63/1966 Z. z. RÁMCOVÉ PODMIENKY HOSPODÁRENIA PODNIKOV,

Čl. 1

(1) Doterajšie diferencované odvody z hrubého dôchodku (zisku) zložené zo základného

odvodu a odvodu z prírastku hrubého dôchodku (zisku) budú nahradené jednotným odvodom

z hrubého dôchodku (vrátane doterajšieho poistného nemocenského poistenia), a to

a)

v priemysle a v stavebníctve vo výške 18 %; ústredný orgán môže rozhodnúť, že namiesto

tohto odvodu bude hospodárska organizácia odvádzať do štátneho rozpočtu 15 % z fondu

pracujúcich (vrátane fondu odmien) a 32 % zo zisku (po odpočítaní fondu odmien);

b)

v ústredne riadených štátnych hospodárskych organizáciách vnútorného obchodu 30 %;

c)

v Čedoku 8 %;

d)

v hospodárskych organizáciách riadených národnými výbormi 16 %;

e)

v samostatných projektových organizáciách 16 %.

(2)

Pokiaľ si to nevynútia potreby národného hospodárstva, nebude vláda sadzby odvodov

podľa odseku 1 zvyšovať; aj v prípade nevyhnutnosti nebude vláda zvyšovať sadzby o

viac ako 1 % ročne.

Čl. 2

(1)

Odvody a ostatné povinnosti sa uplatnia jednotne voči podnikom tak, aby objektívne

pôsobili na progresívne i zaostávajúce podniky a viedli k optimálnej zámene výrobných

činiteľov, ktorá je zakotvená vo vzájomných proporciách sadzieb odvodov, úrokov a

pod. Odborové riaditeľstvá a riadiace národné výbory majú právo bez nároku na štátny

rozpočet (resp. rozpočet vyššieho stupňa národných výborov) podľa dlhodobe ustanovených

princípov vykonávať nevyhnutnú redistribúciu prostriedkov pomocou vopred určených

dodatkových odvodov a dotácií v jednotlivých podnikoch (národné výbory a odborové

riaditeľstvá vnútorného obchodu podľa potreby aj formou prirážok a zliav). Z hľadiska

odvodov sa aparát odborového riaditeľstva s pridruženými činnosťami považuje za podnik.

(2)

Podniky požadujúce dotácie (zľavy) sú povinné navrhnúť opatrenia na postupnú likvidáciu

ich finančnej závislosti na dotáciách alebo zľavách a súčasne navrhnúť lehoty postupnej

likvidácie dotácií (zliav). Celkový program likvidácie dodatkových odvodov (prirážok)

a dotácií (zliav) vo všetkých prípadoch, v ktorých nejde o objektívne dané a dlhodobe

pôsobiace podmienky, určí odborové riaditeľstvo po prerokovaní s podnikmi zúčastnenými

na redistribúcii finančných prostriedkov.

(3)

Redistribúcia prostriedkov medzi jednotlivými VHJ (napr. formou dodatkových odvodov

a dotácií) sa nebude zásadne vnútri rezortov vykonávať. Výnimky z tejto zásady ustanoví

vláda na základe zdôvodneného návrhu ministerstva predloženého po dohode so Štátnou

plánovacou komisiou a Ministerstvom financií, a to najmä pre ministerstvá baníctva

a potravinárskeho priemyslu, ďalej v prípadoch, v ktorých je to odôvodnené povolenými

odchýlkami v úrovni rentability pri generálnej úprave veľkoobchodných cien alebo ak

sú ústrednému orgánu podriadené výrobné hospodárske jednotky majúce rovnaký výrobný

program a rôznu rentabilitu. Taktiež i v týchto prípadoch sa použijú vopred určené

dodatkové odvody a dotácie podľa režimu uvedeného v odseku 1 a 2.

(4)

Podniky odvádzajú odborovému riaditeľstvu podľa vopred určených jednotných kritérií

platných pre všetky podniky odboru časť svojich prostriedkov na úhradu vecných a osobných

nákladov odborového riaditeľstva a na vytvorenie (doplnenie) finančných rezerv pre

potreby odboru.

Čl. 3

(1)

Na odvodoch odborove riadených podnikov podľa

článkov 1 a 2

sa podieľajú mestské a miestne národné výbory; podiel týchto národných výborov sa

ustanovuje vo výške

a)

1 % z hrubého dôchodku (príp. 2 % zo zisku) podnikov priemyslu a stavebníctva,

b)

5 % z hrubého dôchodku ústredne riadených štátnych hospodárskych organizácií vnútorného

obchodu.

(2)

O tieto podiely mestských a miestnych národných výborov sa znížia odvody do ústredného

rozpočtu. Rozdelenie medzi jednotlivé MNV a MsNV vykonajú podniky v zásade podľa sídiel

závodov a prevádzkární na základe podielu fondu pracujúcich týchto závodov a prevádzkární

(v podnikoch vnútorného obchodu na základe podielu maloobchodného obratu).

(3)

Konečné rozhodnutie o sadzbách a forme podielu národných výborov na odvodoch z hrubého

dôchodku (zisku) odborove riadených podnikov urobí vláda na základe skúseností roku

1967.

Čl. 4

(1)

Sadzby odvodov zo základných prostriedkov podľa vládnej vyhlášky

č. 90/1965 Zb.

o plánovitom riadení národného hospodárstva (vrátane ustanovení o znížených sadzbách)

zostávajú v platnosti s tým, že odvody zo zostatkovej ceny základných prostriedkov

budú sa vykonávať i zo základných prostriedkov financovaných po 1. januári 1967 z

vlastných zdrojov organizácií a z úverov; pri samostatných výskumných a vývojových

ústavoch (hospodárskych organizáciách) a pri samostatných projektových organizáciách

nebude sa vykonávať odvod zo základných prostriedkov.

(2)

Zavedú sa odvody zo zásob (vrátane nedokončenej výroby a nákladov budúcich období)

vo výške 2 %. Z investičných úverov budú podniky platiť úroky vo výške 6 % a z prevádzkových

úverov základnú sadzbu úrokov vo výške 4 %.

(3)

Zmeny základných úrokových sadzieb (ktoré sú operatívnym ekonomickým nástrojom) sa

vykonávajú na návrh Štátnej banky československej rozhodnutím vlády.

(4)

Zo zásob v odvetví vnútorného obchodu a výnimočne v niektorých podnikoch poskytujúcich

služby (určených vo vykonávacích predpisoch) sa neplatia odvody; základná sadzba úrokov

z prevádzkových úverov pre odvetvie vnútorného obchodu je 2 %.

(5)

Odvody zo základných prostriedkov a zo zásob, úroky z bankových úverov (s výnimkou

zvýšenia pri porušení úverovej zmluvy), ako i prídely fondu geologických prác (pokiaľ

je tento fond zriadený) sa odpočítajú od základne pre výpočet odvodov z hrubého dôchodku

a zo zisku.

Čl. 5

(1)

Doterajšie opatrenie pri nežiadúcom vývoji miezd (dodatkový odvod) podľa

§ 9 až 11 vyhlášky Štátnej mzdovej komisie č. 91/1965 Zb.

o odmeňovaní práce v novej sústave plánovitého riadenia bude zrušené a na jeho miesto

sa zavedie stabilizačný odvod podľa týchto zásad

a)

základom pre výpočet stabilizačného odvodu je objem vyplatených miezd prevyšujúcich

minimum prosté odvodu;

b)

odvodu prosté minimum sa ustanovuje jednotne ako súčin 90 % ročnej priemernej mzdy

plánovanej podnikmi v roku 1966 a počtu pracovníkov v roku, za ktorý sa vykonáva výpočet

odvodu (pri samostatných projektových ústavoch sa vychádza z plánovaného celoštátneho

priemeru v roku 1966);

c)

sadzba stabilizačného odvodu sa ustanovuje vo výške 30 % základne podľa písm. a);

d)

takto ustanovený odvod sa zvyšuje v závislosti od medziročného prírastku počtu pracovníkov;

za každé 1 % medziročného rastu počtu pracovníkov sa v príslušnom roku odvod zvyšuje

o 1 % objemu vyplatených miezd; vo vykonávacích predpisoch sa ustanoví spôsob platenia

tohto odvodu a to tak, aby sa zmiernil dopad v roku 1967 (napr. ustanovením, že toto

zvýšenie odvodu sa platí až po uplynutí roku alebo rozložením platieb na preddavok

a vyúčtovanie a pod.).

*)

(2)

Vo vykonávacích predpisoch treba riešiť prípady, v ktorých je preukázateľne potrebné

zmierniť tvrdosť dopadu stabilizačného odvodu, najmä v záujme rozvoja služieb, vnútorného

obchodu, novovybudovaných kapacít (vrátane stavebnej výroby), pri sezónnych pohyboch

pracovníkov, pri samostatných projektových organizáciách, v záujme rozvoja výskumnej

a vývojovej základne (v prípadoch novovznikajúcich kapacít a pri odboroch, rozvoj

ktorých bude sa preferovať), pri zamestnávaní ťažkých invalidov.

**)

Rozsah i okruh týchto úprav sa však prísne vymedzí, aby nedošlo k oslabeniu účinnosti

stabilizačného odvodu.

(3)

Stabilizačný odvod sa uplatní v podnikoch jednotne bez ohľadu na to, či budú hospodáriť

podľa princípov zainteresovanosti na hrubom dôchodku či zisku.

(4)

K tomuto odvodu (stabilizačnému) môžu národné výbory zaviesť prirážku (pozri

čl. 17, ods. 6

).

Čl. 6

(1)

Nástrojmi priamej regulácie miezd sú tarifné sústavy (vrátane ostatných základných

mzdovopolitických predpisov) a kolektívne zmluvy. Vedenie podniku v rámci ustanovených

predpisov zodpovedá za hospodárnosť pri vynakladaní mzdových prostriedkov a za ekonomicky

účinné využívanie nástrojov osobnej hmotnej zainteresovanosti, najmä mzdových foriem.

Priestor pre operatívne využívanie hmotných podnetov pre prácu a odmeňovanie v závislosti

od individuálnych a kolektívnych výsledkov práce je určený prostriedkami vyčlenenými

pre odmeňovanie do fondu pracujúcich sústavou odvodov (v súlade s princípmi o rozdeľovaní

vytvoreného hrubého dôchodku) a s prijatou dlhodobou koncepciou vývoja miezd v podniku,

odbore i v celom národnom hospodárstve.

(2)

Pre vymedzenie oblasti tejto priamej regulácie miezd platí zásada, že právomoc výrobných

hospodárskych jednotiek a podnikov môže sa obmedzovať centrálnym riadením len v nevyhnutnom

rozsahu zodpovedajúcom celospoločenským záujmom regulácie miezd. To sa týka najmä

tarifných miezd, ktoré v novej sústave naďalej plnia funkciu základného spoločenského

regulátora úrovne miezd jednotlivcov, skupín pracovníkov, podnikov, odborov, resp.

celých odvetví podľa kvalifikácie, zodpovednosti, namáhavosti a zložitosti vykonávanej

práce.

(3)

Regulujúca úloha kolektívnych zmlúv spočíva v podstate v tom, že sa v nich určujú

zásady vývoja miezd, podiel fondu pracujúcich (fondu odmien) na vlastných prostriedkoch

podnikov pri predpokladanej i vyššej tvorbe hrubého dôchodku (zisku), opatrenia pri

nedostatočnej tvorbe hrubého dôchodku a z toho vyplývajúceho nedostatku prostriedkov

na výplatu miezd a veľkosť jednotlivých zložiek priemernej mzdy, najmä podielu na

hospodárskych výsledkoch podnikov a vnútropodnikových útvarov. Podniky sa po splnení

odvodov rozhodujú samostatne o použití vytvorených vlastných prostriedkov na odmeňovanie

a ostatné potreby.

(4)

Pri uplatnení zásady, že podniky majú plne financovať svoje investície z úveru a

z vlastných prostriedkov, t. j. z vytvoreného hrubého dôchodku a z odpisov, treba

vychádzať z toho, že v rámci celkových prostriedkov, ktoré podnikom zostanú po splnení

ustanovených odvodov, musí objem miezd (fond pracujúcich) rásť relatívne pomalšie

než prostriedky na ostatné potreby. Na úrovni VHJ bude sa rozdeľovanie prostriedkov

na jednotlivé fondy v duchu tejto tendencie usmerňovať pomocou konkrétnych ustanovení

odborovej kolektívnej zmluvy.

(5)

Systém ekonomického riadenia, ktorého hlavným cieľom je v najkratšom čase podstatne

zvýšiť účinnosť vynakladanej spoločenskej práce, vyžaduje sústrediť vo výrobných odvetviach

pozornosť podnikov predovšetkým na to, aby sa vytvorila výrazná závislosť miezd od

celkových hospodárskych výsledkov podnikov a vnútropodnikových útvarov (podiely na

hospodárskych výsledkoch). S tým súvisí najmä starostlivosť podnikov o správnu a ekonomicky

účinnú štruktúru mzdy jednotlivých pracovníkov a skupín pracovníkov.

Čl. 7

(1)

Výdavky na investičnú výstavbu vrátane nákladov na jej prípravu budú podniky zásadne

uhradzovať z vlastných prostriedkov s použitím investičného úveru; len výnimočne budú

sa poskytovať dotácie zo štátneho rozpočtu. Náhrady škôd (majetkové ujmy) spôsobené

banskou činnosťou sú upravené príslušnými predpismi.

(2)

Investičná výstavba bude sa financovať z investičných úverov, odpisov základných

prostriedkov, použiteľného hrubého dôchodku (príp. zisku), ostatných zdrojov (príjmy

z likvidácie a predaja základných prostriedkov, prídely z fondu kultúrnych a sociálnych

potrieb a pod.) a z dotácií zo štátneho rozpočtu poskytovaných podľa vládou ustanovených

pravidiel.

(3)

Na úhradu investičnej výstavby nebude sa v zásade vopred vytvárať vlastná finančná

základňa podnikov nižšími odvodmi z hrubého dôchodku (zisku), lebo rozhodujúcu úlohu

musí zohrať investičný úver. Bankový úver na investície bude sa poskytovať podľa jednotných

podmienok, ktoré sú uvedené v

čl. 8

. Výška a doba splatnosti úveru určia sa s prihliadnutím na osobitnosti investičného

cyklu v jednotlivých odvetviach a odboroch národného hospodárstva a na tvorbu vlastných

finančných zdrojov.

(4)

Odborové riaditeľstvo, ktoré je nositeľom odborovej koncepcie investičnej politiky,

uskutočňuje svoju riadiacu úlohu v tejto oblasti, a to tak ovplyvňovaním zamerania

investícií pri výberovom konaní, ako aj organizovaním ekonomického združovania podnikov

na investičnú výstavbu formou podielovej účasti alebo vzájomnými pôžičkami medzi podnikmi.

(5)

Odborové riaditeľstvo môže podnikom uložiť povinnosť odvádzať do finančnej rezervy

odborového riaditeľstva časť odpisov zo závodov určených na likvidáciu.

(6)

Režim ekonomického združovania, vzájomného úverovania a výnimočnej redistribúcie

odpisov medzi podnikmi a odborovým riaditeľstvom ustanovia vykonávacie predpisy.

Čl. 8

(1)

Hlavným zdrojom financovania investičnej výstavby sú bankové úvery poskytované podľa

vládou ustanovených pravidiel. Splatenie investičného úveru je konkrétnym výrazom

zodpovednosti investora za návratnosť investície. Štátna banka československá vychádza

pri vymedzení objemu investičných úverov a ich rozdelení z celkového objemu a orientačného

rozdelenia investícií v štátnom pláne a z výsledkov výberového konania vykonaného

podľa maximálnej efektívnosti. Štátna banka nie je povinná naplniť orientačne uvažované

objemy investícií a objemy investičných úverov pre odvetvia, odbory a oblasti, pokiaľ

sa nesplnia kritériá efektívnosti.

(2)

Hlavnými kritériami pre poskytovanie úveru je vzťah doby splatenia investičného úveru

k dobe ekonomickej životnosti úverovaného základného prostriedku a efektívnosť investície.

Doba splatnosti úveru nesmie byť dlhšia ako doba ekonomickej životnosti základného

prostriedku. Pri poskytovaní úveru sa dáva spravidla prednosť investorom, ktorí používajú

vo väčšej miere zisk na rýchlejšie umorenie úveru.

(3)

Preto sa posudzujú jednotlivé úvery predovšetkým podľa vzťahu

(100 / doba splatnosti úveru ) - (100 / doba ekonomickej životnosti úverovaného základného

prostriedku)

Pritom doba ekonomickej životnosti úverovaného základného prostriedku sa určuje v

súlade s platnou odpisovou sadzbou.

(4)

Súčasne banka pri výberovom konaní o poskytnutie úveru prihliada aj na dobu splatnosti

úveru. Z tohto hľadiska dáva prednosť pri rovnakom (alebo i mierne menšom) podiele

zisku v umorovacej sume úverom s kratšou dobou splatnosti. Vykonávacie predpisy určia,

kedy a za akých podmienok môže banka povoliť odklad platenia úrokov z investičných

úverov.

(5)

Zdrojom financovania predbežného a podrobného geologického prieskumu v ťažobných

organizáciách Ministerstva baníctva a Ministerstva stavebníctva je fond geologických

prác. Fond geologických prác sa zriaďuje v organizáciách Ministerstva baníctva ako

odborový a v organizáciách Ministerstva stavebníctva ako podnikový.

Čl. 9

(1)

Odpisy základných prostriedkov používajú podniky na splatenie zostatkovej ceny základných

prostriedkov a nedokončenej výstavby k 31. decembru 1966 formou odvodov odpisov a

v druhom rade na priamu úhradu výstavby a splátok investičných úverov. Použitie odpisov

mimo oblasti investícií je neprípustné.

(2)

Pre jednotlivé podniky sa určuje ročný odvod odpisov do centrálnych fondov percentnou

sadzbou zo súčtu zostatkovej ceny základných prostriedkov, ktoré sú v prevádzke k

31. decembru 1966, a objemu nedokončenej výstavby k tomuto dňu zníženého o sumu preinvestovanú

v roku 1966 z použiteľného hrubého dôchodku a úveru.

*)

Základňa pre výpočet odvodu odpisov k 31. decembru 1966 sa určí podľa údajov účtovnej

evidencie, a to v ocenení a metodike platnej v roku 1966 s tým, že sa vylúčia základné

prostriedky s obstarávacou cenou do 3000 Kčs a základné prostriedky obstarané ako

investície CO a samostatné investície rozpočtového plánu.

(3)

Sadzba ročného odvodu odpisov (v %) sa určuje vzťahom

(6 x podniková sadzba odpisov na obnovu v roku 1966) / 4

kde 6 je národohospodársky priemerná percentná sadzba ročného odvodu odpisov, kde

podniková sadzba odpisov na obnovu v roku 1966 je priemerná podniková odpisová sadzba

platná v roku 1966 znížená o priemernú sadzbu odpisov pripadajúcu v roku 1966 na generálne

opravy a 4 je priemerná sadzba odpisov na obnovu v roku 1966. Odvod sa vykonáva v

každom roku rovnakou sumou, dokiaľ sa zostatková cena základných prostriedkov a nedokončená

výstavba v stave k 31. decembru 1966 plne nesplatí. V individuálnych prípadoch môže

Štátna banka československá povoliť presun platenia odvodu odpisov do ďalších rokov,

ak by odvod prevyšoval tvorbu odpisov.

(4)

Základné prostriedky sa budú odpisovať len do výšky obstarávacej ceny a z odpisových

sadzieb sa vylúčia podiely pripadajúce na doterajšie generálne opravy. Generálne opravy

budú sa financovať obdobne ako bežné opravy z nákladov, s prípadným časovým rozlíšením,

pričom hranice medzi generálnymi opravami a investíciami sa spresnia najmä vylúčením

komplexných rekonštrukcií, ktoré sa budú v zmysle vykonávacích smerníc považovať za

investície.

(5)

Hranica rozhodujúca pre definíciu drobných a krátkodobých predmetov sa zvýši na 3000

Kčs (s výnimkou niektorých prostriedkov, ktoré budú mať vždy charakter investície).

Súčasne sa upraví spôsob ich odpisovania.

(6)

Zásadné zmeny v plánovaní a financovaní reprodukcie základných prostriedkov vedú

k potrebe preskúmať doterajšiu odpisovú politiku; o vydaní nových pravidiel odpisovania

sa rozhodne v štvrtom štvrťroku tohto roku. Pokiaľ by sa neustanovili nové sadzby

odpisov, používali by podniky platné sadzby znížené o 2/3 podielu odpisov pripadajúceho

na generálne opravy. Nová odpisová politika (vrátane otázky záväznosti sadzieb odpisov)

sa ustanoví tak, aby podmienky hospodárenia podnikov sa nezhoršili

*)

a aby sa nenarušila zásada jednotnosti odvodov a objektivita ekonomických kritérií

efektívnosti práce podnikov.

(7)

Ocenenie základných prostriedkov a nedokončenej výstavby sa upraví o vplyv generálnej

úpravy cien, a to globálnou indexovou metódou (stroje a zariadenia indexom 123, budovy

a stavby 119).

Čl. 10

(1)

Dotácie zo štátneho rozpočtu sa poskytujú hospodárskym organizáciám s uplatnením

všeobecného spôsobu financovania investičnej výstavby výhradne účelove na konkrétne

investičné akcie.

(2)

Dotácie sa poskytujú v rámci prostriedkov vopred plánovite ustanovených v štátnom

rozpočte

a)

na financovanie investícií CO a samostatných investícií rozpočtového plánu v plnej

výške v rozsahu osobitnej časti štátneho plánu investičnej výstavby;

b)

na financovanie samostatných akcií čistiarní vôd a ovzdušia zriaďovaných dodatočne

pri existujúcich prevádzkach vo výške 50 % rozpočtových cien; dotácia sa čerpá zo

štátneho rozpočtu vo výške 50 % ročných investícií do týchto akcií;

c)

na novozačínané stavby riešiace oblastné problémy vo výške vládou ustanovených podielov

na rozpočtových nákladoch akcie; dotácia zo štátneho rozpočtu sa čerpá podľa skutočnej

realizácie stavieb do určených akcií (

čl. 17 ods. 2

);

d)

úplne výnimočne bude vláda poskytovať dotácie na niektoré rozostavané a novozačínané

investície, ktoré sú národohospodársky nevyhnutné, avšak nie sú v súlade s priamym

záujmom alebo (i pri riadnom hospodárení) s možnosťami organizácie.

Čl. 11

(1)

V hospodárskych organizáciách riadených národnými výbormi (okrem mestskej dopravy

a bytového hospodárstva) a v podnikoch odvetvia vnútorného obchodu sa uplatní všeobecný

spôsob financovania investičnej výstavby a rovnaký spôsob odvodu odpisov a ich použitia

ako v odborove riadenom priemysle a v stavebníctve; v týchto organizáciách sú však

sadzby odvodov z hrubého dôchodku ustanovené tak, že sa vytvárajú podmienky pre relatívne

vyššiu účasť vytvoreného hrubého dôchodku na úhradu investícií a tým pre relatívne

nižší podiel úveru. Aj v týchto odvetviach sa zachová predstih potreby investovať

pred tvorbou vlastných zdrojov.

(2)

V hospodárstve riadenom národnými výbormi a v podnikoch vnútorného obchodu sa predpokladá

vyšší podiel dotácií zo štátnych prostriedkov na úhrade investičnej výstavby. Tieto

dotácie budú zamerané prednostne na rozvoj služieb pre obyvateľstvo a pre rozvoj maloobchodnej

siete. Budú sa poskytovať podľa vopred ustanovených pravidiel tak, aby nenarúšali

úlohu úveru a kritéria efektívnosti a neboli nástrojom subjektívne narušujúcim vzťahy

medzi príjmami a výdavkami podnikov a vzťahy k štátnemu rozpočtu.

(3)

Výstavba obchodných zariadení v nových sídliskách bude sa naďalej financovať zo štátneho

rozpočtu ako súčasť komplexnej bytovej výstavby s tým, že vybudované objekty budú

sa obchodným organizáciám v zásade prenajímať za ekonomické nájomné. Investor komplexnej

bytovej výstavby prerokuje s obchodnými organizáciami, že tieto súčasne zabezpečia

prevádzku v obchodných zariadeniach budovaných v rámci komplexnej bytovej výstavby,

a to ešte pred schválením projektovej dokumentácie. Tieto ustanovenia sa vzťahujú

aj na zariadenia poskytujúce služby obyvateľstvu.

(4)

Národné výbory môžu zo svojich prostriedkov poskytovať dotácie na investičné akcie,

na vykonaní ktorých majú záujem.

Čl. 12

(1)

Jednotné odvody z hrubého dôchodku i zásady financovania investícií a hospodárenie

s odpismi ponechávajú podnikom dostatočnú voľnosť na ekonomické rozhodovanie o použití

vytváraných finančných zdrojov. Podniky sú povinné spravovať sa pri tomto rozhodovaní

aj svojimi dlhodobými záujmami a zabezpečovať plynulý rozvoj, starať sa o potrebnú

likviditu svojho finančného hospodárenia zodpovedajúcou tvorbou a doplňovaním podnikových

fondov, najmä rezervného fondu, a voľné vlastné prostriedky zapájať do financovania

obežných prostriedkov.

(2)

Minimálny stav rezervných fondov sa pre rok 1967 ustanovuje vo výške 2 % ročného

objemu fondu pracujúcich. Minimálny prídel do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb

ustanovuje vláda vo výške 0,8 % ročného objemu fondu pracujúcich.

Čl. 13

(1)

Dodávateľské a odberateľské vzťahy medzi organizáciami zahraničného obchodu a tuzemskými

organizáciami budú sa uskutočňovať zásadne na základe zahraničných cien. Sústavou

vhodných ekonomických nástrojov bude potrebné jednak preklenúť rozdiely medzi vnútornými

a zahraničnými cenami, a to tak pri vývoze, ako aj pri dovoze, jednak porovnávať relácie

zahraničných cien s reláciami nových veľkoobchodných cien a pôsobiť na zefektívnenie

štruktúry výroby i obratu zahraničného obchodu.

(2)

Postupne sa budú uplatňovať nástroje ekonomického riadenia dovozu bankou, a to tak

vnútorným devízovým úverom, ako aj predajom devíz za voľné ceny. Ceny dovážaného tovaru

budú v prípadoch predaja devíz za voľné ceny ovplyvnené konkurznou prirážkou ustanovenou

s prihliadnutím na dopyt a ponuku.

(3)

Podniky zahraničného obchodu budú zainteresované na svojom hrubom dôchodku.

Čl. 14

(1)

Pre samostatné hospodárske organizácie výskumnej a vývojovej základne sa ustanovujú

tieto odlišné podmienky hospodárenia od rámcových podmienok hospodárenia podnikov

1.

budú zainteresované na technickoekonomických výsledkoch riešenia úloh prostredníctvom

hmotnej zainteresovanosti na hrubom dôchodku (zisku); pritom nebudú platiť jednotný

odvod z hrubého dôchodku (zisku) do štátneho rozpočtu a národným výborom, odvod zo

základných prostriedkov a odvod zo zásob;

2.

výdavky na investičnú výstavbu budú v rámci výrobnej hospodárskej jednotky uhrádzať

z vlastných zdrojov, z centralizovaných zdrojov odboru a s použitím investičného úveru;

na vybraté rozostavané a novozačínané investičné akcie budú sa týmto organizáciám

poskytovať dotácie zo štátneho rozpočtu a na zabezpečenie vybratých úloh štátneho

plánu rozvoja vedy a techniky budú sa im prideľovať prostriedky na strojové a prístrojové

investície;

3.

investičná výstavba centrálne riadených hospodárskych organizácií výskumnej a vývojovej

základne bude záväzne ustanovená fondom vedy a techniky;

4.

hospodárskym organizáciám výskumnej a vývojovej základne v rámci výrobných hospodárskych

jednotiek budú sa poskytovať devízové prostriedky (príp. dotácie na úhradu investičného

príspevku) na stroje, prístroje a zariadenia z dovozu potrebné na zabezpečenie vybratých

úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky;

5.

centrálne riadeným hospodárskym organizáciám výskumnej a vývojovej základne bude

objem devízových prostriedkov záväzne ustanovený fondom vedy a techniky bez toho,

že by tým bola dotknutá možnosť nakupovať devízy z vlastných zdrojov.

(2)

Nesamostatné pracoviská výskumnej a vývojovej základne sa spravujú rovnakými podmienkami

hospodárenia ako organizácie, ktorých sú súčasťou, s výnimkou prípadov určených so

súhlasom Štátnej komisie pre techniku (keď pre ne výnimočne platí režim odseku 1).

(3)

Dodávateľské a odberateľské vzťahy budú na úseku rozvoja vedy a techniky prebiehať

na základe voľných cien; za využívanie výsledkov technického rozvoja uhrádzaného inými

organizáciami, príp. i zo štátneho rozpočtu budú organizácie platiť úhradu vo výške

dohodnutej ceny.

(4)

Úlohy štátneho plánu rozvoja vedy a techniky riešené v hospodárskych organizáciách

budú sa uhrádzať zo štátneho rozpočtu. Popri tom budú sa hospodárskym organizáciám

poskytovať dotácie zo štátneho rozpočtu najmä v prípadoch, v ktorých sa týmito dotáciami

podstatne zvýši tempo technického rozvoja vo viacerých odboroch a v ktorých príslušná

výrobná hospodárska jednotka nemôže sama znášať náklady a riziko výskumnovývojových

prác, a ďalej na úlohy zakladajúce štrukturálne zmeny odborov. Dotácie budú sa poskytovať

riešiteľskej organizácii alebo realizátorovi, príp. obidvom, a to návratne alebo nenávratne.

(5)

Pri úlohách štátneho plánu rozvoja vedy a techniky, pri ktorých bude mimoriadny spoločenský

záujem na urýchlenom riešení, budú sa vypisovať mimoriadne cieľové prémie alebo poskytovať

mimoriadne dodatočné odmeny za úspešné vyriešenie. Cieľové prémie a dodatkové odmeny

budú sa poskytovať z centrálnych rezerv fondu vedy a techniky formou účelového prídelu

do fondu pracujúcich riešiteľskej organizácie.

(6)

Výška nákladov na technický rozvoj pre potreby podnikov ponechá sa na rozhodnutie

podnikov, ktoré budú tieto náklady financovať z celkových nákladov na výrobu (výkony)

s možnosťou ich časového rozlíšenia formou výdavkov budúcich období. V prípade nedostatku

vlastných zdrojov môže Štátna banka československá poskytnúť úver.

(7)

Na odborových riaditeľstvách sa bude zriaďovať fond technického rozvoja.

Čl. 15

(1)

V nadväznosti na dlhodobe ustanovené jednotné odvody z hrubého dôchodku bude centrálne

riadený vývoj cien a cenotvorných nástrojov prihliadať pri znovurozdeľovaní mimoriadnych

dôchodkov na pomer ponuky a dopytu tak, aby sa vytvárali predpoklady na odstránenie

nesúladu ponuky a dopytu znovurozdelením práce v národnom hospodárstve, vytváraním

dodatočných zdrojov akumulácie a pod.

(2)

Základom centrálnej cenovej politiky bude dlhodobý a vykonávací plán cien a regulácia

cenových hladín vykonávaná prostredníctvom kategorizácie cien, dohôd o úrovni regulovaných

cien a pod.

(3)

Ekonomicky neodôvodnené rozdiely v sadzbách dane z obratu, ako i rozdiely medzi zahraničnými

a vnútornými cenami budú sa postupne znižovať a odstraňovať. Pritom daň z obratu sa

bude používať ako nástroj cenovej politiky nielen na zabezpečenie väzby medzi maloobchodnými

a veľkoobchodnými cenami, ale i na zabezpečovanie väzieb medzi veľkoobchodnými cenami

v prípadoch, v ktorých treba diferencovať účinnosť zmeny veľkoobchodných cien na dodávateľov

a odberateľov. Od 1. januára 1967 budú sa pre všetky výrobky zásadne používať rovnaké

sadzby dane z obratu tak v štátnom, ako aj v družstevnom sektore; v ekonomicky odôvodnených

prípadoch sa vopred určia časove obmedzené zľavy, prípadne výnimky z jednotných sadzieb.

(4)

Predpokladom ekonomicky odôvodneného vývoja cien je vytváranie takých ekonomických

podmienok, v ktorých výrobcovia budú nútení dodržiavať plánom predpokladaný vývoj

cien. Také podmienky bude potrebné postupne zabezpečovať

a)

najmä konkurenciou dovážaného tovaru a vytváraním podmienok súťaže medzi výrobcami,

b)

politikou regulovania ekonomických nástrojov na zvýšenie efektívnosti zahraničného

obchodu, účelnou daňovou, úverovou a finančnou politikou.

(5)

Nemožno počítať s tým, že v prvých rokoch zavádzania novej sústavy riadenia sa vytvoria

dostatočné ekonomické predpoklady, ktoré zabezpečia ekonomicky odôvodnený vývoj cien.

Z týchto dôvodov centrálne orgány budú používať i priame opatrenia na zabezpečenie

vývoja cien vrátane direktívneho určenia pohybu hladiny cien plánom vývoja cien, lebo

pri systéme jednotných odvodov je nevyhnutné, aby najmä nerovnomerný vývoj rentability

podľa odvetví a odborov sa primerane premietal do cien a aby dlhodobe nedochádzalo

k odtrhnutiu vývoja cenových hladín od spoločensky nevyhnutných nákladov. Direktívne

riadenie vývoja cien bude však rešpektovať nevyhnutnosť súladu medzi ponukou a dopytom

vo všetkých oblastiach národného hospodárstva.

(6)

Diferencovanou cenovou politikou treba regulovať nielen pomer dopytu a ponuky, ale

i nerovnomerný vývoj dôchodkov medzi odvetviami a odbormi národného hospodárstva.

Súčasne bude potrebné v rámci cenovej politiky prehlbovať diferenciáciu v úrovni dôchodkov

VHJ podľa rentabilnosti výroby v pomere k zahraničným cenám, a tak urýchľovať tempo

rozvoja rentabilnej výroby. Nejde teda o plné odčerpanie rastu rentability úpravami

cien, ale len o vyrovnanie nerovnomerného vývoja daného objektívne nerovnomerným vývojom

spoločenskej produktivity práce a preferovaním efektívnej výroby.

(7)

V priebehu roka 1967 sa vykonajú úpravy cien, ktoré vyplynú ako korekcie zmien úrovne

cien skupín výrobkov a ďalej z pomerov vo výrobe a na trhu. Dôsledky týchto úprav

cien sa v zásade nebudú bilancovať.

(8)

Väčšie odchýlky od predpokladov generálnej úpravy veľkoobchodných cien budú sa počas

roka 1967 riešiť buď úpravou (korektúrou) cien, najmä pri finálnych výrobkoch, alebo

daňou z obratu, príp. dodatkovými odvodmi.

Čl. 16

Zabezpečovanie rozvoja Slovenska a oblastí bude sa vykonávať takto

a)

priamym rozhodovaním o rozmiestení základných rozvojových kapacít vládou, vyjadrovaním

sa k rozmiesteniu centrálne posudzovaných stavieb Štátnou plánovacou komisiou a Štátnou

komisiou pre techniku (v spolupráci s orgánmi SNR) a určením konkrétnych zásad investičnej

politiky spolu s určením orientačných ukazovateľov pre jednotlivé roky;

b)

ustanovením objemov investičných úverov nadväzujúcich na plánom predpokladané zámery

rozvoja. Tento objem úverov ustanoví vláda orientačne v rámci päťročného plánu, a

to za ČSSR celkom a okrem toho osobitne za Slovensko; upresňuje ho v priebehu realizácie

päťročného plánu. Takto úver bude zabezpečovať reguláciu vzťahov medzi hmotnými a

finančnými zdrojmi a napomáhať rozmiesťovanie investícií so zreteľom na dodržanie

rovnakej ekonomickej efektívnosti na celom území štátu. Pri určení týchto úverov vychádza

sa z objemu investícií predpokladaných v plánoch;

c)

vo výberovom konaní sa uplatnia pre výber investícií jednotné kritériá výberu; v

závere 1. etapy sa zistia požiadavky investorov na úver (za ČSSR a z toho Slovensko)

a posúdi sa dodržanie plánom predpokladaných proporcií. Na základe toho sa potom určí

objem úveru pre ČSSR a z toho pre Slovensko, a to tak, aby sa dosiahli politicko-ekonomické

ciele v ďalšom urýchlení rozvoja hospodárstva na Slovensku. Úvery za Slovensko obhospodaruje

Štátna banka československá - oblastný ústav pre Slovensko, ktorý sa zúčastní na vypracovaní

úverového plánu a na výberovom konaní pri dodržaní celoštátnych zásad splatnosti úverov

a kritérií efektívnosti.

Čl. 17

(1)

Na zabezpečenie rozvoja menej rozvinutých oblastí a na reguláciu rozvoja aglomerovaných

oblastí sa používajú ekonomické nástroje uvedené v nasledujúcich odsekoch.

(2)

Na stavby hospodárskych organizácií s plným uplatnením novej sústavy riadenia a na

stavby výrobných družstiev začínané od 1. januára 1967 v ďalej uvedených oblastiach

(okres, časť okresu, mesto) sa poskytujú v rámci prostriedkov vopred ustanovených

v štátnom rozpočte (v členení na ČSSR a z toho Slovensko) dotácie zo štátneho rozpočtu,

a to vo výške 15 % z rozpočtových nákladov investičnej akcie. Dotácia zo štátneho

rozpočtu sa čerpá podľa skutočnej realizácie investícií do určených akcií.

(3)

Na vyrovnanie zvýšených prevádzkových nákladov závodov alebo prevádzok, na výstavbu

ktorých sa poskytne dotácia zo štátneho rozpočtu podľa odseku 2, sa po dobu 5 rokov

poskytujú zľavy z odvodov zo zostatkovej ceny základných prostriedkov. Zľava sa určí

znížením všeobecne ustanovenej percentnej sadzby odvodu o 1/3, t. j. napr. zo 6 %

na 4 %.

(4)

Dotácie a zľavy podľa odsekov 2 a 3 sa poskytujú v týchto oblastiach (okresoch, častiach

okresov, mestách)

v Západoslovenskom kraji

južná časť okresu Levice

z okresu Dunajská Streda: Dunajská Streda a Čalovo

z okresu Komárno: Kolárovo

z okresu Nové Zámky: Nové Zámky

v Stredoslovenskom kraji

z okresu Banská Bystrica: oblasť Horehronia

z okresu Rimavská Sobota: Rimavská Sobota

z okresu Zvolen: Krupina

z okresu Čadca: Čadca

vo Východoslovenskom kraji

severovýchodná časť okresu Humenné

okres Bardejov (okrem mesta Bardejov)

južná časť okresu Trebišov

z okresu Michalovce: Sobrance

severozápadná časť okresu Prešov

severovýchodná časť okresu Poprad

z okresu Spišská Nová Ves: Hnilecká Dolina

z okresu Rožňava: severná časť

v českých krajoch

vybraté mestá v pohraničných okresoch kategórie A

Kaplice, Vimperk, Lenora, Horšovský Týn, Aš, Stříbro, Bruntál.

(5)

Výber oblastí (okres, časť okresu, mesto) sa spresní v konečnom návrhu 4. päťročného

plánu v priebehu roka 1967. Úprava zoznamu zvýhodnených oblastí bude však platiť len

pre novozačínané akcie; akcie rozostavané alebo už uskutočnené sa posudzujú podľa

stavu v čase ich začatia.

(6)

S prihliadnutím na odborové a oblastné hľadiská a na situáciu v pracovných silách

môžu krajské národné výbory v spolupráci s ONV, príp. MsNV a so súhlasom Štátnej plánovacej

komisie určiť prirážku k stabilizačnému odvodu podľa článku 5 až do výšky 2 % z celkového

objemu vyplatených miezd pracovníkov v okrese alebo mieste, pre ktoré bola prirážka

určená. Prirážka k tomuto odvodu môže sa určiť len pre oblasti alebo miesta, kde dochádza

k väčším rozdielom medzi zdrojmi a potrebami pracovných síl alebo kde bude potrebné

počítať s celkovým poklesom počtu pracujúcich.

(7)

Prirážky k stabilizačnému odvodu sa nebudú uplatňovať v obchodných organizáciách

a organizáciách poskytujúcich platené služby obyvateľstvu a ďalej v stavebných organizáciách.

Prirážku môžu KNV diferencovať na zabezpečenie účelného vývoja štruktúry pracovníkov

vo vzťahu k zdrojom (muži - ženy).

(8)

Vláda ustanoví záväzné pravidlá upravujúce právomoc národných výborov pri určovaní

prirážok k stabilizačnému odvodu.

(9)

Pri výstavbe nových a rozšírení jestvujúcich výrobných závodov sú investori povinní

v investičnom zámere (investičnej úlohe) uviesť - po dohode s príslušným národným

výborom - i náklady potrebné na vyvolané (doplnkové) investície, najmä v úsekoch riadených

národnými výbormi. Pri posudzovaní variantov výstavby vezme centrálny orgán, ak ide

o centrálne posudzovanú stavbu, alebo iný posudzujúci orgán do úvahy i výšku nákladov

na vyvolané (doplnkové) investície v jednotlivých variantoch. Vláda môže vyhlásiť

oblasti, v ktorých bude platiť zásada, že príslušný národný výbor určí výšku príspevku,

ktorý je investor povinný previesť do rozpočtu národného výboru na krytie potrebných

doplnkových investícií.

(10)

Podniky sú povinné uhradiť z vlastných zdrojov poplatky a pokuty za činnosť zhoršujúcu

životné prostredie. Konkrétne opatrenia v tomto smere ustanoví vyhláškou vláda na

návrh Štátnej komisie pre techniku.

(11)

Okrem toho odborove riadené podniky prispievajú dobrovoľnými príspevkami na výstavbu

zariadení, ktoré slúžia pracovníkom ich závodov a prevádzkární (napr. jasle, materské

školy, zdravotnícke zariadenia). Príslušný národný výbor spravidla združí tieto príspevky

so svojimi investičnými prostriedkami na zabezpečenie komplexnej výstavby týchto zariadení.

Podniky môžu tiež prispievať na prevádzku týchto zariadení.

Čl. 18

Zo štátneho rozpočtu nebudú sa naďalej kryť niektoré účelové výdavky podnikov, ako

bezúročné pôžičky na bytovú výstavbu, dotácie k cenám technicky progresívnych výrobkov,

prémie k červeným zástavám (netýka sa červených zástav udelených rozhodnutím vlády

a ÚRO), škody z exhalácií a ďalšie neinvestičné výdavky doteraz účelove financované

zo štátneho rozpočtu. Výdavky kryté uvedenými dotáciami (účelovým financovaním) budú

v budúcnosti uhrádzať podniky z vlastných zdrojov.

Čl. 19

(1)

Špecifické zvláštnosti nepriemyslových odvetví v oblasti tvorby a skladby cien, v

rôznorodej náplni činností, v odlišných organizačných formách a v plnení ďalších nehospodárskych

funkcií vyžadujú, aby v nepriemyslových odvetviach prechod na všeobecný režim hospodárenia

(uplatňovaný pre priemysel, stavebníctvo a obchod) postupoval v súlade s vytváranými

podmienkami. Preto od 1. januára 1967 bude sa v týchto organizáciách uplatňovať buď

všeobecná sústava riadenia s radom odchýlok, alebo rôzne formy experimentov.

(2)

Pre režim hospodárenia nepriemyslových odvetví od 1. januára 1967 sa ustanovujú tieto

zásady

a)

vo všetkých prípadoch, v ktorých sa vytvoria postačujúce predpoklady, sa zavedie

všeobecný režim hospodárenia, odvodov, hmotnej zainteresovanosti a financovania investícií.

V odôvodnených prípadoch môžu sa navrhnúť vláde zatiaľ odchylné sadzby odvodov;

b)

v odvetviach a organizáciách, kde zatiaľ nemožno uplatniť financovanie investícií

z úverov a vlastných zdrojov, musí sa vytvoriť účinný režim, ktorý by zabezpečoval

reguláciu miezd;

c)

priemyslové, stavebné a obchodné podniky a samostatné projektové organizácie majú

zásadne režim hospodárenia a hmotnej zainteresovanosti platný pre tieto odvetvia bez

ohľadu na to, v ktorom ústrednom orgáne alebo výrobnej hospodárskej jednotke sú organizačne

začlenené; pre odbytové a zásobovacie organizácie platí režim priemyslových (príp.

stavebných) podnikov; výnimky sa určia v tých prípadoch, v ktorých odbytové alebo

zásobovacie prirážky a zrážky budú upravené podľa princípov platných pre obchodné

rozpätie;

d)

pre podniky zahraničného obchodu navrhne režim hospodárenia a hmotnej zainteresovanosti

Ministerstvo zahraničného obchodu;

e)

dopravné a poľnohospodárske podniky začlenené organizačne do priemyslových alebo

stavebných výrobných hospodárskych jednotiek (príp. rezortov) majú režim hospodárenia,

ktorý zodpovedá príslušnej nepriemyslovej (nestavebnej) činnosti;

f)

na maloobchodné predajne výrobných podnikov sa vzťahujú podmienky pre vnútorný obchod.

Zo zásob týchto maloobchodných predajní sa neplatí dvojpercentný odvod do štátneho

rozpočtu, na základné prostriedky týchto maloobchodných predajní sa vzťahuje znížená

sadzba odvodu a pod. Rozdiel medzi sadzbami odvodu z hrubého dôchodku (zisku) v priemysle

a vo vnútornom obchode sa vyrovnáva dodatkovým odvodom. Podrobnosti ustanovia vykonávacie

predpisy;

*)

g)

vo všetkých nepriemyslových odvetviach i v tých, kde bol už skôr schválený určitý

režim hospodárenia alebo experimentovania, musia ústredné orgány znovu sústavu riadenia

preveriť tak, aby v maximálnej miere došlo od 1. januára 1967 k zblíženiu so všeobecným

systémom riadenia;

h)

v odôvodnených prípadoch môžu ústredné orgány navrhnúť vláde ako výnimku odchylné

riešenie od zásad podľa písm. c) a e). Odchylné riešenie pre nesamostatné projektové

útvary a nesamostatné pracoviská výskumnej a vývojovej základne môže určiť Štátna

komisia pre techniku.

Čl. 20

Ustanovenia uvedené v

článku 1 až 19

sa vzťahujú na podmienky hospodárenia po 1. januári 1967 a nedotýkajú sa podmienok

platných pre rok 1966. Výsledky hospodárenia z tohto roku sa teda výrobným hospodárskym

jednotkám a podnikom ponechajú na použitie podľa platných predpisov a neodčerpajú

sa do štátneho rozpočtu.