VYHLÁŠKA 616/1992 Z. z. o stredných odborných školách Federálneho policajného zboru

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje typ a názov strednej školy v odbore pôsobnosti Federálneho

ministerstva vnútra, študijný odbor, organizáciu, druhy a formy štúdia, prijímanie

na štúdium, rozsah, podmienky a priebeh štúdia, výchovné opatrenia, hodnotenie a klasifikáciu,

organizáciu a spôsob ukončovania štúdia.

§ 2

Typ a názov stredných škôl

(1)

Typom strednej odbornej školy v odbore pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra

je „stredná odborná škola Federálneho policajného zboru“ (ďalej len „stredná škola“).

(2)

Súčasťou názvu strednej školy je názov obce, kde má stredná škola sídlo.

§ 3

Študijný odbor

Stredná škola poskytuje úplné stredné odborné vzdelanie a pomaturitné vzdelanie v

študijnom odbore bezpečnostno-právna činnosť. Zameranie študijného odboru sa ustanovuje

v

prílohe tejto vyhlášky

.

§ 4

Druhy a formy štúdia

(1)

Stredná škola umožňuje tieto druhy štúdia

a)

úplné štúdium,

b)

nadstavbové štúdium,

c)

pomaturitné štúdium.

(2)

Úplné štúdium je štvorročné a je určené pre uchádzačov so základným vzdelaním alebo

so základmi vzdelania podľa prvších predpisov.

1

)

Ukončuje sa maturitnou skúškou.

(3)

Nadstavbové štúdium je určené pre policajtov Federálneho policajného zboru a Zboru

hradnej polície (ďalej len „policajt“) a vojakov z povolania vojsk ministerstva vnútra

(ďalej len „vojak“) so stredným odborným vzdelaním. Štúdium trvá dva roky, pokiaľ

Federálne ministerstvo vnútra (ďalej len „ministerstvo“) neustanoví dĺžku štúdia inak,

a ukončuje sa maturitnou skúškou.

(4)

Pomaturitné štúdium je

a)

kvalifikačné, určené pre policajtov a vojakov, ktorí získali úplné stredné vzdelanie

alebo úplné stredné odborné vzdelanie v inom študijnom odbore než bezpečnostno-právna

činnosť. Štúdium poskytuje bezpečnostno-právne vzdelanie na výkon funkcií priamej

bezpečnostnej povahy. Ukončuje sa maturitnou skúškou z odborných predmetov,

b)

zdokonaľovacie, určené pre policajtov a vojakov, ktorí získali úplné stredné odborné vzdelanie

v odbore, v ktorom budú zaradení aj v policajných službách. Štúdium je ukončené pomaturitnou

záverečnou skúškou z odborných predmetov,

c)

špecializačné, určené pre vybraných policajtov a vojakov s úplným stredným odborným

bezpečnostno-právnym vzdelaním. Štúdium poskytuje vedomosti a zručnosti na výkon špeciálnych

činností. Ukončuje sa pomaturitnou záverečnou skúškou z odborných predmetov.

Pomaturitné štúdium trvá 10 mesiacov, pokiaľ ministerstvo neustanoví dĺžku štúdia

inak.

(5)

Úplné štúdium sa organizuje formou denného štúdia, nadstavbové a pomaturitné štúdium

formou denného štúdia alebo štúdia popri výkone služby. Ďalšie podmienky ustanoví

ministerstvo pri schvaľovaní učebných plánov.

(6)

Denné štúdium na nadstavbovom a pomaturitnom štúdiu možno kombinovať so štúdiom popri

výkone služby (ďalej len „kombinované štúdium“). Obsah a rozsah štúdia popri výkone

služby, kombinovaného štúdia a denného štúdia je zhodný.

(7)

O organizovaní štúdia popri výkone služby a kombinovaného štúdia rozhoduje riaditeľ

strednej školy (ďalej len „riaditeľ školy“) s prihliadnutím na potreby výkonu služby.

§ 5

(1)

Na úplné štúdium na strednej škole sa môžu prihlásiť

a)

žiaci základných škôl, ktorí najneskôr do 30. júna roka, v ktorom sa hlásia na štúdium,

dovŕšia vek najmenej 14 rokov,

b)

ďalší uchádzači, ktorí získali základné vzdelanie alebo základy vzdelania podľa prvších

predpisov.

1

)

(2)

Postup a termíny prihlasovania a prijímania uchádzačov na úplné štúdium a do vyšších

ročníkov úplného štúdia na strednej škole sa spravujú osobitnými predpismi,

2

)

pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak.

§ 6

(1)

Riaditeľ školy rozhoduje o prijatí uchádzača podľa jeho schopností, vedomostí, záujmov

a zdravotnej spôsobilosti.

(2)

Kritériá hodnotenia schopností, vedomostí a záujmov uchádzača určuje riaditeľ školy

po dohode s príslušnými odbornými útvarmi ministerstva, Federálneho policajného zboru,

Zboru hradnej polície a vojsk ministerstva vnútra (ďalej len „útvar“).

(3)

Riaditeľ školy môže pre jednotlivé zamerania študijného odboru rozhodnúť o konaní

prijímacej skúšky. Prijímacia skúška sa koná v termínoch, ktoré určí pre každý školský

rok ministerstvo.

(4)

Ak sa koná prijímacia skúška, zašle riaditeľ školy uchádzačovi pozvánku na skúšku

najneskôr dva týždne pred jej konaním. Súčasťou pozvánky sú požiadavky na prijímaciu

skúšku.

(5)

Uchádzačom, ktorí sa pre riadne doložené vážne dôvody nemôžu dostaviť na prijímaciu

skúšku v určenom termíne, určí riaditeľ školy náhradný termín.

§ 7

Riaditeľ školy odošle uchádzačovi, prípadne zákonnému zástupcovi maloletého uchádzača

písomne svoje rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí na štúdium do siedmich dní po

termíne určenom pre prijímacie skúšky. Zároveň odošle kópiu rozhodnutia o prijatí

alebo neprijatí na školu uvedenú v prihláške na druhom mieste. Uchádzač prijatý na

strednú školu v prvom termíne sa na skúškach v druhom termíne nezúčastňuje.

§ 8

(1)

Policajti a vojaci odovzdajú prihlášku na nadstavbové a na pomaturitné štúdium svojmu

bezprostredne nadriadenému.

(2)

Služobný funkcionár, ktorý je oprávnený určiť policajta a vojaka do funkcie, postúpi

prihlášku so svojím stanoviskom riaditeľovi školy, do ktorej sa policajt alebo vojak

hlási.

(3)

Termín, v ktorom sa musia prihlášky doručiť strednej škole, určí riaditeľ školy.

§ 9

(1)

Prijímacie skúšky na nadstavbové a na pomaturitné štúdium sa spravidla nekonajú.

(2)

O konaní prijímacej skúšky, jej obsahu a kritériách hodnotenia výsledkov skúšok rozhoduje

ministerstvo s prihliadnutím na potreby výkonu služby. Termín konania prijímacej skúšky

určí riaditeľ školy a oznámi ho spolu s požiadavkami na skúšku policajtom a vojakom

prihláseným na štúdium najmenej dva týždne pred konaním skúšky.

(3)

O prijatí alebo neprijatí na štúdium rozhoduje riaditeľ školy podľa výsledkov prijímacej

skúšky, a pokiaľ sa prijímacia skúška nekonala, podľa kritérií, ktoré určil. Svoje

rozhodnutie oznámi písomne policajtovi alebo vojakovi, ktorý sa prihlásil na štúdium,

do desiatich dní odo dňa určeného na odovzdanie prihlášok alebo na konanie prijímacej

skúšky.

§ 10

(1)

Riaditeľ školy určí na účely odvolacieho konania rezervu z celkového počtu prijímaných

na príslušnú formu štúdia.

(2)

Proti rozhodnutiu riaditeľa školy o neprijatí na štúdium môže uchádzač, prípadne

zákonný zástupca maloletého uchádzača podať do ôsmich dní odo dňa doručenia prostredníctvom

riaditeľa školy odvolanie ministerstvu v lehote ustanovenej osobitným predpisom.

2

)

Riaditeľ školy zašle ministerstvu spolu s odvolaním i kritériá, podľa ktorých postupoval

pri prijímacom konaní.

(3)

Pokiaľ ministerstvo vyhovie odvolaniu proti rozhodnutiu o neprijatí uchádzača na

školu uvedenú na prvom mieste, upovedomí o tom riaditeľa školy, ktorú uchádzač uviedol

na druhom mieste.

§ 11

Započítavanie prv absolvovaného štúdia

(1)

Prv absolvované štúdium sa započítava pre ďalšie štúdium takto

a)

úspešne ukončené stredoškolské štúdium sa započítava v danom rozsahu po časovo neobmedzenú

dobu,

b)

štátna skúška sa započítava po časovo neobmedzenú dobu a jej vykonanie oprávňuje

na uvoľnenie z vyučovania príslušného predmetu,

c)

pri neukončenom štúdiu sa započítava štúdium úspešne ukončených ročníkov strednej

školy za predpokladu, že od tohto štúdia neuplynula doba dlhšia ako 10 rokov.

(2)

Prv absolvované štúdium započítané podľa odseku 1 písm. b) nenahrádza maturitnú skúšku

z príslušných vyučovacích predmetov.

(3)

O započítaní prv absolvovaného štúdia rozhoduje riaditeľ školy na základe predložených

dokladov.

§ 12

Účasť na vyučovaní

(1)

Povinnosťou žiaka strednej školy (ďalej len „žiak“) je zúčastňovať sa na vyučovaní

všetkých povinných vyučovacích predmetov, všetkých zvolených voliteľných predmetov

a nepovinných vyučovacích predmetov (ďalej len „predmet“), ktoré si zvolil.

(2)

Ak sa žiak nemôže zúčastniť na vyučovaní, požiada triedneho učiteľa o uvoľnenie z

vyučovania. O uvoľnenie maloletého žiaka požiada jeho zákonný zástupca.

(3)

Ak sa žiak nemôže zúčastniť na vyučovaní z dôvodu, ktorý nemohol vopred predpokladať,

je povinný ospravedlniť svoju neprítomnosť najneskôr do troch dní riaditeľovi školy

alebo triednemu učiteľovi. V prípade, že je žiak maloletý, je povinný ospravedlniť

jeho neprítomnosť na vyučovaní odborný učiteľ-vychovávateľ alebo zákonný zástupca

žiaka.

§ 13

(1)

Riaditeľ školy môže uvoľniť žiaka od účasti na vyučovaní predmetu alebo od telesných

úkonov spojených s výukou niektorých predmetov na základe vyjadrenia príslušného lekára.

(2)

Uvoľniť podľa predchádzajúceho odseku nemožno na celý školský rok alebo jeho prevažnú

časť od vyučovania predmetov, ktoré sú rozhodujúce pre odborné zameranie absolventa.

(3)

Riaditeľ školy môže umožniť dlhodobo chorému žiakovi prípravu a vykonanie skúšok

v termínoch a za podmienok, ktoré určí.

§ 14

Povinnosti žiakov

(1)

Povinnosťou žiaka po dobu štúdia na strednej škole je dodržiavať poriadok strednej

školy.

(2)

Poriadok strednej školy schvaľuje ministerstvo a jeho dodržiavanie kontroluje školská

inšpekcia ministerstva.

§ 15

Prerušenie štúdia

(1)

Na základe žiadosti žiaka na nadstavbovom štúdiu, žiaka alebo zákonného zástupcu

maloletého žiaka na úplnom štúdiu môže riaditeľ školy zo závažných, najmä zdravotných,

dôvodov prerušiť štúdium, a to na úplnom štúdiu až na dobu dvoch rokov a na nadstavbovom

štúdiu najviac na dobu zodpovedajúcu polovici dĺžky štúdia.

(2)

Na žiadosť žiaka alebo zákonného zástupcu maloletého žiaka môže riaditeľ školy ukončiť

prerušenie štúdia aj pred uplynutím doby, ktorá sa na prerušenie štúdia určila.

(3)

K žiadosti žiaka, ktorý je v služobnom pomere policajta alebo vojaka, o prerušenie

štúdia alebo o ukončenie prerušenia štúdia pred uplynutím doby určenej podľa odseku

1 si riaditeľ školy vyžiada vyjadrenie riaditeľa (veliteľa, náčelníka) útvaru, pre

ktorý sa žiak pripravuje.

(4)

Po uplynutí doby prerušenia štúdia alebo jej ukončenia podľa odseku 2 pokračuje žiak

v tom ročníku, v ktorom mu bolo štúdium prerušené. Ak uplynula doba prerušenia štúdia

v priebehu školského roka, umožní riaditeľ školy žiakovi dodatočne vykonať skúšky

za príslušné obdobie.

(5)

Pokiaľ žiak nenastúpi na štúdium po uplynutí doby prerušenia štúdia a do piatich

dní neoznámi žiak alebo zákonný zástupca maloletého žiaka riaditeľovi školy závažný

dôvod, pre ktorý nenastúpil, posudzuje sa, akoby štúdium zanechal, a to dňom, keď

mal na štúdium nastúpiť. Zameškanie lehoty môže riaditeľ školy v závažných prípadoch

odpustiť.

§ 16

Postup žiakov do vyššieho ročníka a opakovanie ročníka

(1)

Do vyššieho ročníka postupuje žiak, ktorý pri celkovom hodnotení prospechu na konci

predchádzajúceho ročníka aspoň prospel.

(2)

Žiakovi na úplnom štúdiu môže riaditeľ školy na základe jeho písomnej žiadosti povoliť

opakovanie ročníka.

§ 17

Zanechanie štúdia

(1)

Ak žiak hodlá zanechať štúdium, oznámi to písomne riaditeľovi školy. Ak je žiak maloletý,

je súčasťou oznámenia aj súhlasné vyjadrenie jeho zákonného zástupcu.

(2)

O tom, že žiak zanechal štúdium, informuje riaditeľ školy útvar, pre ktorý sa žiak

pripravuje.

(3)

Ak sa žiak nezúčastňuje na vyučovaní po dobu najmenej piatich vyučovacích dní a jeho

neúčasť na vyučovaní nie je ospravedlnená, vyzve riaditeľ jeho alebo zákonného zástupcu

maloletého žiaka, aby doložil bez meškania dôvod neprítomnosti. Ak žiak do desiatich

dní od doručenia výzvy na štúdium nenastúpi alebo nedoloží dôvod neprítomnosti, posudzuje

sa, akoby štúdium zanechal prvým dňom neospravedlnenej neprítomnosti.

(4)

Ak policajt alebo vojak zaradený na štúdium popri výkone služby zameškal viac ako

polovicu z celkového počtu plánovaných študijných sústredení na diaľkovom štúdiu a

nástupné sústredenie na externom štúdiu, oznámi mu riaditeľ školy dátum, od ktorého

sa posudzuje, akoby štúdium zanechal.

§ 18

Organizácia výchovno-vzdelávacej činnosti

(1)

Stredné školy vo svojej výchovno-vzdelávacej činnosti zabezpečujú teoretické vyučovanie,

praktické vyučovanie a výchovu mimo vyučovania diferencovane, podľa jednotlivých študijných

zameraní. Teoretické a praktické vyučovanie sa uskutočňuje podľa učebných plánov a učebných

osnov.

(2)

Praktické vyučovanie sa uskutočňuje formou odborného výcviku, odbornej praxe alebo

praktických cvičení.

(3)

Riaditeľ školy môže v rozsahu ustanovenom v učebnom pláne upravovať počty hodín jednotlivých

vyučovacích predmetov a ich obsah.

(4)

Riaditeľ školy môže so súhlasom ministerstva zaviesť nové zameranie študijného odboru

alebo ďalší predmet.

(5)

Návrh učebného plánu a učebných osnov všetkých druhov a foriem štúdia spracovaný

v spolupráci s odborníkmi útvarov predkladá riaditeľ školy na schválenie ministerstvu.

§ 19

Teoretické vyučovanie

(1)

Najvyšší počet žiakov pri teoretickom vyučovaní je tridsať. Riaditeľ školy môže pri

organizácii teoretického vyučovania v súlade s učebným plánom deliť triedy na skupiny.

Pri vyučovaní cudzích jazykov sa trieda vždy delí na skupiny.

(2)

Vyučovacia hodina trvá 45 minút.

§ 20

Praktické vyučovanie

(1)

Praktické vyučovanie sa uskutočňuje v školách, školských zariadeniach, na útvaroch

alebo v zariadeniach civilných organizácií, s ktorými útvary alebo školy spolupracujú.

Riaditeľ školy môže podľa podmienok školy, charakteru vyučovania a podmienok bezpečnosti

práce a ochrany zdravia deliť triedy na skupiny.

(2)

Vyučovacia hodina praktického vyučovania trvá 45 minút.

§ 21

Lyžiarsky výcvikový kurz

Stredné školy organizujú pre žiakov na úplnom štúdiu zimné lyžiarske výcvikové kurzy

v rozsahu určenom učebným plánom.

§ 22

Výchova mimo vyučovania a starostlivosť o žiakov v čase mimo vyučovania

(1)

Výchova mimo vyučovania poskytuje žiakom pri rešpektovaní ich záujmov aktívny odpočinok,

rozvíja ich schopnosti, nadanie a záujmy a pomáha im pri príprave na vyučovanie.

(2)

Starostlivosťou o žiakov mimo vyučovania sa rozumie poskytovanie ubytovania a stravovania

a vytváranie podmienok pre ich prípravu na výuku a pomoc pri rozvíjaní záujmovej činnosti.

§ 23

Výchovné opatrenia

(1)

Žiakom možno za vzorné plnenie študijných povinností a za mimoriadnu aktivitu udeliť

a)

písomnú pochvalu,

b)

vecný dar,

c)

peňažný dar.

(2)

Žiakom, ktorí neplnia študijné povinnosti alebo hrubým spôsobom alebo opakovane porušujú

poriadok strednej školy, možno uložiť tieto opatrenia

a)

napomenutie alebo pokarhanie triedneho učiteľa,

b)

pokarhanie riaditeľa školy,

c)

podmienečné vylúčenie zo štúdia,

d)

vylúčenie zo štúdia.

(3)

Výchovné opatrenia podľa odseku 1 udeľuje a podľa odseku 2 písm. b), c) a d) ukladá

riaditeľ školy.

(4)

V rozhodnutí o podmienečnom vylúčení žiaka zo štúdia určí riaditeľ školy skúšobnú

lehotu, a to najdlhšie na dobu jedného roka.

(5)

O udelení a uložení výchovných opatrení upovedomí riaditeľ školy útvar, pre ktorý

sa žiak pripravuje. Ak ide o maloletého žiaka, upovedomí riaditeľ školy súčasne jeho

zákonného zástupcu.

§ 24

Hodnotenie a klasifikácia

(1)

Prospech žiaka v jednotlivých predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami

1 - výborný,

2 - chválitebný,

3 - dobrý,

4 - dostatočný,

5 - nedostatočný.

(2)

Správanie sa žiaka na úplnom štúdiu sa klasifikuje týmito stupňami

1 - veľmi dobré,

2 - uspokojivé,

3 - neuspokojivé.

(3)

Ak žiaka nemožno klasifikovať v riadnom termíne niektorého polroka pre závažné objektívne

príčiny, určí riaditeľ školy na jeho vyskúšanie náhradný termín, a to spravidla tak,

aby klasifikácia mohla byť ukončená najneskôr do dvoch mesiacov po skončení daného

polroka.

(4)

Ak žiak na dennom štúdiu zamešká počas niektorého polroka viac ako 15 percent plánovaného

teoretického vyučovania niektorého predmetu, vyskúša ho v určenom náhradnom termíne

príslušný učiteľ za prítomnosti prísediaceho učiteľa s rovnakou alebo príbuznou aprobáciou,

prípadne skúšobná komisia.

(5)

Ak žiak denného štúdia zamešká v niektorom predmete viac ako 10 percent z celkového

počtu hodín praktického vyučovania organizovaného v zariadení strednej školy, rozhodne

riaditeľ školy na základe odporúčania príslušného vyučujúceho, ktoré zo zameškaných

zamestnaní praktického vyučovania musí žiak nahradiť. Náhradnému zamestnaniu sa žiak

nemusí podrobiť, ak pred vyučujúcim preukáže zvládnutie požadovaných praktických zručností.

(6)

Ak je súčasťou štúdia odborný výcvik alebo prax na útvaroch a žiak sa nezúčastní

aspoň na polovici z celkovej doby praxe, rozhodne riaditeľ školy na základe odporúčania

príslušného vyučujúceho, či žiak môže konať maturitnú alebo pomaturitnú záverečnú

skúšku v riadnom termíne.

(7)

Ak má žiak pochybnosti o správnosti klasifikácie na konci polroka, môže do troch

dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku, požiadať riaditeľa školy o komisionálne

preskúšanie. Ak je žiak maloletý, môže o preskúšanie požiadať jeho zákonný zástupca.

Riaditeľ školy nariadi komisionálne preskúšanie do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti.

Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v klasifikačnom období z vyučovacieho predmetu, ktorého

klasifikácia sa napadá, už komisionálne skúšaný. Riaditeľ školy nariadi komisionálne

preskúšanie z vlastného podnetu, ak zistí, že vyučujúci porušil pravidlá hodnotenia

a klasifikácie.

§ 25

Celkové hodnotenie žiaka

(1)

Celkové hodnotenie žiaka na úplnom štúdiu na konci polroka vyjadruje výsledky klasifikácie

v povinných a voliteľných predmetoch a klasifikáciu správania sa. Celkové hodnotenie

študujúceho policajta alebo vojaka vyjadruje výsledky klasifikácie v povinných a voliteľných

predmetoch. Klasifikácia v nepovinných predmetoch sa do celkového hodnotenia nezahŕňa.

(2)

Celkové hodnotenie žiaka na konci polroka sa vyjadruje takto

a)

prospel s vyznamenaním,

b)

prospel,

c)

neprospel.

(3)

Žiak prospel s vyznamenaním, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá horší prospech

ako chválitebný, priemerený prospech z povinných predmetov nemá horší ako 1,50 a správanie

sa žiaka na úplnom štúdiu je veľmi dobré.

(4)

Žiak prospel, ak nemá v žiadnom predmete prospech nedostatočný.

(5)

Žiak neprospel, ak má z niektorého predmetu prospech nedostatočný.

§ 26

Opravné skúšky

(1)

Žiak na úplnom a na nadstavbovom štúdiu, ktorého prospech je na konci druhého polroka

z jedného predmetu nedostatočný, koná opravnú skúšku.

(2)

Na úplnom a na nadstavbovom štúdiu koná opravnú skúšku aj žiak, ktorého prospech

je nedostatočný na konci prvého polroka z jedného predmetu, ktorý sa vyučoval iba

v prvom polroku.

(3)

Žiakovi, ktorý sa z vážnych dôvodov nemôže dostaviť na opravnú skúšku v určenom termíne,

môže riaditeľ školy povoliť náhradný termín. Žiak, ktorý sa bez vážnych dôvodov nedostaví

na vykonanie opravnej skúšky, je v predmete, z ktorého mal opravnú skúšku konať, klasifikovaný

stupňom prospechu nedostatočný.

(4)

Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby

a)

opravné skúšky sa podľa odseku 1 vykonali do 31. augusta a opravné skúšky v náhradnom

termíne najneskôr do 15. septembra,

b)

opravné skúšky podľa odseku 2 sa vykonali najneskôr do klasifikačnej porady za druhý

polrok.

§ 27

Komisionálne skúšky

(1)

Komisionálnu skúšku koná žiak v týchto prípadoch

a)

ak koná rozdielovú skúšku,

b)

ak sa koná preskúšanie podľa

§ 24 ods. 7

,

c)

ak koná opravné skúšky podľa

§ 26 ods. 1 a 2

.

(2)

Komisia pre komisionálne skúšky je najmenej trojčlenná. Tvorí ju predseda, ktorým

je spravidla riaditeľ školy alebo ním poverený učiteľ, prísediaci, ktorý má aprobáciu

pre komisionálne skúšaný predmet, a skúšajúci učiteľ. Prísediacich vymenúva riaditeľ

školy. Výsledok skúšky vyhlási predseda komisie v deň konania skúšky.

§ 28

(1)

Maturitná skúška sa skladá z ústnej časti, z písomnej práce z českého jazyka a literatúry

alebo slovenského jazyka a literatúry a z praktickej skúšky z odborných predmetov.

Účelom maturitnej skúšky je zistiť, ako si žiaci osvojili vedomosti a zručnosti v

rozsahu učiva určeného učebnými plánmi a učebnými osnovami, a preveriť ich pripravenosť

pre výkon služby alebo pre ďalšie štúdium.

(2)

Podmienkou vykonania maturitnej skúšky je úspešné ukončenie posledného ročníka štúdia.

(3)

Maturitné skúšky sa začínajú najskôr v apríli a ukončujú sa najneskôr 20. júna. Písomná

práca z českého jazyka a literatúry alebo slovenského jazyka a literatúry sa koná

v apríli. Termíny určí riaditeľ školy, pokiaľ nebudú ustanovené iným záväzným spôsobom.

(4)

Maturitné skúšky na nadstavbovom štúdiu sa konajú na konci štúdia v termíne, ktorý

určí riaditeľ školy.

(5)

Pred začatím ústnych skúšok alebo praktických skúšok sa žiaci na dennom štúdiu nezúčastňujú

na vyučovaní v rozsahu piatich vyučovacích dní. Táto doba je určená na prípravu na

vykonanie maturitnej skúšky.

§ 29

(1)

Maturitná skúška obsahuje skúšku z českého jazyka a literatúry alebo slovenského

jazyka a literatúry, z voliteľného predmetu, teoretickú skúšku z odborných predmetov

a praktickú skúšku z odborných predmetov. Poňatie a obsah skúšok z odborných predmetov

určí riaditeľ školy. Teoretickú skúšku z odborných predmetov možno členiť na dve samostatne

klasifikované skúšky. Jednu z dvoch teoretických skúšok možno nahradiť skúškou z cudzieho

jazyka. Praktickú skúšku z odborných predmetov vykoná žiak pred teoretickou skúškou

z odborných predmetov. Praktická skúška z odborných predmetov sa nekoná samostatne,

ak je určená ako súčasť teoretickej skúšky z odborných predmetov.

(2)

Voliteľnými predmetmi maturitnej skúšky sú predmety označené takto v učebnom pláne,

prípadne ďalšie predmety, ktoré určí riaditeľ školy.

(3)

Maturitná skúška z českého jazyka a literatúry alebo zo slovenského jazyka a literatúry

je komplexná skúška; obsahuje písomnú prácu a ústne overenie jazykových a literárnych

znalostí. Pre písomnú prácu určí riaditeľ školy štyri témy, pokiaľ nie sú ustanovené

iným záväzným spôsobom. Žiak si jednu z nich zvolí. Vypracovanie písomnej práce trvá

najdlhšie 240 minút. Výsledky písomnej práce sa žiakom oznámia najneskôr pred začatím

ústnych skúšok. Pre ústne overenie jazykových a literárnych znalostí sa určí 25 až

30 tém, z ktorých jednu si žiak vyžrebuje. Príprava na skúšku trvá 15 minút a ústne

overenie najdlhšie 15 minút.

(4)

Pre jednotlivé skúšky z voliteľného predmetu a pre každú teoretickú skúšku z odborných

predmetov sa určí 25 až 30 tém. Žiak si jednu tému vyžrebuje. Príprava na skúšku trvá

15 minút; ak je súčasťou skúšky grafické riešenie, môže sa táto doba predĺžiť o ďalších

15 minút. Každá skúška trvá najdlhšie 15 minút. Pokiaľ sa teoretická skúška z odborných

predmetov nečlení na dve samostatne klasifikované skúšky, trvá príprava na skúšku

30 minút a skúška trvá najdlhšie 30 minút.

(5)

V praktickej skúške preukazuje žiak úroveň praktických zručností potrebných pre výkon

služby. Počet tém praktickej skúšky určí riaditeľ školy. Žiak si jednu z určených

tém vyžrebuje. Praktickú skúšku koná žiak najdlhšie v troch po sebe nasledujúcich

dňoch.

§ 30

Maturitná skúška na pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu, pomaturitná záverečná skúška

na zdokonaľovacom štúdiu a špecializačnom štúdiu

(1)

Maturitná skúška na pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu alebo pomaturitná záverečná

skúška na zdokonaľovacom a špecializačnom štúdiu (ďalej len „pomaturitná záverečná

skúška“) je komplexná odborná skúška; jej účelom je zistiť, ako si žiaci osvojili

zručnosti a vedomosti v rozsahu učiva určeného učebnými plánmi a učebnými osnovami,

a preveriť ich pripravenosť na výkon služby.

(2)

Podmienkou pre vykonanie maturitnej skúšky na pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu a pomaturitnej

záverečnej skúšky je úspešné ukončenie štúdia.

(3)

Maturitná skúška na pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu a pomaturitná záverečná skúška

sa konajú v termíne určenom riaditeľom školy.

(4)

Maturitná skúška na pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu a pomaturitná záverečná skúška

sa člení na praktickú skúšku z odborných predmetov a teoretickú skúšku z odborných

predmetov. Teoretickú skúšku z odborných predmetov možno členiť na dve samostatne

klasifikované skúšky. Praktická skúška sa koná pred teoretickou skúškou. Poňatie záverečnej

skúšky, obsah a formu praktickej skúšky a odborné predmety, ktorých učivo je obsahom

teoretickej skúšky, určí riaditeľ školy. Praktická skúška z odborných predmetov sa

nekoná samostatne, ak je určená ako súčasť teoretickej skúšky z odborných predmetov.

(5)

Teoretická skúška z odborných predmetov je ústnou skúškou; súčasťou skúšky môže byť

písomné alebo grafické riešenie zadanej úlohy. Pre teoretickú skúšku z odborných predmetov

sa určí 20 až 30 tém; žiak si jednu z tém vyžrebuje. Príprava na skúšku trvá 15 až

20 minút; ak je súčasťou témy písomné alebo grafické riešenie úlohy, môže predseda

skúšobnej komisie túto dobu predĺžiť o ďalších 10 minút. Skúška trvá najdlhšie 20

minút.

(6)

Počet tém praktickej skúšky z odborných predmetov určí riaditeľ školy. Žiak si jednu

tému vyžrebuje. Skúška trvá najdlhšie 240 minút.

§ 31

Klasifikácia a hodnotenie maturitnej skúšky a pomaturitnej záverečnej skúšky

(1)

Prospech žiaka pri skúške sa klasifikuje týmito stupňami

1 - výborný,

2 - chválitebný,

3 - dobrý,

4 - dostatočný,

5 - nedostatočný.

(2)

Klasifikáciu pri maturitnej skúške a pomaturitnej záverečnej skúške schvaľuje na

návrh jednotlivých skúšajúcich skúšobná komisia hlasovaním. Ak je súčasťou skúšky

písomná práca alebo písomná skúška alebo ak praktická skúška z odborných predmetov

nie je klasifikovaná samostatne, prihliada sa v návrhu výsledného prospechu z príslušnej

skúšky na ich hodnotenie. Pri rovnosti hlasov je rozhodujúci hlas predsedu skúšobnej

komisie.

(3)

Do celkového hodnotenia sa započítava klasifikácia z jednotlivých skúšok.

(4)

Celkové hodnotenie maturitnej skúšky a pomaturitnej záverečnej skúšky vykonáva skúšobná

komisia podľa tejto stupnice

a)

prospel s vyznamenaním, ak žiak nemá pri maturitnej skúške alebo pri pomaturitnej

záverečnej skúške z jednotlivých skúšok výsledný stupeň prospechu horší ako chválitebný

a priemerný prospech pri maturitnej skúške alebo pomaturitnej záverečnej skúške nemá

horší ako 1,50,

b)

prospel, ak žiak nemá pri maturitnej skúške alebo pri pomaturitnej záverečnej skúške

z jednotlivých skúšok stupeň prospechu horší ako nedostatočný,

c)

neprospel, ak žiak má pri maturitnej skúške alebo pri pomaturitnej záverečnej skúške

z niektorej skúšky stupeň prospechu nedostatočný.

(5)

Do celkového hodnotenia maturitnej skúšky sa nezapočítava prospech z predmetu, z ktorého

žiak koná dobrovoľnú maturitnú skúšku podľa § 36 ods. 2.

(6)

Celkové hodnotenie maturitnej skúšky alebo pomaturitnej záverečnej skúšky včítane

hodnotenia jednotlivých skúšok oznámi žiakovi predseda skúšobnej komisie v deň, v

ktorom skúšku ukončil.

§ 32

Opravné skúšky

(1)

Ak bol žiak pri maturitnej skúške alebo pomaturitnej záverečnej skúške z jedného

predmetu klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný, koná z tohto predmetu opravnú skúšku.

(2)

Opravnú skúšku koná žiak úplného štúdia v septembri v nasledujúcom školskom roku,

žiaci ostatných druhov štúdia v termíne určenom riaditeľom školy.

(3)

Ak bol žiak pri maturitnej skúške alebo pomaturitnej záverečnej skúške klasifikovaný

najmenej z dvoch predmetov stupňom 5 - nedostatočný alebo neprospel pri opravnej skúške,

opakuje celú maturitnú skúšku alebo pomaturitnú záverečnú skúšku v nasledujúcom školskom

roku v termíne určenom riaditeľom školy.

(4)

Celú maturitnú skúšku alebo pomaturitnú záverečnú skúšku možno opakovať iba raz.

(5)

Písomná práca z českého jazyka a literatúry a zo slovenského jazyka a literatúry

a písomná skúška z cudzieho jazyka sa v prípade konania opravnej skúšky z predmetu

opakuje iba v tom prípade, že bola klasifikovaná stupňom 5 - nedostatočný.

§ 33

(1)

Maturitná skúška a pomaturitná záverečná skúška sa koná pred skúšobnou komisiou.

(2)

Skúšobná komisia má stálych členov a ďalších členov. Stálymi členmi sú predseda,

podpredseda a triedny učiteľ. Ďalšími členmi skúšobnej komisie sú učiteľ príslušného

predmetu (skúšajúci) a prísediaci.

(3)

Ak je to na komplexné odborné posúdenie žiaka potrebné, prizve riaditeľ školy odborníka

z praxe.

§ 34

(1)

Predsedu skúšobnej komisie vymenúva ministerstvo. Za predsedu skúšobnej komisie je

po dohode so zamestnávateľom vymenovaný pedagogický pracovník z inej strednej odbornej

školy rezortov ministerstiev vnútra, ktorý má odbornú a pedagogickú spôsobilosť zodpovedajúcu

príslušnému alebo príbuznému študijnému odboru a najmenej päťročnú pedagogickú prax.

Za predsedu skúšobnej komisie pre maturitnú skúšku na nadstavbovom štúdiu a pre pomaturitnú

záverečnú skúšku môže byť po dohode so zamestnávateľom vymenovaný aj odborník z praxe,

ktorý má pedagogické vzdelanie. Funkcia predsedu skúšobnej komisie je čestnou funkciou.

Pri opravných skúškach a pri skúškach v náhradnom termíne je predsedom skúšobnej komisie

riaditeľ školy, v ktorej sa skúšky konajú, prípadne ním poverený zástupca.

(2)

Podpredsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva z pedagogických pracovníkov

strednej školy, v ktorej sa skúšky konajú, riaditeľ školy. Za podpredsedu skúšobnej

komisie je vymenovaný pedagogický pracovník s najmenej päťročnou pedagogickou praxou.

§ 35

(1)

Predseda skúšobnej komisie riadi prácu komisie a zodpovedá za jej činnosť, kontroluje

pripravenosť skúšok a hodnotí ich úroveň.

(2)

Ak predseda skúšobnej komisie nemôže krátkodobo vykonávať z vážnych dôvodov svoju

funkciu, preberá jeho funkciu podpredseda.

(3)

Ministerstvo je oprávnené vyslať na skúšky svojich pracovníkov, ktorí majú právo

presvedčiť sa dopĺňajúcimi otázkami o znalostiach skúšaného; nepodieľajú sa však na

jeho hodnotení.

(4)

Pokiaľ bol na skúšku prizvaný odborník z praxe, môže klásť skúšanému otázky, ale

na jeho hodnotení sa nepodieľa.

§ 36

Spoločné ustanovenia o maturitných skúškach a pomaturitných záverečných skúškach

(1)

Žiaci študujúci v poslednom ročníku úplného alebo nadstavbového štúdia oznámia v termíne

určenom riaditeľom školy písomne triednemu učiteľovi, ktorý z voliteľných predmetov

maturitnej skúšky si zvolili. Ak zvolený predmet v určenom termíne neoznámia, určí

im voliteľný predmet triedny učiteľ.

(2)

Žiaci študujúci v poslednom ročníku úplného alebo nadstavbového štúdia, ktorí chcú

konať dobrovoľne maturitnú skúšku z ďalšieho predmetu, oznámia písomne triednemu učiteľovi

v termíne určenom riaditeľom školy predmet, ktorý si zvolili. Žiak môže konať so súhlasom

riaditeľa školy dobrovoľne ústnu maturitnú skúšku z jedného predmetu zaradeného v

učebnom pláne školy najneskôr do dvoch rokov po vykonaní maturitnej skúšky.

(3)

Z cudzieho jazyka môže žiak úplného štúdia konať maturitnú skúšku, pokiaľ bolo na

predmet počas štúdia vyhradených najmenej 400 vyučovacích hodín. Na nadstavbovom štúdiu

môže žiak konať maturitnú skúšku z cudzieho jazyka, ak sa tento jazyk vyučoval vo

všetkých ročníkoch štúdia a celkový počt vyučovacích hodín bol najmenej 250 hodín.

Hodiny povinných a nepovinných predmetov sa môžu spočítať.

(4)

Súčasťou maturitnej skúšky z cudzieho jazyka môže byť písomná skúška. O jej konaní,

obsahu a termíne rozhoduje riaditeľ školy.

(5)

Žiak môže konať maturitnú skúšku najneskôr do dvoch rokov od doby, keď mal ukončiť

riadne štúdium, a to aj v prípadoch, keď sa posudzuje, akoby štúdium zanechal.

(6)

Ak sa žiak na maturitnú skúšku, pomaturitnú záverečnú skúšku alebo na opravnú skúšku

nedostaví pre vážne dôvody, je povinný ospravedlniť sa riaditeľovi školy najneskôr

do troch dní odo dňa určeného na jej konanie. Závažnosť dôvodov, pre ktoré sa nedostavil,

posudzujú stáli členovia skúšobnej komisie. Ak uznajú ospravedlnenie, určí riaditeľ

školy náhradný termín skúšky. Ak sa žiak nedostavil na skúšku bez ospravedlnenia alebo

ak sa mu ospravedlnenie neuznalo, posudzuje sa, akoby štúdium zanechal, a to dňom,

ktorý bol určený ako deň jeho skúšky. Zameškanie lehoty môže predseda skúšobnej komisie

v závažných prípadoch odpustiť.

(7)

Ak sa žiak nedostaví zo závažných dôvodov na záverečné sústredenie externého štúdia,

ktorého súčasťou je maturitná skúška alebo pomaturitná záverečná skúška, a jeho neúčasť

je riadne ospravedlnená, môže mu riaditeľ školy povoliť náhradný termín.

(8)

Ak žiak poruší určené pravidlá skúšky, preruší predseda skúšobnej komisie alebo učiteľ

konajúci dozor jeho skúšku. Po porade komisie oznámi predseda žiakovi, či môže v skúške

pokračovať, alebo či bude skúšku v najbližšom skúšobnom období opakovať.

(9)

Skúšky sa konajú spravidla v škole, ktorú žiaci navštevovali. Praktickú skúšku možno

konať na miestach, ktoré sú vyhradené pre praktické vyučovanie.

(10)

Maturitné skúšky sú verejné, s výnimkou skúšok, pri ktorých je to z bezpečnostných

alebo služobných dôvodov vylúčené. O vylúčení verejnosti rozhodne predseda skúšobnej

komisie na odporúčanie riaditeľa školy.

(11)

Žiaci môžu pri skúškach používať pomôcky povolené v zadaní témy práce.

(12)

Pri ústnej skúške sa vyžrebovaná téma pre daný deň do osudia nevracia. Počas skúšok

možno tému vyžrebovať maximálne dvakrát.

(13)

Žiakom, ktorí úspešne vykonali maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej

skúške. Žiakom, ktorí vykonali úspešne pomaturitnú záverečnú skúšku, sa vydá vysvedčenie

o pomaturitnej záverečnej skúške. Vysvedčenie o maturitnej skúške a pomaturitnej záverečnej

skúške má dátum ukončenia skúšky a vydá sa žiakom najneskôr do siedmich dní od záverečnej

porady skúšobnej komisie.

§ 37

Skončenie štúdia na strednej škole

(1)

Žiak prestáva byť žiakom strednej školy dňom

a)

nasledujúcim po dni, keď bolo riaditeľovi školy doručené oznámenie o zanechaní štúdia

podľa

§ 17 ods. 1

, alebo dňom určeným podľa

§ 15 ods. 5

,

§ 17 ods. 3 a 4

a

§ 36 ods. 6

,

b)

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia riaditeľa školy o jeho vylúčení zo štúdia

podľa

§ 23 ods. 2, písm. d)

,

c)

nasledujúcim po dni, keď vykonal maturitnú skúšku alebo pomaturitnú záverečnú skúšku,

d)

nasledujúcim po dni, keď neuspel pri opravnej skúške podľa

§ 26

alebo

§ 32

.

(2)

Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá možnosť konať maturitnú skúšku alebo pomaturitnú

záverečnú skúšku v náhradnom termíne alebo opakovať celú maturitnú skúšku a pomaturitnú

záverečnú skúšku.

§ 38

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.