VYHLÁŠKA 57/1979 Z. z. o náhradách za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách

§ 1

Táto vyhláška sa vzťahuje

a)

na pracovníkov v pracovnom (učebnom) pomere,

b)

na pracovníkov činných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

ak poskytovanie náhrad medzi organizáciou a pracovníkom bolo dohodnuté alebo ak to

ustanovujú osobitné predpisy,

c)

na členov výrobných družstiev

d)

na príslušníkov ozbrojených síl z povolania pridelených k civilným orgánom a organizáciám,

1

)

e)

na osoby, o ktorých to ustanovujú iné predpisy (ďalej len „pracovníci“).

§ 2

(1)

Podľa tejto vyhlášky sa poskytujú pracovníkom pri pracovných cestách v tuzemsku za

podmienok ďalej určených náhrady

a)

za používanie vlastného cestného motorového vozidla určeného na nehromadnú prepravu

osôb (ďalej len „vlastné osobné vozidlo“),

b)

pri používaní služobného cestného motorového vozidla bez prideleného vodiča z povolania,

ktoré organizácia zverí pracovníkovi do osobnej starostlivosti (ďalej len „služobné

vozidlo“).

(2)

Vlastným osobným vozidlom sa rozumie vozidlo, ktorého držiteľom podľa technického

preukazu je pracovník, prípadne jeho manželka.

(3)

Služobným vozidlom sa rozumie vozidlo, ktoré je vo vlastníctve, správe alebo v užívaní

organizácie.

§ 3

(1)

Ak má organizácia záujem, aby pracovník pri pracovnej ceste použil vlastné osobné

vozidlo, môže mu určiť s jeho súhlasom tento spôsob dopravy len za podmienok, že

a)

pracovník má predpísané oprávnenia na vedenie vozidla a ďalšie potrebné doklady,

b)

vlastné osobné vozidlo je poistené pre prípad havárie a

c)

uskutočnenie pracovnej cesty týmto spôsobom je účelné a hospodárne vzhľadom na využitie

pracovného času a na náklady.

(2)

Za použitie vlastného osobného vozidla podľa predchádzajúceho odseku poskytne organizácia

pracovníkovi za každý kilometer jazdy bez ohľadu na počet prepravovaných osôb alebo

na množstvo, hmotnosť a veľkosť prepravovaných vecí náhradu podľa sadzieb určených

v

prílohe č. 1

.

(3)

Ak organizácia so súhlasom pracovníka určí, že pracovník použil príves k osobnému

vozidlu, poskytne mu náhradu podľa odseku 2 zvýšenú až o 10 % s prihliadnutím na hmotnosť

prívesu, prípadne na ďalšie okolnosti.

(4)

Náhrady podľa odsekov 2 a 3 sa vypočítajú za celkovú vzdialenosť prejdenú pri pracovnej

ceste najkratšou cestou hospodárne zjazdnou pre použité vlastné osobné vozidlo v celých

kilometroch.

(5)

Iné náhrady za používanie vlastného osobného vozidla, než sú uvedené v predchádzajúcich

ustanoveniach, organizácia neposkytuje, s výnimkou náhrad preukázaných výdavkov za

nevyhnutné parkovanie a garážovanie počas pracovnej cesty.

(6)

Organizácia sa môže s pracovníkom, ktorý v jej záujme často používa pri pracovných

cestách vlastné osobné vozidlo, dohodnúť na tom, že mu náhrady podľa odsekov 2 a 3

poskytne mesačnými paušálnymi sumami. Výška paušálnej náhrady sa upraví, ak sa zmenia

predpoklady, za ktorých bola náhrada určená, a úmerne zníži za dni neprítomnosti pracovníka

v práci.

§ 4

Organizácia poskytne v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecnými predpismi o

náhradách cestovných výdavkov náhradu vo výške cestovného za verejný hromadný dopravný

prostriedok s výnimkou lietadla

2

)

pracovníkovi, ktorý z vážnych dôvodov nepoužil pri pracovnej ceste verejný hromadný

dopravný prostriedok určený organizáciou a použil vlastné osobné vozidlo alebo iný

vlastný dopravný prostriedok. Ak je to hospodárne, môže organizácia obdobne poskytnúť

túto náhradu

2

)

podľa dohody aj pracovníkovi, ktorý o použitie vlastného osobného vozidla pri pracovnej

ceste organizáciu vopred požiadal. Ak s pracovníkom cestujú v jeho vlastnom osobnom

vozidle ďalší pracovníci, náhrada cestovného podľa týchto ustanovení im nepatrí.

§ 5

(1)

Ak organizácia zverí pracovníkovi, ktorý má predpísané oprávnenia na vedenie vozidla,

na základe písomnej dohody s ním (

§ 6

) služobné vozidlo do osobnej starostlivosti, aby ho používal pri pracovných cestách

v súvislosti s výkonom povolania, poskytne mu za dohodnutých podmienok náhradu prevádzkových

nákladov za každý kilometer jazdy podľa sadzieb uvedených v

prílohe č. 2

po odpočítaní rezervnej sumy vo výške určenej v stĺpci 4 tejto prílohy.

(2)

Z rezervy uhrádza organizácia havarijné poistenie, prípadne náklady na vopred dohodnuté

druhy rozsiahlejších opráv služobného vozidla; nevyčerpaný zvyšok rezervy vyplatí

pracovníkovi pri pristavení vozidla na generálnu opravu za podmienky, že sú splnené

výkony vozidla určené v písomnej dohode a že jeho technický stav zodpovedá počtu prejdených

kilometrov a prevádzkovým podmienkam. Táto suma sa primerane zníži, prípadne sa neposkytne,

ak skutočný technický stav v čase pristavenia vozidla na generálnu opravu uvedenú

podmienku nespĺňa.

(3)

Ak sa platnosť písomnej dohody skončí pred splnením výkonov určených pre pristavenie

služobného vozidla na generálnu opravu, vyplatí organizácia pracovníkovi zvyšok rezervy

vytvorenej ku dňu skončenia platnosti dohody za podmienky, že technický stav vozidla

zodpovedá počtu prejdených kilometrov a prevádzkovým podmienkam. Ustanovenie odseku

2 poslednej vety platí obdobne.

(4)

Časť náhrady patriacu pracovníkovi, ktorá zodpovedá finančnej hodnote spotreby benzínu

(stĺpec 5

prílohy č. 2

), poskytuje organizácia pracovníkovi formou blokových poukážok z limitu organizácie.

§ 6

(1)

V písomnej dohode podľa

§ 5

sa uvedú povinnosti organizácie a pracovníka, najmä že

1.

Organizácia

a)

zodpovedá za technickú spôsobilosť služobného vozidla na prevádzku,

3

)

b)

vybaví služobné vozidlo riadne fungujúcim tachometrom na spoľahlivé zistenie prejdených

kilometrov, ktorého náhon musí byť na oboch koncoch zaplombovaný,

c)

vytvára rezervu vo výške ustanovenej v

§ 5

,

d)

dojedná havarijné poistenia pre služobné vozidlo,

e)

uhrádza poistné z havarijného poistenia a náklady na vopred dohodnuté druhy rozsiahlejších

opráv až do výšky rezervy a náklady na generálne opravy,

f)

určí rozsah výkonov služobného vozidla pred odovzdaním na generálnu opravu, prípadne

aj limity prejdených kilometrov na určité obdobie,

g)

vydáva pracovníkovi príslušné poukážky na benzín;

2.

pracovník

a)

uhrádza z vlastných prostriedkov prevádzkové náklady služobného vozidla mimo nákladov

uhrádzaných z rezervy,

b)

udržiava zverené služobné vozidlo v riadnom technickom stave,

c)

vedie záznam o výkonoch služobného vozidla,

d)

nesmie používať služobné vozidlo na súkromné účely včítane ciest do práce a späť,

prípadne neprekročí určené limity prejdených kilometrov,

e)

uhrádza pohonné hmoty blokovými poukážkami, ktoré dostane od organizácie.

(2)

Písomnú dohodu môže organizácia i pracovník vypovedať, výpovedná lehota sa uvedie

v dohode.

§ 7

Náhrady podľa

§ 5 a 6

nemožno poskytovať vodičom z povolania.

§ 8

Celková výška náhrad vypočítaná podľa tejto vyhlášky sa pred výplatou zaokrúhľuje

na celé koruny do výšky 50 halierov včítane smerom dolu a nad 50 halierov smerom hore.

§ 9

(1)

Ustanovenie § 5 ods. 4 vyhlášky č. 96/1967 Zb. o náhradách cestovných, sťahovacích

a iných výdavkov sa nahrádza týmto znením

„(4)

Podmienky a náhrady za používanie vlastných osobných vozidiel a služobných vozidiel

zverených pracovníkom do osobnej starostlivosti pri pracovných cestách ustanovujú

osobitné predpisy.“.

(2)

Zrušujú sa

1.

vyhláška

č. 41/1965 Zb.

o používaní vlastných osobných vozidiel pracovníkmi pri vonkajších výkonoch v znení

vyhlášky č. 34/1974 Zb.;

2.

úprava Ministerstva dopravy z 5. apríla 1965 č. 14 757/65-10, ktorou sa určujú zásady

pre používanie služobných osobných automobilov bez prideleného vodiča pracovníkmi

pri vonkajších výkonoch v znení úpravy Federálneho ministerstva práce a sociálnych

vecí z 30. marca 1974 č. II/1-2669/74-7501 (reg. v čiastke 5/1974 Zb.);

3.

čl. 9 ods. 2 a čl. 10 smerníc Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č.

2/1972 Ú.v. ČSR a č. 1/1972 Ú.v. SSR na vykonanie niektorých ustanovení vyhlášky č.

96/1967 Zb. o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov.

§ 10

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1979.