Zákon 58/1951 Z. z. ktorým sa mení a doplňuje zákon o znárodnení v stavebníctve.

Čl. I.

Zákon č.

121/1948 Sb.

, o znárodnení v stavebníctve, sa mení a doplňuje takto

1.

§ 1 ods. 2 zneje

„(2)

Ak sa splnia pri niektorom podniku podmienky pre znárodnenie podľa odseku 1 po dni

1. januára 1948, znárodňuje sa dňom, ktorý určí minister stavebného priemyslu.“.

2.

§ 1 ods. 6 zneje

„(6)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú na podniky

a)

spoločenstiev zárobkových a hospodárskych, zriadených podľa zákona č. 70/1873 r.

z., o spoločenstvách zárobkových a hospodárskych, na Slovensku družstiev zriadených

podľa §§ 223 a nasl. zák. čl. XXXVII/1875, o obchodnom zákone, ak sú tieto podniky

spoločenstvami alebo družstvami priamo prevádzané, s výnimkou podnikov, ktoré najneskoršie

do 31. decembra 1948 určil minister techniky po dohode s Ústrednou radou odborov a

Ústrednou radou družstiev,

b)

ktoré minister stavebného priemyslu po dohode s ministrom financií vylúči zo znárodnenia,

pričom ich vlastníkom (prevádzateľom) nariadi, aby ich natrvalo zastavili, pretože

sa vláda usniesla, že ich ďalšie prevádzanie nie je vo všeobecnom záujme.“.

3.

§ 1 ods. 7 zneje

„(7)

O tom, či sú splnené podmienky pre znárodnenie podľa tohto zákona, rozhoduje minister

stavebného priemyslu.“.

4.

§ 3 zneje

㤠3.

Pokiaľ v odbore pôsobnosti ministra stavebného priemyslu sa majetok znárodnený podľa

tohto zákona nepoužije na zriadenie národného podniku alebo na začlenenie do národneho

podniku alebo pokiaľ taký majetok nebude sverený do správy orgánom v odbore jeho pôsobnosti,

môže minister stavebného priemyslu taký majetok po dohode s ministrom financií a s

iným ministrom previesť do právomoci tohto ministra, aby o ňom urobil také opatrenie

vo vlastnom odbore pôsobnosti, alebo ho môže sveriť do správy komunálnym podnikom

alebo ho môže prenechať iným právnickým osobám za náhradu, určenú podľa § 8 dekrétu

prezidenta republiky č. 100/1945 Sb., o znárodnení baní a niektorých priemyslových

podnikov, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich (ďalej len „dekrét").“.

5.

§ 4 ods. 8 zneje

„(8)

O rozsahu znárodnenia podľa odsekov 2 až 5 rozhoduje minister stavebného priemyslu.

Minister stavebného priemyslu môže toto rozhodovanie, ako i rozhodovanie podľa odseku

6, preniesť na krajské národné výbory. Pre konanie o zistení rozsahu znárodnenia neplatia

ustanovenia vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb., o konaní vo veciach náležiacich do

pôsobnosti politických úradov (o správnom konaní).“.

6.

§ 5 zneje

㤠5.

(1)

Národný podnik, do ktorého sa začleňuje majetok znárodneného podniku, vstupuje v

deň prevzatia do jeho záväzkov. Ak sa začlení majetok do niekoľkých národných podnikov,

určí minister stavebného priemyslu, do ktorých záväzkov vstúpia jednotlivé národné

podniky.

(2)

Minister stavebného priemyslu určí po dohode s ministrom financií, ktoré záväzky

znárodneného podniku prechádzajú so sverením majetku znárodneného podniku do správy

orgánov v odbore jeho pôsobnosti, a to dňom prevzatia majetku.

(3)

Minister stavebného priemyslu po dohode s ministrom financií a s kompetentným ministrom

môže urobiť opatrenie o prechode záväzkov patriacich k znárodnenému majetku, ktorý

bol podľa § 3 prevedený do právomoci iného ministra alebo sverený do správy komunálnemu

podniku alebo prenechaný inej právnickej osobe.

(4)

K záväzkom znárodneného podniku nepatria záväzky, podľa ktorých má majetok tohto

podniku alebo jeho časť prejsť po dni začiatku účinnosti tohto zákona na tretiu osobu.

Za záväzky znárodneného podniku sa nepokladajú ani osobné dane, dávky a poplatky bývalého

vlastníka; také záväzky neprechádzajú s majetkom, ktorý bol začlenený do národného

podniku alebo sverený do správy orgánom podľa odseku 2 alebo s ktorým bolo urobené

opatrenie alebo ktorý bol sverený do správy alebo prenechaný podľa § 3, ani sa nemožno

pre ne uspokojiť z majetku znárodneného podniku. Osobitnými daňami a dávkami sa rozumejú

daň dôchodková, vojnový príspevok, daň rentová priamo vyberaná, daň z majetku podľa

vládneho nariadenia č. 410/1942 Sb., majetkové dávky podľa zákona č. 134/1946 Sb.,

o dávke z majetkového prírastku a o dávke z majetku, v znení predpisov ho meniacich

a doplňujúcich, a mimoriadne dávky podľa zákona č. 185/1947 Sb., o mimoriadnej jednorázovej

dávke a mimoriadnej dávke z nadmerných prírastkov na majetku, v znení zákona č. 180/1948

Sb. Spôsob úhrady týchto osobných daní a dávok určí Ministerstvo financií vyhláškou

v úradnom liste.

(5)

Pri záväzkoch, ktoré sú hospodársky neodôvodnené, počítajúc do toho záväzky zo služobných

smlúv, zaručujúcich zamestnancom neprimerane vysoké platy, zaopatrovacie požitky,

odbavné a pod., môže sa národný podnik domáhať zrušenia alebo inej primeranej úpravy.

Ak nedôjde o tom k dohode, rozhodne rozhodcovský súd podľa predpisov o tom vydaných.

Ustanovenia viet prvej a druhej platia primerane aj vtedy, ak ide o záväzky, ktoré

prechádzajú so sverením znárodneného majetku do správy orgánov uvedených v odseku

2, alebo ktoré prechádzajú podľa odseku 3.

(6)

Národný podnik, do ktorého sa začleňuje majetok znárodnený podľa § 4 ods. 3 a ods.

4 písm. b), ktorý náležal niekomu inému, než vlastníkovi znárodneného podniku, vstupuje

do záväzkov vyplývajúcich z práv viaznúcich na tomto majetku, a to v rozsahu a za

podmienok, ktoré upraví vláda nariadením. V tomto nariadení sa tiež upraví prechod

takých záväzkov, ak bude majetok sverený do správy orgánom, v odbore pôsobnosti ministra

stavebného priemyslu alebo podľa § 3 prevedený do právomoci iného ministra alebo sverený

do správy komunálnym podnikom alebo prenechaný iným právnickým osobám.

(7)

Pokiaľ z rozhodnutia, ktorým sa robí opatrenie o znárodnenom majetku, nevyplýva nič

iné, neručí štát za záväzky znárodneného podniku, ani keď dôjde k úprave záväzkov

podľa § 6.“.

7.

§ 6 ods. 1 zneje

„(1)

Ak je majetok znárodneného podniku ku dňu prevzatia predlžený, môže národný podnik

požiadať súd, aby do výšky všeobecnej ceny aktív predlženého majetku podniku upravil

ku dňu prevzatia uspokojenie záväzkov patriacich k tomuto majetku a určil ich sročnosť,

prihliadajúc na hospodárske možnosti národného podniku. To platí obdobne i o orgáne,

o komunálnom podniku alebo inej právnickej osobe, ktorým bol majetok znárodneného

podniku podľa § 3 sverený do správy alebo prenechaný“.

8.

§ 6 ods. 3 písm. a) zneje

„a)

nedotknuté zostávajú záväzky vyplývajúce z nárokov veriteľov na vylúčenie vecí z

prevzatého majetku, pokiaľ také nároky nezanikly znárodnením;“.

9.

§ 6 ods. 3 písm. c) zneje

„c)

ostatné záväzky, ktoré podľa poradia im prislúchajúceho nebudú úplne kryté rozdielom

medzi všeobecnou cenou aktív znárodneného podniku a hodnotou záväzkov, ktoré podľa

ustanovení písm. a) a b) zostanú nedotknuté, sa uspokoja pomerne. Za takéto záväzky

sa pokladajú aj záväzky uvedené pod písm. b), pokiaľ nie sú kryté spôsobom tam uvedeným;“.

10.

§ 6 ods. 4 zneje

„(4)

Úprava záväzkov podľa tohto paragrafu pôsobí iba proti navrhovateľovi. Proti nemu

nepôsobia záväzky, ktoré podľa poradia im náležiaceho nebudú uspokojené.“.

11.

§ 6 ods. 5 sa zrušuje.

12.

§ 7 ods. 1 a 2 zneje

㤠7.

(1)

Národný podnik, do ktorého bol majetok znárodneného podniku začlenený, poprípade

aj iný podnik, orgán alebo právnická osoba, ktorým bol majetok znárodneného podniku

podľa § 3 sverený do správy alebo prenechaný, môže odporovať právnym úkonom, ktoré

vykonal vlastník znárodneného majetku po 27. októbri 1945 v úmysle poškodiť alebo

sťažiť znárodnenie alebo zavliecť vo svoj alebo cudzí prospech majetkové hodnoty.

(2)

Odporovať možno do piatich rokov odo dňa rozhodnutia, ktorým sa robí opatrenie o

znárodnenom majetku. Inak platia primerane ustanovenia §§ 46 až 52 občianskeho zákonníka.“.

13.

§§ 8 a 9 znejú

㤠8.

Pokiaľ nie je ustanovené inak ani nejde o predlženie podľa § 6 ods. 1, prislúcha za

znárodnený majetok podľa tohto zákona náhrada, o ktorej platia primerane ustanovenia

§§ 7 až 11 dekrétu.

§ 9.

(1)

Pri určení náhrady sa neprihliada na hodnotu

a)

stavieb, prác a dodávok, urobených, rozostavaných a nedokončených, ktoré nie sú zahrnuté

do jednotného hospodárskeho plánu, platného v deň znárodnenia, pokiaľ pri nich boly

porušené platné predpisy,

b)

surovín, výrobných hmôt, polotovarov a tovarov, získaných v rozpore s predpismi o

obhospodarovaní a prídele surovín, hmôt a výrobkov, platnými v deň znárodnenia,

c)

pohľadávok za stavby, práce a hmoty, polotovary a výrobky, urobené alebo dodané v

rozpore s predpismi uvedenými v písm. b),

d)

nevyťaženého nerastného bohatstva,

e)

majetku určeného pre sociálne, vzdelávacie, telovýchovné a podobné účely.

(2)

Náhrada sa neposkytuje osobám, ktoré boly alebo budú odsúdené pre taký trestný čin

alebo potrestané pre taký priestupok, ktorými prejavily nepriateľský postoj k ľudovodemokratickému

poriadku republiky alebo k jej socialistickej výstavbe.“.

14.

Nadpis nad § 10 zneje

„Československé stavebné závody, národný podnik, a ich organizácia.“.

15.

§ 10 ods. 1 zneje

„(1)

Československé stavebné závody, národný podnik, so sídlom v Prahe, zriadené pre jednotné

vedenie a podnikateľské obstarávanie prác, výkonov a dodávok potrebných na uskutočňovanie

stavieb každého druhu, sú samostatnou právnickou osobou, spravovanou riaditeľom. Činnosť

tohto národného podniku na Slovensku obstaráva jeho oblastná správa v Bratislave.“.

16.

§ 10 ods. 2 úvodná veta zneje

„(2)

Do podnikovej činnosti Československých stavebných závodov, národného podniku, patrí

najmä:“.

17.

§ 10 ods. 3 zneje

„(3)

Ustanovenia § 4, § 5 ods. 2, §§ 6 až 20, §§ 22 až 32, § 38, § 40, § 42 ods. 2 až

4, §§ 43 až 48, § 53, §§ 55 až 56 zákona č. 103/1950 Sb., o národných podnikoch priemyslových,

platia primerane i pre Československé stavebné závody, národný podnik, s tým, že Československé

stavebné závody, národný podnik, podliehajú priamo ministrovi stavebného priemyslu

a že riaditeľa a jeho zástupcu vymenúva a odvoláva minister stavebného priemyslu.“.

18.

Do § 10 sa vkladá ďalší odsek 4 tohto znenia

„(4)

Minister stavebného priemyslu môže poveriť riaditeľa Československých stavebných

závodov, národného podniku, výkonom úloh generálneho riaditeľa voči iným národným

podnikom v odbore svojej pôsobnosti. V tomto prípade platia o obstarávaní týchto úloh

primerane ustanovenia §§ 33 až 37 zákona č. 103/1950 Sb. a pôsobnosť generálneho riaditeľstva

obstarávajú Československé stavebné závody, národný podnik.“.

19.

§ 11 sa zrušuje.

20.

§ 12 zneje

㤠12.

Rozsah majetku, ktorý štát nadobudol konfiškáciou a ktorý je sverovaný do správy národnému

podniku v odbore Ministerstva stavebného priemyslu, určí toto ministerstvo po dohode

s Ministerstvom financií.“.

21.

§§ 13 až 18 sa zrušujú.

22.

§ 20 zneje

㤠20.

Oprávnenie na uskutočnenie stavieb akéhokoľvek druhu môže kompetentný úrad udeliť

len so súhlasom Ministerstva stavebného priemyslu. Súhlas je potrebný aj pri zakladaní

nových podnikov týchto odvetví podľa oprávnení už skôr udelených.“.

23.

§ 21 zneje.

㤠21.

Právne úkony a úradné úkony, potrebné na vykonávanie tohto zákona, sú oslobodené od

poplatkov a dávok. Toto oslobodenie neplatí pre obchodnú činnosť znárodneného podniku

ani pre opatrenia urobené likvidátorom pri likvidácii právnickej osoby alebo spoločnosti.“.

24.

§ 22 ods. 2 sa zrušuje.

Čl. II.

Opatrenia urobené v shode s ustanoveniami tohto zákona predo dňom začiatku jeho účinnosti

sa odo dňa opatrenia pokladajú za urobené podľa tohto zákona.

Čl. III.

Minister stavebného priemyslu upraví a v Sbierke zákonov vyhlási úplné znenie zákona

č. 121/1948 Sb., ako vyplýva z neskorších predpisov a z čl. I. tohto zákona.

Čl. IV.

Minister stavebného priemyslu sa splnomocňuje, aby nariadením určil deň, ktorým stráca

účinnosť § 10 zákona č. 121/1948 Sb., v znení čl. I tohto zákona.

Čl. V.

Ustanovenia čl. I č. 6, 7, 8, 9, 10, 12 a 13 tohto zákona nadobúdajú účinnosť dňom

1. januára 1948, ostatné jeho ustanovenia dňom vyhlásenia. Tento zákon vykoná minister

stavebného priemyslu po dohode so zúčastnenými členmi vlády.