VYHLÁŠKA 625/2006 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje

a)

podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov,

b)

obsah energetického certifikátu vrátane rozpätia energetických tried a emisií oxidu

uhličitého uvádzaných v energetickom certifikáte,

c)

vzor energetického certifikátu pre jednotlivé kategórie budov a

d)

vzor energetického štítku.

§ 2

(1)

Metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov je založená na hodnotení energetickej

hospodárnosti budov (ďalej len „hodnotenie“)

a)

na projektovom hodnotení,

b)

na normalizovanom hodnotení,

c)

na prevádzkovom hodnotení a

d)

na upravenom hodnotení.

(2)

Projektovým hodnotením je určovanie potreby energie na vykurovanie, na prípravu teplej

vody, na klimatizáciu, na vetranie a na zabudované osvetlenie v budove výpočtom podľa

projektovej dokumentácie a projektovaných ukazovateľov s použitím normových vstupných

údajov o vonkajších klimatických podmienkach, o vnútornom prostredí budovy a o spôsobe

užívania budovy a s použitím návrhových vstupných údajov o vlastnostiach stavebných

konštrukcií a technického a energetického vybavenia budovy. Uskutočňuje sa vo fáze

navrhovania a projektovania novej budovy a významnej obnovy existujúcej budovy.

(3)

Normalizovaným hodnotením je určovanie potreby energie na vykurovanie, na prípravu

teplej vody, na klimatizáciu, na vetranie a na zabudované osvetlenie v budove výpočtom

s použitím normalizovaných vstupných údajov o vonkajších klimatických podmienkach,

o vnútornom prostredí budovy, o spôsobe užívania budovy a vstupných údajov o skutočnom

vyhotovení stavebných konštrukcií a technického a energetického vybavenia budovy.

Používa sa v energetickej certifikácii.

(4)

Prevádzkovým hodnotením je určovanie skutočnej spotreby energie na vykurovanie, na

prípravu teplej vody, na klimatizáciu, na vetranie a na zabudované osvetlenie v budove

meraním. Používa sa v energetickej certifikácii.

(5)

Upraveným hodnotením je určovanie optimálnej potreby energie na vykurovanie, na prípravu

teplej vody, na klimatizáciu, na vetranie a na zabudované osvetlenie v budove výpočtom

podľa skutočných údajov o vonkajších klimatických podmienkach, o vnútornom prostredí

budovy a o spôsobe užívania budovy. Používa sa v energetickej certifikácii na navrhnutie

opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti hodnotenej budovy.

(6)

Integrovaná energetická hospodárnosť celej budovy vrátane systémov vykurovania, prípravy

teplej vody, klimatizácie, vetrania a zabudovaného osvetlenia v budove je výsledkom

normalizovaného hodnotenia s použitím vypočítaných hodnôt alebo prevádzkového hodnotenia

s použitím nameraných hodnôt; tvorí ju celkové množstvo energie potrebnej na splnenie

všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy (ďalej

len „celková dodaná energia“). Výsledok normalizovaného hodnotenia je podkladom na

zatriedenie budovy do energetickej triedy. Podmienky na normalizovaný spôsob užívania

budovy sú uvedené v

prílohe č. 1 tabuľke č. 3

.

(7)

Celková dodaná energia je súčtom dodanej energie pre jednotlivé energetické médiá

a pre jednotlivé miesta spotreby v budove vyjadrená jedným globálnym číselným ukazovateľom

v kWh na m

2

celkovej podlahovej plochy budovy (ďalej len „globálny ukazovateľ“).

(8)

Na účely hodnotenia vplyvu jednotlivých miest spotreby v budove na celkovú dodanú

energiu treba požiadavky na budovu rozšíriť

a)

o vlastnosti obalových konštrukcií budovy alebo častí technických a energetických

systémov v budove, napríklad o súčiniteľ prechodu tepla stien, o účinnosť kotlov,

o účinnosť chladiacich zariadení, o menovitý príkon svietidiel, o menovitý pasívny

príkon svietidiel a riadiacich jednotiek, o projektovanú hodnotu udržiavanej osvetlenosti,

o prevádzkový čas budovy a jej jednotlivých miestností,

b)

o vlastnosti budovy alebo jej častí, ktoré po zabudovaní pôsobia ako celok, napríklad

o mernú tepelnú stratu alebo o mernú tepelnú záťaž obalom budovy, o účinnosť systémov

vykurovania, chladenia alebo klimatizácie,

c)

o potrebu energie na miesto spotreby.

(9)

Postupy hodnotenia podľa odsekov 2 až 5 a metódy zisťovania potreby energie v budovách

určujú technické normy.

1

)

§ 3

(1)

Vo výpočte energetickej hospodárnosti budov treba vziať do úvahy pri zohľadňovaní

a)

charakteristiky stavebnej konštrukcie budovy vek a fyzický stav budovy, ak miera

opotrebenia obvodového a strešného plášťa a otvorových konštrukcií a spôsob užívania

má vplyv na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a na technické, technologické

a energetické vybavenie budovy,

b)

vplyvu vonkajších klimatických podmienok na vnútorné prostredie, najmä vplyv teploty

vonkajšieho vzduchu, vplyv vetra a vplyv slnečného žiarenia a

1.

na projektové hodnotenie a na normalizované hodnotenie s použitím údajov uvedených

v

prílohe č. 1 tabuľke č. 1

a

2.

na prevádzkové hodnotenie a na upravené hodnotenie pre konkrétnu lokalitu osadenia

budovy s použitím údajov uvedených v technickej norme,

2

)

c)

vnútorného prostredia v jednotlivých kategóriách budov hodnoty podľa

prílohy č. 1 tabuľky č. 2

; na projektové hodnotenie a na normalizované hodnotenie hodnoty priemernej teploty

vnútorného vzduchu v budove vypočítané ako vážený priemer teploty vnútorného vzduchu

v jednotlivých miestnostiach budovy podľa objemu počas hodnoteného obdobia alebo priemerné

hodnoty teploty vnútorného vzduchu v budove podľa

prílohy č. 1 tabuľky č. 3

.

(2)

Ak je predmetom hodnotenia budova, ktorá nadväzuje stykom stavebnej konštrukcie na

inú budovu, napríklad dvojdom alebo dom v radovej zástavbe, hodnotenie závisí od toho,

či budovy boli navrhnuté alebo dodatočne zmenené na nezávislé využívanie; tepelné

toky cez deliace konštrukcie nie sú súčasťou energetickej bilancie len vtedy, ak susediace

budovy majú spoločnú prevádzku alebo spôsob užívania a rovnaké vnútorné prostredie,

inak sú tepelné toky súčasťou energetickej bilancie.

(3)

Na účely hodnotenia primárnej energie je potrebné určiť hranice budovy pre jednotlivé

palivovo-energetické zdroje. Hranice budovy zahŕňajú vnútorné priestory budovy a vonkajšie

priestory priradené k budove, v ktorých sa energia vyrába alebo spotrebúva, ako aj

časti systémov budovy, ktoré sú mimo priestoru vymedzeného obalovými konštrukciami

budovy, ak ovplyvňujú spotrebu primárnej energie, napríklad kotol alebo chladiaci

stroj. Hranice budovy vo vzťahu k systémom zásobovania budovy energiou sú vymedzené

a)

hlavnými meračmi dodávky zemného plynu, elektrickej energie a centrálneho zásobovania

teplom a teplou vodou pri vstupe do budovy,

b)

vstupom zariadenia na uskladnenie kvapalných a pevných palív do budovy,

c)

vyústením komína z budovy a

d)

napojením hlavného potrubia odpadových vôd z budovy na stokovú sieť.

(4)

Na zistenie celkovej podlahovej plochy budovy treba zmerať vonkajšie rozmery budovy

bez zohľadnenia lokálnych vystupujúcich konštrukcií, napríklad stĺpov, ríms, pilastrov,

lokálnych zmenšení hrúbky obvodového plášťa, bez plochy balkónov, lodžií a terás.

Ak svetlá výška miestnosti prechádza cez dve podlažia alebo cez viac podlaží, napríklad

schodiská a galérie, celková plocha podlažia sa vyráta tak, ako keby miestnosť bola

v rovine každého podlažia rozdelená horizontálnou konštrukciou.

(5)

Potreba energie v budove

a)

je pre energetické zdroje a pre miesta spotreby hodnotená za rovnaké obdobie, spravidla

za jeden rok; ak je však energia potrebná na vykurovanie alebo na chladenie, na zvlhčovanie

alebo na odvlhčovanie vzduchu predmetom osobitného hodnotenia, časovým obdobím je

jedno vykurovacie obdobie alebo jedno chladiace obdobie,

b)

je pri prevádzkovom hodnotení priemerná hodnota z nameranej skutočnej spotreby energie

v budove za viac rokov, najmenej za tri roky; pri použití zrýchlenej metódy pre niektoré

miesto spotreby ju určuje technická norma, pre ostatné miesta spotreby ju treba vyrátať,

c)

je pre jednotlivé miesta spotreby určovaná ako merná potreba energie v budove v kWh

na m

2

celkovej podlahovej plochy za jeden rok; vyrátanú mernú potrebu energie v budove

treba zaokrúhľovať na vyššie celé číslo.

(6)

Ročnú potrebu energie pri normalizovanom hodnotení treba pre jednotlivé miesta spotreby

vyrátať takto

a)

ročnú potrebu energie na vykurovanie a chladenie ovplyvnenú tepelnotechnickými vlastnosťami

stavebných konštrukcií treba vyrátať podľa technickej normy

3

)

s použitím

1.

pravidiel určovania hraníc budovy a rozdelenia budovy na teplotné zóny,

2.

prvkov zohľadňovaných v energetickej bilancii,

3.

okrajových podmienok a postupov overovania,

b)

ročnú potrebu energie na energetické médiá na vykurovanie treba vyrátať podľa technickej

normy

4

)

so zohľadnením tepelných strát systému vykurovania a účinkov regulácie, ako aj vlastnej

spotreby energie, ktorá je potrebná na prevádzku čerpadiel, ventilátorov a riadiacich

systémov, ak už nebola zohľadnená v potrebe energie na vykurovanie podľa písmena a),

c)

ročnú potrebu energie na nútené vetranie treba vyrátať podľa technickej normy,

5

)

d)

ročnú potrebu energie na energetické médium na prípravu teplej vody treba vyrátať

ako súčet ročnej potreby energie energetického média na prípravu teplej vody a jeho

ročnej potreby energie na systém prípravy teplej vody vrátane potreby vlastnej energie

podľa technickej normy;

6

)

cirkuláciu teplej vody v systéme treba zohľadiť takto

1.

ak systém prípravy teplej vody nemá rozvod cirkulácie teplej vody, tepelný tok medzi

budovou a sústavami rozvodu teplej vody a rozvodu studenej vody sa nezohľadňuje,

2.

ak systém prípravy teplej vody má rozvod cirkulácie teplej vody, tepelný tok medzi

budovou a sústavou cirkulácie teplej vody je tepelnou stratou systému prípravy teplej

vody; časť tepelnej straty vnútri priestoru s požadovaným vnútorným prostredím je

súčasťou hodnoty vnútorných tepelných ziskov vo výpočte potreby energie na vykurovanie

podľa písmena b),

e)

ročnú potrebu energie na klimatizované budovy treba vyrátať podľa technickej normy;

7

)

vlastná spotreba energie použitá v klimatizačnom zariadení, vo zvlhčovacom zariadení

alebo v odvlhčovacom zariadení sa zohľadní len vtedy, ak nebola zohľadnená v potrebe

energie klimatizačného zariadenia, samostatného zvlhčovacieho zariadenia alebo odvlhčovacieho

zariadenia,

f)

ročnú potrebu energie na zabudované osvetlenie treba vyrátať podľa technickej normy

8

)

so zohľadnením účinkov regulácie; časť energie z osvetlenia v priestore s požadovaným

vnútorným prostredím je vnútorným tepelným ziskom vo výpočte potreby energie na vykurovanie

a na chladenie podľa písmena b),

g)

účinky systémov riadenia a regulácie na výpočet potreby energie treba zohľadniť podľa

technickej normy.

9

)

§ 4

(1)

Vo výpočte energetickej hospodárnosti budov je potrebné určiť vplyv tepelnotechnických

vlastností budovy s použitím plochy teplovýmenného obalu budovy a tepelnotechnických

vlastností jednotlivých stavebných konštrukcií.

(2)

Vo výpočte tepelnej priepustnosti a tepelných strát obvodového a strešného plášťa

a otvorových konštrukcií, pri posudzovaní vplyvu tepelných mostov na vnútorné prostredie,

pri určovaní faktora tvaru budovy závislého od obstavaného objemu budovy a na zistenie

potreby energie na jednotku plochy treba vziať do úvahy vonkajšie rozmery budovy.

(3)

Minimálne požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti jednotlivých druhov stavebných

konštrukcií a na najväčšiu potrebu energie nových a významne obnovovaných budov určuje

technická norma.

10

)

(4)

Maximálna merná potreba tepla na vykurovanie, ktorú musí dosiahnuť nová budova a

významne obnovená budova pri pôsobení normalizovaných podmienok, je v kWh na 1 m

2

celkovej podlahovej plochy.

(5)

Súčiniteľ prechodu tepla

a)

plnej stavebnej konštrukcie je vyjadrený hodnotou maximálneho súčiniteľa prechodu

tepla stavebnej konštrukcie vypočítaný podľa technickej normy,

11

)

b)

otvorovej konštrukcie je vyjadrený hodnotou maximálneho súčiniteľa prechodu tepla

stavebnej konštrukcie podľa technickej normy

12

)

alebo výpočtom z deklarovanej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla pre skutočné rozmery

otvorovej konštrukcie a

c)

podlahovej konštrukcie na teréne vyplýva z technickej normy.

13

)

(6)

Pri určovaní tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií treba zohľadniť

vplyv tepelných mostov. Na hodnotenie tepelných mostov treba určiť lineárny stratový

činiteľ podľa technickej normy

14

)

z vonkajších rozmerov budovy. Ak nie je vplyv tepelných mostov určený presnejšie,

treba určiť približné hodnoty zvýšenia súčiniteľa prechodu tepla stavebnej konštrukcie

na základe technických noriem.

15

)

(7)

Ak na výpočet tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií nie sú k dispozícii

presné údaje, treba použiť súčinitele tepelnej vodivosti podľa technickej normy;

16

)

pri použití údajov výrobcov stavebných výrobkov treba zohľadniť deklarované a návrhové

hodnoty metodikou podľa technickej normy.

17

)

(8)

Tepelnoizolačné vlastnosti stavebnej konštrukcie v mieste tepelného mosta musia zabezpečiť

na vnútornom povrchu vyššiu teplotu, než je kritická teplota rizika vzniku plesní

s použitím podmienok na výpočet týkajúcich sa teploty a relatívnej vlhkosti vzduchu

podľa technickej normy

18

)

a s použitím výpočtu podľa technickej normy,

19

)

ak nie sú k dispozícii presné údaje o spôsobe užívania miestnosti, treba použiť údaje

podľa

prílohy č. 1 tabuľky č. 3

.

(9)

Mernú tepelnú stratu budovy určuje technická norma

20

)

pri zohľadnení tepelnej straty spôsobenej prechodom tepla stavebnou konštrukciou

a vetraním.

(10)

Na výpočet mernej potreby tepla v budove ovplyvnenej tepelnotechnickými vlastnosťami

stavebných konštrukcií a budovy na projektové hodnotenie a na normalizované hodnotenie

treba použiť dennostupňovú metódu

21

)

s normalizovaným počtom dennostupňov 3 422 K.deň určených pre teplotu vnútorného

vzduchu 20

o

C, vykurovacie obdobie 212 dní a priemernú vonkajšiu teplotu počas vykurovacieho obdobia

3,9

o

C; na ostatné spôsoby využitia s rozdielnymi teplotami vnútorného vzduchu treba počet

dennostupňov vyrátať podľa priemernej teploty vnútorného vzduchu v každej kategórii

budov. Možno použiť aj spôsob výpočtu s použitím priemerných mesačných alebo hodinových

klimatických údajov.

(11)

Pri prevádzkovom hodnotení treba nameranú spotrebu energie upraviť podľa určenej

priemernej teploty vonkajšieho vzduchu a vykurovacieho obdobia podľa

prílohy č. 1 tabuľky č. 1

.

(12)

V potrebe tepla na vykurovanie budovy sú zahrnuté aj tepelné straty rozvodov v budove,

a preto ich osobitne netreba rátať.

(13)

Prevádzkové hodnotenie potreby tepla na vykurovanie možno určiť aj zrýchleným spôsobom

podľa technickej normy

22

)

najmenej za 30 dní merania.

§ 5

(1)

Potreba energie na vykurovanie budovy je súčtom potreby tepla na vykurovanie a celkových

tepelných strát systému vykurovania.

(2)

Od potreby tepla na vykurovanie treba odrátať spätne získané teplo

a)

zo systému vykurovania, ktoré nie je započítané v celkových tepelných stratách systému

vykurovania, a

b)

zo systému prípravy teplej vody.

(3)

Celkové tepelné straty systému vykurovania sú súčtom tepelných strát týchto podsystémov

23

)

a)

podsystému odovzdávania tepla do vnútorného prostredia,

b)

distribučného podsystému,

c)

podsystému akumulácie

a

d)

podsystému výroby tepla, ktoré vzniká počas prevádzky, počas pohotovostného režimu

a z riadenia a regulácie.

(4)

Celkové tepelné straty systému vykurovania zahŕňajú aj spätne získané tepelné straty

systému. Pre každý podsystém sa musí vyrátať jeho tepelná strata, jeho tepelný výstup

a jeho tepelný vstup. Osobitne sa vyráta vlastná spotreba energie a tomu zodpovedajúce

straty energie všetkých podsystémov. Tepelná strata distribučného podsystému závisí

od schémy potrubného rozvodu, od jeho umiestnenia, od tepelnej izolácie potrubí, od

teploty teplonosnej látky a od riadenia a regulácie.

§ 6

(1)

Na výpočet potreby energie chladiaceho zariadenia je potrebné zabezpečiť vstupné

údaje podľa technických noriem s použitím údajov podľa

prílohy č. 1 tabuľky č. 3

.

(2)

Predpísané výpočtové teploty pre jednotlivé miestnosti závisia od účelu ich využívania.

Výpočet potreby chladu pre jednotlivé miestnosti vyplýva z technickej normy.

24

)

(3)

Potreba energie na chladenie je súčtom potreby energie na výrobu chladu a vlastnej

spotreby energie chladiacich zariadení, napríklad kompresora, čerpadla, chladiacej

veže, ventilátora.

(4)

Celkový inštalovaný príkon chladiaceho zariadenia je súčtom príkonov jednotlivých

chladičov pre chladené miestnosti. Príkon jednotlivých chladičov možno zistiť z dokumentácie

výrobcov, najmä z technických listov a z katalógu alebo z údajov na štítkoch.

(5)

Menovitý príkon chladiaceho zariadenia je elektrický príkon zo siete spotrebovaný

elektromotormi na pohon kompresorov, čerpadiel, ventilátorov alebo tepelný príkon

a elektrický príkon zo siete spotrebovaný elektromotormi čerpadiel pri absorpčnom

chladení.

(6)

Číselný ukazovateľ ročnej spotreby energie na chladenie v kWh na m

2

celkovej podlahovej plochy za jeden rok vyplýva z účelu využívania chladených miestností.

Ročná spotreba energie na chladenie je súčet spotreby energie všetkých chladiacich

zariadení v chladených miestnostiach.

(7)

Merná ročná spotreba energie na chladenie miestností v jednotlivých zónach je vyjadrená

v kWh na m

2

podlahovej plochy pre všetky chladené miestnosti.

(8)

Ak sú v budove chladené iba niektoré miestnosti, budova nie je predmetom hodnotenia

podľa miesta spotreby energie na chladenie.

§ 7

(1)

Vstupné údaje na výpočet prietoku vzduchu a tepelných strát vetraním a infiltráciou

určuje technická norma

25

)

alebo údaje o teplote vnútorného vzduchu podľa

prílohy č. 1 tabuliek č. 2 alebo č. 3

.

(2)

Ročnú potrebu energie na vetranie treba vyrátať dennostupňovou metódou podľa skutočných

podmienok prevádzky. Možno však použiť aj spôsob výpočtu s použitím priemerných mesačných

alebo hodinových klimatických údajov.

26

)

(3)

Pri výpočte potreby energie na vetranie treba odpočítať tepelné straty spôsobené

infiltráciou, ktoré sú zahrnuté do výpočtu tepelných strát na vykurovanie.

(4)

Na prevádzkové hodnotenie treba potrebu energie na vetranie určiť meraním skutočnej

spotreby energie.

§ 8

(1)

Celková potreba energie na prípravu teplej vody vyjadruje potrebu energie na prípravu

teplej vody a vlastnú spotrebu energie podľa technickej normy.

27

)

(2)

Potreba energie na prípravu teplej vody je súčtom potreby základnej energie na ohrev

normalizovaného objemu pitnej vody vrátane stratovej energie v zdroji tepla potrebnej

na ohrev vody, v zásobníkoch teplej vody, v distribučnej sústave teplej vody a potreby

energie, ktorú treba dodať v čase medzi otvorením výtoku vody a dosiahnutím jej výpočtovej

teploty.

(3)

Vlastná spotreba energie je elektrická energia, ktorú spotrebúvajú zabudované elektrické

zariadenia, napríklad hydromasážne systémy vaní, cirkulačné čerpadlá, zariadenia na

úpravu vody pred jej ohrevom, meracie a regulačné prístroje a elektrická energia spotrebovaná

na prípravu teplej vody vo vykurovacích zariadeniach.

(4)

Distribučnú sústavu novej budovy alebo významne obnovenej budovy pri výmene systému

prípravy teplej vody treba navrhnúť tak, aby

a)

výpočtová teplota teplej vody s možnosťou termickej dezinfekcie bola 60

o

C,

b)

výpočtová teplota teplej vody bez možnosti termickej dezinfekcie bola 70

o

C,

c)

maximálny rozdiel teploty teplej vody medzi výstupným a vratným otvorom zásobníka

bol najviac 5 K,

d)

z výtoku teplej vody vytekala do 30 sekúnd voda s výpočtovou teplotou od otvorenia,

e)

tepelná strata potrubia neprekročila hodnotu 8 W/m.K,

f)

tepelná strata zásobníkov a zásobných nádrží nepresiahla hodnoty podľa technickej

normy.

28

)

§ 9

(1)

Potreba energie na osvetlenie vychádza z menovitého príkonu zabudovaných svietidiel

a zahŕňa príkon zo siete svetelných zdrojov, predradníkov a riadiacich jednotiek v

svietidlách alebo pripojených k svietidlám vrátane strát a je súčinom menovitého príkonu

svietidiel a ročného času využitia. Na výpočet je potrebné zabezpečiť vstupné údaje

podľa technickej normy.

29

)

(2)

Prevažujúcim typom riadenia systému osvetlenia v budove je systém, ktorý predstavuje

najmenej 60 % všetkých spôsobov riadenia – manuálneho, fotobunkou so stmievaním na

konštantnú osvetlenosť alebo na konštantnú osvetlenosť so snímačom denného svetla,

alebo pohybovým snímačom v každej miestnosti a na 30 m

2

plochy.

(3)

Projektovanú hodnotu osvetlenosti pre jednotlivé miestnosti určuje projektová dokumentácia

v časti svetelno-technický projekt alebo projekt elektroinštalácií. Ak projektovaná

hodnota nie je k dispozícii, osvetlenosť vyplýva z technickej normy.

30

)

(4)

Celkový inštalovaný príkon svietidiel je súčtom príkonov jednotlivých svietidiel

v miestnosti. Príkon jednotlivých svietidiel vyplýva z dokumentácie k svietidlám,

najmä z technických listov alebo z katalógu, alebo z údajov na štítku.

(5)

Menovitý príkon svietidiel je

a)

elektrický príkon svetelných zdrojov, predradníkov a riadiacich jednotiek vo svietidlách

alebo pripojených ku svietidlám vrátane strát,

b)

príkon riadiacich jednotiek v pohotovostnom režime a príkon potrebný na nabíjanie

akumulátorov v sústave núdzového osvetlenia.

(6)

Celkový príkon svietidiel a riadiacich jednotiek v pohotovostnom režime je súčtom

príkonov jednotlivých svietidiel v pohotovostnom režime v miestnosti. Príkon jednotlivých

svietidiel alebo riadiacich jednotiek v pohotovostnom režime vyplýva z dokumentácie,

najmä z technických listov alebo z katalógu, alebo z údajov na štítku.

(7)

Čas využitia denného svetla a čas využitia osvetlenia bez denného svetla vyplýva

z technickej normy

31

)

po mesiacoch za rok.

(8)

Súčiniteľ využitia denného svetla určený z pomeru využitia celkového inštalovaného

príkonu osvetlenia a dostupnosti denného osvetlenia v miestnosti alebo v zóne a súčiniteľ

obsadenosti budovy určený z pomeru využitia celkového inštalovaného príkonu osvetlenosti

a času obsadenosti v miestnosti alebo v zóne vyplýva z technickej normy.

32

)

(9)

Výpočet odhadu ročnej spotreby energie na osvetlenie v budove je súčtom ročnej spotreby

energie na osvetlenie vo všetkých miestnostiach v budove. Merná ročná spotreba energie

na osvetlenie v lm.rok/kWh je súčtom ročnej spotreby všetkých miestností v budove.

(10)

Číselný ukazovateľ energie na osvetlenie LENI v kWh na m

2

celkovej podlahovej plochy za jeden rok je ukazovateľ ročnej spotreby energie na

osvetlenie potrebnej na plnenie účelu a funkcie osvetlenia v budove.

§ 10

Globálny ukazovateľ

(1)

Pre každé miesto spotreby energie a pre každé energetické médium v budove sa určuje

dodaná energia so zohľadnením tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií

a vplyvu systémov vykurovania, núteného vetrania a klimatizácie, prípravy teplej vody

a zabudovaného vnútorného osvetlenia.

(2)

Celkovou dodanou energiou je všetka energia, ktorou zásobuje budovu trhový dodávateľ

energie a ktorá sa spotrebuje v priestore vymedzenom hranicami budovy; zahŕňa aj vlastnú

spotrebu energie systémov vykurovania, klimatizácie, prípravy teplej vody, vetrania

a osvetlenia potrebnú na transformáciu a prenos dodávanej energie na využiteľnú energiu,

napríklad spotrebu energie ventilátorov, čerpadiel, pilotných plameňov.

(3)

Z dodanej energie podľa jednotlivých miest spotreby a energetických médií upravenej

konverzným alebo transformačným procesom pomocou faktorov prepočítania podľa

prílohy č. 2

, ktorými sa zohľadňuje typ zdroja a jeho vzdialenosť od miesta dodania energie do

budovy, sa určí primárna energia;

ovplyvňujú ju podmienky

a)

zásobovania teplom a teplou vodou zo zdroja centralizovaného zásobovania teplom a

b)

výroby tepla a prípravy teplej vody zo zdroja tepla, ktorým sa zabezpečujú viaceré

budovy, alebo zo zdroja tepla v budove.

(4)

Ak sa na zásobovanie budovy použije energia zo zdroja s využitím solárnej energie,

použité množstvo energie sa na určenie primárnej energie odráta z celkovej dodanej

energie.

(5)

Ak je budova zásobovaná teplom a teplou vodou zo zdroja tepla v budove, primárna

energia a emisie oxidu uhličitého sa určia pre známe podmienky výroby tepla a teplej

vody.

(6)

Výpočet hodnôt jednotlivých tepelných strát, potreby energie a vlastnej spotreby

energie jednotlivých podsystémov musí zohľadňovať typ energetických médií a palivovo-energetických

zdrojov a ich prepočítavacie faktory na výpočet primárnej energie a emisií oxidu uhličitého

podľa

prílohy č. 2

.

(7)

Ak je pri prevádzkovom hodnotení predmetom merania len spotrebované palivo počas

časového obdobia, tvorí ho súčin spotrebovaného množstva palivovo-energetického zdroja

a jeho výhrevnosti alebo spalného tepla pre kondenzačné kotly. Spalné teplo je množstvo

tepla, ktoré vznikne dokonalým spálením jednotkového množstva paliva (v kg alebo v

m

3

)

pri normálnom tlaku 101,325 kPa v adiabatických podmienkach za predpokladu, že spaliny

sa ochladia na teplotu východiskových látok a vodná para obsiahnutá v spalinách je

skondenzovaná v kvapalnom stave. Výhrevnosť a spalné teplo závisia od presného zloženia

paliva; orientačné hodnoty sú v

prílohe č. 2

.

(8)

Celková dodaná energia a primárna energia v kWh na m

2

celkovej podlahovej plochy je údaj za časové obdobie, spravidla za jeden rok. Časové

obdobie môže zahŕňať iba vykurovaciu sezónu alebo iba obdobie chladenia.

(9)

Emisie oxidu uhličitého sa určia z dodanej energie podľa jednotlivých energetických

médií a predpokladov potreby energie pre jednotlivé systémy so zohľadnením tepelných

strát od zdroja tepla po vykurovacie telesá a na potrebu paliva so zohľadnením účinnosti

zdrojov s využitím príslušných prepočítavacích faktorov podľa

prílohy č. 2

.

(10)

Množstvo oxidu uhličitého emitovaného do atmosféry je vyjadrené v kg/kWh na jednotku

energetického média.

(11)

Spôsob určenia primárnej energie a emisií oxidu uhličitého je v

prílohe č. 4

.

§ 11

Obsah energetického certifikátu

(1)

Energetický certifikát obsahuje škálu hodnotenia jednotlivých kategórií budov a účel

spotreby energie určenej rozpätím energetických tried. Škála hodnotenia jednotlivých

kategórií budov je uvedená v

prílohe č. 3

; pre ostatné nevýrobné budovy sa škála hodnotenia použije primerane.

(2)

Budovu treba v každej kategórii budov zatriediť do energetickej triedy

a)

podľa hodnoty potreby energie pre každé miesto spotreby v porovnaní s referenčnou

hodnotou určenou pre každé miesto spotreby podľa

prílohy č. 3

a

b)

podľa hodnoty celkovej dodanej energie vo vzťahu k referenčnej hodnote potreby energie

podľa

prílohy č. 3

.

(3)

Vypočítané hodnoty potreby energie podľa miesta spotreby energie a celkovej dodanej

energie treba zaokrúhliť na celé čísla.

(4)

Referenčná hodnota potreby energie je normatívne určená alebo vypočítaná hodnota

potreby energie pre jednotlivé kategórie budov a pre jednotlivé miesta spotreby energie

v nich.

(5)

Referenčné hodnoty R na účely zatrieďovania budov do energetických tried pre každú

kategóriu budov a miesto spotreby energie zodpovedajú referenčným hodnotám R

r

a R

s

. Referenčná hodnota R

r

je hraničná hodnota minimálnej požiadavky, ktorú majú spĺňať nové budovy v Slovenskej

republike podľa technických noriem, a referenčná hodnota R

s

je priemerná hodnota potreby energie pre každú kategóriu budov existujúceho fondu

budov v Slovenskej republike a miesto spotreby energie. Pre významne obnovované budovy

je referenčná hodnota R

r

minimálnou požiadavkou, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné (

§ 4 ods. 1 zákona

).

(6)

Referenčné hodnoty R

r

a R

s

na hodnotenie globálneho ukazovateľa sú súčtom referenčných hodnôt určených na jednotlivé

účely spotreby energie, pričom R

r

je hornou hranicou energetickej triedy B a R

s

je hornou hranicou energetickej triedy D. Minimálne požiadavky tvoria hornú hranicu

energetickej triedy B.

(7)

V každej kategórii budov patrí budova do energetickej triedy podľa hodnoty dodanej

energie pre jednotlivé miesta spotreby energie a podľa hodnoty celkovej dodanej energie

EP

33

)

takto

a)

ak je hodnota EP menšia ako 0,5 R

r

, budova patrí do energetickej triedy A,

b)

ak je hodnota EP rovná alebo väčšia ako 0,5 R

r

, ale menšia ako R

r

, budova patrí do energetickej triedy B,

c)

ak je hodnota EP rovná alebo väčšia ako R

r

, ale menšia ako 0,5-násobok súčtu R

r

a R

s

, budova patrí do energetickej triedy C,

d)

ak je hodnota EP rovná alebo väčšia ako 0,5-násobok súčtu R

r

a R

s

, ale nižšia ako R

s

, budova patrí do energetickej triedy D,

e)

ak je hodnota EP rovná alebo väčšia ako R

s

, ale menšia ako 1,25 R

s

, budova patrí do energetickej triedy E,

f)

ak je hodnota EP rovná alebo väčšia ako 1,25 R

s

, ale menšia ako 1,5 R

s

, budova patrí do energetickej triedy F,

g)

ak je hodnota EP rovná alebo väčšia ako 1,5 R

s

, budova patrí do energetickej triedy G.

(8)

Podľa hodnoty globálneho ukazovateľa celkovej dodanej energie EP vo vzťahu k referenčnej

hodnote R budova patrí do energetickej triedy A až G v každej kategórii budov. Hraničné

hodnoty rozpätia jednotlivých energetických tried globálneho ukazovateľa sú súčtom

hraničných hodnôt rozpätí určených pre jednotlivé miesta spotreby spôsobom podľa odseku

7.

(9)

Energetický certifikát budovy okrem náležitostí podľa odseku 2 musí obsahovať aj

návrh

a)

opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy, najmä na zlepšenie tepelnoizolačných

vlastností obalových konštrukcií budovy a na zvýšenie účinnosti technického a energetického

vybavenia budovy a

b)

organizačných opatrení v správe budovy, najmä na zlepšenie prevádzky a údržby budovy

a jej technických a energetických zariadení.

(10)

Opatrenia podľa odseku 9 musia byť ekonomicky efektívnym zlepšením energetickej hospodárnosti

budovy, ktoré má primeraný čas návratnosti vložených investícií alebo je nevyhnutné

na splnenie základných požiadaviek na stavby.

(11)

Opatrenia podľa odseku 9 sa môžu odlišovať pre nové budovy a pre významne obnovené

budovy vrátane ich rozšírenia, napríklad o nadstavby, prístavby alebo vstavby.

(12)

Energetický certifikát na titulnej strane podpisuje štatutárny zástupca prevádzkovateľa

živnosti, ktorý uskutočnil energetickú certifikáciu. Ak sa na energetickej certifikácii

podieľalo viac prevádzkovateľov živnosti podľa

§ 6 ods. 1 zákona

, musia byť uvedení v energetickom certifikáte všetci s vyznačením rozsahu účasti

každého z nich na energetickej certifikácii a ich podpisy; energetický certifikát

na titulnej strane podpisuje štatutárny zástupca prevádzkovateľa živnosti s odbornou

spôsobilosťou na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov.

(13)

Vzor energetického certifikátu je uvedený v

prílohe č. 5

.

§ 12

Energetický štítok

Vzor energetického štítku je uvedený v

prílohe č. 6

.

§ 13

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2007.