VYHLÁŠKA 59/2001 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o ciachovaní plavidla

§ 1

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o

a)

ciachovaní plavidla,

b)

okruhu plavidiel, ktoré podliehajú ciachovaniu a majú ciachový preukaz.

§ 2

(1)

Ciachovanie plavidla slúži na zistenie najväčšieho prípustného výtlaku zodpovedajúceho

rovine vodorysky plavidla. Ciachovanie plavidla určeného na prepravu tovaru môže slúžiť

aj na zistenie hmotnosti nákladu na základe ponoru plavidla.

(2)

Ciachovaním sa určuje objem vody vytlačenej plavidlom v závislosti od jeho ponoru.

(3)

Ciachuje sa prázdne plavidlo na určenom stanovišti.

§ 3

(1)

Plavidlo sa ciachuje meraním uskutočneným priamo na plavidle. Ciachovaniu podlieha

časť plavidla, ktorá je vymedzená vodoryskou zodpovedajúcou najväčšiemu prípustnému

ponoru (horná ciachová rovina) a rovinou vodorysky prázdneho plavidla (dolná ciachová

rovina) ustanovenou podľa

§ 7 ods. 1

. Ako dolná ciachová rovina sa môže použiť aj vodorovná rovina prechádzajúca najnižším

bodom telesa plavidla.

(2)

Dolná ciachová rovina je rovina prechádzajúca vo výške hladiny, ak

a)

na plavidle nie je palivo ani ostatná pohyblivá záťaž a je na ňom len

1.

výstroj, zásoby a posádka plavidla, ktoré sú obvykle na plavidle počas plavby; zásoba

pitnej vody nesmie prevyšovať 0,5 % najväčšieho výtlaku plavidla,

2.

voda, ktorú nemožno odstrániť z vnútorných lodných priestorov plavidla obvyklými

čerpacími prostriedkami,

b)

na plavidle sa nachádzajú len stroje, kotly, potrubné sústavy a zariadenia slúžiace

na pohyb plavidla, ohrev alebo chladenie, obsahujúce vodu, olej a iné tekutiny nevyhnutné

na ich prevádzku,

c)

plavidlo je vo vode, ktorej merná hmotnosť sa rovná 1 t/m

3

.

(3)

Ak plavidlo v čase ciachovania nespĺňa ustanovenia odseku 2 alebo predpoklady na

rovnaký pomer a približne rovnaký náklon, potom sa pri výpočte prihliada na rozdiel

zaťaženia plavidla a na rozdiel v mernej hmotnosti vody.

§ 4

(1)

Ciachovým priestorom sa rozumie priestor medzi vonkajšími stenami telesa plavidla

obmedzený hornou ciachovou rovinou najväčšieho prípustného ponoru a dolnou ciachovou

rovinou.

(2)

Horná ciachová rovina je určená bezpečnostnou vzdialenosťou a voľným bokom predpísaným

alebo obvyklým pre vodnú cestu, na ktorú je plavidlo určené.

(3)

Ak ide o plavidlo, ktoré nenaložené má väčší ponor na kormovej časti a po naložení

pláva vo vodorovnej polohe vo vzťahu ku kýlu plavidla, dolná ciachová rovina sa určí

aritmetickým priemerom hodnoty ponoru kormy a čela.

§ 5

(1)

Presnosť ciachovania musí byť taká, aby veľkosť chyby v hodnotách výtlaku zapisovaných

do ciachového preukazu, zodpovedajúca najväčšiemu výtlaku alebo výtlaku určitému rozdielu

v ponore plavidla nepresiahla

a)

1 %, ak ide o hodnoty výtlaku do 500 m

3

,

b)

0,5 %, ak ide o hodnoty výtlaku od 501 m

3

do 2000 m

3

,

c)

0,25 %, ak ide o hodnoty výtlaku nad 2001 m

3

.

(2)

Dĺžka, šírka a výška plavidla sa udávajú v metroch, ponor plavidla v centimetroch.

§ 6

(1)

Meraná časť plavidla sa rozčlení na ciachové vrstvy vodorovnými rovinami. Ak horná

a dolná ciachová rovina nie sú rovnobežné, potom sa spravidla dolná ciachová rovina

určí aritmetickým priemerom hodnoty ponoru kormy a čela. Výška ciachovej vrstvy sa

zvolí tak, aby s prihliadnutím na tvar lodného telesa bola dostatočná na presný výpočet

objemu. Pri výpočte objemu v tvarovaných častiach plavidla treba dodržať vzdialenosť

ciachových vrstiev 100 mm.

(2)

Objem ciachovej vrstvy ohraničenej vodorovnými rovinami sa vypočíta ako súčin výšky

ciachovej vrstvy a polovičného súčtu plôch hornej a dolnej roviny. Objem ciachovej

vrstvy ohraničenej sečnou rovinou sa vypočíta obdobne, pričom strednú výšku ciachovej

vrstvy určuje dĺžka zvislice ohraničenej hornou a dolnou rovinou a prechádzajúca ťažiskom

plochy strednej časti ciachovej vrstvy. Pre zjednodušenie možno pre všetky ciachové

vrstvy použiť dĺžku zvislice prechádzajúcej ťažiskom plne naloženého plavidla.

(3)

Na výpočet obsahu plochy každej vodorysky sa vodoryska rozdelí poradnicami kolmými

na osovú rovinu plavidla na diely rovnakej dĺžky; v rovnobežnom strede plavidla, ktorý

má obvykle tvar obdĺžnika, ako aj v kormových a čelových tvarových častiach plavidla

nemá byť počet dielov menší ako štyri.

(4)

Výpočet plôch ohraničených krivkami pomocou Simpsonovho pravidla je uvedený v prílohe

č. 1.

(5)

Ak zmeny plošných obsahov majú dostatočne pravidelný priebeh, možno sa obmedziť na

výpočet takého počtu plôch, ktorý je dostatočný na to, aby sa mohla vykresliť krivka

priebehu vodorovných plôch alebo niektorých jej prvkov v závislosti od ich vzdialenosti,

a určiť ostatné plochy na základe tejto krivky.

(6)

Podiel vzniknutý delením objemu ľubovoľnej ciachovej vrstvy jej strednou výškou v

centimetroch je hodnotou výtlaku plavidla na každý centimeter stredného ponoru tejto

ciachovej vrstvy.

(7)

O postupnom zväčšovaní výtlaku pre každý centimeter stredného ponoru, ktorým sa rozumie

aritmetický priemer údajov odčítaných na všetkých ponorových stupniciach, začínajúc

dolnou ciachovou rovinou, sa vyhotovuje tabuľka.

§ 7

(1)

Na plavidle, ktoré nie je určené na prepravu tovaru, stačí namiesto ciachovania určiť

len výtlak pre vodorysku najväčšieho ponoru a vodorysku prázdneho plavidla alebo pre

jednu z týchto vodorysiek. Pri tomto výpočte sa vychádza z geometrických údajov zistených

priamo na plavidle alebo z výkresovej dokumentácie plavidla, alebo sa uznáva za hodnotu

výtlaku súčin koeficientu plnosti a troch nasledujúcich rozmerov plavidla, a to

a)

dĺžky, ktorou sa rozumejú vzdialenosti medzi priesečníkmi osovej roviny s krivkou

vodorysky,

b)

najväčšej šírky vodorysky,

c)

stredného ponoru, ktorým sa rozumejú zvislé vzdialenosti medzi vodoryskou a najnižším

bodom lodného telesa v rovine rebrorysky uprostred dĺžky plavidla uvedenom v písmene

a).

(2)

Rozmery podľa odseku 1 sa zisťujú priamo na plavidle alebo z výkresovej dokumentácie

plavidla.

(3)

Rozdiel výtlakov plného plavidla a prázdneho plavidla udáva výtlak priestoru medzi

hornou ciachovou rovinou a dolnou ciachovou rovinou.

§ 8

(1)

Ciachové značky sa umiestňujú súmerne k strednej pozdĺžnej rovine na obidvoch bokoch

plavidla. Každú ciachovú značku tvorí vodorovná ryska, dlhá najmenej 300 mm, umiestnená

na úrovni ponoru, pre ktorý bolo plavidlo ciachované, a zvislá ryska, dlhá najmenej

200 mm, umiestnená pod vodorovnou ryskou v bode jej stredu; na ciachovej značke môžu

byť aj ďalšie rysky, ktoré spolu s vodorovnou ryskou tvoria obdĺžnik; spodnou stranou

je táto ryska. Rysky musia byť vyryté alebo vyrezané.

(2)

Roviny prechádzajúce zvislou ryskou ciachovej značky sú rozmiestnené približne v

rovnakých vzdialenostiach od seba a symetricky k zvislici prechádzajúcej ťažiskom

plavidla. Vzdialenosť medzi týmito rovinami je pre plavidlo, ktoré má n-párov ciachových

značiek, približne l/n dĺžky plavidla.

(3)

Každé plavidlo má najmenej tri páry ciachových značiek okrem

a)

plavidla, ktoré nie je určené na prepravu tovaru; na tomto plavidle môže byť jeden

pár ciachových značiek,

b)

plavidla do dĺžky 40 m; na tomto plavidle môžu byť dva páry ciachových značiek.

(4)

Okrem vyhotovenia ciachovej značky podľa odseku 1 môžu ciachové značky pozostávať

z pevne pripevnenej doštičky, dlhej najmenej 300 mm a vysokej 40 mm, ktorej spodná

strana zodpovedá ponoru, pre ktorý bolo plavidlo ciachované a ktorej stred je označený

zvislou ryskou.

§ 9

(1)

Na doštičkách, ktoré slúžia ako ciachové značky, alebo vedľa ciachových značiek vyhotovených

podľa

§ 10 ods. 1

je zreteľne vyrytý alebo vyrazený ciachový znak, ktorý obsahuje tieto údaje

a)

rozpoznávacie písmená Štátnej plavebnej správy (DBa), ktorá vydala ciachový preukaz,

b)

číslo ciachového preukazu,

c)

medzinárodné označenie štátu (SK), ktoré je súčasne aj poslednými písmenami ciachového

znaku.

(2)

Ciachový znak sa tiež nezmazateľnými písmenami vyznačí na dobre viditeľnom mieste

na niektorej pevnej prednej časti plavidla, ktorá nepodlieha nárazom ani mimoriadnemu

opotrebeniu.

(3)

Plavidlo prevádzkované v určitých plavebných zónach vnútrozemských vodných ciest

je označené nákladovými značkami. Vzor nákladovej značky je uvedený v prílohe č. 2.

(4)

Vzor ponorovej stupnice je uvedený v prílohe č. 3.

§ 10

(1)

Na určenie veľkosti ponorenej časti ciachového priestoru sa na obidvoch bokoch plavidla

zhotovia ponorové stupnice, a to v miestach ciachových značiek, symetricky po obidvoch

rovinách kolmých na pozdĺžnu os plavidla a na vodnú hladinu. Každé plavidlo má tri

páry ponorových stupníc okrem

a)

plavidla, ktoré nie je určené na prepravu tovaru; na tomto plavidle môže byť jeden

pár ponorových stupníc,

b)

plavidla do dĺžky 40 m; na tomto plavidle môžu byť dva páry ponorových stupníc.

(2)

Pri vyznačení ponorových stupníc nulový bod zodpovedá úrovni dna plavidla v mieste

ponorovej stupnice, alebo keď má plavidlo kýl, najnižšiemu bodu kýlu v mieste ponorovej

stupnice.

(3)

Ponorová stupnica v strede dĺžky plavidla siaha až k hornej ciachovej rovine. Ponorové

stupnice na prednej a zadnej časti plavidla môžu presiahnuť, ak je to možné, hornú

ciachovú rovinu o 200 mm.

(4)

Konce ponorových stupníc a každý desiaty centimeter sa označujú značkami. Ďalšie

rozdelenie ponorových stupníc po 20 mm sa označuje farbou.

(5)

Na plavidle, ktoré nemá ponorové stupnice v strede dĺžky plavidla, horná ciachová

rovina sa vyznačí na obidvoch stranách plavidla zreteľnou vodorovnou priamkou, dlhou

300 mm, širokou 40 mm a umiestnenou pod vodorovnou priamkou v bode jej stredu. Spodná

hrana vodorovnej priamky sa prekrýva s vodoryskou najväčšieho ponoru.

(6)

Ak to konštrukcia plavidla vyžaduje, môžu byť na plavidle umiestnené pomocné ponorové

ciachové znaky, stupnice.

§ 11

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. marca 2001.