COLNÝ ZÁKON 618/1992 Z. z.

§ 1

Colné územie a colné pohraničné pásmo

(1)

Územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je jednotným colným územím.

(2)

Colné pohraničné pásmo je časť colného územia, ktorého hranica je vymedzená vzdušnou

čiarou vo vzdialenosti do 25 km od štátnych hraníc do vnútrozemia a kruhové územie

okolo colných letísk s polomerom do 25 km.

(3)

Colné územie, ktoré nie je colným pohraničným pásmom, je colným vnútrozemím.

(4)

Federálne ministerstvo financií (ďalej len „ministerstvo“) ustanoví vyhláškou priebeh

hranice colného pohraničného pásma vo vnútrozemí.

§ 2

Ďalšie základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

osobou tak fyzická, ako aj právnická osoba, pokiaľ zo súvislosti nevyplýva, že ide

iba o fyzickú osobu alebo iba o právnickú osobu,

b)

česko-slovenskou osobou fyzická osoba majúca bydlisko a právnická osoba majúca sídlo

na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „tuzemsko“),

c)

zahraničnou osobou fyzická osoba majúca bydlisko a právnická osoba majúca sídlo v

zahraničí,

d)

tovarom všetky hnuteľné hmotné veci a elektrická energia uvedené v kombinovanej nomenklatúre

colného sadzobníka,

e)

česko-slovenským tovarom

1.

tovar, ktorý bol za podmienok uvedených v

§ 17

úplne získaný alebo vyrobený v tuzemsku bez toho, aby bol k nemu pridaný tovar dovezený

zo zahraničia,

2.

tovar dovezený do tuzemska zo zahraničia, ktorý bol prepustený do voľného obehu,

3.

tovar získaný alebo vyrobený v tuzemsku buď úplne z tovaru uvedeného v bode 1., alebo

z tovaru uvedeného v bodoch 1. a 2.,

f)

zahraničným tovarom iný tovar než uvedený v písmene e). Česko-slovenský tovar prepustením

do colného režimu vývozu stráca svoj štatút; ustanovenia o tranzite tovaru tým nie

sú dotknuté,

g)

tovarom, ktorý nemá obchodný charakter, tovar, ktorý je príležitostne prepustený

do navrhnutého colného režimu a ktorý je vzhľadom na druh a množstvo výlučne na osobnú

potrebu alebo spotrebu príjemcu alebo cestujúceho a členov jeho domácnosti alebo sa

má odovzdať ako dar,

h)

colným štatútom postavenie tovaru vyjadrujúce, že ide o česko-slovenský alebo zahraničný

tovar,

i)

colným dlhom povinnosť osoby zaplatiť príslušné dovozné clo (colný dlh pri dovoze)

alebo príslušné vývozné clo (colný dlh pri vývoze),

j)

colným dohľadom súhrn úkonov a opatrení, ktorými sa zabezpečuje dodržiavanie zákonov

a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorých vykonávanie prislúcha colným

orgánom,

k)

colnou kontrolou vykonávanie osobitných úkonov colnými orgánmi v rámci colného dohľadu,

napr. zisťovanie a overovanie vlastností tovaru, preverovanie existencie a pravosti

dokladov a listín, kontrola účtovných dokladov a iných záznamov, kontrola dopravných

prostriedkov, kontrola batožín a iného tovaru prevážaného osobami iným osobám, vykonávanie

úradných vyšetrovaní s cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavali colné predpisy,

l)

colne schváleným určením

1.

prepustenie tovaru do colného režimu,

2.

umiestnenie tovaru do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu (

§ 173

),

3.

spätný vývoz tovaru (

§ 189

),

4.

zničenie tovaru (§ 189),

5.

prenechanie tovaru v prospech štátu,

m)

colným režimom (ďalej len „režim“)

1.

voľný obeh (

§ 84

),

2.

tranzit (

§ 95

),

3.

uskladňovanie v colnom sklade (

§ 101

),

4.

aktívny zušľachťovací styk (

§ 119

),

5.

prepracovanie pod colným dohľadom (

§ 135

),

6.

dočasné použitie (

§ 143

),

7.

pasívny zušľachťovací styk (

§ 153

),

8.

vývoz (

§ 170

),

n)

deklarantom osoba, ktorá robí colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo osoba, v mene

ktorej sa colné vyhlásenie urobilo,

o)

colným vyhlásením úkon urobený vo forme ustanovenej colnými predpismi, ktorým deklarant

navrhuje režim, do ktorého sa má tovar prepustiť, alebo navrhuje tento režim ukončiť

a oznamuje údaje požadované colnými orgánmi na použitie tohto režimu v súlade s colnými

predpismi,

p)

prepustením tovaru úkon, ktorým colné orgány dovoľujú individuálne určenej osobe

nakladať s tovarom podľa podmienok režimu, do ktorého je tovar navrhnutý,

q)

colnými predpismi zákony a ďalšie právne predpisy, ktorých vykonávaním sú colné orgány

poverené,

r)

obchodno-politickým opatrením nesadzobné opatrenie ustanovené právnymi predpismi

pre dovoz a vývoz tovaru, napr. kontrolné a ochranné opatrenia, množstvové obmedzenia,

kontingenty, zákazy dovozu a vývozu ekonomickej povahy.

§ 3

Informácie o colných predpisoch

(1)

Každý môže od colných orgánov požadovať informáciu o colných predpisoch uplatňovaných

v konkrétnom prípade. Ak sa žiadosť nevzťahuje na skutočne zamýšľaný dovoz alebo vývoz

tovaru, ktorý má obchodný charakter, nemusia colné orgány informáciu podať.

(2)

Informácia o sadzobnom zaradení tovaru podaná písomne je záväzná po dobu šiestich

rokov (ďalej len „záväzná informácia“). Kto dostane záväznú informáciu, má právo požadovať,

aby bol tovar pri colnom konaní zaradený podľa podpoložky colného sadzobníka v zhode

s touto informáciou. Ak záväzná informácia bola podaná na základe nepresných alebo

neúplných údajov žiadateľa, colné orgány ju zrušia.

(3)

Záväzná informácia prestáva platiť, ak sa dostala do rozporu s colným predpisom,

ktorý nadobudol účinnosť po podaní tejto informácie; colné orgány musia o tejto skutočnosti

žiadateľa upovedomiť.

(4)

Žiadosť o záväznú informáciu sa podáva písomne; pripájajú sa k nej potrebné vzorky

alebo, ak to vzhľadom na povahu tovaru nie je možné, vyobrazenie a technický opis

tovaru. Každá žiadosť sa môže týkať len jedného druhu tovaru. V žiadosti treba uviesť

všetky údaje, ktoré môžu mať vplyv na sadzobné zaradenie tovaru, najmä údaje o zložení,

spôsobe výroby, spôsobe a účele upotrebenia a o pôvode tovaru. Ak si príslušný colný

orgán vyžiada na správne posúdenie veci znalecký posudok alebo vykonanie analýzy,

uhrádza náklady za vyhotovenie znaleckého posudku alebo vykonanie analýzy žiadateľ.

§ 4

Colný dohľad

Tovar podlieha colnému dohľadu od vstupu do tuzemska až do okamihu zistenia jeho colného

štatútu a v prípade zahraničného tovaru, bez dotknutia ustanovenia

§ 87

, do okamihu zmeny jeho colného štatútu alebo umiestnenia tohto tovaru do slobodného

colného pásma alebo slobodného colného skladu alebo jeho spätného vývozu alebo jeho

zničenia pod priamym dohľadom colných orgánov.

§ 5

Vykonávanie colného dohľadu

(1)

Kto má, alebo je pravdepodobné, že má tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, môže

byť podrobený colnej kontrole.

(2)

Pri colnom dohľade sa zisťuje druh, množstvo a iné skutočnosti o tovare potrebné na

posúdenie, či sa dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru uskutočňuje v súlade s colnými

predpismi.

(3)

Pri colnom dohľade sa musia rešpektovať ústavné a iné zákonné predpisy o ochrane

osobnej slobody a listového tajomstva.

(4)

V rámci colného dohľadu sa môže vykonávať osobná prehliadka v prípadoch dôvodného

podozrenia, že osoba pri prestupe štátnych hraníc ukrýva u seba tovar, ktorý podlieha

clu.

(5)

Osobná prehliadka sa môže vykonať až vtedy, ak výzva colníkov, aby podozrivá osoba

vydala ukrývaný tovar, je bezvýsledná. Osobná prehliadka sa môže na žiadosť kontrolovanej

osoby vykonať iba za prítomnosti nezúčastnenej osoby. O prehliadke sa musí vyhotoviť

záznam. Spôsob vykonávania osobnej prehliadky, prítomnosť nezúčastnených osôb pri

nej a náležitosti záznamu upraví ministerstvo vyhláškou.

(6)

Colnú kontrolu listových zásielok možno vykonať iba vtedy, ak je dôvodné podozrenie,

že listové zásielky obsahujú nielen písomné oznámenia, ale aj tovar podliehajúci clu.

Skutočnosť, že sa vykonala colná kontrola, je colný orgán povinný na obale listovej

zásielky potvrdiť úradne ustanoveným spôsobom.

(7)

Colné orgány môžu pri vykonávaní colného dohľadu takisto vyhotovovať kópie príslušných

dokladov, požadovať potrebné vysvetlenia, ako aj vyhotovovať dokumentáciu. V prípade

porušenia colných predpisov môžu tieto doklady zadržať.

§ 6

Oslobodenie od colnej kontroly

Colnej kontrole nepodlieha

a)

tovar dovážaný, vyvážaný a prepravovaný v tranzite ako batožiny predstaviteľov iných

štátov a ostatných osôb, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva,

b)

diplomatická pošta a konzulárna batožina a iná pošta požívajúca ochranu podľa medzinárodného

práva,

c)

diplomatická pošta ministerstva zahraničných vecí a zastupiteľských úradov Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky.

§ 7

(1)

Každý, kto má u seba tovar podliehajúci colnému dohľadu je povinný umožniť colným

orgánom vykonávanie colného dohľadu v dopravných prostriedkoch, prevádzkových skladoch

a na iných miestach, v ktorých sa tento tovar nachádza, a predložiť im všetky doklady

vzťahujúce sa na tento tovar.

(2)

Osoby, u ktorých sa vykonáva colný dohľad, sú povinné strpieť úkony nevyhnutné na

vykonanie tohto dohľadu a sú povinné poskytovať colným orgánom pri jeho vykonávaní

nevyhnutnú súčinnosť.

(3)

Súdy, iné štátne orgány a notári v prípadoch, keď predmet konania pred nimi podlieha

podľa tohto alebo osobitného zákona clu, daniam a poplatkom vyberaným pri dovoze,

vývoze alebo tranzite, sú povinné poskytnúť colným orgánom údaje potrebné pre vymeranie

a vymáhanie tohto cla, daní a poplatkov.

(4)

Štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať colným orgánom výsledky kontrol, pokiaľ

majú vzťah k colnému dlhu alebo daňovým povinnostiam.

(5)

Banky sú povinné aj bez súhlasu deklaranta oznámiť na výzvu colným orgánom čísla

bankových účtov, ich vlastníkov, stavy účtov a ich pohyb a údaje o úveroch a vkladoch.

(6)

Orgány spojov sú povinné oznamovať colným orgánom na ich výzvu totožnosť užívateľov

telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staníc, ktorí nie sú uvedení vo verejne

dostupných zoznamoch.

(7)

Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť colným orgánom na ich výzvu meno objednávateľa

inzerátu uverejneného pod značkou.

(8)

Verejní prepravcovia sú na výzvu colných orgánov povinní oznámiť im najmä odosielateľov

a adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaných nákladov, ako aj údaje o čase

prepravy, množstve prepravovaného tovaru, charakter zásielky a prípadné ďalšie údaje,

pokiaľ im budú známe.

(9)

Ten, kto sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje na dovoze, vývoze alebo tranzite tovaru,

je povinný poskytnúť colným orgánom na ich výzvu a v lehote nimi určenej všetky doklady

a údaje, bez ohľadu na prostriedok, na ktorom sú vedené, informácie a akúkoľvek pomoc,

ktoré sú potrebné na vykonávanie colného dohľadu. Colné orgány bez súhlasu tejto osoby

nesmú doklady odovzdávať a údaje a informácie oznamovať iným osobám, s výnimkou prípadov,

keď tak môžu urobiť podľa osobitných predpisov.

(10)

Poskytnutie dokladov, údajov a informácií môže odoprieť ten, kto by tým porušil zákonom

uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, ibaže by ho tejto povinnosti zbavil príslušný

orgán alebo ten, v koho záujme túto povinnosť má.

§ 8

(1)

Ak osobitný predpis neustanovuje inak, je ten, kto má doklady a údaje týkajúce sa

dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru, povinný uschovať tieto doklady a údaje minimálne

po dobu desiatich rokov, a to bez ohľadu na prostriedok, na ktorom sú vedené.

(2)

Lehota uvedená v odseku 1 začína plynúť

a)

od konca kalendárneho roka, v ktorom colný úrad prijal vyhlásenie na prepustenie

tovaru do voľného obehu iného, než je uvedený v písmene b), alebo na vývoz, alebo

b)

od konca kalendárneho roka, v ktorom prestal byť pod colným dohľadom tovar prepustený

do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku

jeho konečného použitia, alebo

c)

od konca kalendárneho roka, v ktorom sa ukončí iný režim, než je uvedený v písmenách

a) a b).

(3)

Ak sa pri následnej kontrole vykonanej so zameraním na správne určenie colného dlhu

zistí, že treba pôvodné rozhodnutie zmeniť, lehota podľa odseku 1 odo dňa, v ktorom

sa toto zistenie urobilo, do dňa vydania nového rozhodnutia neplynie.

§ 9

(1)

Ak lehotu na vykonávanie colných predpisov ustanovujú tieto predpisy, nemožno túto

lehotu predĺžiť; lehota však neskončí skôr, než sa príslušné ustanovenia colných predpisov

vykonajú.

(2)

Ak by uplynutie určenej lehoty malo za následok zánik práva alebo uloženie sankcie

a žiadateľ preukáže, že nemohol túto lehotu dodržať v dôsledku nehody alebo vyššej

moci, môže colný úrad lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť.

§ 10

Druhy cla

(1)

Dovozným clom sa rozumie clo vyberané pri dovoze tovaru.

(2)

Vývozným clom sa rozumie clo vyberané pri vývoze tovaru.

(3)

Antidumpingovým clom sa rozumie clo vyberané z dovážaného tovaru, ktorý je predmetom

dumpingu.

(4)

Vyrovnávacím clom sa rozumie osobitné clo vyberané za účelom vyrovnania prémie alebo

subvencie, ktorá bola priamo alebo nepriamo poskytnutá na zhotovenie, výrobu alebo

vývoz tovaru.

(5)

Odvetným clom sa rozumejú prirážky k colným sadzbám, prípadne zavedenie osobitného

cla z tovaru, ktorý podľa colného sadzobníka clu nepodlieha, určené na prechodnú dobu

z dôvodov hospodárskej odvety na tovar dovážaný zo štátu, ktorý diskriminuje Českú

a Slovenskú Federatívnu Republiku v hospodárskych vzťahoch.

(6)

Antidumpingové clo, vyrovnávacie clo a odvetné clo určí vláda.

§ 11

Tovar podliehajúci clu

(1)

Dovoznému clu podlieha všetok dovážaný tovar s výnimkou tovaru, ktorý je v colnom

sadzobníku výslovne označený za tovar bez cla.

(2)

Vývoznému clu podlieha vyvážaný tovar, len pokiaľ colný sadzobník výslovne také clo

určuje.

(3)

Clu nepodlieha tovar, ktorý je v medzinárodných zmluvách, ktorými je Česká a Slovenská

Federatívna Republika viazaná a ktoré boli vyhlásené v Zbierke zákonov (ďalej len

„medzinárodná zmluva“), výslovne označený za tovar bez cla.

§ 12

(1)

Ak vznikol colný dlh, vymeriava sa clo podľa sadzieb určených colným sadzobníkom

(ďalej len „colná sadzba“) zo základu ustanoveného týmto zákonom.

(2)

Colné sadzby a merné jednotky colného sadzobníka ustanovuje a colný sadzobník vydáva

vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(3)

Z tovaru, ktorý nemá obchodný charakter, sa môže clo vymerať podľa jednotnej colnej

sadzby. Ministerstvo ustanoví vyhláškou, v ktorých prípadoch sa použije jednotná colná sadzba

pre vymeranie cla a jej výšku.

(4)

Ministerstvo po dohode s Federálnym ministerstvom zahraničných vecí môže vyhláškou

ustanoviť, že sa zmluvné sadzby použijú aj pri tovare pochádzajúcom zo štátu, s ktorým

nebola uzavretá zmluva o vzájomnom poskytovaní colných výhod.

§ 13

(1)

Colný sadzobník obsahuje

a)

kombinovanú nomenklatúru tovaru,

1

)

b)

inú nomenklatúru, ktorá je plne alebo čiastočne založená na kombinovanej nomenklatúre

alebo ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie ustanovené osobitnými predpismi, ktoré

upravujú vykonávanie colno-sadzobných opatrení pri obchode s tovarom,

c)

všeobecné colné sadzby,

d)

zmluvné colné sadzby,

e)

preferenčné sadzobné opatrenia obsiahnuté v medzinárodných zmluvách, ktoré upravujú

poskytovanie colných sadzobných preferencií (preferenčné zmluvné colné sadzby),

f)

preferenčné sadzobné opatrenia prijaté jednostranne voči niektorým štátom, skupinám

štátov alebo území,

g)

jednostranné sadzobné opatrenia poskytujúce zníženie dovozného cla pri niektorom

tovare,

h)

ďalšie sadzobné opatrenia vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

(2)

Ak sú splnené podmienky pre použitie sadzobných opatrení, ktoré sú uvedené v odseku

1 písm. d) až g), postupuje príslušný colný úrad, a to aj bez návrhu deklaranta, najskôr

podľa týchto sadzobných opatrení namiesto sadzobného opatrenia uvedeného v odseku

1 písm. c); ustanovenia colných predpisov upravujúce používanie jednotnej colnej sadzby

tým nie sú dotknuté.

(3)

Ak je použitie sadzobných opatrení uvedených v odseku 1 písm. d) až g) obmedzené

iba na určitý objem dovážaného tovaru, použijú sa tieto opatrenia iba na tento objem.

§ 14

Sadzobné zaradenie

Sadzobné zaradenie tovaru je určené

a)

podpoložkou kombinovanej nomenklatúry, alebo

b)

podpoložkou inej nomenklatúry uvedenej v

§ 13 ods. 1 písm. b)

, alebo

c)

podpoložkou inej nomenklatúry, ktorá je plne alebo čiastočne založená na kombinovanej

nomenklatúre alebo ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie ustanovené osobitnými predpismi,

ktoré upravujú vykonávanie nesadzobných opatrení pri obchode s tovarom.

§ 15

Ustanovenia

§ 16 až 19

vymedzujú ustanovenie nepreferenčného pôvodu tovaru na účely použitia

a)

colného sadzobníka, s výnimkou opatrení uvedených v

§ 13 ods. 1 písm. e) a f)

,

b)

nesadzobných opatrení ustanovených osobitnými predpismi pri obchode s tovarom

§ 16

(1)

Za tovar pochádzajúci z určitého štátu sa považuje tovar, ktorý sa úplne získal alebo

vyrobil v tomto štáte.

(2)

Tovar, na ktorého výrobe sa podieľajú dva alebo viaceré štáty, pochádza z toho štátu,

kde došlo k poslednému podstatnejšiemu, ekonomicky odôvodnenému prepracovaniu, ktoré

sa vykonalo v podnikoch na to zriadených a ktoré vyústilo do nového výrobku alebo

predstavuje dôležitý stupeň výroby.

(3)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou pravidlá určovania nepreferenčného pôvodu niektorých

druhov tovaru, na ktorého výrobe sa podieľajú dva alebo viaceré štáty, a čo sa považuje

za podstatnejšie, ekonomicky odôvodnené prepracovanie tovaru.

§ 17

(1)

Na účely

§ 16 ods. 1

sa tovarom získaným alebo vyrobeným v určitom štáte rozumejú

a)

nerastné produkty vyťažené z jeho územia,

b)

rastlinné produkty zberané v tomto štáte,

c)

živé zvieratá narodené, vyliahnuté a odchované v tomto štáte,

d)

výrobky získané zo zvierat chovaných v tomto štáte,

e)

produkty poľovačky a rybolovu v tomto štáte,

f)

produkty morského rybolovu a iné produkty vyťažené z mora mimo teritoriálnych vôd

akéhokoľvek pobrežného štátu loďami tohto štátu, ktoré sú registrované alebo prihlásené

v tomto štáte a nesú vlajku tohto štátu,

g)

tovar zhotovený na palube rybárskych spracovateľských lodí tohto štátu výhradne z

produktov uvedených pod písmenom f), za predpokladu, že spracovateľské lode sú registrované

alebo prihlásené v tomto štáte a nesú jeho vlajku,

h)

produkty získané z morského dna alebo z morského podzemia ležiaceho mimo teritoriálnych

vôd, za predpokladu, že tento štát má výhradné práva na využívanie tohto morského

dna alebo morského podzemia,

i)

odpady a zvyšky pochádzajúce z výrobných operácií vykonávaných v tomto štáte,

j)

vyradené predmety, zobrané v tomto štáte a použiteľné iba na opätovné získanie surovín,

k)

tovar, v akomkoľvek výrobnom stupni, získaný v tomto štáte výlučne z výrobkov a produktov

uvedených v písmenách a) až j) alebo z ich následných výrobkov alebo produktov.

(2)

Na účely odseku 1 sa štátom alebo územím rozumejú tiež teritoriálne vody tohto štátu

alebo územia.

§ 18

Ak sa zistí alebo na základe zistených skutočností je pravdepodobné, že jediným cieľom

prepracovania tovaru je snaha obísť ustanovenia právnych predpisov upravujúce obchod

s tovarom s niektorými štátmi, neprizná sa takto vyrobenému tovaru, že pochádza z

tohto štátu.

§ 19

(1)

Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť náležitosti osvedčenia o pôvode tovaru a prípady,

kedy sa musí predložiť osvedčenie o pôvode tovaru alebo písomné vyhlásenie vývozcu

na obchodnom doklade, ktorým vývozca potvrdzuje, že predmetný tovar pochádza zo štátu,

v ktorom sa vyhlásenie urobilo, a že vyhovuje ustanoveniam

§ 17

.

(2)

V iných prípadoch, než na ktoré sa vzťahuje ustanovenie odseku 1, sa pôvod tovaru

určí na základe údaja dovozcu v colnom vyhlásení.

(3)

V prípade vážnych pochybností môžu colné orgány, a to aj vtedy, keď je predložené

osvedčenie o pôvode tovaru alebo písomné vyhlásenie vývozcu, požadovať dodatočný dôkaz

preukazujúci, že pôvod tovaru je určený v súlade s colným predpisom.

§ 20

(1)

Určenie pôvodu tovaru, na ktorý sa vzťahujú medzinárodné zmluvy uvedené v

§ 13 ods. 1 písm. e)

, sa spravuje týmito zmluvami a určenie pôvodu tovaru, na ktorý sa vzťahujú výhody

z preferenčného sadzobného opatrenia podľa

§ 13 ods. 1 písm. f)

, sa spravujú podmienkami ustanovenými vyhláškou ministerstva.

(2)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou pravidlá, ktorými sa spravuje určenie pôvodu tovaru,

aby sa mohli použiť opatrenia uvedené v

§ 13 ods. 1 písm. e) alebo f)

, spôsob preukazovania pôvodu tovaru a náležitosti osvedčenia o pôvode tovaru.

§ 21

(1)

Na účely colného hodnotenia sa rozumejú

a)

vyrobeným tovarom tiež vypestovaný, vypracovaný alebo vyťažený tovar,

b)

rovnakým tovarom tovar, ktorý je rovnaký vo všetkých ohľadoch včítane typických znakov,

akosti a mena. Menšie rozdiely vo vzhľade nevylučujú, aby tovar, ktorý inak zodpovedá

definícii, bol považovaný za rovnaký,

c)

podobným tovarom tovar, ktorý má podobné znaky a zloženie, ktoré umožňujú, aby plnil

rovnakú funkciu a aby bol komerčne zameniteľný. Akosť tovaru, jeho názov a existencia

ochrannej, výrobnej alebo obchodnej známky alebo obchodného mena patria medzi činitele,

ktoré treba vziať do úvahy pri posudzovaní, či ide o podobný tovar,

d)

tovarom rovnakej kategórie alebo druhu tovar, ktorý patrí do jednej skupiny alebo

radu tovaru, vyrábaný osobitným odvetvím alebo osobitným úsekom výrobného odvetvia,

a zahŕňa rovnaký alebo podobný tovar,

e)

miestom vstupu tovaru do tuzemska pohraničný colný úrad, na ktorom tovar vstupuje

do tuzemska, a pri leteckej doprave miesto, kde lietadlo prestúpilo štátnu hranicu,

f)

nákupnou províziou úhrady platené dovozcom jeho zástupcovi za zastupiteľské služby

v zahraničí pri nákupe tovaru, ktorý sa má hodnotiť.

(2)

Na účely colného hodnotenia

a)

pojmy rovnaký tovar a podobný tovar uvedené v odseku 1 písm. c) a d) nezahŕňajú prípadnú

techniku, vývoj, umeleckú prax, design alebo plány a náčrtky, ak nejde o prípad podľa

§ 31 ods. 1 písm. b) bod 4

tohto zákona,

b)

sa tovar neposudzuje za rovnaký alebo podobný, ak nie je vyrobený v rovnakom štáte

ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť,

c)

tovar vyrobený inou osobou možno vziať do úvahy iba vtedy, ak nie je k dispozícii

rovnaký alebo podobný tovar vyrobený rovnakou osobou ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.

(3)

Na účely colného hodnotenia platí, že osoby sú v spojení, ak

a)

jedna z nich je členom štatutárneho alebo kontrolného orgánu druhej alebo má podobné

postavenie, alebo

b)

sú právne uznanými spoločníkmi, alebo

c)

sú zamestnávateľom a zamestnancom, alebo

d)

akákoľvek osoba vlastní, kontroluje alebo má priamo alebo nepriamo v držaní 5 % alebo

viac hodnoty akcií alebo podielov s hlasovacím právom jednej a druhej osoby, alebo

e)

jedna z nich priamo alebo nepriamo ovplyvňuje druhú, alebo

f)

obe sú priamo alebo nepriamo ovplyvňované treťou osobou, alebo

g)

obe spoločne priamo alebo nepriamo ovplyvňujú tretiu osobu, alebo

h)

sú členmi rovnakej rodiny.

(4)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou, ktoré osoby sú považované za členov rovnakej rodiny.

(5)

Osoby, ktoré sú vzájomne združené v obchode tým, že jedna z nich je výhradným obchodným

zástupcom, výhradným distribútorom alebo výhradným koncesionárom druhej osoby, hoci

akokoľvek nazvaným, sú považované za osoby, ktoré sú v spojení, ak sa na ne vzťahuje

niektoré z kritérií uvedených v odseku 3.

§ 22

(1)

Základom pre vymeranie cla je colná hodnota.

(2)

Colnou hodnotou dovážaného tovaru je prevodná hodnota, to je cena skutočne platená,

alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz do tuzemska, upravená podľa

§ 31 a 32

, ak

a)

nie sú ustanovené žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o určenie alebo použitie tovaru kupujúcim,

s výnimkou obmedzení, ktoré

1.

ukladá alebo požaduje zákon,

2.

obmedzujú zemepisnú oblasť, v ktorej možno tovar ďalej predávať, alebo

3.

neovplyvňujú podstatne hodnotu tovaru,

b)

predaj alebo cena nie sú podrobené podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnota sa

nedá zistiť vo vzťahu k tovaru, ktorý sa má hodnotiť,

c)

žiadna časť výťažku akéhokoľvek ďalšieho predaja, postúpenie alebo použitie tovaru

kupujúcim nepripadne priamo alebo nepriamo predávajúcemu,

d)

kupujúci a predávajúci nie sú v spojení alebo, ak sú kupujúci a predávajúci v spojení,

je prevodná hodnota prijateľná na colné účely podľa ustanovení odsekov 3 až 6.

(3)

Skutočnosť, že kupujúci a predávajúci sú v spojení, nie je sama osebe dôvodom na

to, aby bola prevodná hodnota považovaná za neprijateľnú. V takom prípade colné orgány

preskúmajú okolnosti, ktoré sa týkajú predaja, a prevodná hodnota bude prijatá, ak

spojenie neovplyvnilo cenu. Ak colné orgány majú dôvody pre to, aby považovali cenu

za ovplyvnenú spojením, oznámia svoje dôvody dovozcovi a poskytnú mu primeranú lehotu

na vyjadrenie. Ak o to požiada dovozca, oznámia sa mu dôvody písomne.

(4)

Pri predaji medzi osobami, ktoré sú v spojení, bude prevodná hodnota prijatá a tovar

ohodnotený v súlade s ustanoveniami odseku 1, ak dovozca preukáže, že táto hodnota

je veľmi blízka niektorej z hodnôt uvedených v písmenách a) až c) z rovnakej doby

alebo zo skoro rovnakej doby

a)

prevodnej hodnote z predajov rovnakého alebo podobného tovaru na vývoz do tuzemska

medzi kupujúcim a predávajúcim, ktorí nie sú v spojení,

b)

colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určeného podľa

§ 26

,

c)

colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určeného podľa

§ 27

.

(5)

Pri použití kritérií uvedených v odseku 4 treba prihliadnuť na preukázané rozdiely

v komerčných úrovniach, úrovniach množstva, v prvkoch uvedených v

§ 31

a v nákladoch pripadajúcich na predávajúceho pri predajoch, v ktorých predávajúci

a kupujúci nie sú v spojení, a ktoré na predávajúceho nepripadajú v predajoch, pri

ktorých predávajúci a kupujúci sú v spojení.

(6)

Ustanovenia odsekov 4 a 5 sa použijú iba vtedy, ak o to dovozca požiada, a iba na

účely porovnania. Náhradné hodnoty nemožno podľa ustanovení odsekov 4 a 5 určiť.

§ 23

(1)

Cenou skutočne platenou, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar, sa rozumie celková

platba uskutočnená, alebo ktorá sa má uskutočniť, medzi predávajúcim a kupujúcim v

prospech predávajúceho za dovážaný tovar a zahŕňajúca všetky platby uskutočnené, alebo

ktoré sa majú uskutočniť ako podmienka predaja dovážaného tovaru kupujúcim predávajúcemu

alebo kupujúcim tretej osobe na uspokojenie záväzku predávajúceho. Platba nemusí mať

formu prevodu meny. Môže byť uskutočnená akreditívom alebo cennými papiermi a môže

sa vykonať priamo alebo nepriamo.

(2)

Činnosti, včítane činností spojených s odbytom tovaru, s výnimkou takých, na ktoré

sa vzťahuje

§ 31

, ktoré podnikne kupujúci na svoj vlastný účet, sa nepokladajú za nepriamu platbu

predávajúcemu; k tomu patria všetky činnosti spojené s reklamou, ďalším predajom a

zárukami tovaru. Tieto výdavky sa nepripočítavajú k cene skutočne platenej, alebo

ktorá sa má zaplatiť za tovar.

§ 24

(1)

Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa

§ 22

, je colnou hodnotou prevodná hodnota rovnakého tovaru predávaného na vývoz do tuzemska

a vyvážaného v rovnakom alebo skoro rovnakom čase ako tovaru predaného za rovnakých

podmienok obchodu a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa hodnotí.

(2)

Ak sa nezistí predaj uvedený v odseku 1, použije sa prevodná hodnota tovaru predaného

za odlišných podmienok obchodu alebo v odlišnom množstve, upravená s ohľadom na rozdiely

vyplývajúce z podmienok obchodu alebo z množstva, pokiaľ sa takéto úpravy môžu vykonať

na základe predložených preukazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne,

či už vedú k zvýšeniu alebo zníženiu prevodnej hodnoty.

(3)

Ak sú v prevodnej hodnote podľa odseku 1 zahrnuté náklady a výdavky uvedené v

§ 31 ods. 1 písm. e) a f)

, upraví sa táto hodnota tak, aby sa prihliadlo na význačné rozdiely týchto nákladov

a výdavkov vyplývajúcich zo vzdialenosti a spôsobov dopravy medzi dovážaným tovarom

a rovnakým tovarom.

(4)

Ak sa pri postupe podľa odseku 1 zistí viac ako jedna prevodná hodnota tovaru, použije

sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia zistená hodnota.

§ 25

(1)

Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa

§ 22

a

24

, je colnou hodnotou prevodná hodnota podobného tovaru predávaného na vývoz do tuzemska

a vyvážaného v rovnakom alebo skoro rovnakom čase ako tovaru predaného za rovnakých

podmienok obchodu a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.

(2)

Ak sa nezistí predaj uvedený v odseku 1, použije sa prevodná hodnota tovaru predaného

za odlišných podmienok obchodu alebo v odlišnom množstve, upravená s ohľadom na rozdiely

vyplývajúce z podmienok obchodu alebo z množstva, pokiaľ sa takéto úpravy môžu vykonať

na základe predložených preukazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne,

či už vedú k zvýšeniu alebo zníženiu hodnoty.

(3)

Ak sú v prevodnej hodnote podľa odseku 1 zahrnuté náklady a výdavky uvedené v

§ 31 ods. 1 písm. e) a f)

, upraví sa táto hodnota tak, aby sa prihliadlo na význačné rozdiely týchto nákladov

a výdavkov vyplývajúcich zo vzdialenosti a spôsobov dopravy medzi dovážaným tovarom

a podobným tovarom.

(4)

Ak sa pri postupe podľa odseku 1 zistí viac ako jedna prevodná hodnota tovaru, použije

sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia zistená hodnota.

§ 26

(1)

Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa

§ 22

,

24 a 25

, je colnou hodnotou hodnota založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar

alebo rovnaký alebo podobný tovar takto predáva v najväčšom úhrnnom množstve v čase

dovozu ohodnocovaného tovaru alebo v skoro rovnakom čase osobám, ktoré nie sú v spojení

s osobami, od ktorých taký tovar kupujú, s výhradou zrážok týkajúcich sa

a)

provízií všeobecne platených alebo dohodnutých alebo prirážok všeobecne používaných

pre zisk a všeobecné výdavky v spojitosti s predajmi dovezeného tovaru rovnakej kategórie

alebo druhu v štáte, v ktorom má predávajúci sídlo alebo bydlisko,

b)

obvyklých dopravných a poisťovacích výdavkov a s tým súvisiacich výdavkov vzniknutých

v štáte, v ktorom má predávajúci sídlo alebo bydlisko,

c)

prípadne nákladov a výdavkov uvedených v

§ 31 ods. 1 písm. e) a f)

,

d)

ciel a štátnych daní, ktoré sa majú zaplatiť v tuzemsku z titulu dovozu alebo predaja

tovaru.

(2)

Ak sa nepredáva dovážaný tovar ani rovnaký alebo podobný dovezený tovar v čase dovozu

tovaru, ktorý sa má ohodnotiť, ani v skoro rovnakom čase, je colná hodnota založená

na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar

predáva v tuzemsku v stave, v akom sa doviezol, najneskôr však pred uplynutím 90 dní

po tomto dovoze, pri zachovaní ustanovení odseku 1.

(3)

Ak sa dovážaný tovar ani rovnaký alebo podobný dovážaný tovar nepredáva v tuzemsku

v stave, v akom sa doviezol, je colná hodnota založená, na žiadosť dovozcu, na jednotkovej

cene, za ktorú sa dovážaný tovar predáva po ďalšom spracovaní v najväčšom úhrnnom

množstve v tuzemsku osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých taký tovar

kupujú, s prihliadnutím na hodnotu pridanú v dôsledku tohto spracovania a po zrážkach

uvedených v odseku 1.

§ 27

(1)

Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa

§ 22

,

24

a

26

, je colnou hodnotou hodnota vypočítaná zo súčtu

a)

ceny alebo hodnoty materiálu a výroby alebo iného pracovného postupu používaného

na výrobu dovážaného tovaru,

b)

sumy pre zisk a všeobecného výdavku vo výške obvykle zahŕňanej do predajov tovaru

rovnakej kategórie alebo druhu, ako je ohodnocovaný tovar, ktoré uplatňujú výrobcovia

v krajine vývozu pre vývoz do tuzemska,

c)

ceny alebo hodnoty všetkých výdavkov podľa

§ 31 ods. 1 písm. e) a f)

.

(2)

Pri určovaní colnej hodnoty podľa odseku 1 nikto nemôže žiadať zahraničnú osobu,

aby za účelom určovania vypočítanej hodnoty predložila na preskúmanie akýkoľvek účet

alebo iný záznam alebo k nim umožnila prístup. Informáciu, ktorú poskytol výrobca

tovaru za účelom určenia colnej hodnoty podľa odseku 1, však môžu s jeho súhlasom

overovať v inom štáte colné orgány, ak vláda tohto štátu je o tejto skutočnosti dostatočne

vopred upovedomená a nemá proti tomu námietky.

(3)

Na žiadosť dovozcu možno poradie použitia

§ 26 a 27

obrátiť.

§ 28

(1)

Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa ustanovení

§ 22

,

§ 24 až 27

, určí sa použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných s medzinárodnými zmluvami,

2

)

a na základe údajov, ktoré sú v tuzemsku k dispozícii.

(2)

Colná hodnota podľa odseku 1 sa nezakladá na

a)

tuzemskej predajnej cene tovaru vyrábaného v tuzemsku,

b)

systéme, ktorý určí prijímanie vyššej z dvoch alternatívnych hodnôt na colné účely,

c)

cene tovaru na domácom trhu v krajine vývozu,

d)

výrobných nákladoch iných než na vypočítaných hodnotách, ktoré sa určili pre rovnaký

alebo podobný tovar v súlade s

§ 27

,

e)

cene tovaru na vývoz do inej krajiny než do tuzemska,

f)

minimálnych colných hodnotách,

g)

ľubovoľných alebo fiktívnych hodnotách.

§ 29

Dovozca má právo, aby mu príslušný colný orgán na písomnú žiadosť oznámil, akým spôsobom

a akou metódou bola colná hodnota dovezeného tovaru určená.

§ 30

(1)

Ak je tovar navrhnutý na prepustenie do voľného obehu časťou väčšej zásielky jednej

obchodnej operácie, v ktorej sa zakúpil, cenou skutočne platenou, alebo ktorá sa má

zaplatiť za tovar v zmysle

§ 68

tejto časti celkovej ceny, je cena, ktorá zodpovedá pomeru navrhnutého množstva tovaru

k celému zakúpenému množstvu tovaru.

(2)

Pomerné rozdelenie ceny skutočne platenej, alebo ktorá sa má zaplatiť, za tovar sa

uplatní takisto v prípade čiastočnej straty alebo poškodenia ohodnocovaného tovaru

počas prepravy pred jeho prepustením do voľného obehu.

§ 31

(1)

Pri určení colnej hodnoty podľa

§ 22

sa pripočítajú k cene skutočne platenej alebo cene, ktorá sa má za dovezený tovar

zaplatiť,

a)

prvky ďalej uvedené, pokiaľ ich uhrádza kupujúci a nie sú zahrnuté v cene skutočne

platenej, alebo ktorá sa má zaplatiť,

1.

provízie a odmeny za sprostredkovanie, s výnimkou nákupných provízií,

2.

cena nádob, ktoré sa na colné účely považujú za celok s tovarom,

3.

cena obalov zahŕňajúca tak prácu, ako aj materiál,

b)

hodnota vhodným spôsobom rozvrhnutá, ďalej uvedeného tovaru a služieb, pokiaľ ich

poskytuje priamo alebo nepriamo kupujúci zadarmo alebo za zníženú cenu a sú použité

pri výrobe alebo predaji dovážaného tovaru, pokiaľ táto hodnota nebola zahrnutá do

ceny skutočne platenej, alebo ktorá sa má zaplatiť,

1.

materiály, súčiastky, dielce a podobné položky začlenené do dovážaného tovaru,

2.

náradie, matrice, zlievačské formy a iné predmety použité na výrobu dovezeného tovaru,

3.

materiály spotrebované na výrobu dovezeného tovaru,

4.

technika, vývoj, umelecká práca, design a plány a nákresy vyhotovené inde ako v tuzemsku

a potrebné na výrobu dovezeného tovaru,

c)

úhrada ceny licencie týkajúca sa ohodnocovaného tovaru, ktorú musí platiť kupujúci,

či už priamo alebo nepriamo, ako podmienku predaja ohodnocovaného tovaru, pokiaľ táto

cena nie je zahrnutá v cene skutočne platenej, alebo ktorá sa má zaplatiť,

d)

hodnota akejkoľvek časti výnosu neskoršieho predaja, postúpenia alebo neskoršieho

použitia dovezeného tovaru, ktorá pripadne priamo alebo nepriamo predávajúcemu,

e)

náklady dopravy a náklady na poistenie dovážaného tovaru na miesto, kde tovar vstupuje

do tuzemska,

f)

výdavky za nakladanie, vykladanie a manipuláciu spojené s dopravou dovážaného tovaru

na miesto, kde tovar vstupuje do tuzemska.

(2)

Hodnotou určenou podľa odseku 1 písm. b) je kúpna cena tovaru daného k dispozícii

alebo jeho výrobné náklady, ak tovar vyrobil ten, kto ho dáva k dispozícii, alebo

ak tovar bol získaný od osoby, ktorá je s ním v spojení.

(3)

Každý dodatok, ktorý je na základe ustanovenia odseku 1 pripočítaný k cene skutočne

platenej, alebo ktorá by sa mala zaplatiť, vychádza z údajov, ktoré sú objektívne

a schopné kvantifikácie.

(4)

Platby uskutočnené kupujúcim za právo distribuovať alebo ďalej predať dovezený tovar

sa nepripočítajú k cene skutočne platenej za dovezený tovar, alebo ktorá sa má zaplatiť,

ak nie sú podmienkou predaja dovezeného tovaru na vývoz do tuzemska.

(5)

Ministerstvo po dohode s Federálnym ministerstvom dopravy ustanoví vyhláškou spôsob

určovania nákladov dopravy uvedených v odseku 1 písm. e).

§ 32

(1)

Za predpokladu, že sú odlíšené od ceny skutočne platenej alebo ceny, ktorá by sa

mala za dovezený tovar zaplatiť, nezapočítavajú sa do colnej hodnoty

a)

náklady na dopravu tovaru v tuzemsku po jeho príchode na miesto, kde vstúpil do tuzemska,

b)

náklady za konštrukčné práce, stavbu, inštaláciu, údržbu alebo technickú pomoc vynaložené

po dovoze na dovezený tovar,

c)

úroky z dojednania uzavretého kupujúcim a vzťahujúce sa na nákup dovážaného tovaru,

bez ohľadu na to, či úver poskytuje predávajúci alebo iná osoba, ak poskytnutie úveru

bolo uzavreté písomne a ak kupujúci môže preukázať, ak bude o to požiadaný, že tovar

sa predáva za cenu vyhlasovanú ako cenu, ktorá sa skutočne platí alebo sa má platiť,

alebo že požadovaná úroková sadzba neprevyšuje obvyklú úrokovú sadzbu pri podobných

operáciách v okamihu, keď k finančnej úhrade dochádza,

d)

poplatky za právo reprodukovať dovezený tovar v tuzemsku,

e)

dovozné clá, dane a poplatky splatné v tuzemsku pri dovoze alebo predaji tovaru.

(2)

Ministerstvo po dohode s Federálnym ministerstvom dopravy ustanoví vyhláškou spôsob

určovania nákladov uvedených v odseku 1 písm. a).

§ 33

(1)

Colná hodnota nosičov informácií, obsahujúca dáta alebo inštrukcie pre zariadenie

na spracovanie dát (ďalej len „programové vybavenie“), nezahŕňa cenu alebo hodnotu

programového vybavenia za predpokladu, že táto cena alebo hodnota programového vybavenia

je odlíšená od ceny alebo hodnoty média informatiky.

(2)

Na účely odseku 1 sa za nosiče informácií nepovažujú integrované obvody, polovodiče

a podobné zariadenia, ani výrobky obsahujúce také obvody alebo zariadenia. Za programové

vybavenie sa nepovažujú záznamy zvuku, kinematografické záznamy ani videozáznamy.

§ 34

(1)

Ak je cena alebo hodnota, ktorá slúži ako základ na určenie colnej hodnoty, vyjadrená

v zahraničnej mene, prepočíta sa táto mena na česko-slovenské koruny podľa predajného

kurzu devízového trhu Štátnej banky česko-slovenskej platného v okamihu prijatia colného

vyhlásenia príslušným colným orgánom.

(2)

Pri zjednodušenom postupe (

§ 80 a 81

) sa na prepočet zahraničnej meny na česko-slovenské koruny použije predajný kurz

devízového trhu Štátnej banky česko-slovenskej platný v okamihu prijatia prvého zjednodušeného

colného vyhlásenia.

(3)

V priebehu jedného kalendárneho mesiaca sa používa na prepočet zahraničnej meny na

česko-slovenské koruny predajný kurz devízového trhu Štátnej banky česko-slovenskej

určený druhú stredu v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa colné vyhlásenie

prijalo.

§ 35

(1)

Ustanovenia

§ 21 až 33

sa nevzťahujú na postup podľa osobitných predpisov týkajúcich sa určenia colnej hodnoty

tovaru prepusteného do voľného obehu z colne schváleného určenia tovaru, ktoré sa

mu predtým pridelilo.

(2)

Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť, odchylne od ustanovení

§ 22 až 28

, zjednodušený postup určenia colnej hodnoty tovaru podliehajúceho rýchlej skaze obvykle

dovážaného na sklad.

(3)

Jednotlivé údaje, podľa ktorých sa colná hodnota určuje, musia byť colným orgánom

preukázané a uvedené v deklarácii údajov o colnej hodnote. Deklaráciu údajov o colnej

hodnote možno účinne podať len na tlačive vydanom alebo schválenom ministerstvom.

Ministerstvo ustanoví vyhláškou spôsob preukazovania ceny tovaru a prípady, keď netreba

predkladať deklaráciu údajov o colnej hodnote.

§ 36

(1)

Osoby, ktoré dopravujú tovar cez štátne hranice, sú povinné príslušnému colnému orgánu

tovar prihlásiť a predložiť spolu s dokladmi, ktoré sa naň vzťahujú.

(2)

Doprava tovaru cez štátne hranice sa môže vykonávať len po colných cestách a colnými

priechodmi.

(3)

Colnými cestami sú určené úseky železničných, cestných a vodných ciest vedúce od

colného priechodu k pohraničnému colnému úradu a pri leteckej doprave letové cesty

medzi štátnymi hranicami a colným letiskom.

(4)

Doprava tovaru po colnej ceste sa musí vykonať bez prieťahov, bez zmeny nákladu a

bez odbočenia z colnej cesty.

(5)

Colný priechod je miesto určené pre prestup osôb a dopravu tovaru cez štátne hranice.

(6)

Ministerstvo môže po prerokovaní s Federálnym ministerstvom vnútra povoliť v jednotlivých

prípadoch dopravu tovaru cez štátne hranice mimo colného priechodu a ustanoviť, v

ktorých prípadoch vydávajú také povolenia colné orgány.

(7)

Dopravu tovaru k colnému priechodu alebo od colného priechodu po iných ako colných

cestách môže povoliť najbližšia pohraničná colnica.

§ 37

(1)

Tovar dopravený do tuzemska musí predložiť osoba, ktorá ho do tuzemska dopravila,

bez zbytočného odkladu, s neporušenou colnou uzáverou v súlade s pokynmi colných orgánov

a)

na príslušný colný orgán alebo na iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi

b)

do slobodného colného pásma, ak sa má doviezť do tohto slobodného colného pásma priamo

vzdušnou a vodnou cestou alebo po zemi bez toho, aby prešlo inou časťou územia Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak časť hranice slobodného colného pásma je totožná

so štátnou hranicou Českej republiky.

(2)

Colnou uzáverou sa rozumie zabezpečenie tovaru v dopravných prostriedkoch, kontejneroch,

obaloch a v miestnostiach plombou, pečaťou, známkou alebo inými prostriedkami tak,

aby z nich nebolo možné tovar vybrať alebo do nich vložiť bez toho, aby zostali viditeľné

stopy lomu zabezpečeného priestoru alebo poškodenia colnej uzávery.

§ 38

(1)

Každý, kto preberá zodpovednosť za prepravu tovaru po tom, čo bol dopravený do tuzemska,

je zodpovedný z dodržanie povinností uvedených v

§ 37

.

(2)

Ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, podlieha tovar colnému dohľadu, aj keď sa

ešte nachádza v zahraničí a bude prepustený rovnako ako tovar už dopravený do tuzemska.

(3)

Ustanovenia

§ 37

sa nevzťahujú na tovar na palube lietadla prelietajúceho vzdušný priestor Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak miestom určenia nie je letisko umiestnené

v tuzemsku.

(4)

Ak povinnosť uvedená v

§ 37

nemôže byť splnená z dôvodu nehody alebo vyššej moci, musí osoba, ktorá je touto

povinnosťou viazaná, alebo ktorákoľvek iná osoba konajúca v jej mene bez zbytočného

odkladu informovať o tejto skutočnosti colné orgány. Ak v dôsledku nehody alebo vyššej

moci nedošlo k úplnému zničeniu alebo strate tovaru, musia byť colné orgány bez zbytočného

odkladu informované o mieste, na ktorom sa tovar nachádza.

(5)

Ak bolo lietadlo prelietajúce územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nútené

v dôsledku nehody alebo vyššej moci dočasne pristáť v tuzemsku a povinnosť uvedenú

v

§ 37

nemožno splniť, je osoba, ktorá lietadlo do tuzemska dopravila, alebo ktorákoľvek

iná osoba konajúca v jej mene povinná bez zbytočného odkladu o tejto skutočnosti informovať

colné orgány.

§ 39

(1)

Ten, kto tovar do tuzemska dopravil, alebo ten, kto prevzal zodpovednosť za prepravu

tovaru až v tuzemsku a dodal ho na miesta uvedené v

§ 37

, je povinný predložiť tovar na vykonanie colného konania.

(2)

Colné orgány sú oprávnené určiť, v ktorých prípadoch sa za predloženie tovaru na

vykonanie colného konania považuje takisto informovanie colných orgánov o tom, že

tovar bol dopravený do tuzemska, kto a akým spôsobom musí túto informáciu podať.

§ 40

(1)

Dopravcovia určia po dohode s príslušným colným orgánom potrebnú čakaciu dobu dopravných

prostriedkov pravidelnej osobnej a nákladnej dopravy na pohraničnom colnom orgáne

na vykonávanie colného dohľadu.

(2)

Colné orgány nezodpovedajú za škodu, ku ktorej došlo zdržaním dopravného prostriedku

v dôsledku vykonávania colného dohľadu.

(3)

Vyhláška ministerstva ustanoví podrobnosti upravujúce postup osôb pri colnom dohľade

tovaru dopravovaného poštou, ďalej podrobnosti o vybavení zariadení určených na dopravu

alebo na dočasné uskladnenie tovaru podliehajúceho colnému dohľadu, ako aj o miestnostiach

a priestoroch potrebných na vykonávanie colného dohľadu.

§ 41

Ministerstvo môže vyhláškou, odchylne od ustanovení

§ 39

, ustanoviť osobitnú úpravu vzťahujúcu sa na tovar

a)

dopravený cestujúcimi,

b)

prepustený do príslušného režimu, ale dosiaľ nepredložený colným orgánom,

c)

prevážaný tuzemskom v režime tranzitu.

§ 42

Odoberanie vzoriek

Na žiadosť osoby, ktorá požiadala o pridelenie colne schváleného určenia tovaru, môže

colný úrad udeliť súhlas na to, aby sa tovar predložený na colné konanie prezeral

alebo aby sa z neho odobrali vzorky tovaru, ktoré sú potrebné na zabezpečenie jeho

totožnosti, určenie sadzobného zaradenia a na zistenie jeho vlastností. Na rovnaké

účely môžu odobrať vzorky aj colné orgány, a to aj bez súhlasu osoby, ktorá požiadala

o pridelenie colne schváleného určenia tovaru.

§ 43

Súčasne s predložením tovaru na colné konanie je príslušná osoba povinná podať súhrnné

colné vyhlásenie obsahujúce údaje potrebné na jeho identifikáciu, najmä značky, čísla,

počet, povaha a hrubá hmotnosť jednotlivých nákladových kusov, označenie tovaru, identifikačné

znaky dopravného prostriedku, ktorým sa tovar dopravil, miesto naloženia tovaru do

dopravného prostriedku a miesto a dátum vstupu tovaru do tuzemska. Súhrnné colné vyhlásenie

musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. Colné orgány môžu lehotu na podanie súhrnného

colného vyhlásenia predĺžiť; táto lehota však skončí najneskôr prvý pracovný deň nasledujúci

po dni, keď bol tovar predložený na colné konanie.

§ 44

Súhrnné colné vyhlásenie podáva

a)

ten, kto tovar dopravil do tuzemska, alebo ten, kto prevzal zodpovednosť za prepravu

tovaru po jeho vstupe do tuzemska pred jeho predložením na colné konanie,

b)

osoba zastúpená osobami uvedenými v písmene a).

§ 45

Ak sa tým nesťaží vykonávanie colného dohľadu, môžu colné orgány upustiť od podania

súhrnného colného vyhlásenia za podmienky, že ešte pred uplynutím lehoty uvedenej

v

§ 43

bolo podané colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo bola

podaná žiadosť o jeho spätný vývoz alebo jeho zničenie alebo jeho prenechanie v prospech

štátu alebo umiestnenie do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu.

Ustanovenia upravujúce dovoz tovaru v cestovnom styku, listových alebo balíkových

poštových zásielkach tým nie sú dotknuté.

§ 46

(1)

Tovar možno vykladať a prekladať z dopravných prostriedkov, ktorými sa dopravuje,

iba so súhlasom colných orgánov a na miestach na to určených colnými predpismi alebo

schválených colnými orgánmi. Súhlas sa nevyžaduje v prípadoch bezprostredne hroziaceho

nebezpečenstva, ktoré vyžaduje okamžité vyloženie všetkého tovaru alebo jeho časti;

colné orgány musia byť o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu vhodným spôsobom

informované.

(2)

Za účelom kontroly tovaru a dopravných prostriedkov, ktorými sa tovar dopravuje,

sú colné orgány oprávnené kedykoľvek požadovať, aby bol tovar vyložený.

(3)

S tovarom sa nesmie bez súhlasu colných orgánov manipulovať.

§ 47

Colné orgány pridelia zahraničnému tovaru predloženému na colné konanie také colne

schválené určenie, ktoré je uvedené v povolení colných orgánov. Colný orgán nepridelí

colne schválené určenie zahraničnému potravinárskemu tovaru, ak osoba, ktorá požiadala

o pridelenie tohto určenia, nepredloží doklad príslušného orgánu Slovenskej republiky,

osvedčujúci požadované kvalitatívne vlastnosti (atest) dovážaných potravinárskych

výrobkov.

§ 48

Na tovar, na ktorý sa podalo súhrnné colné vyhlásenie, sa musí v lehote určenej colnými

orgánmi, nepresahujúcej 20 dní odo dňa, keď sa podalo súhrnné colné vyhlásenie, podať

colné vyhlásenie na prepustenie do príslušného režimu alebo podať žiadosť o jeho spätný

vývoz alebo jeho zničenie alebo žiadosť o jeho prenechanie v prospech štátu alebo

umiestnenie do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu. Colné orgány

môžu z dôvodov hodných zreteľa túto lehotu predĺžiť na nevyhnutne potrebnú dobu.

§ 49

Od okamihu predloženia tovaru na colné konanie do doby, než sa mu pridelí príslušné

colne schválené určenie, má tovar postavenie dočasne uskladneného tovaru (ďalej len

„dočasne uskladnený tovar“). Dočasne uskladnený tovar možno skladovať iba v miestnostiach

a v uzavretých alebo neuzavretých priestoroch schválených colnými orgánmi a za podmienok

určených týmito orgánmi; tieto miestnosti a priestory sa nazývajú dočasný sklad. Colné

orgány sú oprávnené požadovať od držiteľa tovaru zabezpečenie akéhokoľvek colného

dlhu, ktorý by mohol vzniknúť.

§ 50

Dočasne uskladnený tovar možno podrobiť iba úkonom potrebným na to, aby sa tovar uchoval

v nezmenenom stave bez toho, aby sa menil jeho vzhľad alebo technická charakteristika,

napr. čistenie, prášenie, oprašovanie, triedenie, oprava alebo výmena chybných obalov

alebo úkony uľahčujúce jeho vyskladnenie a ďalšiu dopravu, napr. delenie, váženie,

označovanie a opatrovanie nálepkami, zlučovanie rôznych zásielok za účelom ich ďalšej

dopravy. Ustanovenia

§ 42

a

79

tým nie sú dotknuté.

§ 51

(1)

Ak sa v lehote uvedenej v

§ 48

nepodalo colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo nepodala

žiadosť na jeho umiestnenie do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu,

urobia colné orgány bez meškania všetky opatrenia, ktoré považujú za potrebné, včítane

predaja tovaru, aby zabránili nedovolenej manipulácii s tovarom.

(2)

Do okamihu, než bude podané colné vyhlásenie, môžu colné orgány na náklady a nebezpečenstvo

držiteľa tovaru premiestniť tento tovar na miesto, ktoré je pod ich priamym dohľadom.

(3)

Za dočasné uskladnenie tovaru v skladoch colných orgánov platí osoba, ktorá tovar

na colné konanie predložila, skladné podľa sadzieb určených sadzobníkom skladného.

(4)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou sadzobník skladného pri tovare dočasne uskladnenom

v skladoch colných orgánov.

§ 52

(1)

Ustanovenia

§ 37 ods. 1 písm. b)

a

§ 38 až 51

sa nevzťahujú na tovar prepustený do režimu tranzitu, ktorý už bol dodaný do tuzemska.

(2)

Od okamihu, keď bol zahraničný tovar, prepustený do režimu tranzitu, dodaný v súlade

s colnými predpismi upravujúcimi tranzit na miesto svojho určenia v tuzemsku a predložený

na colné konanie, vzťahujú sa naň ustanovenia

§ 43 až 51

.

§ 53

Colné orgány môžu na náklady a nebezpečenstvo vlastníka znehodnotiť alebo zničiť tovar,

ktorý je pod colným dohľadom a ktorý by mohol vzhľadom na okolnosti ohroziť život

alebo zdravie osôb alebo znehodnotiť alebo zničiť iný tovar. Colné orgány o znehodnotení

alebo zničení tovaru upovedomia jeho vlastníka.

§ 54

Všeobecné ustanovenie

(1)

Ak nie je ustanovené inak, možno tovar kedykoľvek, bez ohladu na jeho povahu, množstvo,

krajinu pôvodu alebo miesto určenia, za určitých podmienok prideliť akékoľvek colne

schválené určenie.

(2)

Ustanovenie odseku 1 nevylučuje možnosť uplatnenia zákazov a obmedzení z veterinárnych,

rastlinolekárskych dôvodov, z dôvodov ochrany verejnej mravnosti alebo verejného poriadku,

verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany životného prostredia, ochrany kultúrnych

pamiatok, ochrany predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty, predmetov kultúrnej hodnoty

a zákazov a obmedzení týkajúcich sa ochrany duševného vlastníctva.

§ 55

Účelom colného konania, ktoré sa vykonáva v rámci colného dohľadu, je rozhodnúť, či

sa tovar prepustí do navrhnutého režimu.

§ 56

Začatie colného konania

Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie

tovaru do príslušného režimu.

§ 57

Česko-slovenský tovar, ktorý bol navrhnutý na prepustenie do režimu vývozu, pasívneho

zušľachťovacieho styku, tranzitu alebo uskladnenia v colnom sklade, je pod colným

dohľadom od okamihu prijatia colného vyhlásenia až do okamihu, dokiaľ nevystúpi z

tuzemska alebo nie je zničený alebo dokiaľ sa platnosť colného vyhlásenia nezruší;

ustanovenia

§ 4

a

184

tým nie sú dotknuté.

§ 58

(1)

Colné konanie sa vykonáva v priestoroch colných orgánov alebo v colnom priestore.

(2)

Colnými priestormi sú označené miesta železničných staníc, prístavov, letísk a iné

priestory určené colnými orgánmi po dohode s vlastníkmi alebo oprávnenými užívateľmi

týchto priestorov.

(3)

Na žiadosť a náklady deklaranta sa môže colné konanie vykonávať aj mimo colného priestoru.

(4)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou podmienky, za ktorých sa colné konanie vykonáva mimo

colného priestoru, a výšku nákladov za vykonanie tohto konania.

(5)

V úsekoch určených ministerstvom po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej

správy možno colné konanie vykonávať tiež za chodu vlaku alebo plavby lode.

(6)

Colné konanie sa vykonáva za účasti deklaranta.

§ 59

(1)

Ak tento zákon alebo vykonávací predpis neustanovuje inak, vykonáva colné konanie

príslušný colný orgán, ktorému bol tovar dodaný.

(2)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou s ohľadom na povahu tovaru a druh režimu, do ktorého

sa má tovar prepustiť, miestnu príslušnosť colných orgánov na vykonanie colného konania.

§ 60

Rozhodnutie v colnom konaní

(1)

Základnými náležitosťami rozhodnutia v colnom konaní sú

a)

označenie colného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,

b)

evidenčné číslo rozhodnutia, dátum prijatia colného vyhlásenia, dátum vydania rozhodnutia,

c)

presné označenie deklaranta,

d)

názov tovaru,

e)

podpoložka colného sadzobníka a colná sadzba tovaru,

f)

suma cla, dane a poplatku a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý sa má táto suma

zaplatiť,

g)

vlastnoručný podpis povereného pracovníka s uvedením mena, priezviska a funkcie a

odtlačok služobnej pečiatky.

(2)

Rozhodnutie v colnom konaní, ktorým sa tovar prepúšťa do navrhnutého režimu, neobsahuje

odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.

(3)

Ak nie je ustanovené inak, nemusí sa rozhodnutie v colnom konaní vyhotoviť a oznámiť

písomne.

(4)

Ak je výrokom rozhodnutia v colnom konaní potvrdené colné vyhlásenie podané písomne,

stávajú sa obsah tohto vyhlásenia a skutočnosti, podľa ktorých sa tovar prepustí,

súčasťou rozhodnutia.

(5)

Na rozhodnutie v colnom konaní vyhlásenom ústne sa nevzťahujú ustanovenia odseku

1 a ustanovenia osobitných predpisov

3

)

upravujúce oznámenie rozhodnutia a opravné prostriedky.

(6)

Proti rozhodnutiu v colnom konaní môže deklarant podať odvolanie v lehote jedného

mesiaca odo dňa, ktorý nasleduje po jeho doručení; ustanovenie odseku 5 tým nie je

dotknuté.

(7)

Rozhodnutie v colnom konaní, ktorým sa neprepúšťa tovar do navrhnutého obehu, a rozhodnutie

o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch musia byť vyhotovené a oznámené

písomne, výrok musí byť vždy riadne odôvodnený. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa

v rozhodnutí plne vyhovelo navrhovateľovi.

(8)

Rozhodnutie, proti ktorému nemožno uplatniť riadny opravný prostriedok, je právoplatné.

(9)

Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať riadny opravný prostriedok

alebo ak jeho podanie nemá odkladný účinok a ak uplynula zároveň lehota plnenia.

§ 61

(1)

Colné vyhlásenie sa podáva

a)

písomne, alebo

b)

prostredníctvom zariadenia pre spracovanie a prenos údajov na nosičoch informácií,

ak to povolil príslušný colný orgán, alebo

c)

ústnym vyhlásením alebo iným úkonom, ktorým držiteľ tovaru vyjadrí svoju vôľu, aby

bol tovar prepustený do príslušného režimu.

(2)

Písomné colné vyhlásenie musí byť vždy podpísané oprávnenou osobou.

(3)

Colné vyhlásenie musí byť doložené všetkými dokladmi potrebnými podľa colných predpisov

upravujúcich režim, do ktorého bol tovar navrhnutý.

(4)

Podanie colného vyhlásenia sa považuje za prejav vôle deklaranta navrhnúť predmetný

tovar na prepustenie do príslušného režimu. Podaním colného vyhlásenia potvrdzuje

deklarant správnosť údajov v ňom obsiahnutých a pravosť dokladov, ktorými je doložené.

(5)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou formu, obsah a náležitosti colného vyhlásenia a čo

sa považuje za úkon, ktorým držiteľ tovaru vyjadruje svoju vôľu, aby bol tovar prepustený

do príslušného režimu. Písomné colné vyhlásenie pri dovoze, vývoze alebo tranzite

možno podať len na tlačive vydanom alebo schválenom ministerstvom.

§ 62

(1)

Ak je colné vyhlásenie podané v ustanovenej forme, prípadne na predpísanom tlačive,

ak obsahuje všetky predpísané náležitosti, je doložené všetkými potrebnými dokladmi

a ak colnému úradu možno predložiť aj tovar, na ktorý sa colné vyhlásenie vzťahuje,

príslušný colný orgán colné vyhlásenie okamžite prijme.

(2)

Colné vyhlásenie možno prijať až po predložení tovaru. Colné orgány môžu povoliť,

aby sa colné vyhlásenie podalo ešte predtým, než mohol deklarant predložiť tovar colným

orgánom. V tomto prípade colné orgány určia lehotu na predloženie tovaru. Ak sa tovar

v určenej lehote nepredloží, je podané colné vyhlásenie neplatné.

§ 63

Deklarant

(1)

Colné vyhlásenie môže urobiť každý, kto môže v súlade s colnými predpismi príslušnému

colnému orgánu predložiť tovar, na ktorý sa colné vyhlásenie vzťahuje, alebo zabezpečí

jeho predloženie so všetkými dokladmi ustanovenými colnými predpismi, ktoré upravujú

režim, do ktorého je tovar navrhnutý.

(2)

Každý si môže pre colné konanie určiť zástupcu. Zastúpenie môže byť

a)

priame, ak zástupca koná v mene a v prospech zastúpenej osoby, alebo

b)

nepriame, ak zástupca koná vo vlastnom mene v prospech zastúpenej osoby.

(3)

Zástupca musí vyhlásiť, že koná v prospech zastúpenej osoby, a špecifikovať, či ide

o priame alebo nepriame zastúpenie. Osoba, ktorá nevyhlási, že koná v mene alebo v

prospech inej osoby, alebo vyhlási, že koná v mene alebo v prospech inej osoby bez

splnomocnenia, sa považuje za osobu konajúcu vo vlastnom mene a vo svoj vlastný prospech.

(4)

Ak z prijatia colného vyhlásenia vyplývajú pre určitú osobu osobitné povinnosti,

môže sa colné vyhlásenie urobiť iba v mene a v prospech tejto osoby.

§ 64

(1)

Deklarantom môže byť iba česko-slovenská osoba.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, keď je podané colné vyhlásenie

a)

na prepustenie tovaru do režimu tranzitu alebo do režimu dočasného použitia, alebo

b)

príležitostne, za predpokladu, že to colné orgány považujú za oprávnené.

§ 65

(1)

Colné orgány môžu na žiadosť povoliť, aby deklarant opravil údaje uvedené v prijatom

colnom vyhlásení; v dôsledku opravy sa však opravené colné vyhlásenie nesmie vzťahovať

na iný tovar než tovar pôvodne uvedený v colnom vyhlásení. Žiadosť o vykonanie opravy

colného vyhlásenia sa musí podať pred prepustením tovaru do navrhnutého režimu. Colné

orgány môžu požadovať, aby sa oprava vykonala podaním nového colného vyhlásenia; v

tomto prípade sa za dátum prijatia colného vyhlásenia považuje prijatie pôvodného

chybného alebo neúplného colného vyhlásenia.

(2)

Oprava colného vyhlásenia sa však nedovolí, ak o jej vykonanie deklarant požiada

po tom, čo colné orgány

a)

informovali deklaranta o tom, že vykonajú colnú kontrolu tovaru, alebo

b)

zistili nepresnosť uvedených údajov, alebo

c)

prepustili tovar do navrhnutého režimu.

§ 66

(1)

Na žiadosť deklaranta colné orgány zrušia platnosť už prijatého colného vyhlásenia,

ak deklarant preukáže, že tovar bol do príslušného režimu navrhnutý omylom alebo že

vzhľadom na okolnosti už nemožno tovar do navrhnutého režimu prepustiť.

(2)

Ak colné orgány informovali deklaranta o svojom úmysle vykonať kontrolu tovaru, žiadosť

o zrušenie platnosti colného vyhlásenia nebude prijatá, dokiaľ sa táto kontrola nevykoná.

§ 67

(1)

Po prepustení tovaru do navrhnutého režimu už nemožno platnosť colného vyhlásenia

zrušiť.

(2)

Colné orgány však platnosť colného vyhlásenia zrušia, ak bol tovar omylom navrhnutý

do režimu zahŕňajúceho platbu dovozného cla namiesto do iného režimu, ak sa žiadosť

o zrušenie platnosti colného vyhlásenia podá do troch mesiacov odo dňa prijatia colného

vyhlásenia a za predpokladu, že

a)

akékoľvek použitie tovaru nie je v rozpore s podmienkami režimu, do ktorého by sa

mal prepustiť,

b)

sa splnili všetky podmienky režimu, do ktorého by sa mal tovar prepustiť,

c)

súčasne s podaním žiadosti je predložené colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do

pôvodne zamýšľaného režimu.

(3)

Okamihom prijatia colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu,

do ktorého bol pôvodne zamýšľaný, je okamih prijatia pôvodného, zrušeného colného

vyhlásenia.

(4)

Colné orgány môžu výnimočne zo zreteľa hodných dôvodov povoliť predĺženie lehoty

uvedenej v odseku 2.

§ 68

(1)

Ak bol tovar navrhnutý do režimu vývozu do pasívneho zušľachťovacieho styku, zrušia

colné orgány platnosť colného vyhlásenia, ak deklarant

a)

preukáže, že tovar nevystúpil do zahraničia,

b)

vráti colným orgánom všetky diely colného vyhlásenia spoločne s dokladmi, ktoré mu

boli pri prijatí colného vyhlásenia vydané,

c)

prípadne preukáže, že náhrada a iné sumy poskytnuté na základe vývozného colného

vyhlásenia vzťahujúceho sa na predmetný tovar boli vrátené alebo že príslušný orgán

urobil opatrenia, aby neboli vyplatené, a

d)

v určených prípadoch, v súlade s colnými predpismi, plní iné povinnosti uložené colnými

orgánmi na úpravu postavenia tovaru.

(2)

Ak musí tovar prepustený do režimu vývozu vystúpiť do zahraničia v lehote určenej

colnými orgánmi, zrušia colné orgány platnosť colného vyhlásenia, ak tovar nevystúpil

v tejto lehote.

§ 69

Ak bol česko-slovenský tovar uskladnený v colnom sklade v súlade s

§ 101 ods. 1 písm. b)

, môže deklarant žiadať o zrušenie platnosti colného vyhlásenia, na ktorého základe

bol tovar uskladnený, a colné orgány ho zrušia, ak sa vykonali opatrenia ustanovené

osobitnými predpismi, ktoré upravujú postup pri nedodržaní príslušného režimu.

§ 70

Ak nie je ustanovené inak, použijú sa pri prepúšťaní tovaru do navrhnutého režimu

predpisy platné v okamihu, keď príslušný colný orgán prijal colné vyhlásenie.

§ 71

Colné orgány sú oprávnené overovať správnosť prijatých colných vyhlásení. Za týmto

účelom môžu

a)

kontrolovať colné vyhlásenie a doklady vzťahujúce sa k colnému vyhláseniu a doklady,

ktoré ho sprevádzajú, prípadne môžu požadovať, aby deklarant predložil doklady potvrdzujúce

správnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení,

b)

kontrolovať tovar a za účelom podrobnej kontroly alebo analýzy odoberať vzorky.

§ 72

(1)

Deklarant je oprávnený byť prítomný pri kontrole tovaru a odoberaní vzoriek. Na žiadosť

colných orgánov musí byť deklarant alebo jeho zástupca prítomný pri kontrole tovaru

alebo odoberaní vzoriek a poskytnúť im potrebnú súčinnosť na uľahčenie kontroly tovaru

alebo odobratie vzoriek.

(2)

Deklarant zabezpečí na svoje náklady a nebezpečenstvo dopravu tovaru na miesto, kde

sa má tovar kontrolovať alebo kde sa majú odobrať vzorky.

(3)

Colné orgány nie sú povinné platiť deklarantovi žiadnu náhradu vyplývajúcu z kontroly

tovaru alebo z odobratia vzoriek, s výnimkou nákladov na analýzu vzoriek alebo ich

kontrolu.

§ 73

(1)

Ak colné orgány kontrolujú iba časť tovaru, na ktorý sa vzťahuje colné vyhlásenie,

vzťahuje sa výsledok tejto čiastočnej kontroly na všetok tovar, na ktorý je colné

vyhlásenie podané. Ak sa však deklarant domnieva, že sa výsledok čiastočnej kontroly

nevzťahuje na ostatný, nekontrolovaný tovar, môže požadovať vykonanie dodatočnej kontroly

vo väčšom rozsahu.

(2)

Ak colné vyhlásenie obsahuje viac podpoložiek tovaru, pokladá sa na účely odseku

1 každá podpoložka za samostatné colné vyhlásenie.

§ 74

Výsledok overenia colného vyhlásenia sa použije pri uplatňovaní colných predpisov

upravujúcich režim, do ktorého sa má tovar prepustiť. Ak colné orgány neoverujú colné

vyhlásenie, budú sa tieto predpisy uplatňovať na základe údajov uvedených v colnom

vyhlásení.

§ 75

(1)

Ak je na zabezpečenie dodržiavania podmienok ustanovených pre režim, do ktorého bol

tovar navrhnutý, potrebné jeho stotožnenie, urobia colné orgány príslušné opatrenia

na jeho stotožnenie. Znaky totožnosti pripevnené na tovar alebo dopravný prostriedok

môžu odstrániť alebo zničiť iba colné orgány alebo môžu byť odstránené alebo zničené

s ich súhlasom.

(2)

Ak je na zabránenie škode, ktorá by mohla vzniknúť pri tovare dopravných prostriedkoch

v dôsledku nehody alebo vyššej moci, potrebné znaky totožnosti zničiť alebo odstrániť,

môže sa tak urobiť aj bez predchádzajúceho súhlasu colných orgánov.

§ 76

(1)

Ak sú splnené podmienky ustanovené pre navrhnutý režim a na tovar sa nevzťahujú žiadne

zákazy a obmedzenia, prepustia colné orgány tovar do navrhnutého režimu ihneď po overení

údajov uvedených v colnom vyhlásení, alebo ak sa colné vyhlásenie prijalo bez overovania

údajov, ihneď po prijatí colného vyhlásenia. Ustanovenia

§ 77

tým nie sú dotknuté.

(2)

Obdobne postupujú colné orgány v prípadoch, keď v primeranej lehote nemôžu overiť

údaje v colnom vyhlásení a tovar už na overenie údajov uvedených v colnom vyhlásení

nie je potrebný.

(3)

Všetok tovar, na ktorý sa vzťahuje colné vyhlásenie, sa prepúšťa súčasne. Ak je v

colnom vyhlásení uvedených viac podpoložiek tovaru, pokladá sa na účely tohto odseku

každá podpoložka za samostatné colné vyhlásenie.

§ 77

(1)

Ak vznikne prijatím colného vyhlásenia colný dlh, nesmie sa tovar prepustiť do navrhnutého

režimu, s výnimkou režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného

cla, dokiaľ colný dlh nebude zaplatený alebo zabezpečený; ustanovenie odseku 2 tým

nie je dotknuté.

(2)

Ak colné orgány požadujú podľa colných predpisov upravujúcich režim, do ktorého bol

tovar navrhnutý, zabezpečenie colného dlhu, nesmie sa tovar do tohto režimu prepustiť,

ak colný dlh nebude zabezpečený.

§ 78

Colné orgány urobia potrebné opatrenia, včítane predaja tovaru, aby zabránili nedovolenému

nakladaniu s tovarom, ak

a)

tovar nemohol byť prepustený preto, že

1.

v lehote určenej colnými orgánmi nebolo možné vykonať kontrolu tovaru alebo v nej

pokračovať z dôvodov, ktoré možno pripočítať iba deklarantovi, alebo

2.

doklady, ktoré sa musia predložiť pred prepustením tovaru do príslušného režimu,

neboli predložené, alebo

3.

platby alebo zabezpečenie colného dlhu, ktoré sa mali vykonať vzhľadom na dovozné

clo, prípadne vývozné clo, neboli v určenej lehote vykonané, alebo

4.

sa naň vzťahujú zákazy a obmedzenia,

b)

nebol po prepustení v určenej lehote odvezený z miesta, kam bol dopravený.

§ 79

Colné orgány môžu na žiadosť deklaranta povoliť nakladať s tovarom ešte pred jeho

prepustením. Colné orgány vždy žiadosti vyhovejú, ak je dôvodom pre neprepustenie

tovaru iba nutnosť určiť pôvod tovaru, miesto odoslania, sadzobné zaradenie alebo

colnú hodnotu tovaru. Colný dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť, musí byť zabezpečený.

§ 80

(1)

Ak sa zabezpečí správne vykonávanie príslušných režimov, môžu colné orgány na zjednodušenie

formalít a postupu povoliť, aby sa

a)

v písomnom colnom vyhlásení, podávanom na predpísanom tlačive (

§ 61 ods. 5

), neuvádzali všetky ustanovené údaje alebo nepripojili alebo nepredložili niektoré

ustanovené doklady, alebo

b)

tovar na žiadosť deklaranta prepustil do navrhnutého režimu na základe obchodného

alebo administratívneho dokladu nahrádzajúceho colné vyhlásenie.

(2)

Colné vyhlásenie uvedené v odseku 1 písm. a) a obchodný alebo administratívny doklad

(zjednodušené colné vyhlásenie) musia obsahovať údaje potrebné na stotožnenie tovaru.

(3)

Deklarant je povinný vzápätí, v lehote určenej colným úradom, doplniť chýbajúce údaje

alebo doklady v dodatočnom colnom vyhlásení.

(4)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou formu a obsah dodatočného colného vyhlásenia a podmienky,

za ktorých môžu colné orgány povoliť zjednodušený postup. Dodatočné colné vyhlásenie

možno účinne podať len na tlačive vydanom alebo schválenom ministerstvom.

§ 81

Dodatočné colné vyhlásenie a zjednodušené colné vyhlásenie uvedené v

§ 80

sa považujú za jednotný nedeliteľný doklad, ktorý platí od okamihu prijatia prvého

zjednodušeného colného vyhlásenia.

§ 82

Ak sa colné vyhlásenie podáva prostredníctvom zariadenia pre spracovanie a prenos

údajov, ústne alebo iným dovoleným spôsobom, okrem písomnej formy, použijú sa ustanovenia

§ 61 ods. 3

,

§ 62 až 81

primerane.

§ 83

(1)

Následná kontrola po prepustení tovaru vykonaná za účelom presvedčenia sa o pravdivosti

údajov uvedených v colnom vyhlásení, v lehote ustanovenej pre úschovu dokladov (

§ 8

), sa vykonáva podrobnou kontrolou obchodných dokladov a iných údajov vzťahujúcich

sa na dovozné alebo vývozné operácie alebo následné obchodné operácie s tovarom, na

ktorý sa vzťahuje toto colné vyhlásenie. Kontrolu možno vykonať v miestnostiach deklaranta

alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje na uvedených operáciách,

alebo inej osoby, ktorá má u seba spomenuté doklady a údaje na obchodné účely.

(2)

Osoba, u ktorej sa následná kontrola po prepustení tovaru vykonáva, je takisto povinná

na výzvu colných orgánov predložiť buď doklad osvedčujúci, že tovar bol riadne dovezený,

alebo doklad o kúpe, dodací list od výrobcu alebo akýkoľvek dôkazný prostriedok, z

ktorého je zrejmé, že tovar pochádza od osôb oprávnených v tuzemsku podnikať.

(3)

Ak následná kontrola dokladov, údajov alebo colného vyhlásenia nasvedčuje tomu, že

tovar bol prepustený do navrhnutého režimu na základe nesprávnych alebo neúplnych

údajov, urobia colné orgány opatrenia nevyhnutné na nápravu.

(4)

Colné orgány môžu takisto vyhotovovať kópie príslušných dokladov, požadovať potrebné

vysvetlenia, ako aj vyhotovovať dokumentáciu. V prípade porušenia colných predpisov

môžu tieto doklady zadržať.

§ 84

Po prepustení do voľného obehu sa zahraničný tovar považuje za česko-slovenský tovar.

Prepustenie zahŕňa tak uplatnenie príslušných obchodno-politických opatrení a ďalších

formalít určených na dovoz tovaru, ako aj vybranie dlžného cla.

§ 85

(1)

Ak v čase od prijatia colného vyhlásenia do prepustenia tovaru do voľného obehu dôjde

k zníženiu colných sadzieb, môže deklarant požiadať o priznanie výhodnejšej sadzby.

(2)

Ak nebolo možné tovar prepustiť do voľného obehu z dôvodov, ktoré možno pripočítať

iba deklarantovi, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije.

§ 86

Ak zásielku tvorí tovar, ktorý je zaradený do rôznych podpoložiek colného sadzobníka,

a vyhotovenie colného vyhlásenia by bolo spojené s prácou a nákladmi neúmernými dovoznému

clu, môže colný úrad na žiadosť deklaranta vymerať a vybrať dovozné clo za celú zásielku

podľa sadzobného zaradenia s najvyššou colnou sadzbou dovozného cla.

§ 87

Tovar prepustený do voľného obehu s čiastočným alebo úplným oslobodením od dovozného

cla v dôsledku jeho konečného použitia je pod colným dohľadom. Ak sa splnia ustanovené

podmienky podmieňujúce toto oslobodenie alebo ak sa tovar vyvezie alebo zničí alebo

ak sa zaplatí suma cla, ktorá sa má zaplatiť v dôsledku nesplnenia niektorej z podmienok

ustanovených pre oslobodenie od dovozného cla, colný dohľad skončí. Ustanovenia §

91 a 93 sa použijú primerane.

§ 88

Tovar prepustený do voľného obehu sa nepovažuje za česko-slovenský tovar, ak

a)

po prepustení tovaru bola v súlade s

§ 66 až 69

zrušená platnosť colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do voľného obehu, alebo

b)

dovozné clo sa vrátilo alebo odpustilo

1.

pri aktívnom zušľachťovacom styku v systéme navracania, alebo

2.

podľa

§ 244

preto, že tovar bol vadný alebo že nespĺňal podmienky zmluvy, alebo

3.

v prípadoch uvedených v

§ 245

, keď je vrátenie alebo odpustenie cla podmienené spätným vývozom tovaru alebo pridelením

porovnateľného colne schváleného určenia tohto tovaru.

§ 89

(1)

Režimami s podmieneným oslobodením od cla sa rozumejú

a)

tranzit,

b)

uskladňovanie v colných skladoch,

c)

aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme,

d)

prepracovanie pod colným dohľadom,

e)

dočasné použitie.

(2)

Režimami s ekonomickým účinkom sa rozumejú

a)

uskladňovanie v colných skladoch,

b)

aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme,

c)

prepracovanie pod colným dohľadom,

d)

dočasné použitie,

e)

pasívny zušľachťovací styk.

(3)

Dovážaným tovarom sa rozumie tovar prepustený do režimu s podmienečným oslobodením od

cla a tovar, ktorý v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku v systéme navracania splnil

podmienky ustanovené na prepustenie do voľného obehu a podmienky uvedené v

§ 131

.

(4)

Tovarom v nezmenenom stave sa rozumie dovážaný tovar, ktorý nebol prepracovaný v

režime aktívneho zušľachťovacieho styku alebo režime prepracovania pod colným dohľadom.

§ 90

(1)

Do režimu s ekonomickým účinkom, s výnimkou uskladňovania v colnom sklade, možno

tovar prepustiť len na základe povolenia colných orgánov. Povolenie však treba, ak

operácie v režime uskladňovania v colnom sklade nevykonávajú colné orgány.

(2)

Povolenie uvedené v odseku 1 možno udeliť iba

a)

osobám poskytujúcim potrebné záruky na vlastné vykonávanie operácií v príslušnom

režime, a

b)

vtedy, ak colné orgány môžu kontrolovať vykonávanie príslušného režimu bez toho,

aby museli zavádzať administratívne opatrenia, ktoré sú z hľadiska ekonomických požiadaviek

neprimerané.

Osobitné ustanovenia upravujúce jednotlivé režimy tým nie sú dotknuté.

§ 91

(1)

Podmienky, za ktorých sa použije príslušný režim s ekonomickým účinkom alebo za ktorých

sa prevádzkuje colný sklad, určia colné orgány v povolení.

(2)

Osoba, ktorej sa povolenie udelilo, je povinná upovedomiť príslušný colný orgán o

všetkých skutočnostiach, ktoré vznikli po jeho udelení a ktoré by mohli mať vplyv

na jeho obsah alebo platnosť.

§ 92

Colné orgány môžu podmieniť prepustenie tovaru do režimu s podmienečným oslobodením

zabezpečením colného dlhu, ktorý by mohol pri tomto tovare vzniknúť. Osobitné ustanovenia

upravujúce jednotlivé režimy tým nie sú dotknuté.

§ 93

(1)

Režim s podmienečným oslobodením od cla je ukončený v okamihu, keď sa tovaru pridelí

iné colne schválené určenie.

(2)

Colné orgány sú oprávnené urobiť všetky opatrenia potrebné na to, aby sa postavenie

tovaru uviedlo do súladu s podmienkami určenými pre príslušný režim.

§ 94

Práva a povinnosti osoby, ktorej sa tovar prepustil do režimu s ekonomickým účinkom,

možno, za podmienok určených colnými orgánmi, postupne previesť na iné osoby, ktoré

spĺňajú určené podmienky.

§ 95

(1)

Tranzitom sa rozumie režim, ktorému podlieha tovar dopravovaný pod colným dohľadom

od jedného príslušného colného orgánu k druhému colnému orgánu.

(2)

Tranzitnou operáciou sa rozumie doprava tovaru v tranzite od colného orgánu odoslania

k colnému orgánu určenia.

(3)

Colným orgánom nakládky sa rozumie ktorýkoľvek colný orgán, pod ktorého dohľadom

sa robia určité predbežné opatrenia za účelom uľahčenia začiatku tranzitnej operácie

na colnom orgáne odoslania.

(4)

Colným orgánom odoslania sa rozumie ktorýkoľvek colný úrad, na ktorom začína tranzitná

operácia.

(5)

Colným orgánom určenia sa rozumie ktorýkoľvek colný orgán, na ktorom tranzitná operácia

končí.

(6)

Vstupným colným orgánom sa rozumie pohraničný colný orgán, na ktorom tovar vstupuje

do tuzemska.

(7)

Výstupným colným orgánom sa rozumie pohraničný colný orgán, na ktorom tovar vystupuje

do zahraničia.

(8)

Priamym tranzitom sa rozumie tranzit od vstupného colného orgánu k výstupnému colnému

orgánu.

(9)

Tranzitom do vnútrozemia sa rozumie tranzit od vstupného colného orgánu k vnútrozemskému

colnému orgánu.

(10)

Tranzitom z vnútrozemia sa rozumie tranzit od vnútrozemského colného orgánu k výstupnému

colnému orgánu.

(11)

Vnútrozemským tranzitom sa rozumie tranzit od jedného vnútrozemského colného orgánu

k inému vnútrozemskému colnému orgánu.

§ 96

(1)

Každý, kto je oprávnený s tovarom nakladať, je oprávnený podať návrh na prepustenie

tovaru do režimu tranzitu. Colné orgány môžu požadovať, aby deklarant preukázal, že

je oprávnený s tovarom nakladať.

(2)

Deklarant je colným orgánom zodpovedný za splnenie povinností vyplývajúcich z režimu

tranzitu; najmä je povinný zabezpečiť, aby sa tovar za podmienok určených colným orgánom

odoslania predložil colnému orgánu určenia v nezmenenom stave, s neporušenou colnou

uzáverou a s pripojenými dokladmi.

§ 97

(1)

Ak medzinárodná zmluva alebo tento zákon neustanovuje inak, podáva sa na colnom orgáne

odoslania návrh na prepustenie tovaru v tranzite písomne, v troch vyhotoveniach.

(2)

Návrh obsahuje najmä

a)

meno, priezvisko, obchodné meno (firma) a adresu odosielateľa,

b)

meno, priezvisko, obchodné meno (firma) a adresu deklaranta,

c)

meno, priezvisko, obchodné meno (firma) a adresu príjemcu,

d)

spôsob dopravy,

e)

identifikačné znaky dopravného prostriedku,

f)

údaj o priložených colných uzáverách,

g)

miesto vykládky,

h)

colný orgán určenia,

i)

značky, čísla, počet a povahu nákladových kusov,

j)

označenie tovaru,

k)

hrubú hmotnosť jednotlivých zásielok v kilogramoch,

l)

pri dovoze colnú hodnotu a pri vývoze colnú hodnotu alebo cenu tovaru,

m)

zoznam pripojených dokladov,

n)

spôsob zabezpečenia colného dlhu,

o)

miesto, dátum a podpis deklaranta.

(3)

Návrh na prepustenie tovaru v tranzite možno nahradiť obchodným alebo prepravným

dokladom, ktorý obsahuje údaje uvedené v odseku 2.

(4)

Colný orgán odoslania rozhodne, či a za akých podmienok prepustí tovar a ako sa má

zabezpečiť jeho totožnosť. Ak deklarant nepredloží návrh na spôsob zabezpečenia colného

dlhu, určí ho colný orgán.

(5)

Totožnosť tovaru sa zabezpečuje podľa povahy tovaru priložením colnej uzávery, odtlačkom

úradnej pečiatky, pečaťou, presným opisom, vyobrazením, odobratím vzoriek, spísaním

továrenských značiek a výrobných čísiel alebo iným vhodným spôsobom.

(6)

Colná uzávera môže byť kusová alebo priestorová; kusová colná uzávera sa prikladá

na tovar alebo obal, priestorová uzávera napr. na zariadenie uzatvárajúce priestor

dopravného prostriedku alebo kontejnera. Priestory dopravných prostriedkov alebo kontejnerov

sa zabezpečujú závesnou uzáverou. Obaly, v ktorých sa tovar nachádza, sa môžu zabezpečiť

pečaťou alebo colnými známkami. Priložená colná uzávera sa môže odstrániť len so súhlasom

colných orgánov.

(7)

Priloženie colných uzáver na dopravné prostriedky, kontejnery a na obaly alebo tovar

sa vyznačí v colných a iných dokladoch.

(8)

Od priloženia priestorovej colnej uzávery možno upustiť, ak je priestor dopravného

prostriedku alebo kontejnera dostatočne zabezpečený uzáverou dopravcu alebo prepravcu.

(9)

Ak colnú uzáveru nemožno bezpečne priložiť, musí sa zabezpečiť totožnosť tovaru a

jej znaky sa musia náležite opísať v colných dokladoch alebo v prepravných a sprievodných

listinách.

(10)

Zahraničné colné uzávery, značky, čísla alebo iné znaky totožnosti uvedené na tovare

a v prepravných alebo sprievodných listinách potvrdených colnými orgánmi iných štátov

možno uznať za podmienky, že pre zabezpečenie totožnosti poskytujú spoľahlivú záruku.

(11)

Dopravca môže bez súhlasu colných orgánov, ak je to počas dopravy z mimoriadnych

dôvodov potrebné, prebaliť niektoré nákladové kusy. Prebalenie poznamená v prepravnej

listine.

§ 98

Colné orgány vykonajú colné konanie prednostne, a to aj mimo pracovného času, pri

ľahko pokaziteľnom tovare, živých zvieratách, tovare určenom na odstránenie následkov

havárií, prírodných katastrof a podobných udalostí a pri iných druhoch súrneho tovaru.

§ 99

(1)

Pri doprave tovaru zo zahraničia alebo do zahraničia možno používať len dopravné

prostriedky, v ktorých nie sú zriadené tajné alebo ťažko objaviteľné priestory.

(2)

Uzavierateľné priestory dopravných prostriedkov určených na dopravu tovaru pod colnou

uzáverou musia byť opatrené zariadením umožňujúcim ľahké a účinné priloženie colných

uzáver.

(3)

Dopravné prostriedky musia byť zariadené tak, aby po priložení colných uzáver nebolo

možné z nich tovar vybrať ani iný tovar do nich vložiť bez zanechania zjavných stôp.

§ 100

(1)

Pred prepustením tovaru do tranzitného režimu musí deklarant zabezpečiť colný dlh,

ktorý by mohol pri tomto tovare vzniknúť.

(2)

Zabezpečenie colného dlhu sa nepožaduje pri

a)

doprave po železnici,

b)

leteckej doprave,

c)

poštovej doprave,

d)

doprave vodnou cestou,

e)

doprave potrubím alebo vedením.

§ 101

(1)

Režim uskladňovania v colných skladoch umožňuje skladovať v colných skladoch

a)

zahraničný tovar bez toho, aby taký tovar bol predmetom dovozných ciel alebo obchodno-politických

opatrení,

b)

česko-slovenský tovar, pre ktorý osobitné predpisy ustanovujú, ako dôsledok uskladnenia

v colnom sklade výhody, ktoré sa obvykle vzťahujú na vývoz tovaru.

(2)

Colným skladom je akékoľvek zabezpečené priestranstvo, objekt alebo priestor, v ktorom

sa tovar uskladňuje za podmienok určených colnými orgánmi. V odôvodnených prípadoch

môžu colné orgány povoliť, aby sa režim uskladňovania v colnom sklade použil bez toho,

aby sa tovar skladoval v colnom sklade.

§ 102

(1)

Colné sklady možno zriaďovať ako verejné alebo ako súkromné.

(2)

Verejný colný sklad môže použiť na uskladnenie tovaru každá osoba, súkromný colný

sklad je vyhradený na uskladňovanie tovaru skladovateľa.

§ 103

(1)

Colný sklad možno prevádzkovať len na základe povolenia, ktoré na žiadosť osoby,

ktorá ho chce prevádzkovať, udeľuje colný orgán, v ktorého územnom obvode sa má colný

sklad nachádzať.

(2)

Oprávnenie prevádzkovať colný sklad možno udeliť iba česko-slovenskej osobe.

§ 104

(1)

Návrh na zriadenie colného skladu obsahuje údaje nevyhnutné pre rozhodnutie, najmä

údaje o

a)

skladovateľovi,

b)

priestranstve, objekte alebo priestore skladu a jeho umiestnení,

c)

dátume zriadenia colného skladu,

d)

spôsobe zabezpečenia colného dlhu, ktorý by mohol vzniknúť,

e)

technických podmienkach colného skladu,

f)

podmienkach správy a zabezpečenia colného skladu,

g)

podmienkach týkajúcich sa uskladňovania tovaru, účtovnej evidencie a inventarizácie

tovaru,

h)

druhu skladu (verejný alebo súkromný).

(2)

Návrh na zriadenie súkromného colného skladu obsahuje okrem údajov uvedených v odseku

1 takisto údaje o vlastníkovi tovaru.

(3)

Ak sa v priebehu povoľovacieho konania alebo po vydaní povolenia na zriadenie colného

skladu zmenia skutočnosti uvedené v návrhu na zriadenie colného skladu, je navrhovateľ

povinný tieto zmeny oznámiť príslušnému colnému orgánu do 15 dní odo dňa, keď sa o

týchto zmenách dozvedel.

§ 105

(1)

Skladovateľom je osoba, ktorá je oprávnená prevádzkovať colný sklad. Skladovateľ

zodpovedá za to, že

a)

tovar uskladnený v colnom sklade nebude odňatý colnému dohľadu,

b)

povinnosti vyplývajúce z uskladnenia tovaru v režime uskladňovania v colnom sklade

sa budú plniť, a

c)

podmienky určené v povolení sa budú dodržiavať.

(2)

Colné orgány môžu v povolení na prevádzkovanie verejného skladu určiť, že za plnenie

povinností uvedených v odseku 1 písm. a) a b) zodpovedá výlučne ukladateľ tovaru.

(3)

Ukladateľ tovaru je vždy zodpovedný za plnenie povinností, ktoré vznikli pri uskladnení

tovaru v režime uskladňovania v colnom sklade.

§ 106

Colné orgány môžu požadovať na zabezpečenie plnenia povinností uvedených v

§ 105

, aby skladovateľ zabezpečil colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť. Ustanovenia

§ 92

tým nie sú dotknuté.

§ 107

Práva a povinnosti skladovateľa možno so súhlasom príslušného colného orgánu previesť

na inú osobu.

§ 108

(1)

Doba, po ktorú možno skladovať tovar v colnom sklade, nie je obmedzená. Vo výnimočných

prípadoch môžu colné orgány určiť lehotu, v ktorej je ukladateľ povinný podať návrh

na prepustenie tovaru do iného režimu alebo návrh na umiestnenie tovaru do slobodného

colného pásma alebo slobodného colného skladu.

(2)

Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť lehotu na skladovanie tovaru uvedeného v

§ 101 ods. 1 písm. b)

v colnom sklade.

(3)

V colnom sklade možno vykonávať iba operácie potrebné na zabezpečenie uchovania tovaru

a obvyklé manipulácie vykonávané za účelom zlepšenia jeho balenia alebo predajnej

akosti alebo jeho úpravy pre dopravu, napr. delenie alebo združovanie nákladových

kusov, výber a triedenie tovaru, dolievanie, prebaľovanie, čistenie, nové označovanie,

dopĺňanie, prezeranie, denaturovanie, odoberanie vzoriek. Formy manipulácie musí vopred

povoliť colný úrad, ktorý tiež určí podmienky, za ktorých možno tieto manipulácie

vykonávať. Ustanovenia

§ 110

tým nie sú dotknuté.

(4)

Česko-slovenský tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade, na ktorý

sa vzťahuje

§ 101 ods. 1 písm. b)

a na ktorý sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie

v poľnohospodárstve, možno podrobiť iba takým formám manipulácie, ktoré sú pre taký

tovar výslovne určené.

§ 109

(1)

Z ekonomických dôvodov môžu colné orgány povoliť, aby za podmienok nimi určených

bol tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade dočasne vybratý z colného

skladu.

(2)

Colné orgány môžu povoliť, aby tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom

sklade bol prevedený z jedného colného skladu do druhého.

§ 110

(1)

Ak je to ekonomicky odôvodnené a nesťažuje sa tým colný dohľad, môžu colné orgány

povoliť, aby

a)

zahraničný tovar sa v priestoroch colného skladu prepracoval v režime aktívneho zušľachťovacieho

styku za podmienok určených pre tento režim,

b)

zahraničný tovar sa v priestoroch colného skladu prepracoval v režime prepracovania

pod colným dohľadom za podmienok určených pre tento režim,

c)

česko-slovenský tovar iný než uvedený v

§ 101 ods. 1 písm. b)

sa skladoval v priestoroch colných skladov.

(2)

V prípadoch uvedených v odseku 1 nemusí byť tovar prepustený do režimu uskladňovania

v colnom sklade.

(3)

Colné orgány môžu požadovať, aby skladovateľ viedol tovar uvedený v odseku v evidencii,

v ktorej sa vedie tovar uskladnený v režime uskladňovania v colnom sklade.

§ 111

(1)

Ak pri dovážanom tovare vznikol colný dlh a základom colnej hodnoty tohto tovaru

je cena skutočne platená, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť, zahŕňajúca náklady

za skladovanie a uchovanie tovaru počas jeho uloženia v colnom sklade, nezahrnú sa

tieto náklady do colnej hodnoty, ak sú odlíšené od ceny skutočne platenej, alebo ktorá

sa má za tovar zaplatiť.

(2)

Ak sa na uskladnenom tovare vykonali operácie a manipulácie uvedené v

§ 108 ods. 3 a 4

, na žiadosť deklaranta sa posudzuje povaha, colná hodnota a množstvo tovaru, ktoré

sú rozhodné pre vymeranie dovozného cla, akoby sa tieto operácie a manipulácie nevykonali.

§ 112

Česko-slovenský tovar, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie

§ 101 ods. 1 písm. b)

a ktorý je uskladnený v colnom sklade, sa musí vyviezť alebo sa mu musí prideliť

iné colné schválené určenie ustanovené colnými predpismi.

§ 113

(1)

Nebezpečný tovar, tovar, ktorý môže znehodnotiť iný uskladnený tovar alebo vyžaduje

osobitné zariadenie, možno uskladniť iba v colných skladoch osobitne preň vybavených.

(2)

Ak na zriadenie colného skladu uvedeného v odseku 1 treba povolenie podľa osobitných

predpisov, musí sa predložiť spoločne s návrhom na zriadenie colného skladu.

§ 114

(1)

Ak colné orgány neurčia inak, musí byť tovar, ktorý sa má uskladniť v colnom sklade,

predložený s dokladmi colným orgánom na vykonanie colného konania.

(2)

Colné orgány môžu za účelom vykonávania colného dohľadu najmä

a)

požadovať, aby sa colné sklady zamkýnali dvoma rôznymi kľúčmi (kľúčom skladovateľa

a kľúčom colných orgánov),

b)

priamo dohliadať na colný sklad,

c)

požadovať vedenie evidencie o skladovanom tovare vo forme schválenej colnými orgánmi,

ktorej základom je účtovná evidencia ustanovená osobitnými predpismi,

d)

vykonávať inventúru uskladneného tovaru.

§ 115

Ak v colnom sklade dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva, musí sa táto skutočnosť

oznámiť a doložiť colným orgánom bez zbytočného odkladu.

§ 116

(1)

Ak dôjde k poškodeniu alebo k zničeniu uskladneného tovaru následkom nehody alebo

vyššej moci, prepustia colné orgány tento tovar do voľného obehu, ako keby už bol

poškodený alebo zničený v colnom sklade uskladnený. Poškodenie alebo zničenie následkom

nehody alebo vyššej moci sa musí colným orgánom náležite preukázať.

(2)

Odpady a zvyšky, ktoré po zničení alebo znehodnotení zostanú, podliehajú v prípade

prepustenia do voľného obehu clu, ktoré by colné orgány vymerali a vybrali, keby boli

také odpady alebo zvyšky v tomto stave uskladnené.

(3)

Ak sa tovar uskladnený v colnom sklade zničil alebo znehodnotil so súhlasom colných

orgánov, vyhotoví skladovateľ o zničení alebo znehodnotení tovaru zápisnicu; jedno

vyhotovenie odovzdá colným orgánom.

§ 117

(1)

Vo verejnom colnom sklade možno uskladňovať všetok tovar, včítane tovaru, na ktorý

sa vzťahujú zákazy a obmedzenia, ak nejde o zákazy a obmedzenia z dôvodov veterinárnych,

rastlinolekárskych, z dôvodov ochrany verejnej mravnosti alebo verejného poriadku,

verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany životného prostredia, ochrany kultúrnych

pamiatok, ochrany predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty, predmetov kultúrnej hodnoty

a zákazy a obmedzenia týkajúce sa ochrany duševného vlastníctva.

(2)

Skladovateľ verejného colného skladu je povinný vyhotoviť zoznam tovaru, ktorý nemožno

vo verejnom colnom sklade uskladniť. Zoznam vhodnou formou zverejňuje; jedno vyhotovenie

zoznamu odovzdá skladovateľ colným orgánom.

§ 118

V súkromnom colnom sklade možno uskladňovať iba tovar skladovateľa. Zákazy a obmedzenia

uvedené v

§ 117

platia obdobne.

§ 119

Bez dotknutia ustanovení

§ 121

umožňuje režim aktívneho zušľachťovacieho styku, aby jednou alebo niekoľkými spracovateľskými

operáciami prešiel

a)

zahraničný tovar, ktorý sa má vyviezť späť z tuzemska vo forme zušľachtených výrobkov

bez toho, aby podliehal dovoznému clu a obchodno-politickým opatreniam (podmienečný

systém),

b)

tovar prepustený do voľného obehu s vrátením alebo odpustením dovozného cla, ktorému

tento tovar podlieha, ak sa vyvezie späť z tuzemska vo forme zušľachtených výrobkov

(systém navracania).

§ 120

(1)

Spracovateľskými operáciami sa rozumie

a)

spracovanie tovaru, včítane inštalácie alebo montáže, kompletizácie, zostavenia a

prispôsobenia inému tovaru,

b)

prepracovanie tovaru,

c)

oprava alebo úprava tovaru včítane renovácie alebo uvedenia do pôvodného stavu,

d)

použitie určitého tovaru, ktorý nie je v zušľachtenom výrobku obsiahnutý, ale umožňuje

alebo uľahčuje výrobu tohto výrobku, aj keď je vo výrobe úplne alebo sčasti spotrebovaný

(pomocný tovar).

(2)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou, čo sa rozumie pomocným tovarom podľa odseku 1 písm.

d).

(3)

Zušľachtenými výrobkami sa rozumejú všetky výrobky, ktoré sú výsledkom spracovateľských

operácií.

(4)

Náhradným tovarom sa rozumie česko-slovenský tovar, ktorý sa použil v priebehu spracovateľských

operácií namiesto dovážaného tovaru.

§ 121

(1)

Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 a s prihliadnutím na ustanovenie odseku

4 colné orgány povolia, aby

a)

zušľachtené výrobky boli získané z náhradného tovaru,

b)

zušľachtené výrobky získané z náhradného tovaru boli vyvezené z tuzemska pred dovozom

dovážaného tovaru.

(2)

Náhradným tovarom musí byť česko-slovenský tovar a musí mať rovnakú obchodnú kvalitu,

rovnakú technickú charakteristiku a rovnakú osemmiestnu podpoložku colného sadzobníka

ako dovážaný tovar. V odôvodnených prípadoch môžu colné orgány povoliť, aby náhradný

tovar dosiahol vyšší stupeň spracovania než dovážaný tovar.

(3)

Ak sa postupuje podľa odseku 1, dovážaný tovar sa posudzuje ako náhradný tovar a

náhradný tovar ako dovážaný tovar.

(4)

Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť prípady, keď je aktívny zušľachťovací styk

zakázaný alebo obmedzený.

(5)

Ak sa postupuje podľa odseku 1 písm. b) a zušľachtené výrobky by podliehali vývoznému

clu, keby sa nevyvážali v režime aktívneho zušľachťovacieho styku, musí osoba, ktorej

sa povolenie udelilo, zabezpečiť colný dlh, ktorý vznikne, ak sa dovážaný tovar nedovezie

v určenej lehote.

§ 122

Colné orgány udelia povolenie na žiadosť osoby, ktorá vykonáva spracovateľské operácie

alebo ktorá zabezpečuje ich vykonávanie.

§ 123

Povolenie možno udeliť česko-slovenským osobám a v prípade dovozu, ktorý nemá obchodný

charakter, aj zahraničným osobám iba vtedy,

a)

ak možno dovážaný tovar identifikovať v zušľachtených výrobkoch alebo ak možno overiť

plnenie podmienok určených pre náhradný tovar, ak sa bude postupovať podľa

§ 121

; ustanovenie

§ 120 ods. 1 písm. d)

tým nie je dotknuté,

b)

ak režim aktívneho zušľachťovacieho styku môže pomôcť vytvoriť priaznivejšie podmienky

pre vývoz zušľachtených výrobkov, za podmienky, že tým nie sú dotknuté zásadné ekonomické

záujmy česko-slovenských výrobcov.

§ 124

(1)

Colné orgány určia lehotu, v ktorej musia byť zušľachtené výrobky vyvezené späť alebo

sa im musí prideliť iné colne schválené určenie. Pri určení tejto lehoty sa prihliada

na dobu potrebnú na vykonanie spracovateľských operácií a na dobu potrebnú na rozhodnutie

o zušľachtených výrobkoch.

(2)

Lehota začína plynúť dňom, keď bol zahraničný tovar prepustený do režimu aktívneho

zušľachťovacieho styku. Na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie udelilo, môžu colné

orgány v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť.

(3)

Ak colné orgány povolia, aby sa postupovalo podľa

§ 121 ods. 1 písm. b)

, určia súčasne lehotu, počas ktorej musí byť zahraničný tovar navrhnutý do režimu

aktívneho zušľachťovacieho styku. Táto lehota začína plynúť dňom prijatia vývozného

colného vyhlásenia vzťahujúceho sa na zušľachtené výrobky získané zo zodpovedajúceho

náhradného tovaru.

(4)

Osoba, ktorej sa udelilo povolenie, je povinná do 30 dní po skončení lehoty spätného

vývozu zušľachtených výrobkov predložiť colným orgánom vyúčtovanie aktívneho zušľachťovacieho

styku.

§ 125

(1)

Colné orgány určia percento výťažnosti z operácie alebo tam, kde je to nevyhnutné,

spôsob ako percento výťažnosti určiť. Percentom výťažnosti sa rozumie množstvo alebo

percentuálne množstvo zušľachtených výrobkov získaných z prepracovania daného množstva

dovážaného tovaru. Percento výťažnosti sa určí na základe skutočností, za ktorých

sa budú spracovateľské operácie vykonávať.

(2)

Na základe vopred zistených skutočností možno určiť štandardné percento výťažnosti

vtedy, ak sa spracovateľské operácie obvykle vykonávajú za presne určených technických

podmienok, ktoré sa vzťahujú na tovar jednotnej charakteristiky a ktoré vyplývajú

z výroby zušľachtených výrobkov rovnakej kvality.

§ 126

(1)

Tovar v nezmenenom stave a zušľachtené výrobky sa musia vyviezť späť. Colné orgány

môžu v odôvodnených prípadoch povoliť, aby boli prepustené do voľného obehu, prepracované

pod colným dohľadom, zničené alebo aby ich deklarant prenechal v prospech štátu.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa použije takisto vtedy, ak sa zušľachteným výrobkom pridelí

colne schválené určenie uvedené v odseku 1 po tom, čo boli prepustené do režimu uskladňovania

v colnom sklade, dočasného použitia, tranzitu alebo boli umiestnené do slobodného

colného pásma alebo slobodného colného skladu.

§ 127

Ak pri zušľachtených výrobkoch vznikol colný dlh, určí sa výška takého dlhu na základe

podpoložiek colného sadzobníka dovážaného tovaru obsiahnutého v spomenutých zušľachtených

výrobkoch, ako bol ohodnotený v dobe, na ktorú sa vzťahuje

§ 207

.

§ 128

Ustanovenie

§ 127

sa nepoužije a zušľachtené výrobky

a)

podliehajú dovoznému clu vymeranému v súlade s pravidlami príslušného režimu, do

ktorého boli prepustené s podmienečným oslobodením od cla alebo vymeranému v súlade

s pravidlami slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu, do ktorého

boli umiestnené. Osoba, ktorej sa povolenie udelilo, však môže požadovať, aby bolo

clo vymerané podľa

§ 127

. Ak sa zušľachteným výrobkom pridelilo uvedené colne schválené určenie iné než prepustenie

do režimu prepracovania pod colným dohľadom, musí sa suma dovozného cla rovnať aspoň

sume cla vymeranej podľa

§ 127

,

b)

môžu podliehať pravidlám, ktorými sa spravuje vymeriavanie cla určeného v rámci režimu prepracovania

pod colným dohľadom, pokiaľ by dovážaný tovar mohol byť do tohto režimu prepustený.

§ 129

(1)

Všetky zušľachtené výrobky, ich časť alebo tovar v nezmenenom stave možno na základe

povolenia colných orgánov a v súlade s podmienkami režimu pasívneho zušľachťovacieho

styku dočasne vyvážať z tuzemska za účelom ďalšieho spracovania.

(2)

Ak pri spätnom dovoze výrobkov vznikol colný dlh, vymeria sa dovozné clo

a)

zo zušľachtených výrobkov alebo z tovaru v nezmenenom stave uvedených v odseku 1,

podľa

§ 127 a 128

,

b)

z výrobkov dovážaných späť po prepracovaní v zahraničí podľa ustanovení upravujúcich

režim pasívneho zušľachťovacieho styku, za rovnakých podmienok, aké by sa ne vzťahovali,

keby sa vyvážali v tomto režime a predtým, než boli vyvezené, boli prepustené do voľného

obehu.

§ 130

(1)

Systém navracania možno použiť pri všetkom tovare, s výnimkou takého, ktorý v okamihu

prijatia colného vyhlásenia do voľného obehu

a)

podlieha množstvovým dovozným obmedzeniam,

b)

by mohol v rozsahu kvót podliehať preferenčnému sadzobnému opatreniu alebo jednostrannému

opatreniu podľa

§ 13 ods. 1 písm. e) až g)

,

c)

podlieha vyrovnávacej dávke ustanovenej právnym predpisom, ktorým sa vykonávajú opatrenia

trhovej regulácie v poľnohospodárstve.

(2)

Okrem obmedzení uvedených v odseku 1 sa systém navracania použije iba vtedy, ak nie

je v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu určená žiadna

vývozná náhrada za vývoz zušľachtených výrobkov.

(3)

Povolenie použiť systém navracania možno udeliť iba vtedy, ak v čase prijatia colného

vyhlásenia na prepustenie zušľachtených výrobkov na vývoz

a)

dovážaný tovar nepodlieha vyrovnávacej dávke podľa odseku 1 písm. c),

b)

na vývoz zušľachtených výrobkov nie je určená žiadna vývozná náhrada.

§ 131

V colnom vyhlásení, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do voľného obehu, musí byť

uvedené, že sa použije systém navracania a odkaz na udelené povolenie. Colné orgány

môžu požadovať, aby toto povolenie bolo priložené k colnému vyhláseniu.

§ 132

Na systém navracania sa nevzťahujú ustanovenia

§ 121 ods. 1 písm. b)

,

§ 121 ods. 3

a

5

,

§ 124 ods. 4

,

§ 126 a 127

.

§ 133

Dočasný vývoz zušľachtených výrobkov vykonávaný podľa

§ 129 ods. 1

sa nepovažuje za vývoz v zmysle

§ 134

, s výnimkou prípadu, keď tieto výrobky nie sú dovezené späť do tuzemska v určenej

lehote.

§ 134

(1)

Osoba, ktorej sa povolenie udelilo, môže žiadať vrátenie alebo odpustenie dovozného

cla, ak preukáže, že zušľachtené výrobky získané z dovážaného tovaru prepusteného

do voľného obehu v systéme navracania boli

a)

vyvezené pod colným dohľadom do zahraničia, alebo

b)

prepustené, s ohľadom na následný vývoz, do režimu tranzitu, uskladňovania v colnom

sklade, dočasného použitia alebo aktívneho zušľachťovacieho styku (režimy s podmienečným

oslobodením od cla) alebo umiestnené do slobodného colného pásma alebo slobodného

colného skladu, za splnenia podmienok určených pre použitie príslušného režimu.

(2)

Na účely pridelenia colne schváleného určenia uvedeného v odseku 1 sa zušľachtené

výrobky považujú za zahraničný tovar.

(3)

Žiadosť o vrátenie cla treba podať najneskôr do troch rokov odo dňa, keď colný dlh

vznikol.

(4)

Zušľachtené výrobky prepustené do režimu uvedeného v odseku 1 alebo umiestnené do

slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu možno prepustiť do voľného

obehu iba na základe povolenia colného úradu. Suma vráteného alebo odpusteného dovozného

cla sa v týchto prípadoch pokladá za výšku colného dlhu; ustanovenia

§ 128 písm. a)

tým nie sú dotknuté.

§ 135

Režim prepracovania pod colným dohľadom umožňuje prepracovanie zahraničného tovaru

v tuzemsku pri takých spracovateľských operáciách, ktoré zmenia jeho sadzobné zaradenie

alebo stav bez toho, aby podliehal dovoznému clu alebo obchodno-politickým opatreniam,

a výrobky vzniknuté v dôsledku týchto operácií prepustí colný úrad do voľného obehu

s použitím pre ne platných colných sadzieb. Tieto výrobky sa označujú ako spracované

výrobky.

§ 136

Ministerstvo ustanoví vyhláškou prípady, keď nemožno prepustiť tovar do režimu prepracovania

pod colným dohľadom.

§ 137

Povolenie na prepracovanie pod colným dohľadom udelia colné orgány na žiadosť osoby,

ktorá vykonáva prepracovanie alebo zabezpečí, aby sa prepracovanie vykonalo v jej

mene.

§ 138

Povolenie možno udeliť iba česko-slovenským osobám a iba vtedy,

a)

ak možno dovážaný tovar identifikovať v spracovaných výrobkoch,

b)

ak nemožno tovar po prepracovaní rovnako hodnotiť alebo ekonomicky navrátiť do jeho

pôvodného stavu, v ktorom bol pred prepustením do tohto režimu,

c)

ak nedôjde použitím tohto režimu k obchádzaniu predpisov upravujúcich určenie pôvodu

tovaru alebo ktoré ustanovujú množstvové obmedzenie vzťahujúce sa na dovážaný tovar,

d)

ak sú splnené podmienky potrebné na to, aby sa v tuzemsku vytvorili alebo udržali

príslušné spracovateľské činnosti bez toho, aby boli nepriaznivo dotknuté zásadné

ekonomické záujmy česko-slovenských výrobcov.

§ 139

Colné orgány môžu držiteľovi povolenia povoliť, aby prepracovaním tovaru vo svojom

záujme poveril tretiu osobu.

§ 140

Ustanovenia

§ 124 a 125

sa pre režim prepracovania pod colným dohľadom použijú primerane.

§ 141

Ak vznikol colný dlh pri výrobkoch, ktoré sú v porovnaní s tými, na ktoré sa vzťahuje

povolenie, v štádiu čiastočného spracovania, vypočíta sa colný dlh podľa colných sadzieb

príslušných pre tovar v nezmenenom stave v okamihu, na ktorý sa vzťahuje

§ 207

.

§ 142

Ak dovážaný tovar v okamihu prepustenia do voľného obehu spĺňa podmienky pre priznanie

preferenčných opatrení a tieto preferenčné opatrenia sú použiteľné na rovnaký tovar,

ako sú spracované výrobky prepustené do voľného obehu, vymeria sa dovozné clo, ktorému

spracované výrobky podliehajú podľa týchto opatrení.

§ 143

Režim dočasného použitia umožňuje, aby zahraničný tovar, ktorý sa má vyviezť späť

v nezmenenom stave, sa v tuzemsku používal s úplným alebo čiastočným oslobodením od

dovozného cla bez toho, aby sa na tento dovoz vzťahovali obchodno-politické opatrenia.

§ 144

Povolenie na dočasné použitie udeľujú colné orgány na žiadosť osoby, ktorá bude tovar

používať sama alebo na ktorej zodpovednosť sa bude tovar používať.

§ 145

(1)

Colné orgány odmietnu žiadosť o povolenie režimu dočasného použitia, ak nemožno predmetný

tovar stotožniť.

(2)

Colné orgány však môžu povoliť použitie režimu dočasného použitia bez toho, aby sa

mohol predmetný tovar stotožniť, ak s ohľadom na povahu tovaru a jeho použitie nemožnosť

stotožnenia neumožní zneužitie tohto režimu.

§ 146

(1)

Colné orgány určia lehotu, počas ktorej sa musí dovezený tovar vyviezť späť alebo

sa mu pridelí iné colne schválené určenie. Táto lehota musí byť dostatočná, aby sa

mohol dosiahnuť cieľ zamýšľaného použitia.

(2)

Tovar možno prepustiť do režimu dočasného použitia maximálne na dobu dvadsiatich

štyroch mesiacov; osobitné lehoty ustanovené podľa

§ 147

tým nie sú dotknuté.

(3)

Colné orgány môžu z dôvodov hodných zreteľa na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie

udelilo, predĺžiť lehoty ustanovené podľa odsekov 1 a 2 tak, aby umožnili zamýšľané

použitie tovaru.

§ 147

Prípady a osobitné podmienky, za ktorých možno prepustiť tovar do režimu dočasného

použitia s úplným oslobodením od dovozného cla, ustanoví ministerstvo vyhláškou.

§ 148

(1)

Použitie režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla môže

colný úrad povoliť iba pri tovare, ktorý zostáva vlastníctvom zahraničnej osoby a

ktorý nie je uvedený vo vyhláške vydanej podľa

§ 147

alebo je v tejto vyhláške uvedený, ale nespĺňa všetky podmienky určené na prepustenie

do režimu dočasného použitia s úplným oslobodením od dovozného cla.

(2)

Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť zoznam tovaru, ktorý nemožno prepustiť do režimu

dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla.

§ 149

(1)

Suma dovozného cla pri tovare prepustenom do režimu dočasného použitia s čiastočným

oslobodením od dovozného cla za každý, hoci len začatý mesiac, počas ktorého bol tovar

prepustený do tohto režimu, je 3 % z úhrnnej sumy cla, ktoré by sa malo vybrať za

uvedený tovar, keby v okamihu prepustenia do režimu dočasného použitia bol prepustený

do voľného obehu.

(2)

Suma vybraného dovozného cla nesmie byť vyššia než tá, ktorá by sa vybrala, keby

predmetný tovar v okamihu prepustenia do režimu dočasného použitia bol prepustený

do voľného obehu.

§ 150

(1)

Možnosť prevodu práv a povinností, ktoré vzniknú pri režime dočasného použitia podľa

§ 94

neznamená, že pre každé do úvahy pripadajúce obdobie použitia platí rovnaký postup

pri oslobodení od dovozného cla.

(2)

Ak prevod práv a povinností podľa odseku 1 z jednej osoby na druhú umožňuje čiastočné

oslobodenie od dovozného cla počas toho istého mesiaca, je prvá osoba povinná zaplatiť

dlžnú sumu dovozného cla za celý príslušný mesiac.

§ 151

Ak vznikol colný dlh pri tovare prepustenom do režimu dočasného použitia s čiastočným

oslobodením od dovozného cla z iných dôvodov, než je prepustenie tovaru do tohto režimu,

určí sa výška tohto dlhu rozdielom medzi sumou cla vypočítaného podľa

§ 207

a cla zaplateného podľa

§ 149

.

§ 152

(1)

Colné orgány vyberú dovozné clo vypočítané podľa

§ 149

až po ukončení režimu dočasného použitia.

(2)

Ak je lehota pre režim dočasného použitia podľa

§ 148

určená na dobu tridsiatich štyroch mesiacov alebo dlhšiu, vyberie colný úrad dovozné

clo po uplynutí tridsiatich štyroch mesiacov.

§ 153

(1)

Režim pasívneho zušľachťovacieho styku umožňuje, aby česko-slovenský tovar bol dočasne

vyvezený do zahraničia za účelom podrobenia spracovateľským operáciám a aby zušľachtené

výrobky boli prepustené do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od

dovozného cla. Ustanovenia

§ 129

a

§ 162 až 168

tým nie sú dotknuté.

(2)

Na účely režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa rozumie

a)

dočasne vyvážaným tovarom tovar, ktorý bol prepustený do režimu pasívneho zušľachťovacieho

styku,

b)

spracovateľskými operáciami operácie uvedené v

§ 120 ods. 1 písm. a) až c)

,

c)

zušľachtenými výrobkami všetky výrobky, ktoré sú výsledkom spracovateľských operácií.

§ 154

(1)

Česko-slovenský tovar nemožno prepustiť do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku,

a)

ak by z jeho vývozu vznikol nárok na vrátenie alebo odpustenie dovozného cla,

b)

ak bol pred vývozom v dôsledku jeho konečného použitia prepustený do voľného obehu

s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla, ak podmienky pre oslobodenie

ešte trvajú,

c)

ak by z jeho vývozu vznikol nárok na vývoznú náhradu alebo ak sa priznala iná finančná

výhoda, než je výhoda ustanovená právnym predpisom, ktorým sa vykonávajú opatrenia

trhovej regulácie v poľnohospodárstve priznávané pri vývoze spomenutého tovaru.

(2)

Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť prípady, keď sa ustanovenie odseku 1 nepoužije.

(3)

Tovar prepustený do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa považuje za dočasne

vyvezený tovar.

§ 155

(1)

Povolenie na prepustenie tovaru do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku udeľujú

colné orgány na žiadosť osoby, ktorá zariaďuje vykonanie spracovateľských operácií.

(2)

Inej osobe, než je uvedená v odseku 1, možno udeliť povolenie na prepustenie tovaru

do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku vtedy, ak spracovateľské operácie pozostávajú

zo spojenia česko-slovenského tovaru so zahraničným tovarom a dovezeným ako zušľachtené

výrobky, za predpokladu, že použitie tohto režimu napomáha rozšíriť vývoz tohto tovaru

bez toho, aby sa to nepriaznivo dotklo základných záujmov česko-slovenských výrobcov

rovnakého alebo podobného tovaru, ako sú zušľachtené výrobky.

§ 156

(1)

Povolenie možno udeliť iba česko-slovenským osobám a iba vtedy,

a)

ak možno zistiť, že zušľachtené výrobky pochádzajú z dočasne vyvezeného tovaru,

b)

ak nehrozí, že povolenie na použitie režimu pasívneho zušľachťovacieho styku pravdepodobne

vážne poškodí zásadné ekonomické záujmy česko-slovenských výrobcov.

(2)

Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť prípady, keď sa neuplatní ustanovenie odseku

1 písm. a).

§ 157

(1)

Colné orgány určia lehotu, v ktorej musia byť zušľachtené výrobky dovezené späť do

tuzemska. Túto lehotu možno z dôvodov hodných zreteľa na žiadosť osoby, ktorej sa

povolenie udelilo, predĺžiť.

(2)

Ustanovenia

§ 125

sa na určenie percenta výťažnosti pri pasívnom zušľachťovacom styku použijú primerane.

§ 158

Úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla uvedené v

§ 159 ods. 1

sa prizná iba vtedy, ak sú zušľachtené výrobky navrhnuté na prepustenie do voľného

obehu v mene alebo v prospech

a)

osoby, ktorej sa povolenie udelilo, alebo

b)

inej česko-slovenskej osoby, ak s tým súhlasí osoba, ktorej sa povolenie udelilo,

a ak sú splnené podmienky pre udelenie tohto povolenia.

§ 159

(1)

Výška oslobodenia od dovozného cla sa určí rozdielom medzi sumou dovozného cla vymeraného

z dovážaných zušľachtených výrobkov prepustených do voľného obehu a sumou dovozného

cla, ktoré by sa k rovnakému okamihu vymeralo z dočasne vyvážaného tovaru v prípade,

že by sa doviezlo zo štátu, v ktorom sa vykonala posledná spracovateľská operácia.

(2)

Suma, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, sa určí podľa množstva a sadzobného zaradenia

predmetného tovaru v deň prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie do režimu

pasívneho zušľachťovacieho styku. Hodnotou dočasne vyvážaného tovaru je hodnota, ktorá

sa vzala do úvahy pri určení colnej hodnoty podľa

§ 31 ods. 1 písm. b) bod 1

, alebo ak nemôže byť hodnota týmto spôsobom určená, hodnota určená rozdielom medzi

colnou hodnotou zušľachtených výrobkov a spracovateľskými nákladmi. Ak bol pred prepustením

do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku dočasne vyvážaný tovar oslobodený od dovozného

cla pri jeho prepustení do voľného obehu vzhľadom na jeho konečné použitie a podmienky

pre oslobodenie od dovozného cla trvajú, bude sumou cla, ktorá sa má odpočítať, suma

skutočne vybraného dovozného cla pri prepustení tohto tovaru do voľného obehu.

(3)

Ak možno na zušľachtené výrobky uplatniť preferenčné opatrenia uvedené v

§ 13 ods. 1 písm. e) a f)

a tieto opatrenia možno uplatniť na tovar rovnakého sadzobného zaradenia, ako má

dočasne vyvážaný tovar, použije sa pri vymeraní dovozného cla, ktoré sa má odpočítať

podľa odseku 1, sadzba, ktorá by sa použila, keby dočasne vyvážaný tovar spĺňal podmienky,

za ktorých sa tieto preferenčné opatrenia použijú.

(4)

Ak ustanovuje medzinárodná zmluva inak, ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú.

§ 160

(1)

Ak je účelom spracovateľskej operácie oprava dočasne vyvážaného tovaru, bude tento

tovar pri prepustení do voľného obehu úplne oslobodený od dovozného cla, ak deklarant

preukáže, že tovar bol opravený bezodplatne v dôsledku zmluvných alebo zákonných vyporiadaní

práv zo zodpovednosti za vady.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, keď vada tovaru bola zistená pri jeho

prvom prepustení do voľného obehu.

§ 161

(1)

Ak je účelom spracovateľskej operácie oprava dočasne vyvážaného tovaru a táto oprava

je vykonaná za odplatu, bude tento tovar pri prepustení do voľného obehu čiastočne

oslobodený od dovozného cla. Výška oslobodenia od dovozného cla vychádza z colnej

hodnoty a sadzby uvedenej v odsekoch 2 a 3.

(2)

Náklady na opravu budú základom na určenie colnej hodnoty zušľachtených výrobkov

vtedy, ak sú jedinou úhradou držiteľa povolenia a nie sú ovplyvnené spojením medzi

osobou, ktorej sa povolenie udelilo, a osobou, ktorá opravu vykonala.

(3)

Dovozné clo sa vymeriava podľa sadzieb, ktoré sa uplatňujú na zušľachtený tovar v

okamihu prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie do voľného obehu.

§ 162

(1)

Systém prostej výmeny umožňuje, aby dovezený náhradný výrobok (ďalej len „náhrada“)

nahradil zušľachtený výrobok.

(2)

Colné orgány povolia použitie systému prostej výmeny vtedy, ak spracovateľská operácia

zahŕňa iba opravu iného česko-slovenského tovaru, než na ktorý sa vzťahuje právny

predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve.

(3)

Colné orgány povolia, za podmienok nimi určených, dovoz náhrad ešte pred dočasným

vývozom tovaru (predchádzajúci dovoz).

(4)

V prípade predchádzajúceho dovozu náhrady je osoba, ktorej sa povolenie udelilo,

povinná zabezpečiť colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť.

§ 163

(1)

Náhrada musí mať rovnakú obchodnú kvalitu a rovnakú technickú charakteristiku, akú

by mal dočasne vyvážaný tovar, keby bol zušľachtený.

(2)

Ak sa dočasne vyvážaný tovar pred vývozom používal, musí sa náhrada tiež používať

a nesmie byť novým výrobkom. Ak sa náhrada dodala bezodplatne v dôsledku zmluvných

alebo zákonných práv zo zodpovednosti za vady, môžu colné orgány povoliť výnimku.

§ 164

Prostá výmena sa môže povoliť iba vtedy, ak možno overiť, že sú splnené podmienky

ustanovené v

§ 163

.

§ 165

Ustanovenia vzťahujúce sa na zušľachtené výrobky sa vzťahujú aj na náhrady; ustanovenie

§ 168

tým nie je dotknuté.

§ 166

(1)

Pri predchádzajúcom dovoze musí byť dočasne vyvážaný tovar vyvezený v lehote dvoch

mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie náhrady do voľného obehu.

(2)

Z dôvodov hodných zreteľa, môžu colné orgány na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie

udelilo, lehotu uvedenú v odseku 1 primerane predĺžiť.

§ 167

Ak sa pri predchádzajúcom dovoze postupuje podľa

§ 159

, určí sa suma, ktorá sa má odpočítať, podľa sadzieb vzťahujúcich sa na dočasne vyvážaný

tovar ku dňu prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie.

§ 168

Ustanovenia

§ 155 ods. 2

a

§ 156 ods. 1 písm. a)

sa na prostú výmenu nevzťahujú.

§ 169

Postupy určené pre režim pasívneho zušľachťovacieho styku sa použijú tiež na účely

vykonávania nesadzobných obchodno-politických opatrení.

§ 170

(1)

Režim vývozu umožňuje, aby česko-slovenský tovar opustil tuzemsko. Vývoz zahŕňa vybratie

vývozných ciel, uplatnenie obchodno-politických opatrení a ďalšie vývozné formality.

(2)

Rovnako ako tovar vyvážaný v režime vývozu bude prepustený tovar, ktorý sa má dodať

osobám iných štátov, ktoré požívajú výhody podľa medzinárodných zmlúv.

4

)

§ 171

(1)

Česko-slovenský tovar, ktorý má byť vyvezený do zahraničia, musí byť prepustený v

režime vývozu. Ustanovenia colných predpisov uplatňované na tovar vyvážaný cestujúcimi,

tovar prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku alebo režimu tranzitu

tým nie sú dotknuté.

(2)

Colné vyhlásenie na prepustenie tovaru na vývoz sa podáva na colnom orgáne, v ktorého

územnom obvode má vývozca sídlo alebo bydlisko, alebo na colnom orgáne, v ktorého

územnom obvode sa tovar na vývoz balí alebo nakladá.

(3)

Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť prípady a podmienky, keď možno colné vyhlásenie

na prepustenie tovaru na vývoz podať na inom colnom orgáne.

§ 172

Colné orgány prepustia tovar na vývoz s podmienkou, že tovar vystúpi do zahraničia

v lehote nimi určenej, v rovnakom stave a za rovnakých podmienok, aké platili v okamihu

prijatia colného vyhlásenia na vývoz.

§ 173

(1)

Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady tvoria priestory a stavby na časti colného

územia, oddelené od ostatného colného územia, v ktorých sa tovar tam umiestnený považuje

z hľadiska ciel vyberaných v súvislosti s dovozom a vývozom tovaru, akoby sa nenachádzal

na colnom území, a kde

a)

zahraničný tovar nepodlieha dovoznému clu alebo obchodno-politickým opatreniam,

b)

pre česko-slovenský tovar osobitné predpisy ustanovujú ako dôsledok jeho umiestnenia

v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade výhody, ktoré sa obvykle vzťahujú

na tovar pri jeho vývoze.

(2)

Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady zriaďuje vláda Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky nariadením.

§ 174

(1)

Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady musia byť oddelené od ostatného colného

územia plotom vysokým najmenej tri metre alebo oddelené spôsobom schváleným colnými

orgánmi tak, aby bolo možné kontrolovať vstupy do slobodného colného pásma alebo slobodného

colného skladu a výstupy z nich a musia byť určené miesta ich vstupu a výstupu.

(2)

Akákoľvek stavba v slobodnom colnom pásme sa môže uskutočniť len po predchádzajúcom

súhlase colných orgánov.

§ 175

(1)

Obvod a vstupné a výstupné miesta slobodného colného pásma a slobodného colného skladu

sú pod dohľadom colných orgánov.

(2)

Osoby a dopravné prostriedky vstupujúce do slobodného colného pásma alebo slobodného

colného skladu alebo vystupujúce z nich možno podrobiť colnej kontrole.

(3)

Prístup do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu možno odoprieť

osobám, ktoré neposkytujú záruku dodržiavania pravidiel určených pre slobodné colné

pásma a slobodné colné sklady, pretože boli opakovane potrestané za porušenie colných

predpisov.

(4)

Colné orgány sú oprávnené kontrolovať tovar, ktorý vstupuje do slobodného colného

pásma alebo slobodného colného skladu, opúšťa ich alebo v nich zostáva. Na umožnenie

tejto kontroly sa budú colným orgánom odovzdávať kópie dopravných dokladov sprevádzajúcich

vstupujúci alebo vystupujúci tovar, alebo budú tieto doklady za týmto účelom uschované

pre potreby colných orgánov osobou nimi určenou.

§ 176

(1)

V slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade možno umiestniť česko-slovenský

tovar aj zahraničný tovar bez ohľadu na jeho množstvo, pôvod a miesto jeho dovozu

alebo miesto určenia, včítane tovaru, na ktorý sa vzťahujú zákazy a obmedzenia, ak

nejde o zákazy a obmedzenia z veterinárnych, rastlinolekárskych dôvodov, z dôvodov

ochrany verejnej mravnosti alebo verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ochrany

zdravia, ochrany životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok, ochrany predmetov

múzejnej a galerijnej hodnoty, predmetov kultúrnej hodnoty a zákazov a obmedzení týkajúcich

sa ochrany duševného vlastníctva.

(2)

Nebezpečný tovar, tovar, ktorý môže znehodnotiť iný tovar alebo vyžaduje osobitné

zariadenie, možno umiestniť iba v priestoroch na to špeciálne vybavených.

§ 177

(1)

Tovar vstupujúci do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu sa nemusí

predložiť colnému úradu a nemusí sa podať colné vyhlásenie. Ustanovenie

§ 175 ods. 4

tým nie je dotknuté.

(2)

Tovar sa však musí predložiť colným orgánom a bude podrobený predpísaným colným formalitám

vtedy, ak

a)

ak bol prepustený do režimu, ktorý bol ukončený umiestnením tovaru do slobodného

colného pásma alebo slobodného colného skladu; ak príslušný režim umožňuje, aby sa

tovar nepredkladal, nebude sa jeho predloženie vyžadovať,

b)

je umiestnený do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu na základe

rozhodnutia o vrátení alebo odpustení dovozného cla,

c)

bola podaná žiadosť o preddavok na platbu vývoznej náhrady pri tovare, na ktorý sa

vzťahuje právny predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve,

d)

podlieha vývoznému clu.

(3)

Na žiadosť oprávnenej osoby colný úrad potvrdí, že tovar umiestnený v slobodnom colnom

pásme alebo slobodnom colnom sklade je buď česko-slovenský tovar, alebo zahraničný

tovar.

§ 178

(1)

Doba umiestnenia tovaru v slobodnom colnom pásme nie je obmedzená.

(2)

Ministerstvo môže vyhláškou túto dobu obmedziť pri česko-slovenskom tovare, na ktorý

sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve.

§ 179

(1)

Akákoľvek priemyselná, obchodná alebo servisná činnosť v slobodnom colnom pásme alebo

slobodnom colnom sklade je povolená za podmienok ustanovených týmto zákonom. Vykonávanie

týchto činností je potrebné colným orgánom vopred oznámiť.

(2)

S ohľadom na povahu tovaru alebo potrebu colného dohľadu môžu colné orgány určitú

činnosť uvedenú v odseku 1 v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade

zakázať alebo obmedziť.

(3)

Colné orgány môžu osobám, ktoré opakovane porušili ustanovenia tohto zákona, zakázať,

aby pokračovali v podnikateľskej činnosti v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom

colnom sklade.

§ 180

(1)

Zahraničný tovar umiestnený do slobodného colného pásma alebo slobodného colného

skladu, po dobu tohto umiestnenia

a)

možno prepustiť do voľného obehu za podmienok určených pre prepustenie do tohto režimu

a podmienok uvedených v

§ 185

,

b)

možno bez povolenia použiť ako náhradný tovar za tovar, ktorý má byť prepustený do

režimu aktívneho zušľachťovacieho styku,

c)

možno prepustiť do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku za podmienok určených

pre tento režim,

d)

možno prepustiť do režimu prepracovania pod colným dohľadom za podmienok určených

pre tento režim,

e)

možno prepustiť do režimu dočasného použitia za podmienok určených pre tento režim,

f)

môže osoba, ktorá je na to oprávnená, prenechať v prospech štátu,

g)

možno zničiť, za predpokladu, že osoba, ktorá je na to oprávnená, poskytne colným

orgánom všetky informácie, ktoré považuje za potrebné.

(2)

Ak je tovar prepustený do režimu uvedeného v odseku 1 písm. c), d) alebo e), možno

použiť spôsoby kontroly platné pre tieto režimy.

§ 181

Česko-slovenský tovar, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie

§ 173 ods. 1 písm. b)

a na ktorý sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie

v poľnohospodárstve, možno podrobiť iba takým formám manipulácie, ktoré sú pre taký

tovar ustanovené týmto predpisom. Tieto manipulácie možno vykonávať bez povolenia.

§ 182

Na iné účely, ako sú uvedené v

§ 180 a 181

, sa nesmie zahraničný tovar a česko-slovenský tovar, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia

§ 173 ods. 1 písm. b)

, v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade spotrebovať alebo použiť.

§ 183

(1)

Osoba vykonávajúca v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade činnosti

uvedené v

§ 179 ods. 1

je povinná viesť evidenciu o tovare, ktorý vstupuje do slobodného colného pásma alebo

slobodného colného skladu, opúšťa ich alebo v nich zostáva, spôsobom určeným colnými

orgánmi, ktorej základom je účtovná evidencia ustanovená osobitnými predpismi tak,

aby bola možná identifikácia tovaru a získal sa prehľad o jeho pohybe. Tovar musí

byť zanesený do tejto evidencie od okamihu dodania do priestorov tejto osoby. Evidencia

sa musí dať colným orgánom k dispozícii, aby sa umožnila kontrola, ktorú považujú

za potrebnú.

(2)

V prípade premiestnenia tovaru vnútri slobodného colného pásma alebo slobodného colného

skladu musia sa doklady vzťahujúce sa na toto premiestnenie uschovať pre potrebu colných

orgánov. Krátkodobé skladovanie tovaru vykonávané v súvislosti s premiestnením sa

považuje za neoddeliteľnú súčasť premiestnenia.

§ 184

(1)

Ak osobitné predpisy neustanovujú inak, možno tovar opúšťajúci slobodné colné pásmo

alebo slobodný colný sklad

a)

vyviezť v režime vývozu alebo vyviezť späť do zahraničia alebo

b)

dodať do inej časti územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(2)

Ustanovenia

§ 4 a 5

a

§ 36 až 53

, s výnimkou ustanovení

§ 47 až 52

týkajúcich sa česko-slovenského tovaru, sa vzťahujú na tovar dodaný do inej časti

územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky s výnimkou prípadu, keď tovar opúšťa

slobodné colné pásmo vzdušnou cestou bez toho, aby predtým bol prepustený do režimu

tranzitu alebo iného režimu.

§ 185

(1)

Ak vznikol pri zahraničnom tovare colný dlh a colná hodnota tohto tovaru sa zakladá

na cene skutočne platenej, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť, zahŕňajúcej náklady

na skladovanie alebo zachovanie tohto tovaru v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom

colnom sklade, tieto náklady sa do colnej hodnoty nezahrnú, ak budú odlíšené od ceny

skutočne platenej, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť.

(2)

Ak sa s tovarom v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade, na základe

povolenia colných orgánov, vykonali obvyklé manipulácie v zmysle ustanovenia

§ 108 ods. 3

potrebné na zabezpečenie uchovania tovaru alebo zlepšenie jeho balenia alebo predajnej

akosti alebo úpravy pre dopravu, vymeria sa na žiadosť dovozcu clo podľa povahy tovaru

a colnej hodnoty, aké boli pred vykonaním týchto manipulácií.

§ 186

(1)

Česko-slovenskému tovaru, uvedenému v

§ 173 ods. 1 písm. b)

, ktorý podlieha právnemu predpisu, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie

v poľnohospodárstve, a ktorý je umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom

colnom sklade, sa určia spôsoby nakladania alebo použitia ustanovené osobitnými predpismi,

ktoré z dôvodu jeho umiestnenia do slobodného colného pásma alebo slobodného colného

skladu poskytujú výhody, ktoré sú obvykle spojené s vývozom tohto tovaru.

(2)

Ak sa tovar uvedený v odseku 1 vrátil do inej časti územia Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky alebo ak v lehote uvedenej vo vyhláške vydanej podľa

§ 178 ods. 2

nebola podaná žiadosť o prepustenie do režimu uvedeného v odseku 1, urobia colné

orgány potrebné opatrenia ustanovené osobitnými predpismi pre nedodržanie príslušného

režimu.

§ 187

(1)

Ak sa tovar dodal alebo vrátil do inej časti územia Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky alebo prepustil do príslušného režimu, možno použiť potvrdenie uvedené v

§ 177 ods. 3

, aby sa preukázalo, či ide o česko-slovenský alebo zahraničný tovar.

(2)

Ak nie je k dispozícii žiadne potvrdenie alebo iná evidencia o tom, či ide o zahraničný

alebo česko-slovenský tovar, pokladá sa tovar

a)

na účely uplatnenia vývozného cla a vývozných licencií alebo vývozných obchodno-politických

opatrení za česko-slovenský tovar,

b)

v ostatných prípadoch za zahraničný tovar.

§ 188

Colné orgány kontrolujú, aby pri vývoze alebo spätnom vývoze tovaru zo slobodného

colného pásma alebo slobodného colného skladu sa dodržiavali ustanovenia právnych

predpisov upravujúce vývoz alebo spätný vývoz tovaru.

§ 189

(1)

Zahraničný tovar dovezený do tuzemska

a)

možno vyviezť späť do zahraničia alebo

b)

možno zničiť pod priamym dohľadom colných orgánov alebo

c)

môže oprávnená osoba prenechať v prospech štátu.

(2)

Spätný vývoz, zničenie alebo prenechanie tovaru v prospech štátu musí sa vopred colným

orgánom oznámiť. Ak je podaná žiadosť o spätný vývoz tovaru prepustením do iného režimu

ako režimu tranzitu, musí sa podať colné vyhlásenie podľa

§ 54 až 81

.

(3)

Colné orgány povolia zničenie tovaru alebo jeho prenechanie v prospech štátu za podmienky,

že sa zachovajú predpisy o ochrane životného prostredia a že tým nevzniknú štátu žiadne

náklady, okrem nákladov súvisiacich s jeho predajom.

(4)

Odpadu a zvyškom, ktoré vznikli pri zničení tovaru, možno prideliť colne schválené

určenie určené pre zahraničný tovar. Tovar zostane pod colným dohľadom až do prepustenia

do príslušného režimu.

(5)

Späť vyvážaný tovar je pod colným dohľadom.

§ 190

(1)

Česko-slovenský tovar, ktorý sa po vývoze z tuzemska vracia v lehote troch rokov

späť do tuzemska a je prepustený do voľného obehu, je na žiadosť oprávnenej osoby

oslobodený od dovozného cla.

(2)

Colné orgány môžu lehotu uvedenú v odseku 1 z dôvodov hodných zreteľa predĺžiť.

(3)

Ak bol vrátený tovar pred vývozom z tuzemska prepustený do voľného obehu s čiastočným

alebo úplným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, priznajú

colné orgány oslobodenie od dovozného cla uvedené v odseku 1 vtedy, ak sa tento tovar

opäť použije na rovnaký účel. Ak sa vrátený tovar nepoužíva na rovnaký účel, zníži

sa vyberaná suma dovozného cla o prípadne vybranú sumu cla pri prvom prepustení tohto

tovaru do voľného obehu. Ak je táto suma vyššia ako suma vyplývajúca z prepustenia

vráteného tovaru do voľného obehu, žiadna náhrada sa neposkytuje.

(4)

Oslobodenie od dovozného cla uvedené v odsekoch 1 a 3 sa neprizná, ak tovar

a)

bol vyvezený z tuzemska v režime pasívneho zušľachťovacieho styku, s výnimkou prípadov,

keď sa vráti v stave, v akom bol vyvezený,

b)

podlieha opatreniam vzťahujúcim sa na vývoz do iných štátov.

(5)

Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť podrobnosti a podmienky, za ktorých sa opatrenia

uvedené v odseku 4 písm. b) nepoužijú.

§ 191

Tovar musí byť dovezený späť v stave, v akom sa vyviezol. Ministerstvo môže vyhláškou

ustanoviť podmienky, za ktorých možno od tejto požiadavky upustiť.

§ 192

Ustanovenia

§ 190 a 191

sa použijú primerane na zušľachtené výrobky, ktoré boli vyvezené v režime aktívneho

zušľachťovacieho styku, ak sú prepustené do voľného obehu. Výška dovozného cla sa

určí podľa pravidiel platných pre tovar prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho

styku.

§ 193

(1)

Od cla je oslobodený tovar, ktorý je pri dovoze a vývoze oslobodený od colnej kontroly,

a tovar, pri ktorom to vzhľadom na jeho konečné použitie vyžaduje všeobecný záujem.

(2)

Ministerstvo po dohode s Federálnym ministerstvom zahraničných vecí ustanoví vyhláškou

prípady, keď je tovar vzhľadom na jeho konečné použitie oslobodený od cla, ako aj

podmienky, za ktorých je tovar oslobodený od cla.

(3)

Ak niektorý štát neposkytuje colné oslobodenie na tovar dovážaný z Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky v rozsahu zodpovedajúcom rozsahu ustanovenom vyhláškou ministerstva,

môže ministerstvo pre dovoz tovaru z tohto štátu oslobodenie od cla obmedziť alebo

odoprieť.

(4)

Ak tovar podliehajúci clu bol čiastočne alebo úplne oslobodený od dovozného cla,

môžu colné orgány určiť, že po dobu najdlhšie troch rokov odo dňa, keď bol tovar takto

prepustený, sa smie používať len na určitý účel alebo že sa nesmie scudziť.

§ 194

(1)

Colný dlh pri dovoze vzniká

a)

prepustením tovaru podliehajúceho dovoznému clu do voľného obehu,

b)

prepustením tovaru podliehajúceho dovoznému clu do režimu dočasného použitia s čiastočným

oslobodením od dovozného cla.

(2)

Colný dlh vznikne v okamihu prijatia colného vyhlásenia.

(3)

Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, v ktorej

prospech sa colné vyhlásenie robí. Ak sa colné vyhlásenie na prepustenie do niektorého

z režimov uvedeného v odseku 1 urobí na podklade informácií, v dôsledku ktorých sa

dlžné clo alebo jeho časť nevybralo, osoba, ktorá tieto informácie poskytla a ktorá

si bola vedomá alebo si mala byť vedomá, že informácie nie sú pravdivé, je tiež dlžníkom.

§ 195

(1)

Colný dlh pri dovoze vzniká

a)

nezákonným dovozom tovaru podliehajúceho dovoznému clu do tuzemska, alebo

b)

nezákonným dovozom tovaru umiestneného do slobodného colného pásma alebo slobodného

colného skladu do inej časti územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(2)

Za nezákonný dovoz sa považuje akýkoľvek dovoz tovaru v rozpore s ustanoveniami

§ 36 až 40

a

§ 184 ods. 1 písm. b)

.

(3)

Colný dlh vznikne v okamihu nezákonného dovozu tovaru do tuzemska.

(4)

Dlžníkom je

a)

osoba, ktorá tento tovar nezákonne doviezla,

b)

každá osoba, ktorá sa zúčastnila na nezákonnom dovoze tovaru a bola si vedomá alebo

si mala byť vedomá, že tento dovoz je nezákonný,

c)

každá osoba, ktorá nezákonne dovezený tovar získala alebo držala, a ktorá si bola

vedomá alebo si mala byť vedomá v čase získania alebo dôjdenia tovaru, že bol dovezený

nezákonne.

§ 196

(1)

Colný dlh pri dovoze tovaru podliehajúceho dovoznému clu vzniká jeho nezákonným odňatím

colnému dohľadu.

(2)

Colný dlh vzniká v okamihu, keď je tovar odňatý colnému dohľadu.

(3)

Dlžníkom je

a)

osoba, ktorá tovar odňala colnému dohľadu,

b)

každá osoba, ktorá sa na tomto odňatí zúčastnila a bola si vedomá alebo si mala byť

vedomá, že tovar sa odníma colnému dohľadu,

c)

každá osoba, ktorá získala alebo držala tovar odňatý colnému dohľadu a v okamihu

získania alebo dôjdenia tovaru si bola alebo si mala byť vedomá, že tovar bol odňatý

colnému dohľadu,

d)

osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo

z režimu, do ktorého bol tovar prepustený.

§ 197

(1)

V iných prípadoch, než sú uvedené v

§ 196

, ak nemajú nedostatky zásadný vplyv na správne vykonávanie príslušného režimu, colný

dlh pri dovoze tovaru podliehajúceho clu vzniká

a)

nesplnením niektorej povinnosti vyplývajúcej z dočasného uskladnenia tovaru, ktorý

podlieha dovoznému clu, alebo z režimu, do ktorého bol tento tovar prepustený,

b)

nedodržaním podmienok ustanovených pre prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo

pre prepustenie tovaru s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku

jeho konečného použitia.

(2)

Colný dlh vzniká buď v okamihu, keď povinnosť, ktorej nesplnením colný dlh vzniká,

sa prestáva plniť, alebo v okamihu, keď je tovar prepustený do príslušného režimu,

ak sa zistí dodatočne, že podmienky ustanovené pre prepustenie do tohto režimu alebo

pre úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla v dôsledku konečného použitia

tovaru sa v skutočnosti nesplnili.

(3)

Dlžníkom je ten, kto má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru

podliehajúceho dovoznému clu alebo povinnosti ustanovené pre použitie režimu, do ktorého

bol tento tovar prepustený, alebo má plniť podmienky ustanovené pri prepustení tohto

tovaru do príslušného režimu.

§ 198

(1)

Colný dlh pri dovoze tovaru podliehajúceho dovoznému clu vzniká spotrebou alebo použitím

v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade za iných podmienok, než ktoré

sú ustanovené colnými predpismi. Ak dôjde k strate tovaru a táto strata sa colným

orgánom náležite nevysvetlí a nepreukáže, považuje sa stratený tovar za tovar, ktorý

sa spotreboval alebo použil v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade.

(2)

Colný dlh vznikne v okamihu, keď je tovar spotrebovaný alebo po prvý raz použitý

v rozpore s podmienkami ustanovenými colnými predpismi.

(3)

Dlžníkom je ten, kto tovar spotreboval alebo po prvý raz použil, a každý, kto sa

na spotrebe alebo použití zúčastnil a bol si vedomý alebo si mal byť vedomý, že je

tovar spotrebovaný alebo používaný v rozpore s podmienkami ustanovenými colnými predpismi.

Ak sa stratený tovar považuje za tovar, ktorý bol spotrebovaný alebo použitý v slobodnom

colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade, a nie je možné postupovať podľa prechádzajúcej

vety, je osobou povinnou splniť colný dlh osoba, ktorá je colným orgánom známa ako

posledný držiteľ tovaru.

§ 199

(1)

Ustanovenia

§ 195

a

197 ods. 1 písm. a)

neplatia a colný dlh nevznikne, ak príslušná osoba preukáže, že neplnenie povinností

vzniknutých z

a)

ustanovení

§ 36 až 40

a

§ 184 ods. 1 písm. b)

, alebo

b)

uskladnenia tovaru v dočasnom sklade, alebo

c)

použitie režimu, do ktorého bol tovar prepustený,

vyplýva z úplného zničenia alebo nenahraditeľnej straty spomenutého tovaru v dôsledku

jeho povahy alebo nehody alebo vyššej moci, alebo na základe povolenia colného úradu.

Na účely tohto odseku sa považuje tovar za nenahraditeľne stratený, ak ho už nemôže

nikto používať.

(2)

Colný dlh nevzniká pri tovare prepustenom do voľného obehu s úplným alebo čiastočným

oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, ak je taký tovar

so súhlasom colných orgánov vyvezený späť.

§ 200

Ak nevznikne v súlade s

§ 199 ods. 1

colný dlh pri tovare prepustenom do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením

od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, odpad a zvyšky vyplývajúce zo

zničenia tovaru sa považujú za zahraničný tovar.

§ 201

Ak za podmienok uvedených v

§ 196 alebo § 197

vznikol colný dlh pri tovare prepustenom do voľného obehu s úplným alebo s čiastočným

oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, odpočíta sa už zaplatená

suma dovozného cla od výšky colného dlhu. Toto ustanovenie sa použije primerane, ak

colný dlh vznikol pri odpade a zvyškoch vyplývajúcich zo zničenia predmetného tovaru.

§ 202

(1)

Pri vývoze tovaru podliehajúceho vývoznému clu, na ktorý sa podalo colné vyhlásenie,

vzniká colný dlh vývozom tovaru do zahraničia.

(2)

Colný dlh vzniká v okamihu, keď je colné vyhlásenie prijaté colnými orgánmi.

(3)

Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, v ktorej

prospech sa colné vyhlásenie robí.

§ 203

(1)

Pri vývoze tovaru podliehajúceho vývoznému clu, na ktorý sa nepodalo colné vyhlásenie,

aj keď sa malo podať, vzniká colný dlh vývozom tovaru do zahraničia.

(2)

Colný dlh vzniká v okamihu, keď predmetný tovar skutočne opúšťa tuzemsko.

(3)

Dlžníkom je ten, kto

a)

tovar vyviezol,

b)

sa na takom vývoze zúčastnil a bol si vedomý alebo si mal byť vedomý, že colné vyhlásenie

sa nepodalo, aj keď sa malo podať.

§ 204

(1)

Colný dlh vzniká nedodržaním podmienok umožňujúcich, aby bol tovar vyvezený do zahraničia

s čiastočným alebo úplným oslobodením od vývozného cla.

(2)

Colný dlh vzniká v okamihu, keď bol tovar dodaný na iné miesto určenia, než ktoré

bolo určené v podmienkach umožňujúcich, aby tovar bol vyvezený do zahraničia s čiastočným

alebo úplným oslobodením od vývozného cla. Ak nemožno tento okamih určiť, vzniká colný

dlh uplynutím lehoty určenej na predloženie dokladu o tom, že boli splnené podmienky

oprávňujúce priznanie takého oslobodenia.

(3)

Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, v ktorej

prospech sa colné vyhlásenie robí.

§ 205

Colný dlh podľa

§ 194 až 198

a

§ 202 až 204

vzniká aj vtedy, keď sa na tovar, s výnimkou omamných a psychotropných látok a falšovaných

peňazí, vzťahujú zákazy a obmedzenia vývozu alebo dovozu.

§ 206

Ak je niekoľko osôb zodpovedných za splnenie colného dlhu, považujú sa za spoločných

a nerozdielnych dlžníkov.

§ 207

(1)

Ak týmto zákonom nie je ustanovené inak, vymeriava sa dovozné alebo vývozné clo podľa

predpisov platných v okamihu, keď colný dlh vznikol.

(2)

Ak nemožno presne určiť okamih, keď colný dlh vznikol, vzniká colný dlh v okamihu,

ktorý colné orgány podľa im dostupných informácií určili ako okamih, v ktorom bol

tovar v situácii, za ktorej colný dlh vzniká.

§ 208

(1)

Colný dlh vzniká na mieste, na ktorom bol tovar v situácii, v ktorej colný dlh vzniká.

(2)

Ak miesto vzniku colného dlhu nemožno určiť podľa odseku 1, vzniká colný dlh na mieste,

ktoré colné orgány podľa im dostupných informácií určia ako miesto, na ktorom bol

tovar v situácii, za ktorej colný dlh vzniká.

§ 209

(1)

Ak z medzinárodnej zmluvy uzavretej medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou

a niektorými štátmi vyplýva, že pri dovoze do týchto štátov sa priznajú výhody preferenčného

sadzobného zaobchádzania na tovar získaný v režime aktívneho zušľachťovacieho styku,

a ktorý v zmysle týchto zmlúv pochádza z Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

vzniká colný dlh pri dovoze zahraničného tovaru vloženého do predmetného tovaru vydaním

osvedčenia, ktoré je potrebné na priznanie výhod preferenčného sadzobného zaobchádzania

v týchto štátoch.

(2)

Colný dlh vzniká okamihom prijatia vývozného colného vyhlásenia vzťahujúceho sa na

predmetný tovar.

(3)

Dlžníkom je deklarant.

(4)

Suma dovozného cla zodpovedajúca tomuto colnému dlhu sa určí za rovnakých podmienok,

za ktorých by sa bol určil colný dlh, keby colné orgány v okamihu prijatia colného

vyhlásenia na prepustenie zahraničného tovaru do režimu aktívneho zušľachťovacieho

styku prijali colné vyhlásenie na prepustenie tohto tovaru do voľného obehu.

§ 210

(1)

Ak colné orgány v súlade s colnými predpismi môžu vyžadovať zabezpečenie colného

dlhu, musí toto zabezpečenie poskytnúť dlžník alebo ten, kto by sa mohol dlžníkom

stať.

(2)

Colné orgány môžu požadovať na jeden colný dlh iba jeden druh zabezpečenia.

(3)

Colné orgány môžu povoliť, aby zabezpečenie colného dlhu vykonala iná osoba než tá,

od ktorej sa zabezpečenie colného dlhu požaduje.

(4)

Zabezpečenie colného dlhu sa nevyžaduje, ak je dlžníkom štátny orgán alebo spoločnosť,

v ktorej podiel štátu na základnom imaní je najmenej 50 %.

§ 211

(1)

Ak zabezpečenie colného dlhu nie je určené colnými predpismi ako povinné, môžu colné

orgány požadovať zabezpečenie colného dlhu, ak sa dôvodne domnievajú, že colný dlh,

ktorý vznikol alebo ktorý by mohol vzniknúť, nebude v určenej lehote splnený. Ak colné

orgány nepožadujú zabezpečenie colného dlhu, môžu požadovať od osoby uvedenej v §

210 ods. 1 záručné vyhlásenie, v ktorom budú uvedené povinnosti, ktoré je táto osoba

povinná plniť.

(2)

Zabezpečenie colného dlhu uvedené v odseku 1 požadujú colné orgány

a)

v čase uplatňovania príslušných ustanovení colných predpisov, na ktorých základe

požadujú zabezpečenie colného dlhu, alebo

b)

kedykoľvek vzápätí po tom, čo zistia, že nie je isté, že colný dlh, ktorý vznikol

alebo by mohol vzniknúť, bude v určenej lehote splnený.

§ 212

Na žiadosť dlžníka povolia colné orgány globálne zabezpečenie colného dlhu, ktorý

vznikol alebo by mohol vzniknúť z jednej alebo niekoľkých operácií.

§ 213

(1)

Ak colné predpisy ustanovujú povinné zabezpečenie colného dlhu, určia colné orgány

toto zabezpečenie vo výške, ktorou je

a)

presná výška príslušného colného dlhu alebo dlhov, ak možno túto výšku bezpečne určiť

v čase, keď sa zabezpečenie colného dlhu požaduje,

b)

colnými orgánmi odhadnutá najvyššie možná výška príslušného colného dlhu alebo dlhov,

ktoré vznikli alebo by mohli vzniknúť, v ostatných prípadoch.

Ak je colný dlh, ktorý v priebehu doby mení svoju výšku, globálne zabezpečený, určí

sa taká výška zabezpečenia, ktorá umožňuje, aby colný dlh bol vždy zabezpečený.

(2)

Ak colné predpisy ustanovujú, že zabezpečenie colného dlhu nie je povinné, a colné

orgány toto zabezpečenie vyžadujú, určia výšku zabezpečenia tak, aby nepresahovala

výšku uvedenú v odseku 1.

(3)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou podmienky, za ktorých možno colný dlh zabezpečiť

paušálne.

§ 214

Zabezpečenie colného dlhu možno urobiť

a)

zložením hotovosti (colná zábezpeka), alebo

b)

poskytnutím záruky.

§ 215

Za zabezpečenie colného dlhu rovnocenné zloženiu hotovosti sa považuje

a)

predloženie šeku, ktorého vyplatenie je zaručené bankou,

b)

predloženie akéhokoľvek iného dokladu uznaného colnými orgánmi ako prostriedok platby.

§ 216

(1)

Ručiteľ sa v záručnej listine písomným vyhlásením zaviaže, že spoločne a nerozdielne

s dlžníkom splní zaručenú výšku colného dlhu.

(2)

Ručiteľom môže byť iba

a)

banka,

b)

akákoľvek osoba, na základe povolenia colných orgánov.

(3)

Colné orgány môžu odmietnuť alebo nepovolia navrhnutého ručiteľa, ak majú dôvodné

podozrenie, že colný dlh nebude v určenej lehote splnený.

§ 217

Osoba, od ktorej sa požaduje zabezpečenie colného dlhu, si môže vybrať, ktorým zo

spôsobov uvedených v

§ 214

colný dlh zabezpečí. Colné orgány môžu však odmietnuť navrhnutý spôsob zabezpečenia

colného dlhu, ak nie je zlučiteľný s riadnym vykonávaním príslušného režimu. Colné

orgány môžu určiť, aby sa zvolený spôsob zabezpečenia colného dlhu dodržal v priebehu

určenej doby.

§ 218

Ak colné orgány zistia, že poskytnuté zabezpečenie colného dlhu nezabezpečuje tento

dlh alebo že už nie je isté, že dostatočne zabezpečuje splnenie colného dlhu v určenej

lehote, budú vyžadovať od dlžníka dodatočné zabezpečenie colného dlhu alebo nahradenie

pôvodného zabezpečenia novým zabezpečením.

§ 219

(1)

Zabezpečenie colného dlhu nezanikne, dokiaľ colný dlh nie je splnený alebo dokiaľ

by ešte mohol vzniknúť. Ak colný dlh bude splnený alebo už nemôže vzniknúť, zabezpečenie

zaniká.

(2)

Ak bol colný dlh splnený čiastočne alebo môže vzniknúť iba ako časť zabezpečenej

sumy, na žiadosť oprávnenej osoby zanikne tomu zodpovedajúca časť zabezpečenia.

§ 220

(1)

Každú sumu dovozného alebo vývozného cla zodpovedajúcu colnému dlhu (ďalej len „suma

cla“) musia colné orgány vymerať ihneď po tom, len čo im budú oznámené všetky údaje

a predložené všetky doklady potrebné na jeho vymeranie; vymerané clo colné orgány

zapíšu do svojich účtovných dokladov.

(2)

Ustanovenie odseku 1 neplatí,

a)

ak bolo dočasne zavedené antidumpingové alebo vyrovnávacie clo, alebo

b)

ak je dlžná suma cla vyššia než tá, ktorá bola vymeraná na základe záväznej informácie

o sadzobnom zaradení.

§ 221

(1)

Ak colný dlh vznikol prijatím colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného

režimu, iného než dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla, zapíšu

colné orgány sumu cla do účtovných dokladov ihneď, len čo bola vymeraná, najneskôr

však druhý deň nasledujúci po dni, keď bol tovar prepustený. Ak bol colný dlh zabezpečený,

možno celkovú sumu cla, vzťahujúcu sa na všetok tovar prepustený jednej osobe počas

lehoty určenej colnými orgánmi, ktorá nesmie presiahnuť 31 dní, zapísať do účtovných

dokladov jednotným zápisom na konci tejto lehoty. Tento zápis sa musí vykonať najneskôr

do piatich dní po uplynutí spomenutej lehoty.

(2)

Ak colné predpisy ustanovujú, že tovar možno prepustiť, ak sú splnené podmienky,

ktorými sa spravuje určenie výšky colného dlhu alebo výber cla, vykoná sa zápis v

účtovných dokladoch najneskôr do dvoch dní po dni, keď sa malo zaplatiť clo vyplývajúce

z colného dlhu. Ak sa colný dlh vzťahuje na dočasné antidumpingové alebo vyrovnávacie

clo, bude toto clo zapísané v účtovných dokladoch najneskôr do dvoch mesiacov po nadobudnutí

účinnosti právneho predpisu ustanovujúceho uloženie antidumpingového alebo vyrovnávacieho

cla.

(3)

Ak colný dlh vznikol za iných podmienok, než sú uvedené v odseku 1, bude príslušná

suma cla zapísaná do účtovných dokladov dňa, keď colné orgány môžu

a)

vymerať výšku príslušného cla,

b)

určiť osobu, ktorá je povinná toto clo zaplatiť.

§ 222

(1)

Colné orgány môžu lehotu na zápis do účtovných dokladov ustanovenú v

§ 221

predĺžiť

a)

z dôvodov zjednodušenia účtovníctva, alebo

b)

ak colné orgány nemôžu z dôvodov hodných zreteľa dodržať určené lehoty.

Predĺženie lehoty však nesmie presiahnuť 14 dní.

(2)

Lehoty uvedené v odseku 1 sa nevzťahujú na prípady, keď je lehota predĺžená z dôvodov

nehody alebo vyššej moci.

§ 223

(1)

Ak clo vyplývajúce z colného dlhu nebolo zapísané do účtovných dokladov v súlade

s ustanoveniami

§ 221 a 222

alebo ak bola do účtovných dokladov zapísaná nižšia ako dlžná suma cla, bude suma

cla, ktorá sa má vybrať alebo zostáva na vybratie, zapísaná do účtovných dokladov

do dvoch dní odo dňa, keď colné orgány môžu vymerať dlžnú sumu cla a určiť dlžníka.

Túto lehotu možno predĺžiť v súlade s ustanovením

§ 222

.

(2)

Následný zápis v účtovných dokladoch sa nevykoná, ak

a)

dlžná suma cla nebola zapísaná do účtovných dokladov na základe neskoršieho rozhodnutia

súdu,

b)

dlžná suma cla nebola zapísaná do účtovných dokladov zavinením colných orgánov a

osoba, ktorá je povinná zaplatiť clo, konala dobromyseľne a splnila všetky podmienky

ustanovené colnými predpismi upravujúce podávanie colného vyhlásenia.

(3)

Ministerstvo môže ustanoviť vyhláškou prípady, keď colné orgány nemusia dodatočne

zaniesť do účtovných dokladov nižšie sumy cla, než je vymeraná suma cla.

§ 224

(1)

Sumu cla, zapísanú v účtovných dokladoch, oznámia colné orgány dlžníkovi.

(2)

Ak deklarant zapísal sumu cla do colného vyhlásenia pre informáciu, nemusia colné

orgány túto sumu cla oznámiť, ak táto suma cla nezodpovedá sume cla nimi vymeranej.

Rozhodnou pre prepustenie tovaru je suma cla zapísaná v účtovných dokladoch; ustanovenie

§ 221 ods. 1

tým nie je dotknuté.

§ 225

Ak sa colný dlh, ktorého suma bola zapísaná do účtovných dokladov a prípadne oznámená

dlžníkovi, v súlade s

§ 241 až 248

pred zaplatením odpustil alebo po zaplatení vrátil, opravia colné orgány sumu zapísanú

v účtovných dokladoch a prípadne aj príslušné oznámenie dlžníkovi.

§ 226

(1)

Ak colné orgány nepovolili dlžníkovi niektorý zo spôsobov uľahčenia platby cla uvedených

v

§ 228 až 233

, je clo splatné v lehote 10 dní odo dňa, keď colné orgány oznámili jeho výšku dlžníkovi.

V prípade súhrnného zápisu v účtovných dokladoch, za podmienok ustanovených v

§ 221 ods. 1

druhá veta, musí byť lehota splatnosti určená tak, aby nebola dlžníkovi poskytnutá

lehota dlhšia, než keby mu bol povolený odklad platby. Lehota sa automaticky predlžuje

v prípadoch, keď dlžník nemohol v určenej lehote clo zaplatiť, pretože sa mu suma

cla oznámila príliš neskoro.

(2)

Ak colné orgány povolili dlžníkovi niektorý zo spôsobov uľahčenia platby cla uvedených

v

§ 228 až 233

, je clo splatné v lehote určenej pre tieto spôsoby uľahčenia platby cla.

§ 227

Spôsob platenia cla

(1)

Clo možno platiť

a)

bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke na príslušný účet colných orgánov

b)

v hotovosti

1.

poštovou poukážkou na príslušný účet colných orgánov,

2.

osobám povereným colnými orgánmi výhradne prijímať od dlžníkov platby cla v hotovosti;

na prijatú platbu sú colné orgány povinné vydať potvrdenie,

3.

výkonnému úradníkovi pri výkone exekúcie, ak ide o platby, ktoré sa majú exekúciou

vymôcť, a ak v exekučnom príkaze nie je nariadené inak,

c)

preplatkom na inom cle.

(2)

Ministerstvo po dohode s Federálnym ministerstvom spojov ustanoví vyhláškou prípady

a spôsob, keď vymerané clo môže vyberať pošta.

§ 228

Odklad úhrady cla

Za podmienok ustanovených v

§ 229 až 231

môžu colné orgány na žiadosť povoliť dlžníkovi odklad úhrady cla.

§ 229

Colné orgány odklad úhrady cla povolia, ak žiadateľ zabezpečí colný dlh.

§ 230

Colné orgány môžu povoliť odklad úhrady cla

a)

oddelene, pri jednotlivo zapísaných súm cla do účtovných dokladov v súlade s

§ 221 ods. 1

prvá veta, alebo

b)

súhrnne, pri všetkých sumách cla zapísaných do účtovných dokladov v súlade s

§ 221 ods. 1

prvá veta, v lehote určenej colným úradom, ktorá nesmie presiahnuť 31 dní, alebo

c)

súhrnne, pri všetkých sumách tvoriacich jednotlivý zápis zapísaných do účtovných

dokladov v súlade s

§ 221 ods. 1

druhá veta.

§ 231

(1)

Lehota pre odklad úhrady cla môže byť najviac 30 dní a určí sa takto,

a)

ak úhrada cla bola odložená podľa

§ 230 písm. a)

, začína lehota plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, keď bola suma cla zapísaná do

účtovných dokladov; ak sa postupuje podľa

§ 222

, lehota 30 dní sa zníži o počet dní zodpovedajúci počtu dní nad dva dni, ktoré sú

potrebné na zápis do účtovných dokladov,

b)

ak úhrada cla bola odložená podľa

§ 230 písm. b)

, začína lehota plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, keď uplynula súhrnná lehota.

Táto lehota sa zníži o počet dní zodpovedajúci polovici súhrnnej lehoty,

c)

ak úhrada cla bola odložená podľa

§ 230 písm. c)

, začína lehota plynúť odo dňa, keď uplynula lehota, počas ktorej bol predmetný tovar

prepustený. Táto lehota sa zníži o počet dní zodpovedajúci polovici počtu dní príslušnej

lehoty.

(2)

Ak je počet dní uvedených v odseku 1 písm. b) a c) nepárne číslo, rovná sa počet

dní, ktoré sa odpočítajú od lehoty 30 dní, polovici najbližšieho nižšieho párneho

čísla.

(3)

Ak sú lehoty uvedené v odseku 1 písm. b) a c) určené na kalendárne týždne alebo kalendárny

mesiac, musí byť clo, ktorého úhrada bola odložená, zaplatené

a)

v piatok štvrtého kalendárneho týždňa nasledujúceho po týždni, v ktorom sa odloženie

úhrady cla povolilo, ak je lehota určená na týždne,

b)

šestnásty deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa odloženie úhrady cla

povolilo, ak je lehota určená na mesiac.

§ 232

(1)

Ak deklarant nedoplní v lehote určenej colnými orgánmi colné vyhlásenie o predpísané

údaje alebo nepredloží doklady potrebné na colné konanie, colné orgány nepovolia odklad

úhrady cla, ktoré je zapísané v účtovných dokladoch v súlade s ustanovením tohto zákona,

vzťahujúcim sa na prijatie neúplných colných vyhlásení.

(2)

Odklad úhrady cla však colné orgány môžu povoliť aj v prípadoch uvedených v odseku

1, ak suma cla, ktorá sa má vybrať, je zapísaná do účtovných dokladov pred uplynutím

lehoty 30 dní, ktorá začína plynúť odo dňa, keď pôvodná suma cla bola zapísaná do

účtovných dokladov, alebo ak nebola zapísaná do účtovných dokladov, odo dňa, keď bolo

prijaté colné vyhlásenie vzťahujúce sa na predmetný tovar. Lehota pre odloženie úhrady

cla však nesmie v týchto prípadoch presiahnuť lehotu, ktorá by bola určená podľa

§ 231

, keby suma dlžného cla bola zapísaná v účtovných dokladoch v čase, keď sa podalo

colné vyhlásenie na predmetný tovar.

§ 233

Pozhovenie s clom a povolenie splátok

(1)

Na žiadosť môžu colné orgány povoliť dlžníkovi pozhovenie s clom alebo jeho zaplatenie

v splátkach, ak by bolo okamžité zaplatenie spojené pre dlžníka s vážnou ujmou alebo

ak nie je z iných dôvodov možné vybrať celý nedoplatok cla od dlžníka naraz, nie však

na dobu dlhšiu, než je lehota, v ktorej sa premlčuje právo vymáhať nedoplatok cla.

(2)

Ak colné orgány povolia pozhovenie s clom alebo zaplatenie cla v splátkach, musí

byť colný dlh zabezpečený. Zabezpečenie sa však nebude požadovať, ak by to vzhľadom

na situáciu dlžníka, bolo pre neho spojené s vážnou ujmou.

(3)

Za dobu pozhovenia s clom zaplatí dlžník úrok z odloženej sumy vo výške 140 % diskontnej

úrokovej sadzby Štátnej banky česko-slovenskej platnej v prvý deň kalendárneho štvrťroka.

Colné orgány úrok predpíšu za celú dobu pozhovenia a o výške úroku dlžníka upovedomia.

Tento úrok je splatný do ôsmich dní odo dňa doručenia platobného výmeru.

(4)

Colné orgány nemusia vyžadovať úrok, ak by jeho zaplatenie, vzhľadom na situáciu

dlžníka, bolo pre neho spojené s vážnou ujmou.

§ 234

Dlžník môže sumu dlžného cla zaplatiť úplne alebo čiastočne aj pred uplynutím určenej

lehoty.

§ 235

Tretia osoba môže úplne alebo sčasti zaplatiť clo namiesto dlžníka.

§ 236

Deň platby

(1)

Za deň platby sa považuje

a)

pri bezhotovostných prevodov z účtov v banke deň, keď sa uskutočnilo odpísanie z

účtu dlžníka,

b)

pri platbách v hotovosti deň, keď banka, pošta alebo iná oprávnená osoba hotovosť

prijala alebo prevzala.

(2)

Banky a pošty sú povinné previesť platby na príslušné účty colných orgánov vždy najneskôr

nasledujúci pracovný deň po tom, čo sa platba z účtu dlžníka uskutočnila alebo keď

bola v prospech účtu colných orgánov v hotovosti prijatá. Pokiaľ je účet colných orgánov

vedený v inej banke než účet dlžníka, z ktorého sa platba vykonáva, je banka, ktorá

platbu uskutočňuje, povinná previesť uhrádzanú sumu tej banke, v ktorej sa vedie účet

colných orgánov, v rovnakej lehote ako v predchádzajúcej vete. Rovnakým spôsobom sa

postupuje pri platbách prijímaných v prospech účtu colných orgánov v hotovosti. Banka,

v ktorej sú vedené účty colných orgánov, pripíše v ich prospech takto prevedené platby

najdlhšie nasledujúci pracovný deň po tom, čo k týmto peňažným prostriedkom získala

dispozičné právo. Súčasne sú banky a pošty povinné oznámiť colným orgánom deň, keď

došlo k odpísaniu platby z účtu dlžníka. V prípade nedodržania týchto lehôt sú povinné

uhradiť colným orgánom úrok vo výške bežnej diskontnej sadzby Štátnej banky česko-slovenskej

zo sumy včas neprevedenej.

(3)

Pokiaľ dá dlžník príkaz na úhradu cla a banka príkaz nevykoná v deň uvedený v príkaze

z iných dôvodov než z nedostatku finančných prostriedkov na účte dlžníka, ručí dlžníkovi

banka. Úhrada cla má prednosť pred inými úhradami.

(4)

O dodržaní postupov bánk a pôšt uvedených v odsekoch 2 a 3 sú oprávnené presvedčovať

sa miestnym vyšetrovaním colné orgány, v ktorých prospech sa platba uskutočnila, alebo

colný orgán nimi dožiadaný.

§ 237

(1)

Ak clo nebolo zaplatené v určenej lehote,

a)

sú colné orgány oprávnené použiť podľa svojej voľby všetky všetky ustanovené prostriedky

včítane exekúcie, aby zabezpečili príslušnú platbu cla,

b)

bude z nezaplatenej sumy cla vymeraný úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom cla.

Úrok z omeškania nesmie byť nižší ako úrok uvedený v

§ 233 ods. 3

.

(2)

Colné orgány môžu od vybratia úroku z omeškania upustiť, ak

a)

by vybratie úroku, vzhľadom na situáciu dlžníka, bolo pre dlžníka spojené s vážnou

ujmou, alebo

b)

jeho výška nepresiahne sumu 100 Kčs, alebo

c)

clo je zaplatené do piatich dní po uplynutí lehoty splatnosti.

(3)

Colné orgány môžu odpísať nedoplatok na cle z vlastného podnetu, ak je úplne nevymožiteľný.

Za nevymožiteľný sa považuje nedoplatok, ktorý sa bezvýsledne vymáhal od dlžníka aj

iných osôb, od ktorých sa mohol vymáhať, alebo ak by vymáhanie neviedlo zrejme k výsledku,

alebo je pravdepodobné, že by výťažok vymáhania presiahol náklady na jeho vymáhanie.

Rovnako sa postupuje, ak síce nedoplatok na cle nie je nevymožiteľný, ale jeho vymáhanie

je spojené s osobitnými a nepomernými ťažkosťami.

§ 238

Premlčanie práva vymáhať nedoplatok cla

(1)

Právo vybrať a vymáhať nedoplatok cla sa premlčuje po šiestich rokoch po roku, v

ktorom sa stal splatným.

(2)

Ak sa vykoná úkon smerujúci k vybratiu alebo vymoženiu nedoplatku, premlčacia lehota

sa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota po uplynutí kalendárneho roka,

v ktorom bol dlžník o tomto úkone upovedomený; nedoplatky cla možno však vymáhať najneskôr

do dvadsiatich rokov počítaných od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.

(3)

Na premlčanie sa prihliadne iba vtedy, ak to dlžník namieta a len v rozsahu uplatňovanej

námietky.

(4)

Ak je nedoplatok cla zabezpečený na hnuteľných veciach, nemôže sa záložné právo premlčať,

ak má veriteľ záloh v držaní.

(5)

Ak je nedoplatok cla zabezpečený záložným právom na nehnuteľnostiach zápisom v príslušnej

evidencii, nemožno do tridsiatich rokov po tomto zápise proti uplatneniu zabezpečeného

práva namietať premlčanie nedoplatku.

(6)

Úkonom na vymáhanie nedoplatku cla je aj písomná upomienka o zaplatenie cla doručená

dlžníkovi.

§ 239

Zánik colného dlhu

Colný dlh zaniká

a)

zaplatením cla,

b)

odpustením cla,

c)

pri tovare navrhnutom do režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť clo

1.

vyhlásením colného vyhlásenia za neplatné,

2.

prepadnutím tovaru v prospech štátu alebo jeho zhabaním alebo zničením so súhlasom

colných orgánov, alebo jeho zničením alebo nenahraditeľnou stratou v dôsledku jeho

povahy alebo nehody alebo vyššej moci, alebo ak ho deklarant v súlade s

§ 189

prenechal v prospech štátu,

d)

následným prepadnutím tovaru v prospech štátu alebo jeho zhabaním, ak colný dlh vznikol

v súlade s

§ 195

a tovar bol zaistený pri jeho nezákonnom dovoze.

§ 240

Ustanovenia

§ 239 písm. a) až c)

sa vzťahujú primerane aj na zánik colného dlhu uvedeného v

§ 209

. Tento dlh zanikne, ak boli zrušené formality vykonávané s ohľadom na preferenčné

sadzobné opatrenia uvedené v

§ 209

.

§ 241

(1)

Vrátením cla sa rozumie vrátenie už zaplateného dovozného alebo vývozného cla.

(2)

Odpustením cla sa rozumie rozhodnutie o zániku colného dlhu alebo vyhlásenie jeho

zápisu v účtovných dokladoch za neplatné, ak ešte nebolo clo zaplatené.

§ 242

(1)

Colné orgány vrátia alebo odpustia dovozné alebo vývozné clo, ak zistia, že táto

suma cla nebola alebo nie je dlžná v súlade s colnými predpismi alebo bola zapísaná

do účtovných dokladov v rozpore s

§ 223 ods. 2

.

(2)

Colné orgány vrátia dovozné alebo vývozné clo, ak sa im žiadosť podá v lehote troch

rokov odo dňa, keď sa suma dlžníkovi oznámila. Túto lehotu colné orgány predĺžia,

ak z evidencie predloženej dlžníkom vyplýva, že dlžník nemohol žiadosť v určenej lehote

podať z dôvodu nehody alebo vyššej moci. Ak colné orgány zistia skutočnosti uvedené

v odseku 1 sami, vrátia alebo odpustia clo z vlastného podnetu.

§ 243

Colné orgány vrátia alebo odpustia dovozné alebo vývozné clo, ak platnosť colného

vyhlásenia bola zrušená v súlade s

§ 65 až 68

, clo bolo zaplatené a žiadosť o jeho vrátenie podala príslušná osoba v lehote uvedenej

v

§ 67 a 68

.

§ 244

(1)

Colné orgány vrátia alebo odpustia dovozné alebo vývozné clo, ak zistia, že suma

cla zapísaná v účtovných dokladoch sa vzťahuje na tovar, ktorý dovozca odmietol vzhľadom

na to, že bol vadný alebo nezodpovedal podmienkam zmluvy, na ktorej základe bol dovezený.

Za vadný tovar sa považuje aj tovar, ktorý bol poškodený pred jeho prepustením.

(2)

Colné orgány vrátia alebo odpustia clo za podmienky, že

a)

tovar sa nepoužíval, s výnimkou počiatočného použitia potrebného na zistenie vady

alebo že nezodpovedá zmluvným podmienkam, a

b)

tovar sa vyviezol späť do zahraničia.

(3)

Colné orgány na žiadosť oprávnenej osoby povolia, aby bol tovar namiesto spätného

vývozu zničený pod ich priamym dohľadom alebo za účelom jeho neskoršieho spätného

vývozu prepustený do režimu tranzitu alebo režimu uskladnenia v colnom sklade, alebo

umiestnený do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu. Na uvedené

účely sa tento tovar pokladá za zahraničný tovar.

(4)

Colné orgány nevrátia alebo neodpustia dovozné clo, ak predmetný tovar ešte pred

podaním colného vyhlásenia, bol dočasne dovezený na skúšky, s výnimkou prípadov, keď

skutočnosť, že je tovar vadný alebo nezodpovedá podmienkam zmluvy, sa nemohla za normálnych

okolností zistiť počas týchto skúšok.

(5)

Colné orgány vrátia alebo odpustia dovozné clo z dôvodov uvedených v odseku 1, ak

sa im žiadosť podá do dvanástich mesiacov odo dňa, keď bola dlžníkovi suma cla oznámená.

Vo výnimočných a odôvodnených prípadoch môžu colné orgány túto lehotu predĺžiť.

§ 245

(1)

Ak príslušnej osobe nemožno pripočítať klamanie alebo zrejmé zanedbanie, môžu colné

orgány dovozné alebo vývozné clo vrátiť alebo odpustiť aj z iných dôvodov, než sú

uvedené v

§ 242 až 244

, najmä vtedy, ak by bola zaplatením cla vážne ohrozená výživa dlžníka alebo osôb

na jeho výživu odkázaných, alebo pokiaľ by vymáhanie nedoplatku viedlo k hospodárskemu

zániku dlžníka.

(2)

Colné orgány clo vrátia alebo odpustia z dôvodov uvedených v odseku 1, ak sa im žiadosť

podá do dvanástich mesiacov odo dňa, keď bola suma cla oznámená dlžníkovi.

§ 246

Colné orgány dovozné alebo vývozné clo vrátia alebo odpustia iba vtedy, ak je suma

cla, ktorá sa má vrátiť alebo odpustiť, vyššia ako 100 Kčs a ak žiadosť o vrátenie

alebo odpustenie cla bola podaná v súlade s

§ 242 až 244

. Colné orgány môžu z dôvodov hodných zreteľa vrátiť alebo odpustiť aj nižšiu sumu.

§ 247

(1)

Ak colné orgány vrátili dovozné alebo vývozné clo alebo úrok z omeškania nimi predpísaný

v dobe splatnosti cla, nie sú povinné platiť úroky. Colné orgány však úrok zaplatia,

ak

a)

rozhodnutie o vrátení cla nerealizovali do jedného mesiaca odo dňa jeho vydania,

b)

rozhodnutie, ktorým sa nepovoľuje vrátenie cla, bolo po podaní odvolania vyhlásené

za neplatné. Úrok sa zaplatí odo dňa, keď bolo odvolanie podané.

(2)

Úroková sadzba sa rovná výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Štátnej banky česko-slovenskej

platnej prvý deň kalendárneho štvrťroka.

§ 248

Colný dlh nezanikol a zápis v účtovných dokladoch je platný aj naďalej, ak sa colný

dlh odpustil omylom alebo príslušná suma bola omylom vrátená.

§ 249

Colné predpisy poruší ten, kto

a)

nezákonne dovezie alebo vyvezie tovar,

b)

uvedie nesprávne údaje o tovare podliehajúcom colnému dohľadu,

c)

spôsobí, že mu príslušný colný orgán udelil povolenie na základe nepravých, pozmenených

alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov,

d)

spôsobí, že mu bol tovar prepustený na základe nepravých, pozmenených alebo falšovaných

dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov,

e)

nedodrží podmienky ustanovené pre tovar prepustený do režimu s podmienečným oslobodením,

tovar dočasne uskladnený, tovar, ktorý bol oslobodený od dovozného cla v dôsledku

jeho konečného použitia alebo umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom

colnom sklade,

f)

falšuje doklady o dovážanom a vyvážanom tovare alebo tovare v tranzite,

g)

prechováva tovar, ktorý unikol colnému dohľadu,

h)

poruší colné uzávery,

i)

neuposlúchne výzvu colného orgánu alebo colníka alebo inak im bráni pri výkone ich

činnosti.

§ 250

Colný priestupok

(1)

Colným priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti

spôsobom uvedeným v

§ 249

, ak nejde o trestný čin.

(2)

Na zodpovednosť za colný priestupok postačí zavinenie z nedbanlivosti.

(3)

Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností

a svojich osobných pomerov povinný.

§ 251

Sankcie

(1)

Za colný priestupok možno uložiť tieto sankcie

a)

napomenutie,

b)

pokutu vo výške uvedenej v odseku 2,

c)

prepadnutie tovaru.

(2)

Za colný priestupok uvedený v

§ 249 písm. a) až e)

možno uložiť pokutu do 50 000 Kčs a za colný priestupok podľa

§ 249 písm. f) až i)

pokutu 10 000 Kčs.

(3)

V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 5000 Kčs.

§ 252

Splatnosť pokuty

Pokuta uložená za colný priestupok je splatná do 30 dní odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť

rozhodnutie, ktorým sa uložila.

§ 253

Miestna príslušnosť

(1)

Colné priestupky prejednávajú colné orgány, v ktorých obvode bol colný priestupok

zistený, aj keď bol spáchaný v obvode iného colného orgánu.

(2)

Colný orgán príslušný na prejednanie colného priestupku podľa odseku 1 môže postúpiť

vec na prejednanie colnému orgánu, v ktorého obvode osoba, ktorá sa colného priestupku

dopustila, býva alebo pracuje.

§ 254

Colný delikt

(1)

Colného deliktu sa dopustí právnická osoba, ktorá porušila alebo ohrozila záujem

spoločnosti spôsobom uvedeným v

§ 249

.

(2)

Na účely uvedené v ustanoveniach tejto hlavy sa za právnickú osobu považuje aj fyzická

osoba - podnikateľ.

§ 255

Sankcie

(1)

Za colný delikt možno uložiť tieto sankcie

a)

pokutu vo výške uvedenej v odseku 2,

b)

prepadnutie tovaru.

(2)

Za porušenie colných predpisov uvedených v

§ 249 písm. a) až e)

možno uložiť pokutu až do výšky 2 000 000,- Kčs a za porušenie colných predpisov

uvedených v

§ 249 písm. f) až i)

pokutu až do výšky 50 000,- Kčs.

(3)

Sankciu prepadnutia tovaru možno uložiť samostatne alebo spoločne so sankciou pokuty.

§ 256

Prepadnutie tovaru

(1)

Prepadnutie tovaru možno vysloviť, ak tovar patrí právnickej osobe, ktorá sa dopustila

colného deliktu, a tovar

a)

bol na spáchanie colného deliktu použitý alebo určený, alebo

b)

bol colným deliktom získaný alebo bol nadobudnutý za tovar colným deliktom získaný.

(2)

Prepadnutie tovaru nemožno vysloviť, ak je hodnota tovaru v nápadnom nepomere k povahe

colného deliktu.

(3)

Vlastníkom prepadnutého tovaru sa stáva štát.

§ 257

Pokutu podľa

§ 255

alebo prepadnutie tovaru podľa

§ 256

možno právnickej osobe uložiť len do jedného roka odo dňa, keď sa colné orgány dozvedeli

o tom, že táto osoba porušila alebo nesplnila povinnosť uloženú colnými predpismi,

najneskôr však do šiestich rokov odo dňa, keď k tomuto porušeniu alebo nesplneniu

povinnosti došlo.

§ 258

Splatnosť pokuty

Pokuta uložená za colný delikt je splatná do 30 dní odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť

rozhodnutie, ktorým bola uložená.

§ 259

Zhabanie tovaru

(1)

Ak za colný delikt nebola uložená sankcia prepadnutia tovaru uvedeného v

§ 256 ods. 1 písm. a) alebo b)

, možno rozhodnúť, že sa taký tovar zhabáva, ak nepatrí páchateľovi colného deliktu

a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.

(2)

O zhabaní tovaru nemožno rozhodnúť, ak od spáchania colného deliktu uplynulo šesť

rokov. Ustanovenie

§ 256 ods. 2

platí obdobne.

(3)

Vlastníkom zhabaného tovaru sa stáva štát.

§ 260

Miestna príslušnosť

(1)

Colné delikty prejednajú colné orgány, v ktorých obvode má príslušná osoba sídlo

alebo bydlisko.

(2)

Ak táto osoba nemá sídlo alebo bydlisko v tuzemsku, prejedná colný delikt colný orgán,

v ktorého obvode bol colný delikt spáchaný, alebo colný orgán, v ktorého obvode bol

colný delikt zistený.

§ 261

(1)

Na zabezpečenie cla a jeho príslušenstva, daní a poplatkov vyberaných pri dovoze

a pokuty vzniká podľa tohto zákona colné záložné právo k veciam, prípadne pohľadávkam

dlžníka alebo ručiteľa. Rozhodnutie colných orgánov o tom, na ktoré veci, prípadne

pohľadávky dlžníka alebo ručiteľa sa colné záložné právo vzťahuje, sa doručí dlžníkovi

alebo ručiteľovi, ktorý sa proti nemu môže odvolať v lehote pätnástich dní odo dňa

doručenia. Toto odvolanie nemá odkladný účinok.

(2)

Rozhodnutie musí obsahovať druh pohľadávky, jej výšku a predmet colného záložného

práva.

(3)

Rozhodnutie o zriadení colného záložného práva sa s vyznačením jeho právoplatnosti

a vykonateľnosti zašle podľa povahy veci buď na záznam colného záložného práva v príslušnej

evidencii, alebo držiteľovi zálohu, prípadne poddlžníkovi.

§ 262

(1)

Ak sa clo a jeho príslušenstvo, dane a poplatky nevyberajú pri dovoze, náklady konania,

skladné a pokuty uložené podľa colných predpisov neuhradia v zákonnej lehote, vyzvú

colné orgány dlžníka, aby tento nedoplatok zaplatil v náhradnej lehote, najmenej osemdennej,

a upozornia ho, že po uplynutí tejto náhradnej lehoty prikročia bez ďalšieho k vymáhaniu

nedoplatku. Proti výzve sa možno odvolať v lehote pätnástich dní. Odvolanie nemá odkladný

účinok.

(2)

Vymáhanie možno začať aj bez výzvy, pokiaľ hrozí nebezpečenstvo, že účel vymáhania

bude zmarený, ak sa nepristúpi k vymáhaniu bez meškania.

(3)

Vymáhanie vykonávajú colné orgány exekúciou. O vykonanie exekúcie môžu colné orgány

požiadať aj súd.

(4)

Exekučný titul pre exekúciu je vykonateľné rozhodnutie, ktorým sa ukladá peňažné

plnenie.

(5)

Exekúcia sa vykonáva vydaním exekučného príkazu na

a)

prikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky dlžníkov na účtoch vedených v bankách

alebo iné pohľadávky,

b)

zrážku zo mzdy, inej odmeny za závislú činnosť alebo náhrady za pracovný príjem,

dôchodky, sociálne a nemocenské dávky, štipendiá a pod.,

c)

predaj hnuteľných vecí,

d)

predaj nehnuteľností.

(6)

Pre výkon exekúcie sa použije primerane Občiansky súdny poriadok, pokiaľ tento zákon

neustanovuje inak.

(7)

Exekučný príkaz sa doručuje dlžníkovi alebo ručiteľovi a ďalším osobám, ktorým sa

exekučným príkazom ukladajú povinnosti. Všetky tieto osoby môžu proti nemu podať do

pätnástich dní námietky. O námietkach rozhodne colný orgán, ktorý exekúciu nariadil.

Pokiaľ sa začala exekúcia podľa odseku 2, pripúšťa sa proti exekučnému príkazu odvolanie,

rovnako ako pri výzve podľa odseku 1.

(8)

Výkon rozhodnutia možno odložiť, ak dlžník alebo ručiteľ žiada o splátky, o pozhovenie

alebo odpustenie cla, a aj bez žiadosti, ak sa vyšetrujú skutočnosti rozhodné pre

čiastočné alebo úplné zrušenie výkonu rozhodnutia. Ak sa povolí odklad, už vykonané

úkony zostanú zachované.

(9)

Ak sa v priebehu ďalšieho vymáhania preukáže, že sa vymáhalo neoprávnene, patrí dlžníkovi

alebo ručiteľovi za takto neoprávnene vymožené sumy náhrada v dvojnásobnej výške úroku

uvedeného v

§ 233 ods. 3

. Pokiaľ ešte exekúcia trvá, zruší ju colný úrad z úradnej povinnosti. Ak je skutočná

škoda spôsobená neoprávneným vymáhaním vyššia ako zákonom priznaná náhrada, uhrádza

sa táto škoda namiesto náhrady.

§ 263

Exekučné náklady

(1)

Exekučné náklady uhrádza dlžník, pokiaľ sa exekúcia nevykonala neoprávnene.

(2)

Náhrada exekučných nákladov spočíva jednak v náhrade nákladov za výkon zhabania a

za výkon predaja, jednak v náhrade hotových výdavkov colných orgánov.

(3)

Náhrada nákladov za výkon zhabania je 2 % vymáhaného nedoplatku, najmenej však 200

Kčs. Ak sa pre ten istý nedoplatok vykonalo zhabanie niekoľkými samostatnými úkonmi,

alebo ak sa zhabanie opakovalo, náhrada nákladov za výkon zhabania toho istého nedoplatku

sa počíta len raz.

(4)

Náhrada nákladov za výkon predaja je 2 % vymáhaného nedoplatku, najmenej však 200

Kčs.

(5)

Náhrada exekučných nákladov podľa odsekov 3 a 4 sa počíta zo sumy zaokrúhlenej na

celé stokoruny hore.

(6)

Dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady z výkonu zhabania podľa odseku 3 vždy,

len čo na výkon exekúcie poverený pracovník colného úradu alebo súdu oznámil dlžníkovi

alebo jeho zástupcovi príčinu svojho príchodu a spísal úvodnú vetu exekučnej zápisnice

alebo len čo bol odoslaný exekučný príkaz.

(7)

Pri exekučných nákladoch za výkon predaja podľa odseku 4 je dlžník povinný ich uhradiť

vždy, len čo došlo k začatiu dražby a spísala sa úvodná veta dražobnej zápisnice.

(8)

Náhradu hotových výdavkov uhrádza dlžník, aj keď k výkonu predaja nedošlo.

(9)

Náhradu hotových výdavkov uhrádza dlžník v skutočnej výške do 30 dní odo dňa, keď

mu bola ich výška oznámená. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať námietku podľa

§ 264

.

(10)

Ak sa výkon zhabania alebo výkon predaja týka viacerých dlžníkov alebo sa uskutočňuje

spoločne a hotové výdavky sa týchto prípadov týkajú, rozvrhuje sa ich výška podľa

pomeru jednotlivých nedoplatkov.

(11)

Náhrada exekučných nákladov podľa odsekov 3 a 4 sa vymáha súčasne s nedoplatkom,

pre ktorý sa exekúcia vykonáva.

§ 264

(1)

Dlžník alebo ručiteľ môže uplatniť námietku proti akémukoľvek úkonu colných orgánov

v súvislosti s vymáhacím alebo zaisťovacím konaním.

(2)

Námietka sa musí podať písomne alebo ústne do zápisnice v lehote tridsiatich dní

odo dňa, keď sa o úkone dozvedel, a to na colnom orgáne, ktorý úkon vykonal. Colný

orgán posúdi námietky, rozhodne o nich a toto rozhodnutie odôvodní.

(3)

Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Podaná námietka nemá odkladný účinok

pre samotné konanie.

§ 265

(1)

Colné orgány môžu na prejednanie nezákonného dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru

zaistiť tovar, o ktorom možno dôvodne predpokladať, že

a)

sa na spáchanie colného priestupku použil alebo určil, alebo sa colným priestupkom

získal alebo nadobudol za tovar colným priestupkom získaný, alebo

b)

sa na spáchanie colného deliktu použil alebo určil, alebo sa colným deliktom získal

alebo nadobudol za tovar colným deliktom získaný.

(2)

Colné orgány môžu zaistiť tovar podľa odseku 1 bez ohľadu na práva tretích osôb.

§ 266

(1)

Colné orgány vydajú o zaistení tovaru rozhodnutie a doručia ho osobe, ktorej bol

tovar zaistený. Proti rozhodnutiu o zaistení tovaru sa môže osoba, ktorej bol tovar

zaistený, odvolať v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia. Toto odvolanie nemá odkladný

účinok.

(2)

V rozhodnutí o zaistení tovaru sa uvedú dôvody, pre ktoré sa tovar zaisťuje, a poučenie

o právach a povinnostiach osoby, ktorej sa rozhodnutie týka. V rozhodnutí sa uvedie

aj upozornenie, že tovar sa predá, ak sa pokuta nezaplatí.

(3)

Tovar, ktorý možno podľa

§ 264

zaistiť, môže colný úrad ponechať osobe a uložiť jej, že tovar nesmie používať, predávať

alebo s ním iným spôsobom nakladať.

§ 267

(1)

Osoba, ktorej bolo doručené rozhodnutie o zaistení tovaru, je povinná tento tovar

colným orgánom vydať.

(2)

Ak zaistený tovar nie je na výzvu colných orgánov vydaný, možno ho tomu, kto ho má

u seba, odňať.

(3)

O vydaní alebo odňatí zaisteného tovaru sa vyhotoví úradný záznam, v ktorom sa uvedie

aj opis tovaru. Osobe, ktorá tovar vydala alebo ktorej sa tovar odňal, vystavia colné

orgány potvrdenie o vydaní alebo odňatí tovaru.

§ 268

(1)

Ak zaistený tovar nie je už na ďalšie konanie potrebný a ak neprichádza do úvahy

jeho prepadnutie alebo zhabanie v konaní o colnom priestupku alebo colnom delikte

alebo predaj podľa

§ 268

, vráti sa osobe, ktorej bol zaistený.

(2)

Ak právo na zaistený tovar uplatní iná osoba než tá, ktorej bol tovar zaistený, alebo

ak majú colné orgány pochybnosti o tom, či tovar patrí osobe, ktorej bol tovar zaistený,

nevydajú tovar a odkážu tieto osoby, aby svoj nárok uplatnili v súdnom konaní.

§ 269

(1)

Colné orgány môžu predať dočasne uskladnený tovar, ak sa colné vyhlásenie nepodalo

v lehote ustanovenej v

§ 48

.

(2)

Colné orgány môžu predať tovar zaistený podľa

§ 264 ods. 1

, pri ktorom nebolo vyslovené prepadnutie tovaru, alebo ktorý nebol zhabaný, na úhradu

pokuty uloženej za colný priestupok alebo za colný delikt, ak pokuta nie je uhradená

do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

(3)

Colné orgány môžu tovar podliehajúci rýchlej skaze alebo živé zvieratá, zaistené

podľa

§ 264 ods. 1

, ihneď predať.

§ 270

(1)

Colné orgány predajú tovar spravidla v dražbe. Pritom postupujú podľa osobitných

predpisov.

5

)

(2)

Tovar, ktorý sa nemohol predať v dražbe, predajú colné orgány osobám spôsobilým podľa

právnych predpisov na nakladanie s predávaným druhom tovaru.

(3)

S tovarom, ktorý nemožno predávať alebo používať zo zdravotných, zverolekárskych,

rastlinolekárskych, bezpečnostných alebo iných dôvodov, naloží colný úrad spôsobom

ustanoveným osobitnými predpismi.

§ 271

(1)

Z výťažku predaja tovaru sa prednostne uhradí clo a jeho príslušenstvo, dane a poplatky

vyberané pri dovoze a ich príslušenstvo, náklady konania, skladné a pokuty uložené

podľa colných predpisov. Zvyšok výťažku vyplatia colné orgány oprávnenému. Ak sa oprávnený

neprihlási do troch rokov po predaji tovaru, pripadne zvyšok výťažku predaja štátu.

(2)

Ak tretia osoba uplatní do troch rokov po predaji tovaru na colných orgánoch nárok

na zvyšok výťažku predaja tovaru, odkážu colné orgány túto osobu, aby svoj nárok uplatnila

v konaní v občianskoprávnych veciach.

(3)

O predaji tovaru sa upovedomí osoba, ktorej bol tovar zaistený.

§ 272

(1)

Colné orgány sú oprávnené predať, prípadne inak nakladať s tovarom,

a)

pri ktorom bolo vyslovené prepadnutie, alebo ktorý bol zhabaný v konaní vykonávanom

o colných priestupkoch alebo v konaní vykonávanom o colných deliktoch,

b)

pri ktorom bolo vyslovené prepadnutie veci, alebo ktorý bol zhabaný v trestnom konaní

vykonávanom o trestných činoch spáchaných pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru,

c)

ktorý deklarant prenechal v prospech štátu.

(2)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou postup pri predaji, prípadne inom nakladaní s tovarom

uvedeným v odseku 1.

§ 273

Ak clo a jeho príslušenstvo, dane a poplatky vyberané pri dovoze a ich príslušenstvo,

náklady konania, skladné a pokuty uložené podľa colných predpisov nemožno uhradiť

v česko-slovenskej mene, môžu colné orgány na ich úhradu prijímať aj zahraničnú menu.

Na prepočet zahraničnej meny na česko-slovenské koruny sa použije nákupný kurz devízového

trhu Štátnej banky česko-slovenskej platný v okamihu, keď sa úhrada vykonáva.

§ 273a

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v osobitných prípadoch môže odpustiť clo

pri dovoze tovaru, najmä v prípadoch dovozu pre zdravotníctvo, školstvo, ekológiu

a humanitárne organizácie.

§ 274

Ak medzinárodná zmluva obsahuje ustanovenia odchylné od tohto zákona alebo od predpisov

podľa neho vydaných, platia ustanovenia medzinárodnej zmluvy.

§ 275

Colná štatistika

(1)

Colné orgány zabezpečujú zber údajov a spracovanie informácií o tovare, ktorému sa

pridelilo colne schválené určenie na základe dokladov predpísaných v colnom konaní.

(2)

Spôsob vedenia colnej štatistiky upraví ministerstvo po dohode s Federálnym štatistickým

úradom vyhláškou.

§ 276

Ak tento zákon neustanovuje inak, platia pre konanie pred colnými orgánmi

a)

vo veciach colných priestupkov všeobecné predpisy o priestupkoch,

6

)

b)

v ostatných veciach všeobecné predpisy o správnom konaní.

1

)

§ 277

Rozhodnutie o povolení režimu

(1)

Rozhodnutie o žiadosti o povolenie režimu s ekonomickými účinkami sa musí vydať v

lehote troch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti príslušným colným orgánom. Túto lehotu

možno predĺžiť iba vtedy, ak rozhodnutie nemožno vzhľadom na zložitosť prípadu vydať

v trojmesačnej lehote; príslušný colný orgán musí o skutočnosti, ktorá mu bráni vydať

rozhodnutie, upovedomiť žiadateľa ešte pred uplynutím tejto lehoty, uviesť dôvody

a určiť lehotu, v ktorej rozhodnutie vydá.

(2)

Rozhodnutie, ktorým sa udeľuje povolenie použiť režim s ekonomickými účinkami, nemusí

mať písomnú formu.

§ 278

(1)

Ak nie je ustanovené inak, nemá odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov odkladný

účinok. Colné orgány môžu odkladný účinok rozhodnutia vo výnimočných prípadoch povoliť,

ak to vyžadujú oprávnené záujmy osoby, ktorá je rozhodnutím dotknutá, a ak sa tým

nesťaží vymáhanie nedoplatkov alebo ak tomu nebráni všeobecný záujem.

(2)

Včas podané odvolanie proti rozhodnutiu o uložení sankcie za colný priestupok alebo

colný delikt má odkladný účinok, ktorý nemožno vylúčiť.

§ 279

Zabezpečením a ustanovením colného dlhu a premlčaním práva vymáhať nedoplatok cla

podľa tohto zákona sa rozumie tiež zabezpečenie a ustanovenie daňovej a poplatkovej

povinnosti pri dovoze a premlčanie práva vymáhať dane a poplatky pri dovoze.

§ 280

Na colné konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy

platné pred týmto dňom; nové predpisy sa použijú iba vtedy, ak je to pre deklaranta

výhodnejšie.

§ 281

Pokiaľ colné orgány vykonávajú oprávnenia podľa osobitných predpisov a pokiaľ tieto

predpisy neustanovujú inak, majú rovnaké práva a povinnosti ako pri colnom dohľade.

To isté platí o právach a povinnostiach subjektov, ktoré tomuto dohľadu podliehajú.

§ 282

Zrušujú sa

1.

§ 16 až 22, § 24 až 31, § 33 až 39 a § 41 až 123 colného zákona č. 44/1974 Zb. v

znení zákonov č. 117/1983 Zb., č. 5/1991 Zb. a č. 217/1992 Zb.

§ 283

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.