ZÁKON 568/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

Zákon č.

527/2002 Z. z.

o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992

Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov

sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 1 ods. 1 sa za slová „(ďalej len „dražba")“ vkladá čiarka a slová „kontrolu Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") nad dodržiavaním podmienok

organizovania a priebehu dražieb“.

2.

V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa vypúšťa citácia „zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze

a vyrovnaní v znení neskorších predpisov“.

3.

V § 3 odsek 2 znie

„(2)

Podľa tohto zákona nemožno dražiť predmet dražby, s ktorým navrhovateľ dražby alebo

dražobník na základe zmluvy, vykonateľného rozhodnutia súdu alebo vykonateľného rozhodnutia

orgánu verejnej správy nemôže nakladať, alebo ak konanie dražby vylučuje osobitný

predpis.

2

)“.

4.

§ 5 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie

„(9)

Účastníkom dražby nemôže byť dlžník a manžel dlžníka; nikto nemôže dražiť v ich mene.“.

5.

V § 6 sa vypúšťa odsek 4.

Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.

6.

V § 7 odsek 1 znie

„(1)

Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo

(ďalej len “záložný veriteľ„), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie

dražby podľa osobitného zákona.

9

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie

„9)

Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zákon č. 7/2005 Z. z.

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.“.

7.

V § 7 ods. 2 sa slovo „sumu“ nahrádza slovom „výšku“.

8.

V § 8 odsek 2 znie

„(2)

Dražobník je povinný umožniť nazretie do písomností súvisiacich s dražbou navrhovateľovi

dražby, vlastníkovi predmetu dražby, dlžníkovi a účastníkovi dražby; to neplatí o

údaji o znížení najnižšieho podania pred konaním dražby alebo opakovanej dražby.“.

9.

V § 10 odsek 1 znie

„(1)

Písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to

nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk

osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného

predpisu.

11

)“.

10.

V poznámke pod čiarou k odkazu 11 sa citácia „§ 47 Občianskeho súdneho poriadku“

nahrádza citáciou „§ 45 až 50 Občianskeho súdneho poriadku“.

11.

V § 11 odsek 4 znie

„(4)

Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník

je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo

oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby

nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou

minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase,

mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná

bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.“.

12.

V § 11 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie

„(5)

Dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním

dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet

dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu

dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia.“.

Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 6 a 7.

13.

V § 12 ods. 1 sa nad slovo „posudkom“ umiestňuje odkaz 11a.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11a znie

„11a)

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení

všeobecnej hodnoty majetku.“.

14.

§ 12 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú

„(3)

Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu

dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.

(4)

Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu

dražby znalecký posudok,

11a

) a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.“.

15.

V poznámke pod čiarou k odkazu 12 sa citácia „Zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných

skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ nahrádza citáciou „Napríklad

zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.“.

16.

Za § 13 sa vkladajú § 13a a 13b, ktoré znejú

㤠13a

(1)

Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca

sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť dražobníkovi na jeho žiadosť všetky skutočnosti,

ktoré sú im známe o stave predmetu dražby, ako aj o právach a záväzkoch viaznucich

na predmete dražby.

(2)

Veriteľ je povinný na žiadosť dražobníka poskytnúť potrebnú súčinnosť na zistenie

pravosti a výšky pohľadávky.

§ 13b

(1)

Dražobník je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých

sa pri výkone svojej činnosti dozvedel, ak tento zákon (§ 17 ods. 9) alebo osobitný

zákon neustanovuje inak.

12a

)

(2)

Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže dražobníka zbaviť dotknutá osoba, ak ide o

údaj, ktorý sa týka jej oprávneného záujmu.

(3)

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa odseku 1 trvá aj po zániku oprávnenia na vykonávanie

dražobnej činnosti.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 12a znie

„12a)

Napríklad Trestný poriadok, Občiansky súdny poriadok, zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.“.

17.

V § 16 odsek 3 znie

„(3)

Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať

dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak

je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní

dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je

pridelené.“.

18.

V § 16 sa za odsek 3 vkladajú nové odseky 4 až 6, ktoré znejú

„(4)

Ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie pre prípad konania

dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené

najmenej v tejto sume, ak tento zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy je aj písomné

vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú

sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7

ods. 2).

(5)

Ak sa navrhuje výkon záložného práva predajom spoluvlastníckeho podielu k veci, musia

byť v zmluve uvedené mená, priezviská, trvalý pobyt ostatných spoluvlastníkov; okrem

spoluvlastníkov k spoločným častiam bytového domu, k spoločným zariadeniam bytového

domu, k príslušenstvu bytového domu, ktoré je určené na spoločné užívanie a slúži

výlučne tomuto bytovému domu a pritom nie je stavebnou súčasťou bytového domu, k pozemku

zastavanom bytovým domom a k oploteným záhradám a stavbám, najmä oploteniam, prístreškom

a oploteným nádvoriam, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k bytovému domu.

12a

)

(6)

Vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo

opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného

predpisu,

12b

) najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej

znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica

hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 12a a 12b znejú

„12a)

§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších

predpisov.

12b)

§ 3 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri

obyvateľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 454/2004 Z. z.“.

Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 7 až 10.

19.

V § 16 odsek 7 znie

„(7)

V zmluve možno dohodnúť aj oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie a zároveň

sa uvedie suma, o ktorú je najnižšie podanie možné znížiť; v prípade výkonu záložného

práva najnižšie podanie nie je možné dohodnúť nižšie, ako ustanovuje tento zákon.“.

20.

V poznámke pod čiarou k odkazu 13 sa citácia „Zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom

obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557/2001 Z.

z.“ nahrádza citáciou „Zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona

č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy

v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.“.

21.

§ 17 vrátane nadpisu znie

㤠17

Oznámenie o dražbe

(1)

Dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie

a)

označenie dražobníka a navrhovateľa dražby,

b)

miesto, dátum a čas otvorenia dražby,

c)

či ide o opakovanú dražbu,

d)

označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete

dražby viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu

dražby, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú

cenu,

e)

najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť,

f)

ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo

účtu a adresu miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení

dražobnej zábezpeky, výške dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné

zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom,

g)

ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti,

uvedenie tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa

spojený s nadbytočnými ťažkosťami,

h)

dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto

konania obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky,

i)

pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené,

j)

podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi,

k)

meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou,

ak to vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13),

l)

poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.

(2)

Oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením

dražby, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná

zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 500 000 Sk, uverejní dražobník oznámenie

o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe

dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom

vestníku.

(4)

Pre predmety dražby podliehajúce skaze je dražobník oprávnený lehotu na uverejnenie

oznámenia o dražbe primerane skrátiť.

(5)

V lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe

a)

navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby,

ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa,

b)

osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné

alebo iné právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri

záložných práv,

14

) v evidencii podľa osobitných zákonov

15

) alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a nevyhnutných

na nakladanie s ním,

c)

ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa

oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo

zapísané v katastri nehnuteľností, a tiež príslušnej správe katastra na vyznačenie

poznámky,

d)

ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa

dražby predkupné právo k predmetu dražby,

e)

ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k

tejto veci oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3),

f)

ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému

podľa miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku

alebo jeho časti, ak je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak

je vlastník právnickou osobou, a správcovi dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť,

podnik alebo jeho časť nachádza,

g)

ak je predmetom dražby podnik alebo jeho časť, Protimonopolnému úradu Slovenskej

republiky,

h)

ak je predmetom dražby majetok právnickej osoby, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom

je štát, aj orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa, zriaďovateľa, spoločníka

alebo člena tejto právnickej osoby,

i)

notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm.

k)].

(6)

Ak sa má doručiť oznámenie o dražbe podielovým spoluvlastníkom v bytovom dome alebo

spoločenstvu vlastníkov bytov alebo správcovi bytového domu, dražobník môže oznámenie

o dražbe doručiť aj vyvesením oznámenia o dražbe na obvyklom mieste v spoločných priestoroch

bytového domu. Spoločenstvo vlastníkov bytov alebo správca bytového domu sú povinní

na žiadosť dražobníka bezodkladne a bezodplatne oznámenie o dražbe vyvesiť v spoločných

priestoroch bytového domu, kde sa predmet dražby nachádza.

(7)

Oznámenie o dražbe spolu s dodatkami (§ 18) je dražobník povinný pred začatím dražby

vyvesiť vo verejne prístupnej časti objektu, v ktorom sa dražba koná.

(8)

Rovnopis oznámenia o dražbe uložený u dražobníka musí byť podpísaný navrhovateľom

dražby; podpis navrhovateľa dražby musí byť úradne osvedčený. V prípade účasti notára

na dražbe (§ 20 ods. 13) je rovnopis oznámenia o dražbe prílohou osvedčeného odpisu

notárskej zápisnice.

(9)

Dražobník je povinný na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby oznámiť výšku

pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Dražobník je oprávnený toto

oznámenie neposkytnúť, ak žiadateľ odmietne preukázať svoju totožnosť.“.

22.

§ 18 vrátane nadpisu znie

㤠18

Zmeny v oznámení o dražbe

(1)

Podmienky a údaje, ktoré dražobník v oznámení o dražbe uviedol, nie je možné dodatočne

meniť. Ak dôjde k zmenám v rozsahu práv a povinností viaznucich na predmete dražby

a s ním spojených alebo stavu, v ktorom sa predmet dražby nachádza; dražobník je povinný

vyhotoviť a pripojiť dodatok k zverejneniu oznámenia o dražbe bez zbytočného odkladu

po tom, čo sa o zmenách dozvedel. Ak notárovi uvedenému v oznámení o dražbe bráni

prekážka v účasti na dražbe, v oznámení o dražbe je možné dodatočne zmeniť údaj o

notárovi.

(2)

Ak bolo oznámenie o dražbe zverejnené v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník

v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj zmeny v oznámení o dražbe.“.

23.

V § 19 odsek 1 znie

„(1)

Dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia

a)

na základe písomnej žiadosti navrhovateľa dražby,

b)

ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie

je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby,

c)

ak je podľa vykonateľného rozhodnutia súdu zmluva o vykonaní dražby neplatná, ak

dôjde k odstúpeniu od zmluvy o vykonaní dražby alebo nie je možné podľa podmienok

dohodnutých v zmluve o vykonaní dražby dražbu vykonať,

d)

ak neboli splnené podmienky ustanovené v § 13 a 17,

e)

ak bol na majetok vlastníka predmetu dražby vyhlásený konkurz alebo ak bola povolená

reštrukturalizácia v súvislosti s majetkom vlastníka predmetu dražby,

f)

ak je navrhovateľom dražby vlastník predmetu dražby a ak bol na predmet dražby alebo

jeho časť nariadený výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov,

16

)

g)

ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a na predmet dražby zaťažený jeho záložným

právom bol nariadený s jeho súhlasom

9

) výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov,

16

)

h)

ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo

vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať,

i)

ak zaniklo živnostenské oprávnenie dražobníka,

j)

ak dražobník nemá uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu,

k)

ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník predmetu dražby

pred dražbou zloží dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke

s príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať;

dražobník je oprávnený prijať plnenie popri veriteľovi.“.

24.

§ 19 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Ak bolo oznámenie o dražbe zverejnené v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník

v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o upustení od dražby.“.

25.

V § 20 sa vypúšťa odsek 7.

Doterajšie odseky 8 až 14 sa označujú ako odseky 7 až 13.

26.

V § 20 odsek 13 znie

„(13)

Ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti alebo ak

najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu

1 000 000 Sk, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár

uvedie aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety.“.

27.

§ 21 vrátane nadpisu znie

㤠21

Zmarenie a neplatnosť dražby

(1)

O zmarení dražby vyrozumie dražobník bez zbytočného odkladu osoby uvedené v § 17

ods. 5. Oznámenie o zmarení dražby uverejní dražobník bez zbytočného odkladu obdobným

spôsobom ako oznámenie o dražbe. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v registri dražieb

a v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník tam bez zbytočného odkladu zverejní

aj oznámenie o zmarení dražby.

(2)

V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že

tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo

domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo

dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného

činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu

dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;

12b

) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok

týka (§ 23).

(3)

Osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnej

správe katastra nehnuteľností začatie súdneho konania.

(4)

Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby,

dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

(5)

Ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu

zanikajú ku dňu príklepu.

(6)

Neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia dražby, ak

bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom

na tom istom mieste a ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má

k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby.

(7)

O neplatnosti dražby dražobník bez zbytočného odkladu vyrozumie osoby uvedené v §

17 ods. 5. Oznámenie o neplatnosti dražby dražobník uverejní bez zbytočného odkladu

na dobu najmenej 30 dní spôsobom v mieste obvyklým. Ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené

v registri dražieb, dražobník tam uverejní aj oznámenie o neplatnosti dražby. Ak sa

oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v

ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o neplatnosti dražby.“.

28.

V § 22 ods. 4 sa za prvú vetu vkladá táto veta

„Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník

v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o konaní opakovanej dražby; na

náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17 ods. 1 písm. a)

až f).“.

29.

V § 24 ods. 2 písm. c) sa za slovom „dražby“ vypúšťa čiarka a slová „ak je možné,

aj“.

30.

§ 24 ods. 2 sa dopĺňa písmenami h) a i), ktoré znejú

„h)

námietky proti priebehu dražby,

i)

poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.“.

31.

V § 24 odseky 3 a 4 znejú

„(3)

Súčasťou zápisnice je podpísaný rovnopis oznámenia o dražbe (§ 17 ods. 8) a jeho

prípadné dodatky (§ 18). Súčasťou zápisnice sú aj vznesené námietky zaslané dražobníkovi.

(4)

Zápisnicu o vykonanej dražbe podpíše dražobník, licitátor, osoba, ktorá vzniesla

námietky proti priebehu dražby a v prípade vydraženia aj vydražiteľ. Ak odmietne niektorá

osoba zápisnicu o vykonaní dražby podpísať, dražobník to uvedie v zápisnici.“.

32.

V § 24 ods. 8 sa slová „2 až 6“ nahrádzajú slovami „2 až 7“.

33.

V § 24 ods. 9 sa na konci pripája táto veta

„Rovnaké údaje dražobník zverejní aj v Obchodnom vestníku, ak v ňom bolo zverejnené

oznámenie o dražbe podľa § 17 ods. 3.“.

34.

V § 25 odsek 1 znie

„(1)

Ak nie je v zmluve o vykonaní dražby dohodnuté inak, náklady dražby sa hradia z výťažku

dražby. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, náklady dražby sa hradia z výťažku

dražby v rozsahu povinnosti vlastníka predmetu dražby znášať ich náhradu.“.

35.

V § 25 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, vlastník predmetu dražby znáša odmenu

dražobníka najviac v rozsahu 10 % z výťažku dražby, nie však viac ako 20 % z výšky

pohľadávky. Ak sa upustilo od dražby z dôvodu plnenia dlhu, vlastník predmetu dražby

znáša odmenu dražobníka v rozsahu najviac 3 % z vymáhanej pohľadávky a po doručení

oznámenia o dražbe vlastníkovi predmetu dražby 10 % z vymáhanej pohľadávky. Odmena

dražobníka je najviac 1 000 000 Sk zvýšených o 1 % z ceny dosiahnutej vydražením,

presahujúcej 10 000 000 Sk.“.

Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.

36.

V § 25 odsek 3 znie

„(3)

Ak za náklady dražby nezodpovedá iná osoba ako navrhovateľ dražby, uhradí ich dražobníkovi

navrhovateľ dražby, ak nie je v zmluve o vykonaní dražby dohodnuté inak.“.

37.

§ 25 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie

„(6)

Ak neplatnosť dražby spôsobil dražobník, znáša náklady dražby; ustanovenie § 33 ods.

3 tým nie je dotknuté.“.

38.

V § 26 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.

39.

V § 26 ods. 7 sa slová „3 až 5“ nahrádzajú slovami „4 až 5“.

40.

V § 27 ods. 1 sa na konci pripája táto veta

„Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa

v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.“.

41.

V § 28 odsek 3 znie

„(3)

Ak ide o byt, dom alebo inú nehnuteľnosť, zašle dražobník po zaplatení ceny predmetu

dražby jedno vyhotovenie osvedčeného odpisu notárskej zápisnice spolu s potvrdením

o zaplatení bez zbytočného odkladu príslušnej správe katastra.“.

42.

V § 28 ods. 4 sa slová „(§ 17 ods. 7)“ nahrádzajú slovami „(§ 17 ods. 8)“.

43.

V § 29 ods. 2 prvá veta znie

„Ak ide o predmet dražby podľa § 20 ods. 13, predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať

predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia

totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných

prieťahov.“.

44.

V § 29 ods. 4 sa na konci pripája táto veta

„Ak niektorá osoba odmietne zápisnicu podpísať alebo ju prevziať, táto skutočnosť

sa vyznačí v zápisnici a zápisnica sa považuje za odovzdanú aj tejto osobe; o tom

dražobník túto osobu poučí.“.

45.

§ 32 vrátane nadpisu znie

㤠32

Odovzdanie výťažku dražby

(1)

Výťažok dražby po uhradení nákladov dražby, po uspokojení pohľadávok záložného veriteľa

a po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením bez zbytočných prieťahov dražobník odovzdá

predchádzajúcemu vlastníkovi predmetu dražby, ak osobitný zákon

13a

) neustanovuje inak.

(2)

Ak predchádzajúci vlastník predmet dražby neodovzdal vydražiteľovi, dražobník mu

zloží sumu určenú podľa odseku 1 do notárskej úschovy; rovnako tak postupuje, ak predchádzajúci

vlastník túto sumu odmieta prevziať.

(3)

Ak je dražba neplatná, každá osoba, ktorá prevzala výťažok dražby podľa odseku 1,

je povinná vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi. Dražobník je povinný na výzvu vydražiteľa

oznámiť mu sumu, ktorú odovzdal záložnému veriteľovi a dlžníkovi, prípadne sumu, ktorú

zložil do notárskej úschovy. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

(4)

Ak je dražba neplatná a predchádzajúci vlastník a vydražiteľ si majú navzájom vrátiť

plnenia, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr

alebo je pripravený záväzok splniť.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie

„13a)

§ 151ma ods. 5 Občianskeho zákonníka.“.

46.

Za § 33 sa vkladá nová tretia časť, ktorá znie

„TRETIA ČASŤ

KONTROLA A SPRÁVNE DELIKTY

§ 33a

(1)

Kontrolu dodržiavania podmienok organizovania a priebehu dražieb vykonáva ministerstvo.

Na výkon kontroly sa nevzťahuje osobitný predpis.

14a

)

(2)

Ministerstvo uverejní na svojej internetovej stránke zoznam dražobníkov a údaje o

nich v rozsahu verejnej časti živnostenského registra. Údaje o dražobníkoch ministerstvu

zašle alebo sprístupní

14b

) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

§ 33b

Kontrola sa vykonáva

a)

pravidelnými, náhodnými alebo účelovými previerkami dodržiavania zákonnosti a správnosti

postupov a povinností dražobníkov,

b)

preskúmavaním podnetov na postup pri výkone činnosti dražobníkov.

§ 33c

(1)

Kontrolu vykonáva ministerstvom poverený zamestnanec ministerstva (ďalej len „poverená

osoba").

(2)

Poverenie ministerstva na vykonanie kontroly má písomnú formu a obsahuje označenie

kontrolovaného dražobníka, predmet kontroly, deň začatia kontroly, dátum a miesto

vyhotovenia poverenia a meno, priezvisko, funkciu a podpis zamestnanca ministerstva

oprávneného na udelenie poverenia.

§ 33d

(1)

Poverená osoba je z výkonu kontroly vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci,

ku kontrolovanému dražobníkovi alebo k zamestnancom dražobníka možno mať pochybnosť

o jej nezaujatosti.

(2)

Ak sa poverená osoba dozvie skutočnosti nasvedčujúce, že je z výkonu kontroly vylúčená,

je povinná bezodkladne oznámiť tieto skutočnosti osobe, ktorá ju vykonaním kontroly

poverila. Pri výkone kontroly môže zatiaľ urobiť len úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

(3)

Ak má kontrolovaný dražobník pochybnosti o nezaujatosti poverenej osoby, môže podať

ministerstvu odôvodnené písomné námietky.

(4)

O vylúčení poverenej osoby z výkonu kontroly rozhodne do troch dní od oznámenia alebo

podania námietok osoba, ktorá poverenú osobu vykonaním kontroly poverila; ak rozhodne,

že poverená osoba je z výkonu kontroly vylúčená, urobí aj vhodné opatrenie na zabezpečenie

ďalšieho výkonu kontroly. Na rozhodovanie o zaujatosti poverenej osoby sa všeobecný

predpis o správnom konaní nepoužije.

14c

)

§ 33e

(1)

Poverená osoba je pri výkone kontroly oprávnená

a)

vstupovať do objektov, zariadení, na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných

dražobníkov, ak bezprostredne súvisia s predmetom kontroly,

b)

nahliadať do spisu, účtovníctva a iných záznamov kontrolovaného dražobníka a robiť

z nich kópie a odpisy,

c)

v odôvodnených prípadoch odoberať písomnosti a iné záznamy kontrolovaného dražobníka,

d)

vyžadovať od kontrolovaného dražobníka, jeho zamestnancov, prípadne jeho spoločníkov

všetky informácie týkajúce sa výkonu jeho činnosti,

e)

vyžadovať od kontrolovaného dražobníka, jeho zamestnancov, prípadne jeho spoločníkov

aj inú súčinnosť potrebnú na zabezpečenie riadneho výkonu kontroly a vykonať ďalšie

opatrenia potrebné na zabezpečenie účinného a objektívneho výkonu kontroly.

(2)

Poverená osoba je pri výkone kontroly povinná preukázať sa kontrolovanému dražobníkovi

pri začatí kontroly písomným poverením ministerstva na vykonanie kontroly spolu so

služobným preukazom, prípadne občianskym preukazom.

§ 33f

(1)

Pri výkone kontroly sú dražobník, jeho zamestnanci, prípadne spoločníci povinní poskytovať

poverenej osobe súčinnosť a vytvárať im vhodné materiálne a technické podmienky potrebné

na riadny výkon kontroly, najmä zabezpečiť im vhodné miesto na vykonanie kontroly

a zdržať sa konania, ktoré môže mariť výkon kontroly.

(2)

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa neporuší poskytnutím súčinnosti podľa odseku

1.

§ 33g

(1)

O výsledku vykonanej kontroly poverená osoba vyhotoví protokol, ktorého odpis doručia

kontrolovanému dražobníkovi. Kontrolovaný dražobník môže v lehote do troch dní od

doručenia odpisu protokolu uplatniť proti protokolu písomné námietky a poverená osoba

je povinná opodstatnenosť námietok preveriť.

(2)

Protokol obsahuje označenie kontrolovaného dražobníka, miesto a čas vykonania kontroly,

predmet kontroly, mená, priezviská a podpisy osôb, ktoré kontrolu vykonali, preukázané

zistenia pri kontrole, dátum vypracovania protokolu, vlastnoručné podpisy poverených

osôb, vyjadrenie kontrolovaného dražobníka k výsledku kontroly a ďalšie písomnosti

a materiály. Na základe uznaných námietok sa k protokolu vypracuje dodatok ako súčasť

protokolu.

§ 33h

Poverená osoba, ktorá sa dozvedela o skutočnostiach súvisiacich s kontrolou, je povinná

zachovávať mlčanlivosť o týchto skutočnostiach. Povinnosť mlčanlivosti trvá aj po

skončení výkonu ich funkcie alebo zamestnania.

§ 33i

Trovy ministerstva spojené s kontrolou uhrádza ministerstvo a trovy kontrolovaného

dražobníka spojené s kontrolou platí kontrolovaný dražobník.

§ 33j

(1)

Za porušenie alebo obchádzanie povinností ustanovených v § 11 ods. 1, 2 a 3, § 12

ods. 1 a 4, § 13 ods. 1 a 2, § 13a ods. 2, § 14, § 17 ods. 1, § 18, § 20 ods. 14,

§ 23 ods. 1, § 24 ods. 1, 2, 5, 6 a 7, § 29 ods. 2, § 28 ods. 1 a 3 a v § 32 ministerstvo

uloží dražobníkovi pokutu v sume 50 000 Sk.

(2)

Za porušenie alebo obchádzanie povinností ustanovených v § 13b, § 15 a v § 17 ods.

9 ministerstvo uloží dražobníkovi pokutu v sume 100 000 Sk.

(3)

Za porušenie iných povinností ako tých, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 a 2, ministerstvo

uloží dražobníkovi pokutu 10 000 Sk.

(4)

Ak ministerstvo zistí, že dražobník opakovane porušuje povinnosti podľa odseku 3,

môže dať podnet príslušnému orgánu podľa osobitného predpisu

8

) na zrušenie živnostenského oprávnenia.

(5)

Porušenie povinností dražobníka upustiť od dražby, ak tak bol povinný urobiť, alebo

povinnosti dohodnúť a udržiavať poistenie zodpovednosti za škodu sa považuje za osobitné

závažné porušenie povinností.

8

)

(6)

Ak ministerstvo zistí, že dražobník porušuje povinnosti podľa odseku 5, dá podnet

príslušnému orgánu podľa osobitného predpisu

8

) na zrušenie živnostenského oprávnenia.

§ 33k

(1)

Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka od zistenia porušenia povinnosti,

najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(2)

Výnos pokuty je príjmom štátneho rozpočtu.

(3)

Na konanie o uložení pokuty podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom

konaní.

14c

)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 14a až 14c znejú

„14a)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe

v znení neskorších predpisov.

14b)

§ 60b ods. 3 a 6 zákona č. 455/1991 Zb. v znení zákona č. 358/2007 Z. z.

14c)

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.“.

Doterajšia tretia časť sa označuje ako štvrtá časť.

47.

Doterajší text § 34 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie

„(2)

Ak predmetom dražby je vec nadobudnutá prevodom na zabezpečenie pohľadávky,

18

) na navrhovateľa dražby sa primerane vzťahujú ustanovenia o záložnom veriteľovi a

na osobu, ktorá previedla právo na zabezpečenie pohľadávky, primerane sa vzťahujú

ustanovenia o vlastníkovi veci.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 18 znie

„18)

§ 553 až 553c Občianskeho zákonníka.“.

48.

Za § 36 sa vkladá § 36a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠36a

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2008

Dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 1. januárom 2008, ako i vzťahy

s nimi súvisiace sa dokončia podľa doterajších predpisov.“.

49.

Zákon sa dopĺňa prílohou, ktorá vrátane nadpisu znie

„Príloha k zákonu č. 527/2002 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z.

OZNAČENIE PREDMETU DRAŽBY

Páska

."

Čl. II

Zákon č.

40/1964 Zb.

Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona

č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990

Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona

č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997 Z. z., zákona

č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z., zákona č. 261/2001

Z. z., zákona č. 281/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 34/2002 Z. z.,

zákona č. 95/2002 Z. z., zákona č. 184/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona

č. 526/2002 Z. z., zákona č. 504/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 150/2004

Z. z., zákona č. 404/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z.,

zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 118/2006 Z. z., zákona

č. 188/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z. a zákona č. 335/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa

takto

1.

§ 52 znie

㤠52

(1)

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom.

(2)

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3)

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4)

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.".

2.

Za § 52 sa vkladá § 52a, ktorý znie

㤠52a

(1)

Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté

do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

(2)

Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri

ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej

z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným

spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných

závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.“.

3.

§ 53 znie

㤠53

(1)

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná

podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.

(2)

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3)

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(4)

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,

ktoré

a)

má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b)

dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez

súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia

pohľadávky spotrebiteľa,

c)

vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým

sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d)

vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,

e)

umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade,

ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f)

umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,

g)

oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu

uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)

prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil

záväzky, ktoré vznikli,

i)

umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého

v zmluve,

j)

určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa

oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo

odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená

v čase splnenia,

k)

požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú

sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l)

obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné

bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná

strana,

m)

v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu

vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,

n)

spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia,

na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane

krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,

o)

ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou,

alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,

p)

obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo

vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r)

vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

(5)

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(6)

Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov

za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty

poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za

poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu,

ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu

vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov

a primeranej odplaty.“.

4.

§ 151l sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný

jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnej správe

katastra nehnuteľností, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.“.

5.

V § 151m ods. 6 sa slová „Pri predaji zálohu" nahrádzajú slovami „Pri výkone záložného

práva".

6.

V § 151md sa odsek 1 dopĺňa písmenom i), ktoré znie

„i)

ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.“.

7.

§ 151o sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka

k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné

bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.“.

8.

Za § 545 sa vkladá § 545a, ktorý znie

㤠545a

Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam

zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej

porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku

škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje

rozsah vzniknutej škody.“.

9.

§ 553 vrátane nadpisu znie

„Zabezpečovací prevod práva

§ 553

(1)

Splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby

v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných

ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133).

(2)

Ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri,

veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo

v inom verejnom registri.

(3)

Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.

(4)

Pri zabezpečovacom prevode práva spojeného s cenným papierom sa postupuje primerane

podľa osobitného predpisu.

3fa

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3fa znie

„3fa)

Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.“.

10.

Za § 553 sa vkladajú § 553a až 553e, ktoré znejú

㤠553a

(1)

Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne.

(2)

Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku

a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti účastníkov

zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie

v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade

dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom

prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.

§ 553b

(1)

Až do zániku zabezpečovacieho prevodu práva veriteľ nie je oprávnený prevedené právo

previesť ďalej na inú osobu ani ho inak zaťažiť v prospech inej osoby. Ak je predmetom

zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nehnuteľnosť, správa katastra túto skutočnosť

vyznačí v katastri nehnuteľností.

3g

)

(2)

Ak zabezpečovací prevod práva spočíva v prevode vlastníckeho práva k veci a veriteľ

je jej držiteľom, je povinný prevedenú vec chrániť pred poškodením, stratou a zničením.

Ak je držiteľom veci dlžník, táto povinnosť platí pre neho obdobne.

§ 553c

(1)

Ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený začať výkon

zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve

alebo dražbou podľa osobitného zákona.

(2)

Dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo

ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné.

(3)

Začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva je veriteľ povinný písomne oznámiť

osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, a dlžníkovi aspoň 30 dní vopred.

(4)

Ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva ako speňažením na

dražbe podľa osobitného predpisu,

3e

) veriteľ je pri výkone svojho práva povinný postupovať s náležitou starostlivosťou

tak, aby právo previedol za cenu, za akú sa rovnaké alebo porovnateľné právo za porovnateľných

podmienok zvyčajne prevádza, inak zodpovedá osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, za

škodu, ktorú tým spôsobí.

(5)

Ak výťažok dosiahnutý vykonaním zabezpečovacieho práva prevyšuje zabezpečenú pohľadávku

a jej príslušenstvo, veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vydať osobe, ktorá

zabezpečenie poskytla, tú časť výťažku, ktorá po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených

nákladov v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva prevyšuje zabezpečenú

pohľadávku a jej príslušenstvo.

§ 553d

(1)

Zánikom zabezpečovaného záväzku právo prechádza späť na osobu, ktorá zabezpečenie

poskytla. Veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vec v jeho držbe vydať, a ak niet

odlišnej dohody, spolu s tým, čo k nej pribudlo.

(2)

Veriteľ má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho

prevodu práva.

§ 553e

Na zabezpečovací prevod práva sa primerane použijú ustanovenia § 151j ods. 2, § 151l

ods. 4, § 151m ods. 2, 3, 4, 7, 9, § 151mb ods. 1, § 151md ods. 1 až 3.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3g znie

„3g)

§ 44 ods. 1 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny

zákon) v znení neskorších predpisov.“.

11.

§ 554 vrátane nadpisu znie

㤠554

Zabezpečovacie postúpenie pohľadávky

Pohľadávku možno zabezpečiť postúpením pohľadávky dlžníka alebo pohľadávky tretej

osoby na veriteľa (ďalej „zabezpečovacie postúpenie pohľadávky“), ak to osobitný zákon

nevylučuje.“.

12.

V § 562 sa za slová „plní tomu" vkladá čiarka a slová „kto je oprávnený prijať podľa

osobitného zákona plnenie, alebo tomu".

13.

Doterajší text § 566 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie

„(2)

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu

a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.“.

14.

V deviatej časti sa za dvanástu hlavu vkladá nová trinásta hlava, ktorá vrátane nadpisu

znie

„TRINÁSTA HLAVA

PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. JANUÁRA 2008

§ 879j

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom

2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom

2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.“.

Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

233/1995 Z. z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona

č. 235/1998 Z. z., zákona č. 240/1998 Z. z., zákona č. 280/1999 Z. z., nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky č. 415/2000 Z. z., zákona č. 291/2001 Z. z., zákona č. 32/2002

Z. z., zákona č. 356/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z.,

zákona č. 613/2004 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 125/2005 Z.

z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 585/2006 Z. z. a zákona č. 84/2007 Z. z. sa

dopĺňa takto

V § 193 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „a mimosúdne písomnosti, ak to

ustanovuje osobitný predpis.".

Čl. IV

Zákon č.

575/2001 Z. z.

o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona

č. 143/2002 Z. z., zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 139/2003

Z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 523/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z.,

zákona č. 351/2004 Z. z., zákona č. 405/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona

č. 654/2004 Z. z., zákona č. 78/2005 Z. z., zákona č. 172/2005 Z. z., zákona č. 474/2005

Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 103/2007 Z. z.

a zákona č. 456/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

V § 13 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie

„(4)

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva v zákonom ustanovenom rozsahu

kontrolu nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dobrovoľných dražieb.“.

Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7.

Čl. VI

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

162/1995 Z. z.

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny

zákon) v znení zákona č. 222/1996 Z. z., zákona č. 255/2001 Z. z., zákona č. 419/2002

a zákona č. 173/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

Doterajší text § 43 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie

„(2)

Ak ide o dražbu podľa osobitného zákona,

10ab

)

ktorej predmetom je byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, správa katastra vyznačí údaj

o dražbe najmenej počas troch mesiacov odo dňa doručenia zápisnice o dražbe, a ak

bolo začaté súdne konanie o určenie neplatnosti dražby,

10ac

)

tak až do skončenia tohto konania. Na zrušenie poznámky platí ustanovenie § 39 ods.

3.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 10ab a 10ac znejú

„

10ab

)

Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej

rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších

predpisov.

10ac)

§ 21 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z.“.

Čl. VII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2008.