobách.
(2)
Odsúdený môže kedykoľvek odvrátiť výkon náhradného trestu alebo jeho pomernej časti
tým, že peňažný trest alebo jeho pomernú časť zaplatí. O tom, akú časť náhradného
trestu treba odpykať, rozhodne predseda senátu.
(3)
Proti rozhodnutiam podľa odseku 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 370
(1)
Ak bol povolený podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, nariadi sa výkon
náhradného trestu len vtedy, keď bol nariadený výkon hlavného trestu odňatia slobody.
(2)
Ak bol odsúdený podmienečne prepustený, vykoná sa náhradný trest len vtedy, ak sa
rozhodne, že sa zvyšok hlavného trestu odňatia slobody vykoná.
§ 371
Výkon trestu zákazu pobytu
O zákaze pobytu upovedomí predseda senátu výkonný orgán národného výboru a orgán verejnej
bezpečnosti, na obvod ktorých sa zákaz vzťahuje. Ak je odsúdený zamestnaný v obvode,
na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu, oznámi predseda senátu kompetentnému orgánu štátnej
správy, ako aj zamestnávateľovi odsúdeného, že treba pracovný pomer rozviazať, ak
nemôže byť odsúdený zamestnaný na pracovisku toho istého zamestnávateľa ležiacom mimo
obvodu zakázaného pobytu.
§ 372
Výkon trestu uverejnenia rozsudku
(1)
Ak bol uložený trest uverejnenia rozsudku, určí predseda senátu, či sa rozsudok uverejní
bez odôvodnenia, či a v akom rozsahu sa uverejní tiež odôvodnenie rozsudku.
(2)
Predseda senátu určí spôsob, akým bude rozsudok uverejnený; môže sa tak stať najviac
v troch časopisoch alebo vyvesením na mieste určenom pre úradné vyhlášky v obci, kde
má odsúdený bydlisko alebo kde trestný čin spáchal, a to najdlhšie na čas pätnásť
dní, alebo nejakým iným zverejnením v obidvoch týchto obciach alebo v niektorej z
nich alebo na pracovisku odsúdeného.
§ 373
Nariadenie výkonu ochranného liečenia
(1)
Ak je pobyt na slobode u osoby, u ktorej ochranné liečenie bolo vyslovené, nebezpečný
pre jej okolie, zariadi predseda senátu bezodkladne jej dodanie do liečebného ústavu;
ináč môže poskytnúť osobe, ktorej ochranné liečenie bolo nariadené, primeranú lehotu
na obstaranie jej záležitostí.
(2)
Ak ide o príslušníka ozbrojených sborov v činnej službe, požiada predseda senátu
náčelníka útvaru, u ktorého príslušník koná činnú službu, aby zariadil jeho prepravenie
do liečebného ústavu.
(3)
Predseda senátu požiada liečebný ústav, aby súdu, v obvode ktorého sa vykonáva ochranné
liečenie, podal bezodkladne zprávu, ak dôvody pre ďalšie trvanie ochranného liečenia
zaniknú.
§ 374
Upustenie od ochranného liečenia
O upustení od ochranného liečenia pred začatím jeho výkonu rozhodne súd, ktorý ho
nariadil, na verejnom zasadaní na návrh prokurátora, obvineného alebo aj bez takého
návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 375
Prepustenie z ochranného liečenia
O prepustení z ochranného liečenia rozhodne na návrh prokurátora, obvineného alebo
liečebného ústavu alebo aj bez takého návrhu na verejnom zasadaní súd, v obvode ktorého
sa vykonáva ochranné liečenie. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá
má odkladný účinok.
§ 376
Nariadenie výkonu ochrannej výchovy
(1)
Výkon ochrannej výchovy nariadi predseda senátu výchovnému zariadeniu, v ktorom má
byť s výkonom začaté.
(2)
Ak mladistvý nie je vo väzbe a nie je obava, že ujde, môže mu predseda senátu poskytnúť
primeranú lehotu na obstaranie jeho záležitostí.
§ 377
Upustenie od ochrannej výchovy
O upustení od ochrannej výchovy pred začatím jej výkonu rozhodne súd, ktorý ju nariadil,
na verejnom zasadaní na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež
alebo mladistvého alebo aj bez takého návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 378
Prepustenie z ochrannej výchovy
(1)
O prepustení z ochrannej výchovy pred dovŕšením osemnásteho roku, a ak bola ochranná
výchova predĺžená, pred dovŕšením devätnásteho roku, rozhoduje na verejnom zasadaní
súd, v obvode ktorého sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu
povereného starostlivosťou o mládež, mladistvého alebo výchovného zariadenia alebo
aj bez takého návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
(2)
Ak návrh podľa odseku 1 nepodalo výchovné zariadenie, treba pred rozhodnutím vypočuť
zástupcu tohto zariadenia.
§ 379
Predĺženie ochrannej výchovy
(1)
O predĺžení ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadaní súd, v obvode ktorého
sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou
o mládež alebo výchovného zariadenia alebo aj bez takého návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu
je prípustná sťažnosť.
(2)
Ak návrh podľa odseku 1 nepodalo výchovné zariadenie, treba pred rozhodnutím vypočuť
zástupcu tohto zariadenia.
(3)
Predĺžiť ochrannú výchovu možno len vtedy, ak bolo s jej výkonom už začaté.
§ 380
Dozor prokurátora
Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva ochranné liečenie alebo ochranná výchova,
dozerá na ich výkon. Správa miesta, v ktorom sa ochranné liečenie alebo ochranná výchova
vykonávajú, je povinná vykonať rozkazy prokurátora, týkajúce sa dodržiavania predpisov
platných pre výkon ochrannej výchovy alebo ochranného liečenia.
§ 381
Výkon väzby
(1)
Väzba sa vykonáva v ústavoch Ministerstva vnútra. Väzba nariadená vojenským prokurátorom
sa môže vykonávať na čas najnutnejšej potreby tiež v útvare.
(2)
Vo väzbe je obvinený podrobený len tým obmedzeniam, ktoré sú potrebné na zabezpečenie
úspešného vykonania trestného konania.
(3)
Z dôvodov osobitného zreteľa hodných môže prokurátor a v konaní na súde predseda
senátu povoliť, aby väzba bola vykonávaná za náležitého dohľadu v liečebnom ústave.
(4)
Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva väzba, dozerá na jej výkon. Správa miesta,
v ktorom sa väzba vykonáva, je povinná vykonať rozkazy prokurátora, týkajúce sa zachovávania
predpisov platných pre výkon väzby.
§ 382
Vymáhanie poriadkovej pokuty a trov trestného konania
(1)
Akonáhle sa stane právoplatným uznesenie, ktorým bola uložená poriadková pokuta (
§ 74
), vyzve vyšetrovací orgán, prokurátor alebo predseda senátu, ktorý pokutu uložil,
osobu, ktorej bola uložená, aby pokutu zaplatila do pätnásť dní, a upozorní ju, že
ináč bude zaplatenie vymáhané exekúciou.
(2)
Pri vymáhaní trov trestného konania preddavkovaných štátom a určených paušálnou sumou
[
§ 165 ods. 1 písm. c)
] sa postupuje podľa predpisov o vymáhaní pohľadávok justičnej správy.
§ 383
Vymáhanie trov spojených s výkonom trestu odňatia slobody a s výkonom väzby
Trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody a s výkonom väzby určené podľa
§ 170
vymáha správa nápravného zariadenia.
§ 384
O zahladení odsúdenia (
§ 67 tr. z.
) rozhoduje súd na návrh odsúdeného alebo osôb, ktoré by mohli podať v jeho prospech
odvolanie.
§ 385
(1)
O zahladení rozhoduje ľudový súd, v obvode ktorého odsúdený v čase podania návrhu
má alebo naposledy mal bydlisko, a to aj vtedy, ak ide o odsúdenie vojenským súdom.
(2)
Ak je však odsúdený príslušníkom ozbrojených sborov z povolania v činnej službe,
rozhoduje o zahladení odsúdenia vojenský obvodový súd, v obvode ktorého odsúdený v
čase podania návrhu konal službu, a to aj vtedy, ak nejde o odsúdenie vojenským súdom.
(3)
Proti rozhodnutiu o zahladení odsúdenia je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
§ 386
(1)
Akonáhle rozhodnutie o zahladení odsúdenia sa stalo právoplatným, upovedomí predseda
senátu odsúdeného, navrhovateľa a orgán, ktorý vedie register trestov; zahladené odsúdenie
nesmie byť vo výpise z registra trestov vykazované.
(2)
Ak bol návrh na zahladenie odsúdenia zamietnutý, môže byť znovu podaný len po uplynutí
jedného roka, iba ak by návrh bol zamietnutý len preto, že dosiaľ neuplynula doba
zákonom určená pre zahladenie.
§ 387
Proti rozhodnutiu súdu, ktorým bolo zrušené právoplatné zahladenie odsúdenia (
§ 68 ods. 2 tr. zák.
), je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 388
(1)
Konanie o žiadosti o milosť vykonáva v prípravnom konaní generálny prokurátor.
(2)
Ak generálny prokurátor spozná, že žiadosť o milosť nie je dôvodná, zamietne ju.
(3)
Ak to nariadi prezident republiky, nesmie sa žiadosť o milosť zamietnuť a musí sa
s návrhom predložiť.
(4)
Ak to nariadi prezident republiky alebo generálny prokurátor, trestné stíhanie sa
zatiaľ nezačne alebo sa v začatom trestnom stíhaní nepokračuje a obvinený sa prepustí
z väzby.
§ 389
(1)
Konanie o žiadosti o milosť vykonáva po podaní obžaloby Ministerstvo spravodlivosti.
(2)
Ak spozná minister spravodlivosti, že žiadosť o milosť nie je dôvodná, zamietne ju.
(3)
Ak to nariadi prezident republiky, nesmie sa žiadosť o milosť zamietnuť a musí sa
s návrhom predložiť.
(4)
Ak to nariadi prezident republiky alebo minister spravodlivosti, v začatom trestnom
stíhaní sa zatiaľ nepokračuje a obvinený sa prepustí z väzby alebo výkon trestu sa
odloží alebo preruší.
§ 390
Ak rozsudkom, ktorý sa stal právoplatným, bol uložený trest smrti a bola podaná žiadosť
o milosť, orgán, ktorému taká žiadosť o milosť došla, upovedomí o nej telegraficky
alebo ďalekopisom Ministerstvo spravodlivosti.
§ 391
Rozhodnutie o použití amnestie
(1)
Rozhodnutie o tom, do akej miery je osoba, ktorej bol právoplatne uložený trest,
účastná amnestie, robí súd, ktorý rozhodol v prvej stolici. Proti tomuto rozhodnutiu
je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(2)
Ak sa vzťahuje amnestia súčasne na niekoľko trestov uložených tomu istému obžalovanému
rôznymi súdmi, je na rozhodnutie podľa odseku 1 kompetentný ten súd, ktorý uložil
trest za najťažší trestný čin, a ak nemožno takto kompetenciu určiť, súd, ktorý rozhodoval
naposledy.
§ 392
Zmena výmery trestu
(1)
Ak bol amnestiou celkom alebo sčasti odpustený trest len za niektorý z trestných
činov, za ktoré bol uložený trest úhrnný alebo viac trestov, ktoré sú k sebe v pomere
naznačenom v § 22 ods. 2 tr. zák. a doteraz neboli celkom vykonané, určí súd podľa
vzájomného pomeru závažnosti primeraný trest za trestné činy amnestiou nedotknuté.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(2)
Rozhodnutie podľa odseku 1 robí na verejnom zasadaní súd, ktorý rozhodol v prvej
stolici; ak je tak kompetentných niekoľko súdov, rozhodne súd, ktorý uložil trest
za najťažší trestný čin, ináč súd, ktorý rozhodoval naposledy.
§ 393
(1)
Kto utrpel majetkovú škodu väzbou, a to začínajúc od zadržania, zatknutia alebo vzatia
do väzby alebo do predbežnej väzby až do prepustenia na slobodu, môže žiadať, aby
mu ju štát nahradil, ak bol oslobodený spod obžaloby alebo ak bolo trestné stíhanie
zastavené.
(2)
Právo žiadať náhradu škody neprináleží však tomu,
a)
kto si väzbu zavinil sám, najmä tým, že pokusom o útek alebo iným svojím konaním
dal príčinu k obavám, ktoré boli dôvodom väzby alebo jej predĺženia, alebo
b)
kto bol spod obžaloby oslobodený alebo proti komu bolo trestné stíhanie zastavené
preto, že nie je trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť alebo trestný
čin bol amnestovaný.
(3)
Obvinený môže však aj v prípadoch uvedených v odseku 2 žiadať náhradu škody za čas,
o ktorý bola väzba nesprávnym postupom vyšetrovacieho orgánu, prokurátora alebo súdu
alebo inak proti zákonu predĺžená.
(4)
Za väzbu nariadenú v konaní o vydaní do cudziny (
§ 401
) neprislúcha právo žiadať náhradu škody.
§ 394
(1)
Kto utrpel majetkovú škodu tým, že na ňom bol celkom alebo sčasti vykonaný trest
odňatia slobody, nápravné opatrenie, prepadnutie majetku alebo veci, peňažný trest
alebo pokuta, môže žiadať, aby mu ju štát nahradil, ak bol v neskoršom konaní spod
obžaloby oslobodený, alebo ak bolo neskoršie trestné stíhanie zastavené.
(2)
Náhradu škody za trest môže žiadať i ten, kto bol v neskoršom konaní odsúdený na
miernejší trest, než na aký bol odsúdený zrušeným rozsudkom, a ten, na kom bol vykonaný
trest odňatia slobody dlhšieho trvania, než ktorý mu bol uložený.
(3)
Právo žiadať náhradu škody za trest neprislúcha však tomu,
a)
kto si privodil svoje odsúdenie úmyselne,
b)
proti komu bolo neskoršie trestné stíhanie zastavené preto, že mu bola udelená milosť
alebo že po právoplatnosti pôvodného rozsudku bola udelená amnestia vzťahujúca sa
na čin, za ktorý bol trest uložený.
§ 395
Právo žiadať náhradu škody za väzbu a trest prechádza na dedičov oprávneného, len
pokiaľ boli jeho väzbou alebo trestom ukrátení na svojej výžive alebo výchove, ktorú
im bol podľa zákona povinný poskytovať.
§ 396
(1)
Nárok na náhradu škody za väzbu alebo za trest zaniká, ak nepožiada oprávnená osoba
najneskoršie do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré je základom nároku,
Ministerstvo spravodlivosti, aby jej priznalo náhradu.
(2)
Ak Ministerstvo spravodlivosti neprizná náhradu do troch mesiacov od uplatnenia nároku
alebo ak nie je oprávnená osoba s priznanou výškou náhrady spokojná, môže svoj nárok
uplatniť v konaní vo veciach občianskoprávnych.
§ 397
(1)
Ak sa zdržuje obvinený v cudzine, vydá proti nemu predseda senátu zatýkací rozkaz
a na jeho základe požiada Ministerstvo spravodlivosti o ďalšie opatrenie.
(2)
Ak vec nepripúšťa odklad, požiada predseda senátu Ministerstvo spravodlivosti o zariadenie
predbežného zatknutia obvineného; zatýkací rozkaz zašle Ministerstvu spravodlivosti
dodatočne.
(3)
V podrobnostiach postupuje súd podľa zmlúv o právnej pomoci vo veciach trestných
a predpisov vydaných o tom Ministerstvom spravodlivosti.
(4)
Zatýkací rozkaz musí obsahovať
a)
meno a priezvisko obvineného, jeho osobné dáta a štátne občianstvo, prípadne jeho
opis, ak je známy, s pripojením fotografie, ak je poruke,
b)
zákonné pomenovanie trestných činov s uvedením príslušných zákonných ustanovení a
opísanie skutkového deja presným vyznačením času, miesta a spôsobu spáchania,
c)
doslovné znenie zákonných ustanovení, podľa ktorých boli trestné činy posudzované,
s uvedením trestných sadzieb, ktoré sú v zákone na ne stanovené,
d)
ak ide o vyžiadanie odsúdeného na výkon trestu, tiež údaj, ktorým súdom a na aký
trest bol odsúdený, s pripojením odpisu rozsudku s doložkou o právoplatnosti.
§ 398
(1)
Ak bol obvinený vydaný s výhradou, treba výhrade urobenej vydávajúcim štátom vyhovieť.
(2)
Ak bol obvinený vyžiadaný alebo vydaný len pre niektorý z trestných činov, pre ktoré
bolo zavedené trestné stíhanie, môže byť obvinený stíhaný len pre tieto trestné činy,
iba ak bol daný dodatočný súhlas na trestné stíhanie i pre ďalšie trestné činy.
(3)
Ak bol obvinený z cudziny vyžiadaný alebo vydaný na výkon trestu len pre niektorý
z trestných činov, za ktoré mu bol skôr uložený úhrnný trest, určí súd na verejnom
zasadaní primeraný trest za trestné činy, na ktoré sa vydanie vzťahuje; toto ustanovenie
sa použije primerane aj na trest dodatkový. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 399
Predbežné vyšetrenie
(1)
Prokurátor, ktorému Ministerstvo spravodlivosti zaslalo žiadosť cudzieho štátu o
vydanie alebo ktorý sa dozvedel o trestnom čine, pre ktorý by cudzí štát mohol žiadať
o vydanie, vykoná predbežné vyšetrenie. Účelom predbežného vyšetrenia je zistiť, či
sú tu podmienky pre vydanie, najmä že ide o trestný čin podľa práva obidvoch štátov,
pre ktorý je vydanie prípustné a ktorého trestnosť nezanikla, a že nejde o československého
občana.
(2)
V konaní o vydaní musí mať obvinený obhajcu.
(3)
Prokurátor vyslúchne obvineného o obsahu žiadosti o vydanie. Ak obvinený uvádza okolnosti
vyvracajúce podozrenie a ponúka o nich dôkazy, ktoré môžu byť bez značných prieťahov
vykonané, vzťahuje sa predbežné vyšetrenie aj na ne.
§ 400
Rozhodnutie súdu
(1)
Po skončení predbežného vyšetrenia rozhodne krajský súd, v obvode ktorého má obvinený
pobyt alebo bol zastihnutý, na návrh prokurátora, či je vydanie prípustné, a predloží
vec Ministerstvu spravodlivosti.
(2)
Ak má minister spravodlivosti pochybnosti o správnosti rozhodnutia krajského súdu,
môže vec predložiť Najvyššiemu súdu na preskúmanie tohto rozhodnutia.
§ 401
Zatknutie a väzba
(1)
Ak bolo rozhodnuté, že vydanie do cudziny je prípustné, alebo ak je to potrebné na
zamedzenie úteku obvineného, vydá predseda senátu rozkaz na zatknutie.
(2)
Predseda senátu prepustí ihneď obvineného z väzby, ak rozhodne Najvyšší súd, že vydanie
nie je prípustné, alebo ak to nariadi minister spravodlivosti.
§ 402
Povolenie a vykonanie vydania
(1)
Vydanie do cudziny povoľuje minister spravodlivosti, a to len vtedy, ak krajský súd
alebo Najvyšší súd (
§ 400 ods. 2
) rozhodol, že vydanie je prípustné.
(2)
Povolené vydanie zariadi predseda senátu krajského súdu.
§ 403
Rozšírenie vydania na iný trestný čin
Ak žiada štát, ktorému bol obvinený vydaný, aby ho mohol stíhať pre iný trestný čin,
alebo aby mohol byť na ňom vykonaný trest uložený za iný trestný čin, než pre ktorý
bolo vydanie povolené, použijú sa primerane ustanovenia
§§ 399, 400
a
402
.
§ 404
(1)
Odo dňa, keď tento zákon nadobudne účinnosť, možno doterajšie predpisy o trestnom
konaní použiť len v medziach ustanovení tejto hlavy.
(2)
Ustanovenie
§ 165
o uhradzovaní štátom preddavkovaných trov paušálnou sumou sa nevzťahuje na trovy
konania vo veciach právoplatne skončených predo dňom účinnosti tohto zákona.
§ 405
Predbežné prerokovanie obžaloby podanej predo dňom účinnosti tohto zákona sa nekoná.
§ 406
Doterajšie predpisy o trestnom konaní sa použijú len
a)
na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu, ktoré bolo vydané pred začiatkom
účinnosti tohto zákona; na trovy opravného konania i konania jemu predchádzajúceho
sa však použijú ustanovenia tohto zákona;
b)
na konanie o sťažnosti pre porušenie zákona podanej pred začiatkom účinnosti tohto
zákona.
§ 407
Lehota na návrh podľa § 218 ods. 2 zákona č. 87/1950 Zb., ktorá začala plynúť pred
1. januárom 1957, sa skončí najneskoršie 31. marcom 1957.
§ 408
(1)
Na konanie o obnove trestného stíhania, ktoré bolo právoplatne skončené pred začiatkom
účinnosti tohto zákona, sa použijú ustanovenia tohto zákona. Podmienky pre povolenie
obnovy sa však v takom prípade posudzujú podľa zákona, ktorý je pre obvineného priaznivejší.
(2)
Ak rozhodnutie, proti ktorému smeruje návrh na obnovu, vydal v prvej stolici súd
už nejestvujúci, rozhoduje o návrhu na obnovu ten všeobecný (vojenský) súd, do pôsobnosti
ktorého vec patrí a v obvode ktorého bolo sídlo takého súdu; ak však rozhodoval v
prvej stolici bývalý Štátny súd, rozhoduje o návrhu na obnovu krajský (vyšší vojenský)
súd, ktorý by bol podľa tohto zákona príslušný (
§§ 14 a 15
).
§ 409
Do pôsobnosti krajského súdu patrí konať v prvej stolici tiež o trestných činoch podľa
predpisov prv účinných, ktoré svojou povahou a závažnosťou zodpovedajú trestným činom
naznačeným v
§ 13 ods. 1
.
§ 410
(1)
Rozhodnutie podľa
článku VII zákona č. 63/1956 Zb.
, ktorým sa mení a doplňuje trestný zákon č.
86/1950 Zb.
, robí na verejnom zasadaní súd, ktorý v poslednej veci rozhodol ako súd prvej stolice.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(2)
Pri trestoch prepadnutia majetku právoplatne uložených pred začiatkom účinnosti tohto
zákona, pokiaľ sa ešte nevykonali, vypustí predseda senátu z prepadnutia prostriedky
alebo veci, ktoré sú nevyhnutne potrebné na ukojenie životných potrieb odsúdeného
alebo osôb, o výživu alebo výchovu ktorých je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.
Predseda senátu o tom rozhodne na návrh orgánu, ktorý trest prepadnutia majetku vykonáva
alebo na žiadosť odsúdeného alebo osoby, o výživu alebo výchovu ktorej je odsúdený
podľa zákona povinný sa starať.
§ 411
Opatrenia a rozhodnutia týkajúce sa výkonu rozsudkov vyhlásených Najvyšším súdom ako
súdom prvej stolice robí Krajský súd v Prahe a v odbore vojenského súdnictva Vyšší
vojenský súd v Prahe.
§ 412
(1)
Vo veciach právoplatne skončených pred začiatkom účinnosti tohto zákona, v ktorých
bol uložený
a)
trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok,
b)
nápravné opatrenie, alebo
c)
pokuta,
robí rozhodnutia a opatrenia súvisiace s výkonom všetkých uložených trestov a ochranných
opatrení a s určením a vymáhaním trov trestného konania prokurátor, ktorý by bol kompetentný
podľa doterajších predpisov; postupuje však pritom primerane podľa ustanovení tohto
zákona.
(2)
Ak však bol v prípade uvedenom v odseku 1 trest odňatia slobody uložený podmienečne,
urobí prokurátor len rozhodnutie a opatrenie súvisiace s výkonom bezpodmienečne uložených
vedľajších trestov a s určením a vymáhaním trov trestného konania vzniknutých pred
1. januárom 1957.
§ 413
Zrušujú sa
1.
zákon
č. 87/1950 Zb.
o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok), s výnimkou ustanovení
§§ 306
,
308
,
309
a
314
,
2.
zákon
č. 67/1952 Zb.
, ktorým sa mení a doplňuje trestný poriadok,
4.
ustanovenie
§ 30 zákona č. 114/1951 Zb.
o advokácii,
5.
ustanovenie
§ 2 zákona č. 85/1950 Zb.
o opatreniach súvisiacich s úpravou disciplinárneho práva príslušníkov ozbrojených
sborov.
§ 414
(1)
Minister spravodlivosti, minister vnútra a minister národnej obrany sa splnomocňujú,
aby na vykonanie tohto zákona vydali nariadenie.
(2)
Minister spravodlivosti môže tiež určiť, ktoré jednoduché úkony, zverené podľa tohto
zákona predsedovi senátu, môže vykonávať iný pracovník súdu.
§ 415
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1957; vykonajú ho všetci členovia vlády.