VYHLÁŠKA 638/1992 Z. z. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií

§ 1

Rozsah úpravy

(1)

Touto vyhláškou sa riadi hospodárenie ministerstiev, ostatných ústredných orgánov

štátnej správy Slovenskej republiky, ďalších štátnych orgánov a právnických osôb,

ktoré majú pre účely tejto vyhlášky postavenie ústredných orgánov Slovenskej republiky

1

)

(ďalej len „ústredné orgány“) a rozpočtových a príspevkových organizácií štátu a

obcí.

(2)

Štátne účelové fondy (ďalej len „štátne fondy“), obce a iné právnické a fyzické osoby

sa riadia touto vyhláškou, ak sa im poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky (ďalej len „štátny rozpočet“)

2

)

alebo ak tak ustanovujú osobitné predpisy.

(3)

Financovanie geologických prác z prostriedkov štátneho rozpočtu upravuje osobitný

predpis.

§ 2

(1)

Rozpočtové prostriedky sa môžu používať len na určené účely, a to na zabezpečenie

funkcií určených zriaďovateľom rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie (ďalej len

„zriaďovateľ“) a na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných

predpisov

(2)

Ústredný orgán hospodári s rozpočtovými prostriedkami príslušnej rozpočtovej kapitoly

štátneho rozpočtu (ďalej len „kapitola“). Finančné hospodárenie ústredného orgánu

sa riadi ustanoveniami o hospodárení rozpočtových organizácií, ak v tejto vyhláške

alebo v osobitných predpisoch nie je ustanovené inak.

§ 3

(1)

Subjekty hospodáriace s rozpočtovými prostriedkami sú povinné dosahovať rozpočtované

príjmy a používať rozpočtové prostriedky efektívne a najhospodárnejším spôsobom.

(2)

Prostriedky štátneho rozpočtu možno čerpať len na podklade otvorených limitov výdavkov.

(3)

Platby z prostriedkov štátneho rozpočtu sa uskutočňujú zásadne bezhotovostne, platby

v hotovosti sa uskutočňujú v rozsahu určenom osobitnými predpismi.

(4)

Ústredný orgán, v ktorého vecnej pôsobnosti koná občianske združenie, môže poskytnúť

tomuto občianskemu združeniu rozpočtové prostriedky, a to len na účely a v rozsahu,

ktorý ustanoví zákon o štátnom rozpočte.

(5)

Rozpočtová organizácia môže poskytovať príspevky a dotácie iným právnickým a fyzickým

osobám iba vtedy, ak poskytnutie týchto dotácií vyplýva zo všeobecne záväzných právnych

predpisov alebo z uznesenia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) a na poskytnutie

dotácie má potrebné prostriedky zabezpečené vo svojom rozpočte. Poskytnutie dotácie

možno žiadať iba prostredníctvom jednej rozpočtovej organizácie.

§ 4

Rozpočtové opatrenia

(1)

Rozpočtové opatrenia sú presuny rozpočtových prostriedkov, povolené prekročenie rozpočtu

a viazanie rozpočtových prostriedkov.

(2)

Rozpočtové a príspevkové organizácie sú povinné viesť mimo sústavy účtovníctva aj

operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach v priebehu rozpočtového roka.

(3)

Ústredné orgány predložia Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

financií“) spolu s ročnými výkazmi aj prehľad o rozpočtových opatreniach vykonaných

v rozpočte kapitoly v priebehu rozpočtového roka. Prehľad sa spracuje v príjmovej

i výdavkovej časti podľa odvetvového a druhového členenia.

§ 5

Presuny rozpočtových prostriedkov

(1)

Ak na úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočte zabezpečené potrebné prostriedky,

musí ich ústredný orgán alebo rozpočtová organizácia v jeho pôsobnosti zabezpečiť

predovšetkým presunom prostriedkov v rámci svojho rozpočtu.

(2)

Ústredný orgán alebo rozpočtová organizácia v jeho pôsobnosti nemôže pri vykonávaní

rozpočtových presunov vo svojej právomoci meniť záväzné úlohy a limity svojho rozpočtu.

(3)

Ústredný orgán alebo rozpočtová organizácia môže vykonať rozpočtové presuny vo vlastnej

právomoci najneskôr k 31. decembru rozpočtového roka.

§ 6

Povolené prekročenie rozpočtových limitov

(1)

Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť rozpočtový limit o prostriedky prijaté

od iných subjektov na základe darovacej zmluvy, zmluvy o združení

3

)

alebo dotácie (grantu).

(2)

Prekročenie rozpočtových limitov v ostatných prípadoch povoľuje ústredný orgán pre

rozpočtové a príspevkové organizácie v jeho pôsobnosti na ťarchu svojho rozpočtu.

Ak by toto prekročenie ovplyvnilo záväzné úlohy a limity rozpočtu tohto ústredného

orgánu, postupuje tak po dohode s ministerstvom financií.

(3)

Ak má dôjsť k prekročeniu rozpočtových limitov z dôvodu delimitácie alebo prechodu

úloh z iného orgánu alebo organizácie, predložia organizácie, ktorých sa tieto opatrenia

dotýkajú, prostredníctvom zriaďovateľa príslušným ústredným orgánom vzájomne odsúhlasené

delimitačné protokoly, obsahujúce vzájomne odsúhlasené prevody prostriedkov zo štátneho

rozpočtu a povinnosti k štátnemu rozpočtu. Ústredný orgán predloží tieto doklady ministerstvu

financií. Bez predloženia týchto dokladov a súhlasu ministerstva financií sa nemôžu

rozpočtové limity prekročiť.

(4)

Ústredný orgán môže vo svojom rozpočte s povolením ministerstva financií prekročiť

rozpočtový limit výdavkov len do výšky skutočne dosiahnutých vyšších príjmov. Ústredné

orgány môžu povoliť prekročenie limitov rozpočtových a príspevkových organizácií v

ich pôsobnosti len do výšky skutočne dosiahnutých vyšších príjmov.

§ 7

Viazanie rozpočtových prostriedkov

(1)

Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a vecné obmedzenie ich použitia. Viazané

rozpočtové prostriedky sa nemôžu použiť bez súhlasu orgánu, ktorý o viazaní rozhodol.

(2)

Ústredný orgán musí vo svojom rozpočte viazať rozpočtové prostriedky v prípade, ak

a)

v rozpočte mal zabezpečené prostriedky na vykonanie úloh, ktorých plnenie prešlo

na iné orgány,

b)

neplní rozpočtované príjmy,

c)

o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda alebo na základe jej splnomocnenia

minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“).

(3)

Rozpočtová organizácia musí vo svojom rozpočte viazať rozpočtové prostriedky v prípade,

ak

a)

tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec alebo sčasti nebudú realizovať,

b)

neplní rozpočtované príjmy; ak vyrovnanie úbytku príjmov nemôže rozpočtová organizácia

zabezpečiť viazaním zodpovedajúcej časti výdavkov, dohodne organizácia spôsob náhrady

úbytku príjmov so zriaďovateľom.

(4)

Ústredný orgán pripojí k štvrťročnému výkazu o plnení príjmov a výdavkov rozpočtových

organizácií, ktorý zasiela ministerstvu financií, prehľad o výške rozpočtových prostriedkov

viazaných v rámci svojho rozpočtu ako trvalú úsporu.

§ 8

Časové použitie rozpočtových prostriedkov

(1)

Rozpočtové prostriedky určené zriaďovateľom rozpočtovej a príspevkovej organizácii

sa musia vyčerpať do 31. decembra rozpočtového roka a nemožno ich previesť do budúcich

rokov. Výdavky, ktoré nebudú bankou k 31. decembru rozpočtového roka zúčtované, zaťažujú

rozpočet organizácie nasledujúceho rozpočtového roka, aj keď sa hospodársky týkajú

predchádzajúceho rozpočtového roka.

(2)

Rozpočtové prostriedky na úhradu výdavkov nemožno poukazovať vopred, okrem prostriedkov

a)

na výplatu miezd za druhú polovicu decembra, vrátane cestovného vyplateného súčasne

so mzdou,

b)

na úhradu daní, ktorých výška je závislá na konečnom výsledku hospodárenia,

c)

na úhradu preddavkov, pozastávok a akreditívov pri dodávkach výkonov a tovarov, ak

sa tak organizácie dohodli,

d)

na dávky vyplácané za mesiac december, ak tak ustanoví osobitný predpis.

(3)

Prostriedky uvedené v odseku 2 sa prevádzajú na účet cudzích prostriedkov. Nevyčerpané

rozpočtové prostriedky sa do troch dní po vyúčtovaní položiek podľa odseku 2 odvedú

na príjmový účet štátneho rozpočtu. Pri nedostatku týchto prostriedkov sa potrebné

prostriedky vyúčtujú na ťarchu rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka.

§ 9

Účtovanie príjmov štátneho rozpočtu

(1)

V prospech štátneho rozpočtu na bežný rok sa zaúčtujú iba platby, na realizáciu ktorých

dostane banka platobné doklady najneskôr do 31. decembra bežného roka a k tomuto dňu

ich aj zaúčtuje.

(2)

Príjmy prijaté v hotovosti sa musia odviesť najneskôr do 31. decembra bežného roka

na príjmový rozpočtový účet organizácie v banke.

(3)

Nedoplatky príjmov z minulého roka a z predchádzajúcich rokov uhradené po 1. januári

nasledujúceho roka sú rozpočtovým príjmom nasledujúceho roka, aj keď ide o náhradu

rozpočtových výdavkov z minulého roka.

(4)

Príjmy za realizované práce a výkony v priebehu riešenia štátnych objednávok v oblasti

výskumu a vývoja a príjmy za zvyšné a nepotrebné predmety po dokončení riešenia štátnych

objednávok sa prevedú do štátneho rozpočtu v takom pomere, v akom sa štátny rozpočet

podieľal na financovaní úlohy. Finančné usporiadanie musia riešitelia vykonať najneskôr

do 6 mesiacov po ukončení úlohy.

§ 10

Rozpočtové limity

(1)

Rozpočtovým organizáciám sa otvárajú rozpočtové limity na účty vedené v banke, a

to osobitne na investičné a osobitne na neinvestičné výdavky. Príspevkovým organizáciám

sa otvárajú samostatné výdavkové rozpočtové účty na čerpanie príspevkov na činnosť

a na čerpanie účelového príspevku na obstaranie hmotného majetku.

(2)

Ústredný orgán otvára rozpočtové limity pre vlastné hospodárenie a tiež limity rozpočtovým

a príspevkovým organizáciám, ktorých je zriaďovateľom, a ďalej limity dotácií pre

iné subjekty. Rozpočtovej organizácii, ktorá je zriaďovateľom rozpočtových alebo príspevkových

organizácií, otvára rozpočtové limity ten ústredný orgán, ktorý je jej zriaďovateľom.

Rozpočtová organizácia otvára rozpočtové limity rozpočtovým a príspevkovým organizáciám,

ktorých je zriaďovateľom. Ministerstvo financií môže ustanoviť podľa výsledku plnenia

štátneho rozpočtu, že bude otvárať rozpočtové limity investičných a neinvestičných

výdavkov jednotlivých kapitol, ak to bude vyžadovať zabezpečenie pokladničnej rovnováhy

štátneho rozpočtu, alebo ak dôjde v pôsobnosti ústredného orgánu k porušovaniu finančnoprávnych

predpisov.

(3)

Vedúci rozpočtovej organizácie je povinný zabezpečiť, aby rozpočtové prostriedky

boli uvoľňované iba v takej výške, ktorá zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých

v rozpočte organizácie v období, na ktoré je rozpočtový limit otvorený.

(4)

Zriaďovateľ zníži rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii limit výdavkov alebo

jeho časť, predovšetkým ak bol určený nesprávne alebo pri jeho určení boli porušené

finančnoprávne predpisy.

(5)

Rozpočtové a príspevkové organizácie oznámia banke limit výdavkov najneskôr dva dni

pred začiatkom obdobia, v ktorom bude čerpaný.

(6)

Prostriedky na financovanie štátnej objednávky a úlohy v oblasti vedy a výskumu sa

môžu z otvoreného rozpočtového limitu čerpať len na základe uzatvorenej zmluvy s riešiteľom

úlohy. Rozpočtový limit na riešenie úlohy otvára ústredný orgán riešiteľovi úlohy

na základe zmluvne dohodnutých podmienok o predmete riešenia.

(7)

Na financovanie štátnej objednávky a úlohy v oblasti vedy a výskumu otvára rozpočtový

limit ústredný orgán, ktorý ju zadáva. Ak ústredný orgán poskytuje prostriedky na

riešenie úloh vedy a výskumu a na projekty životného prostredia, je povinný zmluvne

zabezpečiť práva štátu k výsledkom prác a činností financovaných z rozpočtových prostriedkov,

a to v pomere, v akom sa rozpočtové prostriedky podieľajú na financovaní úlohy alebo

projektu. Ak ide o úlohy financované s podielovou účasťou štátneho rozpočtu, možno

rozpočtový limit čerpať len po vyčerpaní podielov ostatných objednávateľov.

(8)

V prípade, že objednávateľ poskytne nositeľovi úlohy podľa odseku 7 rozpočtové prostriedky

na obstaranie prístrojov, strojov a zariadení potrebných na jej riešenie, musí súčasne

určiť, ako sa použijú tieto predmety po ukončení riešenia, a spôsob finančného usporiadania.

§ 11

Rozpočtové limity investičných výdavkov

(1)

Rozpočtové limity investičných výdavkov rozpočtovej organizácie sa otvárajú na celý

rozpočtový rok.

(2)

Príspevková organizácia môže prevádzať z výdavkového rozpočtového účtu prostriedky

na svoj zdrojový investičný účet len podľa priebehu obstarávania hmotného majetku

a môže čerpať finančné prostriedky podľa vecného plnenia. Ak má príspevková organizácia

vlastné investičné zdroje, musí ich prednostne použiť na úhradu investičných výdavkov.

§ 12

Rozpočtové limity neinvestičných výdavkov

(1)

Rozpočtovej organizácii sa otvárajú rozpočtové limity neinvestičných výdavkov každý

štvrťrok rozpočtového roka.

(2)

Rozpočtový limit neinvestičných výdavkov sa otvára i na povolené prekročenie výdavkov.

(3)

Príspevkovej organizácii zriaďovateľ poukazuje príspevok na činnosť zo svojho rozpočtového

výdavkového účtu na jej bežný účet.

(4)

Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných

vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom, ak je priamo zapojená

na štátny rozpočet.

§ 13

Zriaďovanie rozpočtových a príspevkových organizácií

(1)

Zriaďovateľom rozpočtových a príspevkových organizácií je ústredný orgány alebo iná

rozpočtová organizácia podľa osobitného zákona.

4

)

(2)

Zriaďovateľ vydá o zriadení organizácie zriaďovaciu listinu, ktorá musí obsahovať

a)

označenie zriaďovateľa,

b)

názov, sídlo organizácie a jej identifikačné číslo; názov musí vylučovať možnosť

zámeny s názvami iných subjektov,

c)

dátum zriadenia organizácie,

d)

vymedzenie základného účelu a tomu zodpovedajúceho predmetu činnosti,

e)

označenie štatutárneho orgánu,

f)

vecné a finančné vymedzenie majetku, ku ktorému má organizácia právo hospodárenia,

g)

určenie času, na ktorý sa organizácia zriaďuje.

(3)

Rozpočtové a príspevkové organizácie zabezpečia zápis majetku [odsek 2 písm. f)]

podľa osobitného predpisu.

5

)

(4)

Za dátum zriadenia rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie sa považuje deň uvedený

v rozhodnutí zriaďovateľa o zriadení rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie.

(5)

Rozpočtové a príspevkové organizácie sú svojimi rozpočtami zapojené na rozpočet zriaďovateľa,

ktorý garantuje a kontroluje ich činnosť a v prípade zistených nedostatkov prijíma

potrebné opatrenia.

§ 14

Ústredné orgány

(1)

Ústredný orgán ako správca kapitoly najmä

a)

vypracúva návrh rozpočtu kapitoly a organizuje účasť riadených rozpočtových a príspevkových

organizácií na zostavení tohto návrhu; návrh rozpočtu kapitoly predkladá ministerstvu

financií v ním stanovenom rozsahu a termíne,

b)

rozpisuje schválené záväzné úlohy a limity kapitoly, a to na vlastné hospodárenie

a pre rozpočtové a príspevkové organizácie, voči ktorým plní funkciu zriaďovateľa;

záväzné úlohy a limity rozpisuje pre jednotlivé rozpočtové a príspevkové organizácie

v rozsahu ustanovenom touto vyhláškou alebo osobitným predpisom,

c)

otvára alebo potvrdzuje rozpočtové limity pre vlastné hospodárenie, rozpočtové limity

rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ktorých je zriaďovateľom, a limity dotácií

pre iné subjekty,

d)

usmerňuje a kontroluje hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami v rámci kapitoly

a schvaľuje rozpočtové opatrenia, ktoré možno vykonať bez zmeny záväzných úloh a limitov

kapitoly,

e)

vypracúva správy o plnení rozpočtu kapitoly, predkladá ich ministerstvu financií

a prerokúva ich v orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky,

f)

vypracúva súhrnné účtovné výkazy za celú kapitolu,

g)

vypracúva návrh záverečného účtu kapitoly a organizuje účasť riadených rozpočtových

a príspevkových organizácií na zostavení tohto návrhu; návrh záverečného účtu kapitoly

predkladá ministerstvu financií v ním stanovenom rozsahu.

(2)

Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu ako rozpočtovej organizácii plní

pre účely tejto vyhlášky ministerstvo financií, pokiaľ v tejto vyhláške alebo iných

všeobecne záväzných právnych predpisoch nie je ustanovené inak.

(3)

Pre ústredné orgány sa záväzné úlohy a limity určujú v štátnom rozpočte.

(4)

Ústredný orgán môže počas rozpočtového roka upravovať vnútornú štruktúru svojich

príjmov a výdavkov, iba ak dodrží záväzné úlohy a limity určené štátnym rozpočtom

a finančné vzťahy k rozpočtovým a príspevkovým organizáciám v jeho pôsobnosti.

§ 15

(1)

Odmeňovanie pracovníkov v rozpočtových a príspevkových organizáciách upravujú osobitné

predpisy.

6

)

(2)

Rozpočtová a príspevková organizácia poskytuje svoje výkony odplatne v súlade s platnými

právnymi predpismi.

7

)

Rozpočtové organizácie si navzájom poskytujú výkony bezplatne, ak na ne dostávajú

príslušné prostriedky z rozpočtu zriaďovateľa alebo zo štátneho rozpočtu.

(3)

Rozpočtová organizácia nemôže vkladať rozpočtové prostriedky do činnosti iných subjektov,

nakupovať a emitovať cenné papiere, vystavovať zmenky alebo ich prijímať, ak osobitné

predpisy neustanovujú inak. Ústredný orgán môže vložiť rozpočtové prostriedky do činnosti

iných subjektov len so súhlasom ministerstva financií.

(4)

Rozpočtové a príspevkové organizácie vedú účtovníctvo o svojom majetku a o svojich

príjmoch a výdavkoch podľa osobitných predpisov.

8

)

Osobitné predpisy

8

)

tiež určia obsah a spôsob predkladania výkazov rozpočtových a príspevkových organizácií

o ich hospodárení.

§ 16

Rozpočet rozpočtovej organizácie

(1)

Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami, s prostriedkami prijatými

od iných subjektov, s dotáciami (grantami) a s prostriedkami z doplnkových zdrojov

(

§ 21

).

(2)

Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov podľa rozpočtovej

skladby. Riadi sa pritom záväznými úlohami a limitmi štátneho rozpočtu a ďalšími úlohami

a limitmi určenými zriaďovateľom, najmä

a)

rozpočtované príjmy celkom,

b)

investičné výdavky celkom,

c)

neinvestičné výdavky celkom,

z toho: mzdové prostriedky,

výdavky na činnosť štátnej správy,

výdavky na reprezentačné účely,

d)

dotácie a príspevky príspevkovým organizáciám a iným subjektom.

(3)

Pri dodržaní limitov môže rozpočtová organizácia počas rozpočtového roka upravovať

vnútornú štruktúru svojich príjmov a výdavkov.

(4)

Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie

v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom. Zároveň určí výšku preddavku

a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu,

na ktorej rozpočet je vnútorná organizačná jednotka hospodáriaca s preddavkom zapojená.

Zriaďovateľ, prípadne rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje,

zúčtuje príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca

rozpočtového roka.

(5)

Vzájomné započítanie príjmov a výdavkov je v rozpočtovej organizácii prípustné, len

ak ide o dodatočnú úhradu predtým vynaložených výdavkov v tom istom rozpočtovom roku,

ktorou iný subjekt refunduje rozpočtovej organizácii výdavky, ktoré za neho zaplatila.

(6)

Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu na svojom príjmovom

rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového

účtu, zriadených v banke. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na

iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených

touto vyhláškou, prípadne so súhlasom ministerstva financií.

§ 17

Financovanie hmotného a nehmotného majetku a opráv

(1)

Rozpočtová organizácia obstaráva hmotný majetok

9

)

a financuje jeho technické zhodnotenie

10

)

v rámci limitu investičných výdavkov určeného zriaďovateľom, ak táto vyhláška neustanovuje

inak.

(2)

Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť rozpočtový limit investičných výdavkov

o prostriedky prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy, zmluvy o združení,

3

)

dotácie (grantu) alebo o prostriedky získané z podnikateľskej činnosti. V prípade

použitia doplnkových zdrojov odvedie organizácia tieto prostriedky na osobitný príjmový

účet štátneho rozpočtu pre doplnkové zdroje a o výšku odvedených prostriedkov môže

prekročiť určený limit investičných výdavkov. Nepoužitý zostatok takto prevedených

prostriedkov vráti rozpočtová organizácia späť na účet, z ktorého boli poukázané.

(3)

Hmotný majetok vylúčený z odpisovania podľa osobitných predpisov,

11

)

nehmotný majetok a opravy hmotného majetku financuje rozpočtová organizácia z neinvestičných

prostriedkov.

§ 18

Úvery

Rozpočtová organizácia nemôže prijať ani poskytovať úvery alebo vstupovať do úverových

vzťahov ako ručiteľ, ak osobitný predpis neustanoví inak.

§ 19

Združovanie

(1)

Rozpočtová organizácia môže združovať prostriedky podľa osobitného predpisu,

3

)

ak týmto združením prostriedkov nevznikne samostatná právnická osoba. Združené prostriedky

sa evidujú na samostatnom mimorozpočtovom účte.

(2)

Rozpočtová organizácia je oprávnená poskytovať rozpočtové prostriedky v rámci zmluvy

o združení iba na takú činnosť, ktorá je v súlade s činnosťou, na ktorú boli tieto

prostriedky určené.

§ 20

(1)

Rozpočtová organizácia môže uzatvoriť alebo zmeniť zmluvu o nájme, podľa ktorej prenájom

končí prevodom vlastníctva hmotného majetku (leasingová zmluva), len so súhlasom zriaďovateľa.

(2)

Na nájom podľa odseku 1 musí rozpočtová organizácia viazať investičné výdavky vo

výške zmluvne dohodnutých splátok hradených z neinvestičných výdavkov v jednotlivých

rokoch trvania zmluvy, a to aj v prípade, že rozhodnutie o prevode vlastníctva k tomuto

majetku bude prijaté až zmenou zmluvy; takáto zmena zmluvy musí byť schválená zriaďovateľom.

§ 21

Podnikateľská činnosť rozpočtovej organizácie

(1)

Rozpočtová organizácia môže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak tak ustanovujú osobitné

predpisy.

12

)

Výdavky na túto činnosť musia byť v plnej výške pokryté príjmami z nej. Rozdiel medzi

príjmami a výdavkami zostáva v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja

a skvalitňovania činnosti organizácie. Zostatok týchto prostriedkov sa prevádza do

nasledujúceho roka.

(2)

Rozpočtová organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom bežnom účte.

Príjmy a výdavky z tejto činnosti sa nerozpočtujú.

(3)

Príjmy z podnikateľskej činnosti sa môžu použiť najmä na

a)

krytie potrieb investičného a neinvestičného charakteru,

b)

odmeňovanie pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na podnikateľskej činnosti,

c)

združovanie prostriedkov,

d)

obstaranie cenných papierov a kapitálový vklad do činnosti iných subjektov.

(4)

Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o financovaní vedľajšieho

hospodárstva.

13

)

§ 22

Rozpočet príspevkovej organizácie

(1)

Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výkonov a hospodárskeho

výsledku. Jej rozpočet zahrňuje tiež príspevky z rozpočtu zriaďovateľa (odvody do

rozpočtu zriaďovateľa), prostriedky vlastných finančných fondov, prostriedky prijaté

od iných subjektov, prostriedky poskytnuté zo štátnych fondov, prípadne prostriedky

získané svojou podnikateľskou činnosťou. Príspevková organizácia nemôže byť zriaďovateľom

inej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie ani zakladateľom štátneho podniku.

14

)

(2)

Príspevková organizácia môže vkladať finančné prostriedky ako kapitál do činnosti

iných subjektov a nakupovať cenné papiere iných subjektov len z prostriedkov svojho

rezervného fondu. Činnosť takéhoto subjektu nemôže bezprostredne súvisieť s činnosťou

príspevkovej organizácie.

(3)

Príspevková organizácia nemôže vystavovať obligácie a vystavovať a prijímať zmenky.

§ 23

Finančný vzťah k rozpočtu zriaďovateľa

(1)

Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými

úlohami a limitmi štátneho rozpočtu a ďalšími úlohami a limitmi určenými zriaďovateľom,

napríklad

a)

príspevok na činnosť organizácie,

b)

účelový príspevok na obstaranie hmotného majetku,

c)

odvod z prevádzky,

d)

odvod z odpisov,

e)

výdavky na reprezentačné účely.

(2)

Príspevková organizácia uhradzuje výdavky na prevádzkovú činnosť, opravy a údržbu

hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov.

V prípade, že tieto potreby nemôže uhradiť svojimi vlastnými príjmami, zriaďovateľ

prispieva na úhradu jej prevádzkovej a bežnej investičnej činnosti.

(3)

Výška príspevku a jeho čerpanie v priebehu rozpočtového roka sú viazané na jednotku

výkonu, ktoré určí zriaďovateľ po dohode s ministerstvom financií. Ak nie je príspevok

viazaný na jednotku výkonu, je organizácia oprávnená čerpať príspevok do výšky určeného

príspevku. Príspevok nezahrňuje výdavky na riešenie štátnych objednávok a úloh v oblasti

vedy a výskumu.

(4)

Zriaďovateľ môže v príspevkovej organizácii uložiť neplánovaný odvod z prevádzky,

krátiť alebo zvýšiť príspevok pri zmene a nedodržaní podmienok, za ktorých bol určený

finančný vzťah medzi zriaďovateľom a organizáciou.

(5)

Zriaďovateľ stanovuje príspevkovej organizácii výšku účelového príspevku na obstaranie

ním určeného hmotného majetku. V prípade, že doba realizácie presahuje rozpočtový

rok, účelový príspevok sa určí záväzne na celú dobu obstarávania, s orientačným rozdelením

na jednotlivé rozpočtové roky. Ak pri obstarávaní dôjde k úspore rozpočtových nákladov

(nie v dôsledku zmeny projektu) alebo k prekročeniu rozpočtových nákladov, určený

účelový príspevok sa nemení.

§ 24

Podnikateľská činnosť príspevkovej organizácie

(1)

Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť

nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom,

výdavky na túto činnosť plne pokrývajú príjmy z nej a prostriedky získané touto činnosťou

používa na skvalitňovanie služieb poskytovaných v oblasti hlavnej činnosti.

(2)

Príspevková organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom bežnom účte.

Príjmy a výdavky z tejto činnosti sa nerozpočtujú.

(3)

Príjmy z podnikateľskej činnosti sa môžu použiť najmä na

a)

krytie potrieb investičného a neinvestičného charakteru,

b)

odmeňovanie pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na podnikateľskej činnosti,

c)

združovanie prostriedkov,

d)

splácanie úverov,

e)

obstaranie cenných papierov a kapitálový vklad do činnosti iných subjektov.

§ 25

Odvody

(1)

Odvod z prevádzky sa určí príspevkovej organizácii, ak jej rozpočtované príjmy (výnosy)

prekračujú jej rozpočtované výdavky (náklady).

(2)

Odvod z odpisov sa výnimočne určí, ak sa počíta s utlmením rozvoja organizácie alebo

s jej zrušením.

(3)

Príspevková organizácia, ktorá je na rozpočet zriaďovateľa zapojená odvodom, vykonáva

v priebehu rozpočtového roka preddavkový odvod do rozpočtu zriaďovateľa, a to najneskôr

do tretieho kalendárneho dňa pred koncom každého mesiaca.

§ 26

Odpisy

Odpisovanie hmotného majetku upravujú osobitné predpisy.

15

)

§ 27

Finančné fondy príspevkovej organizácie

(1)

Príspevková organizácia zriaďuje

a)

fond reprodukcie hmotného majetku,

b)

rezervný fond.

(2)

Ďalšie finančné fondy môže príspevková organizácia zriadiť, ak tak ustanoví osobitný

predpis.

(3)

Prostriedky získané zo zlepšeného výsledku rozpočtového hospodárenia a z výsledku

hospodárenia z podnikateľskej činnosti po zdanení prevádza príspevková organizácia

do rezervného fondu.

(4)

Prevod do rezervného fondu vykoná príspevková organizácia preddavkovo koncom roka.

Definitívne zúčtovanie prídelu do rezervného fondu vykoná príspevková organizácia

po potvrdení oprávnenosti prevodu schválením účtovnej závierky zriaďovateľom.

§ 28

Fond reprodukcie hmotného majetku

(1)

Rozsah obstarávania hmotného majetku príspevkovej organizácie je určený výškou prostriedkov

vo fonde reprodukcie hmotného majetku.

(2)

Zdrojom fondu reprodukcie hmotného majetku sú

a)

odpisy hmotného majetku,

b)

výnos z predaja a likvidácie hmotného majetku,

c)

príspevky od iných subjektov podľa uzavretých zmlúv o združovaní prostriedkov,

d)

prevody z rezervného fondu,

e)

dotácie zo štátnych fondov na obstaranie hmotného majetku,

f)

úver,

g)

dary a výnosy povolených verejných zbierok,

h)

časť príspevku na činnosť vyčlenená organizáciou na obstaranie hmotného majetku organizácie,

i)

prostriedky zo štátneho rozpočtu poskytované prostredníctvom rozpočtu zriaďovateľa

na obstaranie hmotného majetku.

(3)

Fond reprodukcie hmotného majetku sa používa na

a)

financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku,

b)

poskytovanie prostriedkov podľa uzavretých zmlúv o združovaní prostriedkov,

c)

splátky úverov prijatých na financovanie potrieb podľa tohto odseku,

d)

na financovanie opráv ako doplnkový zdroj.

(4)

Účely uvedené v odseku 3 písm. a) a d) sa financujú z tohto fondu bez ohľadu na to

či sú realizované dodávateľsky alebo vo vlastnej réžii.

§ 29

Rezervný fond

(1)

Rezervný fond sa tvorí zo zlepšeného výsledku rozpočtového hospodárenia. Ďalej sú

zdrojom fondu darované prostriedky a výsledok hospodárenia z podnikateľskej činnosti

po zdanení.

(2)

Zlepšený výsledok hospodárenia nemôže byť dosiahnutý nesplnením úloh, obmedzovaním

alebo zhoršovaním kvality služieb alebo zmenou podmienok, za ktorých boli záväzné

úlohy a limity organizácii určené.

(3)

Rezervný fond sa používa na

a)

úhradu rozpočtom nezabezpečených neinvestičných potrieb, vrátane mzdových prostriedkov,

pričom výdavky na mzdové prostriedky nesmú prekročiť 20 % prídelu do fondu,

b)

doplnenie zdrojov na obstaranie hmotného majetku,

c)

úhradu sankcií za porušenie právnych predpisov,

d)

splátky úverov a úrokov z nich,

e)

úhradu zhoršeného výsledku hospodárenia,

f)

krytie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami počas rozpočtového roka,

g)

obstaranie cenných papierov a na kapitálový vklad do činnosti iných subjektov,

h)

dobrovoľné príspevky a dary.

§ 30

Úvery

Príspevková organizácia môže prijímať úvery bez nárokov na štátny rozpočet alebo rozpočet

zriaďovateľa, ak je zabezpečená ich návratnosť a splatenie úrokov z výnosu jej hospodárenia,

prípadne z jej rezervného fondu. Za tieto úvery štátny rozpočet neručí.

§ 31

Združovanie prostriedkov

(1)

Zmluvy o združení uzatvára príspevková organizácia podľa osobitného predpisu.

3

)

Týmto združením prostriedkov nemôže vzniknúť samostatná právnická osoba.

(2)

Príspevková organizácia uskutočňuje platby podľa uzavretej zmluvy len zo zdrojov,

ktoré je oprávnená použiť na činnosť, ktorá je predmetom zmluvy.

(3)

Prostriedky, ktoré príspevková organizácia získa podľa zmluvy o združení prostriedkov

na účelovú investičnú činnosť, sú zdrojom fondu reprodukcie hmotného majetku. Prostriedky

určené podľa zmluvy o združení prostriedkov na prevádzkovú činnosť prevedie na konci

rozpočtového roka vo výške rozdielu medzi prijatými a vynaloženými prostriedkami na

ťarchu alebo v prospech rezervného fondu.

§ 32

(1)

Príspevková organizácia môže uzatvárať zmluvu o nájme, podľa ktorej prenájom končí

prevodom vlastníctva hmotného majetku, ak

a)

doba nájmu je dlhšia ako 40 % doby jej odpisovania podľa osobitného predpisu, najmenej

však 3 roky,

b)

kúpna cena veci nie je vyššia ako zostatková cena, ktorú by vec mala pri odpisovaní

podľa osobitného predpisu.

15

)

(2)

Ak sa predáva vec, ktorá bola predmetom nájomnej (leasingovej) zmluvy uzatvorenej

najmenej na tri roky, po jej ukončení nájomcovi v iných prípadoch, než je uvedené

v odseku 1, možno tento predaj uskutočniť iba za podmienky, že kúpna cena bude nižšia

alebo rovnaká ako zostatková cena, ktorú by mala vec pri odpisovaní podľa osobitného

predpisu.

(3)

Príspevková organizácia môže uzatvoriť nájomnú (leasingovú) zmluvu podľa odseku 1

len po predložení minimálne troch rôznych ponúk leasingových spoločností okrem ponúk

dcérskych spoločností.

(4)

Príspevková organizácia môže prenajímať hmotný majetok

9

)

iba so súhlasom zriaďovateľa.

§ 33

(1)

Osobitné výdavky rozpočtových a príspevkových organizácií (ďalej len „organizácie“)

sú výdavky na

a)

zdravotnícke zariadenia organizácií, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

16

)

b)

závodné stravovanie podľa osobitného predpisu,

17

)

c)

vzdelávanie pracovníkov, a to na

1.

vzdelávacie zariadenia,

2.

školenia, sympózia, kongresy a konferencie,

3.

periodickú a neperiodickú tlač a iné prostriedky slúžiace na vzdelávanie pracovníkov

pre potreby organizácie,

d)

zmluvné poistenie a zákonné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou

motorových vozidiel,

e)

ubytovacie zariadenia a ubytovanie pracovníkov v rozsahu určenom osobitnými predpismi,

f)

predškolské zariadenia a zariadenia pre výchovu učňov, ak osobitný predpis neustanoví

inak,

18

)

g)

rekreačné zariadenia organizácie,

h)

reprezentačné a propagačné účely, a to

1.

na pohostenie pri oficiálnych návštevách a to na výdavky spojené s pobytom oficiálnych

hostí,

2.

na občerstvenie účastníkov porád, konferencií a iných pracovných príležitostí,

3.

na propagáciu a reklamu, ak bezprostredne súvisa s činnosťou organizácie.

(2)

Pre účely tejto vyhlášky sa za oficiálnu návštevu považuje tuzemská alebo zahraničná

delegácia, ktorá prerokúva zásadné politické alebo hospodárske otázky. Výdavky spojené

s pobytom oficiálnych hostí sú výdavky na ich ubytovanie, stravovanie, dopravu, tlmočenie,

vstupné na kultúrny program; vedúci ústredného orgánu môže zahraničnej delegácii v

spoločensky nutnej miere poskytnúť primeraný dar. Pre účely tejto vyhlášky sa za občerstvenie

považuje káva, čaj, nealkoholické nápoje, prípadne jednoduché jedlo podľa povahy a

dĺžky trvania akcie.

(3)

Výdavky na reprezentačné účely môžu byť použité iba v prípade, keď si to vyžadujú

politické, hospodárske a spoločenské dôvody. Za úroveň a rozsah reprezentačných výdavkov

zodpovedá vedúci organizácie.

(4)

V štátnom rozpočte sa môže určiť limit osobitných výdavkov súhrnne pre ústredný orgán

a organizácie v jeho pôsobnosti. V rámci tohoto limitu sa osobitne vyčlení limit výdavkov

na reprezentačné a propagačné účely.

§ 34

(1)

Organizácie sú povinné uhradzovať osobitné výdavky v najnutnejšej miere, pri zachovaní

maximálnej hospodárnosti a vecnej podloženosti.

(2)

Náhrady za prenájom zariadení pre účely upravované touto vyhláškou uhradzujú organizácie

z neinvestičných prostriedkov.

§ 35

Zmena spôsobu financovania organizácií

Pri zriaďovaní alebo zrušovaní organizácií, ako aj pri zmene ich podriadenosti a spôsobu

financovania musia byť návrhy na zmenu spôsobu financovania predložené najneskôr do

30. júna bežného rozpočtového roka; v rovnakej lehote musia byť vzájomne odsúhlasené

pripravované delimitácie a predložené delimitačné protokoly. V delimitačných protokoloch

musí byť uvedené, ktoré záväzné úlohy a limity ich rozpočtov budú menené.

§ 36

Výnimky

Výnimky z tejto vyhlášky môže povoliť na návrh zriaďovateľa v odôvodnených prípadoch

ministerstvo financií.

§ 37

Prechodné ustanovenia

(1)

Prídely do osobitných fondov za rok 1992 vykonajú rozpočtové a príspevkové organizácie

podľa doterajších predpisov. Prostriedky získané vedľajšou hospodárskou činnosťou

prevedú rozpočtové a príspevkové organizácie do svojho rezervného fondu.

(2)

Rozpočtové organizácie do konca roka 1993 vyčerpajú prostriedky svojich osobitných

fondov podľa doterajších predpisov.

(3)

Príspevkové organizácie do konca roka 1993 vyčerpajú prostriedky svojich osobitných

fondov okrem fondu reprodukcie základných prostriedkov a rezervného fondu podľa doterajších

predpisov. Prostriedky fondu reprodukcie základných prostriedkov prevedú odo dňa účinnosti

tejto vyhlášky do fondu reprodukcie hmotného majetku.

(4)

Nájom hmotného majetku (

§ 20

a

32

), ktorý vznikol pred nadobudnutím účinnosti tejto vyhlášky, sa riadi uzatvorenou

zmluvou.

(5)

Výnimky z finančného hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií, povolené

podľa doterajších predpisov, strácajú platnosť po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa

nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky.

§ 38

Záverečné ustanovenie

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č.

126/1991 Zb.

o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu a o hospodárení rozpočtových a príspevkových

organizácií.

§ 39

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.