Ústavný zákon 64/1952 Z. z. o súdoch a prokuratúre.

§ 1.

(1)

Súdnictvo vykonávajú všeobecné súdy a osobitné súdy.

(2)

Všeobecnými súdmi sú Najvyšší súd, krajské súdy a ľudové súdy.

(3)

Osobitnými súdmi sú vojenské súdy a rozhodcovské súdy; iné osobitné súdy môžu byť

zriadené len zákonom.

(4)

Organizáciu súdov, ich pôsobnosť a príslušnosť a konanie pred nimi upravujú osobitné

zákony.

§ 2.

Právomoc vojenských súdov môže byť podľa zákona rozšírená na civilné obyvateľstvo

pre trestné činy, ktoré ohrožujú dôležité záujmy obrany vlasti, pre iné trestné činy

však len za zvýšeného ohrozenia vlasti, a len pokiaľ boly spáchané v tomto čase.

§ 3.

Najvyšší súd ako jediný najvyšší súdny orgán dozerá na rozhodovaciu činnosť všetkých

ostatných súdov.

§ 4.

(1)

Na súdoch sa koná za účasti sudcov z ľudu; výnimky určí zákon.

(2)

Sudcovia a sudcovia z ľudu rozhodujú nezávisle a sú viazaní len právnym poriadkom;

pri rozhodovaní sú si rovní.

§ 5.

(1)

Sudcovia a sudcovia z ľudu na všeobecných súdoch a vojenských súdoch sú volení.

(2)

Podrobnosti určí zákon.

§ 6.

Najvyšší dozor na presné vykonávanie a zachovávanie zákonov a iných právnych predpisov

všetkými ministerstvami a inými úradmi, súdmi, národnými výbormi, orgánmi, inštitúciami

a úradnými osobami, ako i jednotlivými občanmi prislúcha generálnemu prokurátorovi.

§ 7.

(1)

Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva na návrh vlády prezident republiky.

(2)

Generálny prokurátor je zodpovedný vláde.

§ 8.

Orgány generálneho prokurátora vykonávajú svoje funkcie nezávisle; podriadené sú jedine

generálnemu prokurátorovi.

§ 9.

Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1953; vykonajú ho všetci členovia

vlády.