VYHLÁŠKA 62/1964 Z. z. ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k zákonu o rozvoji rastlinnej výroby

§ 2

(1)

Všetky odrody, hybridy a ich komponenty (ďalej len „odrody") musia pred povolením

prejsť predpísanými odrodovými skúškami. Žiadosti o prijatie odrody na skúšky a o

jej povolenie podávajú poverené organizácie (§ 1 ods. 1) na Ústrednom kontrolnom a

skúšobnom ústave poľnohospodárskom (ďalej len „kontrolný ústav") na tlačivách, ktoré

u neho dostanú.

(2)

O prijatie prihlásených nových odrôd na odrodové skúšky rozhoduje Ministerstvo.

(3)

Kontrolný ústav môže navrhnúť Ministerstvu zaradiť do odrodových skúšok i vhodnú

odrodu, ktorú šľachtiteľ neprihlásil; o jej zaradení do skúšok rozhodne Ministerstvo.

Šľachtiteľ takejto odrody má rovnaké práva a povinnosti ako prihlasovateľ odrody.

§ 3

(1)

Odrodovými skúškami sa zisťujú pestovateľské hodnoty odrody, ďalej jej samostatnosť

a šľachtiteľská vyrovnanosť. Skúšky vykonáva kontrolný ústav vo svojich odrodových

skúšobniach v spolupráci s výskumnými ústavmi a za pomoci podnikov spracovateľského

priemyslu, zdravotníckych a iných zariadení a podnikov, v záujme ktorých sú odrody

šľachtené a povoľované.

(2)

Odrodové skúšky pri jednoročných rastlinách sa vykonávajú spravidla v priebehu 3

rokov, pri dvojročných a viacročných rastlinách 4 až 5 rokov, pri ovocí, drevinách

a iných vytrvalých rastlinách spravidla 3 roky plnej úžitkovosti. Ministerstvo môže

dobu vykonávania odrodových skúšok predĺžiť alebo skrátiť, prípadne odrodu z odrodových

skúšok vylúčiť.

§ 4

V rámci odrodových skúšok vykoná kontrolný ústav prehliadku šľachtiteľského materiálu

komisiou, ktorá je zložená z odborníkov príslušných odvetví. Komisia zhodnotí výsledky

šľachtenia a spíše o tom zápisnicu, ktorú odovzdá kontrolnému ústavu. Kontrolný ústav

vypracuje osvedčenie o konečnom výsledku skúšok a ich súhrnné zhodnotenie. Osvedčenie

obsahuje podrobné údaje a súhrnné zhodnotenie všetkých vykonaných skúšok s návrhom

na rozhodnutie. Osvedčenie s prípadným návrhom na povolenie odrody predkladá kontrolný

ústav Ministerstvu; odpis osvedčenia zašle prihlasovateľovi.

§ 5

(1)

O povolení novej odrody rozhoduje Ministerstvo na návrh Štátnej odrodovej komisie;

v rozhodnutí tiež uvedie, kto a akým podielom je pôvodcom (spolupôvodcom). Nové odrody

môžu sa povoliť len vtedy, ak prekonávajú úžitkovými vlastnosťami iné povolené odrody

a sú pre poľnohospodársku výrobu potrebné.

(2)

O pomenovaní a označení povolenej odrody rozhoduje Ministerstvo na základe odporúčania

Štátnej odrodovej komisie; prihlasovateľ môže sám navrhnúť pomenovanie alebo označenie.

Názvy nových odrôd i mená ich šľachtiteľov zverejňuje Ministerstvo hneď po povolení.

(3)

Novopovolené odrody sa zapisujú do štátnej odrodovej knihy, ktorú vedie kontrolný

ústav. Ministerstvo zverejňuje každý rok listinu povolených odrôd.

§ 6

(1)

Kontrolný ústav vykonáva po dobu používania povolenej odrody jej sústavné skúšanie.

Cieľom tohto skúšania je zisťovať stálosť a pestovateľskú hodnotu povolenej odrody.

Ak kontrolný ústav zistí, že pestovateľská hodnota odrody poklesla, bola predstihnutá

odrodou inou alebo stratila význam pre národné hospodárstvo, oznámi to s príslušným

odôvodnením Ministerstvu, ktoré na návrh Štátnej odrodovej komisie odníme povolenie

na ďalšie pestovanie odrody, prípadne určí dobu, počas ktorej je dovolené uvádzať

do obehu osivo alebo sadivo odrody, povolenie ktorej odníma.

(2)

Osivo, sadivo a škôlkárske výpestky pre sústavné skúšanie sú povinní odovzdať kontrolnému

ústavu

a)

pri povolených šľachtiteľských odrodách šľachtiteľ, ktorý vykonáva ich udržiavacie

šľachtenie (

§ 7 ods. 2

),

b)

pri ostatných povolených odrodách organizácia, ktorá je poverená ich uvádzaním do

obehu,

c)

pri dovážaných odrodách organizácia, ktorá preberá osivo, sadivo a škôlkárske výpestky

od podniku zahraničného obchodu,

a to bezplatne v množstve, stupňoch a druhoch určených Ministerstvom.

(3)

Kontrolný ústav oznamuje každý rok Ministerstvu a organizáciám, ktoré vykonávajú

udržiavacie šľachtenie (

§ 7 ods. 2

), výsledky skúšok vykonávaných podľa odseku 1.

§ 7

(1)

Pri povolených šľachtených odrodách, ktoré určí Ministerstvo, treba vykonávať udržiavacie

šľachtenie, účelom ktorého je zabezpečiť výkonnosť aj ostatné vlastnosti, ktoré mala

odroda v čase povolenia. Ministerstvo môže do udržiavacieho šľachtenia zaradiť aj

nešľachtené povolené odrody, ktoré sa v takom prípade považujú za šľachtené odrody.

(2)

Udržiavacie šľachtenie vykonávajú šľachtiteľské a semenárske podniky, prípadne iné

organizácie, ktoré touto činnosťou poverí Ministerstvo.

§ 8

Kontrolný ústav sústavne sleduje a preveruje vo výrobných oblastiach výkonnosť jednotlivých

povolených odrôd a podľa výsledkov v spolupráci s výrobnými poľnohospodárskymi správami

navrhuje Ministerstvu určiť pestovateľské oblasti, v ktorých výrobné podmienky zaručujú

najlepšiu výkonnosť jednotlivých odrôd (tzv. odrodová rajonizácia). Ministerstvo o

tomto rozhodne po prerokovaní návrhu v Štátnej odrodovej komisii. Pri vyhlásení pestovateľskej

oblasti súčasne určí, ktoré odrody sa majú v týchto oblastiach pestovať.

§ 9

(1)

Vyhlásená rajonizácia je podkladom pre spracovanie plánu výroby osiva a sadiva, distribúciu

uznaného osiva a sadiva a pre plánovanie ich obmien v poľnohospodárskych organizáciách.

Pri povolení nových odrôd vyhlasuje Ministerstvo súčasne ich rajonizáciu. Poľnohospodárske

organizácie sú povinné spravovať sa vyhlásenou rajonizáciou.

(2)

Ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z vyhlásenej rajonizácie.

§ 10

(1)

Za vyšľachtenie novej odrody prislúcha po jej povolení pôvodcom (spolupôvodcom) jednorázová

odmena. Pôvodcom (spolupôvodcom) nových odrôd, s výnimkou okrasných rastlín, prislúcha

okrem jednorázovej odmeny aj ročná odmena za predpokladu, že splnia pri vykonávaní

udržiavacieho šľachtenia podmienky ustanovené smernicami Ministerstva. Pri okrasných

rastlinách rozhoduje o priznaní ročnej odmeny pôvodcom (spolupôvodcom) Ministerstvo

na návrh Štátnej odrodovej komisie.

(2)

Jednorázová odmena môže sa priznať aj za zlepšenie vyhľadaných a vyskúšaných krajových

alebo zahraničných odrôd po ich zapísaní do štátnej odrodovej knihy.

(3)

Za plnenie úloh v udržiavacom šľachtení ustanovených smernicami Ministerstva môže

sa priznať ročná odmena aj iným pracovníkom, ktorí vykonávajú toto šľachtenie.

(4)

Odmeny prislúchajú pôvodcom (spolupôvodcom) novej povolenej odrody len vtedy, ak

odovzdajú bezplatne šľachtiteľskú dokumentáciu Združeniu šľachtiteľských a semenárskych

podnikov a ak dodajú všetok vyšľachtený materiál za platné ceny šľachtiteľskému a

semenárskemu podniku, ktorý určí združenie týchto podnikov.

§ 11

Jednorázová odmena

(1)

Jednorázovú odmenu pre pôvodcu (spolupôvodcu) určí na návrh Štátnej odrodovej komisie

Ministerstvo, a to najviac sumou 20 000 Kčs za jednu novú odrodu podľa jej hospodárskeho

významu, možnosti uplatnenia v praxi a očakávaného hospodárskeho výsledku po jej zavedení

do praxe s prihliadnutím na prácnosť a obťažnosť vyšľachtenia novej odrody. Po určení

odmeny, ak je vyššia ako 1 000 Kčs, vyplatí sa pôvodcom (spolupôvodcom) len polovica

určenej odmeny; druhá polovica odmeny sa vyplatí až po 5. rokoch, ak podľa vyjadrenia

Štátnej odrodovej komisie sa odroda skutočne v praxi osvedčila a dostavil sa očakávaný

hospodársky výsledok. Ak Štátna odrodová komisia zistí, že hospodársky výsledok je

menší, prípadne väčší, ako sa predpokladalo pri pôvodnom určení odmeny, môže Ministerstvo

na návrh Štátnej odrodovej komisie druhú polovicu odmeny úmerne znížiť, prípadne zvýšiť,

pokiaľ odmena bola určená nižšou sumou, ako je jej horná hranica.

(2)

Z určenej jednorázovej odmeny pre pôvodcu (spolupôvodcu) za vyšľachtenie povoleného

hybridu (napr. kukurice, maku) pripadá pri líniovom šľachtení 50 % pôvodcovi (spolupôvodcom)

komponentov hybridu a 50 % pôvodcovi (spolupôvodcom), ktorý zistil a vypracoval rodokmeň

(štrukturálny vzorec) povoleného hybridu; pri iných spôsoboch tvorby hybridu alebo

odrôd, ktoré vznikli syntetickou populáciou, sa jednorázová odmena rozdelí podľa zásluhy

pôvodcov (spolupôvodcov).

(3)

Za zlepšenie vyhľadaných a vyskúšaných odrôd krajových alebo zahraničných (

§ 10 ods. 2

) môže sa priznať jednorázová odmena, a to pri zlepšených krajových odrodách najviac

do 30% a pri zlepšených zahraničných odrodách najviac do 10% odmeny určenej pre pôvodcu

(spolupôvodcu) novej odrody (odsek 1), podľa stupňa pracovného úsilia vynaloženého

na zlepšenie vyhľadanej a vyskúšanej odrody. O preddavkovom vyplácaní a o rozdelení

odmeny pri zahraničných odrodách platia obdobne ustanovenia odsekov 1 a 2.

(4)

Poskytnutá odmena sa nevracia.

§ 12

Ročná odmena pôvodcom (spolupôvodcom)

(1)

Ročná odmena sa určí podľa výmery plôch bežného pestovania novo povolenou odrodou

osiatych alebo osadených a zistených Ministerstvom. Pokiaľ by sa pri niektorých plodinách

plochy bežného pestovania nezisťovali, určí sa plocha bežného pestovania podľa výmery

množiteľskej plochy.

(2)

Ročnú odmenu a jej výšku určí Ministerstvo podľa sadzieb a za podmienok dohodnutých

s Ministerstvom financií. Ročná odmena za novo povolenú odrodu môže byť v jednom roku

najviac 10 000 Kčs.

(3)

Ročná odmena sa poskytuje po dobu 15 rokov, začínajúc rokom nasledujúcim po udelení

povolenia.

(4)

Za nové odrody, s výnimkou okrasných rastlín, ktoré boli povolené pred dňom účinnosti

tejto vyhlášky, môže sa pri odrodách určených Ministerstvom poskytovať ročná odmena

za roky, ktoré zvyšujú do uplynutia doby 15 rokov počítaných od roku nasledujúceho

po udelení povolenia. Ustanovenie

§ 10 ods. 1

vety druhej platí tu obdobne.

§ 13

Mimoriadna odmena

Minister poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva môže v prípadoch, v ktorých

sú splnené pri vyšľachtení novej povolenej odrody alebo pri zlepšení povolených odrôd

ním vyhlásené podmienky, priznať mimoriadnu odmenu až do výšky 50 000 Kčs. V týchto

prípadoch nemôže sa už priznať odmena podľa iných predpisov.

§ 14

(1)

Výrobou osiva, prípadne sadiva povolených odrôd sú poverené, a to pri

a)

obilninách, strukovinách, olejninách a priadnych rastlinách, ďatelinách, travinách,

jednoročných krmovinách a zemiakoch

1.

šľachtiteľské a semenárske podniky (elity a nasledujúce stupne množenia, pri sadive

zemiakov len do stupňa M2 - ČSN 46 0311),

2.

poľnohospodárske nákupné a zásobovacie podniky (posledné stupne množenia, pri sadive

zemiakov začínajúc stupňom M3 - ČSN 46 0311),

b)

všetkých stupňoch množenia semenných okopanín, zelenín, kvetín, jahôd, ovocných stromčekov

a krov a viniča hroznorodého, koreninových rastlín s výnimkou papriky - šľachtiteľské

a semenárske podniky,

c)

koreninovej paprike - Karpatia, národný podnik, Nové Zámky,

d)

liečivých rastlinách - Liečivé rastliny, národný podnik, Zbraslav,

e)

tabaku - Československý tabakový priemysel, národný podnik, Kutná Hora.

(2)

V prípade potreby si zabezpečujú organizácie uvedené v odseku 1, s výnimkou šľachtiteľských

a semenárskych podnikov, výrobu osiva a sadiva hospodárskymi zmluvami s inými poľnohospodárskymi

organizáciami, predovšetkým s tými, ktoré výrobné poľnohospodárske správy vyhlásili

za semenárske hospodárstva.

(3)

Výrobné poľnohospodárske správy môžu za semenárske hospodárstva vyhlásiť poľnohospodárske

organizácie, ktoré

a)

sú v oblastiach s vhodnými pôdnymi a klimatickými podmienkami pre pestovanie plodín

na výrobu osiva a sadiva,

b)

majú potrebný počet pracovníkov pre riadne a včasné vykonanie všetkých prác v agrotechnických

termínoch,

c)

majú vhodné skladovacie priestory, prípadne špeciálne zariadenia a dostatočný počet

strojov,

d)

môžu účelne zamerať rastlinnú výrobu prevážne na výrobu osiva a sadiva.

(4)

Ak výrobná poľnohospodárska správa vyhlási podľa odseku 3 za semenárske hospodárstvo

organizáciu, ktorú sama neriadi, koná tak vždy po dohode s orgánom, ktorý túto organizáciu

riadi.

§ 15

Poľnohospodárske organizácie, ktoré samy alebo na základe hospodárskych zmlúv vyrábajú

osivo a sadivo povolených odrôd, sú povinné

a)

vybrať pre výrobu osiva a sadiva najvhodnejšie pozemky,

b)

vykonať osev (výsadbu) v rozsahu určenom zmluvou,

c)

venovať porastom na plochách použitých na výrobu osiva a sadiva počas celej vegetácie

najväčšiu starostlivosť, najmä včas a čo najlepšie tieto plochy obrábať a sústavne

odburiňovať, zbavovať porasty slabých a chorobami napadnutých rastlín a rastlín cudzích

druhov a odrôd, ako aj ničiť škodcov,

d)

prednostne v správnej biologickej zrelosti zobrať zo zmluvných plôch osivo a sadivo.

§ 16

(1)

Rozsah výroby osiva a sadiva včítane chmeľových sadeníc a korenáčov určuje Ministerstvo,

ktoré povereným organizáciám určí každoročne výrobné úlohy podľa jednotlivých plodín.

(2)

Výroba sadiva zemiakov sa smie vykonávať len v sadbových oblastiach určených Ministerstvom.

V rámci týchto oblastí Ministerstvo za účelom sústavného zlepšovania kvality sadiva

zemiakov robí opatrenia, aby sa postupne všetky plochy, ktoré sú určené pre výrobu

zemiakov osadili zdravým sadivom.

§ 17

Osivo ovocných stromov

(1)

Výrobou osiva pre pestovanie generatívnych ovocných podpníkov sú poverené šľachtiteľské

a semenárske podniky. Osivo získavajú buď z vlastných stromov vhodných ušľachtilých

odrôd alebo z nimi vybratých a registrovaných stromov ušľachtilých odrôd i planých

stromov iných pestovateľov.

(2)

Pestovatelia registrovaných stromov sú povinní prenechať za odplatu šľachtiteľským

a semenárskym podnikom ovocie z týchto stromov v množstve potrebnom na plánovanú výrobu

osiva.

§ 18

Podpníky pre ovocné, viničové a okrasné výpestky, vrúble a rezky

Výrobou ovocných, viničných a okrasných podpníkov (ďalej len „podpníky") a vrúbľov

a rezkov ovocných stromov, krov a viniča hroznorodého sú poverené šľachtiteľské a

semenárske podniky. Podpníky vyrábajú tieto podniky samy, prípadne uzavierajú o ich

výrobe hospodárske zmluvy s inými poľnohospodárskymi organizáciami. Vrúble a rezky

pestujú vo svojich materských sadoch a viniciach, prípadne ich získavajú hospodárskou

zmluvou od iných organizácií. Šľachtiteľské a semenárske podniky sú povinné vykonávať

vo svojich materských sadoch a viniciach sústavnú selekciu.

§ 19

Ovocné stromčeky, kry a viničové sadenice

(1)

Výrobou ovocných stromčekov, krov a sadeníc viniča hroznorodého sú poverené šľachtiteľské

a semenárske podniky; v prípade potreby zabezpečujú si výrobu hospodárskymi zmluvami

s inými poľnohospodárskymi organizáciami.

(2)

Okrem organizácii uvedených v odseku 1 môžu pre vlastnú potrebu vyrábať ovocné stromčeky,

kry a sadenice viniča hroznorodého

a)

poľnohospodárske organizácie špecializované na trhovú výrobu ovocia po predchádzajúcom

súhlase výrobnej poľnohospodárskej správy za podmienky, že dodržia predpísané technologické

opatrenia a ustanovenia technických noriem,

b)

výskumné ústavy, výskumné stanice a odrodové skúšobne kontrolného ústavu v rozsahu

zodpovedajúcom ich vedeckovýskumným a skúšobným úlohám,

c)

záhradnícke školy v rozsahu najviac 0,25 ha ročného škôlkovania ovocných podpníkov

a rezkov a vinárske školy v rozsahu najviac 0,05 ha ročne vyškôlkovaných štepov alebo

rezkov,

d)

poľnohospodárske školy všetkých stupňov najviac 0,05 ha ročného škôlkovania ovocných

podpníkov a rezkov a 0,01 ha viničových štepov alebo rezkov,

e)

mičurinské krúžky najviac v rozsahu 0,01 ha ročného škôlkovania ovocných podpníkov

a rezkov.

(3)

Organizácie a mičurinské krúžky uvedené v odseku 2 smú pestovať ovocné stromčeky,

kry a sadenice viniča hroznorodého výhradne pre vlastnú účelovú potrebu; ich scudzovanie

je zakázané.

§ 20

Chmeľové sadenice a korenáče

Výrobou chmeľových sadeníc a korenáčov je poverené Chmelářství, národný podnik v Žatci

(ďalej len „Chmelářství"). Chmelářství uzaviera na výrobu chmeľových sadeníc a korenáčov

hospodárske zmluvy s poľnohospodárskymi organizáciami, ktoré Ministerstvo na návrh

Chmelářství vyhlási za chmeliarske hospodárstva.

§ 21

Určenie úloh plánu poľnohospodárskej výroby a nákupu poľnohospodárskych výrobkov

Pri určení úloh plánu poľnohospodárskej výroby a nákupu poľnohospodárskych výrobkov

poľnohospodárskym organizáciám, ktoré uzavreli s poverenými organizáciami hospodárske

zmluvy na výrobu osiva, sadiva včítane chmeľových sadeníc a korenáčov a škôlkárskych

výpestkov, prihliada sa na rozsah výrobných úloh, ktoré tieto organizácie prevzali

na základe tejto hospodárskej zmluvy.

§ 22

(1)

Organizácie, ktoré sú poverené výrobou osiva, sadiva včítane chmeľových sadeníc a

korenáčov a škôlkárskych výpestkov sú povinné v rámci uznávacieho konania prihlásiť

kontrolnému ústavu v lehotách im určených na prehliadky všetky porasty, z ktorých

osivo, sadivo včítane chmeľových sadeníc a korenáčov a škôlkárske výpestky podliehajú

tomuto konaniu. Na prehliadky prihlasujú poverené organizácie aj svoje ovocné semenné

a materské vrúbľové ovocné stromy, kry a kry selektovaných viníc, ako aj všetky odrody

v poslednom roku udržiavacieho šľachtenia.

(2)

Prihlášky vo všetkých rubrikách riadne vyplnené podávajú poverené organizácie na

tlačivách, ktoré dostanú od kontrolného ústavu; sú povinné urobiť včas aj opatrenie,

aby vyrobené osivo, sadivo včítane chmeľových sadeníc a korenáčov a škôlkárske výpestky

mohli byť prevzaté, vyčistené, vytriedené a odobraté z nich vzorky.

(3)

Prihlášku na vykonanie prehliadky môže poverená organizácia z dôvodov uvedených v

technickej norme odvolať.

§ 23

(1)

Kontrolný ústav v rámci uznávacieho konania

a)

včas vykoná prehliadku prihlásených porastov, stromov a viníc, pri ktorých podľa

zásad určených technickými normami hodnotí porasty, stromy a vinice,

b)

odoberie z každej prihlásenej partie vzorky vytriedeného osiva, sadiva včítane chmeľových

sadeníc a korenáčov a posúdi ich hodnotu.

(2)

O výsledku prehliadky vydá kontrolný ústav na predpísaných tlačivách a v lehotách

určených v technických normách osvedčenie, ktoré doručí poverenej organizácii.

(3)

Na osivo, sadivo včítane chmeľových sadeníc a korenáčov a škôlkárske výpestky vyhovujúce

technickým normám vydá kontrolný ústav uznávací list, štítok (návesku) a plombu na

obal.

§ 24

Uznané osivo, sadivo včítane chmeľových sadeníc a korenáčov a škôlkárske výpestky

možno používať na osev (výsadbu) len vo vegetačnom období nasledujúcom bezprostredne

po ich zbere. Uvádzať ich do obehu pre použitie v neskorších vegetačných obdobiach

možno len so súhlasom kontrolného ústavu, ktorý ho udelí po novom preskúšaní a zistení,

že majú akosť predpísanú technickými normami.

§ 25

Uznávanie osiva a sadiva včítane chmeľových sadeníc a korenáčov a škôlkárskych výpestkov

vykonáva kontrolný ústav bezplatne. Za ostatné prehliadky, skúšky, rozbory a iné úkony

účtuje kontrolný ústav poplatky, výšku ktorých určí Ministerstvo.

§ 26

(1)

Ministerstvo určuje podľa bilancií potreby osiva a sadiva na jednotlivé roky, či

možno uvádzať do obehu obchodné osivo a sadivo a aké jeho množstvo sú poľnohospodárske

nákupné a zásobovacie podniky povinné pripraviť.

(2)

Ako obchodné osivo a sadivo povolí kontrolný ústav osivo a sadivo, ktoré bolo riadne

vyčistené a pri skúšaní vykázalo aspoň hodnoty určené technickými normami pre najnižšiu

akostnú triedu.

(3)

Pre používanie obchodného osiva a sadiva na osev (výsadbu) platí obdobne ustanovenie

§ 24

.

§ 27

(1)

Obchodné osivo a sadivo zabezpečujú poľnohospodárske nákupné a zásobovacie podniky,

a to z trhového tovaru získaného z plôch, ktoré kontrolný ústav pri uznávacom konaní

zamietol, a z plôch bežného pestovania, ktoré vykazovali také vlastnosti, že dávajú

záruku výroby osiva a sadiva aspoň v hodnote najnižšej akostnej triedy určenej technickými

normami.

(2)

Za účelom zabezpečenia akostného obchodného osiva a sadiva sú poľnohospodárske nákupné

a zásobovacie podniky povinné pripraviť osivo a sadivo predovšetkým z plôch, ktoré

kontrolný ústav pri uznávacom konaní zamietol, avšak v osvedčení označil za spôsobilé

pre zber na prípravu obchodného osiva a sadiva. Kontrolný ústav odovzdá poľnohospodárskemu

nákupnému a zásobovaciemu podniku v určenom termíne osvedčenie o výsledku prehliadky

týchto plôch. Poľnohospodárske nákupné a zásobovacie podniky sú tiež samy povinné

vyhľadávať plochy z bežného pestovania vhodné pre obchodné osivo a sadivo a zabezpečiť,

aby trhový tovar vyrobený na takýchto plochách, bol po nákupe osobitne uskladnený.

(3)

Po prečistení uskladneného trhového tovaru požiada poľnohospodársky nákupný a zásobovací

podnik kontrolný ústav o jeho preskúšanie. Kontrolný ústav odoberie z pripraveného

trhového tovaru vzorky, preskúša ich , a ak vykazuje osivový a sadivový materiál hodnoty

uvedené v

§ 26 ods. 2

, povolí ich ako obchodné osivo a sadivo.

§ 28

Uvádzanie osiva a sadiva do obehu

(1)

Do obehu možno uvádzať len osivo, sadivo včítane chmeľových sadeníc a korenáčov a

škôlkárske výpestky, ktoré boli uznané, prípadne povolené kontrolným ústavom.

(2)

Osivo a sadivo do ďalšieho množenia, sadivo jahôd, ovocné stromčeky a kry a sadenice

viniča hroznorodého môžu uvádzať do obehu šľachtiteľské a semenárske podniky. Osivo

a sadivo do bežného pestovania môžu uvádzať do obehu poľnohospodárske nákupné a zásobovacie

podniky. Chmeľové sadenice a korenáče môže uvádzať do obehu len Chmelářství.

(3)

Okrem organizácií uvedených v odseku 2 môžu uvádzať do obehu osivo, sadivo a škôlkárske

výpestky len organizácie, ktoré touto činnosťou poverí Ministerstvo.

(4)

Osivo a sadivo treba dodávať v uzavretých obaloch opatrených predpísanými vyplnenými

štítkami (náveskami) a plombami, s výnimkou predaja v drobnom, ktorý možno vykonávať

z otvoreného obalu. Sadivo zemiakov sa môže pri nedostatku vriec dodávať výnimočne

voľne nakladané.

(5)

Osivá zelenín a kvetín môžu sa dodávať v drobnom spotrebiteľskom balení (pestré vrecúška).

§ 29

Zodpovednosť za osivové hodnoty pri dodávkach osiva, sadiva včítane chmeľových sadeníc

a korenáčov a škôlkárskych výpestkov (K

§ 14 zákona

)

(1)

Organizácia, ktorá dodáva osivo, sadivo včítane chmeľových sadeníc a korenáčov a

škôlkárske výpestky, zodpovedá za pravosť druhu a odrody a za ich predpísanú akosť,

ako aj za to, že na ne bol vydaný uznávací list, prípadne pri obchodnom osive a sadive

povoľovací list.

(2)

Kontrolný ústav preveruje ako organizácia, ktorá je poverená výrobou osiva, sadiva

včítane chmeľových sadeníc a korenáčov a škôlkárskych výpestkov, prípadne poľnohospodárska

organizácia, ktorá ich na základe hospodárskej zmluvy vyrába, plní svoje povinnosti

pri ich príprave a dodávke.

(3)

Za účelom zistenia pravosti druhu a odrody uznaných osív a sadív včítane chmeľových

sadeníc a korenáčov a škôlkárskych výpestkov, osiva a sadiva z dovozu a pre vývoz

vykonáva kontrolný ústav skleníkové, laboratórne a poľné vegetačné skúšky v rozsahu,

ktoré určí Ministerstvo.

§ 30

Vlastné osivové fondy

(1)

Poľnohospodárske organizácie sú povinné osivo a sadivo vyrobené z vlastnej úrody

si ponechať, riadne ho vyčistiť, oddelene uskladniť, dať preskúšať na klíčivosť a

čistotu, riadne ho ošetrovať až do jeho výsevu (výsadby) a pred siatím (výsadbou)

riadne namoriť. Preskúšavanie hodnôt osiva a sadiva vyrobeného poľnohospodárskymi

organizáciami pre vlastnú potrebu organizuje výrobná poľnohospodárska správa.

(2)

Výrobné poľnohospodárske správy dozerajú, aby nimi riadené poľnohospodárske organizácie

riadne plnili povinnosť vyrábať a ponechať si osivo a sadivo z vlastnej úrody pre

vlastnú potrebu včítane primeraných rezerv pre náhradný osev (výsadbu) a kontrolujú,

či osivo a sadivo boli preskúšané na klíčivosť a čistotu a či sa s osivovými (sadivovými)

fondami riadne hospodári; ďalej dbajú aj na to, aby sa tieto fondy nepoužili na iné

účely ako na osev (výsadbu). Rovnaké povinnosti majú orgány a organizácie, ktoré riadia

ostatné poľnohospodárske organizácie.

§ 31

Plánovitá obmena osív a sadív

(1)

Za účelom zvyšovania hektárových výnosov sú poľnohospodárske organizácie povinné

vykonávať v obdobiach, v rozsahu a spôsobom, ktoré určuje Ministerstvo, plánovitú

obmenu vlastných osivových a sadivových fondov.

(2)

Potrebu osív a sadív mimo plánovitej obmeny sú všetky poľnohospodárske organizácie

povinné si kryť z vlastných osivových (sadivových) fondov.

(3)

Požiadavky osív a sadív pre plánovitú obmenu predkladajú výrobné poľnohospodárske

správy a držitelia fondov osív a sadív Ministerstvu v lehotách ním určených.

§ 32

Zvlášť nebezpeční škodcovia (K

§ 16 zákona

)

(1)

Škodcovia a choroby rastlín a burín, ktoré sú uvedené v zoznamoch škodcov vonkajšej

karantény

*)

a v zoznamoch škodcov vnútornej karantény v

prílohe č. 1

sa považujú za zvlášť nebezpečných škodcov. Za zvlášť nebezpečných škodcov sa považujú

tiež nekaranténni škodcovia, ktorí sú uvedení v

prílohe č. 2

, pokiaľ došlo k ich značnému premnoženiu.

(2)

Všetky osoby, ktoré zistili výskyt zvlášť nebezpečných škodcov alebo podozrenie z

neho, sú povinné hlásiť to miestnemu národnému výboru. Miestny národný výbor hlási

výskyt, prípadne podozrenie z neho okresnému národnému výboru, výrobnej poľnohospodárskej

správe a krajskej pobočke kontrolného ústavu; podľa potreby zašle krajskej pobočke

kontrolného ústavu vzorky škodcov, a to v obaloch, ktoré zabraňujú ich rozšíreniu.

(3)

Zvlášť nebezpeční škodcovia uvedení v odseku 1 sú nákazlivými chorobami alebo škodcami

úžitkových rastlín podľa

§ 192 Trestného zákona

.

§ 33

Sledovanie výskytu niektorých škodcov (K

§ 17 zákona

)

(1)

Pre účely prognózy výskytu škodcov, plánovania a rozmiestnenia prostriedkov na ochranu

rastlín vedie kontrolný ústav sústavnú mapovú evidenciu o rozšírení škodcov a chorôb

rastlín burín (ďalej len „škodcovia"), vykonáva prognózu ich výskytu a sleduje ich

vývoj. Na základe tejto činnosti signalizuje podľa potreby termíny na začatie a skončenie

potrebných ochranných zásahov. Tieto termíny sú pre ukladanie a vykonávanie zásahov

záväzné. Škodcov, ktorí podliehajú mapovej evidencii, prognóze a signalizácii, ako

aj organizáciu týchto činností určí Ministerstvo.

(2)

Pri činnosti podľa odseku 1 spolupracuje kontrolný ústav s národnými výbormi, výrobnými

poľnohospodárskymi správami a ostatnými orgánmi a organizáciami riadiacimi poľnohospodárske

organizácie, organizáciami poverenými nákupom rastlinných výrobkov, užívateľmi skladov

rastlinných výrobkov alebo výrobkov rastlinného pôvodu (ďalej len „užívatelia skladov"),

výskumnými ústavmi a ich pracoviskami a poľnohospodárskymi školami.

§ 34

Škodcovia vnútornej karantény (K

§ 23 zákona

)

(1)

Okresné národné výbory a miestne národné výbory vedú podrobnú evidenciu všetkých

pozemkov, ktoré sú zamorené škodcami vnútornej karantény, vo svojich obvodoch. Výrobné

poľnohospodárske správy vedú vlastnú evidenciu zamorených pozemkov organizácií, ktoré

riadia. Evidencia musí obsahovať identifikáciu zamoreného pozemku (podľa honu, čísla

parcely, prípadne presného miestneho označenia), meno jeho užívateľa, druh škodcu

a dátum zistenia výskytu a jeho rozsah, karanténne opatrenia a ich rozsah.

(2)

Kontrolný ústav zostavuje podľa požiadaviek Ministerstva každý rok celoštátny zoznam

obcí zamorených škodcami vnútornej karantény.

§ 35

Povinnosti užívateľov pozemkov a užívateľov skladov rastlinných výrobkov pri zamedzovaní

výskytu a rozširovania škodcov a pri ich ničení (K

§ 24 zákona

)

(1)

Všetci užívatelia pozemkov (i neobrábaných) a užívatelia skladov sú povinní chrániť

pozemky, porasty a sklady rastlinných výrobkov a výrobkov rastlinného pôvodu pred

škodcami na vlastný náklad, vlastnými prostriedkami, prípadne aj za použitia služieb

iných špecializovaných organizácií na základe zmluvy s nimi dojednanej.

(2)

Ochrana pozemkov, porastov a skladov rastlinných výrobkov alebo výrobkov rastlinného

pôvodu proti škodcom spočíva najmä

a)

v agrotechnických opatreniach, predovšetkým vo voľbe vhodného stanovišťa pre plodiny,

v správnom striedaní plodín, v používaní odolných odrôd, v dôslednom dodržiavaní agrotechnických

lehôt, v správnej výžive rastlín, v správnej agrotechnike a kultivácii a v zabezpečení

včasného a bezstratového zberu,

b)

v mechanických opatreniach, predovšetkým v zbere a ničení škodcov, hĺbení ochranných

priekop, v kladení návnad, v lapaní, v odstraňovaní chorých a križiacich sa konárov

a starej boriny a v rúbaní chorých a prestarnutých stromov a ich zúžitkovaní,

c)

v dôslednom vykonávaní fyzikálnych opatrení na ničenie škodcov a ich zárodkov, ktoré

spočívajú v použití nízkych, prípadne vysokých teplôt,

*)

d)

vo vykonávaní chemických opatrení, ako postrekov, poprašovania, zahmlievania, morenia,

dezinfekcie, dezinsekcie, zálievok a pod.,

e)

vo využívaní biologických metód boja - použitia prirodzených nepriateľov škodcov

(vtáctva, hmyzu, baktérií, húb, vírusov a pod.).

(3)

Všetci užívatelia pozemkov a užívatelia skladov vykonávajú bežné ochranné opatrenia

a špeciálne opatrenia, pokiaľ na ne majú príslušné oprávnenia.

**)

Vykonanie ochranných opatrení, ktoré si nemôžu vykonať sami, objednávajú si v strojových

a traktorových staniciach, prípadne v iných špecializovaných organizáciách.

(4)

Poľnohospodárske organizácie sú povinné zostavovať každý rok na základe pokynov Ministerstva

plán ochrany rastlinnej výroby, ktorý tvorí súčasť ich výrobno-finančného plánu, a

ustanoviť osoby zodpovedné za vykonávanie ochrany.

(5)

Poľnohospodárske organizácie sú povinné sa presvedčiť, či opatrenia proti škodcom

vykonávané strojovými a traktorovými stanicami, prípadne inými špecializovanými organizáciami,

boli podľa príslušných pokynov a v rozsahu zodpovedajúcom zmluve riadne vykonané.

Pracovník ustanovený poľnohospodárskou organizáciou (odsek 4) je povinný sledovať

aj účinnosť vykonaných zásahov.

(6)

Užívatelia skladov vypracúvajú každoročne plány preventívnych asanačných opatrení,

ktoré sa vykonávajú podľa smerníc vydaných Ministerstvom v spolupráci s Ústrednou

správou nákupu poľnohospodárskych výrobkov. Asanačné opatrenia vykonávajú užívatelia

skladov sami, prípadne na základe zmluvy dojednanej s oprávneným asanačným podnikom.

§ 36

(1)

Národné výbory, predovšetkým miestne národné výbory kontrolujú, či a ako užívatelia

pozemkov (aj neobrábaných) vykonávajú ochranu pozemkov, porastov a vlastných skladov

proti škodcom. Výrobné poľnohospodárske správy koordinujú plány ochrany proti škodcom

zostavené poľnohospodárskymi organizáciami nimi riadenými a kontrolujú v nich vykonávanie

ochrany. Aby sa zvýšila účinnosť opatrení plánovaných nimi riadenými organizáciami,

môžu výrobné poľnohospodárske správy navrhnúť okresným národným výborom, aby uložili

vykonanie obdobných opatrení proti škodcom aj ostatným užívateľom pozemkov. Výrobné

poľnohospodárske správy zostavujú celookresný plán ochrany rastlín a oboznámia s ním

príslušného okresného hygienika.

(2)

Za účelom zistenia výskytu alebo rozšírenia zvlášť nebezpečných škodcov môže okresný

národný výbor po prerokovaní s výrobnou poľnohospodárskou správou, prípadne na jej

návrh nariadiť ich individuálne alebo hromadné vyhľadávanie. Individuálne vyhľadávanie

škodcov robí užívateľ pozemkov; do hromadných akcií môžu byť zapojení podľa predpisov

o občianskej pracovnej pomoci

*)

aj ostatní občania.

(3)

Ak sa vyskytujú škodcovia v nebezpečnom rozsahu alebo ak je dôvodná obava pred ich

nebezpečným rozšírením, môže okresný národný výbor po prerokovaní s výrobnou poľnohospodárskou

správou, prípadne na jej návrh nariadiť účinné hromadné opatrenia. Náklady týchto

hromadných opatrení v jednotlivých obciach rozvrhne miestny národný výbor na jednotlivých

užívateľov pozemkov podľa výmery ošetrenej plochy.

§ 37

Kontrolný ústav vykonáva odbornú štátnu kontrolu ochrany pozemkov, porastov a všetkých

skladov proti škodcom a navrhuje okresným národným výborom uložiť účinné opatrenia.

Ak zistí závažné nedostatky, ktoré vyžadujú okamžitú nápravu, najmä za účelom zabránenia,

prípadne odstránenia škôd, môže uložiť vykonanie neodkladných opatrení.

§ 38

Národné výbory, orgány a organizácie riadiace poľnohospodárske organizácie, najmä

výrobné poľnohospodárske správy, kontrolný ústav, organizácie Československého ovocinárskeho

a záhradkárskeho sväzu a organizácie, ktoré skladujú a spracúvajú rastlinné výrobky,

sú povinné spolupracovať pri organizácii, zabezpečovaní, vykonávaní a kontrole ochrany

pozemkov, porastov a skladov proti škodcom.

§ 39

Chemické prípravky

(1)

Zásady skúšania a povoľovania chemických prípravkov na ochranu rastlín určuje československá

štátna norma 46 5890.

(2)

Výrobcovia chemických prípravkov sú povinní skúšať vlastnosti každej partie prípravkov

v rozsahu určenom v povolení Ministerstva a technickými podmienkami a podávať kontrolnému

ústavu mesačné hlásenie o vyrobených prípravkoch. Výrobcovia sú povinní viesť prehľad

o expedícii jednotlivých partií podľa pokynov Ministerstva.

(3)

Výrobca je povinný umožniť pracovníkom kontrolného ústavu dohľad na výrobu, balenie,

uskladnenie, expedíciu a na skúšky, ktoré vykonávajú jeho vlastné zložky.

(4)

Kontrolu uskladnených chemických prípravkov vykonáva pravidelne kontrolný ústav v

prípadnej spolupráci s orgánmi Ministerstva zdravotníctva a Ministerstva vnútra.

§ 40

Mechanizačné prostriedky

(1)

Skúšanie mechanizačných prostriedkov na ochranu rastlín sa skladá z technickej skúšky,

ktorú vykonáva Štátna skúšobňa poľnohospodárskych a lesníckych strojov v Řepích u

Prahy, a zo skúšok biologickej účinnosti a agrotechnickej vhodnosti, ktoré vykonáva

kontrolný ústav.

(2)

Mechanizačné prostriedky na ochranu rastlín môžu vyrábať, dovážať a uvádzať do obehu

len po povolení Ministerstva vydanom na základe záverečnej správy vypracovanej oboma

skúšobnými zložkami a na základe schválených technických podmienok.

(3)

Výrobca je povinný dodať každý nový typ stroja pred zavedením jeho sériovej výroby

s výsledkami továrenských skúšok, návodom na obsluhu a návrhom technických podmienok

na skúšky (odsek 1). Mechanizačné prostriedky, ktoré zjavne nezodpovedajú platným

agrotechnickým podmienkam, môžu byť výrobcovi vrátené bez vykonania skúšky.

(4)

Užívatelia strojov nesmú na mechanizačných prostriedkoch na ochranu rastlín robiť

akékoľvek opravy nepriaznivo ovplyvňujúce výkon, akosť a bezpečnosť práce. Pracovníci

vykonávajúci kontrolu majú právo uložiť zodpovedným pracovníkom, aby vyradili z prevádzky

všetky mechanizačné prostriedky, ktoré nezodpovedajú technickým podmienkam. Užívatelia

mechanizačných prostriedkov sú zodpovední za dodržiavanie predpisov výrobcu o správe,

údržbe, obsluhe a uložení strojov.

§ 41

Podmienky používania prostriedkov na ochranu rastlín

(1)

Chemické prípravky na ochranu rastlín, ktoré nezodpovedajú podmienkam určeným v povolení,

a neúčinné prípravky treba zneškodniť podľa pokynov vydaných Ministerstvom po dohode

s ministerstvami zdravotníctva a vnútra.

(2)

Užívatelia prípravkov na ochranu rastlín sú povinní dodržiavať ochranné lehoty medzi

posledným ošetrením a zberom alebo manipuláciou s ošetrenými rastlinami určené Ministerstvom.

Pozemky a porasty na nich ošetrené niektorými chemickými prípravkami podliehajú evidencii

v prípadoch, ktoré určujú osobitné pokyny Ministerstva vydané po dohode s Ministerstvom

zdravotníctva. Evidenciu vedú poľnohospodárske organizácie.

(3)

Pokyny vydané v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva určujú podľa jednotlivých

druhov mechanizačných prostriedkov na ochranu rastlín spôsob ochrany porastov susediacich

s porastmi ošetrovanými proti zasiahnutiu chemickými prípravkami a to v tých prípadoch,

v ktorých môže byť ohrozené zdravie ľudí alebo hospodárskych zvierat.

(4)

Používanie prostriedkov na ochranu rastlín sa spravuje pokynmi o bezpečnosti pri

práci s prostriedkami na ochranu rastlín vydanými Ministerstvom v spolupráci s Ministerstvom

zdravotníctva.

(5)

Ochrana včiel, rýb a vôd pri používaní prostriedkov na ochranu rastlín sa spravuje

osobitným predpisom.

*)

§ 42

Zaobchádzanie s obalmi a mechanizačnými prostriedkami

(1)

Pokiaľ predpisy o hospodárení s obalmi pri obehu tovaru neustanovujú niečo iné, treba

obaly od chemických prostriedkov z miesta ničenia škodcov odstrániť a zničiť (spáliť,

zakopať a pod.). Obaly a zvyšky chemických prostriedkov nesmú sa vhadzovať do vôd

a studní, ani zneškodňovať v ich blízkosti.

(2)

Stroje, náradie, ochranné pomôcky, ktoré sa použili pri ničení škodcov, ako aj dopravné

prostriedky a zariadenia určené na dopravu chemických prostriedkov nesmú sa umývať

ani vyplachovať vo vodách ani na miestach, odkiaľ by sa do nich mohli spláchnuť.

§ 43

(1)

Poľnohospodárske organizácie môžu zakladať nové chmeľnice včítane obnovy a rozšírenia

len v súlade so štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, a to na vybratých pozemkoch.,

ktoré boli pre výsadbu riadne zúrodnené a pripravené.

(2)

Zakladanie nových chmeľníc treba sústreďovať predovšetkým do tých poľnohospodárskych

organizácií, v ktorých sa predpokladá špecializácia výroby chmeľu, t. j. do tých,

ktoré majú z celkovej plochy ornej pôdy najmenej 8 % plôch chmeľníc. V ostatných poľnohospodárskych

organizáciách treba dbať na to, aby výmera chmeľníc bola najmenej 20 ha, aby sa tak

umožnilo využiť veľkovýrobnú technológiu.

(3)

Na základe plánu vykonáva Chmelářství dva roky vopred výber vhodných pozemkov pre

založenie novej chmeľnice. O výbere pozemku a o spôsobe založenia novej chmeľnice

vyhotoví Chmelářství s poľnohospodárskou organizáciou zápisnicu, ktorú schvaľuje príslušná

výrobná poľnohospodárska správa. Súčasne Chmelářství určí spon výsadby a vhodnú odrodovú

skladbu.

(4)

Na zrušenie chmeľnice treba súhlas okresného národného výboru, ktorý vydá rozhodnutie

na zrušenie chmeľnice na návrh kontrolného ústavu.

(5)

Zrušením chmeľnice sa nesmie znížiť celková plocha chmeľníc, ktorá je plánovaná v

bežnom roku; pritom poľnohospodárska organizácia je povinná plochu chmeľníc, ktorá

je plánovaná na zrušenie, nahradiť najmenej jeden rok vopred novou výsadbou tak, aby

nová produkcia nahradila výrobu zrušenej chmeľnice.

§ 44

Pri zakladaní nových chmeľníc sú poľnohospodárske organizácie povinné používať uznané

chmeľové sadenice a korenáče pri postupnom zvyšovaní podielu šľachtených klonov č.

72, 114 a 31 tak, aby v roku 1970 dosiahli 50% podiel na celkovej výmere chmeľu a

vyšľachtených krajových odrôd poloraného Červeňáka typu Žateckého, Ústěckého a Tršického

chmeľu. Vysádzať chmeľové sadenice klonu č. 126 je zakázané; výnimku môže povoliť

len Ministerstvo.

§ 45

(1)

Poľnohospodárske organizácie sú povinné odstraňovať za svojich chmeľníc samčie rastliny

a ničiť planý a splanený chmeľ. Odstraňovať samčie chmeľové rastliny a ničiť planý

a splanený chmeľ sú povinný aj užívatelia pozemkov.

(2)

Poľnohospodárske organizácie sú povinné každoročne dopĺňať chmeľnice na plný počet

rastlín. Na ten účel sú povinné pre zlepšovanie svojich chmeľníc zakladať škôlky chmeľových

korenáčov povolených odrôd, a to o ploche najmenej 0,5 % z celkovej plochy chmeľníc.

§ 46

Odstraňovanie odumretých alebo prestarnutých ovocných stromov a viníc

(1)

Všetci pestovatelia sú povinní na svoj náklad vyrúbať celkom odumreté (úplne vyschnuté)

ovocné stromy všetkých druhov a vyklčovať prestarnuté vinice najneskoršie do 31. 12

bežného roku a drevo z vyrúbaných stromov odstrániť.

(2)

Rozptýlené zdravé ovocné stromy, ktoré sťažujú obrábanie pôdy mechanizačnými prostriedkami,

možno vyrúbať len so súhlasom miestneho národného výboru. Registrované semenné a materské

vrúbľové ovocné stromy a kry možno vyrúbať len so súhlasom šľachtiteľského a semenárskeho

podniku (

§ 11

) a stromy chránené podľa predpisov o štátnej ochrane prírody možno určiť na vyrúbanie

len sú súhlasom orgánu štátnej ochrany prírody.

(3)

Všetkým pestovateľom, ktorí ovocné stromy podľa ustanovenia odseku 1 včas nevyrúbu,

nariadi miestny národný výbor, aby tak urobili do 15 dní. Ak pestovatelia týchto stromov

nesplnia uloženú povinnosť, nariadi miestny národný výbor na základe svojho vykonateľného

rozhodnutia na ich náklad náhradný výkon, ktorým môže poveriť najbližšiu strojovú

a traktorovú stanicu.

(4)

Vyrúbané drevo (odsek 1 až 3) vykupujú poverené organizácie lesného hospodárstva.

*)

§ 47

Zákaz rúbania zdravých ovocných stromov a klčovania zdravých viníc

(1)

Rúbať zdravé vzrastené ovocné stromy, pokiaľ sa nachádzajú na ucelených plochách

väčších ako 0,25 ha s charakterom intenzívnych sadov a v ovocných alejach s väčším

počtom ako 25 jedincov, a klčovať zdravé vinice väčšie ako 0,10 ha je zakázané bez

ohľadu na ich umiestnenie.

(2)

Okresný národný výbor môže zo závažných dôvodov povoliť vyrúbať zdravé ovocné stromy

na súvislej ploche sadov menšej ako 0,25 ha a vyklčovať zdravé vinice menšie ako 0,10

ha, ak svojím umiestnením narušujú celistvosť inak obhospodarovanej poľnohospodárskej

pôdy.

§ 48

Ministerstvo môže v jednotlivých prípadoch povoliť výnimky alebo odchýlky z ustanovení

tejto vyhlášky.

§ 49

Zrušujú sa ustanovenia § 4 a 5 nariadenia ministra spravodlivosti

č. 54/1955 Zb.

o tom, čo sa považuje za omamné prostriedky, jedy, nákazlivé choroby a za škodcov

úžitkových rastlín podľa

Trestného zákona

.

§ 50

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964.