Zákon 62/1949 Z. z. o minimálnych verejných odpočivných (zaopatrovacích) platoch a o zmene niektorých ustanovení, upravujúcich penzijné nároky a vstup do výslužby, ako aj o niektorých výhodách pre štátnych zamestnancov.

Čl. I.

§ 1.

(1)

Príjemcom pravidelných verejných odpočivných (zaopatrovacích) platov (ďalej len „príjemcovia"),

u ktorých nedosahujú ich celkové platy, pokiaľ ide

a)

o príjemcu slobodného, ovdoveného, rozvedeného, rozlúčeného ročných 8.400 Kčs,

b)

o príjemcu, žijúceho v spoločnej domácnosti s manželkou (družkou) ročných...........12.600

Kčs,

c)

o sirotu (§ 9, ods. 1 zákona zo dňa 17. decembra 1919, č. 2 z r. 1920 Sb., o zmene

niektorých ustanovení, upravujúcich penzijné nároky a vstup do výslužby ako aj o niektorých

výhodách pre štátnych zamestnancov a obdobné predpisy), ktorej prislúcha výchovné

ročných ...........6.000 Kčs,

zvýšia sa s účinnosťou od 1. októbra 1948 ich platy na vyššie uvedené sumy.

(2)

Za podmienok, určených pre priznanie výchovného, zvýši sa sirotská penzia na sumu,

uvedenú v odseku 1, písm. c) tiež sirotám po štátnych, obecných (mestských) a obvodných

lekároch, na ktorých sa vzťahujú zákon zo dňa 24. júna 1926, č. 105 Sb., o platových

pomeroch štátnych, obecných (mestských) a obvodných lekárov, a vládne nariadenie zo

dňa 17. marca 1927, č. 23 Sb., o úprave platových pomerov štátnych obecných (mestských)

a obvodných lekárov.

§ 2.

(1)

Celkovými odpočivnými (zaopatrovacími) platmi podľa § 1 rozumejú sa ako základné

odpočivné (zaopatrovacie) platy, tak aj ich celé príslušenstvá, s výnimkou

a)

prídavky za zranenie a vojnové prídavky,

b)

u príjemcov platov, uvedených v § 1, písm. a) a b), výchovné a osobitný prídavok

podľa § 2, ods. 1, písm. D zákona zo dňa 13. decembra 1945, č. 159 Sb., o osobitnom

prídavku štátnym a niektorým iným verejným zamestnancom, ako aj požívateľom štátnych

odpočivných (zaopatrovacích) platov, v znení zákona zo dňa 2. apríla 1947, č. 69 Sb.

(2)

Príspevky na výchovu sa ku vdovskej penzii (zaopatrovaciemu požitku družky) nepripočítavajú.

§ 3.

(1)

Príjemcom pravidelných verejných odpočivných (zaopatrovacích) platov, u ktorých úhrn

týchto platov (§ 2) nedosahuje sumu 72.000 Kčs ročne a ktorí sú na trvalo tak bezmocní,

že potrebujú ošetrenie a obsluhu inou osobou, možno zvýšiť na ich žiadosť s účinnosťou

od 1. októbra 1948 ich platy najviac o sumu 8.400 Kčs ročne. Sirotský dôchodok možno

zvýšiť pre bezmocnosť až od siedmeho roku veku.

(2)

O žiadosti podľa odseku 1 rozhoduje príslušný ústredný úrad po dohode s Ministerstvom

financií.

§ 4.

Verejnými odpočivnými (zaopatrovacími) platmi podľa ustanovení §§ 1 a 3 sa rozumejú

odpočivné (zaopatrovacie) platy, vyplácané zo štátnych prostriedkov alebo z prostriedkov

ústavov, podnikov a fondov štátnych alebo štátom spravovaných, z prostriedkov sväzkov

ľudovej samosprávy, všeobecných verejných nemocníc, školských obcí (obvodov) alebo

verejnoprávnych korporácií.

§ 5.

Ustanovenia §§ 1 až 3 platia tiež

a)

pre učiteľov, na ktorých sa vzťahuje učiteľský zákon,

b)

pre profesorov diecéznych učilíšť teologických (§ 211 platového zákona),

c)

pre duchovných kongruálnych cirkví a náboženských spoločností štátom uznaných, prípadne

recipovaných.

Čl. II.

Zákon zo dňa 14. mája 1896, č. 74 r.z., o zaopatrení civilných úradníkov štátnych

(učiteľov štátnych), potom sluhov, ako aj ich vdov a sirôt v znení čl. I zákona zo

dňa 17. decembra 1919, č. 2 z r. 1920 Sb., o zmene niektorých ustanovení, upravujúcich

penzijné nároky a vstup do výslužby ako i o niektorých výhodách pre štátnych zamestnancov,

sa mení a upravuje takto

1.

Ustanovenie § 5, ods. 2 znie

„Ak niet oprávnenej vdovy, náleží zaopatrovací požitok vo výške vdovskej penzie nemajetnej

družke až do iného zaopatrenia, ak žila so zamestnancom v spoločnej domácnosti až

do jeho smrti nepretržite najmenej po čas 5 rokov, z ktorých aspoň dva roky za jeho

činnej služby, a ak mala s ním v tomto nepretržitom čase dieťa. Za rovnakých podmienok

náleží tiež zaopatrovací požitok vdove, s ktorou vstúpil zamestnanec do manželstva

až vo výslužbe alebo v činnej službe po 60. roku veku, ak bola pred uzavretím sobášu

jeho družkou a u ktorej by inak v deň jeho úmrtia boly splnené podmienky pre priznanie

zaopatrovacieho požitku družky.“.

2.

Ustanovenie § 8, ods. 2, č. 2 znie

„u nemanželských detí, že sú a zostávajú nemajetné a že otcovstvo bolo súdne zistené

alebo uznané mimosúdne“.

3.

Ustanovenie § 9, ods.1 znie

„Ak niet vdovy, ktorej vdovská penzia prislúcha, patrí, po prípade (§ 8, ods. 3),

môže sa povoliť za podmienok a na čas v § 8 uvedený nezaopatreným deťom celkom osirelým

alebo im na roveň postaveným sirotská penzia v celkovej sume 1/2 vdovskej penzie.“.

4.

Ustanovenie § 9, ods. 4 znie

„Ak majú nárok na sirotskú penziu vedľa manželských detí deti nemanželské, rozdelí

sa sirotská penzia so všetkými prídavkami na ne rovnakým dielom podľa hláv. Tým istým

spôsobom rozdelí sa osobitný prídavok k výchovnému [zákon zo dňa 13. decembra 1945,

č. 159 Sb., o osobitnom prídavku štátnym a niektorým iným verejným zamestnancom, ako

aj požívateľom štátnych odpočivných ( zaopatrovacích) platov, v znení zákona zo dňa

2. apríla 1947, č. 69 Sb., ktorým sa mení a doplňuje zákon zo dňa 13. decembra 1945,

č. 159 Sb.] u sirôt, ktorým prislúcha k sirotskej penzii výchovné.“.

5.

Ustanovenie § 9, ods. 5 znie

„Ak majú alebo získajú deti, v § 8, ods. 2 menované, ešte iný nárok na príspevok na

výchovu alebo sirotskú penziu zo štátnej pokladnice alebo iných verejných prostriedkov,

započíta sa tento požitok do príspevku na výchovu alebo sirotskej penzie, ktoré dieťaťu

náležia podľa tohto zákona."

6.

Ustanovenie § 9 a) sa zrušuje.

Čl. III.

Zákon zo dňa 17. februára 1922, č. 76 Sb., o vojenských zaopatrovacích požitkoch sa

mení a upravuje takto

1.

Ustanovenie § 36, ods. 3 znie

"Ak niet oprávnenej vdovy, prislúcha zaopatrovací požitok vo výške vdovskej penzie

nemajetnej družke až do iného zaopatrenia, ak žila so zamestnancom v spoločnej domácnosti

až do jeho smrti nepretržite najmenej po čas 5 rokov, z nich aspoň po 2 roky za jeho

činnej služby, a ak mala s ním v tomto nepretržitom čase dieťa. Za tých istých podmienok

prislúcha tiež zaopatrovací požitok vdove, s ktorou vstúpil zamestnanec do manželstva

až vo výslužbe alebo v činnej službe po 60. roku veku, ak bola pred uzavretím sobášu

jeho družkou a u ktorej by inak v deň jeho úmrtia boly splnené podmienky pre priznanie

zaopatrovacieho požitku družky."

2.

Záver § 41 za ustanovením písm. b) znie

„môže Ministerstvo národnej obrany po dohode s Ministerstvom financií zvýšiť dôchodok

vdovský (§§ 38 a 40) až o 50%.“.

3.

Ustanovenie § 50, ods. 2, písm. b) znie

„u nemanželských detí, že sú a zostávajú nemajetné, a že otcovstvo bolo súdom zistené

alebo uznané mimosúdne.“.

4.

Ustanovenie § 52, ods. 1 znie

„Ak niet vdovy, ktorej prislúcha vdovský dôchodok, patrí, po prípade (§ 61) môže sa

povoliť za podmienok a na čas v § 59 uvedený nezaopatreným deťom celkom osirelým alebo

im na roveň postaveným sirotský dôchodok v celkovej sume 1/2 vdovského dôchodku. Deti

nemanželské, adoptované a chovanci majú nárok na sirotský dôchodok, ak sú u nich splnené

podmienky, určené v § 50, ods. 2.“.

5.

Ustanovenie § 53, ods. 1 znie

„Ak majú nárok na sirotský dôchodok vedľa manželských detí deti nemanželské, rozdelí

sa sirotský dôchodok so všetkými prídavkami na ne rovnakým dielom podľa hláv. Tým

istým spôsobom sa rozdelí osobitný prídavok na výchovné [zákon zo dňa 13. decembra

1945, č. 159 Sb., o osobitnom prídavku štátnym a niektorým iným verejným zamestnancom,

ako aj požívateľom štátnych odpočivných (zaopatrovacích) platov, v znení zákona zo

dňa 2. apríla 1947, č. 69 Sb., ktorým sa mení a doplňuje zákon zo dňa 13. decembra

1945, č. 159 Sb.] u sirôt, ktorým prislúcha k sirotskému dôchodku výchovné.“.

6.

Ustanovenie § 53, ods. 2 znie

„V prípadoch, uvedených v § 49, ods. 2, môžu sa povoliť príspevky na vychovanie a

sirotský dôchodok aj deťom.“.

7.

Ustanovenie § 53, ods. 3 znie

"Ak majú alebo získajú deti, v § 50, ods. 2, písm. a) a b) menované, ešte iný nárok

na príspevok na vychovanie alebo sirotskú penziu zo štátnej pokladnice alebo z iných

verejných prostriedkov, započíta sa tento požitok do príspevkov na vychovanie alebo

sirotského dôchodku, ktorý dieťaťu prislúcha podľa tohto zákona."

Čl. IV.

Zákon zo dňa 4. júla 1923, č. 153 Sb., ktorým sa upravujú niektoré služobné pomery

četníctva a niektoré četnícke požitky, najmä odpočivné a zaopatrovacie, sa mení a

upravuje takto

1.

Ustanovenie § 44, ods. 3 znie

„Ak niet oprávnenej vdovy, prislúcha zaopatrovací požitok vo výške vdovskej penzie

nemajetnej družke až do iného zaopatrenia, ak žila s gážistom v spoločnej domácnosti

až do jeho smrti nepretržite najmenej za čas 5 rokov, z nich aspoň 2 roky za jeho

činnej služby, a ak mala s ním za tohto nepretržitého spolužitia dieťa. Za tých istých

podmienok náleží tiež zaopatrovací požitok vdove, s ktorou vstúpil gážista do manželstva

až vo výslužbe alebo v činnej službe po 60. roku veku, ak bola pred uzavretím sobášu

jeho družkou a u ktorej by inak v deň jeho úmrtia boly splnené podmienky pre priznanie

zaopatrovacieho požitku družky.“.

2.

V § 48, ods. 1 sa zrušuje ustanovenie poslednej vety.

3.

Ustanovenie § 55, ods. 2, písm. b) znie

„u nemanželských detí, že sú a zostávajú nemajetné a že otcovstvo bolo súdne zistené

alebo uznané mimosúdne.“.

4.

Ustanovenie § 57, ods. 1 znie

„Ak niet vdovy, ktorej prislúcha vdovský dôchodok, patrí, po prípade (§ 64) môže sa

povoliť za podmienok a na čas v § 62 uvedený nezaopatreným deťom celkom osirelým alebo

im na roveň postaveným sirotský dôchodok v celkovej sume 1/2 dôchodku vdovského. Deti

nemanželské, adoptované a chovanci majú nárok na sirotský dôchodok, ak sú u nich splnené

podmienky, určené v § 55, ods. 2.“.

5.

Ustanovenie § 58, ods.1 znie

„Ak majú nárok na sirotský dôchodok vedľa manželských detí deti nemanželské, rozdelí

sa sirotský dôchodok so všetkými prídavkami na ne rovnakým dielom podľa hláv. Tým

istým spôsobom sa rozdelí osobitný prídavok na výchovné (zákon zo dňa 13. decembra

1945, č. 159 Sb., o osobitnom prídavku štátnym a niektorým iným verejným zamestnancom,

ako i požívateľom štátnych odpočivných [zaopatrovacích] platov, v znení zákona zo

dňa 2. apríla 1947, č. 69 Sb., ktorým sa mení a doplňuje zákon zo dňa 13. decembra

1945, č. 159 Sb.) u sirôt, ktorým prislúcha k sirotskému dôchodku výchovné.“.

6.

Ustanovenie § 58, ods. 2 znie

„V prípadoch, uvedených v § 54, ods. 2, môžu sa povoliť príspevky na vychovanie a

sirotský dôchodok i deťom.“.

7.

Ustanovenie § 58, ods. 3 znie

„Ak majú alebo získajú deti, menované v § 55, ods. 2, bodoch a) a b), ešte iný nárok

na príspevok na vychovanie alebo sirotskú penziu zo štátnej pokladnice alebo z iných

verejných prostriedkov, započíta sa tento požitok do príspevku na vychovanie alebo

sirotského dôchodku, ktorý dieťaťu náleží podľa tohto zákona.

Čl. V.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. októbra 1948; vykonajú ho všetci členovia vlády.