ZÁKON 596/2002 Z. z. o ochrane zdravia ľudí

§ 1

Účel zákona

Zákon ustanovuje práva a povinnosti orgánov štátnej správy, obcí, iných právnických

osôb a fyzických osôb, výkon štátnej správy a štátneho zdravotného dozoru na úseku

ochrany zdravia ľudí (ďalej len „ochrana zdravia").

§ 2

Základné pojmy

(1)

Zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, nielen neprítomnosť

choroby; je výsledkom vzťahov medzi ľudským organizmom a sociálno-ekonomickými, fyzikálnymi,

chemickými a biologickými faktormi životného prostredia, pracovného prostredia a spôsobom

života.

(2)

Ochrana zdravia je súhrn opatrení spočívajúcich v predchádzaní vzniku a šíreniu ochorení

a v obmedzovaní ich výskytu a iných porúch zdravia, v zlepšovaní zdravia prostredníctvom

starostlivosti o zdravé životné podmienky, pracovné podmienky a zdravý spôsob života

a vo výkone štátneho zdravotného dozoru.

(3)

Životné podmienky na účely tohto zákona sú fyzikálne, chemické a biologické faktory

životného prostredia vo vzťahu k zdraviu ľudí, podmienky bývania, odpočinku, telesnej

kultúry, rekreácie, kultúry a iných záujmových činností, dopravy, poskytovania zdravotnej

starostlivosti a poskytovania ďalších služieb, výživy a spôsobu stravovania, stavu

a spôsobu používania predmetov prichádzajúcich do styku s požívatinami a predmetov

bežného používania, podmienky na zdravý vývoj, výchovu, psychický a fyzický rozvoj

detí a mládeže, ako aj každého jedinca.

(4)

Pracovné podmienky na účely tohto zákona sú fyzikálne, chemické, biologické, fyziologické,

psychologické a sociologické faktory pôsobiace na zdravie a pracovnú výkonnosť človeka

v pracovnom procese, sú ovplyvňované režimom práce, odpočinkom a technickým stavom

pracovného prostredia.

(5)

Zdravé životné podmienky a pracovné podmienky na účely tohto zákona sú také podmienky,

ktoré nepôsobia nepriaznivo na zdravie ľudí, ale ho chránia a kladne ovplyvňujú.

(6)

Spôsob života je správanie človeka, ktorého základom je vzájomné pôsobenie životných

podmienok, sociálno-ekonomických faktorov a osobnostných vlastností. Spôsob života

významne ovplyvňuje výživa, spoločenská komunikácia, zvládnutie psycho-sociálnych

záťaží, činnosť vo voľnom čase, pohybová aktivita, požívanie alkoholických nápojov,

užívanie liekov, omamných a psychotropných látok a fajčiarske návyky.

(7)

Zdraviu škodlivé faktory životného prostredia a pracovného prostredia sú fyzikálne,

chemické a biologické faktory, ktoré podľa súčasných poznatkov vedy spôsobujú alebo

môžu spôsobiť poruchy zdravia, a ľudský organizmus zaťažujúce faktory vyplývajúce

zo životných podmienok a pracovných podmienok, ktoré ovplyvňujú fyziologické a psychické

funkcie ľudí.

(8)

Hodnotenie zdravotných rizík je odhad miery závažnosti záťaže ľudskej populácie vystavenej

zdraviu škodlivým faktorom životných podmienok a pracovných podmienok a spôsobu života

s cieľom znížiť zdravotné riziká.

(9)

Primárna prevencia na účely tohto zákona je systém opatrení zameraných na znižovanie,

prípadne vylúčenie rizika výskytu porúch zdravia ľudí, na ktoré v rozhodujúcej miere

vplývajú životné, pracovné a sociálno-ekonomické podmienky a spôsob života, a opatrení

zameraných na kladné ovplyvňovanie zdravia.

(10)

Opatrenie na obmedzenie ožiarenia je činnosť, ktorou sa pri činnostiach vedúcich

k ožiareniu obmedzuje ožiarenie osôb alebo pravdepodobnosť ožiarenia ovplyvnením jeho

príčin, zmenou ciest ožiarenia alebo obmedzením počtu ožiarených osôb.

(11)

Zásah je činnosť na obmedzenie ožiarenia osôb pri radiačnej nehode, radiačnej havárii

alebo ožiarenia z rádioaktívnych zvyškov.

(12)

Zdroj ionizujúceho žiarenia je rádioaktívny žiarič, zariadenie, ktoré obsahuje rádioaktívny

žiarič, generátor ionizujúceho žiarenia alebo zariadenie, pri ktorého činnosti vznikajú

rádionuklidy.

(13)

Prírodné ionizujúce žiarenie je ionizujúce žiarenie prírodného zemského alebo kozmického

pôvodu.

(14)

Rádioaktívny žiarič na účely tohto zákona je rádioaktívna látka, ktorej miera obsahu

rádionuklidov je väčšia ako ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa

§ 17y písm. a)

.

(15)

Rádioaktívna látka je akákoľvek látka, ktorá obsahuje jeden alebo viac rádionuklidov.

(16)

Uzavretý žiarič je rádioaktívny žiarič, ktorého technická úprava zabezpečuje, že

za predvídateľných podmienok použitia neuniknú rádioaktívne látky do životného prostredia.

(17)

Otvorený žiarič je rádioaktívny žiarič, ktorý nespĺňa podmienky uzavretého žiariča.

(18)

Generátor ionizujúceho žiarenia je elektrický prístroj alebo elektrické zariadenie,

pri ktorého prevádzke vzniká ionizujúce žiarenie s energiou väčšou ako 5 keV.

(19)

Ionizujúce žiarenie je žiarenie prenášajúce energiu vo forme častíc alebo elektromagnetických

vĺn s vlnovou dĺžkou do 100 nm alebo frekvenciou nad 3.10

15

Hz, ktoré má schopnosť priamo alebo nepriamo utvárať ióny.

(20)

Pracovisko so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je pracovisko, na ktorom sa trvale alebo

prechodne vykonávajú práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia; kontrolované pásmo sú

priestory pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, v ktorých sa vyžadujú osobitné

ochranné opatrenia vrátane kontrolovaného vstupu.

(21)

Pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je osoba vystavená ožiareniu pri pracovnej

činnosti, ktorá môže viesť k prekročeniu niektorého z limitov ožiarenia ustanovených

pre obyvateľov všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa

§ 17y písm. c)

.

(22)

Pracovník kategórie A je pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktorého efektívna

dávka ožiarenia pri pracovnej činnosti môže byť väčšia ako 6 mSv za obdobie jedného

kalendárneho roka alebo ekvivalentná dávka ožiarenia pri pracovnej činnosti môže byť

väčšia ako tri desatiny limitov ožiarenia ustanovených pre pracovníkov so zdrojmi

ionizujúceho žiarenia všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa

§ 17y písm. c)

.

(23)

Radiačná ochrana je systém technických a organizačných opatrení na obmedzenie ožiarenia.

(24)

Radiačná nehoda je mimoriadna udalosť spôsobená stratou kontroly nad zdrojmi ionizujúceho

žiarenia triedy 3 až 6 (

§ 17b

), ktorá môže spôsobiť ožiarenie osôb na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

(25)

Radiačná havária je mimoriadna udalosť spôsobená stratou kontroly nad zdrojmi ionizujúceho

žiarenia triedy 3 až 6 (

§ 17b

), ktorá spôsobuje únik rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do životného

prostredia.

(26)

Monitorovanie na účely tohto zákona je opakované meranie veličín, ktorými alebo pomocou

ktorých sa kontroluje, sleduje a hodnotí ožiarenie osôb, a meranie rádioaktívnej kontaminácie

pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a pracoviska so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia.

(27)

Smerná hodnota je ukazovateľ alebo kritérium na posudzovanie radiačnej ochrany, ktorého

prekročenie alebo nesplnenie spravidla signalizuje podozrenie, že radiačná ochrana

nie je optimalizovaná.

(28)

Zásahová úroveň je hodnota dávky, ktorej prekročenie odôvodňuje pri činnosti vedúcej

k ožiareniu vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia a v prípade radiačnej nehody,

radiačnej havárie alebo ožiarenia z rádioaktívnych zvyškov vykonanie zásahu; odvodená

zásahová úroveň je hodnota priamo merateľnej veličiny, ktorej prekročenie sa považuje

za prekročenie zásahovej úrovne.

(29)

Za bezúhonného na účely tohto zákona sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený

za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti

s výkonom činnosti, na ktorú žiada vydať povolenie.

§ 3

Opatreniami na predchádzanie ochoreniam sa rozumejú opatrenia na predchádzanie vzniku,

šíreniu a na obmedzenie výskytu prenosných ochorení, iných hromadne sa vyskytujúcich

ochorení a iných porúch zdravia a ochorení podmienených prácou, ako aj opatrenia pri

epidémiách a pri nebezpečenstve ich vzniku a opatrenia pri haváriách a iných mimoriadnych

situáciách.

§ 4

(1)

Opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a na obmedzenie ich

výskytu sú

a)

nariadenie očkovania a podávania protilátok,

b)

vykonávanie laboratórneho určovania pôvodcov prenosných ochorení a zisťovanie ich

citlivosti na antimikróbové látky,

c)

epidemiologické vyšetrovanie v ohnisku nákazy vrátane hlásenia, izolácie, karanténnych

opatrení, dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie,

d)

dispenzárna starostlivosť o osoby vylučujúce choroboplodné zárodky,

e)

určovanie podmienok na výkon epidemiologicky závažných činností, zákaz alebo obmedzenie

prevádzky v miestnostiach, budovách a zariadeniach alebo zákaz prepravy dopravnými

prostriedkami na čas potrebný na vykonanie dezinfekcie, dezinsekcie alebo deratizácie,

zákaz alebo obmedzenie výroby, predaja a podávania požívatín a zákaz alebo obmedzenie

výroby a predaja predmetov bežného používania,

f)

určovanie hygienicko-epidemiologického režimu prevádzky v zdravotníckych zariadeniach,

g)

opatrenia na zdravotnícku ochranu Slovenskej republiky pred zavlečením prenosných

ochorení,

h)

opatrenia na zabránenie šíreniu ochorení prenosných zo zvierat na ľudí,

i)

určovanie podmienok na výkon povolania alebo zákaz výkonu povolania u osôb chorých

na prenosné ochorenie alebo podozrivých z takého ochorenia,

j)

zriaďovanie pásiem hygienickej ochrany a dodržiavanie podmienok ich využívania z

hľadiska ochrany zdravia.

(2)

Podrobnosti o opatreniach na predchádzanie prenosným ochoreniam a o požiadavkách

na prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia ustanoví Ministerstvo

zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva") všeobecne

záväznými právnymi predpismi.

§ 5

Opatrenia na predchádzanie vzniku iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných

porúch zdravia a na ich obmedzenie sú

a)

zákaz používania chemických látok a prípravkov ohrozujúcich zdravie,

b)

úprava stravovania a zabezpečovanie epidemiologickej bezpečnosti výživy ľudí,

c)

zákaz alebo obmedzenie fajčenia v zariadeniach, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu

osôb,

d)

určenie režimu pohybovej aktivity,

e)

zriaďovanie pásiem hygienickej ochrany a dodržiavanie podmienok na ich využívanie

z hľadiska ochrany zdravia.

§ 6

Opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení podmienených prácou a na obmedzenie ich

výskytu sú

a)

obmedzovanie pôsobenia zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia

na pracovníkov,

b)

zákaz používania látok, výrobkov, nástrojov, strojov, zariadení a technologických

postupov ohrozujúcich zdravie,

c)

určovanie prác spojených so zvýšeným ohrozením zdravia vyplývajúcim z pracovných

podmienok,

d)

vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok,

e)

zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých môže fajčenie zvyšovať riziko poškodenia

zdravia spôsobené faktormi pracovného prostredia,

f)

poskytovanie ochranných nápojov pracovníkom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života

a zdravia.

§ 7

Opatrenia pri epidémiách a pri nebezpečenstve ich vzniku sú

a)

zákaz výroby, úpravy, úschovy, dopravy, dovozu, predaja a iného nakladania s vecami

a zvieratami, ktorými sa môžu šíriť prenosné ochorenia, prípadne príkaz na ich neškodné

odstránenie,

b)

zákaz alebo obmedzenie styku niektorých skupín osôb s ostatným obyvateľstvom v prípade

zistenia závažných dôvodov,

c)

zákaz alebo obmedzenie hromadných podujatí,

d)

zákaz alebo obmedzenie prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb,

e)

zákaz používania vôd, pôdy, požívatín a predmetov podozrivých z kontaminácie pôvodcami

nákazy,

f)

nariadenie mimoriadneho očkovania, preventívneho podávania protilátok a iných liečivých

prípravkov,

g)

príkaz na vykonanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie,

h)

príkaz na varovné označenie objektov.

§ 8

Opatrenia pri haváriách a iných mimoriadnych situáciách sú

a)

zákaz alebo obmedzenie výroby alebo prevádzky,

b)

bezodkladné informovanie verejnosti a pracovníkov príslušnej organizácie o havárii

alebo inej mimoriadnej situácii a o prostriedkoch a spôsobe ochrany pred ich možnými

škodlivými vplyvmi na zdravie,

c)

príkaz na varovné označenie objektov,

d)

jódová profylaxia,

e)

návrh na nariadenie regulácie spotreby určitých druhov požívatín a vody,

f)

príkaz na osobitnú manipuláciu a pochovávanie mŕtvych.

1

)

§ 8a

Dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia

(1)

Každý, kto vykonáva dezinfekciu, dezinsekciu alebo deratizáciu, je povinný

a)

používať pri svojej činnosti len prípravky, ktorých používanie schválil príslušný

orgán na ochranu zdravia [

§ 27 ods. 2 písm. d)

], a dodržiavať návod výrobcu,

b)

používať prípravky a postupy len v nevyhnutne potrebnej miere na dosiahnutie účelu

vykonávanej činnosti,

c)

kontrolovať ich účinnosť.

(2)

Dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu ako bežnú činnosť je povinná vykonávať každá

osoba, a to ako súčasť čistenia a bežných technologických a pracovných postupov.

(3)

Dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu ako špeciálnu činnosť okrem dezinfekcie vykonávanej

zdravotníckymi pracovníkmi v zdravotníckych zariadeniach môžu vykonávať len osoby,

ktoré spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom (

§ 13s ods. 10

).

(4)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie

4

)

a právnické osoby, ktoré vykonávajú dezinsekciu a deratizáciu ako špeciálnu činnosť,

sú povinné oznámiť začiatok každej takejto činnosti príslušnému orgánu na ochranu

zdravia, a to najneskôr 48 hodín pred jej začiatkom. V oznámení sa uvedie aj miesto

a čas vykonania dezinsekcie alebo deratizácie a druh prípravku, ktorý sa má použiť.

§ 9

Zrušený

§ 10

Povinnosti orgánov štátnej správy a obcí

Orgány štátnej správy a obce sú povinné

a)

utvárať predpoklady na zdravé životné podmienky, pracovné podmienky a zdravý spôsob

života,

b)

plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam nariadené orgánmi na ochranu zdravia,

c)

predkladať opatrenia uvedené v

§ 27 ods. 2

na posúdenie príslušným orgánom na ochranu zdravia,

d)

spolupracovať s orgánmi na ochranu zdravia pri plnení ich úloh na úseku ochrany zdravia

a poskytovať im potrebné údaje a informácie, ktoré majú k dispozícii alebo sú oprávnené

ich zisťovať alebo vyžadovať podľa osobitných predpisov.

3

)

§ 11

Fyzické osoby sú povinné

a)

plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam nariadené orgánmi na ochranu zdravia,

b)

bez meškania oznámiť ošetrujúcemu lekárovi alebo orgánu na ochranu zdravia všetky

okolnosti dôležité na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a poskytovať

informácie dôležité pre epidemiologické vyšetrenie a posudzovanie ochorení vo vzťahu

k vykonávanej práci,

c)

podrobiť sa v prípadoch ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi lekárskym

preventívnym prehliadkam, vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené

s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov,

očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam.

§ 12

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie

4

)

a právnické osoby sú povinné

a)

plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam nariadené orgánmi na ochranu zdravia,

b)

predkladať opatrenia uvedené v

§ 27 ods. 2

na posúdenie príslušným orgánom na ochranu zdravia,

c)

kvalitatívne a kvantitatívne zisťovať zdraviu škodlivé faktory životného prostredia

a pracovného prostredia, ktoré používajú pri svojej činnosti alebo ktoré pri ich činnosti

vznikajú a ktorých výskyt a prípustné hodnoty sú upravené osobitnými predpismi,

5

)

d)

vyžiadať si posudok príslušného orgánu (

§ 19, 20 a 21

) na ochranu zdravia v prípade zistenia zdraviu škodlivých faktorov, ktorých výskyt

nie je dosiaľ upravený všeobecne záväznými právnymi predpismi,

e)

úplne vylúčiť používanie zdrojov zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia,

a ak to nie je možné, obmedzovať ich používanie,

f)

sledovať, či ich výrobky spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia ustanovené

osobitnými predpismi

5

)

a preukazovať ich zdravotnú nezávadnosť,

g)

dodržiavať schválené pracovné a technologické postupy,

h)

spolupracovať s orgánmi na ochranu zdravia a so štátnymi zdravotnými ústavmi pri

plnení ich úloh na úseku ochrany zdravia a osobám vykonávajúcim štátny zdravotný dozor

umožniť výkon oprávnení podľa

§ 26 písm. a)

,

i)

bez meškania oznamovať orgánom na ochranu zdravia všetky významné okolnosti na predchádzanie

vzniku a šíreniu prenosných ochorení a vzniku ochorení podmienených prácou a poskytovať

im informácie dôležité pre epidemiologické vyšetrenie a posudzovanie ochorení vo vzťahu

k vykonávanej práci,

j)

uvoľňovať svojich pracovníkov a žiakov učilíšť na lekárske preventívne prehliadky,

vyšetrenia a očkovania ustanovené osobitnými predpismi,

6

)

a to v nevyhnutne potrebnom rozsahu v pracovnom čase, ak ich nemožno vykonať mimo

pracovného času,

k)

zamestnávať pracovníkov s predpísanou zdravotnou a odbornou spôsobilosťou na určitý

druh práce.

§ 13

Zdravotnícke zariadenia a odborní zdravotnícki pracovníci sú povinní

a)

vykonávať a kontrolovať opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení

a nemocničných nákaz,

b)

poskytovať orgánom na ochranu zdravia a štátnym zdravotným ústavom informácie a údaje

potrebné na plnenie úloh na úseku ochrany zdravia,

c)

uložiť opatrenia potrebné na odstránenie závady bezprostredne ohrozujúcej ľudské

zdravie.

§ 13a

Starostlivosť o zdravé životné podmienky a pracovné podmienky

Zdravé životné podmienky a pracovné podmienky sa utvárajú a zabezpečujú

a)

starostlivosťou o ovzdušie, vodu, pôdu a ostatné zložky životného prostredia,

2

)

o územie obcí, bytové budovy,

6aa

)

zariadenia poskytujúce služby obyvateľstvu, kúpaliská a telovýchovné a rekreačné

zariadenia,

b)

starostlivosťou o deti a mládež uplatňovaním a dodržiavaním zásad ochrany a podpory

zdravia a pohybového režimu pri výchovno-vzdelávacej činnosti detí a mládeže,

c)

zdravou výživou obyvateľstva,

d)

starostlivosťou o pracovné prostredie a spôsob práce.

§ 13b

Všeobecné požiadavky na zabezpečenie zdravých životných podmienok a pracovných podmienok

(1)

Priestorové usporiadanie územia, umiestňovanie a uskutočňovanie stavieb

6ab

)

sa musia riešiť tak, aby životné podmienky a pracovné podmienky v nich nepôsobili

negatívne na zdravie ľudí, ale aby ho chránili a kladne ovplyvňovali. Usporiadanie

stavieb a spôsob zástavby musia umožňovať prevetranie, preslnenie a presvetlenie,

vhodné dopravné riešenie a pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia

územia. Na území určenom na bývanie sa môžu umiestňovať len také výrobné zariadenia

a prevádzky služieb, ktoré svojimi vplyvmi neohrozia zdravé bývanie.

(2)

Územia obcí sa musia chrániť pred znečisťovaním a musia sa v nich utvárať priaznivé

životné podmienky. V obciach sa musia zabezpečovať podmienky na upevňovanie zdravia,

a to najmä zriaďovaním zelene, výstavbou zariadení na pohybovú aktivitu, krátkodobú

rekreáciu a oddych.

(3)

Bytové domy a ostatné budovy na bývanie

6aa

)

sa umiestňujú na pozemku, ktorý umožní výsadbu zelene. Môžu sa v nich umiestňovať

len také prevádzky služieb, ktoré svojimi vplyvmi, najmä zdraviu škodlivými faktormi,

zápachom, nadmerným hlukom a elektromagnetickým žiarením, neohrozia ich vnútorné prostredie

a okolie.

(4)

Umiestnenie, riešenie a udržiavanie stanovíšť zberných nádob na odpady a odvoz odpadu

sa musia zabezpečovať tak, aby nemali negatívny vplyv na životné podmienky, najmä

v dôsledku nadmerného hluku a znečisťovania ovzdušia. Stanovištia zberných nádob na

odpady musia byť stavebne upravené tak, aby boli ľahko čistiteľné a aby boli chránené

pred poveternostnými vplyvmi.

§ 13c

Voda určená na ľudskú spotrebu

(1)

Voda určená na ľudskú spotrebu (ďalej len „pitná voda") je voda

a)

v jej pôvodnom stave alebo po spracovaní určená na pitie, varenie, prípravu potravín

alebo iné domáce účely bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej

siete, cisterny alebo ako voda balená do spotrebiteľského balenia,

b)

používaná v potravinárskych podnikoch pri výrobe, spracovaní, konzervovaní alebo

predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu.

(2)

Pitná voda je zdravotne bezchybná, ak ani pri trvalom požívaní alebo používaní nezmení

zdravotný stav ľudí prítomnosťou mikroorganizmov a organizmov alebo látok ovplyvňujúcich

zdravie ľudí akútnym, chronickým alebo neskorým pôsobením, a ktorej vlastnosti vnímateľné

zmyslami nezabraňujú jej požívaniu alebo používaniu. Zdravotná bezchybnosť pitnej

vody sa hodnotí a kontroluje podľa ukazovateľov kvality pitnej vody a ich hygienických

limitov.

(3)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie

4

)

a právnické osoby, ktoré vyrábajú a dodávajú pitnú vodu a využívajú vodné zdroje

na zásobovanie pitnou vodou, sú povinné zabezpečiť, aby dodávaná pitná voda spĺňala

požiadavky podľa odseku 2.

(4)

Teplú vodu dodávanú rozvodom teplej úžitkovej vody možno vyrábať len z pitnej vody.

(5)

Na základe žiadosti osôb uvedených v odseku 3 môže príslušný orgán na ochranu zdravia

povoliť na obmedzený čas, najviac na tri roky, použitie vody, ktorá nespĺňa hygienické

limity, ak nejde o vodu balenú do spotrebiteľského balenia. Povolenie nemožno vydať,

ak ide o nedodržanie hygienického limitu ustanoveného medznou hodnotou referenčného

rizika. Orgán na ochranu zdravia povolenie vydá, len ak zásobovanie pitnou vodou nemožno

zabezpečiť inak a ak nebude ohrozené zdravie ľudí.

(6)

Osoby uvedené v odseku 3 sú povinné

a)

predložiť príslušnému orgánu na ochranu zdravia návrh na využívanie vodného zdroja

na zásobovanie pitnou vodou [

§ 27 ods. 2 písm. f)

]; súčasťou žiadosti musí byť návrh na určenie ochranného pásma

6ac

)

a pri vodárenskej úprave pitnej vody aj návrh na jej úpravu a návrh na dezinfekciu

pitnej vody,

b)

zabezpečiť, aby dodávaná pitná voda spĺňala hygienické limity ukazovateľov kvality

pitnej vody,

c)

zabezpečiť kontrolu ukazovateľov kvality pitnej vody,

d)

zaznamenávať do protokolov výsledky kontroly ukazovateľov kvality pitnej vody a protokoly

uchovávať desať rokov,

e)

bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu na ochranu zdravia prekročenie hygienických

limitov ustanovených medznou hodnotou, najvyššou medznou hodnotou a medznou hodnotou

referenčného rizika,

f)

používať pri vodárenskej úprave vody na pitnú vodu len také technologické a pracovné

postupy, materiály a chemické látky alebo chemické prípravky

6ad

)

prichádzajúce do styku s vodou, ktorých použitie schválil príslušný orgán na ochranu

zdravia

[§ 27 ods. 2 písm. f) a g)

],

g)

pravidelne overovať účinnosť dezinfekcie pitnej vody, ak sa pitná voda dezinfikuje.

(7)

Rozsah a početnosť kontroly ukazovateľov kvality pitnej vody môže príslušný orgán

na ochranu zdravia podľa miestnych podmienok a s prihliadnutím na epidemiologickú

situáciu z vlastného podnetu alebo na návrh osoby uvedenej v odseku 3

a)

rozšíriť o ďalšie ukazovatele, ktorých výskyt možno predpokladať,

b)

zúžiť v prípade preukázateľne stálych a vyhovujúcich hodnôt ukazovateľov kvality

pitnej vody a jej zdroja, doložených štatisticky reprezentatívnym počtom údajov.

(8)

Ak voda v domových rozvodoch nespĺňa hygienické limity, vlastníci bytových budov

a nebytových budov

6ae

)

sú povinní bez meškania

a)

zabezpečiť nápravné opatrenia,

b)

informovať spotrebiteľov o stave vody v domových rozvodoch a o ďalších nápravných

opatreniach, ktoré musia vykonať.

(9)

Pitná voda určená na hromadné zásobovanie sa dezinfikuje; druh a spôsob jej dezinfekcie

schvaľuje príslušný orgán na ochranu zdravia [

§ 27 ods. 2 písm. f) a g)

]. Pitná voda sa nemusí dezinfikovať, ak

a)

je vodný zdroj spoľahlivo chránený,

6ac

)

b)

voda vo vodnom zdroji dlhodobo spĺňa hygienické limity,

c)

preukázateľne nehrozí kontaminácia vody v rozvodnej sieti.

(10)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

a)

ukazovatele kvality pitnej vody a ich hygienické limity,

b)

rozsah, početnosť a kritériá kontroly kvality pitnej vody,

c)

náležitosti protokolu podľa odseku 6 písm. d),

d)

náležitosti žiadostí podľa odsekov 5 a 7.

§ 13d

Voda na kúpanie, prírodné kúpaliská a umelé kúpaliská

(1)

Voda na kúpanie je každá tečúca alebo stojatá voda alebo jej časť, ktorú využíva

veľký počet ľudí na kúpanie a v ktorej je kúpanie povolené.

(2)

Prírodným kúpaliskom je prírodná vodná plocha označená na kúpanie a s ňou súvisiace

prevádzkové plochy s vybavením. Umelým kúpaliskom je krytá alebo nekrytá stavba určená

na kúpanie a s ňou súvisiace prevádzkové plochy s vybavením.

(3)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie

4

)

a právnické osoby, ktoré prevádzkujú prírodné kúpalisko alebo umelé kúpalisko (ďalej

len „prevádzkovateľ kúpaliska"), sú povinné splniť podmienky ustanovené týmto zákonom.

Ak sa kúpalisko využíva bezplatne, potom osobou povinnou plniť ustanovenia tohto zákona

je oprávnená osoba, ktorá ho takto označila.

(4)

Voda na kúpanie nesmie

a)

prekračovať medzné hodnoty ukazovateľov kvality vody na kúpanie,

b)

obsahovať toxický vodný kvet, decht, materiály a predmety, ktoré by mohli ohroziť

zdravie ľudí.

(5)

Ak sa zistia ďalšie faktory znečistenia, príslušný orgán na ochranu zdravia nariadi

ich vyšetrenie, vykonanie opatrenia na ochranu zdravia alebo zakáže používanie vody

na kúpanie.

(6)

Ak voda na kúpanie nespĺňa požiadavky podľa odseku 4 alebo jej používanie bolo orgánom

na ochranu zdravia zakázané, musí byť táto skutočnosť viditeľne a zreteľne uvedená

v mieste, na ktoré sa vzťahuje.

(7)

Na prírodnom kúpalisku musí byť vyhradená vodná plocha na kúpanie. Ak má prírodné

kúpalisko vodnú plochu menšiu ako 200 ha, motorové plavidlá sa môžu používať iba na

účely záchrannej služby. Na prírodných kúpaliskách s vodnou plochou väčšou ako 200

ha musí byť na používanie plavidiel vyhradená vodná plocha, oddelená od vodnej plochy

vyhradenej na kúpanie.

(8)

Prevádzkovateľ kúpaliska je povinný

a)

zabezpečiť, aby voda na kúpanie neprekračovala medzné hodnoty ukazovateľov kvality

vody na kúpanie,

b)

zabezpečiť kontrolu kvality vody na kúpanie,

c)

zabezpečiť požiadavky na jeho vybavenie, priestory, dispozičné riešenie a na prevádzku,

d)

zabezpečiť údržbu a čistenie priestorov kúpalísk,

e)

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému orgánu na ochranu zdravia

na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu [

§ 27 ods. 2 písm. e)

],

f)

viesť evidenciu o výsledkoch kontroly kvality vody na kúpanie a uchovávať ju päť

rokov.

(9)

Prevádzkovateľ umelého kúpaliska je ďalej povinný zabezpečiť

a)

úpravu, výmenu a kontrolu vody v bazénoch a zabezpečiť jej recirkuláciu pri prevádzkovaní

bazénu s recirkuláciou vody,

b)

čistenie bazénov a vyšetrenie sedimentov a nárastov v bazénoch,

c)

technické a priestorové požiadavky na umelé kúpaliská a bazény,

d)

osvetlenie, tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie pri prevádzkovaní

krytého kúpaliska,

e)

miestnosť na poskytovanie prvej pomoci a na jej prevádzku, na viditeľných miestach

vyvesiť pokyny na poskytovanie prvej pomoci a zabezpečiť dostatočný počet plavčíkov

na poskytovanie prvej pomoci.

(10)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

a)

ukazovatele kvality vody na kúpanie a ich medzné hodnoty,

b)

rozsah a početnosť kontroly kvality vody na kúpanie,

c)

požiadavky na vybavenie, priestory, dispozičné riešenie a na prevádzku kúpalísk a

bazénov umelých kúpalísk,

d)

náležitosti prevádzkového poriadku podľa odseku 8 písm. e).

§ 13e

Vnútorné prostredie bytových budov a nebytových budov určených na dlhodobý pobyt

(1)

Ovzdušie v bytových budovách a nebytových budovách

6ae

)

určených na dlhodobý pobyt (ďalej len „budova") nesmie predstavovať riziko vzniku

poškodenia zdravia v dôsledku prítomnosti fyzikálnych, chemických, biologických a

iných zdraviu škodlivých faktorov a nesmie byť organolepticky zmenené. Najvyššie prípustné

hodnoty zdraviu škodlivých faktorov vo vnútornom ovzduší budov ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

(2)

Vnútorné prostredie budov musí spĺňať požiadavky na denné osvetlenie a umelé osvetlenie

a požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie, ktoré podľa

charakteru budov a účelu ich použitia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý

vydá ministerstvo zdravotníctva.

(3)

Základné požiadavky na osvetlenie sú

a)

dostatok svetla a jeho vhodné rozloženie v užívanom priestore,

b)

vhodné rozloženie jasov v zornom poli užívateľov,

c)

ochrana zraku pred priamym oslnením a oslnením odrazom,

d)

ochrana vnútorného prostredia pred nadmerným preslnením,

e)

vhodná farebná úprava plôch v závislosti od náročnosti zrakovej činnosti, účelu osvetleného

priestoru a času pobytu užívateľov.

(4)

Trvalé dopĺňanie nedostačujúceho denného svetla svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia

možno zriaďovať len výnimočne, ak nemožno zabezpečiť hodnoty denného osvetlenia bez

ujmy na ostatných vlastnostiach budovy.

(5)

Trvalé dopĺňanie nedostačujúceho denného svetla svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia

sa nesmie zriaďovať v novo navrhnutých budovách, a to

a)

v obytných miestnostiach bytov,

b)

v izbách ubytovacích zariadení pre deti a mládež a v izbách zotavovní,

c)

v denných miestnostiach zariadení na predškolskú výchovu,

d)

v učebniach škôl okrem špeciálnych učební,

e)

v lôžkových izbách zdravotníckych zariadení.

§ 13f

Najnižšie hygienické požiadavky na bytové domy a hygienické požiadavky na ubytovacie

zariadenia

(1)

Bytové domy

6af

)

možno navrhovať a povoľovať do výšky štyroch nadzemných podlaží aj bez výťahu, s

vertikálnym prepojením vonkajšími schodiskami ako chodbové alebo pavlačové typy domov.

Byty v takých bytových domoch možno navrhovať a povoľovať aj bez balkónov a lodžií.

Ich obytná plocha a úžitková plocha, denné osvetlenie a vybavenie musia zodpovedať

najnižším hygienickým požiadavkám.

(2)

Ubytovacie zariadenia,

6ag

)

ktoré poskytujú hromadné, časovo obmedzené alebo časovo neobmedzené ubytovanie pre

viac ako desať osôb, možno prevádzkovať, len ak spĺňajú hygienické požiadavky.

(3)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie

4

)

a právnické osoby, ktoré prevádzkujú ubytovacie zariadenie, sú povinné

a)

zabezpečiť hygienické požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie

a funkčné členenie, vybavenie a prevádzku ubytovacích zariadení,

b)

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému orgánu na ochranu zdravia

na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu [

§ 27 ods. 2 písm. e)

].

(4)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

a)

najnižšie hygienické požiadavky na obytnú plochu a úžitkovú plochu, denné osvetlenie

a vybavenie bytov v bytových domoch podľa odseku 1,

b)

hygienické požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie a funkčné

členenie, vybavenie a prevádzku ubytovacích zariadení,

c)

náležitosti prevádzkového poriadku podľa odseku 3 písm. b).

§ 13g

Zriaďovanie zariadení pre deti a mládež, ich vybavenie a prevádzka

(1)

Zariadenia, ktoré poskytujú výchovnú alebo výchovno-vzdelávaciu starostlivosť

6ah

)

(ďalej len „zariadenia pre deti a mládež"), sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí,

ktorým je prostredie chránené pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia,

najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia.

(2)

Priestorové usporiadanie a funkčné členenie zariadení pre deti a mládež a ich vybavenie

musia zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu psychosomatického vývoja, telesným

rozmerom detí a mládeže, ako aj veľkostnému typu a druhu zariadenia. Veľkostnému typu

a druhu zariadenia musia zodpovedať aj ich vonkajšie telovýchovné plochy.

(3)

Režim dňa v zariadení pre deti a mládež musí zohľadňovať vekové a fyzické osobitosti

detí a mládeže a pohybový režim musí zodpovedať potrebám vyvíjajúceho sa organizmu.

Režim dňa detí a mládeže, podmienky ich pohybovej výchovy, režim stravovania detí

a mládeže a organizáciu prevádzky upraví fyzická osoba oprávnená na podnikanie

4

)

a právnická osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie pre deti a mládež, v prevádzkovom

poriadku.

(4)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie

4

)

a právnické osoby, ktoré prevádzkujú zariadenie pre deti a mládež, sú povinné

a)

zabezpečovať kontrolu ukazovateľov kvality pitnej vody (

§ 13c ods. 2

) v pravidelných, najmenej šesťmesačných intervaloch, ak je zariadenie zásobované

pitnou vodou z vlastného zdroja, a o vykonaných kontrolách uchovávať záznamy,

b)

zabezpečovať stravovanie detí a mládeže podľa požiadaviek tohto zákona (

§ 13m

),

c)

zabezpečovať starostlivosť o vonkajšie priestory určené pre deti a mládež (

§ 13k

),

d)

zamerať výchovu žiakov v strediskách praktického vyučovania a na pracoviskách praktického

vyučovania na ochranu zdravia,

e)

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému orgánu na ochranu zdravia

na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu [

§ 27 ods. 2 písm. e)

].

(5)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

a)

požiadavky na priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie zariadení pre

deti a mládež podľa odseku 2,

b)

požiadavky na prevádzku zariadení pre deti a mládež vrátane náležitostí prevádzkového

poriadku podľa odseku 3.

§ 13h

Predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení v zariadeniach pre deti a mládež

(1)

V zariadení pre deti predškolského veku možno umiestniť len dieťa, ktoré

a)

je zdravotne spôsobilé,

b)

neprejavuje príznaky akútneho ochorenia,

c)

nemá nariadené karanténne opatrenie.

(2)

Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti podľa odseku 1 písm. a) vydá zákonnému zástupcovi

ošetrujúci lekár. Potvrdenie musí obsahovať aj údaj o povinnom očkovaní. Skutočnosti

uvedené v odseku 1 písm. b) a c) potvrdzuje v písomnom vyhlásení zákonný zástupca

dieťaťa; vyhlásenie nesmie byť staršie ako tri dni.

(3)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie

4

)

a právnické osoby, ktoré prevádzkujú zariadenie pre deti predškolského veku, sú povinné

zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia,

zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia (zdravotný

filter).

(4)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie

4

)

a právnické osoby, ktoré prevádzkujú zariadenie pre deti predškolského veku a základnú

školu, sú povinné zabezpečiť oddelenie dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa

prejavilo príznaky akútneho ochorenia, zabezpečiť nad ním dohľad a bez meškania informovať

zákonného zástupcu.

(5)

Ustanovenie odseku 4 sa primerane vzťahuje aj na fyzické osoby oprávnené na podnikanie

4

)

a na právnické osoby, ktoré prevádzkujú ubytovacie zariadenie pre deti a mládež.

Deti a mládež môžu byť umiestnené v ubytovacom zariadení na základe potvrdenia ošetrujúceho

lekára o ich zdravotnej spôsobilosti.

§ 13i

Výchovno-vzdelávacia činnosť detí a mládeže

(1)

Výchovno-vzdelávacia činnosť v zariadení pre deti a mládež musí byť organizovaná

tak, aby utvárala podmienky na zdravý vývoj detí a mládeže s prihliadnutím na ich

vek, zdravotný stav a stupeň psychosomatického vývoja, ako aj na predchádzanie poškodeniam

zdravia, najmä na predchádzanie nadmernej psychickej a statickej záťaži a na predchádzanie

vzniku a šíreniu prenosných ochorení.

(2)

Výchovno-vzdelávacia činnosť musí zohľadňovať fyziologické osobitosti jednotlivých

vekových skupín detí a mládeže; musí byť organizovaná tak, aby predchádzala zdravotným

rizikám, najmä

a)

primeranosťou záťaže so zreteľom na vekové a individuálne vývojové osobitosti jednotlivých

vekových skupín detí a mládeže,

b)

uplatňovaním foriem výučby, ktoré podporujú a rozvíjajú telesné a duševné zdravie,

vedú k rozvoju individuálnych schopností detí a mládeže, zvyšujú efektivitu práce

pri rešpektovaní psychického, telesného a sociálneho vývoja a zdravotného stavu jednotlivca

a kompenzujú nepriaznivé účinky učebných a režimových záťaží.

§ 13j

Zotavovacie podujatia

(1)

Zotavovacie podujatie je organizovaný spoločný pobyt najmenej 15 detí do 15 rokov

veku na dlhší čas ako päť dní, ktorého účelom je okrem výchovného poslania posilniť

zdravie a zvýšiť telesnú zdatnosť detí.

(2)

Na zotavovacom podujatí sa môže zúčastniť dieťa, ak spĺňa požiadavky podľa

§ 13h ods. 1

.

(3)

Výsledok posúdenia zdravotného stavu dieťaťa uvedie ošetrujúci lekár v prihláške

na zotavovacie podujatie. Ak dieťa užíva lieky alebo jeho zdravotný stav vyžaduje

obmedzenie záťaže, v prihláške uvedie aj túto skutočnosť. Skutočnosti uvedené v

§ 13h ods. 1 písm. b) a c)

potvrdzuje v písomnom vyhlásení zákonný zástupca dieťaťa; vyhlásenie nesmie byť staršie

ako jeden deň.

(4)

Na zotavovacom podujatí môže pracovať len zdravotne spôsobilá osoba, ktorá dosiahla

18 rokov veku a vo funkcii vedúceho zotavovacieho podujatia len osoba, ktorá dosiahla

21 rokov veku. Osoby, ktoré zabezpečujú stravovanie na zotavovacom podujatí, musia

spĺňať podmienky na výkon epidemiologicky závažných činností.

(5)

Na zotavovacích podujatiach sa nesmú používať epidemiologicky rizikové potraviny.

Epidemiologicky rizikové potraviny a vybrané druhy potravín, ktoré možno použiť len

pri dodržaní určitých technologických podmienok, a technologické podmienky na použitie

vybraných druhov epidemiologicky rizikových potravín ustanoví všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

(6)

Zotavovacie podujatie sa môže usporiadať len v zariadení, ktoré spĺňa hygienické

požiadavky na umiestnenie, funkčné členenie, priestorové usporiadanie, stravovanie

a prevádzku.

(7)

Denný režim detí na zotavovacom podujatí musí zodpovedať ich veku a zdravotnému stavu.

(8)

Požiadavky podľa odsekov 6 a 7 je povinný zabezpečiť usporiadateľ zotavovacieho podujatia.

(9)

Usporiadateľ zotavovacieho podujatia je ďalej povinný

a)

písomne oznámiť zotavovacie podujatie najmenej 30 dní pred jeho začatím orgánu na

ochranu zdravia príslušnému podľa miesta konania zotavovacieho podujatia, prípadne

podľa miesta jeho začiatku, ak ide o putovné zotavovacie podujatie,

b)

zabezpečiť základnú starostlivosť o zdravie všetkých zúčastnených osôb na zotavovacom

podujatí odborne spôsobilou osobou (ďalej len „zdravotník"), pri hromadnom odchode

aj na cestu na zotavovacie podujatie a späť, a to najmenej jedného zdravotníka na

130 detí; odborne spôsobilá osoba je osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie

na lekárskej fakulte alebo na fakulte zdravotníctva a sociálnej práce, osoba, ktorá

získala vzdelanie na strednej zdravotníckej škole v odbore sestra alebo pôrodná asistentka,

študent, ktorý absolvoval tretí ročník štúdia na lekárskej fakulte, alebo osoba, ktorá

absolvovala školenie Slovenského Červeného kríža o poskytovaní prvej pomoci,

c)

zabezpečiť vybavenie lekárničky na zotavovacie podujatie a vybavenie veľkej zdravotníckej

brašne pre putovné zotavovacie podujatie,

d)

oznámiť miesto a čas konania zotavovacieho podujatia zdravotníckemu zariadeniu

6a

)

v mieste konania zotavovacieho podujatia,

e)

zabezpečiť poučenie všetkých osôb činných na zotavovacom podujatí okrem zdravotníka

o hygienických požiadavkách na zotavovacie podujatia a o požiadavkách na predchádzanie

vzniku a šíreniu prenosných ochorení,

f)

viesť dokumentáciu o zotavovacom podujatí a uchovávať ju šesť mesiacov od skončenia

zotavovacieho podujatia.

(10)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

a)

podrobnejšie požiadavky na organizáciu zotavovacích podujatí a denný režim detí na

zotavovacom podujatí,

b)

hygienické požiadavky na umiestnenie, funkčné členenie, priestorové usporiadanie,

stravovanie a prevádzku zariadení pre zotavovacie podujatia,

c)

vzor vyhlásenia podľa odseku 3,

d)

náležitosti oznámenia podľa odseku 9 písm. a),

e)

vybavenie lekárničky na zotavovacie podujatie a vybavenie veľkej zdravotníckej brašne

pre putovné zotavovacie podujatie podľa odseku 9 písm. c),

f)

obsah dokumentácie podľa odseku 9 písm. f).

§ 13k

Vonkajšie priestory pre deti a mládež

(1)

Pieskoviská, hracie, športové a rekreačné plochy určené pre deti a mládež vrátane

vonkajších telovýchovných plôch pri školách a školských zariadeniach

6ah

)

sa musia pravidelne čistiť a udržiavať. Môžu sa udržiavať iba prostriedkami, ktoré

neobsahujú nebezpečné chemické látky

6ai

)

alebo choroboplodné mikroorganizmy. Ich pôda nesmie prekročiť najvyššie prípustné

množstvo mikrobiálneho znečistenia pôdy. Požiadavky na čistenie a udržiavanie pieskovísk,

hracích, športových a rekreačných plôch určených pre deti a mládež a najvyššie prípustné

množstvo mikrobiálneho znečistenia pôdy pieskovísk a hracích plôch určených pre deti

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

(2)

Požiadavky podľa odseku 1 je povinný zabezpečiť každý, kto prevádzkuje pieskoviská,

hracie, športové a rekreačné plochy určené pre deti a mládež.

§ 13l

Zariadenia, v ktorých sa vykonávajú epidemiologicky závažné činnosti

(1)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie

4

)

a právnické osoby, ktoré prevádzkujú zariadenie, v ktorom sa vykonáva epidemiologicky

závažná činnosť, sú povinné

a)

používať také pracovné postupy, prístroje, pracovné nástroje a pomôcky, aby sa pri

výkone činnosti neohrozilo a nepoškodilo zdravie ľudí prenosným ochorením alebo inak

nepoškodilo ich zdravie,

b)

postupovať pri používaní prístrojov, pracovných nástrojov a pomôcok podľa návodu

výrobcu,

c)

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému orgánu na ochranu zdravia

na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu [

§ 27 ods. 2 písm. e)

].

(2)

Epidemiologicky závažnú činnosť môžu vykonávať len osoby zdravotne spôsobilé a odborne

spôsobilé. Možno ju vykonávať len v zariadeniach, ktoré spĺňajú hygienické požiadavky

na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie a vnútorné členenie.

(3)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie

4

)

a právnické osoby, ktoré prevádzkujú holičstvo, kaderníctvo, manikúru, pedikúru,

zariadenie poskytujúce kozmetické, masérske, regeneračné a rekondičné služby a služby,

pri ktorých sa používajú špeciálne prístroje na starostlivosť o ľudské telo, sú povinné

zabezpečiť lekárničku prvej pomoci vybavenú podľa charakteru poskytovanej služby.

(4)

Osoby uvedené v odseku 3 nesmú robiť výkony na chorej koži, manipuláciu s jazvami

a materskými znamienkami, výkony na sliznici, očnej spojovke a rohovke.

(5)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie

4

)

a právnické osoby, ktoré prevádzkujú solárium, sú povinné

a)

dodržiavať limity ultrafialového žiarenia,

b)

viesť prevádzkovú dokumentáciu a na viditeľnom mieste umiestniť poučenie pre osoby,

ktorým poskytujú služby.

(6)

Saunu možno prevádzkovať, len ak má zabezpečenú vodu, ktorá spĺňa požiadavky na kvalitu

vody pre bazény kúpalísk. Fyzické osoby oprávnené na podnikanie

4

)

a právnické osoby, ktoré prevádzkujú saunu, sú povinné zabezpečovať pravidelnú výmenu

vody v ochladzovacom bazéne, jeho pravidelné čistenie a kontrolu kvality vody.

(7)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

a)

hygienické požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie

a vnútorné členenie zariadení, v ktorých sa vykonávajú epidemiologicky závažné činnosti,

b)

hygienické požiadavky na pracovné postupy, prístroje, pracovné nástroje a pomôcky

a na prevádzku zariadení, ktoré vykonávajú epidemiologicky závažné činnosti,

c)

náležitosti prevádzkového poriadku podľa odseku 1 písm. c),

d)

limity ultrafialového žiarenia podľa odseku 5 písm. a),

e)

náležitosti prevádzkovej dokumentácie podľa odseku 5 písm. b),

f)

požiadavky na prevádzku a kontrolu kvality vody v ochladzovacom bazéne podľa odseku

6.

§ 13m

Zariadenia spoločného stravovania

(1)

Zariadenia spoločného stravovania sú zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby

spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov a nápojov

a)

na pracoviskách, v školských zariadeniach, v školách, v zariadeniach sociálnych služieb,

v zdravotníckych zariadeniach a na zotavovacích podujatiach,

b)

v prevádzkach verejného stravovania a na hromadných podujatiach.

(2)

Stravovacie služby možno poskytovať len v zariadeniach, ktoré spĺňajú hygienické

požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie, vnútorné

členenie a na prevádzku.

(3)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie

4

)

a právnické osoby, ktoré prevádzkujú zariadenie spoločného stravovania (ďalej len

„prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania"), sú povinné zabezpečiť, aby do

výrobných a skladovacích priestorov nevstupovali neoprávnené osoby, a zamedziť vodeniu

a vpúšťaniu zvierat do priestorov zariadenia spoločného stravovania okrem priestorov

určených na konzumáciu stravy, do ktorých môžu vstupovať zrakovo postihnuté osoby

aj v sprievode vodiaceho psa.

(4)

Pri výrobe pokrmov v zariadení spoločného stravovania musí byť zabezpečená ich zdravotná

neškodnosť, zachovaná ich výživová a zmyslová hodnota a vylúčené nežiaduce vplyvy

z technologického postupu prípravy pokrmov. Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania

je povinný postupovať pri výrobe pokrmov a nápojov podľa zásad správnej výrobnej praxe

a dodržiavať požiadavky na výrobu, prípravu a podávanie pokrmov a nápojov.

(5)

Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania je ďalej povinný

a)

zabezpečovať sústavnú kontrolu pri preberaní surovín,

b)

kontrolovať podmienky dodržania zdravotnej neškodnosti uskladňovaných surovín, polovýrobkov

a polotovarov,

c)

zabezpečovať ochranu hotových pokrmov a nápojov pred ich znehodnotením,

d)

zabezpečovať kontrolu ukazovateľov kvality pitnej vody (

§ 13c ods. 2

) v pravidelných, najmenej šesťmesačných intervaloch, ak je zariadenie zásobované

pitnou vodou z vlastného zdroja, a o vykonaných kontrolách uchovávať záznamy,

e)

zabezpečovať výživovú a zmyslovú hodnotu polovýrobkov, polotovarov, hotových pokrmov

a nápojov podľa zásad správnej výživy,

f)

kontrolovať dodržiavanie osobnej hygieny a hygienických požiadaviek zamestnancami,

g)

zabezpečovať a kontrolovať čistotu zariadenia a súvisiacich prevádzkových priestorov,

h)

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému orgánu na ochranu zdravia

na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu [

§ 27 ods. 2 písm. e)

].

(6)

Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania podľa odseku 1 písm. a) je ďalej

povinný pred výdajom stravy zabezpečiť odber vzoriek pripravených hotových pokrmov,

ich uchovanie a o odobratých vzorkách viesť dokumentáciu.

(7)

Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania určeného pre deti a mládež je ďalej

povinný pri voľbe stravy vychádzať z vekových potrieb stravovanej skupiny, prihliadať

na vhodný výber surovín, ročné obdobie, čas, keď sa má poskytovať stravovanie, a ďalšie

skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zdravotný stav stravovaných detí a mládeže.

(8)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

a)

hygienické požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie,

vnútorné členenie a na prevádzku zariadení spoločného stravovania,

b)

požiadavky na výrobu, prípravu a podávanie pokrmov a nápojov,

c)

postup pri odbere vzoriek hotových pokrmov a ich uchovávaní a obsah dokumentácie

podľa odseku 6,

d)

požiadavky na dodržiavanie osobnej hygieny a dodržiavanie hygienických požiadaviek

zamestnancami zariadenia spoločného stravovania.

§ 13n

Hluk a vibrácie

(1)

Každý, kto používa alebo prevádzkuje zdroje hluku alebo vibrácií, je povinný technickými,

organizačnými a ďalšími opatreniami zabezpečiť, aby hluk neprekračoval najvyššie prípustné

hodnoty pre vonkajšie priestory a stavby

6ab

)

a aby sa zamedzilo prenosu vibrácií na fyzické osoby.

(2)

Hluk zo zariadení poskytujúcich služby obyvateľstvu a hluk z verejnej produkcie hudby

nesmú prekročiť najvyššie prípustné hodnoty pre denný a nočný čas. Na účely kontroly

dodržania hygienických limitov pre denný a nočný čas sa za nočný čas považuje čas

medzi 22.00 a 6.00 hod. Za splnenie tejto povinnosti zodpovedá osoba, ktorá prevádzkuje

zariadenie poskytujúce služby obyvateľstvu, usporiadateľ verejnej hudby alebo osoba,

ktorá prevádzkuje verejnú hudbu.

(3)

Na pracoviskách, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku a vibrácií, zamestnávateľ

je povinný zabezpečiť pravidelné meranie a hodnotenie hluku a vibrácií tak, aby sa

umožnilo zistiť, či úroveň hluku a vibrácií neprekračuje najvyššie prípustné hodnoty.

(4)

Ak meranie a hodnotenie podľa odseku 3 preukáže prekročenie najvyšších prípustných

hodnôt, zamestnávateľ je povinný

a)

oboznámiť zamestnancov, príslušný odborový orgán a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť

a ochranu zdravia pri práci (ďalej len „zástupca zamestnancov") o výške prekročenia

najvyšších prípustných hodnôt, poučiť ich o význame tohto prekročenia a poskytnúť

im informácie a poučenie o riziku ohrozenia zdravia hlukom a vibráciami a o možnostiach

a spôsoboch účinnej prevencie,

b)

poučiť zamestnancov o predpísaných pracovných postupoch a vyžadovať a kontrolovať

ich dodržiavanie,

c)

informovať o výške prekročenia najvyšších prípustných hodnôt aj príslušný orgán na

ochranu zdravia.

(5)

Pracoviská, na ktorých úroveň hluku prekročí najvyššiu prípustnú hodnotu, musia byť

označené, ak je to možné, tak, aby označenie poskytlo dostatočné informácie o riziku

ohrozenia zdravia hlukom a o spôsoboch účinnej prevencie. Rovnako musia byť označené

aj pracovné miesta, na ktoré sa prekročenie najvyššej prípustnej hodnoty vzťahuje.

Prístup na tieto miesta musí byť obmedzený, ak je to možné, a odôvodnené rizikom vyplývajúcim

z vystavenia zamestnancov hluku.

(6)

Riziko vyplývajúce z vystavenia zamestnancov hluku a vibráciám sa musí obmedziť na

najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň s prihliadnutím na technický pokrok a dostupnosť opatrení

na zníženie hluku a vibrácií predovšetkým pri zdroji. Uvedené sa vzťahuje aj na navrhovanie,

uskutočňovanie a rekonštrukciu výrobných objektov a na navrhovanie a konštrukciu strojov

a strojových zariadení.

(7)

Na pracoviskách podľa odseku 5 je zamestnávateľ ďalej povinný

a)

určiť príčiny prekročenia najvyšších prípustných hodnôt hluku a vibrácií, vypracovať

a zabezpečiť technické a organizačné opatrenia s cieľom obmedziť vystavenie zamestnancov

hluku a vibráciám na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň,

b)

informovať zamestnancov, zástupcov zamestnancov a príslušný orgán na ochranu zdravia

o opatreniach podľa písmena a),

c)

zabezpečiť zamestnancom účinné osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu sluchu

v dostatočnom množstve a s prihliadnutím na ich individuálne potreby a pracovné podmienky;

za účinné osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu sluchu sa považujú také

prostriedky, ak v prípade ich správneho používania možno očakávať zníženie rizika,

ktoré ohrozuje sluch, pod úroveň najvyššej prípustnej hodnoty,

d)

zabezpečiť zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu pred vibráciami,

e)

viesť záznamy o výsledkoch merania hluku a vibrácií u zamestnancov vykonávajúcich

rizikové práce (

§ 13r ods. 1

), uchovávať ich 20 rokov od skončenia práce a umožniť k nim prístup zamestnancom,

zástupcom zamestnancov, lekárovi poskytujúcemu závodnú preventívnu starostlivosť a

príslušnému orgánu na ochranu zdravia,

f)

odovzdať záznamy podľa písmena e) po skončení svojej činnosti alebo zrušení pracoviska

príslušnému orgánu na ochranu zdravia.

(8)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví

a)

najvyššie prípustné hodnoty hluku vo vonkajších priestoroch a stavbách pre denný

a nočný čas a najvyššie prípustné hodnoty vibrácií v stavbách,

b)

najvyššie prípustné hodnoty hluku a vibrácií pri práci,

c)

požiadavky na meranie a hodnotenie hluku a vibrácií na pracoviskách,

d)

náležitosti záznamov podľa odseku 7 písm. e).

§ 13o

Neionizujúce žiarenie

(1)

Neionizujúce žiarenie je elektromagnetické pole s frekvenčným rozsahom ustanoveným

všeobecne záväzným právnym predpisom, ultrafialové a infračervené žiarenie a laserové

žiarenie.

(2)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie

4

)

a právnické osoby, ktoré používajú alebo prevádzkujú generátory nízkych a vysokých

frekvencií a zariadenia, ktoré takéto generátory obsahujú (ďalej len „zdroj elektromagnetického

žiarenia"), sú povinné zabezpečiť technické a organizačné opatrenia, ktoré obmedzia

ožiarenie osôb na najnižšiu možnú úroveň a zabezpečia neprekročenie najvyšších prípustných

hodnôt. Pri haváriách, nevyhnutných meraniach a opravách zdrojov elektromagnetického

žiarenia počas prevádzky a v ďalších výnimočných prípadoch sa môžu najvyššie prípustné

hodnoty elektromagnetického poľa prekročiť najviac do výšky ustanovenej všeobecne

záväzným právnym predpisom (odsek 10).

(3)

Pri navrhovaní a uskutočňovaní stavieb,

6ab

)

ktoré sa nachádzajú v okruhu pôsobenia zdrojov elektromagnetického žiarenia, musia

sa vykonať také opatrenia, ktoré zabezpečia neprekročenie najvyššie prípustných hodnôt.

(4)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie

4

)

a právnické osoby, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje elektromagnetického žiarenia,

sú ďalej povinné

a)

zabezpečiť skúšanie zdrojov elektromagnetického žiarenia a uchovávať protokoly o

výsledkoch skúšok,

b)

oznámiť príslušnému orgánu na ochranu zdravia a štátnemu zdravotnému ústavu termín

preskúšania podľa písmena a) tri dni pred začatím skúšok,

c)

vypracovať prevádzkový poriadok pred začatím prevádzky a predložiť ho na schválenie

príslušnému orgánu na ochranu zdravia [

§ 27 ods. 2 písm. e)

],

d)

bezodkladne informovať príslušný orgán na ochranu zdravia o každej poruche zdroja,

ktorá má za následok zvýšenie ožarovania okolia, takú poruchu okamžite odstrániť a

o termíne odstránenia poruchy ho informovať. Až do odstránenia poruchy zdroja sú povinné

prevádzku zastaviť, obmedziť alebo po prerokovaní s orgánom na ochranu zdravia urobiť

ochranné opatrenia,

e)

zreteľne označiť miesta, v ktorých úroveň elektromagnetického poľa môže byť vyššia,

ako sú najvyššie prípustné hodnoty,

f)

udržiavať zdroje v bezchybnom stave a sledovať, aby sa v dôsledku opráv alebo iných

zásahov neznížila účinnosť tieniacich krytov a iných ochranných opatrení.

(5)

Na pracoviskách so zdrojmi elektromagnetického žiarenia podľa odseku 4 písm. e) môžu

pracovať len osoby zdravotne spôsobilé, poučené o povahe práce a oboznámené s prevádzkovým

poriadkom. Fyzické osoby oprávnené na podnikanie

4

)

a právnické osoby, ktoré prevádzkujú zdroje elektromagnetického žiarenia, sú povinné

viesť záznamy o pobyte jednotlivých zamestnancov na takýchto pracoviskách a uchovávať

ich 20 rokov.

(6)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie

4

)

a právnické osoby, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje ultrafialového a infračerveného

žiarenia a pri činnostiach, pri ktorých môže ultrafialové a infračervené žiarenie

vznikať, sú povinné zabezpečiť ochranné opatrenia, ktoré vylúčia škodlivý účinok tohto

žiarenia tak, aby neboli prekročené najvyššie prípustné hodnoty.

(7)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie

4

)

a právnické osoby, ktoré používajú alebo prevádzkujú lasery v oblasti optického žiarenia

alebo zariadenia, v ktorých sú lasery ako zdroj žiarenia zabudované, sú povinné zabezpečiť

ochranné opatrenia, ktoré vylúčia škodlivý účinok laserového žiarenia tak, aby neboli

prekročené najvyššie prípustné hodnoty.

(8)

Pracoviská, na ktorých sa používajú lasery II. až IV. triedy, musia mať vypracovaný

a príslušným orgánom na ochranu zdravia schválený prevádzkový poriadok [

§ 27 ods. 2 písm. e)

].

(9)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie

4

)

a právnické osoby, ktoré vyrábajú a dovážajú lasery, sú povinné zaraďovať lasery

do tried, zabezpečiť ich označenie a vybavenie v súlade s požiadavkami na ochranu

zdravia a uvádzať údaje v technickej dokumentácii laserov v rozsahu, aký ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis.

(10)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

a)

frekvenčný rozsah elektromagnetického poľa podľa odseku 1,

b)

najvyššie prípustné hodnoty ožiarenia elektromagnetickým poľom a výšku ich prípustného

prekročenia podľa odseku 2,

c)

požiadavky na skúšanie zdrojov elektromagnetického žiarenia,

d)

najvyššie prípustné hodnoty a ochranné opatrenia pri používaní a prevádzkovaní zdrojov

ultrafialového a infračerveného žiarenia podľa odseku 6,

e)

najvyššie prípustné hodnoty a ochranné opatrenia pri používaní a prevádzkovaní zdrojov

laserového žiarenia podľa odseku 7,

f)

náležitosti prevádzkového poriadku podľa odseku 8,

g)

požiadavky na zaraďovanie laserov do tried, označovanie a vybavenie laserov a rozsah

údajov uvádzaných v ich technickej dokumentácii.

§ 13p

Hodnotenie zdravotných rizík a kategorizácia prác

(1)

Podľa miery výskytu faktorov, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, a podľa

hodnotenia zdravotných rizík sa práce zaraďujú do štyroch kategórií. Kritériá na zaradenie

prác do kategórií ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

(2)

Návrhy na zaradenie prác do kategórií predkladá príslušnému orgánu na ochranu zdravia

zamestnávateľ alebo lekár, ktorý poskytuje závodnú zdravotnú starostlivosť; náležitosti

návrhu ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

(3)

Zamestnávateľ je povinný ihneď oznámiť príslušnému orgánu na ochranu zdravia každú

zmenu podmienok výkonu práce, ktorá by mohla mať vplyv na jej zaradenie do príslušnej

kategórie.

§ 13r

Rizikové práce a ich evidencia

(1)

Rizikovou prácou sa rozumie práca spojená so zvýšeným ohrozením zdravia, pri ktorej

je nebezpečie vzniku choroby z povolania alebo iného ochorenia podmieneného prácou;

je to práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie.

(2)

Zamestnávateľ, na ktorého pracovisku sa vykonáva riziková práca, je povinný viesť

a uchovávať evidenciu o každom zamestnancovi zadelenom na rizikovú prácu v rozsahu

ustanovenom týmto zákonom.

(3)

Na pracovisku so zvýšeným ohrozením zdravia môžu pracovať iba osoby zdravotne spôsobilé.

§ 13s

Ochrana zdravia pri práci s chemickými faktormi

(1)

Zamestnávateľ je povinný

a)

zisťovať nebezpečné chemické faktory na pracovisku, a ak ich zistí, posudzovať riziko

6aj

)

vyplývajúce z týchto faktorov so zohľadnením

1.

ich nebezpečných vlastností,

6ad

)

2.

karty bezpečnostných údajov,

6ad

)

3.

stupňa, druhu a trvania pôsobenia chemických faktorov,

4.

podmienok práce súvisiacich s takými faktormi vrátane ich množstva,

5.

najvyšších prípustných hodnôt vystavenia zamestnancov nebezpečným chemickým faktorom

a biologických medzných hodnôt,

6.

účinnosti uskutočnených preventívnych opatrení alebo opatrení, ktoré plánuje vykonať,

7.

záverov už uskutočnených preventívnych lekárskych prehliadok,

6ak

)

b)

vyžiadať si dodatočné informácie potrebné na posúdenie rizika od dodávateľa alebo

z iných dostupných zdrojov,

c)

vypracovať posudok o riziku

1.

pri zistení nebezpečného chemického faktora,

2.

pri každej významnej zmene, alebo ak výsledky zdravotného dohľadu preukážu, že je

to nevyhnutné,

3.

pri každej novej činnosti súvisiacej s nebezpečnými chemickými faktormi.

(2)

Pri činnostiach súvisiacich s vystavením zamestnancov viacerým nebezpečným chemickým

faktorom sa riziko posudzuje na základe rizika, ktoré predstavujú všetky tieto faktory

navzájom.

(3)

Pri akejkoľvek činnosti súvisiacej s nebezpečnými chemickými faktormi je zamestnávateľ

povinný okrem všeobecných zásad prevencie ustanovených osobitným predpisom

6al

)

dodržiavať všeobecné zásady prevencie rizík vyplývajúcich z nebezpečných chemických

faktorov.

(4)

Ak výsledky posúdenia rizika podľa odseku 1 písm. a) preukážu riziko vyplývajúce

z nebezpečných chemických faktorov, zamestnávateľ je povinný vylúčiť ho vykonaním

špecifických ochranných a preventívnych opatrení.

(5)

Ak povaha činnosti neumožňuje vylúčiť riziko podľa odseku 4, zamestnávateľ je povinný

obmedziť riziko vyplývajúce z nebezpečných chemických faktorov na najnižšiu možnú

mieru vykonaním špecifických ochranných a preventívnych opatrení.

(6)

Špecifické ochranné a preventívne opatrenia podľa odsekov 4 a 5 sa nemusia vykonať,

ak výsledky posúdenia rizika podľa odseku 1 preukážu, že vzhľadom na množstvo nebezpečných

chemických faktorov na pracovisku je len malé riziko vyplývajúce z týchto faktorov,

pričom dodržiavanie všeobecných zásad prevencie rizika podľa odseku 3 je dostatočné

na zníženie tohto rizika.

(7)

Ak zamestnávateľ nepreukáže vykonanie opatrení podľa odseku 4, je povinný vykonávať

pravidelne a pri každej zmene pracovných podmienok, ktorá môže ovplyvniť vystavenie

zamestnancov chemickým faktorom, ich meranie, ak môžu predstavovať riziko pre zdravie

zamestnancov na pracovisku, najmä vo vzťahu k najvyšším prípustným hodnotám podľa

odseku 8.

(8)

Pri posudzovaní rizika vyplývajúceho z nebezpečných chemických faktorov je zamestnávateľ

povinný zohľadniť výsledky merania podľa odseku 7. Pri prekročení najvyšších prípustných

hodnôt vystavenia zamestnancov chemickým faktorom je povinný vykonať preventívne a

ochranné opatrenia na odstránenie rizika z ich prekročenia.

(9)

Na základe celkového posúdenia rizík podľa odsekov 1 a 3 je zamestnávateľ povinný

vykonávať technické a organizačné opatrenia primerané povahe vykonávanej činnosti

vrátane skladovania, manipulácie a oddelenia navzájom reagujúcich chemických faktorov

a zabezpečiť ochranu zdravia zamestnancov pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ich

fyzikálno-chemických vlastností.

(10)

Na pracoviskách s nebezpečnými chemickými faktormi môže zamestnávateľ zamestnávať

len osoby zdravotne spôsobilé a odborne spôsobilé, ktoré dosiahli 18 rokov veku; osoby

vo veku od 16 do 18 rokov môžu vykonávať činnosti s takými faktormi len z dôvodu prípravy

na povolanie, ak majú zabezpečené odborné vedenie a dozor a osobné ochranné pracovné

prostriedky. Osoby, ktoré riadia práce s nebezpečnými chemickými faktormi, musia spĺňať

požiadavky na odbornú spôsobilosť.

(11)

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom a zástupcom zamestnancov údaje získané

podľa odseku 1, informácie o nebezpečných chemických faktoroch vyskytujúcich sa na

pracovisku a umožniť im prístup k akýmkoľvek záznamom o bezpečnostných údajoch a k

záznamom vedeným zamestnávateľom podľa odseku 15 písm. a) a b).

(12)

Na predchádzanie riziku z vystavenia zamestnancov chemickým faktorom a z pracovných

činností súvisiacich s takými faktormi nie je povolená výroba, spracúvanie a používanie

vybraných chemických faktorov na účely ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom

(odsek 16).

(13)

Výnimku z ustanovenia odseku 12 môže povoliť príslušný orgán na ochranu zdravia na

základe žiadosti zamestnávateľa, ak ide

a)

o použitie na účely vedeckého výskumu a testovania vrátane analýzy,

b)

o činnosti zamerané na vylúčenie chemických faktorov prítomných vo forme vedľajších

produktov alebo odpadových produktov,

c)

o výrobu vybraných chemických faktorov podľa odseku 12 na použitie ako medziproduktu

a takéto použitie; v takých prípadoch je zamestnávateľ povinný činnosti uskutočniť

v samostatnom uzatvorenom systéme, z ktorého možno chemické faktory odstrániť iba

v miere nevyhnutnej na monitorovanie výrobného procesu alebo na údržbu tohto systému.

(14)

Zamestnávateľ je povinný pri zabezpečovaní zdravotného dohľadu vychádzať z posudku

o riziku podľa odseku 1 písm. c). Ak výsledky posúdenia preukážu riziko vyplývajúce

z vystavenia zamestnancov chemickým faktorom, zamestnávateľ je povinný postupovať

podľa

§ 13p ods. 3

.

(15)

Zamestnávateľ je ďalej povinný

a)

viesť záznamy o výsledkoch merania chemických faktorov u zamestnancov vykonávajúcich

rizikové práce (

§ 13r ods. 1

) a uchovávať ich 20 rokov od skončenia práce, ak ďalej nie je ustanovené inak,

b)

viesť záznamy o druhu a množstve používaných chemických faktorov a uchovávať ich

desať rokov od skončenia práce,

c)

odovzdať záznamy podľa písmen a) a b) po skončení svojej činnosti alebo zrušení pracoviska

príslušnému orgánu na ochranu zdravia,

d)

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému orgánu na ochranu zdravia

na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu [

§ 27 ods. 2 písm. e)

],

e)

zabezpečiť nebezpečné chemické faktory proti ich zneužitiu alebo odcudzeniu,

f)

zabezpečiť požiadavky na ochranu zdravia zamestnancov pri skladovaní nebezpečných

chemických faktorov,

g)

oznamovať údaje orgánu na ochranu zdravia v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným

právnym predpisom (odsek 16).

(16)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví

a)

najvyššie prípustné hodnoty vystavenia zamestnancov nebezpečným chemickým faktorom

a biologické medzné hodnoty,

b)

všeobecné zásady prevencie rizík vyplývajúcich z nebezpečných chemických faktorov,

c)

špecifické ochranné a preventívne opatrenia na vylúčenie a obmedzenie rizika vyplývajúceho

z nebezpečných chemických faktorov podľa odsekov 4 a 5,

d)

požiadavky na odbornú spôsobilosť osôb, ktoré riadia práce s nebezpečnými chemickými

faktormi,

e)

vybrané chemické faktory a účely ich použitia, ktoré nie sú na pracovisku povolené,

f)

náležitosti posudku o riziku podľa odseku 1 písm. c),

g)

náležitosti žiadosti podľa odseku 13,

h)

náležitosti záznamov podľa odseku 15 písm. a) a b),

i)

náležitosti prevádzkového poriadku podľa odseku 15 písm. d),

j)

rozsah údajov oznamovaných zamestnávateľom príslušnému orgánu na ochranu zdravia

podľa odseku 15 písm. g).

§ 13t

Ochrana zdravia pri práci s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi

(1)

Pre každú činnosť, pri ktorej môžu byť zamestnanci vystavení karcinogénnym alebo

mutagénnym faktorom, je zamestnávateľ povinný zisťovať druh, mieru a trvanie vystavenia

zamestnancov týmto faktorom tak, aby sa dali posúdiť všetky z nich vyplývajúce nebezpečenstvá

pre zamestnancov a určiť príslušné opatrenia. Toto posudzovanie je zamestnávateľ povinný

vykonávať pravidelne a pri každej zmene podmienok, ktoré by mohli mať vplyv na vystavenie

zamestnancov karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom. Pri posudzovaní rizika

6aj

)

je zamestnávateľ povinný prihliadať na všetky možné spôsoby a cesty vstupu týchto

faktorov do organizmu. Zamestnávateľ je povinný predložiť príslušnému orgánu na ochranu

zdravia na požiadanie kritériá, ktoré sú základom na posudzovanie rizika z vystavenia

zamestnancov karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom.

(2)

Pri posudzovaní rizika podľa odseku 1 je zamestnávateľ povinný osobitne prihliadať

na ohrozených zamestnancov a preskúmavať ich zaradenie na pracovisko, na ktorom by

mohli byť vystavení karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom.

(3)

Zamestnávateľ je povinný obmedzovať používanie karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov

na pracovisku, ak je to technicky možné, najmä ich nahradením látkami, prípravkami

alebo postupmi, ktoré nie sú nebezpečné alebo sú menej nebezpečné pre zdravie zamestnancov.

(4)

Ak výsledky posúdenia rizika podľa odseku 1 preukážu riziko vyplývajúce z karcinogénnych

alebo mutagénnych faktorov, zamestnávateľ je povinný

a)

zabrániť vystaveniu zamestnancov týmto faktorom,

b)

dodržiavať technické smerné hodnoty a expozičné ekvivalenty karcinogénnych a mutagénnych

faktorov,

c)

poskytovať príslušnému orgánu na ochranu zdravia na požiadanie informácie o výsledkoch

posudzovania,

d)

informovať zamestnancov a zástupcov zamestnancov o opatreniach na vylúčenie alebo

obmedzenie rizika vyplývajúceho z karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov.

(5)

Ak nahradenie karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov podľa odseku 3 nie je technicky

možné, zamestnávateľ zabezpečí ich výrobu a používanie v uzavretom systéme, ak je

to technicky možné. Ak použitie uzavretého systému nie je technicky možné, zamestnávateľ

zabezpečí, aby vystavenie zamestnancov týmto faktorom bolo znížené na najnižšiu technicky

možnú úroveň.

(6)

Pri určitých činnostiach, pri ktorých možno predvídať veľké zvýšenie vystavenia zamestnancov

karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom a pri ktorých nemožno ochranu zdravia zamestnancov

zabezpečiť ďalšími technickými preventívnymi opatreniami, zamestnávateľ je povinný

vykonať také opatrenia, ktoré zabezpečia skrátenie vystavenia zamestnancov karcinogénnym

a mutagénnym faktorom a ich ochranu počas týchto činností; pri určovaní opatrení prihliada

na vyjadrenie zamestnancov a zástupcov zamestnancov.

(7)

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa činnosti uvedené v odseku 6 vykonávali

vo vymedzenom, zreteľne a viditeľne označenom priestore, alebo iným spôsobom zabrániť

vstupu neoprávnených osôb do týchto priestorov.

(8)

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť informácie a poučenie zamestnancom a zástupcom

zamestnancov o nebezpečenstvách spojených s používaním karcinogénnych faktorov a mutagénnych

faktorov a o opatreniach, ktoré sa musia na ochranu zdravia vykonávať.

(9)

Ak príslušný orgán na ochranu zdravia nariadil vykonanie mimoriadnej preventívnej

lekárskej prehliadky [

§ 6 písm. d)

] u zamestnancov z dôvodu zvýšeného vystavenia zamestnanca karcinogénnym alebo mutagénnym

faktorom, zamestnávateľ je povinný uskutočniť opätovné posúdenie rizika podľa odseku

1.

(10)

Na pracoviskách s karcinogénnymi alebo mutagénnymi faktormi môžu pracovať len osoby

zdravotne spôsobilé, ktoré dovŕšili 18 rokov veku. Na pracoviskách s karcinogénnymi

a mutagénnymi faktormi nesmú pracovať tehotné ženy, matky do konca 9. mesiaca po pôrode

a dojčiace ženy.

(11)

Zamestnávateľ je povinný viesť zoznamy zamestnancov vystavených karcinogénnym a mutagénnym

faktorom, záznamy o výsledkoch ich merania, uchovávať ich alebo zabezpečiť ich uchovávanie

najmenej 40 rokov od skončenia práce a umožniť k nim prístup zamestnancom, zástupcom

zamestnancov, lekárovi poskytujúcemu závodnú preventívnu zdravotnú starostlivosť a

príslušnému orgánu na ochranu zdravia.

(12)

Karcinogénne alebo mutagénne faktory sa nesmú používať pri výučbe v základných školách

a stredných školách. Na vysokých školách a výskumných pracoviskách ich možno používať

na základe oznámenia príslušnému orgánu na ochranu zdravia.

(13)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví

a)

preventívne technické a organizačné opatrenia na zabránenie a obmedzenie vystavenia

zamestnancov karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci,

b)

rozsah informácií a údajov poskytovaných zamestnávateľom orgánu na ochranu zdravia,

zamestnancom a zástupcom zamestnancov,

c)

technické smerné hodnoty karcinogénnych a mutagénnych faktorov,

d)

expozičné ekvivalenty karcinogénnych a mutagénnych faktorov.

§ 13u

Ochrana zdravia pri práci s azbestom

(1)

Pri akejkoľvek činnosti, pri ktorej by mohlo vzniknúť riziko pôsobenia prachu z azbestu

alebo materiálov, ktoré obsahujú azbest, zamestnávateľ je povinný určiť charakter

a stupeň vystavenia zamestnancov prachu z azbestu alebo materiálov, ktoré obsahujú

azbest, aby mohol posúdiť riziko pre zdravie zamestnancov, pričom prihliada aj na

vyjadrenie zamestnancov a zástupcov zamestnancov.

(2)

Činnosť uvedenú v odseku 1 je zamestnávateľ povinný oznámiť príslušnému orgánu na

ochranu zdravia pred jej začatím a pri každej zmene použitia azbestu alebo materiálov

obsahujúcich azbest.

(3)

Používanie azbestu pomocou rozprašovania a pracovné metódy, pri ktorých sa používajú

izolačné alebo zvukotesné materiály s obsahom azbestu, sú zakázané.

(4)

Pri všetkých činnostiach podľa odseku 1 vystavenie zamestnancov prachu z azbestu

alebo z materiálov obsahujúcich azbest

a)

musí byť obmedzené na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň,

b)

nesmie prekročiť najvyššie technické smerné hodnoty.

(5)

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pravidelné meranie azbestu v ovzduší na mieste

výkonu práce referenčnou metódou alebo akoukoľvek inou metódou, ktorá poskytne rovnaké

výsledky. Výsledky merania musia zodpovedať osobnému vystaveniu zamestnanca prachu

z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest okrem prípadov, ak zamestnanci vykonávajú

rovnaké alebo podobné práce na rovnakom mieste, keď možno odber vzoriek vykonať na

skupinovom základe.

(6)

Pri prekročení hodnôt podľa odseku 4 písm. b) je zamestnávateľ povinný

a)

zistiť príčiny ich prekročenia a bez meškania vykonať ochranné opatrenia,

b)

prerušiť prácu až do vykonania ochranných opatrení podľa písmena a),

c)

zabezpečiť meranie azbestu na zistenie účinnosti ochranných opatrení podľa písmena

a).

(7)

Ak nemožno účinne obmedziť pôsobenie prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich

azbest, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky

na ochranu dýchacích orgánov a výkon práce zabezpečiť tak, aby tieto prostriedky zamestnanci

používali len v nevyhnutne potrebnom a prísne obmedzenom čase.

(8)

Ak je pri určitých činnostiach predpoklad prekročenia hodnôt podľa odseku 4 písm.

b) a nemožno účinne použiť technické opatrenia na obmedzenie pôsobenia prachu z azbestu

alebo z materiálov obsahujúcich azbest, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť ochranné

opatrenia.

(9)

Pred začiatkom búracích prác alebo prác na odstránenie azbestu alebo výrobkov obsahujúcich

azbest zo stavieb

6ab

)

a zariadení je zamestnávateľ povinný vyhotoviť plán práce.

(10)

Zamestnávateľ je ďalej povinný pre všetky činnosti uvedené v odseku 1

a)

zabezpečiť špecifické ochranné opatrenia a poskytnúť zamestnancom a zástupcom zamestnancov

informácie,

b)

viesť zoznam zamestnancov a záznamy o ich vystavení prachu z azbestu alebo z materiálov

obsahujúcich azbest a uchovávať ich alebo zabezpečiť ich uchovanie podľa

§ 13t ods. 11

.

(11)

Ustanovenia odsekov 2 a 5 a odseku 10 písm. b) sa nevzťahujú na činnosti, pri ktorých

úroveň vystavenia zamestnancov prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest

neprekročí medzné technické smerné hodnoty.

(12)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví

a)

náležitosti oznámenia podľa odseku 2,

b)

najvyššie technické smerné hodnoty vystavenia zamestnancov prachu z azbestu alebo

z materiálov obsahujúcich azbest,

c)

medzné technické smerné hodnoty vystavenia zamestnancov prachu z azbestu alebo z

materiálov obsahujúcich azbest,

d)

požiadavky na meranie azbestu v pracovnom ovzduší,

e)

ochranné opatrenia na obmedzenie pôsobenia prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich

azbest podľa odseku 4 písm. a), odseku 8 a odseku 10 písm. a),

f)

náležitosti plánu práce podľa odseku 9,

g)

rozsah informácií poskytovaných zamestnávateľom zamestnancom a zástupcom zamestnancov

podľa odseku 10 písm. a),

h)

náležitosti zoznamu a záznamov podľa odseku 10 písm. b).

§ 13v

Ochrana zdravia pri práci s biologickými faktormi

(1)

Pri akejkoľvek činnosti, pri ktorej by mohlo vzniknúť riziko vystavenia zamestnancov

biologickým faktorom, zamestnávateľ je povinný určiť charakter, stupeň a trvanie vystavenia

zamestnancov týmto faktorom, aby mohol posúdiť riziko pre zdravie zamestnancov a určiť

ochranné opatrenia.

(2)

Pri činnostiach spojených s rizikom vystavenia zamestnancov viacerým druhom biologických

faktorov zamestnávateľ postupuje podľa

§ 13s ods. 2

.

(3)

Zamestnávateľ je ďalej povinný

a)

posudzovať riziko vyplývajúce z vystavenia zamestnancov biologickým faktorom pravidelne

a pri každej zmene podmienok, ktoré môžu ovplyvniť vystavenie zamestnancov týmto faktorom,

b)

vykonávať posudzovanie rizika podľa písmena a) na základe všetkých dostupných informácií,

c)

nahrádzať používanie škodlivých biologických faktorov a znižovať riziko vyplývajúce

z týchto faktorov podľa postupu uvedeného v

§ 13t odseku 3 a odseku 4 písm. a)

,

d)

vykonávať ochranné opatrenia na zníženie rizika vyplývajúceho z biologických faktorov,

e)

poskytovať príslušnému orgánu na ochranu zdravia na požiadanie informácie podľa písmena

b) a ďalšie informácie, ak výsledky posúdenia rizika preukážu ohrozenie zdravia zamestnancov,

f)

bezodkladne informovať príslušný orgán na ochranu zdravia o akejkoľvek mimoriadnej

udalosti spojenej s možnosťou úniku biologického faktora, ktorý môže spôsobiť závažné

prenosné ochorenie ľudí,

g)

poskytovať zamestnancom a zástupcom zamestnancov informácie a poučenie v rozsahu

ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom (odsek 6),

h)

viesť zoznam zamestnancov vystavených biologickým faktorom zaradených do tretej a

štvrtej skupiny a záznamy o ich vystavení biologickým faktorom a

1.

uchovávať ich desať rokov od skončenia vystaveniu biologickým faktorom,

2.

uchovávať ich alebo zabezpečiť ich uchovávanie 40 rokov od skončenia vystaveniu biologickým

faktorom v prípadoch ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom (odsek 6),

i)

umožniť prístup príslušnému orgánu na ochranu zdravia a lekárovi poskytujúcemu závodnú

zdravotnú starostlivosť k zoznamu a záznamom podľa písmena h) a odovzdať ich po skončení

svojej činnosti alebo po zrušení pracoviska príslušnému orgánu na ochranu zdravia,

j)

vopred oznámiť príslušnému orgánu na ochranu zdravia prvé použitie biologického faktora

najmenej 30 dní pred začiatkom práce a každé použitie ďalšieho biologického faktora

alebo nového druhu biologického faktora v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym

predpisom (odsek 6).

(4)

Použitie biologických faktorov musí byť schválené príslušným orgánom na ochranu zdravia;

schváleniu podlieha aj každá zmena použitia biologického faktora [

§ 27 ods. 2 písm. k)

].

(5)

Ak výsledky posúdenia rizika podľa odseku 1 preukážu, že vystavenie alebo možné vystavenie

zamestnancov biologickému faktoru zaradenému do prvej skupiny nepredstavuje riziko

pre zdravie zamestnancov, ustanovenia odsekov 2 až 4 sa neuplatnia.

(6)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví

a)

klasifikáciu biologických faktorov,

b)

rozsah údajov a informácií na posudzovanie rizika z vystavenia zamestnancov biologickým

faktorom,

c)

ochranné opatrenia na znižovanie rizika vystavenia zamestnancov biologickým faktorom,

d)

rozsah informácií a poučenia poskytovaných zamestnávateľom zamestnancom a zástupcom

zamestnancov,

e)

náležitosti zoznamov podľa odseku 3 písm. h) a požiadavky na uchovávanie zoznamov

zamestnancov vystavených biologickým faktorom a záznamov o ich vystavení biologickým

faktorom,

f)

rozsah oznamovania používania biologických faktorov orgánu na ochranu zdravia a náležitosti

oznámenia podľa odseku 3 písm. j).

§ 13x

Opatrenia v samostatnej pôsobnosti obcí

Obce môžu všeobecne záväzným nariadením na svojich územiach alebo v určitých častiach

svojho územia

a)

nariadiť na ochranu zdravia pred vznikom a šírením prenosných ochorení vykonanie

dezinsekcie a deratizácie (

§ 8a ods. 3

),

b)

určiť zariadenia spoločného stravovania, do ktorých môže návštevník vstupovať aj

v sprievode iného ako vodiaceho psa,

c)

obmedziť na ochranu pred hlukom a vibráciami v nočnom čase (

§ 13n ods. 2

) verejnú produkciu hudby alebo inú činnosť, ktorej dôsledkom je obťažovanie ľudí.

§ 13y

Niektoré zákazy a obmedzenia

(1)

Veľmi jedovaté látky a prípravky

6am

)

sa nesmú predávať a vydávať fyzickým osobám.

(2)

Jedovaté látky a prípravky a žieravé látky a prípravky

6an

)

sa nesmú predávať a vydávať osobám mladším ako 18 rokov. Jedovaté látky a prípravky

a žieravé látky a prípravky sa nesmú predávať v predajniach požívatín a hračiek; pri

samoobslužnom predaji ich môže vydávať len predavač.

(3)

Fyzické osoby môžu s látkami a prípravkami uvedenými v odsekoch 1 a 2 zaobchádzať

len za podmienok ustanovených týmto zákonom (

§ 13s ods. 10

).

§ 14

Kozmetické prostriedky

(1)

Kozmetické prostriedky sú látky alebo prostriedky určené na styk s vonkajšími časťami

ľudského tela (pokožka, vlasový systém, nechty, pery a vonkajšie pohlavné orgány),

zubami a sliznicou ústnej dutiny s cieľom výlučne alebo prevažne ju očistiť, parfumovať,

meniť jej vzhľad, chrániť a udržiavať ju v dobrom stave alebo korigovať ľudské pachy

okrem liečiv.

6ao

)

(2)

Výrobca alebo dovozca kozmetických prostriedkov je povinný zabezpečiť, aby ním vyrábané

alebo dovážané kozmetické prostriedky

a)

za zvyčajných alebo bežne predpokladaných podmienok nespôsobili poškodenie zdravia

ľudí,

b)

vyhovovali hygienickým požiadavkám na ich zloženie, vlastnosti a mikrobiologickú

čistotu; dodržiavanie hygienických požiadaviek na zloženie a vlastnosti je povinný

kontrolovať podľa podmienok ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý

vydá ministerstvo zdravotníctva,

c)

boli balené do zdravotne neškodných obalov,

d)

boli s ohľadom na svoj charakter a spôsob označované a vybavené písomným vyhlásením

a návodom na použitie, prípadne na obsluhu a čistenie. V označovaní kozmetického prostriedku

musia byť uvedené údaje podľa všeobecne záväzného právneho predpisu.

(3)

O použití nových látok a ich množstiev, ktoré nie sú uvedené vo všeobecne záväznom

právnom predpise, rozhoduje na žiadosť výrobcu alebo dovozcu ministerstvo zdravotníctva.

V žiadosti musí výrobca alebo dovozca uviesť všetky skutočnosti preukazujúce, že navrhované

zloženie kozmetického prostriedku neohrozí zdravie ľudí.

(4)

Výrobca alebo dovozca kozmetického prostriedku je povinný

a)

pred uvedením kozmetického prostriedku do obehu oznámiť príslušnému orgánu na ochranu

zdravia obchodné meno, sídlo, ak ide o právnickú osobu, alebo miesto podnikania, ak

ide o fyzickú osobu, miesto výroby, dátum začatia výroby alebo dovozu a zoznam kozmetických

prostriedkov, ktoré mieni vyrábať alebo dovážať,

b)

predložiť na kontrolné účely na žiadosť orgánu na ochranu zdravia v rozsahu ním určenom

údaje ustanovené vo všeobecne záväznom právnom predpise [odsek 2 písmeno b)].

§ 15

Podmienky na výrobu kozmetických prostriedkov a na ich uvedenie do obehu

(1)

Výrobca kozmetického prostriedku je povinný určiť výrobnú metódu vyhovujúcu správnej

výrobnej praxi, ktorá zabezpečí výrobu zdravotne neškodných kozmetických prostriedkov,

určiť fyzickú osobu zodpovednú za ich výrobu a pri označovaní kozmetického prostriedku

dodržiavať požiadavky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu [

§ 14 odsek 2 písmeno b)

].

6ad

)

(2)

Pred uvedením kozmetického prostriedku do obehu je výrobca i dovozca povinný zabezpečiť

hodnotenie jeho zdravotnej neškodnosti. Hodnotenie kozmetického prostriedku sa vykonáva

podľa zásad správnej výrobnej praxe na skúšanie chemických látok.

6ad

)

§ 15a

Zrušený

§ 15b

Zrušený

§ 15c

Zrušený

§ 16

Zrušený

§ 17

Zrušený

§ 17a

Základné princípy radiačnej ochrany

(1)

Činnosť vedúca k ožiareniu je akákoľvek ľudská činnosť, ktorá môže zvýšiť ožiarenie

osôb z existujúcich zdrojov ionizujúceho žiarenia okrem procesu ožiarenia v prípade

radiačnej nehody alebo radiačnej havárie; musí byť odôvodnená a riziko ožiarenia musí

byť vyvážené predpokladaným prínosom pre osobu alebo pre spoločnosť.

(2)

Každý, kto vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu, je povinný zabezpečiť, aby počet

ožiarených osôb, úroveň a pravdepodobnosť ich ožiarenia boli trvalo udržiavané tak

nízko, ako je možné racionálne dosiahnuť pri zvážení ekonomických a spoločenských

hľadísk. Technické a organizačné požiadavky, smerné hodnoty a postupy na preukazovanie

racionálne dosiahnuteľnej úrovne radiačnej ochrany ustanovuje všeobecne záväzný právny

predpis vydaný podľa

§ 17y písm. b)

.

(3)

Každý, kto vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu, je povinný obmedzovať ožiarenie

tak, aby ožiarenie osôb zo všetkých vykonávaných činností neprekročilo limity ožiarenia

ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa

§ 17y písm. c)

, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(4)

Limity ožiarenia podľa odseku 3 sa nevzťahujú na ožiarenie

a)

osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť,

6a

)

b)

osôb prírodným ionizujúcim žiarením okrem ožiarenia na pracoviskách so zvýšeným ožiarením

prírodným ionizujúcim žiarením (

§ 17e ods. 2

),

c)

pracovníkov kategórie A, ak vykonávajú vopred plánované mimoriadne, jednorazové alebo

krátkodobé práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (ďalej len „výnimočné ožiarenie").

(5)

Výnimočné ožiarenie môže podstúpiť len pracovník kategórie A dobrovoľne a po predchádzajúcom

preukázateľnom poučení o rizikách spojených s výnimočným ožiarením. Výnimočné ožiarenie

nesmie prekročiť hodnoty ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa

§

17y písm. c)

. Dávky ožiarenia pri výnimočnom ožiarení sa zaznamenávajú v zdravotnej dokumentácii

pracovníka kategórie A. Také dávky nie sú dôvodom na vyradenie pracovníka kategórie

A z práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. Výnimočné ožiarenie nie je prípustné u

tehotných a dojčiacich žien.

(6)

Zásah môže byť vykonaný len vtedy, ak poškodenie na zdraví spôsobené ionizujúcim

žiarením odôvodňuje riziko a náklady spojené s jeho vykonaním. Spôsob, rozsah a trvanie

zásahu musia byť optimalizované tak, aby jeho prínos pre ochranu zdravia pri zohľadnení

všetkých škôd, ktoré v dôsledku zásahu môžu vzniknúť, a nákladov spojených s jeho

vykonaním bol čo najväčší.

(7)

Ožiarenie osôb podieľajúcich sa na záchranných, lokalizačných a likvidačných prácach

6b

)

pri radiačnej havárii okrem prípadov záchrany ľudských životov a zabránenia rozvoja

radiačnej havárie s možnými závažnými spoločenskými a hospodárskymi dôsledkami nesmie

prekročiť limit ožiarenia, ktorý pre tieto osoby ustanovuje všeobecne záväzný právny

predpis vydaný podľa

§ 17y písm. c)

. Osoby podieľajúce sa na záchranných, lokalizačných a likvidačných prácach

6b

)

musia byť o rizikách spojených so zásahom preukázateľne oboznámené.

§ 17b

Kritériá na zaradenie zdrojov ionizujúceho žiarenia do tried

Zaradenie zdrojov ionizujúceho žiarenia do tried 1 až 6 podľa závažnosti možného ohrozenia

zdravia ľudí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva

podľa

§ 17y písm. e)

. Kritériá na zaradenie zdrojov ionizujúceho žiarenia do tried 1 až 6

a)

príkon dávkového ekvivalentu, energia a druh ionizujúceho žiarenia,

b)

technická úprava a spôsob konštrukcie zdroja ionizujúceho žiarenia,

c)

druh činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a s tým súvisiaca miera možného ohrozenia

zdravia ľudí,

d)

možné riziko vyplývajúce z predvídateľných porúch a odchýlok od bežnej prevádzky,

e)

aktivita a hmotnostná aktivita, ak ide o rádioaktívny žiarič.

§ 17c

Ožiarenie osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

(1)

Ožiarenie osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť,

6a

)

môže sa vykonávať len na základe indikácie ošetrujúceho lekára.

(2)

Pri rádiodiagnostických vyšetreniach, vyšetreniach metódami nukleárnej medicíny a

pri rádioterapeutických výkonoch sa musia vyšetrovacie a liečebné metódy zvoliť tak,

aby pri

a)

rádiodiagnostických vyšetreniach dávky ožiarenia v tkanivách vo vyšetrovanej časti

tela a dávky ožiarenia v tkanivách a orgánoch, ktoré nie sú vyšetrované, boli čo najnižšie,

pričom zníženie týchto dávok nesmie obmedzovať úroveň rádiodiagnostických informácií,

b)

vyšetreniach metódami nukleárnej medicíny bolo aplikované len nevyhnutne potrebné

množstvo rádioaktívnej látky požadovanej čistoty a aktivity, ktorá zaručuje dostatočnú

diagnostickú informáciu pri čo najnižšej radiačnej záťaži pacienta,

c)

rádioterapeutických výkonoch a pri terapeutickej aplikácii rádionuklidov sa ožiarenie

liečenej časti tela vykonávalo v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie požadovaného terapeutického

účinku a ožiarenie tkanív ostatných častí tela bolo také nízke, ako možno racionálne

dosiahnuť bez obmedzenia liečby.

(3)

Rádiodiagnostické vyšetrenia u tehotných žien, vyšetrenia metódami nukleárnej medicíny

a terapeutické aplikácie rádionuklidov u tehotných žien a dojčiacich žien možno vykonávať

len v neodkladných prípadoch; u tehotných žien aj z dôvodov pôrodníckej indikácie.

Pri vyšetreniach a pri terapeutickej aplikácii rádionuklidov sa zvolí technika zameraná

na ochranu plodu a dojčaťa.

(4)

Ožiarenie osôb, ktoré sa dobrovoľne, mimo rámca svojich pracovných povinností vyplývajúcich

z výkonu povolania alebo z pracovného pomeru starajú o pacientov vystavených ožiareniu

pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

6a

)

ktoré týchto pacientov navštevujú alebo ktoré žijú v spoločnej domácnosti s pacientmi,

ktorí boli po aplikácii rádionuklidov prepustení zo zdravotníckeho zariadenia, nesmie

prekročiť limity ožiarenia ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným

podľa

§ 17y písm. c)

. Údaje o dávkach ožiarenia sa zaznamenávajú v zdravotnej dokumentácii pacienta.

§ 17d

Ožiarenie obyvateľstva prírodným ionizujúcim žiarením

(1)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie a právnické osoby, ktoré vyrábajú a dovážajú

stavebné výrobky,

6c

)

vyrábajú a dovážajú balenú pitnú vodu a využívajú vodné zdroje na zásobovanie vodou,

sú povinné

a)

zabezpečiť systematické meranie a hodnotenie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných

výrobkoch

6c

)

a v dodávanej vode, viesť evidenciu výsledkov merania a uchovávať ju najmenej päť

rokov od skončenia výroby alebo od uskutočnenia dovozu,

b)

údaje z evidencie podľa písmena a) oznamovať príslušnému štátnemu zdravotnému ústavu

(

§ 25

),

c)

vykonať opatrenia na zníženie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch

6c

)

a v dodávanej vode pri prekročení odvodených zásahových úrovní ustanovených všeobecne

záväzným právnym predpisom vydaným podľa

§ 17y písm. f)

.

(2)

Ak je odvodená zásahová úroveň prekročená, možno používať stavebné výrobky

6c

)

na výstavbu nebytových budov určených na pobyt osôb dlhší ako 1000 h počas kalendárneho

roka a na výstavbu bytových budov, distribuovať balenú pitnú vodu a využívať vodné

zdroje na zásobovanie vodou len na základe súhlasu orgánu na ochranu zdravia.

(3)

Stavebný výrobok

6c

)

sa nesmie použiť na výstavbu stavieb, ak je ekvivalentná aktivita rádia v stavebnom

výrobku

6c

)

väčšia, ako ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa

§ 17y písm. h)

.

(4)

Objemové aktivity vybraných prírodných rádionuklidov v dodávanej vode nesmú prekročiť

hodnoty, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa

§ 17y písm. h)

. Ak voda obsahuje viac rádionuklidov, nesmie byť súčet podielov objemových aktivít

jednotlivých rádionuklidov a hodnôt, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis

vydaný podľa

§ 17y písm. h)

, väčší ako jeden.

(5)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie a právnické osoby, ktoré sú stavebníkom

6ab

)

stavieb uvedených v odseku 2, sú povinné

a)

pred výstavbou stavieb zabezpečiť meranie a hodnotenie objemovej aktivity radónu

v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových pôd stavebného pozemku, viesť evidenciu

výsledkov merania a uchovávať ju najmenej päť rokov od skončenia výstavby,

b)

údaje z evidencie podľa písmena a) oznamovať príslušnému štátnemu zdravotnému ústavu

(

§ 25

),

c)

pred odovzdaním stavieb do užívania vykonať opatrenia proti prenikaniu radónu z podložia

stavby pri prekročení odvodenej zásahovej úrovne ustanovenej všeobecne záväzným právnym

predpisom vydaným podľa

§ 17y písm. f)

.

§ 17e

Ožiarenie zamestnancov prírodným ionizujúcim žiarením

(1)

Na pracoviskách s výskytom prírodného ionizujúceho žiarenia je zamestnávateľ povinný

pri prekročení zásahovej úrovne alebo odvodenej zásahovej úrovne, ktoré ustanovuje

všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa

§ 17y písm. j)

, vykonať opatrenia na obmedzenie ožiarenia zamestnancov.

(2)

Pracoviská s výskytom prírodného ionizujúceho žiarenia, na ktorých je prekročená

zásahová úroveň alebo odvodená zásahová úroveň aj po vykonaní opatrení podľa odseku

1, sa považujú za pracoviská so zvýšeným ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením.

(3)

Na pracoviskách uvedených v odseku 2 je zamestnávateľ povinný

a)

vypracovať monitorovací plán, zabezpečiť jeho plnenie a výsledky monitorovania oznamovať

príslušnému štátnemu zdravotnému ústavu (

§ 25

),

b)

dodržiavať limity ožiarenia, zásady hodnotenia ožiarenia a požiadavky na hodnotenie

ožiarenia zamestnancov ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa

§ 17y písm. c)

a

k)

,

c)

viesť záznamy o úrovni ožiarenia zamestnancov,

d)

určiť zodpovednú osobu za dodržiavanie radiačnej ochrany v rozsahu uvedenom v písmenách

a) až c).

§ 17f

(1)

Na činnosti vedúce k ožiareniu uvedené v odsekoch 2 a 4 a činnosti dôležité z hľadiska

radiačnej ochrany uvedené v odseku 3 sa vyžaduje povolenie orgánu na ochranu zdravia,

ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2)

Povolenie ministerstva zdravotníctva je potrebné na

a)

uvedenie pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6 do prevádzky,

b)

zrušenie pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6,

c)

stavebné a technologické zmeny pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy

6, ktoré sú významné z hľadiska radiačnej ochrany,

d)

používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 6,

e)

odber zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 6, ktoré sú rádioaktívnymi žiaričmi,

f)

prepravu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 6, ktoré sú rádioaktívnymi žiaričmi,

rádioaktívnych látok, rádioaktívne kontaminovaných materiálov, predmetov a zariadení

z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6,

g)

výrobu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 1 až 6,

h)

dovoz, vývoz, distribúciu, predaj a prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy

2 až 6 okrem zdrojov ionizujúceho žiarenia označených značkou zhody,

6d

)

i)

vykonávanie údržby a opráv zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 2 až 6,

j)

vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 2 až 6,

k)

vykonávanie skúšok tesnosti zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 2 až 6, ktoré sú

uzavretými žiaričmi,

l)

vydávanie sprievodných listov pre zdroje ionizujúceho žiarenia triedy 2 až 6, ktoré

sú otvorenými žiaričmi, a osvedčení pre zdroje ionizujúceho žiarenia triedy 2 až 6,

ktoré sú uzavretými žiaričmi,

m)

uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia

2

)

z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6,

n)

nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi

6e

)

vznikajúcimi na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6,

o)

nakladanie s rádioaktívnymi zvyškami,

p)

nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi,

6e

)

ktorých pôvodca nie je známy,

r)

používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia na overovanie nových medicínskych poznatkov

na človeku,

6a

)

s)

používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia na sterilizáciu predmetov,

t)

používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia na ožarovanie potravín,

u)

terapeutickú aplikáciu rádionuklidov formou ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

6a

)

(3)

Povolenie ministerstva zdravotníctva je ďalej potrebné na

a)

vykonávanie monitorovania pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až

6,

b)

vykonávanie služieb osobnej dozimetrie,

c)

meranie a hodnotenie objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových

pôd stavebného pozemku a objemovej aktivity radónu v ovzduší stavieb,

d)

meranie a hodnotenie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch

6c

)

a vo vode,

e)

odbornú prípravu na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu,

f)

odbornú prípravu na vykonávanie činností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany.

(4)

Povolenie štátneho krajského hygienika je potrebné na

a)

uvedenie pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5 do prevádzky,

b)

zrušenie pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5,

c)

stavebné a technologické zmeny pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy

4 a 5, ktoré sú významné z hľadiska radiačnej ochrany,

d)

používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5 okrem používania zdrojov ionizujúceho

žiarenia na účely uvedené v odseku 2 písm. r) až t),

e)

odber zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5, ktoré sú rádioaktívnymi žiaričmi,

f)

prepravu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5, ktoré sú rádioaktívnymi žiaričmi,

rádioaktívnych látok, rádioaktívne kontaminovaných materiálov, predmetov a zariadení

z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5,

g)

uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia

2

)

z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5,

h)

nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi

6e

)

vznikajúcimi na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5.

(5)

Povolenia orgánov na ochranu zdravia podľa odsekov 2 až 4 nenahrádzajú povolenia,

oprávnenia a súhlasy vydané podľa osobitných predpisov.

6f

)

(6)

Kladný posudok ministerstva zdravotníctva je potrebný na

a)

výstavbu a na stavebné a technologické zmeny významné z hľadiska radiačnej ochrany

počas výstavby jadrového zariadenia,

b)

uvádzanie do prevádzky, na prevádzku jadrového zariadenia, na vyraďovanie jadrového

zariadenia z prevádzky a na stavebné a technologické zmeny významné z hľadiska radiačnej

ochrany počas uvádzania do prevádzky, počas prevádzky jadrového zariadenia a počas

vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky,

c)

výstavbu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6 okrem jadrového reaktora

a rádionuklidov, ktoré vznikajú pri jeho činnosti.

(7)

Kladný posudok krajského štátneho hygienika je potrebný na výstavbu pracoviska so

zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5.

(8)

Žiadateľ o vydanie posudku podľa odsekov 6 a 7 predloží k žiadosti dokumentáciu,

ktorá je uvedená v

prílohe k tomuto zákonu

. Súčasťou posudku je schválená dokumentácia.

(9)

Pridávať rádioaktívne látky pri výrobe hračiek a predmetov osobnej spotreby a dovoz

a vývoz takého tovaru je zakázaný.

§ 17g

(1)

Činnosti vedúce k ožiareniu, na ktoré sa nevyžaduje povolenie alebo posudok orgánu

na ochranu zdravia podľa

§ 17f

, sú fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť štátnemu krajskému hygienikovi,

ak ďalej nie je ustanovené inak. Oznámenie musí byť doručené najneskôr posledný deň

pred začatím plánovanej činnosti. Oznámenie musí obsahovať

a)

meno, priezvisko, rodné číslo, miesto trvalého pobytu a štátne občianstvo, ak ide

o fyzickú osobu, a názov (obchodné meno), sídlo a právnu formu, meno, priezvisko,

rodné číslo a miesto trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom,

ak ide o právnickú osobu,

b)

opis činnosti,

c)

dátum začatia činnosti,

d)

špecifikáciu zdrojov ionizujúceho žiarenia, ich počet a predpokladaný spôsob skončenia

činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

e)

miesto používania zdrojov ionizujúceho žiarenia.

(2)

Oznámenie podľa odseku 1 sa nevyžaduje na činnosti vedúce k ožiareniu so zdrojmi

ionizujúceho žiarenia triedy 1.

(3)

Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu na

základe oznámenia, sú povinné

a)

používať zdroje ionizujúceho žiarenia podľa návodu na používanie,

b)

viesť a uchovávať evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia v predpísanom rozsahu päť

rokov od skončenia činnosti,

c)

bezodkladne oznámiť štátnemu krajskému hygienikovi každú zmenu údajov uvedených v

odseku 1 a skončenie činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do troch dní po skončení

činnosti,

d)

oznamovať každé nadobudnutie zdroja ionizujúceho žiarenia, jeho odovzdanie inej osobe

a skončenie činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do troch dní po skončení činnosti

do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia (

§ 22 ods. 3

),

e)

zabezpečiť bezpečné skončenie činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

§ 17h

Podmienky na vydanie povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu a činnosti dôležité

z hľadiska radiačnej ochrany

(1)

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa

§ 17f ods. 2 až 4

vydá povolenie fyzickej osobe a právnickej osobe, ak spĺňajú podmienky ustanovené

týmto zákonom.

(2)

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa

§ 17f ods. 2 až 4

vydá povolenie fyzickej osobe, ak

a)

má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu,

b)

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

c)

má požadovanú kvalifikáciu a odbornú prax,

d)

má osvedčenie o odbornej spôsobilosti na činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie,

e)

je zdravotne spôsobilá,

f)

je bezúhonná.

(3)

Požadovanou kvalifikáciou a odbornou praxou na vykonávanie činností uvedených v

§ 17f ods. 2

sa rozumie

a)

skončené vysokoškolské vzdelanie v lekárskom, farmaceutickom, technickom alebo v

prírodovednom odbore štúdia a najmenej trojročná odborná prax alebo

b)

skončené bakalárske štúdium v technickom alebo v prírodovednom odbore štúdia a najmenej

päťročná odborná prax alebo

c)

skončené stredné odborné vzdelanie a najmenej sedemročná odborná prax.

(4)

Požadovanou kvalifikáciou a odbornou praxou na vykonávanie činností uvedených v

§ 17f ods. 3 a 4

sa rozumie

a)

skončené stredné odborné vzdelanie technického smeru a najmenej sedemročná odborná

prax alebo

b)

skončené úplné stredné odborné alebo vyššie odborné vzdelanie na strednej zdravotníckej

škole a najmenej sedemročná odborná prax.

(5)

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa

§ 17f ods. 2 až 4

vydá povolenie právnickej osobe, ak má

a)

v doklade o zriadení alebo založení právnickej osoby uvedenú činnosť, na ktorú žiada

vydať povolenie,

b)

určeného odborného zástupcu.

(6)

Odborný zástupca musí spĺňať podmienky ustanovené v odseku 2 a musí byť v pracovnom

pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k držiteľovi povolenia. Odborný zástupca

zodpovedá za zabezpečenie radiačnej ochrany.

§ 17i

Žiadosť o vydanie povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu a činnosti dôležité z hľadiska

radiačnej ochrany

(1)

Žiadosť o vydanie povolenia predkladá žiadateľ ministerstvu zdravotníctva alebo štátnemu

krajskému hygienikovi.

(2)

Ak je žiadateľ fyzická osoba, v žiadosti uvedie

a)

meno, priezvisko, rodné číslo, miesto trvalého pobytu a štátne občianstvo,

b)

činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie,

c)

miesto výkonu činnosti.

(3)

K žiadosti podľa odseku 2 žiadateľ pripojí

a)

povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak ide o cudzinca,

6g

)

b)

doklad o dosiahnutom vzdelaní,

c)

doklad alebo čestné vyhlásenie o dĺžke odbornej praxe,

d)

osvedčenie o odbornej spôsobilosti,

e)

doklad o zdravotnej spôsobilosti,

f)

výpis z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako šesť mesiacov,

g)

dokumentáciu, ktorá je uvedená v

prílohe k tomuto zákonu

.

(4)

Ak je žiadateľ právnická osoba, v žiadosti uvedie

a)

názov (obchodné meno), sídlo a právnu formu, meno, priezvisko, rodné číslo a miesto

trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom,

b)

meno, priezvisko, rodné číslo a miesto trvalého pobytu odborného zástupcu,

c)

činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie,

d)

miesto výkonu činnosti.

(5)

K žiadosti podľa odseku 4 žiadateľ pripojí

a)

doklad o zriadení alebo založení právnickej osoby a v prípade právnickej osoby, ktorá

je zapísaná do obchodného registra, aj výpis z obchodného registra,

b)

výpis z registra trestov osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom; výpis nesmie

byť starší ako šesť mesiacov,

c)

doklad o dosiahnutom vzdelaní, doklad alebo čestné vyhlásenie o dĺžke odbornej praxe,

osvedčenie o odbornej spôsobilosti, doklad o zdravotnej spôsobilosti a výpis z registra

trestov odborného zástupcu; výpis nesmie byť starší ako šesť mesiacov,

d)

dokumentáciu, ktorá je uvedená v

prílohe k tomuto zákonu

.

§ 17j

(1)

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa

§ 17f ods. 2 až 4

vydá povolenie, ak žiadateľ preukázal splnenie podmienok podľa tohto zákona.

(2)

Povolenie obsahuje

a)

údaje uvedené v

§ 17i ods. 2

, ak ide o povolenie vydané fyzickej osobe, a údaje uvedené v

§ 17i ods. 4

, ak ide o povolenie vydané právnickej osobe,

b)

čas platnosti povolenia,

c)

podmienky na vykonávanie činnosti z hľadiska radiačnej ochrany,

d)

schválenú dokumentáciu.

(3)

Ak nie je v povolení určený kratší čas platnosti, povolenie platí päť rokov od jeho

vydania.

(4)

Na žiadosť držiteľa povolenia môže orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie

povolenia podľa

§ 17f ods. 2 až 4

predĺžiť platnosť povolenia najviac o päť rokov, ak držiteľ povolenia v uplynulom

období vykonával činnosť, na ktorú bolo povolenie vydané.

§ 17k

(1)

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa

§ 17f ods. 2 až 4

povolenie zmení, ak držiteľ povolenia požiada o zmenu

a)

osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom,

b)

odborného zástupcu.

(2)

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa

§ 17f ods. 2 až 4

môže povolenie zmeniť, ak sa zmenia podmienky na vykonávanie činnosti, na ktorú bolo

povolenie vydané.

(3)

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa

§ 17f ods. 2 až 4

na základe oznámenia držiteľa povolenia vyznačí v povolení zmenu skutočností, na

ktorých základe bolo povolenie vydané, ak nejde o prípady uvedené v odsekoch 1 a 2

a ak nejde o zmenu takých skutočností, ktoré vedú k zrušeniu povolenia podľa

§ 17l

.

§ 17l

(1)

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa

§ 17f ods. 2 až 4

povolenie zruší, ak držiteľ povolenia

a)

požiada o zrušenie povolenia,

b)

prestal spĺňať podmienky ustanovené na vydanie povolenia (

§ 17h

),

c)

závažným spôsobom alebo opakovane porušuje všeobecne záväzné právne predpisy súvisiace

s vykonávanou činnosťou a podmienky uvedené v povolení.

(2)

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa

§ 17f ods. 2 až 4

môže povolenie zrušiť, ak držiteľ povolenia neoznámi do 15 dní zmenu skutočností,

na ktorých základe bolo povolenie vydané (

§ 17k ods. 3

).

§ 17m

(1)

Povolenie stráca platnosť

a)

smrťou osoby, ktorej bolo vydané povolenie, jej vyhlásením za mŕtvu alebo zánikom

právnickej osoby,

b)

uplynutím času, na ktorý bolo povolenie vydané.

(2)

Ak držiteľ povolenia požiada o predĺženie platnosti povolenia do 30 dní pred uplynutím

platnosti povolenia, povolenie stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bola platnosť

povolenia predĺžená.

§ 17n

Základné požiadavky na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a na nakladanie s inštitucionálnymi

rádioaktívnymi odpadmi

(1)

Pracovať so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a nakladať s inštitucionálnymi rádioaktívnymi

odpadmi

6e

)

môžu len osoby, ktoré sú odborne spôsobilé a zdravotne spôsobilé a ktoré dosiahli

18 rokov veku; osoby vo veku od 16 rokov do 18 rokov môžu pracovať so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia a nakladať s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi

6e

)

len z dôvodu prípravy na povolanie, ak majú zabezpečené odborné vedenie a dozor.

(2)

Pracovať so zdrojmi ionizujúceho žiarenia možno len na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia, ktoré spĺňajú požiadavky na bezpečnú prevádzku pracovísk.

(3)

Na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa musí povrchová rádioaktívna kontaminácia

trvalo udržiavať na čo najnižšej úrovni, pričom jej úroveň nesmie prekročiť najvyššie

prípustné hodnoty, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa

§ 17y písm. m)

.

(4)

Na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia musí byť vymedzené kontrolované pásmo,

ak je predpoklad, že počas bežnej prevádzky alebo za predvídateľných odchýlok od bežnej

prevádzky ožiarenie prekročí tri desatiny limitov ožiarenia ustanovených pre pracovníkov

so zdrojmi ionizujúceho žiarenia všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa

§ 17y písm. c)

. Na prechodnom pracovisku sa kontrolované pásmo vymedzuje v priestoroch pracoviska,

v ktorých možno očakávať príkon efektívnej dávky z vonkajšieho ožiarenia na pracovnom

mieste väčší ako 2,5 µSv/h. Kontrolované pásmo musí byť zreteľne a viditeľne označené

varovným symbolom a zabezpečené pred vstupom neoprávnených osôb.

(5)

V kontrolovanom pásme môžu pracovať len osoby uvedené v odseku 1, ak sú vybavené

osobnými dozimetrami. Pracovníci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktorí pracujú v

kontrolovanom pásme, sa zaraďujú do kategórie A. Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť

pravidelné vyhodnocovanie osobných dozimetrov; ak je podozrenie vzniku radiačnej nehody,

radiačnej havárie alebo pri ich vzniku je povinný zabezpečiť ich bezodkladné vyhodnotenie.

(6)

Do kontrolovaného pásma nesmú vstupovať okrem osôb uvedených v odseku 5 a osôb, ktorým

sa poskytuje zdravotná starostlivosť,

6a

)

osoby mladšie ako 18 rokov veku a tehotné ženy. Ak sa v kontrolovanom pásme vykonávajú

práce s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, do kontrolovaného pásma nesmú vstupovať

ani matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy.

(7)

Osoby, na ktoré sa nevzťahuje zákaz vstupu do kontrolovaného pásma podľa odseku 6,

môžu vstupovať do kontrolovaného pásma len so súhlasom držiteľa povolenia alebo odborného

zástupcu; pred vstupom do kontrolovaného pásma musia byť preukázateľne poučené o zásadách

bezpečného správania a vybavené osobnými dozimetrami. Osobné dávky ožiarenia musia

byť vyhodnotené a s ich výsledkami musia byť také osoby pri odchode z kontrolovaného

pásma preukázateľne oboznámené.

(8)

Poučenie podľa odseku 7 sa nevyžaduje u osôb vykonávajúcich štátny zdravotný dozor

(

§ 26

) a u inšpektorov jadrovej bezpečnosti.

6h

)

(9)

Pracovisko so zdrojmi ionizujúceho žiarenia môže byť zrušené až po odstránení všetkých

zdrojov ionizujúceho žiarenia a po dekontaminácii pracoviska.

(10)

Na prechodných pracoviskách možno pracovať so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, len

ak sa s nimi vykonávajú krátkodobé práce, ktoré sú vopred časovo obmedzené. Termín

začatia prác a predpokladaný čas výkonu prác na prechodnom pracovisku je držiteľ povolenia

povinný písomne oznámiť príslušnému štátnemu zdravotnému ústavu (

§ 25

) najmenej jeden deň vopred, skončenie prác bezodkladne po ich skončení. Pracovná

skupina na prechodnom pracovisku musí byť najmenej dvojčlenná.

§ 17o

Zdravotná spôsobilosť na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

(1)

Zdravotná spôsobilosť na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa preukazuje výsledkami

lekárskych preventívnych prehliadok.

(2)

Pri podozrení, že pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia prijal jednorazovú efektívnu

dávku ožiarenia väčšiu ako 100 mSv, a pri podozrení na ochorenie alebo poškodenie

zdravia, ktoré môže viesť k zmene jeho zdravotnej spôsobilosti na prácu so zdrojmi

ionizujúceho žiarenia, orgán na ochranu zdravia nariadi vykonanie mimoriadnej lekárskej

preventívnej prehliadky [(

§ 6 písm. d

)].

§ 17p

Odborná spôsobilosť na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

(1)

Pracovníci, ktorí riadia práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, musia

a)

spĺňať kvalifikačné predpoklady a požiadavky na odbornú prax v rozsahu ustanovenom

v

§ 17h ods. 3 alebo ods. 4

,

b)

mať osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa druhu vykonávanej činnosti.

(2)

Odborný zástupca a pracovníci uvedení v odseku 1 sú povinní absolvovať základnú odbornú

prípravu a každých päť rokov periodickú odbornú prípravu podľa druhu vykonávanej činnosti

na udržanie odbornej spôsobilosti.

(3)

Odborné vedomosti ostatných pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia overuje

odborný zástupca skúškou pred zaradením na pracovisko so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

a ďalej najmenej raz za rok; o vykonaných skúškach vedie záznamy.

§ 17r

Nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi

(1)

Nakladaním s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi

6e

)

sa rozumie zber, triedenie, spracovanie, príprava na skladovanie, skladovanie a preprava

inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov okrem prepravy z miesta úpravy na ukladanie

na miesto ukladania.

(2)

S inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi sa môže nakladať len na účely zvýšenia

bezpečnosti ďalšieho nakladania s nimi a umožnenia ich bezpečného ukladania, oddelenia

využiteľných materiálov a zlepšenia hospodárnosti ďalšieho nakladania s nimi zmenou

ich hmotnosti, objemu alebo formy.

(3)

Pri nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi sa musí prihliadať aj na

iné nebezpečné vlastnosti týchto odpadov, najmä na ich toxicitu, horľavosť, výbušnosť,

infekčnosť, samovoľnú štiepiteľnosť a zvyškové teplo, ktoré by mohli ovplyvniť bezpečné

nakladanie s nimi.

(4)

Na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi sa nevzťahujú osobitné predpisy.

6i

)

(5)

Pri nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi sa musia používať také zariadenia,

ktoré

a)

zabezpečia ochranu osôb pred rádioaktívnou kontamináciou a vonkajším ožiarením,

b)

zabránia neodôvodnenému úniku rádioaktívnych látok alebo zabezpečia ich zbieranie,

c)

zabezpečia, aby množstvo a aktivita uvádzaných rádioaktívnych látok do životného

prostredia bola na úrovni, ktorú možno racionálne dosiahnuť,

d)

umožnia ich bezpečnú údržbu a opravy a spoľahlivú dekontamináciu.

(6)

Zariadenia používané pri nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi musia

umožniť pravidelné meranie veličín preukazujúcich ich prevádzkovú schopnosť.

(7)

Zariadenia používané pri spracovaní a príprave na skladovanie inštitucionálnych rádioaktívnych

odpadov, ktoré obsahujú výbušné alebo horľavé látky, musia byť odolné proti možným

účinkom výbuchu alebo požiaru.

(8)

Za bezpečné nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi od ich vzniku až

po ich prevzatie na úpravu na ukladanie zodpovedá pôvodca inštitucionálnych rádioaktívnych

odpadov.

(9)

Náklady spojené s nakladaním s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi od ich vzniku

až po ich ukladanie vrátane ukladania uhrádza pôvodca inštitucionálnych rádioaktívnych

odpadov.

(10)

Nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy,

môže vykonávať len právnická osoba a fyzická osoba na základe povolenia ministerstva

zdravotníctva [(

§ 17f ods. 2 písm. p

)]. Ministerstvo zdravotníctva určí právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá má

povolenie na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca

nie je známy; v rozhodnutí vymedzí rozsah nakladania s takýmito inštitucionálnymi

rádioaktívnymi odpadmi a spôsob jeho úhrady.

(11)

Držiteľ povolenia podľa odseku 10 prepravuje inštitucionálne rádioaktívne odpady,

ktorých pôvodca nie je známy, právnickej osobe alebo fyzickej osobe určenej podľa

osobitných predpisov.

6j

)

(12)

Náklady na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca

nie je známy, uhrádza Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania

s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

6k

)

Ak sa pôvodca inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov dodatočne zistí, je povinný

uhradiť náklady vzniknuté pri nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi

tomuto fondu.

§ 17s

Uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia

Rádioaktívne látky a materiály, predmety a zariadenia, ktoré obsahujú rádionuklidy

alebo sú povrchovo rádioaktívne kontaminované, možno vynášať z kontrolovaného pásma,

používať mimo pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, vypúšťať do vôd alebo do

ovzdušia, ukladať do pôdy alebo do podzemia alebo inak uvádzať do životného prostredia

2

)

bez povolenia orgánu na ochranu zdravia [(

§ 17f ods. 2 písm. m)

a ods.

4 písm. g)

], len ak ich obsah rádionuklidov alebo ich povrchová rádioaktívna kontaminácia neprekračuje

mieru, ktorú ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa

§ 17y písm. m)

a

r)

.

§ 17t

Nakladanie s rádioaktívnymi zvyškami

(1)

Rádioaktívnym zvyškom sa rozumie rádioaktívna kontaminácia pretrvávajúca v životnom

prostredí

2

)

ako pozostatok ľudskej činnosti.

(2)

Nakladanie s rádioaktívnymi zvyškami sa musí vykonávať v súlade so základnými princípmi

radiačnej ochrany (

§ 17a

).

(3)

Na nakladanie s rádioaktívnymi zvyškami sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 17r

.

§ 17u

Zabezpečovanie kvality radiačnej ochrany

(1)

Na zabezpečovanie kvality radiačnej ochrany je držiteľ povolenia na činnosti vedúce

k ožiareniu (

§ 17f ods. 2 a 4

) povinný utvoriť v rozsahu zodpovedajúcom závažnosti vykonávanej činnosti technické

a organizačné podmienky.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje na všetky pracoviská so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

triedy 4 až 6 okrem prechodných pracovísk.

(3)

Zabezpečovanie kvality jadrových zariadení a činností pre všetky etapy životnosti

jadrového zariadenia upravuje osobitný predpis.

6l

)

§ 17v

Povinnosti držiteľov povolení na činnosti vedúce k ožiareniu a činnosti dôležité z

hľadiska radiačnej ochrany

(1)

Držitelia povolení na činnosti vedúce k ožiareniu (

§ 17f ods. 2 a 4

) sú povinní

a)

dodržiavať základné princípy radiačnej ochrany (

§ 17a

), sústavne hodnotiť súlad vykonávaných činností s nimi, uplatňovať výsledky hodnotenia

v praxi a zabezpečiť sústavný dozor nad dodržiavaním požiadaviek na radiačnú ochranu,

b)

postupovať v súlade s dokumentáciou schválenou pri vydaní povolenia,

c)

označovať zdroje ionizujúceho žiarenia a viesť a uchovávať dokumentáciu v rozsahu

uvedenom vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa

§ 17y písm. o)

,

d)

sledovať, merať, hodnotiť, overovať a evidovať veličiny, parametre a skutočnosti

dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,

e)

oznámiť orgánu na ochranu zdravia príslušnému na vydanie povolenia v lehote uvedenej

v

§ 17l ods. 2

každú zmenu skutočností, na ktorých základe bolo povolenie vydané,

f)

zasielať doklady a oznamovať evidované údaje orgánu na ochranu zdravia, ktorý povolenie

vydal, do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálneho registra

dávok v rozsahu uvedenom vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa

§ 17y písm. o)

,

g)

vykonávať činnosti vedúce k ožiareniu podľa ustanovení tohto zákona a dodržiavať

podmienky určené v povolení,

h)

zabezpečiť monitorovanie v súlade s monitorovacím plánom schváleným pri vydaní povolenia

a na požiadanie pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia ich informovať o výsledkoch

monitorovania,

i)

bezodkladne oznámiť orgánu na ochranu zdravia príslušnému na vydanie povolenia každé

prekročenie limitov ožiarenia a každú mimoriadnu udalosť spôsobenú stratou kontroly

nad zdrojom ionizujúceho žiarenia,

j)

dodržiavať požiadavky na bezpečnú prevádzku zdrojov ionizujúceho žiarenia a pracovísk

so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a osobitné požiadavky na jednotnosť a správnosť meraní

a meradiel,

k)

činnosti vedúce k ožiareniu vykonávať len so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré

sú označené predpísaným spôsobom a ktoré majú predpísanú dokumentáciu,

l)

umožniť vykonávanie činností so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a nakladanie s inštitucionálnymi

rádioaktívnymi odpadmi len osobám oprávneným podľa tohto zákona,

m)

obmedzovať produkciu inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov na nevyhnutnú mieru,

n)

viesť evidenciu inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov podľa druhov odpadov tak,

aby bola zrejmá ich charakteristika pre bezpečné nakladanie s nimi,

o)

dodržiavať podmienky bezpečného nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi

a pravidelne vyhodnocovať ich dodržiavanie, najmenej však raz za rok,

p)

odstrániť všetky zdroje ionizujúceho žiarenia a inštitucionálne rádioaktívne odpady

z pracoviska a vykonať dekontamináciu pracovných plôch a priestorov, technologických

a technických zariadení, v ktorých sa vykonávali činnosti s otvorenými rádioaktívnymi

žiaričmi, pred zrušením pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

r)

poskytovať informácie o zabezpečení radiačnej ochrany, ktoré nie sú predmetom štátneho,

služobného alebo obchodného tajomstva,

s)

uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú iným osobám v súvislosti

s vykonávanou činnosťou, na ktorú bolo vydané povolenie; toto poistenie musí trvať

po celý čas platnosti povolenia,

t)

zabezpečiť odborné vzdelávanie pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a základnú

a periodickú odbornú prípravu odborného zástupcu a pracovníkov, ktorí riadia práce

so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

u)

poskytovať zdravotníckym zariadeniam údaje o osobných dávkach ožiarenia pracovníkov

so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a iné údaje potrebné na posudzovanie zdravotnej spôsobilosti

na prácu,

v)

zabezpečiť zdroje ionizujúceho žiarenia proti ich odcudzeniu.

(2)

Držitelia povolení na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany (

§ 17f ods. 3

) sú povinní dodržiavať povinnosti uvedené v odseku 1 písm. a) až f), písm. s) a t)

a podmienky určené v povolení.

§ 17x

Povinnosti držiteľov povolení na činnosti vedúce k ožiareniu v prípade radiačnej nehody

a radiačnej havárie

Držitelia povolení na činnosti vedúce k ožiareniu (

§ 17f ods. 2 a 4

) sú povinní v prípade radiačnej nehody a radiačnej havárie

a)

zabezpečiť, aby do miesta radiačnej nehody a radiačnej havárie mali prístup len osoby

vykonávajúce záchranné, lokalizačné a likvidačné práce,

6b

)

osoby, ktoré vykonávajú štátny zdravotný dozor (

§ 26

) a inšpektori jadrovej bezpečnosti,

6h

)

b)

poučiť osoby uvedené v písmene a) okrem osôb vykonávajúcich štátny zdravotný dozor

(

§ 26

) a inšpektorov jadrovej bezpečnosti

6h

)

o spôsoboch radiačnej ochrany v mieste radiačnej nehody a radiačnej havárie a o možných

rizikách ožiarenia,

c)

osobám uvedeným v písmene a) poskytnúť špeciálne prostriedky individuálnej ochrany

a vybaviť ich osobnými dozimetrami,

d)

ihneď vykonať zásah,

e)

neodkladne oznámiť radiačnú nehodu a radiačnú haváriu príslušnému orgánu štátneho

zdravotného dozoru (

§ 24 a 25

) a ďalším dotknutým orgánom uvedeným v havarijnom pláne pracoviska so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia,

f)

zistiť a vyhodnotiť rozsah, príčiny a možné následky radiačnej nehody a radiačnej

havárie,

g)

informovať orgány uvedené v písmene e) najmä o spôsobe vykonania zásahu, o výsledkoch

monitorovania, o skutočnom a očakávanom vývoji radiačnej nehody a radiačnej havárie

a o skutočnom a očakávanom ožiarení osôb,

h)

zabezpečiť likvidáciu následkov radiačnej nehody,

i)

vypracovať písomnú správu o radiačnej nehode a predložiť ju orgánu na ochranu zdravia,

ktorý povolenie vydal, najneskôr do šiestich týždňov od jej vzniku.

§ 17y

Splnomocňovacie ustanovenia

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

a)

mieru obsahu rádionuklidov, pri ktorej prekročení je rádioaktívna látka rádioaktívny

žiarič,

b)

technické a organizačné požiadavky, smerné hodnoty a postupy na preukazovanie racionálne

dosiahnuteľnej úrovne radiačnej ochrany,

c)

limity ožiarenia, prípustné hodnoty výnimočného ožiarenia a zásady hodnotenia ožiarenia,

d)

smerné hodnoty ožiarenia osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť,

6a

)

e)

zaradenie zdrojov ionizujúceho žiarenia do tried,

f)

odvodené zásahové úrovne na obmedzenie ožiarenia obyvateľstva prírodným ionizujúcim

žiarením,

g)

požiadavky na meranie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch

6c

)

a v dodávanej vode a rozsah evidencie výsledkov merania,

h)

najvyššie prípustné hodnoty ekvivalentnej aktivity rádia v stavebných výrobkoch

6c

)

a objemových aktivít vybraných prírodných rádionuklidov v dodávanej vode,

i)

postup určenia objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a v priepustnosti základových

pôd stavebného pozemku pri výstavbe stavieb uvedených v

§ 17d ods. 2

,

j)

zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na obmedzenie ožiarenia zamestnancov prírodným

ionizujúcim žiarením,

k)

požiadavky na hodnotenie ožiarenia zamestnancov na pracoviskách so zvýšeným ožiarením

zamestnancov prírodným ionizujúcim žiarením,

l)

požiadavky na bezpečnú prevádzku pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

m)

najvyššie prípustné hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie na pracovisku so

zdrojmi ionizujúceho žiarenia a na uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia,

n)

požiadavky na odbornú prípravu na činnosti vedúce k ožiareniu a činnosti dôležité

z hľadiska radiačnej ochrany,

o)

požiadavky na označovanie zdrojov ionizujúceho žiarenia, na rozsah vedenia a uchovávania

dokumentácie a rozsah zasielania dokladov a oznamovania evidovaných údajov orgánu

na ochranu zdravia, ktorý povolenie vydal, do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho

žiarenia a centrálneho registra dávok,

p)

požiadavky na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi

6e

)

a rozsah evidencie inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov,

q)

požiadavky na prepravu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6, ktoré sú rádioaktívnymi

žiaričmi,

r)

mieru obsahu rádionuklidov, ktorá umožňuje uvádzanie rádioaktívnych látok do životného

prostredia

2

)

bez povolenia a na základe povolenia orgánu na ochranu zdravia,

s)

požiadavky na sledovanie, meranie, hodnotenie, overovanie a evidenciu veličín, parametrov

a skutočností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany,

t)

požiadavky na monitorovanie a monitorovací plán,

u)

požiadavky na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia a služieb osobnej

dozimetrie,

v)

požiadavky na radiačnú ochranu pri zásahoch pri radiačnej havárii,

x)

zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na neodkladné a následné protiradiačné

opatrenia,

y)

požiadavky na havarijný plán pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

z)

podrobnosti o požiadavkách na zabezpečovanie kvality radiačnej ochrany.

§ 18

Orgány na ochranu zdravia

(1)

Štátnu správu na úseku ochrany zdravia vykonávajú orgány na ochranu zdravia, ktorými

sú

a)

ministerstvo zdravotníctva,

b)

štátni krajskí hygienici na krajských úradoch (ďalej len „krajský hygienik"),

c)

štátni okresní hygienici na okresných úradoch (ďalej len „okresný hygienik").

(2)

Na plnenie úloh ministerstva zdravotníctva uvedených v

§ 19

sa na ministerstve zdravotníctva ustanovuje funkcia hlavného hygienika Slovenskej

republiky (ďalej len „hlavný hygienik"), ktorého vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva

Slovenskej republiky a ktorý je zároveň riaditeľom Štátneho zdravotného ústavu Slovenskej

republiky; minister zdravotníctva Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva aj zástupcu

hlavného hygienika.

(3)

Okresní hygienici a krajskí hygienici vykonávajú činnosti uvedené v

§ 20 a 21

v súčinnosti s referátom štátneho okresného lekára na okresnom úrade a s referátom

štátneho krajského lekára na krajskom úrade a v spolupráci s príslušnými štátnymi

zdravotnými ústavmi.

(4)

Okresného hygienika vymenúva a odvoláva prednosta príslušného okresného úradu so

súhlasom ministerstva zdravotníctva. Krajského hygienika vymenúva a odvoláva prednosta

príslušného krajského úradu so súhlasom ministerstva zdravotníctva.

§ 19

Pôsobnosť ministerstva zdravotníctva

Ministerstvo zdravotníctva v rámci svojej pôsobnosti na úseku ochrany zdravia

a)

vypracúva návrhy zásadných smerov a priorít rozvoja štátnej zdravotnej politiky,

b)

riadi celoštátne programy ochrany a podpory zdravia, ktoré plnia zdravotnícke zariadenia,

a odborne usmerňuje tie, ktoré riadia iné odvetvia a organizácie,

c)

spolupracuje s inými ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy

Slovenskej republiky, so Slovenským Červeným krížom, so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou

a s ďalšími poisťovňami zriadenými podľa osobitných predpisov,

7

)

s odborovými orgánmi, s orgánmi zamestnávateľov, so stavovskými organizáciami a s

profesiovými združeniami na úseku ochrany zdravia,

d)

koordinuje činnosť na ochranu zdravia v Slovenskej republike a s inými štátmi,

e)

v súlade so súčasnými poznatkami vedy o vplyve fyzikálnych, chemických a biologických

faktorov na zdravie ustanovuje ich limity a hodnoty prípustnej záťaže týmito faktormi

z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie,

f)

ustanovuje limity ožiarenia a podmienky na zneškodňovanie a ukladanie rádioaktívnych

odpadov z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie,

g)

ustanovuje zásady monitorovania záťaže obyvateľstva faktormi životného prostredia

a pracovného prostredia,

h)

ustanovuje zásady na predchádzanie vzniku, šíreniu a na obmedzenie výskytu prenosných

ochorení, iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia a ochorení

podmienených prácou,

i)

odborne usmerňuje ochranu zdravia,

j)

riadi a vykonáva štátny zdravotný dozor,

k)

odborne usmerňuje ochranu zdravia pred účinkami ionizujúceho žiarenia v jadrovo-energetických

zariadeniach a na iných pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

l)

odborne usmerňuje výchovu k zdraviu,

m)

riadi a kontroluje výkon štátnej správy na úseku ochrany zdravia,

n)

vydáva pokyny na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone štátneho zdravotného

dozoru a posudky na opatrenia uvedené v

§ 27 ods. 2

, ktoré majú celoštátny význam alebo presahujú rámec územného obvodu krajského úradu,

o)

vydáva povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu, povolenia na činnosti dôležité z

hľadiska radiačnej ochrany a povolenia na kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie

faktorov životného prostredia a pracovného prostredia,

p)

zriaďuje komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti na činnosti vedúce k ožiareniu

a na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany a komisie na preskúšanie odbornej

spôsobilosti na kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia

a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie ľudí a

vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti na tieto činnosti,

r)

určuje preventívne opatrenia na ochranu zdravia v rámci primárnej prevencie,

s)

nariaďuje opatrenia pri epidémiách a pri nebezpečenstve ich vzniku a opatrenia pri

haváriách a iných mimoriadnych situáciách, ak ich treba vykonať celoštátne,

t)

nariaďuje opatrenia na zdravotnícku ochranu Slovenskej republiky pred zavlečením

prenosných ochorení,

u)

dáva súhlas na výrobu, dovoz a použitie očkovacích látok, sér, biologických diagnostických

prípravkov, antimikróbových látok na laboratórne testovanie a dezinfekčných, dezinsekčných

a deratizačných prípravkov,

v)

riadi a organizuje očkovanie, nariaďuje mimoriadne očkovanie a schvaľuje aplikačné

postupy pri použití očkovacích látok,

x)

v súlade so súčasnými poznatkami vedy určuje zásady zdravej výživy obyvateľstva a

odporúčané výživové dávky pre jednotlivé skupiny obyvateľstva.

§ 20

Pôsobnosť okresného hygienika

Okresný hygienik v územnom obvode okresného úradu

a)

odborne usmerňuje plnenie programov ochrany a podpory zdravia,

b)

vykonáva štátny zdravotný dozor,

c)

vydáva pokyny na odstránenie zistených nedostatkov a posudky k opatreniam uvedeným

v

§ 27 ods. 2

,

d)

nariaďuje opatrenia na predchádzanie ochoreniam s výnimkou opatrení uvedených v

§ 4 písm. g)

,

e)

ukladá sankcie podľa

§ 28 a 29

,

f)

zabezpečuje výchovu obyvateľstva k zdraviu,

g)

vykonáva zber základných údajov na úseku ochrany zdravia, zabezpečuje ich prenos,

uchovávanie, analýzu, vyhodnotenie výsledkov, spätnú informáciu a zverejňovanie a

na základe získaných výsledkov navrhuje opatrenia,

h)

zriaďuje komisiu na preskúšanie odbornej spôsobilosti na vykonávanie epidemiologicky

závažných činností a vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti na tieto činnosti,

i)

rozhoduje o náhrade nákladov (

§ 35 ods. 2

),

j)

spolupracuje s príslušnými odborovými orgánmi, s orgánmi zamestnávateľov, so stavovskými

organizáciami a s profesiovými združeniami na úseku ochrany zdravia.

§ 21

Pôsobnosť krajského hygienika

Krajský hygienik v územnom obvode krajského úradu

a)

odborne usmerňuje činnosť okresných hygienikov,

b)

riadi a vykonáva štátny zdravotný dozor,

c)

vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach, ktoré presahujú rámec územného

obvodu okresného úradu,

d)

je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje okresný hygienik,

e)

vydáva povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu,

f)

zriaďuje komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi jedovatými

látkami a prípravkami, jedovatými látkami a prípravkami,

7a

)

na prácu s prípravkami používanými pri dezinfekcii, dezinsekcii a deratizácii, na

činnosti vedúce k ožiareniu a na nákup, predaj a spracovanie húb a vydáva osvedčenia

o odbornej spôsobilosti na tieto činnosti,

g)

spolupracuje s príslušnými odborovými orgánmi, s orgánmi zamestnávateľov, so stavovskými

organizáciami a s profesiovými združeniami na úseku ochrany zdravia.

§ 22

Štátne zdravotné ústavy

(1)

Ministerstvo zdravotníctva zriaďuje na plnenie úloh na úseku ochrany zdravia štátne

zdravotné ústavy, ktoré sú súčasťou siete zdravotníckych zariadení.

(2)

Štátne zdravotné ústavy vykonávajú štátny zdravotný dozor, pripravujú podklady na

opatrenia a rozhodnutia orgánov na ochranu zdravia a zabezpečujú špecializované výkony

spojené s ochranou zdravia. Zúčastňujú sa na plnení úloh pri sledovaní ukazovateľov

zdravotného stavu obyvateľov, na hodnotení zdravotného rizika, na monitorovaní vzťahov

zdravotného stavu obyvateľstva a faktorov životného prostredia, životných podmienok

a pracovných podmienok, na uskutočňovaní miestnych programov ochrany a podpory zdravia,

na výchove na podporu a ochranu zdravia a na poskytovaní poradenských služieb; vedú

evidenciu rizikových prác.

(3)

Štátny zdravotný ústav Slovenskej republiky vedie centrálny register zdrojov ionizujúceho

žiarenia a centrálny register dávok.

§ 23

Komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti

(1)

Komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti zriaďuje ministerstvo zdravotníctva

[

§ 19 písm. p)

], štátni krajskí hygienici [

§ 21 písm. f)

] a štátni okresní hygienici [

§ 20 písm. h)

].

(2)

Komisiu na preskúšanie odbornej spôsobilosti tvorí predseda a členovia, ktorých vymenúvajú

a odvolávajú orgány na ochranu zdravia uvedené v odseku 1; majú nepárny počet členov.

(3)

Komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti sú schopné uznášať sa, ak je prítomná

nadpolovičná väčšina členov komisie. Uznášajú sa väčšinou hlasov prítomných členov.

(4)

O úspešne vykonanej skúške vydajú orgány na ochranu zdravia uvedené v odseku 1 účastníkovi

skúšky najneskôr do 15 dní odo dňa vykonania skúšky osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti platí päť rokov od jeho vydania.

(5)

Podrobnosti o činnosti komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti a o vykonaní

skúšok upravia skúšobné poriadky, ktoré vydajú orgány na ochranu zdravia uvedené v

odseku 1.

(6)

Účasť na činnosti komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti sa považuje za iný

úkon vo všeobecnom záujme.

7a

)

§ 24

(1)

Orgány na ochranu zdravia dozerajú na plnenie ustanovení tohto zákona a všeobecne

záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, ako aj na plnenie nimi vydaných

opatrení a rozhodnutí a v rozsahu svojej pôsobnosti vydávajú pokyny na odstránenie

zistených nedostatkov a ukladajú sankcie.

(2)

Orgány na ochranu zdravia pri výkone štátneho zdravotného dozoru nad zdravými pracovnými

podmienkami koordinujú svoju činnosť s orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie

práce.

§ 25

Štátne zdravotné ústavy dozerajú na plnenie ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných

právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, ako aj na plnenie opatrení a rozhodnutí

vydaných orgánmi na ochranu zdravia a týmto orgánom predkladajú návrhy na vydanie

pokynov na odstránenie zistených nedostatkov a návrhy na uloženie sankcií. Pri výkone

štátneho zdravotného dozoru postupujú v úzkej súčinnosti s orgánmi na ochranu zdravia.

§ 26

Osoby vykonávajúce štátny zdravotný dozor podľa

§ 24 a 25

sú pri plnení svojich úloh

a)

oprávnené vstupovať na pozemky, do podnikov, zariadení a objektov, požadovať potrebné

sprevádzanie, odoberať vzorky v množstve a v rozsahu potrebnom na vyšetrenie, vykonávať

zistenia, požadovať informácie, údaje, vysvetlenia, podklady a nazerať do príslušných

dokladov,

b)

povinné preukázať sa preukazom orgánu na ochranu zdravia alebo štátneho zdravotného

ústavu, z ktorého poverenia vykonávajú štátny zdravotný dozor.

§ 27

(1)

Orgány oprávnené podľa osobitných predpisov

8

)

schvaľovať opatrenia, ktoré musia posúdiť orgány na ochranu zdravia z hľadiska ich

možného vplyvu na zdravie, nesmú dať na tieto opatrenia svoj súhlas bez takého kladného

posudku.

(2)

Orgány na ochranu zdravia posudzujú z hľadiska vplyvu na zdravie

a)

územnoplánovacie podklady a územné plány a ich zadania,

b)

návrhy na určenie osobitného režimu území,

c)

návrhy na uvádzanie potravín na osobitné výživové účely a nových potravín

9

)

do obehu,

d)

návrhy na výrobu, výskum a vývoj, spracúvanie, skladovanie a iné používanie veľmi

jedovatých látok a prípravkov

6an

)

na pracovisku vrátane ich používania pri dezinfekcii, dezinsekcii a deratizácii a

na ochranu rastlín,

e)

návrhy na začatie územného konania a kolaudačného konania, na uvedenie pracovných

priestorov do prevádzky a na zmenu v užívaní stavby alebo prevádzky,

f)

návrhy na využívanie vodných zdrojov na zásobovanie pitnou vodou a úžitkovou vodou,

g)

návrhy na vodárenskú úpravu pitnej vody,

h)

návrhy na zavedenie nových technologických a pracovných postupov,

i)

návrhy na výrobu, dovoz a používanie rádioaktívnych liekov, očkovacích látok, sér,

biologických diagnostických prípravkov a antimikróbových látok na laboratórne testovanie,

j)

návrhy na používanie biologických faktorov, na zmenu ich použitia a na činnosti,

ktoré môžu mať za následok vystavenie zamestnancov biologickým faktorom,

k)

návrhy na nakladanie s nebezpečnými odpadmi a na prevádzkovanie zariadení na zneškodňovanie

nebezpečných odpadov,

l)

návrhy na zriaďovanie a prevádzku pohrebísk, na zaobchádzanie, pochovávanie a prevoz

mŕtvych podľa osobitných predpisov.

1

)

(3)

Orgán na ochranu zdravia vydáva posudok vtedy, ak vec nie je upravená všeobecne záväzným

právnym predpisom.

(4)

Orgán na ochranu zdravia pred vydaním posudku na povoľovacie alebo schvaľovacie konanie

určí rozsah zisťovania zdraviu škodlivých faktorov podľa charakteru zdraviu škodlivých

faktorov, strojov, zariadení, technologických a pracovných postupov a výrobkov a rozsah

dokladov potrebných na vydanie posudku.

(5)

Posudky vydané orgánmi na ochranu zdravia sú rozhodnutiami podľa všeobecných predpisov

o správnom konaní.

10

)

§ 27a

Podmienky na kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia

a pracovného prostredia

Kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného

prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie ľudí môžu vykonávať

fyzické osoby a právnické osoby na základe povolenia ministerstva zdravotníctva.

§ 27b

Podmienky na vydanie povolenia

(1)

Ministerstvo zdravotníctva vydá na činnosť uvedenú v

§ 27a

povolenie fyzickej osobe a právnickej osobe, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto

zákonom.

(2)

Ministerstvo zdravotníctva vydá na činnosť uvedenú v

§ 27a

povolenie fyzickej osobe, ak

a)

má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu,

b)

je zdravotne spôsobilá,

c)

má požadovanú kvalifikáciu a odbornú prax,

d)

má osvedčenie o odbornej spôsobilosti na činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie,

e)

je bezúhonná,

f)

má osvedčenie o akreditácii na činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie, alebo autorizáciu

na úradné meranie podľa osobitných predpisov.

10a

)

(3)

Požadovanou kvalifikáciou a odbornou praxou na činnosť uvedenú v

§ 27a

sa rozumie

a)

skončené vysokoškolské vzdelanie v lekárskom, technickom alebo v prírodovednom odbore

štúdia a najmenej päťročná odborná prax,

b)

skončené bakalárske štúdium v technickom alebo v prírodovednom odbore štúdia a najmenej

šesťročná odborná prax alebo

c)

skončené úplné stredné odborné vzdelanie technického smeru a najmenej sedemročná

odborná prax.

(4)

Ministerstvo zdravotníctva vydá na činnosť uvedenú v

§ 27a

povolenie právnickej osobe, ak má

a)

v doklade o zriadení alebo založení právnickej osoby uvedenú činnosť, na ktorú žiada

vydať povolenie,

b)

má osvedčenie o akreditácii na činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie, alebo autorizáciu

na úradné meranie podľa osobitných predpisov,

10a

)

c)

určeného odborného zástupcu.

(5)

Odborný zástupca musí spĺňať podmienky ustanovené v odseku 2 písm. a) až e) a musí

byť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k držiteľovi povolenia. Odborný

zástupca zodpovedá za odborné vykonávanie činnosti, na ktorú bolo povolenie vydané.

§ 27c

Zrušený

§ 27d

Zrušený

§ 27e

Žiadosť o vydanie povolenia

(1)

Žiadosť o vydanie povolenia predkladá žiadateľ ministerstvu zdravotníctva.

(2)

Ak je žiadateľ fyzická osoba, v žiadosti uvedie

a)

meno, priezvisko, rodné číslo a miesto trvalého pobytu,

b)

činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie.

(3)

K žiadosti podľa odseku 2 žiadateľ pripojí

a)

doklad o dosiahnutom vzdelaní,

b)

doklad alebo čestné vyhlásenie o dĺžke odbornej praxe,

c)

osvedčenie o odbornej spôsobilosti,

d)

doklad o zdravotnej spôsobilosti na prácu,

e)

výpis z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako šesť mesiacov,

f)

charakteristiku činnosti a technického vybavenia,

g)

osvedčenie o akreditácii na činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie alebo rozhodnutie

o autorizácii na úradné meranie podľa osobitných predpisov.

10a

)

(4)

Ak je žiadateľ právnická osoba, v žiadosti uvedie

a)

názov (obchodné meno), sídlo a právnu formu, meno, priezvisko, rodné číslo a miesto

trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom,

b)

meno, priezvisko, rodné číslo a miesto trvalého pobytu odborného zástupcu,

c)

činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie.

(5)

K žiadosti podľa odseku 4 žiadateľ pripojí

a)

doklad o zriadení alebo založení právnickej osoby a v prípade právnickej osoby, ktorá

je zapísaná do obchodného registra, aj výpis z obchodného registra,

b)

výpis z registra trestov osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, ktorý nesmie

byť starší ako šesť mesiacov,

c)

doklady odborného zástupcu uvedené v odseku 3 písm. a) až e),

d)

charakteristiku činnosti a technického vybavenia,

e)

osvedčenie o akreditácii na činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie alebo rozhodnutie

o autorizácii na úradné meranie podľa osobitných predpisov.

10a

)

§ 27f

Zrušený

§ 27g

(1)

Ministerstvo zdravotníctva vydá povolenie rozhodnutím, ak žiadateľ preukázal splnenie

podmienok podľa

§ 27b

tohto zákona.

(2)

Povolenie platí päť rokov od jeho vydania, ak nie je v povolení určený kratší čas

platnosti.

(3)

Na žiadosť držiteľa povolenia môže ministerstvo zdravotníctva predĺžiť platnosť povolenia

najviac o päť rokov, ak držiteľ povolenia v uplynulom období vykonával činnosť, na

ktorú bolo vydané povolenie.

§ 27h

Držiteľ povolenia je povinný oznámiť ministerstvu zdravotníctva zmenu skutočností,

na základe ktorých bolo vydané povolenie, a to do 15 dní od ich vzniku.

§ 27i

Držiteľ osvedčenia je povinný podrobiť sa novému overeniu odbornej spôsobilosti, ak

sa zásadne zmenia všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce ochranu zdravia ľudí.

§ 27j

(1)

Ministerstvo zdravotníctva povolenie zmení, ak držiteľ povolenia požiada o zmenu

a)

osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom,

b)

odborného zástupcu.

(2)

Ministerstvo zdravotníctva môže povolenie zmeniť, ak sa zmenia podmienky na vykonávanie

činnosti, na ktorú bolo vydané povolenie.

(3)

Ministerstvo zdravotníctva vyznačí v povolení zmeny skutočností (

§ 27h

), ak nejde o prípady uvedené v odseku 1 a 2 a ak nejde o zmenu takých skutočností,

ktoré vedú k zrušeniu povolenia podľa

§ 27k

.

§ 27k

(1)

Ministerstvo zdravotníctva povolenie zruší, ak držiteľ povolenia

a)

požiada o zrušenie povolenia,

b)

prestal spĺňať podmienky ustanovené na vydanie povolenia (

§ 27b

),

c)

závažným spôsobom alebo opakovane porušuje predpisy o ochrane zdravia ľudí a podmienky

uvedené v povolení.

(2)

Ministerstvo zdravotníctva môže povolenie zrušiť, ak držiteľ povolenia nedodrží oznamovaciu

povinnosť (

§ 27h

).

§ 27l

(1)

Povolenie stráca platnosť

a)

smrťou osoby, ktorej bolo vydané povolenie, jej vyhlásením za mŕtvu alebo zánikom

právnickej osoby,

b)

uplynutím času, na ktorý bolo povolenie vydané.

(2)

Ak držiteľ povolenia požiada o predĺženie platnosti povolenia do 30 dní pred uplynutím

platnosti povolenia, povolenie stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bola platnosť

povolenia predĺžená.

§ 28

Pokuty

(1)

Za nesplnenie povinností ustanovených týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi

predpismi vydanými na jeho vykonanie uloží príslušný orgán na ochranu zdravia fyzickej

osobe oprávnenej na podnikanie a právnickej osobe pokutu, a to až do výšky 500 000

Sk; pritom prihliada na mieru ohrozenia zdravia, zdravých životných podmienok a pracovných

podmienok a na rozsah škodlivých následkov.

(2)

V rozhodnutí o uložení pokuty orgán na ochranu zdravia určí aj lehotu na odstránenie

zistených nedostatkov. Ak sa v tejto lehote nedostatky neodstránia, možno uložiť ďalšiu

pokutu, a to až do výšky 1 milióna Sk.

(3)

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa príslušný orgán na ochranu zdravia

o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď sa mala

povinnosť splniť.

(4)

Orgán na ochranu zdravia, ktorý pokutu uložil, môže povoliť odklad platenia pokuty

alebo jej platenie v splátkach, ak vznikli okolnosti, ktoré znemožňujú bezodkladné

zaplatenie pokuty.

(5)

Proti rozhodnutiu o žiadosti o odklad platenia pokuty alebo o jej platenie v splátkach

sa nemožno odvolať.

(6)

Výnosy z pokút uložené orgánmi na ochranu zdravia sú príjmom štátneho rozpočtu.

§ 29

Iné sankcie

(1)

Ak porušením ustanovení tohto zákona vznikli vážne škody na zdraví alebo hrozí nebezpečenstvo

ich vzniku, môže orgán na ochranu zdravia fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie

a právnickej osobe uložiť až do vykonania nápravy aj iné sankcie.

(2)

Inými sankciami na účely tohto zákona sú zákaz činnosti alebo prevádzky a zákaz výroby,

spracovania a uvádzania do obehu zdravotne závadných požívatín alebo iných výrobkov.

§ 30

Porušenie povinností na úseku ochrany zdravia fyzickou osobou sa považuje za priestupok

na úseku zdravotníctva podľa osobitných predpisov.

12

)

§ 31

(1)

Orgány na ochranu zdravia a štátne zdravotné ústavy na zabezpečenie úloh na úseku

ochrany zdravia

a)

utvárajú a prevádzkujú vlastný informačný systém, v ktorom zhromažďujú, uchovávajú

a využívajú informácie o skutočnostiach, ktoré majú vplyv na zdravie obyvateľstva,

b)

využívajú informácie zdravotníckeho informačného systému v rozsahu nevyhnutnom na

zabezpečenie úloh na úseku ochrany zdravia.

(2)

Na ochranu osobných údajov pri prevádzke informačného systému sa vzťahujú ustanovenia

osobitného predpisu.

13

)

§ 32

(1)

Zamestnanci ministerstva zdravotníctva, štátni krajskí hygienici, štátni okresní

hygienici a zamestnanci štátnych zdravotných ústavov sú povinní zachovávať mlčanlivosť

o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojej funkcie alebo

svojho zamestnania. Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže týchto pracovníkov zbaviť

iba osoba, ktorej sa skutočnosti týkajú, alebo súd.

(2)

Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá povinnosť orgánov na ochranu zdravia poskytovať

verejnosti informácie na predchádzanie vzniku, šíreniu a na obmedzenie výskytu prenosných

ochorení, pri epidémiách a pri nebezpečenstve ich vzniku, pri haváriách a iných mimoriadnych

situáciách.

§ 33

Orgány na ochranu zdravia v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach

právnických osôb a fyzických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom

konaní,

10

) ak nie je v tomto zákone ustanovené inak.

§ 34

(1)

Náklady spojené s odborným usmerňovaním ochrany zdravia a s výkonom štátneho zdravotného

dozoru znáša štát.

(2)

Ak sa v súvislosti s odborným usmerňovaním ochrany zdravia alebo s výkonom štátneho

zdravotného dozoru zistí porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo všeobecne

záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie, môže orgán na ochranu zdravia

uložiť tomu, kto tieto povinnosti poruší, čiastočnú alebo úplnú úhradu nákladov.

(3)

Náhrada sa neposkytuje za vzorky odobraté na účely vyšetrenia pri výkone štátneho

zdravotného dozoru.

§ 35

(1)

Náhradu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom,

znáša ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.

(2)

Príslušný orgán na ochranu zdravia môže rozhodnúť, že náklady uvedené v odseku 1

bude znášať štát alebo obec. Rozsah a podmienky náhrady nákladov ustanoví ministerstvo

zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 36

V konaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach právnických osôb a

fyzických osôb v oblasti ochrany zdravia, ktoré nebolo ku dňu účinnosti tohto zákona

právoplatne skončené, postupujú štátni okresní lekári na okresných úradoch a štátni

krajskí lekári na krajských úradoch podľa doterajších predpisov.

§ 36a

Povolenia na nakladanie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, koncesné listiny na výrobu

a opravy zdrojov ionizujúceho žiarenia a povolenia na kvalitatívne a kvantitatívne

zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania

ich možného vplyvu na zdravie ľudí vydané podľa doterajších predpisov zostávajú v

platnosti do času v ňom uvedenom, najdlhšie však počas jedného roku od nadobudnutia

účinnosti tohto zákona.

§ 36b

(1)

Povolenia na nakladanie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a osvedčenia o odbornej

spôsobilosti na nakladanie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vydané pred 1. januárom

2001 zostávajú v platnosti do času v nich uvedenom, najdlhšie však počas dvoch rokov

od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(2)

Na konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie

predpisy.

(3)

Kvalifikovaným expertom podľa doterajších predpisov sa rozumie odborný zástupca.

(4)

Na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa

§ 17f ods. 3 písm. a)

,

c) a d)

sa nevzťahujú ustanovenia

§ 27a až 27l

.

§ 37

Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „orgány hygienickej

služby", rozumejú sa tým orgány na ochranu zdravia.

§ 38

(1)

Štátnu správu na úseku ochrany zdravia upravujú a vykonávajú v pôsobnosti

a)

ministerstva obrany Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,

b)

ministerstva vnútra Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

c)

ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií na úseku železničnej dopravy Ministerstvo

dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky,

d)

Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky,

e)

Slovenskej informačnej služby Slovenská informačná služba.

(2)

Podrobnosti o organizácii a úlohách na úseku ochrany zdravia ustanovia obdobne podľa

tohto zákona všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré vydajú ústredné orgány štátnej

správy uvedené v odseku 1 písm. a) až d) po dohode s ministerstvom zdravotníctva.

§ 39

Na zabezpečenie jednotného postupu na úseku ochrany zdravia

a)

ústredné orgány štátnej správy uvedené v

§ 38

a Slovenská informačná služba postupujú v úzkej súčinnosti s ministerstvom zdravotníctva,

b)

ministerstvo zdravotníctva informuje ústredné orgány štátnej správy uvedené v

§ 38

a Slovenskú informačnú službu o nariadených opatreniach a vydaných odborných usmerneniach

na ochranu zdravia.

§ 40

Pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce

14

) nie je týmto zákonom dotknutá.

§ 40a

(1)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie

4

) a právnické osoby, ktoré začali pred 1. januárom 2002 prevádzkovať zariadenie, pre

ktoré sa vyžaduje vypracovať prevádzkový poriadok, sú povinné splniť túto povinnosť

do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(2)

Ak sa v tomto zákone ukladajú povinnosti zamestnávateľovi, rozumie sa ním právnická

osoba a fyzická osoba, ktorá zamestnáva fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch

a obdobných pracovných vzťahoch, ako aj právnická osoba a fyzická osoba, u ktorej

sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov učilišťa a žiakov odborného učilišťa, žiakov

strednej školy a študentov vysokej školy.

§ 41

Zrušujú sa

1.

zákon Slovenskej národnej rady č.

53/1975 Zb.

o pokutách za porušovanie právnych predpisov o vytváraní a ochrane zdravých životných

podmienok v znení zákona Slovenskej národnej rady č.

419/1991 Zb.

, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti zdravotníctva,

2.

§ 16 nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 206/1988 Zb. o jedoch

a niektorých iných látkach škodlivých zdraviu.

§ 41a

Zrušujú sa

1.

§ 6 nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 206/1988 Zb. o jedoch

a niektorých iných látkach škodlivých zdraviu,

2.

vyhláška Ministerstva zdravotníctva č.

45/1966 Zb.

o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok.

§ 42

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1995.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

222/1996 Z. z.

o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol

účinnosť 24. júla 1996.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

290/1996 Z. z.

, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.

z. o ochrane zdravia ľudí v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996

Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 1997.

Zákon č.

95/2000 Z. z.

o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. júla

2000.

Zákon č.

470/2000 Z. z.

, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.

z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa

mení zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení

zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára

2001.

Zákon č.

514/2001 Z. z.

, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

272/1994 Z. z.

o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, nadobudol účinnosť 1. januára

2002.