ZÁKON 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Tento zákon upravuje

a)

rozpočty územnej samosprávy, ktorými sú rozpočet obce

1

)

a rozpočet vyššieho územného celku,

2

)

b)

rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, zostavovanie a schvaľovanie

záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku,

c)

finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a štátnym rozpočtom a rozpočtami

vyšších územných celkov, finančné vzťahy medzi rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších

územných celkov navzájom, ako aj finančné vzťahy rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších

územných celkov k iným právnickým osobám a fyzickým osobám.

(2)

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na mestské časti, ktoré sú právnickými osobami,

v rovnakom rozsahu ako na obce; pri určovaní príjmov a výdavkov rozpočtu mestských

častí podľa tohto zákona sa prihliada na podmienky vymedzené štatútom podľa osobitného

predpisu.

3

)

(3)

Na obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové

organizácie ako súčasti sektora verejnej správy sa vzťahuje osobitný predpis

4

)

s odchýlkami uvedenými v tomto zákone.

§ 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

návratnými zdrojmi financovania prostriedky rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho

územného celku z prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí, zo zmeniek

a z komunálnych obligácií vydaných obcou alebo vyšším územným celkom; na účely ustanovenia

§ 17 ods. 2

sa za návratné zdroje financovania považujú aj dodávateľské úvery

21a

)

prijaté obcou alebo vyšším územným celkom,

b)

prebytkom rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku kladný rozdiel medzi

príjmami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a výdavkami rozpočtu

obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku zistený podľa

§ 10 ods. 3 písm. a) a b)

,

c)

schodkom rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku záporný rozdiel medzi

príjmami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a výdavkami rozpočtu

obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku zistený podľa

§ 10 ods. 3 písm. a) a b)

.

§ 3

Finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov

(1)

Finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov sú

a)

podiely na daniach v správe štátu,

b)

dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy,

c)

ďalšie dotácie v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

(2)

Finančné vzťahy podľa odseku 1 písm. a) ustanovuje osobitný predpis

5

)

a zabezpečujú sa prostredníctvom daňových úradov.

6

)

Finančné vzťahy podľa odseku 1 písm. b) sa zabezpečujú prostredníctvom správcu kapitoly

štátneho rozpočtu, do ktorého vecnej pôsobnosti patrí výkon štátnej správy, ktorý

sa preniesol na obec alebo vyšší územný celok. Finančné vzťahy podľa odseku 1 písm.

c) sa zabezpečujú prostredníctvom Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej

len „ministerstvo financií“) alebo správcu kapitoly štátneho rozpočtu, do ktorého

vecnej pôsobnosti patrí činnosť, ktorá sa má financovať.

(3)

Dotácie podľa odseku 1 písm. b) sa poskytujú na základe osobitných predpisov.

7

)

Na úhradu nákladov, na ktoré sa poskytujú dotácie podľa odseku 1 písm. b), možno

poskytnúť preddavok.

(4)

Ak sa zákonom prenáša na obec alebo vyšší územný celok výkon štátnej správy, náklady

takto preneseného výkonu štátnej správy sa obci alebo vyššiemu územnému celku uhrádzajú

zo štátneho rozpočtu v rozsahu určenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový

rok.

(5)

Návrh finančných vzťahov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a štátnym rozpočtom

a rozpočtami vyšších územných celkov prerokúva ministerstvo financií s republikovými

združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov pred predložením návrhu rozpočtu

verejnej správy na rokovanie vlády Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu;

4

)

súčasne sa prerokúva aj predpokladaný vývoj príjmov, výdavkov, prebytku alebo schodku

rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov ako súčasti rozpočtu verejnej správy.

Ministerstvo financií najneskôr do 30 dní od schválenia limitu verejných výdavkov

Národnou radou Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu

4

)

oznamuje republikovým združeniam obcí a zástupcom vyšších územných celkov limit verejných

výdavkov pre obce a vyššie územné celky, ktorý je súčasťou rozpočtu verejnej správy.

Na rozpočet obce,

1

)

rozpočet vyššieho územného celku

2

)

a rozpočty nimi zriadených organizácií a založených právnických osôb sa ustanovenia

osobitného predpisu

4

)

vo vzťahu k limitu verejných výdavkov nevzťahujú.

(6)

Ak obce zriadia spoločný obecný úrad alebo združenie obcí podľa osobitného predpisu,

8

)

príslušné ministerstvo alebo subjekt ustanovený osobitným predpisom môže za tieto

obce poskytnúť dotáciu obci, v ktorej je sídlo spoločného obecného úradu alebo sídlo

združenia obcí, po predchádzajúcom súhlase všetkých obcí, ktoré spoločný obecný úrad

alebo združenie obcí zriadia.

DRUHÁ ČASŤ

ROZPOČTY ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY

§ 4

Postavenie a obsah rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku

(1)

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku je základným nástrojom finančného

hospodárenia v príslušnom rozpočtovom roku, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií

obce a vyššieho územného celku v príslušnom rozpočtovom roku. Rozpočet obce a rozpočet

vyššieho územného celku je súčasťou rozpočtu sektora verejnej správy.

9

)

(2)

Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.

(3)

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku vyjadruje samostatnosť hospodárenia

obce a vyššieho územného celku. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené

finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom pôsobiacim na

území obce alebo vyššieho územného celku, ako aj k obyvateľom žijúcim na tomto území

vyplývajúce pre ne zo zákonov a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo

všeobecne záväzných nariadení obce a všeobecne záväzných nariadení vyššieho územného

celku, ako aj zo zmlúv. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku zahŕňa aj

finančné vzťahy podľa

§ 3 ods. 1

.

(4)

Súčasťou rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sú rozpočty príjmov a výdavkov

rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám zriadených obcou alebo

vyšším územným celkom podľa osobitného predpisu,

4

)

ako aj finančné vzťahy k právnickým osobám, ktorých je zakladateľom. Na hospodárenie

rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií sa vzťahuje osobitný predpis.

4

)

(5)

Rozpočet obce obsahuje aj zámery a ciele, ktoré bude obec realizovať z výdavkov rozpočtu

obce (ďalej len „program obce"), to neplatí, ak obecné zastupiteľstvo obce s počtom

obyvateľov do 2 000 rozhodne o neuplatňovaní programu obce. Rozpočet vyššieho územného

celku obsahuje aj zámery a ciele, ktoré bude vyšší územný celok realizovať z výdavkov

rozpočtu vyššieho územného celku (ďalej len „program vyššieho územného celku").

(6)

Rozpočet obce môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí, ako aj finančné

vzťahy k rozpočtu vyššieho územného celku, do ktorého územia obec patrí, ak plnia

spoločné úlohy. Rozpočet vyššieho územného celku môže obsahovať finančné vzťahy k

rozpočtom iných vyšších územných celkov, ako aj finančné vzťahy k rozpočtom obcí na

jeho území.

(7)

Pre potreby vyčíslenia schodku rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku alebo

prebytku rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku ako subjektov verejnej správy

sa uplatňuje jednotná metodika platná pre Európsku úniu. V rozpočte obce a v rozpočte

vyššieho územného celku sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia v súlade s osobitným

predpisom.

10

)

§ 5

Príjmy rozpočtu obce

(1)

Príjmy rozpočtu obce sú

a)

výnosy miestnych daní a poplatkov podľa osobitného predpisu,

11

)

b)

nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku obce a z činnosti obce

a jej rozpočtových organizácií podľa tohto alebo osobitného zákona,

c)

úroky a iné príjmy z finančných prostriedkov obce,

d)

sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené obcou,

e)

dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce,

f)

podiely na daniach v správe štátu podľa osobitného predpisu,

5

)

g)

dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy

v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych

fondov,

h)

ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný

rozpočtový rok,

i)

účelové dotácie z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu inej obce na

realizáciu zmlúv podľa osobitných predpisov,

12

)

j)

prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny

účel,

k)

iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.

(2)

Obec môže na plnenie svojich úloh použiť aj

a)

prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov (ďalej len „peňažné fondy“),

b)

prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti

po zdanení,

c)

návratné zdroje financovania,

d)

združené prostriedky.

(3)

Za vlastné príjmy rozpočtu obce sa považujú príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm.

a) až f). Za vlastné príjmy sa považujú aj príjmy podľa odseku 1 písm. k), ak tak

ustanoví osobitný predpis. O použití vlastných príjmov rozpočtu obce rozhoduje obec

samostatne. To neplatí pri dare, ak darca určí účel, na ktorý sa majú darované prostriedky

použiť. Príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm. g) až j) môže obec použiť len v

súlade s účelom, na ktorý sa prostriedky poskytli.

§ 6

Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku

(1)

Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku sú

a)

nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku vyššieho územného celku

a z činnosti vyššieho územného celku a jeho rozpočtových organizácií podľa tohto alebo

osobitného zákona,

b)

úroky a iné príjmy z finančných prostriedkov vyššieho územného celku,

c)

sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené vyšším územným celkom,

d)

dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech vyššieho územného celku,

e)

podiely na iných daniach v správe štátu podľa osobitného predpisu,

5

)

f)

dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy

v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych

fondov,

g)

ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný

rozpočtový rok,

h)

účelové dotácie z rozpočtu obce alebo z rozpočtu iného vyššieho územného celku na

realizáciu zmlúv podľa osobitných predpisov,

13

)

i)

prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny

účel,

j)

iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.

(2)

Vyšší územný celok môže na plnenie svojich úloh použiť aj

a)

prostriedky peňažných fondov,

b)

prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti

po zdanení,

c)

návratné zdroje financovania,

d)

združené prostriedky.

(3)

Za vlastné príjmy rozpočtu vyššieho územného celku sa považujú príjmy rozpočtu vyššieho

územného celku podľa odseku 1 písm. a) až e). Za vlastné príjmy sa považujú aj príjmy

podľa odseku 1 písm. j), ak tak ustanoví osobitný predpis. O použití vlastných príjmov

rozpočtu vyššieho územného celku rozhoduje vyšší územný celok samostatne. To neplatí

pri dare, ak darca určí účel, na ktorý sa majú darované prostriedky použiť. Príjmy

rozpočtu vyššieho územného celku podľa odseku 1 písm. f) až i) môže vyšší územný celok

použiť len v súlade s účelom, na ktorý sa prostriedky poskytli.

§ 7

Výdavky rozpočtu obce

(1)

Z rozpočtu obce sa uhrádzajú

a)

záväzky obce vyplývajúce z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi,

b)

výdavky na výkon samosprávnych pôsobností obce podľa osobitných predpisov a na činnosť

rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených obcou,

c)

výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy podľa osobitných predpisov,

d)

výdavky spojené so správou, údržbou a zhodnocovaním majetku obce a majetku iných

osôb, ktorý obec užíva na plnenie úloh podľa osobitných predpisov, s možnosťou uhrádzania

výdavkov spojených s údržbou a zhodnocovaním majetku, ktorého vlastník alebo správca

nie je známy a zároveň je využívaný obyvateľmi obce na verejný účel,

e)

záväzky vzniknuté zo spolupráce s inou obcou alebo s vyšším územným celkom, prípadne

s ďalšími osobami na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z pôsobnosti obce vrátane záväzkov

vzniknutých zo spoločnej činnosti,

f)

výdavky vyplývajúce z medzinárodnej spolupráce obce,

g)

úroky z prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí,

h)

výdavky súvisiace s emisiou cenných papierov vydaných obcou a na výdavky na úhradu

výnosov z nich,

i)

iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.

(2)

Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie právnickým osobám, ktorých zakladateľom

je obec, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja

územia obce. Obec môže poskytovať dotácie inej obci alebo vyššiemu územnému celku,

ak zabezpečuje niektoré úlohy pre obec alebo ak ide o poskytnutie pomoci pri likvidácii

následkov živelnej pohromy, havárie alebo inej podobnej udalosti na ich území.

(3)

Do prijatia prostriedkov štátneho rozpočtu obcou na úhradu nákladov preneseného výkonu

štátnej správy môže obec použiť na úhradu týchto nákladov vlastné príjmy. Po prijatí

prostriedkov štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy

prostriedky štátneho rozpočtu obec zúčtuje v prospech svojho rozpočtu.

(4)

Právnickej osobe neuvedenej v odseku 2 a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorí majú

sídlo alebo trvalý pobyt na území obce alebo ktoré pôsobia, vykonávajú činnosť na

území obce, alebo poskytujú služby obyvateľom obce, môže obec poskytovať dotácie za

podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce len na podporu všeobecne

prospešných služieb,

14

)

všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov,

15

)

na podporu podnikania a zamestnanosti. Mestské časti Bratislavy a Košíc môžu poskytnúť

dotácie na celom území mesta.

(5)

Ak obec spolupracuje na základe zmluvy o zriadení združenia obcí

8

)

alebo zakladá právnickú osobu podľa osobitného predpisu,

16

)

alebo nadobúda majetkové účasti na podnikaní právnickej osoby založenej podľa osobitného

predpisu,

16

)

môže použiť rozpočtové prostriedky na úhradu členského príspevku, na založenie právnickej

osoby podľa osobitného predpisu

16

)

alebo na nadobudnutie majetkových účastí na podnikaní takej právnickej osoby.

(6)

V rozpočte obce na príslušný rozpočtový rok sa prostriedky podľa odsekov 2 a 4 rozpočtujú

na konkrétnu akciu, úlohu alebo účel použitia prostriedkov. Podliehajú zúčtovaniu

s rozpočtom obce, ktorého spôsob určuje obec, a ich poskytnutím nemožno zvýšiť celkový

dlh obce. Na porušenie finančnej disciplíny vrátane sankcií sa vzťahujú ustanovenia

osobitného predpisu.

16a

)

(7)

Právnickej osobe, ktorej zakladateľom je obec, a právnickej osobe podľa odseku 4

možno poskytnúť dotáciu z rozpočtu obce len vtedy, ak táto právnická osoba nemá právoplatne

uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať

pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie.

§ 8

Výdavky rozpočtu vyššieho územného celku

(1)

Z rozpočtu vyššieho územného celku sa uhrádzajú

a)

záväzky vyššieho územného celku vyplývajúce z plnenia povinností ustanovených osobitnými

predpismi,

b)

výdavky na výkon samosprávnych pôsobností vyššieho územného celku podľa osobitných

predpisov a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených

vyšším územným celkom,

c)

výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy podľa osobitných predpisov,

d)

výdavky spojené so správou, s údržbou a so zhodnocovaním majetku vyššieho územného

celku a majetku iných osôb, ktorý vyšší územný celok užíva na plnenie úloh podľa osobitných

predpisov,

e)

záväzky vzniknuté zo spolupráce s iným vyšším územným celkom alebo s obcou, prípadne

s ďalšími osobami na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z pôsobnosti vyššieho územného

celku vrátane záväzkov vzniknutých zo spoločnej činnosti,

f)

výdavky vyplývajúce z medzinárodnej spolupráce alebo z členstva v medzinárodnom združení,

17

)

g)

úroky z prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí,

h)

výdavky súvisiace s emisiou cenných papierov vydaných vyšším územným celkom a výdavky

na úhradu výnosov z nich,

i)

iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.

(2)

Z rozpočtu vyššieho územného celku sa môžu poskytovať dotácie právnickým osobám,

ktorých zakladateľom je vyšší územný celok, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom

záujme alebo v prospech rozvoja územia vyššieho územného celku.

(3)

Do prijatia prostriedkov štátneho rozpočtu vyšším územným celkom na úhradu nákladov

preneseného výkonu štátnej správy môže vyšší územný celok použiť na úhradu týchto

nákladov vlastné príjmy. Po prijatí prostriedkov štátneho rozpočtu na úhradu nákladov

preneseného výkonu štátnej správy prostriedky štátneho rozpočtu vyšší územný celok

zúčtuje v prospech svojho rozpočtu.

(4)

Vyšší územný celok môže poskytovať dotácie obciam na svojom území ako účasť na financovaní

spoločných úloh v záujme rozvoja územia vyššieho územného celku. Vyšší územný celok

môže poskytovať dotácie aj iným obciam alebo vyšším územným celkom, ak ide o poskytnutie

pomoci pri likvidácii následkov živelnej pohromy, havárie alebo inej podobnej udalosti

na ich území.

(5)

Právnickej osobe neuvedenej v odsekoch 2 a 4 a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorí

majú sídlo alebo trvalý pobyt na území vyššieho územného celku, alebo ktorí pôsobia,

vykonávajú činnosť na území vyššieho územného celku, alebo poskytujú služby obyvateľom

vyššieho územného celku, môže vyšší územný celok poskytovať dotácie za podmienok ustanovených

všeobecne záväzným nariadením vyššieho územného celku len na podporu všeobecne prospešných

služieb,

14

)

všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov,

15

)

na podporu podnikania a zamestnanosti.

(6)

Ak vyšší územný celok zakladá právnickú osobu podľa osobitného predpisu

16

)

alebo nadobúda majetkové účasti na podnikaní právnickej osoby podľa osobitného predpisu,

16

)

môže vyšší územný celok na tieto účely použiť rozpočtové prostriedky; rozpočtové

prostriedky môže použiť aj na úhradu členských príspevkov.

17

)

(7)

V rozpočte vyššieho územného celku na príslušný rozpočtový rok sa prostriedky podľa

odsekov 2, 4 a 5 rozpočtujú na konkrétnu akciu, úlohu alebo účel použitia prostriedkov.

Podliehajú zúčtovaniu s rozpočtom vyššieho územného celku, ktorého spôsob určuje vyšší

územný celok, a ich poskytnutím nemožno zvýšiť celkový dlh vyššieho územného celku.

Na porušenie finančnej disciplíny vrátane sankcií sa vzťahujú ustanovenia osobitného

predpisu.

16a

)

(8)

Právnickej osobe, ktorej zakladateľom je vyšší územný celok, a právnickej osobe podľa

odseku 5 možno poskytnúť dotáciu z rozpočtu vyššieho územného celku len vtedy, ak

táto právnická osoba nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo

subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej

únie.

TRETIA ČASŤ

ROZPOČTOVÝ PROCES

§ 9

Viacročný rozpočet

(1)

Viacročný rozpočet je strednodobý ekonomický nástroj finančnej politiky obce alebo

vyššieho územného celku, v ktorom sú v rámci ich pôsobnosti vyjadrené zámery rozvoja

územia a potrieb obyvateľov vrátane programov obce alebo programov vyššieho územného

celku najmenej na tri rozpočtové roky.

Viacročný rozpočet tvoria

a)

rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku na príslušný rozpočtový rok,

b)

rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku na rok nasledujúci po príslušnom

rozpočtovom roku,

c)

rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku na rok nasledujúci po roku,

na ktorý sa zostavuje rozpočet podľa písmena b).

(2)

Súčasťou viacročného rozpočtu sú aj údaje podľa osobitného predpisu.

17aa

)

(3)

Viacročný rozpočet sa zostavuje v rovnakom členení, v akom sa zostavuje rozpočet

obce alebo rozpočet vyššieho územného celku (

§ 10 ods. 3

).

(4)

Príjmy a výdavky rozpočtov uvedených v odseku 1 písm. b) a c) nie sú záväzné.

§ 10

Zostavovanie a členenie rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku

(1)

Zostavovanie rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku vychádza predovšetkým

z viacročného rozpočtu, z určeného podielu na výnosoch daní v správe štátu ustanovených

osobitným predpisom

5

)

a zo schváleného rozpočtu verejnej správy

17ab

)

.

(2)

Obec a vyšší územný celok sú pri zostavovaní rozpočtu povinní prednostne zabezpečiť

krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ne vyplývajú z plnenia povinností ustanovených

osobitnými predpismi.

(3)

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku sa vnútorne člení na

a)

bežné príjmy a bežné výdavky (ďalej len „bežný rozpočet“),

b)

kapitálové príjmy a kapitálové výdavky (ďalej len „kapitálový rozpočet“),

c)

finančné operácie.

(4)

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku podľa odseku 3 sa predkladajú na

schválenie orgánu podľa osobitného predpisu

18

)

v členení minimálne na úrovni hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie rozpočtovej

klasifikácie. Súčasne sa predkladá na schválenie aj rozpočet výdavkov podľa programu

obce a programu vyššieho územného celku.

(5)

Bežnými príjmami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku sú príjmy podľa

§ 5 ods. 1

alebo príjmy podľa

§ 6 ods. 1

v členení podľa rozpočtovej klasifikácie s výnimkou príjmov, ktoré sú podľa rozpočtovej

klasifikácie kapitálovými príjmami. Vecné vymedzenie bežných výdavkov a kapitálových

výdavkov rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a ich jednotné triedenie

obsahuje rozpočtová klasifikácia.

(6)

Súčasťou rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sú aj finančné operácie,

ktorými sa vykonávajú prevody prostriedkov peňažných fondov obce a prostriedkov peňažných

fondov vyššieho územného celku a realizujú sa návratné zdroje financovania a ich splácanie.

Za finančné operácie sa považujú aj poskytnuté pôžičky a návratné finančné výpomoci

z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku a ich splátky, vystavené

a prijaté zmenky, predaj a obstaranie majetkových účastí. Finančné operácie nie sú

súčasťou príjmov a výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Podrobné

triedenie finančných operácií obsahuje rozpočtová klasifikácia. Obec alebo vyšší územný

celok môže poskytnúť návratnú finančnú výpomoc zo svojho rozpočtu právnickej osobe,

ktorej je zakladateľom, pričom na tento účel nemôže použiť návratné zdroje financovania.

(7)

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku podľa odseku 3 sa zostavuje ako

vyrovnaný alebo prebytkový. Obec alebo vyšší územný celok sú povinní zostaviť svoj

bežný rozpočet ako vyrovnaný alebo prebytkový. Bežný rozpočet sa môže zostaviť ako

schodkový, ak sa vo výdavkoch bežného rozpočtu rozpočtuje použitie prostriedkov rezervného

fondu, účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu

Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu

17a

)

nevyčerpaných v minulých rokoch; výška schodku takto zostaveného bežného rozpočtu

nesmie byť vyššia ako suma týchto nevyčerpaných prostriedkov a suma rozpočtovaných

prostriedkov rezervného fondu. Kapitálový rozpočet sa zostavuje ako vyrovnaný alebo

prebytkový; kapitálový rozpočet sa môže zostaviť ako schodkový, ak tento schodok možno

kryť zostatkami finančných prostriedkov obce alebo vyššieho územného celku z minulých

rokov, návratnými zdrojmi financovania, alebo je tento schodok krytý prebytkom bežného

rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku. Ak je bežný rozpočet alebo kapitálový rozpočet

zostavený ako prebytkový, možno prebytok príslušného rozpočtu použiť na úhradu návratných

zdrojov financovania.

(8)

Obec a vyšší územný celok sú povinní pri zostavovaní rozpočtu postupovať okrem tohto

zákona aj podľa osobitného predpisu.

17b

)

(9)

Ak v priebehu rozpočtového roka vznikne potreba úhrady bežných výdavkov, ktoré nie

sú rozpočtované a kryté príjmami bežného rozpočtu, môže obec alebo vyšší územný celok

na základe rozhodnutia svojho zastupiteľstva použiť prostriedky rezervného fondu.

(10)

Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu možno

použiť príjmy kapitálového rozpočtu, ak sa vrátia do termínu ich použitia na rozpočtovaný

účel, najneskôr však do konca rozpočtového roka.

§ 11

Rozpočtové provizórium

(1)

Ak nie je rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový

rok schválený orgánom obce alebo orgánom vyššieho územného celku príslušným podľa

osobitných predpisov

18

)

do 31. decembra bežného roka, hospodári obec alebo vyšší územný celok podľa schváleného

rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového

roka, pričom výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória nesmú v každom mesiaci

rozpočtového roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov schváleného rozpočtu obce a rozpočtu

vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka. Výnimku tvoria výdavky

uskutočnené počas rozpočtového provizória, ktoré sa uhrádzajú v súlade s termínmi

splácania dohodnutými v predchádzajúcom rozpočtovom roku a výdavky uskutočnené počas

rozpočtového provizória na povinnú úhradu podľa osobitných predpisov. Počas rozpočtového

provizória obec a vyšší územný celok nemôžu poskytovať dotácie podľa

§ 7 ods. 4

a

§ 8 ods. 5

; to neplatí, ak poskytovanie dotácií obcou a vyšším územným celkom ustanovuje osobitný

predpis.

17c

)

(2)

Obec a vyšší územný celok počas rozpočtového provizória schvaľujú rozpočet na príslušný

rozpočtový rok najneskôr do 31. decembra bežného roka. Rozpočtové príjmy a výdavky

uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú s rozpočtom obce a s rozpočtom

vyššieho územného celku po jeho schválení.

§ 12

Rozpis rozpočtu a rozpočtové hospodárenie

(1)

Obec a vyšší územný celok vykonajú po schválení rozpočtu jeho rozpis na rozpočtové

organizácie a príspevkové organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vrátane

rozpisu výdavkov na programy obce alebo programy vyššieho územného celku.

(2)

Obce a vyššie územné celky hospodária s rozpočtovými prostriedkami podľa schváleného

rozpočtu a počas roka kontrolujú hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami podľa osobitného

predpisu

18

)

a monitorujú a hodnotia plnenie programov obce alebo programov vyššieho územného

celku.

(3)

Obec a vyšší územný celok sledujú v priebehu rozpočtového roka vývoj hospodárenia

podľa rozpočtu a v prípade potreby vykonávajú zmeny vo svojom rozpočte, najmä zvýšenie

vlastných príjmov alebo zníženie výdavkov, s cieľom zabezpečiť vyrovnanosť bežného

rozpočtu ku koncu rozpočtového roka, pričom schodok bežného rozpočtu obce alebo vyššieho

územného celku môže vzniknúť len z dôvodu použitia prostriedkov rezervného fondu podľa

§ 10 ods. 7

a

9

alebo použitia účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z

rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu,

17a

)

nevyčerpaných v minulých rokoch.

(4)

Obec a vyšší územný celok sú povinní poskytovať ministerstvu financií potrebné údaje

o svojom hospodárení na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho

záverečného účtu a návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky, ktoré je

ministerstvo financií oprávnené zverejňovať na svojom webovom sídle. Údaje na účely

zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy poskytujú obec a vyšší územný celok prostredníctvom

rozpočtového informačného systému pre samosprávu RIS.SAM v správe ministerstva financií

(ďalej len „rozpočtový informačný systém“).

Obec a vyšší územný celok sú povinní poskytovať do rozpočtového informačného systému

nasledovné údaje v tomto rozsahu a v týchto termínoch

a)

schválený rozpočet na príslušný rozpočtový rok a rozpočty na nasledujúce roky viacročného

rozpočtu najneskôr do 20 kalendárnych dní odo dňa schválenia rozpočtu orgánom obce

alebo orgánom vyššieho územného celku príslušným podľa osobitných predpisov;

18

)

ak je rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový

rok schválený do 31. decembra bežného roka, obec a vyšší územný celok poskytujú údaje

schváleného rozpočtu v členení minimálne na úrovni hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie

rozpočtovej klasifikácie najneskôr do 10. januára nasledujúceho rozpočtového roka

a schválený rozpočet na príslušný rozpočtový rok a rozpočty na nasledujúce roky viacročného

rozpočtu najneskôr do 31. januára nasledujúceho rozpočtového roka, pričom počas rozpočtového

provizória obec a vyšší územný celok poskytujú v tomto rozsahu a termínoch údaje schváleného

rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka,

b)

upravený rozpočet najneskôr do 30. kalendárneho dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po

mesiaci, v ktorom bola vykonaná zmena rozpočtu orgánom obce alebo orgánom vyššieho

územného celku príslušným podľa osobitných predpisov

18

)

a upravený rozpočet v mesiaci december rozpočtového roka najneskôr do 5. februára

nasledujúceho rozpočtového roka,

c)

skutočné plnenie rozpočtu štvrťročne podľa stavu k 31. marcu, k 30. júnu a k 30.

septembru rozpočtového roka najneskôr do 30 kalendárnych dní po uplynutí príslušného

obdobia a podľa stavu k 31. decembru rozpočtového roka najneskôr do 5. februára nasledujúceho

rozpočtového roka,

d)

za program obce a program vyššieho územného celku iba údaje schváleného programu

obce a programu vyššieho územného celku najneskôr v termínoch podľa písmena a) a skutočné

plnenie tohto programu podľa stavu k 31. decembru rozpočtového roka najneskôr do 5.

februára nasledujúceho rozpočtového roka.

(5)

Ak obec alebo vyšší územný celok neplnia povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, ministerstvo

financií môže až do ich splnenia pozastaviť poskytovanie finančných prostriedkov z

dotácií zo štátneho rozpočtu.

(6)

Odpisovanie hmotného a nehmotného majetku obce a hmotného a nehmotného majetku vyššieho

územného celku sa spravuje osobitným predpisom.

19

)

§ 13

Časové a účelové použitie rozpočtových prostriedkov

(1)

Do plnenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sa zahrňujú len tie príjmy,

výdavky a finančné operácie, ktoré sa uskutočnili v príslušnom rozpočtovom roku. Na

zaradenie príjmu alebo výdavku do plnenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného

celku v rozpočtovom roku je rozhodujúci deň pripísania alebo odpísania prostriedkov

z príslušného účtu obce alebo účtu vyššieho územného celku.

(2)

Rozpočtové prostriedky možno použiť len na účely, na ktoré boli v rozpočte obce alebo

rozpočte vyššieho územného celku schválené.

(3)

Obec alebo vyšší územný celok môže na základe odôvodnenej žiadosti povoliť výnimku

z časového použitia rozpočtových prostriedkov poskytnutých obcou alebo vyšším územným

celkom v príslušnom rozpočtovom roku formou dotácie s výnimkou rozpočtových prostriedkov

z dotácií podľa

§ 3 ods. 1 písm. b) a c)

.

§ 14

Zmeny rozpočtu a rozpočtové opatrenia

(1)

Zmeny rozpočtu vrátane zmeny programov obce alebo programov vyššieho územného celku

schvaľuje orgán obce alebo orgán vyššieho územného celku príslušný podľa osobitných

predpisov

18

)

s výnimkou účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z Európskej

únie a iných prostriedkov zo zahraničia poskytnutých na konkrétny účel, z rozpočtu

iného subjektu verejnej správy a darov, ak darca určí účel daru.

(2)

Príslušný orgán obce alebo orgán vyššieho územného celku vykonáva zmeny rozpočtu

v priebehu rozpočtového roka rozpočtovými opatreniami, ktorými sú

a)

presun rozpočtovaných prostriedkov v rámci schváleného rozpočtu, pričom sa nemenia

celkové príjmy a celkové výdavky,

b)

povolené prekročenie a viazanie príjmov,

c)

povolené prekročenie a viazanie výdavkov,

d)

povolené prekročenie a viazanie finančných operácií.

(3)

Obec a vyšší územný celok môžu vykonať rozpočtové opatrenia uvedené v odseku 2 písm.

d) do 31. augusta príslušného rozpočtového roka. Obec a vyšší územný celok môžu po

tomto termíne vykonávať v priebehu rozpočtového roka len také zmeny rozpočtu, ktorými

sa nezvýši schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku, s výnimkou

zmien rozpočtu z dôvodu potreby úhrady výdavkov na odstránenie havarijného stavu majetku

obce alebo majetku vyššieho územného celku, výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených

živelnými pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou alebo výdavkov súvisiacich s

financovaním spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných

programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných

na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou

republikou a inými štátmi.

(4)

Obec a vyšší územný celok vedú operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach

vykonaných v priebehu rozpočtového roka.

§ 15

Peňažné fondy

(1)

Obec a vyšší územný celok môžu vytvárať peňažné fondy. Zdrojmi peňažných fondov môžu

byť najmä

a)

prebytok rozpočtu za uplynulý rozpočtový rok,

b)

prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti

po zdanení,

c)

zostatky peňažných fondov z predchádzajúcich rozpočtových rokov a zostatky príjmových

finančných operácií s výnimkou zostatkov nepoužitých návratných zdrojov financovania.

(2)

Zostatky peňažných fondov koncom roka neprepadajú. O použití peňažných fondov rozhoduje

obecné zastupiteľstvo a zastupiteľstvo vyššieho územného celku.

(3)

Prostriedky peňažných fondov používa obec a vyšší územný celok prostredníctvom svojho

rozpočtu okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondmi navzájom

a okrem prípadov, keď sa prostriedky peňažných fondov použijú len na vyrovnanie časového

nesúladu medzi príjmami a výdavkami svojho rozpočtu v priebehu rozpočtového roka.

(4)

Obec a vyšší územný celok vytvárajú rezervný fond vo výške určenej ich zastupiteľstvom,

najmenej však 10 % z prebytku rozpočtu zisteného podľa

§ 16 ods. 6

.

§ 16

Záverečný účet obce, záverečný účet vyššieho územného celku

(1)

Po skončení rozpočtového roka obec a vyšší územný celok údaje o rozpočtovom hospodárení

súhrnne spracujú do záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku.

(2)

Obec a vyšší územný celok finančne usporiadajú svoje hospodárenie vrátane finančných

vzťahov k zriadeným alebo založeným právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom

a právnickým osobám, ktorým poskytli prostriedky svojho rozpočtu; ďalej usporiadajú

finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, štátnym fondom, rozpočtom iných obcí a k rozpočtom

vyšších územných celkov.

(3)

Obec a vyšší územný celok sú povinní dať si overiť účtovnú závierku podľa osobitného

predpisu.

19

)

Pri overovaní účtovnej závierky audítor overuje tiež dodržiavanie povinností podľa

§ 10 ods. 7 a 8

,

§ 16 ods. 12

,

§ 17

a

§ 19 ods. 1

.

(4)

Ak audítor pri overovaní podľa odseku 3 zistí porušenie povinností vyplývajúcich

z tohto zákona, je povinný tieto skutočnosti písomne oznámiť ministerstvu financií;

ministerstvo financií alebo ním poverený Úrad vládneho auditu je oprávnený tieto skutočnosti

preveriť, pričom postupuje primerane podľa osobitného predpisu.

20

)

(5)

Záverečný účet obce a záverečný účet vyššieho územného celku obsahuje najmä

a)

údaje o plnení rozpočtu v členení podľa

§ 10 ods. 3

v súlade s rozpočtovou klasifikáciou,

b)

bilanciu aktív a pasív,

c)

prehľad o stave a vývoji dlhu,

d)

údaje o hospodárení príspevkových organizácií v ich pôsobnosti,

e)

prehľad o poskytnutých dotáciách podľa

§ 7 ods. 4

a

§ 8 ods. 5

v členení podľa jednotlivých príjemcov, ak nie sú obcou a vyšším územným celkom zverejnené

iným spôsobom,

f)

údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti,

g)

hodnotenie plnenia programov obce a programov vyššieho územného celku.

(6)

Ak možno použiť v rozpočtovom roku v súlade s osobitným predpisom

20a

)

nevyčerpané účelovo určené prostriedky poskytnuté v predchádzajúcom rozpočtovom roku

zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu,

17a

)

tieto nevyčerpané prostriedky sa na účely tvorby peňažných fondov pri usporiadaní

prebytku rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku podľa

§ 10 ods. 3 písm. a) a b)

z tohto prebytku vylučujú. Prebytok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného

celku zistený podľa prvej vety je zdrojom rezervného fondu, prípadne ďalších peňažných

fondov.

(7)

Nevyčerpané prostriedky podľa odseku 6 obec alebo vyšší územný celok prevedie na

osobitný účet a v nasledujúcich rozpočtových rokoch ich zaradí do rozpočtu obce alebo

rozpočtu vyššieho územného celku ako príjmovú finančnú operáciu. Použitie prostriedkov

na určený účel je výdavkom rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku v

nasledujúcich rozpočtových rokoch.

(8)

O použití prebytku rozpočtu podľa odseku 6 rozhoduje obecné zastupiteľstvo alebo

zastupiteľstvo vyššieho územného celku pri prerokúvaní záverečného účtu obce alebo

záverečného účtu vyššieho územného celku. Schodok rozpočtu podľa

§ 10 ods. 3 písm. a) a b)

obec a vyšší územný celok v priebehu roka financujú predovšetkým z rezervného fondu,

z ďalších peňažných fondov alebo z návratných zdrojov financovania; tento spôsob financovania

schodku rozpočtu obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku

potvrdzuje pri prerokúvaní záverečného účtu obce alebo záverečného účtu vyššieho územného

celku.

(9)

Pred schválením sa návrh záverečného účtu obce a návrh záverečného účtu vyššieho

územného celku predkladá na verejnú diskusiu podľa osobitného predpisu.

18

)

(10)

Prerokovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku sa

uzatvára jedným z týchto výrokov

a)

celoročné hospodárenie sa schvaľuje bez výhrad,

b)

celoročné hospodárenie sa schvaľuje s výhradami.

(11)

Ak sa záverečný účet schváli s výhradami, obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo

vyššieho územného celku je povinné prijať opatrenia na nápravu nedostatkov.

(12)

Návrh záverečného účtu obec a vyšší územný celok sú povinní prerokovať najneskôr

do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka.

ŠTVRTÁ ČASŤ

PRAVIDLÁ ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA

§ 17

Pravidlá používania návratných zdrojov financovania

(1)

Obec a vyšší územný celok sú povinní pri používaní návratných zdrojov financovania

dodržiavať pravidlá uvedené v odsekoch 2 až 7.

(2)

Obec a vyšší územný celok môžu použiť návratné zdroje financovania len na úhradu

kapitálových výdavkov. Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami

bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa výnimočne môžu použiť tieto zdroje

financovania za podmienky, že budú splatené do konca rozpočtového roka z príjmov bežného

rozpočtu.

(3)

Pri používaní prostriedkov poskytnutých zo štátnych finančných aktív sa ustanovenie

odseku 2 neuplatňuje. Na vydávanie komunálnych obligácií sa vzťahuje osobitný predpis.

21

)

(4)

Obec a vyšší územný celok môžu vstupovať len do takých záväzkov vyplývajúcich z návratných

zdrojov financovania a záväzkov z investičných dodávateľských úverov

21a

)

, ktorých úhrada dlhodobo nenaruší vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch.

(5)

Obec a vyšší územný celok nesmú prevziať záväzok z úveru, pôžičky alebo iného dlhu

fyzickej osoby alebo právnickej osoby okrem prevzatia záväzku právnickej osoby v zriaďovateľskej

pôsobnosti obce a vyššieho územného celku ani záruku za úver, pôžičku, alebo iný dlh

fyzickej osoby alebo právnickej osoby, okrem záruky prevzatej obcou za poskytnutie

návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu.

(6)

Obec a vyšší územný celok môžu na plnenie svojich úloh prijať návratné zdroje financovania,

len ak

a)

celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku neprekročí 60 % skutočných bežných

príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a

b)

suma splátok návratných zdrojov financovania, vrátane úhrady výnosov a suma splátok

záväzkov z investičných dodávateľských úverov

21a

)

neprekročí v príslušnom rozpočtovom roku 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho

rozpočtového roka znížených o prostriedky poskytnuté v príslušnom rozpočtovom roku

obci alebo vyššiemu územnému celku z rozpočtu iného subjektu verejnej správy, prostriedky

poskytnuté z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia alebo prostriedky získané

na základe osobitného predpisu.

17a

)

(7)

Celkovou sumou dlhu obce alebo vyššieho územného celku sa na účely tohto zákona rozumie

súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania, záväzkov

z investičných dodávateľských úverov

21a

)

a ručiteľských záväzkov obce alebo vyššieho územného celku.

(8)

Do celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku podľa odseku 7 sa nezapočítavajú

záväzky z pôžičky poskytnutej z Audiovizuálneho fondu,

22

)

z úveru poskytnutého zo Štátneho fondu rozvoja bývania,

23

)

z úveru poskytnutého z Environmentálneho fondu,

22a

)

záväzky z pôžičky poskytnutej z Fondu na podporu umenia,

22b

)

záväzky z návratných zdrojov financovania poskytované orgánom podľa osobitných predpisov,

22c

)

a záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania

realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných

programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných

na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou

republikou a inými štátmi najviac v sume nenávratného finančného príspevku poskytnutého

na základe zmluvy uzatvorenej medzi obcou alebo vyšším územným celkom a orgánom podľa

osobitného predpisu;

23aa

)

to platí, aj ak obec alebo vyšší územný celok vystupuje v pozícii partnera v súlade

s osobitným predpisom

23aa

)

rovnako, najviac v sume poskytnutého nenávratného finančného príspevku. Do sumy splátok

podľa odseku 6 písm. b) sa nezapočítava suma ich jednorazového predčasného splatenia.

(9)

Obec a vyšší územný celok sledujú v priebehu rozpočtového roka vývoj dlhu a splátok

podľa odseku 6. Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne 50

% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka, obec a vyšší územný

celok sú povinní prijať opatrenia uvedené v odsekoch 10 a 11, ktorých cieľom je zníženie

celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku.

(10)

Ak celková suma dlhu podľa odseku 9 dosiahne 50 % a nedosiahne 58 %, starosta obce

alebo predseda vyššieho územného celku je povinný do 15 dní od zistenia uvedených

skutočností vypracovať a predložiť zastupiteľstvu obce alebo zastupiteľstvu vyššieho

územného celku informáciu, v ktorej zdôvodní celkovú sumu dlhu obce alebo vyššieho

územného celku spolu s návrhom opatrení na jeho zníženie. Obecné zastupiteľstvo alebo

zastupiteľstvo vyššieho územného celku musí prerokovať informáciu starostu obce alebo

predsedu vyššieho územného celku do 15 dní odo dňa jej predloženia. V lehote do siedmich

dní od predloženia informácie obecnému zastupiteľstvu alebo zastupiteľstvu vyššieho

územného celku je povinný starosta obce alebo predseda vyššieho územného celku túto

skutočnosť písomne oznámiť ministerstvu financií.

(11)

Ak celková suma dlhu podľa odseku 9 dosiahne 58 % a nedosiahne 60 %, okrem realizácie

postupov podľa odseku 10, obec a vyšší územný celok sú povinní do konca rozpočtového

roka vykonať také zmeny rozpočtu, ktoré zabezpečia jeho vyrovnanosť a schváliť na

nasledujúci rozpočtový rok iba vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet podľa § 10 ods.

3 písm. a) a b), pričom schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku

môže vzniknúť len z dôvodu použitia účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo

štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu

17a

)

nevyčerpaných v minulých rokoch; schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného

celku môže vzniknúť rovnako z dôvodu použitia prostriedkov peňažných fondov obce alebo

prostriedkov peňažných fondov vyššieho územného celku.

(12)

Ak celková suma dlhu podľa odseku 9 dosiahne 60 % a viac, okrem realizácie postupov

podľa odsekov 10 a 11, obec a vyšší územný celok sú povinní uplatňovať postupy podľa

osobitného predpisu.

23b

)

Pokuta za prekročenie dlhu

23b

)

sa ukladá z podielu celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku ku koncu

príslušného rozpočtového roka na skutočných bežných príjmoch predchádzajúceho rozpočtového

roka; do celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku podľa odsekov 7 a 8

sa nezapočítavajú záväzky z prijatia návratných zdrojov financovania podľa

§ 19 ods. 31

a záväzky obce v nútenej správe alebo vyššieho územného celku v nútenej správe. Ak

sa medziročne podiel dlhu obce alebo vyššieho územného celku na skutočných bežných

príjmoch predchádzajúceho rozpočtového roka zvýši, pokuta za prekročenie dlhu

23b

)

sa uloží vo výške 5 % z tohto medziročného zvýšenia. Pokuta za prekročenie dlhu

23b

)

sa neukladá, ak nepresiahne sumu 40 eur.

(13)

Povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 10 a 11 sa nevzťahuje na obdobie 24 mesiacov

od prvého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa uskutočnilo ustanovujúce zasadnutie

obecného zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku a v prípadoch

ustanovených osobitným predpisom.

23c

)

(14)

Dodržanie podmienok pre prijatie návratných zdrojov financovania podľa odseku 6 preveruje

pred ich prijatím hlavný kontrolór obce alebo hlavný kontrolór vyššieho územného celku.

Porušenie podmienok pre prijatie návratných zdrojov financovania obcou alebo vyšším

územným celkom podľa odseku 6 je hlavný kontrolór obce alebo hlavný kontrolór vyššieho

územného celku povinný bezodkladne oznámiť ministerstvu financií.

(15)

Hlavný kontrolór obce alebo hlavný kontrolór vyššieho územného celku sleduje počas

rozpočtového roka stav a vývoj dlhu obce alebo vyššieho územného celku. Dosiahnutie

hranice celkovej sumy dlhu podľa odsekov 10 až 12 je hlavný kontrolór obce alebo hlavný

kontrolór vyššieho územného celku povinný bezodkladne oznámiť ministerstvu financií.

§ 17a

Pravidlá uzatvárania zmlúv v osobitných prípadoch

(1)

Obec, vyšší územný celok a nimi zriadené a založené právnické osoby sú povinní pri

uskutočňovaní postupov podľa osobitného predpisu

23a

)

dodržiavať pravidlá uvedené v odsekoch 2 až 8.

(2)

Obec, vyšší územný celok a nimi zriadené a založené právnické osoby oznamujú ministerstvu

financií začatie zadávania koncesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu

23a

)

a predkladajú ministerstvu financií návrh koncesnej zmluvy na stavebné práce pred

jej uzavretím.

(3)

Vyšší územný celok a ním zriadené a založené právnické osoby postupujú podľa odseku

2, ak hodnota plnenia zo zmluvy podľa odseku 2 za stavebné práce, ktoré sa majú uskutočniť,

prevyšuje sumu 100 000 000 Sk.

(4)

Obec a ňou zriadené a založené právnické osoby postupujú podľa odseku 2, ak hodnota

plnenia zo zmluvy podľa odseku 2 za stavebné práce, ktoré sa majú uskutočniť, prevyšuje

sumu pri obciach

a)

b)

c)

d)

e)

f)

g)

s počtom obyvateľov do 1 000

s počtom obyvateľov od 1 001 do 3 000

s počtom obyvateľov od 3 001 do 5 000

s počtom obyvateľov od 5 001 do 10 000

s počtom obyvateľov od 10 001 do 50 000

s počtom obyvateľov od 50 001 do 100 000

s počtom obyvateľov nad 100 001

12 000 000 Sk

20 000 000 Sk

35 000 000 Sk

50 000 000 Sk

65 000 000 Sk

75 000 000 Sk

100 000 000 Sk

(5)

Ministerstvo financií posúdi predložený návrh zmluvy podľa odseku 2 a vydáva k nemu

stanovisko z hľadiska dôsledkov realizácie tejto zmluvy na vykazovanie dlhu verejnej

správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu najneskôr do 60 dní odo dňa

doručenia návrhu zmluvy podľa odseku 2. V odôvodnených prípadoch možno túto lehotu

predĺžiť o 30 dní.

(6)

Ak na základe stanoviska podľa odseku 5 realizácia zmluvy podľa odseku 2 má dôsledky

na vykazovanie dlhu verejnej správy, obec, vyšší územný celok a nimi zriadené a založené

právnické osoby môžu uzatvoriť túto zmluvu, len ak súčet hodnoty plnenia z tejto zmluvy

za stavebné práce, ktoré sa majú uskutočniť, súhrn hodnôt plnenia za stavebné práce

z už uzavretých zmlúv podľa odseku 2 s finančnými dôsledkami na rozpočet obce alebo

na rozpočet vyššieho územného celku v nasledujúcich rokoch a celkovej sumy dlhu obce

alebo vyššieho územného celku podľa

§ 17 ods. 7

neprekročí limit uvedený v

§ 17 ods. 6 písm. a)

a súčet sumy ročného peňažného plnenia z týchto zmlúv a sumy ročných splátok návratných

zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov neprekročí limit uvedený v

§ 17 ods. 6 písm. b)

.

(7)

Ak na základe stanoviska podľa odseku 5 realizácia zmluvy podľa odseku 2 nemá dôsledky

na vykazovanie dlhu verejnej správy, obec, vyšší územný celok a nimi zriadené a založené

právnické osoby môžu uzatvoriť túto zmluvu, len ak súčet sumy ročného peňažného plnenia

z tejto zmluvy, sumy ročného peňažného plnenia z už uzavretých zmlúv podľa odseku

2 z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku a sumy ročných splátok

návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov neprekročí limit uvedený v

§ 17 ods. 6 písm. b)

.

(8)

Obec, vyšší územný celok a nimi zriadené a založené právnické osoby predkladajú na

žiadosť ministerstva financií aj ďalšie údaje potrebné na účely hodnotenia a vykazovania

dlhu verejnej správy.

(9)

Dodržanie postupu podľa odsekov 2, 3 a 4 a podmienok podľa odsekov 6 a 7 preveruje

hlavný kontrolór obce a hlavný kontrolór vyššieho územného celku.

(10)

Nedodržanie postupu podľa odsekov 2, 3 a 4 a porušenie podmienok podľa odsekov 6

a 7 je hlavný kontrolór obce a hlavný kontrolór vyššieho územného celku povinný bezodkladne

oznámiť ministerstvu financií.

(11)

Ustanovenia odsekov 2, 5, 6, 7, 9 a 10 sa vzťahujú na návrh dodatku k zmluve podľa

odseku 2 rovnako.

§ 18

Osobitosti hospodárenia obcí a vyšších územných celkov

(1)

Obec alebo vyšší územný celok môže určiť, že ich subjekty, ktoré nemajú právnu subjektivitu,

budú hospodáriť osobitne len so zvereným preddavkom. Zároveň určí výšku preddavku

a obdobie, na ktoré sa poskytuje. Obec alebo vyšší územný celok je povinný zúčtovať

príjmy a výdavky týchto subjektov najneskôr do konca rozpočtového roka.

(2)

Ak obec alebo vyšší územný celok vykonáva podnikateľskú činnosť, príjmy a výdavky

na túto činnosť sa rozpočtujú a sledujú sa na samostatnom účte. Náklady na túto činnosť

musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi

po zdanení používa obec alebo vyšší územný celok ako doplnkový zdroj financovania.

Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti obce a vyššieho územného celku

k 30. septembru rozpočtového roka strata, obec alebo vyšší územný celok sú povinní

zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná alebo urobiť také opatrenia

na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala.

(3)

Obec alebo vyšší územný celok môže združovať prostriedky podľa osobitného predpisu.

24

)

Združené prostriedky sa vedú na samostatnom účte.

(4)

Obec alebo vyšší územný celok uskutočňuje platby podľa uzavretej zmluvy o združení

zo zdrojov, ktoré sú oprávnení použiť na činnosť vymedzenú v predmete tejto zmluvy.

(5)

Obec alebo vyšší územný celok vyporiada majetok, ktorý získali výkonom činnosti financovanej

zo združených prostriedkov podľa odseku 3, podľa osobitného predpisu.

24

)

§ 18a

Monitorovací režim

(1)

Ak celková výška záväzkov obce po lehote splatnosti presiahne 10 % skutočných bežných

príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka, obec oznámi túto skutočnosť ministerstvu

financií do 3 dní od jej zistenia. Túto skutočnosť obec oznámi na úradnej tabuli a

v obci obvyklým spôsobom. Dňom doručenia oznámenia tejto skutočnosti ministerstvu

financií sa začína monitorovací režim.

(2)

Počas trvania monitorovacieho režimu obec každých 90 dní predloží ministerstvu financií

správu o hospodárení obce.

(3)

Monitorovací režim končí, ak z dvoch po sebe nasledujúcich správ podľa odseku 2 bude

vyplývať, že pominuli skutočnosti podľa odseku 1. Dňom ukončenia monitorovacieho režimu

je deň doručenia správy ministerstvu financií podľa prvej vety. Do 30 dní od skončenia

monitorovacieho režimu predloží obec ministerstvu financií záverečnú správu o hospodárení

obce.

§ 19

Ozdravný režim a nútená správa

(1)

Ozdravný režim predchádza zavedeniu nútenej správy s výnimkou podľa odseku 14 písm.

a). Obec je povinná zaviesť ozdravný režim, ak celková výška jej záväzkov po lehote

splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového

roka a ak neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní odo dňa jeho splatnosti. Pre

potreby zavedenia ozdravného režimu sa do celkovej výšky záväzkov obce po lehote splatnosti

60 dní nezapočítavajú záväzky z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky

a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca

a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených

medzi Slovenskou republikou a inými štátmi najviac v sume zmluvne dohodnutého nenávratného

finančného príspevku.

(2)

Ak nastali skutočnosti podľa odseku 1, obec je povinná do troch dní od ich zistenia

oznámiť túto skutočnosť ministerstvu financií a starosta obce (ďalej len „starosta“)

je povinný do 15 dní vypracovať návrh na zavedenie ozdravného režimu, ktorý tvorí

návrh ozdravného rozpočtu a návrh opatrení na stabilizáciu rozpočtového hospodárenia

vrátane časového harmonogramu splácania záväzkov podľa odseku 1. Ozdravný rozpočet

nie je obec povinná členiť na bežný rozpočet a kapitálový rozpočet.

(3)

Dňom doručenia oznámenia ministerstvu financií, že nastali skutočnosti podľa odseku

1, začína plynúť ochranná doba v trvaní 120 dní. Počas plynutia ochrannej doby nemožno

začať konanie o výkon rozhodnutia, alebo exekučné konanie na majetok patriaci obci;

už začaté konania na výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa počas plynutia ochrannej

doby prerušujú. Počas ochrannej doby nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho

práva na majetok patriaci obci.

(4)

Starosta je povinný v lehote do 15 dní odo dňa, keď nastali skutočnosti podľa odseku

1, predložiť návrh na zavedenie ozdravného režimu obecnému zastupiteľstvu. Obecné

zastupiteľstvo musí prerokovať návrh na zavedenie ozdravného režimu najneskôr do 15

dní od jeho predloženia.

(5)

Počas ozdravného režimu môže obec používať svoje finančné prostriedky len v súlade

so schváleným ozdravným rozpočtom, pričom každé použitie finančných prostriedkov obce

musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór obce. Počas ozdravného režimu nesmie

byť poslancom obecného zastupiteľstva, hlavnému kontrolórovi ani ostatným zamestnancom

obce vyplatená odmena.

(6)

Hlavný kontrolór obce je povinný predkladať obecnému zastupiteľstvu písomnú správu

k návrhu ozdravného režimu, k návrhu ozdravného rozpočtu a ku každej správe o plnení

ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.

(7)

Starosta je povinný pravidelne mesačne predkladať na rokovanie obecného zastupiteľstva

správu o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.

(8)

Po zavedení ozdravného režimu je obec povinná do troch dní od prijatia uznesenia

o zavedení ozdravného režimu obecným zastupiteľstvom predložiť ministerstvu financií

toto uznesenie.

(9)

Počas ozdravného režimu obec nesmie vstupovať do nových záväzkov vyplývajúcich z

prijatia návratných zdrojov financovania s výnimkou prijatia návratného zdroja financovania,

po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií, poskytnutého subjektom

verejnej správy, bankou alebo pobočkou zahraničnej banky na splácanie záväzkov podľa

odseku 1; ustanovenie

§ 17 ods. 2

sa v takomto prípade nepoužije.

(10)

V lehote do siedmich dní po uplynutí 90 dní od zavedenia ozdravného režimu je obec

povinná oznámiť ministerstvu financií výsledky jeho plnenia vrátane plnenia ozdravného

rozpočtu a stavu záväzkov spolu so stanoviskom hlavného kontrolóra obce. Ak obec preukáže,

že plnením ozdravného režimu dosiahla zlepšenie výsledkov hospodárenia a zníženie

celkových záväzkov uvedených v odseku 1, ministerstvo financií môže na základe žiadosti

obce dať súhlas na predĺženie hospodárenia v ozdravnom režime s určením jeho lehoty

neprevyšujúcej 90 dní, a to aj opakovane. Obec je povinná aj po uplynutí tejto lehoty

predložiť ministerstvu financií výsledky plnenia ozdravného režimu v rozsahu podľa

prvej vety. Ak pominuli skutočnosti uvedené v odseku 1, obec môže skončiť ozdravný

režim aj pred uplynutím lehôt podľa tohto odseku; obec je povinná do troch dní od

prijatia uznesenia o skončení ozdravného režimu obecným zastupiteľstvom predložiť

ministerstvu financií toto uznesenie.

(11)

Obec môže vypracovať ozdravný plán v spolupráci s veriteľmi. Dohodu o ozdravnom pláne

schváli obecné zastupiteľstvo a všetci obci známi veritelia. Dohoda o ozdravnom pláne

obsahuje najmä

a)

dohodu obce s veriteľmi o úprave doby splatnosti jej záväzkov,

b)

dohodu obce s veriteľmi o úprave výšky jej záväzkov a ich príslušenstva,

c)

plán plnenia jednotlivých záväzkov obce.

(12)

Schválenú dohodu o ozdravnom pláne je obec povinná predložiť ministerstvu financií

najneskôr do 3 dní od jej schválenia a v rovnakej lehote ju zverejniť na úradnej tabuli

a v obci obvyklým spôsobom. Predloženie dohody o ozdravnom pláne ministerstvu financií

a jej zverejnenie je podmienkou jej platnosti.

(13)

Schválením dohody o ozdravnom pláne vstupuje obec do monitorovacieho režimu. Počas

plnenia ozdravného plánu je obec v monitorovacom režime. Ustanovenia

§ 18a ods. 3

sa nepoužijú.

(14)

Ministerstvo financií je oprávnené rozhodnúť

25

)

o zavedení nútenej správy, ak

a)

nastali skutočnosti podľa odseku 1 a obec nezaviedla ozdravný režim,

b)

po skončení hospodárenia v ozdravnom režime trvajú skutočnosti podľa odseku 1, a

to podľa zistení ministerstva financií alebo na základe oznámenia

1.

starostu,

2.

hlavného kontrolóra obce,

3.

audítora,

4.

veriteľa obce alebo

5.

štátneho orgánu,

c)

obec opakovane nepredložila výkazy podľa osobitného predpisu,

21a

)

d)

obec opakovane nepredložila správy podľa

§ 18a ods. 2

,

e)

obec neplní ozdravný plán,

f)

obec neplní plán konsolidácie pohľadávok.

(15)

Starosta alebo hlavný kontrolór obce je povinný oznámenie podľa odseku 14 písm. b)

prerokovať v obecnom zastupiteľstve a zaslať ministerstvu financií do 15 dní po skončení

hospodárenia v ozdravnom režime.

(16)

Pred zavedením nútenej správy ministerstvo financií alebo ním poverený Úrad vládneho

auditu preverí skutočnosti podľa odseku 14 a dôvody neuhradenia záväzku podľa odseku

1, pričom postupuje primerane podľa osobitného predpisu.

20

)

Obec je povinná poskytnúť na uvedené účely nevyhnutne potrebnú súčinnosť vrátane

poskytnutia účtovných a iných dokladov potrebných na tieto účely.

(17)

Núteného správcu vymenúva a odvoláva ministerstvo financií. Ministerstvo financií

uzatvára s núteným správcom zmluvu o výkone činnosti núteného správcu, ktorá podrobnejšie

vymedzí jeho práva a povinnosti. Výšku odmeny núteného správcu určí ministerstvo financií

a oznámi ju obci. Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmeny núteného

správcu uhrádza obec, nad ktorou sa zaviedla nútená správa.

(18)

Núteným správcom môže byť fyzická osoba, ktorá

a)

má skončené vysokoškolské vzdelanie a odbornú prax v oblasti financií najmenej päť

rokov,

b)

nie je starostom, členom iného orgánu obce alebo zamestnancom obce, nad ktorou sa

zavádza nútená správa,

c)

nie je osobou blízkou

26

)

starostovi, členovi iného orgánu obce alebo zamestnancom obce, nad ktorou sa zavádza

nútená správa.

(19)

Konanie o zavedení nútenej správy sa začína dňom ukončenia preverenia skutočností

podľa odseku 16 ministerstvom financií alebo doručením správy o preverení skutočností

podľa odseku 16 Úradom vládneho auditu ministerstvu financií, ak sa týmto preverením

preukážu skutočnosti podľa odseku 14. Účastníkom konania o zavedení nútenej správy

je obec. Ministerstvo financií rozhodne o zavedení nútenej správy najneskôr do 60

dní odo dňa začatia konania. Ak ministerstvo financií nezavedie nútenú správu, oznámi

to v tejto lehote písomne obci. Rozhodnutie o zavedení nútenej správy obsahuje aj

meno a priezvisko núteného správcu, adresu jeho trvalého pobytu a číslo preukazu totožnosti.

Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zavedení nútenej

správy sa doručí aj miestne príslušnému daňovému úradu.

(20)

Počas nútenej správy nesmie byť starostovi, poslancom obecného zastupiteľstva, hlavnému

kontrolórovi ani ostatným zamestnancom obce vyplatená odmena.

27

)

(21)

Obec je povinná do siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy

zriadiť v banke a pobočke zahraničnej banky

28

)

osobitný účet nútenej správy a previesť na tento účet všetky zostatky peňažných prostriedkov

vedených na doterajších účtoch okrem peňažných prostriedkov, ktoré je obec povinná

viesť na samostatných účtoch podľa osobitného zákona.

(22)

Počas nútenej správy všetky príjmy obce plynú na osobitný účet nútenej správy okrem

príjmov, ktoré je obec povinná viesť na samostatných účtoch podľa osobitného zákona.

Peňažné prostriedky vedené na osobitnom účte nútenej správy nepodliehajú výkonu rozhodnutia

podľa osobitných predpisov

29

)

. Peňažné prostriedky na všetkých účtoch môže počas nútenej správy obec použiť len

s predchádzajúcim písomným súhlasom núteného správcu.

(23)

Po zavedení nútenej správy je nútený správca povinný zistiť stav hospodárenia obce,

pričom obec je povinná umožniť mu nahliadať do všetkých účtovných a iných dokladov

potrebných na účely zistenia stavu hospodárenia obce. Na základe zistených skutočností

je oprávnený požadovať od orgánov obce prijatie programu na konsolidáciu hospodárenia

obce vrátane organizačných a personálnych opatrení. V prípade zavedenia nútenej správy

z dôvodu neplnenia ozdravného plánu vypracuje nútený správca v spolupráci s kontrolórom

obce správu, v ktorej vyhodnotí, či je možné pokračovať v ozdravnom pláne a za akých

podmienok. Uvedenú správu predloží ministerstvu financií v lehote 60 dní od zavedenia

nútenej správy.

(24)

Pokračovať v plnení ozdravného plánu je možné

a)

ak zo správy núteného správcu predloženej ministerstvu financií podľa predchádzajúceho

odseku vyplýva, že dôvody neplnenia ozdravného plánu je možné odstrániť, alebo

b)

ak obec zabezpečí ďalšie mimoriadne rozpočtové príjmy zavedením miestnych daní, zvýšením

sadzieb už zavedených daní, alebo predajom nadbytočného majetku obce.

(25)

Počas nútenej správy, ak sa pokračuje v plnení ozdravného plánu, sa nepoužijú ustanovenia

odsekov 26, 27, 30 a 32.

(26)

Nútený správca je oprávnený zúčastňovať sa s hlasom poradným na zasadnutiach obecného

zastupiteľstva a jeho príslušných komisií, na ktorých sa rokuje o rozpočte obce, hospodárení

a majetku obce. Správy predkladané na zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré sa

týkajú rozpočtu obce, hospodárenia a majetku obce, musia byť doložené stanoviskom

núteného správcu.

(27)

Obec je povinná do siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy

toto rozhodnutie zverejniť spôsobom v obci obvyklým. V rovnakej lehote je obec povinná

zavedenie nútenej správy oznámiť všetkým bankám a pobočkám zahraničných bánk, ktoré

vedú účty obce, a všetkým svojim veriteľom.

(28)

Obec je povinná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy

zostaviť a schváliť krízový rozpočet na obdobie od zavedenia nútenej správy až do

konca rozpočtového roka, v ktorom sa zavádza nútená správa. V rovnakej lehote je obec

povinná schváliť aj program konsolidácie rozpočtového hospodárenia vrátane časového

harmonogramu splácania záväzkov podľa odseku 1.

(29)

V krízovom rozpočte sa povinne rozpočtujú finančné prostriedky, ktorými sa zabezpečí

zníženie záväzkov podľa odseku 1 v súlade s časovým harmonogramom splácania týchto

záväzkov. V krízovom rozpočte sa môžu rozpočtovať len nevyhnutné bežné výdavky podľa

§ 7 ods. 1 písm. a) až c)

a kapitálové výdavky, ak ich úhrada je zabezpečená finančnými prostriedkami zo štátneho

rozpočtu alebo z rozpočtu Európskej únie, alebo ich úhrada vyplýva zo zmlúv uzavretých

pred zavedením nútenej správy. V krízovom rozpočte sa nesmú rozpočtovať výdavky podľa

§ 7 ods. 2

,

4 a 5

. Krízový rozpočet obec nie je povinná členiť na bežný rozpočet a kapitálový rozpočet.

(30)

Ak sa nútená správa neskončí v príslušnom rozpočtovom roku, obec je povinná do 31.

decembra tohto rozpočtového roka zostaviť a schváliť krízový rozpočet aj na nasledujúci

rozpočtový rok. Pri zostavovaní a schvaľovaní krízového rozpočtu na nasledujúci rozpočtový

rok obec postupuje rovnako ako pri zostavovaní a schvaľovaní krízového rozpočtu po

zavedení nútenej správy, pričom zvýšenie príjmov na splácanie záväzkov podľa odseku

1 je obec povinná zabezpečiť zavedením miestnych daní alebo zvýšením sadzieb už zavedených

miestnych daní podľa osobitného zákona.

11

)

(31)

Počas nútenej správy obec nesmie vstupovať do nových záväzkov vyplývajúcich z prijatia

návratných zdrojov financovania s výnimkou prijatia návratného zdroja financovania

po predchádzajúcom písomnom súhlase núteného správcu poskytnutého subjektom verejnej

správy, bankou alebo pobočkou zahraničnej banky na splácanie záväzkov podľa odseku

1; ustanovenia

§ 17 ods. 2

a

6

sa v takom prípade nepoužijú.

(32)

Ak obec neschváli krízový rozpočet v lehotách podľa odseku 28 alebo 30, hospodári

podľa krízového rozpočtu zostaveného núteným správcom. Ak krízový rozpočet zostavuje

nútený správca, je oprávnený vykonať v priebehu rozpočtového roka zmeny krízového

rozpočtu rozpočtovými opatreniami uvedenými v

§ 14 ods. 2

.

(33)

Ministerstvo financií môže rozhodnúť o zrušení nútenej správy na základe návrhu núteného

správcu, žiadosti obce, alebo ak zistí, že pominuli dôvody na jej trvanie. Konanie

o zrušení nútenej správy sa začína dňom doručenia návrhu núteného správcu, žiadosti

obce, alebo dňom, v ktorom ministerstvo financií zistí, že pominuli dôvody na jej

trvanie. Ministerstvo financií rozhodne o zrušení nútenej správy najneskôr do 60 dní

odo dňa začatia konania. Ak ministerstvo financií rozhodne o zrušení nútenej správy,

oznámi to v tejto lehote písomne obci a nútenému správcovi. Rozhodnutie o zrušení

nútenej správy obsahuje aj dátum, ktorým sa nútená správa zrušuje a zdôvodnenie jej

zrušenia. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zrušení

nútenej správy sa doručí aj miestne príslušnému daňovému úradu.

(34)

Príjmy a výdavky uskutočnené počas nútenej správy obec po zrušení nútenej správy

zúčtuje so schváleným rozpočtom obce.

§ 19a

Konsolidácia pohľadávok

(1)

Počas ozdravného režimu a počas nútenej správy môže obec podať na ministerstvo financií

návrh na konsolidáciu pohľadávok. Podať návrh na konsolidáciu pohľadávok môže starosta

po schválení návrhu na konsolidáciu pohľadávok obecným zastupiteľstvom. K návrhu na

konsolidáciu pohľadávok starosta pripojí stanovisko kontrolóra obce, a ak je obec

v nútenej správe, aj stanovisko núteného správcu podľa

§ 19 ods. 23

tretej vety.

(2)

Ministerstvo financií rozhodne o návrhu na konsolidáciu pohľadávok obce do 30 dní.

Rozhodnutie o návrhu obce na konsolidáciu pohľadávok zverejní ministerstvo financií

v Obchodnom vestníku a obec v obci spôsobom obvyklým. Ak ministerstvo financií vyhovie

návrhu obce na konsolidáciu pohľadávok, rozhodne aj o vymenovaní konsolidačného správcu,

pričom sa primerane uplatnia ustanovenia

§ 19 ods. 17

a

18.

Ak sa obec už nachádza v nútenej správe, funkciu konsolidačného správcu vykonáva

nútený správca.

(3)

Dňom zverejnenia rozhodnutia v Obchodnom vestníku, ktorým ministerstvo financií vyhovelo

návrhu obce na konsolidáciu pohľadávok, sa začína konsolidácia pohľadávok. Obec je

povinná do 7 dní od dňa začatia konsolidácie pohľadávok oznámiť túto skutočnosť všetkým

veriteľom.

(4)

Pohľadávky splatné ku dňu podania návrhu na konsolidáciu pohľadávok je možné uspokojiť

len v rozsahu podľa plánu konsolidácie pohľadávok. Rovnako sa uspokojujú aj pohľadávky

podľa

§ 19b ods. 1 písm. g)

.

§ 19b

Účinky konsolidácie

(1)

Dňom začatia konsolidácie pohľadávok

a)

nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia ani exekučné konanie na majetok vo vlastníctve

obce; už začaté konania o výkon rozhodnutia a exekučné konania sa prerušujú,

b)

nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok obce,

c)

druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzavretú s obcou, alebo od nej odstúpiť

pre omeškanie obce s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím

konsolidácie pohľadávok; vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je

neúčinné,

d)

sú neúčinné zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu

uzavretú s obcou alebo od nej odstúpiť z dôvodu konsolidácie pohľadávok,

e)

až do jej skončenia nesmie byť starostovi, poslancom obecného zastupiteľstva, hlavnému

kontrolórovi ani ostatným zamestnancom obce vyplatená odmena,

f)

môže druhá zmluvná strana, ktorá je povinná plniť zo zmluvy, ktorú uzatvorila s obcou

pred začatím konsolidácie pohľadávok, vopred, odoprieť svoje plnenie až do času, keď

sa jej poskytne alebo zabezpečí vzájomné plnenie,

g)

sa stávajú splatnými všetky záväzky obce.

(2)

Konsolidačný správca v spolupráci s hlavným kontrolórom obce vypracuje do 90 dní

od začatia konsolidácie pohľadávok plán konsolidácie pohľadávok.

§ 19c

Náležitosti a podmienky plánu konsolidácie pohľadávok

(1)

Plán konsolidácie pohľadávok obsahuje najmä

a)

zoznam veriteľov a výšky ich pohľadávok,

b)

úpravu doby splatnosti záväzkov obce,

c)

opatrenia na zabezpečenie mimoriadnych rozpočtových príjmov podľa

§ 19 ods. 24 písm. b)

,

d)

úpravu výšky záväzkov obce v členení na istinu a príslušenstvo,

e)

plán plnenia jednotlivých záväzkov obce,

f)

rozpočet obce s výhľadom na najbližších 5 rokov.

(2)

Plán konsolidácie pohľadávok sa zostavuje na obdobie maximálne 20 rokov.

(3)

V pláne konsolidácie pohľadávok sa plnenie záväzkov obce rozvrhne tak, aby bolo možné

uhradiť celú istinu a príslušenstvo pohľadávok do doby 20 rokov. Pri pohľadávkach,

o ktorých prebieha spor na súde alebo rozhodcovské konanie, sa zohľadňuje iba suma

istiny spornej pohľadávky vážená percentom pravdepodobnosti neúspechu obce v spore,

vždy najmenej hodnotou 20 %. Prostriedky vyčlenené na úhradu spornej pohľadávky obec

viaže až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

(4)

Pri príprave plánu konsolidácie pohľadávok sa postupuje tak, že obec vyčlení časť

vlastných príjmov rozpočtu obce v každom rozpočtovom roku na úhradu jej záväzkov a

to tak, aby bolo možné v lehote 20 rokov zaplatiť 100 % istiny a príslušenstva, pričom

však obec musí vyčleniť najmenej 5 % vlastných príjmov rozpočtu obce. To neplatí v

rozpočtovom roku, v ktorom by po vyčlenení časti vlastných príjmov rozpočtu obce zostávajúca

časť nepostačovala na úhradu výdavkov obce podľa

§ 7 ods. 1 písm. a) až c)

; vtedy obec musí použiť na úhradu jej záväzkov celý zostatok vlastných príjmov rozpočtu

obce po úhrade uvedených výdavkov.

(5)

Ak pri vyčlenení 5 % z vlastných príjmov rozpočtu obce rozpočtovaných v roku, v ktorom

sa zostavuje plán konsolidácie pohľadávok, po dobu 20 rokov nebude možné uspokojiť

100 % istiny a príslušenstva, pomerne sa uhradia záväzky obce takým spôsobom, aby

bola uhradená celá istina a časť príslušenstva, ktorú bude možné uhradiť do doby podľa

prvej vety. Vo zvyšku sa príslušenstvo pohľadávky stáva nevymáhateľným.

(6)

Ak nebude možné pri postupe podľa odseku 5 uhradiť ani 100 % istiny, postupuje sa

tak, že obec vyčlenení viac ako 5 % z vlastných príjmov rozpočtu obce v každom rozpočtovom

roku na úhradu jej záväzkov po dobu 20 rokov. To neplatí v rozpočtovom roku, v ktorom

by po vyčlenení časti vlastných príjmov rozpočtu obce zostávajúca časť nepostačovala

na úhradu výdavkov obce podľa

§ 7 ods. 1 písm. a) až c)

; vtedy obec použije na úhradu jej záväzkov celý zostatok vlastných príjmov rozpočtu

obce po úhrade uvedených výdavkov. Po uplynutí doby 20 rokov sa zvyšná časť istiny

a príslušenstva pohľadávok stáva nevymáhateľnou.

(7)

Celková výška príslušenstva pohľadávky nesmie v súhrne presiahnuť 5 % ročne z istiny.

Maximálne sa uspokojuje príslušenstvo pohľadávky v rozsahu neprevyšujúcom 75 % istiny

pohľadávky. V prevyšujúcej časti sa príslušenstvo pohľadávky stáva nevymáhateľným.

(8)

Plán konsolidácie pohľadávok je konsolidačný správca povinný vypracovať a predložiť

obci do 90 dní od začatia konsolidácie pohľadávok. Obecné zastupiteľstvo rozhodne

o schválení plánu konsolidácie pohľadávok najneskôr do 30 dní od jeho predloženia.

Obec predloží plán konsolidácie pohľadávok na schválenie ministerstvu financií v lehote

3 dní od jeho schválenia obecným zastupiteľstvom. Ministerstvo financií rozhodne o

schválení plánu konsolidácie pohľadávok do 15 dní od jeho doručenia.

(9)

Ministerstvo zverejní rozhodnutie o schválení plánu konsolidácie pohľadávok v Obchodnom

vestníku a obec v obci obvyklým spôsobom. Obec zároveň oznámi túto skutočnosť všetkým

veriteľom. Počas plnenia plánu konsolidácie pohľadávok sa na obec rovnako vzťahujú

ustanovenia

§ 18a ods. 2.

(10)

Dňom schválenia plánu konsolidácie pohľadávok sa konania prerušené podľa

§ 19b

zastavujú. Ak v týchto konaniach došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok nebol

vyplatený oprávnenému, výťažok sa po odpočítaní trov konania vráti obci. Ak bola obec

v nútenej správe, dňom schválenia plánu konsolidácie pohľadávok sa nútená správa končí;

tým nie je dotknutá možnosť jej opätovného zavedenia pri splnení podmienok podľa

§ 19 ods. 14.

§ 19d

(1)

Ustanovenia

§ 18a

,

19

,

19a

,

19b

,

19c

sa rovnako vzťahujú aj na mestské časti, ktoré sú právnickými osobami podľa osobitného

zákona;

3

)

pôsobnosť ministerstva financií vo vzťahu k týmto mestským častiam vykonáva hlavné

mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice.

(2)

Ustanovenia

§ 18a

,

19

,

19a

,

19b

,

19c

sa rovnako vzťahujú aj na vyšší územný celok.

PIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA

§ 20

Ministerstvo financií môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona,

uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 33 000 eur podľa všeobecných predpisov

o správnom konaní,

25

)

a to v lehotách podľa osobitného predpisu.

30

)

§ 21

Prechodné ustanovenia

(1)

Návrh rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku na rok 2005 sa zostaví s prihliadnutím

na platné ustanovenia tohto zákona o zostavení rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného

celku.

(2)

Ak sa upravuje rozpočtová klasifikácia na nasledujúci rozpočtový rok, návrh rozpočtu

obce a rozpočtu vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok sa zostavuje

v súlade s rozpočtovou klasifikáciou platnou na nasledujúci rozpočtový rok.

(3)

Viacročný rozpočet obce alebo vyššieho územného celku sa po prvýkrát zostaví v roku

2006 na nasledujúce rozpočtové roky, počnúc rokom 2007.

(4)

Na zostavenie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku za

rok 2004 sa vzťahuje doterajší predpis.

(5)

Ozdravný režim a nútená správa zavedená nad obcou podľa doterajších predpisov sa

skončí dňom účinnosti tohto zákona.

§ 21a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2006

(1)

Ustanovenia tohto zákona o zostavení záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho

územného celku účinné od 1. januára 2006 sa po prvýkrát použijú na zostavenie záverečného

účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku za rok 2005.

(2)

Ak obec, nad ktorou je zavedená nútená správa, zostavila a schválila krízový rozpočet

na rok 2006 podľa doterajších predpisov, je povinná krízový rozpočet zosúladiť s

§ 19 ods. 22 tohto zákona

do 31. januára 2006.

§ 21b

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2007

Ustanovenia

§ 4 ods. 5

,

§ 9 ods. 1

,

§ 12 ods. 1 a 2

,

§ 14 ods. 1

a

§ 16 ods. 5 písm. g)

vo vzťahu k programom obce a programom vyššieho územného celku sa prvýkrát použijú

na rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku na roky 2009 až 2011.

§ 21c

Ustanovenia

§ 10 ods. 7

a podmienky ustanovené v

§ 10 ods. 9

obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať do 31. decembra 2010; v tomto

období obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať vo vzťahu k zabezpečeniu

vyrovnanosti bežného rozpočtu ani ustanovenia

§ 12 ods. 3

a

§ 14 ods. 2 písm. c)

. To neplatí vo vzťahu k zostaveniu rozpočtu na roky 2011 až 2013.

§ 21d

(1)

Do rozpočtového informačného systému sú obce a vyššie územné celky zapájané postupne,

najneskôr do 1. januára 2014. Povinnosť poskytovania údajov do rozpočtového informačného

systému sa na obce a vyššie územné celky vzťahuje od 1. januára 2014. Ak je program

obce a program vyššieho územného celku na roky 2014 až 2016 schválený do 31. januára

2014, obec a vyšší územný celok poskytnú údaje schváleného programu obce a schváleného

programu vyššieho územného celku do rozpočtového informačného systému do 20. februára

2014.

(2)

Nútená správa zavedená ministerstvom financií nad mestskou časťou do konca roka 2013

sa skončí najneskôr 31. decembra 2014.

§ 21e

Ustanovenie

§ 17 ods. 8

v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije prvýkrát v roku 2016 na zistenie celkovej

sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku k 31. decembru 2015.

§ 21f

Na právne vzťahy z dodávateľských úverov prijatých obcou alebo vyšším územným celkom,

ktoré vznikli pred 1. januárom 2019, sa vzťahuje doterajší predpis.

§ 21g

Ustanovenie

§ 17 ods. 8

v znení účinnom od 1. januára 2021 sa použije prvýkrát v roku 2021 na zistenie celkovej

sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku k 31. decembru 2020.

§ 21h

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. decembra 2022

(1)

Ustanovenia

§ 7 ods. 6

druhej vety a

§ 8 ods. 7

druhej vety sa po prvýkrát použijú na dotácie poskytnuté z rozpočtu obce a rozpočtu

vyššieho územného celku v roku 2022.

(2)

Ustanovenia

§ 10 ods. 7

a

9

a ustanovenie

§ 17 ods. 2

obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať do 31. decembra 2023; v tomto

období obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať vo vzťahu k zabezpečeniu

vyrovnanosti bežného rozpočtu ani ustanovenia

§ 12 ods. 3

a

§ 14 ods. 3.

To neplatí vo vzťahu k zostaveniu rozpočtu na roky 2024 až 2026.

§ 21i

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2023

Program konsolidácie rozpočtového hospodárenia obce schválený pred účinnosťou tohto

zákona sa považuje za plán konsolidácie pohľadávok. Uplynutím 20 rokov od schválenia

takého programu konsolidácie rozpočtového hospodárenia, nie však skôr ako 31. decembra

2024, sa neuhradené časti istiny a príslušenstva pohľadávok veriteľov, na ktoré sa

program konsolidácie rozpočtového hospodárenia obce vzťahuje, stanú nevymáhateľnými.

Prebiehajúce konania o výkon rozhodnutia a exekučné konania na majetok patriaci obci

začaté na vymoženie týchto pohľadávok sa uplynutím lehoty podľa predchádzajúcej vety

zastavia.

§ 21j

Ustanovenia

§ 10 ods. 7

a

9

obec a vyšší územný celok nie sú povinné vo vzťahu k použitiu prostriedkov rezervného

fondu na úhradu bežných výdavkov uplatňovať do 31. decembra 2024; v tomto období obec

a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať vo vzťahu k použitiu prostriedkov rezervného

fondu a zabezpečeniu vyrovnanosti bežného rozpočtu ani ustanovenia

§ 12 ods. 3

a

§ 14 ods. 3.

To neplatí vo vzťahu k zostaveniu rozpočtu na roky 2025 až 2027.

§ 21k

Ustanovenia

§ 10 ods. 7

a

9

vo vzťahu k použitiu prostriedkov rezervného fondu na úhradu bežných výdavkov a ustanovenie

§ 17 ods. 2

obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať do 31. decembra 2025; v tomto

období obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať vo vzťahu k použitiu prostriedkov

rezervného fondu a zabezpečeniu vyrovnanosti bežného rozpočtu ani ustanovenia

§ 12 ods. 3

a

§ 14 ods. 3.

To neplatí vo vzťahu k zostaveniu rozpočtu na roky 2026 až 2028.

Čl. II

Zákon Slovenskej národnej rady č.

369/1990 Zb.

o obecnom zriadení v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb., zákona

Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991

Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 500/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady

č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej

národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 225/1998

Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999

Z. z., zákona č. 389/1999 Z. z., zákona č. 6/2001 Z. z., zákona č. 453/2001 Z. z.,

zákona č. 205/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona

č. 523/2004 Z. z. a zákona č. 535/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 1 ods. 1 sa vypúšťajú slová „(§ 7)“.

2.

V § 7 odsek 1 znie

„(1)

Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, dotácií zo štátneho

rozpočtu a z ďalších zdrojov.“.

3.

V § 7 ods. 4 sa vypúšťajú slová „podľa normatívu určeného vládou“.

4.

V § 9 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 2 až 5.

5.

Poznámky pod čiarou k odkazom 9a, 9b a 10 znejú

„

9a

) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

9b

) Zákon č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov.

10

) Napríklad zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách

verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

6.

V § 11 ods. 4 písm. b) sa slová „dlhu a o prevzatí ručiteľského záväzku“ nahrádzajú

slovami „záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu“.

7.

V § 18f sa odsek 1 dopĺňa písmenom i), ktoré znie

„i)

plní ďalšie úlohy ustanovené osobitným zákonom.“.

8.

V poznámke pod čiarou k odkazu 16f sa citácia „Napríklad § 32a zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou

„Napríklad zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a

o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

Čl. III

Zákon č.

302/2001 Z. z.

o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona

č. 445/2001 Z. z., zákona č. 553/2003 Z. z. a zákona č. 523/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa

takto

1.

V poznámke pod čiarou k odkazu 9 sa citácia „zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov“ nahrádza

citáciou „zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene

a doplnení niektorých zákonov“.

2.

V § 9 odsek 2 znie

„(2)

Samosprávny kraj financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, dotácií

zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov.“.

3.

V § 9 sa vypúšťa odsek 3.

Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 5.

4.

Poznámky pod čiarou k odkazom 11, 12, 12a a 13 znejú

„

11

) Zákon č. 431/2001 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

12

) Zákon č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov.

12a

) § 16 ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

13

) Napríklad zákon č. 583/2004 Z. z., zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách

verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

5.

V § 19e sa odsek 1 dopĺňa písmenom h), ktoré znie

„h)

plní ďalšie úlohy ustanovené osobitným zákonom.“.

6.

V poznámke pod čiarou k odkazu 18f sa citácia „Napríklad § 32a zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou

„Napríklad zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a

o zmene a doplnení niektorých zákonov.".

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou čl. I

§ 1 až 20

,

§ 21 ods. 3 až 5

,

čl. II bodov 1 až 6

,

bodu 8

,

čl. III bodov 1 až 4

a

bodu 6

, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2005.