vyhlasuje úplné znenie zákona zo 4. júna 1964 č. 101 Zb. o sociálnom zabezpečení, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom z 27. júna 1968 č. 89 Zb., zákonom z 19. decembra 1968 č. 161 Zb., zákonom z 8. júla 1970 č. 71 Zb. a zákonom z 8. októbra 1971 č. 106 Zb. a ďalej z úprav vykonaných ústavnými zákonmi z 27. októbra 1968 č. 143 Zb., z 20. decembra 1970 č. 125 Zb. a č. 126 Zb. a zákonmi z 25. apríla 1968 č. 53 Zb., z 28. decembra 1968 č. 207, z 8. januára 169 č. 2 Zb. a z 20. decembra 1970 č. 133 Zb.: 5/1972 Z. z. ZÁKON o sociálnom zabezpečení

§ 1

(1)

Sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona zahrňuje

1.

dôchodkové zabezpečenie

a)

pracovníkov (pracujúcich v pracovnom alebo učebnom pomere a členov výrobných družstiev),

b)

pracujúcich, ktorí majú podľa tohto zákona, predpisov vydaných na jeho vykonanie

alebo podľa iných predpisov v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci,

najmä funkcionárov národných výborov, funkcionárov komisií ľudovej kontroly,

*)

sudcov z povolania, advokátov - členov advokátskych organizácií, študentov a vedeckých

a umeleckých ašpirantov,

c)

príslušníkov ozbrojených síl a príslušníkov bezpečnostných zborov z povolania,

d)

ostatných občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách, príslušníkov Ľudových

milícií, pomocníkov Pohraničnej stráže a členov Pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti,

pokiaľ nie sú zabezpečení podľa iných predpisov,

**)

e)

bojovníkov proti fašizmu, obetí vojny a fašistickej perzekúcie v dobe neslobody,

ako aj účastníkov oslobodzovacích bojov za prvej svetovej vojny (ďalej len „účastníci

odboja“) a účastníkov prípravy na obranu Československej socialistickej republiky,

pokiaľ nie sú zabezpečení podľa iných predpisov,

**)

f)

účastníkov krátkodobých alebo neplatených brigád, dobrovoľných požiarnikov, dobrovoľných

zdravotníkov Československého červeného kríža, účastníkov organizovanej telesnej výchovy

a ďalších pracujúcich, o ktorých to ustanovujú vykonávacie predpisy, a to pre prípad

pracovného úrazu,

g)

spisovateľov, hudobných skladateľov, výtvarných umelcov, architektov, vedeckých pracovníkov,

novinárov, výkonných umelcov a artistov (ďalej len „umelci“);

2.

zabezpečenie členov rodín občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách, pokiaľ

nie sú zabezpečení podľa iných predpisov;

**)

3.

zabezpečenie dôchodcov v chorobe;

4.

služby sociálneho zabezpečenia.

(2)

Sociálne zabezpečenie zahrnuje aj dôchodkové zabezpečenie pozostalých po osobách

uvedených v odseku 1 č. 1.

§ 2

Osobitný zákon upravuje sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov.

***)

§ 3

Druhy dávok dôchodkového zabezpečenia

Z dôchodkového zabezpečenia sa poskytujú tieto dávky

1.

dôchodky

a)

starobný,

b)

invalidný a čiastočný invalidný,

c)

vdovský,

d)

sirotský,

e)

manželky,

f)

osobný,

g)

sociálny;

2.

výchovné k dôchodkom;

3.

zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť.

§ 4

Všeobecné ustanovenia o podmienkach dávok

(1)

Podmienky, za ktorých sa poskytujú dávky dôchodkového zabezpečenia, sú uvedené v

ustanoveniach o jednotlivých dávkach.

(2)

Nároky na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa spravujú predovšetkým

a)

pracovnou kategóriou,

b)

dĺžkou doby zamestnania a

c)

výškou zárobku.

§ 5

Pracovné kategórie

(1)

Zamestnania sa pre účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú podľa druhov vykonávaných

prác do troch pracovných kategórií

1.

do I. pracovnej kategórie patria

a)

zamestnania v baníctve pod zemou v hlbinných baniach,

b)

zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadlách

za letu,

c)

zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách

alebo v ťažkých chemických prevádzkach,

d)

zamestnania kesonárov a potápačov,

e)

zamestnania pri konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín,

f)

zamestnania v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skryvke v povrchových

baniach (lomoch) na uhlie a na rádioaktívne suroviny;

2.

do II. pracovnej kategórie patria ostatné zamestnania, v ktorých sa vykonávajú práce

za zvlášť obťažných pracovných podmienok;

3.

do III. pracovnej kategórie patria všetky ostatné zamestnania.

(2)

Ako doby zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítavajú aj náhradné doby

(

§ 7 ods. 1

), ak bolo zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie prerušené len týmito dobami. Vykonávacie

predpisy ustanovujú, ktoré doby odbojovej činnosti a fašistickej perzekúcie a v akom

rozsahu sa započítavajú ako doby zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.

(3)

Vláda ustanovuje, ktoré druhy prác odôvodňujú, aby zamestnanie bolo zaradené do I.

alebo II. pracovnej kategórie, a ako sa zaradenie vykonáva.

§ 6

Doba zamestnania

(1)

Kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá

doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto doby od vzniku československého štátu

1.

doba pracovného (učebného) pomeru, doba činnosti v pomere člena výrobného družstva

a doba inej činnosti, po ktorú majú pracujúci v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti

ako pracovníci [

§ 1 ods. 1 č. 1 písm. b)

];

2.

doba služby vojaka z povolania a príslušníka bezpečnostného zboru;

3.

doba výluk, stávok a perzekúcie pre činnosť v revolučnom robotníckom hnutí; iná doba

nezamestnanosti sa započítava v jednotlivých prípadoch v rozsahu podľa rozhodnutia

okresného národného výboru;

4.

doba štúdia na školách, včítane vysokých škôl, potrebná na prípravu na povolanie

po skončení povinnej školskej dochádzky; doba štúdia pred 9. májom 1945 sa však započítava

do doby zamestnania len pracovníkovi, u ktorého z celkovej doby zárobkovej činnosti

od skončenia štúdia do dňa vzniku nároku na dôchodok pripadajú aspoň 3/4 na dobu zamestnania;

5.

doba pracovného (učebného) pomeru (pracovnej činnosti) v cudzine, ak má pracovník

ku dňu vzniku nároku na dôchodok trvalý pobyt v Československej socialistickej republike

a je

a)

československým občanom alebo

b)

cudzím štátnym príslušníkom, ktorý bol na území Československej socialistickej republiky

zamestnaný aspoň 10 rokov,

pokiaľ nevyplýva niečo iné z medzištátnych dohovorov.

*)

(2)

Doba pracovného (učebného) pomeru (pracovnej činnosti) sa hodnotí ako doba zamestnania,

pokiaľ pracovný pomer (pracovná činnosť) zakladá alebo zakladal nemocenské poistenie

podľa predpisov platných pre pracovníkov; ak nebol pracovník účastný nemocenského

poistenia preto, že nebol do poistenia prihlásený, alebo preto, že zamestnanie nezakladalo

podľa predpisov vtedy platných nemocenské poistenie, hodnotí sa zamestnanie pre účely

tohto zákona, ak by zakladalo účasť na nemocenskom poistení podľa predpisov platných

v čase vzniku nároku na dôchodok.

(3)

Vykonávacie predpisy ustanovujú,

a)

ktoré iné doby sa považujú za dobu zamestnania,

b)

ako sa zhodnotí doba dôchodkového zabezpečenia získaná podľa predpisov o dôchodkovom

zabezpečení družstevných roľníkov alebo podľa predpisov o dôchodkovom poistení jednotlivo

hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb.

§ 7

Náhradné doby

(1)

Ak trvalo zamestnanie aspoň rok, započítavajú sa do doby zamestnania aj tieto doby

(náhradné doby)

a)

doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto služba nevykonávala

ako povolanie; doba inej vojenskej služby sa započítava v rozsahu, ktorý ustanovujú

vykonávacie predpisy;

b)

doba odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo

rasových dôvodov v dobe neslobody

*)

; tieto doby sa započítavajú v rozsahu, ktorý ustanovujú vykonávacie predpisy;

c)

doba, po ktorú pracovník nebol alebo nemohol byť v pracovnom pomere v dobe neslobody

z dôvodov politického, národného alebo rasového útlaku;

d)

doba, po ktorú sa žena starala o dieťa (aj osvojené alebo iné dieťa, ktoré prevzala

do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov) vo veku do troch rokov alebo

o invalidného maloletého, ktorý potreboval stálu starostlivosť a nebol umiestnený

v ústave sociálnej starostlivosti;

od 1. októbra 1948 tiež

e)

doba, po ktorú mal pracovník nárok na peňažné dávky nemocenského poistenia poskytované

namiesto mzdy;

f)

doba odborného alebo politického školenia;

g)

doba prípravy na povolanie, ktorá sa vykonáva podľa predpisov o pracovnej rehabilitácii;

h)

doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa považuje od 1. januára

1957 za invalidný dôchodok, ale len pre vznik nároku na dôchodok;

od 1. januára 1957 tiež

ch)

doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, po ktorú bol vyplácaný príspevok

pred umiestnením do zamestnania.

(2)

Ak sa kryje doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa len doba, zápočet ktorej

je pre pracovníka výhodnejší. To isté platí, ak sa kryjú navzájom doby zamestnania

alebo náhradné doby.

§ 8

Prerušenie zamestnania

(1)

Ak bolo zamestnanie (

§ 6 a 7

) prerušené po dobu neprevyšujúcu päť rokov, započítava sa doba zamestnania pred prerušením;

ak však trvalo prerušenie zamestnania dlhšie ako päť rokov, započítava sa doba zamestnania

pred prerušením, len ak zamestnanie trvalo po prerušení aspoň tri roky.

(2)

Pokiaľ bolo zamestnanie prerušené z vážnych dôvodov, posudzujú sa nároky z dôchodkového

zabezpečenia tak, ako keby pracovník neprerušil zamestnanie; doba prerušenia sa však

nezapočítava do doby zamestnania. O tom, či bolo zamestnanie prerušené z vážnych dôvodov,

rozhoduje na žiadosť pracovníka okresný národný výbor. Žiadosť treba podať do dvoch

rokov odo dňa, od ktorého bolo zamestnanie prerušené.

§ 9

Priemerný mesačný zárobok

(1)

Starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa vymeriava z priemerného mesačného

zárobku.

(2)

Priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z hrubých zárobkov za posledných 10, prípadne

za posledných 5 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok,

podľa toho, čo je pre pracovníka výhodnejšie. Ak bol pracovník po vzniku nároku na

starobný dôchodok ďalej nepretržite zamestnaný, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok

pre vymeranie starobného dôchodku z hrubých zárobkov za posledných 10 (5) kalendárnych

rokov pred rokom, v ktorom pracovník skončil zamestnanie, pokiaľ je tento výpočet

pre neho výhodnejší ako výpočet podľa ustanovenia prvej vety.

(3)

Ak prevyšuje priemerný mesačný zárobok vypočítaný za dobu uvedenú v predchádzajúcom

odseku sumu 2000 Kčs, berie sa do počtu suma 2000 Kčs v plnej výške a zo sumy prevyšujúcej

2000 Kčs jedna tretina, najviac však suma 1000 Kčs.

(4)

Starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok toho, kto požíva alebo už

požíval niektorý z týchto dôchodkov, nesmie sa vymerať z nižšieho priemerného mesačného

zárobku, než koľko bol priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral skorší dôchodok.

§ 10

Pracovník má podľa dĺžky doby zamestnania a podľa dosiahnutého veku nárok na plný

starobný dôchodok alebo na pomerný starobný dôchodok.

§ 11

Podmienky pre nárok na plný starobný dôchodok

(1)

Na plný starobný dôchodok má nárok pracovník, ktorý bol zamestnaný najmenej 25 rokov

a v čase trvania zamestnania dosiahol vek aspoň 60 rokov.

(2)

Na plný starobný dôchodok má nárok aj pracovník, ktorý bol zamestnaný najmenej 25

rokov a dosiahol vek aspoň

a)

55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov zamestnanie uvedené v

§ 5 ods. 1 č. 1 písm. a) až e)

a toto zamestnanie trvalo pri dosiahnutí uvedeného veku;

b)

58 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov zamestnanie uvedené v

§ 5 ods. 1 č. 1 písm. f)

a toto zamestnanie trvalo pri dosiahnutí uvedeného veku.

(3)

Žena má nárok na plný starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a v

čase trvania zamestnania dosiahla vek aspoň

a)

53 rokov a vychovala päť alebo viac detí,

b)

54 rokov a vychovala tri alebo štyri deti,

c)

55 rokov a vychovala dve deti,

d)

56 rokov a vychovala jedno dieťa,

e)

57 rokov a nevychovala žiadne dieťa,

ak nie je pre ňu výhodnejšie ustanovenie predchádzajúceho odseku.

(4)

Pri posudzovaní nároku ženy na starobný dôchodok prizerá sa na jej (i osvojené) deti

a na deti, ktoré prevzala do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov.

(5)

Vzniku nároku na starobný dôchodok podľa predchádzajúcich odsekov nebráni, ak pracovník

nebol zamestnaný najdlhšie po dobu dvoch rokov bezprostredne pred dosiahnutím veku

potrebného pre nárok na tento dôchodok.

§ 12

Podmienky pre nárok na pomerný starobný dôchodok

(1)

Na pomerný starobný dôchodok má nárok pracovník, ktorý bol zamestnaný po dobu kratšiu

ako 25 rokov, ale najmenej 10 rokov, ak v čase trvania zamestnania dosiahol vek aspoň

65 rokov.

(2)

Žena má nárok na pomerný starobný dôchodok nielen podľa predchádzajúceho odseku,

ale tiež, ak bola zamestnaná po dobu kratšiu ako 25 rokov, avšak najmenej 20 rokov,

dosiahla v čase trvania zamestnania aspoň vek

a)

60 rokov a vychovala aspoň jedno dieťa, alebo

b)

62 rokov a nevychovala žiadne dieťa.

(3)

Ustanovenia

§ 11 ods. 4 a 5

platia obdobne.

§ 13

Výška plného starobného dôchodku

(1)

Základná výmera plného starobného dôchodku pracovníka, ktorý splnil podmienky určené

pre nárok na tento dôchodok, je

a)

60 % priemerného mesačného zárobku, ak bol pracovník zamestnaný z potrebnej doby

zamestnania 25 rokov najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii a ak trvalo zamestnanie

tejto kategórie ku dňu vzniku nároku na dôchodok;

b)

55 % priemerného mesačného zárobku, ak bol pracovník zamestnaný z potrebnej doby

zamestnania 25 rokov najmenej 20 rokov v II. pracovnej kategórii a ak trvalo zamestnanie

tejto kategórie ku dňu vzniku nároku na dôchodok;

c)

50 % priemerného mesačného zárobku v ostatných prípadoch.

(2)

K základnej výmere podľa predchádzajúceho odseku sa pripočítajú pracovníkom uvedeným

pod písm. a) a b) od 21. roku zamestnania a pracovníkom uvedeným pod písm. c) od 26.

roku zamestnania za každý rok zamestnania

I. pracovnej kategórie.....

2 %

II. pracovnej kategórie.....

1,5 % a

III. pracovnej kategórie.....

1 %

priemerného mesačného zárobku, avšak len do výšky určenej v odseku 4; pritom sa započítava

len doba zamestnania vykonávaného po dosiahnutí veku 18 rokov.

(3)

Ak bol pracovník zamestnaný striedavo v rôznych pracovných kategóriách, započítava

sa pre zvýšenie dôchodku podľa predchádzajúceho odseku do prvých 25 rokov zamestnania

vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II.

pracovnej kategórie a naposledy doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

(4)

Starobný dôchodok je ku dňu vzniku nároku

a)

najviac 70 % priemerného mesačného zárobku, ak bol pracovník z potrebnej doby zamestnania

25 rokov zamestnaný najmenej 20 rokov v II. pracovnej kategórii;

b)

najviac 60 % priemerného mesačného zárobku, ak pracovník nesplňuje uvedenú podmienku.

(5)

Ak bol pracovník z potrebnej doby zamestnania 25 rokov zamestnaný najmenej 20 rokov

v I. pracovnej kategórii, nie je výška starobného dôchodku obmedzená podľa predchádzajúceho

odseku.

§ 14

Výška pomerného starobného dôchodku

Pomerný starobný dôchodok je za každý rok zamestnania 2 % priemerného mesačného zárobku.

*)

§ 15

(1)

Rozvoj výrobných síl a stále zvyšovanie životnej úrovne a starostlivosti o zdravie

pracujúcich umožňujú, aby pracujúci, ktorí splnia podmienky pre nárok na starobný

dôchodok, pokračovali podľa svojich fyzických a duševných schopností v ďalšom zamestnaní.

Vzhľadom na záujem spoločnosti i na posilnenie hmotného záujmu pracujúcich na ďalšom

zamestnaní zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok za dobu ďalšieho zamestnania podľa

ďalších ustanovení.

(2)

Závody sú povinné v spolupráci so závodnými výbormi základných organizácií Revolučného

odborového hnutia vytvárať v súlade s potrebami národného hospodárstva priaznivé predpoklady

pre ďalšie zamestnávanie tých pracovníkov, ktorí nepoužijú svoje právo na odchod do

dôchodku a rozhodnú sa pokračovať v práci i po vzniku nároku na starobný dôchodok.

(3)

Pracovný pomer s pracovníkmi, ktorí dosiahli vek potrebný pre nárok na plný starobný

dôchodok, možno rozviazať výpoveďou len po predchádzajúcom súhlase okresného národného

výboru.

(4)

Starobný dôchodok sa po dobu ďalšieho zamestnania a pracovnej činnosti v jednotnom

roľníckom družstve neposkytuje, pokiaľ vláda neustanoví výnimky (

§ 58

).

§ 16

Zvýšenie nároku na plný starobný dôchodok

(1)

Pracovníkovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na plný starobný dôchodok a nepoberá

invalidný dôchodok, zvyšuje sa nárok na plný starobný dôchodok za každý ďalší rok

zamestnania o 4 % priemerného mesačného zárobku a pri neukončenom roku zamestnania

o 1 % priemerného mesačného zárobku za každé tri mesiace zamestnania.

(2)

Plný starobný dôchodok je po zvýšení podľa predchádzajúceho odseku najmenej

440 Kčs mesačne, ak trvalo ďalšie zamestnanie celkove aspoň rok,

480 Kčs mesačne, ak trvalo ďalšie zamestnanie celkove aspoň dva roky, a

520 Kčs mesačne, ak trvalo ďalšie zamestnanie celkove aspoň tri roky.

(3)

Do doby ďalšieho zamestnania sa nezapočítavajú náhradné doby.

§ 17

Zvýšenie nároku na pomerný starobný dôchodok

(1)

Pracovníkovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a

nepoberá invalidný dôchodok, zvyšuje sa nárok na pomerný starobný dôchodok za každý

ďalší rok zamestnania až do vzniku nároku na plný starobný dôchodok o 2 % priemerného

mesačného zárobku.

(2)

Pomerný starobný dôchodok pracovníka, ktorý bol zamestnaný do dňa vzniku nároku na

tento dôchodok najmenej 15 rokov, je po zvýšení podľa predchádzajúceho odseku najmenej

330 Kčs mesačne, ak trvalo ďalšie zamestnanie celkove aspoň rok,

360 Kčs mesačne, ak trvalo ďalšie zamestnanie celkove aspoň dva roky, a

400 Kčs mesačne, ak trvalo ďalšie zamestnanie celkove aspoň tri roky.

(3)

Po dovŕšení 25 rokov zamestnania zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok podľa ustanovení

o zvyšovaní nároku na plný starobný dôchodok.

(4)

Do doby ďalšieho zamestnania sa nezapočítavajú náhradné doby.

§ 18

Najvyššia a najnižšia výmera starobného dôchodku

(1)

Starobný dôchodok spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia)

nesmie prevyšovať sumu

2200 Kčs mesačne, ak bol pracovník zamestnaný celkove najmenej 20 rokov v I. pracovnej

kategórii a ak trvalo zamestnanie tejto kategórie ku dňu vzniku nároku na dôchodok;

1800 Kčs mesačne, ak bol pracovník zamestnaný celkove najmenej 20 rokov v I. pracovnej

kategórii a zamestnanie tejto kategórie netrvalo ku dňu vzniku nároku na dôchodok,

alebo ak bol zamestnaný celkove najmenej 20 rokov v II. pracovnej kategórii;

1600 Kčs mesačne v ostatných prípadoch.

Sumou prevyšujúcou tieto výmery sa starobný dôchodok vymeria, len pokiaľ ide o zvýšenie

starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok;

dôchodok spolu s týmto zvýšením a s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia

(poistenia) nesmie však prevýšiť sumu 2500 Kčs mesačne.

(2)

Plný starobný dôchodok je najmenej 400 Kčs mesačne.

(3)

Pomerný starobný dôchodok je najmenej 300 Kčs mesačne.

(4)

Starobný dôchodok je však najviac 90 % priemerného mesačného zárobku neobmedzeného

podľa

§ 9 ods. 3

a zníženého o sumu, ktorá sa rovná dani zo mzdy určenej ku dňu vzniku nároku na dôchodok.

(5)

Ak starobný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa zvýšiť na sumu 550

Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť

tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je

na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť

na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem

(dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného

príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja

manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi

sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky).

Starobný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad 90 % priemerného

mesačného zárobku (odsek 4).

(6)

Dôchodok podľa predchádzajúceho odseku možno zvýšiť, len ak si dôchodca (rodinný

príslušník) nemôže pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody zvýšiť životnú

úroveň vlastnou prácou. Pri zvýšení dôchodku podľa uvedeného ustanovenia sa nehľadí

na výchovné, zvýšenie dôchodku (výchovného) pre bezmocnosť, na príspevky z doplnkovej

sociálnej starostlivosti, na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka

z činnosti, ktorá netrvá dlhšie ako 60 pracovných dní v kalendárnom roku, ani na pracovný

príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka staršieho ako 70 rokov. Zvýšenie

dôchodku sa nezapočítava do výšky dôchodku rozhodujúcej pre výpočet dôchodkov pozostalých.

§ 19

(1)

Socialistická spoločnosť sa stará o zdravie pracovníkov a rozvíjanie ich pracovnej

schopnosti. Pracovníkom, ktorých nepriaznivý zdravotný stav pôsobí zmenu, pokles alebo

stratu pracovnej schopnosti, poskytujú zdravotnícke orgány a orgány sociálneho zabezpečenia

v spolupráci s orgánmi Revolučného odborového hnutia a v súčinnosti so závodmi starostlivosť,

aby si potrebnou liečbou, prevedením na vhodnú prácu, úpravou pracovných podmienok

a účelnou pracovnou rehabilitáciou (§ 68) udržali alebo získali vhodné zamestnanie,

a tým si zabezpečili doterajšiu životnú úroveň.

(2)

Pri dlhodobom poklese alebo strate pracovnej schopnosti sa pracovníci zabezpečujú

invalidným (čiastočným invalidným) dôchodkom. Pokiaľ povaha zdravotného poškodenia

a vek pracovníkov pripúšťajú zlepšenie ich zdravotného stavu a obnovenie pracovnej

schopnosti, priznáva sa invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok na dobu trvania úplnej

(čiastočnej) invalidity a vhodnou pracovnou rehabilitáciou sa umožňuje, aby dôchodcovia

znovu získali pracovnú schopnosť, prípadne mohli vhodne využiť zostávajúcu pracovnú

schopnosť.

§ 20

Podmienky pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok

(1)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí pracovníkovi, ktorý bol zamestnaný

po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok (

§ 21

) a v čase trvania zamestnania alebo najneskôr do dvoch rokov po jeho skončení sa

stal úplne (čiastočne) invalidným.

(2)

Invalidný dôchodok však nepatrí pracovníkovi, ktorý v čase vzniku úplnej invalidity

už splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok, pokiaľ úplná invalidita nie je

následkom pracovného úrazu (

§ 22

).

(3)

Pracovník je úplne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav

a)

je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie alebo výkon takého zamestnania

by vážne zhoršil jeho zdravotný stav, alebo

b)

je síce schopný vykonávať sústavné zamestnanie, ale len celkom neprimerané jeho skorším

schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho povolania.

(4)

Pracovník je čiastočne invalidný, ak jeho zárobok podstatne poklesol preto, že pre

dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať

a)

doterajšie alebo iné rovnako kvalifikované zamestnanie len za zvlášť uľahčených pracovných

podmienok alebo

b)

len iné zamestnanie menej kvalifikované.

§ 21

Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok

(1)

Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok je

u pracovníkov vo veku

do 20 rokov .....

menej ako rok,

nad 20 rokov do 22 rokov .....

1 rok,

nad 22 rokov do 24 rokov .....

2 roky,

nad 24 rokov do 26 rokov .....

3 roky,

nad 26 rokov do 28 rokov .....

4 roky,

nad 28 rokov .....

5 rokov.

Doba zamestnania potrebná pre nárok pracovníka vo veku nad 28 rokov sa zisťuje z posledných

10 rokov počítaných späť od vzniku úplnej (čiastočnej) invalidity.

(2)

Ak získal pracovník potrebnú dobu zamestnania v niektorom z vekových pásiem uvedených

v predchádzajúcom odseku a ak bol ďalej zamestnaný, považuje sa za získanú doba zamestnania

potrebná v najbližšom vyššom vekovom pásme.

(3)

Bez ohľadu na dĺžku doby zamestnania vznikne nárok na invalidný (čiastočný invalidný)

dôchodok,

a)

ak sa stane pracovník úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu alebo

b)

ak sa stane úplne (čiastočne) invalidnou vdova, ktorá pri vzniku úplnej (čiastočnej)

invalidity už nemá nárok na vdovský dôchodok, ak vstúpila najneskôr do jedného roku

po zániku nároku na vdovský dôchodok do zamestnania a pokračovala v ňom až do dňa,

keď sa stala úplne (čiastočne) invalidnou; toto ustanovenie sa však nevzťahuje na

vdovu, ktorej z dôvodu úplnej invalidity znovu vznikne nárok na vdovský dôchodok.

§ 22

Pracovný úraz

(1)

Pracovným úrazom je úraz, ktorý pracovník utrpel pri plnení pracovných úloh alebo

v priamej súvislosti s ním. Rovnaké nároky ako pri pracovnom úraze má aj pracovník,

ktorý utrpel úraz

a)

cestou do zamestnania a späť, ak ju podstatne neprerušil z príčin nesúvisiacich so

zamestnaním,

b)

pri činnej účasti na opatreniach proti živelným pohromám a pri odstraňovaní následkov

živelných pohrôm alebo pri záslužnej činnosti vykonávanej bez právneho záväzku v prospech

celku,

c)

pri výkone verejnej funkcie,

d)

pri niektorých osobitných druhoch činností určených vykonávacími predpismi.

(2)

Pracovným úrazom sa kladú na roveň choroby z povolania; ktoré choroby sú chorobami

z povolania, ustanovujú vykonávacie predpisy.

§ 23

(1)

Ak bol pracovník zamestnaný predo dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok najmenej

25 rokov alebo po dobu, ktorá s pripočítaním doby od vzniku nároku na dôchodok do

dosiahnutia veku 60 rokov u mužov a veku 57 rokov u žien dosahuje najmenej 25 rokov,

je základná výmera invalidného dôchodku

a)

60 % priemerného mesačného zárobku, ak bol pracovník zamestnaný najmenej 20 rokov

v I. pracovnej kategórii a ak trvalo zamestnanie tejto kategórie ku dňu vzniku nároku

na dôchodok, alebo ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu,

ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo

v priamej súvislosti s ním;

b)

55 % priemerného mesačného zárobku, ak bol pracovník zamestnaný najmenej 20 rokov

v II. pracovnej kategórii a ak trvalo zamestnanie tejto kategórie ku dňu vzniku nároku

na dôchodok, alebo ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu,

ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo

v priamej súvislosti s ním;

c)

50 % priemerného mesačného zárobku v ostatných prípadoch.

(2)

K základnej výmere podľa predchádzajúceho odseku pripočítajú sa pracovníkom uvedeným

pod písm. a) a b) od 21. roku zamestnania a pracovníkom uvedeným pod písm. c) od 26.

roku zamestnania za každý rok

zamestnania I. pracovnej kategórie .....

2 %,

zamestnania II. pracovnej kategórie .....

1,5 %,

zamestnania III. pracovnej kategórie .....

1 %,

pripočítanej doby .....

1%

priemerného mesačného zárobku, avšak len do výšky určenej v odseku 4; pritom sa započítava

len doba po dosiahnutí veku 18 rokov.

(3)

Ak bol pracovník zamestnaný striedavo v rôznych pracovných kategóriách, započíta

sa pre zvýšenie dôchodku podľa predchádzajúceho odseku do prvých 25 rokov zamestnania

vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II.

pracovnej kategórie a naposledy doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

(4)

Invalidný dôchodok je

a)

najviac 70 % priemerného mesačného zárobku, ak bol pracovník zamestnaný najmenej

20 rokov v II. pracovnej kategórii alebo ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom

pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní II. pracovnej

kategórie alebo v priamej súvislosti s ním;

b)

najviac 60 % priemerného mesačného zárobku, ak pracovník nesplňuje uvedenú podmienku.

(5)

Ak bol pracovník zamestnaný najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii alebo ak sa

stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení

pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním,

nie je výška invalidného dôchodku obmedzená podľa predchádzajúceho odseku.

§ 24

Ak nebol pracovník zamestnaný predo dňom vzniku nároku na dôchodok najmenej 25 rokov

alebo ak doba jeho zamestnania s pripočítaním doby od vzniku nároku na dôchodok do

dosiahnutia veku 60 rokov u mužov a veku 57 rokov u žien nie je najmenej 25 rokov,

je invalidný dôchodok 2 % priemerného mesačného zárobku za každý rok zamestnania a

pripočítanej doby.

§ 25

Výška čiastočného invalidného dôchodku

Čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku; pritom však neplatia

ustanovenia o najnižšej výmere invalidného dôchodku (

§ 28 ods. 2

a

4

).

§ 26

Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku pri pracovnom úraze

(1)

Invalidný dôchodok pracovníka, ktorého úplná invalidita je následkom pracovného úrazu,

je o 10 % priemerného mesačného zárobku vyšší ako invalidný dôchodok vypočítaný podľa

§ 23 a 24

.

(2)

Čiastočný invalidný dôchodok pracovníka, ktorého čiastočná invalidita je následkom

pracovného úrazu, je polovica invalidného dôchodku, ktorý by patril pri pracovnom

úraze; pritom však neplatia ustanovenia o najnižšej výmere invalidného dôchodku.

§ 27

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok v mimoriadnych prípadoch

(1)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí odo dňa podania žiadosti aj pracovníkovi,

ktorý sa stal úplne (čiastočne) invalidným

a)

pred vstupom do zamestnania, ak bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok;

ak však ide o pracovníka mladšieho ako 24 rokov, je potrebná doba zamestnania aspoň

dva roky;

b)

po vstupe do zamestnania, nebol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok

pred vznikom úplnej (čiastočnej) invalidity, bol však zamestnaný po potrebnú dobu

v posledných 10 rokoch pred podaním žiadosti.

(2)

Občanovi, ktorý pre úplnú invaliditu vzniknutú v mladosti nemohol byť zamestnaný

vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok a dosiahol vek 25 rokov, môže byť

priznaný invalidný dôchodok až do výšky 400 Kčs mesačne.

(3)

Za čiastočne invalidného sa považuje aj pracovník, ktorému dlhodobý nepriaznivý zdravotný

stav značne sťažuje všeobecné životné podmienky, aj keď jeho zárobok podstatne nepoklesol;

takému pracovníkovi možno priznať čiastočný invalidný dôchodok.

§ 28

Najvyššia a najnižšia výmera invalidného dôchodku

(1)

Invalidný dôchodok spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia

(poistenia) nesmie prevyšovať sumu

2200 Kčs mesačne, ak pracovník

bol zamestnaný v I. pracovnej kategórii po dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok

a ak trvalo zamestnanie tejto kategórie ku dňu vzniku nároku na dôchodok, alebo

bol zamestnaný celkove najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii a ak trvalo zamestnanie

tejto kategórie ku dňu vzniku nároku na dôchodok, alebo

sa stal úplne invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných

úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním;

1800 Kčs mesačne, ak pracovník

bol zamestnaný celkove najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii a zamestnanie tejto

kategórie netrvalo ku dňu vzniku nároku na dôchodok, alebo

bol zamestnaný v II. pracovnej kategórii po dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok

a ak trvalo zamestnanie tejto kategórie ku dňu vzniku nároku na dôchodok, alebo

bol zamestnaný celkove najmenej 20 rokov v II. pracovnej kategórii, alebo

sa stal úplne invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných

úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním;

1600 Kčs mesačne v ostatných prípadoch.

(2)

Invalidný dôchodok je najmenej 400 Kčs mesačne.

(3)

Invalidný dôchodok pracovníka staršieho ako 20 rokov je však najviac 90 % priemerného

mesačného zárobku neobmedzeného podľa

§ 9 ods. 3

a zníženého o sumu, ktorá sa rovná dani zo mzdy určenej ku dňu vzniku nároku na dôchodok.

(4)

Ak je invalidný dôchodok jediným zdrojom príjmu dôchodcu,

a)

môže sa invalidný dôchodok zvýšiť, pokiaľ pre dôchodcu nie je výhodnejšie ustanovenie

uvedené pod písmenom b), na sumu 550 Kčs mesačne. Ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok),

môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol

550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa

tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník

má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto

dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku

spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich

o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov

(druha a družky). Invalidný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať

i nad 90 % priemerného mesačného zárobku (odsek 3) aj pracovníkovi staršiemu ako 20

rokov;

b)

môže sa invalidný dôchodok, na ktorý nie je odkázaný žiaden rodinný príslušník dôchodcu,

zvýšiť až do výšky 645 Kčs mesačne, nie však nad 90 % uvedeného priemerného mesačného

zárobku.

Ustanovenie

§ 18 ods. 6

platí obdobne.

§ 29

(1)

Vdovský a sirotský dôchodok patria

a)

po pracovníkovi, ktorý bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na invalidný alebo

starobný dôchodok, ak neuplynuli od skončenia zamestnania do dňa smrti viac ako dva

roky, alebo po pracovníkovi, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu (choroby z povolania);

b)

po poživateľovi starobného alebo invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku.

(2)

Dieťaťu obojstranne osirelému patrí sirotský dôchodok, aj keď nikto z rodičov, prípadne

z osôb, na ktoré bolo dieťa prevažne odkázané výživou (

§ 33 ods. 2

), nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok.

§ 30

Vdovský dôchodok

(1)

Vdovský dôchodok patrí vdove po čas jedného roku od smrti manžela.

(2)

Po uplynutí tohto času patrí vdovský dôchodok, ak vdova splňuje niektorú z týchto

podmienok

a)

je úplne invalidná,

b)

stará sa aspoň o jedno dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok (

§ 33

),

c)

vychovala aspoň tri deti (

§ 33

),

d)

dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti,

e)

dosiahla vek 50 rokov,

f)

jej manžel zomrel následkom pracovného úrazu (

§ 22 ods. 1 prvá veta

), ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie a vdova

dosiahla ku dňu jeho smrti aspoň vek 40 rokov.

(3)

Nárok na vdovský dôchodok vznikne znovu, ak sa splní niektorá z podmienok uvedených

v odseku 2 písm. a) až e) do dvoch rokov po zániku skoršieho nároku na vdovský dôchodok

alebo do piatich rokov, ak manžel zomrel následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel

pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie.

(4)

Nárok na vdovský dôchodok zaniká vydajom; pri opätovnom ovdovení vznikne však nárok

na skorší vdovský dôchodok znovu, ak by vdove patril, keby sa znovu nevydala, a ak

jej nepatrí nárok na vdovský dôchodok po poslednom manželovi.

(5)

Vdovský dôchodok patrí za podmienok uvedených v predchádzajúcich odsekoch aj rozvedenej

žene, ak bola v čase smrti bývalého manžela odkázaná na príspevok na výživu, až do

skončenia doby, do ktorej mal bývalý manžel povinnosť ho poskytovať; po tejto dobe

môže sa vdovský dôchodok poskytovať len v prípadoch hodných zreteľa.

(6)

Nárok na vdovský dôchodok nepatrí, ak bolo manželstvo uzavreté po 60. roku veku pracovníka

(dôchodcu) a netrvalo aspoň dva roky; to však neplatí, ak sa z manželstva alebo z

predchádzajúceho spolužitia narodilo dieťa alebo ak smrť nastala následkom úrazu.

(7)

Ak vdova žije v spoločnej domácnosti s druhom, výplata vdovského dôchodku sa zastaví;

o zastavení výplaty rozhoduje okresný národný výbor. V prípadoch hodných zreteľa,

najmä ak ide o staršiu vdovu, môže okresný národný výbor povoliť ďalšiu výplatu vdovského

dôchodku alebo s prihliadnutím na príjmy vdovy a druha povoliť výplatu tohto dôchodku

v zníženej výmere. Ak bola výplata vdovského dôchodku zastavená alebo vdovský dôchodok

sa vyplácal v zníženej výmere, výplata dôchodku sa obnoví v pôvodnej výške, ak druh

zomrie alebo dôjde ku zrušeniu spolužitia a vdovský dôchodok by patril, keby vdova

nežila v spoločnej domácnosti s druhom.

(8)

Vdove, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti

a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, patrí vdovský dôchodok,

len ak bola vdova v čase smrti manžela odkázaná na neho výživou.

§ 31

Výška vdovského dôchodku

(1)

Vdovský dôchodok je 60 % dôchodku

a)

starobného alebo invalidného, na ktorý by mal pracovník (pracujúci dôchodca) nárok

v čase smrti, podľa toho, ktorý z týchto dôchodkov je vyšší;

b)

starobného alebo invalidného, na ktorý mal nárok v čase smrti nepracujúci dôchodca.

(2)

Vdovský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol zamestnaný,

vymeriava sa z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného

dôchodku nárok v čase smrti, keby bol úplne invalidným.

(3)

Vdovský dôchodok je najmenej 360 Kčs mesačne, nesmie však byť vyšší ako dôchodok

zomretého.

(4)

Rozvedenej žene (

§ 30 ods. 5

) a vdove, ktorá nežila s manželom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti (

§ 30 ods. 8

), patrí vdovský dôchodok len do výšky príspevku na výživu, prípadne výživného, a

nesmie byť vyšší ako dôchodok zomretého; ustanovenie predchádzajúceho odseku o najnižšej

výmere vdovského dôchodku tu neplatí.

(5)

Ak je popri vdove, ktorá má nárok na vdovský dôchodok, aj rozvedená žena, ktorá má

nárok na vdovský dôchodok, nesmie úhrn vdovských dôchodkov prevyšovať dôchodok zomretého;

ak by bol úhrn vyšší, znižujú sa tieto dôchodky pomerne.

(6)

Ak vdovský dôchodok je jediným zdrojom príjmu vdovy, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs

mesačne; ak vdova má aj iný príjem (dôchodok), môže sa vdovský dôchodok zvýšiť tak,

aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je však

týmto iným príjmom starobný alebo invalidný dôchodok, možno zvýšiť len tento dôchodok

(

§ 18 ods. 5

a

§ 28 ods. 4

). Ustanovenie

§ 18 ods. 6

platí obdobne.

§ 32

Súbeh vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti

(1)

Ak je vdova zárobkove činná, kráti sa vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn

vdovského dôchodku a hrubého príjmu zo zárobkovej činnosti prevyšuje mesačne sumu

1500 Kčs.

(2)

Vdovský dôchodok sa nekráti zárobkove činnej vdove

a)

po dobu jedného roka od smrti manžela alebo

b)

ak sa vdova stará aspoň o jedno dieťa (

§ 11 ods. 4

).

§ 33

Sirotský dôchodok

(1)

Sirotský dôchodok patrí dieťaťu (i osvojenému) zomretého pracovníka (dôchodcu).

(2)

Sirotský dôchodok patrí aj dieťaťu, ak zomrel pracovník (dôchodca), ktorý prevzal

dieťa do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, a dieťa bolo v čase jeho

smrti na neho prevažne odkázané výživou, ktorú dieťaťu nemôžu zo závažných príčin

zabezpečiť jeho rodičia.

(3)

Sirotský dôchodok patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Potom

patrí sirotský dôchodok najdlhšie do 26. roku veku, ak dieťa

a)

sa sústavne pripravuje na budúce povolanie predpísaným výcvikom alebo štúdiom, alebo

b)

pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na budúce

povolanie alebo je schopné pripravovať sa naň len za mimoriadnych podmienok, alebo

c)

pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavné zamestnanie

(pracovnú činnosť) alebo výkon takého zamestnania (pracovnej činnosti) by vážne zhoršil

jeho zdravotný stav.

(4)

Po skončení povinnej školskej dochádzky sa sirotský dôchodok nevypláca, ak dieťa

má vlastný hrubý mesačný príjem vyšší ako 600 Kčs.

(5)

Nárok na sirotský dôchodok zaniká osvojením dieťaťa; nárok sa obnovuje zrušením osvojenia

alebo smrťou osvojiteľa, ak dieťa nemá po ňom nárok na sirotský dôchodok.

(6)

Výplata sirotského dôchodku môže sa zastaviť, ak požívateľ sirotského dôchodku uzavrie

sobáš a ak je v rodine hrubý príjem na osobu vyšší ako 600 Kčs mesačne.

§ 34

Výška sirotského dôchodku

(1)

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je 30 % dôchodku

a)

starobného alebo invalidného, na ktorý by mal zomretý pracovník alebo pracujúci dôchodca

(

§ 33 ods. 1 a 2

) nárok v čase smrti, podľa toho, ktorý z týchto dôchodkov je vyšší,

b)

starobného alebo invalidného, na ktorý mal nárok v čase smrti nepracujúci dôchodca.

(2)

Sirotský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol zamestnaný,

vymeriava sa z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného

dôchodku nárok v čase smrti, keby bol úplne invalidný.

(3)

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 200 Kčs a najviac 450

Kčs mesačne.

(4)

Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je 450 Kčs mesačne. Ak je však tento

dôchodok jediným zdrojom príjmu dieťaťa, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak

dieťa má aj iný príjem (dôchodok), môže sa sirotský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn

tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ustanovenie

§ 18 ods. 6

platí obdobne.

(5)

Ak ide o viac detí, nesmie byť sirotský dôchodok žiadneho z nich nižší ako pomerný

diel pripadajúci na jedno dieťa z úhrnu výchovného patriaceho k invalidnému dôchodku

(

§ 38 ods. 3

).

§ 35

Dôchodok manželky

(1)

Manželke pracovníka, ktorý získal dobu zamestnania potrebnú pre nárok na invalidný

dôchodok alebo starobný dôchodok, môže sa priznať dôchodok manželky, ak nie je zárobkove

činná ani nemá nárok na iný dôchodok a

a)

dosiahla vek 65 rokov alebo

b)

je úplne invalidná.

(2)

Dôchodok manželky môže sa priznať za rovnakých podmienok aj manželke požívateľa starobného

alebo invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku.

(3)

Dôchodok manželky sa poskytuje ve výške 100 až 300 Kčs mesačne podľa sociálnych pomerov

rodiny.

§ 36

Osobný dôchodok

(1)

Zvlášť zaslúžilým pracovníkom v odbore hospodárstva, vedy, kultúry a obrany vlasti,

v odbore správy a v iných úsekoch verejnej činnosti alebo pozostalým po nich môže

sa priznať osobný dôchodok. Vláda ustanoví podrobnosti.

(2)

Osobný dôchodok nahradzuje iné dôchodky podľa tohto zákona alebo iných predpisov.

§ 37

Sociálny dôchodok

(1)

Sociálny dôchodok môže sa priznať odkázaným občanom, ak nemajú nárok na iný dôchodok

a

a)

dosiahli vek 65 rokov alebo

b)

sú úplne invalidní.

(2)

Ak sociálny dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa priznať až do výšky

550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem, môže sa sociálny dôchodok priznať až

do takej výšky, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 550 Kčs mesačne. Ak je

na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok priznať

až do výšky 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem,

môže sa sociálny dôchodok priznať až do takej výšky, aby úhrn tohto dôchodku a iného

príjmu bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky priznania sociálneho dôchodku spĺňajú obidvaja

manželia (druh a družka), môže sa im priznať spoločný sociálny dôchodok až do výšky

rozdielu medzi sumou 900 Kčs a úhrnom príjmov obidvoch manželov (druha a družky).

§ 38

Výchovné k dôchodkom

(1)

Výchovné patrí na každé dieťa (

§ 33

) požívateľa starobného, invalidného (čiastočného invalidného), osobného a sociálneho

dôchodku.

(2)

Výchovné mesačne je

na 1 dieťa Kčs

na 2 deti Kčs

na 3 deti Kčs

na 4 deti Kčs

k invalidnému k dôchodku

140

330

680

1030

k inému

90

330

680

1030

a zvyšuje sa za každé ďalšie dieťa o 240 Kčs mesačne.

(3)

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia

invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k výchovnému naň príplatok

vo výške 150 Kčs mesačne; podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave

pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.

(4)

Ak by nárok na výchovné na to isté dieťa malo niekoľko dôchodcov, výchovné patrí

tomu, kto má nárok na vyššie výchovné, a pri rovnakej výške výchovného tomu, komu

bolo skôr priznané.

(5)

Výchovné patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky, potom patrí a vypláca

sa za rovnakých podmienok ako sirotský dôchodok.

(6)

Ak je dieťa v priamom zaopatrení inej osoby než dôchodcu, vypláca sa výchovné tejto

osobe; výchovné na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia)

pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov než z dôvodu liečenia, vypláca

sa tomuto ústavu.

(7)

Ak sa má výchovné na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom,

rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé

dieťa. Pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore.

§ 39

Zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť

Ak je dôchodca trvale tak bezvládny, že potrebuje ošetrenie a obsluhu inou osobou,

môže sa mu dôchodok zvýšiť o 100 Kčs až 400 Kčs mesačne so zreteľom na stupeň jeho

bezvládnosti a jeho sociálne, rodinné a majetkové pomery; obdobne možno zvýšiť pre

bezvládnosť dieťaťa od siedmeho roku jeho veku sirotský dôchodok a výchovné.

§ 40

(1)

Občanom vykonávajúcim službu v ozbrojených silách, ktorí nie sú vojakmi z povolania

a stali sa úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých

pri výkone služby v ozbrojených silách alebo v priamej súvislosti s ním, patrí invalidný

(čiastočný invalidný) dôchodok vo zvýšenej výmere, v akej sa poskytuje pri pracovnom

úraze a podľa ustanovení o tomto dôchodku.

(2)

Občanom uvedeným v predchádzajúcom odseku, ktorí sa stali v čase, keď vykonávali

službu v ozbrojených silách, úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu alebo ochorenia

vzniknutých za iných okolností, než je uvedené v predchádzajúcom odseku, patrí invalidný

(čiastočný invalidný) dôchodok podľa ustanovení o tomto dôchodku.

(3)

Dôchodky sa vymeriavajú zo sumy 1000 Kčs mesačne; ak bol občan bezprostredne pred

nástupom služby v ozbrojených silách dôchodkove zabezpečený podľa tohto zákona, vymeriava

sa dôchodok z priemerného mesačného zárobku, ak je to pre neho výhodnejšie.

§ 41

(1)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí vo zvýšenej výmere, v akej sa poskytuje

pri pracovnom úraze a podľa ustanovení o tomto dôchodku tiež občanom povolaným na

osobné úkony podľa predpisov o obrane Československej socialistickej republiky, účastníkom

civilnej obrany, účastníkom prípravy na obranu Československej socialistickej republiky,

*)

príslušníkom Ľudových milícií, pomocníkom Pohraničnej stráže a členom Pomocnej stráže

Verejnej bezpečnosti, ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý

vznikol pri plnení ich úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

(2)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí podľa ustanovení o tomto dôchodku

tiež

a)

občanom uvedeným v odseku 1, ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom

úrazu, ktorý vznikol v čase plnenia ich úloh bez priamej súvislosti s týmto plnením;

b)

občanom, ktorí nevykonávajú službu v ozbrojených silách, ak sa stali úplne (čiastočne)

invalidnými následkom úrazu, ktorý bol bez ich zavinenia spôsobený bojovým prostriedkom;

do skončenia povinnej školskej dochádzky patrí však oprávnenému len polovica dôchodku.

(3)

Ustanovenie

§ 40 ods. 3

platí obdobne.

§ 42

(1)

Invalidný dôchodok podľa

§ 40 ods. 1

a

§ 41 ods. 1

vymeriava sa vo výške určenej v

§ 23 ods. 1 písm. a)

a v

§ 26

a je najmenej 650 Kčs mesačne; čiastočný invalidný dôchodok podľa týchto ustanovení

je najmenej 450 Kčs mesačne.

(2)

Pozostalým po občanoch, ktorí zomreli následkom poškodenia zdravia utrpeného spôsobom

uvedeným v

§ 40 a 41

alebo boli požívateľmi dôchodkov podľa týchto ustanovení, patria dôchodky pozostalých.

§ 43

(1)

Členovia rodiny občana vykonávajúceho službu v ozbrojených silách (ďalej len „vojak“),

s výnimkou služby vojakov z povolania, majú nárok na zaopatrovací príspevok, pokiaľ

vojak nemá nárok na náhradu mzdy.

(2)

Zaopatrovací príspevok sa poskytuje aj niektorým iným osobám, ktoré výživou závisia

od vojaka.

§ 44

(1)

Nárok na zaopatrovací príspevok majú

a)

nezaopatrené deti (

§ 11 ods. 4

) vojaka;

b)

manželka vojaka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti a stará sa o nezaopatrené

dieťa vo veku do troch rokov alebo je úplne invalidná alebo nemôže byť zárobkove činná

z iných vážnych dôvodov;

c)

manželka vojaka, ktorá s ním nežije v spoločnej domácnosti, rozvedená manželka a

matka dieťaťa vojaka, ktorá nie je za neho vydatá, ak im súd priznal voči nemu výživné,

prípadne príspevok na výživu;

d)

družka vojaka, ktorá s ním žila do dňa jeho nastúpenia služby v ozbrojených silách

aspoň tri mesiace v spoločnej domácnosti, naďalej v nej zotrváva a stará sa v nej

o nezaopatrené dieťa vojaka vo veku do troch rokov alebo je úplne invalidná alebo

nemôže byť zárobkove činná z iných vážnych dôvodov;

e)

plnoletá príbuzná vojaka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, vedie mu túto

domácnosť a stará sa v nej o jeho nezaopatrené dieťa vo veku do troch rokov;

f)

manžel, ktorého manželka nastúpila službu v ozbrojených silách, ak je úplne invalidný

a odkázaný výživou na príjem manželky.

(2)

Vykonávacie predpisy ustanovujú,

a)

ktorým iným osobám závislým výživou od vojaka sa môže poskytovať zaopatrovací príspevok

a v akej výške;

b)

za akých podmienok a v akej výške sa môže vojakovi poskytovať príspevok na úhradu

za užívanie bytu.

§ 45

(1)

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa je 170 Kčs mesačne.

(2)

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa sa kráti o sumu, o ktorú čistý príjem

dieťaťa prevyšuje sumu 500 Kčs mesačne.

(3)

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa poskytuje sa popri prídavkoch na deti,

popri výchovnom i popri sirotskom dôchodku.

§ 46

(1)

Zaopatrovací príspevok pre manželku, družku vojaka, jeho plnoletú príbuznú a manžela

vojačky je 500 Kčs mesačne.

(2)

Manželke, ktorá nežije s vojakom v spoločnej domácnosti, rozvedenej manželke a matke

dieťaťa vojaka, ktorá nie je za neho vydatá, poskytuje sa zaopatrovací príspevok vo

výške výživného, prípadne príspevku na výživu priznaného súdom, najviac však vo výške

500 Kčs mesačne.

(3)

Ak má manželka, plnoletá príbuzná, družka vojaka alebo manžel vojačky iný príjem

zo zárobkovej činnosti a nestará sa o dieťa (

§ 11 ods. 4

), kráti sa zaopatrovací príspevok o polovicu sumy, o ktorú úhrn zaopatrovacieho príspevku

a hrubého príjmu prevyšuje mesačne sumu 1500 Kčs.

§ 47

Úhrn zaopatrovacích príspevkov nesmie prevyšovať 80 % priemeru čistých zárobkov vojaka

za posledných 12 kalendárnych mesiacov predo dňom nastúpenia služby v ozbrojených

silách. Ak by úhrn zaopatrovacích príspevkov prevyšoval túto výšku, poskytuje sa manželke

zaopatrovací príspevok v plnej výške, najviac však vo výške 80 % mesačného priemeru

čistých zárobkov vojaka. Ak je najvyššia výmera vyčerpaná zaopatrovacím príspevkom

pre manželku, nemožno tento príspevok poskytnúť ďalším osobám; inak sa zaopatrovací

príspevok každej z týchto ďalších osôb znižuje o rovnakú sumu.

§ 48

(1)

Nárok na zaopatrovací príspevok patrí od prvého dňa služby v ozbrojených silách;

ak sa splnia predpoklady pre nárok na zaopatrovací príspevok (napr. uzavretie manželstva,

narodenie dieťaťa) až po nástupe služby v ozbrojených silách, vzniká nárok odo dňa,

keď sa tak stalo. Ak má však vojak nárok na náhradu mzdy za čas po nástupe tejto služby,

patrí zaopatrovací príspevok až odo dňa nasledujúceho po dni, za ktorý ešte patrila

táto náhrada mzdy.

(2)

Nárok na zaopatrovací príspevok zaniká dňom, ktorým pominula niektorá z podmienok

pre trvania nároku. Ak sa však skončí služba v ozbrojených silách alebo ak pominie

niektorá z podmienok trvania nároku až po 25. dni v mesiaci, zaniká nárok na zaopatrovací

príspevok až posledným dňom toho istého kalendárneho mesiaca.

§ 49

(1)

Ak je oprávnený umiestnený v liečebnom ústave po čas dlhší ako dva mesiace, vypláca

sa začínajúc tretím mesiacom polovica zaopatrovacieho príspevku.

(2)

Zaopatrovací príspevok sa nevypláca, ak je oprávnený dlhšie ako jeden mesiac

a)

v cudzine,

b)

v ochrannej výchove,

c)

vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe; ak bol oprávnený prepustený z väzby

bez toho, že by bol odsúdený, vyplatí sa mu zaopatrovací príspevok spätne za celý

čas väzby.

§ 50

Vláda môže ustanoviť osobitnú úpravu zaopatrovacieho príspevku pre čas brannej pohotovosti

štátu.

§ 51

(1)

Dôchodcovi, jeho manželke a deťom, ako aj ďalším osobám prevažne odkázaným výživou

na dôchodcu, o ktorých to ustanovujú vykonávacie predpisy, poskytuje sa liečebno-preventívna

starostlivosť, podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné za podmienok a v rozsahu ako

pracovníkom podľa predpisov o nemocenskom poistení; môže sa im poskytnúť aj kúpeľná

starostlivosť a príspevok na detskú rekreáciu.

(2)

Liečebno-preventívnu starostlivosť poskytujú zdravotnícke zariadenia; kúpeľnú starostlivosť

poskytujú na účet sociálneho zabezpečenia.

(3)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú

a)

na dôchodcov, ktorí sú zabezpečení v chorobe alebo v materstve podľa iných predpisov,

*)

b)

na manželku dôchodcu, jeho detí a osoby prevažne odkázané výživou na dôchodcu, pokiaľ

sú samy zabezpečené v chorobe alebo v materstve podľa iných predpisov,

*)

c)

na osoby, ktoré sa trvale zdržujú mimo územia Československej socialistickej republiky.

§ 52

Povinnosti oprávnených osôb

(1)

Ak bol príjemca dávky alebo iný oprávnený vyzvaný, aby osvedčil okolnosti rozhodné

pre výplatu dávky alebo jej výšku, je povinný výzve vyhovieť; ak tak neurobí v určenej

lehote, môže sa výplata dávky zastaviť, ak oprávnený bol vo výzve upozornený na tieto

následky.

(2)

Príjemca dávky alebo iný oprávnený je povinný ohlásiť do 8 dní zmeny v skutočnostiach

rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu. Ak neohlási požívateľ

starobného dôchodku vstup do zamestnania alebo začatie pracovnej činnosti v jednotnom

roľníckom družstve, nemá nárok na zvýšenie dôchodku za dobu, po ktorú nesplnil ohlasovaciu

povinnosť; tým nie je dotknutá jeho povinnosť vrátiť dávky prijaté neprávom (

§ 53 ods. 2

).

(3)

Výplata dávky podmienenej nepriaznivým zdravotným stavom môže sa zastaviť, ak občan,

ktorého zdravotný stav treba zistiť, nepodrobí sa lekárskemu vyšetreniu napriek tomu,

že bol na možné zastavenie výplaty dávky upozornený.

§ 53

Zmeny dávky a jej vrátenie

(1)

Ak zanikne nárok na dávku alebo ak sa dodatočne zistí, že dávka bola priznaná neprávom

alebo v nesprávnej výške, alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodné pre výšku dávky

alebo jej výplatu, dávka sa odníme, zvýši, zníži alebo sa jej výplata zastaví. Odňatie,

zníženie a zastavenie výplaty dávky sa vykoná odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým

uplynulo obdobie, za ktoré bola už vyplatená. Zvýšenie dávky nesprávne vymeranej sa

vykoná odo dňa, od ktorého zvýšenie patrí, najviac však za tri roky spätne, a na doplatku

sa vyplatí celkove najviac suma 12 000 Kčs.

(2)

Príjemca dávky, ktorý vedome spôsobil, že sa dávka vyplatila neprávom alebo v nesprávnej

výške, je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej

výške; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť alebo

nesplnil niektorú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi

alebo ak vedome prijímal dávku vyplácanú neprávom alebo v nesprávnej výške. O povinnosti

vrátiť preplatok rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní alebo odňatí

dávky alebo jej časti. Sumy neprávom prijaté môžu sa zrážať aj z bežne vyplácanej

alebo neskôr priznanej dávky alebo zo mzdy oprávneného; pritom platia obdobne predpisy

o sumách, ktoré nemožno postihnúť pri výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.

*)

§ 54

Obmedzenie výplaty dávok

(1)

Starobný dôchodok sa nevypláca po dobu, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské,

pokiaľ vláda neustanoví výnimky. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa nevypláca

po dobu výplaty nemocenského priznaného na podklade nemocenského poistenia (sociálneho

zabezpečenia) z doby pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný (čiastočný invalidný)

dôchodok podľa

§ 40

sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za vykonávania ktorej

došlo k poškodeniu zdravia.

(2)

Ak je dôchodca, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, umiestený v psychiatrickej

liečebni po čas dlhší ako dva mesiace, dôchodok sa začínajúc tretím mesiacom nevypláca;

ak má dôchodca len povinnosť poskytovať výživné, prípadne príspevok na výživu, priznané

súdom, vypláca sa časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu tohto výživného (príspevku).

Dôchodcovi alebo jeho opatrovníkovi sa vypláca časť dôchodku, ktorá je potrebná na

úhradu iných záväzkov a osobných potrieb dôchodcu. Po návrate z psychiatrickej liečebne

sa doplatí dôchodcovi dôchodok spätne za posledné dva mesiace.

(3)

Ak je dôchodca, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, umiestnený v inom

liečebnom ústave než v psychiatrickej liečebni po dobu dlhšiu ako dva mesiace, vypláca

sa začínajúc tretím mesiacom polovica dôchodku, najviac však 500 Kčs mesačne. Vyššia

suma sa vypláca, len ak to vyžaduje úhrada záväzkov a osobných potrieb dôchodcu.

(4)

Ak sa občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý požíva iný než čiastočný

invalidný dôchodok a neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, poskytuje po dobu prípravy

na povolanie bezplatné ubytovanie a stravovanie, vypláca sa mu po dobu prípravy na

povolanie polovica dôchodku, najviac však 500 Kčs mesačne. Vyššia suma sa vypláca,

len ak to vyžaduje úhrada záväzkov a osobných potrieb dôchodcu.

§ 55

Výplata dávok inej osobe

(1)

Keby sa výplatou dávky oprávnenému zrejme nedosiahol účel, ktorému má dávka slúžiť,

alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je povinný vyživovať, miestny národný

výbor jeho bydliska na návrh manžela alebo opatrovníka detí alebo z vlastného podnetu

určí občana, ktorému sa má dávka vyplácať namiesto oprávnenému; príjemca dávky je

povinný použiť ju len na prospech oprávneného a osôb, ktoré je oprávnený povinný vyživovať.

Miestny národný výbor sleduje a dozerá, či príjemca dávky túto povinnosť plní.

(2)

Po čas, po ktorý dôchodca odpykáva trest odňatia slobody dlhší ako jeden mesiac alebo

je vo väzbe, dôchodok sa nevypláca. Ak bol dôchodca odsúdený na trest odňatia slobody

neprevyšujúci tri mesiace, vyplatí sa mu dôchodok spätne za jeden mesiac; ak bol prepustený

z väzby bez toho, že by bol odsúdený, vyplatí sa mu dôchodok spätne za celý čas väzby.

Manželke a deťom dôchodcu sa vypláca časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu jeho

záväzkov a osobných potrieb členov jeho rodiny; výchovné sa však vypláca neobmedzene.

Ak sa vyplácala manželke a deťom časť dôchodku a ak sa dopláca dôchodcovi dôchodok

spätne, vyplatí sa mu len rozdiel.

§ 56

Súbeh nárokov na dôchodky

(1)

Ak sú splnené podmienky pre nárok na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok

alebo podmienky pre nárok na dva dôchodky toho istého druhu z akéhokoľvek sociálneho

zabezpečenia (poistenia), patrí len dôchodok vyšší, pokiaľ sa neustanovuje inak v

§ 20 ods. 2

.

(2)

Ak sú splnené podmienky pre nárok na starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný)

dôchodok a na vdovský alebo sirotský dôchodok alebo na vdovský a sirotský dôchodok,

patrí dôchodok vyšší a z ostatných dôchodkov po jednej polovici.

(3)

Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny rovnako vysoký alebo vyšší

dôchodok zo sociálneho zabezpečenia (poistenia), zastaví sa výplata dôchodku z československého

sociálneho zabezpečenia (poistenia); ak je tento dôchodok vyšší ako dôchodok vyplácaný

z cudziny, vypláca sa znížený o sumu, ktorá sa rovná dôchodku vyplácanému z cudziny.

To platí aj pre súbeh dvoch vdovských alebo sirotských dôchodkov a pre súbeh vdovského

dôchodku so sirotským. Ak však pri súbehu dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia

s dôchodkom vyplácaným z cudziny je len jeden z týchto dôchodkov vdovským alebo sirotským

dôchodkom a dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia je nižší, zníži sa

dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia na polovicu; ak je tento dôchodok

vyšší ako dôchodok vyplácaný z cudziny, vypláca sa znížený o polovicu sumy rovnajúcej

sa dôchodku vyplácanému z cudziny. V prípadoch hodných zreteľa môže Ministerstvo práce

a sociálnych vecí

*)

povoliť výnimky. Predchádzajúce ustanovenia tohto odseku platia, len ak neustanovuje

inak medzištátny dohovor.

§ 57

Prechod nároku pri úmrtí oprávneného

(1)

Ak zomrel oprávnený po uplatnení nároku na dávku, vstupujú do ďalšieho konania o

dávke a nadobúdajú nárok na sumy zročné do dňa smrti oprávneného postupne manželka

(manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti.

Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na sirotský

dôchodok.

(2)

Ak ide o dávky priznané pred smrťou oprávneného, vyplatia sa zročné sumy, ktoré neboli

vyplatené do dňa smrti, členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok určených v

predchádzajúcom odseku.

(3)

Nároky prechádzajúce na pozostalých podľa predchádzajúcich odsekov nie sú súčasťou

dedičstva.

§ 58

Výplata dôchodku pri ďalšom zamestnaní alebo inej zárobkovej činnosti

(1)

Vláda môže ustanoviť,

1.

za akých podmienok a v akej výške sa poskytuje

a)

starobný dôchodok pri zamestnaní alebo pri pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom

družstve,

b)

starobný dôchodok a bez ohľadu na výšku zárobku vdovský a sirotský dôchodok pri kampaňovom,

sezónnom alebo inom krátkodobom zamestnaní alebo pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom

družstve;

2.

že sa poskytuje časť starobného dôchodku, aby sa umožnil postupný prechod do starobného

dôchodku pracovníkom, ktorí sú zamestnaní po vzniku nároku na tento dôchodok, ak sa

vekom zmenila ich pracovná schopnosť tak, že ich zárobok poklesol v dôsledku zmenšeného

pracovného úväzku.

(2)

Vláda môže tiež ustanoviť, pri akej inej zárobkovej činnosti sa neposkytuje starobný

dôchodok.

§ 59

Výplata dávok

(1)

Dôchodky sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor. Dôchodky a ostatné dávky sa vyplácajú

dopredu v mesačných lehotách.

(2)

Dávky skrátené pre súbeh s iným príjmom môžu sa vyplácať preddavkom pozadu, a ak

nedosahujú priemerne 50 Kčs mesačne, v dlhších ako mesačných obdobiach; zúčtovanie

preddavkov sa vykonáva za obdobie neprevyšujúce šesť mesiacov.

§ 60

Výplata dávok pri pobyte oprávneného v cudzine

Ak neustanovuje inak medzištátny dohovor, dávky sa do cudziny nevyplácajú a za dobu,

po ktorú sa oprávnený zdržuje v cudzine trvale, nepatria; ministerstvá práce a sociálnych

vecí, národnej obrany a vnútra však môžu po dohode s ostatnými zúčastnenými ústrednými

orgánmi povoliť výnimky a určiť podmienky pre výplatu dávok, ak sa oprávnený zdržuje

v štáte, s ktorým nie je uzavretý dohovor.

*)

§ 61

Postúpenie dávok a ich postihnutie výkonom rozhodnutia

(1)

Nároky na dávky môžu sa postúpiť len pre pohľadávky na výživné, prípadne na príspevok

na výživu, a to až do polovice dávok. Postihnutie nároku na dávky sa spravuje predpismi

o výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.

(2)

Prijatím dôchodcu do zaopatrenia ústavu sociálnej starostlivosti prechádza jeho nárok

na dôchodok na tento ústav do výšky príspevku na úhradu nákladov ústavnej starostlivosti.

§ 62

Premlčanie

(1)

Nárok na dávku sa nepremlčuje.

(2)

Nárok na jednotlivú splátku dávky sa premlčuje v jednom roku odo dňa jej zročnosti.

(3)

Právo žiadať vrátenie jednotlivých splátok dávok poskytnutých neprávom (

§ 53 odst. 2

) sa premlčuje v desiatich rokoch od ich výplaty. Premlčacia lehota neplynie, ak sa

vykonávajú zrážky z dávky na úhradu dávky vyplatenej neprávom.

§ 63

(1)

Starobné a invalidné (čiastočné invalidné) dôchodky, na ktoré vznikne nárok po 30.

júni 1964, vdovské dôchodky z nich vymerané a osobné dôchodky priznané po tomto dni

podliehajú osobitnej dani z dôchodku, ak prevyšujú sumu

a)

700 Kčs mesačne,

b)

900 Kčs mesačne, ak patrí dôchodcovi výchovné na jedno dieťa,

c)

1100 Kčs mesačne, ak patrí dôchodcovi výchovné na dve deti.

Ak patrí dôchodcovi výchovné na tri deti, nepodlieha dôchodok osobitnej dani z dôchodku.

Tejto dani nepodliehajú ani starobné a invalidné dôchodky zvýšené nad 700 Kčs mesačne

z toho dôvodu, že dôchodok ani spolu s iným príjmom nedosiahol sumu 900 Kčs mesačne

(

§ 18 ods. 5

a

§ 28 ods. 4

).

(2)

Ak ide o vdovský dôchodok, posudzuje sa zdanenie tohto dôchodku podľa toho, či sa

vdova stará o dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok.

(3)

Osobitná daň z dôchodku je odstupňovaná podľa výšky dôchodku od 1 % do 12,5 % dôchodku;

pritom sa dôchodky uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) podrobujú rovnakej základnej

percentnej sadzbe. Daň sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom dolu.

§ 64

Základ pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku

(1)

Osobitná daň z dôchodku sa vymeriava a zráža zo základu pre vymeranie tejto dane.

Základom pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku je dôchodok vypočítaný ku dňu vzniku

nároku spolu so zvýšením dôchodku získaným v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení

s dôchodkom z penzijného nadlepšenia, s príplatkom zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych

organizácií a s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia)

bez obmedzenia na hranicu 70 %, prípadne 60 % priemerného mesačného zárobku (

§ 13 ods. 4

,

§ 23 ods. 4

,

§ 100 ods. 3

), ale po jeho znížení na najvyššiu výmeru dôchodku určenú pevnými sumami (

§ 18 ods. 1

,

§ 28 ods. 1

,

§ 101 ods. 1

,

§ 103 ods. 1

,

§ 107g ods. 1

), pokiaľ by túto najvyššiu výmeru prevyšoval; do základu pre vymeranie osobitnej

dane z dôchodku sa nezapočítava zvýšenie dôchodku za dobu odbojovej činnosti, výchovné

a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

(2)

Ak dôchodca požíva dva alebo viac dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia (poistenia),

podlieha osobitnej dani z dôchodku úhrn všetkých dôchodkov.

(3)

Zvýšenie dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na dôchodok vykonávaného

po 30. júni 1964 nepodlieha osobitnej dani z dôchodku.

(4)

Vdovské a sirotské dôchodky sa vymeriavajú zo starobného (invalidného) dôchodku nezníženého

o osobitnú daň z dôchodku; potom sa posúdi zdanenie vdovského dôchodku podľa predchádzajúcich

ustanovení.

(5)

Ak sa poskytuje dôchodcovi len časť dôchodku, určí sa táto časť z dôchodku zníženého

o osobitnú daň z dôchodku; obdobne sa postupuje pri krátení dôchodku pre súbeh s príjmom

zo zárobkovej činnosti.

§ 65

(1)

Osobitnú daň z dôchodku vymeriava a zráža pri výplate dôchodku Úrad dôchodkového

zabezpečenia (Správa dôchodkov).

**)

(2)

Ministerstvo práce a sociálnych vecí

***)

vydá tabuľky pre výpočet osobitnej dane z dôchodku a určí podrobnosti na vykonanie

ustanovení o tejto dani; ak to bude vyžadovať potreba automatizovaného spôsobu výpočtu

osobitnej dane z dôchodku, môže sa táto daň vymerať odchylne v medziach určených daňových

pásiem.

§ 66

(1)

Služby sociálneho zabezpečenia sa poskytujú občanom, ktorí potrebujú pomoc spoločnosti

na prekonanie nepriaznivých životných pomerov.

(2)

Novovytvorené socialistické spoločenské vzťahy vyžadujú, aby si občania a v rodine

najmä deti a rodičia vzájomne pomáhali. Národné výbory pôsobia sústavnou výchovou

občanov na to, aby pomáhali spoluobčanom starým a ťažko poškodeným na zdraví a aby

sa upevňovali rodinné vzťahy, najmä aby sa deti podieľali na ďalšom zvyšovaní životnej

úrovne svojich rodičov a starali sa o nich, ak takúto starostlivosť potrebujú.

§ 67

Občania so zmenenou pracovnou schopnosťou

Občania so zmenenou pracovnou schopnosťou sú osoby, ktoré majú pre dlhodobý nepriaznivý

zdravotný stav podstatne obmedzený výber zamestnania; sú nimi aj požívatelia dôchodkov

podmienených nepriaznivým zdravotným stavom, pokiaľ im ich zachovaná pracovná schopnosť

dovoľuje pracovné uplatnenie.

§ 68

Pracovná rehabilitácia

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa poskytuje bezplatne pracovná rehabilitácia

ako súvislá starostlivosť smerujúca k tomu, aby si udržali alebo získali vhodné zamestnanie.

§ 69

Pracovné uplatnenie

(1)

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa umožňuje pracovné uplatnenie na miestach

vhodných pre nich so zreteľom na ich zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu. Závody

vykonávajú za súčinnosti orgánov Revolučného odborového hnutia a podľa pokynov národných

výborov výber vhodných pracovných miest pre týchto občanov a zostavujú zoznamy takto

vybratých pracovných miest.

(2)

Národné výbory zostavujú za súčinnosti závodov každoročne plán zamestnanosti občanov

so zmenenou pracovnou schopnosťou. Závody vykonávajú technické a organizačné opatrenia,

ktoré umožňujú čo najširšie pracovné uplatnenie občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou.

(3)

Plán zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a technické a organizačné

opatrenia závodov tvoria súčasť ich hospodárskych plánov. Pri hodnotení, ako závod

plní úlohy vyplývajúce zo štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, prizerá sa

tiež na plnenie plánu zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou; v závažných

prípadoch neplnenia tohto plánu zastaví okresný národný výbor závodu nábor z ostatných

zdrojov pracovných síl.

(4)

Ústredná komisia ľudovej kontroly

*)

ustanoví po dohode s ministerstvami plánovania

**)

a práce a sociálnych vecí, ako závody vykazujú občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou

pre účely kontroly plnenia hospodárskeho plánu.

§ 70

Starostlivosť o mladistvých

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou mladším ako 18 rokov sa po ukončení povinnej

školskej dochádzky umožňuje príprava na vhodné povolanie v učebnom pomere alebo štúdiom,

pokiaľ možno spolu so zdravou mládežou; ak nemajú mladiství predpoklady pre takúto

prípravu na povolanie, umiestnia sa do vhodného zamestnania. Národné výbory vyhradia

každoročne v plánoch rozmiestnenia dorastu počet učebných miest, miest v školách a

počet pracovných miest potrebný pre mladistvých so zmenenou pracovnou schopnosťou.

§ 71

Sledovanie vplyvu práce na zdravotný stav

(1)

Národné výbory sledujú v súčinnosti s orgánmi Revolučného odborového hnutia a iných

spoločenských organizácií, aký vplyv má príprava na povolanie, výkon zamestnania a

pracovné prostredie na zdravotný stav občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a

či títo občania nepotrebujú ďalšiu pomoc.

(2)

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa poskytuje sústavná dispenzárna starostlivosť

podľa predpisov o liečebno-preventívnej starostlivosti.

§ 72

Hmotné zabezpečenie

Hmotné zabezpečenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou zahrnuje príspevok pred

umiestnením do zamestnania, príspevok po čas prípravy na povolanie a náhradu nevyhnutných

výdavkov spojených s touto prípravou.

§ 73

Zabezpečenie pracovného pomeru

(1)

Dojednanie pracovného pomeru s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou nemožno

odmietnuť s poukazom na jeho zdravotný stav, ak národný výbor odporučil prijatie občana

na miesto, ktoré je uvedené v zozname vhodných pracovných miest pre občanov so zmenenou

pracovnou schopnosťou. Obdobne nesmie škola odmietnuť prijatie mladistvého so zmenenou

pracovnou schopnosťou na štúdium s poukazom na jeho zdravotný stav, ak takúto prípravu

na povolanie označil národný výbor za vhodnú.

(2)

Pracovný pomer s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou možno rozviazať výpoveďou

len po predchádzajúcom súhlase okresného národného výboru.

§ 74

Povinnosti závodov

(1)

Závody zabezpečujú občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou vhodné pracovné uplatnenie

a sú najmä povinné

a)

prednostne obsadzovať miesta uvedené v zozname vhodných pracovných miest pre občanov

so zmenenou pracovnou schopnosťou týmito občanmi, predovšetkým pracovníkmi, ktorých

pracovná schopnosť sa zmenila v čase zamestnania v závode, a svojimi bývalými pracovníkmi,

u ktorých došlo ku zmene pracovnej schopnosti,

b)

vykonávať prípravu na povolanie a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie

občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou,

c)

upravovať občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou pracovný čas, pracovisko, pomôcky

a ostatné pracovné podmienky, ak to vyžaduje zdravotný stav týchto občanov,

d)

zriaďovať alebo vyhradzovať osobitné dielne (pracoviská) pre občanov so zmenenou

pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú schopní pracovať za bežných podmienok v závode,

e)

viesť evidenciu všetkých občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou pracujúcich v

závode a vyznačovať v nej okolnosti významné pre vykonávanie starostlivosti o týchto

občanov.

(2)

Odporučenie vhodného pracovného uplatnenia občana so zmenenou pracovnou schopnosťou,

ktoré dá okresný národný výbor závodu, je pre závod záväzné a závod je povinný vyhovieť

mu bez prieťahov.

§ 75

Spoločné ustanovenie

Kde sa v tomto diele hovorí o pracovnom pomere, rozumie sa ním aj učebný pomer a členský

pomer k výrobnému družstvu; pokiaľ by však z ustanovení tohto dielu vyplynula povinnosť

prijať občana so zmenenou pracovnou schopnosťou za člena výrobného družstva alebo

obmedzenie možnosti zrušiť členstvo, vykonávajú sa tieto ustanovenia v súlade so stanovami

výrobného družstva.

§ 76

(1)

Občanom s ťažkým telesným alebo zmyslovým poškodením, najmä nevidomým a občanom s

ťažkým poškodením pohybového alebo nosného ústrojenstva poskytujú sa služby, prípadne

peňažné príspevky na prekonanie ťažkostí, ktoré im spôsobujú uvedené chyby. Umožňuje

sa im najmä účasť na spoločnom stravovaní, poskytuje sa im opatrovateľská služba v

ich bytoch a poskytujú sa im pomôcky potrebné na odstránenie, zmiernenie alebo prekonanie

následkov ich poškodenia; namiesto týchto pomôcok môže sa poskytnúť peňažný príspevok

na ich zadováženie.

(2)

Občanom s ťažkým telesným alebo zmyslovým poškodením, ktoré podstatne obmedzuje ich

pohybovú schopnosť, poskytujú sa podľa druhu a stupňa poškodenia osobitné výhody (napr.

v doprave alebo pri potrebe sprievodcu).

(3)

Občanom, ktorí pre veľmi ťažké telesné alebo zmyslové poškodenie alebo pre duševné

chyby potrebujú ústavnú starostlivosť, poskytuje sa ubytovanie, zaopatrenie, zdravotná

a kultúrna starostlivosť, ako aj príležitosť na primerané pracovné uplatnenie, prípadne

aj iné služby v ústavoch sociálnej starostlivosti pre dospelé osoby telesne (zmyslove)

chybné, prípadne v ústavoch sociálnej starostlivosti pre dospelé osoby duševne chybné.

§ 77

(1)

Deťom a mladistvým s ťažkým telesným poškodením, ktoré znemožňuje alebo podstatne

sťažuje normálny spôsob výchovy, vzdelania a pracovného výcviku, poskytuje sa ubytovanie,

zaopatrenie, školské vzdelanie, výchova, zdravotná starostlivosť a príprava na povolanie

v ústavoch sociálnej starostlivosti pre telesne chybnú mládež.

(2)

Deťom a mladistvým, ktorí nie sú schopní vzdelávať sa pre duševnú chybu, poskytuje

sa ubytovanie, zaopatrenie, zdravotná a výchovná starostlivosť a zácvik pre výkon

primeranej práce v ústavoch sociálnej starostlivosti pre duševne chybnú mládež.

(3)

Deťom a mladistvým, ktorí nie sú schopní vzdelávať sa pre duševnú chybu a žijú v

rodinách, poskytuje sa stravovanie a zdravotná a výchovná starostlivosť v zariadeniach

pre denný, prípadne týždenný pobyt.

§ 78

Starostlivosť o starých občanov

(1)

Starým občanom sa poskytujú služby, ktorými sa uľahčuje život v starobe a umožňuje

uspokojovanie osobitných potrieb odôvodnených starobou. Práca v domácnosti sa im uľahčuje

účasťou na spoločnom stravovaní a poskytovaním opatrovateľskej služby v ich bytoch.

Vytváraním vhodných podmienok sa im uľahčuje účasť na spoločenskom a kultúrnom živote,

ako aj pracovná i verejná činnosť podľa ich záujmov a zdravotného stavu.

(2)

Ubytovanie, zaopatrenie, zdravotnú a kultúrnu starostlivosť a iné služby možno poskytnúť

starým občanom, najmä občanom s trvale upravenými chorobnými stavmi, v ústavoch sociálnej

starostlivosti pre starých občanov (domovoch dôchodcov), pokiaľ chorobný stav nevyžaduje

liečenie v lôžkovom zdravotníckom zariadení.

§ 79

Občanom, ktorí sa prechodne ocitli alebo žijú v mimoriadne obťažných životných pomeroch,

poskytujú sa služby, ktoré sú potrebné na prekonanie týchto pomerov, pokiaľ ich občania

nemôžu prekonať vlastným pričinením, ani za pomoci svojej rodiny.

§ 80

(1)

Národný výbor môže požadovať od príjemcu služby plnú alebo čiastočnú úhradu nákladov

na služby poskytované podľa tretieho a štvrtého dielu tejto časti zákona. Národný

výbor môže uložiť príjemcovi služby úhradu nákladov podľa jeho hospodárskych pomerov.

(2)

Ak príjemca služby nemôže uhradiť náklady na službu, môže národný výbor požadovať

úhradu postupne od manžela, detí alebo rodičov príjemcu služby, ktorí sú povinní vyživovať

príjemcu služby; ak nedôjde k dohode, rozhodne súd na návrh národného výboru.

§ 81

Pre poskytovanie služieb sociálneho zabezpečenia platia spoločné ustanovenia o dávkach

uvedené v

§ 52 a 53

a v

§ 55 ods. 1

.

§ 82

Orgány sociálneho zabezpečenia

Sociálne zabezpečenie vykonávajú Ministerstvo práce a sociálnych vecí, Úrad dôchodkového

zabezpečenia (Správa dôchodkov) a národné výbory.

*)

§ 83

Ministerstvo práce a sociálnych vecí

Ministerstvo práce a sociálnych vecí riadi a kontroluje vykonávanie sociálneho zabezpečenia

a zabezpečuje, aby sa úlohy sociálneho zabezpečenia plnili v súlade s možnosťami a

potrebami spoločnosti; zodpovedá za účelné vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie

a za odbornú výchovu pracovníkov na tomto úseku. Úrad dôchodkového zabezpečenia v

Prahe a Správa dôchodkov v Bratislave rozhodujú o dávkach dôchodkového zabezpečenia.

*)

Vláda môže preniesť rozhodovanie o týchto dávkach na národné výbory.

§ 84

Úlohy národných výborov

(1)

Národné výbory zabezpečujú vo svojich obvodoch úlohy na úseku sociálneho zabezpečenia

v súlade so štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva a so zreteľom na jeho potreby

a zodpovedajú za to, že sa prostriedky určené na sociálne zabezpečenie budú vynakladať

účelne a hospodárne.

(2)

Národné výbory pri vykonávaní sociálneho zabezpečenia organizujú služby sociálneho

zabezpečenia, rozhodujú o týchto službách, o zaopatrovacom príspevku členov rodín

občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách, o zaopatrovacom príspevku umelcov

po dobu vojenského cvičenia, vo veciach ich zabezpečenia v chorobe a o dávkach zabezpečenia

dôchodkov v chorobe; spolupôsobia v konaní o dávkach dôchodkového zabezpečenia a rozhodujú

o týchto dávkach v rozsahu na ne prenesenom;

*)

rozvíjajú všestrannú starostlivosť o invalidov a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou

a starajú sa o vytváranie podmienok pre predlžovanie pracovnej činnosti starších pracovníkov

a pre aktívnu účasť dôchodcov v hospodárskom, kultúrnom a verejnom živote.

(3)

Národné výbory zabezpečujú čo najširšiu účasť pracujúcich na vykonávaní sociálneho

zabezpečenia a jeho kontrole najmä priberaním pracujúcich na priamu účasť na rozhodovaní

v komisiách sociálneho zabezpečenia a užších komisiách, ktoré zriaďujú pri komisiách

sociálneho zabezpečenia.

§ 85

(1)

Krajské a okresné národné výbory zriaďujú pri komisiách sociálneho zabezpečenia posudkové

komisie sociálneho zabezpečenia ako ich užšie komisie, ktoré rozhodujú najmä o tom,

či zdravotný stav alebo pracovná schopnosť posudzovaného odôvodňuje poskytnutie dávky

alebo služby sociálneho zabezpečenia. Krajské posudkové komisie sociálneho zabezpečenia

podávajú tiež znalecké posudky v súdnom konaní vo veciach dôchodkového zabezpečenia,

ak nárok závisí od zdravotného stavu žiadateľa o dávku.

(2)

Ministerstvo práce a sociálnych vecí

**)

môže zriadiť ako svoj orgán posudkovú komisiu sociálneho zabezpečenia na rozhodovanie

v prípadoch, v ktorých zisťovanie zdravotného stavu alebo pracovnej schopnosti vyžaduje

osobitné odborné znalosti. Ak táto komisia podáva znalecký posudok v súdnom konaní,

prejedná ho v inom zložení, než v ktorom rozhodla.

§ 86

(1)

Zásady usporiadania a pôsobnosti orgánov národných výborov vo veciach sociálneho

zabezpečenia ustanoví vláda; podrobnosti ustanoví Ministerstvo práce a sociálnych

vecí.

**)

(2)

Vláda môže tiež ustanoviť odchýlky od tohto zákona, pokiaľ ide o pôsobnosť, organizáciu

a riadenie posudkovej služby vo veciach úplnej (čiastočnej) invalidity.

§ 87

Súčinnosť orgánov Revolučného odborového hnutia

Orgány sociálneho zabezpečenia plnia svoje úlohy v úzkej súčinnosti s orgánmi Revolučného

odborového hnutia.

§ 88

Žiadosť o dávku (službu)

O poskytnutí dávky (služby) sa rozhoduje spravidla na žiadosť, ktorá sa podáva na

národnom výbore, v obvode ktorého žiadateľ býva; ak žiada o dávku z dôchodkového zabezpečenia

pracovník alebo pozostalý po ňom, podáva sa žiadosť v závode u orgánov základnej organizácie

Revolučného odborového hnutia. Člen výrobného družstva alebo pozostalý po ňom podáva

žiadosť v družstve.

§ 89

Povinnosť závodov viesť záznamy a podávať hlásenia pre účely sociálneho zabezpečenia

(1)

Závody sú povinné viesť záznamy o okolnostiach rozhodných pre nárok na dávku a jej

výšku, najmä o dobe a druhu zamestnania, o výške zárobku svojich pracovníkov, o dojednaní

a skončení pracovného pomeru s dôchodcom, ako aj o okolnostiach rozhodných pre vykonávanie

starostlivosti o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a hlásiť ich orgánom sociálneho

zabezpečenia. Na vyzvanie týchto orgánov sú závody povinné podať takéto hlásenia kedykoľvek.

Orgány sociálneho zabezpečenia majú právo preskúmať správnosť a úplnosť hlásení.

(2)

Ak závod zavinil nesprávnym hlásením alebo jeho opomenutím, najmä neoznámením vstupu

požívateľa dôchodku do zamestnania (prijatia za člena výrobného družstva, začatia

pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom družstve), že sa dávka poskytla neprávom

alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinný nahradiť neprávom vyplatené sumy.

O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy rozhoduje orgán sociálneho zabezpečenia,

ktorý je príslušný rozhodnúť o dávke; tento orgán tiež môže od požadovania náhrady

celkom alebo sčasti upustiť.

(3)

Nárok na náhradu sa premlčuje do troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia

zistil, že sa dávka poskytla neprávom.

§ 90

Vstup do závodu

Poverení funkcionári a pracovníci orgánov sociálneho zabezpečenia sú oprávnení vstupovať

do závodov a na pracoviská, pokiaľ je to potrebné pre účely tohto zákona alebo na

zistenie skutočností rozhodných pre nárok na náhradu dávok dôchodkového zabezpečenia.

§ 91

Súčinnosť zdravotníckych zariadení

Zdravotnícke zariadenia sú povinné na požiadanie orgánu sociálneho zabezpečenia vykonať

vyšetrenie zdravotného stavu v konaní o dávkach (službách), podávať lekárske nálezy,

posudky, správy o priebehu choroby, vydávať výpisy z chorobopisov a podávať hlásenia,

ktoré sú potrebné pre rozhodovanie o dávke (službe).

§ 92

Rozhodnutia a opravné prostriedky vo veciach dávok dôchodkového zabezpečenia

(1)

Rozhodnutie vo veciach dávok dôchodkového zabezpečenia sa vydáva vždy písomne.

(2)

O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských národných výborov ako odvolacích

orgánov a Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov) o zákonných nárokoch

vo veciach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje súd. Proti rozhodnutiu okresného národného

výboru, ktoré je len podkladom rozhodnutia Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy

dôchodkov), nemožno sa odvolať na krajský národný výbor. Súd preskúmava toto rozhodnutie

len pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Úradu dôchodkového zabezpečenia

(Správy dôchodkov). Ak súd zruší rozhodnutie Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy

dôchodkov) i rozhodnutie národného výboru, vydá Úrad dôchodkového zabezpečenia (Správy

dôchodkov) nové rozhodnutie, aj pokiaľ ide o otázky riešené v rozhodnutí národného

výboru.

*)

(3)

Ak bolo rozhodnutie okresného národného výboru, ktoré je iba podkladom rozhodnutia

Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov), vydané pred 1. júlom 1964, platia

pre opravné správne konanie doterajšie predpisy. Ustanovenia odseku 2 tretej a štvrtej

vety platia i v tomto prípade; tieto ustanovenia platia tak isto pri súdnom preskúmavaní

rozhodnutí Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov), ak súd nevydal rozhodnutie

o opravnom prostriedku do 30. júna 1964.

*)

(4)

Ak navrhovateľ nemá všeobecný súd v Československej socialistickej republike, je

príslušný rozhodnúť o opravnom prostriedku súd, v obvode ktorého má sídlo orgán, ktorý

rozhodnutie vydal.

(5)

Ak požiada účastník konania pred uplynutím lehoty na opravný prostriedok o oznámenie

podkladov pre výpočet dôchodku, začína plynúť nová lehota na opravný prostriedok odo

dňa, keď boli účastníkovi tieto podklady doručené.

(6)

Opravný prostriedok je podaný včas i vtedy, keď bol podaný v lehote na okresnom národnom

výbore príslušnom podľa miesta bydliska.

(7)

Opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, možno vziať späť bez jeho súhlasu, ak

sa navrhovateľovi novým rozhodnutím príslušného orgánu úplne vyhovelo.

(8)

O odvolaniach proti iným rozhodnutiam národného výboru vo veciach dôchodkového zabezpečenia

rozhoduje sa len v správnom konaní.

(9)

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o znížení, odňatí alebo zastavení výplaty dávok

nemá odkladný účinok.

§ 93

Náklady konania

(1)

Náklady konania o dávky (služby) uhradzuje štát.

(2)

Štát uhradzuje tiež cestovné, stravné a nocľažné, prípadne aj iné nevyhnutné výdavky

a ušlý zárobok občanom, ktorí sa podrobia vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa na

vyzvanie dostavia na rokovanie posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia.

§ 94

Všeobecné predpisy o konaní

Pokiaľ tento zákon alebo predpisy podľa neho vydané neustanovujú odchýlky od všeobecných

predpisov o konaní vo veciach správnych, platia tieto predpisy.

§ 95

Úvodné ustanovenia

(1)

Pre sociálne zabezpečenie vojakov z povolania a príslušníkov bezpečnostných zborov

platia obdobne ustanovenia

prvej

,

štvrtej, piatej

a

ôsmej časti toho zákona

, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

(2)

Kde sa v tomto zákone hovorí o vojakoch z povolania a o službe v ozbrojených silách,

rozumejú sa tým aj príslušníci bezpečnostných zborov a ich služba.

§ 96

Kategórie funkcií

(1)

Služba vojakov z povolania vykonávaná po 31. decembri 1964 sa zaraďuje pre účely

dôchodkového zabezpečenia do I. alebo II. kategórie podľa druhov vykonávaných funkcií.

(2)

Ministri národnej obrany a vnútra

*)

určia v odboroch svojej pôsobnosti, ktoré funkcie vojakov z povolania sa zaraďujú

do I. kategórie; pritom môžu ustanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba výkonu niektorých

týchto funkcií do doby zamestnania.

(3)

Ministri národnej obrany a vnútra

*)

ustanovia, ktoré druhy služieb sa hodnotia ako doby zamestnania III. pracovnej kategórie.

§ 97

Prerušenie zamestnania

O tom, či zamestnanie vojakov z povolania bolo prerušené z vážnych dôvodov (

§ 8 ods. 2

), rozhodujú v odboroch svojej pôsobnosti orgány ministerstiev národnej obrany a vnútra.

*)

§ 98

Priemerný mesačný zárobok

Pri vymeraní dôchodku podľa tohto dielu sa vypočítava priemerný mesačný zárobok tiež

z hrubých zárobkov za posledných 5 (10) kalendárnych rokov pred prepustením zo služby

v ozbrojených silách, ak je to pre oprávneného výhodnejšie.

§ 99

Starobný dôchodok

(1)

Na starobný dôchodok má nárok vojak z povolania, ktorý má najmenej 25 rokov doby

zamestnania a v čase služby v ozbrojených silách dosiahol vek aspoň,

a)

57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v II. kategórii;

b)

55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v I. kategórii.

(2)

Na starobný dôchodok podľa tohto dielu má nárok aj občan, ktorý bol vojakom z povolania,

mal ku dňu prepustenia zo služby v ozbrojených silách najmenej 25 rokov doby zamestnania

a dosiahol v čase trvania zamestnania (pracovnej činnosti) vek aspoň

a)

60 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v I. (II.) kategórii v ozbrojených

silách;

b)

55 rokov, ak vykonával v ozbrojených silách najmenej 20 rokov službu výkonného letca;

službe výkonného letca sa kladie naroveň výkon funkcií osobitnej povahy a stupňa nebezpečnosti,

ktoré určia ministri národnej obrany a vnútra.

*)

(3)

Ustanovenia

§ 11 ods. 3 až 5

platia obdobne.

§ 100

Výška starobného dôchodku

(1)

Základná výmera starobného dôchodku vojaka z povolania alebo občana uvedeného v

§ 99 ods. 2

, ktorý splnil podmienky určené pre nárok na tento dôchodok, je

a)

60 % priemerného mesačného zárobku, ak vykonával vojak z povolania alebo občan uvedený

v

§ 99 ods. 2

z potrebnej doby zamestnania 25 rokov najmenej 20 rokov službu v I. kategórii v ozbrojených

silách;

b)

55 % priemerného mesačného zárobku, ak vykonával vojak z povolania alebo občan uvedený

v

§ 99 ods. 2

z potrebnej doby zamestnania 25 rokov najmenej 20 rokov službu v II. kategórii v

ozbrojených silách.

(2)

K základnej výmere podľa predchádzajúceho odseku sa pripočítajú od 21. roku zamestnania

za každý rok služby v ozbrojených silách (zamestnania)

I. kategórie

2 %,

II. kategórie

1,5 % a

III. kategórie

1 %

priemerného mesačného zárobku, avšak len do výšky určenej v nasledujúcom odseku; pritom

sa započítava len doba služby v ozbrojených silách (zamestnania) vykonávanej po dosiahnutí

veku 18 rokov.

(3)

Starobný dôchodok podľa odseku 1 písm. b) je ku dňu vzniku nároku najviac 70 % priemerného

mesačného zárobku.

(4)

Ustanovenia

§ 13 ods. 3

a

5

platia obdobne.

§ 101

Najvyššia a najnižšia výmera starobného dôchodku

(1)

Starobný dôchodok spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia)

nesmie prevyšovať sumu

2200 Kčs mesačne, ak ide o vojaka z povolania alebo občana, ktorý bol vojakom z povolania,

ak vykonávali najmenej 20 rokov službu výkonného letca alebo službu jej na roveň postavenú

[

§ 99 ods. 1 písm. b)

a

ods. 2 písm. b)

];

2000 Kčs mesačne, ak vykonával vojak z povolania najmenej 20 rokov inú službu v I.

kategórii v ozbrojených silách [

§ 99 ods. 1 písm. b)

];

1800 Kčs mesačne v ostatných prípadoch [

§ 99 ods. 1 písm. a)

a

ods. 2 písm. a)

].

Sumou prevyšujúcou tieto výmery sa starobný dôchodok vymeria, len pokiaľ ide o zvýšenie

starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok;

dôchodok spolu s týmto zvýšením a s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia

(poistenia) nesmie však prevýšiť sumu 2500 Kčs mesačne.

(2)

Ustanovenia

§ 18 ods. 2 až 6

platia obdobne.

§ 102

Výška invalidného dôchodku

(1)

Ak vykonával vojak z povolania službu v ozbrojených silách (zamestnanie) predo dňom

vzniku nároku na invalidný dôchodok najmenej 25 rokov alebo po dobu, ktorá s pripočítaním

doby od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov u mužov a veku 57 rokov

u žien dosahuje najmenej 25 rokov, je základná výmera invalidného dôchodku

a)

60 % priemerného mesačného zárobku, ak trvala služba v ozbrojených silách v I. kategórii

najmenej 20 rokov alebo ak sa stal vojak z povolania úplne (čiastočne) invalidným

následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone tejto služby alebo v priamej

súvislosti s ním,

b)

55 % priemerného mesačného zárobku, ak trvala služba v ozbrojených silách v II. kategórii

najmenej 20 rokov alebo ak sa stal vojak z povolania úplne (čiastočne) invalidným

následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone tejto služby alebo v priamej

súvislosti s ním,

c)

50 % priemerného mesačného zárobku v ostatných prípadoch.

(2)

Ustanovenia

§ 23 ods. 2 až 5

platia obdobne.

§ 103

Najvyššia a najnižšia výmera invalidného dôchodku

(1)

Invalidný dôchodok spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia

(poistenia) nesmie prevyšovať sumu

2200 Kčs mesačne, ak ide o vojaka z povolania, ktorý vykonával službu výkonného letca

alebo službu jej na roveň postavenú

po dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok, a ak trval výkon tejto služby ku

dňu vzniku nároku na dôchodok, alebo

po dobu najmenej 20 rokov, alebo

sa stal úplne invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone tejto

služby alebo v priamej súvislosti s ním;

2000 Kčs mesačne, ak vojak z povolania vykonával službu v ozbrojených silách v I.

kategórii

po dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok a ak trval výkon tejto služby ku

dňu vzniku nároku na dôchodok, alebo

po dobu najmenej 20 rokov, alebo

sa stal úplne invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone tejto

služby alebo v priamej súvislosti s ním;

1 800 Kčs mesačne v ostatných prípadoch.

(2)

Ustanovenia

§ 28 ods. 2

a

4

platia obdobne.

§ 104

Výplata dávok

Dôchodky a ostatné dávky sa vyplácajú v určenom výplatnom termíne na bežný kalendárny

mesiac.

§ 105

Služby sociálneho zabezpečenia

Peňažné príspevky, ktoré sa poskytujú ako služba sociálneho zabezpečenia, poskytujú

požívateľom dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania a ich rodinným

príslušníkom orgány ministerstiev národnej obrany a vnútra.

*)

§ 106

Organizácia

Sociálne zabezpečenie v ozbrojených silách a bezpečnostných zboroch riadia, kontrolujú

a prostredníctvom svojich orgánov vykonávajú ministerstvá národnej obrany a vnútra.

Pritom zabezpečujú, aby sa úlohy sociálneho zabezpečenia v ozbrojených silách a bezpečnostných

zboroch plnili v súlade s možnosťami a potrebami spoločnosti a zodpovedajú za účelné

a hospodárne vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie. Pri plnení týchto

úloh postupujú v súčinnosti s Ministerstvom práce a sociálnych vecí.

*)

§ 107

Konanie

(1)

Ak splňuje vojak z povolania podmienky pre nárok na dôchodok už pri prepustení zo

služby v ozbrojených silách, prizná sa dávka bez žiadosti. V ostatných prípadoch sa

uplatňuje nárok na dávku žiadosťou na okresnej vojenskej správe, v obvode ktorej žiadateľ

býva; v odbore pôsobnosti Ministerstva vnútra sa žiadosť podáva na príslušnej súčasti

Ministerstva vnútra.

*)

(2)

Konanie vo veciach invalidity (čiastočnej invalidity) vykonávajú posudkové komisie

sociálneho zabezpečenia (

§ 85 ods. 1

). Schopnosť vojakov z povolania na výkon služby v ozbrojených silách posudzujú lekárske

komisie ministerstiev národnej obrany a vnútra, ktoré tiež rozhodujú o priamej súvislosti

vzniku úrazu alebo ochorenia s výkonom služby pre účely konania o invalidnom (čiastočnom

invalidnom) dôchodku.

(3)

O odvolaniach proti rozhodnutiam orgánov Ministerstva národnej obrany a Ministerstva

vnútra vo veciach dávok dôchodkového zabezpečenia sa rozhoduje v správnom konaní.

(4)

Inak platia o konaní v sociálnom zabezpečení v ozbrojených silách obdobne

§ 89 až 94

.

(5)

Vykonávacie predpisy ustanovia, kedy ministerstvá národnej obrany a vnútra alebo

ich orgány uskutočňujú konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia, výplatu

dávok a poskytovanie služieb, ak

a)

žiadateľ o dávku (službu) nie je už vojakom z povolania v čase vzniku nároku na dávku

(službu),

b)

ide o pozostalých po vojakoch z povolania alebo po občanoch uvedených pod písmenom

a).

§ 107a

Úvodné ustanovenie

Pre dôchodkové zabezpečenie účastníkov odboja a pozostalých po nich platia ustanovenia

tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

§ 107b

Skupiny účastníkov odboja

(1)

Účastníci odboja, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené zákonom

č. 255/1946 Zb.

o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch

národného boja za oslobodenie alebo zákonom č. 462/1919 Zb. o prepožičiavaní miest

legionárom v znení zákona č. 196/1946 Zb., sa pre účely dôchodkového zabezpečenia

zaraďujú do týchto štyroch skupín

1.

do I. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

a)

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky, ak v tejto dobe aspoň šesť mesiacov

- vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch alebo

- boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie,

b)

ktorí aspoň dva roky vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch,

c)

ktorí boli výkonnými letcami alebo parašutistami zhodenými alebo vysadenými v tyle

nepriateľa,

d)

ktorí zomrel v boji alebo v čase väznenia z dôvodov fašistickej perzekúcie alebo

sa za uvedených okolností stali úplne (čiastočne) invalidnými, pokiaľ táto invalidita

trvá ku dňu vzniku nároku na dôchodok, alebo

e)

ktorých odbojová činnosť trvala nepretržite od roku 1939 do oslobodenia;

2.

do II. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

a)

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň dva roky, ak v tejto dobe aspoň tri mesiace

- vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch alebo

- boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie,

b)

ktorí aspoň šesť mesiacov vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch alebo

c)

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky,

pokiaľ nespĺňajú podmienky pre zaradenie do I. skupiny;

3.

do III. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

a)

ktorí boli príslušníkmi ozbrojených útvarov alebo boli väznení z dôvodov fašistickej

perzekúcie, alebo

b)

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň rok,

pokiaľ nespĺňajú podmienky pre zaradenie do I. alebo II. skupiny;

4.

do IV. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

a)

ktorých odbojová činnosť trvala po dobu kratšiu ako jeden rok alebo

b)

ktorí boli účastníkmi povstania v máji 1945,

**)

pokiaľ nespĺňajú podmienky pre zaradenie do I., II. alebo III. skupiny.

(2)

Účastníci protivojnových vzbúr za prvej svetovej vojny sa zaraďujú do IV. skupiny

účastníkov odboja.

§ 107c

Priemerný mesačný zárobok

Ak účastník odboja zmenil pre zdravotné poškodenie, ktoré utrpel v súvislosti s odbojovou

činnosťou, svoje doterajšie zamestnanie, zisťuje sa jeho priemerný mesačný zárobok

pre výpočet dôchodku, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, zo zárobku, ktorý dosahujú

rovnako kvalifikovaní zdraví pracovníci v povolaní, ktoré účastník odboja predtým

vykonával.

§ 107ch

Výška sirotského dôchodku

(1)

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je najmenej

400 Kčs mesačne.

(2)

Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je 700 Kčs

mesačne.

§ 107d

Vek potrebný pre nárok na plný starobný dôchodok

(1)

Vek potrebný pre nárok na plný starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny

sa určí tak, že sa od veku 60 rokov u muža a veku 55 rokov u ženy odpočíta jeden rok

za každý započatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek je však najmenej 55 rokov u

muža a 50 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 57 rokov

u muža a 52 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

(2)

Vek potrebný pre nárok na plný starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý

bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 59 rokov u muža

a 54 rokov u ženy.

(3)

Vek potrebný pre nárok na plný starobný dôchodok účastníčky odboja je 55 rokov, pokiaľ

ustanovenia predchádzajúcich odsekov nie sú pre ňu výhodnejšie.

(4)

Ak sú iné ustanovenia tohto zákona o veku potrebnom pre nárok na plný starobný dôchodok

výhodnejšie, platia tieto iné ustanovenia.

§ 107e

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok

(1)

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny

sa určí tak, že sa od veku 65 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej

činnosti; potrebný vek je však najmenej 60 rokov, ak ide o účastníka odboja I. skupiny,

a najmenej 62 rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

(2)

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníčky odboja I. a II. skupiny,

ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov (

§ 12 ods. 2

), určí sa tak, že sa od veku 60 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej

činnosti; potrebný vek je však najmenej 55 rokov, ak ide o účastníčku odboja I. skupiny,

a najmenej 57 rokov, ak ide o účastníčku odboja II. skupiny.

(3)

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny,

ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 64 rokov,

a ak ide o ženu, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov, 59 rokov.

(4)

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníčky odboja, ktorá bola

zamestnaná aspoň 20 rokov, je 60 rokov, pokiaľ ustanovenia predchádzajúcich odsekov

nie sú pre ňu výhodnejšie.

§ 107f

Výška starobného a invalidného dôchodku

(1)

Základná výmera plného starobného a invalidného dôchodku (

§ 23 ods. 1

,

§ 102 ods. 1

) pre účastníka odboja je

skupiny

I.

60 %

II.

55 %

III. a IV.

50 %

priemerného mesačného zárobku.

(2) Ustanovenia

§ 13 ods. 2

,

§ 23 ods. 2

a

§ 100 ods. 2

platia s tým, že percentné zvýšenie základnej výmery za každý rok zamestnania patrí

účastníkom odboja I. a II. skupiny od 21. roku zamestnania.

(3) Za každý začatý rok odbojovej činnosti zvyšuje sa starobný a invalidný dôchodok

(

§ 23 ods. 1

,

§ 24

a

§ 102 ods. 1

) účastníka odboja

skupiny

mesačne o Kčs

I.

120

II. a III.

100

IV.

80

(4)

Starobný a invalidný dôchodok ku dňu vzniku nároku na dôchodok je

a)

najviac 70 % priemerného mesačného zárobku, ak ide o účastníka odboja II. skupiny,

b)

najviac 60 % priemerného mesačného zárobku, ak ide o účastníka odboja III. a IV.

skupiny,

pokiaľ iné ustanovenia tohto zákona nie sú pre neho výhodnejšie; ak ide o účastníka

odboja I. skupiny, výška dôchodku nie je takto obmedzená.

(5)

Zvýšenie prevyšujúce hranicu 70 %, prípadne 60 % priemerného mesačného zárobku, uvedenú

v predchádzajúcom odseku, v

§ 13 ods. 4

,

§ 23 ods. 4

a v

§ 100 ods. 3

, patrí len vtedy, ak ide o zvýšenie dôchodku podľa odseku 3.

(6)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok účastníka odboja, ktorého invalidita (čiastočná

invalidita) vznikla v súvislosti s odbojovou činnosťou, sa posudzuje podľa ustanovení

o invalidnom (čiastočnom invalidnom) dôchodku pri pracovnom úraze (

§ 26

), ustanovenie

§ 20 ods. 1

tu neplatí. Ustanovenie

§ 40 ods. 3

platí obdobne.

§ 107g

Najvyššia a najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku

(1)

Starobný a invalidný dôchodok účastníka odboja spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom

z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 2500 Kčs mesačne.

(2)

Starobný a invalidný dôchodok je najmenej, ak ide o účastníka odboja

skupiny

mesačne Kčs

I.

1400

II.

1200

III.

1000

IV.

800

(3)

Najnižšia výmera čiastočného invalidného dôchodku je polovica najnižšej výmery invalidného

dôchodku.

(4)

Starobný a invalidný dôchodok je najviac 100 % priemerného mesačného zárobku neobmedzeného

podľa

§ 9 ods. 3

a zníženého o sumu rovnajúcu sa dani zo mzdy určenej ku dňu vzniku nároku na dôchodok;

to však neplatí, ak ide o starobný alebo invalidný dôchodok patriaci v najnižšej výmere

(odsek 2) alebo o starobný alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov platných

pred 1. januárom 1957.

§ 107h

Vdovský dôchodok, starobný a invalidný dôchodok vdovy

(1)

Vdove po účastníkovi odboja patrí vdovský dôchodok, ak sa splní niektorá z podmienok

ustanovených v

§ 30 ods. 2 písm. a) až e)

pre nárok na vdovský dôchodok i po uplynutí dvoch rokov po zániku skoršieho nároku

na vdovský dôchodok.

(2)

Vdovský dôchodok vdovy po účastníkovi odboja je najmenej 560 Kčs mesačne.

(3)

Vdovský dôchodok účastníčky odboja, ktorá nemá iný dôchodok ani príjem zo zamestnania

alebo z inej zárobkovej činnosti, sa vymeria najmenej sumou uvedenou v

§ 107g ods. 2

podľa toho, do ktorej skupiny účastníkov odboja je vdova zaradená.

(4)

Vdovský dôchodok sa vdove zárobkove činnej nekráti, ak ide o účastníčku odboja alebo

o vdovu po účastníkovi odboja.

(5)

Ak vdova po účastníkovi odboja nemá nárok na vdovský dôchodok, požíva však starobný

alebo invalidný dôchodok, patrí tento dôchodok najmenej vo výške 560 Kčs mesačne.

§ 107i

Výška sociálneho dôchodku

(1)

Ak sa účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa účastníkovi odboja

skupiny

mesačne Kčs

I.

1400

II.

1200

III.

1000

IV.

800

(2)

Ak sa vdove po účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa vo výške

560 Kčs mesačne.

§ 107j

Výška dôchodkov rodičov

Ak sa poskytuje rodičom účastníka odboja, ktorý v súvislosti s odbojovou činnosťou

padol, bol popravený alebo zomrel vo väzení, dôchodok rodičov, starobný, invalidný,

vdovský alebo sociálny dôchodok, patrí tento dôchodok najmenej vo výške 600 Kčs mesačne,

ak ide o jednotlivca, a 900 Kčs mesačne, ak ide o manželskú dvojicu.

§ 107k

Vyňatie z osobitnej dane z dôchodku

Dôchodky poskytované v najnižšie výmere podľa tejto časti zákona ani dôchodky z nich

vymerané nepodliehajú osobitnej dani z dôchodku.

§ 108

Základné ustanovenia

(1)

Podľa tohto zákona sa posudzujú od 1. júla 1964 i nároky na dávky, ktorých podmienky

sa splnili pred týmto dňom a nezakladali nárok na dávky podľa doterajších predpisov,

pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

(2)

O nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 1. júlom 1964 a o ktorých sa do tohto dňa

právoplatne nerozhodlo, najmä preto, že pracovník pokračuje v zamestnaní, rozhodne

sa podľa doterajších predpisov s odchýlkami podľa ďalších ustanovení.

(3)

Dávky dôchodkového zabezpečenia priznané podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964

považujú sa za dávky podľa tohto zákona, a to vo výške, v akej patrili k 30. júnu

1964, pokiaľ nevyplýva niečo iné z

§ 124 až 126

. Ďalšie trvanie nároku na tieto dávky sa posudzuje podľa tohto zákona s odchýlkami

ustanovenými v

§ 116

a

120 až 123

.

(4)

Požívatelia dávok dôchodkového zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred 1. júlom

1964, sú povinní ohlásiť do 15. júla 1964 skutočnosti, ktoré podľa tohto zákona odôvodňujú

zánik nároku na dávku, zníženie dávky alebo zastavenie jej výplaty.

§ 109

Nároky na dôchodky, ktoré vzniknú v čase od 1. júla do 31. decembra 1964

Pre nároky na dôchodky, podmienky ktorých sa splnia v čase od 1. júla do 31. decembra

1964, platia ustanovenia tohto zákona s týmito odchýlkami

a)

doba zamestnania a náhradná doba sa posudzuje podľa predpisov platných pred 1. júlom

1964,

b)

doba zamestnania potrebná pre vznik nároku na plný starobný dôchodok je najmenej

20 rokov a pre vznik nároku na pomerný starobný dôchodok najmenej 5 rokov,

c)

hranica veku potrebného pre vznik nároku na plný starobný dôchodok u žien je aspoň

55 rokov bez zreteľa na počet vychovaných detí; pre vznik nároku na pomerný starobný

dôchodok u žien je hranica veku vždy aspoň 65 rokov,

d)

starobný dôchodok v pomernej výške je 2,5 % priemerného mesačného zárobku za každý

rok zamestnania,

e)

výška invalidného dôchodku sa určí podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964, invalidný

dôchodok nesmie však presahovať najvyššiu výmeru určenú v

§ 23 ods. 4

, prípadne zvýšenú o 10 % priemerného mesačného zárobku pri pracovnom úraze, a v

§ 28 ods. 1

a

3

,

f)

výška čiastočného invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku pri pracovnom

úraze sa určí podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964.

§ 110

Pracovné kategórie

Ak ide o dôchodok, na ktorý vznikol nárok po 30. júni 1964, určuje sa zaradenie zamestnania

do I. alebo II. pracovnej kategórie za dobu do 30. júna 1964 podľa predpisov platných

pred 1. júlom 1964, pokiaľ sú pre pracovníka výhodnejšie; ak sú výhodnejšie ustanovenia

tohto zákona, určuje sa zaradenie zamestnania podľa týchto ustanovení a vykonávacích

predpisov.

§ 111

Doba zamestnania

(1)

Doba pracovného pomeru pred 1. októbrom 1948, ktorá sa nepovažovala za dobu zamestnania

podľa doterajších predpisov, nie je dobou zamestnania ani podľa tohto zákona, ak pracovník

vykonával súčasne samostatnú zárobkovú činnosť, ktorá bola hlavným zdrojom jeho výživy.

(2)

Doba služby v tzv. vládnom vojsku, doba služby vojakov z povolania v armáde tzv.

Slovenského štátu a doba služby príslušníkov polície a žandárstva prijatých do služieb

v dobe neslobody sa nezapočítavajú do doby zamestnania; doby týchto služieb sa však

započítavajú v rozsahu, v akom sa kryjú s dobou účasti na boji proti fašizmu.

§ 112

Prerušenie zamestnania

Doba, po ktorú sa žena starala v období od 1. októbra 1948 do 31. decembra 1964 o

dieťa vo veku od troch do ôsmich rokov, alebo po ktorú bol poskytovaný čiastočný invalidný

dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, považuje sa za dobu prerušenia zamestnania

z vážnych dôvodov (

§ 8 ods. 2

), ak vznikne nárok na dôchodok po 31. decembri 1964.

§ 113

Zachovanie skoršieho priemerného zárobku pre výpočet dôchodku

Ak dôchodca požíva alebo požíval starobný, invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok,

dôchodok za výsluhu rokov alebo výsluhový dôchodok vymeraný podľa doterajších predpisov

z priemerného ročného zárobku, nesmie sa starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný)

dôchodok, na ktorý vznikol nárok po 30. júni 1964, vymerať z nižšieho priemerného

mesačného zárobku, ako by bola dvanástina priemerného ročného zárobku (dôchodkového

základu), z ktorého sa vymeral skorší dôchodok.

§ 114

Starobný dôchodok

(1)

Pracovníkom, ktorí splnili pred 1. júlom 1964 podmienky pre nárok na starobný dôchodok

v plnej výške podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964,

*)

patrí starobný dôchodok podľa doterajších predpisov. Ak sú títo pracovníci k 1. júlu

1964 zamestnaní, zvyšuje sa ich nárok na starobný dôchodok

a)

za dobu zamestnania pred 1. júlom 1964, po ktorú mali nárok na zvyšovanie dôchodku

o 4 % priemerného ročného zárobku, i za dobu kratšiu ako rok, a to za každé tri mesiace

zamestnania o 1 % z jednej dvanástiny doterajšieho priemerného ročného zárobku (odsek

2);

b)

za dobu zamestnania po 30. júni 1964 podľa ustanovení o zvyšovaní nároku na plný

starobný dôchodok (

§ 16

).

(2)

Ak pracovníci uvedení v predchádzajúcom odseku boli po vzniku nároku na starobný

dôchodok v plnej výške nepretržite zamestnaní, vypočíta sa starobný dôchodok i jeho

zvýšenie za dobu zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok z priemerného mesačného

zárobku (

§ 9

), ak je to pre dôchodcu výhodnejšie. V ostatných prípadoch sa vypočíta starobný dôchodok

i zvýšenie z jednej dvanástiny doterajšieho priemerného ročného zárobku; to platí,

aj keď dôchodca vstúpi do zamestnania po 30. júni 1964.

(3)

Starobný dôchodok spolu so zvýšením za dobu ďalšieho zamestnania vykonávaného po

30. júni 1964 nesmie byť vyšší ako 90 % priemerného mesačného zárobku neobmedzeného

podľa

§ 9 ods. 3

a zníženého o sumu, ktorá sa rovná dani zo mzdy určenej ku dňu vzniku nároku na dôchodok.

(4)

Starobný dôchodok v plnej výške sa po dobu ďalšieho zamestnania a pracovnej činnosti

v jednotnom roľníckom družstve neposkytuje, pokiaľ vláda neustanoví výnimky.

§ 115

(1)

Pracovníkom, ktorí splnili pred 1. júlom 1964 podmienky pre nárok na starobný dôchodok

v pomernej výške

**)

a ktorí sú k 1. júlu 1964 zamestnaní, zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok

a)

za dobu zamestnania do 30. júna 1964 podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964,

pokiaľ ide o podmienky a percentnú výšku;

b)

za dobu zamestnania po 30. júni 1964 podľa ustanovení o zvyšovaní nároku na pomerný

starobný dôchodok (

§ 17

).

(2)

Starobný dôchodok v pomernej výške sa po dobu ďalšieho zamestnania a pracovnej činnosti

v jednotnom roľníckom družstve neposkytuje, pokiaľ vláda neustanoví výnimky.

(3)

Ustanovenia

§ 114 ods. 2 a 3

platia obdobne.

§ 116

(1)

Nároky na starobný dôchodok patriaci

a)

ženám starším ako 55 rokov alebo

b)

pracovníkom (ženám) mladším ako 65 rokov za dobu zamestnania kratšiu ako 25 rokov

alebo

c)

pracovníkom starším ako 65 rokov za dobu zamestnania kratšiu ako 10 rokov,

ktoré vznikli pred 1. júlom 1964, zachovávajú sa, aj keby oprávnení nesplňovali podmienky

pre nárok na starobný dôchodok ustanovené týmto zákonom.

(2)

Nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona nevznikne, ak pred 1. januárom 1957

vznikol nárok na invalidný dôchodok a trvá i po 30. júni 1964.

§ 117

(1)

Ak pracovník, ktorému vznikol pred 1. júlom 1964 nárok na starobný dôchodok v plnej

výške, bol po vzniku tohto nároku zamestnaný, je starobný dôchodok po jeho zvýšení

za dobu ďalšieho zamestnania najmenej

440 Kčs mesačne, ak trvalo ďalšie zamestnanie celkove aspoň rok,

480 Kčs mesačne, ak trvalo ďalšie zamestnanie celkove aspoň dva roky, a

520 Kčs mesačne, ak trvalo ďalšie zamestnanie celkove aspoň tri roky,

z toho vždy aspoň rok po 30. júni 1964; do týchto dôb sa nepočíta doba, po ktorú pracovník

poberal starobný dôchodok alebo jeho časť.

(2)

Starobný dôchodok v najnižšej výmere podľa predchádzajúceho odseku nesmie však byť

viac ako 90 % priemerného mesačného zárobku zníženého o sumu, ktorá sa rovná dani

zo mzdy určenej ku dňu vzniku nároku na dôchodok; priemerný mesačný zárobok sa určuje

zo zárobkov dosiahnutých za posledných 10 (5) kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom

vznikol nárok na dôchodok alebo v ktorom sa skončilo zamestnanie, podľa toho, čo je

pre pracovníka výhodnejšie.

(3)

Starobný dôchodok v najnižšej výmere podľa odseku 1 môže sa vymerať nad 90 % priemerného

mesačného zárobku, ak je tento dôchodok jediným zdrojom výživy dôchodcu a jeho rodiny

alebo ak ide o manželskú dvojicu, ktorá nemá hrubý príjem vyšší ako 400 Kčs mesačne

na osobu.

§ 118

Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok

(1)

Ak sa stal požívateľ invalidného dôchodku,

a)

na ktorý vznikol nárok v dobe od 1. januára 1957 do 31. decembra 1964 alebo

b)

na nové vymeranie ktorého vznikol v tejto dobe nárok, po tejto dobe len čiastočne

invalidným, vymeria sa čiastočný invalidný dôchodok podľa tohto zákona; tento dôchodok

však nesmie byť vyšší ako doterajší invalidný dôchodok. Ak nárok na invalidný dôchodok

vznikol do 31. decembra 1956 a po tomto dni nebol dôchodok novovymeraný, vymeria sa

čiastočný invalidný dôchodok vo výške 50 % doterajšieho invalidného dôchodku.

(2)

Ak sa stal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred

1. januárom 1965, po tomto dni úplne invalidným, vymeria sa invalidný dôchodok podľa

tohto zákona; tento dôchodok však nesmie byť nižší ako doterajší čiastočný invalidný

dôchodok, ani ako skorší invalidný dôchodok, na ktorý vznikol nárok pred 1. januárom

1957.

(3)

Invalidný dôchodok pracovníka, ktorému vznikol nárok na tento dôchodok pred 1. júlom

1964 a ktorý bol ďalej zamestnaný, je po skončení zamestnania najmenej

450 Kčs mesačne, ak trvalo ďalšie zamestnanie po 30. júni 1964 celkove aspoň rok,

520 Kčs mesačne, ak trvalo ďalšie zamestnanie po 30. júni 1964 celkove aspoň dva roky,

a 600 Kčs mesačne, ak trvalo ďalšie zamestnanie po 30. júni 1964 celkove aspoň tri

roky.

(4)

Ustanovenia

§ 117 ods. 2 a 3

platia obdobne.

§ 119

Nové vymeranie starobného a invalidného dôchodku

Zvýšenie invalidného dôchodku

Doterajšie predpisy o novom vymeraní

*)

starobného dôchodku a o zvýšení

**)

alebo o novom vymeraní

*)

invalidného dôchodku sa použijú pre nároky na nové vymeranie, prípadne na zvýšenie

dôchodku vzniknuté do 30. júna 1964, len ak o to požiada požívateľ dôchodku do 31.

decembra 1965.

§ 120

Vdovský dôchodok

Vdovecký dôchodok

(1)

Vdovský dôchodok patriaci k 30. júnu 1964 zostáva zachovaný, aj keď jeho požívateľka

nesplňuje podmienky pre nárok na vdovský dôchodok podľa

§ 30 ods. 2

, ak dosiahla k 30. júnu 1964 vek aspoň 47 rokov a ide o vdovský dôchodok po občanovi,

ktorý zahynul následkom poškodenia zdravia utrpeného pri odbojovej činnosti alebo

následkom politickej, národnej alebo rasovej perzekúcie v dobe neslobody.

(2)

Na vdovské dôchodky vyplácané k 30. júnu 1964 sa nevzťahujú ustanovenia

§ 30 ods. 6

a

8

.

(3)

Ustanovenia tohto zákona o rozvedených ženách sa vzťahujú aj na ženy rozlúčené a

rozvedené podľa skorších predpisov.

(4)

Vdovecký dôchodok poskytovaný podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964 sa považuje

od 1. júla 1964 za invalidný dôchodok; ďalšie trvanie nároku na vdovecký dôchodok

sa posudzuje podľa ustanovení tohto zákona o trvaní nároku na invalidný dôchodok.

(5)

Vdovský dôchodok družky patriaci k 30. júnu 1964 sa zachováva za rovnakých podmienok

ako vdovský dôchodok vdovy.

§ 121

Dôchodok za výsluhu rokov

Dôchodok za výsluhu rokov priznaný podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964 sa

považuje od 1. júla 1964

a)

za starobný dôchodok, ak jeho požívateľ dosiahol k 30. júnu 1964 vek aspoň

60 rokov alebo

55 rokov, ak ide o výkonného letca alebo o ženu;

b)

za invalidný dôchodok, ak jeho požívateľ nedosiahol tento vek.

§ 122

Úprava niektorých dávok z doby pred 1. januárom 1957

(1)

Z dávok poskytovaných podľa predpisov platných pred 1. januárom 1957 môžu sa znížiť

alebo odňať, len pokiaľ by to pripúšťali uvedené predpisy,

a)

úrazové dôchodky vyplácané podľa predpisov o dôchodkovom poistení platných pred 1.

januárom 1957,

b)

zaopatrovacie požitky priznané podľa zákona

č. 164/1946 Zb.

o starostlivosti o vojenských a vojnových poškodencov a obete vojny a fašistickej

perzekúcie,

c)

prídavok za zranenie priznaný občanovi, na ktorého sa vzťahuje § 81 ods. 4 zákona

č. 76/1922 Zb. o vojenských zaopatrovacích požitkoch, alebo vojenskému invalidovi

zo stavu mužstva z doby pred prvou svetovou vojnou,

d)

dôchodky rodičov a súrodencov priznané podľa predpisov o dôchodkovom poistení (zaopatrení)

platných pred 1. januárom 1957,

e)

príspevky (starobné, úrazové, nadlepšovacie a iné príspevky) podľa § 6 zákona č.

16/1947 Zb. o umiestení a inom zaopatrení zamestnancov na skonfiškovanom poľnohospodárskom

majetku a ich rodinných príslušníkov.

(2)

Ak sa niektorá z dávok uvedených v predchádzajúcom odseku vypláca k 30. júnu 1964

popri starobnom, invalidnom (čiastočnom invalidnom), vdovskom, sirotskom alebo sociálnom

dôchodku alebo popri dôchodku manželky, zlučuje sa s týmto dôchodkom do jediného dôchodku

a považuje sa za tento dôchodok.

(3)

Ak požívateľovi niektorej z dávok uvedených v odseku 1 vznikne nárok na dôchodok

z dôchodkového zabezpečenia, platí o súbehu týchto nárokov obdobne

§ 56 ods. 2

; po úprave podľa tohto ustanovenia sa dávka zlučuje s dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia

do jediného dôchodku a považuje sa za tento dôchodok.

§ 122a

Úprava dôchodkov rodičov a súrodencov

Dôchodky rodičov a súrodencov priznané podľa predpisov o dôchodkovom poistení (zaopatrení)

platných pred 1. januárom 1957, ktoré sú jediným zdrojom príjmu dôchodcu, možno zvýšiť

na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôchodok

rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku)

bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže

sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník

má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôchodok rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby

úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ustanovenie

§ 18 ods. 6

platí obdobne.

§ 123

Zlúčenie dôchodkov vyplácaných rôznymi orgánmi

(1)

Ak sa popri výsluhovom, invalidnom (čiastočnom invalidnom) alebo vdovskom dôchodku,

na ktorý vznikol nárok pred 1. októbrom 1964 podľa predpisov o dôchodkovom zaopatrení

príslušníkov ozbrojených síl, vypláca dôchodok toho istého druhu podľa predpisov o

dôchodkovom zabezpečení pracovníkov, zlučuje sa od 1. októbra 1964 nižší dôchodok

s vyšším dôchodkom do jedného dôchodku a dôchodok takto zlúčený vypláca orgán, ktorý

vyplácal vyšší dôchodok.

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí aj pre zlúčenie niektorej z dávok uvedených

v

§ 122 ods. 1

alebo niektorého z obdobných dôchodkov z dôchodkového zaopatrenia príslušníkov ozbrojených

síl s iným dôchodkom poskytovaným z dôchodkového zabezpečenia pracovníkov alebo z

dôchodkového zaopatrenia príslušníkov ozbrojených síl; ak sa však stretne niektorá

z dávok uvedených v

§ 122 ods. 1

so sociálnym dôchodkom, zlučuje sa táto dávka s týmto dôchodkom.

(3)

Ak sa stretne vdovský dôchodok so starobným alebo invalidným (čiastočným invalidným)

dôchodkom, vypláca obidva dôchodky orgán, ktorý vypláca starobný alebo invalidný (čiastočný

invalidný) dôchodok.

§ 124

Úprava výšky vyplácaných dávok a ich súbeh s iným dôchodkom alebo príjmom

(1)

Pre dávky, na ktoré vznikol nárok pred 1. júlom 1964, platia ustanovenia tohto zákona

a)

o najnižšej výmere sirotského dôchodku jednostranne osirelého dieťaťa (

§ 34 ods. 3

),

b)

o výmere sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa (

§ 34 ods. 4

), pokiaľ vyplácaný sirotský dôchodok nie je vyšší,

c)

o súbehu dôchodkov s dôchodkami zo sociálneho zabezpečenia (poistenia) vyplácanými

z cudziny (

§ 56 ods. 3

),

d)

o poskytovaní starobného dôchodku pri ďalšom zamestnaní a pracovnej činnosti v jednotnom

roľníckom družstve (

§ 15 ods. 4

),

e)

o súbehu vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti (

§ 32

) alebo sirotského dôchodku i s iným príjmom (

§ 33 ods. 4

a

6

),

f)

o obmedzení výplaty dávok (

§ 38 ods. 8

a

§ 54

) a o výplate dávok inej osobe (

§ 55 ods. 2

).

(2)

Starobné a invalidné dôchodky, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 1957, nesmú

byť vyššie ako starobné a invalidné dôchodky v najvyššej výmere určenej podľa tohto

zákona pevnými sumami a zníženej o sumu, ktorá sa rovná osobitnej dani z dôchodku.

(3)

Vdovský dôchodok vymeraný z dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. júlom 1964,

nesmie byť viac ako

1 320 Kčs mesačne, ak ide o dôchodok po pracovníkovi I. pracovnej kategórie;

1 080 Kčs mesačne, ak ide o dôchodok po pracovníkovi II. pracovnej kategórie;

960 Kčs mesačne, ak ide o dôchodok po pracovníkovi III. pracovnej kategórie.

(4)

Dôchodky vyplácané podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964, na ktoré sa vzťahujú

ustanovenia predchádzajúcich odsekov, budú upravené, prípadne bude zastavená ich výplata

začínajúc splátkou zročnou v júli 1964. Splátky na starobné a vdovské dôchodky za

mesiac júl až september 1964 sa považujú za preddavky na dôchodok. Preplatky vzniknuté

do konca septembra 1964, ktoré nemožno zúčtovať s ďalšími splátkami dôchodku, nebudú

sa vymáhať, ak ide o preplatky na dôchodkoch patriacich podľa predpisov platných pred

1. júlom 1964 i pri ďalšom zamestnaní a ak dôchodca splnil svoju ohlasovaciu povinnosť

(

§ 108 ods. 4

).

§ 125

Úprava nárokov získaných v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení, v penzijnom nadlepšení

a zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organizácií

(1)

Nároky získané v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení k 31. marcu 1950 na zvýšenie

dôchodkov podľa

§ 3 ods. 1 a 2 vládneho nar. č. 113/1950 Zb.

,

§ 3 ods. 1 a 2 vládneho nariadenia č. 114/1950 Zb.

a

§ 7 ods. 1 a 2 vládneho nariadenia č. 115/1950 Zb.

sa pri dôchodkoch, na ktoré vznikol nárok pred 1. júlom 1964, zachovávajú v doterajšej

výške, ak spolu s dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia, ku ktorému patria, neprevyšujú

sumu 1000 Kčs mesačne; ak prevyšujú túto sumu, zachovávajú sa až do sumy 100 Kčs mesačne,

úhrn dôchodku a tohto zvýšenia sa však touto úpravou nesmie znížiť pod sumu 1000 Kčs

mesačne.

(2)

Ak vznikne nárok na starobný alebo invalidný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia

po 30. júni 1964, zachovávajú sa nároky na zvýšenie dôchodku podľa predchádzajúceho

odseku, ak úhrn dôchodku a zvýšenie neprevyšuje sumu 1000 Kčs mesačne, najviac však

do výšky 70 %, prípadne 60 % priemerného mesačného zárobku (

§ 13 ods. 4

a

§ 23 ods. 4

); ak prevyšuje tento úhrn sumu 1000 Kčs mesačne, zachovávajú sa až do sumy 100 Kčs

mesačne, najviac však do výšky 70 %, prípadne 60 % priemerného mesačného zárobku.

Ustanovenia

§ 18 ods. 1

a

4

a

§ 28 ods. 1

a

3

platia obdobne.

(3)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia aj o dôchodkoch z penzijného nadlepšenia

a o príplatkoch k dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia vzniknutých zo záväzkov rozpočtových

a hospodárskych organizácií.

(4)

Ak patrí oprávnenému viac nárokov získaných v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení,

v penzijnom nadlepšení a zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organizácií podľa

predchádzajúcich odsekov, platia ich ustanovenia o úhrne týchto nárokov.

(5)

Zvýšenie dôchodku podľa odsekov 1 a 2, dôchodok z penzijného nadlepšenia a príplatok

k dôchodku podľa odseku 3 sa zlučujú s dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia a považujú

sa za tento dôchodok.

§ 126

Osobitná daň z dôchodku

(1)

Ustanovenia

§ 63

a

65

o osobitnej dani z dôchodku sa vzťahujú aj

a)

na starobné a invalidné (čiastočné invalidné) dôchodky, na ktoré vznikol nárok v

dobe od 1. januára 1957 do 30. júna 1964;

b)

na starobné a invalidné dôchodky, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 1957 a

ktoré

1.

boli priznané alebo novovymerané podľa predpisov o sociálnom zabezpečení platných

po 31. decembri 1956 alebo

2.

neboli podrobené dani zo mzdy a boli po 31. decembri 1956 zvýšené;

c)

na vdovské a sirotské dôchodky vymerané z dôchodkov uvedených pod písm. a) a b);

d)

na osobné dôchodky.

(2)

Ak požíva dôchodca dva alebo viac dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia (poistenia),

podlieha osobitnej dani z dôchodku úhrn všetkých dôchodkov, a to i vtedy, ak nárok

na niektorých z týchto dôchodkov vznikol pred 1. januárom 1957.

(3)

Zvýšenie dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania vykonávaného pred 1. júlom 1964 nepodlieha

osobitnej dani z dôchodku, ak pracovník bol zamestnaný k 1. júlu 1964 a ide o zvýšenie

za dobu zamestnania

a)

I. alebo II. pracovnej kategórie alebo

b)

III. pracovnej kategórie, po ktorú pracovník nepoberal starobný dôchodok alebo jeho

časť.

(4)

Ak nebol dôchodca zamestnaný k 1. júlu 1964, vylúči sa na žiadosť dôchodcu zo zdanenia

zvýšenie dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania (odsek 3) a za dobu odbojovej činnosti

a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe

neslobody.

§ 127

Úprava zaopatrovacieho príspevku

Zaopatrovací príspevok, ktorý sa vypláca podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964

členom rodín občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách k 30. júnu 1964, sa

podľa tohto zákona upraví, prípadne sa zastaví jeho výplata začínajúc júlom 1964.

§ 128

Základné ustanovenia

(1)

Nároky na dávky, podmienky ktorých sa splnili pred 1. októbrom 1964, posudzujú sa

podľa predpisov o dôchodkovom zaopatrení platných pred 1. októbrom 1964, pokiaľ sa

ďalej neustanovuje inak.

(2)

Dávky dôchodkového zaopatrenia priznané podľa predpisov platných pred 1. októbrom

1964 sa považujú za dávky podľa tohto zákona, a to vo výške, v akej patrili k 30.

septembru 1964, pokiaľ nevyplýva niečo iné z

§ 131 až 134

,

136 a 137

; pritom sa výsluhový dôchodok považuje za starobný dôchodok. Ďalšie trvanie nároku

na tieto dávky sa posudzuje podľa tohto zákona s odchýlkami ustanovenými v

§ 131

,

134

a

136

.

(3)

Ustanovenie § 108 ods. 4 platí obdobne.

§ 129

Kategórie funkcií

(1)

Doba služby vykonávanej v ozbrojených silách od 9. mája 1945 do 31. decembra 1964

sa hodnotí ako výkon funkcie I. kategórie.

(2)

Ministri národnej obrany a vnútra ustanovia, ktoré doby pred 9. májom 1945

*)

a v akom rozsahu sa hodnotia ako výkon funkcie I. alebo II. kategórie.

(3)

Ministri národnej obrany a vnútra môžu tiež povoľovať výnimky z podmienky 20 rokov

služby v I. alebo v II. kategórii určenej pre vznik nároku na starobný dôchodok vojakom

z povolania, ktorí túto podmienku nemôžu splniť pre svoj vek a zúčastnili sa intenzívnej

výstavby ozbrojených síl.

§ 130

Zachovanie skoršieho dôchodkového základu

Ak dôchodca požíva alebo požíval výsluhový alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok,

vymeraný podľa predpisov platných od 1. januára 1953 do 30. septembra 1964 z dôchodkového

základu, nesmie sa starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok v ozbrojených

silách, na ktorý vznikol nárok po 30. septembri 1964, vymerať z nižšieho priemerného

mesačného zárobku, než je uvedené v

§ 133

.

§ 131

Výsluhový dôchodok

(1)

Požívateľovi výsluhového dôchodku, ktorému vznikol nárok na tento dôchodok v dobe

od 1. januára 1953 do 30. septembra 1964 podľa predpisov platných pred 1. októbrom

1964

**)

a ktorý je starší ako 55 rokov, patrí od 1. októbra 1964 starobný dôchodok,

a)

ak má 20 rokov služby v ozbrojených silách, v doterajšej výmere výsluhového dôchodku,

nie však viac ako 90 % priemerného mesačného zárobku neobmedzeného podľa

§ 9 ods. 3

a zníženého o sumu, ktorá sa rovná dani zo mzdy určenej ku dňu splnenia podmienok

pre nárok na dôchodok;

b)

ak nemá 20 rokov služby v ozbrojených silách, v doterajšej výmere výsluhového dôchodku,

nie však viac, ako by bol starobný dôchodok po obmedzení podľa

§ 100 ods. 3

.

(2)

Pracujúcemu dôchodcovi staršiemu ako 55 rokov, ktorému bol dôchodok upravený podľa

predchádzajúceho odseku, zvyšuje sa nárok na tento dôchodok

a)

za dobu zamestnania pred 1. októbrom 1964 podľa predpisov platných pred týmto dňom;

ak ide o dobu, po ktorú mal nárok na zvyšovanie dôchodku o 4 % dôchodkového základu

(

§ 133

), zvyšuje sa nárok na dôchodok i za dobu kratšiu ako rok, a to každé tri mesiace

zamestnania o 1 % tohto základu;

b)

za dobu zamestnania po 30. septembri 1964 podľa ustanovení o zvyšovaní nároku na

plný starobný dôchodok (

§ 16

).

(3)

Výplata výsluhového dôchodku sa zastavuje 30. septembrom 1964 dôchodcovi, ktorý k

tomuto dňu nedosiahol vek 55 rokov. Ak je invalidný alebo čiastočne invalidný, prizná

sa mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok. Pokiaľ nesplní podmienky nároku na

invalidný (čiastočný invalidný) alebo na starobný dôchodok, patrí mu príspevok podľa

osobitných predpisov. Po dosiahnutí veku 60 rokov (výkonný letec po dosiahnutí veku

55 rokov) má nárok na starobný dôchodok vo výške upravenej podľa predchádzajúcich

odsekov.

(4)

Zaopatrovacie požitky, ktoré boli priznané pri prepustení zo služby v ozbrojených

silách zo zdravotných dôvodov pred 1. januárom 1953 a požívatelia ktorých dosiahli

pred 1. októbrom 1964 vek 60 rokov, považujú sa za starobné dôchodky.

(5)

Ustanovenia

§ 101

platia obdobne.

§ 132

Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok

(1)

Požívateľovi invalidného dôchodku, ktorému vznikol nárok na tento dôchodok v dobe

od 1. januára 1953 do 30. septembra 1964 podľa predpisov platných pred 1. októbrom

1964, patrí od 1. októbra 1964 invalidný dôchodok,

a)

ak má 20 rokov služby v ozbrojených silách alebo ak jeho invalidita vznikla v priamej

súvislosti s výkonom tejto služby, v doterajšej výmere, nie však viac ako 90 % priemerného

mesačného zárobku určeného podľa

§ 131 ods. 1 písm. a)

;

b)

v ostatných prípadoch v doterajšej výmere, nie však viac ako 70 % priemerného mesačného

zárobku; zvýšenie presahujúce túto hranicu patrí, len ak ide o zvýšenie za dobu odbojovej

činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov

v dobe neslobody. Invalidný dôchodok nesmie pritom prevýšiť 90 % priemerného mesačného

zárobku určeného podľa

§ 131 ods. 1 písm. a)

a spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) ani sumu

1800 Kčs mesačne.

(2)

Požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorému vznikol nárok na tento dôchodok

v dobe od 1. januára 1953 do 30. septembra 1964 podľa predpisov platných pred 1. októbrom

1964, patrí od 1. októbra 1964 čiastočný invalidný dôchodok v doterajšej výmere, najviac

však

a)

ak má 20 rokov služby v ozbrojených silách alebo ak jeho čiastočná invalidita vznikla

v priamej súvislosti s výkonom tejto služby, v sume 1000 Kčs mesačne, a ak ide o výkonného

letca, v sume 1100 Kčs mesačne;

b)

v ostatných prípadoch v sume 900 Kčs mesačne.

(3)

Zaopatrovacie požitky, ktoré boli priznané pri prepustení zo služieb v ozbrojených

silách zo zdravotných dôvodov pred 1. januárom 1953, považujú sa za invalidné dôchodky,

ak ich požívatelia nedosiahli pred 1. októbrom 1964 vek 60 rokov.

(4)

Ak sa stal požívateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. októbrom

1964, po tomto dni len čiastočne invalidným, vymeria sa čiastočný invalidný dôchodok

vo výške polovice invalidného dôchodku podľa odseku 1, prípadne podľa odseku 3.

(5)

Ak sa stal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred

1. októbrom 1964, po tomto dni úplne invalidným, vymeria sa invalidný dôchodok podľa

prvej časti tohto zákona.

§ 133

(1)

Pre úpravu dôchodkov podľa

§ 131 a 132

, ktoré boli priznané podľa zákona

č. 33/1957 Zb.

o sociálnom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl v znení zákona č. 18/1959 Zb.,

považuje sa za priemerný mesačný zárobok doterajší dôchodkový základ.

(2)

Pre úpravu dôchodkov podľa

§ 131 a 132

, ktoré boli priznané podľa zákona

č. 89/1952 Zb.

o dôchodkovom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl, považuje sa za priemerný mesačný

zárobok doterajší dôchodkový základ upravený obdobne podľa predpisov uvedených v predchádzajúcom

odseku.

§ 134

Vdovský dôchodok

(1)

Vdovský dôchodok, ktorý bol priznaný podľa predpisov o sociálnom zaopatrení príslušníkov

ozbrojených síl platných po 31. decembri 1956 a na ktorý vznikol nárok pred 1. októbrom

1964, nesmie byť viac ako

1 320 Kčs mesačne, ak ide o vdovu po výkonnom letcovi;

1 200 Kčs mesačne, ak ide o vdovu po vojakovi z povolania (dôchodcovi), ktorý mal

najmenej 20 rokov služby v ozbrojených silách, alebo ak k jeho úmrtiu (invalidite)

došlo v priamej súvislosti s výkonom tejto služby;

1 080 Kčs mesačne v ostatných prípadoch.

(2)

Vdovské dôchodky priznané podľa predpisov o dôchodkovom zaopatrení platných pred

1. januárom 1957 a vdovské dôchodky vymerané i po tomto dni z dôchodkov priznaných

podľa týchto predpisov nesmú presahovať sumy uvedené v predchádzajúcom odseku a znížené

o osobitnú daň z dôchodku.

(3)

Ďalšie trvanie nároku na vdovský dôchodok sa posudzuje podľa

§ 30

; vykonávacie predpisy ustanovia, v ktorých prípadoch zostáva zachovaný nárok na vdovský

dôchodok vdove, ktorej manžel zomrel následkom úrazu utrpeného v priamej súvislosti

s výkonom služby v ozbrojených silách.

(4)

Ustanovenia

§ 120

platia obdobne.

§ 135

Nároky na dôchodky, ktoré vzniknú v čase od 1. októbra do 31. decembra 1964

Pre nároky na dôchodky, podmienky ktorých sa splnia v čase od 1. októbra do 31. decembra

1964, platia ustanovenia tohto zákona s týmito odchýlkami

a)

dobou zamestnania a náhradnou dobou je započítateľná doba podľa predpisov platných

pred 1. októbrom 1964,

b)

doba zamestnania potrebná pre vznik nároku na starobný dôchodok je najmenej 20 rokov,

c)

priemerným mesačným zárobkom je dôchodkový základ podľa predpisov platných pred 1.

októbrom 1964,

d)

hranica veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok je aspoň 55 rokov,

u žien bez zreteľa na počet vychovaných detí a u mužov bez zreteľa na ustanovenia

§ 99

,

e)

výška starobného dôchodku, invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku a invalidného

(čiastočného invalidného) dôchodku pri pracovnom úraze sa určí podľa predpisov platných

pred 1. októbrom 1964; výška týchto dôchodkov však nesmie presahovať výmeru určenú

v

§ 131 a 132

.

§ 136

(1)

Ustanovenia

§ 111, 112

,

122 až 125

platia obdobne aj pre nároky na dávky z dôchodkového zaopatrenia v ozbrojených silách.

(2)

Občanom, ktorým sa podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1964 znížil (odňal)

výsluhový dôchodok v dôsledku odňatia vojenskej hodnosti alebo hodnosti príslušníka

bezpečnostného sboru, môže sa po 60. roku veku priznať starobný dôchodok až do plnej

výmery podľa tohto zákona, ak svojou prácou pre spoločnosť preukázali snahu odčiniť

skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre zníženie alebo odňatie (nepriznanie) dôchodku,

alebo ak sú pre to iné dôvody hodné osobitného zreteľa.

§ 137

Osobitná daň z dôchodku

(1)

Ustanovenia

§ 63 až 65

o osobitnej dani z dôchodku sa vzťahujú aj

a)

na výsluhové a invalidné (čiastočné invalidné) dôchodky priznané podľa zákona

č. 33/1957 Zb.

;

b)

na odpočivné a invalidné (čiastočné invalidné) dôchodky priznané podľa zákona

č. 89/1952 Zb.

, výmera ktorých bola upravená podľa

§ 131 až 133

;

c)

na vdovské dôchodky uvedené v

§ 134 ods. 1

;

d)

na sirotské dôchodky priznané podľa zákona

č. 33/1957 Zb.

;

e)

na osobné dôchodky.

(2)

Osobitnej dani z dôchodku nepodliehajú odpočivné (výsluhové) a invalidné (čiastočné

invalidné) dôchodky priznané podľa zákona

č. 89/1952 Zb.

, výmera ktorých nebola upravená podľa

§ 131 až 133

; tieto dôchodky však nesmú presahovať výmeru starobného, prípadne invalidného dôchodku

určenú podľa

§ 131 a 132

a zníženú o sumu, ktorá sa rovná osobitnej dani z dôchodku.

(3)

Ustanovenia

§ 126 ods. 2 až 4

platia obdobne.

§ 138

Ministri národnej obrany a vnútra môžu povoľovať výnimky z predchádzajúcich ustanovení

tohto dielu v prípadoch hodných zreteľa priamym účastníkom boja proti fašizmu a pozostalým

po nich.

*)

§ 139

Povinnosti závodu

(1)

Kde sa v tomto zákone hovorí o závodoch, rozumejú sa nimi aj rozpočtové, hospodárske

a iné organizácie.

(2)

Pôsobnosť orgánov Revolučného odborového hnutia vyplývajúca z tohto zákona plnia

vo výrobných družstvách obdobné družstevné orgány.

§ 140

Zvyšovanie nízkych dôchodkov

(1)

Vzhľadom na úspory na výdavkoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa dosiahnu zdanením

dôchodkov a úpravou niektorých dôchodkov, zvýšia sa v roku 1964 niektoré nízke dôchodky.

(2)

Vláda môže v súlade s rozvojom národného hospodárstva a možnosťami našej spoločnosti

ustanoviť zásady pre ďalšie zvyšovanie nízkych dôchodkov, príjemcovia ktorých nemôžu

dosiahnuť zvýšenie svojho dôchodku ďalšou prácou pre starobu alebo pracovnú neschopnosť.

§ 141

Zvyšovanie výchovného a sirotského dôchodku

Vláda Československej socialistickej republiky môže v súlade s dlhodobým programom

spoločenskej starostlivosti o rodiny s nezaopatrenými deťmi

a)

zvyšovať sadzby výchovného, prípadne príplatok k nemu (

§ 38

), a priznávať k nemu jednorazovú výpomoc,

b)

zvyšovať najnižšiu a najvyššiu výmeru sirotského dôchodku jednostranne osirelého

dieťaťa a výšku sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa (

§ 34

).

§ 142

Odstraňovanie tvrdostí

(1)

Tvrdosti, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní tohto zákona, môže odstraňovať minister

práce a sociálnych vecí,

**)

a pokiaľ ide o zaopatrovací príspevok a dávky zabezpečenia umelcov a dôchodcov v

chorobe, okresné národné výbory.

(2)

Minister práce a sociálnych vecí môže so súhlasom vlády preniesť svoju právomoc uvedenú

v predchádzajúcom odseku na národné výbory.

(3)

V odboroch svojej pôsobnosti môžu odstraňovať tvrdosti ministri národnej obrany a

vnútra.

§ 143

Vykonávacie predpisy

(1)

Ministerstvo práce a sociálnych vecí upraví ustanoví po dohode s Ústrednou radou

odborov podrobnosti na vykonanie tohto zákona; pritom môže ustanoviť v prospech pracovníkov

odchýlky od zákona, najmä ustanoviť, kedy sa zachovávajú výhody zo zamestnania I.

(II.) pracovnej kategórie i po skončení zamestnania v tejto kategórii, ako sa hodnotí

doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, ak bolo takéto zamestnanie prerušené,

a ktoré náhradné doby sa započítavajú v I. (II.) pracovnej kategórii alebo násobkom,

prípadne ustanoviť aj odchýlky potrebné pre použitie automatizovaného spôsobu výpočtu

podkladov pre vymeranie dôchodku.

(2)

Ministerstvo práce a sociálnych vecí

*)

môže po dohode s Ústrednou radou odborov ustanoviť, že aj iní občania majú nárok

na dávky dôchodkového zabezpečenia s odchýlkami ustanovenými vo vykonávacích predpisoch.

(3)

Ministerstvo práce a sociálnych vecí

**)

upraví

a)

u umelcov zabezpečenie v chorobe, zabezpečenie matky a dieťaťa obdobne podľa úpravy

platnej pre pracovníkov v pracovnom pomere, zabezpečenie v čase vojenského cvičenia

a dôchodkové zabezpečenie; ustanoví pritom základ pre výpočet dôchodku a základ pre

určenie príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na zabezpečenie umelcov a jeho výšku;

b)

podmienky, rozsah a výšku dávok zo zabezpečenia matky a dieťaťa občanov, ktorí poskytujú

služby na základe povolenia národného výboru; rozhodovanie o týchto dávkach a ich

výplata patrí okresným národným výborom.

(4)

V odboroch svojej pôsobnosti ustanovia podrobnosti na vykonanie tohto zákona ministerstvá

národnej obrany a vnútra.

§ 144

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1.

nariadenie č. 292/1944 Zb. o ďalšom zjednodušení vo verejnoprávnom sociálnom poistení;

2.

§ 17 zákona

č. 255/1946 Zb.

o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch

národného boja za oslobodenie;

3.

zákon

č. 17/1947 Zb.

o uznaní nárokov získaných u cudzozemských nositeľov sociálneho poistenia;

4.

zákon

č. 29/1950 Zb.

, ktorým sa mení a doplňuje zákon o uznaní nárokov získaných u cudzozemských nositeľov

sociálneho poistenia;

5.

§ 1 č. 2 a 4, § 11 a § 17 až 23 zákona

č. 64/1950 Zb.

o sociálnom zabezpečení osôb povolaných na službu v brannej moci a ich rodinných

príslušníkov;

6.

§ 9 a 10 a § 15 až 24 vládneho nariadenia

č. 131/1950 Zb.

, ktorým sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení osôb povolaných na službu v brannej

moci a ich rodinných príslušníkov v znení vládneho nariadenia č. 18/1953 Zb.;

7.

§ 2 ods. 1 písm. c), § 3 ods. 3 a § 4 písm. b) zákona

č. 76/1952 Zb.

o dani zo mzdy a predpisy ich vykonávajúce; z § 3 ods. 1 tohto zákona sa vypúšťajú

slová „a dôchodky“;

8.

vládne nariadenie

č. 10/1953 Zb.

o niektorých opatreniach v odbore penzijného nadlepšenia;

9.

vládne nariadenie

č. 53/1956 Zb.

o zvýšení niektorých dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia;

10.

zákon

č. 55/1956 Zb.

o sociálnom zabezpečení;

11.

vládne nariadenie

č. 57/1956 Zb.

o nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení členov výrobných družstiev, pokiaľ

upravuje veci dôchodkového zabezpečenia;

12.

zákon

č. 33/1957 Zb.

o sociálnom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl;

13.

§ 13 vládneho nariadenia

č. 34/1958 Zb.

o ďalších presunoch pôsobnosti a iných zjednodušeniach v štátnej správe;

14.

zákon

č. 41/1958 Zb.

o niektorých zmenách v sociálnom zabezpečení;

15.

vládne nariadenie

č. 48/1958 Zb.

o úprave penzijných nárokov založených na záväzkoch rozpočtových a hospodárskych

organizácií;

16.

zákon

č. 17/1959 Zb.

, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom zabezpečení;

17.

zákon

č. 18/1959 Zb.

o niektorých zmenách v sociálnom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl;

18.

vládne nariadenie

č. 19/1959 Zb.

o úprav e nárokov na starobný dôchodok po dobu zamestnania;

19.

vládna vyhláška

č. 151/1960 Zb.

o organizácii a pôsobnosti posudkových komisií sociálneho zabezpečenia;

20.

§ 30 ods. 3 zákona

č. 40/1961 Zb.

o obrane Československej socialistickej republiky;

21.

vládna vyhláška

č. 84/1962 Zb.

o organizácii a pôsobnosti užších dávkových komisií a užších komisií sociálnej starostlivosti;

22.

§ 17 ods. 3 zákona

č. 58/1964 Zb.

o zvýšení starostlivosti o tehotné ženy a matky.

§ 145

Účinnosť

(1)

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1964, s výnimkou ustanovení uvedených v nasledujúcich

odsekoch.

(2)

Dňom 1. októbra 1964 nadobúdajú účinnosť ustanovenia o sociálnom zabezpečení vojakov

z povolania a príslušníkov bezpečnostných zborov, s výnimkou ustanovení o kategóriách

funkcií (

§ 96

), o priemernom mesačnom zárobku (

§ 98

), o starobnom dôchodku (

§ 99

) a jeho výške (

§ 100

) a o výške invalidného dôchodku (

§ 102

), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januárom 1965.

(3)

Dňom 1. januára 1965 nadobúdajú účinnosť ustanovenia

1.

o dobe zamestnania a o náhradných dobách (

§ 6 a 7

) a o prerušení zamestnania (

§ 8

),

2.

o podmienkach pre nárok na plný a pomerný starobný dôchodok (

§ 11 a 12

), pokiaľ upravujú dĺžku doby zamestnania potrebnú pre nárok na starobný dôchodok

a hranicu veku potrebného pre nárok žien na starobný dôchodok so zreteľom na počet

vychovaných detí,

3.

o invalidnom (čiastočnom invalidnom) dôchodku v mimoriadnych prípadoch (

§ 27 ods. 1 a 2

),

4.

o výške invalidného dôchodku (

§ 23 ods. 1 až 3

),

5.

o výške čiastočného invalidného dôchodku (

§ 25

),

6.

o výške invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku pri pracovnom úraze (

§ 26

),

7.

o dôchodkovom zabezpečení občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách (

§ 40 až 42

).

Zákon č. 89/1968 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom zabezpečení družstevných

roľníkov a zákon o sociálnom zabezpečení nadobudol účinnosť 1. júlom 1968, zákon č.

161/1968 Zb. o osobitnom prídavku k dávkam, o zmenách v dôchodkovom zabezpečení účastníkov

odboja a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení nadobudol účinnosť 1.

januárom 1969, zákon č. 71/1970 Zb. o úprave niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších

zmenách v sociálnom zabezpečení nadobudol účinnosť 1. októbrom 1970 a zákon č. 106/1971

Zb. o zvýšení dôchodkov starodôchodcov a niektorých nízkych dôchodkov v sociálnom

zabezpečení nadobudol účinnosť 20. októbrom 1971.