o zásadách pre skracovanie pracovného času a pre úpravu pracovných a prevádzkových režimov

62

VYHLÁŠKA

Štátnej plánovacej komisie

z 25. júla 1966

o zásadách pre skracovanie pracovného času a pre úpravu pracovných a prevádzkových

režimov

Štátna plánovacia komisia vyhlasuje spolu so Štátnou komisiou pre financie, ceny a

mzdy a po dohode s Ústrednou radou odborov tieto zásady pre skracovanie týždenného

pracovného času na 43 a 44 hodín a pre úpravu pracovných a prevádzkových režimov pri

zachovaní 46 hodinového pracovného času schválené vládou na vykonanie

§ 83 ods. 3

a

§ 85 Zákonníka práce

I. Základné zásady

1.

U zamestnávateľov, u ktorých sa zatiaľ zachoval 46 hodinový týždenný pracovný čas,

umožňuje sa upraviť pracovný a prevádzkový režim tak, aby z toho vyplynul pre pracujúcich

jeden deň voľna v priebehu štyroch týždňov.

2.

Umožňuje sa

a)

skrátiť pracovný čas na 42 hodín týždenne (t. j. zaviesť najviac 3 voľné dni v priebehu

štyroch týždňov) v ťažbe uhlia, rúd a keramických surovín, na banských pracoviskách

geologického prieskumu a v nepretržitých výrobných prevádzkach (pri vysokých peciach,

v oceliarňach, valcovniach, koksovniach, elektrárňach, plynárňach, transformovniach,

rozvodniach, nepretržitých chemických prevádzkach, papierňach, cementárňach, vápenkách,

ťažbe nafty, výrobe drevovláknitých dosák, škrobárňach, vodárňach a pod.), ako aj

v ostatných trojsmenných výrobných prevádzkach;

b)

v dvojsmenných výrobných prevádzkach zaviesť najviac tri voľné dni v priebehu štyroch

týždňov pri postupnom skracovaní pracovného času až na 43 hodín týždenne;

c)

skrátiť pracovný čas na 44 hodín týždenne (t. j. zaviesť najviac 2 voľné dni v priebehu

štyroch týždňov) v ostatných organizáciách.

3.

Ustanovenie predchádzajúceho bodu sa nevzťahuje na zamestnávateľov (pracoviská),

u ktorých je pracovný čas na základe iného opatrenia skrátený pod uvedené hranice.

4.

Viac voľných dní, než je uvedené v

bodoch 1 a 2

, možno v priebehu štyroch týždňoch výnimočne zaviesť na najdôležitejších stavbách

a stavbách na území hlavného mesta; ďalej v stavebných, montážnych a geodetických

organizáciách, organizáciách geologického prieskumu a v lesnej prvovýrobe, ak veľká

časť zamestnancov je odlúčená od svojho bydliska, a u zamestnávateľov, kde povaha

práce nedovoľuje rozvrhnutie pracovného času na všetky pracovné dni v týždni.

5.

V odvetviach, kde to vyžaduje povaha práce alebo podmienky prevádzky (v rastlinnej

výrobe v poľnohospodárstve, v lesnej prvovýrobe, v stavebníctve a pod.), možno rozvrhnúť

pracovný čas diferencovane v priebehu dlhšieho než štvortýždenného obdobia.

6.

Skrátený pracovný čas (upravené režimy) možno zavádzať len v ucelených organizačných

jednotkách (v podnikoch, v závodoch, v prevádzkach), nie na jednotlivých pracovných

miestach.

7.

Zamestnávatelia nemusia zavádzať skrátený pracovný čas (upravené režimy) k jednotnému

dátumu; termín schvaľuje nadriadený ústredný orgán a pre zamestnávateľov podriadených

národným výborom nadriadený krajský národný výbor, prípadne Národný výbor hlavného

mesta Prahy (ďalej len „krajský národný výbor“) po dohode s príslušným odborovým orgánom

podľa toho, ako si pre to zamestnávatelia vytvoria podmienky podľa ďalej uvedených

zásad.

8.

Skrátenie pracovného času (úpravu režimov) podľa predchádzajúcich bodov schvaľujú

pre podriadených zametnávateľov vedúci ústredných orgánov a rady krajských národných

výborov po dohode s príslušnými odborovými orgánmi podľa ďalej uvedených zásad a ukazovateľov

plánu; pritom zabezpečujú, aby prevádzkové a pracovné režimy boli dohodnuté s príslušnými

orgánmi.

9.

Vedúci ústredných orgánov a rady krajských národných výborov sú povinní

a)

využiť skracovanie pracovného času na posilnenie zainteresovanosti na ďalšom zhospodárnení

výroby, na zvýšené využitie základných fondov, na dôraznejší postup pri likvidácii

neefektívnych prevádzkární, na upevnenie pracovnej disciplíny a na zvyšovanie iniciatívy

pracujúcich tak, aby sa dosiahli priaznivejšie výsledky v rozvoji národného hospodárstva,

než predpokladá plán;

b)

dôsledne spájať zvýhodnenie dvojsmenných výrobných prevádzok podľa

bodu 2/b

s vypracovaním a realizáciou konkrétneho programu uplatnenia plnej dvojsmennej prevádzky

a likvidácie neefektívnych prevádzkární všade tam, kde je to ekonomicky účelné;

c)

dôsledne spájať zavedenie skráteného pracovného času so zavedením poriadku do pracovných

a prevádzkových režimov a s dôsledným odstránením režimov, ktoré nie sú v súlade s

platnými predpismi.

10.

Rady krajských národných výborov sú povinné koordinovať zavedenie skráteného pracovného

času (upravených režimov) u zamestnávateľov v spolupráci s krajskými energetickými

podnikmi a príslušnými dopravnými organizáciami a po dohode s krajskou odborovou radou

podľa ďalej uvedených zásad.

II. Zásady pre organizáciu prechodu na 42, 43 a 44 hodinový týždenný pracovný čas

a upravené pracovné a prevádzkové režimy pri 46 hodinovom týždennom pracovnom čase

Základné ekonomické predpoklady

11.

Prechod na skrátený týždenný pracovný čas (upravené režimy) sa uskutoční vytvorením

predpokladov z vlastných zdrojov v rámci podmienok štátneho plánu na rok 1966, smerných

úloh štvrtého päťročného plánu a úloh ustanovených konečným znením štvrtého päťročného

plánu po jeho schválení, t. j. bez ohrozenia plnenia výrobných úloh, bez zníženia

kvality výroby alebo zhoršenia služieb pre obyvateľstvo, bez požiadaviek na ďalšie

pracovné sily, mzdové prostriedky, investície, elektrické výkony, osobnú a nákladnú

dopravu a bez zhoršenia hospodárskeho výsledku. Zamestnávateľom, ktorí nesplnia tieto

predpoklady, skrátenie pracovného času sa nepovolí.

12.

Úbytok fondu pracovného času musí sa uhradiť využitím vnútorných rezerv, najmä trvalým

zvýšením technickoorganizačnej úrovne výroby a služieb a dôsledným využívaním pracovného

času.

13.

Prechodom na skrátený pracovný čas nesmie vzrastať nadčasová práca, ale naopak jej

podstatné obmedzenie treba považovať za nevyhnutnú podmienku skracovania pracovného

času a za prvý krok pri jeho príprave.

Pracovné a prevádzkové režimy

Pri skracovaní pracovného času (úprave režimov) sa zavádzajú také pracovné a prevádzkové

režimy, ktoré vyhovujú pracujúcim a rešpektujú potreby spoločnosti. Pritom treba vychádzať

z týchto hľadísk

14.

Vzhľadom na záujmy pracujúcich bude väčšinou účelné pri skrátení pracovného času

(úpravy režimov) zachovať v zásade osemhodinovú dĺžku smien a umožniť tak pracujúcim

získať ďalšie dni voľna. K skráteniu uvedenej dĺžky smeny pristupovať len výnimočne,

napr. vo výrobe, kde je to žiadúce zo zdravotných dôvodov alebo kde bude z iných vážnych

dôvodov nevyhnutné ponechať plnú šesťdennú prevádzku bez cyklického striedania zamestnancov.

Nepripustiť predlžovanie smien v pondelok až v piatok; pokiaľ je nevyhnutné čiastočné

nadpracovanie dní pracovného voľna, zabezpečiť s ohľadom na miestne podmienky predovšetkým

čiastočné predĺženie zvyšujúcich neplných sobotných smien.

15.

Prechod na skrátený pracovný čas (upravené režimy) z hľadiska potrieb spoločnosti

nesmie

a)

vo výrobných organizáciách zhoršiť využitie základných fondov, ale musí prispieť

k ich lepšiemu intenzívnemu i časovému využitiu, najmä zvyšovaním smennosti. Za základný

pracovný a prevádzkový režim treba preto považovať dvojsmennú prevádzku tam, kde je

to ekonomicky účelné, avšak trojsmennú alebo nepretržitú prevádzku treba zachovať,

prípadne novo zaviesť tam, kde je to nevyhnutné alebo účelné z technologických, kapacitných,

energetických alebo dopravných dôvodov, alebo tam, kde z ekonomických dôvodov nemožno

nechať zaháľať nákladné zariadenia;

b)

v odvetviach služieb zhoršiť uspokojovanie potrieb obyvateľstva. Preto skrátenie

pracovného času (úprava režimov) v týchto odvetviach musí sa zabezpečovať bez skracovania

prevádzkového času spravidla cyklickým striedaním zamestnancov; skracovať čas predaja

v obchode a verejnom stravovaní možno len výnimočne v niektorých typoch malých predajní

(prevádzkární verejného stravovania) podľa smerníc príslušného ústredného orgánu;

skracovať prevádzkový čas na poštách možno len výnimočne pri niektorých kategóriách

najmenších pôšt po dohode s národnými výbormi;

c)

negatívne ovplyvňovať nadväzujúce odvetvia. Preto pri príprave pracovných a prevádzkových

režimov musia závody dbať na pokyny krajských národných výborov (

§ 93 Zákonníka práce

); nové pracovné a prevádzkové režimy musia sa dohodnúť s príslušnými orgánmi z hľadiska

spotreby elektrickej energie a dopravy (

body 18 až 23

). Pri podrobnom vypracovaní týchto režimov v jednotlivých prevádzkach treba spolupracovať

aj so zdravotníckymi orgánmi, aby pracovné režimy umožňovali optimálny prínos tak

z hľadiska zdravotného, ako aj z hľadiska pracovnej výkonnosti.

16.

Pre rôzne pracovné úseky (hlavnú výrobu, údržbu, nakládku, vykládku a pod.) možno

uplatniť rôzne pracovné grafy; prevádzkový režim správy závodov a administratívy musí

sa podriadiť potrebám prevádzky.

17.

Nové pracovné a prevádzkové režimy zamestnávateľov podriadených národným výborom

nesmú byť v rozpore so zásadami, ktoré na príslušných úsekoch centrálne určia odvetvové

ústredné orgány (napr. pre úpravu času predaja v maloobchode, pre prevádzku zdravotníckych

zariadení a pod.).

Rovnomernosť odberu elektriny

18.

Zamestnávatelia, ktorí hodlajú skrátiť pracovný čas (upraviť režimy), sú povinné

najneskôr v období ustanovenom pre dojednávanie spotrebných diagramov prerokovať návrhy

zmien pracovného a prevádzkového režimu s príslušnými orgánmi energetiky.

19.

Príslušnými sú tie orgány energetiky, ktoré až doteraz potvrdzujú spotrebné diagramy;

spotrebitelia s príkonom do 1 MW rokujú spravidla s príslušným okresným závodom krajského

energetického podniku, spotrebitelia s príkonom nad 1 MW rokujú obvykle priamo s krajskými

energetickými podnikmi.

20.

Spotrebné diagramy, ktoré vyplývajú z nového pracovného a prevádzkového režimu, musia

rešpektovať potreby energetiky. V pondelok až v piatok nesmie dôjsť k zvýšeniu spotreby

elektriny pred zavedením nového pracovného režimu.

21.

Prípadné rozpory medzi závodmi a krajskými energetickými podnikmi riešia odborové

riaditeľstvá a krajské národné výbory s ústredným riaditeľstvom Československých energetických

závodov v Prahe.

Rovnomernosť nárokov na dopravu

22.

Prechod na skrátený pracovný čas (upravené režimy) nesmie mať za následok nevyužívanie

základných prostriedkov v doprave a nahromadenie nárokov na osobnú i nákladnú prepravu

v pracovných dňoch a nesmie vyvolať v doprave potrebu nových pracovných síl a prostriedkov.

Nakládka i vykládka musí sa zabezpečiť po celý týždeň.

23.

Prechod na skrátený pracovný čas (upravené režimy) musí dohodnúť

v železničnej doprave

a)

príslušný ústredný orgán za všetkých zamestnávateľov s mesačným prísunom viac ako

3500 vozových jednotiek s Ministerstvom dopravy;

b)

zamestnávatelia, ktorí majú mesačný prísun viac ako 500 vozových jednotiek, so správou

dráhy;

c)

zamestnávatelia, ktorí majú mesačný prísun viac ako 150 vozových jednotiek, s prevádzkovým

oddielom;

d)

zamestnávatelia, ktorí majú mesačný prísun do 150 vozových jednotiek, so železničnou

stanicou; prípadné rozpory rieši Ministerstvo dopravy;

v cestnej a mestskej doprave

používatelia verejnej cestnej dopravy, nákladnej i autobusovej a mestskej dopravy

s príslušným krajským národným výborom.

Pri linkách presahujúcich hranice kraja postupuje príslušný krajský národný výbor

vo vzájomnej dohode so všetkými ostatnými zúčastnenými krajskými národnými výbormi;

prípadné potrebné zmeny na diaľkových linkách schvaľuje na návrh zúčastnených krajských

národných výborov Ministerstvo dopravy.

24.

Ústredný orgán (krajský národný výbor) určí podľa týchto zásad rozsah a podmienky

skracovania pracovného času (úpravy režimov) pre zamestnávateľov ním riadených.

25.

Podmienky pre zavedenie skráteného pracovného času (upravených režimov) sa musia

vytvárať predovšetkým na jednotlivých podnikoch (u zamestnávateľov), kde je ťažisko

technickoekonomickej prípravy.

26.

Zamestnávatelia môžu zaviesť skrátený pracovný čas (upravené režimy) len so súhlasom

svojho ústredného orgánu (pri podnikoch riadených národnými výbormi so súhlasom krajského

národného výboru). Ústredný orgán (krajský národný výbor) tiež rozhodne, či ucelenou

organizačnou jednotkou v zmysle

bodu 6

sa v jednotlivých prípadoch rozumie celý podnik, či závod alebo len prevádzka, prípadne

i cech, farma, železničná stanica, lokomotívne a vozové depo, predajňa, závod verejného

stravovania a pod. Ústredné orgány (krajské národné výbory) sú povinné vypracovať

v súlade s týmito zásadami vzorové pracovné režimy ako pomôcku podriadeným organizáciám

pre zavedenie skráteného pracovného času (upravených režimov).

27.

Ústredné orgány (krajské národné výbory) sú pri tomto udeľovaní súhlasu povinné najmä

preveriť, či sú splnené základné predpoklady podľa

bodov 11 až 13

a či nové pracovné a prevádzkové režimy boli dohodnuté s príslušnými orgánmi podľa

bodov 14 až 23

. Sú tiež povinné preverovať, či zamestnávateľ tieto predpoklady trvale dodržiava

i po zavedení skráteného pracovného času (upravených režimov). V odôvodnených prípadoch

uloží zamestnávateľovi návrat k pôvodnému týždennému pracovnému času.

28.

Ústredný orgán (krajský národný výbor) môže rozhodovaním podľa

bodu 26 a 27

poveriť nižšie zložky (odborové riaditeľstvá, okresné národné výbory).

29.

Krajské národné výbory sú povinné v spolupráci s príslušnými orgánmi energetiky a

dopravy v súlade s

§ 93 Zákonníka práce

koordinovať uplatnenie pracovných a prevádzkových režimov u všetkých zamestnávateľov

na území kraja.

Zavádzanie dní pracovných voľna koordinujú tak, aby v maximálnej miere boli jednotnými

dňami pracovného voľna soboty v párnych týždňoch roku 1966 a obdobne soboty nasledujúce

vždy za štrnásť dní v ďalších rokoch. Výnimku možno pripustiť pre nepretržité prevádzky,

služby a ostatné úseky, ak je to z prevádzkových dôvodov nevyhnutné; obdobne v prípadoch

odôvodnených miestnymi podmienkami možno pripustiť výnimku pre dvojsmenné výrobné

prevádzky (v troch voľných dňoch namiesto dvoch voľných sobôt v párnych týždňoch a

jednej v nepárnych týždňoch a jednu v párnom týždni), ak sa preukáže, že sa tým nesťažia

podmienky v nadväzujúcich odvetviach, najmú v doprave, energetike, obchode a v ostatných

službách.

30.

Na ústredných orgánoch štátnej správy, na národných výboroch a na ostatných štátnych

orgánoch môže sa skrátený pracovný čas podľa

bodu 2

zaviesť len po rozhodnutí vlády. Zásady pre úpravu pracovných režimov pri 46 hodinovom

týždennom pracovnom čase (

bod 1

) na týchto orgánoch sú uvedené v

bodoch 31 až 37

.

III. Zásady pre úpravu pracovného času pri zachovaní 46 hodinového týždenného pracovného

času na ústredných orgánoch štátnej správy, na národných výboroch a na ostatných štátnych

orgánoch

Na zabezpečenie jednotného postupu na ústredných orgánoch štátnej správy, na národných

výboroch a na ostatných štátnych orgánoch pri vykonávaní ustanovení

Zákonníka práce

o rozvrhnutí pracovného času, o určovaní jeho začiatku a konca a o poskytovaní prestávok

v práci sa ustanovujú tieto zásady

31.

Týždenný pracovný čas sa na ústredných orgánoch štátnej správy, na národných výboroch

a na ostatných štátnych orgánoch rozvrhuje na šesť pracovných dní tak, že v sobotu

je pracovný čas spravidla kratší.

32.

Aby sa fyzické osoby mohli obracať so svojimi vecami na štátne orgány mimo svojho

pracovného času, rozvrhnú vedúci štátnych orgánov a na národných výboroch ich rady,

ak to vyžadujú miestne potreby a podmienky, pracovný čas na týchto orgánoch tak, že

jeden deň v týždni bude sa končiť neskôr ako v ostatné dni, nie však neskôr ako o

18,00 hod.

33.

Vedúci štátnych orgánov a na národných výboroch ich rady rozvrhnú pracovný čas na

týchto orgánoch tak, aby z toho vyplynul pre ich zamestnancov striedavo jeden deň

voľna v priebehu štyroch týždňov pri zachovaní 46 hodinového priemerného týždenného

pracovného času.

34.

Začiatok pracovného času na štátnych orgánoch určia ich vedúci a na národných výboroch

ich rady v rozmedzí od 6,30 do 7,30 hod.; v Prahe sa môže s ohľadom na dopravné pomery

určiť začiatok pracovného času na štátnych orgánoch v rozmedzí od 6,30 hod. do 8,00

hod.

35.

Začiatok a koniec pracovného času na štátnych orgánoch treba určiť tak, aby sa ich

zamestnancom zabezpečila primerane dlhá prestávka na obed. Táto prestávka sa nezapočítava

do pracovného času a musí sa preto nadpracovať. Ak sa zamestnancom neposkytuje ďalšia

pracovná prestávka na jedlo a oddych podľa

§ 89 ods. 1 Zákonníka práce

, započítava sa z prestávky na obed do pracovného času 15 minút.

36.

Vedúci štátnych orgánov a na národných výboroch nižších stupňoch ich rady sú povinní

dbať pri úpravách pracovného času podľa týchto zásad na pokyny krajského národného

výboru vydané po dohode s krajskou odborovou radou na zabezpečenie plynulej dopravy

pracujúcich a zásobovania elektrinou, plynom a vyhrievacou parou.

37.

Ostatnými štátnymi orgánmi podľa týchto zásad sú orgány štátnej správy podriadené

ústredným orgánom štátnej správy alebo národným výborom, súdy a prokuratúry.

IV. Zásady pre riešenie mzdových a pracovnoprávnych otázok v súvislosti so skracovaním

týždenného pracovného času (úpravou režimov)

Pracovnoprávne otázky

Brigádnické voľno

47.

V súvislosti so skrátením pracovného času treba zaručovať v pracovných zmluvách brigádnické

pracovné voľno len pri skrátení pracovného času na 44 hodín týždenne. Pri skrátení

na 43 a na 42 hodín týždenne možno poskytovať toto voľno len v tých prípadoch, v ktorých

zamestnanec vzhľadom na rozvrh pracovného času nebude mať aspoň raz za mesiac dva

dni súvislého voľna, z ktorých jeden deň pripadne na nedeľu alebo sviatok.

Študijné voľno účastníkom štúdia popri zamestnaní

48.

V tejto etape skrátenia pracovného času sa ponechávajú pracovné úľavy a hospodárske

zabezpečenie zamestnancov študujúcich popri zamestnaní v doterajšom rozsahu. Pri ďalšom

skracovaní pracovného času treba počítať s obmedzením pracovných úľav a hospodárskeho

zabezpečenia.

Sviatky

49.

Voľný deň v týždni, ktorý zamestnanec získa skrátením pracovného času (úpravou režimov),

treba považovať za deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Ak na taký deň

pripadne sviatok, nedostane zamestnanec, ktorý nebude pracovať, za tento deň náhradu

ušlého zárobku, pretože mu žiadny zárobok neušiel. Ak však v taký deň, na ktorý pripadne

sviatok, bude pracovať, dostane popri mzde príplatok za prácu vo sviatok, t. j. za

každú odpracovanú hodinu príplatok vo výške svojho priemerného zárobku pripadajúceho

na jednu hodinu.

Dĺžka dovolenky na zotavenie

50.

Ak zamestnanec čerpá dovolenku vcelku alebo v kalendárnych týždňoch, dostane vo voľne

príslušný počet týždňov dovolenky bez ohľadu na to, či do uvedenej dovolenky pripadne

voľný deň alebo nie.

Ak zamestnanec čerpá dovolenku výnimočne v čiastkach kratších ako týždeň, patrí mu

toľko pracovných dní, koľko by ich spravidla dostal, keby si vyberal dovolenku vcelku.

To znamená, že

a)

pri jednom voľnom dni (napr. sobote) počas štyroch týždňov si môže vybrať zamestnanec,

ktorý má nárok na

dvojtýždennú dovolenku .................. 12 pracovných dní,

trojtýždennú dovolenku .................... 17 pracovných dní,

štvortýždennú dovolenku ................. 23 pracovných dní;

b)

pri dvoch voľných dňoch (napr. pri dvoch sobotách) počas štyroch týždňov si môže

vybrať zamestnanec, ktorý má nárok na

dvojtýždennú dovolenku .................... 11 pracovných dní,

trojtýždennú dovolenku ...................... 17 pracovných dní,

štvortýždennú dovolenku ................... 22 pracovných dní;

c)

pri troch voľných dňoch (napr. troch sobotách) počas štyroch týždňov si môže vybrať

zamestnanec, ktorý má nárok na

dvojtýždennú dovolenku .................... 11 pracovných dní,

trojtýždennú dovolenku ...................... 16 pracovných dní,

štvortýždennú dovolenku ................... 21 pracovných dní;

d)

pri štyroch voľných dňoch (napr. štyroch sobotách) počas štyroch týždňov si môže

vybrať zamestnanec, ktorý má nárok na

dvojtýždennú dovolenku .................... 10 pracovných dní,

trojtýždennú dovolenku ...................... 15 pracovných dní,

štvortýždennú dovolenku ................... 20 pracovných dní.

Ak si zamestnanec vyberá dovolenku čiastočne po týždňoch a čiastočne po dňoch, platí

taktiež, že mu patrí v úhrne najviac toľko pracovných dní dovolenky, koľko by ich

dostal podľa predchádzajúceho výpočtu.

Zamestnávatelia majú pri určovaní nástupu dovolenky dbať na to, aby zamestnanec dostal

príslušný počet týždňov s piatimi pracovnými dňami, aby nedochádzalo k neodôvodnenému

zvýhodňovaniu ani znevýhodňovaniu zamestnancov.

Spôsob čerpania dovoleniek u zamestnávateľov, u ktorých je pracovný čas rozvrhnutý

diferencovane v priebehu celého kalendárneho roka, môže primerane podľa predchádzajúcich

odsekov upraviť príslušný ústredný orgán po dohode s ústredným výborom odborového

sväzu a so súhlasom Ústrednej rady odborov; pritom môže tiež ustanoviť vhodný postup

pri poskytovaní náhrady mzdy za dovolenku.

Krátenie dovolenky

51.

Voľný deň, ktorý zamestnanec získa skrátením pracovného času (úpravou pracovného

režimu), sa posudzuje ako odpracovaný, ak zamestnanec v príslušnom týždni odpracuje

pracovný čas určený harmonogramom smien. Voľné dni sa nezapočítavajú ako zameškané

dni pri krátení dovolenky pre prekážky v práci podľa § 16 ods. 1 vládneho nariadenia

č. 66/1965 Zb. Pri krátení dovolenky pre neospravedlnenú neprítomnosť v práci podľa

§ 16 ods. 2 toho istého vládneho nariadenia sa krátia vždy len pracovné dni a do krátenia

nemožno zahŕňať voľné dni vyplývajúce zo skrátenia pracovného času (úpravy režimov).

Dodatková dovolenka

52.

Pri určení pomernej časti dodatkovej dovolenky sa vychádza vždy zo zásady, že jedna

dvanástina dodatkovej dovolenky je polovica pracovného dňa, a to bez ohľadu na rozsah

skrátenia pracovného času.

Prekážky v práci

54.

Zamestnávateľ a závodný výbor základnej organizácie revolučného odborového hnutia

budú dbať na to, aby si pracujúci svoje dôležité osobné veci, pre vybavovanie ktorých

im inak patrí pracovné voľno, vybavovali v čase voľna získaného skrátením pracovného

času (úpravou režimov), pokiaľ to bude možné s ohľadom na povahu prekážky v práci.

Ak platená prekážka v práci pripadne na voľný deň získaný skrátením pracovného času

(úpravou režimov), neposkytuje sa náhrada ušlého zárobku.

Vernostný prídavok baníkov

55.

Pri výpočte vernostného prídavku baníkov podľa vládneho nariadenia

č. 21/1952 Zb.

v znení vyhlášky č. 155/1952 Zb. (č. 194/1952 Ú. v.), vyhlášky č. 16/1965 Zb. a ďalších

vykonávacích smerníc sa postupuje tak, že k skutočne odpracovaným hodinám v rozhodujúcom

období sa pripočíta počet hodín, ktoré odpadli skrátením pracovného času. odpadnuté

hodiny z titulu skráteného pracovného času sa nepripočítavajú v prípadoch, ak zamestnanec

je neprítomný v práci tak bezprostredne predo dňom pracovného voľna, ako aj bezprostredne

po tomto dni.

Nemocenské poistenie

57.

Nemocenské (podpora pri ošetrovaní člena rodiny) sa poskytuje za dni, v ktorých zamestnanec

mal, keby nebolo pracovnej neschopnosti alebo karantény (ošetrovanie člena rodiny),

pracovať podľa rozvrhnutia pracovného času (harmonogramu smien) preňho určeného v

čase vzniku nároku na dávku; pracovným dňom sa kladú naroveň sviatky, za ktoré by

zamestnancovi patrila inak náhrada mzdy. Za dni voľna, ktoré vyplývajú zo skrátenia

pracovného času (úpravy režimov), sa nemocenské (podpora pri ošetrovaní člena rodiny)

neposkytuje.

58.

Skrátenie pracovného času sa ani pre účely nemocenského poistenia nepovažuje za trvalú

zmenu základnej mzdy; skrátenie pracovného času nie je teda zmenou, od ktorej plynie

nové rozhodujúce obdobie.

Pri výpočte nemocenského (podpory pri ošetrovaní člena rodiny) sa postupuje takto

a)

pri skrátení pracovného času zo 46 na 42 hodín týždenne a zavedení troch voľných

dní v priebehu štyroch týždňov sa na výpočet používa „Tabuľka II c pre súbor zamestnancov

so 42-hodinovým týždenným pracovným časom rozvrhnutým do osemhodinových smien“, a

to bez ohľadu na skutočnú dĺžku pracovného času v jednotlivých pracovných dňoch. Pri

tom

- u zamestnancov, ktorým sa nemocenské určuje podľa časti A tabuľky, t. j. z priemernej

hrubej hodinovej mzdy, sa zvýši priemerná hrubá hodinová mzda zistená v rozhodujúcom

období pri 46 hodinovom pracovnom týždni o mzdové vyrovnanie vo výške 9,5 %,

- u zamestnancov s mesačnou mzdou, ktorým sa nemocenské určuje podľa časti B tabuľky,

sa základ pre určenie dávky nemení,

- u zamestnancov, ktorým sa nemocenské určuje podľa časti C tabuľky, t. j. z priemernej

hrubej dennej mzdy, treba priemernú hrubú dennú mzdu novo určiť, a to tak, že započítateľný

zárobok zúčtovaný v rozhodujúcom období sa delí takým počtom pracovných dní, ktoré

by na rozhodujúce obdobie pripadli, keby v ňom už bol zavedený skrátený pracovný čas;

b)

pri skrátení pracovného času zo 46 na 43 hodín týždenne a zavedení troch voľných

dní v priebehu štyroch týždňov sa na výpočet používa „Tabuľka VI c pre súbor zamestnancov

so skráteným 43 hodinovým týždenným pracovným časom tak, že v priebehu štyroch týždňov

sú vždy tri dni voľné“, a to bez ohľadu na skutočnú dĺžku pracovného času v jednotlivých

pracovných dňoch. U zamestnancov, ktorým sa nemocenské určuje podľa časti A tabuľky,

t. j. z priemernej hrubej hodinovej mzdy, sa zvýši priemerná hrubá hodinová mzda zistená

v rozhodujúcom období pri 46 hodinovom pracovnom týždni o mzdové vyrovnanie vo výške

7 %. U zamestnancov, ktorým sa nemocenské určuje podľa časti B alebo podľa časti C

tabuľky, sa postupuje obdobne ako v prípadoch uvedených pod písm. a);

c)

pri skrátení týždenného pracovného času zo 46 na 44 hodín týždenne a zavedení dvoch

voľných dní v priebehu štyroch týždňov sa na výpočet používa „Tabuľka V c pre súbor

zamestnancov so 44 hodinovým týždenným pracovným časom“. Denná výška dávky zodpovedá

v priemere osemhodinovému dennému pracovnému času. U zamestnancov, ktorým sa nemocenské

určuje podľa časti A tabuľky, t. j. z priemernej hrubej hodinovej mzdy, sa zvýši priemerná

hrubá hodinová mzda zistená v rozhodujúcom období pri 46 hodinovom pracovnom týždni

o mzdové vyrovnania vo výške 4,5 %. U zamestnancov, ktorým sa nemocenské určuje podľa

časti B alebo podľa časti C tabuľky, sa postupuje obdobne ako v prípadoch uvedených

pod písm. a);

d)

pri skrátení týždenného pracovného času zo 46 na 44 hodín týždenne so súčasným výnimočným

zavedením päťdenného pracovného týždňa sa na výpočet používa „Tabuľka V b pre súbor

zamestnancov so 44 hodinovým týždenným pracovným časom rozvrhnutým do piatich pracovných

dní“. Pri výpočte dávky sa postupuje obdobne ako v prípadoch uvedených pod písm. c);

e)

pri takom rozvrhnutí pracovného času, keď v priebehu štyroch týždňov je jeden deň

voľný, pričom v priemere za toto obdobie zostáva zachovaný 46 hodinový týždenný pracovný

čas, sa na výpočet používa „Tabuľka I c pre súbor zamestnancov so 46 hodinovým týždenným

pracovným časom rozvrhnutým do osemhodinových smien“, a to bez ohľadu na dĺžku skutočného

pracovného času v jednotlivých pracovných dňoch.

*)

59.

Nemocenské (podpora pri ošetrovaní člena rodiny) v nižšej percentnej sadzbe sa poskytuje

za prvé 3 pracovné dni pracovnej neschopnosti, v ktorých zamestnanec mal pracovať

podľa rozvrhnutia pracovného času (harmonogramu smien).

60.

U zamestnancov, u ktorých vznikla pracovná neschopnosť predo dňom zavedenia nového

rozvrhnutia pracovného času a trvala i po tom, sa pri výpočte a poskytovaní nemocenského

postupuje až do jeho skončenia doterajším spôsobom, t. j. aj po zavedení skráteného

pracovného času (úpravy režimov) sa dávka poskytuje v rovnakej výške a za všetky pracovné

dni (platené sviatky, ktoré by boli pracovnými dňami zamestnanca, keby nedošlo k novej

úprave pracovného času. U zamestnancov, u ktorých vznikla pracovná neschopnosť po

úprave pracovného času, sa už postupuje podľa týchto zásad.

61.

Peňažná pomoc v materstve sa i po úprave pracovného času vypočítava podľa doterajšej

„Tabuľky na určenie dennej výšky peňažnej pomoci v materstve“ vydanej s platnosťou

od 1. apríla 1964

**

)

a poskytuje sa za všetky všedné dni a platené sviatky bez ohľadu na to, ako je u

zamestnávateľa rozvrhnutý pracovný čas. Podrobnosti sú uvedené vo vysvetlivkách k

tejto tabuľke.

62.

Pre získanie nároku na prídavky na deti je i po zavedení nového rozvrhnutia pracovného

času potrebné, aby zamestnanec mal v kalendárnom mesiaci aspoň 20 odpracovaných dní,

prípadne dní im naroveň postavených. Dni pracovného voľna vyplývajúce z nového rozvrhnutia

pracovného času sa za odpracované dni pre tento účel nepovažujú.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia,

Predseda Štátnej plánovacej komisie

Ing. Černík v. r.