Legislator Case Law & Legislation
5_1987 SK

VYHLÁŠKA 5/1987 Z. z. o dokumentácii stavieb

73 Articles / Provisions · Slovakia
Open official source Machine-readable Markdown (.md)

Table of Provisions (73)

Statutory Text (73 Articles)

Slovensko ZZ 5/1987

§ 1

Predmet a rozsah úpravy

(1)

Vyhláška upravuje spôsob a rozsah dokumentácie stavieb (

§ 2 ods. 1 a 2

)

1

)

a iných akcií výstavby, ktorých súčasťou sú stavebné a (alebo) montážne práce,

2

)

postup pri jej spracovaní, prerokúvaní, posudzovaní, schvaľovaní a pri jej zmenách,

pokiaľ ich investormi (stavebníkmi) sú tuzemské socialistické organizácie a majú sa

uskutočniť na území Československej socialistickej republiky alebo v zahraničí československými

socialistickými organizáciami pre Československú socialistickú republiku.

(2)

Vyhláška upravuje tiež - v rozsahu ďalej ustanovenom -

a)

výkon štátnej expertízy rozvojových dokumentov

3

)

a dokumentácie stavieb a iných akcií výstavby uvedených v odseku 1,

b)

záverečné hodnotenie stavieb a iných akcií výstavby uvedených v odseku 1.

(3)

Vyhláška sa vzťahuje

a)

v plnom rozsahu na dokumentáciu stavieb, ktoré vyžadujú stavebné povolenie

4

)

alebo iné obdobné povolenie,

5

)

b)

s výnimkou druhej časti na dokumentáciu strojov a zariadení nezahrnutých do rozpočtov

stavieb

6

)

ustanovených ako záväzné úlohy štátneho plánu,

7

)

c)

len v rozsahu dohodnutom medzi investorom, generálnym projektantom, rozhodujúcimi

dodávateľmi a dovozcami, prípadne rozhodnutom obdobne podľa

§ 73

, ak ide o stavby nevyžadujúce stavebné alebo iné obdobné povolenie; to platí aj v

prípade, keď stavebný úrad určí, že tieto stavby možno uskutočniť len na základe stavebného

povolenia,

8

)

d)

len v rozsahu dohodnutom medzi zúčastnenými organizáciami

9

)

alebo rozhodnutom obdobne podľa

§ 73

, ak ide o iné akcie výstavby než uvedené v písmene b).

(4)

Pre stavby uvedené v osobitnej časti plánu a stavby, pri ktorých tak rozhodla vláda

Československej socialistickej republiky, platí táto vyhláška, pokiaľ osobitné predpisy

neustanovujú inak.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 2

Pojmy

(1)

Stavbou sa rozumie súhrn stavebných prác včítane dodávok stavebných látok a dielov

a dodávok strojov a zariadení včítane ich montáží, náradia a inventára

10

)

uskutočňovaný spravidla na súvislom mieste a v súvislom čase, ktorého účelom je vybudovanie

nových základných prostriedkov (novostavba) alebo zmena doterajších základných prostriedkov

11

)

(rekonštrukcia, modernizácia, nadstavba, prístavba a stavebné úpravy), ktoré majú

ako celok plniť samostatnú technicko-ekonomickú, prípadne inú spoločenskú funkciu;

ako stavba sa niekedy označuje aj základný prostriedok alebo súbor základných prostriedkov,

ktoré sú výsledkom tejto činnosti. Za stavbu sa môže v súbore stavieb výnimočne považovať

aj príprava rozsiahleho územia pre ďalšie stavby súboru.

(2)

Za súčasť stavby sa považujú aj odstránenie doterajších základných prostriedkov na

stavenisku, provizóriá potrebné na zabezpečenie prevádzky doterajšej stavby po dobu

výstavby a - pokiaľ ide o dopravné siete, rozvodné siete,

12

)

kanalizácie a ich zariadenia včítane prípojok a vnútorných rozvodov a - ak nie je

osobitnými predpismi ustanovené inak - aj odstránenie starých a vybudovanie nových

základných prostriedkov alebo ich častí nahrádzajúcich tie, ktoré sú narušené uskutočňovaním

stavby a je nevyhnutné ich funkciu zachovať.

(3)

Súborom stavieb sa rozumejú vzájomne prevádzkovo a ekonomicky súvisiace stavby, ktorými

sa uskutočňuje rozsiahla alebo dlhodobá investičná výstavba na súvislom území alebo

na spoločný účel na rôznych miestach.

(4)

Prevádzkový súbor (čiastkový prevádzkový súbor) je funkčne prepojený súhrn strojov

a zariadení včítane ich montáží a inventára,

10

)

ktorý slúži na zabezpečenie samostatného (čiastkového) procesu určeného projektovou

dokumentáciou a uvádza sa do prevádzky spravidla v súvislom čase.

13

)

(5)

Prevádzkový celok je súhrn vzájomne funkčne nadväzujúcich prevádzkových súborov včítane

ich montáží a inventára,

10

)

ktorý slúži na zabezpečenie samostatného uceleného procesu určeného projektovou dokumentáciou

a uvádza sa do prevádzky spravidla v súvislom čase.

13

)

(6)

Stavebný objekt je priestorovo ucelená alebo aspoň technicky samostatná časť stavby,

14

)

ktorá plní vymedzenú účelovú funkciu.

(7)

Stavba komplexnej bytovej výstavby národného výboru

7

)

(ďalej len „stavba KBV“) je súborom stavebných bytových objektov a technického a

občianskeho vybavenia včítane príslušných prevádzkových súborov a zariadení civilnej

obrany.

(8)

Zariadením staveniska sa rozumejú dočasné objekty a zariadenia,

15

)

ktoré v čase uskutočňovania stavby slúžia prevádzkovým a sociálnym účelom účastníkov

výstavby; na tieto účely sa využívajú aj objekty a zariadenia, ktoré buduje ako súčasť

stavby alebo už vybudoval a požičal na to investor, dodávateľ alebo iná organizácia.

Za zariadenie staveniska sa považujú na účely tejto vyhlášky aj dočasné objekty a

zariadenia, ktoré slúžia na výrobné účely v čase uskutočňovania stavby. Miestne sústredené

objekty plniace funkciu zariadenia staveniska pre viaceré stavby tvoria združené zariadenie

staveniska. V tejto vyhláške sa označujú ako zariadenia staveniska (príloha č. 14)

všetky objekty a zariadenia uvedené v tomto odseku.

(9)

Ucelenou časťou stavby

16

)

sa rozumie časť stavby umožňujúca technicky a organizačne samostatnú prevádzku (užívanie)

pri splnení všetkých podmienok zaisťujúcich zdravie a bezpečnosť osôb.

(10)

Dokumentácia stavieb podľa tejto vyhlášky zahŕňa investičný zámer, prípravnú dokumentáciu,

projektovú dokumentáciu a dokumentáciu skutočného uskutočnenia stavby. Pri stavbách

s jadrovým zariadením sa za dokumentáciu stavieb považujú aj bezpečnostné správy,

ktoré investor zabezpečuje podľa osobitných predpisov.

17

)

Slovensko ZZ 5/1987

§ 3

Účastníci výstavby

(1)

Účastníkmi výstavby sa rozumejú investor, generálny projektant a dodávatelia,

18

)

pri dovoze dovozcovia.

19

)

(2)

Investor je organizácia, ktorá stavbu pripravuje a zabezpečuje. Pokiaľ niektoré činnosti

prislúchajúce podľa tejto vyhlášky investorovi vykonáva iná organizácia,

20

)

vzťahujú sa ustanovenia tejto vyhlášky, pokiaľ hovoria o investorovi, aj na túto

organizáciu. Ak ide o stavbu, pre ktorú sa združujú prostriedky

21

)

viacerých organizácií, koná ako investor - ak osobitné predpisy neustanovujú inak

alebo ak nedôjde k inej dohode - organizácia s najväčším podielom na celkových nákladoch

stavby.

(3)

Dodávateľská organizácia je organizácia, ktorej predmetom činnosti je uskutočňovanie

dodávok pre stavby; pokiaľ taká organizácia uzavrela zmluvu o dodávke, označuje sa

ako vyšší dodávateľ alebo dodávateľ. Tak isto sa v tejto vyhláške označuje organizácia,

ktorá sa dohodla o budúcej dodávke alebo aspoň o spolupráci pri príprave stavby, bola

na ňu určená alebo sa na ňu zmluvne zaviazala.

22

)

Podľa potreby sa vo vyhláške rozlišujú dodávatelia, ktorí dodávajú priamo investorovi

(ďalej len „priami dodávatelia“), a ich dodávatelia, ktorí sa označujú ako poddodávatelia.

Priamymi dodávateľmi môžu byť buď vyšší dodávatelia,

23

)

alebo ostatní dodávatelia.

(4)

Generálnym projektantom je organizácia oprávnená na projektovú činnosť podľa osobitných

predpisov,

24

)

ktorá sa zaviazala v súlade s touto vyhláškou a osobitnými predpismi

25

)

na dodávku projektovej dokumentácie celej stavby aspoň v rozsahu úvodného projektu

a na výkon autorského dozoru. Ako generálny projektant sa v tejto vyhláške označuje

aj projektová organizácia, ktorá pred uzavretím takého záväzku dojednala dohodu podľa

§ 12

alebo bola určená ako generálny projektant.

(5)

Dodávateľská organizácia môže byť generálnym projektantom za podmienok ustanovených

v odseku 4 len pri vybraných druhoch stavieb vymedzených v jej oprávnení na projektovú

činnosť alebo osobitne určených Štátnou komisiou pre vedeckotechnický a investičný

rozvoj, pokiaľ sa zaviazala dodať celú stavbu.

(6)

Dovozcom sa rozumie organizácia oprávnená na zahraničnoobchodnú činnosť

26

)

zabezpečujúca, prípadne dodávajúca pre stavbu investičný celok alebo jednotlivé stroje

(zariadenia), prípadne iné výrobky alebo práce (ďalej len „dovoz strojov a investičných

celkov“).

(7)

Pri stavbách uskutočňovaných vo vlastnej réžii investora, prípadne svojpomocou, sa

musí určiť, ktorý útvar organizácie plní na základe príslušných oprávnení funkcie

jednotlivých účastníkov výstavby; určené útvary postupujú pri uplatňovaní vyhlášky

vo vzájomných vzťahoch primerane.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 4

Zjednodušenie dokumentácie

(1)

Obsah dokumentácie stavieb upravený podrobne prílohami vyhlášky je ustanovený ako

maximálny.

(2)

Účastníci výstavby zodpovedajúci za zabezpečenie jednotlivých stupňov dokumentácie

sú povinní obmedziť ju na nevyhnutný rozsah zodpovedajúci druhu, charakteru, významu,

veľkosti a zložitosti stavby (súboru stavieb). Pritom sa musí vždy zachovať predpísaná

základná skladba (časti) a zásady postupu spracovania dokumentácie a musia sa dodržať

vzory tlačív prepočtu a rozpočtu ustanovené prílohami, dokumentácia musí zabezpečovať

efektívnu a kvalitnú prípravu a realizáciu výstavby a spĺňať účel a funkcie vymedzené

vyhláškou.

(3)

Ostatní účastníci výstavby, nadriadené a ústredné orgány účastníkov výstavby a iné

organizácie nemôžu požadovať väčší než nevyhnutný rozsah dokumentácie.

(4)

V odôvodnených prípadoch môže orgán oprávnený schváliť projektovú úlohu ustanoviť,

že

a)

sa upustí od spracovania štúdie súboru stavieb, ak sa schválený územný projekt zóny

prerokoval aj s dodávateľskými organizáciami,

27

)

b)

štúdia súboru stavieb alebo jej časť nahradí pre jednotlivé stavby súboru projektové

úlohy, ktoré sa v takom prípade nespracúvajú (

§ 24 ods. 5

),

c)

projektová úloha sa obmedzí na zdôvodnenie nevyhnutnosti a technicko-ekonomickej

koncepcie stavby, ohodnotenie jej efektívnosti a na požiadavky na technické a architektonické

riešenie a na uskutočňovanie stavby a nevyhnutné doklady (zjednodušená projektová

úloha), ak ide o rekonštrukcie alebo modernizácie

28

)

alebo o stavbu, pre ktorú sa spracuje jednostupňový projekt (

§ 28

).

(5)

Ak ide o stavbu určenú výlučne na realizáciu výsledkov riešenia úlohy štátneho plánu

rozvoja vedy a techniky, môže orgán oprávnený schváliť projektovú úlohu určiť po prerokovaní

s generálnym projektantom, že sa projektová úloha nahradí správou pre záverečné oponentské

konanie k výskumnej úlohe, doplnenou údajmi preukazujúcimi realizovateľnosť a efektívnosť

stavby a nevyhnutnými údajmi umožňujúcimi plnenie funkcií projektovej úlohy uvedených

v

§ 14

.

(6)

Pre stavby, ktorých technické riešenie je celkom jednoduché,

29

)

pre naliehavé zabezpečenie základných prostriedkov (objektov) proti havarijnému stavu

a ďalej pre práce, ktorými sa majú bezprostredne odstrániť následky havárií a živelných

pohrôm, sa projektová dokumentácia obmedzí na opis pracovného postupu, nevyhnutné

výkresy, potrebné výpočty, súpis materiálu a rozpočet. Pri týchto stavbách sa projektová

úloha nemusí spracovať, pokiaľ jej spracovanie nevyžaduje orgán, ktorému prislúcha

jej schválenie; v takom prípade plní zjednodušená projektová dokumentácia v nevyhnutnom

rozsahu aj funkcie projektovej úlohy.

(7)

Zjednodušená projektová dokumentácia podľa odseku 6 sa môže so súhlasom investora

a po dohode generálneho projektanta s priamymi dodávateľmi vypracovať aj v rámci úvodného

projektu pre technicky úplne jednoduché prevádzkové súbory a stavebné objekty alebo

ich časti.

(8)

Ak sa na tej istej stavbe opakuje stavebný objekt, prípadne prevádzkový súbor alebo

jeho časť bezo zmeny, vypracuje sa v rámci úvodného projektu opakovateľná časť len

raz a pri opakovaných stavebných objektoch, prípadne prevádzkových súboroch alebo

ich častiach sa uvedie iba odkaz.

(9)

Ak sa pri spracovaní prípravnej a projektovej dokumentácie použijú opakovateľné projekty,

postupuje sa podľa tejto vyhlášky, pokiaľ osobitné predpisy

30

)

neustanovujú inak.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 5

Uplatňovanie výsledkov vedecko-technického rozvoja v dokumentácii stavieb

(1)

Účastníci výstavby, orgány štátnej expertízy a schvaľujúce orgány sú povinní uplatňovať

v dokumentácii stavieb progresívne a efektívne výsledky plánu rozvoja vedy a techniky

a všade tam, kde sa sledované ciele výstavby môžu dosiahnuť prostredníctvom efektívnych

rekonštrukcií a modernizácií doterajších základných prostriedkov, dávať im prednosť

pred novou výstavbou.

(2)

Organizácie a orgány uvedené v odseku 1 sú ďalej povinné sledovať

a)

postup riešenia a výstupy úloh plánu rozvoja vedy a techniky súvisiace s nimi pripravovanými

stavbami,

b)

či trvajú ciele a podmienky, za ktorých sa dokumentácia stavby vypracovala, prerokovala

a posúdila, prípadne podrobila štátnej expertíze a schválila.

(3)

Akonáhle organizácie a orgány uvedené v odseku 1 zistia, že v dokumentácii pripravovaných

alebo podľa nej rozostavaných stavbách - najmä výrobných - možno uplatniť nové i neplánované

výstupy vedecko-technického rozvoja, prípadne opatrenia na zvýšenie kvality, technickej

úrovne alebo objemu výroby uvažované v dokumentácii za podmienky, že tieto opatrenia

povedú k zvýšeniu efektívnosti investície, sú povinné podľa svojej pôsobnosti dať

podnet, navrhnúť, prípadne rozhodnúť o zodpovedajúcej úprave dokumentácie a túto úpravu

zabezpečiť; obdobne sú povinné postupovať, ak v priebehu prípravy alebo realizácie

stavby dochádza k nepredvídaným zmenám pôvodných podmienok a predpokladov vo využití

produkcie zo stavby alebo v zabezpečení budúcej prevádzky surovinami, polotovarmi

a pod.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 6

Využitie typizácie

(1)

Účastníci výstavby sú povinní uplatňovať pri spracovaní prípravnej a projektovej

dokumentácie typizačné smernice a typové podklady

31

)

za podmienok vymedzených pre ich použitie schvaľujúcim orgánom

32

)

a využívať podrobnú dokumentáciu k typovým podkladom stavebných objektov, ak bola

vyhlásená.

33

)

(2)

Na žiadosť spracovateľa prípravnej alebo projektovej dokumentácie je dodávateľ stavebnej

časti povinný poskytnúť typové podklady stavebných sústav a stavebných dielov, ktoré

dodáva, alebo na ne odkázať podľa

§ 27 ods. 11

.

(3)

Typové podklady poskytované podľa odseku 2 môžu sa v rozsahu dohodnutom medzi investormi

a dodávateľmi uplatniť pre prípravu stavieb po určité obdobie v určitej územnej oblasti.

(4)

Projektová dokumentácia sa pri použití typových podkladov spracúva zjednodušene tak,

že podľa stupňa dokumentácie a podľa druhu typového podkladu sa časti stavebného objektu,

prípadne stavebný objekt znázorňujú iba schematicky s odkazom na príslušný použitý

typový podklad a s doriešením väzieb vyplývajúcich z jeho uplatnenia.

(5)

Typové podklady, na ktoré sa podľa odseku 4 odkazuje, sa pripájajú iba k dvom povinným

vyhotoveniam

34

)

odovzdávanej projektovej dokumentácie, ak nedôjde k inej dohode.

(6)

Ustanovenia odsekov 3 až 5 platia tiež, ak sa na spracovanie projektovej dokumentácie

použijú iné obdobné podklady spracované vopred;

35

)

tieto podklady sa k projektovej dokumentácii nepripájajú, pokiaľ ich stavebný úrad

a účastníci výstavby majú k dispozícii.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 11

Druhy prípravnej dokumentácie a východiskové podklady

(1)

Prípravnou dokumentáciou stavby je projektová úloha; ak je stavba súčasťou súboru

stavieb, zahŕňa prípravná dokumentácia aj štúdiu súboru stavieb. V prípadoch uvedených

v

§ 4 ods. 4 písm. b)

je prípravnou dokumentáciou iba štúdia súboru stavieb.

(2)

Východiskovým podkladom pre vypracovanie prípravnej dokumentácie stavby (súboru stavieb)

je investičný zámer, pokiaľ sa vypracúva a vydáva. V ostatných prípadoch sa použijú

pre vypracovanie prípravnej dokumentácie rovnaké východiskové podklady ako pre vypracovanie

investičného zámeru.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 12

Zabezpečenie výkonu funkcie generálneho projektanta

(1)

Investor je povinný do začatia prác na projektovej úlohe vyhľadať organizáciu oprávnenú

na projektovú činnosť, ktorá bude vykonávať funkciu generálneho projektanta (

príloha č. 1

), a dohodnúť

42

)

s ňou písomne, že zaujme stanovisko k návrhu projektovej úlohy (

§ 23

) a že uzavrie v dohodnutej lehote zmluvu o dodávke úvodného (jednostupňového) projektu

a o výkone autorského dozoru, prípadne tiež, ako bude spolupracovať pri spracovaní

prípravnej dokumentácie.

(2)

Ak nedôjde k dohode, postupuje investor podľa ustanovení

§ 73 ods. 1 až 3

, pokiaľ nie je potrebné postupovať podľa ustanovení osobitných predpisov.

43

)

Slovensko ZZ 5/1987

§ 13

(1)

Projektová úloha vymedzuje požiadavky na celú stavbu do podrobností potrebných pre

vypracovanie úvodného (jednostupňového) projektu v súlade s investičným zámerom, pokiaľ

bol vydaný. Ak ide o súbor stavieb, musia sa v projektovej úlohe každej stavby súboru

zabezpečiť aj podmienky a nadväznosti vyplývajúce zo štúdie súboru stavieb.

(2)

Projektová úloha vecne a funkčne vymedzuje a odôvodňuje stavbu a jej umiestnenie,

určuje národohospodárske, výrobné (prevádzkové) a sociálne ciele stavby, požiadavky

na jej technickú, ekonomickú, architektonickú a výtvarnú úroveň (predovšetkým na uplatnenie

výsledkov vedecko-technického rozvoja)

7

)

a vymedzuje časový priebeh výstavby. Pritom preukazuje realizovateľnosť a efektívnosť

44

)

stavby a určuje najmä;

a)

rozsah a členenie stavby [

§ 30 ods. 3 písm. c)

] na stavebné objekty a prevádzkové súbory,

b)

požiadavky na technické, ekonomické, architektonické a výtvarné riešenie stavby,

najmä

- údaje a ukazovatele charakterizujúce efektívnosť v oblasti vnútorných a vonkajších

vzťahov,

- použitie stavebných sústav a technologických súborov pri rozhodujúcich stavebných

objektoch,

- technológiu výroby (prevádzky),

- rozhodujúce stroje a zariadenia s označením štandardných a neštandardných a ich

rozhodujúcich technicko-ekonomických parametrov,

- požiadavky na automatizáciu riadenia technologických alebo výrobných procesov, prípadne

požiadavky vyplývajúce z automatizácie vyšších úrovní riadenia,

c)

požiadavky na použitie menovite uvedených prevádzkovo nevyskúšaných strojov a zariadení

45

)

včítane odôvodnenia zamýšľaného použitia doloženého vyjadrením riešiteľa a výrobcu

a podľa potreby požiadavky na vývoj včítane náhradného riešenia pre prípad jeho neúspešného

skončenia,

d)

požiadavky na dovoz strojov a investičných celkov, licencií a na zabezpečenie dodávok

z dovozu pre budúcu výrobu v budovaných kapacitách, doložené rozborom ich nevyhnutnosti

a predpokladov efektívnosti dovozu. Pri dovozoch pre výstavbu zahrnie rozbor aj spôsob

zaobstarania projektových podkladov, údajov o zabezpečení včasného uvedenia investičného

celku alebo dôležitého jednotlivého stroja do prevádzky a o zabezpečení využitia zodpovednosti

za vady (záruky) zahraničného dodávateľa, prípadne aj odôvodnenie potreby výnimočne

uzavrieť zahraničnú zmluvu pred schválením úvodného (jednostupňového) projektu,

e)

požiadavky na uskutočňovanie stavby (najmä zásady riešenia zariadenia staveniska

včítane využitia trvalých stavebných objektov, prípadne doterajších objektov a preukázania

nevyhnutnosti budovania mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska, lehotu výstavby),

prípadne požiadavky na postupné uvádzanie stavby do prevádzky (užívania) po ucelených

častiach stavby, pri modernizáciách a rekonštrukciách aj spôsob a rozsah prevádzky

včítane termínov a rozsahu jeho potrebného prerušenia (odstávok),

f)

podmienky zabezpečenia budúcej prevádzky (užívania) stavby, najmä

- požadovaný počet pracovníkov, z toho prírastok a zdroje jeho krytia (prevodom z

likvidovaných prevádzkární, uvoľnením z existujúcich prevádzkární, z bilančných zdrojov

oblasti),

- požiadavky na zabezpečenie surovín, materiálov, energií, palivovej základne,

46

)

vody a dopravy,

40

)

- pripojenie na dopravné a rozvodné siete

12

)

a kanalizáciu,

- požiadavky na súvisiace, najmä vyvolané investície,

- požiadavky na kooperácie s doterajšími, budúcimi, prípadne plánovanými stavbami

(závodmi),

- predpoklady odbytu výrobkov včítane vývozu,

g)

požiadavky na opatrenia zabezpečujúce spoločenské záujmy alebo sa ich dotýkajúce,

najmä požiadavky na

- spôsob prevádzky z hľadiska starostlivosti o životné prostredie,

47

)

bezpečnosti práce a technických zariadení a požiarnej ochrany,

- civilnú obranu,

- spôsob racionálneho hospodárenia s palivami a energiami,

- odňatie pozemkov poľnohospodárskemu a lesnému pôdnemu fondu a na rekultiváciu územia

podľa rozhodnutia orgánov ochrany týchto fondov,

- ochranu podzemných kovových zariadení

48

)

proti korózii,

- dodržanie podmienok ochranných pásem, chránených území, chránených častí prírody

a ochrany pamiatkových objektov,

h)

prevádzkovateľov (užívateľov) stavby, spôsob a podmienky prevzatia budúcej prevádzky

(užívania) a pri stavbách KBV investorský rozvrh bytových, prípadne ďalších objektov,

i)

celkové náklady stavby.

(3)

Podľa charakteru a rozsahu stavby zabezpečuje investor potrebné štúdie; tieto štúdie

sa využijú pri spracovaní projektovej úlohy.

(4)

Pri rekonštrukciách a modernizáciách zabezpečuje investor najneskôr pri spracovaní

projektovej úlohy aj dokumentáciu doterajšieho stavu včítane rozhodujúcich technicko-ekonomických

údajov o prevádzke (užívaní) stavby a opisu technického stavu zariadení; táto dokumentácia

sa takisto pripája k projektovej úlohe.

(5)

Podrobný obsah a skladba projektovej úlohy sú uvedené v

prílohe č. 2

.

(6)

Postup pri určení lehôt výstavby v projektovej úlohe je uvedený v

prílohe č. 15

.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 14

Projektová úloha slúži najmä

a)

dohode prípadne na určenie budúceho dodávateľského systému,

b)

na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby,

c)

na registráciu stavby,

d)

na plánovanie investičnej výstavby,

e)

na predbežné zabezpečenie finančných prostriedkov (včítane devízových),

f)

na uzavretie zmlúv o príprave dodávok alebo zmlúv o spolupráci na organizačnej a

projektovej príprave stavby, zmluvy o dodávke projektovej dokumentácie a na uzavretie

dohôd o náhradnom riešení pre prípad neúspešného skončenia vývoja,

g)

na vypracovanie projektovej dokumentácie.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 15

Spôsob spracovania projektovej úlohy

(1)

Projektová úloha sa vypracúva samostatne pre každú stavbu, ak vyhláška v

§ 4

neustanovuje inak; musí sa vypracovať v súlade s východiskovými podkladmi podľa

§ 11 ods. 2

.

(2)

Vypracovanie projektovej úlohy včítane nevyhnutných prieskumov a štúdií zabezpečuje

investor. Investor môže zabezpečiť vypracovanie projektovej úlohy alebo jej časti

včítane prieskumov, štúdií a nevyhnutných geodetických podkladov v projektovej alebo

inej oprávnenej organizácii.

24

)

(3)

Projektová úloha alebo jej časť sa spracúva, ak je to účelné alebo ak to ustanovuje

investičný zámer, vo variantoch. V takom prípade investor prerokúva a predkladá na

vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a na schválenie najvhodnejší variant s vyhodnotením

ostatných variantov.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 16

Spolupráca organizácií pri vypracovaní projektovej úlohy

(1)

Na vypracovanie projektovej úlohy sú dodávateľské organizácie povinné poskytnúť investorovi,

prípadne spracovateľovi na ich žiadosť informácie o svojich výrobných a dodávateľských

možnostiach, výrobkoch a lehotách dodávok včítane uvažovaných inovácií a údaje na

vypracovanie prepočtu nákladov. Poskytnuté informácie sú pre tieto organizácie záväzné

po dobu nimi ustanovenú v súlade s potrebami prípravy a realizácie stavby.

(2)

Investor je povinný pred začiatkom prác na projektovej úlohe vyhľadať dodávateľské

organizácie, prípadne dovozcov, s účasťou ktorých sa pri výstavbe počíta, a prerokovať

a dohodnúť s nimi spôsob a rozsah ich spolupráce na vypracovaní projektovej úlohy

a úvodného (jednostupňového) projektu podľa osobitného predpisu.

49

)

(3)

Na základe dohody uzavretej podľa odseku 2 poskytne spracovateľ projektovej úlohy

v priebehu prác na nej vyšším dodávateľom na ich prípravu čiastkové výsledky týchto

prác. Vyšší dodávatelia poskytnú spracovateľovi projektovej úlohy výsledky svojej

prípravy včítane návrhov na postup pri uskutočňovaní stavby na využitie pre dokončenie

projektovej úlohy.

(4)

Ak nedôjde k dohode podľa odseku 2 alebo ak dodávateľ nemohol byť vyhľadaný, postupuje

sa podľa ustanovení

§ 73

, pokiaľ nie je potrebné postupovať podľa ustanovení osobitných predpisov.

50

)

(5)

Na žiadosť investora doloženú potvrdením jeho ústredného orgánu o tom, že vybudovanie

stavby počíta s pomocou devízovo krytého dovozu, je dovozca povinný poskytovať dostupné

údaje a informácie na spracovanie projektovej úlohy včítane údajov o nákladoch dovozu

(

§ 46

) a o predpokladanom medziročnom cenovom vývoji pre prípad časového posunu realizácie

dodávok. Potvrdenie ústredného orgánu investora odpadá, ak je pre stavbu vydaný investičný

zámer, ktorý počíta s dovozom.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 17

Etapy

(1)

Pri záväzných a centralizovaných stavbách sa môžu v projektovej úlohe vymedziť etapy

stavby, ktoré umožňujú postupné projektovanie a plynulý postup výstavby. Pre každú

etapu sa určia jej prepočtové náklady a čas uskutočňovania (

§ 52 ods. 3

a

príloha č. 15 časť A bod 5

). V rámci prvej etapy sa musia zabezpečiť aj časti stavby potrebné na rozvinutie

výstavby včítane prípravy územia a zariadenia staveniska, najmä sociálneho.

(2)

Etapu tvorí jedna alebo viaceré ucelené časti stavby. Etapa sa môže vymedziť inak,

len ak to vyžadujú podmienky dovozu.

(3)

Stavby uvedené v odseku 1 možno členiť na etapy, len ak dá na to najneskoršie do

schválenia projektovej úlohy súhlas ústredný orgán investora na základe kladného stanoviska

príslušného orgánu štátnej expertízy obsiahnutého v ich záveroch (

§ 65 ods. 10

) a dohodnutého s príslušnou plánovacou komisiou.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 18

Ucelené časti stavby

(1)

Pokiaľ investor alebo budúci prevádzkovateľ (užívateľ) potrebuje v súlade s celospoločenským

záujmom stavbu postupne uvádzať do prevádzky (užívania), vymedzí investor v projektovej

úlohe s využitím spolupráce dodávateľov podľa odseku 2 ucelené časti stavby [

§ 2 ods. 9

,

§ 13 ods. 2 písm. e)

].

(2)

Investor (spracovateľ projektovej úlohy) je povinný vyžiadať si na vymedzenie ucelených

častí stavby spoluprácu

51

)

vyšších priamych dodávateľov z hľadiska potrieb realizácie a títo dodávatelia sú

povinní potrebnú spoluprácu poskytnúť.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 19

Výber staveniska

(1)

V rámci prác na projektovej úlohe zabezpečuje investor výber staveniska - pokiaľ

tento výber nebol uskutočnený skôr - včítane obstarania geodetických podkladov a uskutočnenia

nevyhnutných prieskumov. Odôvodnenie výberu staveniska je súčasťou projektovej úlohy.

(2)

Správcovia podzemných rozvodných sietí a kanalizácií, prípadne osobitných zariadení

sú pri uskutočňovaní prieskumov podľa odseku 1 povinní včas poskytovať (

§ 74 ods. 1

) investorovi, prípadne spracovateľovi projektovej úlohy overené údaje o priestorovom

umiestnení týchto sietí, prípadne zariadení a ich technickom stave. Pokiaľ dôjde k

zmene údajov po ich poskytnutí, sú správcovia sietí a zariadení povinní poskytnuté

údaje bezodkladne spresniť; túto povinnosť majú do dokončenia stavby. Obdobnú povinnosť

majú správcovia uvedení v prvej vete voči účastníkom výstavby pri spracovaní projektovej

dokumentácie a pri uskutočňovaní stavby.

(3)

Stavenisko musí zodpovedať spoločenským záujmom, najmä požiadavkám starostlivosti

o životné prostredie, ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy,

52

)

musí byť v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a pritom umožňovať najhospodárnejšie

uskutočnenie aj prevádzku (užívanie) zamýšľanej stavby.

(4)

Zásady pre postup pri výbere staveniska sú uvedené v

prílohe č. 3

; súbor prieskumných prác je uvedený v

prílohe č. 4

.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 20

Prerokúvanie projektovej úlohy

(1)

V priebehu prác prerokuje investor, prípadne nadriadený orgán investora, podľa potreby

za účasti spracovateľa, projektovú úlohu

a)

s orgánmi oblastného plánovania pri stavbách, pre ktoré nebol vydaný investičný zámer

a ktoré majú požiadavky na nové pracovné sily alebo na nové stavebné pozemky;

41

)

b)

s orgánmi a organizáciami možnosti a podmienky zabezpečenia realizácie a budúcej

prevádzky (užívania) stavby, najmä z hľadísk uvedených v

§ 13 ods. 2 písm. d)

a

f)

;

c)

s dotknutými orgánmi štátnej správy, ktoré podľa osobitných predpisov hája spoločenské

záujmy (ďalej len „dotknuté orgány štátnej správy“), účinky a dôsledky stavby včítane

hľadiska obrany a bezpečnosti štátu a ochrany stavby pred trestnou činnosťou;

53

)

d)

s vyššími dodávateľmi a priamymi dodávateľmi výrobkov a montáží (

§ 16

), prípadne s dovozcami možnosti a podmienky dodávateľského zabezpečenia stavby; dodávatelia

si podľa potreby prizvú svojich dodávateľov;

e)

s budúcimi prevádzkovateľmi (užívateľmi) z hľadísk uvedených v

§ 13 ods. 2 písm. h)

; spôsob a podmienky prevzatia dokončených stavieb alebo ich častí do správy (vlastníctva)

príslušných socialistických organizácií, prípadne i spôsob a podmienky ich prevzatia

na užívanie za účelom budúcej prevádzky (užívania) sa dojednajú zmluvne;

f)

s orgánom zabezpečujúcim koncepciu rozvoja a rozmiestnenia skladovej siete

54

)

súlad s touto koncepciou, ak ide o samostatné kryté uzavreté sklady;

55

)

g)

s príslušnými odborovými orgánmi

- zásady riešenia sociálneho zariadenia staveniska pri stavbách, ktorých dokumentácia

podlieha štátnej expertíze,

- účelnosť a komplexnosť navrhovaného riešenia, ak ide o výstavbu podnikových rekreačných

zariadení včítane objektov slúžiacich prevažne na rekreáciu;

56

)

h)

s príslušnými orgánmi Československého zväzu telesnej výchovy

57

)

súlad požiadaviek na riešenie telovýchovných zariadení s plánovitým rozvojom materiálno-technickej

základne telesnej výchovy a športu;

i)

s príslušnými vedúcimi pracoviskami vedecko-technického rozvoja z hľadiska uplatnenia

najnovších výsledkov vedecko-technického rozvoja.

58

)

(2)

Organizácia, ktorá sa zaviazala spracovať projektovú úlohu pre investora, sa môže

zaviazať aj na jej prerokovanie podľa odseku 1.

(3)

K dokladovej časti projektovej úlohy sa pripájajú z rokovania podľa odseku 1

a)

rozhodnutia, prípadne stanoviská alebo vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy,

ktoré treba podľa osobitných predpisov

59

)

obstarať už v priebehu prác na projektovej úlohe, včítane orgánov civilnej obrany;

b)

doklady o rokovaniach týkajúcich sa zabezpečenia palív, energií, vody a dopravy a

racionálneho hospodárenia s palivami a energiami;

60

)

c)

stanoviská organizácií spravujúcich dopravné a rozvodné siete a kanalizácie včítane

potrebných technických údajov o pripojení;

d)

stanovisko orgánu oblastného plánovania podľa odseku 1 písm. a);

e)

zmluva podľa odseku 1 písm. e) a doklad o prerokovaní s orgánmi a organizáciami podľa

odseku 1 písm. f) až i).

(4)

Rokovania v priebehu prác podľa odseku 1, o ktorých sa nemusia predložiť doklady,

sa môžu obmedziť podľa povahy prípadu na ústne konzultácie.

(5)

Orgány a organizácie sú povinné poskytnúť konzultácie, prípadne údaje a informácie

na vypracovanie projektovej úlohy najneskôr v lehote 15 dní od vyžiadania, ak osobitné

predpisy neustanovujú iné lehoty. Tým nie je dotknuté ustanovenie

§ 74 ods. 2

.

(6)

Informácie, podklady, vyjadrenia, prípadne súhlasy poskytnuté pri prerokúvaní podľa

odseku 1 písm. c) môžu orgány meniť pri územnom konaní len výnimočne a po zdôvodnení.

(7)

V závere prác prerokuje investor projektovú úlohu za účasti spracovateľa - ak spracovateľom

nebol generálny projektant, aj za jeho účasti - s priamymi dodávateľmi (

§ 16

), prípadne rozhodujúcimi dovozcami z hľadísk uvedených v

§ 13 ods. 2 písm. a) až e)

a ďalej rozsah dodávateľského zabezpečenia stavby, dodávateľský systém, primeranosť

nákladov jednotlivých dodávok, prípadne spracovanie jednostupňového projektu v prípadoch

podľa

§ 28 ods. 3

. Pri tomto rokovaní dohodne generálny projektant s dodávateľmi ich súčinnosť pri

spracovaní úvodného (jednostupňového) projektu a prípadne dodávateľ stavebnej časti

aj spracovanie vykonávacích projektov stavebných objektov generálnym projektantom

(

§ 26 ods. 4

). O tomto rokovaní vyhotoví investor zápisnicu, ktorá sa pripája k dokladovej časti

projektovej úlohy. Toto prerokúvanie investor účelne zlučuje s prerokúvaním dodávateľského

zabezpečenia stavby podľa osobitného predpisu.

61

)

(8)

Pri prerokúvaní podľa predchádzajúcich odsekov sú všetky zúčastnené orgány a organizácie

v záujme včasnej prípravy stavieb povinné obmedziť všetky rokovania na nevyhnutný

rozsah a podľa možnosti ich účelne zlučovať; pritom nemôžu svoje stanoviská podmieňovať

stanoviskami iných orgánov alebo organizácií s výnimkou zahraničného partnera.

(9)

Pokiaľ samostatné prerokúvanie projektovej úlohy nie je uložené osobitnými predpismi

62

)

a ak je to účelné a investor sa o tom dohodne s generálnym projektantom, možno prerokovanie

podľa odseku 1 pri dokumentácii spracovanej podľa

§ 4 ods. 4 písm. c)

a

ods. 5

spojiť s prerokúvaním úvodného (jednostupňového) projektu podľa

§ 37

.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 21

Využitie výsledkov prerokovania

Výsledky prerokovania podľa

§ 20

sa zapracujú do projektovej úlohy, ktorú investor predkladá na územné konanie a ku

ktorej si vyžaduje stanovisko generálneho projektanta; pritom musí byť vyjadrené,

ako sa vyhovelo požiadavkám obsiahnutým v dokladoch podľa

§ 20 ods. 3

.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 22

Prerokovanie projektovej úlohy v územnom konaní

(1)

Dokončená projektová úloha doložená kladným stanoviskom orgánu oblastného plánovania

sa s dotknutými orgánmi štátnej správy prerokuje v územnom konaní.

63

)

Ak ide o súbor stavieb, prikladá sa k projektovej úlohe prvej stavby štúdia súboru

stavieb.

(2)

Na urýchlenie priebehu územného konania môže investor obstarať stanoviská týchto

orgánov ešte pred jeho začatím a priložiť ich k žiadosti o rozhodnutie o umiestnení

stavby. Vždy však obstará investor pred začatím územného konania rozhodnutia tých

orgánov, ktoré ich vydávajú v správnom konaní na základe osobitných predpisov (

príloha č. 16 časť B

).

(3)

Stanoviská organizácií spravujúcich rozvodné siete

12

)

a kanalizácie, ktoré sú pripojené k dokladovej časti projektovej úlohy, sa pre územné

konanie znova nevyžadujú.

(4)

O výsledkoch územného konania informuje investor bez zbytočného odkladu generálneho

projektanta.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 23

Vyžiadanie stanoviska generálneho projektanta

(1)

Súčasne s vyžiadaním rozhodnutia o umiestnení stavby si investor vyžiada stanovisko

generálneho projektanta.

(2)

V stanovisku zhodnotí generálny projektant najmä úplnosť projektovej úlohy, účelnosť

a hospodárnosť navrhovaného riešenia a lehotu výstavby. V závere vyjadrí, či v projektovej

dokumentácii možno dodržať parametre (záväzné údaje a ukazovatele) projektovej úlohy,

prípadne za akých podmienok, alebo zdôvodní, prečo ich nemožno dodržať.

(3)

Generálny projektant oznámi svoje stanovisko k projektovej úlohe investorovi, ktorý

ho pripojí k projektovej úlohe ako jeden z podkladov pre jej posúdenie, štátnu expertízu

a schválenie.

(4)

Podrobný obsah stanoviska generálneho projektanta je uvedený v

prílohe č. 1

.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 24

(1)

Štúdia súboru stavieb (

§ 11 ods. 1 prvá veta

) rieši vzájomné urbanistické, výrobné, technické, funkčné, prevádzkové, dopravné

a ekonomické súvislosti jednotlivých stavieb súboru a nadväznosti na súvisiace investície,

požiadavky na jednotlivé stavby a spoločné inžinierske siete a objasňuje vecnú a časovú

koordináciu postupnej prípravy a realizácie jednotlivých stavieb a základnú koncepciu

zariadenia staveniska včítane využitia trvalých objektov stavieb, prípadne iných doterajších

objektov. Ak sa v súvislosti so stavbami KBV pripravujú účelové alebo podmieňujúce

stavby, zahŕňa štúdia súboru stavieb vždy aj tieto stavby.

(2)

Spracovanie štúdie súboru stavieb a jej postupné spresňovanie zabezpečuje, pokiaľ

si to nevyhradí nadriadený orgán,

a)

investor, ak ide o súbor ním pripravovaných stavieb,

b)

investor, ktorého stavba vyvolala potrebu ďalších stavieb súboru u iných investorov,

v spolupráci s týmito investormi, ak nedôjde k inej dohode,

c)

pri priemyselných aglomeráciách investor s rozhodujúcim podielom na výstavbe, a pokiaľ

nedôjde o tom k dohode, investor určený dohodou nadriadených, prípadne ústredných

orgánov.

(3)

Štúdia súboru stavieb musí byť vypracovaná najneskôr s projektovou úlohou prvej stavby

súboru a musí byť v súlade s územno - plánovacou dokumentáciou; je podkladom pre návrhy

projektových úloh ďalších stavieb súboru, podľa ktorých sa postupne spresňuje.

(4)

Pre spôsob spracovania a pre prerokovanie štúdie súboru stavieb, prípadne pre vyžiadanie

stanovísk k nej primerane platia ustanovenia druhého oddielu; štúdia sa prerokuje

najneskôr spoločne s projektovou úlohou prvej stavby súboru.

(5)

Ak štúdia súboru stavieb alebo jej časť nahrádza projektové úlohy jednotlivých stavieb

súboru podľa

§ 4 ods. 4 písm. b)

, prispôsobí sa, prípadne postupne pre jednotlivé stavby súboru alebo ich časti jej

obsah podľa

prílohy č. 5

v potrebnej miere obsahu podľa

prílohy č. 2

tak, aby pre jednotlivé stavby súboru spĺňala účely uvedené v

§ 13 a 14

.

(6)

Štúdia súboru stavieb podľa odseku 5 podlieha štátnej expertíze, ak je aspoň jedna

zo stavieb súboru záväzná alebo centralizovaná, a schvaľuje sa podľa ustanovenia

§ 64 ods. 7

. Pre spôsob jej spracovania, pre prerokovanie, vyžiadanie stanovísk, štátnu expertízu

a schválenie platia obdobne ustanovenia vzťahujúce sa na projektovú úlohu.

(7)

Podrobný obsah štúdie súboru stavieb je uvedený v

prílohe č. 5

.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 25

Členenie a rozsah projektovej dokumentácie

(1)

Projektová dokumentácia stavby sa člení obvykle na dva stupne, a to na úvodný projekt

a na vykonávacie projekty.

(2)

Za podmienok ustanovených touto vyhláškou sa môže vypracovať jednostupňový projekt

(

§ 28

), prípadne zjednodušená projektová dokumentácia (

§ 4 ods. 6 a 7

).

(3)

Súčasťou projektovej dokumentácie stavby nie je najmä

a)

výkresová a iná dokumentácia (ďalej len „dodávateľská dokumentácia“), ktorú spracúvajú

dodávatelia

aa) v rámci svojej výrobnej prípravy,

64

)

ab) na základe vykonávacích projektov ako súčasť svojej dodávky,

65

)

b)

dokumentácia dočasných objektov zariadenia staveniska a dokumentácia nevyhnutných

úprav doterajších a trvalých objektov (

časť A bod 1.1 prílohy č. 14

) na účely zariadenia staveniska, ktorá sa spracúva v súlade so základným riešením

zariadenia staveniska určeným v úvodnom projekte obdobne podľa ustanovení

§ 4 ods. 6 a 7

a

§ 28 vyhlášky

a ktorú zabezpečuje dodávateľ stavebnej časti; túto dokumentáciu môže dodávateľ stavebnej

časti vypracovať ešte pred schválením úvodného projektu,

c)

dokumentácia automatizovaných systémov riadenia spracovaná podľa osobitných predpisov.

66

)

Slovensko ZZ 5/1987

§ 26

Zabezpečenie projektovej dokumentácie

(1)

Projektovú dokumentáciu pre celú stavbu a výkon autorského dozoru zabezpečuje pre

investora generálny projektant, pokiaľ nejde o prípady uvedené v odsekoch 3 a 4.

(2)

V rozsahu svojej dodávky spracúvajú

a)

vyšší dodávatelia súborov strojov a zariadení

67

)

uvedení v zoznamoch vydaných ich nadriadenými ústrednými orgánmi podľa osobitných

predpisov

68

)

pre generálneho projektanta príslušnú časť úvodného projektu pri označených zoznamových

dodávkach, pokiaľ sa na tom vzájomne dohodli alebo tak rozhodli ich nadriadené orgány,

b)

vyšší dodávatelia rekonštrukcií a modernizácií technologického zariadenia,

69

)

ktorí spracovali vykonávacie, prípadne jednostupňové projekty pre pôvodnú dodávku,

pre generálneho projektanta príslušnú časť úvodného, prípadne jednostupňového projektu

na jeho požiadanie.

(3)

Vykonávacie projekty prevádzkových súborov (čiastkových prevádzkových súborov) dodávaných

ako vyššia dodávka zabezpečujú ich vyšší dodávatelia ako súčasť svojich dodávok.

67

)

(4)

Vykonávacie projekty stavebných objektov zabezpečuje dodávateľ stavebnej časti stavby

ako súčasť svojej dodávky,

70

)

ak nejde o prípad podľa odseku 5. Ak dodávateľ stavebnej časti stavby pri prerokúvaní

projektovej úlohy podľa

§ 20 ods. 7

o to požiada, je generálny projektant povinný vykonávacie projekty preňho spracovať

a odovzdať mu ich v termínoch dohovorených podľa plánu organizácie výstavby. O tom

sa uzavrie medzi dodávateľom stavebnej časti a generálnym projektantom zmluva.

25

)

(5)

V prípadoch, keď investor, generálny projektant a dodávateľ stavebnej časti sú podriadení

jednému nadriadenému, prípadne ústrednému orgánu môže tento orgán určiť, že vykonávacie

projekty stavebných objektov zabezpečuje pre investora generálny projektant.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 27

Projektové podklady

(1)

Priami dodávatelia sú povinní poskytovať na spracovanie projektovej dokumentácie

projektové podklady v celom rozsahu svojich dodávok na žiadosť jej spracovateľa doloženú

východiskovými technickými údajmi a údajom o predpokladaných (plánovaných) termínoch

začatia a dokončenia príslušných prevádzkových súborov a stavebných objektov. Tú istú

povinnosť majú aj poddodávatelia voči priamym dodávateľom. Ak sa tak dohodne priamy

vyšší dodávateľ so spracovateľom projektovej dokumentácie, môže od svojho dodávateľa

požadovať, aby projektové podklady poskytol v jeho mene priamo spracovateľovi.

(2)

Za podobných podmienok ako dodávatelia podľa odseku 1 sú povinní poskytovať dostupné

projektové podklady dovozcovia organizáciám, pre ktoré zabezpečujú dovoz strojov alebo

investičných celkov. Ak sa dovoz zabezpečuje priamo pre investora, je spracovateľ

príslušnej projektovej dokumentácie povinný poskytovať východiskové technické údaje

na obstaranie projektových podkladov. Investor sa môže dohodnúť s organizáciou, ktorá

preňho spracúva príslušnú projektovú dokumentáciu, že v jeho mene obstará od dovozcu

projektové podklady.

(3)

Dodávatelia uvedení v odseku 1 zodpovedajú za správnosť a úplnosť projektových podkladov,

vyšší dodávatelia vždy aj za ich skoordinovanosť; túto zodpovednosť nemôžu vopred

vylúčiť. Poskytnutými projektovými podkladmi sú viazaní, pokiaľ osobitné predpisy

neustanovujú inak; môžu ich zmeniť iba vtedy, keď v súlade s osobitnými predpismi

71

)

dôjde k zmene ich výrobného programu, inak len ak sa na tom dohodnú účastníci výstavby,

prípadne ich nadriadené orgány. Projektové podklady poskytnuté dovozcom sú záväzné,

len ak sa uzavrela zahraničná zmluva.

(4)

Východiskové technické údaje sa prispôsobujú druhu a zložitosti dodávok a danému

stupňu projektovej dokumentácie a uvádzajú sa v podrobnostiach nevyhnutných pre poskytnutie

projektových podkladov.

(5)

Projektovými podkladmi

72

)

sú konštrukčné, technologické, hmotnostné a iné údaje, ktorými sú definované základné

vlastnosti stavebných sústav, konštrukcií a prvkov, konštrukcií strojov a zariadení

a kovových konštrukcií, ktoré sa majú pri výstavbe použiť, údaje o montáži a užívacích,

prípadne prevádzkových podmienkach, ekonomické, rozpočtové a cenové podklady, podklady

na vypracovanie plánu organizácie výstavby a podklady na projektovanie automatizácie

riadenia. Projektové podklady musia dodávatelia poskytovať v podrobnostiach potrebných

na vypracovanie príslušného stupňa projektovej dokumentácie.

(6)

Obsah východiskových technických údajov a projektových podkladov je uvedený v

prílohe č. 7

.

(7)

Ak nejde o projektové podklady z dovozu, poskytujú sa projektové podklady týkajúce

sa štandardných

73

)

stavebných sústav, konštrukcií a prvkov, konštrukcií strojov a zariadení, kovových

konštrukcií a typového programového vybavenia do 15 dní od doručenia požiadavky.

(8)

Pri neštandardných - v prípade dovozu aj štandardných - stavebných sústav, konštrukcií

a prvkov a pri neštandardných strojoch a zariadeniach a kovových konštrukciách sa

poskytujú projektové podklady v lehotách dohodnutých medzi dodávateľmi uvedenými v

odseku 1 a spracovateľom projektovej dokumentácie alebo medzi dovozcami a ich odberateľmi

(objednávateľmi). Ak nedôjde k dohode o lehotách do 15 dní od doručenia požiadavky,

platí požadovaná lehota, pokiaľ dodávateľ v tej istej lehote nepredloží rozpor na

rozhodnutie nadriadeným orgánom; to však neplatí pri dovoze.

(9)

Východiskové technické údaje sa k žiadosti o poskytnutie projektových podkladov potrebných

na vypracovanie vykonávacích projektov nepripájajú, pokiaľ sú zrejmé z odovzdaného

úvodného projektu; v týchto prípadoch postačí odvolávka na príslušnú časť úvodného

projektu.

(10)

Projektové podklady nesmú viesť k zhoršeniu technicko-ekonomických parametrov predchádzajúceho

stupňa dokumentácie.

(11)

Povinnosť poskytovať projektové podklady splní dodávateľ, ak ide o projektové podklady

uvedené v dostupných katalógoch a cenníkoch alebo o typové podklady, prípadne opakovateľné

projekty, tým, že odkáže na príslušný platný katalóg, cenník alebo prehľad platných

typových podkladov a opakovateľných projektov a označí spracovateľa a distributéra

typového podkladu

74

)

a spracovateľa opakovateľného projektu,

30

)

ktorí sú povinní poskytovať tieto podklady spracovateľovi projektovej dokumentácie

do 15 dní od doručenia požiadavky.

(12)

Projektové podklady uvedené v odseku 7 sa poskytujú bez odplaty; projektové podklady

uvedené v odseku 8 sa poskytujú za odplatu podľa osobitných predpisov,

75

)

prípadne podľa

§ 74

.

(13)

Ak spracovateľ projektovej dokumentácie požaduje najmä pri modernizáciách údaje o

súčasnom stave, investor a ostatní správcovia zariadenia sú povinní poskytnúť ich

do 15 dní od doručenia požiadavky.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 28

Jednostupňový projekt

(1)

Jednostupňový projekt sa spracúva v obdobnej skladbe ako úvodný projekt s podrobnosťou

vykonávacieho projektu.

(2)

Jednostupňový projekt sa vypracúva

a)

pre stavby, ktoré nevyžadujú zložitejšie riešenie, najmä pre stavby s jednoduchým

architektonickým a stavebno - technickým riešením a pre stavby so známou technológiou

výroby (prevádzky),

b)

pre stavby zabezpečujúce rozvoj odborov s veľmi krátkymi inovačnými cyklami, ktoré

na návrh ústredného orgánu investora určí príslušná komisia pre vedeckotechnický a

investičný rozvoj,

c)

pri použití typových podkladov, prípadne podrobnej dokumentácie k typovému podkladu

stavebného objektu alebo opakovateľných projektov,

d)

ak tak určí orgán oprávnený schváliť projektovú úlohu pri stavbách uvedených v

§ 4 ods. 5

.

(3)

Jednostupňový projekt sa môže vypracovať aj pre iné stavby, než ktoré sú uvedené

v odseku 2, ak sa o tom účastníci výstavby dohodnú (

§ 20 ods. 7

), najmä ak sa tým zjednoduší a urýchli projektová príprava stavieb.

(4)

V rámci úvodného projektu možno projektovú dokumentáciu jednoduchých stavebných objektov,

prípadne prevádzkových súborov alebo ich častí spracovať jednostupňovo. V rámci jednostupňového

projektu možno projektovú dokumentáciu zložitých stavebných objektov, prípadne prevádzkových

súborov spracovať v úrovni úvodného projektu; do podrobností vykonávacieho projektu

sa táto dokumentácia dopracuje dodatočne v súlade s časovým plánom výstavby.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 29

Projektová dokumentácia zo zahraničia

Pokiaľ osobitné predpisy alebo opatrenia

76

)

neustanovujú inak, môže sa projektová dokumentácia zo zahraničia použiť, len ak vyhovuje

tuzemským právnym predpisom, najmä technickým normám. Súlad dokumentácie s týmito

predpismi alebo udelenie potrebných výnimiek zabezpečuje organizácia, pre ktorú dovozca

zabezpečuje jej dovoz.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 30

(1)

Úvodný (jednostupňový) projekt je súborným technicko-ekonomickým, architektonickým

a výtvarným riešením celej stavby, prípadne jej etapy.

(2)

Úvodným (jednostupňovým) projektom sa nesmú zhoršiť záväzné údaje a ukazovatele schválenej

projektovej úlohy.

(3)

Úvodný (jednostupňový) projekt najmä

a)

preukazuje súhrnnú efektívnosť

44

)

predpokladanú projektovou úlohou,

b)

definitívne určuje funkciu, rozsah a účinky stavby, jej technicko-ekonomickú, architektonickú

a výtvarnú úroveň,

c)

určuje definitívne členenie stavby na prevádzkové súbory a stavebné objekty (§ 66

ods. 3) a prípadne aj na ucelené časti, určuje skladbu hlavných strojov a zariadení

v jednotlivých prevádzkových súboroch a ich vzájomnú väzbu, stavebné sústavy a technologické

súbory stavebných objektov; pri prevádzkovo nevyskúšaných strojoch a zariadeniach

uvedie dôsledky, prípadne riziká spojené s ich použitím včítane náhradného riešenia,

d)

spresňuje rozsah dovozu strojov, investičných celkov, licencií a iných dodávok, údaje

o vhodnosti, efektívnosti a devízovej návratnosti dovozu uvedené v projektovej úlohe

[

§ 13 ods. 2 písm. d)

],

e)

určuje spôsob riadenia technologických a výrobných procesov, prípadne spôsob jeho

automatizácie a určuje zásady organizácie prevádzky; pritom vyjadruje potrebné väzby

na prevádzkovaný alebo budovaný automatizovaný systém riadenia,

66

)

f)

určuje podmienky a spôsob riešenia stavby a jej prevádzky z hľadiska starostlivosti

o životné prostredie, bezpečnosti práce a technických zariadení, požiarnej ochrany

a civilnej obrany,

g)

rieši spôsob pripojenia stavby na systém verejnej dopravy,

40

)

h)

rieši podmienky ochrany proti korózii podzemných kovových zariadení,

i)

rieši spôsob racionálneho hospodárenia s palivami a energiami (energetickú náročnosť

stavby),

j)

rieši územno-technické vzťahy, najmä

- zabezpečuje dodržanie podmienok ochranných pásem, chránených území, chránených častí

prírody a ochrany pamiatkových objektov,

- rieši pripojenie stavby na dopravné a rozvodné siete a na kanalizáciu,

k)

rieši spôsob zabezpečenia budúcej prevádzky (zabezpečenie surovín, palív, energií,

vody, dopravy, pracovných síl a pod.); pri modernizácii aj spôsob a zabezpečenie repasií

77

)

a opráv strojov, ktoré sa budú inštalovať z doterajšej prevádzky,

l)

spresňuje rozsah odňatia pozemkov poľnohospodárskemu a lesnému pôdnemu fondu a výpočet

odvodu peňažných súm,

m)

spresňuje požadovaný počet pracovníkov, z toho prírastok a zdroj jeho krytia,

n)

určuje rozpočtové náklady stavby.

(4)

Súčasťou úvodného (jednostupňového) projektu je plán organizácie výstavby (

príloha č. 8 časť F

), ktorý

a)

je podkladom pre prerokúvanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese

78

)

a pre riadenie a kontrolu uskutočňovania stavieb, ak nie sú riadené podľa iných predpisov,

79

)

b)

vyjadruje spôsob a postup ďalšej prípravy a uskutočňovania stavby, najmä dodávateľský

systém, časový plán, základné riešenie zariadenia staveniska včítane využitia trvalých

objektov stavby, prípadne doterajších objektov a preukázanie nevyhnutnosti mimo globálnych

objektov, zabezpečenia zemníkov, trás mimo staveniskovej prepravy a jej hospodárnosti,

podmienky uvedenia stavby a prípadne aj jej ucelených častí do prevádzky (užívania),

požiadavky na organizáciu vykonania komplexného vyskúšania a garančných skúšok a pri

modernizáciách a rekonštrukciách aj spresnenie spôsobu a rozsahu prevádzky v priebehu

uskutočňovania stavby a rozsahu nevyhnutných provizórií.

(5)

Statický výpočet, základné technologické, hydrotechnické a iné výpočty, rozbory nákladov

obstarania a technické údaje o vykonaných prieskumoch pripojí generálny projektant

vo dvoch vyhotoveniach ako doklad k úvodnému projektu len na výslovnú žiadosť investora,

pokiaľ osobitné predpisy, najmä technické normy neustanovujú inak. Ak treba preukázať

fungovanie automatizácie v extrémnych stavoch procesu, priloží ako doklad aj výsledky

simulácie procesu.

(6)

Ak sa výpočty uvedené v odseku 5 urobili pomocou samočinných počítačov, postačí,

ak generálny projektant poskytne údaj o základných podmienkach a výsledkoch, prípadne

aj algoritmus riešenia.

(7)

Podrobný obsah a skladba úvodného projektu sú uvedené v

prílohe č. 8

.

(8)

Postup pri určovaní lehôt výstavby v úvodnom (jednostupňovom) projekte je uvedený

v

prílohe č. 15

.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 31

Úvodný (jednostupňový) projekt

80

)

na stavbu, prípadne na jej etapu je podkladom pre

a)

žiadosť o vydanie stavebného povolenia,

81

)

b)

plánovanie investičnej výstavby,

c)

zabezpečenie financovania stavby,

d)

uzavretie dodávkových zmlúv,

82

)

e)

spracovanie vykonávacích projektov, ak nejde o jednostupňový projekt,

f)

žiadosť o udelenie súhlasu na začatie stavby

83

)

a na účely registrácie začínanej stavby.

84

)

Slovensko ZZ 5/1987

§ 32

Spôsob vypracovania úvodného (jednostupňového) projektu

(1)

Úvodný (jednostupňový) projekt sa spracúva na základe schválenej prípravnej dokumentácie

a rozhodnutia o umiestnení stavby. Pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby a

schválením projektovej úlohy

a)

nesmú byť začaté práce na úvodnom (jednostupňovom) projekte, pokiaľ na to nedá po

zvážení možných rizík výnimočne súhlas orgán oprávnený schváliť projektovú úlohu;

pri rekonštrukciách a modernizáciách môžu byť tieto práce začaté aj bez takého súhlasu,

pokiaľ si orgán oprávnený schváliť projektovú úlohu jeho udelenie nevyhradil;

b)

nemôže byť úvodný (jednostupňový) projekt dokončený a odovzdaný investorovi.

(2)

Ústredné orgány investorov zhodnotia vždy ku koncu kalendárneho roka výnimočné súhlasy

udelené podľa odseku 1; v prípade, že došlo k zmareniu projektových prác, podajú o

tom správu príslušnej komisii pre vedeckotechnický a investičný rozvoj.

(3)

Úvodný (jednostupňový) projekt sa spracúva na celú stavbu; ak sú v schválenej projektovej

úlohe vymedzené etapy stavby (

§ 17

), spracúvajú sa úvodné (jednostupňové) projekty na jednotlivé etapy.

(4)

Ak sa úvodný (jednostupňový) projekt stavby vypracúva na etapy, musí sa súčasne s

úvodným (jednostupňovým) projektom na prvú etapu spracovať v nevyhnutnom rozsahu plán

organizácie výstavby, celková situácia stavby (zastavovací plán) a súhrnný rozpočet

na celú stavbu (

§ 52 ods. 3

). V úvodnom projekte každej ďalšej etapy sa musí preukázať, že sa dodržia celkové

náklady stavby a lehota výstavby určená v úvodnom projekte prvej etapy.

(5)

Prieskumné práce a geodetické podklady nevyhnutné pre úvodný (jednostupňový) projekt

sa môžu zabezpečovať ešte pred schválením prípravnej dokumentácie, ak dá na to súhlas

orgán príslušný na jej schválenie; ak tieto práce zabezpečuje investor, je generálny

projektant povinný poskytnúť mu potrebné konzultácie a východiskové údaje. Dopĺňajúce

prieskumy a dopĺňajúce geodetické práce, pokiaľ ich potreba vyplynie v priebehu prác

na úvodnom (jednostupňovom) projekte, zabezpečuje generálny projektant.

(6)

Ak niektoré časti úvodného projektu výnimočne nemožno vypracovať v podrobnosti umožňujúcej

spracovať vykonávacie projekty a ak ide o prevádzkové súbory alebo stavebné objekty,

na ktorých sa majú začať práce v neskoršom termíne, môžu sa účastníci výstavby dohodnúť,

že sa tieto časti dopracujú do nevyhnutnej podrobnosti po schválení úvodného projektu;

s tým musí vysloviť súhlas orgán príslušný na schválenie úvodného projektu, ak si

to nevyhradí ústredný orgán investora. Týmto postupom nesmie byť dotknuté ustanovenie

§ 64 ods. 8 písm. a)

ani ohrozené plánované začatie a dokončenie stavby.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 33

Spolupráca dodávateľov pri vypracovaní úvodného (jednostupňového) projektu

(1)

Po ukončení prác na projektovej úlohe - najneskoršie do začatia prác na úvodnom (jednostupňovom)

projekte - musí investor spolu s ostatnými účastníkmi výstavby na podklade predchádzajúcich

rokovaní (

§ 12

,

§ 16 ods. 2

a

§ 20 ods. 7

) zabezpečiť spoluprácu všetkých dodávateľov, prípadne dovozcov pri vypracovaní úvodného

(jednostupňového) projektu najmä uzavretím príslušných zmlúv.

85

)

(2)

Na základe zmlúv podľa odseku 1, prípadne na základe dohôd uzavretých podľa

§ 16 ods. 2

poskytne generálny projektant v priebehu prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte

vyšším dodávateľom čiastkové projektové výsledky na ich výrobnú prípravu. Vyšší dodávatelia

poskytnú generálnemu projektantovi výsledky svojej predvýrobnej prípravy na využitie

pri dokončení úvodného (jednostupňového) projektu, najmä plánu organizácie výstavby

(

príloha č. 8 časť F

). Termíny na vzájomné poskytovanie výsledkov podľa tohto odseku dohodnú účastníci

výstavby tak, aby sa zabezpečila včasná projektová aj výrobná príprava.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 34

Členenie stavby v úvodnom (jednostupňovom) projekte

(1)

V úvodnom (jednostupňovom) projekte sa stavba člení na technologickú a stavebnú časť

(

príloha č. 8 časti C a D

); v týchto častiach ďalej najmä na prevádzkové súbory (čiastkové prevádzkové súbory)

a stavebné objekty alebo ich časti, prípadne aj na stroje a zariadenia. Toto členenie

je podkladom pre uzavieranie hospodárskych zmlúv.

(2)

Na účely plánovania sa rozumejú

a)

technologickou časťou náklady výrobkov a výkonov, ktoré sa zahŕňajú do hláv II a

IV súhrnného rozpočtu, a s nimi súvisiace náklady a výdavky patriace do hláv VI, VII

a VIII súhrnného rozpočtu,

b)

stavebnou časťou náklady výrobkov a výkonov, ktoré sa zahŕňajú do hláv III a V súhrnného

rozpočtu, a s nimi súvisiace náklady a výdavky hláv VI, VII a VIII súhrnného rozpočtu;

pri stavbách KBV patria do stavebnej časti aj náklady výrobkov a výkonov, ktoré sa

zahŕňajú do hlavy IV súhrnného rozpočtu.

(3)

Pri stavbách KBV patria pre uzavieranie hospodárskych zmlúv do stavebnej časti aj

výrobky a výkony, ktorých náklady sa zahŕňajú do hlavy IV súhrnného rozpočtu.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 35

Použitie niektorých práv

Ak generálny projektant použije v projektovom riešení vynález, je povinný vyznačiť

túto skutočnosť v úvodnom (jednostupňovom) projekte a zároveň vymedziť ekonomický

alebo iný spoločenský význam a dôsledky využitia vynálezu. Rovnako postupuje, ak použije

zlepšovací návrh.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 36

Spoločné ustanovenia

(1)

Prerokovanie úvodného (jednostupňového) projektu vecne nadväzuje na prerokúvanie

projektovej úlohy (

§ 20

); zahŕňa prerokovanie úvodného (jednostupňového) projektu v priebehu prác (

§ 37

) a v závere prác (

§ 38

).

(2)

Účastníci výstavby a príslušné orgány a organizácie sú pri prerokúvaní úvodného (jednostupňového)

projektu povinní postupovať obdobne podľa ustanovenia

§ 20 ods. 8

. Doklady o týchto rokovaniach, pokiaľ nie sú iba konzultáciami, sa pripájajú k úvodnému

(jednostupňovému) projektu. Údaje o konzultáciách sa uvedú informatívne v správe.

Generálny projektant a investor sa navzájom priebežne informujú o výsledkoch rokovaní,

ktoré vedú samostatne.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 37

Prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu v priebehu prác

(1)

Ak osobitné predpisy neustanovujú inak,

a)

uskutočňuje sa prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu v priebehu prác podľa

potreby konzultáciami;

b)

prerokúvajú sa veci, ktoré sa už prerokovali v štádiu projektovej úlohy, znova len

vtedy, ak v priebehu prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte došlo k zmene predpokladov,

z ktorých sa vychádzalo pri prerokúvaní projektovej úlohy; prerokúvanie úvodného (jednostupňového)

projektu tak isto odpadá, pokiaľ by jeho predmetom bolo iba overenie, že sa dodržali

podmienky určené pri prerokúvaní projektovej úlohy v územnom konaní;

c)

nie sú orgány a organizácie, s ktorými sa úvodný (jednostupňový) projekt prerokúva,

oprávnené vyžadovať predkladanie celej dokumentácie, ale len častí, ktoré sa dotýkajú

ich pôsobnosti.

(2)

Pokiaľ prerokovanie úvodného (jednostupňového) projektu neodpadá podľa odseku 1,

prerokúva ho v priebehu prác

a)

generálny projektant najmä z hľadísk uvedených v

§ 30 ods. 3 písm. f) až j)

a

ods. 4

a pri stavbách, ktorých dokumentácia podlieha štátnej expertíze z hľadiska, ako sa

vyhovelo požiadavkám odborových orgánov na riešenie sociálneho zariadenia staveniska

[

§ 20 ods. 1 písm. g)

];

b)

investor najmä z hľadísk uvedených v

§ 30 ods. 3 písm. k) až m)

a prípadne aj spôsob likvidácie škôd na poľnohospodárskych a lesných porastoch a

kultúrach, ku ktorým dôjde pri výstavbe;

c)

investor alebo vyšší dodávateľ zabezpečujúci, prípadne obstarávajúci

86

)

dovoz strojov za účasti generálneho projektanta s dovozcom najmä z hľadísk

- vhodnosti úvodného (jednostupňového) projektu ako obchodného podkladu pre uzavretie

zahraničnej zmluvy,

- primeranosti predpokladanej zahraničnej ceny dovážaných strojov, investičných celkov,

- optimálnych termínov pre uzavretie a plnenie zahraničnej zmluvy,

- optimálnych podmienok využitia záručnej zodpovednosti zahraničného podniku.

(3)

Generálny projektant určí štádium rozpracovanosti, v ktorom sú investor a priami

dodávatelia povinní prerokovať s ním na jeho výzvu koncepciu technicko-ekonomického,

architektonického a výtvarného riešenia úvodného (jednostupňového) projektu; pri záväzných

a centralizovaných stavbách aj za účasti zástupcu orgánu, ktorý vykonal štátnu expertízu

projektovej úlohy, a schvaľujúceho orgánu, pokiaľ si účasť vyhradili. Podľa povahy

stavby sa môže dohodnúť aj účasť ďalších orgánov a organizácií. O prerokovaní koncepcie

technicko-ekonomického riešenia úvodného (jednostupňového) projektu vyhotoví generálny

projektant zápisnicu, ktorú musia podpísať zástupcovia všetkých orgánov a organizácií,

ktoré sa na prerokovaní zúčastnili.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 38

Prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu v závere prác

(1)

V závere prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte prerokuje generálny projektant

s investorom celkové riešenie úvodného (jednostupňového) projektu včítane súhrnného

rozpočtu a spôsob a podmienky výkonu autorského dozoru. Spoločne prerokujú

87

)

generálny projektant a investor s priamymi vyššími dodávateľmi, s ďalšími rozhodujúcimi

priamymi dodávateľmi a dovozcami

a)

časti úvodného (jednostupňového) projektu týkajúce sa ich dodávok včítane príslušnej

časti súhrnného rozpočtu a rozpočtov prevádzkových súborov a stavebných objektov a

prípadne aj rozpočtov mimo globálnych objektov zariadenia staveniska; ak ide o odbytové

rozpočty, použijú sa obdobne ustanovenia

§ 58 ods. 4 písm. a) až c)

,

b)

plán organizácie výstavby, najmä základné riešenie zariadenia staveniska, lehoty

výstavby, termíny vypracovania vykonávacích projektov, prípadne ich častí s uvedením

ich spracovateľov a termínov odovzdávania východiskových technických údajov, projektových

podkladov a čiastkových projektových výsledkov,

c)

spôsob a podmienky výkonu autorského dozoru

a vyhotovia o tom zápisnicu.

(2)

Rokovanie podľa odseku 1 vecne nadväzuje na prerokúvanie koncepcie technicko-ekonomického

riešenia úvodného (jednostupňového) projektu podľa

§ 37 ods. 3

. Rokovanie zvoláva a zápisnicu o ňom vyhotovuje generálny projektant; zápisnica sa

pripája k úvodnému (jednostupňovému) projektu.

(3)

V zápisnici o prerokovaní úvodného (jednostupňového) projektu potvrdia dodávatelia

a dovozcovia najmä to, že dodávky pre stavbu sú schopní zabezpečiť v súlade s úvodným

(jednostupňovým) projektom pri dodržaní lehoty výstavby a rozpočtových nákladov v

ňom určených, prípadne uvedú dôvody svojho nesúhlasu. Súčasne zdôvodnia prípadné zvýšenie

nákladov svojich dodávok proti nákladom prerokovaným s nimi podľa

§ 20 ods. 7

.

(4)

Účastníci výstavby uvedení v odseku 1 sú povinní dostaviť sa na rokovanie, ak dostali

pozvánku a návrh príslušnej časti úvodného (jednostupňového) projektu najmenej 15

dní vopred.

88

)

Táto povinnosť sa vzťahuje aj na poddodávateľov, pokiaľ by ich dodávatelia prizvali

na rokovanie obdobným spôsobom najmenej 7 dní vopred.

(5)

Pokiaľ by sa niektorý z účastníkov výstavby na rokovanie nedostavil ani nedoručil

do dňa rokovania písomne svoje jednoznačné stanovisko, predpokladá sa, že s úvodným

(jednostupňovým) projektom súhlasí.

(6)

Dokončený úvodný (jednostupňový) projekt sa prerokúva s dotknutými orgánmi štátnej

správy (

príloha č. 16

)

v stavebnom konaní. Na urýchlenie priebehu stavebného konania môže však investor

obstarať stanoviská týchto orgánov ešte pred jeho začatím

89

)

a priložiť ich k žiadosti o stavebné povolenie. Vždy však pred začatím stavebného

konania investor obstará rozhodnutie tých orgánov, ktoré ho vydávajú na základe osobitných

predpisov podľa správneho poriadku.

(7)

Ak dodávateľ predloží pre stavebné konanie dokumentáciu podľa

§ 25 ods. 3 písm. b)

do začatia stavebného konania podľa odseku 6, prerokujú sa obe žiadosti súčasne.

(8)

Generálny projektant je povinný bezodkladne upraviť úvodný (jednostupňový) projekt

podľa výsledku stavebného konania.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 39

Rozpory pri prerokúvaní úvodného (jednostupňového) projektu

(1)

Ak pri prerokúvaní úvodného (jednostupňového) projektu na záver prác dôjde k rozporom,

ktoré sa nepodarilo odstrániť rokovaním účastníkov výstavby, alebo ak sa na rokovanie

nedostaví niektorý z účastníkov výstavby ani nedoručil do dňa rokovania písomne svoje

jednoznačné stanovisko (

§ 38 ods. 5

), nie je to prekážkou pre odovzdanie úvodného (jednostupňového) projektu investorovi.

Generálny projektant v takom prípade pripojí k odovzdávanému úvodnému (jednostupňovému)

projektu doklad o márnom prerokovaní.

(2)

Po rozhodnutí o rozporoch uvedených v odseku 1 podľa

§ 73

, prípadne podľa osobitných predpisov je generálny projektant povinný bezodkladne

premietnuť výsledok rozhodnutia do úvodného (jednostupňového) projektu včítane rozpočtov

a plánu organizácie výstavby [

§ 38 ods. 1 písm. a) a b)

].

Slovensko ZZ 5/1987

§ 40

Účel vykonávacích projektov

(1)

Vykonávacími projektmi sa prehlbuje, spresňuje, prípadne dopĺňa riešenie úvodného

projektu do takej podrobnosti, aby boli postačujúcim podkladom pre výrobnú prípravu

dodávateľov a pre uskutočnenie stavby.

(2)

Vykonávacími projektmi sa nesmú zhoršiť parametre ani zmeniť technicko-ekonomické,

architektonické a výtvarné riešenie ani zvýšiť celkový počet pracovníkov a jeho prírastok

určený schváleným úvodným projektom.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 41

Spôsob vypracovania vykonávacích projektov

(1)

Vykonávacie projekty sa spracúvajú na jednotlivé prevádzkové súbory (čiastkové prevádzkové

súbory) a stavebné objekty, prípadne postupne na ich dohodnuté časti; postupné spracovanie

a odovzdávanie vykonávacích projektov po častiach je možné len za podmienky, že nedôjde

k zvýšeniu nákladov

90

)

včítane nákladov na projektové práce ani k nesúladu v technickom riešení.

(2)

Časti vykonávacích projektov podľa odseku 1 dohodne generálny projektant s investorom

a príslušným priamym dodávateľom pred dokončením úvodného projektu.

(3)

Prieskumy a geodetické podklady potrebné na spracovanie vykonávacích projektov zabezpečuje

ich spracovateľ.

(4)

Statický výpočet, technologický výpočet, výsledky simulácie procesov a ostatné výpočty

a údaje o dopĺňajúcich prieskumoch sa pripájajú vo dvoch vyhotoveniach ako doklad

k odovzdávanému vykonávaciemu projektu.

(5)

Vyšší dodávateľ zabezpečujúci vykonávací projekt ako súčasť svojej dodávky odovzdá

jedno vyhotovenie dokončeného vykonávacieho projektu prevádzkového súboru a stavebného

objektu alebo jeho časti včítane odbytového rozpočtu aj generálnemu projektantovi

na overenie súladu so schváleným úvodným projektom a na ďalší výkon autorského dozoru.

(6)

Podrobný obsah vykonávacích projektov je uvedený v

prílohe č. 9

.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 42

Zabezpečenie súladu medzi vykonávacími projektmi

(1)

Súlad medzi vykonávacím projektom stavebného objektu a vykonávacími projektami prevádzkových

súborov (čiastkových prevádzkových súborov), prípadne iných súčastí technologickej

časti stavby v ňom umiestnených zabezpečuje spracovateľ vykonávacieho projektu stavebného

objektu.

(2)

Súlad medzi vykonávacími projektmi dvoch alebo viacerých prevádzkových súborov dodávaných

investorovi (odberateľovi) jedným vyšším dodávateľom zabezpečuje tento vyšší dodávateľ.

(3)

Súlad medzi vykonávacími projektmi dvoch alebo viacerých stavebných objektov spracúvaných

jedným spracovateľom zabezpečuje tento spracovateľ.

(4)

V ostatných prípadoch

91

)

zabezpečuje súlad medzi vykonávacími projektmi generálny projektant.

(5)

Spracovatelia vykonávacích projektov sú povinní poskytnúť si navzájom a generálnemu

projektantovi čiastkové projektové výsledky

92

)

potrebné na vykonávanie činnosti podľa odsekov 1 až 4 v termínoch podľa časového

plánu organizácie výstavby.

(6)

Rozpory vzniknuté pri zabezpečovaní súladu medzi vykonávacími projektmi podľa odsekov

1 až 5 rieši generálny projektant.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 43

Zmeny

(1)

Ak sa pri vypracovaní vykonávacích projektov zistí, že treba celkom výnimočne zmeniť

riešenie niektorej časti schváleného úvodného projektu, musí to spracovateľ vykonávacieho

projektu oznámiť investorovi - a ak investor nie je odberateľom spracovateľa - aj

odberateľovi.

(2)

Investor bez zbytočného odkladu prerokuje návrh zmeny úvodného projektu s generálnym

projektantom, s priamymi vyššími dodávateľmi, prípadne dovozcom a podľa potreby so

stavebným úradom alebo dotknutými orgánmi štátnej správy, dohodne s nimi podmienky

ďalšieho postupu a odôvodnený návrh zmeny predloží na vyslovenie súhlasu orgánu, ktorý

schválil úvodný projekt.

(3)

Podľa ustanovení odsekov 1 a 2 nemožno postupovať, ak ide o prípady uvedené v

§ 66 a 67

.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 44

Celkové náklady a skladba prepočtovej a rozpočtovej časti dokumentácie

(1)

Celkové náklady stavby sú všetky náklady a výdavky investora súvisiace s jej vybudovaním.

Vyjadrujú sa v investičnom zámere, prepočtovej časti prípravnej dokumentácie a v rozpočtovej

časti projektovej dokumentácie so zreteľom na dosiahnutú vyjasnenosť stavby.

(2)

Prepočtovú časť prípravnej dokumentácie tvorí prepočet celkových nákladov stavby

(ďalej len „prepočet“).

(3)

Rozpočtovú časť projektovej dokumentácie tvoria

a)

súhrnný rozpočet k úvodnému (jednostupňovému) projektu (ďalej len „súhrnný rozpočet“)

zahŕňajúci rozpočtové náklady uvedené v rozpočtoch (odbytových rozpočtoch) prevádzkových

súborov a stavebných objektov a v rozpočtoch ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov

(ďalej len „rozpočty ostatných výrobkov a výkonov“) a rekapituláciu nákladov stavby

(ďalej len „rekapitulácia“) podľa ucelených častí stavby; vzor tejto rekapitulácie

je uvedený v

prílohe č. 10

,

b)

odbytové rozpočty jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov a rozpočty

zahŕňajúce náklady na ostatné výrobky a výkony,

c)

kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov (ďalej len „kontrolné zostavenie“) zahŕňajúce

náklady z dohodnutých odbytových rozpočtov prevádzkových súborov a stavebných objektov,

náklady ostatných výrobkov a výkonov a kontrolnú rekapituláciu nákladov stavby (ďalej

len „kontrolná rekapitulácia“) podľa jej ucelených častí.

(4)

Na vyjadrenie celkových nákladov stavby sa, s výnimkou investičného zámeru, používajú

tlačivá č. 1 až 3, ktorých vzory sú uvedené v

prílohe č. 10

. Tlačivá č. 1 a 2 sa používajú pri všetkých stavbách okrem stavieb KBV, pri ktorých

sa tlačivo č. 2 nahrádza tlačivom č. 3. Ako alternatíva za predpísané tlačivá č. 1

až 3 sa môžu pri spracovaní celkových nákladov stavby na počítačoch použiť výstupy

z počítača za predpokladu, že ich obsah a štruktúra sú zhodné s tlačivami č. 1 až

3.

(5)

Evidenčne sa na tlačive č. 1 (okrem celkových nákladov stavby) vykazujú náklady na

predmety získané po vyriešení úloh plánu rozvoja vedy a techniky, ktoré sa do základných

prostriedkov prevádzajú bezodplatne.

93

)

(6)

Náklady na stavebné experimenty

94

)

zaradené do plánu experimentálneho overovania vo výstavbe sa nezahŕňajú do nákladov

stavby a evidenčne sa nevykazujú.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 45

Členenie celkových nákladov stavby

(1)

Celkové náklady stavby v prepočte projektovej úlohy, súhrnnom rozpočte a kontrolnom

zostavení rozpočtových nákladov stavby sa členia na jedenásť hláv takto

Hlava I Projektové a prieskumné práce

Hlava II Prevádzkové súbory spolu

v tom: - dodávka

- montáž

- doplnkové náklady

Hlava III Stavebné objekty spolu

v tom: - základné náklady

- doplnkové náklady

Hlava IV Stroje, zariadenie, náradie a inventár investičnej povahy

Hlava V Umelecké diela

Hlava VI Vedľajšie náklady spolu

v tom: a) prevádzkové a sociálne zariadenie staveniska

b)

územné vplyvy

c)

mimoriadne sťažené pracovné prostredie (prevádzkové vplyvy)

d)

ostatné

Hlava VII Ostatné náklady neuvedené v iných hlavách

Hlava VIII Rezerva

Hlava IX Iné investície

Hlava X Náklady uhrádzané z investičných prostriedkov nezahŕňané do základných prostriedkov

z toho: príspevky iným investorom

Hlava XI Náklady uhrádzané z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov

z toho: kompletizačná činnosť.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 46

Náklady dovozu

Náklady dovozu sa vyjadrujú v príslušných hlavách rozpočtu (prepočtu) podľa stupňa

technickej vyjasnenosti veľkoobchodnými cenami, limitmi kúpnych cien

96

)

a cenovými informáciami dovozcu na obdobie uvažovanej realizácie dodávok.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 47

Celkové náklady v investičnom zámere

(1)

Celkové náklady stavby sa v investičnom zámere určia pomocou sústav technicko-hospodárskych

ukazovateľov, porovnaním s inými progresívnymi stavbami, prípadne inými porovnaniami.

97

)

(2)

Celkové náklady možno v investičnom zámere členiť zjednodušene podľa

§ 45 ods. 3

.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 48

Spôsob zostavenia prepočtu

(1)

Celkové náklady stavby sa určia ako súčet nákladov prevádzkových súborov, stavebných

objektov a ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov. Náklady sa zostavia s využitím

prepočtových informácií dodávateľských organizácií, prípadne dovozcov, prepočtových

a rozpočtových ukazovateľov odvodených z vyprojektovaných alebo realizovaných stavieb,

opakovateľných projektov, typových podkladov, prípadne iných nástrojov na určovanie

nákladov; prihliadne sa aj na podmienky staveniska a na zásady riešenia zariadenia

staveniska (

príloha č. 2 časť F

Organizácia výstavby).

(2)

Prepočtové náklady zostavené podľa odseku 1 sa porovnávajú so sústavami technicko-hospodárskych

ukazovateľov, s nákladmi iných progresívnych stavieb, prípadne sa overujú inými porovnaniami;

pri záväzných a centralizovaných stavbách sa porovnávajú aj s celkovými nákladmi investičného

zámeru; odchýlky sa zdôvodňujú.

(3)

V prepočte sa náklady vyjadria v členení podľa

§ 45

(

prílohy č. 10 a 11

).

(4)

Ak ide o stavbu, ktorá sa člení na etapy podľa

§ 17

, zostavuje sa prepočet pre celú stavbu a v členení na jednotlivé etapy.

(5)

Vedľajšie náklady na prevádzkové a sociálne zariadenie staveniska sa uvádzajú v hlave

VI prepočtu a určujú sa globálnymi sadzbami podľa osobitného opatrenia,

98

)

s výnimkou mimo globálnych objektov zariadenia staveniska (

príloha č. 14

), pre ktoré sa náklady rozpočtujú spravidla pomocou ukazovateľov.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 49

Rezerva

(1)

Súčasťou prepočtu je rezerva, ktorá sa použije v súlade s postupným spresňovaním

technického riešenia na spresnenie rozpočtových nákladov hláv II až VII v súhrnnom

rozpočte. Nemožno ju využiť na vecné rozšírenie alebo koncepčnú zmenu stavby.

(2)

Rezerva sa uvádza v hlave VIII prepočtu a určí sa

a)

pri novobudovaných stavbách (novostavbách) v rozmedzí od 7 do 10 %,

b)

pri rekonštrukciách alebo modernizáciách - s výnimkou uvedenou pod písmenom c) -

v rozmedzí od 10 do 14 %,

c)

pri modernizáciách bytového fondu v rozmedzí od 15 do 20 %,

d)

pri banských stavbách so zvýšeným rizikom do výšky 30 %, pri ostatných banských stavbách

a pri stavbách na podkopanom území do výšky 20 %,

e)

pri stavbách s podzemnými objektmi (okrem banských) odboru 825

14

)

do výšky 20 % pre tieto objekty,

f)

pri stavbách a udržiavacích prácach spojených so zachovaním a obnovou kultúrnych

pamiatok financovaných z neinvestičných prostriedkov v rozmedzí od 15 do 20 %.

Základňou na určenie rezervy sú náklady hláv II a III prepočtu; pri stavbách s nákladmi

na dovoz, ktorých dokumentácia podlieha štátnej expertíze, môže orgán vykonávajúci

štátnu expertízu upraviť v záveroch štátnej expertízy základňu na určenie rezervy.

(3)

Pri určení výšky rezervy sa prihliada na náročnosť a zložitosť stavby, na rizikovosť,

objem dovozu a ostatné špecifické podmienky jej uskutočňovania a na stanovisko budúceho

generálneho projektanta a rozhodujúcich dodávateľov.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 50

Zvýšenie rezervy

Rezerva v prepočte sa zvýši, ak sa požaduje použitie prevádzkovo nevyskúšaných strojov

a zariadení, ktoré sú predmetom plánu rozvoja vedy a techniky,

99

)

o sumu nákladov na náhradné riešenie, najviac o sumu nákladov plánovaných na vývoj

takých strojov a zariadení. Táto časť rezervy sa smie použiť len v prípade neúspešného

skončenia ich vývoja.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 51

Prepočet v štúdii súboru stavieb

(1)

Prepočet v štúdii súboru stavieb sa spracuje ako súčet prepočtov, prípadne celkových

nákladov jednotlivých stavieb súboru; pritom sa prepočet pre prvú stavbu súboru urobí

spôsobom určeným pre projektovú úlohu (

§ 48

), pre jednotlivé ostatné stavby súboru sa určia celkové náklady pomocou sústav technicko-hospodárskych

ukazovateľov, porovnaním s inými progresívnymi stavbami, prípadne inými porovnaniami

97

)

a členia sa zjednodušene podľa

§ 45 ods. 3

. Ak dôjde k dohode o zriadení združeného zariadenia staveniska súboru stavieb, postupuje

sa aj podľa

prílohy č. 14

. Prepočet v štúdii súboru stavieb sa postupne spresní podľa prepočtov projektových

úloh, ktoré sa spracujú neskoršie.

(2)

Ak ide o štúdiu súboru stavieb podľa

§ 24 ods. 5

, spracúva sa jej prepočet, prípadne postupne prepočty jednotlivých stavieb alebo

ich častí tak, aby plnil funkciu prepočtu v projektovej úlohe (

§ 48

).

Slovensko ZZ 5/1987

§ 52

Súhrnný rozpočet

(1)

V súhrnnom rozpočte sa celkové náklady stavby určia ako súčet rozpočtových nákladov

prevádzkových súborov, stavebných objektov, ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov

vyčíslených včítane vedľajších rozpočtových nákladov.

(2)

Súhrnný rozpočet sa spracúva v členení podľa

§ 45

a podľa miery vyjasnenosti stavby dosiahnutej v úvodnom projekte. Prerokúva sa podľa

§ 38

.

(3)

Ak ide o stavbu, pre ktorú boli schválené etapy podľa

§ 17

, súhrnný rozpočet sa zostavuje vždy pre celú stavbu ako súhrn rozpočtových nákladov

všetkých etáp; rozpočtové náklady jednotlivých etáp sa vyjadrujú v samostatných rozpočtoch

ako súčasť úvodných projektov etáp. Pre etapy, ktorých úvodné projekty sa spracujú

neskoršie, plní funkciu súhrnného rozpočtu stavby prepočet k projektovej úlohe.

(4)

V prílohách, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť súhrnného rozpočtu, sa uvedú

a)

rekapitulácia podľa ucelených častí stavby,

100

)

b)

zdôvodnenie odchýlok od prepočtu v projektovej úlohe (

§ 48 ods. 2

).

Slovensko ZZ 5/1987

§ 53

Rozpočty prevádzkových súborov a stavebných objektov

(1)

Rozpočty prevádzkových súborov a stavebných objektov určujú ich rozpočtové náklady,

ktoré sa členia na

a)

základné rozpočtové náklady,

b)

doplnkové rozpočtové náklady,

c)

vedľajšie rozpočtové náklady.

(2)

Na zostavenie rozpočtov prevádzkových súborov a stavebných objektov sa použijú súhrnné

ceny, skupinové ceny

101

)

a iné ceny, za ktoré možno podľa osobitných predpisov

102

)

fakturovať. Ak nie sú určené alebo ich nemožno použiť s ohľadom na dosiahnutý stupeň

technickej vyjasnenosti, použijú sa

a)

cenové limity a ak nie je povinnosť ich uplatniť, predbežné ceny,

103

)

b)

rozpočtové ukazovatele stavebných objektov, prevádzkových súborov alebo ich častí

vypracované, prerokované a schválené podľa osobitného predpisu,

104

)

c)

iné rozpočtové ukazovatele spracované generálnym projektantom alebo cenové informácie

dovozcov (

§ 27

), ak nemožno použiť ceny alebo rozpočtové ukazovatele podľa písmen a) a b).

(3)

Ak sa spracúva jednostupňový projekt stavby alebo jednotlivých prevádzkových súborov

alebo stavebných objektov, určujú sa náklady v jeho rozpočte cenami alebo rozpočtovými

ukazovateľmi podľa odseku 2 písm. b).

(4)

Rozpočty zostavené pomocou cien alebo pomocou rozpočtových ukazovateľov podľa odseku

2 písm. b) sú odbytovými rozpočtami.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 54

Rozpočty ostatných výrobkov a výkonov a vedľajšie náklady na zariadenie staveniska

(1)

V rozpočtoch ostatných výrobkov a výkonov sa náklady zahŕňané do hláv I, IV, V, VI,

98

)

VII, IX, X a XI súhrnného rozpočtu určujú cenami, a ak nie sú určené, využijú sa

rozpočtové ukazovatele, prípadne informácie, najmä od dodávateľov.

(2)

Vedľajšie náklady na prevádzkové a sociálne zariadenie staveniska uvádzané v hlave

VI súhrnného rozpočtu sa určujú spôsobom ustanoveným v

§ 48 ods. 5

.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 55

Rezerva

(1)

Súčasťou súhrnného rozpočtu je rezerva, ktorá je určená na krytie nákladov zahŕňaných

do hláv II až VII súhrnného rozpočtu, ktoré sa nemohli predvídať; nemôže sa použiť

na vecné rozšírenie alebo koncepčnú zmenu stavby. Najmenej 50 % tejto rezervy je pri

použití úvodného projektu vyhradené na krytie nepredvídaných nákladov alebo zmien

cien pri realizácii stavby. Podiely rezervy určenej na náklady dodávok z dovozu zahŕňaných

do hláv II a III, možno použiť len na krytie zmien nákladov v príslušnej hlave, vyvolaných

zmenami cien z dovozu. Súhlas s čerpaním rezervy dáva investor po dohode s generálnym

projektantom; pri záväzných a centralizovaných stavbách aj so súhlasom ústredného

orgánu investora, pokiaľ si to vyhradí.

(2)

Rezerva sa uvádza v hlave VIII súhrnného rozpočtu a určuje sa

a)

pri novobudovaných stavbách (novostavbách) v rozmedzí od 4 do 7 %,

b)

pri rekonštrukciách alebo modernizáciách - s výnimkou uvedenou pod písmenom c) -

v rozmedzí od 5 do 10 %,

c)

pri modernizáciách bytového fondu v rozmedzí od 13 do 18 %,

d)

pri banských stavbách so zvýšeným rizikom do výšky 30 % pri ostatných banských stavbách

a pri stavbách na podkopanom území do výšky 20 %,

e)

pri stavbách s podzemnými objektmi (okrem banských) odboru 825

14

)

do výšky 20 % pre tieto objekty,

f)

pri stavbách a udržiavacích prácach spojených so zachovaním a obnovou objektov kultúrnych

pamiatok financovaných z neinvestičných prostriedkov v rozmedzí od 13 do 18 %.

Základňa na určenie rezervy je zhodná so základňou podľa

§ 49 ods. 2

.

(3)

Pri určení výšky rezervy sa prihliada na náročnosť a zložitosť stavby, na rizikovosť,

objem dovozu a na ostatné špecifické podmienky jej uskutočňovania a na stanovisko

investora a jeho rozhodujúcich dodávateľov.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 56

Zvýšenie rezervy

Rezerva v súhrnnom rozpočte stavby sa pri použití prevádzkovo nevyskúšaných strojov

a zariadení, ktoré sú predmetom plánu rozvoja vedy a techniky, zvýši a používa obdobne

ako v prepočte (

§ 50

).

Slovensko ZZ 5/1987

§ 57

Výška rozpočtových nákladov

Náklady súhrnného rozpočtu stavby zahŕňané do plánu investičnej výstavby nemôžu byť

vyššie než obdobné náklady prepočtu schválenej projektovej úlohy, pokiaľ také zvýšenie

nie je schválené postupom podľa

§ 66 ods. 1

.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 58

Rozpočty prevádzkových súborov a stavebných objektov a ich prerokovanie

(1)

Súčasťou vykonávacích projektov prevádzkových súborov a stavebných objektov, prípadne

ich častí dohodnutých podľa

§ 41 ods. 2

sú rozpočty spracované vždy pomocou cien ako odbytové rozpočty. Ak boli odbytové

rozpočty spracované a prerokované ako súčasť úvodného projektu, priložia ich spracovatelia

vykonávacích projektov k vykonávacím projektom, prípadne k ich častiam; tieto rozpočty

sa podľa odsekov 2 a 3 neprerokúvajú, pokiaľ nejde o zmeny podľa

§ 66 alebo § 67

; nové rozpočty sa nespracúvajú.

(2)

Priamy dodávateľ, ktorý zabezpečuje dodávku vykonávacieho projektu príslušného prevádzkového

súboru alebo stavebného objektu, je povinný návrh odbytového rozpočtu spolu s príslušnou

časťou vykonávacieho projektu prerokovať s investorom a generálnym projektantom. Zápisnicu

o prerokovaní pripojí priamy dodávateľ k vykonávaciemu projektu.

(3)

Ak generálny projektant zabezpečuje vykonávací projekt prevádzkového súboru alebo

stavebného objektu pre investora, prerokuje návrh odbytového rozpočtu spolu s príslušnou

časťou vykonávacieho projektu s investorom a s priamymi dodávateľmi, ktorí podľa potreby

prizvú svojich dodávateľov. Zápisnicu o prerokovaní pripojí generálny projektant k

vykonávaciemu projektu.

(4)

Pri prerokúvaní podľa odsekov 2 a 3, ktoré sa musí skončiť najneskoršie 30 dní pred

začatím prác na príslušnom prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte, sa najmä overuje,

či

a)

sa použili správne ceny,

b)

sa dodržali predpisy o rozpočtovaní,

c)

množstvo výrobkov a výkonov zodpovedá riešeniu príslušného projektu,

d)

sa neprekročia náklady úvodného projektu.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 59

Rozpočty ostatných výrobkov a výkonov a rozpočty mimo globálnych objektov zariadenia

staveniska

(1)

Rozpočty ostatných výrobkov a výkonov zostavuje generálny projektant pomocou cien,

a to pri tých výrobkoch a výkonoch, pre ktoré sa v úvodnom projekte použili rozpočtové

ukazovatele a informácie, prípadne odborné prepočty.

(2)

Rozpočty mimo globálnych objektov zariadenia staveniska ako súčasť dokumentácie dočasných

objektov zariadenia staveniska spracúva [

§ 25 ods. 3 písm. b)

] a prerokúva vyšší dodávateľ stavebnej časti obdobne podľa ustanovenia

§ 58

.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 60

Vzťah nákladov v odbytových rozpočtoch k nákladom súhrnného rozpočtu

(1)

Rozpočtové náklady určené v odbytových rozpočtoch prevádzkových súborov a stavebných

objektov a v rozpočtoch výrobkov a výkonov nesmú vo svojom súhrne prekročiť rozpočtové

náklady určené pre ne v súhrnnom rozpočte.

(2)

Ak pri niektorých prevádzkových súboroch a stavebných objektoch výnimočne nemožno

dodržať tieto rozpočtové náklady, možno použiť na ich zvýšenie úspory dosiahnuté pri

prerokúvaní odbytových rozpočtov ostatných prevádzkových súborov alebo stavebných

objektov. Ak tieto úspory nestačia, možno použiť rezervu, ale len za podmienok ustanovených

v

§ 55 ods. 1

. Osobitný predpis ustanovuje, ktoré orgány a za akých podmienok môžu povoliť výnimku

z ustanovenia odseku 1.

105

)

Slovensko ZZ 5/1987

§ 61

Účel a funkcie dohodnutých odbytových rozpočtov a ich zmeny

(1)

Odbytové rozpočty, pri ktorých došlo pri prerokúvaní podľa

§ 38 ods. 1

alebo podľa

§ 58 ods. 2 a 3

k dohode o množstve výrobkov a výkonov a ich ocenení (ohodnotení) v súlade s výkresmi

a zoznamami strojov a zariadení a technickými správami, prípadne, pri ktorých sa odstránili

rozpory podľa

§ 73

alebo podľa osobitných predpisov (ďalej len „dohodnuté odbytové rozpočty“), sú jedným

zo záväzných podkladov pre vystavovanie zisťovacích protokolov, splátkových listov

a faktúr; položky, pri ktorých sa použili cenové limity alebo predbežné ceny musia

sa pred vystavením splátkového listu a faktúry nahradiť cenami, za ktoré možno fakturovať.

(2)

Dohodnuté odbytové rozpočty sa zmenia

a)

pri zmenách ocenenia,

1.

ak dôjde k zmene cien najneskoršie 30 dní pred začatím prác na príslušnom prevádzkovom

súbore alebo stavebnom objekte;

2.

ak dôjde k zmenám cien neskoršie a vláda alebo príslušný cenový úrad rozhodne o premietnutí

týchto zmien do rozpočtov stavieb;

3.

ak sa nahrádzajú ceny, za ktoré nemožno podľa cenových predpisov fakturovať, cenami,

za ktoré možno fakturovať;

4.

ak sa rozhodnú podľa

§ 73

, prípadne podľa osobitných predpisov rozpory, ku ktorým došlo pri prerokúvaní odbytového

rozpočtu, odchylne od stanoviska generálneho projektanta [

§ 62 ods. 2 písm. b)

],

b)

pri zvýšení množstva výrobkov a výkonov prerokovaného v odbytových rozpočtoch, ak

dá naň vopred súhlas investor po dohode s generálnym projektantom a dodávateľom zápisom

do stavebného (montážneho) denníka,

c)

pri použití náhradných látok alebo výrobkov za podmienok ustanovených osobitnými

predpismi,

106

)

alebo ak investor výslovne súhlasí so zmenou dohodnutých nákladov v prípadoch, keď

sa tuzemské výrobky nahrádzajú výrobkami z dovozu,

d)

pri zmenách projektovej dokumentácie.

(3)

Pri zmenách uvedených v odseku 2 je organizácia, ktorá zabezpečovala projektovú dokumentáciu,

ktorej súčasťou je odbytový rozpočet, povinná zabezpečiť spracovanie dodatku k nemu,

do ktorého sa premietnu zmeny vždy za obdobie dohodnuté medzi dodávateľom a investorom,

najneskoršie do dňa, keď vznikne právo fakturovať. Dodatok k odbytovému rozpočtu sa

podľa potreby prerokuje podľa obdoby ustanovenia

§ 38 ods. 1

alebo

§ 58 ods. 2 a 3

.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 62

Rozpory pri prerokúvaní odbytových rozpočtov

(1)

Ak pri prerokúvaní odbytových rozpočtov podľa

§ 38

alebo

§ 58

dôjde k rozporom, ktoré sa nepodarilo odstrániť rokovaním účastníkov výstavby,

a)

nie je to prekážkou pre odovzdanie úvodného (jednostupňového) projektu investorovi

(

§ 39 ods. 1

) alebo vykonávacích projektov investorovi, generálnemu projektantovi a dodávateľom,

b)

platí až do rozhodnutia rozporu stanovisko generálneho projektanta.

(2)

Po rozhodnutí rozporov uvedených v odseku 1 podľa

§ 73

alebo podľa osobitných predpisov

107

)

a)

postupuje sa podľa

§ 39 ods. 2

, ak ide o odbytové rozpočty spracované ako súčasť úvodného (jednostupňového) projektu,

b)

spracovateľ je povinný bezodkladne premietnuť výsledok rozhodnutia do odbytových

rozpočtov, prípadne do príslušných častí vykonávacích projektov a generálny projektant

do kontrolného zostavenia, ak ide o odbytové rozpočty spracované ako súčasť vykonávacích

projektov.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 63

Kontrolné zostavenie

(1)

Dohodnuté odbytové rozpočty prevádzkových súborov a stavebných objektov, rozpočty

ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov sú podkladom pre spracovanie kontrolného zostavenia

včítane kontrolnej rekapitulácie, ktoré spracúva generálny projektant v rámci autorského

dozoru. Využíva pritom vlastné podklady, podklady investora a vyšších dodávateľov,

ktoré mu odovzdáva investor.

(2)

Kontrolné zostavenie spracúva generálny projektant priebežne; predkladá ho investorovi

v dohodnutých termínoch na jeho vyžiadanie na sledovanie dodržiavania nákladov schváleného

súhrnného rozpočtu stavby. Záverečné kontrolné zostavenie sa musí dokončiť do začatia

prác na poslednom prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 64

Schvaľovanie projektovej úlohy a úvodného (jednostupňového) projektu

(1)

Projektovú úlohu schvaľuje

a)

ústredný orgán investora pri záväzných a centralizovaných stavbách, pokiaľ si schválenie

nevyhradila príslušná vláda,

b)

pri ostatných stavbách orgán (organizácia) určený ústredným orgánom investora, pokiaľ

si schválenie nevyhradil tento orgán; ústredný orgán investora môže určiť podmienky,

za ktorých sa môže projektová úloha schváliť.

(2)

Schvaľujúci orgán (organizácia) určí vo schvaľovacom protokole k projektovej úlohe

- pokiaľ tak neurobil iným opatrením - ktorému orgánu (organizácii) patrí schváliť

úvodný (jednostupňový) projekt, prípadne zjednodušenú projektovú dokumentáciu.

(3)

Projektová úloha a úvodný (jednostupňový) projekt sa schvaľuje na podklade posúdenia

(

príloha č. 12 bod A 1.2

), ktoré zabezpečuje schvaľujúci orgán.

(4)

Pri stavbách, ktorých dokumentácia podlieha štátnej expertíze (

§ 65 ods. 1

), je nevyhnutným podkladom pre schválenie projektovej úlohy vykonanie štátnej expertízy.

Pri schválení projektovej úlohy a úvodného projektu sa musia rešpektovať záväzné údaje

a záväzné závery určené orgánom štátnej expertízy. Schvaľovací protokol k projektovej

úlohe záväzných a centralizovaných stavieb sa musí bezodkladne zaslať orgánu štátnej

expertízy, orgánom, ktoré vypracovali stanovisko na účely štátnej expertízy, a podľa

umiestnenia stavby aj príslušnej plánovacej komisii republiky.

(5)

Projektová úloha predkladaná na štátnu expertízu a na schválenie musí byť doložená

najmä rozhodnutím o umiestnení stavby a stanoviskom generálneho projektanta vyžiadaným

podľa

§ 23

; ak ide o súbor stavieb, musia byť projektové úlohy všetkých stavieb súboru doložené

aj postupne spresňovanou štúdiou súboru.

(6)

Projektová úloha sa nesmie schváliť, ak

a)

pri stavbách nad 10 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby

aa) nedosahuje aspoň technicko-ekonomickú úroveň určenú na podklade schválených sústav

technicko-hospodárskych ukazovateľov

108

)

alebo úroveň dosahovanú na porovnateľných progresívnych stavbách;

97

)

pri stavbách KBV sa nedodržali regulatívy vyplývajúce z urbanistických ukazovateľov,

investorský rozvrh a objemy prostriedkov plánované pre dané obdobie;

ab) neboli dohodnutí alebo určení rozhodujúci dodávatelia alebo dovozcovia a dodávateľský

systém;

ac) nebol vydaný prísľub palivovej alebo energetickej základne,

109

)

b)

pri všetkých stavbách vyžadujúcich prírastok počtu pracovníkov alebo nové stavebné

pozemky nebolo vydané kladné stanovisko orgánu oblastného plánovania,

c)

sa zmluvne nezabezpečilo prevzatie stavby do správy (vlastníctva) budúcim prevádzkovateľom.

(7)

Pokiaľ sa schvaľuje štúdia súboru stavieb (

§ 24 ods. 5

), použijú sa primerane ustanovenia odsekov 1 až 6.

(8)

Úvodný (jednostupňový) projekt sa nesmie schváliť, ak

a)

sa nezabezpečí splnenie záväzných údajov, ukazovateľov a podmienok schválenia úvodného

(jednostupňového) projektu uvedených v protokole o schválení projektovej úlohy;

b)

nie sú odstránené rozpory o technickom riešení

110

)

alebo o časovom pláne výstavby, pokiaľ expertízne stanovisko vydané podľa

§ 73 ods. 4

nie je zhodné so stanoviskom schvaľujúceho orgánu,

c)

nebolo vydané rozhodnutie o určení palivovej alebo energetickej základne.

109

)

(9)

Schválenie vykonané v rozpore s ustanoveniami odsekov 6 a 8 je neplatné.

(10)

Z dokumentácie predkladanej na schválenie musí byť zrejmé, či došlo pri vypracovaní

a prerokovaní dokumentácie k rozporom a s akým výsledkom boli odstránené, prípadne,

že boli predložené na riešenie podľa

§ 73

alebo podľa osobitných predpisov.

111

)

(11)

Vykonávacie projekty nepodliehajú schvaľovaniu, pokiaľ technické normy neustanovujú

inak.

(12)

Projektová úloha a úvodný (jednostupňový) projekt nemôžu byť podkladom na účely uvedené

v

§ 14

a

31

, ak od nich schválenia uplynula lehota dlhšia než dva roky, pokiaľ schvaľujúci orgán

v odôvodnených prípadoch neurčil inú lehotu.

(13)

Podrobnosti o postupe, spôsobe a náležitostiach schvaľovania prípravnej a projektovej

dokumentácie obsahuje

príloha č. 12 vyhlášky

.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 65

Štátna expertíza

(1)

Štátnej expertíze podliehajú

a)

rozvojové dokumenty dohodnuté medzi orgánom štátnej expertízy a príslušnou plánovacou

komisiou,

b)

investičné zámery záväzných a centralizovaných stavieb (súborov stavieb),

c)

prípravná dokumentácia záväzných stavieb (súborov stavieb), strojov a zariadení nezahrnutých

do rozpočtov stavieb určených ako záväzné úlohy štátneho plánu, centralizovaných stavieb

(súborov stavieb) a ostatných stavieb KBV určených výberom [ods. 5 písm. b)].

(2)

Štátnu expertízu vykonávajú orgány štátnej expertízy; podľa príslušnosti sú nimi

Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj, Česká komisia pre vedeckotechnický

a investičný rozvoj a Slovenská komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj.

(3)

Orgány štátnej expertízy vykonávajú štátnu expertízu najmä z hľadiska celospoločenských

záujmov a súladu so zámermi štátno-technickej investičnej a bytovej politiky, tvorby

a ochrany životného prostredia a medzinárodnej deľby práce; pri rozvojových dokumentoch

v rozsahu a spôsobom dohodnutým osobitne podľa charakteru týchto dokumentov s príslušnou

plánovacou komisiou.

(4)

Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj vykonáva štátnu expertízu

a)

rozvojových dokumentov dohodnutých so Štátnou plánovacou komisiou,

b)

dokumentácie uvedenej v odseku 1 písm. b) a c) v odvetviach riadených federálnymi

ústrednými orgánmi,

c)

dokumentácie uvedenej v odseku 1 písm. b) a c) v odvetviach riadených ústrednými

orgánmi republík, a to stavieb spracovateľského priemyslu

- pri ktorých dovoz z nesocialistických krajín pre výstavbu je vyšší než 100 mil.

Kčs fco,

- zahrnutých do štátnych cieľových programov, ktorých náklady (hlava II-VIII) sú vyššie

než 100 mil. Kčs,

- ktorých náklady (hlava II-VIII) sú vyššie než 500 mil. Kčs,

d)

dokumentácie stavieb a strojov a zariadení nezahrnutých do rozpočtov stavieb, ktoré

určí vláda Československej socialistickej republiky pri schválení štátneho plánu na

návrh Štátnej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj predložený po dohode

so Štátnou plánovacou komisiou po prerokovaní s príslušnou komisiou pre vedeckotechnický

a investičný rozvoj republiky.

(5)

Česká komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj a Slovenská komisia pre vedeckotechnický

a investičný rozvoj vykonávajú podľa príslušnosti štátnu expertízu

a)

rozvojových dokumentov dohodnutých s príslušnou plánovacou komisiou,

b)

dokumentácie uvedenej v odseku 1 písm. b) a c) v odvetviach riadených ústrednými

orgánmi republík, pokiaľ štátnu expertízu nevykonáva Štátna komisia pre vedeckotechnický

a investičný rozvoj; pritom ostatné stavby KBV určia výberom po dohode s príslušnou

plánovacou komisiou republiky.

(6)

Orgány štátnej expertízy si na účely štátnej expertízy investičných zámerov vyžadujú

stanovisko príslušného ministerstva financií; pri stavbách (súboroch stavieb) ústredných

orgánov republík uvedených v odseku 4 písm. c) a d) a v odseku 5 písm. b) s nákladmi

(hlava II až VIII) vyššími než 500 mil. Kčs aj Federálneho ministerstva financií;

od ostatných orgánov uvedených v odseku 7 písm. b) až f) a ďalších orgánov podľa povahy

prípadu. Orgány štátnej expertízy postupujú obdobne pri vykonávaní štátnej expertízy

rozvojových dokumentov, pokiaľ sa s príslušnou plánovacou komisiou nedohodnú inak.

(7)

Orgány štátnej expertízy si na účely štátnej expertízy prípravnej dokumentácie vyžadujú

stanoviská

a)

príslušnej plánovacej komisie,

b)

príslušného ministerstva financií,

c)

príslušného cenového úradu,

d)

Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

e)

Štátnej banky československej - ústredia alebo príslušného hlavného ústavu,

f)

prípadne ďalších ústredných orgánov.

(8)

Ak Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj vykonáva štátnu expertízu

prípravnej dokumentácie stavieb a strojov a zariadení nezahrnutých do rozpočtov stavieb

ústredných orgánov republík, vyžaduje si okrem stanovísk príslušných orgánov republík

uvedených v odseku 7 aj stanoviská Štátnej plánovacej komisie, Federálneho ministerstva

financií, Federálneho ministerstva zahraničného obchodu a príslušnej komisie pre vedeckotechnický

a investičný rozvoj.

(9)

Ak štátnu expertízu prípravnej dokumentácie vykonávajú Česká komisia pre vedeckotechnický

a investičný rozvoj alebo Slovenská komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj,

vyžiadajú si okrem stanovísk príslušných orgánov republík uvedených v odseku 7 - pokiaľ

nedôjde k inej dohode - aj stanoviská Štátnej plánovacej komisie, Štátnej komisie

pre vedeckotechnický a investičný rozvoj, Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

a ak ide o stavbu (súbor stavieb) alebo stroje a zariadenia nezahrnuté do rozpočtu

stavieb s prepočtovým nákladom vyšším než 500 mil. Kčs, aj stanovisko Federálneho

ministerstva financií.

(10)

Výsledkom štátnej expertízy je pri rozvojových dokumentoch a investičných zámeroch

expertízne stanovisko, pri prípravnej dokumentácii protokol o štátnej expertíze; ich

súčasťou sú závery štátnej expertízy. Závery štátnej expertízy sú záväzné pre ďalšiu

prípravu a realizáciu stavby, pokiaľ sú takto označené a nevyplýva inak z osobitných

predpisov.

(11)

Obdobne vydávajú orgány štátnej expertízy expertízne stanoviská k rozporom podľa

§ 73 ods. 4

.

(12)

Orgány štátnej expertízy môžu po dohode s príslušnou plánovacou komisiou upustiť

od vykonania štátnej expertízy projektových úloh stavieb technicky a z hľadiska širších

národohospodárskych súvislostí jednoduchých, pokiaľ sa v projektovej úlohe dodržia

záväzné údaje a ukazovatele ustanovené v investičnom zámere. V takom prípade posudzuje

projektovú úlohu ústredný orgán investora, pričom postupuje obdobne, ako je určené

pre štátnu expertízu a závery posúdenia predloží pred schválením projektovej úlohy

príslušnému orgánu štátnej expertízy na kontrolu. Obdobne možno postupovať, ak sa

vykonala štátna expertíza štúdie súboru stavieb spracovanej podľa

§ 24 ods. 1 až 4

za podmienky, že sa dodržia v projektových úlohách závery štátnej expertízy štúdie

súboru stavieb.

(13)

Orgány štátnej expertízy môžu v záveroch expertízneho stanoviska k rozvojovým dokumentom

a k investičným zámerom na návrh ústredného orgánu investora určiť účelné obmedzenia

rozsahu prípravnej, prípadne projektovej dokumentácie zamýšľaných stavieb.

(14)

Ak o to orgány štátnej expertízy požiadajú v protokole o štátnej expertíze prípravnej

dokumentácie, predložia im ústredné orgány investorov na kontrolu závery posúdenia

úvodného (jednostupňového) projektu pred jeho schválením.

(15)

Ustanovenia odsekov 1 až 14 sa nevzťahujú na stavby uvedené v osobitnej časti plánu.

(16)

Podrobnosti o obsahu a spôsobe vykonávania štátnej expertízy obsahuje

príloha č. 12 vyhlášky

.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 66

Postup pri nedodržaní a zmene údajov a ukazovateľov dokumentácie

(1)

Ak sa výnimočne nemôžu dodržať

a)

pri spracovaní alebo schválení projektovej úlohy záväzné údaje a závery štátnej expertízy

štúdie súboru stavieb v prípadoch podľa

§ 65 ods. 12

, musí sa ich zmena podrobiť štátnej expertíze obdobne ako štúdia súboru stavieb;

b)

pri spracovaní alebo schvaľovaní úvodného (jednostupňového) projektu záväzné údaje,

ukazovatele alebo záväzné podmienky schválenej projektovej úlohy (

časť A body 2.3.2

a

2.3.5 prílohy č. 12

a

príloha č. 13

), musí sa zmena prerokovať, posúdiť, prípadne podrobiť štátnej expertíze a schváliť

obdobne ako projektová úloha;

c)

pri spracovaní vykonávacích projektov podmienky ustanovené v

§ 40 ods. 2

, musí zmenu prerokovať, posúdiť a schváliť orgán, ktorý schválil úvodný projekt.

Ak sú zmenou dotknuté údaje, ukazovatele a podmienky uvedené pod písmenom b), je na

schválenie zmeny potrebný súhlas orgánu, ktorý schválil projektovú úlohu; pri záväzných

a centralizovaných stavbách musí byť súhlas tohto orgánu doložený kladným stanoviskom

príslušného orgánu štátnej expertízy.

(2)

Nevyhnutný rozsah a náležitosti dokumentácie dokladajúcej zmeny podľa odseku 1 určuje

podľa povahy zmien orgán príslušný na jej schválenie; pri stavbách, ktorých dokumentácia

podlieha štátnej expertíze, po dohode s príslušným orgánom štátnej expertízy.

(3)

Ak pri spracovaní úvodného (jednostupňového) projektu pri záväzných a centralizovaných

stavbách dôjde k podstatnej zmene v členení stavby na prevádzkové súbory a stavebné

objekty, musí s takou zmenou vysloviť súhlas orgán, ktorý vykonal štátnu expertízu

prípravnej dokumentácie.

(4)

Záväzné členenie stavby na ucelené časti a etapy možno v priebehu uskutočňovania

stavby meniť

112

)

len so súhlasom orgánu, ktorý schválil projektovú úlohu; pri stavbách, ktorých dokumentácia

podlieha štátnej expertíze, aj so súhlasom príslušného orgánu štátnej expertízy.

(5)

Ak dokumentácia predložená na schválenie, prípadne štátnu expertízu nespĺňa náležitosti

predpísané touto vyhláškou alebo ustanovené podľa odsekov 3 a 4, orgány príslušné

na schválenie a štátnu expertízu ju vrátia na doplnenie v lehote, ktorú pritom určia.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 67

Postup pri zmene dokumentácie vyvolanej dodatočnými výstupmi vedecko-technického rozvoja

alebo zmenou pôvodných podmienok

(1)

Ak je v priebehu prípravy alebo realizácie stavby žiadúce uplatniť dodatočne - po

schválení úvodného (jednostupňového) projektu - nové i neplánované výstupy vedecko-technického

rozvoja, prípadne ak to vyžadujú nepredvídané zmeny pôvodných podmienok a predpokladov

(

§ 5 ods. 3

), premietne sa zmena po prerokovaní s dotknutými dodávateľmi v nevyhnutnom rozsahu

do projektovej dokumentácie.

(2)

Návrh zmien sa dokladá obdobne podľa § 66 ods. 2; vždy sa musia doložiť stručné údaje

nevyhnutné na hodnotenie ekonomických a ostatných dôsledkov a súvislostí zmeny, podľa

potreby aj stanoviská rozhodujúcich dodávateľov.

(3)

Ak zmenou podľa odseku 1 nedôjde k zhoršeniu žiadneho záväzného údaja alebo ukazovateľa

a ak sa dodržia všetky záväzné podmienky schválenej projektovej úlohy, rozhodne o

vykonaní zmeny investor v spolupráci s generálnym projektantom.

(4)

Ak sa zmenou podľa odseku 1 zhorší niektorý zo záväzných údajov alebo ukazovateľov

alebo ak sa nedodrží plnenie niektorej záväznej podmienky schválenej projektovej úlohy,

rozhodne o zmene orgán, ktorý schválil projektovú úlohu; ak ide o záväzné a centralizované

stavby, vyžiada si na to expertízne stanovisko orgánu štátnej expertízy, ktorý ho

vydá po dohode s príslušnou plánovacou komisiou a s príslušným ministerstvom financií.

(5)

Orgány uvedené v odseku 4 môžu však pri štátnej expertíze a pri schválení projektovej

úlohy vopred určiť, za akých podmienok môže rozhodnúť o zmene podľa odseku 1 orgán

príslušný schváliť úvodný (jednostupňový) projekt, prípadne investor v spolupráci

s generálnym projektantom i pri zhoršení niektorého záväzného údaja alebo ukazovateľa.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 68

(1)

Generálny projektant je vždy povinný vykonávať aj autorský dozor.

(2)

Autorským dozorom sa overuje dodržanie technicko-ekonomického, architektonického

a výtvarného riešenia úvodného (jednostupňového) projektu v nadväzujúcej činnosti

ostatných účastníkov výstavby, a to od schválenia úvodného (jednostupňového) projektu

do záverečného hodnotenia stavby.

(3)

Podrobný obsah autorského dozoru ustanovuje

príloha č. 1

.

(4)

Na žiadosť generálneho projektanta sú jeho dodávatelia častí úvodného (jednostupňového)

projektu povinní zúčastniť sa na autorskom dozore v rozsahu svojich dodávok.

(5)

na žiadosť generálneho projektanta sú spracovatelia vykonávacích projektov povinní

poskytnúť pri výkone autorského dozoru potrebnú súčinnosť.

(6)

Na významných, technicky a architektonicky zložitých stavbách je spravidla autorský

dozor trvalý. Na ostatných stavbách sa zabezpečuje občasný autorský dozor. Spôsob

a podmienky výkonu autorského dozoru dojednáva generálny projektant s investorom a

s dodávateľmi uvedenými v odseku 4 [

§ 38 ods. 1 písm. c)

].

(7)

Vykonávanie autorského dozoru nezbavuje investora zodpovednosti za riadne vykonávanie

technického dozoru podľa osobitných predpisov

113

)

a dodávateľa zodpovednosti za riadne uskutočňovanie dodávok.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 69

(1)

Ak generálny projektant pri výkone autorského dozoru zistí nedodržanie úvodného (jednostupňového)

projektu, prípadne nedodržanie právnych predpisov, najmä technických noriem, upovedomí

bez zbytočného odkladu, spravidla zápisom do stavebného denníka investora a dodávateľa,

prípadne aj orgán, ktorý schválil úvodný (jednostupňový) projekt, a dotknutý orgán

štátnej správy.

(2)

Ak sa závažné závady vytýkané podľa odseku 1 včas neodstránili alebo ak by mohli

byť inak ohrozené dôležité záujmy spoločnosti, môže generálny projektant požadovať,

aby sa nezačali alebo aby sa zastavili práce, a zároveň môže o takej požiadavke upovedomiť

príslušný stavebný úrad; to nezbavuje investora povinnosti ihneď ohlásiť závažné závady

stavebnému úradu.

114

)

Slovensko ZZ 5/1987

§ 70

(1)

Priami dodávatelia sú povinní zakresľovať do jedného vyhotovenia vykonávacích projektov,

prípadne jednostupňových projektov všetky zmeny, ku ktorým došlo pri uskutočňovaní

ich dodávok; pritom zabezpečujú odborný výkon súvisiacich geodetických prác podľa

osobitných predpisov.

115

)

(2)

Toto vyhotovenie vykonávacích projektov, prípadne jednostupňových projektov s vyznačením

skutočného vyhotovenia sú priami dodávatelia povinní odovzdať investorovi pri odovzdaní

a prevzatí dodávok.

(3)

Tú istú povinnosť, ako majú priami dodávatelia podľa odsekov 1 a 2, majú voči nim

ich poddodávatelia.

(4)

Ak to rozsah zmien zakreslených podľa odseku 1 vyžaduje, sú príslušní spracovatelia

vykonávacích projektov, prípadne jednostupňových projektov povinní na žiadosť investora

doloženú podkladmi podľa odseku 2 spracovať a investorovi dodať upravené vykonávacie

projekty, prípadne jednostupňové projekty v potrebnom počte vyhotovení.

(5)

Súborné spracovanie dokumentácie geodetických prác zabezpečuje investor podľa osobitného

predpisu.

116

)

(6)

Dokumentáciu podľa odseku 2, prípadne 4 a podľa odseku 5 uchováva investor ako súbornú

dokumentáciu skutočného vyhotovenia celej stavby; pritom je povinný poskytnúť

117

)

potrebné časti tejto dokumentácie správcom (prevádzkovateľom) príslušných objektov

dopravných sietí, rozvodných sietí a kanalizácií, prípadne zariadení stavby.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 71

(1)

Záverečné hodnotenie stavieb sa vykonáva pri stavbách, ktorých náklady (hlava II

- VIII) sú v čase dokončenia stavby vyššie než

a)

10 mil. Kčs;

b)

2 mil. Kčs, ale nepresahujú 10 mil. Kčs, ak ide o stavby

ba) s dotáciou zo štátneho rozpočtu alebo

bb) s úverom Štátnej banky československej alebo

bc) pri ktorých tak určil ústredný orgán investora alebo príslušná plánovacia komisia.

(2)

Účelom záverečného hodnotenia stavieb je

a)

posúdiť na základe predchádzajúceho overenia,

118

)

či

aa) trvajú podmienky, za ktorých bola schválená prípravná a projektová dokumentácia

stavby [

§ 5 ods. 2 písm. b)

],

ab) bol dodržaný schválený vecný rozsah stavby,

ac) boli dosiahnuté projektované technicko - ekonomické parametre stavby, prípadne

sú predpoklady ich dosiahnutia,

ad) boli splnené dojednané kvalitatívne podmienky a parametre rozhodujúcich dodávok

pre stavbu;

b)

v prípade nedosiahnutia projektovaných technicko-ekonomických parametrov stavby [bod

ac)] objasniť príčiny a dôsledky ich nedosiahnutia;

c)

navrhnúť opatrenia na odstránenie prípadných nedostatkov;

d)

poskytnúť podklady pre

da) komplexné hodnotenie účastníkov výstavby a prevádzkovateľov,

db) konečné vyrovnanie voči Štátnej banke československej a štátnemu rozpočtu,

dc) uplatnenie ekonomických stimulov a sankcií včítane osobného ohodnotenia alebo

postihu zodpovedných vedúcich pracovníkov.

(3)

Investor vyhodnotí stavbu a vypracuje o tom v súlade s odsekom 2 správu o hodnotení

stavby

a)

pri stavbách s výrobnou kapacitou do 12 mesiacov od začatia prevádzky (skúšobnej

prevádzky), prípadne do 6 mesiacov po ukončení dlhodobejšej skúšobnej prevádzky určenej

orgánom, ktorý schválil projektovú úlohu,

b)

pri ostatných stavbách do 6 mesiacov po dokončení stavby.

(4)

Správu o hodnotení stavby doplnenú o stanovisko generálneho projektanta a pri stavbách

uvedených v odseku 1 písm. a), ba) a bb) o stanovisko financujúcej pobočky Štátnej

banky československej predloží investor orgánu, ktorý schválil projektovú úlohu.

(5)

Pri záväzných a centralizovaných stavbách predloží ústredný orgán investora správu

o hodnotení stavby do 1 mesiaca po tom, čo ju dostal, s návrhom opatrení a termínov

na odstránenie zistených nedostatkov, príslušnej komisii pre vedeckotechnický a investičný

rozvoj, Štátnej plánovacej komisii a príslušnej plánovacej komisii republiky, príslušnému

ministerstvu financií a Štátnej banke československej; pri stavbách organizácií riadených

ústrednými orgánmi republík, pri ktorých štátnu expertízu vykonala Štátna komisia

pre vedeckotechnický a investičný rozvoj, aj tejto komisii a Federálnemu ministerstvu

financií, pri ktorých sa zúčastnilo na štátnej expertíze. Tieto orgány, s výnimkou

Štátnej banky československej, vypracujú k správe stanovisko a do jedného mesiaca

po predložení správy odovzdajú stanovisko ústrednému orgánu investora.

(6)

Orgán, ktorý schválil projektovú úlohu, posúdi správu o hodnotení stavby a so zreteľom

na stanoviská podľa odsekov 4 a 5

a)

skončí hodnotenie stavby (protokolárne), alebo

b)

uloží opatrenia a termíny na odstránenie zistených nedostatkov; ak sa opatrenia splnia

v termíne, skončí hodnotenie stavby; ak sa nesplnia, rozhodne o ďalšom postupe, pri

záväzných a centralizovaných stavbách po dohode s orgánmi uvedenými v odseku 5.

(7)

Ústredné orgány investorov spracúvajú ročne súhrnné správy o hodnotení stavieb, v

ktorých rekapitulujú

a)

výsledky záverečného hodnotenia stavieb za uplynulý rok,

b)

plnenie opatrení na využitie rezerv a na odstránenie zistených nedostatkov.

(8)

Ústredné orgány investorov predkladajú súhrnné správy včítane dokladu o ich prerokovaní

vo vedení orgánu ročne vždy do konca prvého štvrťroka nasledujúceho roka po jednom

vyhotovení príslušnej komisii pre vedeckotechnický a investičný rozvoj, Štátnej plánovacej

komisii a príslušnej plánovacej komisii republiky, príslušnému ministerstvu financií,

Výboru ľudovej kontroly Československej socialistickej republiky a Štátnej banke československej.

(9)

Časový plán záverečného hodnotenia stavieb v budúcom roku zostaví nadriadený orgán

investora, pri záväzných a centralizovaných stavbách ústredný orgán investora. Plán

prerokuje nadriadený orgán investora so Štátnou bankou československou a predloží

do konca bežného roka ústrednému orgánu investora; pri záväzných a centralizovaných

stavbách ústredný orgán investora dohodne plán s príslušnou komisiou pre vedeckotechnický

a investičný rozvoj a predloží ho do konca bežného roka orgánom uvedeným v odseku

8. Pri stavbách KBV plán zostaví a predloží príslušný krajský národný výbor.

(10)

Ustanovenia odsekov 1 až 9 platia obdobne pre stroje a zariadenia nezahrnuté do rozpočtov

stavieb určené ako záväzné úlohy štátneho plánu.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 72

Odchýlky a výnimky

Pre jednotlivé stavby a pre stroje a zariadenia nezahrnuté do rozpočtov stavieb [

§ 1 ods. 3 písm. b)

] môže Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj ustanoviť v nevyhnutnom

rozsahu odchýlky od vyhlášky na základe návrhu ústredného orgánu účastníka výstavby

prerokovaného s ústrednými orgánmi ostatných účastníkov výstavby, prípadne povoliť

výnimky na odôvodnený návrh ústredného orgánu účastníka výstavby. Ak návrh predkladá

ústredný orgán republiky, prerokuje ho pred jeho predložením aj s príslušnou komisiou

pre vedeckotechnický a investičný rozvoj.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 73

Odstraňovanie nedostatkov a riešenie rozporov

(1)

Ak ktorýkoľvek z účastníkov výstavby zistí pri spracovaní a prerokúvaní prípravnej

a projektovej dokumentácie, prípadne v súvislosti s výkonom autorského dozoru skutočnosti,

ktoré negatívne ovplyvňujú ďalšiu prípravu stavby a jej realizáciu, je povinný bez

zbytočného odkladu

a)

urobiť potrebné opatrenia na ich odstránenie, a to v spolupráci s ostatnými účastníkmi

výstavby,

b)

ak tieto opatrenia nemožno urobiť alebo ak vznikne o nich medzi účastníkmi výstavby

rozpor, oznámiť zistené skutočnosti príslušným nadriadeným orgánom, prípadne ďalším

zúčastneným organizáciám (ďalším dodávateľom) a ich nadriadeným orgánom so žiadosťou

o vykonanie potrebných opatrení; k žiadosti sa pripojí vždy stanovisko generálneho

projektanta.

(2)

Nadriadené orgány sú povinné prerokovať skutočnosti oznámené podľa odseku 1 bezodkladne

a urobiť po dohode potrebné opatrenia, a to

a)

pri záväzných a centralizovaných stavbách, stavbách určených výlučne pre realizáciu

výsledkov plánov rozvoja vedy a techniky, stavbách zabezpečujúcich rozvoj odborov

s veľmi krátkymi inovačnými cyklami a pri rekonštrukciách a modernizáciách a pri strojoch

a zariadeniach nezahrnutých do rozpočtov stavieb [

§ 1 ods. 3 písm. b)

] najneskoršie do 20 dní,

b)

pri ostatných stavbách najneskoršie do 30 dní odo dňa, čo žiadosť dostali.

(3)

Ak nedôjde k dohode a ide o záväzné a centralizované stavby alebo stroje a zariadenia

nezahrnuté do rozpočtov stavieb [

§ 1 ods. 3 písm. b)

], sú nadriadené orgány povinné požiadať ihneď ústredné orgány o rozhodnutie; k žiadosti

musia pripojiť doklad o neúspešnom prerokovaní. Príslušné ústredné orgány prerokujú

zistené nedostatky a rozhodnú rozpory bez zbytočných odkladov, najneskoršie v lehotách

uvedených v odseku 2 písm. a).

(4)

Rozpory o technickom riešení a o časovom pláne výstavby záväzných a centralizovaných

stavieb a strojov a zariadení nezahrnutých do rozpočtov stavieb [

§ 1 ods. 3 písm. b)

], ktoré sa výnimočne nepodaria odstrániť podľa odseku 3, predložia ústredné orgány

ihneď príslušnému orgánu štátnej expertízy, ktorý k nim vydá expertízne stanovisko.

(5)

Postup podľa odsekov 1 až 4 neplatí, ak ide o rozpory, ktoré sa riešia podľa osobitných

predpisov,

111

)

alebo o rozpor o vymedzenie ucelených častí stavby, kde platí stanovisko investora.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 74

Lehoty, zastúpenie organizácií, informácie o dovoze

(1)

Pokiaľ jednotlivé ustanovenia tejto vyhlášky alebo osobitné predpisy neustanovujú

inak, alebo ak sa nedohodla kratšia lehota, platí pre všetky orgány a organizácie

lehota

a)

15 dní pre poskytovanie informácií,

b)

30 dní v ostatných prípadoch odo dňa, čo žiadosť dostali.

(2)

Ak na splnenie povinností podľa odseku 1 a pri poskytovaní projektových podkladov

podľa

§ 27 ods. 7

musí dodávateľ rokovať s ďalšími dodávateľmi, môže lehoty ustanovené touto vyhláškou

prekročiť, najviac však - ak nejde o dovoz o 15 dní.

(3)

Organizácia, ktorá je v omeškaní so splnením povinnosti uloženej v tejto vyhláške

v lehote v nej ustanovenej alebo dohodnutej, je povinná zaplatiť oprávnenej organizácii

penále 500 Kčs za každý deň omeškania. To neplatí, ak povinnosť zaplatiť penále z

toho istého dôvodu vzniká už podľa ustanovení iných právnych predpisov.

(4)

Ak orgány neumožnia včasné prerokovanie prípravnej a projektovej dokumentácie (odsek

1), a to ani po riadnom upozornení a uplynutí ďalších 15 dní, je účastník výstavby

oprávnený pokračovať v práci na dokumentácii, akoby príslušný orgán nemal pripomienky;

súčasne je však povinný upozorniť na to orgán nadriadený orgánu, ktorý je v omeškaní.

To neplatí, ak ide o rokovanie podľa správneho poriadku.

(5)

Pracovník, ktorého organizácia určila na prerokúvanie prípravnej alebo projektovej

dokumentácie, je oprávnený urobiť v jej mene všetky úkony, ku ktorým pri prerokúvaní

obvykle dochádza.

(6)

Údaje a informácie podľa § 9 ods. 4,

§ 16 ods. 6

a projektové podklady podľa

§ 27 ods. 2

možno požadovať len v nevyhnutnom rozsahu na spracovanie príslušnej dokumentácie;

ak ich nemožno získať bezplatne, je oprávnená organizácia, ak trvá na ich obstaraní,

povinná previesť dovozcovi devízové krytie a uhradiť náklady. Je tiež povinná odovzdať

dovozcovi potrebné podklady a zúčastniť sa na technických rokovaniach so zahraničnými

partnermi.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 75

Prechodné ustanovenia

(1)

Pokiaľ sa ku dňu účinnosti tejto vyhlášky začali práce na investičnom zámere, prípravnej

alebo projektovej dokumentácii alebo na záverečnom hodnotení stavby, môžu sa dokončiť

podľa dosiaľ platných predpisov, ak investor, prípadne jemu nadriadený orgán alebo

ústredný orgán nerozhodne inak.

(2)

Investičné zámery sa budú spracúvať podľa tejto vyhlášky, pokiaľ sa práce na nich

dokončia do 31. decembra 1987.

Slovensko ZZ 5/1987

§ 76

Zrušovacie ustanovenia

(1)

Zrušuje sa vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj

č. 105/1981 Zb.

o dokumentácii stavieb.

(2)

Zrušujú sa metodické pokyny Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj

z 28. októbra 1971 pre výkon technického dozoru investora a pre vedenie stavebného

denníka a montážneho denníka (Spravodajca FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR čiastka 7, ročník

1971; oznámené v čiastke 36/1971 Zb.).

119

)

(3)

Ustanovenia druhej časti a ostatné ustanovenia upravujúce investičný zámer - s výnimkou

ustanovenia

§ 65

- platia do 31. decembra 1987. Od tohto dňa úprava investičného zámeru prestáva byť

súčasťou úpravy v tejto vyhláške. Pokiaľ sa investičný zámer bude podľa osobitných

predpisov

120

)

spracúvať, bude sa využívať ako pokyn a jeden z podkladov pre vypracovanie prípravnej

dokumentácie.

(4)

Dňom 1. januára 1988 strácajú platnosť metodické pokyny Federálneho ministerstva

pre technický a investičný rozvoj a Štátnej plánovacej komisie z 10. novembra 1982,

ktorými sa určuje spôsob vypracovania a obsah investičného zámeru (Spravodajca FMTIR,

MVT ČSR a MVT SSR čiastka 8, ročník 1982).

Slovensko ZZ 5/1987

§ 77

Účinnosť

Vyhláška nadobúda účinnosť 1. marcom 1987.

Need to analyze how this provision applies to your matter?

Cross-reference this statute against case law, commentaries, and related legislative provisions inside Legislator AI.

Open in Legislator →