ZÁKON 62/1961 Z. z. o organizácii súdov

§ 1

Sústava súdov

(1)

Súdnictvo vykonávajú volené a nezávislé ľudové súdy: Najvyšší súd, krajské a okresné

súdy, vojenské súdy (vyššie vojenské súdy a vojenské obvodové súdy), ako aj miestne

ľudové súdy.

(2)

Na území hlavného mesta Prahy vykonáva pôsobnosť krajského súdu mestský súd; pôsobnosť

okresných súdov vykonávajú obvodné súdy.

§ 2

(1)

Súdy sú povolané chrániť

a)

socialistický štát, jeho spoločenské zriadenie a vzťahy k svetovej socialistickej

sústave,

b)

politické, osobné, rodinné, pracovné, sociálne, bytové, majetkové a iné práva a zákonom

chránené záujmy občanov,

c)

práva a zákonom chránené záujmy štátnych, družstevných a iných spoločenských a hospodárskych

organizácií,

d)

bojaschopnosť ozbrojených síl i ozbrojených sborov a disciplínu a poriadok v nich

ustanovený.

(2)

Svojou činnosťou súdy vychovávajú občanov k oddanosti k vlasti, k veci socializmu

a komunizmu, k zachovávaniu zákonov a iných právnych predpisov, k ochrane socialistického

vlastníctva, k dodržiavaniu pracovnej disciplíny, k úcte k právam, cti a vážnosti

spoluobčanov, k plneniu povinností, ktoré im ukladá obrana vlasti, k čestnému plneniu

všetkých povinností k štátu a spoločnosti a k zachovávaniu všetkých pravidiel socialistického

spolužitia.

(3)

Pri ukladaní trestov (opatrení) majú súdy na zreteli nielen potrestanie páchateľa

trestného činu alebo previnenia, ale aj jeho polepšenie a prevýchovu.

(4)

Súdy upozorňujú orgány a organizácie na nedostatky, ktoré zistili v ich činnosti.

Orgány a organizácie sú povinné na tieto upozornenia odpovedať a oznamovať čo urobili

na odstránenie zistených nedostatkov.

§ 3

(1)

Súdy plnia svoje úlohy najmä tým

a)

že rozhodujú o právach a zákonom chránených záujmoch občanov a socialistických organizácií,

b)

že ukladajú osobám, ktoré sa dopustili trestného činu (previnenia) zákonom ustanovené

tresty (opatrenia).

(2)

Súdy vykonávajú medzi občanmi výchovnú činnosť smerujúcu k propagácii socialistického

právneho poriadku a k prehlbovaniu socialistického právneho vedomia pracujúcich.

§ 4

(1)

Súdnictvo sa vykonáva za širokej účasti pracujúceho ľudu. Pri plnení svojich úloh

postupujú súdy v úzkej súčinnosti s inými štátnymi orgánmi, najmä s národnými výbormi

a s dobrovoľnými spoločenskými organizáciami pracujúcich a usilujú sa o to, aby sa

do boja proti porušovaniu socialistického právneho poriadku zapojili najširšie vrstvy

občanov.

(2)

V súdnom konaní môžu vystupovať aj zástupcovia dobrovoľných spoločenských organizácií,

najmä ako spoločenskí žalobcovia alebo spoločenskí obhajcovia.

§ 5

(1)

Súdy rozhodujú zásadne v sboroch (senáty, prezídium, plénum).

(2)

Senáty Najvyššieho súdu, krajských, okresných a vojenských súdov sa skladajú jednak

zo sudcov, ktorí svoju funkciu vykonávajú ako svoje povolanie, jednak zo sudcov, ktorí

svoju funkciu vykonávajú popri svojom zamestnaní. Jedni i druhí sudcovia sú si pri

rozhodovaní rovní.

§ 6

Súdnictvo sa spravidla vykonáva vo dvoch stupňoch.

§ 7

Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a sú viazaní iba právnym poriadkom

Československej socialistickej republiky. Sú povinní spravovať sa zákonmi a inými

právnymi predpismi a vykladať ich v súlade so socialistickým právnym vedomím.

§ 8

(1)

Všetci občania sú si pred zákonom i pred súdom rovní.

(2)

Každý občan môže pred súdom konať vo svojej materčine.

§ 9

(1)

Konanie pred všetkými súdmi je zásadne ústne a verejné. Verejnosť môže byť vylúčená

len v prípadoch ustanovených zákonom.

(2)

Rozsudky sa vyhlasujú v mene republiky a vždy verejne.

§ 10

(1)

V konaní postupujú súdy tak, aby bol zistený skutočný stav veci, a pri svojom rozhodovaní

z neho vychádzajú.

(2)

Pri prejednávaní protispoločenských činov môžu súdy ukladať len tresty (opatrenia)

ustanovené zákonom a za činy v zákone uvedené.

§ 11

Obvinenému sa zabezpečuje právo obhajoby včítane práva voliť si obhajcu.

§ 12

Účasť advokátov v súdnom konaní

Pri obhajobe občanov i pri poskytovaní inej právnej pomoci občanom a socialistickým

organizáciám pôsobia advokáti združení v advokátskych poradniach.

§ 13

Účasť prokurátorov v súdnom konaní

Prokurátori sa podľa ustanovení súdnych poriadkov a iných právnych predpisov zúčastňujú

na konaní pred súdmi a dozerajú na zákonnosť postupu a rozhodnutí súdov i na zákonnosť

výkonu súdnych rozhodnutí.

§ 14

Miestne ľudové súdy

(1)

Miestne ľudové súdy sa skladajú z predsedu súdu, jeho zástupcu a ostatných sudcov

miestneho ľudového súdu; všetci sudcovia miestnych ľudových súdov vykonávajú svoju

funkciu popri svojom zamestnaní.

(2)

Miestne ľudové súdy sa ustavujú v obciach a na pracoviskách.

(3)

Rozsah právomoci miestnych ľudových súdov, spôsob ako sa zriaďujú, ich volebné obdobie

i zásady ich organizácie a konania ustanovuje osobitný zákon.

§ 15

(1)

Okresný súd sa skladá z predsedu súdu, z námestníka (námestníkov) predsedu súdu a

ďalších sudcov.

(2)

Okresný súd rozhoduje v senátoch.

(3)

Senáty okresného súdu sa skladajú zo sudcu z povolania a dvoch sudcov.

§ 16

(1)

Okresné súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa vo veciach, v ktorých zákon neurčuje

kompetenciu iného súdu.

(2)

Okresné súdy rozhodujú

a)

o odvolaniach podaných proti rozhodnutiam miestnych ľudových súdov a o sťažnostiach

podaných proti rozhodnutiam štátnych notárstiev,

b)

o sťažnostiach pre porušenie zákona podaných proti rozhodnutiam miestnych ľudových

súdov.

(3)

Okresné súdy ďalej rozhodujú o opravných prostriedkoch, prípadne konajú v ďalších

veciach, v ktorých to ustanovujú osobitné predpisy.

(4)

Okresné súdy ďalej sledujú rozhodovanie miestnych ľudových súdov a pomáhajú zabezpečovať

jednotnosť rozhodovania o previneniach.

§ 17

(1)

Predseda okresného súdu

a)

môže predsedať ktorémukoľvek súdnemu senátu,

b)

sleduje rozhodovanie všetkých senátov okresného súdu a zabezpečuje jednotnosť ich

rozhodovania,

c)

môže podávať sťažnosti pre porušenie zákona proti právoplatným rozhodnutiam miestnych

ľudových súdov,

d)

organizuje a riadi prácu súdu,

e)

vykonáva štátnu správu okresného súdu, najmä zabezpečuje jeho riadny chod po stránke

osobnej, hospodárskej a finančnej a stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov

a ostatných pracovníkov okresného súdu.

(2)

Predsedu okresného súdu zastupuje v jeho neprítomnosti námestník predsedu okresného

súdu.

§ 18

(1)

Krajský súd sa skladá z predsedu súdu, jeho námestníkov a ďalších sudcov.

(2)

Krajský súd rozhoduje v senátoch a v prezídiu.

(3)

Senáty krajského súdu sa skladajú

a)

zo sudcu z povolania a dvoch sudcov, ak krajský súd rozhoduje ako súd prvého stupňa,

b)

z troch sudcov z povolania a dvoch sudcov, ak krajský súd rozhoduje ako súd druhého

stupňa,

c)

v ostatných prípadoch z troch sudcov z povolania.

§ 19

(1)

Krajské súdy dozerajú na súdnu činnosť všetkých súdov vo svojom obvode tým, že

a)

sledujú rozhodovanie všetkých súdov vo svojom obvode a starajú sa o jeho jednotnosť,

b)

rozhodujú ako súdy druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali okresné súdy

ako súdy prvého stupňa,

c)

rozhodujú o sťažnostiach pre porušenie zákona podaných krajským prokurátorom alebo

predsedom krajského súdu proti právoplatným rozhodnutiam okresných súdov vo veciach,

v ktorých tieto súdy podľa zákona rozhodujú s konečnou platnosťou, s výnimkou vecí,

v ktorých tieto súdy rozhodli o sťažnosti pre porušenie zákona, a ďalej proti právoplatným

rozhodnutiam štátnych notárstiev.

(2)

Ako súdy prvého stupňa rozhodujú krajské súdy vo veciach ustanovených zákonom alebo

prikázaných im Najvyšším súdom.

§ 20

(1)

Prezídium krajského súdu sa skladá z predsedu krajského súdu, jeho námestníkov a

ďalších dvoch sudcov z povolania. Platne sa môže uznášať za prítomnosti väčšiny svojich

členov.

(2)

Prezídium krajského súdu

a)

prejednáva otázky dozoru krajského súdu nad súdnou činnosťou všetkých súdov, ktoré

pôsobia v obvode krajského súdu,

b)

rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona podaných proti právoplatným rozhodnutiam

okresných súdov a štátnych notárstiev.

(3)

O sťažnostiach pre porušenie zákona rozhoduje prezídium krajského súdu na neverejnom

zasadaní; na tomto zasadaní sa povinne zúčastňuje krajský prokurátor.

§ 21

(1)

Predseda krajského súdu

a)

môže predsedať ktorémukoľvek súdnemu senátu,

b)

sleduje rozhodovanie všetkých senátov krajského súdu a zabezpečuje jednotnosť ich

rozhodovania,

c)

riadi prácu prezídia krajského súdu a predsedá mu,

d)

môže podávať sťažnosti pre porušenie zákona proti právoplatným rozhodnutiam okresných

súdov vo veciach, v ktorých tieto súdy podľa zákona rozhodujú s konečnou platnosťou,

s výnimkou vecí, v ktorých tieto súdy rozhodli o sťažnosti pre porušenie zákona, a

ďalej proti právoplatným rozhodnutiam štátnych notárstiev,

e)

ustanovuje zo sudcov z povolania krajského súdu dvoch stálych členov prezídia krajského

súdu a predsedov senátov krajského súdu,

f)

organizuje a riadi prácu krajského súdu,

g)

vykonáva štátnu správu krajského súdu, najmä zabezpečuje jeho riadny chod po stránke

osobnej, hospodárskej a finančnej, stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov a

ostatných pracovníkov krajského súdu a riadi a kontroluje výkon štátnej správy na

okresných súdoch.

(2)

Predsedu krajského súdu zastupuje v jeho neprítomnosti námestník predsedu krajského

súdu.

§ 22

(1)

Vojenský obvodový súd a vyšší vojenský súd sa skladá z náčelníka, prípadne jeho zástupcu

a ďalších sudcov.

(2)

Vojenské súdy rozhodujú v senátoch.

(3)

Senáty vojenského obvodového súdu sa skladajú zo sudcu z povolania a dvoch sudcov.

(4)

Senáty vyššieho vojenského súdu sa skladajú

a)

zo sudcu z povolania a dvoch sudcov, ak vyšší vojenský súd rozhoduje ako súd prvého

stupňa,

b)

z troch sudcov z povolania a dvoch sudcov, ak vyšší vojenský súd rozhoduje ako súd

druhého stupňa,

c)

v ostatných prípadoch z troch sudcov z povolania.

§ 23

(1)

Vojenské súdy prejednávajú trestné činy príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených

sborov, vojnových zajatcov, prípadne aj iných osôb, pri ktorých to ustanovuje zákon.

(2)

Veci uvedené v odseku 1 prejednávajú ako súdy prvého stupňa vojenské obvodové súdy,

ak nie sú pre ich prejednanie kompetentné podľa zákona vyššie vojenské súdy.

(3)

Vyššie vojenské súdy dozerajú na súdnu činnosť všetkých vojenských obvodových súdov

vo svojom obvode tým

a)

že sledujú rozhodovanie vojenských obvodových súdov a starajú sa o jeho jednotnosť,

b)

že rozhodujú ako súdy druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali vojenské obvodové

súdy ako súdy prvého stupňa.

(4)

Ako súdy prvého stupňa rozhodujú vyššie vojenské súdy vo veciach ustanovených zákonom

alebo prikázaných im Najvyšším súdom.

§ 24

(1)

Náčelník vojenského súdu

a)

môže predsedať ktorémukoľvek súdnemu senátu,

b)

sleduje rozhodovanie všetkých senátov vojenského súdu a zabezpečuje jednotnosť ich

rozhodovania,

c)

organizuje a riadi prácu vojenského súdu,

d)

stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov vojenského

súdu,

e)

plní ďalšie povinnosti, ktoré sú dané jeho vojenským služobným pomerom.

(2)

Náčelník vyššieho vojenského súdu okrem toho zabezpečuje organizáciu dozoru vyššieho

vojenského súdu na súdnu činnosť všetkých vojenských obvodových súdov v jeho obvode.

§ 25

(1)

Najvyšší súd sa skladá z predsedu súdu, jeho námestníkov a ďalších sudcov.

(2)

Najvyšší súd rozhoduje v senátoch, v prezídiu a v pléne.

(3)

Senáty Najvyššieho súdu sa skladajú

a)

ak Najvyšší súd rozhoduje ako súd druhého stupňa, z troch sudcov z povolania a dvoch

sudcov,

b)

v ostatných prípadoch z troch sudcov z povolania.

§ 26

Najvyšší súd je najvyšším súdnym orgánom dozerajúcim na súdnu činnosť všetkých ostatných

súdov. Najvyšší súd najmä

a)

zabezpečuje jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných právnych predpisov,

najmä vydávaním smerníc pre ich správny výklad,

b)

rozhoduje ako súd druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali ako súdy prvého

stupňa krajské súdy a vyššie vojenské súdy,

c)

rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona podaných proti právoplatným rozhodnutiam

okresných, vojenských obvodových, krajských a vyšších vojenských súdov a Najvyššieho

súdu, s výnimkou vecí, v ktorých tieto súdy rozhodli o sťažnosti pre porušenie zákona

a ďalej s výnimkou vecí, v ktorých sú pre rozhodnutie o sťažnostiach pre porušenie

zákona kompetentné krajské súdy,

d)

sleduje a zovšeobecňuje súdnu činnosť.

§ 27

Najvyšší súd môže za podmienok ustanovených súdnymi poriadkami na návrh predsedu Najvyššieho

súdu alebo generálneho prokurátora vec príslušnému súdu odňať a prikázať ju na prejednanie

a rozhodnutie inému súdu.

§ 28

(1)

Sudcovia z povolania Najvyššieho súdu tvoria podľa úseku svojej činnosti trestné,

občiansko-právne a vojenské kolégium. Predsedami kolégií sú námestníci predsedu Najvyššieho

súdu.

(2)

Predsedovia kolégií organizujú činnosť kolégií a podávajú plénu Najvyššieho súdu

zprávy o ich činnosti.

§ 29

(1)

Prezídium Najvyššieho súdu sa skladá z predsedu Najvyššieho súdu, jeho námestníkov

a ďalších troch sudcov z povolania, ktorých určuje predseda Najvyššieho súdu po jednom

z každého kolégia. Prezídium sa môže platne uznášať za prítomnosti väčšiny svojich

členov.

(2)

Prezídium Najvyššieho súdu najmä

a)

pripravuje podklady pre rokovanie pléna Najvyššieho súdu,

b)

prejednáva otázky dozoru Najvyššieho súdu, krajských súdov a vyšších vojenských súdov

na činnosť ostatných súdov,

c)

rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona podaných proti rozhodnutiam senátov

Najvyššieho súdu, ak sa nerozhodne predložiť takúto sťažnosť na rozhodnutie plénu

Najvyššieho súdu.

(3)

Zasadania prezídia Najvyššieho súdu sú neverejné, môžu sa na nich však zúčastniť

generálny prokurátor a minister spravodlivosti. Generálny prokurátor sa zúčastňuje

na zasadaní prezídia Najvyššieho súdu povinne, ak rokuje o sťažnosti pre porušenie

zákona, ako aj v iných prípadoch, v ktorých to ustanovuje zákon.

§ 30

(1)

Plénum Najvyššieho súdu sa skladá z predsedu Najvyššieho súdu, jeho námestníkov a

ostatných sudcov z povolania Najvyššieho súdu. Platne sa môže uznášať za prítomnosti

najmenej dvoch tretín všetkých sudcov z povolania Najvyššieho súdu.

(2)

Plénum Najvyššieho súdu najmä

a)

vydáva na zabezpečenie jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných

právnych predpisov smernice pre ich správny výklad,

b)

rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona postúpených mu na prejednanie a rozhodnutie

prezídiom Najvyššieho súdu,

c)

prejednáva zprávy predsedov kolégií Najvyššieho súdu o činnosti týchto kolégií.

(3)

Zasadania pléna Najvyššieho súdu sú neverejné, môžu sa na nich však zúčastniť generálny

prokurátor, minister spravodlivosti a s poradným hlasom predsedovia krajských súdov

a náčelníci vyšších vojenských súdov. Generálny prokurátor sa zúčastňuje na zasadaní

pléna Najvyššieho súdu povinne, ak rokuje o sťažnosti pre porušenie zákona.

(4)

Plénum Najvyššieho súdu sa zvoláva najmenej raz za tri mesiace.

§ 31

(1)

Predseda Najvyššieho súdu

a)

zabezpečuje jednotnosť v rozhodovaní Najvyššieho súdu,

b)

môže predsedať ktorémukoľvek súdnemu senátu,

c)

zvoláva plénum a prezídium Najvyššieho súdu, predsedá im a určuje program ich rokovania,

d)

môže podávať sťažnosti pre porušenie zákona proti právoplatným rozhodnutiam okresných,

vojenských obvodových, krajských a vyšších vojenských súdov a Najvyššieho súdu s výnimkou

vecí, v ktorých tieto súdy rozhodli o sťažnosti pre porušenie zákona, a ďalej s výnimkou

vecí, v ktorých sú pre rozhodnutia o sťažnostiach pre porušenie zákona kompetentné

krajské súdy,

e)

ustanovuje zo zvolených sudcov z povolania Najvyššieho súdu troch stálych členov

prezídia Najvyššieho súdu a predsedov senátov Najvyššieho súdu s výnimkou predsedov

senátov vojenského kolégia Najvyššieho súdu,

f)

organizuje a riadi prácu Najvyššieho súdu,

g)

vykonáva štátnu správu Najvyššieho súdu, najmä zabezpečuje riadny chod súdu po stránke

osobnej, hospodárskej a finančnej a stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov

a ostatných pracovníkov Najvyššieho súdu, s výnimkou vojenského kolégia Najvyššieho

súdu.

(2)

Predsedu Najvyššieho súdu zastupuje v jeho neprítomnosti námestník predsedu Najvyššieho

súdu.

§ 32

Plénum Najvyššieho súdu sa uznáša na spravovacom poriadku, ktorý určuje podrobnosti

o organizácii práce na Najvyššom súde.

§ 33

Sídla a obvody okresných, krajských a vojenských súdov

(1)

Sídla a obvody okresných a krajských súdov sa zhodujú so sídlami a obvodmi okresných

a krajských národných výborov.

(2)

Minister spravodlivosti môže ustanoviť, že veci určitého druhu z obvodu niekoľkých

okresných národných výborov bude vybavovať jeden okresný súd.

(3)

Vojenské obvodové súdy a vyššie vojenské súdy zriaďuje a zrušuje prezident republiky,

ktorý tiež určí ich sídla, obvody a príslušnosť.

§ 34

Konanie mimo sídla súdu

Na zvýšenie výchovného účinku súdneho konania môžu súdy prejednávať jednotlivé veci

priamo v závodoch alebo na iných miestach mimo svojho sídla. Vojenské súdy ich môžu

prejednávať v jednotkách ozbrojených síl a ozbrojených sborov.

§ 35

Volebné obdobie

(1)

Sudcovia Najvyššieho súdu, krajských a okresných súdov sú volení na dobu štyroch

rokov.

(2)

Sudcovia vojenských súdov a sudcovia vojenského kolégia Najvyššieho súdu sú volení

na dobu, po ktorú vykonávajú vojenskú činnú službu alebo po ktorú sú príslušníkmi

ozbrojených sborov, najdlhšie však na dobu štyroch rokov.

§ 36

Predpoklady pre voľbu

(1)

Za sudcu z povolania môže byť zvolený každý občan Československej socialistickej

republiky, ktorý je oddaný socialistickému zriadeniu, je občiansky bezúhonný, má právo

voliť do zastupiteľských sborov, v deň voľby dovŕšil 23 rokov a má potrebné odborné

znalosti.

(2)

Za sudcu môže byť zvolený každý občan Československej socialistickej republiky, ktorý

je oddaný socialistickému zriadeniu, je občiansky bezúhonný, má právo voliť do zastupiteľských

sborov a v deň voľby dovŕšil 21 rokov.

(3)

Sudcom vojenského súdu a vojenského kolégia Najvyššieho súdu môže byť zvolený plnoletý

občan Československej socialistickej republiky, ktorý je oddaný socialistickému zriadeniu,

je občiansky bezúhonný, má právo voliť do zastupiteľských sborov a koná vojenskú činnú

službu alebo je príslušníkom ozbrojených sborov; ak ide o sudcu z povolania, musí

mať hodnosť dôstojníka (generála) a potrebné odborné znalosti.

§ 37

Počet sudcov

(1)

Počet sudcov z povolania na okresných a krajských súdoch i na Najvyššom súde určí

minister spravodlivosti.

(2)

Počet sudcov z povolania na vojenských obvodových súdoch, vyšších vojenských súdoch

a vojenskom kolégiu Najvyššieho súdu určí minister spravodlivosti v dohode s ministrom

národnej obrany.

(3)

Počet ostatných sudcov určia predsedovia (náčelníci) súdov. Náčelníci vyšších vojenských

súdov určia počet týchto sudcov i na jednotlivých vojenských obvodových súdoch. Pre

každý senát okresného a vojenského obvodového súdu sa volí 40-60 sudcov.

§ 38

Navrhovanie kandidátov

Kandidátov na funkcie sudcov navrhuje Národný front z občanov, ktorí majú predpoklady

pre riadne vykonávanie sudcovskej funkcie. Kandidátov na funkcie sudcov z povolania

vojenských súdov a sudcov vojenského kolégia Najvyššieho súdu navrhuje minister spravodlivosti

v dohode s ministrom národnej obrany; ak ide o kandidátov na funkcie sudcov vojenského

kolégia Najvyššieho súdu z úseku Ministerstva vnútra, minister spravodlivosti v dohode

s ministrom vnútra. Kandidátov na funkcie sudcov vojenských súdov navrhujú kolektívy

príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených sborov.

§ 39

Sľub

(1)

Po svojom zvolení skladajú sudcovia tento sľub

„Sľubujem, že budem verný Československej socialistickej republike a veci socializmu,

že sa budem spravovať Ústavou i ostatnými zákonmi a vykladať ich v súlade so socialistickým

právnym vedomím.“.

(2)

Sľub skladajú

a)

sudcovia okresných a krajských súdov do rúk predsedu príslušného národného výboru,

b)

sudcovia Najvyššieho súdu a sudcovia z povolania vojenských súdov do rúk predsedu

Národného zhromaždenia,

c)

ostatní sudcovia vojenských súdov do rúk náčelníkov týchto súdov.

§ 40

(1)

Sudcovia okresných súdov sú volení občanmi podľa všeobecného, priameho a rovného

volebného práva tajným hlasovaním.

(2)

Právo voliť sudcov okresných súdov majú všetci občania, ktorí majú právo voliť do

zastupiteľských sborov.

§ 41

Predsedu a námestníka (námestníkov) predsedu okresného súdu zvolí zo zvolených sudcov

z povolania okresný národný výbor.

§ 42

Voľby sudcov krajských súdov

Sudcovia krajských súdov sú volení krajskými národnými výbormi; zo zvolených sudcov

z povolania zvolí krajský národný výbor predsedu krajského súdu a jeho námestníkov.

§ 43

Voľby sudcov Najvyššieho súdu

(1)

Sudcovia Najvyššieho súdu sú volení Národným zhromaždením; zo zvolených sudcov z

povolania Najvyššieho súdu zvolí Národné zhromaždenie predsedu Najvyššieho súdu a

jeho námestníkov.

(2)

Do ostatných funkcií ustanovuje sudcov z povolania Najvyššieho súdu predseda Najvyššieho

súdu; ak ide o sudcov z povolania vojenského kolégia Najvyššieho súdu, minister spravodlivosti

v dohode s ministrom národnej obrany.

§ 44

Doplňovacie voľby sudcov okresných a krajských súdov a Najvyššieho súdu

(1)

Ak sa uprázdni v priebehu funkčného obdobia z akéhokoľvek dôvodu miesto sudcu okresného

súdu, krajského súdu alebo Najvyššieho súdu, zvolí sa na uprázdnené miesto nový sudca

iba vtedy, ak bude vykonanie doplňovacej voľby nutné pre riadny chod príslušného súdu.

(2)

V doplňovacej voľbe sa zvolí sudca okresného súdu, krajského súdu alebo Najvyššieho

súdu len na zvyšok funkčného obdobia.

(3)

Doplňovacia voľba sa vykoná spôsobom ustanoveným pre pôvodnú voľbu.

§ 45

(1)

Sudcov z povolania vojenských súdov volí Národné zhromaždenie. Do príslušných funkcií

ich ustanovuje minister spravodlivosti v dohode s ministrom národnej obrany.

(2)

Ostatní sudcovia vojenských súdov sú volení verejným hlasovaním na zhromaždeniach

príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených sborov. Výber kandidátov vykonávajú komisie

pre voľbu sudcov vojenských súdov ustavené príslušnými veliteľmi. Počet týchto sudcov,

ktorí majú byť z celkového počtu určeného pre jednotlivé vojenské obvodové súdy a

vyššie vojenské súdy zvolení v jednotlivých útvaroch alebo zložkách, určia náčelníci

vyšších vojenských súdov.

§ 46

(1)

Ak klesne v priebehu funkčného obdobia počet sudcov vojenských súdov a ak treba pre

zabezpečenie riadneho chodu vojenských súdov zvoliť nových sudcov, vykonajú sa na

zvyšok funkčného obdobia doplňovacie voľby.

(2)

Doplňovacie voľby sa vykonajú spôsobom určeným pre pôvodné voľby.

§ 47

Základné povinnosti sudcov

(1)

Sudcovia sú povinní pri výkone svojej funkcie zachovávať zákony i iné právne predpisy,

vykladať ich v záujme pracujúceho ľudu a spravodlivo rozhodovať.

(2)

Sudcovia sú povinní využívať svoje znalosti a skúsenosti pre politickú a výchovnú

činnosť medzi občanmi. Táto politická a výchovná činnosť má smerovať k upevňovaniu

socialistických vzťahov medzi občanmi a k prehlbovaniu socialistického právneho vedomia

pracujúcich. Majú preto oboznamovať občanov so zásadami socialistického právneho poriadku

a na besedách s občanmi prejednávať i vhodné verejne prejednávané typické prípady

porušovania socialistickej zákonnosti a zásad socialistického spolužitia.

(3)

Sudcovia sú tiež povinní zachovávať v úradných veciach mlčanlivosť, a to i po zániku

sudcovskej funkcie, ak neboli od tejto povinnosti zo zákona alebo osobou na to povolanou

oslobodení. Oslobodiť sudcu od povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže predseda (náčelník)

súdu a ak ide o predsedu (náčelníka) súdu predseda (náčelník) súdu vyššieho stupňa.

(4)

Sudcovia sú povinní svoje povinnosti svedomite vykonávať a vyvarovať sa pri výkone

svojej funkcie i v občianskom živote všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť sudcovskej

funkcie alebo znížiť dôveru občanov k socialistickému súdnictvu.

§ 48

Podávanie zpráv o činnosti súdov

(1)

Sudcovia okresného súdu podávajú svojim voličom pravidelne zprávy o svojej činnosti

a o činnosti súdu, na ktorom vykonávajú svoju sudcovskú funkciu. Predsedovia okresných

súdov podávajú okrem toho okresným národným výborom zprávy o činnosti okresného súdu

a miestnych ľudových súdov ustavených v obvode príslušného okresného súdu.

(2)

Sudcovia vojenských súdov podávajú svojim voličom pravidelne zprávy o svojej činnosti

a o činnosti súdu, na ktorom vykonávajú svoju sudcovskú funkciu.

(3)

Predsedovia krajských súdov v súčinnosti so všetkými sudcami krajského súdu podávajú

krajským národným výborom zprávy o činnosti krajského súdu.

(4)

Predseda Najvyššieho súdu podáva Národnému zhromaždeniu zprávy o stave socialistickej

zákonnosti, o činnosti Najvyššieho súdu a o činnosti vojenských súdov.

§ 49

Odvolanie zo sudcovskej funkcie

(1)

Sudca môže byť z funkcie odvolaný pred uplynutím funkčného obdobia, ak závažným spôsobom

porušuje svoje sudcovské povinnosti alebo ak stratí z iného dôvodu dôveru pracujúcich.

(2)

Postup pri odvolávaní sudcu okresného súdu z funkcie upraví volebný poriadok, ktorý

vydá vláda.

(3)

Návrh na odvolanie sudcu krajského súdu z funkcie prejednáva rada krajského národného

výboru. O návrhu rozhoduje krajský národný výbor.

(4)

Návrh na odvolanie sudcu Najvyššieho súdu z funkcie prejednáva Predsedníctvo Národného

zhromaždenia. O návrhu rozhoduje Národné zhromaždenie.

(5)

Návrh na odvolanie sudcu z povolania vojenského súdu a sudcu vojenského kolégia Najvyššieho

súdu z funkcie prejednáva Predsedníctvo Národného zhromaždenia. O návrhu rozhoduje

Národné zhromaždenie.

(6)

O návrhu na odvolanie sudcu vojenského súdu z funkcie rozhoduje zhromaždenie príslušníkov

ozbrojených síl alebo ozbrojených sborov. Postup pri jeho odvolávaní z funkcie upraví

minister spravodlivosti spoločne s ministrom národnej obrany a s ministrom vnútra.

(7)

Funkcia sudcu zaniká dňom, keď mu bolo doručené rozhodnutie o odvolaní z funkcie.

§ 50

(1)

Sudca môže byť zo sudcovskej funkcie uvoľnený, ak ju nemôže trvale vykonávať pre

chorobu alebo pre inú vážnu prekážku. O uvoľnení rozhoduje

a)

okresný národný výbor, ak ide o sudcu okresného súdu,

b)

krajský národný výbor, ak ide o sudcu krajského súdu,

c)

Národné zhromaždenie, ak ide o sudcu Najvyššieho súdu alebo o sudcu z povolania vojenského

súdu,

d)

minister spravodlivosti, ak ide o sudcu vojenského súdu.

(2)

Funkcia sudcu zaniká dňom, keď mu bolo doručené rozhodnutie o uvoľnení.

§ 51

(1)

Sudca stráca svoju funkciu tiež dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený

pre trestný čin spáchaný úmyselne.

(2)

Sudca vojenského súdu a vojenského kolégia Najvyššieho súdu stráca svoju funkciu

tiež dňom prepustenia z vojenskej činnej služby alebo z ozbrojeného sboru.

§ 52

Podmienky trestného stíhania sudcov

Pre činy spáchané pri výkone sudcovskej funkcie alebo v súvislosti s výkonom tejto

funkcie môžu byť sudcovia trestne stíhaní alebo vzatí do väzby iba so súhlasom

a)

okresného národného výboru, ak ide o sudcu okresného súdu,

b)

krajského národného výboru, ak ide o sudcu krajského súdu,

c)

Národného zhromaždenia, ak ide o sudcu Najvyššieho súdu alebo sudcu z povolania vojenského

súdu,

d)

ministra spravodlivosti, ak ide o sudcu vojenského súdu.

§ 53

Dočasné pozbavenie výkonu funkcie

(1)

Sudca, ktorý je trestne stíhaný alebo na ktorého bol podaný návrh na odvolanie z

funkcie, môže byť až do skončenia trestného konania alebo do rozhodnutia o návrhu

na odvolanie z funkcie dočasne pozbavený výkonu sudcovskej funkcie.

(2)

O dočasnom pozbavení výkonu sudcovskej funkcie rozhoduje

a)

predseda súdu, ak ide o sudcu príslušného súdu,

b)

predseda krajského súdu, ak ide o predsedu okresného súdu,

c)

minister spravodlivosti, ak ide o predsedu krajského súdu, námestníka predsedu Najvyššieho

súdu, sudcu vojenského súdu alebo vojenského kolégia Najvyššieho súdu.

§ 54

Právne pomery sudcov z povolania

(1)

Sudcovia z povolania sú volenými funkcionármi. Za výkon sudcovskej funkcie im prislúcha

funkčný plat. Platové pomery sudcov z povolania upraví minister spravodlivosti.

(2)

Ak tento zákon neupravuje postavenie sudcov z povolania inak, vzťahujú sa na nich

predpisy o právach a povinnostiach zamestnancov štátneho aparátu, najmä predpisy o

ich nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, o nárokoch na dovolenku, pracovnom

čase a o nárokoch na náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov.

(3)

Zvoleným sudcom z povolania sa zachováva ich pracovný pomer; v tomto pracovnom pomere

však majú odo dňa nástupu do funkcie neplatené pracovné voľno.

(4)

Sudcovia z povolania vojenských súdov a vojenského kolégia Najvyššieho súdu sa zahrňujú

do počtu ozbrojených síl. Sú vojakmi v činnej službe a vzťahujú sa na nich predpisy

platné pre vojakov.

§ 55

(1)

Ak nemôže sudca z povolania dočasne vykonávať sudcovskú funkciu, môže ho vo výkone

sudcovskej funkcie zastupovať iný sudca z povolania toho istého súdu alebo súdu vyššieho

stupňa.

(2)

Opatrenie o zastupovaní urobí predseda súdu, pre ktorý bol zastupujúci sudca z povolania

zvolený.

§ 56

U sudcov z povolania vojenských súdov a vojenského kolégia Najvyššieho súdu urobí

opatrenie súvisiace so zastupovaním minister spravodlivosti alebo orgány ním na to

splnomocnené.

§ 57

Dočasné povolanie na vyšší súd

(1)

Na prehĺbenie svojich skúseností a odborných znalostí môže byť sudca z povolania

povolaný na dobu nepresahujúcu 6 mesiacov na výkon sudcovskej funkcie na súd vyššieho

stupňa.

(2)

O dočasnom povolaní na výkon sudcovskej funkcie na vyššom súde rozhoduje

a)

predseda krajského súdu (náčelník vyššieho vojenského súdu), ak ide o povolanie na

krajský súd (vyšší vojenský súd),

b)

minister spravodlivosti v dohode s predsedom Najvyššieho súdu, ak ide o povolanie

na Najvyšší súd.

§ 58

Kárna zodpovednosť sudcov z povolania

Sudca z povolania môže byť kárne stíhaný, ak poruší svoje sudcovské povinnosti alebo

ak sa správa spôsobom nedôstojným sudcu a narušujúcim autoritu jeho sudcovskej funkcie.

Kárnu zodpovednosť sudcov z povolania upravuje osobitný zákon.

§ 59

Povolávanie na súdne pojednávanie

(1)

Sudcovia sa povolávajú na výkon sudcovskej funkcie na dobu nepresahujúcu celkom 2

týždne v roku, a to spravidla v určenom poradí; predĺženie tejto doby je prípustné

vtedy, ak treba dokončiť prejednávanie veci začatej za ich účasti.

(2)

Sudcovia vojenských súdov a vojenského kolégia Najvyššieho súdu povolávajú sa spravidla

z ozbrojených síl alebo z ozbrojeného sboru, ktorých je obvinený príslušníkom; musia

mať rovnakú hodnosť ako ten z obvinených, ktorý má najvyššiu hodnosť, alebo vyššiu

hodnosť.

§ 60

Náhrada mzdy za dobu vykonávania sudcovskej funkcie

(1)

Sudcom, ktorí sú v pracovnom pomere, prislúcha za dobu, po ktorú vykonávajú sudcovskú

funkciu alebo plnia iné povinnosti spojené s touto funkciou, náhrada ušlej mzdy. Náhradu

ušlej mzdy je povinný poskytovať podnik, v ktorom je sudca zamestnaný.

(2)

Sudcom, ktorí nie sú v pracovnom pomere, nahrádza ušlý zárobok za dobu výkonu sudcovskej

funkcie alebo iných povinností spojených s touto funkciou štát. Spôsob a výšku náhrady

určí Ministerstvo spravodlivosti v dohode s Ministerstvom financií a Ústrednou radou

odborov.

(3)

Štát uhradzuje sudcom hotové výdavky, ktoré im vzniknú vykonávaním sudcovskej funkcie

alebo iných povinností spojených s touto funkciou. Spôsob náhrady určí Ministerstvo

spravodlivosti v dohode s Ministerstvom financií a Ústrednou radou odborov.

§ 61

Zachovanie nárokov v nemocenskom poistení a sociálnom zabezpečení

(1)

Sudcovia nemôžu byť vykonávaním sudcovskej funkcie alebo iných povinností s touto

funkciou spojených ukrátení na svojich nárokoch z nemocenského poistenia a sociálneho

zabezpečenia.

(2)

Úraz, ktorý sudca utrpí pri výkone sudcovskej funkcie alebo iných povinností s touto

funkciou spojených, sa považuje vždy za úraz pracovný.

§ 62

Pracovné voľno na vykonávanie sudcovskej funkcie

(1)

Podniky a ostatné organizácie sú povinné poskytovať sudcom pracovné voľno na vykonávanie

sudcovskej funkcie aj iných povinností s touto funkciou spojených.

(2)

V ozbrojených silách a v ozbrojených sboroch sú príslušní velitelia povinní sudcom

umožňovať plnenie všetkých povinností vyplývajúcich zo sudcovskej funkcie.

§ 63

Štátnu správu súdov vykonáva Ministerstvo spravodlivosti, ktoré organizuje a kontroluje

činnosť súdov; za tým účelom najmä

a)

vykonáva previerky práce okresných, krajských a vojenských súdov; ak má za to, že

niektorá právoplatne rozhodnutá vec bola posúdená nesprávne, dáva podnet ku sťažnosti

pre porušenie zákona,

b)

sleduje a zovšeobecňuje súdnu činnosť a navrhuje plénu Najvyššieho súdu vydanie smerníc

pre správny výklad zákonov a iných právnych predpisov,

c)

vydáva inštrukcie a smernice v otázkach organizácie a práce súdov,

d)

zabezpečuje riadny chod súdov po stránke osobnej, hospodárskej a finančnej,

e)

organizuje a riadi politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov súdov.

§ 64

(1)

Štátnu správu na okresných a krajských súdoch a na Najvyššom súde vykonávajú predsedovia

týchto súdov.

(2)

Predsedovia krajských súdov riadia a kontrolujú výkon štátnej správy na okresných

súdoch v obvode príslušného krajského súdu.

§ 65

(1)

Úlohy Ministerstva spravodlivosti na úseku vojenského súdnictva vykonáva Správa vojenských

súdov; na jej čele stojí námestník ministra spravodlivosti - náčelník Správy vojenských

súdov, ktorý je nadriadeným všetkých vojakov činných na vojenských súdoch a vojenskom

kolégiu Najvyššieho súdu a na Správe vojenských súdov.

(2)

Námestník ministra spravodlivosti - náčelník Správy vojenských súdov upravuje úlohy

náčelníkov vojenských súdov a predsedu vojenského kolégia Najvyššieho súdu na úseku

správy.

§ 66

Za výkon štátnej správy súdov zodpovedajú orgány ňou poverené ministrovi spravodlivosti.

§ 67

Volebný poriadok

Vláda vydá podľa zásad platných pre voľby do zastupiteľských sborov volebný poriadok,

v ktorom upraví organizáciu volieb sudcov okresných súdov.

§ 68

Určenie termínu volieb

(1)

Dobu, kedy sa má vykonať voľba sudcov okresných a krajských súdov, určí vláda.

(2)

Dobu, kedy sa má vykonať voľba sudcov Najvyššieho súdu a sudcov z povolania vojenských

súdov, určí Predsedníctvo Národného zhromaždenia.

(3)

Dobu, kedy sa má vykonať voľba ostatných sudcov vojenských súdov, ako aj organizáciu

a prípravu týchto volieb určí minister spravodlivosti spoločne s ministrom národnej

obrany a ministrom vnútra.

§ 69

Opatrenia týkajúce sa vojenského súdnictva robí minister spravodlivosti v dohode s

ministrom národnej obrany.

§ 70

Sudcovia vykonávajú svoju funkciu i po uplynutí doby, na ktorú boli zvolení, až do

doby, keď nastúpia do funkcie novozvolení sudcovia.

§ 71

(1)

Sudcovia z povolania Najvyššieho súdu a vojenských súdov, ktorí boli ustanovení podľa

doterajších predpisov, vykonávajú svoju funkciu až do dňa, keď nastúpia do funkcie,

ktorú vykonávajú, zvolení sudcovia z povolania.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje i na sudcov z ľudu na Najvyššom súde a na vojenských

súdoch, povolaných na výkon sudcovskej funkcie podľa doterajších predpisov.

§ 72

(1)

Sudcom z povolania Najvyššieho súdu ustanoveným podľa doterajších predpisov sa zachováva

pracovný pomer, i keď nebudú zvolení podľa tohto zákona do funkcie sudcu z povolania.

(2)

Minister spravodlivosti urobí opatrenie, aby doterajší sudcovia z povolania, pokiaľ

nebudú zvolení do tejto funkcie, boli zaradení na miesta zodpovedajúce ich politickej

a odbornej kvalifikácii.

(3)

U vojenských sudcov ustanovených podľa doterajších predpisov, ak nebudú zvolení za

sudcov z povolania, urobí opatrenie na zaradenie na miesta zodpovedajúce ich spôsobilosti

dňom, keď nastúpia do funkcie zvolení sudcovia z povolania, minister národnej obrany

v súčinnosti s ministrom spravodlivosti.

§ 73

(1)

Sudcovia z povolania, ktorí sú v čase svojho funkčného obdobia povolaní podľa branného

zákona na vojenské cvičenie ako dôstojníci v zálohe a pridelení na vojenské súdy,

môžu byť rozhodnutím ministra spravodlivosti poverení na tento čas výkonom sudcovskej

funkcie, ktorú inak vykonávajú sudcovia z povolania vojenských súdov.

(2)

Za brannej pohotovosti štátu upraví spôsob doplňovania sudcov vojenských súdov a

vojenského kolégia Najvyššieho súdu minister spravodlivosti v dohode s ministrom národnej

obrany a ministrom vnútra.

§ 74

Zrušovacie ustanovenie

(1)

Zrušujú sa

1.

doteraz nezrušené ustanovenia zákona

č. 319/1948 Zb.

o zľudovení súdnictva,

2.

zákon

č. 67/1950 Zb.

o pracovných a platových pomeroch sudcov z povolania, prokurátorov a sudcovských

čakateľov (sudcovský zákon), pokiaľ sa vzťahuje na sudcov z povolania,

3.

doteraz nezrušené ustanovenia zákona

č. 87/1950 Zb.

o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok),

4.

zákon

č. 66/1952 Zb.

o organizácii súdov v znení zákona č. 66/1956 Zb., ktorým sa mení a doplňuje zákon

o organizácii súdov,

5.

vládne nariadenie

č. 93/1952 Zb.

o náhradách prislúchajúcich sudcom z ľudu,

6.

ustanovenie § 5 ods. 3 zákona

č. 52/1954 Zb.

, ktorým sa rozširuje pôsobnosť štátneho notárstva,

7.

zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia

č. 21/1955 Zb.

, ktorým sa zriaďuje prezídium Najvyššieho súdu,

8.

ustanovenia §§ 1 až 4 a § 7 zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia

č. 59/1955 Zb.

o platových pomeroch sudcov, prokurátorov a právnych čakateľov v znení zákonného

opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 60/1956 Zb., ktorým sa menia niektoré

predpisy o platových pomeroch štátnych zamestnancov a o pôsobnosti ministrov a ústredných

úradov pri vykonávaní štátnej mzdovej politiky, pokiaľ sa vzťahujú na sudcov Najvyššieho

súdu alebo vojenských súdov,

9.

ustanovenia čl. II zákona č. 66/1956 Zb., ktorým sa mení a doplňuje zákon o organizácii

súdov,

10.

zákon

č. 36/1957 Zb.

o voľbách sudcov a sudcov z ľudu ľudových a krajských súdov a o úprave niektorých

ich pomerov,

11.

zákon

č. 40/1960 Zb.

o vykonaní novej územnej organizácie súdov.

§ 75

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.