ZÁKON 644/2006 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

Zákon č.

483/2001 Z. z.

o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2002 Z. z.,

zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 165/2003 Z. z., zákona č. 603/2003 Z. z., zákona

č. 215/2004 Z. z., zákona č. 554/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 69/2005

Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z. a zákona č. 214/2006 Z.

z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V celom texte zákona sa slová „bankový dohľad“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovom

„dohľad“ v príslušnom tvare.

2.

V § 4 odsek 1 znie

„(1)

Slová „banka" alebo „sporiteľňa", ich cudzojazyčné preklady alebo slová, v ktorých

základe sa tieto slová alebo ich cudzojazyčné preklady vyskytujú, môže používať v

obchodnom mene iba právnická osoba, ktorá má udelené bankové povolenie. Ak by mohlo

dôjsť k zámene, môže Národná banka Slovenska požadovať spresnenie názvu banky alebo

pobočky zahraničnej banky, alebo inej právnickej osoby; banka, pobočka zahraničnej

banky alebo iná právnická osoba sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.“.

3.

§ 5 sa dopĺňa písmenami o) až r), ktoré znejú

„o)

nakladaním s vkladom akékoľvek zriadenie, uloženie, prevod, výber alebo zrušenie

vkladu, jeho postúpenie alebo založenie, viazanie jeho výplaty, umožnenie užívania

vkladu inej osobe, ako aj akákoľvek zmena podmienok uloženia vkladu,

p)

úverovou inštitúciou banka a inštitúcia elektronických peňazí, ak v jednotlivých

ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba banka alebo iba inštitúcia elektronických

peňazí,

r)

zahraničnou úverovou inštitúciou zahraničná banka a zahraničná inštitúcia elektronických

peňazí, ak v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba zahraničná

banka alebo iba zahraničná inštitúcia elektronických peňazí.“.

4.

V § 6 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a subkonsolidovanými celkami (§ 44)“.

5.

V § 6 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad bankou alebo pobočkou zahraničnej

banky najmä preskúmava a hodnotí organizáciu riadenia, rozdelenie zodpovednosti, prijaté

stratégie, zavedené systémy a postupy pri výkone povolených bankových činností, informačné

toky a riziká, ktorým banka alebo pobočka zahraničnej banky je alebo môže byť vystavená,

pričom súčasne overuje ich dostatočné krytie vlastnými zdrojmi financovania (ďalej

len „vlastné zdroje"). Národná banka Slovenska vykoná aspoň raz za kalendárny rok

preskúmanie a hodnotenie primerane k povahe a rozsahu vykonávaných bankových činností.

Na základe vykonávaného dohľadu Národná banka Slovenska posúdi, či organizácia riadenia

banky alebo pobočky zahraničnej banky, prijaté stratégie, zavedené systémy a postupy

pri výkone povolených bankových činností a vlastné zdroje zodpovedajú obozretnému

riadeniu banky alebo pobočky zahraničnej banky, a súčasne posúdi dostatočnosť krytia

rizík vlastnými zdrojmi.“.

Doterajšie odseky 2 až 15 sa označujú ako odseky 3 až 16.

6.

V § 6 ods. 4 sa vypúšťajú slová „(§ 44 až 49)“.

7.

V § 6 ods. 5 sa vypúšťajú slová „alebo subkonsolidovaného celku“.

8.

V § 6 ods. 6 sa vypúšťajú slová „subkonsolidovaného celku“.

9.

Poznámka pod čiarou k odkazu 15a znie

„15a)

§ 6 až 11 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

10.

V § 6 ods. 13 sa na konci pripájajú tieto vety

„Na účely dohľadu nad pobočkou banky zriadenou v inom členskom štáte Národná banka

Slovenska poskytuje príslušnému orgánu dohľadu v inom členskom štáte najmä informácie

o riadení a vlastníckej štruktúre banky, informácie týkajúce sa pravidiel likvidity,

plnenia požiadaviek na vlastné zdroje a obmedzení majetkovej angažovanosti banky a

informácie o systéme ochrany vkladov, administratívnych a účtovných postupoch a o

vnútorných kontrolných postupoch banky. Ak ide o pobočku zahraničnej banky zriadenú

v Slovenskej republike, Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán dohľadu

iného členského štátu o systéme ochrany vkladov uplatňovanom v Slovenskej republike.

Dôverné informácie od príslušných orgánov dohľadu v iných členských štátoch môže Národná

banka Slovenska zverejniť len so súhlasom zahraničného orgánu dohľadu, ktorý tieto

informácie poskytol. Ak zákon neustanovuje inak, poskytnuté dôverné informácie od

orgánov dohľadu v iných členských štátoch možno použiť len pri výkone povinností Národnej

banky Slovenska a na účely

a)

dohľadu nad dohliadanými subjektmi pri kontrole a monitorovaní dodržiavania podmienok

týkajúcich sa začatia podnikania a podnikania dohliadaných subjektov na individuálnom

alebo konsolidovanom základe, najmä ak ide o monitorovanie ich likvidity, kapitálovej

primeranosti, veľkej majetkovej angažovanosti, administratívnych a účtovných postupov

a mechanizmov vnútornej kontroly,

b)

uplatňovania sankcií podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,

6

)

c)

konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Národnej banky Slovenska,

d)

súdnych konaní o preskúmavaní rozhodnutí Národnej banky Slovenska alebo iných súdnych

konaní súvisiacich s dohliadanými subjektmi alebo s dohľadom nad dohliadanými subjektmi.“.

11.

V § 6 sa za odsek 15 vkladá nový odsek 16, ktorý znie

„(16)

Národná banka Slovenska uverejňuje na svojej internetovej stránke

a)

všeobecne záväzné právne predpisy, metodické usmernenia a odporúčania súvisiace s

dohľadom nad finančným trhom,

b)

spôsob uplatňovania národného rozhodovania v súvislosti s preberaním právnych aktov

Európskej únie a možností výberu, ktoré vyplývajú pre banky podľa tohto zákona,

c)

všeobecné hodnotiace kritériá a metodiku, ktoré Národná banka Slovenska používa pri

vykonávaní dohľadu nad bankami a pobočkami zahraničných bánk,

d)

súhrnné štatistické údaje o rozhodujúcich ukazovateľoch súvisiacich so zmenami v

regulácii bankového sektora,

e)

proces uznávania ratingových agentúr a zoznam uznaných ratingových agentúr podľa

§ 32 a 33b,

f)

zoznam vyšších územných celkov a obcí, ktorým sa na účely výpočtu rizikovo vážených

expozícií štandardizovaným prístupom pre kreditné riziko priradí rovnaká riziková

váha ako štátom.“.

Doterajší odsek 16 sa označuje ako odsek 17.

12.

V § 7 ods. 7 sa slová „v primeranosti vlastných zdrojov“ nahrádzajú slovami „v plnení

požiadaviek na vlastné zdroje“.

13.

V § 7 ods. 11 sa slová „aspoň 5 %“ nahrádzajú slovami „aspoň 10 %“.

14.

V § 7 ods. 14 sa na začiatok vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Za člena štatutárneho

orgánu banky, člena dozornej rady banky, vedúceho pobočky zahraničnej banky, zástupcu

vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristu, vedúceho zamestnanca a vedúceho útvaru

vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky alebo pobočky zahraničnej banky môže

byť ustanovená a takéto funkcie môže vykonávať len osoba s náležitou odbornou spôsobilosťou.“.

Na konci odseku sa pripája táto veta: „Opatrením, ktoré môže vydať Národná banka Slovenska

a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia podrobnosti o tom, čo sa rozumie

odbornou spôsobilosťou na výkon funkcie člena dozornej rady banky, čo sa rozumie odbornou

spôsobilosťou na výkon funkcie člena štatutárneho orgánu banky, vedúceho pobočky zahraničnej

banky, zástupcu vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristu, vedúceho zamestnanca

alebo vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky alebo pobočky zahraničnej

banky a ako sa preukazuje táto odborná spôsobilosť.“.

15.

V § 7 ods. 19 písmeno c) znie

„c)

možnosť vykonávať vplyv na riadenie právnickej osoby (ďalej len „rozhodujúci vplyv")“.

1.

porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa písmena a), a to buď na základe

stanov právnickej osoby, alebo zmluvy uzavretej medzi právnickou osobou a jej spoločníkom

alebo členom,

2.

na základe vzťahu spoločníka alebo člena právnickej osoby k väčšine členov štatutárneho

orgánu, k väčšine členov dozornej rady alebo k väčšine osôb tvoriacich iný riadiaci,

dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby, ktorý vznikol na základe ich ustanovenia

do funkcie príslušným spoločníkom alebo členom právnickej osoby, pričom takto vzniknutý

vzťah kontroly trvá do zostavenia najbližšej konsolidovanej účtovnej závierky po zániku

práva podľa písmena b) príslušnému spoločníkovi alebo členovi právnickej osoby,

3.

porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa písmena a), a to na základe dohody

medzi spoločníkmi právnickej osoby alebo“.

16.

V § 8 ods. 2 písm. c) sa slová „na riadenie jej pobočky“ nahrádzajú slovami „na vedúceho

pobočky zahraničnej banky a jeho zástupcu a na vedúceho útvaru vnútornej kontroly

a vnútorného auditu“.

17.

V § 8 ods. 7 sa slová „primeranosti vlastných zdrojov“ nahrádzajú slovami „v plnení

požiadaviek na vlastné zdroje“.

18.

V § 13 ods. 2 sa slová za bodkočiarkou nahrádzajú slovami „zároveň príslušnému orgánu

iného členského štátu oznámi aj výšku a zloženie vlastných zdrojov banky, výšku a

postup výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje banky a podrobnosti

o systéme ochrany vkladov v Slovenskej republike“.

19.

V § 19 ods. 2 sa za slovo „komisiu“ vkladajú slová „a Európsky výbor pre bankovníctvo“.

20.

V § 19 ods. 3 a 4 sa za slovo „komisii“ vkladajú slová „a Európskemu výboru pre bankovníctvo“.

21.

§ 23 znie

㤠23

(1)

Banka je povinná v stanovách okrem náležitostí ustanovených v osobitnom predpise

25

) upraviť organizačnú štruktúru a systém riadenia banky tak, aby zabezpečovali riadny

a bezpečný výkon povolených bankových činností a zabraňovali vzniku konfliktu záujmov

v rámci banky, a upraviť vzťahy a spoluprácu medzi štatutárnym orgánom, dozornou radou,

vedúcimi zamestnancami banky, útvarom vnútornej kontroly a vnútorného auditu. Banka

je tiež povinná v stanovách rozdeliť a upraviť právomoci a zodpovednosť v banke za

a)

tvorbu, uskutočňovanie, sledovanie a kontrolu obchodných zámerov banky,

b)

systém riadenia banky pri dodržaní pravidla podľa § 27 ods. 1 písm. d),

c)

systém vnútornej kontroly vrátane samostatného a nezávislého útvaru vnútornej kontroly

a vnútorného auditu zodpovedajúci zložitosti a rizikám bankových činností,

d)

oddelené riadenie rizík od bankových činností vrátane systému riadenia rizík, ktorým

je banka vystavená,

e)

oddelené vykonávanie úverových obchodov a investičných obchodov podľa § 34,

f)

oddelené sledovanie rizík, ktorým je banka vystavená pri vykonávaní bankových činností

s osobami s osobitným vzťahom k banke,

g)

informačný systém,

h)

ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochranu pred financovaním

terorizmu.

(2)

Banka je povinná vo svojich vnútorných predpisoch upraviť podrobnosti o

a)

organizačnej štruktúre banky podľa odseku 1 s dôrazom na identifikáciu zodpovedných

osôb za výkon bankových činností v rámci banky,

b)

systéme vnútornej kontroly, do ktorého je zahrnutý aj útvar vnútornej kontroly a

vnútorného auditu.

(3)

Banka je v rámci systému vnútornej kontroly povinná v záujme zabránenia vzniku strát

a škôd v dôsledku nedostatočného riadenia banky zabezpečiť vykonávanie

a)

kontrolných činností, ktoré sú súčasťou prevádzkových pracovných postupov, a vyvodzovanie

opatrení na nápravu z vykonávania kontrolných činností a realizáciu týchto opatrení

v jednotlivých organizačných útvaroch banky, pričom tieto činnosti a opatrenia vykonávajú

1.

zamestnanci alebo organizačné útvary banky, ktoré sa zúčastňujú na jednotlivých prevádzkových

pracovných postupoch,

2.

vedúci zamestnanci jednotlivých organizačných útvarov banky zodpovední za kontrolované

procesy a za výsledky ich kontroly alebo nimi poverení zamestnanci,

b)

kontroly nezávislej od prevádzkových pracovných postupov, ktorú vykonáva útvar vnútornej

kontroly a vnútorného auditu, pričom vo výnimočných a vopred určených prípadoch sa

môže vykonávať ako súčasť prevádzkového pracovného postupu banky, a to vtedy, ak je

zabezpečené zachovanie nezávislosti a vylúčenie akéhokoľvek konfliktu záujmov.

(4)

Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky kontroluje dodržiavanie zákonov

a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných predpisov banky a postupov

v banke; skúma a hodnotí najmä funkčnosť a účinnosť riadiaceho a kontrolného systému

banky, systému riadenia rizík a systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu

a plnenie požiadaviek na vlastné zdroje, likviditu a dodržiavanie obmedzení majetkovej

angažovanosti; skúma a hodnotí pripravenosť banky na vykonávanie nových druhov obchodov

z hľadiska riadenia rizík a skúma a hodnotí informácie podľa § 37. Útvar vnútornej

kontroly a vnútorného auditu je zodpovedný za sledovanie odstraňovania zistených nedostatkov

a za sledovanie realizácie schválených návrhov a odporúčaní na nápravu nedostatkov.

Za zriadenie a funkčnosť útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu zodpovedá štatutárny

orgán banky; túto zodpovednosť nemôže preniesť na inú osobu. Útvar vnútornej kontroly

a vnútorného auditu je priamo podriadený štatutárnemu orgánu banky, dozornej rade

banky alebo jednému z členov štatutárneho orgánu banky alebo dozornej rady banky.

(5)

Banka je povinná dodržiavať organizačnú štruktúru spĺňajúcu požiadavky podľa tohto

zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

(6)

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

rizikom možná strata vrátane škody spôsobená vlastnou činnosťou banky alebo spôsobená

banke inými skutočnosťami; na účely tohto zákona sa rozlišujú najmä tieto druhy rizík

1.

kreditné riziko vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si neplní

svoje záväzky; kreditné riziko zahŕňa aj riziko štátu, riziko koncentrácie, riziko

vysporiadania obchodu a riziko obchodného partnera,

2.

trhové riziko vyplývajúce z pozícií banky a spôsobené zmenami hodnôt rizikových faktorov,

pričom tieto hodnoty sa spravidla určujú na trhu; hlavnými zložkami trhového rizika

sú úrokové riziko, akciové riziko, devízové riziko a komoditné riziko, pomocou ktorých

sa trhové riziko meria,

3.

operačné riziko vyplývajúce z nevhodných alebo chybných vnútorných postupov, zo zlyhania

ľudského faktora, zo zlyhania používaných systémov alebo z vonkajších udalostí; súčasťou

operačného rizika je právne riziko, ktoré znamená riziko vyplývajúce najmä z nevymožiteľnosti

zmlúv, hrozby neúspešných súdnych konaní alebo rozsudkov s negatívnym vplyvom na banku,

4.

riziko likvidity vyplývajúce z neschopnosti banky splniť svoje záväzky v čase ich

splatnosti,

b)

rizikom poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky riziko vyplývajúce pre banku ako postupníka

zo zachovania právneho postavenia dlžníka po postúpení pohľadávky alebo z jej nedostatočnej

informovanosti o postúpenej pohľadávke,

c)

riadením rizík predchádzanie možným stratám vrátane škôd včasnou a primeranou identifikáciou

rizík, meraním veľkosti rizík, sledovaním rizík a ich veľkosti a zmierňovaním veľkosti

rizík,

d)

systémom riadenia rizík systém zabezpečujúci včasnú a primeranú identifikáciu rizík,

meranie veľkosti rizík, sledovanie rizík, zmierňovanie veľkosti rizík a primerané

vykazovanie všetkých významných rizík; systém riadenia rizík zahrňuje stratégiu a

organizáciu riadenia rizík, informačné toky a informačný systém pre riadenie rizík,

systém uzatvárania obchodov, systém na zavedenie nových druhov obchodov a systém hodnotenia

primeranosti vnútorného kapitálu,

e)

vnútorným kapitálom také zdroje financovania banky, ktoré banka na základe vlastného

určenia a zhodnotenia rizika interne udržuje a umiestňuje na krytie rizika,

f)

malou alebo stredne veľkou právnickou osobou právnická osoba s ročným obratom do

50 000 000 EUR a s počtom zamestnancov menším ako 250,

g)

financovaným zabezpečením zmierňovanie kreditného rizika prostredníctvom dohody,

na základe ktorej je veriteľ oprávnený uspokojiť si svoju pohľadávku, ak dlžník nedodrží

svoj záväzok alebo príde k splneniu vopred určenej podmienky, výkonom záložného práva

alebo formou započítania alebo ponechaním si predmetu zabezpečenia,

h)

nefinancovaným zabezpečením zmierňovanie kreditného rizika formou záväzku osoby odlišnej

od dlžníka uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník alebo ak bude

splnená iná vopred určená podmienka.

(7)

Kópiu platného znenia stanov banka doručí Národnej banke Slovenska bezodkladne po

každej zmene stanov banky.

(8)

Banka môže zriadiť pobočku v zahraničí len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky

Slovenska, ktorý udeľuje Národná banka Slovenska na základe žiadosti banky.

(9)

Opatrením,

23

) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia

a)

podrobnosti o organizačnej štruktúre a systéme riadenia banky podľa odseku 1,

b)

podrobnosti o systéme vnútornej kontroly banky podľa odseku 3, podrobnosti o činnosti

a zodpovednosti útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu, ako aj rozsah, počet

a termíny vykonávaných kontrol týmto útvarom,

c)

čo sa rozumie významným rizikom na účely systému riadenia rizík,

d)

rozsah, v akom pobočky zahraničných bánk podliehajú požiadavkám ustanoveným podľa

písmen a) a b),

e)

náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 8 vrátane dokladov prikladaných

k žiadosti.“.

22.

Poznámka pod čiarou k odkazu 26 sa vypúšťa.

23.

V § 24 odsek 2 znie

„(2)

Členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za vypracovanie, schválenie a dodržiavanie

organizačnej štruktúry, zavedenie a dodržiavanie systému riadenia banky a za vykonávanie

bankových činností podľa vnútorných predpisov banky.“.

24.

V § 24 ods. 3 sa slová „primeranosť vlastných zdrojov, likviditu a obozretné podnikanie

banky“ nahrádzajú slovami „plnenie požiadaviek na vlastné zdroje, likviditu, obmedzenie

majetkovej angažovanosti“.

25.

§ 27 znie

㤠27

(1)

Banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom

základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať

obozretne, najmä sú povinné vykonávať obchody

a)

spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká,

b)

spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov

a ktorý neohrozuje bezpečnosť a ekonomickú situáciu banky a pobočky zahraničnej banky

alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením zákonov alebo iných všeobecne

záväzných právnych predpisov,

c)

za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku alebo pobočku zahraničnej

banky a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaložení

odbornej starostlivosti; vynaloženie odbornej starostlivosti je banka a pobočka zahraničnej

banky povinná hodnoverne preukázať,

d)

tak, aby pri každom obchode za banku alebo pobočku zahraničnej banky konali najmenej

dve osoby; ak to z prevádzkových dôvodov nie je možné, sú povinné bezodkladne zabezpečiť

kontrolu vykonaného obchodu osobami, ktoré sa na jeho vykonaní nezúčastnili.

(2)

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v záujme zabránenia vzniku strát vrátane

škôd v dôsledku nesprávneho výkonu svojich bankových činností dodržiavať postupy výkonu

svojich bankových činností a zriadiť a udržiavať účinný systém riadenia rizík. Banka

a pobočka zahraničnej banky sú povinné upravovať systém riadenia rizík na základe

pravidelného preverovania jeho účinnosti a primeranosti tak, aby zohľadňoval schopnosť

banky alebo pobočky zahraničnej banky vystaviť sa riziku a meniace sa ekonomické prostredie

pre banku alebo pobočku zahraničnej banky. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné

upraviť systém riadenia rizík a spôsob jeho aktualizácie vnútorným predpisom, v súlade

s ktorým banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné postupovať.

(3)

Banka je povinná mať vlastný systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu,

ktorý považuje za primeraný na krytie rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená. Systém

hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu musí zodpovedať povahe, rozsahu a zložitosti

ňou vykonávaných bankových činností a zahŕňa

a)

stratégiu pre riadenie objemu vnútorného kapitálu,

b)

postup na určovanie primeranej výšky vnútorného kapitálu, zložiek vnútorného kapitálu

a priraďovanie vnútorného kapitálu k rizikám a

c)

systém udržiavania vnútorného kapitálu na požadovanej výške.

(4)

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné

a)

udržiavať trvale svoju platobnú schopnosť a

b)

riadiť aktíva a pasíva tak, aby si zabezpečili nepretržitú likviditu a aby dodržali

ukazovatele likvidity.

(5)

Banka je povinná vykonávať svoje činnosti tak, aby neprekročila podľa odseku 14 písm.

c) percentuálne ustanovený pomer

a)

devízových pozícií v jednotlivých cudzích menách k jej vlastným zdrojom a

b)

celkových devízových pozícií k jej vlastným zdrojom.

(6)

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

vynaložením odbornej starostlivosti najmä to, že banka alebo pobočka zahraničnej

banky

1.

pri jednotlivých obchodoch porovnáva ponuky cien alebo doloží nevhodnosť či nemožnosť

posúdenia viacerých ponúk,

2.

dokumentuje spôsob uskutočnenia obchodu, kontroluje objektívnosť evidovaných údajov

a predchádza vlastným stratám vrátane škôd,

3.

uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti obchodov z dostupných informácií,

4.

vypracúva obchodné a investičné zámery, ktoré sú podkladom na uskutočňovanie jednotlivých

operácií,

b)

platobnou schopnosťou schopnosť riadne a včas plniť peňažné záväzky,

c)

likviditou schopnosť premieňať aktíva na peňažné prostriedky bez zbytočných strát

na účely riadneho a včasného plnenia peňažných záväzkov.

(7)

Banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá urobila chybu pri vykonávaní zúčtovania

alebo platobného styku, je povinná na svoje náklady a bez zbytočného odkladu zabezpečiť

nápravu.

(8)

Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok

pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie

alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú

zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky.

(9)

Banka je povinná upraviť právne vzťahy s členmi štatutárneho orgánu a pobočka zahraničnej

banky s vedúcim pobočky zahraničnej banky písomnou zmluvou, na ktorú sa nevzťahuje

osobitný predpis

27

) a ktorá je v súlade s týmto zákonom.

(10)

Člen štatutárneho orgánu je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú pri výkone

svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti člena štatutárneho orgánu banky vyplývajúcej

pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov banky

alebo z vnútorných predpisov banky.

(11)

Vedúci pobočky zahraničnej banky je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú

pri výkone svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti vedúceho pobočky zahraničnej

banky vyplývajúcej pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov

alebo z vnútorných predpisov pobočky zahraničnej banky.

(12)

Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú urobiť právne úkony na svoje náklady v prospech

člena štatutárneho orgánu banky, člena dozornej rady banky alebo vedúceho pobočky

zahraničnej banky v súvislosti s poistením jeho zodpovednosti za škodu pri výkone

funkcie alebo v súvislosti s jeho poistením pre prípad jeho odvolania z funkcie. Ak

banka alebo pobočka zahraničnej banky odvolá tieto osoby z funkcie z dôvodu nedôveryhodnosti

podľa § 50 ods. 2, nesmie im vyplatiť žiadnu dohodnutú odmenu alebo odmenu priznanú

vnútornými predpismi; právo na takúto odmenu zaniká.

(13)

Dozorná rada banky je povinná zabezpečiť vymáhanie škody, ktorá vznikne banke a za

ktorú je zodpovedný člen štatutárneho orgánu podľa odseku 10.

(14)

Opatrením,

23

) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia

a)

podrobnosti o systéme riadenia rizík a ostatných pravidlách podľa odseku 2, ako aj

ďalšie druhy rizík,

b)

ukazovatele likvidity a podrobnosti o likvidite podľa odseku 4 a spôsob jej zisťovania,

c)

percentuálne pomery podľa odseku 5, čo sa rozumie devízovou pozíciou v cudzej mene

a celkovou devízovou pozíciou, ako aj podrobnosti o výpočte devízových pozícií a výpočte

celkovej devízovej pozície a

d)

rozsah, v akom pravidlám podľa písmen a) až c) podliehajú pobočky zahraničných bánk.“.

26.

V § 28 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie

„g)

na to, aby banka nadobudla podiel na základnom imaní zahraničnej banky alebo finančnej

inštitúcie alebo na hlasovacích právach v zahraničnej banke alebo vo finančnej inštitúcii

v rozsahu 5 %, 10 %, 20 %, 33 %, 50 % alebo 66 % v jednej operácii alebo v niekoľkých

operáciách priamo alebo konaním v zhode.“.

27.

V § 28 ods. 6 sa za slovami „písm. e)“ dopĺňajú slová „a písm. g)“.

28.

V § 29 ods. 1 sa slová „bankou podľa tohto zákona“ nahrádzajú slovami „bankou, zahraničnou

bankou“.

29.

V § 29 ods. 2 sa slová „bankou podľa tohto zákona“ nahrádzajú slovami „bankou, zahraničnou

bankou“.

30.

§ 30 až 33 znejú

㤠30

(1)

Banka je povinná vypočítavať a sústavne sledovať hodnotu svojich vlastných zdrojov.

(2)

Materská banka podľa § 44 ods. 2 písm. a) je povinná vypočítavať a nepretržite sledovať

hodnotu vlastných zdrojov aj za konsolidovaný celok.

(3)

Vlastné zdroje banky tvoria

a)

základné vlastné zdroje banky a dodatkové vlastné zdroje banky, ktorých súčet sa

znižuje o hodnotu odpočítateľných položiek podľa osobitného predpisu,

30d

)

b)

doplnkové vlastné zdroje banky.

(4)

Banka je povinná udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne na úrovni svojho základného

imania podľa § 7 ods. 2 písm. a). Tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 5.

(5)

Banka je povinná nepretržite udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne vo výške súčtu

a)

hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 31 až 33b

na pokrytie kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky vyplývajúcich

z činností banky zaznamenaných v bankovej knihe,

b)

hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33c na pokrytie

rizík vyplývajúcich z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe,

c)

hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33c na pokrytie

devízového rizika a komoditného rizika vyplývajúcich z činností banky zaznamenaných

v bankovej knihe aj v obchodnej knihe a

d)

hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33d na pokrytie

operačného rizika vyplývajúceho zo všetkých obchodných činností banky.

(6)

Ak nie je ustanovené inak, aktíva a pohľadávky alebo záväzky, ktoré sa neevidujú

v súvahe banky, sa na účely výpočtu vlastných zdrojov oceňujú v súlade s osobitným

predpisom.

30d

)

(7)

Banky vykonávajú výpočty potrebné na overenie dodržiavania požiadaviek na vlastné

zdroje ustanovené v odsekoch 4 a 5 k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a výsledky

týchto výpočtov vrátane ďalších potrebných údajov hlásia Národnej banke Slovenska

podľa § 42 ods. 2.

(8)

Opatrením,

23

) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia

a)

položky vytvárajúce a položky znižujúce hodnotu základných vlastných zdrojov banky,

b)

čo tvorí hodnotu dodatkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu,

c)

čo tvorí odpočítateľné položky, o ktorých hodnotu sa znižuje súčet základných vlastných

zdrojov a dodatkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu,

d)

čo tvorí hodnotu doplnkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu,

e)

čo sa zahrnie do výpočtu vlastných zdrojov podľa odseku 2,

f)

spôsob výpočtu vlastných zdrojov banky a spôsob výpočtu vlastných zdrojov za konsolidovaný

celok.

§ 31

(1)

Na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie

kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky podľa § 30 ods. 5

písm. a) je banka povinná používať štandardizovaný prístup pre kreditné riziko alebo

prístup interných ratingov, na základe ktorých sa určí hodnota rizikovo vážených expozícií.

Hodnota zodpovedajúca požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika a

rizika poklesu hodnoty zabezpečenia sa rovná násobku koeficientu kreditného rizika

a hodnoty expozícií upravených rizikovými váhami podľa tohto zákona.

(2)

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

expozíciou miera vystavenia sa kreditnému riziku, ktorá zodpovedá

1.

hodnote jednotlivej súčasti majetku banky ocenenej podľa osobitného predpisu,

30d

)

2.

hodnote podsúvahovej položky ocenenej podľa osobitného predpisu,

30d

) ktorá je

2a.

pohľadávkou, ktorej vznik je viazaný na splnenie odkladacej podmienky,

2b.

budúcou pohľadávkou, ktorá vznikne na základe platnej zmluvy,

b)

centrálnou bankou aj Európska centrálna banka, ak v tomto zákone nie je uvedené inak,

c)

inštitúciou úverová inštitúcia, zahraničná úverová inštitúcia, obchodník s cennými

papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi,

d)

subjektmi verejného sektora subjekty, ktoré sú zriadené orgánom verejnej moci na

úrovni štátov, územných celkov alebo obcí a ktorých postavenie, úlohy a činnosť sú

ustanovené v osobitných zákonoch.

30e

)

(3)

Hodnotou expozície ako podsúvahovej položky je 100 % jej menovitej hodnoty, ak je

to plne riziková položka, 50 %, ak je to stredne riziková položka, 20 %, ak je to

stredne-nízko riziková položka, a 0 %, ak je to nízko riziková položka. Pri určovaní

hodnoty expozície derivátového nástroja sa môžu brať do úvahy účinky zmlúv o vzájomnom

započítaní pohľadávok vrátane zmlúv, ktorými sa pôvodný záväzok nahrádza novým záväzkom.

Hodnota expozície pri derivátových nástrojoch, repo obchodoch, pôžičkách cenných papierov

alebo komodít, obchodoch s dlhou dobou vysporiadania a pri maržových obchodoch môže

byť určená aj metódami, na ktorých použitie sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej

banky Slovenska.

(4)

Ak je expozícia predmetom financovaného zabezpečenia, hodnota expozície podľa odseku

3 môže byť upravená podľa § 33a.

(5)

Opatrením,

23

) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví

a)

koeficient kreditného rizika,

b)

čo sa rozumie repo obchodom, maržovým obchodom, dlhodobou pohľadávkou a krátkodobou

pohľadávkou,

c)

zaradenie pohľadávok a záväzkov, ktoré sa neevidujú v súvahe do kategórií jednotlivých

stupňov rizika na účel výpočtu hodnoty expozície podsúvahových položiek a čo sa na

tento účel rozumie plne rizikovou položkou, stredne rizikovou položkou, stredne-nízko

rizikovou položkou a nízko rizikovou položkou,

d)

metódy určenia hodnoty expozície derivátových nástrojov, hodnoty expozície pri repo

obchodoch, pôžičkách cenných papierov alebo komodít, pri obchodoch s dlhou dobou vysporiadania

a maržových obchodoch, a pri obchodoch, na ktoré z nich je potrebný predchádzajúci

súhlas Národnej banky Slovenska,

e)

podmienky, za ktorých Národná banka Slovenska uzná účinky zmlúv o vzájomnom započítaní

pohľadávok vrátane zmlúv, na základe ktorých sa pôvodný záväzok nahradí novým záväzkom

na účel určenia hodnoty expozície derivátových nástrojov,

f)

náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 3 a doklady prikladané

k žiadosti,

g)

postup výpočtu hodnoty expozície ostatných druhov obchodov.

§ 32

(1)

Na účely používania štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko sa každá expozícia

zaradí do jednej z týchto tried

a)

pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči štátom alebo centrálnym bankám,

b)

pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči vyšším územným celkom alebo obciam,

c)

pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči iným orgánom verejnej moci a právnickým

osobám okrem podnikateľov,

d)

pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči multilaterálnym rozvojovým bankám,

e)

pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči medzinárodným organizáciám,

f)

dlhodobé pohľadávky alebo podmienené dlhodobé pohľadávky voči inštitúciám,

g)

dlhodobé pohľadávky alebo podmienené dlhodobé pohľadávky voči právnickým osobám podnikateľom,

h)

retailové pohľadávky alebo podmienené retailové pohľadávky podľa odseku 2,

i)

pohľadávky alebo podmienené pohľadávky zabezpečené nehnuteľnosťou,

j)

pohľadávky po termíne splatnosti,

k)

pohľadávky patriace do kategórií s vysokým stupňom rizika,

l)

pohľadávky zo zabezpečených dlhopisov,

m)

expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie,

n)

krátkodobé pohľadávky voči inštitúciám a právnickým osobám podnikateľom,

o)

pohľadávky vzniknuté v rámci kolektívneho investovania vo forme podielov na majetku

podielových fondov alebo právnických osôb, ktorých predmetom podnikania je investovanie

do majetku na princípe obmedzenia a rozloženia rizika,

p)

iné položky.

(2)

Expozícia sa zaradí do triedy podľa odseku 1 písm. h), ak

a)

ide o pohľadávku voči fyzickej osobe alebo voči malej alebo stredne veľkej právnickej

osobe,

b)

ide o štandardizovaný spôsob poskytovania úveru,

c)

celková suma vrátane expozícií po splatnosti okrem pohľadávok alebo podmienených

pohľadávok zabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti určené na bývanie, ktorú

dlžník alebo skupina hospodársky spojených osôb dlhuje banke, materskej spoločnosti

banky a ostatným dcérskym spoločnostiam materskej spoločnosti banky, neprekročí 1

000 000 EUR; banka je povinná prijať primerané opatrenia, aby získala tieto informácie,

a

d)

nepôjde o pohľadávku z cenného papiera.

(3)

Na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií sa hodnota expozície okrem tej,

ktorá sa odpočítava od vlastných zdrojov, vynásobí rizikovou váhou priradenou na základe

kvality z hľadiska kreditného rizika určenej ratingom ratingových agentúr alebo ratingom

agentúr na podporu exportu (ďalej len „ratingová agentúra").

(4)

Ak nie je v rámci výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií ustanovené inak, priradí

sa expozícii riziková váha 100 %.

(5)

Rating ratingovej agentúry môže byť použitý na určenie rizikovej váhy expozície,

ak ratingová agentúra bola na tento účel uznaná na základe predchádzajúceho súhlasu

Národnej banky Slovenska.

(6)

Národná banka Slovenska uzná na účely podľa v odseku 5 ratingovú agentúru, ak jej

metodika hodnotenia spĺňa požiadavky objektivity, nezávislosti, priebežnej kontroly

a transparentnosti, ak jej ratingy spĺňajú požiadavky dôveryhodnosti a transparentnosti

a ak ratingová agentúra spĺňa požiadavky na jej organizáciu a riadenie.

(7)

Ak bola ratingová agentúra uznaná príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu,

Národná banka Slovenska môže uznať ratingovú agentúru bez toho, aby zisťovala splnenie

požiadaviek podľa odseku 6.

(8)

Národná banka Slovenska zruší uznanie podľa odseku 5, ak uznaná ratingová agentúra

neplní požiadavky na jej uznanie podľa odseku 6. Národná banka Slovenska môže zrušiť

uznanie podľa odseku 5, ak uznanej ratingovej agentúre zruší jej uznanie iný orgán

dohľadu členského štátu.

(9)

Národná banka Slovenska určí, ku ktorým stupňom kvality z hľadiska kreditného rizika

sa priradia príslušné ratingové stupne uznanej ratingovej agentúry podľa odseku 5.

(10)

Ak príslušný orgán dohľadu iného členského štátu určí priradenie niektorého ratingového

stupňa podľa odseku 9, Národná banka Slovenska môže toto určenie priradenia uznať

bez toho, aby sama určila priradenie.

(11)

Opatrením,

23

) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na

účely výpočtu rizikovo vážených expozícií štandardizovaným prístupom pre kreditné

riziko ustanovia

a)

podrobnosti o priraďovaní alebo určovaní rizikových váh expozíciám podľa odseku 3,

b)

pravidlá používania ratingov uznaných ratingových agentúr,

c)

náležitosti žiadosti o uznanie ratingovej agentúry, požiadavky na organizáciu a riadenie

ratingovej agentúry a podrobnosti o ďalších požiadavkách podľa odseku 6.

§ 33

(1)

Na používanie prístupu interných ratingov pre kreditné riziko sa vyžaduje predchádzajúci

súhlas Národnej banky Slovenska. Banka, materská spoločnosť, ktorá je bankou, a jej

dcérske spoločnosti, ktoré sú bankami, sú povinné po udelení predchádzajúceho súhlasu

Národnou bankou Slovenska uplatňovať prístup interných ratingov pre kreditné riziko

pre všetky svoje expozície.

(2)

Ak banka má v úmysle zavádzať prístup interných ratingov pre kreditné riziko postupne,

potrebuje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska; k postupnému zavádzaniu

môže prichádzať vo vzťahu k jednotlivým triedam podľa odseku 10, jednotlivým organizačným

útvarom banky alebo vo vzťahu k uplatňovaniu vlastných odhadov straty v prípade zlyhania

alebo vlastných odhadov konverzných faktorov pri výpočte rizikových váh expozícií

voči štátom, centrálnym bankám, inštitúciám a právnickým osobám podnikateľom.

(3)

Pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 2 Národná banka Slovenska určí

prijateľnú lehotu a podmienky na postupné používanie prístupu interných ratingov pre

kreditné riziko. Podmienky sa určia tak, aby sa zabránilo tomu, že v prípade tried

podľa odseku 10 alebo v rámci organizačných útvarov banky by dôvodom odkladu používania

základného prístupu interných ratingov bola nižšia hodnota požiadaviek na vlastné

zdroje určená podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko pre tieto triedy

expozícií alebo v rámci týchto organizačných útvarov. V prípade postupného používania

vlastných odhadov straty v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov

pri výpočte rizikových váh expozícií voči štátom, centrálnym bankám, inštitúciám a

právnickým osobám podnikateľom Národná banka Slovenska postupuje obdobne ako v predchádzajúcej

vete.

(4)

Pri expozíciách podľa odseku 10 písm. d) možno postupne zavádzať prístup interných

ratingov pre kreditné riziko aj v rámci uvedenej triedy; to však len za predpokladu,

že pôjde o vzájomne nezávislé expozície.

(5)

Banka je povinná uplatňovať prístup interných ratingov pre kreditné riziko na triedu

podľa odseku 10 písm. e), ak sa už uplatňuje prístup interných ratingov na inú z tried

podľa odseku 10.

(6)

Prístup interných ratingov pre kreditné riziko môže byť základný alebo rozšírený;

v rámci rozšíreného prístupu sa používajú vlastné odhady straty v prípade zlyhania

a vlastné odhady konverzných faktorov. Konverzným faktorom sa rozumie pomer medzi

výškou celkového úveru, ktorý sa banka zaviazala poskytnúť klientovi, a odhadovanou

výškou peňažnej sumy čerpanej klientom z tohto úveru, ktorá zostane nesplatená v momente

zlyhania klienta.

(7)

Národná banka Slovenska vydá predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, ak banka dôsledne

uplatňuje systém pre riadenie a priraďovanie ratingov k expozíciám (ďalej len „ratingový

systém"), ktorý je v súlade s technickými požiadavkami a spĺňa tieto podmienky

a)

ratingový systém poskytuje účelné hodnotenie charakteristík dlžníka a jeho transakcií,

účelné rozdelenie rizika, ako aj presné a dôsledné kvantitatívne odhady kreditného

rizika,

b)

interné ratingy a odhady zlyhaní a strát použité vo výpočte požiadaviek na vlastné

zdroje a súvisiace systémy a postupy sú podstatnou súčasťou procesu riadenia rizík

a rozhodovania pri schvaľovaní úveru, priraďovaní vnútorného kapitálu a v postupoch

spoľahlivého a bezpečného riadenia banky,

c)

banka má nezávislý útvar riadenia kreditného rizika zodpovedný za jej ratingové systémy,

d)

banka zbiera a spravuje všetky údaje potrebné na zabezpečenie účinnej podpory procesu

merania a riadenia kreditného rizika,

e)

banka vedie dokumentáciu o svojich ratingových systémoch vrátane odôvodnení ich konštrukcie;

banka tieto ratingové systémy pravidelne hodnotí a preveruje.

(8)

Banka žiadajúca o predchádzajúci súhlas na používanie prístupu interných ratingov

je povinná preukázať, že používala pre príslušné triedy podľa odseku 10 ratingové

systémy podľa odseku 7, ktoré vychádzali z minimálnych technických požiadaviek na

účely interného merania a riadenia rizík za obdobie najmenej troch rokov.

(9)

Banka žiadajúca o predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska na používanie vlastných

odhadov straty v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov je

povinná preukázať, že používala vlastné odhady straty v prípade zlyhania alebo vlastné

odhady konverzných faktorov spôsobom, ktorý vychádzal z minimálnych technických požiadaviek

na používanie vlastných odhadov za obdobie najmenej troch rokov pred oprávnením používať

vlastné odhady straty v prípade zlyhania alebo vlastné odhady konverzných faktorov.

(10)

Na účely používania prístupu interných ratingov sa každá expozícia zaradí do jednej

z týchto tried

a)

pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči štátom alebo centrálnym bankám,

b)

pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči inštitúciám,

c)

pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči právnickým osobám podnikateľom,

d)

retailové pohľadávky alebo podmienené retailové pohľadávky podľa odseku14,

e)

kapitálové pohľadávky,

f)

expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie,

g)

iné aktíva, ktoré nemajú povahu úverového záväzku.

(11)

Ako s expozíciami zaradenými do triedy podľa odseku 10 písm. a) sa zaobchádza aj

a)

s expozíciami voči územným celkom, obciam alebo subjektom verejného sektora, s ktorými

sa podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko zaobchádza ako s expozíciami

voči štátom, a

b)

s expozíciami voči multilaterálnym rozvojovým bankám a medzinárodným organizáciám,

na ktoré sa podľa štandardizovaného prístupu vzťahuje riziková váha 0 %.

(12)

Ako s expozíciami zaradenými do triedy podľa odseku 10 písm. b) sa zaobchádza aj

a)

s expozíciami voči územným celkom a obciam, s ktorými sa podľa štandardizovaného

prístupu pre kreditné riziko nezaobchádza ako s expozíciami voči štátom,

b)

s expozíciami voči subjektom verejného sektora, s ktorými sa podľa štandardizovaného

prístupu pre kreditné riziko zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúciám, a

c)

s expozíciami voči multilaterálnym rozvojovým bankám, na ktoré sa podľa štandardizovaného

prístupu pre kreditné riziko nevzťahuje riziková váha 0 %.

(13)

V rámci triedy podľa odseku 10 písm. c) sú banky povinné rozlišovať expozície vo

forme projektového financovania, ak ide o

a)

expozície voči subjektu vytvorenému výhradne na financovanie alebo prevádzkovanie

hmotného majetku,

b)

expozície, pri ktorých zmluvné dojednania poskytujú veriteľovi značný stupeň kontroly

nad aktívami a príjmom, ktorý produkujú,

c)

expozície, pri ktorých primárny zdroj uspokojenia záväzku je príjem z aktív, ktoré

sú financované.

(14)

Expozícia sa zaradí do triedy podľa odseku 10 písm. d), ak

a)

ide o expozíciu voči fyzickej osobe alebo voči malej alebo stredne veľkej právnickej

osobe; voči malej a stredne veľkej právnickej osobe len za predpokladu, že suma, ktorú

dlžník alebo skupina hospodársky spojených osôb dlhuje banke, materským spoločnostiam

a ich dcérskym spoločnostiam vrátane akýchkoľvek expozícií po splatnosti, okrem pohľadávok

alebo podmienených pohľadávok zabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti určené

na bývanie, neprekročí 1 000 000 EUR; banka je povinná prijať primerané opatrenia,

aby získala tieto informácie,

b)

zo strany banky dlhodobo neprichádza v súvislosti s riadením rizika z expozície k

výraznejším zmenám,

c)

nie je spravovaná tak individuálne, ako je to v prípade expozícií podľa odseku 10

písm. c), a

d)

ide o štandardizovaný spôsob poskytovania úveru.

(15)

Expozícia sa zaradí do triedy podľa odseku10 písm. e), ak ide o

a)

akcie,

b)

dlhové alebo nedlhové expozície, ktorých ekonomický význam je podobný expozíciám

podľa písmena a).

(16)

Trieda podľa odseku 10 písm. g) zahŕňa zvyškovú hodnotu prenajatého majetku a výšku

nájomného, ktoré sa v zmysle zmluvy zaviazala platiť fyzická osoba alebo malá alebo

stredne veľká právnická osoba.

(17)

Pohľadávka, ktorá nie je zaradená do tried uvedených v odseku 10 písm. a), b) a d)

až f), sa zaradí do triedy podľa odseku 10 písm. c).

(18)

Národná banka Slovenska rozhodne o udelení predchádzajúceho súhlasu na používanie

metodiky priraďovania rizikových váh expozíciám vo forme projektového financovania.

(19)

Pri všetkých expozíciách patriacich do triedy podľa odseku 10 písm. a) až c) môže

banka používať vlastné odhady straty v prípade zlyhania a vlastné odhady konverzných

faktorov na základe predchádzajúceho súhlasu vydaného Národnou bankou Slovenska.

(20)

Po schválení Národnou bankou Slovenska môžu banky, ktorým bolo povolené použiť prístup

interných ratingov pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných

strát pre jednu expozíciu alebo viac expozícií, uplatniť štandardizovaný prístup pre

kreditné riziko

a)

na expozície podľa odseku 10 písm. a) a b), ak je počet významných zmluvných strán

obmedzený, a pre banku by bolo veľmi ťažké pre tieto zmluvné strany uplatniť ratingový

systém,

b)

na expozície voči nevýznamným zmluvným stranám, ako aj na expozície, ktoré sú nepodstatné,

pokiaľ ide o veľkosť a pozorovaný rizikový profil,

c)

na expozície voči Slovenskej republike, vyšším územným celkom a obciam na území Slovenskej

republiky, ak majú podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko priradenú

nulovú rizikovú váhu,

d)

na expozície banky voči jej materskej spoločnosti, dcérskej spoločnosti, dcérskej

spoločnosti jej materskej spoločnosti alebo voči inej spoločnosti, v súvislosti s

ktorou je banka povinná zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku, ak tieto sú bankou,

finančnou holdingovou spoločnosťou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných

služieb podliehajúcim požiadavkám porovnateľným s požiadavkami v šiestej časti,

e)

na kapitálové pohľadávky voči subjektom, ktorým je podľa štandardizovaného prístupu

pre kreditné riziko priradená nulová riziková váha,

f)

na expozície vyplývajúce z požiadavky na minimálne rezervy a

g)

na pohľadávky zabezpečené štátnou zárukou alebo na pohľadávky, ktorých zábezpeka

je zabezpečená štátnou zárukou.

(21)

Banka, ktorej bol udelený predchádzajúci súhlas na používanie prístupu interných

ratingov, môže na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií opäť začať používať štandardizovaný

prístup pre kreditné riziko len po schválení Národnou bankou Slovenska v odôvodnených

prípadoch, ak cieľom opätovného používania štandardizovaného prístupu pre kreditné

riziko nie je zníženie alebo obídenie požiadavky na vlastné zdroje a takýto postup

nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek na výpočet kreditného rizika;

odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený zánik možnosti využívania

prístupu interných ratingov, napríklad z dôvodu výrazného zníženia činnosti banky

vo vybranej triede expozícií, alebo nedostatok údajov na výpočty.

(22)

Banka, ktorej bol udelený predchádzajúci súhlas používať vlastné odhady straty v

prípade zlyhania a konverzných faktorov, môže v odôvodnených prípadoch opäť začať

používať základný prístup interných ratingov pre kreditné riziko len po schválení

Národnou bankou Slovenska, ak cieľom opätovného používania základného prístupu interných

ratingov pre kreditné riziko nie je zníženie alebo obídenie minimálnej požiadavky

na vlastné zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek

na výpočet kreditného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený

zánik možnosti vlastného výpočtu hodnoty straty v prípade zlyhania alebo hodnoty konverzných

faktorov, napríklad z dôvodu výrazného zníženia činnosti banky vo vybranej triede

expozícií, alebo nedostatok údajov na výpočty.

(23)

Ak banka prestane dodržiavať povinnosti ustanovené v odsekoch 1 až 22, predloží Národnej

banke Slovenska plán, z ktorého vyplýva spôsob, ako v čo najkratšom čase zabezpečí

opätovné plnenie uvedených povinností alebo preukáže, že dopad na veľkosť kreditného

rizika je nevýznamný.

(24)

Ak materská banka v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti alebo materská finančná

holdingová spoločnosť v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti majú v úmysle používať

prístup interných ratingov, Národná banka Slovenska úzko spolupracuje s inými príslušnými

orgánmi dohľadu podľa § 47 až 48.

(25)

Opatrením,

23

) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na

účel výpočtu rizikovo vážených expozícií prístupom interných ratingov ustanovia

a)

technické požiadavky na systém riadenia a priraďovania interných ratingov podľa odseku

7,

b)

minimálne technické požiadavky na systém riadenia a priraďovania interných ratingov

podľa odseku 8,

c)

čo sa rozumie zlyhaním, pravdepodobnosťou zlyhania, stratou v prípade zlyhania, očakávanou

stratou a nevýznamným dopadom podľa odseku 23,

d)

minimálne technické požiadavky na používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania

a vlastných odhadov konverzných faktorov podľa odseku 9,

e)

výpočet hodnoty straty v prípade zlyhania a hodnôt konverzných faktorov alebo ich

určenie podľa odseku 9,

f)

náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odsekov 1 a 2 a doklady prikladané

k žiadosti,

g)

náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 9 a doklady prikladané

k žiadosti,

h)

výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko pre expozície zaradené

v triedach podľa odseku 10 písm. a) až g), ak nie sú odpočítané od vlastných zdrojov

banky, a výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií pre riziko poklesu hodnoty postúpenej

pohľadávky pri odkúpených pohľadávkach,

i)

požiadavky na metodiku priraďovania rizikových váh expozíciám podľa odseku 18, náležitosti

žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 18 a doklady prikladané k žiadosti,

j)

podmienky na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 19, náležitosti žiadosti

o jeho vydanie a doklady prikladané k žiadosti,

k)

ostatné spôsoby a metódy výpočtu kreditného rizika prístupom interných ratingov a

podrobnosti o nich,

l)

lehotu postupného používania prístupu interných ratingov a postupného používania

vlastných odhadov straty v prípade zlyhania a vlastných odhadov konverzných faktorov

podľa odseku 3,

m)

podrobnosti o požiadavkách podľa odseku 20 písm. f) a g),

n)

podrobnosti o požiadavkách podľa odseku 8,

o)

spôsob priraďovania rizikových váh k pohľadávkam vzniknutým v rámci kolektívneho

investovania vo forme podielov na majetku podielových fondov alebo právnických osôb,

ktorých predmetom podnikania je investovanie do majetku na princípe obmedzenia a rozloženia

rizika.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 30d a 30e znejú

„30d)

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)

č. 1606/2002

o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem.

30e)

Napríklad zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase, zákon č. 16/2004 Z. z. o

Slovenskej televízii.“.

31.

Za § 33 sa vkladajú § 33a až 33f, ktoré znejú

㤠33a

(1)

Banky, ktoré používajú štandardizovaný prístup pre kreditné riziko alebo základný

prístup interných ratingov pre kreditné riziko, môžu použiť zmierňovanie kreditného

rizika formou financovaného zabezpečenia alebo formou nefinancovaného zabezpečenia

pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií na účely § 30 ods. 5 písm. a) alebo

pri odhade očakávaných strát na účely výpočtu vlastných zdrojov podľa § 30.

(2)

Aby mohli byť aktíva uznané na účely financovaného zabezpečenia voči kreditnému riziku,

musia byť dostatočne likvidné a ich hodnota dlhodobo stála. Požičiavajúca banka musí

mať právo včas speňažiť alebo si ponechať aktíva v prípade platobnej neschopnosti,

úpadku, konkurzu dlžníka alebo inej podobnej udalosti, pričom stupeň vzájomnej závislosti

medzi hodnotou aktív a kvalitou dlžníka z hľadiska kreditného rizika nesmie byť neprimeraný.

(3)

Aby mohla byť osoba uznaná na účel nefinancovaného zabezpečenia voči kreditnému riziku,

musí byť dostatočne spoľahlivá a dohoda o zabezpečení musí poskytovať primeranú istotu

so zreteľom na prístup použitý pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a vzhľadom

na stupeň povoleného uznávania.

(4)

Banka neuplatní zmierňovanie kreditného rizika na takú expozíciu, s ktorou vytvára

vyššiu hodnotu rizikovo váženej expozície, než by vytvárala táto expozícia bez zmierňovania

kreditného rizika.

(5)

Dohody o zabezpečení uzatvorené požičiavajúcou bankou musia byť právne účinné a vymožiteľné

vo všetkých príslušných právnych poriadkoch, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na zabezpečenie

alebo výkon práv zo zabezpečenia.

(6)

Národná banka Slovenska na účely zmierňovania kreditného rizika formou predchádzajúceho

súhlasu

a)

uzná metódu merania rizika vznikajúceho zo základnej zmluvy o započítaní vytvorenú

bankou na účel výpočtu účinkov zmierňovania kreditného rizika, ak je táto metóda spoľahlivá

a dôveryhodná,

b)

povolí banke použitie empirických korelácií v rámci kategórií rizík a medzi kategóriami

rizík pri výpočte účinkov zmierňovania kreditného rizika, ak systém merania vzájomnej

závislosti je spoľahlivý a dôveryhodný.

(7)

Ak hodnota rizikovo vážených expozícií už zohľadňuje zabezpečenie podľa štandardizovaného

prístupu pre kreditné riziko alebo prístupu interných ratingov pre kreditné riziko,

nepoužije sa výpočet zabezpečenia podľa odsekov 1 až 6.

(8)

Opatrením,

23

) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na

účel uplatňovania zmierňovania kreditného rizika ustanoví

a)

čo sa rozumie požičiavajúcou bankou, dostatočnou likviditou podľa odseku 2, dlhodobou

stálosťou podľa odseku 2, neprimeranosťou vzájomnej závislosti podľa odseku 2, empirickou

koreláciou podľa odseku 6 písm. b), spoľahlivosťou a dôveryhodnosťou podľa odseku

6 písm. a) a b),

b)

prípustné formy zmierňovania kreditného rizika a požiadavky na ne, podrobnosti o

financovanom zabezpečení a nefinancovanom zabezpečení, ako aj výpočet účinkov zmierňovania

kreditného rizika vrátane možnosti úpravy výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií

a výšky očakávanej straty,

c)

podrobnosti o uznaní a povolení podľa odseku 6,

d)

náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 6 a doklady prikladané

k žiadosti.

§ 33b

(1)

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

sekuritizáciou pokrytie kreditného rizika, vopred určenej expozície alebo súhrnu

expozícií emisiou cenných papierov alebo uzatvorením zmlúv zabezpečujúcich financovanie

kreditného rizika v prípade platobnej neschopnosti protistrany; výnos v rámci sekuritizácie

závisí od výnosnosti majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie; emisia alebo zmluvy

zabezpečujúce financovanie kreditného rizika sú na účely sekuritizácie rozdelené do

tranží, pričom podriadenosť tranží určuje spôsob rozdeľovania strát medzi jednotlivé

tranže,

b)

tranžou zmluvne určený rozsah účasti na pokrytí kreditného rizika v rámci sekuritizácie,

pričom poskytnutie zábezpeky treťou stranou nemá vplyv na mieru kreditného rizika

v rámci tranže.

(2)

Na určenie rizikovej váhy expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie,

môže byť použitý rating ratingovej agentúry, ak bola na tento účel uznaná na základe

predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.

(3)

Národná banka Slovenska uzná na účely podľa odseku 2 ratingovú agentúru, ak spĺňa

požiadavky podľa § 32 ods. 6 a ak táto ratingová agentúra preukáže skúsenosti v oblasti

sekuritizácie.

(4)

Ak bola ratingová agentúra na účely podľa odseku 2 uznaná príslušným orgánom dohľadu

iného členského štátu, Národná banka Slovenska môže uznať ratingovú agentúru bez toho,

aby sama zisťovala splnenie požiadaviek podľa odseku 3.

(5)

Národná banka Slovenska zruší uznanie podľa odseku 2, ak uznaná ratingová agentúra

neplní požiadavky na jej uznanie podľa odseku 3. Národná banka Slovenska môže zrušiť

uznanie podľa odseku 4, ak uznanej ratingovej agentúre zruší jej uznanie iný orgán

dohľadu členského štátu.

(6)

Na účely priraďovania rizikových váh expozíciám voči majetku, ktorý je predmetom

sekuritizácie, Národná banka Slovenska určuje, ku ktorým stupňom kvality z hľadiska

kreditného rizika sa priradia príslušné ratingové stupne uznaných ratingových agentúr,

pričom dbá o to, aby expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie, na

ktoré sa vzťahuje rovnaká riziková váha na základe uznaných ratingových agentúr, podliehali

rovnakým stupňom kvality z hľadiska kreditného rizika. Rozlišuje pri tom stupne rizika

vyjadrené každým ratingovým stupňom a zváži kvantitatívne faktory, ako sú miera zlyhania

alebo stratovosť, ako aj kvalitatívne faktory, ktorými sú rozsah obchodov posúdených

ratingovou agentúrou a význam ratingového stupňa.

(7)

Ak príslušný orgán dohľadu iného členského štátu uskutočnil určenie uvedené v odseku

6, Národná banka Slovenska môže takéto určenie uznať bez toho, aby sama vykonala určenie

priradenia.

(8)

V rámci výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií voči majetku, ktorý je predmetom

sekuritizácie, banka nie je povinná na základe predchádzajúceho súhlasu udeleného

Národnou bankou Slovenska zverejniť metodiku hodnotenia ratingovej agentúry; Národná

banka Slovenska udelí predchádzajúci súhlas, ak z dôvodu osobitnej štruktúry sekuritizácie

nie je možné použitie existujúcich metodík.

(9)

Opatrením,

23

) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví

a)

výpočet rizikovo vážených expozícií pre expozície voči majetku, ktorý je predmetom

sekuritizácie podľa § 32 ods. 1 písm. m) a § 33 ods. 10 písm. f),

b)

podmienky uznávania ratingových agentúr, náležitosti žiadosti o uznanie ratingovej

agentúry a podrobnosti o požiadavkách podľa odseku 3,

c)

pravidlá používania ratingov uznaných ratingových agentúr pre expozície voči majetku,

ktorý je predmetom sekuritizácie,

d)

náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 8 a doklady prikladané

k žiadosti.

§ 33c

(1)

Na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie

rizík podľa § 30 ods. 5 písm. b) a c) je banka povinná používať zjednodušený prístup.

Na určenie hodnoty trhového rizika banka namiesto zjednodušeného prístupu alebo v

kombinácii s týmto prístupom môže používať vlastný model výpočtu trhového rizika,

ak výpočet vychádza z podmienok podľa odseku 2. Na používanie alebo zmenu tohto vlastného

modelu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska.

(2)

Národná banka Slovenska vydá predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, ak banka splní

tieto podmienky

a)

systém riadenia rizík banky je koncepčne správny a súčasne existujú predpoklady na

jeho dôsledné uplatňovanie,

b)

systém riadenia rizík banky spĺňa kvalitatívne požiadavky,

c)

vlastný model výpočtu trhového rizika spĺňa kritériá špecifikácie rizikových faktorov

a kvantitatívne požiadavky,

d)

banka denne vykonáva spätné testovanie vlastného modelu výpočtu trhového rizika,

e)

banka pravidelne štvrťročne vykonáva stresové testovanie a ak sú splnené všetky požiadavky

na stresové testovanie,

f)

banka dôsledne dodržiava pravidlá kombinovania výpočtu jednotlivých zložiek trhového

rizika vlastným modelom výpočtu trhového rizika a zjednodušeným prístupom výpočtu

trhového rizika,

g)

banka spĺňa požiadavky na vedenie dokumentácie k vlastnému modelu výpočtu trhového

rizika a k jeho používaniu.

(3)

Ak chce banka využívať vlastný model výpočtu trhového rizika aj na výpočet hodnôt

špecifických rizík, musí tento model okrem podmienok ustanovených v odseku 2 spĺňať

aj dodatočné kvantitatívne požiadavky.

(4)

Na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 môže

Národná banka Slovenska od banky dodatočne žiadať aj správu vypracovanú audítorom

alebo inou osobou, ktorá sa dlhodobo zaoberá vývojom alebo posudzovaním modelov výpočtu

rizík, a to v prípade, ak z predložených dokladov na overenie splnenia požiadaviek

podľa odseku 2, prípadne odseku 3 nemôže Národná banka Slovenska dostatočne posúdiť

výpočtovú presnosť vlastného modelu výpočtu trhového rizika.

(5)

Opatrením,

23

) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na

účely výpočtu rizík vyplývajúcich z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe a výpočtu

trhového rizika zjednodušeným prístupom ustanoví

a)

čo sa rozumie rizikami vyplývajúcimi z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe,

b)

čo sa rozumie pozíciami, druhy pozícií podľa zložiek trhového rizika a spôsob výpočtu

hodnôt týchto pozícií,

c)

metódy výpočtu rizík podľa § 30 ods. 5 písm. b) a c) zjednodušeným prístupom,

d)

náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 a doklady prikladané

k žiadosti.

(6)

Opatrením,

23

) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na

účely určenia výpočtu trhového rizika vlastným modelom ustanovia

a)

kvalitatívne požiadavky na systém riadenia rizík banky,

b)

kritériá špecifikácie rizikových faktorov vstupujúcich do vlastného modelu výpočtu

trhového rizika,

c)

kvantitatívne požiadavky na vlastný model výpočtu trhového rizika,

d)

požiadavky na vykonávanie spätného testovania vlastného modelu výpočtu trhového rizika,

e)

kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky na vykonávanie stresového testovania a podrobnosti

súvisiace s vykonávaním stresového testovania,

f)

pravidlá kombinovania výpočtu jednotlivých zložiek trhového rizika vlastným modelom

výpočtu trhového rizika a zjednodušeným prístupom výpočtu trhového rizika,

g)

požiadavky na vedenie dokumentácie k vlastnému modelu výpočtu trhového rizika a k

jeho používaniu,

h)

spôsob a lehoty skúšania a preskúšavania vlastného modelu výpočtu trhového rizika.

§ 33d

(1)

Na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie

operačného rizika podľa § 30 ods. 5 písm. d) je banka povinná používať prístup základného

indikátora, štandardizovaný prístup pre operačné riziko alebo pokročilý prístup merania.

(2)

Požiadavka na vlastné zdroje na operačné riziko podľa prístupu základného indikátora

je percentuálna hodnota príslušného ukazovateľa.

(3)

Na účely určenia požiadavky na vlastné zdroje na operačné riziko podľa štandardizovaného

prístupu pre operačné riziko zaradí banka svoje činnosti do organizačných útvarov.

Potom požiadavka na vlastné zdroje na operačné riziko podľa štandardizovaného prístupu

pre operačné riziko je suma požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie operačného rizika

pre všetky organizačné útvary.

(4)

Pokročilý prístup merania je založený na vlastných interných systémoch banky na meranie

operačného rizika.

(5)

Banka, ktorá používa štandardizovaný prístup pre operačné riziko, môže začať opäť

používať prístup základného indikátora len na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej

banky Slovenska vydaného na žiadosť banky v odôvodnených prípadoch, ak úmyslom opätovného

používania prístupu základného indikátora nie je zníženie alebo obídenie požiadavky

na vlastné zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek

na výpočet operačného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený

zánik možnosti využívania štandardizovaného prístupu pre operačné riziko, napríklad

z dôvodu výraznej zmeny činnosti banky, alebo nedostatok údajov na výpočty.

(6)

Banka, ktorá používa pokročilý prístup merania, môže opäť začať používať prístup

základného indikátora alebo štandardizovaný prístup pre operačné riziko len na základe

predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska vydaného na žiadosť banky v odôvodnených

prípadoch, ak úmyslom opätovného používania prístupu základného indikátora alebo štandardizovaného

prístupu pre operačné riziko nie je zníženie alebo obídenie požiadavky na vlastné

zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek na

výpočet operačného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený

zánik možnosti využívania pokročilého prístupu, napríklad z dôvodu výraznej zmeny

činnosti banky, alebo nedostatok údajov na výpočty.

(7)

Banka môže na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska používať

kombináciu pokročilého prístupu merania s prístupom základného indikátora alebo so

štandardizovaným prístupom pre operačné riziko; Národná banka Slovenska vopred schvaľuje

aj časový harmonogram prechodu banky z kombinácie základného indikátora a štandardizovaného

prístupu pre operačné riziko na štandardizovaný prístup pre operačné riziko.

(8)

Národná banka Slovenska na základe žiadosti o predchádzajúci súhlas

a)

povoľuje banke používať alternatívny ukazovateľ na určenie jej požiadavky na vlastné

zdroje na operačné riziko podľa štandardizovaného prístupu pre operačné riziko v prípade

určitých obchodných línií,

b)

schvaľuje použitie príslušných modelov na výpočet požiadavky na vlastné zdroje pri

pokročilom prístupe merania,

c)

povoľuje využitie vzájomnej závislosti medzi stratami z operačného rizika medzi jednotlivými

odhadmi operačného rizika,

d)

povoľuje metodiku používanú bankou na rôzne činnosti, zemepisné oblasti a právne

poriadky pri kombinácii pokročilého prístupu merania s inými prístupmi.

(9)

Ak materská banka v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti alebo materská finančná

holdingová spoločnosť v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti majú v úmysle používať

pokročilý prístup merania operačného rizika, Národná banka Slovenska úzko spolupracuje

s inými príslušnými orgánmi dohľadu podľa § 47 až 48.

(10)

Opatrením,

23

) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia

a)

podrobnosti o výpočtoch podľa prístupov uvedených v odseku 1, podmienky a dodatočné

podmienky kombinácií prístupov podľa odseku 7, ako aj podmienky, za akých Národná

banka Slovenska na kombinácie prístupov vydá predchádzajúci súhlas,

b)

individuálne obchodné línie na účely štandardizovaného prístupu pre operačné riziko

podľa odseku 3,

c)

podmienky na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 8,

d)

náležitosti žiadostí o predchádzajúci súhlas podľa odsekov 7 a 8 a doklady prikladané

k žiadostiam.

§ 33e

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, banka je povinná nepretržite zabezpečovať, aby

jej majetková angažovanosť

a)

zodpovedajúca pozíciám v obchodnej a bankovej knihe vrátane dňa vzniku majetkovej

angažovanosti neprekročila

1.

20 % súčtu jej základných, dodatkových a doplnkových vlastných zdrojov znížených

o príslušné odpočítateľné položky voči

1a.

materskej spoločnosti,

1b.

dcérskej spoločnosti,

1c.

skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvorí materská spoločnosť banky a jej iné

dcérske spoločnosti, alebo

1d.

skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvoria dcérske spoločnosti banky,

2.

25 % súčtu jej základných, dodatkových a doplnkových vlastných zdrojov znížených

o príslušné odpočítateľné položky voči

2a.

inej osobe,

2b.

inej skupine hospodársky spojených osôb alebo

2c.

štátom a centrálnym bankám určeným podľa odseku 12,

b)

zodpovedajúca pozíciám v bankovej knihe vrátane dňa vzniku majetkovej angažovanosti

súčasne neprekročila

1.

20 % súčtu jej základných a dodatkových vlastných zdrojov znížených o príslušné odpočítateľné

položky voči

1a.

materskej spoločnosti,

1b.

dcérskej spoločnosti,

1c.

skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvorí materská spoločnosť banky a jej iné

dcérske spoločnosti alebo

1d.

skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvoria dcérske spoločnosti banky,

2.

25 % súčtu jej základných a dodatkových vlastných zdrojov znížených o príslušné odpočítateľné

položky voči

2a.

inej osobe,

2b.

inej skupine hospodársky spojených osôb alebo

2c.

štátom a centrálnym bankám určeným podľa odseku 12.

(2)

Súčet veľkých majetkových angažovaností banky nesmie prekročiť 800 % jej vlastných

zdrojov, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Prekročenie akéhokoľvek obmedzenia majetkovej angažovanosti podľa odseku 1 alebo

2 je banka povinná bezodkladne oznámiť Národnej banke Slovenska, ktorá po posúdení

okolností, za ktorých došlo k tomuto prekročeniu, určí obdobie, počas ktorého je banka

povinná vykonať potrebnú nápravu.

(4)

Banka môže obmedzenia majetkových angažovaností podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku

2 prekračovať, ak

a)

dodržiava obmedzenia majetkových angažovaností podľa odseku 1 písm. b),

b)

z prekročení obmedzení majetkových angažovaností podľa odseku 3 vypočítava dodatočné

požiadavky na vlastné zdroje banky,

c)

zabezpečí, aby majetková angažovanosť podľa odseku 9 písm. d) neprekračovala 500

% jej vlastných zdrojov, ak uplynulo nie viac než 10 dní odo dňa prekročenia,

d)

zabezpečí, aby súčet všetkých prekročení neprekračoval 600 % jej vlastných zdrojov,

ak uplynulo viac než 10 dní odo dňa týchto prekročení a

e)

štvrťročne predkladá Národnej banke Slovenska hlásenie o týchto prekročeniach za

uplynulý štvrťrok; predmetom hlásenia sú informácie o počte a hodnotách týchto prekročení

a voči akým osobám, skupinám osôb alebo iným subjektom k týmto prekročeniam došlo.

(5)

Banka je na účel obmedzenia vzniku neprimerane vysokých rizík povinná dodržiavať

ustanovené pomery majetkovej angažovanosti banky k jej vlastným zdrojom, prípadne

k aktívam alebo skupinám aktív vo vzťahu k

a)

iným štátom,

b)

zemepisným oblastiam,

c)

hospodárskym odvetviam,

d)

bankovým činnostiam, z ktorých táto angažovanosť vznikla,

e)

osobám s osobitným vzťahom k banke okrem osôb, ktoré majú priamu alebo nepriamu kontrolu

nad bankou, a osôb, ktoré sú nimi priamo alebo nepriamo kontrolované, a právnických

osôb, ktoré kontroluje banka.

(6)

Postup podľa odseku 5 je povinná primerane dodržiavať z pohľadu svojich dlhodobých

zdrojov financovania aj pobočka zahraničnej banky okrem zahraničnej banky podľa §

11 ods. 1.

(7)

Materská banka podľa § 44 ods. 2 písm. a) je povinná zabezpečiť dodržiavanie obmedzení

majetkovej angažovanosti podľa odsekov 1 až 5 aj za konsolidovaný celok. Pri výpočte

majetkovej angažovanosti banky za konsolidovaný celok sa majetkové angažovanosti medzi

osobami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a), neberú

do úvahy.

(8)

Národná banka Slovenska je na účely posudzovania majetkovej angažovanosti oprávnená

vyňať osobu zo skupiny hospodársky spojených osôb, ak sa na všetky osoby v tejto skupine

vrátane banky vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe vykonávaný príslušným orgánom

dohľadu členského štátu.

(9)

Majetkovou angažovanosťou banky sa na účely tohto zákona rozumie súhrn

a)

pohľadávok a iných majetkových práv banky vrátane pohľadávok a iných majetkových

práv banky, ktorých vznik je viazaný na splnenie podmienky a ktoré nie sú zahrnuté

v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6,

b)

budúcich pohľadávok banky, ktoré vzniknú na základe platných dohôd uzavretých pri

výkone bankových činností, a ak z nich nevyplýva možnosť odstúpenia alebo jednostranného

vypovedania, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6,

c)

expozícií derivátových obchodov, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods.

1 až 6,

d)

hodnôt pozícií zahrnutých v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6.

(10)

Veľkou majetkovou angažovanosťou sa na účely tohto zákona rozumie majetková angažovanosť

voči jednej osobe alebo skupine hospodársky spojených osôb, ktorá je rovná alebo vyššia

ako 10 % vlastných zdrojov.

(11)

Skupinou hospodársky spojených osôb sa na účely tohto zákona rozumie skupina osôb

predstavujúcich spoločné riziko tým, že

a)

v tejto skupine má jedna osoba kontrolu nad ostatnými osobami alebo

b)

vzájomné hospodárske vzťahy v tejto skupine sú takej povahy a zo všetkých okolností

je zrejmé, že finančné ťažkosti jednej osoby spôsobia neschopnosť ostatných osôb splácať

svoje záväzky včas.

(12)

Opatrením,

23

) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia

a)

podrobnosti o spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti banky a spôsobe výpočtu majetkovej

angažovanosti na konsolidovanom základe podľa odsekov 1, 2 a 7,

b)

podrobnosti o majetkovej angažovanosti banky a majetkovej angažovanosti na konsolidovanom

základe podľa odsekov 8 a 9,

c)

podrobnosti o skupine hospodársky spojených osôb,

d)

štáty a centrálne banky podľa odseku 1,

e)

čo sa rozumie expozíciami derivátových obchodov, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii

podľa § 39 ods. 1 až 6, a pozíciami zahrnutými v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6,

f)

podrobnosti o výpočte dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje banky podľa odseku

4 písm. b),

g)

pomery majetkovej angažovanosti podľa odseku 5 a rozsah, v akom týmto pravidlám podliehajú

pobočky zahraničných bánk podľa odseku 6.

§ 33f

(1)

Ekonomická hodnota banky nesmie klesnúť o viac než 20 % z hodnoty vlastných zdrojov

banky následkom náhlej a neočakávanej zmeny úrokových mier na trhu. Ak náhla a neočakávaná

zmena úrokových mier na trhu, ktorej dôsledok sa vypočíta z pozícií zaznamenaných

v bankovej knihe banky, spôsobí pokles ekonomickej hodnoty banky o viac než 20 % hodnoty

vlastných zdrojov banky, Národná banka Slovenska uloží banke opatrenie na nápravu

podľa § 50 ods. 1.

(2)

Na účely tohto zákona sa ekonomickou hodnotou rozumie rozdiel reálnej hodnoty úrokovo

citlivých aktív zaznamenaných v bankovej knihe a reálnej hodnoty úrokovo citlivých

pasív zaznamenaných v bankovej knihe; úrokovo citlivé aktívum a úrokovo citlivé pasívum

je aktívum a pasívum, ktorého reálna hodnota je premenlivá v závislosti od zmeny úrokových

mier na trhu.

(3)

Opatrením,

23

) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví,

čo sa rozumie náhlou a neočakávanou zmenou úrokových mier na trhu.“.

32.

V § 34 ods. 5 sa slová „§ 27 ods. 7“ nahrádzajú slovami „§ 27 ods. 10“.

33.

§ 37 znie

㤠37

(1)

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné na svojej internetovej stránke a vo

svojich prevádzkových priestoroch zrozumiteľne informovať písomnou formou v slovenskom

jazyku o podmienkach na prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a vykonávanie všetkých

ďalších obchodov a o ich cenách vrátane uvedenia príkladov. O každej zmene svojich

obchodných podmienok na vykonávanie obchodov a o zmene cien obchodov je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná informovať spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete,

a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny, ak osobitný predpis

neustanovuje inak alebo ak sa banka alebo pobočka zahraničnej banky nedohodla so svojím

klientom inak. Ustanovenie osobitného predpisu

33

) tým nie je dotknuté.

(2)

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri uzatváraní každej písomnej zmluvy

o obchode informovať klienta o výške ročnej percentuálnej úrokovej sadzby obchodu,

ak je dohodnutá úroková sadzba, o odplatách vyžadovaných bankou od klienta alebo o

odplatách v prospech klienta, ktoré súvisia so zmluvou o tomto obchode; táto povinnosť

sa nevzťahuje na platby spojené s neplnením záväzkov zo zmluvy o obchode.

(3)

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné poskytnúť ministerstvu a Národnej banke

Slovenska údaje o odplatách vyžadovaných od klienta pri vybraných druhoch obchodov.

Národná banka Slovenska tieto údaje zverejňuje na svojej internetovej stránke.

(4)

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné uverejniť na svojej internetovej stránke

a vo svojich prevádzkových priestoroch aj písomné informácie o ochrane vkladov v rozsahu

ustanovenom osobitným zákonom.

32

) V uverejnenej informácii o obchode, ktorý spočíva v prijatí vkladu alebo ktorého

súčasťou je prijatie vkladu, musí byť výslovne uvedené, či sa na takto prijatý vklad

vzťahuje alebo nevzťahuje ochrana podľa osobitného zákona;

32

) to platí aj o informáciách uvedených vo vkladných knižkách, vkladových listoch a

v dokladoch o obdobných vkladových vzťahoch.

(5)

Banka je povinná uverejňovať výročnú správu do 30 dní po jej schválení valným zhromaždením.

34

) Ustanovenie osobitného predpisu

35

) tým nie je dotknuté. Výročná správa sa uverejňuje na internetovej stránke banky

a zostáva uverejnená aspoň do uverejnenia výročnej správy za nasledujúce účtovné obdobie.

(6)

Zahraničná banka, ktorá podniká na území Slovenskej republiky, je povinná uverejňovať

svoju výročnú správu v slovenskom jazyku s uvedením rozdielov medzi pravidlami platnými

na zostavenie účtovnej závierky v Slovenskej republike a v štáte, kde má zahraničná

banka sídlo, do 60 dní po jej schválení. Výročná správa sa uverejňuje na internetovej

stránke zahraničnej banky, ktorá podniká na území Slovenskej republiky, a zostáva

uverejnená aspoň do uverejnenia výročnej správy za nasledujúce účtovné obdobie.

(7)

Banka a zahraničná banka, ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky, sú povinné

poskytnúť záujemcovi na jeho požiadanie kópiu výročnej správy alebo jej časti; cena

za takúto kópiu nemôže byť vyššia ako náklady na jej vyhotovenie.

(8)

Banka je povinná uverejňovať informácie o

a)

sebe a o svojej činnosti,

b)

opatreniach na nápravu a pokutách, ktoré jej boli uložené,

c)

svojich finančných ukazovateľoch,

d)

celkovom príjme za výkon funkcie všetkých členov štatutárneho orgánu banky a všetkých

členov dozornej rady banky, a to vrátane príjmov za výkon funkcií, ktoré uhrádza iný

subjekt ako banka,

e)

vybraných akcionároch banky najviac v rozsahu údajov vymedzených v § 93a ods. 1 písm.

a) bodoch 1 a 2,

f)

veľkosti podielov akcionárov na základnom imaní banky a na hlasovacích právach v

banke,

g)

finančných ukazovateľoch konsolidovaného celku a o štruktúre konsolidovaného celku,

ktorého je banka súčasťou, z hľadiska vzájomných vzťahov a z hľadiska zloženia tohto

celku podľa § 44,

h)

rizikách, cieľoch a politikách riadenia rizík za každé jednotlivé riziko osobitne,

i)

rozsahu aplikácií pravidiel obozretného podnikania na konsolidovanom základe,

j)

vlastných zdrojoch banky,

k)

dodržiavaní požiadaviek pre minimálnu výšku vlastných zdrojov banky a vnútorného

kapitálu banky,

l)

kreditnom riziku a riziku poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky,

m)

rizikovo vážených expozíciách v rámci štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko

v rámci prístupu interných ratingov a v rámci sekuritizácie,

n)

trhovom riziku pri použití vlastného modelu výpočtu trhového rizika,

o)

operačnom riziku,

p)

expozíciách v akciách, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe,

r)

expozíciách voči úrokovému riziku pozícií, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe

a

s)

postupoch zmierňovania kreditného rizika a operačného rizika.

(9)

Pobočka zahraničnej banky je povinná uverejňovať informácie o sebe a o svojej činnosti,

informácie o opatreniach na nápravu a o pokutách, ktoré jej boli uložené, a informácie

o finančných ukazovateľoch.

(10)

Banka a pobočka zahraničnej banky nie sú povinné uverejňovať nepodstatné informácie,

vnútorné informácie alebo dôverné informácie, pričom

a)

nepodstatnou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie alebo nesprávne

uverejnenie nemohlo zmeniť alebo ovplyvniť hodnotenie alebo rozhodnutie užívateľa

tejto informácie, ktorý na nej zakladá svoje obchodné rozhodnutia,

b)

vnútornou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie by mohlo ohroziť

konkurenčnú pozíciu banky alebo pobočky zahraničnej banky alebo by znížilo hodnotu

investícií banky alebo pobočky zahraničnej banky,

c)

dôvernou informáciou sa rozumie informácia, o ktorej sa banka alebo pobočka zahraničnej

banky zaviazala vo vzťahu ku klientovi alebo k inej svojej zmluvnej strane zachovávať

jej dôvernosť.

(11)

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné oznámiť Národnej banke Slovenska, ktoré

informácie spomedzi tých, ktoré má povinnosť uverejniť, neuverejní z dôvodu, že ich

považuje za nepodstatné, vnútorné alebo dôverné. Banka alebo pobočka zahraničnej banky

je povinná informovať Národnú banku Slovenska o tejto skutočnosti v termíne, v ktorom

mala povinnosť príslušné informácie zverejniť.

(12)

Banka a pobočka zahraničnej banky na požiadanie malej alebo stredne veľkej právnickej

osoby alebo iného žiadateľa o úver, ktorý podniká, vysvetlia svoje rozhodnutia o ich

ratingu a na ich žiadosť môžu poskytnúť aj písomné vysvetlenie; prevádzkové náklady

na vysvetlenie sú primerané veľkosti poskytnutého úveru.

(13)

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vypracovať a prijať postupy hodnotenia

vhodnosti uverejňovania informácií v súlade s požiadavkami na uverejňovanie informácií

ustanovených v odsekoch 8 a 9 vrátane ich overovania a frekvencie.

(14)

Ak uverejnené informácie podľa odsekov 8 a 9 sú neúplné alebo sa podstatne odchyľujú

od skutočnosti, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné bezodkladne uverejniť

opravu.

(15)

Materská banka v Európskej únii uverejňuje informácie podľa odseku 8 písm. h) až

s) aj za svoj konsolidovaný celok a za svoju významnú dcérsku spoločnosť.

(16)

Banka, ktorá je kontrolovaná materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej

únii alebo v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii majetkovú

účasť, je povinná poskytnúť súčinnosť pri uverejňovaní informácií podľa odseku 8 za

konsolidovaný celok tejto finančnej holdingovej spoločnosti.

(17)

Banka podľa odseku 16 je povinná uverejňovať informácie ustanovené opatrením

23

) Národnej banky Slovenska aj za konsolidovaný celok podľa odseku 16.

(18)

Národná banka Slovenska môže v rámci dohľadu rozhodnúť, že odseky 15 a 17 sa nevzťahujú

úplne alebo čiastočne na banky, ktorých materské spoločnosti majú sídlo v štáte, ktorý

napriek tomu, že nie je členským štátom, ukladá materskej spoločnosti so sídlom na

jeho území porovnateľnú informačnú povinnosť za konsolidovaný celok, aká je v Slovenskej

republike.

(19)

Opatrením,

23

) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví

a)

rozsah a spôsob informovania klienta podľa odseku 2,

b)

druh obchodu a rozsah, spôsob a termín predkladania údajov podľa odseku 3,

c)

rozsah informácií podľa odsekov 8 a 9, ktoré sú povinné uverejňovať banka a pobočka

zahraničnej banky,

d)

periodicita, spôsob a termín uverejňovania informácií podľa odsekov 8 a 9,

e)

spôsob uverejňovania opravy, ako aj to, čo sa rozumie podstatným odchýlením uverejnených

informácií od skutočnosti podľa odseku 14,

f)

rozsah informácií za významnú dcérsku spoločnosť podľa odseku 15 a čo sa rozumie

významnou dcérskou spoločnosťou,

g)

rozsah informácií za konsolidovaný celok podľa odsekov 15 a 17.“.

34.

V § 38 ods. 2 sa slová „register úverov“ nahrádzajú slovami „register bankových úverov“.

35.

§ 39 znie

㤠39

(1)

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu, v ktorej denne

zaznamenávajú pozície v jednotlivých finančných nástrojoch a komoditách, ktoré banka

alebo pobočka zahraničnej banky drží na účel obchodovania alebo zabezpečenia svojich

obchodov s finančnými nástrojmi alebo komoditami zaznamenanými v obchodnej knihe,

ak sú tieto finančné nástroje alebo komodity obchodovateľné alebo je možné obchody

s týmito finančnými nástrojmi alebo komoditami zabezpečiť. Požiadavky na spôsob vedenia

obchodnej knihy a povinnosť ich dodržiavať sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné

upraviť vo svojom vnútornom predpise.

(2)

Pozíciami v jednotlivých finančných nástrojoch a v jednotlivých komoditách, ktoré

banka alebo pobočka zahraničnej banky drží na účel obchodovania, sú tie pozície, pri

ktorých sú finančné nástroje alebo komodity držané na účely krátkodobého predaja a

s cieľom dosiahnuť výnos zo skutočných alebo očakávaných rozdielov medzi ich nákupnými

a predajnými cenami alebo z iných zmien v cenách alebo v úrokových mierach.

(3)

Pozície, ktoré banka a pobočka zahraničnej banky zaznamenávajú v obchodnej knihe,

predstavujú pozície v jednotlivých finančných nástrojoch alebo komoditách vzniknuté

pri obchodovaní na vlastný účet, pozície v jednotlivých finančných nástrojoch alebo

v jednotlivých komoditách vznikajúce pri poskytovaní investičných služieb pre klienta

a pozície v jednotlivých finančných nástrojoch alebo v jednotlivých komoditách vyplývajúce

z vytvárania trhu. Do obchodnej knihy sa môžu zaznamenávať aj pozície vyplývajúce

z vykonávania vnútorných zabezpečení. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné

upraviť vo svojom vnútornom predpise pravidlá a postupy pre vnútorné zabezpečenia

a súčasne zabezpečiť dôsledné sledovanie všetkých uzatvorených dohôd o vnútorných

zabezpečeniach.

(4)

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vo vnútornom predpise určiť postup a

spôsob riadenia jednotlivých pozícií alebo súhrnu pozícií zaznamenaných v obchodnej

knihe a pri riadení rizík, ktoré z týchto pozícií alebo súhrnu pozícií vyplývajú.

Týmto vnútorným predpisom banka a pobočka zahraničnej banky preukazuje úmysel obchodovania.

(5)

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vo svojom vnútornom predpise na účely

výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje upraviť postup na určovanie toho, ktoré pozície

vo finančných nástrojoch alebo komoditách majú byť zaznamenané v obchodnej knihe,

a to v súlade s pravidlami podľa odsekov 1 až 4 a s prihliadnutím na charakter systému

riadenia rizík banky alebo pobočky zahraničnej banky. Banka a pobočka zahraničnej

banky sú povinné zabezpečovať pravidelné overovanie, či zaznamenávanie pozícií vo

finančných nástrojoch a v komoditách do obchodnej knihy je v súlade s týmto vnútorným

predpisom, výsledky týchto overení zaznamenáva v písomnej podobe a napĺňanie postupu

na určovanie toho, ktoré pozície vo finančných nástrojoch alebo komoditách majú byť

zaznamenané v obchodnej knihe, je predmetom pravidelného vykonávania vnútorného auditu.

(6)

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné všetky pozície zaznamenané v obchodnej

knihe denne oceňovať. Na oceňovanie pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe banka

alebo pobočka zahraničnej banky používa trhové ceny daného dňa. Ak trhová cena finančného

nástroja alebo komodity z daného dňa nie je dostupná, tento finančný nástroj alebo

komodita môže byť ocenený inou vhodnou cenou. Na dosiahnutie inej vhodnej ceny finančného

nástroja alebo komodity banka alebo pobočka zahraničnej banky používa kvalifikovaný

odhad vlastnou metódou.

(7)

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť bankovú knihu, v ktorej denne

zaznamenávajú obchody a pozície, ktoré sa nezaznamenávajú v obchodnej knihe podľa

odsekov 1 až 6.

(8)

Na účely vedenia obchodnej knihy a bankovej knihy sa rozumie

a)

finančným nástrojom investičný nástroj,

37a

) iný cenný papier, iný derivát alebo právny vzťah, na základe ktorého jeden účastník

právneho vzťahu nadobúda finančné aktívum a iný účastník právneho vzťahu nadobúda

finančný záväzok alebo kapitálový nástroj,

b)

komoditou hmotný predmet alebo ovládateľná energia, najmä výrobok, elektrická energia

a nerastná surovina vrátane drahých kovov okrem zlata, s ktorými sa obchoduje alebo

môže obchodovať na sekundárnom trhu s komoditami.

(9)

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť analytickú evidenciu o majetku

a záväzkoch, s ktorými nakladajú vo vlastnom mene na cudzí účet, oddelene od svojho

majetku a záväzkov.

(10)

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zaúčtovať každý účtovný prípad súvisiaci

s bankovou činnosťou alebo s ostatnou činnosťou banky alebo pobočky zahraničnej banky

do účtovných kníh v tom dni, v ktorom sa tento účtovný prípad uskutočnil, podľa osobitného

predpisu.

38

)

(11)

Banka a pobočka zahraničnej banky zostavujú okrem účtovnej závierky podľa osobitného

predpisu

39

) aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka.

(12)

Právnické osoby, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44, zostavujú okrem

účtovnej závierky podľa osobitného predpisu

30d

) aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho polroka.

(13)

Materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť zostavuje svoju priebežnú

konsolidovanú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho polroka.

(14)

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť evidenciu o majetku a záväzkoch

30d

) podľa rizík alebo strát s nimi spojených. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné

vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska hlásenie o stave majetku a záväzkoch

podľa tejto evidencie.

(15)

Opatrením,

23

) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia

a)

požiadavky na vedenie obchodnej knihy podľa odseku 1 a čo sa rozumie riadením obchodnej

knihy a zabezpečením obchodov s finančnými nástrojmi a komoditami,

b)

požiadavky na zaznamenávanie pozícií vyplývajúcich z vykonávania vnútorných zabezpečení

do obchodnej knihy podľa odseku 3,

c)

požiadavky na postup a spôsob riadenia jednotlivých pozícií alebo súhrnu pozícií

zaznamenaných v obchodnej knihe podľa odseku 4,

d)

minimálny rozsah oblastí, na ktoré sa vzťahuje celkové riadenie obchodnej knihy podľa

odseku 4,

e)

pravidlá oceňovania pozícií v obchodnej knihe a periodicita oceňovania, ak nie je

dostupná trhová cena podľa odseku 6,

f)

podrobnosti o vedení obchodnej knihy podľa odsekov 1 až 6,

g)

podrobnosti o evidencii majetku a záväzkoch a o jej vedení, ako aj o obsahu, forme,

členení, termínoch, spôsobe a mieste predkladania hlásenia podľa odseku 14.“.

36.

V § 40 ods. 1 sa odkaz 40a nad slovom „spoločnosťou“ nahrádza odkazom 40.

37.

§ 44 až 49 znejú

㤠44

(1)

Dohľadom na konsolidovanom základe sa rozumie dohľad nad konsolidovaným celkom na

účel sledovania a obmedzenia rizík, ktorým je banka vystavená v dôsledku svojej účasti

v konsolidovanom celku.

(2)

Konsolidovaný celok je tvorený

a)

materskou bankou alebo materskou bankou v Európskej únii a aspoň jednou bankou, finančnou

inštitúciou alebo podnikom pomocných bankových služieb, nad ktorými má materská banka

alebo materská banka v Európskej únii kontrolu alebo v nich má majetkovú účasť,

b)

materskou finančnou holdingovou spoločnosťou alebo materskou finančnou holdingovou

spoločnosťou v Európskej únii a aspoň jednou bankou, nad ktorou má materská finančná

holdingová spoločnosť alebo materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii

kontrolu alebo v nej má majetkovú účasť, alebo

c)

holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a aspoň jednou bankou, nad ktorou

má holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou kontrolu alebo v nej má majetkovú

účasť.

(3)

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad konsolidovaným celkom podľa odseku 2

písm. c) v rozsahu sledovania vnútroskupinových obchodov podľa § 49i ods. 2 medzi

holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného

celku podľa odseku 2 písm. c), a v rozsahu poskytovania informácií podľa § 45 ods.

8.

(4)

Národná banka Slovenska vedie zoznam finančných holdingových spoločností podľa odseku

2 písm. b). Tento zoznam zasiela Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu

členských štátov a komisii.

(5)

Národná banka Slovenska je oprávnená v rámci výkonu dohľadu nad konsolidovanými celkami

podľa odseku 2 písm. a) alebo b) vyňať z konsolidovaného celku podľa odseku 2 písm.

a) alebo b) takú osobu,

a)

ktorá má sídlo na území iného štátu a právny poriadok tohto štátu neumožňuje výmenu

informácií na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe,

b)

ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe, najmä

ak celkové aktíva tejto právnickej osoby sú menšie ako 10 000 000 EUR alebo ako 1

% z celkových aktív tejto banky alebo finančnej holdingovej spoločnosti alebo

c)

ktorej zaradenie do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe nie je účelné z hľadiska

zabezpečenia úloh dohľadu na konsolidovanom základe.

(6)

Dohľad na konsolidovanom základe sa však vykonáva nad takými osobami podľa odseku

5 písm. b), ak viaceré takéto osoby spoločne predstavujú nezanedbateľný význam na

účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe.

(7)

Národná banka Slovenska oznámi príslušnej osobe jej vyňatie podľa odseku 5 písm.

b) alebo c); táto osoba je povinná poskytnúť na požiadanie informácie potrebné na

výkon dohľadu na konsolidovanom základe príslušnému orgánu dohľadu členského štátu,

v ktorom má sídlo jej materská spoločnosť.

(8)

Národná banka Slovenska môže od dcérskych spoločností banky, finančnej holdingovej

spoločnosti alebo holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou, ktoré nie sú súčasťou

konsolidovaného celku podľa odseku 2, žiadať informácie podľa § 45 ods. 5 až 7 a §

46 ods. 1. V takom prípade sa uplatňujú postupy pre prenos a overovanie informácií

určené v uvedených ustanoveniach.

(9)

Národná banka Slovenska je oprávnená vyňať z dohľadu dcérsku spoločnosť, ktorá je

bankou, a delegovať výkon dohľadu príslušnému orgánu dohľadu v inom členskom štáte,

ak ten vykonáva dohľad nad materskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené bankové

povolenie Národnou bankou Slovenska. K uvedenému vyňatiu prichádza na základe písomnej

dohody uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného

členského štátu. Národná banka Slovenska o tejto dohode informuje komisiu.

(10)

Ak banka, ktorej materskou spoločnosťou je zahraničná banka so sídlom v štáte, ktorý

nie je členským štátom, alebo finančná holdingová spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý

nie je členským štátom, nepodlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona,

Národná banka Slovenska preveruje, či táto banka podlieha dohľadu, ktorý je rovnocenný

dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona. Pri preverovaní tejto skutočnosti

Národná banka Slovenska prihliada na prípadné usmernenie Poradného výboru pre bankovníctvo

pri Európskej komisii a vykonáva konzultácie s týmto výborom.

(11)

Národná banka Slovenska preverí skutočnosť uvedenú v odseku 10 z vlastného podnetu

alebo na žiadosť regulovanej osoby, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte,

alebo na žiadosť materskej spoločnosti.

(12)

Ak Národná banka Slovenska podľa odseku 11 zistí, že nad bankou sa nevykonáva dohľad

na konsolidovanom základe rovnocenný dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto

zákona, zahrnie po konzultácii s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov túto

banku do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe alebo uplatní iné primerané postupy

dohľadu, ktoré zabezpečia ciele takéhoto dohľadu; najmä môže vyžadovať zriadenie finančnej

holdingovej spoločnosti so sídlom v členskom štáte na účel jej zahrnutia do výkonu

dohľadu na konsolidovanom základe. Tieto postupy oznámi Národná banka Slovenska ostatným

príslušným orgánom dohľadu členských štátov a komisii.

(13)

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

finančnou holdingovou spoločnosťou finančná inštitúcia, ktorá nie je zmiešanou finančnou

holdingovou spoločnosťou a ktorej dcérskymi spoločnosťami sú prevažne banky alebo

finančné inštitúcie, pričom aspoň jedna jej dcérska spoločnosť je banka,

b)

holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou materská spoločnosť iná ako finančná

holdingová spoločnosť, úverová inštitúcia alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť,

pričom aspoň jedna jej dcérska spoločnosť je úverovou inštitúciou,

c)

zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou materská spoločnosť iná ako regulovaná

osoba, ktorá spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami, z ktorých aspoň jedna je regulovanou

osobou so sídlom v členskom štáte, a spolu s ostatnými ovládanými osobami tvorí finančný

konglomerát,

d)

majetkovou účasťou priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 20 % na

základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe,

alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení tejto právnickej osoby porovnateľného

s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,

e)

regulovanou osobou úverová inštitúcia, obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, správcovská

spoločnosť a rovnaká zahraničná osoba,

f)

materskou bankou banka, ktorej dcérskou spoločnosťou je banka alebo finančná inštitúcia

alebo ktorá má v nich majetkovú účasť, a nie je dcérskou spoločnosťou inej banky,

ktorej bolo udelené bankové povolenie Národnou bankou Slovenska, alebo finančnej holdingovej

spoločnosti založenej v Slovenskej republike,

g)

materskou finančnou holdingovou spoločnosťou finančná holdingová spoločnosť, ktorá

nie je dcérskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené bankové povolenie Národnou

bankou Slovenska, ani finančnej holdingovej spoločnosti založenej v Slovenskej republike,

h)

materskou bankou v Európskej únii materská banka, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou

banky, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, alebo finančnej holdingovej

spoločnosti založenej v členskom štáte,

i)

materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii materská finančná holdingová

spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené povolenie

v členskom štáte, ani inej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v členskom

štáte.

§ 45

(1)

Materská banka je povinná zabezpečiť, aby boli ustanovenia § 23, 29, § 30 ods. 5

a § 33e dodržiavané aj konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou.

(2)

Banka, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b), je povinná

zabezpečiť, aby boli ustanovenia § 23, 29, § 30 ods. 5 a § 33e dodržiavané konsolidovaným

celkom, ktorého je súčasťou.

(3)

Ak je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b) viac bánk, odsek

2 sa vzťahuje len na banku, na ktorú sa uplatňuje dohľad na konsolidovanom základe.

(4)

Ak banka ako dcérska spoločnosť má súčasne kontrolu nad finančnou inštitúciou alebo

správcovskou spoločnosťou so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, alebo má

majetkovú účasť v týchto osobách, je taká banka povinná zabezpečiť, aby boli ustanovenia

§ 23, 29, § 30 ods. 5 a § 33e dodržiavané aj konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou;

rovnaká povinnosť vyplýva pre takú banku aj v prípade, že uvedená kontrola alebo majetková

účasť patrí jej materskej finančnej holdingovej spoločnosti.

(5)

Osoba, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b),

je povinná vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska priamo alebo prostredníctvom

materskej banky alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti, alebo banky určenej

Národnou bankou Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné

na výkon dohľadu na konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených

termínoch; materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť sú povinné

vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy,

ktoré sú potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom

a v ustanovených termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny,

spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví

opatrenie,

23

) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov. Údaje

a iné informácie uvedené vo výkazoch, v hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné,

prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a

musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú

ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti,

banka, finančná holdingová spoločnosť alebo iná osoba, ktorá ich vypracovala a predložila,

je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie

v ňou určenej lehote.

(6)

Audítor osoby, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a)

alebo b), je na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe povinný poskytnúť informácie

Národnej banke Slovenska a audítorom jej materskej banky alebo materskej finančnej

holdingovej spoločnosti.

(7)

Materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť oznámi Národnej banke

Slovenska audítorov, ktorí budú vykonávať audit osôb, ktoré sú súčasťou konsolidovaného

celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b), najneskôr do konca kalendárneho roka, za

ktorý má byť audit vykonaný.

(8)

Odseky 5 a 6 sa rovnako vzťahujú na holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou

podľa § 44 ods. 2 písm. c), na osobu, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa

§ 44 ods. 2 písm. c), a na audítora takýchto osôb.

§ 46

(1)

Osoba, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2, je povinná vytvoriť

kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečujú správnosť poskytovaných informácií na účely

výkonu dohľadu na konsolidovanom základe, a rovnako je povinná zabezpečiť dodržiavanie

ustanovení § 23 konsolidovaným celkom na účel zabezpečenia, aby kontrolné mechanizmy

v rámci systémov vnútornej kontroly boli dostatočne zosúladené a všetky informácie

potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe boli dostupné a správne. Osoby,

ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku, sú na účely dohľadu na konsolidovanom základe

povinné poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností vznikajúcich

im v súvislosti s ich účasťou v konsolidovanom celku.

(2)

Národná banka Slovenska je oprávnená vykonať dohľad na mieste

45

) alebo je oprávnená požiadať o vykonanie dohľadu na mieste príslušný orgán dohľadu

iného členského štátu nad osobami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa §

44 ods. 2 a majú sídlo v inom členskom štáte, na účely výkonu tohto dohľadu na konsolidovanom

základe; Národná banka Slovenska je povinná vykonať dohľad na mieste na základe žiadosti

príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu.

(3)

Materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť je povinná zabezpečiť

vykonanie auditu v osobách, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods.

2, na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe. Tieto osoby sú povinné na žiadosť

materskej banky alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti uzavrieť zmluvu

o audítorskej činnosti.

§ 47

(1)

Ak je banka súčasťou konsolidovaného celku, nad ktorým je vykonávaný dohľad príslušným

orgánom dohľadu iného členského štátu, Národná banka Slovenska je oprávnená dohodnúť

podmienky výkonu dohľadu na konsolidovanom základe a spôsob výmeny informácií v písomnej

dohode uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného

členského štátu. Národná banka Slovenska navrhne uzavretie takejto dohody, ak súčasťou

konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b) je banka so sídlom v inom

členskom štáte. V prípade, že takáto dohoda nie je uzavretá, Národná banka Slovenska

vykonáva dohľad na konsolidovanom základe, ak má v Slovenskej republike sídlo banka

s najvyššími aktívami v rámci konsolidovaného celku; ak je výška aktív banky a zahraničnej

banky so sídlom v inom členskom štáte v rámci konsolidovaného celku rovnaká, Národná

banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe, ak bolo banke udelené povolenie

ako prvej.

(2)

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe aj nad bankami

so sídlom v inom členskom štáte, ak sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods.

2 písm. b).

(3)

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku 2 len v tom prípade, ak materská

finančná holdingová spoločnosť alebo materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej

únii má najvyššiu hodnotu aktív spomedzi ostatných finančných holdingových spoločností

so sídlom v iných členských štátoch, ktoré rovnako kontrolujú uvedenú banku v inom

členskom štáte alebo majú v nej majetkovú účasť.

(4)

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku 2 len v tom prípade, ak aspoň

jedna z bánk, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b),

má sídlo v Slovenskej republike; Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku

2 aj v tom prípade, ak predchádzajúcu podmienku nespĺňa žiadny iný členský štát a

súčasne banka s najvyššou hodnotou aktív spomedzi ostatných bánk, ktoré sú rovnako

súčasťou konsolidovaného celku finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v inom

členskom štáte, má sídlo na území Slovenskej republiky.

(5)

V prípadoch podľa odsekov 2, 3 a 4 môže Národná banka Slovenska s príslušnými orgánmi

dohľadu iných členských štátov na základe vzájomnej písomnej dohody upustiť od podmienok

uvedených v týchto odsekoch, ak by bolo ich uplatňovanie neprimerané pri zohľadnení

povahy bánk a významu ich činností v rôznych krajinách, a poveriť príslušný orgán

dohľadu iného členského štátu, aby vykonával dohľad na konsolidovanom základe. V týchto

prípadoch Národná banka Slovenska podľa potreby umožní materskej banke v Európskej

únii alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii, alebo banke

s najvyššou hodnotou celkových aktív, aby sa vyjadrila k návrhu rozhodnutia pripravovaného

v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov.

(6)

Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského

štátu vykoná dohľad na mieste na konsolidovanom základe alebo umožní výkon dohľadu

na mieste na konsolidovanom základe povereným osobám príslušného orgánu dohľadu iného

členského štátu v osobách, ktoré sú zahrnuté do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe

v členskom štáte príslušného orgánu dohľadu; podrobnosti o výkone tohto dohľadu na

mieste na konsolidovanom základe môže upraviť dohoda podľa odsekov 1 a 5. Vykonanie

dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky je príslušný orgán dohľadu iného členského

štátu povinný vopred oznámiť Národnej banke Slovenska. Poverené osoby príslušného

orgánu dohľadu členského štátu majú rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť

ako zamestnanci Národnej banky Slovenska poverení výkonom dohľadu na mieste podľa

osobitného predpisu; nemajú však povinnosť vyhotoviť písomný protokol o nimi vykonanom

dohľade a povinnosť určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie

a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri dohľade.

(7)

Národná banka Slovenska vyhovie žiadosti príslušného orgánu dohľadu iného členského

štátu o informáciu súvisiacu s výkonom dohľadu na konsolidovanom základe.

(8)

Národná banka Slovenska oznámi komisii uzavretie písomnej dohody podľa odsekov 1

a 5 a jej obsah.

(9)

Ak Národná banka Slovenska zodpovedá za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad

materskými bankami v Európskej únii a nad bankami, ktoré sú kontrolované materskými

finančnými holdingovými spoločnosťami v Európskej únii alebo v ktorých majú materské

finančné holdingové spoločnosti v Európskej únii majetkovú účasť,

a)

plánuje dohľad na mieste a koordinovať činnosti dohľadu na mieste pre prípady bežnej

činnosti a pre prípady kritických situácií aj vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim

z § 6 ods. 2 a v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu vo vzťahu k povinnostiam

vyplývajúcim z § 6 a § 48 ods. 5 a 6,

b)

vykonáva dohľad na mieste a overuje dodržiavanie požiadaviek určených v § 37, § 45

ods. 1 až 3 a § 46 ods. 1,

c)

koordinuje zhromažďovanie a poskytovanie významných alebo nevyhnutných informácií

pri bežnej činnosti a v kritických situáciách pre iné príslušné orgány dohľadu členských

štátov.

(10)

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

významnou informáciou informácia potrebná na výkon konsolidovaného dohľadu príslušných

orgánov dohľadu členských štátov,

b)

nevyhnutnou informáciou informácia, ktorá môže významne ovplyvniť hodnotenie spoľahlivosti

a bezpečnosti banky alebo finančnej inštitúcie v inom členskom štáte.

(11)

V prípade žiadostí o predchádzajúci súhlas podľa § 33 a 33d alebo na používanie vlastných

odhadov straty v prípade zlyhania a vlastných odhadov konverzných faktorov predložených

materskou bankou v Európskej únii a jej dcérskymi spoločnosťami, alebo spoločne s

dcérskymi spoločnosťami materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii

Národná banka Slovenska spolupracuje s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských

štátov pri rozhodovaní o udelení týchto predchádzajúcich súhlasov a určovaní podmienok,

ktorým by takýto predchádzajúci súhlas mal podliehať. Táto žiadosť sa predkladá Národnej

banke Slovenska v prípade, ak ide o materskú banku v Európskej únii alebo banku, ktorá

je kontrolovaná materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii alebo

v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii majetkovú účasť.

(12)

Národná banka Slovenska rozhodne o žiadosti podľa odseku 11 samostatne, ak sa v lehote

najneskôr do šiestich mesiacov neprijme spoločné rozhodnutie s príslušnými orgánmi

dohľadu iných členských štátov s odôvodnením tohto rozhodnutia, ktoré spoločne schvaľujú

v jednom dokumente, a nie je v tejto lehote vo forme rozhodnutia o predchádzajúcom

súhlase doručené žiadateľovi. Táto lehota začína plynúť dňom doručenia úplnej žiadosti

Národnej banke Slovenska, ktorá ju bezodkladne postúpi ostatným príslušným orgánom

dohľadu iných členských štátov.

(13)

Rozhodnutie Národnej banky Slovenska podľa odseku 11 spolu s úplným odôvodnením a

stanoviskami ostatných príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov vyjadrených

v šesťmesačnej lehote sa doručí žiadateľovi a postúpi ostatným orgánom dohľadu.

(14)

Národná banka Slovenska postupuje primerane podľa odsekov 11 až 13, ak banka so sídlom

na území Slovenskej republiky je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe vykonávaného

príslušným orgánom dohľadu v inom členskom štáte.

§ 48

(1)

Ak vznikne kritická situácia, ktorá môže ohroziť stabilitu finančného systému vrátane

jeho celistvosti, Národná banka Slovenska bezodkladne informuje ministerstvo; uvedená

informácia je predmetom služobného tajomstva.

(2)

Ak Národná banka Slovenska potrebuje informácie, ktoré už boli poskytnuté príslušnému

orgánu dohľadu iného členského štátu, obráti sa na tento orgán dohľadu vždy, keď je

to možné, s cieľom zabrániť duplicite v poskytovaní informácií rôznym orgánom dohľadu

zodpovedným za jeho vykonávanie.

(3)

Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom

základe, je na účel dosiahnutia vysokej účinnosti a efektívnosti pri jeho vykonávaní

povinná uzavrieť s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov písomné dohody o vzájomnej

koordinácii a spolupráci pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe.

(4)

Dohodami podľa odseku 3 sa môžu určiť ďalšie povinnosti Národnej banky Slovenska

pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe, ako aj podrobnosti o spoločnom postupe

orgánov dohľadu pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe a podrobnosti o rozhodovacom

procese.

(5)

Národná banka Slovenska je pri vykonávaní dohľadu povinná spolupracovať s príslušnými

orgánmi dohľadu iných členských štátov, pričom im poskytuje na požiadanie významné

informácie a z vlastnej iniciatívy nevyhnutné informácie na výkon ich dohľadu na konsolidovanom

základe vykonávaného podľa predpisov, ktoré sú porovnateľné s týmto zákonom.

(6)

Ak je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b) banka so

sídlom v inom členskom štáte, Národná banka Slovenska poskytne príslušnému orgánu

dohľadu iného členského štátu, ktorý vykonáva dohľad nad touto bankou, najmä všetky

významné informácie. Rozsah poskytovaných významných informácií ustanoví Národná banka

Slovenska v závislosti od významu týchto dcérskych spoločností pre finančné systémy

dotknutých členských štátov.

(7)

Nevyhnutná informácia podľa odseku 5 obsahuje

a)

štruktúru konsolidovaného celku na požadovanej úrovni a zoznam významných bánk zahrnutých

do tohto celku, ako aj zoznam príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov,

ktoré vykonávajú dohľad nad týmito bankami,

b)

spôsob zisťovania údajov od bánk podľa písmena a) a spôsob ich overovania,

c)

hodnotenie nepriaznivého vývoja ekonomickej situácie bánk podľa písmena a) alebo

iných osôb zahrnutých do toho istého konsolidovaného celku, ktorých správanie by mohlo

mať na ekonomickú situáciu týchto bánk vplyv,

d)

závažné opatrenia na nápravu prijaté Národnou bankou Slovenska podľa § 50 vrátane

uloženia povinnosti o plnení požiadavky na vlastné zdroje vyššej než vyplýva z § 30

ods. 4 a 5, uloženia pokút Národnou bankou Slovenska podľa § 50 a rozhodnutia o obmedzení

používania pokročilého prístupu merania podľa § 33d.

(8)

Opatrením,

23

) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov, sa ustanoví

a)

rozsah a spôsob dodržiavania povinností materskej banky, ako aj metódy konsolidácie

údajov na tieto účely,

b)

rozsah a spôsob dodržiavania povinností banky, ktorá je súčasťou konsolidovaného

celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b),

c)

čo sa rozumie kritickou situáciou podľa § 47 ods. 9 a § 48 ods. 1, významnou bankou

podľa § 48 ods. 7 a závažným opatrením podľa § 48 ods. 7.

§ 49

(1)

Národná banka Slovenska je pred vydaním svojho rozhodnutia povinná rokovať s príslušnými

orgánmi dohľadu iných členských štátov vždy, ak sa rozhodnutie týka banky zahrnutej

do konsolidovaného celku, ktorého súčasťou sú aj osoby, nad ktorými vykonáva dohľad

príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, a ak tento zákon neustanovuje inak.

Táto povinnosť viesť rokovania sa týka rozhodnutí vydávaných banke zahrnutej v konsolidovanom

celku, ktorými sa

a)

povoľuje zmena akcionárskej štruktúry banky alebo zmena riadiacej štruktúry banky,

b)

udeľuje závažné opatrenie na nápravu a pokuty podľa § 50.

(2)

Rokovanie podľa odseku 1 Národná banka Slovenska vedie vždy s príslušným orgánom

dohľadu iného členského štátu, ak sa rozhodnutie podľa odseku 1 písm. b) týka osoby,

ktorá je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe vykonávanom týmto príslušným

orgánom dohľadu iného členského štátu, okrem prípadu, ak by takéto rozhodnutie bránilo

efektívnemu postupu pri vydávaní rozhodnutia, o čom bezodkladne informuje príslušné

orgány dohľadu iných členských štátov.

(3)

Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského

štátu zodpovedného za výkon dohľadu na konsolidovanom základe preverí informácie potrebné

na výkon dohľadu na konsolidovanom základe o osobe, na ktorú sa uvedený dohľad vzťahuje

a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky, alebo preverí tieto informácie prostredníctvom

poverených osôb. Osoby poverené príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu sú

oprávnené zúčastniť sa preverovania vykonávaného Národnou bankou Slovenska alebo môžu

preveriť tieto informácie so súhlasom Národnej banky Slovenska samostatne.“.

38.

V § 49b písm. a) bode 1b sa slová „ovládania podľa § 44 ods. 5 písm. l) tretieho

bodu“ nahrádzajú slovami „ovládania podľa § 49b písm. d) tretieho bodu“.

39.

§ 49b sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie

„d)

ovládaním vzťah, ak

1.

jedna osoba kontroluje inú osobu,

2.

jedna osoba má majetkovú účasť v inej osobe alebo

3.

osoby sú navzájom prepojené vzťahom vyjadrujúcim vplyv na riadení porovnateľný s

vplyvom zodpovedajúcim majetkovej účasti alebo cez väčšinu tých istých osôb v štatutárnych

orgánoch alebo dozorných orgánoch dvoch alebo viacerých osôb.“.

40.

V § 49e ods. 13 sa slová „rozumie taká výška vlastných zdrojov, pri ktorej primeranosť

vlastných zdrojov dosiahne hodnotu podľa § 30 ods. 1, pričom hodnota rizikovo vážených

aktív sa nemení“ nahrádzajú slovami „rozumejú požiadavky na vlastné zdroje bánk“.

41.

V § 49e ods. 14 sa slová „na výpočet primeranosti vlastných zdrojov“ nahrádzajú slovami

„na určenie požiadaviek na vlastné zdroje“.

42.

V § 49f ods. 1 písm. c) sa slová „§ 44 ods. 5 písm. l) tretieho bodu“ nahrádzajú

slovami „§ 49b písm. d) tretieho bodu“.

43.

V § 50 sa odsek 1 dopĺňa písmenami m) až o), ktoré znejú

„m)

uložiť banke udržiavať hodnotu vlastných zdrojov vo výške presahujúcej hodnotu požiadaviek

na vlastné zdroje určenej týmto zákonom podľa § 30 ods. 4 a 5,

n)

uložiť banke uplatňovať osobitné postupy zohľadňovania znehodnotenia majetku a predpokladaných

strát z podsúvahových položiek banky, ak bankou vykonané ocenenie majetku alebo hodnota

bankou vypočítaných predpokladaných strát z podsúvahových položiek nezodpovedá objektívnej

skutočnosti, a to na účely plnenia požiadaviek na vlastné zdroje,

o)

uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky znížiť významné riziká, ktoré podstupuje

pri výkone svojich činností.“.

44.

V § 50 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo členov subkonsolidovaného celku“.

45.

V § 50 ods. 3 písm. a) prvý bod znie

„1.

plán plnenia požiadaviek na vlastné zdroje,“.

46.

V § 50 ods. 3 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie

„b)

predloženie záväzného plánu prijatia opatrení na dosiahnutie súladu s § 23 a 27,“.

Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená c) až g).

47.

V § 50 sa odsek 3 dopĺňa písmenom h), ktoré znie

„h)

prijatie opatrení na zabránenie presunu rizika pri sekuritizácii.“.

48.

V § 50 odsek 4 znie

„(4)

Národná banka Slovenska je povinná vyzvať banku, aby prijala opatrenia na jej ozdravenie,

ak banka neplní povinnosti podľa § 23 a 30 alebo ak zistí, že banka poskytla skrytú

podporu na sekuritizáciu viac ako jedenkrát.“.

49.

V § 50 ods. 5 sa slová „ktorej primeranosť vlastných zdrojov klesne pod 8 %“ nahrádzajú

slovami „ktorá neplní povinnosti podľa § 23 alebo 30“.

50.

V § 50 ods. 11 sa za slovo „pokuty“ vkladajú slová „uložiť banke alebo pobočke zahraničnej

banky predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy a“.

51.

V § 51 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo subkonsolidovaného celku“.

52.

V § 53 ods. 3 sa slová „primeranosť vlastných zdrojov banky klesne pod 4 %“ nahrádzajú

slovami „požiadavky na vlastné zdroje banka plní na menej než 50 %“.

53.

V § 59 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Tým nie je dotknuté záverečné vyrovnanie

ziskov a strát podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ak táto zmluva

spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu;

52a

) toto záverečné vyrovnanie ziskov a strát sa v nútenej správe spravuje výlučne právnym

poriadkom členského štátu, ktorým sa spravuje zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov

a strát.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 52a znie

„52a)

§ 180 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 151me Občianskeho zákonníka.“.

54.

V § 63 ods. 1 písmeno b) znie

„b)

požiadavky na vlastné zdroje banka plní na menej než 25 %,“.

55.

V § 63 ods. 1 písm. c) sa slová „počas šiestich“ nahrádzajú slovami „počas 12“.

56.

V § 75 ods. 3 sa za slová „§ 84 ods. 1“ vkladajú slová „a § 85a ods. 1“.

57.

Za § 85 sa vkladajú § 85a a 85b, ktoré znejú

㤠85a

(1)

Dlžníkovi zo zmluvy o hypotekárnom úvere (§ 75 ods. 4) poskytnutom na účely podľa

§ 68 písm. a) až c), ktorým je fyzická osoba, ktorá ku dňu podania žiadosti o hypotekárny

úver dovŕšila 18 rokov a neprekročila 35 rokov veku (ďalej len „mladý poberateľ hypotekárneho

úveru"), patrí za podmienok ustanovených týmto zákonom príspevok pre mladých z prostriedkov

štátneho rozpočtu (ďalej len „štátny príspevok pre mladých"). Ak sú mladými poberateľmi

hypotekárneho úveru manželia, musí požiadavku na vek podľa prvej vety spĺňať každá

z týchto osôb.

(2)

Štátnym príspevkom pre mladých sa rozumie percento, o ktoré štát znižuje výšku úrokovej

sadzby určenú v zmluve o hypotekárnom úvere. Štátny príspevok pre mladých sa určuje

každoročne zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a v tom roku platí

pre všetky zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorené za podmienok podľa odsekov 1 a 3.

(3)

Mladému poberateľovi hypotekárneho úveru sa štátny príspevok pre mladých poskytne,

ak

a)

má mladý poberateľ hypotekárneho úveru ku dňu podania žiadosti o hypotekárny úver

priemerný mesačný príjem vypočítaný z príjmu za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu

roku, v ktorom bola podaná žiadosť o hypotekárny úver, najviac vo výške 1,3 násobku

priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej

republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny štvrťrok

predchádzajúci kalendárnemu štvrťroku, ktorý predchádza kalendárnemu štvrťroku, v

ktorom bola podaná žiadosť o hypotekárny úver; ak sú mladými poberateľmi hypotekárneho

úveru manželia, priemerný mesačný príjem každého z nich nesmie presiahnuť 1,3 násobku

priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej

republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny štvrťrok

predchádzajúci kalendárnemu štvrťroku, ktorý predchádza kalendárnemu štvrťroku, v

ktorom bola podaná žiadosť o hypotekárny úver,

b)

sa hypotekárna banka zaviaže, že mladému poberateľovi hypotekárneho úveru na dobu

piatich rokov od poskytnutia a začatia úročenia hypotekárneho úveru

1.

zníži úrokovú sadzbu určenú v zmluve o hypotekárnom úvere v rovnakej výške, ako sa

určí štátny príspevok pre mladých podľa odseku 2, najviac však o 1 %,

2.

umožní odložiť splátky istiny hypotekárneho úveru,

3.

umožní mimoriadnu splátku hypotekárneho úveru bez poplatku,

c)

žiadosť o hypotekárny úver bola podaná od 1. januára 2007.

(4)

Na účely výpočtu štátneho príspevku pre mladých na hypotekárny úver poskytnutý v

cudzej mene sa výška hypotekárneho úveru prepočíta kurzom vyhláseným Národnou bankou

Slovenska,

31

) platným ku dňu uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere.

(5)

Štátny príspevok pre mladých sa poskytne na hypotekárny úver najviac zo sumy hypotekárneho

úveru 1 500 000 Sk na jednu nehnuteľnosť určenú na bývanie, a to aj v prípade manželov

alebo nadobúdania takejto nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva.

(6)

Splátky hypotekárneho úveru vrátane úrokov, na ktorý sa poskytuje štátny príspevok

pre mladých, sa dohodnú spravidla v pravidelných mesačných splátkach. Ak splátky hypotekárneho

úveru budú dohodnuté inak, suma prostriedkov poskytnutých ako štátny príspevok pre

mladých na takýto hypotekárny úver nemôže prekročiť sumu, ktorá by bola poskytnutá

ako štátny príspevok pre mladých na takýto hypotekárny úver v prípade pravidelných

mesačných splátok. Ustanoveniami prvej a druhej vety nie je dotknuté ustanovenie odseku

3 písm. b) druhého a tretieho bodu.

§ 85b

(1)

Nárok na štátny príspevok pre mladých voči štátnemu rozpočtu si uplatňuje mladý poberateľ

hypotekárneho úveru prostredníctvom hypotekárnej banky na základe žiadosti, ktorú

jej predloží.

(2)

Štátny príspevok pre mladých sa poskytuje mladému poberateľovi hypotekárneho úveru

každoročne po dobu piatich rokov od začatia úročenia hypotekárneho úveru, a to iba

na jednu zmluvu o hypotekárnom úvere. Za tú istú zmluvu o hypotekárnom úvere sa považuje

aj zmena tejto zmluvy, ktorou sa hypotekárny úver zvýši najviac na sumu uvedenú v

§ 85a ods. 5.

(3)

Ak mladý poberateľ hypotekárneho úveru uzatvorí viac zmlúv o hypotekárnom úvere,

štátny príspevok pre mladých sa poskytuje na tú zmluvu o hypotekárnom úvere, o ktorej

to písomne vyhlási; ak takéto vyhlásenie obsahujú súčasne viaceré zmluvy o hypotekárnom

úvere v jednom kalendárnom roku, mladému poberateľovi hypotekárneho úveru zaniká nárok

na štátny príspevok pre mladých zo všetkých zmlúv o hypotekárnom úvere na obdobie

nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov, pričom táto lehota začína plynúť prvým dňom

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po prijatí písomnej informácie z ministerstva alebo

ním určenej právnickej osoby o existencii viacerých zmlúv o hypotekárnom úvere s uplatňovaným

nárokom na štátny príspevok pre mladých. Pri manželoch alebo podielových spoluvlastníkoch

zaniká v tomto prípade nárok na štátny príspevok pre mladých obom manželom alebo všetkým

podielovým spoluvlastníkom.

(4)

Mladému poberateľovi hypotekárneho úveru nepatrí štátny príspevok pre mladých počas

obdobia, keď hypotekárna banka z dôvodu omeškania mladého poberateľa hypotekárneho

úveru preradí pohľadávku vzniknutú z hypotekárneho úveru medzi také zatriedené pohľadávky,

pri ktorých sa odôvodnene predpokladá, že nebudú uspokojené v plnej výške ich menovitej

hodnoty.

(5)

Nárok na štátny príspevok pre mladých zaniká, ak

a)

mladý poberateľ hypotekárneho úveru

1.

nedodrží účel, na ktorý bol hypotekárny úver poskytnutý,

2.

prevedie záväzok z hypotekárneho úveru na inú osobu s výnimkou jemu blízkej osoby,

pričom blízka osoba musí ku dňu prevodu záväzku spĺňať podmienky podľa § 85a ods.

1 a 3 písm. a),

3.

splatí hypotekárny úver pred uplynutím štyroch rokov od poskytnutia hypotekárneho

úveru,

4.

predložil pri uzatváraní zmluvy o hypotekárnom úvere so štátnym príspevkom pre mladých

nepravdivé údaje o výške priemerného mesačného príjmu alebo

b)

fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý štátny príspevok pre mladých, predložila pri

uzatváraní zmluvy o hypotekárnom úvere so štátnym príspevkom pre mladých nepravdivé

údaje o veku.

(6)

Ak mladému poberateľovi hypotekárneho úveru zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov alebo podielové spoluvlastníctvo alebo ak mladý poberateľ hypotekárneho úveru

zomrie, nárok na štátny príspevok pre mladých prechádza na tú osobu, na ktorú prechádzajú

nesplatené záväzky z hypotekárneho úveru.

(7)

Ak mladému poberateľovi hypotekárneho úveru zanikne nárok na štátny príspevok pre

mladých podľa odseku 5 písm. a) tretieho alebo štvrtého bodu, je povinný bezodkladne

prostredníctvom hypotekárnej banky vrátiť štátny príspevok pre mladých, ktorý mu bol

poskytnutý. Ak fyzickej osobe, ktorej bol poskytnutý štátny príspevok pre mladých,

zanikne nárok na tento príspevok podľa odseku 5 písm. b), je povinná bezodkladne prostredníctvom

hypotekárnej banky vrátiť poskytnutý štátny príspevok pre mladých.

(8)

Hypotekárna banka nezodpovedá za pravdivosť údajov o výške priemerného mesačného

príjmu podľa § 85a ods. 3 písm. a).

(9)

Mladému poberateľovi hypotekárneho úveru po uplynutí piatich rokov od začatia úročenia

hypotekárneho úveru zaniká nárok na štátny príspevok pre mladých a súčasne mu vzniká

nárok na štátny príspevok.

(10)

Ustanovenia § 86 až 88 sa na zmluvy o hypotekárnom úvere so štátnym príspevkom pre

mladých vzťahujú rovnako.“.

58.

V § 89 odsek 4 znie

„(4)

Ak klient nakladá so sumou nepresahujúcou 2 500 EUR a ak osobitný zákon

74

) neustanovuje inak, banky a pobočky zahraničných bánk nie sú povinné požadovať preukázanie

totožnosti klienta

a)

pri obchodoch vykonávaných prostredníctvom zmenárenských automatov,

b)

pri poskytovaní finančných služieb na diaľku,

74a

)

c)

pri nakladaní s vkladom okrem zriadenia vkladu.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 74a znie

„74a)

Zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

59.

V § 91 ods. 4 písm. g) sa slová „trestných činov, daňových únikov“ nahrádzajú slovami

„trestných činov, zisťovanie ich páchateľov a pátrania po nich,

84

) a to najmä v prípade daňových únikov“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 84 znie

„84)

§ 2 ods.1 písm. b),c) a l) a § 29a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993

Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.“.

60.

V § 92 ods. 1 sa slová „ktorá preukáže“ nahrádzajú slovami „ktorá odovzdá banke alebo

pobočke zahraničnej banky písomné vyhlásenie“.

61.

V § 92 ods. 4 sa za slová „na ktoré“ vkladá slovo „im“.

62.

V § 92 odsek 8 znie

„(8)

Informácie chránené bankovým tajomstvom sa môžu poskytnúť iba s predchádzajúcim súhlasom

Národnej banky Slovenska v súvislosti s predajom banky, pobočky zahraničnej banky

alebo ich časti podľa osobitného predpisu

28

) alebo v súvislosti s predajom podielu na základnom imaní banky najmenej 33 % alebo

v súvislosti so zlúčením alebo splynutím banky vrátane zlúčenia inej právnickej osoby

s bankou. Tieto informácie môže banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytnúť iba

osobe, s ktorou sa rokuje o uzavretí takej zmluvy, alebo osobe, s ktorou sa má banka

zlúčiť alebo splynúť, a osobe, ktorá vypracúva podklady potrebné na rozhodnutie o

uzavretí zmluvy súvisiacej s predajom, zlúčením alebo splynutím banky. Osoby, ktoré

sa oboznámili s informáciami chránenými bankovým tajomstvom, sú povinné zachovávať

o nich mlčanlivosť, a to aj po skončení rokovaní, po vypracovaní podkladov alebo po

nadobudnutí právnych účinkov zlúčenia alebo splynutia banky. Banka alebo pobočka zahraničnej

banky je povinná uzatvoriť s takými osobami písomnú zmluvu, v ktorej upraví záväzok

zachovávať mlčanlivosť, ochraňovať informácie chránené bankovým tajomstvom, ako aj

zodpovednosť za ich zneužitie. Bez uzavretia takej zmluvy nemôže Národná banka Slovenska

udeliť predchádzajúci súhlas.“.

63.

V § 92 ods. 10 sa vypúšťajú slová „alebo subkonsolidovaného celku“.

64.

V § 93a odsek 7 znie

„(7)

Priestory banky, pobočky zahraničnej banky a Národnej banky Slovenska a bankomaty

a zmenárenské automaty nenachádzajúce sa v priestoroch banky alebo pobočky zahraničnej

banky možno monitorovať pomocou videozáznamu alebo audiozáznamu aj bez označenia monitorovacieho

priestoru,

88ia

) pričom vyhotovený záznam možno využiť na účely odhaľovania trestných činov, na zisťovanie

ich páchateľov a pátranie po nich, a to najmä na účely ochrany pred legalizáciou príjmov

z trestnej činnosti, odhaľovania nezákonných finančných operácií, súdneho konania,

trestného konania, konania o priestupkoch a dohľadu nad plnením zákonom ustanovených

povinností bánk a pobočiek zahraničných bánk.

88ia

) Tento videozáznam alebo audiozáznam poskytne, ak ho zaznamenáva, banka, pobočka

zahraničnej banky alebo Národná banka Slovenska bezodkladne orgánom uvedeným v § 91

ods. 4 písm. b), g) a o) na ich požiadanie. Ak vyhotovený záznam nie je využitý na

tieto účely, ten, kto záznam vyhotovil, ho zlikviduje bezodkladne po uplynutí dvanástich

mesiacov po dni vyhotovenia tohto záznamu.

88ia

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 88ia znie

„88ia)

§ 10 ods. 7 a § 13 ods. 7 zákona č. 428/2002 Z. z.“.

65.

§ 93a sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie

„(8)

Banka je oprávnená spracúvať osobné údaje klientov a iných dotknutých osôb na účely

posúdenia rizík spojených so zamýšľaným obchodom medzi klientom a bankou v rozsahu

podľa odseku 1 písm. a). Súčasťou predchádzajúcich súhlasov Národnej banky Slovenska

podľa § 33 je rozhodnutie Národnej banky Slovenska o tom, či spracúvané osobné údaje,

ktoré banka vymedzila vo svojej žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu, svojím

rozsahom, obsahom a spôsobom spracúvania alebo využívania zodpovedajú účelu ich spracúvania,

či sú s daným účelom spracúvania zlučiteľné, či sú na dosiahnutie účelu nevyhnutné,

alebo časovo a vecne neaktuálne vo vzťahu k tomuto účelu.“.

66.

Za § 122e sa vkladá § 122f, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠122f

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2007

(1)

Banky, ktoré počítajú hodnotu rizikovo vážených expozícií použitím prístupu interných

ratingov, musia mať počas roku 2007, 2008 a 2009 vlastné zdroje rovné alebo vyššie

ako hodnoty uvedené v odseku 2. Banky, ktoré používajú pokročilý prístup merania pre

výpočet požiadaviek na vlastné zdroje na operačné riziko, musia mať vlastné zdroje

rovné alebo vyššie ako hodnoty uvedené v odseku 2 počas druhého a tretieho kalendárneho

roka od 1. januára 2007.

(2)

Hodnota vlastných zdrojov podľa odseku 1 počas roku 2007 je 95 %, počas roku 2008

90 % a počas roku 2009 80 % z celkovej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje podľa

predpisov účinných k 31. decembru 2006.

(3)

Do 31. decembra 2007 môžu banky namiesto štandardizovaného prístupu pre kreditné

riziko používať výpočet rizikovo upravených aktív a podsúvahových položiek podľa predpisov

účinných k 31. decembru 2006.

(4)

Ak banka postupuje podľa odseku 3,

a)

kreditné deriváty sa zahŕňajú do zoznamu plne rizikových položiek, a tým sa im priradí

100 % kreditná váha podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006,

b)

hodnoty kreditných ekvivalentov pre derivátové nástroje sa vypočítavajú podľa predpisov

účinných k 31. decembru 2006 bez ohľadu na to, či sa súvahové alebo podsúvahové položky

z nich vyplývajúce a hodnoty kreditných ekvivalentov považujú za hodnoty rizikovo

vážených expozícií.

(5)

Ak banka postupuje podľa odseku 3, vo vzťahu k expozíciám, pre ktoré sa používa štandardizovaný

prístup,

a)

ustanovenia o zmierňovaní kreditného rizika podľa tohto zákona sa neuplatňujú, ale

používajú sa postupy podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006,

b)

ustanovenia o sekuritizácii podľa tohto zákona nebudú uplatňované Národnou bankou

Slovenska.

(6)

Ak banka postupuje podľa odseku 3, požiadavka na vlastné zdroje na operačné riziko

podľa § 30 ods. 5 písm. d) sa znižuje o percentuálnu hodnotu, ktorá predstavuje pomer

hodnoty expozícií banky, pre ktoré sú hodnoty rizikovo vážených expozícií počítané

v súlade s možnosťou podľa odseku 3, k celkovej hodnote jej expozícií.

(7)

Ak banka postupuje podľa odseku 3, vzťahujú sa na jej majetkovú angažovanosť predpisy

účinné k 31. decembru 2006.

(8)

Ak banka postupuje podľa odseku 3, všetky odkazy týkajúce sa štandardizovaného prístupu

pre kreditné riziko sa považujú za odkazy na ustanovenia o výpočte rizikovo vážených

aktív podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006.

(9)

Ak banka postupuje podľa odseku 3, pred 1. januárom 2008 sa neuplatňujú ustanovenia

týkajúce sa systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu a § 33f a na povinnosť

banky uverejňovať informácie sa vzťahujú predpisy účinné k 31. decembru 2006.

(10)

Ak banka postupuje podľa odseku 3, pred 1. januárom 2008 sa § 6 ods. 2 uplatňuje

v rozsahu ustanovenom predpismi účinnými k 31. decembru 2006.

(11)

Ak banka postupuje podľa odseku 3, vzťahujú sa na výpočet jej rizík vyplývajúcich

z obchodnej knihy, devízové riziko a komoditné riziko predpisy účinné k 31. decembru

2006.

(12)

Národná banka Slovenska môže

a)

do 31. decembra 2012 povoliť banke pri výpočte rizikovo vážených expozícií použitie

50 % rizikovej váhy pre expozície z obchodov, ktorých predmetom je prenájom majetku

vzťahujúci sa na kancelárske alebo iné obchodné priestory za podmienok ustanovených

osobitným predpisom,

b)

do 31. decembra 2010 na účel vymedzenia zabezpečenia úveru po termíne splatnosti

uznať iné zabezpečenie, než je prípustné zabezpečenie na zmierňovanie kreditného rizika,

c)

do 31. decembra 2011 pre vymedzené expozície na účel možného zníženia rizikovej váhy

na 50 % pri štandardizovanom prístupe pre kreditné riziko určiť počet dní po termíne

splatnosti až do 180, ak je to vhodné vzhľadom na miestne podmienky,

d)

ak neuplatní možnosť podľa písmena c), určiť vyšší počet dní pre expozície voči zmluvným

stranám na území iného členského štátu, ktorého príslušné orgány dohľadu uplatnili

túto možnosť; počet dní je od 90 až do počtu dní určených príslušnými orgánmi dohľadu

pre expozície voči takýmto zmluvným stranám na svojom území,

e)

pre banky žiadajúce o používanie prístupu interných ratingov do 31. decembra 2009

schváliť skrátenie trojročného obdobia predpísaného na používanie vhodných ratingových

systémov, a to až na obdobie jedného roka do 31. decembra 2009,

f)

pre banky žiadajúce o používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania alebo

vlastných odhadov konverzných faktorov schváliť skrátenie ustanoveného trojročného

obdobia na obdobie dvoch rokov do 31. decembra 2008,

g)

do 31. decembra 2012 umožniť bankám naďalej uplatňovať na účasti podľa osobitného

predpisu získané pred účinnosťou tohto zákona zaobchádzanie tak, ako ustanovuje osobitný

predpis,

h)

do 31. decembra 2017 oslobodiť od uplatňovania prístupu interných ratingov niektoré

kapitálové pohľadávky držané bankou alebo dcérskou spoločnosťou banky k 31. decembru

2007 za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.

(13)

Do 31. decembra 2010 expozíciami vážená priemerná strata v prípade zlyhania pre všetky

retailové expozície, ktoré sú zabezpečené nehnuteľnosťami určenými na bývanie a nevyužívajú

štátne záruky, nesmie byť nižšia ako 10 %.

(14)

Banky, ktorým nebolo povolené používať vlastné odhady straty v prípade zlyhania alebo

vlastné odhady konverzných faktorov, môžu mať pri implementácii prístupu interných

ratingov, ale najneskôr do 31. decembra 2007 vzhľadom na obdobie pozorovania relevantné

údaje z dvoch rokov. Až do 31. decembra 2010 sa obdobie pozorovania predlžuje každoročne

o jeden rok.

(15)

Národná banka Slovenska môže na účel výpočtu minimálnej požiadavky na vlastné zdroje

na operačné riziko použitím štandardizovaného prístupu pre operačné riziko uznať pre

obchodnú líniu „obchodovanie na finančných trhoch" percentuálnu hodnotu 15 %, ak príslušný

ukazovateľ pre túto obchodnú líniu predstavuje najmenej 50 % z celkových ukazovateľov

pre všetky obchodné línie podľa osobitného predpisu, a to s použitím najviac do 31.

decembra 2012.

(16)

Banka môže začať používať rozšírený prístup interných ratingov pre kreditné riziko

podľa § 33 ods. 6 na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje

od l. januára 2008.

(17)

Banka môže začať používať pokročilý prístup podľa § 33d ods. 4 na účely výpočtu hodnoty

zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje od 1. januára 2008.“.

67.

Slovo „komisia“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádza slovom „Komisia“

v príslušnom tvare.

68.

Príloha znie

„ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

1.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2000/46/ES

z 18. septembra 2000 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním

inštitúcií elektronického peňažníctva (Ú. v. ES L 275, 27. 10. 2000, Mimoriadne vydanie

Ú. v. EÚ, 6/zv. 03).

2.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2001/24/ES

zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (Ú. v. ES L 125,

5. 5. 2001, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 04).

3.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2002/87/ES

zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami

a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú

smernice Rady

73/239/EHS

,

79/267/EHS

,

92/49/EHS

,

92/96/EHS

,

93/6/EHS

,

93/22/EHS

a smernice Európskeho parlamentu a Rady

98/78/ES

a

2000/12/ES

(Ú. v. EÚ L 35, 11. 2. 2003, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 04).

4.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2004/39/ES

z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady

85/611/EHS

a

93/6/EHS

a smernice Európskeho parlamentu a Rady

2000/12/ES

a o zrušení smernice Rady

93/22/EHS

(Ú. v. EÚ L 145, 30. 4. 2004, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 07).

5.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2005/1/ES

z 9. marca 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady

73/239/EHS

,

85/611/EHS

,

91/675/EHS

,

92/49/EHS

a

93/6/EHS

a smernice Európskeho parlamentu a Rady

94/19/ES

,

98/78/ES

,

2000/12/ES

,

2001/34/ES

,

2002/83/ES

a

2002/87/ES

s cieľom vytvoriť novú organizačnú štruktúru výborov pre finančné služby (Ú. v. EÚ

L 79, 24. 3. 2005).

6.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2006/31/ES

z 5. apríla 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica

2004/39/ES

o trhoch s finančnými nástrojmi s ohľadom na určité termíny (Ú. v. EÚ L 114, 27.

4. 2006)

.

7.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2006/48/ES

zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované

znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006).

8.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2006/49/ES

zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových

inštitúcií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006).“.

Čl. II

Zákon č.

566/2001 Z. z.

o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z.

z., zákona č. 162/2003 Z. z., zákona č. 594/2003 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona

č. 635/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 7/2005 Z. z., zákona č. 266/2005

Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z. a zákona č. 213/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

Slová „všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska“ sa v

celom texte zákona nahrádzajú slovami „opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska

a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov“.

2.

V § 8 písm. h) tretí bod znie

„3.

možnosť vykonávať vplyv na riadení právnickej osoby

3a.

porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa prvého bodu, a to buď na základe

stanov právnickej osoby, alebo zmluvy uzavretej medzi právnickou osobou a jej spoločníkom

alebo členom,

3b.

na základe vzťahu spoločníka alebo člena právnickej osoby k väčšine členov štatutárneho

orgánu, k väčšine členov dozornej rady alebo k väčšine osôb tvoriacich iný riadiaci,

dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby, ktorý vznikol na základe ich ustanovenia

príslušným spoločníkom alebo členom právnickej osoby, pričom takýto vzniknutý vzťah

kontroly trvá do zostavenia najbližšej konsolidovanej účtovnej závierky po zániku

práva podľa druhého bodu príslušnému spoločníkovi alebo členovi právnickej osoby,

3c.

porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa prvého bodu, a to na základe

dohody medzi spoločníkmi právnickej osoby alebo“.

3.

V § 18 ods. 2 sa za slová „podľa § 105“ vkladajú slová „alebo držiteľského účtu podľa

§ 105a“.

4.

V § 22 ods. 2 prvej vete sa za slovo „prevodcu“ vkladajú slová „alebo držiteľského

účtu podľa § 105a“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „alebo držiteľského účtu podľa

§ 105a“.

5.

V § 23 ods. 1 prvá veta znie: „Ak tento zákon neustanovuje inak, dávajú príkaz na

registráciu prevodu prevodca aj nadobúdateľ členom, u ktorých má prevodca alebo nadobúdateľ

zriadené účty majiteľa, alebo centrálnemu depozitárovi, u ktorého má prevodca alebo

nadobúdateľ zriadené účty majiteľa, alebo členovi, ktorému vedie centrálny depozitár

držiteľský účet podľa § 105a, pričom údaje o prevodcovi alebo nadobúdateľovi vedie

člen vo svojej evidencii vedenej podľa právneho poriadku, na základe ktorého bola

zriadená zahraničná právnická osoba, pre ktorú bol zriadený držiteľský účet, a to

v dohodnutej lehote, a ak nebola lehota dohodnutá, v lehote siedmich dní od uzavretia

zmluvy.“.

6.

V § 50 odsek 1 znie

„(1)

Príkaz na registráciu zmluvného záložného práva k cennému papieru môže dať záložný

veriteľ, záložca alebo Národná banka Slovenska, ak ide o registráciu záložného práva

podľa § 45 ods. 6. K príkazu na registráciu zmluvného záložného práva je povinný záložný

veriteľ alebo záložca priložiť písomné potvrdenie o obsahu zmluvy o založení cenného

papiera. To neplatí, ak príkaz na registráciu zmluvného záložného práva k cennému

papieru dáva Národná banka Slovenska. Písomné potvrdenie o obsahu zmluvy o založení

cenného papiera obsahuje najmä údaje podľa § 47 ods. 1 písm. a) až g) a podpisy záložcu

a záložného veriteľa. Príkaz na registráciu zmluvného záložného práva k cennému papieru

obsahuje údaje podľa § 47 ods. 1 písm. a) až g).“.

7.

V § 50 odseky 4 a 5 znejú

„(4)

Ak nastanú zmeny údajov týkajúce sa zmluvného záložného práva, je osoba, ktorej sa

zmena údajov týka, povinná podať príkaz na zmenu registrácie v registri záložných

práv bez zbytočného odkladu odo dňa, keď nastala skutočnosť, z ktorej vyplýva zmena

údajov o záložnom práve. Ak nemožno určiť osobu, ktorej sa zmena údajov týka, má túto

povinnosť záložca. Ak sú návrh na registráciu zmeny údajov povinné podať viaceré osoby,

považuje sa táto povinnosť za splnenú, ak ju splní jedna z nich. Ak sa zmena zmluvného

záložného práva k cennému papieru týka údajov uvedených v písomnom potvrdení podľa

odseku 1, musí záložca alebo záložný veriteľ doložiť k príkazu písomné potvrdenie

o zmene obsahu zmluvy o založení cenného papiera, prípadne doklad preukazujúci iný

dôvod zmeny zmluvného záložného práva k cennému papieru. Písomné potvrdenie o zmene

obsahu zmluvy o založení cenného papiera obsahuje najmä údaje podľa § 47 ods. 1 a

podpisy záložcu a záložného veriteľa. Pri registrácii zmeny zmluvného záložného práva

k cennému papieru sa postupuje podľa odsekov 2 a 3. Príkaz na registráciu zmeny zmluvného

záložného práva k cennému papieru obsahuje údaje podľa § 47 ods. 1.

(5)

Záložný veriteľ je povinný podať príkaz na registráciu zániku zmluvného záložného

práva bez zbytočného odkladu po vzniku dôvodu zániku zmluvného záložného práva. Príkaz

na registráciu zániku zmluvného záložného práva je oprávnený podať aj záložca, ktorý

je povinný príkaz doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou

preukazujúcou dôvod zániku zmluvného záložného práva vystavenou záložným veriteľom.

Pri registrácii zániku zmluvného záložného práva k cennému papieru sa postupuje podľa

odsekov 2 a 3. Príkaz na registráciu zániku zmluvného záložného práva k cennému papieru

obsahuje údaje podľa § 47 ods. 1.“.

8.

V § 51 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety

„Záložca a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu do registra

záložných práv. Za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne

a nerozdielne. Povinnosť v tomto odseku neplatí, ak nadobúdateľ založené cenné papiere

nadobudol podľa odseku 5.“.

9.

§ 54 sa dopĺňa odsekom 15, ktorý znie

„(15)

Požiadavku na základné imanie podľa odseku 13 možno nahradiť poistením pre prípad

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní činnosti podľa prvej vety, a to minimálne

s limitom poistného plnenia 1 000 000 EUR na každú poistnú udalosť a v súhrne 1 500

000 EUR ročne pre všetky poistné udalosti alebo kombináciou počiatočného kapitálu

a poistenia v pomere schválenom Národnou bankou Slovenska na žiadosť obchodníka s

cennými papiermi. Ak obchodník s cennými papiermi vykonáva aj sprostredkovanie v poisťovníctve

v súlade s osobitným zákonom

50a

) a uplatňuje požiadavky na poistenie podľa osobitného zákona,

50b

) vzťahujú sa na tohto obchodníka s cennými papiermi len dodatočné požiadavky na základné

imanie 25 000 EUR alebo na poistenie vo výške 500 000 EUR na každú poistnú udalosť

a v súhrne 750 000 EUR ročne pre všetky poistné udalosti alebo ich kombinácia v pomere

schválenom Národnou bankou Slovenska na základe žiadosti obchodníka s cennými papiermi.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 50a a 50b znejú

„50a)

Zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a

o zmene a doplnení niektorých zákonov.

50b)

§ 10 ods. 5 zákona č. 340/2005 Z. z.“.

10.

§ 74 znie

㤠74

(1)

Obchodník s cennými papiermi je povinný vypočítavať a sústavne sledovať hodnotu svojich

vlastných zdrojov.

(2)

Materský obchodník s cennými papiermi podľa § 138 ods. 2 písm. a) je povinný vypočítavať

a sústavne sledovať hodnotu vlastných zdrojov aj za konsolidovaný celok.

(3)

Vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi tvoria

a)

základné vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi a dodatkové vlastné zdroje

obchodníka s cennými papiermi, ktorých súčet sa znižuje o hodnotu odpočítateľných

položiek,

b)

doplnkové vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi.

(4)

Obchodník s cennými papiermi je povinný udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne

na úrovni svojho základného imania podľa § 54. Tým nie je dotknuté ustanovenie odseku

5. V prípade zlúčenia dvoch alebo viacerých obchodníkov s cennými papiermi vlastné

zdroje obchodníka s cennými papiermi, ktorý vznikol zlúčením, nemusia dosahovať úroveň

základného imania podľa § 54 počas lehoty určenej v rozhodnutí o udelení predchádzajúceho

súhlasu podľa § 70 ods. 1 písm. e); počas tejto lehoty vlastné zdroje obchodníka s

cennými papiermi, ktorý vznikol zlúčením, nesmú klesnúť pod súčet vlastných zdrojov

zlučovaných obchodníkov s cennými papiermi v čase zlúčenia.

(5)

Obchodník s cennými papiermi je povinný nepretržite udržiavať svoje vlastné zdroje

minimálne vo výške súčtu

a)

hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika

a rizika poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky vyplývajúcich z činností obchodníka

s cennými papiermi zaznamenaných v neobchodnej knihe,

b)

hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie rizík vyplývajúcich

z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe,

c)

hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie devízového rizika

a komoditného rizika vyplývajúcich z činností obchodníka s cennými papiermi zaznamenaných

v neobchodnej knihe aj v obchodnej knihe,

d)

hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie operačného rizika

vyplývajúceho zo všetkých obchodných činností obchodníka s cennými papiermi.

(6)

Vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi nesmú klesnúť pod jednu štvrtinu jeho

priemerných všeobecných prevádzkových nákladov za predchádzajúci kalendárny rok; ak

obchodník s cennými papiermi vznikol pred menej ako jedným rokom, jeho vlastné zdroje

nesmú klesnúť pod jednu štvrtinu hodnoty všeobecných prevádzkových nákladov uvedených

v jeho obchodnom pláne. Národná banka Slovenska môže upraviť túto požiadavku v prípade

významnej zmeny v obchodnej činnosti obchodníka s cennými papiermi za posledný rok.

(7)

Ak nie je ustanovené inak, aktíva a pohľadávky alebo záväzky, ktoré sa neevidujú

v súvahe obchodníka s cennými papiermi, sa na účely výpočtu vlastných zdrojov oceňujú

v súlade s osobitným predpisom.

58i

)

(8)

Obchodník s cennými papiermi vykonáva výpočty potrebné na overenie dodržiavania požiadaviek

na vlastné zdroje ustanovených v odsekoch 4 až 6 k poslednému dňu kalendárneho mesiaca,

za ktorý je povinný podať hlásenie Národnej banke Slovenska, a výsledky týchto výpočtov

vrátane ďalších potrebných údajov hlási Národnej banke Slovenska podľa § 77 ods. 7.

(9)

Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov,

sa ustanovia

a)

položky vytvárajúce a položky znižujúce hodnotu základných vlastných zdrojov obchodníka

s cennými papiermi,

b)

čo tvorí hodnotu dodatkových vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi a spôsob

ich výpočtu,

c)

čo tvorí odpočítateľné položky, o ktorých hodnotu sa znižuje súčet základných vlastných

zdrojov a dodatkových vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi, a spôsob ich

výpočtu,

d)

čo tvorí hodnotu doplnkových vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi a spôsob

ich výpočtu,

e)

čo sa zahrnie do výpočtu vlastných zdrojov podľa odseku 2,

f)

spôsob výpočtu vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi a spôsob výpočtu vlastných

zdrojov za konsolidovaný celok,

g)

náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odsekov 9, 15 a 16 a doklady prikladané

k žiadosti.

(10)

Obchodník s cennými papiermi pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje postupuje

rovnako ako banka podľa osobitného predpisu,

58j

) ak tento zákon neustanovuje inak.

(11)

Ustanovenia odsekov 1 až 10 sa nevzťahujú na obchodníka s cennými papiermi, ktorý

je oprávnený poskytovať iba hlavnú investičnú službu podľa § 6 ods. 2 písm. a) a nie

je pri jej poskytovaní oprávnený nakladať s peňažnými prostriedkami alebo investičnými

nástrojmi klienta.

(12)

Obchodník s cennými papiermi, ktorý nemá v povolení na poskytovanie investičných

služieb uvedené investičné služby podľa § 6 ods. 2 písm. c) a f), môže na základe

predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska nahradiť požiadavku na vlastné zdroje

podľa odseku 5 vyššou z týchto hodnôt

a)

súčet požiadaviek na vlastné zdroje podľa odseku 5 písm. a) až c),

b)

požiadavka na vlastné zdroje podľa odseku 6.

(13)

Na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska môže obchodník s cennými

papiermi podľa § 54 ods. 11 nahradiť požiadavku na vlastné zdroje podľa odseku 5 súčtom

požiadaviek na vlastné zdroje podľa odseku 5 písm. a) až c) a podľa odseku 6, ak tento

obchodník s cennými papiermi

a)

obchoduje na vlastný účet len s cieľom splnenia alebo vykonania príkazu klienta alebo

získania vstupu do systému zúčtovania a vysporiadania alebo na uznanú burzu cenných

papierov, keď pôsobí ako sprostredkovateľ alebo vykonáva príkaz klienta,

b)

pri výkone svojej činnosti

1.

nedrží peniaze alebo cenné papiere klientov,

2.

sa zaoberá len obchodovaním na vlastný účet,

3.

nemá externých klientov,

4.

jeho obchody sa vyrovnávajú na zodpovednosť zúčtovacej inštitúcie a sú touto zúčtovacou

inštitúciou zaručené.

(14)

Ustanoveniami odsekov 12 a 13 nie sú dotknuté iné ustanovenia osobitného zákona

15

) vzťahujúce sa na operačné riziko obchodníka s cennými papiermi.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 58i a 58j znejú

„58i)

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

58j)

§ 31 až 33d zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

11.

Za § 74 sa vkladajú § 74a až 74c, ktoré znejú

㤠74a

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, obchodník s cennými papiermi je povinný nepretržite

zabezpečovať, aby jeho majetková angažovanosť

a)

zodpovedajúca pozíciám v obchodnej a neobchodnej knihe vrátane dňa vzniku majetkovej

angažovanosti neprekročila

1.

20 % súčtu jeho základných, dodatkových a doplnkových vlastných zdrojov znížených

o príslušné odpočítateľné položky voči

1a.

materskej spoločnosti,

1b.

dcérskej spoločnosti,

1c.

skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvorí materská spoločnosť obchodníka s

cennými papiermi a jeho iné dcérske spoločnosti, alebo

1d.

skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvoria dcérske spoločnosti obchodníka s

cennými papiermi,

2.

25 % súčtu jeho základných, dodatkových a doplnkových vlastných zdrojov znížených

o príslušné odpočítateľné položky voči

2a.

inej osobe,

2b.

inej skupine hospodársky spojených osôb alebo

2c.

štátom a centrálnym bankám určeným podľa odseku 10,

b)

zodpovedajúca pozíciám v neobchodnej knihe vrátane dňa vzniku majetkovej angažovanosti

súčasne neprekročila

1.

20 % súčtu jeho základných a dodatkových vlastných zdrojov znížených o príslušné

odpočítateľné položky voči

1a.

materskej spoločnosti,

1b.

dcérskej spoločnosti,

1c.

skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvorí materská spoločnosť obchodníka s

cennými papiermi a jeho iné dcérske spoločnosti, alebo

1d.

skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvoria dcérske spoločnosti obchodníka s

cennými papiermi,

2.

25 % súčtu jeho základných a dodatkových vlastných zdrojov znížených o príslušné

odpočítateľné položky voči

2a.

inej osobe,

2b.

inej skupine hospodársky spojených osôb alebo

2c.

štátom a centrálnym bankám určeným podľa odseku 10.

(2)

Súčet veľkých majetkových angažovaností obchodníka s cennými papiermi nesmie prekročiť

800 % jeho vlastných zdrojov, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Prekročenie akéhokoľvek obmedzenia podľa odseku 1 alebo 2 je obchodník s cennými

papiermi povinný bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska, ktorá po

posúdení okolností, za ktorých došlo k tomuto prekročeniu, určí obdobie, počas ktorého

je obchodník s cennými papiermi povinný vykonať potrebnú nápravu.

(4)

Obchodník s cennými papiermi môže obmedzenia podľa odseku 1 alebo 2 prekračovať,

ak

a)

dodržiava obmedzenia majetkových angažovaností podľa odseku 1 písm. b),

b)

z prekročení obmedzení majetkových angažovaností podľa odseku 3 vypočítava dodatočné

požiadavky na vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi,

c)

zabezpečí, aby majetková angažovanosť podľa odseku 7 písm. d) neprekračovala 500

% jeho vlastných zdrojov, ak uplynulo nie viac než 10 dní odo dňa prekročenia,

d)

zabezpečí, aby súčet všetkých prekročení neprekračoval 600 % jeho vlastných zdrojov,

ak uplynulo viac než 10 dní odo dňa týchto prekročení, a

e)

štvrťročne predkladá Národnej banke Slovenska hlásenie o týchto prekročeniach za

uplynulý štvrťrok; predmetom hlásenia sú informácie o počte a hodnotách týchto prekročení

a voči akým osobám, skupinám osôb alebo iným subjektom k týmto prekročeniam došlo.

(5)

Materský obchodník s cennými papiermi podľa § 138 ods. 2 písm. a) je povinný zabezpečiť

dodržiavanie obmedzení majetkovej angažovanosti podľa odsekov 1 až 5 aj za konsolidovaný

celok. Pri výpočte majetkovej angažovanosti obchodníka s cennými papiermi za konsolidovaný

celok sa majetkové angažovanosti medzi osobami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného

celku podľa § 138 ods. 2 písm. a), neberú do úvahy.

(6)

Národná banka Slovenska je na účely posudzovania majetkovej angažovanosti oprávnená

vyňať osobu zo skupiny hospodársky spojených osôb, ak sa na všetky osoby v tejto skupine

vrátane obchodníka s cennými papiermi vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe vykonávaný

príslušným orgánom dohľadu členského štátu.

(7)

Majetkovou angažovanosťou obchodníka s cennými papiermi sa na účely tohto zákona

rozumie súhrn

a)

pohľadávok a iných majetkových práv obchodníka s cennými papiermi vrátane pohľadávok

a iných majetkových práv obchodníka s cennými papiermi, ktorých vznik je viazaný na

splnenie podmienky a ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 75 ods. 5,

b)

budúcich pohľadávok obchodníka s cennými papiermi, ktoré vzniknú na základe platných

dohôd uzavretých pri činnosti obchodníka s cennými papiermi, a ak z nich nevyplýva

možnosť odstúpenia alebo jednostranného vypovedania, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii

podľa § 75 ods. 5,

c)

expozícií derivátových obchodov, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 75 ods.

5,

d)

hodnôt pozícií zahrnutých v evidencii podľa § 75 ods. 5.

(8)

Veľkou majetkovou angažovanosťou sa na účely tohto zákona rozumie majetková angažovanosť

voči jednej osobe alebo skupine hospodársky spojených osôb, ktorá je rovná alebo vyššia

ako 10 % vlastných zdrojov.

(9)

Skupinou hospodársky spojených osôb sa na účely tohto zákona rozumie skupina osôb

predstavujúcich spoločné riziko tým, že

a)

v tejto skupine má jedna osoba kontrolu nad ostatnými osobami alebo

b)

vzájomné hospodárske vzťahy v tejto skupine sú takej povahy a zo všetkých okolností

je zrejmé, že finančné ťažkosti jednej osoby spôsobia neschopnosť ostatných osôb splácať

svoje záväzky včas.

(10)

Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov,

sa ustanovia

a)

podrobnosti o spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti obchodníka s cennými papiermi

a spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti na konsolidovanom základe podľa odsekov

1, 2 a 5,

b)

podrobnosti o majetkovej angažovanosti obchodníka s cennými papiermi a majetkovej

angažovanosti na konsolidovanom základe,

c)

podrobnosti o skupine hospodársky spojených osôb,

d)

štáty a centrálne banky podľa odseku 1,

e)

čo sa rozumie expozíciami derivátových obchodov, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii

podľa § 75 ods. 5, a pozíciami zahrnutými v evidencii podľa § 75 ods. 5,

f)

podrobnosti o výpočte dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje podľa odseku 4 písm.

b).

§ 74b

(1)

Obchodník s cennými papiermi je povinný uverejňovať informácie o sebe, o svojej činnosti,

informácie o opatreniach na nápravu a pokutách, ktoré mu boli uložené, informácie

o svojich finančných ukazovateľoch, informácie o celkovom príjme za výkon funkcie

všetkých členov predstavenstva a dozornej rady, a to vrátane príjmov za výkon funkcií,

ktoré uhrádza iný subjekt ako obchodník s cennými papiermi, informácie o vybraných

akcionároch obchodníka s cennými papiermi najviac v rozsahu údajov vymedzených v §

73a ods. 1 písm. a) prvom bode a druhom bode, informácie o veľkosti podielov akcionárov

na základnom imaní obchodníka s cennými papiermi a na hlasovacích právach v obchodníkovi

s cennými papiermi, o finančných ukazovateľoch konsolidovaného celku a o štruktúre

konsolidovaného celku, ktorého je obchodník s cennými papiermi súčasťou, z hľadiska

vzájomných vzťahov a z hľadiska zloženia tohto celku podľa § 138 a informácie o

a)

rizikách, cieľoch a politikách riadenia rizík za každé jednotlivé riziko osobitne,

b)

rozsahu aplikácií pravidiel obozretného podnikania na konsolidovanom základe,

c)

vlastných zdrojoch obchodníka s cennými papiermi,

d)

dodržiavaní požiadaviek pre minimálnu výšku vlastných zdrojov obchodníka s cennými

papiermi,

e)

kreditnom riziku a riziku obchodných pohľadávok,

f)

rizikovo vážených expozíciách v rámci štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko,

v rámci prístupu interných ratingov a v rámci sekuritizácie,

g)

trhovom riziku pri použití vlastného modelu výpočtu trhového rizika,

h)

operačnom riziku,

i)

expozíciách v akciách, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe,

j)

expozíciách voči úrokovému riziku pozícií, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe,

a

k)

postupoch zmierňovania kreditného rizika a operačného rizika.

(2)

Obchodník s cennými papiermi nie je povinný uverejňovať podstatné informácie, vnútorné

informácie alebo dôverné informácie okrem tých, ktoré sa ustanovia podľa odsekov 1

a 4, pričom

a)

podstatnou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie alebo nesprávne

uverejnenie mohlo zmeniť alebo ovplyvniť hodnotenie alebo rozhodnutie užívateľa tejto

informácie, ktorý na nej zakladá svoje obchodné rozhodnutia,

b)

vnútornou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie ohrozilo konkurenčnú

pozíciu obchodníka s cennými papiermi alebo znížilo hodnotu investícií obchodníka

s cennými papiermi,

c)

dôvernou informáciou sa rozumie informácia, o ktorej sa obchodník s cennými papiermi

vo vzťahu ku klientovi alebo k inej svojej zmluvnej strane zaviazal zachovávať jej

dôvernosť.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú aj na pobočku zahraničného obchodníka s cennými

papiermi.

(4)

Opatrením,

ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví

a)

rozsah informácií podľa odseku 1, ktoré sú povinné uverejňovať obchodník s cennými

papiermi a pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi,

b)

periodicita, spôsob a termín uverejňovania informácií podľa odseku 1,

c)

rozsah informácií za konsolidovaný celok podľa odseku 8.

(5)

Materský obchodník s cennými papiermi v Európskej únii uverejňuje informácie podľa

odseku 1 písm. a) až k) aj za konsolidovaný celok.

(6)

Obchodník s cennými papiermi podľa odseku 5 je povinný zverejňovať informácie ustanovené

opatrením Národnej banky Slovenska podľa odseku 4 za svoju významnú dcérsku spoločnosť.

(7)

Obchodník s cennými papiermi, ktorý je kontrolovaný materskou finančnou holdingovou

spoločnosťou v Európskej únií alebo v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť

v Európskej únii majetkovú účasť, má povinnosť poskytnúť súčinnosť pri uverejňovaní

informácií podľa odsekov 1 až 4 za konsolidovaný celok tejto finančnej holdingovej

spoločnosti.

(8)

Obchodník s cennými papiermi podľa odseku 7 je povinný zverejňovať informácie ustanovené

opatrením Národnej banky Slovenska podľa odseku 4 aj za konsolidovaný celok.

(9)

Národná banka Slovenska môže rozhodnúť, že odseky 5 a 6 sa nevzťahujú úplne alebo

čiastočne na obchodníkov s cennými papiermi, ktorých materské spoločnosti majú sídlo

v štáte, ktorý napriek tomu, že nie je členským štátom, ukladá materskej spoločnosti

so sídlom na jeho území porovnateľnú informačnú povinnosť za konsolidovaný celok,

aká je v Slovenskej republike.

§ 74c

(1)

Obchodník s cennými papiermi je povinný mať vlastný systém hodnotenia primeranosti

vnútorného kapitálu, ktorý považuje za primeraný na krytie rizík, ktorým je alebo

môže byť vystavený. Systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu zodpovedá povahe,

rozsahu a zložitosti ním vykonávaných činností a zahŕňa

a)

stratégiu pre riadenie objemu vnútorného kapitálu,

b)

postup na určovanie primeranej výšky vnútorného kapitálu, zložiek vnútorného kapitálu

a priraďovanie vnútorného kapitálu rizikám a

c)

systém udržiavania vnútorného kapitálu na požadovanej výške.

(2)

Vnútorným kapitálom sa na účely tohto zákona rozumie vlastné imanie a podriadené

záväzky obchodníka s cennými papiermi, ktoré obchodník s cennými papiermi na základe

vlastného posúdenia a zhodnotenia rizika možných strát interne udržuje a umiestňuje

na krytie tohto rizika.

(3)

Ekonomická hodnota obchodníka s cennými papiermi

nesmie klesnúť o viac než 20 % z hodnoty jeho vlastných zdrojov následkom náhlej a

neočakávanej zmeny úrokových mier na trhu, ktorej dôsledok sa vypočíta z pozícií zaznamenaných

v obchodnej knihe obchodníka s cennými papiermi, spôsobí pokles ekonomickej hodnoty

obchodníka s cennými papiermi o viac ako 20 % hodnoty jeho vlastných zdrojov, Národná

banka Slovenska mu uloží opatrenie na nápravu podľa § 144 ods. 1 písm. m).

(4)

Na účely tohto zákona sa ekonomickou hodnotou rozumie rozdiel reálnej hodnoty úrokovo

citlivých aktív zaznamenaných v neobchodnej knihe a reálnej hodnoty úrokovo citlivých

pasív zaznamenaných v neobchodnej knihe; úrokovo citlivé aktívum a úrokovo citlivé

pasívum je aktívum a pasívum, ktorého reálna hodnota je premenlivá v závislosti od

zmeny úrokových mier na trhu.“.

12.

V § 75 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie

„(5)

Obchodník s cennými papiermi je povinný viesť obchodnú knihu a riadiť ju, v ktorej

denne zaznamenáva pozície v jednotlivých finančných nástrojoch a v jednotlivých komoditách,

ktoré drží s úmyslom obchodovania alebo na účel zabezpečenia svojich obchodov s finančnými

nástrojmi alebo komoditami zaznamenanými v obchodnej knihe, ak sú tieto finančné nástroje

alebo komodity obchodovateľné alebo je možné obchody s týmito finančnými nástrojmi

alebo komoditami zabezpečiť. Pri vedení obchodnej knihy postupuje obchodník s cennými

papiermi rovnako ako banka podľa osobitného predpisu.

58k

) Požiadavky na riadenie obchodnej knihy a povinnosť ich dodržiavať je obchodník s

cennými papiermi povinný ustanoviť vo svojom vnútornom predpise.“.

Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.

Poznámka pod čiarou k odkazu 58k znie

„58k)

§ 39 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

13.

V § 75 ods. 6 sa slová „odsekov 1 až 4“ nahrádzajú slovami „odsekov 1 až 5“.

14.

V § 77 ods. 6 sa slová „zahraničný obchodník s cennými papiermi“ nahrádzajú slovami

„pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi“, vypúšťajú sa slová „ministerstvu

a“ a slová „všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska“

sa nahrádzajú slovami „opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje

v zbierke zákonov“.

15.

V § 77 ods. 7 sa slová „zahraničný obchodník s cennými papiermi“ nahrádzajú slovami

„pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi“.

16.

V § 80 ods. 2 sa na konci pripája táto veta

„Činnosti a úlohy fondu podľa tohto zákona sa nepovažujú za podnikanie.

61a

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 61a znie

„61a)

§ 2 Obchodného zákonníka.“.

17.

V § 104 sa odsek 5 dopĺňa písmenom e), ktoré znie

„e)

vykonaní opravy alebo doplnenia v evidencii člena na základe námietky emitenta podľa

§ 108 ods. 1.“.

18.

V § 105 ods. 3 prvej vete sa slová „len člen“ nahrádzajú slovami „člen alebo centrálny

depozitár“ a v druhej vete sa za slovo „Člen“ vkladajú slová „alebo centrálny depozitár“.

19.

V § 105 odsek 4 znie

„(4)

Číselné označenie účtu majiteľa oznámi centrálny depozitár alebo člen iba osobe,

ktorej tento účet majiteľa zriadil, a to bez zbytočného odkladu po zriadení účtu majiteľa.“.

20.

V § 105 odsek 7 znie

„(7)

Centrálny depozitár alebo člen je povinný odovzdať majiteľovi účtu výpis z tohto

účtu bez zbytočného odkladu po tom, čo vykoná účtový zápis v prospech alebo na ťarchu

tohto účtu, ak sa nedohodnú inak, alebo na žiadosť majiteľa účtu. Centrálny depozitár

nie je povinný odovzdať výpis z účtu majiteľa po tom, čo vykoná zápis na ťarchu tohto

účtu v prípade, ak je zápis vykonaný z dôvodu zrušenia registra emitenta na základe

inej právnej skutočnosti ako zmluvy s emitentom, a to ak bol emitent vymazaný z obchodného

registra bez právneho nástupcu. Centrálny depozitár je povinný túto skutočnosť bez

zbytočného odkladu uverejniť v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcou

burzové správy.“.

21.

V § 108 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie

„Centrálny depozitár je povinný na základe námietky emitenta, ktorú uzná ako oprávnenú,

vykonať opravu alebo doplnenie aj v evidencii člena a o tejto skutočnosti člena bez

zbytočného odkladu informovať.“.

22.

V § 108 ods. 4 sa na konci pripája táto veta

„Ustanovenie § 105 ods. 7 tým nie je dotknuté.“.

23.

V § 110 ods. 4 sa slová „písm. b)“ nahrádzajú slovami „písm. a)“.

24.

§ 114 až 118 vrátane nadpisov znejú

㤠114

Ponuka na prevzatie

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, ponukou na prevzatie sa rozumie verejný návrh na

uzatvorenie zmluvy podľa osobitného predpisu,

99

) ktorej predmetom je kúpa všetkých akcií cieľovej spoločnosti alebo ich časti alebo

výmena týchto akcií alebo ich časti za iné cenné papiere, ktorý je určený akcionárom

tejto spoločnosti a je vyhlásený na základe povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo

dobrovoľne a ktorý nasleduje po nadobudnutí kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti

alebo má za cieľ nadobudnutie kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti; akciami

sa na účely ponuky na prevzatie rozumejú akcie, dočasné listy a iné prevoditeľné cenné

papiere, s ktorými sú spojené hlasovacie práva, ktoré sú prijaté na obchodovanie na

regulovanom trhu v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte.

(2)

Cieľovou spoločnosťou sa rozumie obchodná spoločnosť, ktorej akcie sú predmetom ponuky

na prevzatie. Kontrolným podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel najmenej

33 % na hlasovacích právach spojených s akciami jednej cieľovej spoločnosti. Pri výpočte

kontrolného podielu sa postupuje ako pri výpočte podielu na hlasovacích právach spojených

s akciami emitenta cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu

na účely plnenia oznamovacej povinnosti.

(3)

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prijala rozhodnutie o tom, že uskutoční

ponuku na prevzatie alebo ktorej vznikla povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie

(ďalej len „navrhovateľ"), osoby konajúce v zhode s navrhovateľom, členovia ich orgánov,

ak ide o právnické osoby, cieľová spoločnosť, členovia orgánov cieľovej spoločnosti

a akcionári sú pri príprave ponuky na prevzatie a v jej priebehu povinní konať tak,

aby v súvislosti s ponukou na prevzatie nedošlo k negatívnemu ovplyvneniu trhu s cennými

papiermi, najmä k manipulácii s trhom podľa § 131a, a prijať opatrenia na zamedzenie

predčasného šírenia informácií, šírenia nepravdivých informácií, ako aj zneužitia

dôverných informácií súvisiacich s ponukou na prevzatie.

(4)

Navrhovateľ môže zverejniť oznámenie o ponuke na prevzatie podľa § 115 ods. 1, v

rámci ktorej ponúka peňažné protiplnenie, len ak disponuje dostatočnými peňažnými

prostriedkami na jeho poskytnutie; ak chce navrhovateľ poskytnúť inú formu protiplnenia,

môže zverejniť oznámenie o ponuke na prevzatie, len ak vykonal všetky opatrenia umožňujúce

jeho poskytnutie.

(5)

Ponuku na prevzatie podľa tohto zákona možno uskutočniť len na regulovanom trhu.

(6)

Na účely ponuky na prevzatie sa osobou konajúcou v zhode rozumie fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá spolupracuje s navrhovateľom alebo s cieľovou spoločnosťou

na základe ústnej alebo písomnej dohody, či už výslovnej, alebo uzatvorenej iným spôsobom

nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli jej účastníci prejaviť, pričom táto spolupráca

je zameraná na nadobudnutie kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti alebo na zmarenie

úspešného výsledku ponuky na prevzatie. Osoby kontrolované inou osobou podľa § 8 písm.

h) sa považujú za osoby konajúce v zhode s touto inou osobou alebo medzi sebou navzájom.

(7)

Cieľová spoločnosť nesmie byť vo svojej činnosti ponukou na prevzatie obmedzovaná

po dlhšiu ako nevyhnutnú dobu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 118g.

§ 115

Oznámenie o ponuke na prevzatie

(1)

Navrhovateľ je povinný rozhodnutie o tom, že uskutoční ponuku na prevzatie alebo

vznik povinnosti uskutočniť ponuku na prevzatie bez zbytočného odkladu písomne oznámiť

predstavenstvu cieľovej spoločnosti a Národnej banke Slovenska. V prípade povinnej

ponuky na prevzatie navrhovateľ v oznámení uvedie aj deň a dôvody vzniku tejto povinnosti

a k oznámeniu určenému Národnej banke Slovenska priloží žiadosť o určenie znalca alebo

znalecký posudok spĺňajúci podmienky podľa § 118g ods. 7 a 8. Navrhovateľ je povinný

oznámenie o ponuke na prevzatie zverejniť v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou

alebo s dostatočným rozšírením v Slovenskej republike a v tých členských štátoch,

na regulovaných trhoch ktorých boli akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie;

v prípade zverejnenia oznámenia o ponuke na prevzatie vo viacerých periodikách sa

za zverejnenie ponuky na prevzatie považuje dátum prvého zverejnenia.

(2)

Bez zbytočného odkladu po doručení oznámenia podľa odseku 1

a)

predstavenstvo cieľovej spoločnosti oboznámi s jeho obsahom dozornú radu cieľovej

spoločnosti,

b)

predstavenstvo cieľovej spoločnosti a príslušné orgány navrhovateľa, ak je právnickou

osobou, oboznámia s jeho obsahom zástupcov zamestnancov cieľovej spoločnosti, a ak

v cieľovej spoločnosti nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov.

(3)

Členovia predstavenstva a dozornej rady cieľovej spoločnosti sú povinní zachovávať

mlčanlivosť vo vzťahu k informáciám získaným od navrhovateľa v súvislosti s ponukou

na prevzatie až do jej zverejnenia. Povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje aj na zástupcov

zamestnancov, zamestnancov a akcionárov cieľovej spoločnosti, ktorí získali informácie

v súvislosti s ponukou na prevzatie.

§ 116

Návrh ponuky na prevzatie

(1)

Navrhovateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa zverejnenia oznámenia

podľa § 115 ods. 1 predložiť písomný návrh ponuky na prevzatie Národnej banke Slovenska

spolu s dokladmi preukazujúcimi toto zverejnenie; v prípade, že oznámenie bolo potrebné

zverejniť vo viacerých členských štátoch, začína lehota na predloženie návrhu ponuky

na prevzatie plynúť odo dňa toho zverejnenia, ktoré sa uskutočnilo najneskôr. Ak ide

o ponuku na prevzatie, pri ktorej Národná banka Slovenska určila znalca, začína lehota

desiatich pracovných dní plynúť od vypracovania znaleckého posudku.

(2)

Návrh ponuky na prevzatie obsahuje

a)

obchodné meno alebo názov, sídlo a právnu formu navrhovateľa, ak je právnickou osobou,

alebo meno, priezvisko, bydlisko a dátum narodenia navrhovateľa, ak je fyzickou osobou;

ak navrhovateľ koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby, aj obchodné meno alebo

názov a sídlo právnickej osoby alebo meno, priezvisko, bydlisko a dátum narodenia

fyzickej osoby, na ktorej účet navrhovateľ koná,

b)

obchodné meno a sídlo cieľovej spoločnosti,

c)

obchodné meno a sídlo obchodníka s cennými papiermi alebo zahraničného obchodníka

s cennými papiermi, ktorý pre navrhovateľa obstará nadobudnutie cenných papierov cieľovej

spoločnosti v rámci ponuky na prevzatie a ktorý zabezpečí úkony potrebné na jej uskutočnenie,

d)

lehotu platnosti ponuky na prevzatie, ktorá nemôže byť kratšia ako 30 kalendárnych

dní a dlhšia ako 70 kalendárnych dní, ak tento zákon neustanovuje inak; lehota začína

plynúť odo dňa zverejnenia ponuky na prevzatie,

e)

počet, druh, formu, podobu, menovitú hodnotu a ISIN akcií, na ktoré sa ponuka na

prevzatie vzťahuje,

f)

počet, druh, formu, podobu a menovitú hodnotu akcií cieľovej spoločnosti, s ktorými

sú spojené hlasovacie práva, ktoré sú v majetku navrhovateľa alebo osôb konajúcich

v zhode s navrhovateľom, vrátane údaja o čase ich nadobudnutia a nadobúdacej cene

a údaja o predaji akcií cieľovej spoločnosti týmito osobami v posledných 12 mesiacoch,

g)

určenie počtu cenných papierov, ktoré sa navrhovateľ zaväzuje nadobudnúť, vrátane

údaja o tom, či sa ponuka vzťahuje na nadobudnutie všetkých alebo iba určitého počtu

akcií cieľovej spoločnosti (ďalej len „čiastočná ponuka na prevzatie"),

h)

informáciu, či navrhovateľ uplatňuje podmienku minimálneho počtu akcií, ktoré sa

zaväzuje nadobudnúť; navrhovateľ v tom prípade uvedie aj spôsob a lehotu, v ktorej

osobám, ktoré ponuku na prevzatie prijali, oznámi splnenie alebo nesplnenie podmienky,

i)

protiplnenie ponúkané za akcie cieľovej spoločnosti; ak sa navrhuje odkúpenie akcií

cieľovej spoločnosti, uvedie sa kúpna cena ponúkaná za jednu akciu rovnakého druhu

a formy; ak sa navrhuje výmena akcií cieľovej spoločnosti za iné cenné papiere, uvedie

sa počet, druh, forma, podoba a menovitá hodnota týchto cenných papierov a ich výmenný

pomer za akcie cieľovej spoločnosti; cena alebo výmenný pomer zastupiteľných cenných

papierov musia byť určené rovnako pre všetky osoby, ktorým je určená ponuka na prevzatie,

j)

metódy použité na určenie kúpnej ceny alebo výmenného pomeru podľa písmena i) vrátane

uvedenia údajov o tom, či použitá metóda zohľadňuje výnosy cieľovej spoločnosti a

hodnotu obchodného majetku vrátane nehmotného majetku cieľovej spoločnosti a či hodnota

tohto majetku a výnosy cieľovej spoločnosti boli pomerne rozrátané na jednotlivé akcie

cieľovej spoločnosti podľa ich pomerného podielu na základnom imaní cieľovej spoločnosti,

k)

údaje o zdrojoch a spôsobe financovania záväzkov navrhovateľa vyplývajúcich z ponuky

na prevzatie a údaje o prípadnom predpokladanom zadlžení navrhovateľa súvisiacom s

plnením týchto záväzkov,

l)

spôsob, akým možno prijať ponuku na prevzatie, vrátane postupu a spôsobu uzatvorenia

zmluvy o kúpe akcií alebo zmluvy o výmene akcií za iné cenné papiere, spôsobu, podmienok

a postupu pri platení kúpnej ceny alebo realizácii výmeny cenných papierov,

m)

pravidlá pre odvolanie prijatia ponuky na prevzatie alebo pre odstúpenie od zmluvy

o kúpe akcií alebo zmluvy o výmene akcií za iné cenné papiere uzatvorenej v dôsledku

prijatia ponuky na prevzatie podľa § 118c,

n)

ciele a zámery navrhovateľa vo vzťahu k cieľovej spoločnosti; vždy sa uvedú tie ciele

a zámery, ktoré sa týkajú budúceho využitia jej majetku, pokračovania v jej podnikateľskej

činnosti, reorganizácie cieľovej spoločnosti a spoločností ovládaných cieľovou spoločnosťou,

zmien v štatutárnom orgáne a dozornom orgáne, zmien stanov, zmien v počte zamestnancov

a podmienkach zamestnanosti a účasti zamestnancov na zisku a riadení,

o)

náhradu ponúkanú za neuplatnenie práv podľa § 118h, ak sa na cieľovú spoločnosť režim

neuplatnenia práv vzťahuje, vrátane údajov o metóde použitej na určenie jej výšky

a o spôsobe, podmienkach a postupe jej poskytnutia,

p)

meno, priezvisko a bydlisko osoby, ktorá koná v zhode s navrhovateľom alebo s cieľovou

spoločnosťou, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno alebo názov, sídlo a právnu

formu takej osoby, ak ide o právnickú osobu; v prípade právnických osôb sa uvedie

aj ich vzťah s navrhovateľom a s cieľovou spoločnosťou,

q)

právo štátu, ktorým sa budú riadiť zmluvy o kúpe akcií alebo zmluvy o výmene akcií

za iné cenné papiere uzatvorené v súvislosti s ponukou na prevzatie medzi navrhovateľom

a akcionármi cieľovej spoločnosti, a ktoré súdy sú príslušné na riešenie sporov z

ponuky na prevzatie,

r)

ďalšie údaje a skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie akcionárov cieľovej

spoločnosti o ponuke na prevzatie.

(3)

Čiastočnú ponuku na prevzatie možno vyhlásiť, len ak sa navrhovateľ súčasne zaviaže,

že ak v dôsledku prijatia ponuky na prevzatie dôjde k prekročeniu určeného počtu akcií

cieľovej spoločnosti, pomerne, spôsobom podľa § 118b ods. 3, uspokojí všetky osoby,

ktoré ponuku na prevzatie prijali; návrh ponuky na prevzatie musí v tom prípade obsahovať

aj spôsob a lehotu, v ktorej navrhovateľ týmto osobám oznámi pomerné uspokojenie a

jeho výšku.

(4)

Podmienky ponuky na prevzatie musia byť pre všetkých majiteľov zastupiteľných akcií

cieľovej spoločnosti rovnaké.

(5)

Údaje uvedené v návrhu ponuky na prevzatie musia byť úplné a pravdivé, vypracované

s odbornou starostlivosťou, nesmú mať klamlivý alebo zavádzajúci charakter a musia

akcionárom cieľovej spoločnosti v dostatočnom časovom predstihu poskytovať všetky

dostupné informácie na to, aby mohli s plnou znalosťou veci prijať rozhodnutie o ponuke

na prevzatie. Za správnosť údajov obsiahnutých v návrhu ponuky na prevzatie zodpovedá

navrhovateľ.

(6)

Pred schválením návrhu ponuky na prevzatie Národnou bankou Slovenska navrhovateľ

nesmie tento návrh zverejniť.

§ 117

Konanie o návrhu ponuky na prevzatie

(1)

Návrh ponuky na prevzatie, ktorý je v rozpore s týmto zákonom, Národná banka Slovenska

v lehote desiatich pracovných dní odo dňa jeho doručenia zamietne. Národná banka Slovenska

môže do piatich pracovných dní odo dňa doručenia písomného návrhu ponuky na prevzatie

uložiť navrhovateľovi, aby doplnil údaje v návrhu ponuky na prevzatie alebo aby opravil

nesprávne údaje. Národná banka Slovenska môže ďalej navrhovateľovi uložiť, aby preukázal

niektoré skutočnosti vyplývajúce z návrhu ponuky na prevzatie, najmä pôvod a dostatočnosť

zdrojov určených na splnenie záväzkov z ponuky na prevzatie, a v prípade navrhovaného

protiplnenia formou výmeny nadobúdaných akcií za iné cenné papiere oprávnenie navrhovateľa

nakladať s cennými papiermi ponúkanými ako protiplnenie. Ak Národná banka Slovenska

uloží navrhovateľovi, aby doplnil alebo opravil údaje alebo aby preukázal určité skutočnosti,

určí navrhovateľovi lehotu na opätovné predloženie návrhu ponuky na prevzatie; táto

lehota nemôže byť dlhšia ako 15 pracovných dní. Po opätovnom predložení návrhu ponuky

na prevzatie začína plynúť nová lehota na vydanie rozhodnutia Národnou bankou Slovenska

v dĺžke piatich pracovných dní.

(2)

Návrh ponuky na prevzatie, ktorý nebol doplnený alebo opravený podľa odseku 1 alebo

bol predložený po uplynutí lehoty určenej na jeho opätovné predloženie, Národná banka

Slovenska zamietne.

(3)

Návrh ponuky na prevzatie, ktorý je v súlade s týmto zákonom, Národná banka Slovenska

schváli v lehote podľa odseku 1.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1, ktorým Národná banka Slovenska uložila navrhovateľovi,

aby doplnil alebo opravil údaje alebo aby preukázal určité skutočnosti, a proti rozhodnutiu

Národnej banky Slovenska podľa odseku 2 nie je prípustný opravný prostriedok.

(5)

Konanie o návrhu ponuky na prevzatie je možné prerušiť podľa osobitného zákona.

20

)

(6)

Zamietnutím návrhu ponuky na prevzatie nezaniká povinnosť podľa § 118g a § 119 v

spojení s § 170 ods. 3, pokiaľ cieľová spoločnosť nezrušila rozhodnutie, na základe

ktorého jej táto povinnosť vznikla.

§ 118

(1)

Ponuku na prevzatie schválenú Národnou bankou Slovenska navrhovateľ bez zbytočného

odkladu doručí cieľovej spoločnosti a zverejní podľa § 115 ods. 1. Účinky ponuky na

prevzatie schválenej Národnou bankou Slovenska nastávajú jej zverejnením.

(2)

Bez zbytočného odkladu po zverejnení schválenej ponuky na prevzatie predstavenstvo

cieľovej spoločnosti a príslušný orgán navrhovateľa, ak je právnickou osobou, oboznámia

s jej obsahom zástupcov zamestnancov cieľovej spoločnosti, a ak v cieľovej spoločnosti

nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov.

(3)

Po zverejnení ponuky na prevzatie je navrhovateľ povinný najmenej raz týždenne zverejňovať

stav svojho podielu na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti a údaje o vývoji

ponuky na prevzatie, najmä počet a menovitú hodnotu akcií, vo vzťahu ku ktorým došlo

k prijatiu ponuky na prevzatie.

(4)

Po uplynutí lehoty platnosti ponuky na prevzatie je navrhovateľ povinný zverejniť

výsledok ponuky na prevzatie.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 99 znie

„99)

§ 276 až 279 Obchodného zákonníka.“.

25.

Za § 118 sa vkladajú § 118a až 118m, ktoré vrátane nadpisov znejú

㤠118a

Odvolanie ponuky na prevzatie a jej zmeny

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, ponuku na prevzatie možno odvolať, len ak je to

v nej výslovne uvedené, sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom a iba z dôvodov,

ktoré nastali nezávisle od vôle navrhovateľa alebo osoby, ktorá s ním koná v zhode.

Ponuku na prevzatie nemožno odvolať, ak ju spôsobom v nej určeným prijme prvý záujemca.

(2)

Ponuku na prevzatie možno zmeniť, a to aj opakovane, len ak je to v nej výslovne

uvedené, sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom a iba z dôvodov, ktoré nastali

nezávisle od vôle navrhovateľa alebo osoby, ktorá s ním koná v zhode; to neplatí pre

zmeny, ktoré sa týkajú zvýšenia ceny alebo výmenného pomeru alebo zlepšenia iných

podmienok ponuky na prevzatie. Zmena ponuky na prevzatie nesmie zhoršovať podmienky

pôvodnej ponuky na prevzatie. Zmenu ponuky na prevzatie možno vykonať najneskôr päť

pracovných dní pred skončením platnosti ponuky na prevzatie. Lehota platnosti ponuky

na prevzatie musí od zverejnenia jej zmeny plynúť ešte najmenej päť obchodných dní

organizátora regulovaného trhu.

(3)

Odvolanie ponuky na prevzatie a zmena ponuky na prevzatie podliehajú schváleniu Národnej

banky Slovenska. Na konania o odvolaní ponuky na prevzatie a zmene ponuky na prevzatie

sa primerane vzťahuje § 117. Národná banka Slovenska môže zakázať odvolanie ponuky

na prevzatie alebo zmenu ponuky na prevzatie aj vtedy, ak by to mohlo viesť k negatívnemu

ovplyvneniu činnosti cieľovej spoločnosti, jej zaťažovaniu ponukou na prevzatie na

neprimerane dlhú dobu alebo k negatívnemu ovplyvneniu trhu s cennými papiermi.

(4)

Zmenu ponuky na prevzatie alebo odvolanie ponuky na prevzatie vrátane údaja týkajúceho

sa ich schválenia navrhovateľ bez zbytočného odkladu zverejní podľa § 115 ods. 1.

Účinky odvolania ponuky na prevzatie a účinky zmeny ponuky na prevzatie nastávajú

ich zverejnením.

(5)

Zmena ponuky na prevzatie, ktorá zlepšuje podmienky pôvodnej ponuky na prevzatie,

sa vzťahuje aj na akcionárov cieľovej spoločnosti, ktorí prijali ponuku na prevzatie

pred zverejnením jej zmeny; tí však môžu až do uplynutia lehoty platnosti ponuky na

prevzatie predĺženej podľa odseku 2 odvolať prijatie pôvodnej ponuky na prevzatie

a odstúpiť od zmluvy uzatvorenej v dôsledku tohto prijatia.

(6)

Ak po zverejnení ponuky na prevzatie a pred uplynutím lehoty jej platnosti navrhovateľ

alebo osoba konajúca v zhode s navrhovateľom nadobudne akcie cieľovej spoločnosti

za protiplnenie vyššie, ako je ponúkané v schválenej ponuke na prevzatie, navrhovateľ

je povinný zvýšiť ponúkané protiplnenie tak, aby nebolo nižšie ako najvyššie protiplnenie,

ktoré poskytol za nadobudnutie akcií cieľovej spoločnosti.

(7)

Lehota na poskytnutie protiplnenia nemôže byť dlhšia ako lehota obvyklá na regulovanom

trhu, kde sa ponuka na prevzatie uskutočňuje, najviac však 60 kalendárnych dní od

nadobudnutia účinnosti zmluvy.

§ 118b

Výsledky ponuky na prevzatie

(1)

Ak bol pri čiastočnej ponuke na prevzatie prekročený určený počet akcií, platí, že

sa uzatvorená zmluva mení v počte akcií, ktorých sa týka. Osoby, ktoré ponuku na prevzatie

prijali, sa uspokoja pomerne v závislosti od celkového počtu akcií, ktoré sú predmetom

prijatej ponuky na prevzatie. Navrhovateľ týmto osobám oznámi pomerné uspokojenie

a jeho výšku. Navrhovateľ túto informačnú povinnosť plní v súčinnosti s organizátorom

regulovaného trhu.

(2)

Ak bola ponuka na prevzatie podmienená nadobudnutím určitého minimálneho počtu akcií,

oznámi navrhovateľ osobám, ktoré ponuku na prevzatie prijali, skutočnosť, či táto

podmienka bola alebo nebola splnená.

(3)

Výšku pomerného uspokojenia podľa odseku 1, splnenie alebo nesplnenie podmienky podľa

odseku 2 navrhovateľ oznámi spôsobom a v lehote uvedenej v ponuke na prevzatie, najneskôr

však do jedného mesiaca od uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie, inak platí,

že uzatvorenie zmluvy bolo oznámené alebo že podmienka bola splnená.

(4)

Ak navrhovateľ pri čiastočnej ponuke na prevzatie neoznámi osobám, ktoré ju prijali,

výšku pomerného uspokojenia v lehote podľa odseku 3, platí, že zmluva bola uzatvorená

v plnom rozsahu prijatých ponúk na prevzatie; k obmedzeniu počtu akcií, ktoré si navrhovateľ

určil v ponuke na prevzatie, sa neprihliada.

(5)

Navrhovateľ nesmie oznámiť uzatvorenie zmluvy pred uplynutím lehoty platnosti ponuky

na prevzatie.

(6)

Bez zbytočného odkladu po splnení oznamovacích povinností voči osobám, ktoré prijali

ponuku na prevzatie, alebo po márnom uplynutí lehoty podľa odseku 3 navrhovateľ zverejní

súhrnné oznámenie o výsledkoch ponuky na prevzatie a zašle ho cieľovej spoločnosti.

§ 118c

Odstúpenie od zmluvy

(1)

Od zmluvy uzatvorenej v dôsledku prijatia ponuky na prevzatie môže ten, kto ponuku

na prevzatie prijal, odstúpiť len do uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie,

ak organizátor regulovaného trhu neustanoví inak. Odstúpenie od zmluvy musí mať písomnú

formu.

(2)

Od zmluvy uzatvorenej v dôsledku prijatia čiastočnej ponuky na prevzatie môže ten,

kto ponuku na prevzatie prijal, odstúpiť do desiatich kalendárnych dní od doručenia

oznámenia pomerného uspokojenia a jeho výšky.

§ 118d

Povinnosti orgánov cieľovej spoločnosti

(1)

Členovia predstavenstva cieľovej spoločnosti, dozornej rady cieľovej spoločnosti

a členovia výkonných orgánov cieľovej spoločnosti nesmú od oznámenia o ponuke na prevzatie

podľa § 115 do zverejnenia výsledkov ponuky na prevzatie prijímať žiadne opatrenia

a vykonávať žiadne úkony s výnimkou rokovania o výhodnejších podmienkach ponuky na

prevzatie a vyvolania konkurenčnej ponuky na prevzatie, ktoré sú spôsobilé zabrániť

akcionárom cieľovej spoločnosti v možnosti prijať so znalosťou veci slobodné rozhodnutie

o ponuke na prevzatie; to neplatí, ak tieto opatrenia a úkony vopred, v priebehu lehoty

platnosti ponuky na prevzatie, schválilo valné zhromaždenie cieľovej spoločnosti.

Rozhodnutie valného zhromaždenia sa prijíma a vyhotovuje za podmienok podľa osobitného

predpisu.

100

)

(2)

Postup podľa odseku 1 sa uplatní aj v prípade opatrení a úkonov, o ktorých sa rozhodlo

pred začiatkom plynutia lehoty podľa odseku 1, ak ešte neboli uskutočnené; to neplatí,

ak sú súčasťou bežnej činnosti cieľovej spoločnosti a ich uskutočnenie nemôže spôsobiť

zmarenie ponuky na prevzatie.

(3)

Orgány cieľovej spoločnosti alebo osoby podľa odseku 1, v ktorých pôsobnosti je prijatie

príslušného rozhodnutia, nesmú najmä

a)

rozhodnúť o zvýšení základného imania,

b)

rozhodnúť o vydaní dlhopisov, s ktorými je spojené prednostné právo na upísanie akcií

cieľovej spoločnosti, alebo dlhopisov, s ktorými je spojené právo na ich výmenu za

akcie cieľovej spoločnosti,

c)

rozhodnúť o kúpe vlastných akcií,

d)

zaviazať spoločnosť na plnenie bez primeranej protihodnoty,

e)

uskutočniť právne úkony, v dôsledku ktorých sa podstatne zmenia majetkové pomery

cieľovej spoločnosti.

(4)

Členovia predstavenstva cieľovej spoločnosti v spolupráci s členmi dozornej rady

cieľovej spoločnosti s výnimkou tých, ktorí uskutočňujú konkurenčnú ponuku na prevzatie,

sú povinní do piatich pracovných dní odo dňa doručenia ponuky na prevzatie vypracovať

spoločné stanovisko k ponuke na prevzatie, v ktorom sa musia vyjadriť,

a)

či je ponuka na prevzatie v súlade so záujmami akcionárov, zamestnancov a veriteľov

cieľovej spoločnosti spolu s uvedením dôvodov, o ktoré sa toto stanovisko opiera,

b)

k dôsledkom, ktoré prinesie realizácia ponuky na prevzatie vo vzťahu k záujmom cieľovej

spoločnosti, záujmom jej akcionárov, veriteľov a osobitne zamestnancov,

c)

k strategickým plánom navrhovateľa týkajúcim sa cieľovej spoločnosti a ich predpokladanému

dopadu na zamestnanosť a umiestnenie výkonu podnikateľských činností cieľovej spoločnosti.

(5)

Stanovisko musí ďalej obsahovať aj

a)

prípadné rozdielne názory jeho spracovateľov,

b)

upozornenie na prípadné právne vady alebo faktické vady ponuky na prevzatie,

c)

údaje o prípadnom konflikte záujmov spracovateľov stanoviska a záujmu cieľovej spoločnosti

alebo akcionárov vrátane údaja, či sú členovia predstavenstva akcionármi cieľovej

spoločnosti.

(6)

Spracovatelia stanoviska oboznámia s jeho obsahom zástupcov zamestnancov cieľovej

spoločnosti, alebo ak v cieľovej spoločnosti nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo

zamestnancov. Zároveň im určia dostatočnú lehotu na vyjadrenie sa k tomuto stanovisku,

ktorá nemôže byť kratšia ako tri pracovné dni. Ak je spracovateľom stanoviska v tejto

lehote doručené stanovisko zástupcov zamestnancov cieľovej spoločnosti alebo priamo

zamestnancov cieľovej spoločnosti k dôsledkom ponuky na prevzatie na zamestnanosť,

toto stanovisko sa pripojí k stanovisku k ponuke na prevzatie.

(7)

Stanovisko k ponuke na prevzatie je predstavenstvo cieľovej spoločnosti povinné do

dvoch pracovných dní od jeho vypracovania zaslať navrhovateľovi a zverejniť podľa

§ 115 ods. 1; ak sa stanovisko k ponuke na prevzatie dopĺňa podľa odseku 6, plynie

táto lehota odo dňa jeho doplnenia. Predstavenstvo cieľovej spoločnosti tiež zabezpečí,

aby bolo stanovisko k ponuke na prevzatie až do uplynutia lehoty platnosti ponuky

na prevzatie dostupné na nahliadnutie v sídle cieľovej spoločnosti akcionárom cieľovej

spoločnosti, zamestnancom cieľovej spoločnosti a ich zástupcom. Na požiadanie akcionára

cieľovej spoločnosti a na jeho náklady je predstavenstvo v tejto lehote povinné stanovisko

akcionárovi doručiť, a to na ním uvedenú adresu, ak stanovy neurčia inak.

§ 118e

Konkurenčná ponuka na prevzatie

(1)

Konkurenčnou ponukou na prevzatie je ponuka na prevzatie, ktorú v lehote platnosti

inej ponuky na prevzatie, vo vzťahu k akciám tej istej cieľovej spoločnosti, uskutoční

iný navrhovateľ. Na konkurenčnú ponuku na prevzatie sa primerane použijú ustanovenia

tohto zákona o ponuke na prevzatie, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Konkurenčnú ponuku na prevzatie nemôže vyhlásiť osoba konajúca v zhode s navrhovateľom,

a to od doby zverejnenia ponuky na prevzatie až do uplynutia lehoty jej platnosti.

(3)

Cieľová spoločnosť je povinná zaobchádzať rovnako so všetkými vzájomne si konkurujúcimi

navrhovateľmi.

(4)

Predstavenstvo cieľovej spoločnosti je povinné bez zbytočného odkladu písomne informovať

navrhovateľa pôvodnej ponuky na prevzatie o doručení konkurenčnej ponuky na prevzatie.

(5)

Konkurenčná ponuka na prevzatie musí byť zverejnená aspoň päť pracovných dní pred

skončením platnosti pôvodnej ponuky na prevzatie a lehota jej platnosti musí byť rovnako

dlhá ako lehota platnosti pôvodnej ponuky na prevzatie, najmenej však desať pracovných

dní.

(6)

Ak by sa mala lehota platnosti konkurenčnej ponuky na prevzatie skončiť neskôr ako

lehota platnosti pôvodnej ponuky na prevzatie, predlžuje sa lehota platnosti pôvodnej

ponuky na prevzatie tak, aby sa obidve tieto ponuky skončili v ten istý deň, najviac

však o 30 kalendárnych dní.

(7)

Navrhovateľ pôvodnej ponuky na prevzatie môže najneskôr päť pracovných dní pred uplynutím

lehoty jej platnosti ponuku na prevzatie odvolať; oznámenie o tejto skutočnosti, v

ktorom uvedie dôvody odvolania ponuky na prevzatie, zašle Národnej banke Slovenska

a zverejní ho. Ustanovenia § 118a o odvolaní ponuky na prevzatie sa na odvolanie pôvodnej

ponuky nevzťahuje. Odvolanie pôvodnej ponuky na prevzatie je účinné dňom jeho zverejnenia.

Odvolanie pôvodnej ponuky na prevzatie zároveň navrhovateľ písomne oznámi všetkým

osobám, ktoré podľa jeho vedomosti prijali túto ponuku na prevzatie pred jej odvolaním,

a zároveň ich informuje o možnosti prijať konkurenčnú ponuku na prevzatie. Organizátor

regulovaného trhu je povinný poskytnúť navrhovateľovi súčinnosť.

(8)

Ak navrhovateľ v lehote podľa odseku 7 nezverejní oznámenie o odvolaní ponuky na

prevzatie, má sa za to, že na ponuke na prevzatie trvá.

(9)

Akcionári cieľovej spoločnosti, ktorí prijali pôvodnú ponuku na prevzatie, môžu do

uplynutia lehoty platnosti pôvodnej ponuky na prevzatie odvolať prijatie pôvodnej

ponuky na prevzatie a odstúpiť od zmluvy uzatvorenej na jej základe bez sankcií.

§118f

Spolupráca v rámci Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru

(1)

Návrh ponuky na prevzatie schválený podľa tohto zákona platí v každom členskom štáte,

v ktorom sú akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.

Ďalšie schválenie orgánom dohľadu tohto členského štátu sa nevyžaduje.

(2)

Navrhovateľ je povinný návrh ponuky na prevzatie preložiť do jazyka požadovaného

právnymi predpismi príslušného členského štátu podľa odseku 1 a doplniť návrh ponuky

na prevzatie podľa požiadaviek orgánu dohľadu príslušného členského štátu podľa odseku

1.

(3)

Ak návrh ponuky na prevzatie vo vzťahu k cieľovej spoločnosti alebo spoločnosti,

ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Slovenskej republike,

schválil orgán dohľadu iného členského štátu, ak sa takéto schválenie podľa právneho

poriadku tohto štátu vyžaduje, návrh ponuky na prevzatie platí aj v Slovenskej republike.

Ďalšie schválenie návrhu ponuky na prevzatie Národnou bankou Slovenska sa nevyžaduje.

Listiny a podklady súvisiace s ponukou na prevzatie musia byť preložené do štátneho

jazyka a spolu s prekladom doručené Národnej banke Slovenska. Národná banka Slovenska

môže požadovať doplnenie návrhu ponuky na prevzatie, iba ak sa požadovaný údaj týka

formálnych náležitostí, ktoré sa musia splniť v súvislosti s prijatím ponuky na prevzatie,

poskytnutím protiplnenia pri prijatí ponuky na prevzatie v rámci lehoty jej platnosti

a daňového režimu, ktorému podlieha protiplnenie ponúknuté akcionárom.

§ 118g

Povinná ponuka na prevzatie

(1)

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sama alebo spolu s osobami konajúcimi

s ňou v zhode dosiahne alebo prekročí kontrolný podiel v cieľovej spoločnosti, je

povinná uskutočniť ponuku na prevzatie všetkých akcií tejto spoločnosti (ďalej len

„povinná ponuka na prevzatie").

(2)

Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na

a)

fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá nadobudla kontrolný podiel v cieľovej

spoločnosti v dôsledku ponuky na prevzatie uskutočnenej v súlade s týmto zákonom,

a ak táto ponuka nebola čiastočná ani podmienená podľa § 116 ods. 2 písm. h),

b)

právneho nástupcu, ktorý vstupuje do všetkých práv a záväzkov akcionára cieľovej

spoločnosti, ak tento akcionár splnil povinnosť podľa odseku 1 alebo ak sa v dôsledku

právneho nástupníctva nezvyšuje podiel tohto akcionára na hlasovacích právach v cieľovej

spoločnosti,

c)

fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá nadobúda akcie cieľovej spoločnosti kúpou

podniku alebo jeho časti postupom podľa osobitného zákona,

21

)

ak sa v dôsledku toho nezvýšil jej podiel na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti,

d)

fyzickú osobu alebo právnickú osobu konajúcu v zhode s inou fyzickou alebo právnickou

osobou, ak sa nemení jej celkový podiel na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti

spolu s osobami konajúcimi v zhode a dochádza iba k zmenám jeho vnútornej štruktúry.

(3)

Ak k dosiahnutiu alebo prekročeniu kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti zakladajúceho

povinnosť podľa odseku 1 došlo konaním v zhode, majú túto povinnosť všetky osoby konajúce

v zhode; povinnosť je splnená, ak ponuku na prevzatie vyhlási ktorákoľvek z nich.

Zo zmlúv uzatvorených v rámci ponuky na prevzatie sú osoby konajúce v zhode zaviazané

spoločne a nerozdielne. Za konanie v zhode podľa odseku 1 sa považuje konanie podľa

§ 114 ods. 6 medzi osobami, ktoré sú alebo sa v dôsledku nadobudnutia akcií stanú

akcionármi cieľovej spoločnosti.

(4)

Protiplnenie pri povinnej ponuke na prevzatie môže byť vo forme peňažného protiplnenia,

vo forme cenných papierov alebo kombinácia týchto dvoch foriem. Ak navrhovateľ ponúka

aspoň časť plnenia vo forme cenných papierov, musí ako alternatívu ponúknuť aj peňažné

protiplnenie.

(5)

Protiplnenie pri povinnej ponuke na prevzatie musí byť primerané hodnote akcií cieľovej

spoločnosti; primeranosť protiplnenia sa doloží znaleckým posudkom, ktorý sa vypracúva

podľa osobitného predpisu.

101

)

(6)

Za primerané sa považuje protiplnenie, ktoré nie je nižšie ako najvyššie protiplnenie,

ktoré navrhovateľ alebo osoba konajúca v zhode s navrhovateľom poskytla za akcie cieľovej

spoločnosti za posledných 12 mesiacov pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku

na prevzatie, a zároveň nie je nižšie ako protiplnenie stanovené znaleckým posudkom

a zároveň nemôže byť nižšie ako hodnota čistého obchodného imania vrátane hodnoty

nehmotného majetku podniku pripadajúceho na jednu akciu podľa poslednej účtovnej závierky

overenej audítorom pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie.

V prípade kótovaných akcií primerané protiplnenie súčasne nemôže byť nižšie ako priemerný

kurz týchto akcií dosiahnutý na burze cenných papierov za posledných 12 mesiacov pred

vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie.

(7)

Výber znalca na určenie výšky protiplnenia vykoná Národná banka Slovenska zo zoznamu

vedeného podľa osobitného predpisu.

102

). Za znalca

možno určiť právnickú osobu z odboru podnikové hospodárstvo, odvetvie oceňovanie a

hodnotenie podnikov. Znalecký posudok na stanovenie výšky protiplnenia musí určovať

všeobecnú hodnotu majetku podniku vrátane hodnoty nehmotného majetku podniku stanovenú

v peniazoch.

(8)

Na účely stanovenia výšky protiplnenia možno použiť aj znalecký posudok vypracovaný

pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie, ak medzi jeho vypracovaním

a vznikom tejto povinnosti neuplynulo viac ako šesť mesiacov a ak Národná banka Slovenska

jeho použitie nezamietla.

(9)

Do zverejnenia povinnej ponuky na prevzatie nesmie osoba podľa odseku 1 vykonávať

hlasovacie práva v cieľovej spoločnosti presahujúce kontrolný podiel.

(10)

Na povinnú ponuku na prevzatie sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o ponuke

na prevzatie, ak tento zákon neustanovuje inak.

(11)

Osoba, ktorá plní povinnosť podľa odseku 1, nesmie vyhlásiť čiastočnú ponuku na prevzatie

ani podmienenú ponuku na prevzatie podľa § 116 ods. 2 písm. h).

(12)

Návrh povinnej ponuky na prevzatie obsahuje okrem náležitostí podľa § 116 ods. 2

aj deň vzniku povinnosti vyhlásiť ponuku na prevzatie, dôvody vyhlásenia tejto ponuky

a opis metód, ktoré boli použité na určenie výšky protiplnenia. K návrhu povinnej

ponuky na prevzatie je navrhovateľ povinný predložiť Národnej banke Slovenska aj doklady

preukazujúce výšku protiplnenia, ktoré navrhovateľ alebo osoby konajúce v zhode s

navrhovateľom poskytli za posledných 12 mesiacov pred vznikom povinnosti zverejniť

povinnú ponuku na prevzatie.

(13)

Povinnú ponuku na prevzatie nemožno odvolať.

§ 118h

Neuplatnenie určitých práv

(1)

Valné zhromaždenie cieľovej spoločnosti môže rozhodnúť o tom, že spoločnosť uplatňuje

odseky 4 až 6. Toto rozhodnutie nemôže valné zhromaždenie odvolať v čase od zverejnenia

oznámenia podľa § 116 ods. 1 do uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie.

(2)

Rozhodnutie valného zhromaždenia podľa odseku 1 a odvolanie tohto rozhodnutia sa

prijíma a vyhotovuje za podmienok podľa osobitného predpisu.

100

)

(3)

Predstavenstvo cieľovej spoločnosti rozhodnutie valného zhromaždenia podľa odseku

1 bez zbytočného odkladu zverejní a oznámi Národnej banke Slovenska a orgánom dohľadu

všetkých členských štátov, v ktorých boli akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie

na regulovanom trhu alebo v ktorých bola podaná žiadosť o prijatie týchto akcií na

obchodovanie na regulovanom trhu.

(4)

Na základe rozhodnutia podľa odseku 1 od zverejnenia ponuky na prevzatie do uplynutia

lehoty platnosti ponuky na prevzatie sú voči navrhovateľovi pre prevody v rámci ponuky

na prevzatie neúčinné obmedzenia prevoditeľnosti akcií cieľovej spoločnosti určené

v stanovách cieľovej spoločnosti alebo v zmluvách medzi cieľovou spoločnosťou a jej

akcionármi alebo medzi akcionármi cieľovej spoločnosti navzájom.

(5)

Na základe rozhodnutia podľa odseku 1 sa pri rozhodovaní valného zhromaždenia cieľovej

spoločnosti o opatreniach a úkonoch podľa § 118d ods. 1 na účely určenia počtu hlasovacích

práv v cieľovej spoločnosti na tomto valnom zhromaždení stávajú neúčinnými obmedzenia

hlasovacích práv v cieľovej spoločnosti vyplývajúce zo stanov cieľovej spoločnosti

alebo zo zmlúv medzi cieľovou spoločnosťou a jej akcionármi alebo medzi akcionármi

cieľovej spoločnosti navzájom.

(6)

Ak navrhovateľ po zverejnení výsledkov ponuky na prevzatie, poprípade po oznámení

pomerného uspokojenia pri čiastočnej ponuke na prevzatie, vlastní akcie cieľovej spoločnosti,

s ktorými je spojených najmenej 75 % všetkých hlasovacích práv spojených s akciami

tejto spoločnosti, na základe rozhodnutia podľa odseku 1 sa stávajú na valnom zhromaždení,

ktoré navrhovateľ zvolá na účel zmeny stanov cieľovej spoločnosti alebo voľby a odvolania

členov orgánov cieľovej spoločnosti po zverejnení výsledkov ponuky na prevzatie, poprípade

po uplynutí zákonnej lehoty na oznámenie pomerného uspokojenia pri čiastočnej ponuke

na prevzatie, neúčinnými všetky

a)

obmedzenia prevoditeľnosti akcií podľa odseku 4,

b)

obmedzenia hlasovacích práv podľa odseku 5,

c)

osobitné práva spojené s akciami cieľovej spoločnosti vyplývajúce z jej stanov, ktoré

spočívajú v práve voliť alebo odvolávať členov orgánov cieľovej spoločnosti.

(7)

Neúčinnosť obmedzení hlasovacích práv podľa odsekov 5 a 6 nenastáva, ak je obmedzenie

hlasovacích práv finančne kompenzované.

(8)

Osoby, ktorých práva boli obmedzené v súlade s odsekmi 1 až 6, majú nárok na primeranú

náhradu. Táto náhrada sa určuje v závislosti od druhu dotknutého práva.

(9)

Neprimeranosť náhrady nespôsobuje neplatnosť zmluvy uzatvorenej prijatím ponuky na

prevzatie. Jej príjemca je však oprávnený domáhať sa na súde doplatenia rozdielu medzi

výškou náhrady uvedenou v ponuke na prevzatie a primeranou náhradou. Súdne rozhodnutie,

ktoré priznáva právo na doplatenie rozdielu, je, pokiaľ ide o priznané právo pre povinnú

osobu, záväzné aj vo vzťahu k ostatným osobám, ktoré ponuku na prevzatie prijali.

§ 118i

Právo výkupu

(1)

Navrhovateľ, ktorý uskutočnil ponuku na prevzatie, ktorá nebola čiastočná ani podmienená

podľa § 116 ods. 2 písm. h), má právo požadovať od všetkých zostávajúcich akcionárov

tejto cieľovej spoločnosti, aby na neho previedli svoje akcie za primerané protiplnenie

(ďalej len "právo výkupu"), ak je majiteľom akcií, ktorých súhrnná menovitá hodnota

predstavuje najmenej 95 % základného imania cieľovej spoločnosti, s ktorým sú spojené

hlasovacie práva a s ktorými je súčasne spojený najmenej 95 % podiel na hlasovacích

právach v cieľovej spoločnosti.

(2)

Na výpočet podielu na hlasovacích právach podľa odseku 1 sa postupuje ako pri výpočte

podielu na hlasovacích právach spojených s akciami emitenta cenných papierov prijatých

na obchodovanie na regulovanom trhu na účely plnenia oznamovacej povinnosti.

(3)

Navrhovateľ, ktorý rozhodol o tom, že uplatní právo výkupu, je povinný toto rozhodnutie

vrátane skutočností, na základe ktorých mu toto právo vzniklo, bez zbytočného odkladu

oznámiť cieľovej spoločnosti, Národnej banke Slovenska a všetkým zostávajúcim akcionárom

cieľovej spoločnosti. Centrálny depozitár poskytne navrhovatelovi na jeho písomnú

žiadost na tento účel zoznam akcionárov príslušného emitenta a ich záložných veriteľov;

ustanovenie § 107 ods. 13 sa použije primerane.

(4)

Právo výkupu je voči dotknutým akcionárom účinné iba po udelení súhlasu Národnou

bankou Slovenska. Národná banka Slovenska udelí navrhovateľovi súhlas, iba ak sú splnené

podmienky na uplatnenie tohto práva. Na konanie o žiadosti o súhlas na uplatnenie

práva výkupu sa primerane použijú ustanovenia § 117. Navrhovateľ môže súčasne s podaním

žiadosti o udelenie súhlasu uplatniť právo výkupu voči akcionárom. Súčasne so zaslaním

návrhu zmluvy o kúpe akcií a v prípade, že sa ponúka výmena za iné cenné papiere aj

návrh zmluvy o výmene akcií za iné cenné papiere, im musí zaslať upozornenie, že toto

jeho právo je podmienené udelením súhlasu Národnej banky Slovenska.

(5)

Právo podľa odseku 1 môže navrhovateľ uplatniť najneskôr v lehote troch mesiacov

od uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie, inak toto právo zaniká. Právo výkupu

navrhovateľ uplatní zaslaním návrhu zmluvy o kúpe akcií všetkým zostávajúcim akcionárom

cieľovej spoločnosti. V návrhu zmluvy navrhovateľ uvedie najmä

a)

údaje o výške protiplnenia spôsobom podľa § 116 ods. 2 písm. i) vrátane odôvodnenia

tejto výšky protiplnenia,

b)

lehotu na prijatie návrhu zmluvy,

c)

lehotu a postup pri realizácii prevodu cenných papierov.

(6)

Protiplnenie pri uplatnení práva výkupu môže byť vo forme peňažného protiplnenia,

vo forme cenných papierov alebo kombinácia týchto dvoch foriem. Ak navrhovateľ ponúka

aspoň časť plnenia vo forme cenných papierov, musí ako alternatívu ponúknuť aj peňažné

protiplnenie.

(7)

Ponúkané protiplnenie musí byť primerané hodnote akcií cieľovej spoločnosti. Protiplnenie

sa považuje za primerané, ak nie je nižšie ako protiplnenie, za ktoré navrhovateľ

nadobudol podiel podľa odseku 1 na základe povinnej ponuky na prevzatie. Ak navrhovateľ

nadobudol podiel podľa odseku 1 na základe ponuky na prevzatie vyhlásenej dobrovoľne,

protiplnenie použité v tejto ponuke sa považuje za primerané vždy vtedy, ak navrhovateľ

prostredníctvom tejto ponuky na prevzatie nadobudol akcie s hlasovacím právom predstavujúce

najmenej 90 % podiel na tej časti základného imania cieľovej spoločnosti, ktorá bola

predmetom ponuky na prevzatie; ak navrhovateľ prostredníctvom tejto ponuky na prevzatie

nenadobudol akcie s hlasovacím právom predstavujúce najmenej 90 % podiel na tej časti

základného imania cieľovej spoločnosti, ktorá bola predmetom ponuky na prevzatie,

určí sa výška protiplnenia podľa § 118g ods. 5 až 7, pričom znalecký posudok nesmie

byť starší ako tri mesiace odo dňa zverejnenia oznámenia podľa odseku 3.

(8)

Povinná osoba prijme návrh zmluvy v lehote uvedenej v návrhu zmluvy, inak v lehote

desiatich pracovných dní od udelenia súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku

4. Ak povinná osoba návrh v tejto lehote neprijme, môže sa navrhovateľ domáhať na

súde, aby prijatie návrhu nahradil súdnym rozhodnutím. Navrhovateľ je povinný poskytnúť

znalecký posudok na žiadosť povinnej osoby. Toto právo musí navrhovateľ uplatniť do

troch mesiacov od uplynutia lehoty podľa prvej vety, inak zaniká.

(9)

Povinná osoba môže bez zbytočného odkladu od doručenia návrhu zmluvy požiadať súd,

aby primeranosť ponúkaného protiplnenia preskúmal. Toto právo zaniká, ak nebolo uplatnené

do jedného mesiaca odo dňa doručenia návrhu zmluvy.

(10)

Súdne rozhodnutie, ktorým bolo akcionárovi priznané právo na inú výšku protiplnenia,

ako je uvedená v návrhu zmluvy, zaväzuje navrhovateľa aj voči iným zostávajúcim akcionárom.

Ak výška protiplnenia nebola určená znaleckým posudkom, dôkazné bremeno o primeranosti

ponúkaného protiplnenia nesie navrhovateľ.

(11)

Na účel vykonania prevodu akcií cieľovej spoločnosti je predstavenstvo cieľovej spoločnosti

povinné poskytnúť navrhovateľovi potrebnú súčinnosť.

(12)

Ak bolo v prípade, že sú predmetom práva výkupu zaknihované akcie cieľovej spoločnosti,

prijatie návrhu povinnej osoby nahradené súdnym rozhodnutím, toto súdne rozhodnutie

nahrádza aj príkaz prevodcu na registráciu prevodu cenného papiera v evidencii majiteľov

zaknihovaných cenných papierov.

§ 118j

Právo na odkúpenie

(1)

Ak nastali okolnosti podľa § 118i ods. 1, je akcionár, ktorý vlastní zostávajúce

akcie cieľovej spoločnosti, oprávnený požadovať od navrhovateľa, aby od neho nadobudol

jeho akcie za primerané protiplnenie.

(2)

Právo podľa odseku 1 môže zostávajúci akcionár uplatniť najneskôr v lehote troch

mesiacov od uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie, inak toto právo zaniká.

Zostávajúci akcionár toto právo uplatní zaslaním návrhu zmluvy o kúpe akcií. V návrhu

zmluvy uvedie najmä

a)

požadované primerané peňažné protiplnenie alebo primerané protiplnenie v cenných

papieroch,

b)

lehotu na prijatie návrhu zmluvy,

c)

lehotu a postup pri realizácii prevodu cenných papierov.

(3)

Povinná osoba podľa odseku 1 prijme návrh zmluvy v lehote uvedenej v návrhu, inak

v lehote desiatich pracovných dní od jeho doručenia. Ak povinná osoba návrh zmluvy

v tejto lehote neprijme, môže sa oprávnená osoba domáhať na súde, aby prijatie návrhu

nahradil súdnym rozhodnutím. Toto právo musí uplatniť do troch mesiacov od uplynutia

lehoty podľa prvej vety, inak zaniká.

(4)

Povinná osoba podľa odseku 1 môže bez zbytočného odkladu od doručenia návrhu zmluvy

požiadať súd, aby primeranosť požadovaného protiplnenia preskúmal. Toto právo zaniká,

ak nebolo uplatnené do jedného mesiaca odo dňa doručenia návrhu zmluvy. Ak výška protiplnenia

nebola určená znaleckým posudkom, dôkazné bremeno o primeranosti ponúkaného protiplnenia

nesie oprávnená osoba.

(5)

Ustanovenia § 118i sa uplatnia primerane.

§ 118k

Splnomocňovacie ustanovenie

Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov,

sa môžu ustanoviť ďalšie podrobnosti o návrhu ponuky na prevzatie a o podmienkach,

za ktorých sa ponuka na prevzatie uskutočňuje.

§ 118l

(1)

Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa ponuky na prevzatie sa nevzťahujú na cenné papiere

vydané centrálnymi bankami členských štátov ani na cenné papiere vydané zahraničnými

otvorenými investičnými spoločnosťami podľa osobitného predpisu.

102a

)

(2)

Na účely posudzovania, či ide o otvorené subjekty kolektívneho investovania, sa opatrenia

prijaté týmito investičnými spoločnosťami majúce za cieľ zabezpečiť, aby sa kurz ich

cenných papierov významne nelíšil od ich hodnoty čistých aktív, považujú za rovnocenné

s ich vyplatením z majetku týchto subjektov.

§ 118m

Rozhodné právo

(1)

Otázky vo veciach poskytovania informácií zamestnancom cieľovej spoločnosti a otázky

vo veciach práva obchodných spoločností, najmä pokiaľ ide o určenie podielu na hlasovacích

právach v cieľovej spoločnosti, ktorý sa považuje za kontrolný podiel, výnimky z povinnosti

uskutočniť ponuku na prevzatie, ako aj podmienky, za splnenia ktorých môžu orgány

cieľovej spoločnosti uskutočniť opatrenia, ktoré môžu viesť k zmareniu ponuky na prevzatie,

sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, v ktorom má sídlo cieľová spoločnosť.

Dohľad v týchto veciach vykonáva príslušný orgán dohľadu tohto členského štátu.

(2)

Otázky v iných veciach súvisiacich s ponukou na prevzatie, najmä vo veciach súvisiacich

s protiplnením a vo veciach konania o ponuke na prevzatie, najmä oznámenie rozhodnutia

navrhovateľa uskutočniť ponuku na prevzatie alebo vzniku povinnosti navrhovateľa uskutočniť

ponuku na prevzatie, náležitosti ponuky na prevzatie a zverejnenie ponuky na prevzatie,

sa spravujú právnym poriadkom členského štátu príslušného orgánu dohľadu.

(3)

Na výpočet kontrolného podielu na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti a spôsob

jeho výpočtu v prípade emitenta so sídlom v inom členskom štáte sa použijú ustanovenia

právneho predpisu členského štátu, v ktorom má sídlo príslušný emitent.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 100 až 102a znejú

„100)

§ 187 ods. 2 Obchodného zákonníka.

101)

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení

všeobecnej hodnoty majetku.

102)

Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

102a)

§ 4 ods. 6 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní.“.

26.

§ 135 sa dopĺňa odsekmi 7 až 9, ktoré znejú

„(7)

Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi najmä

preskúmava a hodnotí organizáciu riadenia, rozdelenie zodpovednosti, prijaté stratégie,

zavedené systémy a postupy pri výkone povolených činností, informačné toky a riziká,

ktorým obchodník s cennými papiermi je alebo môže byť vystavený, pričom súčasne overuje

ich dostatočné krytie vlastnými zdrojmi financovania. Národná banka Slovenska vykoná

aspoň raz ročne preskúmanie a hodnotenie primerane k povahe a rozsahu vykonávaných

činností. Na základe vykonávaného dohľadu Národná banka Slovenska posúdi, či organizácia

riadenia obchodníka s cennými papiermi, prijaté stratégie, zavedené systémy a postupy

pri výkone povolených činností a vlastné zdroje zodpovedajú obozretnému riadeniu obchodníka

s cennými papiermi a súčasne posúdi dostatočnosť krytia rizík vlastnými zdrojmi.

(8)

Pri výkone dohľadu nad jednotlivými obchodníkmi s cennými papiermi a pobočkami zahraničných

obchodníkov s cennými papiermi a dohľadu na konsolidovanom základe Národná banka Slovenska

spolupracuje s orgánmi dohľadu nad obchodníkmi s cennými papiermi a orgánmi dohľadu

nad finančnými inštitúciami a poisťovňami iného štátu, so Slovenskou komorou audítorov,

s audítormi a má právo vymieňať si s nimi informácie a upozorniť ich na nedostatky

zistené pri vykonaní dohľadu. Na poskytovanie informácií podľa tohto odseku sa nevzťahuje

povinnosť mlčanlivosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Národná banka Slovenska

si pri spolupráci s orgánmi dohľadu v iných členských štátoch vymieňa najmä informácie

o riadení a vlastníckej štruktúre dohliadaných subjektov, ktoré im umožnia riadny

výkon dohľadu a hodnotenie dodržiavania podmienok na udelenie povolenia, ako aj všetky

informácie, ktoré im môžu pomôcť pri monitorovaní takýchto dohliadaných subjektov,

najmä likvidity, kapitálovej primeranosti, ochrany investorov, obmedzovania veľkej

majetkovej angažovanosti, administratívnych a účtovných postupov a vnútorných kontrolných

mechanizmov. Poskytnuté dôverné informácie od orgánov dohľadu v iných členských štátoch

môže Národná banka Slovenska zverejniť len so súhlasom zahraničného orgánu dohľadu,

ktorý tieto informácie poskytol. Ak zákon neustanovuje inak, poskytnuté dôverné informácie

od orgánov dohľadu v iných členských štátoch možno použiť len pri výkone povinností

Národnej banky Slovenska a na účely

a)

dohľadu nad dohliadanými subjektmi pri kontrole a monitorovaní dodržiavania podmienok

týkajúcich sa začatia podnikania a podnikania dohliadaných subjektov na nekonsolidovanom

alebo konsolidovanom základe, najmä pokiaľ ide o monitorovanie ich likvidity, kapitálovej

primeranosti, veľkej majetkovej angažovanosti, administratívnych a účtovných postupov

a mechanizmov vnútornej kontroly,

b)

uplatňovania sankcií podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,

c)

konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Národnej banky Slovenska,

d)

súdnych konaní o preskúmavaní rozhodnutí Národnej banky Slovenska alebo iných súdnych

konaní súvisiacich s dohliadanými subjektmi alebo s dohľadom nad dohliadanými subjektmi.

(9)

Informácie poskytnuté podľa odseku 8 možno použiť len na účely výkonu dohľadu, auditu

a na účely kontroly audítorov. Orgány a osoby uvedené v odseku 8 sú povinné zabezpečiť

utajenie týchto informácií a zachovávať o nich mlčanlivosť podľa tohto zákona a osobitných

predpisov; tieto informácie si môžu orgány a osoby uvedené v odseku 12 poskytnúť navzájom

len s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska.“.

27.

Za § 135b sa vkladá § 135c, ktorý znie

㤠135c

(1)

Národná banka Slovenska je povinná spolupracovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných

členských štátov a vymieňať si s nimi informácie na účely výkonu dohľadu nad uskutočňovaním

ponuky na prevzatie cieľových spoločností, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie

na regulovanom trhu v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte.

(2)

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad ponukou na prevzatie v prípade cieľovej

spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike, ak sú akcie tejto cieľovej spoločnosti

prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Slovenskej republike, ak tento zákon

neustanovuje inak.

(3)

Ak akcie cieľovej spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike nie sú prijaté na

obchodovanie na regulovanom trhu v Slovenskej republike, dohľad nad ponukou na prevzatie

vykonáva príslušný orgán dohľadu toho členského štátu, na ktorého regulovanom trhu

sú akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie.

(4)

Ak sú akcie cieľovej spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike, ktoré sú predmetom

ponuky na prevzatie, prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Slovenskej republike

a zároveň na regulovanom trhu v inom členskom štáte, dohľad nad ponukou na prevzatie

vykonáva

a)

Národná banka Slovenska, ak boli akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie

najskôr na regulovanom trhu v Slovenskej republike, alebo

b)

príslušný orgán dohľadu tohto iného členského štátu, ak boli akcie cieľovej spoločnosti

prijaté na obchodovanie najskôr na regulovanom trhu v tomto členskom štáte.

(5)

Ak sú akcie cieľovej spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike, ktoré sú predmetom

ponuky na prevzatie, prijaté na obchodovanie zároveň na regulovanom trhu v Slovenskej

republike a na regulovanom trhu v inom členskom štáte, pričom boli prijaté na obchodovanie

súčasne, cieľová spoločnosť určí, ktorý z orgánov dohľadu príslušných členských štátov

je príslušný vykonávať dohľad nad ponukou na prevzatie. Svoje rozhodnutie oznámi cieľová

spoločnosť písomne príslušným orgánom dohľadu najneskôr v prvý deň obchodovania a

zverejní ho.

(6)

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad ponukou na prevzatie aj vtedy, ak sú

akcie cieľovej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte prijaté na obchodovanie

a)

iba na regulovanom trhu v Slovenskej republike a nie sú prijaté na obchodovanie na

regulovanom trhu v inom členskom štáte,

b)

súčasne na regulovanom trhu v Slovenskej republike a v inom členskom štáte, ktorý

nie je štátom jej sídla, pričom boli tieto akcie prijaté na obchodovanie najskôr na

regulovanom trhu v Slovenskej republike,

c)

súčasne na regulovanom trhu v Slovenskej republike a v inom členskom štáte, ktorý

nie je štátom jej sídla, pričom cieľová spoločnosť spôsobom podľa odseku 5 určila,

že orgánom oprávneným na výkon dohľadu je Národná banka Slovenska.

(7)

Národná banka Slovenska informuje Komisiu o tom, že je orgánom príslušným na výkon

dohľadu nad vykonávaním ponúk na prevzatie, a o sankciách, ktoré je oprávnená uložiť

za obchádzanie ustanovení tohto zákona, a ich zmenách v Slovenskej republike.“.

28.

§ 138 až 141 znejú

㤠138

(1)

Dohľadom na konsolidovanom základe sa rozumie dohľad nad konsolidovaným celkom na

účel sledovania a obmedzenia rizík, ktorým je obchodník s cennými papiermi vystavený

v dôsledku svojej účasti v konsolidovanom celku.

(2)

Konsolidovaný celok je tvorený

a)

materským obchodníkom s cennými papiermi alebo materským obchodníkom s cennými papiermi

v Európskej únii a aspoň jedným obchodníkom s cennými papiermi, finančnou inštitúciou,

nad ktorými má materský obchodník s cennými papiermi alebo materský obchodník s cennými

papiermi v Európskej únii kontrolu alebo v nich má majetkovú účasť,

b)

materskou finančnou holdingovou spoločnosťou alebo finančnou holdingovou spoločnosťou

v Európskej únii a aspoň jedným obchodníkom s cennými papiermi, nad ktorým má finančná

holdingová spoločnosť alebo finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii kontrolu

alebo v ňom má majetkovú účasť, alebo

c)

holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a aspoň jedným obchodníkom s cennými

papiermi, nad ktorým má holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou kontrolu alebo

v ňom má majetkovú účasť.

(3)

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad konsolidovaným celkom podľa odseku 2

písm. c) v rozsahu sledovania vnútroskupinových obchodov podľa § 143i ods. 2 medzi

holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a obchodníkom s cennými papiermi,

ktorý je súčasťou konsolidovaného celku podľa odseku 2 písm. c) a v rozsahu poskytovania

informácií podľa § 141.

(4)

Národná banka Slovenska vedie zoznam finančných holdingových spoločností podľa odseku

2 písm. b). Tento zoznam zasiela Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu

členských štátov a Komisii.

(5)

Na výkon konsolidovaného dohľadu nad obchodníkmi s cennými papiermi sa primerane

vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu o dohľade na konsolidovanom základe nad bankami,

109a

) ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa každý odkaz na materskú banku v členskom

štáte považuje za odkaz na materského obchodníka s cennými papiermi v členskom štáte

a každý odkaz na materskú banku v Európskej únii sa považuje za odkaz na materského

obchodníka s cennými papiermi v Európskej únii.

(6)

Ak má úverová inštitúcia ako materskú spoločnosť obchodníka s cennými papiermi, tak

len tento materský obchodník s cennými papiermi podlieha požiadavkám na konsolidovanom

základe.

(7)

Ak má obchodník s cennými papiermi ako materskú spoločnosť banku v členskom štáte,

tak len táto materská banka podlieha požiadavkám na konsolidovanom základe podľa osobitného

predpisu.

109a

)

(8)

Ak je dcérskou spoločnosťou finančnej holdingovej inštitúcie úverová inštitúcia aj

obchodník s cennými papiermi, na úverovú inštitúciu sa vzťahujú požiadavky na základe

konsolidovanej finančnej situácie finančnej holdingovej inštitúcie.

(9)

Požiadavky podľa osobitného predpisu na uznanie vnútorných modelov

109b

) sa tiež uplatňujú, ak žiadosť predloží materská úverová inštitúcia v Európskej únii

a jej dcérske spoločnosti alebo materský obchodník s cennými papiermi v Európskej

únii a jeho dcérske spoločnosti alebo spoločne dcérske spoločnosti materskej finančnej

holdingovej spoločnosti v Európskej únii.

(10)

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

finančnou holdingovou inštitúciou finančná inštitúcia, ktorá nie je zmiešanou finančnou

holdingovou spoločnosťou a ktorej dcérskymi spoločnosťami sú prevažne obchodníci s

cennými papiermi alebo finančné inštitúcie, pričom aspoň jedna jeho dcérska spoločnosť

je obchodníkom s cennými papiermi,

b)

holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou materská spoločnosť iná ako finančná

holdingová inštitúcia, obchodník s cennými papiermi alebo zmiešaná finančná holdingová

spoločnosť, pričom aspoň jedna jeho dcérska spoločnosť je obchodníkom s cennými papiermi,

c)

zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou materská spoločnosť iná ako regulovaná

osoba, ktorá spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami, z ktorých aspoň jedna je regulovanou

osobou so sídlom v členskom štáte, a spolu s ostatnými ovládanými osobami tvorí finančný

konglomerát,

d)

materským obchodníkom s cennými papiermi obchodník s cennými papiermi, ktorého dcérskou

spoločnosťou je obchodník s cennými papiermi alebo finančná inštitúcia alebo ktorá

má v nich majetkovú účasť a nie je dcérskou spoločnosťou iného obchodníka s cennými

papiermi, ktorému bolo udelené povolenie Národnou bankou Slovenska, alebo finančnej

holdingovej inštitúcie založenej v Slovenskej republike,

e)

materským obchodníkom s cennými papiermi v Európskej únii materský obchodník s cennými

papiermi, ktorý nie je dcérskou spoločnosťou iného obchodníka s cennými papiermi,

ktorému bolo udelené povolenie v členskom štáte, alebo finančnej holdingovej inštitúcie

založenej v členskom štáte,

f)

materskou finančnou holdingovou spoločnosťou finančná holdingová inštitúcia, ktorá

nie je dcérskou spoločnosťou obchodníka s cennými papiermi, ktorému bolo udelené povolenie

Národnou bankou Slovenska, ani finančnej holdingovej inštitúcie založenej v Slovenskej

republike,

g)

materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii materská finančná holdingová

spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou obchodníka s cennými papiermi, ktorému

bolo udelené povolenie v členskom štáte, ani inej finančnej holdingovej inštitúcie

založenej v členskom štáte.

§ 139

(1)

Materský obchodník s cennými papiermi je povinný zabezpečiť, aby boli ustanovenia

§ 71, § 74 ods. 4 a 5, § 74a, § 74c ods. 1 a osobitného predpisu

109c)

dodržiavané aj konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou.

(2)

Obchodník s cennými papiermi, ktorý je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138

ods. 2 písm. b), je povinný zabezpečiť, aby boli ustanovenia § 71, § 74 ods. 4 a 5,

§ 74a, § 74c ods. 1 a osobitného predpisu

109c

) dodržiavané konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou.

(3)

Ak je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2 písm. b) viac obchodníkov

s cennými papiermi, ustanovenia odseku 2 sa vzťahujú len na obchodníka s cennými papiermi,

na ktorého sa uplatňuje dohľad na konsolidovanom základe.

(4)

Ak obchodník s cennými papiermi má súčasne kontrolu nad finančnou inštitúciou so

sídlom v nečlenskom štáte alebo má majetkovú účasť v tejto osobe, je povinný zabezpečiť,

aby boli ustanovenia § 71, § 74 ods. 4 a 5, § 74a, § 74c ods. 1 a osobitného predpisu

109c

) dodržiavané konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou; rovnaká povinnosť vyplýva

pre obchodníka s cennými papiermi aj v prípade, že uvedená kontrola alebo majetková

účasť prináleží jeho materskej finančnej holdingovej spoločnosti.

(5)

Osoba, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2 písm. a) alebo

b), je povinná vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska priamo alebo prostredníctvom

materského obchodníka s cennými papiermi alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti

alebo obchodníka s cennými papiermi určeného Národnou bankou Slovenska všetky výkazy,

hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe,

a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; materský obchodník s cennými

papiermi alebo materská finančná holdingová spoločnosť sú povinné vypracúvať a predkladať

Národnej banke Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na

výkon dohľadu na konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených

termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup

a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví opatrenie, ktoré

vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov. Údaje a iné informácie

uvedené vo výkazoch, v hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné,

preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť

predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú ustanovenej

metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, obchodník

s cennými papiermi, finančná holdingová inštitúcia alebo iná osoba, ktorá ich vypracovala

a predložila, je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady

a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.

(6)

Audítor osoby, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2 písm. a)

alebo b), je na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe povinný poskytnúť informácie

Národnej banke Slovenska a audítorom tohto materského obchodníka s cennými papiermi

alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti.

(7)

Materský obchodník s cennými papiermi alebo materská finančná holdingová spoločnosť

podľa § 138 ods. 2 písm. a) alebo b) oznámi Národnej banke Slovenska audítorov, ktorí

budú vykonávať audit osôb, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods.

2 písm. a) alebo b), najneskôr do konca kalendárneho roka, za ktorý má byť audit vykonaný.

(8)

Odseky 5 a 6 sa rovnako vzťahujú na holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou

podľa § 138 ods. 2 písm. c), na osobu, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa

§ 138 ods. 2 písm. c), a na audítora takých osôb.

(9)

Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov,

sa ustanovia

a)

rozsah a spôsob dodržiavania povinností materského obchodníka s cennými papiermi

na konsolidovanom základe, ako aj metódy konsolidácie údajov na tieto účely,

b)

rozsah a spôsob dodržiavania povinností obchodníka s cennými papiermi, ktorý je súčasťou

konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2 písm. a) alebo b).

§ 140

(1)

Osoba, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2, je povinná vytvoriť

kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečujú správnosť poskytovaných informácií na účely

výkonu dohľadu na konsolidovanom základe, a rovnako je povinná zabezpečiť dodržiavanie

ustanovení § 71 konsolidovaným celkom na účel zabezpečenia, aby kontrolné mechanizmy

v rámci systémov vnútornej kontroly boli dostatočne harmonizované a všetky informácie

potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe boli dostupné a správne. Osoby,

ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku, sú na účely dohľadu na konsolidovanom základe

povinné poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností vznikajúcich

im v súvislosti s ich účasťou v konsolidovanom celku.

(2)

Národná banka Slovenska je oprávnená vykonať dohľad na mieste alebo je oprávnená

požiadať o vykonanie dohľadu na mieste príslušný orgán dohľadu iného členského štátu

nad osobami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2, na účely

výkonu tohto dohľadu; Národná banka Slovenska je povinná vykonať dohľad na mieste

na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu.

(3)

Materský obchodník s cennými papiermi alebo finančná holdingová spoločnosť podľa

§ 138 ods. 2 písm. a) alebo b) je povinná zabezpečiť vykonanie auditu v osobách, ktoré

sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2 na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom

základe. Tieto osoby sú povinné na žiadosť materského obchodníka s cennými papiermi

alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti uzavrieť zmluvu o audítorskej činnosti.

§ 141

(1)

Národná banka Slovenska môže na základe predchádzajúceho súhlasu udeliť výnimku z

uplatňovania požiadaviek na vlastné zdroje na konsolidovanom základe v prípade konsolidovaného

celku, ktorého súčasťou nie je úverová inštitúcia.

(2)

Národná banka Slovenska môže na základe predchádzajúceho súhlasu nahradiť požiadavku

na vlastné zdroje na konsolidovanom základe podľa osobitného predpisu a požiadavkou

na vlastné zdroje podľa odsekov 3 alebo 4, ak všetci obchodníci s cennými papiermi

v konsolidovanom celku postupujú podľa § 74 ods. 13 a v konsolidovanom celku nie je

úverová inštitúcia.

(3)

Ak sú splnené podmienky podľa odseku 2, materský obchodník s cennými papiermi je

povinný zabezpečiť vlastné zdroje na konsolidovanej úrovni, ktoré sú vždy vyššie alebo

rovné vyššej z nasledovných dvoch hodnôt, vypočítaných na základe konsolidovanej finančnej

pozície materského obchodníka s cennými papiermi a v súlade s osobitným predpisom

a)

súčet požiadaviek na vlastné zdroje podľa § 74 ods. 5 písm. a) až c),

b)

požiadavka na vlastné zdroje podľa § 74 ods. 6.

(4)

Ak sú splnené podmienky podľa odseku 2, obchodník s cennými papiermi kontrolovaný

finančnou holdingovou inštitúciou je povinný zabezpečiť vlastné zdroje na konsolidovanej

úrovni, ktoré sú vždy vyššie alebo rovné vyššej z nasledovných dvoch hodnôt vypočítaných

na základe konsolidovanej finančnej pozície finančnej holdingovej inštitúcie a v súlade

s osobitným predpisom

a)

súčet požiadaviek na vlastné zdroje podľa § 74 ods. 5 písm. a) až c),

b)

požiadavka na vlastné zdroje podľa § 74 ods. 6.

(5)

Národná banka Slovenska môže na základe predchádzajúceho súhlasu nahradiť požiadavku

na vlastné zdroje na konsolidovanom základe podľa osobitného predpisu požiadavkou

na vlastné zdroje podľa odseku 6 alebo 7, ak všetci obchodníci s cennými papiermi

v konsolidovanom celku postupujú podľa § 74 ods. 13 a 14 a v konsolidovanom celku

nie je úverová inštitúcia.

(6)

Ak sú splnené podmienky podľa odseku 5, materský obchodník s cennými papiermi je

povinný zabezpečiť vlastné zdroje na konsolidovanej úrovni, ktoré sú vždy vyššie alebo

rovné súčtu požiadaviek podľa § 74 ods. 5 písm. a) až c) a hodnoty stanovenej podľa

§ 74 ods. 6 vypočítaných na základe konsolidovanej finančnej pozície materského obchodníka

s cennými papiermi a v súlade s osobitným predpisom.

15

)

(7)

Ak sú splnené podmienky podľa odseku 5, obchodník s cennými papiermi kontrolovaný

finančnou holdingovou inštitúciou je povinný zabezpečiť vlastné zdroje na konsolidovanej

úrovni, ktoré sú vždy vyššie alebo rovné súčtu požiadaviek podľa § 74 ods. 5 písm.

a) až c) a hodnoty stanovenej podľa § 74 ods. 6 vypočítaných na základe konsolidovanej

finančnej pozície materského obchodníka s cennými papiermi a v súlade s osobitným

predpisom.

(8)

Náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúcich súhlasov podľa odsekov 1, 2 a 5

a podmienky na jeho udelenie ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska

a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 109a až 109c znejú

„109a)

§ 44 až 49 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

109b)

§ 33c zákona č. 483/2001 Z. z.

109c)

§ 29 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

29.

§ 142 a 143 sa vypúšťajú.

30.

V § 143a sa slová „banky, inštitúcie elektronických peňazí“ nahrádzajú slovami „úverové

inštitúcie“.

31.

V § 143b písm. a) bode 1b sa slová „§ 138 ods. 5 písm. n)“ nahrádzajú slovami „§

143b písm. d)“.

32.

V § 143b písm. b) prvom bode sa slová „banka, inštitúcia elektronických peňazí,“

nahrádzajú slovami „úverová inštitúcia,“.

33.

V § 143b písm. c) sa slová „§ 138 ods. 5 písm. n)“ nahrádzajú slovami „písmena d)“.

34.

§ 143b sa dopĺňa písmenami d) a e), ktoré znejú

d)

ovládaním sa na účely doplňujúceho dohľadu rozumie vzťah v skupine osôb, v ktorej

1.

jedna osoba kontroluje inú osobu,

2.

jedna osoba má majetkovú účasť v inej osobe alebo

3.

osoby sú navzájom prepojené vzťahom vyjadrujúcim vplyv na riadení porovnateľný s

vplyvom zodpovedajúcim majetkovej účasti alebo cez väčšinu tých istých osôb v štatutárnych

orgánoch alebo dozorných orgánoch dvoch alebo viacerých osôb,

e)

regulovanou osobou obchodník s cennými papiermi, banka, inštitúcia elektronických

peňazí, poisťovňa, správcovská spoločnosť a rovnaká zahraničná osoba.".

35.

V § 144 sa odsek 1 dopĺňa písmenami m) až o), ktoré znejú

„m)

uložiť obchodníkovi s cennými papiermi udržiavať hodnotu vlastných zdrojov vo výške

presahujúcej hodnotu minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje určenej týmto zákonom,

n)

uložiť obchodníkovi s cennými papiermi uplatňovať osobitné postupy zohľadňovania

znehodnotenia majetku a predpokladaných strát z podsúvahových položiek obchodníka

s cennými papiermi, ak obchodníkom s cennými papiermi vykonané ocenenie majetku alebo

hodnota obchodníkom s cennými papiermi vypočítaných predpokladaných strát z podsúvahových

položiek nezodpovedá objektívnej skutočnosti, a to na účel plnenia požiadaviek na

vlastné zdroje,

o)

uložiť obchodníkovi s cennými papiermi alebo pobočke zahraničného obchodníka s cennými

papiermi znížiť významné riziká, ktoré podstupuje pri výkone svojich činností.“.

36.

V § 144 odsek 5 znie

„(5)

Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti navrhovateľa ponuky na prevzatie,

konkurenčnej ponuky na prevzatie, povinnej ponuky na prevzatie a uplatňovateľa práva

výkupu spočívajúce v porušení povinností uložených týmto zákonom alebo v obchádzaní

iných ustanovení tohto zákona alebo osobitných zákonov upravujúcich ich povinnosti,

111

) môže podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov

a)

uložiť sankcie podľa odseku 1 písm. a), e) a i),

b)

pozastaviť ponuku na prevzatie, konkurenčnú ponuku na prevzatie, povinnú ponuku na

prevzatie a uplatnenie práva výkupu,

c)

zakázať vyhlásenie ponuky na prevzatie, konkurenčnej ponuky na prevzatie, povinnej

ponuky na prevzatie a zakázať uplatnenie práva výkupu,

d)

uložiť členom štatutárnych orgánov cieľovej spoločnosti sankcie podľa odseku 7.“.

37.

V § 144 ods. 7 sa vypúšťajú slová „alebo subkonsolidovaného celku".

38.

§ 144 ods. 8 písm. a) prvý bod znie

„1.

plán plnenia požiadaviek na vlastné zdroje,“.

39.

V § 144 ods. 9 sa slová „klesne pod 8 %" nahrádzajú slovami „neplní požiadavky podľa

§ 74".

40.

V § 147 ods. 2 písm. a) sa slová „klesne pod 4 %" nahrádzajú slovami „plní minimálne

požiadavky na vlastné zdroje na menej ako 50 %".

41.

V § 156 ods. 1 písm. b) znie

„b)

požiadavky na vlastné zdroje obchodník s cennými papiermi plní na menej ako 25 %,“.

42.

V § 170 ods. 3 prvej vete sa za slová „odseku 1" vkladajú slová „a emitent, ktorého

cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu" a druhá veta sa vypúšťa.

43.

Za § 173e sa vkladá § 173f, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠173f

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2007

(1)

Ustanovenia § 74 ods. 1 až 10 sa do 31. decembra 2010 nevzťahujú na obchodníka s

cennými papiermi, ktorý poskytuje investičné služby a investičné činnosti len vo vzťahu

k opciám, futures, swapom a iným derivátovým nástrojom vzťahujúcim sa na komodity

a k finančným rozdielovým zmluvám.

(2)

Obchodník s cennými papiermi, na ktorého sa vzťahuje § 74 ods. 12 alebo 13 a ktorého

celkové pozície v obchodnej knihe nepresahujú 50 miliónov EUR a ktorého priemerný

počet zamestnancov v priebehu finančného roku neprekročí 100, môže nahradiť do 31.

decembra 2011 požiadavku na vlastné zdroje podľa § 74 ods. 5 písm. d) nižšou z týchto

hodnôt

a)

požiadavka podľa § 74 ods. 5 písm. d),

b)

12/88 z vyššej z nasledujúcich

1.

súčet požiadaviek na vlastné zdroje podľa § 74 ods. 5 písm. a) až c) a

2.

požiadavka na vlastné zdroje podľa § 76 ods. 6, bez ohľadu na skutočnosť, či sa uplatňuje

výnimka podľa § 74 ods. 12.

(3)

Ak sa uplatňuje odsek 2 písm. b) druhý bod, uplatní sa dodatočné zvýšenie podľa §

74 ods. 6 najmenej raz ročne. V prípade uplatnenia odchýlky podľa odseku 8 nesmú vlastné

zdroje pre obchodníka s cennými papiermi klesnúť pod úroveň vypočítanú v súlade s

právnymi predpismi platnými k 31. decembru 2006; to neplatí, ak takéto zníženie je

odôvodnené znížením rozsahu činnosti obchodníka s cennými papiermi.

(4)

Na uplatnenie výnimky podľa odseku 2 sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky

Slovenska.

(5)

Obchodník s cennými papiermi, na ktorého sa vzťahuje možnosť prekročenia limitov

majetkovej angažovanosti podľa § 74a, nemusí do výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje

podľa § 74 odseku 5 písm. b) do 31. decembra 2010 zohľadniť prekročenia týchto limitov,

len ak sú splnené tieto podmienky

a)

obchodník s cennými papiermi poskytuje investičné služby a investičné činnosti týkajúce

sa opcií, futures, swapov a iných derivátových nástrojov vzťahujúcich sa na komodity

a derivátových nástrojov pre presun úverového rizika,

b)

obchodník s cennými papiermi neposkytuje takéto investičné služby alebo činnosti

pre alebo v mene retailových klientov,

c)

nedodržanie limitov podľa § 74a vzniká v súvislosti s expozíciami vyplývajúcimi zo

zmlúv, ktoré sú finančnými nástrojmi uvedenými v písmene a) a týkajú sa komodít alebo

podkladových nástrojov, ako sú klimatické zmeny, dopravné sadzby, oprávnenia na emisie,

miery inflácie alebo iné úradné hospodárske štatistiky vypočítanými v súlade s osobitným

predpisom

15

) alebo v súvislosti s expozíciami vyplývajúcimi zo zmlúv, ktoré sa týkajú dodávok

komodít alebo emisných kvót,

d)

obchodník s cennými papiermi má zdokumentovanú stratégiu riadenia a predovšetkým

kontroly a obmedzenia rizík, ktoré vyplývajú z koncentrácie expozícií, a bez zbytočného

odkladu informuje Národnú banku Slovenska o tejto stratégii a o všetkých významných

zmenách týkajúcich sa tejto stratégie, uskutočňuje primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť

priebežné monitorovanie kreditnej kvality dlžníkov v súlade s ich vplyvom na riziko

koncentrácie a obchodník s cennými papiermi musí byť na základe týchto opatrení schopný

primerane a dostatočne rýchlo reagovať na akékoľvek zhoršenie kreditnej kvality.

(6)

Ak obchodník s cennými papiermi prekročí vnútorné limity určené v súlade so stratégiou

podľa odseku 5 písm. d), je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke

Slovenska a zmluvnej strane rozsah a povahu tohto prekročenia.

(7)

Obchodník s cennými papiermi, ktorý počíta hodnotu rizikovo vážených expozícií použitím

prístupu interných ratingov, musí mať počas prvého, druhého a tretieho kalendárneho

roka od 1. januára 2007 vlastné zdroje rovné alebo vyššie ako hodnoty uvedené v odseku

8. Obchodník s cennými papiermi, ktorý používa pokročilý prístup merania pre výpočet

požiadaviek na vlastné zdroje na operačné riziko, musí mať vlastné zdroje rovné alebo

vyššie ako hodnoty uvedené v odseku 8 počas druhého a tretieho kalendárneho roka od

1. januára 2007.

(8)

Hodnota vlastných zdrojov podľa odseku 1 počas prvého kalendárneho roka je 95 %,

druhého kalendárneho roka 90 % a tretieho kalendárneho roka 80 % z celkovej minimálnej

požiadavky na vlastné zdroje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2007.

(9)

Do 31. decembra 2007 môže obchodník s cennými papiermi namiesto štandardizovaného

prístupu pre kreditné riziko používať výpočet rizikovo upravených aktív a podsúvahových

položiek podľa doterajších predpisov účinných pred 1. januárom 2007.

(10)

Ak obchodník s cennými papiermi postupuje podľa odseku 9,

a)

kreditné deriváty sa zahŕňajú do zoznamu plne rizikových položiek, a tým sa im priradí

100 % kreditná váha podľa doterajších predpisov platných do 31. decembra 2006,

b)

hodnoty kreditných ekvivalentov pre derivátové nástroje sa vypočítavajú podľa doterajších

predpisov platných do 31. decembra 2006 bez ohľadu na to, či sa súvahové alebo podsúvahové

položky z nich vyplývajúce a hodnoty kreditných ekvivalentov považujú za hodnoty rizikovo

vážených expozícií.

(11)

Ak obchodník s cennými papiermi postupuje podľa odseku 9, vo vzťahu k expozíciám,

pre ktoré sa používa štandardizovaný prístup,

a)

ustanovenia o zmierňovaní kreditného rizika podľa tohto zákona sa neuplatňujú, ale

používajú sa postupy podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2007,

b)

ustanovenia o sekuritizácii podľa tohto zákona nemusia byť Národnou bankou Slovenska

uplatňované.

(12)

Ak obchodník s cennými papiermi postupuje podľa odseku 9, požiadavka na vlastné zdroje

na operačné riziko podľa § 74 ods. 5 písm. d) sa znižuje o percentuálnu hodnotu, ktorá

predstavuje pomer hodnoty expozícií obchodníka s cennými papiermi, pre ktoré sú hodnoty

rizikovo vážených expozícií počítané v súlade s možnosťou podľa odseku 9, k celkovej

hodnote jej expozícií.

(13)

Ak obchodník s cennými papiermi postupuje podľa odseku 9, vzťahujú sa na jeho majetkovú

angažovanosť predpisy účinné pred 1. januárom 2007.

(14)

Ak obchodník s cennými papiermi postupuje podľa odseku 9, všetky odkazy týkajúce

sa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko sa považujú za odkazy na ustanovenia

o výpočte rizikovo vážených aktív podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2007.

(15)

Ak obchodník s cennými papiermi postupuje podľa odseku 9, pred 1. januárom 2008 sa

neuplatňujú ustanovenia týkajúce sa systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu

a § 74c ods. 3 a na povinnosť obchodníka s cennými papiermi uverejňovať informácie

sa vzťahujú predpisy účinné pred 1. januárom 2007.

(16)

Národná banka Slovenska môže na účel výpočtu minimálnej požiadavky na vlastné zdroje

na operačné riziko použitím štandardizovaného prístupu pre operačné riziko uznať pre

obchodnú líniu „obchodovanie na finančných trhoch“ percentuálnu hodnotu 15 %, ak príslušný

ukazovateľ pre túto obchodnú líniu predstavuje najmenej 50 % z celkových ukazovateľov

pre všetky obchodné línie vypočítaných v súlade s § 74 ods. 6 až 8 a osobitným predpisom,

a to s použitím najviac do 31. decembra 2012.

(17)

Národná banka Slovenska môže

a)

do 31.decembra 2012 povoliť obchodníkovi s cennými papiermi pri výpočte rizikovo

vážených expozícií použitie 50 % rizikovej váhy pre expozície z obchodov, ktorých

predmetom je prenájom majetku vzťahujúci sa na kancelárske alebo iné obchodné priestory,

za podmienok ustanovených osobitným predpisom,

b)

do 31. decembra 2010 na účel vymedzenia zabezpečenia úveru po termíne splatnosti

uznať iné zabezpečenie, než je prípustné zabezpečenie pre zmierňovanie kreditného

rizika,

c)

do 31. decembra 2011 pre vymedzené expozície na účel možného zníženia rizikovej váhy

na 50 % pri štandardizovanom prístupe pre kreditné riziko určiť počet dní po termíne

splatnosti až do 180, ak je to vhodné vzhľadom na miestne podmienky,

d)

ak neuplatní možnosť podľa písmena c), určiť vyšší počet dní pre expozície voči zmluvným

stranám na území iného členského štátu, ktorého príslušné orgány dohľadu uplatnili

túto možnosť; počet dní je od 90 až do počtu určeného príslušnými orgánmi dohľadu

pre expozície voči takýmto zmluvným stranám na svojom území,

e)

pre banky žiadajúce o používanie prístupu interných ratingov do 31. decembra 2009

schváliť skrátenie trojročného obdobia predpísaného pre používanie vhodných ratingových

systémov, a to až na obdobie jedného roka do 31. decembra 2009,

f)

pre obchodníka s cennými papiermi žiadajúceho o používanie vlastných odhadov straty

v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov schváliť skrátenie

ustanoveného trojročného obdobia na obdobie dvoch rokov do 31. decembra 2008,

g)

do 31. decembra 2012 umožniť obchodníkovi s cennými papiermi naďalej uplatňovať na

účasti podľa osobitného predpisu získané pred účinnosťou tohto zákona zaobchádzanie

tak, ako ustanovuje osobitný predpis,

h)

do 31. decembra 2017 oslobodiť od uplatňovania prístupu interných ratingov niektoré

kapitálové pohľadávky držané obchodníkom s cennými papiermi alebo dcérskou spoločnosťou

obchodníka s cennými papiermi k 31. decembru 2007 za podmienok ustanovených v osobitnom

predpise.

(18)

Do 31. decembra 2010 expozíciami vážená priemerná strata v prípade zlyhania pre všetky

retailové expozície, ktoré sú zabezpečené nehnuteľnosťami určenými na bývanie a nevyužívajú

štátne záruky, nesmie byť nižšia ako 10 %.

(19)

Obchodník s cennými papiermi, ktorému nebolo povolené používať vlastné odhady straty

v prípade zlyhania alebo vlastné odhady konverzných faktorov, môže mať pri implementácii

prístupu interných ratingov, ale najneskôr do 31. decembra 2007 vzhľadom na obdobie

pozorovania relevantné údaje z dvoch rokov. Až do 31. decembra 2010 sa obdobie pozorovania

predlžuje každoročne o jeden rok.

(20)

Ak ide o akcie cieľovej spoločnosti, ktoré sú predmetom ponuky na prevzatie a ktoré

boli k 1. januáru 2007 prijaté na obchodovanie súčasne na regulovaných trhoch v Slovenskej

republike a v inom členskom štáte, Národná banka Slovenska sa v lehote štyroch týždňov

od tohto dňa dohodne s orgánmi dohľadu dotknutých členských štátov, ktorý z nich je

príslušný vykonávať dohľad nad ponukou na prevzatie. V opačnom prípade cieľová spoločnosť

najneskôr v prvý deň obchodovania po uplynutí tejto lehoty určí, ktorý z orgánov dohľadu

dotknutých členských štátov je príslušný vykonávať dohľad nad ponukou na prevzatie.

Svoje rozhodnutie oznámi cieľová spoločnosť písomne dotknutým orgánom dohľadu a zverejní

ho.

(21)

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad ponukou na prevzatie aj vtedy, ak predmetom

ponuky na prevzatie sú akcie cieľovej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte,

ktoré boli k 1. januáru 2007 prijaté na obchodovanie súčasne na regulovaných trhoch

v Slovenskej republike a v inom členskom štáte, a Národná banka Slovenska sa do štyroch

týždňov od tohto dátumu dohodla s orgánmi dohľadu dotknutých členských štátov, že

je oprávnená vykonávať dohľad nad ponukou na prevzatie; to platí aj v prípade, keď

v dôsledku neuzavretia dohody o príslušnosti medzi orgánmi dohľadu príslušnosť Národnej

banky Slovenska určila samotná cieľová spoločnosť.

(22)

Ponuky na prevzatie vyhlásené do 1. januára 2007 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

(23)

Práva ustanovené v § 118i a 118j je možné uplatniť len v prípade ponúk na prevzatie

vyhlásených po 1. januári 2007.“.

44.

Za § 174 sa vkladá § 174a, ktorý znie

㤠174a

Zrušovacie ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2007

Zrušujú sa

1.

vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 558/2002 Z. z., ktorou sa

ustanovuje rozsah, spôsob a termíny predkladania výkazov, hlásení alebo prehľadov

z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie a ustanovuje obsah, forma, členenie,

termíny, spôsob a miesto predkladania výkazov, hlásení a iných správ obchodníka s

cennými papiermi a zahraničného obchodníka s cennými papiermi, v znení vyhlášky č.

34/2003 Z. z., vyhlášky č. 166/2005 Z. z. a vyhlášky Národnej banky Slovenska č. 626/2006

Z. z.,

2.

vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 559/2002 Z. z. o primeranosti

vlastných zdrojov obchodníkov s cennými papiermi v znení vyhlášky č. 753/2002 Z. z.,

vyhlášky č. 166/2005 Z. z. a vyhlášky Národnej banky Slovenska č. 626/2006 Z. z.,

3.

vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 631/2002 Z. z., ktorou sa

ustanovujú podrobnosti o predkladaní výkazov, hlásení a správ právnických osôb zahrnutých

do konsolidovaných celkov obchodníka s cennými papiermi a centrálneho depozitára v

znení vyhlášky č. 166/2005 Z. z. a vyhlášky Národnej banky Slovenska č. 626/2006 Z.

z.“.

45.

V prílohe sa zo zoznamu preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej

únie vypúšťa bod 2.

Doterajšie body 3 až 12 sa označujú ako body 2 až 11.

46.

Príloha sa dopĺňa bodmi 12 a 13, ktoré znejú

„12.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2006/49/ES

zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových

inštitúcií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006).

13.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2004/25/ES

z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Ú. v. EÚ L 142, 30. 4. 2004).“.

Čl. IV

Zákon č.

43/2004 Z. z.

o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. 186/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 747/2004

Z. z. a zákona č. 310/2006 Z. z. sa mení takto

1.

V § 87 ods. 4 sa slová „v zozname Národnej banky Slovenska, ktorý zverejní Národná

banka Slovenska vo svojom Vestníku," nahrádzajú slovami „v zozname, ktorý vedie Národná

banka Slovenska podľa osobitného predpisu

79a

) a ktorý zverejní vo svojom Vestníku".

Poznámka pod čiarou k odkazu 79a znie

„79a)

§ 6 ods. 16 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.“.

2.

V § 87 sa vypúšťajú odseky 5 až 8.

3.

V § 112 sa vypúšťa odsek 9.

Čl. VI

Zákon č.

747/2004 Z. z.

o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. 340/2005 Z. z., zákona č. 519/2005 Z. z. a zákona č. 214/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa

takto

1.

V § 40 ods. 3 prvej vete sa slová „do 0,01 %" nahrádzajú slovami „do 0,1 %" a slová

„celková výška ročného príspevku však" sa nahrádzajú slovami „do objemu aktív dohliadaného

subjektu, ktorý spravuje majetok investovaný v rámci dôchodkového sporenia alebo kolektívneho

investovania, sa na účely ročných príspevkov zahŕňa aj majetok spravovaný dohliadaným

subjektom; celková výška ročného príspevku však môže byť najmenej 30 000 Sk a".

2.

Za § 45 sa vkladá § 45a, ktorý znie

㤠45a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 19. decembra 2006

Ročné príspevky pre dohliadané subjekty na rok 2007 určí banková rada postupom podľa

tohto zákona do 20. januára 2007. Ročné príspevky na rok 2007, ktoré neprevyšujú sumu

10 000 Sk, a prvú splátku z ostatných ročných príspevkov na rok 2007 sú dohliadané

subjekty povinné uhradiť do 20. februára 2007.“.

3.

V celom texte zákona sa vo všetkých tvaroch vypúšťajú slová „alebo zástupca vedúceho

zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom

16

)", slová „a zástupca vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom" a slová

„alebo zástupca vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom,".

Čl. VII

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie

a)

zákona č.

483/2001 Z. z.

o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení

vykonaných zákonom č. 430/2002 Z. z., zákonom č. 510/2002 Z. z., zákonom č. 165/2003

Z. z., zákonom č. 603/2003 Z. z., zákonom č. 215/2004 Z. z., zákonom č. 554/2004 Z.

z., zákonom č. 747/2004 Z. z., zákonom č. 69/2005 Z. z., zákonom č. 340/2005 Z. z.,

zákonom č. 341/2005 Z. z., zákonom č. 214/2006 Z. z. a týmto zákonom,

b)

zákona č.

566/2001 Z. z.

o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(zákon o cenných papieroch), ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č.

291/2002 Z. z., zákonom č. 510/2002 Z. z., zákonom č. 162/2003 Z. z., zákonom č. 594/2003

Z. z., zákonom č. 43/2004 Z. z., zákonom č. 635/2004 Z. z., zákonom č. 747/2004 Z.

z., zákonom č. 7/2005 Z. z., zákonom č. 266/2005 Z. z., zákonom č. 336/2005 Z. z.,

zákonom č. 213/2006 Z. z. a týmto zákonom.

Čl. VIII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2007 okrem ustanovení čl. VI, ktoré nadobúdajú

účinnosť dňom vyhlásenia, ustanovenia čl. III bodu 2., ktoré nadobúda účinnosť 30.

decembra 2006 a ustanovenia čl. II bodu 1., ktoré nadobúda účinnosť 1. januára 2008.