VYHLÁŠKA 583/1990 Z. z. ktorou sa vykonáva devízový zákon

§ 1

(k

§ 7

a

17 zákona

)

(1)

Devízoví tuzemci – fyzické osoby, ktoré sú členmi Českej numizmatickej spoločnosti

alebo Slovenskej numizmatickej spoločnosti alebo Českej spoločnosti priateľov drobnej

plastiky, nemajú povinnosť uložiť na devízový účet v peňažnom devízovom ústave

a)

platné mince cudzích štátov v množstve najviac 3 kusov toho istého druhu, ročníka

a proveniencie,

b)

platné bankovky a štátovky cudzích štátov v najnižšej vydanej nominálnej hodnote

v množstve najviac 2 kusov toho istého druhu, ročníka a proveniencie,

v sume presahujúcej protihodnotu česko-slovenskej meny uvedenej v

§ 17 zákona

.

(2)

Devízoví tuzemci – fyzické osoby uvedené v odseku 1 môžu vzájomne medzi sebou obchodovať

bez prostredníctva devízového peňažného ústavu s devízovými prostriedkami uvedenými

v odseku 1 písm. a) a b), ktoré majú vo svojich zbierkach. O obchodoch s devízovými

prostriedkami uvedenými v odseku 1 písm. b) vedú devízoví tuzemci – fyzické osoby

písomné záznamy.

§ 2

Úľava z ponukovej povinnosti (k

§ 11 ods. 4 zákona

)

Nadácie a štátom registrované cirkvi, rehoľné rády a kongregácie nemajú povinnosť

podľa

§ 11 ods. 1 zákona

, pokiaľ ide o devízové prostriedky, ktoré získajú darom, dedením alebo odkazom.

§ 3

Nakladanie s pohľadávkami a inými hodnotami (k

§ 16

a

24 zákona

)

Devízový tuzemec – fyzická osoba môže použiť v zahraničí bez devízového povolenia

sumu uhradenú v zahraničí na splnenie jej pohľadávky voči devízovému cudzozemcovi,

ktorej prevod do tuzemska nemožno uskutočniť na základe zahraničného právneho predpisu.

§ 4

Zmluvné prevzatie peňažných záväzkov a ich plnenie devízovými tuzemcami – fyzickými

osobami v prospech devízových cudzozemcov (k

§ 20

a

23 zákona

)

(1)

Devízový tuzemec – fyzická osoba môže bez devízového povolenia zmluvne prevziať peňažný

záväzok voči devízovému cudzozemcovi a platiť na jeho splnenie na jeho cudzozemský

účet vedený v cudzej mene alebo do zahraničia, nad rámec prípadov uvedených v

§ 23 ods. 1 zákona

, ak ide o

a)

príspevky z členstva v medzinárodnej nevládnej organizácii, pokiaľ preukáže, že jeho

členstvo registroval príslušný tuzemský orgán,

b)

nepredvídané výdavky spojené s dopravou alebo odťahom poškodených a havarovaných

motorových vozidiel zo zahraničia na česko-slovenské štátne hranice,

c)

výdavky za nevyhnutné lekárske ošetrenie v zahraničí,

d)

výdavky spojené s úmrtím osôb, ktoré zomreli pri pobyte v zahraničí, ako aj s ich

pohrebom v zahraničí, alebo s prevozom zomretých, resp. ich pozostatkov do tuzemska,

e)

poplatky za obstaranie úradných dokladov v zahraničí potrebných na prejednanie dedičstva,

výživného alebo dôchodku,

f)

sumy na úhradu kaucií a pokút vymeraných príslušnými zahraničnými orgánmi,

g)

sadzby a colné poplatky uhrádzané poštovej správe krajiny určenia za poštové zásielky

dodané bez poplatkov a dávok,

h)

poplatky za prihlášky na účasť na medzinárodných výstavách, prehliadkach, súťažiach

a obdobných akciách v zahraničí,

i)

náhrady za krytie čistokrvných zvierat v zahraničí,

j)

podpory devízovým cudzozemcom do výšky 5000 Kčs ročne, ak preukáže devízový tuzemec

– fyzická osoba originálnymi dokladmi alebo ich overenými odpismi, že ide o naliehavý

a sociálne odkázaný prípad,

k)

výdavky spojené s údržbou hrobov v zahraničí.

(2)

Výšku platov uvedených v odseku 1 musí devízový tuzemec – fyzická osoba preukázať

dokladmi.

(3)

Nevyhnutnosť lekárskeho zákroku uvedeného pod písmenom c) je povinný devízový tuzemec

– fyzická osoba preukázať potvrdením príslušného tuzemského zdravotníckeho zariadenia;

výšku kaucie uvedenej pod písmenom f) potvrdením česko-slovenského zastupiteľského

úradu alebo Federálneho ministerstva zahraničných vecí; doklad o nevyh-nutnosti a

naliehavosti podpory uvedenej v písmene j) môže devízový tuzemec – fyzická osoba nahradiť

svojím čestným vyhlásením.

(4)

Devízový tuzemec – fyzická osoba môže bez devízového povolenia prevziať peňažný záväzok

voči devízovému cudzozemcovi uvedený v odseku 1 písm. h), i), j), k) len vtedy, ak

mu potvrdí devízový peňažný ústav pred prevzatím záväzku, že si môže v ňom nakúpiť

za česko-slovenskú menu devízové prostriedky potrebné na splnenie tohto záväzku.

§ 5

(k

§ 20 zákona

)

Devízový peňažný ústav je povinný predať devízovému tuzemcovi – právnickej osobe pre

devízového tuzemca – fyzickú osobu alebo devízového cudzozemca – fyzickú osobu za

česko-slovenskú menu devízové prostriedky na úhradu ich výdavkov spojených so zahraničnou

pracovnou cestou v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise.

1

)

§ 6

(k

§ 33 zákona

)

Devízové povolenie sa nevyžaduje

a)

na úhradu zahraničných daní a poplatkov z pohľadávok devízových tuzemcov voči devízovým

cudzozemcom,

b)

na úhradu preukázateľnej odmeny a výdavkov cudzozemským splnomocnencom zastupujúcim

devízových tuzemcov pri prejednávaní ich dedických nárokov, nárokov na výživné a dôchodok

zo zahraničia alebo pri predaji ich nehnuteľností v zahraničí,

c)

na platenie výdavkov spojených so správou a udržiavaním zahraničných nehnuteľností

devízových tuzemcov, z pohľadávok vzniknutých v zahraničí z výnosov týchto nehnuteľností,

ako aj na platenie bežných úrokov a splátok hypotekárnych pôžičiek dohodnutých v súlade

so zákonom,

d)

na úhradu depozitných poplatkov a výdavkov platených zahraničným peňažným ústavom

za úschovu a správu cenných papierov na ťarchu pohľadávok z ich výnosov.

§ 7

Vývoz devízových hodnôt (k

§ 29 zákona

)

Devízový tuzemec – fyzická osoba môže bez devízového povolenia vyvážať zahraničné

cenné papiere.

§ 8

(1)

Devízový tuzemec – fyzická osoba môže v cestovnom styku bez devízového povolenia

vyvážať do zahraničia peňažné prostriedky v česko-slovenskej mene do výšky 1000 Kčs.

(2)

Devízový tuzemec – fyzická osoba, ktorá pracuje v zahraničí, a devízový cudzozemec

– fyzická osoba, ktorá pracuje v tuzemsku, môže pri prekročení štátnej hranice za

účelom výkonu zamestnania na území druhého štátu vyvážať bez devízového povolenia

najviac 100 Kčs na osobu s podmienkou, že tieto peniaze v zahraničí nepoužije a dovezie

ich späť do tuzemska.

(3)

Devízový cudzozemec môže v cestovnom styku bez devízového povolenia doviezť do tuzemska

a vyviezť z tuzemska prostriedky v česko-slovenskej mene do výšky 100 Kčs v hotovosti.

(4)

Devízový cudzozemec môže v cestovnom styku bez devízového povolenia doviezť peňažné

prostriedky v česko-slovenskej mene vo výške nad 100 Kčs v hotovosti, pokiaľ preukáže

orgánom colnej správy potvrdením banky svojej krajiny, že mu na základe medzinárodnej

zmluvy tieto prostriedky na cestu do tuzemska predala. Až do výšky tejto dovezenej

hotovosti môže devízový cudzozemec peňažné prostriedky v česko-slovenskej mene v hotovosti

vyviezť späť do štátu svojho bydliska alebo trvalého pobytu.

(5)

Devízový cudzozemec môže v cestovnom styku bez devízového povolenia doviezť platobné

dokumenty znejúce na česko-slovenskú menu vo výške uvedenej v potvrdení banky svojej

krajiny, že mu ich predala na cestu do tuzemska. Najvyššie do tejto výšky môže devízový

cudzozemec v tuzemsku nepoužité platobné dokumenty znejúce na česko-slovenskú menu

opäť vyviezť späť do štátu svojho bydliska alebo trvalého pobytu.

(6)

Devízový cudzozemec pracujúci dlhodobo v tuzemsku môže v prípade cesty do zahraničia

za účelom čerpania dovolenky, z rodinných dôvodov, krátkodobej služobnej cesty a pod.

bez devízového povolenia vyviezť do zahraničia okrem sumy uvedenej v odsekoch 3 a

4 peňažné prostriedky v česko-slovenskej mene do výšky 500 Kčs v hotovosti s podmienkou,

že ich dovezie späť do tuzemska. Tieto prostriedky je povinný si nechať pri vývoze

potvrdiť orgánmi colnej správy.

§ 9

Devízový tuzemec a devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia vyvážať do zahraničia

najviac päť ročníkových sád platných česko-slovenských mincí okrem súm uvedených v

§ 8

tejto vyhlášky.

§ 10

Devízový tuzemec a devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia vyvážať okrem

súm ustanovených v

§ 8

tejto vyhlášky česko-slovenské platné mince zo striebra v počte do dvoch kusov od

každej hodnoty.

§ 11

(k

§ 31 zákona

)

Vyjadrenie, že nejde o historické mince, vydávajú Národné múzeum v Prahe, Moravské

múzeum v Brne, Slovenské národné múzeum v Bratislave, Česká numizmatická spoločnosť

a Slovenská numizmatická spoločnosť. Vyjadrenie je oprávnená vydať ktorákoľvek z týchto

právnických osôb.

§ 12

Rozsah a spôsob plnenia zákonnej vyživovacej povinnosti do zahraničia (k

§ 32 zákona

)

(1)

Devízový tuzemec – fyzická osoba môže bez devízového povolenia plniť zákonnú vyživovaciu

povinnosť voči devízovému cudzozemcovi, ktorej výška nebola určená súdnym rozhodnutím

alebo súdom schváleným zmierom, do protihodnoty 1000 Kčs na osobu a mesiac. Prepočet

sumy 1000 Kčs sa vykoná kurzom platným v deň doručenia žiadosti o uskutočnenie prevodu

do zahraničia.

(2)

Prevody výživného do zahraničia vykonávajú devízové peňažné ústavy na základe žiadosti

devízového tuzemca o uskutočnenie prevodu. K žiadosti je devízový tuzemec povinný

najmenej jedenkrát v kalendárnom roku priložiť potvrdenie Ústredia pre medzinárodnoprávnu

ochranu mládeže (ďalej len „Ústredie“) o tom, že zákonná vyživovacia povinnosť voči

devízovému cudzozemcovi trvá a že sú splnené podmienky ustanovené v

§ 32 ods. 1 písm. b) zákona

. Ústredie rovnako potvrdí výšku výživného ustanoveného rozhodnutím súdu alebo súdnym

zmierom.

§ 13

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1991.