Zákon 61/1954 Z. z. o spravovacom poriadku Národného zhromaždenia

§ 1

(1)

Spravovací poriadok Národného zhromaždenia vytyčuje základné zásady konania tohto

najvyššieho zastupiteľského sboru československého ľudu, ustanovuje práva a povinnosti

poslancov ľudom zvolených a ľudu zodpovedných a upravuje styky Národného zhromaždenia

s vládou a navonok vôbec.

(2)

Vnútorné pomery a ďalšie pravidlá konania upravuje si Národné zhromaždenie v rámci

tohto spravovacieho poriadku vlastným uznesením.

§ 2

Zasadanie Národného zhromaždenia zvoláva, odročuje a vyhlasuje za skončené prezident

republiky (

§ 49 Ústavy

).

§ 3

Novozvolené Národné zhromaždenie zvoláva na ustavujúcu schôdzku doterajšie predsedníctvo

Národného zhromaždenia najneskoršie do štyroch týždňov odo dňa volieb.

§ 4

(1)

Než bude zvolené predsedníctvo Národného zhromaždenia, vedie ustavujúcu schôdzku

vekom najstarší poslanec.

(2)

Predsedajúci prijme sľub poslancov a dá vykonať voľbu predsedu, podpredsedov a ostatných

členov predsedníctva.

§ 5

Len čo sa zvolí nové predsedníctvo, ujme sa novozvolený predseda vedenia schôdzky,

prijme sľub doteraz predsedajúceho poslanca a dá vykonať voľbu zapisovateľov a voľbu

mandátového výboru.

§ 6

Predseda predošlého Národného zhromaždenia alebo niektorý z jeho podpredsedov podá

potom zprávu o činnosti predsedníctva za čas od skončenia posledného zasadania Národného

zhromaždenia (

§ 66 Ústavy

).

§ 7

Orgány Národného zhromaždenia sú

1.

predsedníctvo Národného zhromaždenia,

2.

užšie predsedníctvo Národného zhromaždenia,

3.

predseda Národného zhromaždenia,

4.

výbory,

5.

zapisovatelia.

§ 8

(1)

Predsedníctvo Národného zhromaždenia má 24 členov a sa skladá z predsedu, podpredsedov

a ostatných členov (

§ 63 Ústavy

).

(2)

Predseda a podpredsedovia tvoria užšie predsedníctvo Národného zhromaždenia.

§ 9

Predsedníctvo Národného zhromaždenia

1.

vykonáva právomoc vo veciach vyhradených mu Ústavou (

§ 46 ods. 3

,

§ 49 ods. 3 posledná veta

,

§ 52 ods. 2

,

§ 55 ods. 2

,

§ 65, § 66

,

§ 78

,

§ 83 ods. 2

,

§ 84 ods. 3

,

§ 87 ods. 2

a

§ 91 ods. 2 Ústavy

),

2.

prejednáva vládne návrhy a podľa povahy veci aj návrhy a podnety svoje alebo výborov,

ak neboli prikázané na prejednanie niektorému výboru,

3.

podáva záväzný výklad spravovacieho poriadku,

4.

určuje poradie, v akom podpredsedovia zastupujú predsedu.

§ 10

Užšie predsedníctvo vedie ostatné práce Národného zhromaždenia a sa stará o ich riadny

chod, ak nie sú tieto práce vyhradené predsedovi Národného zhromaždenia, najmä

1.

prikazuje výborom vládne návrhy a podľa povahy veci aj ostatné návrhy a podnety,

ak ich nevyhradí na prejednanie predsedníctvu alebo ak ich neprejedná Národné zhromaždenie

samo,

2.

rozhoduje, či iniciatívne návrhy poslancov majú byť predmetom konania Národného zhromaždenia

a v kladnom prípade ich buď prejedná a podá o nich zprávu Národnému zhromaždeniu,

alebo ich prikáže kompetentnému výboru na prejednanie a na podanie zprávy,

3.

prejednáva návrhy, podnety, rezolúcie, petície a pod., o ktorých rozhodlo, že sa

nestanú predmetom konania Národného zhromaždenia,

4.

sleduje a usmerňuje činnosť výborov a poslancov a poskytuje im všestrannú pomoc pri

plnení ich úloh,

5.

určuje, kedy sa Národné zhromaždenie zíde na schôdzku a navrhuje mu program schôdzky,

6.

rozhoduje o žiadostiach poslancov o dovolenky,

7.

uznáša sa na návrhu rozpočtu Národného zhromaždenia, o výdavkoch v rámci rozpočtu

a o poukazovacom práve,

8.

uznáša sa o tlači návrhov,

9.

uznáša sa o organizácii Kancelárie Národného zhromaždenia, ako aj o jej pracovnom

poriadku.

§ 11

Do právomoci predsedu Národného zhromaždenia náleží najmä

1.

zvolávať a viesť schôdzky Národného zhromaždenia a schôdzky predsedníctva,

2.

zastupovať Národné zhromaždenie navonok,

3.

podpisovať zákony (

§ 60 ods. 2 Ústavy

) a opatrenia predsedníctva Národného zhromaždenia (

§ 66 ods. 6 Ústavy

),

4.

podávať Národnému zhromaždeniu zprávy o činnosti predsedníctva podľa

§ 66 ods. 7 Ústavy

.

§ 12

(1)

Národné zhromaždenie zriaďuje tieto stále výbory: ústavnoprávny, rozpočtový a hospodársky,

zahraničný, mandátový a podľa potreby ďalšie stále výbory.

(2)

Na prejednávanie určitých otázok môže Národné zhromaždenie zriadiť dočasné výbory.

(3)

Národné zhromaždenie určuje počet členov jednotlivých výborov; volí ich zo svojho

stredu.

§ 13

Výbory prejednávajú veci, ktoré im prikazuje zákon, Národné zhromaždenie, predsedníctvo

alebo užšie predsedníctvo, ako aj veci, ktorými sa zaoberajú z vlastného podnetu.

§ 14

Zapisovatelia zodpovedajú za správnosť a úplnosť zápisníc o schôdzkach Národného zhromaždenia

a pomáhajú pri zisťovaní výsledkov hlasovania a pri konaní volieb v Národnom zhromaždení.

§ 15

Predmetom konania Národného zhromaždenia sú

1.

návrhy zákonov, ktoré vychádzajú buď od vlády alebo od poslancov,

2.

štátny rozpočet a štátny záverečný účet,

3.

štátny plán rozvoja národného hospodárstva republiky,

4.

medzinárodné zmluvy politické a hospodárske zmluvy všeobecnej povahy, ako i zmluvy,

na vykonanie ktorých je potrebný zákon,

5.

vládny program, ktorý vláda predkladá Národnému zhromaždeniu po svojom vymenovaní,

6.

návrhy, vyhlásenia a zprávy vlády a členov vlády,

7.

zprávy a podnety prezidenta republiky a jeho pripomienky k zákonom,

8.

návrhy, podnety a zprávy predsedníctva, užšieho predsedníctva, predsedu a výborov

Národného zhromaždenia,

9.

návrhy, podnety a interpelácie (dotazy) poslancov,

10.

vykonávanie volieb v Národnom zhromaždení.

§ 16

(1)

Národné zhromaždenie určuje na návrh užšieho predsedníctva program konania a spôsob

prejednávania jednotlivých bodov programu. Pritom môže tiež určiť rečnícke lehoty.

(2)

Zároveň môže rozhodnúť, že o niektorých bodoch programu konania bude vzhľadom na

ich závažnosť rozprava rozdelená na rozpravu všeobecnú a na rozpravu podrobnú.

§ 17

(1)

Rečníci sa hlásia o slovo u predsedu, dokiaľ nie je uznesený koniec rozpravy alebo

dokiaľ predseda neudelí záverečné slovo zpravodajcovi.

(2)

Rečníkom sa udeľuje slovo spravidla v poradí ich prihlášok.

(3)

Každý rečník má právo hovoriť vo svojej materčine.

§ 18

(1)

Poslanca, ktorý sa odchyľuje od prejednávanej veci alebo porušuje pravidlá alebo

vážnosť konania Národného zhromaždenia, volá predseda k poriadku. Pri opakovaní môže

mu predseda odňať slovo, vo vážnych prípadoch ho vylúčiť zo schôdzky.

(2)

O prípadných námietkach proti niektorému z týchto opatrení rozhodne Národné zhromaždenie

prostým hlasovaním bez rozpravy.

§ 19

Národné zhromaždenie je spôsobilé sa uznášať, ak je prítomná aspoň tretina všetkých

poslancov, a na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných,

pokiaľ Ústava nevyžaduje vyššiu väčšinu.

§ 20

(1)

Hlasuje sa spravidla zdvihnutím ruky. Predseda dá spočítať hlasy, ak sú pochybnosti

o výsledku hlasovania.

(2)

Podľa mien sa hlasuje v prípadoch určených Ústavou, ako i v prípadoch, v ktorých

sa na tom Národné zhromaždenie uznesie prostým hlasovaním bez rozpravy.

§ 21

(1)

O návrhoch poslancov, týkajúcich sa spôsobu a poradia hlasovania, rozhodne Národné

zhromaždenie prostým hlasovaním bez rozpravy.

(2)

Ak sa takto nerozhodlo o poradí hlasovania, určí ho predseda.

§ 22

Po určení spôsobu a poradia hlasovania sa hlasuje o vlastnom predmete konania, pričom

sa najprv hlasuje o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch.

§ 23

(1)

Schôdzky Národného zhromaždenia sú spravidla verejné.

(2)

Národné zhromaždenie sa môže na návrh svojho predsedu alebo na návrh vlády alebo

jej člena prostým hlasovaním bez rozpravy uzniesť, že schôdzka je neverejná.

§ 24

Uznesenie Národného zhromaždenia a listiny ním vydávané podpisuje predseda a zapisovateľ.

§ 25

O každej schôdzke Národného zhromaždenia sa vyhotoví zápisnica a tesnopisecká zpráva.

Zápisnicu overuje predseda a zapisovateľ.

§ 26

(1)

Ustavujúcu schôdzku výboru zvoláva a vedie člen výboru poverený predsedom Národného

zhromaždenia do času, než výbor zvolí svojho predsedu.

(2)

V ustavujúcej schôdzke zvolí výbor zo svojho stredu predsedu, podpredsedu a zapisovateľa.

§ 27

(1)

Úlohou výboru je prikázané veci všestranne posúdiť, využiť v najširšej miere skúsenosti

a námety pracujúceho ľudu, podať o výsledkoch konania výboru podrobnú zprávu a tak

pripraviť riadne prejednanie v Národnom zhromaždení.

(2)

Vlastné podnety predkladajú výbory užšiemu predsedníctvu Národného zhromaždenia.

(3)

Vo svojej činnosti sa výbory opierajú o iniciatívu svojich členov a o pomoc spolupracovníkov

(

§ 29 ods. 1

).

§ 28

Výbory môžu so súhlasom užšieho predsedníctva vytvoriť na prípravu určitých otázok

komisie. Zloženie komisií určí výbor tak, aby sa v nich zabezpečilo všestranné posúdenie

prikázanej otázky. Za predsedu komisie určí výbor niektorého zo svojich členov. Ostatnými

členmi komisie nemusia byť členovia výboru.

§ 29

(1)

Výbor môže so súhlasom užšieho predsedníctva pribrať na poradu ďalších spolupracovníkov,

a to ako poslancov, ktorí nie sú členmi výboru, tak aj iných pracovníkov, najmä vedcov,

odborníkov, pracovníkov štátneho a hospodárskeho aparátu a zástupcov organizácií pracujúceho

ľudu.

(2)

Poslanci, ktorí nie sú členmi výboru, môžu byť prítomní na konaní výboru, ak nebolo

vyhlásené za tajné. Majú poradný hlas.

§ 30

Výbor si môže vyžiadať so súhlasom užšieho predsedníctva od orgánov štátnej správy

a iných orgánov vysvetlenie, informácie a posudky, ako aj iný materiál, ktorý potrebuje

pre svoje konanie. Za toho istého predpokladu môže vykonávať v odbore činnosti týchto

orgánov prieskum na mieste samom. Rovnaké oprávnenia majú tiež jeho komisie.

§ 31

Výbor je schopný sa uznášať, ak je prítomná aspoň polovica jeho členov. Na platnosť

uznesenia je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných. Predseda výboru sa môže zúčastniť

rozpravy a robiť návrhy. Návrhy možno so súhlasom predsedu podávať ústne. Inak platia

pre konanie vo výboru obdobne pravidlá pre konanie na schôdzkach Národného zhromaždenia.

§ 32

Schôdzky výboru sú neverejné. Na návrh predsedu Národného zhromaždenia, vlády alebo

jej člena alebo predsedu výboru môže sa konanie výboru vyhlásiť za tajné.

§ 33

Výbory a ich komisie vyvíjajú činnosť i v čase, keď Národné zhromaždenie nezasadá.

§ 34

Návrhy zákonov môže podávať vláda alebo poslanci.

§ 35

(1)

Návrhy zákonov podané poslancami alebo jednotlivým poslancom (iniciatívne návrhy)

musia obsahovať presnú formuláciu toho, na čom sa Národné zhromaždenie má uzniesť,

a musí sa k nim priložiť rozpočet o ich finančnom dosahu a návrh na úhradu potrebného

nákladu (

§ 57 Ústavy

).

(2)

O tom, či iniciatívny návrh má byť predmetom konania Národného zhromaždenia, rozhoduje

užšie predsedníctvo. Ak zamietne užšie predsedníctvo iniciatívny návrh, môžu poslanci

(poslanec) žiadať, aby návrh sa dal na program konania najbližšej schôdzky Národného

zhromaždenia. O takej žiadosti rozhodne Národné zhromaždenie prostým hlasovaním bez

rozpravy.

§ 36

Vládne návrhy zákonov a iniciatívne návrhy, ktoré sa majú stať predmetom konania Národného

zhromaždenia, prikáže užšie predsedníctvo kompetentnému výboru, ak ich nevyhradí na

prejednanie predsedníctvu Národného zhromaždenia alebo ak neprejedná ich Národné zhromaždenie

samo.

§ 37

Návrhy zákonov sa vytlačia a dodajú poslancom.

§ 38

(1)

Pri prejednávaní prikázaného návrhu zákona rozhoduje výbor o tom, akým spôsobom sa

má prikázaný návrh zákona prejednať, či sa má vzhľadom na povahu návrhu zriadiť komisia

a či sa majú k porade pribrať ďalší spolupracovníci.

(2)

Na prejednanie vládneho návrhu zákona treba pozvať na schôdzku výboru vždy tiež zástupcov

kompetentných ústredných úradov.

§ 39

(1)

Pre prejednanie návrhu zákona prikázaného výboru ustanoví predseda alebo, ak budú

vznesené námietky, výbor svojím uznesením zpravodajcu, ktorý podáva Národnému zhromaždeniu

spravidla tiež zprávu o výsledku konania výboru. Pri zvlášť obsiahlych návrhoch zákonov

možno ustanoviť popri hlavnom zpravodajcovi aj zpravodajcov čiastkových.

(2)

Ak prejednáva ten istý návrh zákona niekoľko výborov, môže podať zprávu zpravodajca

alebo zpravodajcovia, na ktorých sa dohodli predsedovia výborov; ak sa nedohodnú,

určí zpravodajcu predseda Národného zhromaždenia.

§ 40

Inak platia pre konanie o návrhu zákona ustanovenia

časti IV

.

§ 41

(1)

Poslanci majú právo predkladať Národnému zhromaždeniu návrhy zákonov aj iné návrhy

vyplývajúce z ich činnosti ako zástupcov ľudu.

(2)

Poslanci sú oprávnení vznášať dotazy na vládu a jej jednotlivých členov. To isté

právo im prislúcha voči predsedníctvu a užšiemu predsedníctvu Národného zhromaždenia.

Dotazy môžu byť písomné alebo ústne.

(3)

Poslanci majú právo požadovať od orgánov štátnej správy a iných orgánov vysvetlenia

potrebné pre plnenie svojich úloh.

(4)

Členovia národných výborov a všetci občania a organizácie pracujúcich podporujú poslancov

v ich činnosti a pomáhajú im pri plnení ich úloh.

§ 42

(1)

Poslanci sú povinní zúčastniť sa všetkých konaní a prác Národného zhromaždenia, najmä

sa zúčastniť schôdzok Národného zhromaždenia a jeho výborov a komisií, do ktorých

boli zvolení.

(2)

Ak sa nemôže poslanec zúčastniť konania alebo prác Národného zhromaždenia alebo jeho

orgánov, musí sa ospravedlniť.

(3)

Poslanec môže z vážnych príčin žiadať o dovolenku. O udelení dovolenky rozhoduje

užšie predsedníctvo.

§ 43

(1)

Poslanci udržujú najužšie spojenie s pracujúcimi. Sú povinní pravidelne skladať svojim

voličom účty zo svojej činnosti a podávať im zprávy o činnosti Národného zhromaždenia.

Najmä sú poslanci povinní vysvetľovať voličom význam zákonov schválených Národným

zhromaždením a pomáhať tak, aby štátne a hospodárske orgány a občania zákony zachovávali.

Poslanci si overujú v dennom živote, ako sa zákony vykonávajú a ako sa osvedčujú.

(2)

Poslanci sú povinní pri svojej práci prihliadať k návrhom, sťažnostiam a prianiam

občanov a uplatňovať v Národnom zhromaždení skúsenosti získané v styku s občanmi.

V úzkej súčinnosti s národnými výbormi a organizáciami pracujúceho ľudu pomáhajú vykonávať

zákony a uznesenia strany a vlády, najmä tým, že získajú občanov svojich volebných

obvodov pre plnenie úloh socialistickej výstavby a rozvíjajú tvorivé sily pracujúcich.

§ 44

(1)

V záujme čo najlepšieho výkonu svojej práce združujú sa poslanci zvolení vo volebných

obvodoch na území toho istého krajského (ústredného) národného výboru v krajské združenie

poslancov, a to bez ohľadu na miesto svojho bydliska a pracoviska.

(2)

Krajské združenie poslancov volí zo svojho stredu predsedníctvo, ktoré sa skladá

z predsedu, jeho zástupcu a tajomníka.

(3)

Na schôdzkach krajského združenia poslancov sa prejednávajú smernice pre prácu poslancov

v ich volebných obvodoch a v kraji a otázky koordinácie ich práce.

§ 45

Užšie predsedníctvo Národného zhromaždenia a predstavitelia krajských združení poslancov

tvoria radu poslancov Národného zhromaždenia. Každé krajské združenie poslancov vysiela

do rady poslancov po jednom zástupcovi. Užšie predsedníctvo môže pozvať tiež ďalších

poslancov do rady poslancov.

§ 46

(1)

Rada poslancov pomáha užšiemu predsedníctvu pri zabezpečovaní riadneho chodu prác

v Národnom zhromaždení, pri usmerňovaní práce krajských združení poslancov a pri sledovaní

a koordinácii činnosti poslancov vo volebných obvodoch.

(2)

Prácu rady poslancov vedie užšie predsedníctvo.

(3)

Schôdzky rady poslancov zvoláva a vedie predseda Národného zhromaždenia.

§ 47

(1)

Členovia vlády sa môžu zúčastniť všetkých schôdzok Národného zhromaždenia. Udelí

sa im slovo, kedykoľvek o to požiadajú, a to aj k vyhláseniam, ktoré nesúvisia s programom

schôdzky.

(2)

Člen vlády je povinný dostaviť sa osobne do schôdzky Národného zhromaždenia, ak sa

na tom Národné zhromaždenie uznesie. Inak sa môže dať zastúpiť pracovníkom svojho

úradu (

§ 55 Ústavy

).

§ 48

(1)

Ustanovenia

§ 47

platia obdobne i o účasti členov vlády na schôdzkach predsedníctva Národného zhromaždenia

a výborov.

(2)

Schôdzok predsedníctva Národného zhromaždenia a výborov sa môžu so súhlasom kompetentného

ministra zúčastniť tiež povereníci. Kedykoľvek o to požiadajú, udelí sa im slovo vo

veciach, ktoré spadajú do odboru ich pôsobnosti.

(3)

Zástupcovia vyslaní členmi vlády môžu sa zúčastniť schôdzok predsedníctva Národného

zhromaždenia a výborov a predseda im môže udeliť slovo.

§ 49

Predseda vlády a ostatní členovia vlády sú povinní zodpovedať na dotazy poslancov

najneskoršie do 30 dní.

§ 50

(1)

Pomocným orgánom Národného zhromaždenia a jeho predsedníctva je Kancelária Národného

zhromaždenia, ktorá je bezprostredne podriadená predsedovi Národného zhromaždenia.

Na jej čele je vedúci, ktorý má zástupcu.

(2)

Kancelária Národného zhromaždenia poskytuje všestrannú organizačno-technickú pomoc

tiež výborom i jednotlivým poslancom pri plnení ich úloh.

§ 51

Zákon

č. 195/1949 Zb.

, o spravovacom poriadku Národného zhromaždenia sa zrušuje.

§ 52

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.