ZÁKON 589/2003 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

Zákon č.

97/1963 Zb.

o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 158/1969 Zb., zákona

č. 234/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 48/1996 Z. z. a zákona č. 510/2002 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 1 sa za slovo „občianskoprávne“ vkladá slovo „obchodné“.

2.

§ 9 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi

menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským

právnym poriadkom.“.

3.

V § 10 ods. 2 sa za slová „Vzhľadom na to“ vkladá čiarka a slová „pokiaľ osobitný

predpis neustanovuje inak,“.

4.

V § 10 ods. 3 sa slová „spravujú sa“ nahrádzajú slovami „sa spravujú, pokiaľ osobitný

zákon neustanovuje inak,“.

5.

§ 11a sa vypúšťa.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 2 sa vypúšťajú.

6.

§ 24 znie

㤠24

(1)

Vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov

sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada

ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť

aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

(2)

Rodičovské práva a povinnosti, ktoré vznikli v štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa,

zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu dieťaťa. Ak niektorému z rodičov

nevznikli rodičovské práva a povinnosti podľa práva štátu pôvodného obvyklého pobytu

dieťaťa, vznikajú mu okamihom, keď sa územie Slovenskej republiky stane obvyklým pobytom

dieťaťa, práva a povinnosti podľa slovenského práva.

(3)

Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.“.

7.

Za § 24 sa vkladá § 24a, ktorý znie

㤠24a

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa

obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko

oprávnený na výživné.“.

8.

V § 28 sa slová „ktorého je maloletý príslušníkom“ nahrádzajú slovami „v ktorom má

maloletý obvyklý pobyt“.

9.

§ 37 vrátane nadpisu znie

„Právomoc

§ 37

Ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti

ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo

a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.“.

10.

Za § 37 sa vkladajú § 37a až 37f, ktoré znejú

㤠37a

Právomoc slovenského súdu je daná aj

a)

vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko

na území Slovenskej republiky,

b)

vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená

z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky,

c)

vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý

má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky,

d)

vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté

alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť

alebo bolo na území Slovenskej republiky.

§ 37b

Právomoc slovenského súdu je daná aj

a)

vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti,

ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť na území Slovenskej

republiky,

b)

vo veciach nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, ak trestné

konanie vedú slovenské orgány činné v trestnom konaní,

c)

v sporoch, ktoré sa týkajú podnikania alebo činnosti podniku alebo organizačnej zložky

právnickej osoby, ak má podnik alebo organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej

republiky.

§ 37c

Právomoc slovenského súdu môže byť vo vzťahu k osobe založená i návrhom účastníka

konania,

a)

ak v konaní ide o také súvisiace práva a povinnosti, že je potrebné o nich konať

spoločne, ak sa má predísť možnosti nezlučiteľných rozhodnutí,

b)

ak ide o vzájomný nárok, ktorý skutkovo súvisí s pôvodným nárokom, o ktorom má právomoc

konať slovenský súd.

§ 37d

Výlučná právomoc

Právomoc slovenského súdu je výlučne daná

a)

v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti,

ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky,

b)

v konaní týkajúcom sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, dizajnov

alebo iných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu,

ak sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala na území Slovenskej republiky alebo

sa za podanú na území Slovenskej republiky považuje podľa noriem medzinárodného práva.

§ 37e

Voľba právomoci

(1)

Účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na

náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto

právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.

(2)

Ak si účastníci dohodli právomoc slovenského súdu, nemôžu svojou dohodou zmeniť jeho

vecnú príslušnosť.

(3)

Dohoda o právomoci musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne potvrdená. Ak sa

dohoda o právomoci týka zmluvného vzťahu v medzinárodnom obchode, stačí, ak má formu,

ktorá sa v súlade s obchodnými zvyklosťami v medzinárodnom obchode všeobecne zachováva

a účastníci zmluvného vzťahu ju pre daný zmluvný typ i pravidelne dodržiavajú.

(4)

Ak sa dohoda o právomoci uzatvorila výlučne v prospech jedného účastníka, právo tohto

účastníka podať návrh na inom súde zostáva zachované.

(5)

Vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv

je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého

území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.

(6)

Ak dohoda účastníkov zakladá výlučnú právomoc cudzieho súdu, právomoc slovenského

súdu ostáva zachovaná, ak zvolený súd odmietol vo veci konať.

§ 37f

(1)

Ak slovenský súd nemá právomoc konať, môže na návrh účastníka nariadiť predbežné

opatrenie.

(2)

Predbežné opatrenie má právne účinky len na území Slovenskej republiky.“.

11.

Za § 38 sa vkladá § 38a, ktorý znie

㤠38a

Právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo povinný

bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.“.

12.

§ 39 znie

㤠39

(1)

Právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má

maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt

nemožno určiť.

(2)

Právomoc slovenských súdov je daná aj vo veciach starostlivosti o maloletých utečencov

alebo deti, ktoré sa dostali na územie Slovenskej republiky v dôsledku nepokojov v

ich domovskom štáte.

(3)

Ak právomoc slovenského súdu vo veciach starostlivosti o maloletých nie je daná,

slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo majetku maloletého

a upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu maloletého.

(4)

Slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení,

či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k

ich spoločnému dieťaťu, ak

a)

dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo

b)

aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia

sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme

dieťaťa.“.

13.

V § 41a sa slová „trvalý pobyt“ nahrádzajú slovami „obvyklý pobyt“.

14.

§ 62 vrátane nadpisu znie

㤠62

Vyššie overenie listín

K listinám vydaným justičnými orgánmi alebo k listinám týmito orgánmi osvedčeným,

alebo pred nimi podpísaným, ktoré sa majú použiť v cudzine, na žiadosť účastníka pripojí

vyššie overenie

a)

krajský súd, ak ide o listiny vydané okresnými súdmi, notármi alebo súdnymi exekútormi

so sídlom v územnom obvode krajského súdu, o listiny, ktorých správnosť osvedčili

alebo na ktorých osvedčili pravosť podpisu, ako aj o preklady vyhotovené tlmočníkmi

alebo o posudky vyhotovené znalcami vedenými v zozname krajského súdu,

b)

ministerstvo spravodlivosti, ak ide o listiny neuvedené v písmene a).“.

15.

Za § 62 sa vkladá § 62a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠62a

Iné úkony súdu vo vzťahu k cudzine

(1)

Osoba, ktorá chce uplatniť nárok na výživné v cudzine podľa medzinárodnej zmluvy

alebo na základe vzájomnosti podaním návrhu na určenie výživného alebo výkon rozhodnutia

slovenského súdu, môže o spísanie návrhu požiadať okresný súd, v ktorého obvode má

bydlisko. Okresný súd je povinný návrh spísať.

(2)

Osoba, ktorá chce svoj právny nárok uplatniť v konaní na súde v cudzine alebo ktorá

je v takomto konaní žalovanou stranou, môže požiadať okresný súd, v ktorého obvode

má bydlisko, o spísanie žiadosti o priznanie právnej pomoci v konaní v cudzine podľa

medzinárodnej zmluvy. Okresný súd je povinný návrh spísať.

(3)

Súd na návrh a trovy žiadateľa zabezpečí preklad žiadosti podľa odseku 1 alebo 2

a jej príloh do cudzieho jazyka. Ak žiadateľ spĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych

poplatkov, súd vyhotoví preklad na trovy štátu.

(4)

Podľa odsekov 1 až 3 súd postupuje aj vtedy, ak medzinárodná zmluva pripúšťa, aby

návrh na výkon tuzemského rozhodnutia v cudzine sa podal súdu, ktorý rozhodoval v

prvom stupni.“.

16.

§ 63 až 68 vrátane nadpisov znejú

㤠63

Rozhodnutia orgánov cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery vo veciach uvedených

v § 1, ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako ako cudzie notárske

listiny v týchto veciach (ďalej len „cudzie rozhodnutia") majú v Slovenskej republike

účinnosť, ak boli uznané slovenskými orgánmi.

§ 64

Podmienky uznania cudzieho rozhodnutia

Cudzie rozhodnutie nemožno uznať alebo vykonať, ak

a)

uznaniu bráni výlučná právomoc slovenských orgánov alebo orgán cudzieho štátu by

nemal právomoc rozhodnúť, ak by sa na posúdenie jeho právomoci použili ustanovenia

slovenského práva,

b)

nie je právoplatné alebo vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané,

c)

nie je rozhodnutím vo veci samej,

d)

účastníkovi konania, voči ktorému sa má rozhodnutie uznať, bola postupom cudzieho

orgánu odňatá možnosť konať pred týmto orgánom, najmä ak mu nebolo riadne doručené

predvolanie alebo návrh na začatie konania; splnenie tejto podmienky súd neskúma,

ak sa tomuto účastníkovi cudzie rozhodnutie riadne doručilo a účastník sa proti nemu

neodvolal alebo ak tento účastník vyhlásil, že na skúmaní tejto podmienky netrvá,

e)

slovenský súd už vo veci právoplatne rozhodol alebo je tu skoršie cudzie rozhodnutie

v tej istej veci, ktoré sa uznalo alebo spĺňa podmienky na uznanie,

f)

uznanie by sa priečilo slovenskému verejnému poriadku.

§ 65

Cudzie rozhodnutia v manželských veciach a vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia)

otcovstva, ak aspoň jeden z účastníkov konania je slovenský občan, a cudzie rozhodnutia

vo veciach osvojenia dieťaťa, ktoré je slovenským občanom, sa v Slovenskej republike

uznávajú, ak tomu nebránia ustanovenia § 64 písm. b) až f).

§ 66

(1)

Cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do výchovy alebo o úprave styku s ním nemožno

uznať alebo vykonať, ak

a)

uznaniu bránia ustanovenia § 64 písm. a) až e),

b)

dieťaťu sa nedala v konaní vo veci samej možnosť vyjadriť sa, ibaže súd od vypočutia

upustil z dôvodu, že išlo o naliehavú vec alebo dieťa nebolo schopné s ohľadom na

svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor,

c)

uznanie by bolo s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa v zjavnom rozpore so slovenským

verejným poriadkom.

(2)

Súd neuzná cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do výchovy alebo o úprave styku s

ním na návrh osoby, ktorá tvrdí, že rozhodnutie zasahuje do jej rodičovských práv

a povinností, ak sa rozhodnutie s výnimkou naliehavých prípadov vydalo bez toho, aby

táto osoba mala možnosť vyjadriť sa.

§ 67

(1)

Cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia)

otcovstva a osvojenia dieťaťa možno uznať len osobitným výrokom slovenského súdu.

(2)

Cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do výchovy a o úprave styku s dieťaťom možno

uznať osobitným výrokom slovenského súdu alebo nariadením jeho výkonu.

(3)

Iné cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd nariadi jeho výkon alebo vydá

poverenie na vykonanie exekúcie; ak také rozhodnutie nevyžaduje výkon, uzná sa tým,

že sa naň prihliadne, ako keby šlo o rozhodnutie slovenského súdu. Na návrh oprávneného

alebo povinného z cudzieho rozhodnutia slovenský súd rozhodne o uznaní takéhoto rozhodnutia

vždy osobitným výrokom.

§ 68

Účinky cudzieho rozhodnutia

(1)

Cudzie rozhodnutie uznané slovenským súdom má rovnaké právne účinky ako rozhodnutie

slovenského súdu.

(2)

Aj bez uznania má cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia

alebo zapretia) otcovstva a osvojenia dieťaťa rovnaké právne účinky ako rozhodnutie

slovenského súdu, ak účastníci nie sú občanmi Slovenskej republiky a ak sa to neprieči

slovenskému verejnému poriadku.“.

17.

Za § 68 sa vkladajú § 68a až 68i, ktoré vrátane nadpisov znejú

„Konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia

§ 68a

Príslušnosť súdu

Na konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia je príslušný

a)

Krajský súd v Bratislave, ak ide o cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach

určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva a osvojenia dieťaťa,

b)

okresný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v ktorého

obvode sa zdržuje; ak nie je taký súd, na konanie je príslušný Okresný súd Bratislava

I, ak ide o cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do výchovy alebo o úprave styku s

ním,

c)

súd, ktorý je príslušný na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie, ak nie je daná jeho príslušnosť podľa písmena b).

§ 68b

Účastníci

(1)

Konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia sa začína na návrh, na ktorý je oprávnený ten,

kto je v cudzom rozhodnutí označený ako účastník, a v manželských veciach, vo veciach

určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva a osvojenia dieťaťa aj ten, kto preukáže,

že má na veci právny záujem.

(2)

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a tí, voči ktorým sa má cudzie rozhodnutie uznať.

Ak ich navrhovateľ neuvedie, účastníkmi konania sú aj tí, ktorí sú v cudzom rozhodnutí

označení ako účastníci.

(3)

Ak má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo v cudzine, musí si na prijímanie písomnosti

zvoliť zástupcu s bydliskom alebo so sídlom na území Slovenskej republiky. Ak si ho

v určenej lehote nezvolí, budú sa mu písomnosti ukladať na súde s účinkom doručenia;

o tom treba navrhovateľa poučiť.

(4)

Ustanovenie odseku 3 sa použije primerane vo vzťahu k ďalším účastníkom konania,

ak nemajú v Slovenskej republike bydlisko alebo sídlo.

§ 68c

Náležitosti návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia

(1)

Z návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia musí byť zjavné, ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Návrh

musí obsahovať označenie cudzieho rozhodnutia, názov orgánu, ktorý ho vydal, dátum

právoplatnosti cudzieho rozhodnutia alebo údaj o jeho vykonateľnosti a zoznam listín,

ktoré sa k návrhu pripájajú. Návrh treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a

s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal

jeden rovnopis.

(2)

Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť

a)

originál alebo úradne osvedčenú kópiu cudzieho rozhodnutia v plnom znení,

b)

potvrdenie príslušného cudzieho orgánu o právoplatnosti alebo vykonateľnosti cudzieho

rozhodnutia alebo o tom, že rozhodnutie už nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom,

c)

listinné dôkazy o tom, že nie je daná prekážka uznania uvedená v § 64 písm. d), alebo

vyhlásenie druhého účastníka, že na jej skúmaní netrvá,

d)

úradne osvedčené preklady pripojených listín do slovenského jazyka.

(3)

Súd vyzve navrhovateľa, aby neúplný návrh v určenej lehote nie kratšej ako 15 dní

doplnil. Ak sa napriek výzve súdu návrh neopraví alebo nedoplní a pre tento nedostatok

nemožno v konaní pokračovať, súd konanie zastaví. O tomto následku musí byť navrhovateľ

poučený.

§ 68d

(1)

Podaním návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia sa konanie o nariadení jeho výkonu

alebo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie prerušuje až do právoplatného rozhodnutia

o uznaní.

(2)

Ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom,

môže súd, ktorý koná o uznaní cudzieho rozhodnutia alebo o nariadení výkonu cudzieho

rozhodnutia (vydaní poverenia na vykonanie exekúcie), prerušiť toto konanie až do

právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku.

§ 68e

Pojednávanie

(1)

Ak žiadny z účastníkov konania nepodá do 15 dní od doručenia návrhu na uznanie cudzieho

rozhodnutia námietku proti uznaniu cudzieho rozhodnutia, súd nemusí nariaďovať pojednávanie.

(2)

Ak účastníci konania písomne vyhlásia, že s uznaním cudzieho rozhodnutia súhlasia,

súd návrh na uznanie nedoručuje a pojednávanie nenariadi. Písomné vyhlásenie sa musí

predložiť spolu s úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka.

§ 68f

Rozsah preskúmania cudzieho rozhodnutia

(1)

Súd je viazaný skutkovými zisteniami, na ktorých si cudzí orgán založil svoju právomoc.

(2)

Preskúmanie cudzieho rozhodnutia vo veci samej sa nepripúšťa.

§ 68g

Rozhodnutie súdu

(1)

O uznaní cudzieho rozhodnutia v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia

alebo zapretia) otcovstva a osvojenia dieťaťa rozhoduje súd rozsudkom, inak rozhoduje

uznesením.

(2)

Ak nie je splnená niektorá z podmienok uznania cudzieho rozhodnutia, súd vysloví,

že sa cudzie rozhodnutie neuznáva. Inak cudzie rozhodnutia uzná.

(3)

Ak cudzie rozhodnutie obsahuje viaceré výroky a uznanie nie je možné alebo potrebné

pre všetky z nich, súd cudzie rozhodnutie uzná len pri tých výrokoch, ktorých uznanie

je možné alebo potrebné. Čiastočné uznanie rozhodnutia môže navrhnúť aj navrhovateľ.

§ 68h

(1)

Ustanovenia tohto oddielu sa použijú primerane aj na konanie o návrhu na neuznanie

cudzieho rozhodnutia v Slovenskej republike.

(2)

Ustanovenia týkajúce sa konania o uznaní cudzieho rozhodnutia sa použijú primerane

aj na konanie o návrhu na vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné alebo nevykonateľné

na území Slovenskej republiky.

§ 68i

Prechodné ustanovenia

(1)

Konania o uznaní a výkone cudzích rozhodnutí začaté podľa doterajších predpisov sa

dokončia podľa doterajších predpisov.

(2)

Ak si slovenský súd založil právomoc podľa doterajších predpisov, jeho právomoc ostáva

zachovaná.

(3)

Právomoc súdov založená písomnou dohodou strán podľa doterajších predpisov ostáva

zachovaná. Platnosť dohody o právomoci, ktorá bola uzatvorená pred účinnosťou tohto

zákona, posudzuje sa podľa doterajších predpisov.“.

Čl. III

Zákon č.

99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona

č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990

Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona

č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998

Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999

Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z.,

zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z., zákona č. 424/2002 Z. z., zákona

č. 451/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. 620/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z. z. a zákona

č. 353/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 239 sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie

„d)

ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za

vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.“.

2.

V § 254 odsek 2 znie

„(2)

Ak osobitný zákon

35a

) neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie

lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať návrh na obnovu výkonu rozhodnutia.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 35a znie

„35a)

Napríklad § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

v znení zákona č. 589/2003 Z. z.“.

Doterajší odkaz 35a sa označuje ako odkaz 35ab.

3.

V § 261 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie

„(3)

K návrhu na výkon cudzieho rozhodnutia oprávnený pripojí aj listiny uvedené v osobitnom

predpise.

35aa

)“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

Poznámka pod čiarou k odkazu 35aa znie

„35aa)

§ 68c zákona č. 97/1963 Zb. v znení zákona č. 589/2003 Z. z.

§ 47 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.“.

4.

V § 266 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Súd môže na návrh povinného odložiť uskutočnenie výkonu cudzieho rozhodnutia aj vtedy,

ak bolo v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do právoplatného

rozhodnutia o opravnom prostriedku.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

5.

Za § 273a sa vkladá nový § 273b, ktorý znie

㤠273b

(1)

Aj bez návrhu súd konanie o nariadení výkonu cudzieho rozhodnutia o výchove maloletého

dieťaťa alebo o úprave styku s ním preruší, ak bol podaný návrh na jeho uznanie, až

do právoplatného rozhodnutia o uznaní.

(2)

Na návrh môže súd prerušiť konanie o nariadení výkonu cudzieho rozhodnutia alebo

odložiť uskutočnenie výkonu cudzieho rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa alebo

o úprave styku s ním, ak bolo v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom,

až do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku.“.

Doterajší § 273b sa označuje ako § 273c.

Čl. IV

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

233/1995 Z. z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona

č. 235/1998 Z. z., zákona č. 240/1998 Z. z., zákona č. 280/1999 Z. z., nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky č. 415/2000 Z. z., zákona č. 291/2001 Z. z. a zákona č.

356/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V poznámke pod čiarou k odkazu 4c sa citácia „Napríklad § 14 zákona č. 328/1991 Zb.

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „Napríklad

§ 14 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, §

68d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona

č. 589/2003 Z. z.“.

2.

§ 39 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

K návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia oprávnený pripojí

aj listiny uvedené v osobitnom predpise.

4d

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4d znie

„4d)

§ 68c zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona

č. 589/2003 Z. z.

§ 47 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.“.

3.

V § 44 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie

„(4)

Ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia, súd doručí návrh

na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk. Ak povinný do 15 dní od doručenia

návrhu na vykonanie exekúcie nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia,

súd poverí exekútora, ak sú splnené podmienky podľa odseku 2, aby vykonal exekúciu.“.

Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.

4.

V § 56 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie

„(3)

Súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak bolo cudzie rozhodnutie

v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do právoplatného

rozhodnutia o opravnom prostriedku.“.

Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.

Čl. VI

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve

súkromnom a procesnom, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 158/1969

Zb., zákonom č. 234/1992 Zb., zákonom č. 264/1992 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej

republiky č. 48/1996 Z. z., zákonom č. 510/2002 Z. z. a týmto zákonom.

Čl. VII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2004.