Nariadenie ministra zdravotníctva 5/1952 Z. z. o dobrovoľných darcoch krvi.

§ 1.

Krvný prevod (transfúzia) je nielen úspešnou metódou pre liečenie určitých nemocí,

ale i jediným záchranným prostriedkom v prípadoch, keď je veľkou stratou krvi ohrozený

život. Preto je dobrovoľné darovanie krvi na transfúzne účely dôležitou pomocou občanov

pri vykonávaní preventívnej a liečebnej starostlivosti a prejavom vysokého uvedomenia

spolupatričnosti k celku.

§ 2.

Nábor dobrovoľných darcov krvi (ďalej len „darcovia“), propagáciu darcovstva krvi

a výchovu k nemu vykonáva podľa pokynov orgánov štátnej zdravotnej správy Československý

Červený kríž v spolupráci s ostatnými dobrovoľnými organizáciami, najmä jednotnou

odborovou organizáciou.

§ 3.

(1)

Odber krvi od darcov organizujú, vedú a kontrolujú orgány štátnej zdravotnej správy.

(2)

Krv od darcov odoberajú transfúzne stanice a nemocnice (ich krvné banky).

(3)

Orgány a zariadenia štátnej zdravotnej správy sú povinné dbať o to, aby odber krvi

sa vykonával plánovite, svedomite a v súlade so súčasnými poznatkami vedy.

§ 4.

(1)

Darca sa musí pred odberom krvi podrobiť lekárskemu vyšetreniu.

(2)

Darca má po vykonanom odbere krvi nárok na štátny príspevok na zlepšené stravovanie.

§ 5.

(1)

Závody, podniky, úrady, organizácie a inštitúcie sú povinné na výzvu transfúznej

stanice alebo nemocnice (krvnej banky) poskytnúť darcovi platené pracovné voľno na

čas potrebný pre lekárske vyšetrenie alebo odber krvi.

(2)

Výdavky na cestu na lekárske vyšetrenie a na odber krvi nahradí darcovi štát.

§ 6.

Podrobnosti o príspevku na zlepšené stravovanie, o platenom pracovnom voľne a o náhrade

cestovných výdavkov určí Ministerstvo zdravotníctva po dohode so zúčastnenými ústrednými

úradmi a s Ústrednou radou odborov.

§ 7.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.