VYHLÁŠKA 568/1991 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície
Table of Provisions (74)
Statutory Text (74 Articles)
§ 1
(1)
Pri prijímacom konaní občan, ktorý požiadal o prijatie do služobného pomeru (ďalej
len „uchádzač“), predloží tieto doklady
a)
personálny dotazník s vyplnenými osobnými údajmi,
b)
životopis,
c)
overené odpisy rodného alebo obdobného listu a dokladov o dosiahnutom vzdelaní,
d)
výpis z registra trestov,
e)
čestné vyhlásenie o tom, že nie je členom žiadnej politickej strany alebo politického
hnutia, prípadne o tom, že členstvo v politickej strane alebo v politickom hnutí ukončí
najneskôr ku dňu predchádzajúcemu dňu vzniku služobného pomeru a
f)
potvrdenie vojenskej správy, že vykonal základnú (náhradnú) vojenskú službu, alebo
potvrdenie, že nepodlieha brannej povinnosti.
(2)
Uchádzač môže byť požiadaný o predloženie pracovného alebo služobného posudku z posledného,
prípadne z predchádzajúcich zamestnaní.
(3)
Fyzická a duševná spôsobilosť uchádzača na výkon služby sa zisťuje vstupnou lekárskou
prehliadkou a podľa charakteru funkcie, do ktorej sa predpokladá uchádzača ustanoviť,
prípadne tiež psychodiagnostickým vyšetrením a testom fyzickej výkonnosti.
§ 2
Prijímacie konanie sa končí doručením rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru uchádzačovi
alebo upovedomením uchádzača o tom, že nebol do služobného pomeru prijatý, alebo späťvzatím
žiadosti uchádzačom. Uchádzačovi, ktorý nebol do služobného pomeru prijatý, sa vrátia
predložené doklady.
§ 3
Výsluha rokov v hodnosti
(1)
Doba výsluhy rokov v hodnosti je
a)
pri práporčíckych hodnostiach
1. rotný
jeden rok
2. strážmajster
dva roky
3. nadstrážtnajster
tri roky
4. podpráporčík
štyri roky
5. práporčík
päť rokov;
b)
pri dôstojníckych hodnostiach
1. podporučík
jeden rok
2. poručík
dva roky
3. nadporučík
tri roky
4. kapitán
tri roky
5. major
štyri roky
6. podplukovník
päť rokov;
pri hodnostiach nadpráporčík, plukovník a pri generálskych hodnostiach sa doba výsluhy
rokov v hodnosti neurčuje.
(2)
Do doby výsluhy rokov v hodnosti podľa predchádzajúceho odseku sa započítava doba
trvania služobného pomeru s výnimkou dôb
a)
pozbavenia výkonu služby, ak policajtovi nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho
služobný príjem skrátený (
§ 13 ods. 4 zákona
),
b)
výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom,
c)
služobného voľna bez nároku na služobný príjem trvajúceho nepretržite aspoň jeden
mesiac,
d)
ďalšej materskej dovolenky,
e)
dočasnej neschopnosti na službu pre chorobu alebo úraz, po ktorú policajt nemá nárok
na služobný príjem v chorobe alebo nemocenské.
1
)
§ 4
Vymenovanie do vyššej hodnosti pri prijatí do služobného pomeru
(1)
Pri prijatí do služobného pomeru môže byť policajt, ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad
vysokoškolského vzdelania
2
)
v príslušnom študijnom odbore, prípadne jeho zameranie, vymenovaný do hodnosti poručíka
alebo do vyššej hodnosti, ak získal určenú dobu odbornej praxe, ktorú uplatní pri
výkone funkcie. Doba odbornej praxe je
a)
dva roky pre vymenovanie do hodnosti poručíka,
b)
štyri roky pre vymenovanie do hodnosti nadporučíka,
c)
osem rokov pre vymenovanie do hodnosti kapitána,
d)
dvanásť rokov pre vymenovanie do hodnosti majora alebo podplukovníka.
(2)
Policajt vymenovaný do hodnosti podľa predchádzajúceho odseku môže byť vymenovaný
najviac do hodnosti o stupeň nižšej, než je hodnosť určená pre funkciu, do ktorej
je ustanovený.
§ 5
Vymenovanie do hodnosti pri prijatí občana do služobného pomeru, ktorý už bol v služobnom
pomere
(1)
Občan, ktorý už bol v služobnom pomere k ozbrojeným bezpečnostným zborom alebo službám,
je pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný najmenej do prv dosiahnutej hodnosti,
najviac však do hodnosti určenej pre funkciu, do ktorej je ustanovovaný.
(2)
Občan, ktorý bol vojakom z povolania alebo vojakom prijatým do ďalšej služby, môže
byť pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný až do prv dosiahnutej hodnosti, najviac
však do hodnosti určenej pre funkciu, do ktorej je ustanovovaný.
§ 6
(1)
Spôsobilosť policajta na výkon funkcie sa pri služobnom hodnotení posudzuje podľa
jeho odbornosti, zdravotného stavu, služobnej aktivity, množstva a kvality plnenia
služobných úloh, ich zložitosti a náročnosti, najmä podľa
a)
uplatňovania dosiahnutého vzdelania a špeciálnych znalostí v praxi,
b)
úrovne praktických skúseností a špeciálnych schopností, prípadne zručností,
c)
samostatnosti v práci, systematičnosti a efektívnosti pri riešení služobných úloh,
prípadne pri riadení podriadených policajtov,
d)
dodržiavania služobnej disciplíny,
e)
fyzickej zdatnosti pri vybraných funkciách.
(2)
Na posúdenie zdravotnej spôsobilosti policajta pri služobnom hodnotení je príslušná
lekárska komisia.
(3)
V služobnom hodnotení sa uvádza, či policajt je alebo nie je spôsobilý vykonávať
doterajšiu funkciu.
(4)
Ak je policajt spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu, uvádza sa, či
a)
dosahuje dobré výsledky vo výkone služby na účely povýšenia do vyššej hodnosti [
§ 8 ods. 1 písm. a) zákona
],
b)
je spôsobilý na ustanovenie do vyššej funkcie.
(5)
Ak policajt nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu, uvádza sa, či
a)
je spôsobilý na výkon inej funkcie (
§ 11 ods. 1 zákona
),
b)
je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu [
§ 16 ods. 1 písm. c) zákona
].
§ 7
Služobné hodnotenie sa spracuje
a)
pred skončením skúšobnej doby,
b)
ak má byť policajt ustanovený do vyššej funkcie,
c)
ak došlo k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie, ktoré môžu
odôvodňovať zmenu v záveroch posledného služobného hodnotenia,
d)
na žiadosť policajta, najskôr však po uplynutí 12 mesiacov od posledného hodnotenia.
§ 8
(1)
Návrh služobného hodnotenia spracúva najbližší nadriadený policajta.
(2)
Najbližší nadriadený je povinný oboznámiť s návrhom služobného hodnotenia policajta,
ktorý má právo vyjadriť sa k jeho obsahu. Ak policajt podá v lehote siedmich dní písomné
pripomienky, pripoja sa pripomienky k návrhu služobného hodnotenia.
(3)
Služobné hodnotenie schvaľuje najbližší nadriadený spracovateľa tohto hodnotenia.
(4)
Najbližší nadriadený oboznámi policajta so schváleným služobným hodnotením bez zbytočného
odkladu; súčasne ho poučí o možnosti podať proti služobnému hodnoteniu odvolanie.
§ 9
Okruh funkcií obsadzovaných vo výberovom konaní
(1)
Na základe výberového konania sa obsadzujú funkcie, s ktorých výkonom je spojená
vedecká, lekárska, farmaceutická alebo pedagogická činnosť, začínajúc funkciou vedúceho
oddelenia.
(2)
Na základe výberového konania možno obsadzovať ostatné funkcie začínajúc funkciou
riaditeľa odboru.
§ 10
Vyhlasovanie výberového konania
(1)
Vyhlasovateľom výberového konania je služobný orgán, ktorý je oprávnený rozhodnúť
o ustanovení policajta do funkcie obsadzovanej na základe výberového konania (ďalej
len „vyhlasovateľ“).
(2)
Vyhlásenie výberového konania, ktoré sa zverejňuje, musí obsahovať
a)
označenie vyhlasovateľa,
b)
názov obsadzovanej funkcie a miesto služobného pôsobiska,
c)
kvalifikačné predpoklady na výkon obsadzovanej funkcie,
d)
predpokladaný služobný príjem,
e)
predpokladaný termín obsadenia funkcie,
f)
výpočet dokladov, ktoré uchádzač pripojí k prihláške,
g)
adresu, na ktorú sa prihláška zasiela,
h)
lehotu pre doručenie prihlášky, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
§ 11
Výberová komisia
Vyhlasovateľ ustanoví na vykonanie výberového konania najmenej päťčlennú výberovú
komisiu. Za predsedu výberovej komisie určí spravidla vedúceho pracoviska, v ktorom
je systemizovaná obsadzovaná funkcia, alebo jeho zástupcu a za tajomníka komisie určí
pracovníka personálneho útvaru. Ďalšími členmi komisie môžu byť najmä poprední odborníci
príslušného odboru a psychológ. Za členov môžu byť vymenovaní aj externí odborníci.
§ 12
Priebeh výberového konania
(1)
Výberová komisia vyhodnotí doklady predložené uchádzačom. Uchádzačovi, ktorý podmienky
výberového konania nespĺňa, výberová komisia písomne oznámi, ktoré podmienky nesplnil,
a vráti mu predložené doklady. Uchádzačovi, ktorý podmienky výberového konania spĺňa,
výberová komisia bez zbytočného odkladu písomne oznámi jeho prijatie do výberového
konania a súčasne ho pozve na osobný pohovor.
(2)
Pri osobnom pohovore možno uchádzačovi uložiť písomné spracovanie stručnej tematickej
úlohy vo vymedzenom čase alebo iným spôsobom zistiť jeho vhodnosť na výkon obsadzovanej
funkcie.
(3)
Metodiku postupu a techniky zisťovania vhodnosti uchádzačov na výkon obsadzovanej
funkcie určí výberová komisia po predbežnom súhlase vyhlasovateľa.
(4)
Výberová komisia vyhodnotí informácie o uchádzačoch a určí poradie ich vhodnosti
na výkon obsadzovanej funkcie. Poradie sa určí hlasovaním. Návrh poradia je prijatý,
ak preň hlasuje väčšina členov výberovej komisie.
(5)
Výberová komisia oboznámi uchádzača s výsledkami výberového konania. Poradie uchádzača
nezakladá jeho nárok na ustanovenie do funkcie.
§ 13
(1)
Riaditeľ útvaru môže pre pracovisko, kde je určené rovnomerné rozvrhnutie základného
času služby v týždni, rozhodnúť o zavedení pružného času služby.
(2)
Pružný čas služby možno uplatniť ako
a)
pružný denný čas služby, pri ktorom si policajt volí začiatok času služby v jednotlivých
dňoch, v ktorých je povinný vykonávať službu v rozsahu pripadajúcom pri rovnomernom
rozvrhnutí základného času služby v týždni na jeden deň,
b)
pružný týždenný čas služby, pri ktorom si policajt volí začiatok a koniec času služby
v jednotlivých dňoch a v týždni je povinný vykonávať službu v rozsahu určeného základného
času služby v týždni.
(3)
Riaditeľ útvaru, ktorý rozhodol o zavedení pružného času služby, určí povinný čas
služby v rozsahu najmenej piatich hodín v jednotlivých dňoch.
(4)
Prestávka na jedenie a oddych (
§ 38 ods. 1 zákona
) sa poskytuje spravidla po troch hodinách povinného času služby.
(5)
Podľa predchádzajúcich odsekov sa postupuje obdobne, ak má policajt určený kratší
čas služby.
§ 14
(1)
Pružný čas služby sa neuplatní pri vyslaní policajta na služobnú cestu a pri zabezpečovaní
služobnej úlohy v dôležitom záujme služby; v takých prípadoch platí rovnomerné rozvrhnutie
základného času služby v týždni.
(2)
Riaditeľ útvaru, ktorý rozhodol o zavedení pružného času služby, môže, ak to vyžaduje
dôležitý záujem služby, rozhodnúť o jeho zrušení alebo dočasnom prerušení pre jednotlivé
pracoviská alebo pre jednotlivých policajtov.
§ 15
Do základného času služby v týždni sa započítava prestávka na jedenie a oddych
a)
v rozsahu 30 minút denne pri rozvrhnutí základného času služby na päť dní v týždni,
b)
v celkovom trvaní 45 minút (dve prestávky) pri nepretržitom výkone služby v rozsahu
12 hodín.
§ 16
Nariaďovanie služobnej pohotovosti a dosiahnuteľnosti
(1)
Ak nemožno zabezpečiť úlohy vyplývajúce z bezpečnostnej situácie bežným výkonom služby,
alebo zabezpečiť akcieschopnosť útvaru, môže príslušný služobný orgán nariadiť policajtovi
služobnú pohotovosť alebo dosiahnuteľnosť.
(2)
Pri služobnej pohotovosti je policajt povinný byť pripravený na pracovisku alebo
na inom mieste určenom príslušným služobným orgánom plniť úlohy vyplývajúce z bezpečnostnej
situácie.
(3)
Pri dosiahnuteľnosti je policajt povinný zdržiavať sa v mieste bydliska alebo na
inom mieste, ktoré je povinný oznámiť príslušnému služobnému orgánu, a byť pripravený
do určeného času plniť úlohy vyplývajúce zo služobnej pohotovosti.
(4)
Rozsah služobnej pohotovosti a dosiahnuteľnosti určí príslušný služobný orgán podľa
bezpečnostnej situácie.
§ 18
Ako doba výkonu služby sa pre vznik nároku na dovolenku posudzuje doba
a)
dočasnej neschopnosti na službu vzniknutej následkom služobného úrazu alebo choroby
z povolania, za ktoré Federálny policajný zbor a Zbor hradnej polície (ďalej len „policajný
zbor“) zodpovedá,
b)
dovolenky a dodatkovej dovolenky,
c)
preventívnej rehabilitácie,
d)
náhradného voľna,
e)
služobného voľna s nárokom na služobný príjem,
f)
materskej dovolenky,
g)
služobného voľna, po ktorú sa policajtovi poskytuje peňažná pomoc podľa právnych
predpisov o nemocenskom poistení,
h)
väzby, ak bolo trestné stíhanie proti policajtovi zastavené alebo ak bol spod obžaloby
oslobodený,
i)
pozbavenia výkonu služby, ak bol policajtovi doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho
služobný príjem skrátený,
j)
po ktorú nevykonáva službu preto, že je sviatok.
§ 19
Za službu zdraviu škodlivú alebo zvlášť obťažnú sa na účely dodatkovej dovolenky považuje
služba policajtov, ktorí
a)
sú pri výkone služby vystavení vo významnej miere nepriaznivým vplyvom ionizujúceho
žiarenia (
§ 20
),
b)
sú pri výkone služby na pracovisku s infekčnými materiálmi vystavení priamemu nebezpečenstvu
nákazy (
§ 21
),
c)
vykonávajú službu ako potápači za zvýšeného tlaku v skafandroch alebo vykonávajú
kesonovacie práce v stlačenom vzduchu v pracovných komorách,
d)
sú pri výkone služby vystavení ekvivalentnej hladine hluku presahujúcej 85 db (A),
e)
pracujú so zdraviu škodlivými biologickými a chemickými látkami,
f)
vykonávajú službu ako pyrotechnici,
g)
sú zaradení vo funkciách s charakterom priameho výkonu bezpečnostnej služby na úseku
boja proti terorizmu,
h)
vykonávajú službu ako výkonní letci, palubný personál a sprievod lietadiel,
i)
sú vystavení počas výkonu služby nadmernému vplyvu škodlivín na miestach určených
rozhodnutím orgánu hygienickej služby.
§ 20
Služba, pri ktorej sú policajti vystavení vo významnej miere nepriaznivým vplyvom
ionizujúceho žiarenia, je
a)
služba v prostredí otvorených žiaričov na pracoviskách II. a III. kategórie podľa
platnej ČSN,
3
)
b)
služba pri röntgenových zariadeniach (s výnimkou policajtov, ktorí vykonávajú službu
výhradne v obsluhovniach pre stabilné skiagrafie a technické röntgenové prístroje,
ktorých tienenie zodpovedá tieneniu miestností pre pracovníkov, ktorí nie sú profesionálne
vystavení ionizujúcemu žiareniu), najmä
1.
pomocné služby zdravotníckych pracovníkov pri pridržiavaní chorých neschopných samostatného
pohybu a policajtov v zariadeniach veterinárnej služby pri pridržiavaní zvierat pri
röntgenových vyšetreniach v prípadoch, keď nemožno použiť fixačné zariadenie, a taký
výkon služby s röntgenovými prístrojmi v zariadeniach veterinárnej služby, ktorý sa
nemôže vykonávať v osobitných na to vybavených miestnostiach;
2.
služba pri výskume na prototypoch prístrojov s elektrónovým lúčom s energiou 50 KeV
a väčšou, okrem obsluhy elektrónového mikroskopu;
3.
služba pri mobilných technických röntgenových prístrojoch pre defektoskopiu;
4.
služba pri lekárskych diagnostických a terapeutických röntgenových prístrojoch okrem
služby, ktorú možno vykonávať výhradne z obsluhovní, ktorých tienenie zodpovedá tieneniu
miestností pre pracovníkov, ktorí nie sú profesionálne vystavení ionizujúcemu žiareniu,
pokiaľ sa táto služba vykonáva v mesačnom priemere aspoň tri hodiny denne,
c)
služba s rádioaktívnymi žiaričmi (s výnimkou služby v obsluhovniach pre diaľkové
ovládanie, ktorých tienenie zodpovedá tieneniu miestností pre pracovníkov, ktorí nie
sú profesionálne vystavení ionizujúcemu žiareniu), najmä pri aplikácii rádioaktívnych
žiaričov ľuďom z diagnostických alebo liečebných dôvodov, pri príprave týchto žiaričov
na aplikáciu a pri prácach s defektoskopickými žiaričmi.
§ 21
Služba na pracoviskách s infekčnými materiálmi, pri ktorej sú policajti vystavení
priamemu nebezpečenstvu nákazy, je služba, pri ktorej sa spracúva a zneškodňuje materiál
obsahujúci choroboplodné zárodky alebo materiál podozrivý z prítomnosti týchto zárodkov.
§ 22
Policajtom, ktorí vykonávajú službu uvedenú v
§ 19 písm. d)
a
i)
a v
§ 21
, patrí dodatková dovolenka za podmienky, že službu vykonávajú aspoň v rozsahu polovice
základného času služby v týždni určeného pre túto službu alebo na uvedených pracoviskách.
§ 23
Dôležité osobné prekážky v službe
(1)
Policajtovi, ktorý nemôže vykonávať službu z dôvodov uvedených v
prílohe č. 1
, je služobný orgán povinný poskytnúť služobné voľno s nárokom na služobný príjem
v rozsahu určenom v tejto prílohe.
(2)
Ak je dôležitá osobná prekážka v službe policajtovi vopred známa, je povinný o poskytnutie
služobného voľna včas požiadať služobný orgán. Ak dôležitá osobná prekážka v službe
nebola policajtovi vopred známa, je povinný služobnému orgánu bez zbytočného odkladu
oznámiť dôvod a predpokladanú dobu neprítomnosti v službe. Dôležitú osobnú prekážku
v službe a jej trvanie je policajt povinný preukázať.
§ 24
Prekážky v službe z dôvodu všeobecného záujmu
(1)
Na výkon verejných funkcií,
4
)
občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ktoré nemožno uskutočniť
mimo času služby, sa poskytne policajtovi služobné voľno.
(2)
O výkon občianskych povinností ide najmä u svedkov, tlmočníkov a iných osôb predvolaných
na pojednávanie na súde alebo inom štátnom orgáne alebo orgáne obce, pri poskytnutí
prvej pomoci, povinných lekárskych prehliadkach, opatreniach proti prenosným chorobám,
iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti, izolácii z dôvodov
veterinárno-ochranných opatrení, poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane,
živelných udalostiach alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch.
(3)
Policajtovi uvoľnenému krátkodobo na výkon verejnej funkcie alebo občianskej povinnosti
sa poskytne služobné voľno s nárokom na služobný príjem. Policajtovi uvoľnenému dlhodobo
na výkon verejnej funkcie sa poskytne služobné voľno bez nároku na služobný príjem.
Na iné úkony vo všeobecnom záujme sa policajtovi poskytne služobné voľno v rozsahu
a za podmienok určených v prílohe č. 2.
§ 25
Prekážky v službe pri uplatnení pružného času služby
(1)
Pre prekážky v službe sa poskytne služobné voľno iba v rozsahu, v ktorom nevyhnutne
zasiahli do povinného času služby.
(2)
Pokiaľ táto vyhláška ustanovuje služobné voľno pre prekážky v službe podľa dní, patrí
služobné voľno v rozsahu zodpovedajúcom priemernému času služby, ktorý vyplýva z určeného
základného času služby v týždni.
(3)
Ak policajt pre prekážky v službe, ktoré zasiahli do voliteľného času služby, nevykonával
službu v rozsahu celého základného času služby v týždni, je povinný zameškaný čas
odslúžiť najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, pokiaľ sa nedohodne
so služobným orgánom na inom čase odslúženia zameškaného času.
§ 26
Spoločné ustanovenia pre prekážky v službe
Služobné voľno pre prekážky v službe sa poskytuje policajtovi v dňoch, ktoré sú inak
jeho obvyklými dňami služby.
§ 60
(1)
Pri vzniku služobného pomeru sa poskytujú policajtovi tieto naturálne náležitosti
a)
základná rovnošatová výbava alebo
b)
finančný príspevok vo výške 80 % hodnoty základnej rovnošatovej výbavy na zaobstaranie
výstroja, ak vykonáva službu v občianskom odeve a neposkytujú sa mu osobné ochranné
prostriedky, alebo
c)
finančný príspevok vo výške 40 % hodnoty základnej rovnošatovej výbavy na zaobstaranie
výstroja, ak pri výkone služby používa občiansky odev striedavo s osobnými ochrannými
prostriedkami, a
d)
intendantné materiály a osobné ochranné prostriedky nevyhnutné na výkon služby.
(2)
Policajtke používajúcej na výkon služby rovnošatu patrí k základnej rovnošatovej
výbave jednorazový finančný príspevok vo výške 30 % hodnoty základnej rovnošatovej
výbavy na nákup výstrojových súčastí, ktoré policajný zbor bežne nezabezpečuje.
(3)
Po dobu trvania služobného pomeru patrí policajtovi na obnovu priznaných naturálnych
náležitostí každý rok finančný príspevok
a)
vo výške 35 % hodnoty základnej rovnošatovej výbavy, pokiaľ používa pri výkone služby
rovnošatu, prípadne vykonáva službu v občianskom odeve a neposkytujú sa mu osobné
ochranné prostriedky,
b)
vo výške 15 % hodnoty základnej rovnošatovej výbavy, pokiaľ používa pri výkone služby
občiansky odev striedavo s osobnými ochrannými prostriedkami.
(4)
V roku vzniku nároku na finančný príspevok podľa odseku 3 patrí policajtovi pomerná
časť finančného príspevku.
(5)
Rovnošatu tvoria súčasti služobného výstroja určené pre jednotlivé vystrojenie policajtov.
Rovnošata je charakterizovaná farbou, strihom, hodnostným označením a symbolikou príslušnosti
k policajnému zboru. Rovnošatu je oprávnený nosiť iba policajt v služobnom pomere.
§ 61
(1)
Pri skončení služobného pomeru patrí policajtovi pomerná časť finančného príspevku
podľa
§ 60 ods. 3
.
(2)
Naturálne náležitosti sa neposkytujú za dobu, po ktorú policajtovi nepatril služobný
príjem alebo nemocenské, za dobu pozbavenia výkonu služby, ak sa mu nedoplatil rozdiel,
o ktorý bol služobný príjem skrátený, a za dobu výkonu väzby, ak trestné stíhanie
nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom.
(3)
Výplata príspevku na obnovu priznaných naturálnych náležitostí sa vykonáva vždy k
15. decembru spätne za uplynulé obdobie.
§ 62
Na úhradu zvýšených výdavkov spojených so zaobstaraním výstroja policajta vyslaného
služobne dlhodobo do zahraničia sa mimo naturálnej náležitosti podľa
§ 60 ods. 1, 2 a 3
prizná jednorazový peňažný príspevok vo výške
a)
10 % hodnoty základnej rovnošatovej výbavy, ak trvá pobyt v zahraničí aspoň tri mesiace,
b)
20 % hodnoty základnej rovnošatovej výbavy, ak trvá pobyt v zahraničí aspoň šesť
mesiacov,
c)
40 % hodnoty základnej rovnošatovej výbavy, ak trvá pobyt v zahraničí viac ako dvadsaťštyri
mesiacov.
§ 63
Poskytovanie intendantných materiálov, prípadne osobných ochranných prostriedkov možno
nahradiť jednorazovým finančným príspevkom vyplácaným k 15. decembru na celý nasledujúci
kalendárny rok. Jeho výšku určí riaditeľ útvaru ekonomického riadenia Federálneho
ministerstva vnútra v závislosti od úrovne maloobchodných cien.
§ 64
Dohoda o zvýšení vzdelania sa uzavrie s každým policajtom, ktorému policajný zbor
umožní dosiahnuť úplné stredné alebo vysokoškolské vzdelanie, absolvovať postgraduálne
štúdium alebo vedeckú výchovu.
§ 65
(1)
Doba určená na zotrvanie v služobnom pomere po skončení štúdia alebo vedeckej výchovy
je
a)
pri dennom štúdiu trojnásobok doby trvania štúdia,
b)
pri štúdiu popri výkone služby doba trvania štúdia,
(2)
Doba trvania štúdia je doba, po ktorú je policajt študentom školy alebo účastníkom
vedeckej výchovy. Do doby štúdia sa nezapočítava doba hlavných prázdnin.
§ 66
(1)
Výška nákladov vynaložených na zvýšenie vzdelania pri nesplnení záväzku zotrvať v
služobnom pomere alebo pri skončení služobného pomeru pred zvýšením vzdelania, ktoré
je policajt povinný nahradiť, je za jeden mesiac
a)
denného štúdia
1.
na vysokých školách a v postgraduálnom štúdiu 1500 Kčs,
2.
na stredných školách 600 Kčs;
b)
štúdia popri výkone služby
1.
na vysokých školách a v postgraduálnom štúdiu a vo vedeckej výchove 500 Kčs,
2.
na stredných školách 200 Kčs.
(2)
Výška nákladov, ktoré je policajt povinný uhradiť, sa určí tak, že sa doba trvania
štúdia zaokrúhlená na celé mesiace dole pri nesplnení záväzku násobí sumou určenou
v predchádzajúcom odseku. Pri čiastočnom nesplnení záväzku uhradí policajt pomernú
časť nákladov zodpovedajúcu dobe nesplneného záväzku. O úhrade nákladov vynaložených
na zvýšenie vzdelania rozhodne služobný orgán, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení
služobného pomeru policajta.
(3)
V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže služobný orgán uvedený v predchádzajúcom
odseku čiastočne znížiť, prípadne úplne odpustiť úhradu nákladov policajtovi uvoľnenému
zo služobného pomeru alebo prepustenému zo služobného pomeru podľa
§ 16 ods. 1 písm. c) zákona
.
§ 67
Poskytovanie služobného voľna policajtom študujúcim popri výkone služby
Policajtovi, s ktorým sa uzavrela dohoda o zvýšení vzdelania, poskytne policajný zbor
služobné voľno s nárokom na služobný príjem v rozsahu ustanovenom v
§ 68 až 71
.
§ 68
Služobné voľno pri štúdiu na strednej škole
Policajtovi študujúcemu na strednej škole sa poskytne služobné voľno v rozsahu
a)
tri hodiny týždenne,
b)
nevyhnutne potrebnom na účasť na študijných sústredeniach, ak sú súčasťou učebného
plánu,
c)
štyri dni v každom školskom roku na prípravu a vykonanie skúšok,
d)
desať dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky alebo 20 dní, pokiaľ súčasťou
skúšky je odborná práca.
§ 69
Služobné voľno pri štúdiu na vysokej škole
Policajtovi študujúcemu na vysokej škole sa poskytne služobné voľno v rozsahu
a)
14 dní v každom školskom roku,
b)
nevyhnutne potrebnom na účasť na študijných sústredeniach, ak sú súčasťou učebného
plánu,
c)
dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
d)
80 dní na prípravu a vykonanie štátnej záverečnej skúšky.
§ 70
Služobné voľno pri postgraduálnom štúdiu
Policajtovi študujúcemu v postgraduálnom štúdiu sa poskytne služobné voľno v rozsahu
a)
sedem dní v každom školskom roku,
b)
nevyhnutne potrebnom na účasť na študijných sústredeniach, ak sú súčasťou učebného
plánu,
c)
dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
d)
40 dní na obhajobu dizertačnej práce, prípravu a vykonanie rigoróznej skúšky,
e)
10 dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky.
§ 71
Ďalšie služobné voľno
(1)
Na vykonanie prijímacích skúšok sa policajtovi poskytne služobné voľno v nevyhnutne
potrebnom rozsahu.
(2)
Policajtkám a osamelým policajtom, ktorí sa starajú aspoň o jedno dieťa mladšie ako
15 rokov a ktorým patrí služobné voľno podľa
§ 68 až 70
, sa poskytne ďalšie služobné voľno v rozsahu piatich dní v školskom roku.
§ 72
Čerpanie služobného voľna
(1)
Služobné voľno čerpá policajt v dňoch, ktoré sú inak jeho obvyklými dňami služby.
(2)
Služobné voľno určené počtom hodín týždenne môže policajt po dohode so služobným
orgánom čerpať naraz, najviac však za obdobie štyroch týždňov.
(3)
Služobné voľno možno čerpať po celý školský rok (rok trvania vedeckej ašpirantúry).
Do iného roka možno prevádzať iba služobné voľno poskytované na prípravu a vykonanie
skúšok.
(4)
Služobné voľno sa neposkytuje na prípravu na opravnú skúšku.
(5)
Čerpanie služobného voľna sa prerušuje dočasnou neschopnosťou policajta na službu
pre chorobu alebo úraz; ak dočasná neschopnosť na službu trvá dlhšie ako štyri týždne,
patrí policajtovi služobné voľno určené počtom hodín týždenne najviac za štyri týždne.
(6)
Služobné voľno určené počtom hodín týždenne nepatrí policajtovi po dobu dovolenky;
patrí mu však v plnom rozsahu v týždni, v ktorom čerpal najviac dva kalendárne dni
dovolenky.
§ 73
Školenie a štúdium na prehĺbenie kvalifikácie
Účasť na školení a štúdiu pri výkone služby za účelom prehĺbenia kvalifikácie požadovanej
na výkon funkcie je výkonom služby.
§ 74
Preventívna rehabilitácia sa poskytuje policajtovi
a)
výkonnému letcovi, vo funkcii obsluhujúceho palubného personálu, pyrotechnikovi,
potápačovi a vo funkcii s charakterom priameho výkonu bezpečnostnej služby na úseku
boja proti terorizmu,
b)
staršiemu ako 40 rokov,
c)
s oslabeným zdravím, ak to odporučí príslušný služobný lekár.
§ 75
Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje policajtovi
a)
v prvom roku služobného pomeru,
b)
u ktorého sa rozhodlo o jeho prepustení alebo ktorý požiadal o uvoľnenie zo služobného
pomeru,
c)
ktorému sa v kalendárnom roku poskytla kúpeľná starostlivosť.
§ 76
(1)
Preventívna rehabilitácia prebieha formou
a)
aktívneho odpočinku v zotavovniach,
b)
kúpeľného liečenia v kúpeľných liečebných ústavoch,
c)
pracovnou na výstavbe, opravách a údržbe účelových zariadení Federálneho ministerstva
vnútra a policajného zboru alebo na akciách určených ministrom vnútra alebo riaditeľom
policajného zboru.
(2)
Pri preventívnej rehabilitácii podľa odseku 1 písm. c) policajt vykonáva v prvom
týždni určené práce v dĺžke určeného základného času služby v týždni pri jeho rovnomernom
rozvrhnutí. Druhý týždeň využíva policajt individuálne na rozvoj svojej telesnej zdatnosti,
telesného a duševného zdravia. Činnosť v druhom týždni preventívnej rehabilitácie
sa nepovažuje za výkon služby ani za úkony alebo činnosti v priamej súvislosti s výkonom
služby na účely náhrady škody.
(3)
Preventívna rehabilitácia sa poskytuje bezplatne. Ak sa pri preventívnej rehabilitácii
neposkytuje bezplatné stravovanie, poskytuje sa policajtovi peňažná náhrada vo výške
stravného poskytovaného pri vyslaní na služobnú cestu; to neplatí v prípade preventívnej
rehabilitácie podľa odseku 1 písm. c) v druhom týždni.
§ 77
(1)
O poskytnutí preventívnej rehabilitácie podľa
§ 76 ods. 1 písm. a)
rozhoduje príslušný služobný orgán na základe vyjadrenia príslušného služobného lekára
o jej vhodnosti.
(2)
O preventívnej rehabilitácii podľa
§ 76 ods. 1 písm. b)
rozhoduje príslušný služobný lekár.
(3)
O poskytnutí preventívnej rehabilitácie podľa
§ 76 ods. 1 písm. c)
rozhoduje na žiadosť policajta príslušný služobný orgán.
§ 78
Zákaz výkonu funkcií alebo služby
(1)
Všetkým policajtkám, tehotným policajtkám a matkám do konca deviateho mesiaca po
pôrode je zakázané vykonávať funkcie a službu (ďalej len „činnosť“), ktoré sú uvedené
v prílohe č. 7.
(2)
V prípade pochybností, či sú splnené podmienky na použitie zákazu výkonu činnosti,
prerokuje služobný orgán použitie tohto zákazu s príslušným služobným lekárom a orgánom
hygienickej služby.
(3)
Výnimky zo zákazu výkonu činnosti podľa odseku 1 sú prípustné len v rozsahu a za
podmienok určených pri jednotlivých zákazoch činnosti.
(4)
Policajtka je povinná oznámiť služobnému orgánu skutočnosti rozhodné pre posúdenie
zákazu činnosti vzťahujúce sa na jej služobné zaradenie.
(5)
Služobné orgány sú povinné sústavne kontrolovať dodržiavanie zákazu činnosti pre
policajtky, tehotné policajtky a matky do konca deviateho mesiaca po pôrode.
§ 79
Výpočet hrubého mesačného služobného príjmu
(1)
Hrubý mesačný služobný príjem sa vypočítava z úhrnu funkčného platu, hodnostného
platu, prídavku za výsluhu rokov a príplatkov určených pevným mesačným výmerom, ktoré
policajtovi patrili v čase vzniku skutočnosti, pre ktorú sa hrubý mesačný služobný
príjem zisťuje (ďalej len „rozhodná skutočnosť“). Na zníženie služobného príjmu v
dôsledku uloženia disciplinárneho trestu [
§ 29 ods. 1 písm. b) a c) zákona
] sa neprihliada.
(2)
Na účely peňažných náležitostí sa pri výpočte služobného príjmu postupuje podľa odseku
1 s tým, že sa pripočíta mesačný priemer premenlivých príplatkov a odmien vyplatených
policajtovi v kalendárnom roku predchádzajúcom dňu rozhodnej skutočnosti, pokiaľ podliehajú
dani zo mzdy.
(3)
Do hrubého mesačného služobného príjmu sa nezapočítava
a)
nástupný príspevok,
b)
náhrada za získané vzdelanie,
c)
naturálne náležitosti,
d)
vernostné stabilizačné odmeny,
e)
vernostné diferenčné odmeny.
§ 80
Povinnosti služobných orgánov
(1)
Konanie o náhrade škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania je
povinný začať príslušný služobný orgán bez zbytočného odkladu, len čo sa o vzniku
škody na zdraví dozvie.
(2)
Škodu na zdraví a jej náhradu prerokúva s policajtom, prípadne s pozostalými po ňom
(ďalej len „poškodený“) na základe výsledkov vyšetrovania príslušný služobný orgán,
ktorý je povinný poučiť poškodeného o všetkých jeho nárokoch.
(3)
O prerokovaní škody na zdraví spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania
spisuje služobný orgán správu. Správa musí obsahovať
a)
osobné údaje o policajtovi,
b)
stručný opis okolností, za ktorých ku škode na zdraví došlo,
c)
v ktorom zdravotníckom zariadení bol policajt ošetrený alebo sa liečil a odpis lekárskeho
nálezu,
d)
zistenie, či ide o škodu na zdraví spôsobenú služobným úrazom alebo chorobou z povolania,
e)
záver o tom, či policajný zbor zodpovedá za škodu na zdraví a v akom rozsahu alebo
z akých dôvodov sa zodpovednosti zbavuje,
f)
kedy bol poškodený poučený o nárokoch na náhradu škody,
g)
zistenie, ktoré náhrady a v akej výške sa majú podľa príslušných predpisov poškodenému
priznať, a prípadný návrh na poskytnutie preddavku na náhradu škody,
h)
či a proti komu sa má začať konanie o náhrade škody a regresné konanie.
(4)
Pri prerokúvaní náhrady škody spôsobenej policajtovi na zdraví inak než služobným
úrazom alebo chorobou z povolania sa postupuje obdobne.
§ 81
Výkon služby a priama súvislosť s ním
(1)
Výkonom služby sa rozumie činnosť vyplývajúca zo služobného pomeru, iná činnosť vykonávaná
na rozkaz služobného orgánu a činnosť, ktorá je predmetom služobnej cesty. Výkonom
služby je tiež činnosť vykonávaná pre policajný zbor na podnet záujmového združenia
policajtov, prípadne činnosť vykonávaná pre policajný zbor z vlastnej iniciatívy,
pokiaľ na ňu policajt nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo ju nevykonáva proti výslovnému
zákazu služobného orgánu.
(2)
V priamej súvislosti s výkonom služby sú úkony potrebné na výkon služby a úkony počas
služby obvyklé alebo potrebné pred začiatkom a po skončení služby. Takými úkonmi však
nie sú cesta do služby a späť, stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom
zariadení, ani cesta k nim a späť, pokiaľ sa nevykonáva v objekte policajného zboru.
Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, uskutočňované na rozkaz služobného orgánu, alebo
ošetrenie pri prvej pomoci a cesta k nim a späť sú úkony v priamej súvislosti s výkonom
služby.
(3)
V priamej súvislosti s výkonom služby je tiež činnosť, ktorá napomáha plniť úlohy
policajného zboru. Za takú činnosť sa považuje školenie policajtov organizované služobnými
orgánmi.
§ 82
Cesta do služby a späť
(1)
Cestou do služby a späť sa rozumie cesta z miesta policajtovho bydliska (ubytovania)
do miesta vstupu do objektu policajného zboru alebo na iné miesto určené na plnenie
služobných úloh a cesta späť.
(2)
Cesta z obce policajtovho bydliska (ubytovania) na miesto určené na výkon služby
alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom služobnej cesty, pokiaľ nie
je súčasne obcou jeho pravidelného miesta výkonu služby, sa posudzuje ako potrebný
úkon pred začiatkom služby alebo po jej skončení.
§ 83
Čistý služobný príjem pred vznikom škody
(1)
Čistým služobným príjmom pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou
z povolania sa na účely výpočtu náhrady za stratu na služobnom príjme po dobu neschopnosti
policajta na službu (
§ 86 ods. 1 zákona
) rozumie hrubý mesačný služobný príjem vypočítaný podľa
§ 79 ods. 1
, a to po odpočítaní dane zo mzdy.
(2)
Čistým služobným príjmom pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou
z povolania sa na účely výpočtu náhrady za stratu na služobnom príjme po skončení
neschopnosti policajta na službu (
§ 86 ods. 2 zákona
) rozumie hrubý mesačný služobný príjem vypočítaný podľa
§ 79 ods. 1
, zvýšený o priemer premenlivých príplatkov a odmien podliehajúcich dani zo mzdy vyplatených
policajtovi v kalendárnom roku predchádzajúcom dňu rozhodnej skutočnosti, a to po
odpočítaní dane zo mzdy. Ak policajt vykonával službu po kratšiu dobu, zisťuje sa
priemer premenlivých príplatkov a odmien za celú dobu trvania služobného pomeru.
(3)
U policajta, u ktorého dôjde k prechodnej zmene vo výške čistého služobného príjmu
v dôsledku právoplatne uloženého disciplinárneho trestu, trestu nápravného opatrenia
alebo pozbavenia výkonu služby, je rozhodný čistý služobný príjem pred vznikom škody
dosahovaný pred touto zmenou.
(4)
U policajta, ktorý bol pre ohrozenie chorobou z povolania premiestnený alebo preložený
a u ktorého sa choroba z povolania zistila až po tomto premiestnení alebo preložení,
sa vychádza pri výpočte náhrady za stratu na služobnom príjme zo služobného príjmu,
ktorý mu bol vyplatený naposledy predo dňom premiestnenia alebo preloženia, pokiaľ
je to pre policajta výhodnejšie. To isté platí, ak bola policajtka z dôvodu tehotenstva
alebo materstva premiestnená.
§ 84
Náhrada za stratu na služobnom príjme v súvislosti so služobným úrazom alebo chorobou
z povolania
(1)
Občanovi, ktorého služobný pomer sa skončil a ktorý nepožiadal príslušný štátny orgán
o zabezpečenie zamestnania a nepoberá invalidný dôchodok, náhrada za stratu na služobnom
príjme nepatrí. V prípade, že poberá hmotné zabezpečenie uchádzača o zamestnanie,
považuje sa za zárobok rozhodný pre určenie náhrady za stratu na služobnom príjme
zárobok, z ktorého sa hmotné zabezpečenie určilo. Ak je samostatne zárobkovo činný,
určí sa náhrada podľa výšky očakávaného príjmu rozhodného pre určenie preddavku na
daň z príjmu obyvateľstva. Pokiaľ preddavok nebol určený, určí sa výška náhrady podľa
vymeriavacieho základu rozhodného pre určenie výšky poistného, nemocenského a dôchodkového
zabezpečenia. Vyúčtovanie sa vykonáva na základe daňového priznania.
(2)
Na zníženie alebo zvýšenie zárobku (služobného príjmu) v dôsledku zmeny výšky dane
zo mzdy, ku ktorej došlo z dôvodov, ktoré nesúvisia s následkami služobného úrazu,
prípadne choroby z povolania policajta, sa pri určení výšky náhrady za stratu na služobnom
príjme neprihliada.
(3)
U policajta, ktorý bol v čase služobného úrazu alebo choroby z povolania súčasne
v pracovnom alebo obdobnom pomere, sa pri určení výšky náhrady za stratu na služobnom
príjme vychádza zo služobného príjmu a priemerného zárobku dosahovaného v pracovnom
alebo obdobnom pomere, a to po dobu, po ktorú mohol trvať, a len vtedy, ak zárobkovú
činnosť vykonával so súhlasom služobného orgánu.
(4)
Na účely náhrady za stratu na služobnom príjme sa za zárobok považuje tiež platové
vyrovnanie a príspevok za službu.
§ 85
Náhrada za bolesť
(1)
Ak policajtovi pri služobnom zákroku spôsobila poškodenie na zdraví osoba, ktorej
konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej
výške.
(2)
V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť aj policajtovi, ktorému bolo spôsobené
poškodenie na zdraví pre výkon služby.
§ 86
Náklady spojené s pohrebom
(1)
Nákladmi spojenými s pohrebom sa rozumejú najmä náklady účtované pohrebným ústavom,
cintorínske poplatky, náklady na zriadenie pomníka alebo tabule a úpravu hrobu, cestovné
výdavky a jedna tretina primeraných nákladov na smútočné ošatenie.
(2)
Náhrada nákladov na zriadenie pomníka alebo tabule nesmie presiahnuť sumu 8000 Kčs.
Náklady na smútočné ošatenie a cestovné výdavky sa uhrádzajú len pozostalým uvedeným
v
§ 102 ods. 2 zákona
.
§ 87
Obdobne nebezpečné podmienky
Obdobne nebezpečnými podmienkami sú také podmienky, keď k poškodeniu policajta na
zdraví dôjde pri
a)
práci na montáži rádiových a televíznych zariadení a pri ďalších telekomunikačných
prácach na stožiaroch spojených s rizikom pádu z výšok, vykonávaných v nútených polohách,
bez pracovných plošín, z povrazových rebríkov, visutých sedačiek, v závese na ochrannom
páse a v obmedzenom pracovnom priestore na pracovnej lávke, napospol vo výškach nad
10 m,
b)
vyhľadávacích, záchranných a havarijných prácach pod vodou, pri ktorých je potrebné
používať potápací prístroj so vzduchom stlačeným vo fľaši, kyslíkový prístroj s regeneráciou
vzdušnín alebo iné zariadenia pre prácu pod vodou.
§ 88
Zvlášť nebezpečné podmienky
Zvlášť nebezpečnými podmienkami sú také podmienky, keď k poškodeniu policajta na zdraví
dôjde pri
a)
plnení úloh v bezpečnostných akciách policajného zboru pri použití lietadiel,
b)
služobnom zákroku proti teroristom alebo iným obzvlášť nebezpečným páchateľom a výcviku,
pri ktorom sa policajt na taký zákrok pripravuje,
c)
práci s výbušninami, ak ide o pyrotechnické práce pri likvidácii výbušnín a munície
včítane vojnovej, doprave výbušnín a pri ich delaborácii,
d)
záchranných a havarijných prácach pri živelných pohromách alebo v miestach s vysokým
rizikom úrazu výbuchom, požiarom alebo akútnou otravou,
e)
plnení úloh osobitného stupňa nebezpečnosti, ak ide o službu v zahraničí.
§ 89
Ak policajt následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, ku ktorým došlo
za podmienok uvedených v
§ 86 ods. 4 zákona
a v
§ 87 a 88
, zomrel, patrí pozostalým jednorazové odškodnenie vo vyššej sume, a to manželovi
vo výške 30 000 Kčs a každému dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, takisto
vo výške 30 000 Kčs. Rodičom zomretého sa v odôvodnených prípadoch prizná jednorazové
odškodnenie v úhrnnej výške 15 000 Kčs.
§ 90
Preddavok na náhradu škody
Na náhradu škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania možno poskytnúť
preddavok, a to za predpokladu, že liečenie policajta alebo prerokovanie nárokov na
náhradu škody a určenie jej výšky si vyžiada dlhší čas a zodpovednosť policajného
zboru za vznik škody je nesporná. Preddavok sa poskytuje vo výške primeranej potrebe
poškodeného a predpokladanej výške náhrady škody.
§ 91
Výplata náhrad
(1)
Náhrady poskytované jednorazovo sa vyplácajú do 15 dní odo dňa, keď rozhodnutie o
nich nadobudlo právoplatnosť.
(2)
Náhrada za stratu na služobnom príjme a náhrada nákladov na výživu pozostalých sa
vyplácajú v pravidelných mesačných sumách vo výplatných termínoch a spôsobom určeným
pre výplatu služobného príjmu.
§ 92
Doba trvania služobného pomeru rozhodná pre nárok na odchodné a jeho výšku
(1)
Dobou trvania služobného pomeru rozhodnou pre nárok na odchodné a jeho výšku je doba
služobného pomeru započítateľná do doby rozhodnej pre určenie výšky prídavku za výsluhu
rokov.
(2)
Ak sa do služobného pomeru znova prijal policajt, určí sa pri novom skončení služobného
pomeru výška odchodného podľa celkovej doby trvania služobného pomeru. Ak sa takému
policajtovi prv vyplatilo odchodné, znižuje sa suma nového odchodného o sumu vyplatenú
na odchodnom pri skončení predchádzajúceho služobného pomeru (predchádzajúcich služobných
pomerov). Obdobne sa postupuje, ak vznikol služobný pomer policajta po skončení služobného
pomeru príslušníka Zboru nápravnej výchovy alebo po zániku služobného pomeru vojaka
z povolania (skončenie ďalšej služby, do ktorej bol vojak prijatý). U policajta, ktorý
pred prijatím do služobného pomeru bol vojakom v ďalšej službe a pri skončení tejto
služby mu bolo vyplatené tzv. zvýšené odchodné, sa sumou vyplatenou na odchodnom rozumie
suma mesačného služobného príjmu rozhodného pre určenie výšky zvýšeného odchodného.
§ 93
Rozhodovanie o odchodnom
O nároku na odchodné rozhoduje bez žiadosti oprávneného príslušný služobný orgán.
§ 94
Výplata odchodného
(1)
Odchodné vypláca útvar, ktorý policajtovi naposledy vyplácal služobný príjem alebo
dávky nemocenského zabezpečenia, a to najskôr v prvom pracovnom dni nasledujúcom po
skončení služobného pomeru a najdlhšie do 15 dní odo dňa skončenia služobného pomeru.
(2)
Odchodné sa vypláca v hotovosti do rúk oprávneného príjemcu alebo prevodom na účet
vedený v peňažnom ústave v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.
§ 95
Poskytovanie platového vyrovnania
(1)
Platové vyrovnanie sa poskytuje vo výške rozdielu medzi posledným čistým mesačným
služobným príjmom a čistým mesačným zárobkom dosahovaným v občianskom povolaní alebo
čistým mesačným služobným príjmom dosahovaným v inom služobnom pomere alebo hmotným
zabezpečením uchádzača o zamestnanie. Ak má oprávnený určený kratší pracovný čas alebo
čas služby, než aký zodpovedá dĺžke základného času služby v týždni určeného oprávnenému
posledný mesiac trvania služobného pomeru, určí sa výška platového vyrovnania podľa
posledného čistého mesačného služobného príjmu upraveného pomerne k dĺžke pracovného
času alebo času služby.
(2)
Platové vyrovnanie sa neposkytuje po dobu, po ktorú oprávnený, ktorý je zárobkovo
činný, nepoberal zárobok alebo opakujúce sa dávky nemocenského zabezpečenia. Platové
vyrovnanie sa takisto neposkytuje po dobu, po ktorú oprávnený poberal peňažné dávky
nemocenského zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred skončením služobného pomeru
alebo v ochrannej lehote
9
)
po skončení služobného pomeru alebo po ktorú mu podľa
zákona o zamestnanosti
neprislúchalo hmotné zabezpečenie v dôsledku neplnenia povinností vyplývajúcich pre
uchádzača o zamestnanie z predpisov o zamestnanosti.
10
)
§ 96
Posledný čistý mesačný služobný príjem
Posledným čistým mesačným služobným príjmom pre určenie výšky platového vyrovnania
sa rozumie služobný príjem vypočítaný podľa
§ 79 ods. 1
po zrážke dane zo mzdy.
§ 97
Čistý mesačný zárobok zo zárobkovej činnosti
(1)
Čistým mesačným zárobkom dosahovaným v zárobkovej činnosti sa rozumie úhrn hrubého
zárobku po zrážke príslušnej dane.
(2)
Hrubým zárobkom sa rozumie
a)
u občana v služobnom pomere
1.
služobný príjem alebo slúžne,
2.
zástupné,
3.
osobitné peňažné náležitosti,
4.
hmotné zabezpečenie po dobu štúdia;
b)
u občana v pracovnom alebo obdobnom pomere
1.
hrubá mzda (plat) podľa pracovnoprávnych predpisov, pokiaľ sa zahŕňa do hrubého zárobku,
z ktorého sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely,
11
)
2.
pracovné odmeny, náhrady pracovných odmien a hodnota naturálnych požitkov, ak ide
o člena poľnohospodárskeho družstva,
3.
príjem z vedľajšieho pracovného pomeru
12
)
a príjem za práce vykonávané na základe dohody o pracovnej činnosti,
13
)
4.
ročné odmeny vedúcim pracovníkom, aj keď sa nezahŕňajú do hrubého zárobku, z ktorého
sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely,
5.
náhrady mzdy poskytované za doby, v ktorých sa nevykonávala práca, s výnimkou náhrady
mzdy za nevyčerpanú dovolenku;
c)
u občana samostatne zárobkovo činného
1.
základ dane z príjmu obyvateľstva,
14
)
2.
základ, z ktorého sa vyberá daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti.
15
)
(3)
Hrubým zárobkom sa rozumie tiež
a)
nemocenské, peňažná pomoc v materstve, podpora pri ošetrovaní člena rodiny,
b)
osobitný príspevok baníkom,
16
)
c)
náhrada za stratu na služobnom príjme alebo na zárobku poskytovaná podľa predpisov
o zodpovednosti za škodu na zdraví.
17
)
§ 98
Rozhodovanie o nároku a výplata platového vyrovnania
(1)
Podmienky nároku na platové vyrovnanie posudzuje a o platovom vyrovnaní na žiadosť
oprávneného rozhoduje príslušný služobný orgán. Platové vyrovnanie vypláca v termínoch
a spôsobom ustanoveným pre výplatu dávok dôchodkového zabezpečenia orgán sociálneho
zabezpečenia Federálneho ministerstva vnútra. Žiadosť o platové vyrovnanie podáva
oprávnený na útvare, v ktorom vykonáva alebo vykonával službu.
(2)
Platové vyrovnanie sa vypláca ako preddavok, ktorého výška sa určí na podklade potvrdenia
o predpokladanom čistom mesačnom zárobku, prípadne očakávanom príjme rozhodnom pre
určenie preddavku na daň z príjmu obyvateľstva alebo o výške hmotného zabezpečenia
uchádzača o zamestnanie. Pokiaľ preddavok na daň z príjmu obyvateľstva nebude určený,
určí sa výška preddavku na platové vyrovnanie podľa vymeriavacieho základu rozhodného
pre určenie výšky poistného nemocenského a dôchodkového zabezpečenia. Preddavok sa
vyúčtuje po skončení nároku na platové vyrovnanie podľa skutočného priemerného zárobku;
preplatok je príjemca platového vyrovnania povinný vrátiť.
§ 99
Zánik nároku na platové vyrovnanie
Nárok na platové vyrovnanie zaniká dňom predchádzajúcim dňu priznania dôchodku zo
sociálneho zabezpečenia.
§ 100
Dobou vykonávania služby rozhodnou pre nárok na príspevok za službu a jeho výšku je
doba služby započítateľná podľa predpisov o sociálnom zabezpečení včítane zvýšeného
zápočtu doby služby výkonného letca a výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného
stupňa nebezpečnosti.
18
)
§ 101
Rozhodovanie o nároku a výplata príspevku za službu
(1)
Žiadosť o priznanie príspevku za službu (ďalej len „príspevok“) podáva oprávnený
na útvare, v ktorom vykonáva alebo vykonával službu. O príspevku rozhoduje príslušný
služobný orgán. Príspevok vypláca vo výplatných termínoch a spôsobom určeným pre výplatu
dávok dôchodkového zabezpečenia orgán sociálneho zabezpečenia Federálneho ministerstva
vnútra.
(2)
Príspevok patrí od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni skončenia
služobného pomeru. Ak sa po skončení služobného pomeru oprávnenému vypláca nemocenské
19
)
alebo peňažná pomoc v materstve,
20
)
vypláca sa príspevok odo dňa nasledujúceho po dni zastavenia výplaty týchto dávok.
§ 102
Súbeh nárokov
Pri zastavení výplaty dôchodku zo sociálneho zabezpečenia sa výplata príspevku za
službu obnoví od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol zastavený
dôchodok.
§ 103
Rozhodovanie o nároku a výplata úmrtného
(1)
O úmrtnom rozhoduje bez žiadosti oprávneného príslušný služobný orgán; písomné vyhotovenie
rozhodnutia sa zasiela oprávnenému, prípadne jeho zákonnému zástupcovi.
(2)
Úmrtné vypláca útvar, ktorý policajtovi naposledy vyplácal služobný príjem alebo
dávky nemocenského zabezpečenia, a to do jedného mesiaca po úmrtí policajta. Úmrtné
sa vypláca v hotovosti do rúk oprávneného, prípadne jeho zákonného zástupcu alebo
na účet oprávneného vedený v peňažnom ústave v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.
§ 104
Posledný hrubý a posledný čistý mesačný služobný príjem
(1)
Posledným hrubým mesačným služobným príjmom sa rozumie hrubý mesačný služobný príjem
vypočítaný podľa
§ 79 ods. 1
zvýšený o priemer premenlivých príplatkov a odmien vyplatených policajtovi v kalendárnom
roku predchádzajúcom dňu skončenia služobného pomeru, pokiaľ podliehajú dani zo mzdy.
Ak sa služobný pomer skončí posledným dňom kalendárneho roka, zisťuje sa mesačný priemer
premenlivých príplatkov a odmien z tohto kalendárneho roka.
(2)
U policajta, ktorému v mesiaci, v ktorom sa skončil jeho služobný pomer, služobný
príjem nepatril alebo ktorému patrila iba jeho časť, sa posledným hrubým mesačným
služobným príjmom rozumie služobný príjem, ktorý by mu patril, keby po celý mesiac
vykonával službu vo funkcii, do ktorej bol naposledy ustanovený.
(3)
Posledným čistým mesačným služobným príjmom na určenie výšky platového vyrovnania
sa rozumie služobný príjem ustanovený podľa predchádzajúcich odsekov po odpočítaní
dane zo mzdy.
§ 105
Výpočet výšky dávok a prechod nárokov
Pre výpočet dávok súvisiacich so skončením služobného pomeru, ich zaokrúhľovanie a
prechod nárokov pri úmrtí oprávneného platia obdobne predpisy o sociálnom zabezpečení.
21
)
§ 106
Zrážky z dávok
(1)
Z odchodného možno vykonať bez súhlasu oprávneného zrážku na úhradu pohľadávky s
výnimkou prípadov, pri ktorých nie je prípustné započítanie.
22
)
(2)
Na platové vyrovnanie a príspevok za službu sa vzťahujú predpisy o výkone rozhodnutia
zrážkami zo mzdy.
(3)
Preplatky na dávkach sa môžu zrážať aj bez súhlasu oprávneného z bežne vyplácanej
dávky na základe vykonateľného rozhodnutia bez ďalšieho konania; zrážky možno vykonať
len v rozsahu, ktorý je prípustný pri súdnom výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy pre
neprednostné pohľadávky.
23
)
§ 107
Odpustenie kvalifikačného predpokladu vzdelania
(1)
Policajt, ktorému sa podľa doterajších predpisov odpustilo splnenie kvalifikačného
predpokladu vzdelania určeného pre vykonávanú funkciu, sa ku dňu účinnosti tejto vyhlášky
pre nárok na funkčný plat posudzuje, ako keby kvalifikačný predpoklad vzdelania spĺňal.
(2)
Policajtovi, ktorý bol podľa doterajších predpisov zaradený do funkcie, pre ktorú
nespĺňal kvalifikačný predpoklad vzdelania a nebolo mu jeho splnenie odpustené, patrí
funkčný plat vo výške spodnej hranice príslušného rozpätia funkčného platu.
§ 108
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Podľa tejto vyhlášky sa posudzujú
aj nároky vyplývajúce zo zákona, aj keď vznikli predo dňom jej účinnosti, s tým že
hodnostný plat v mesačnom výmere podľa § 32 patrí od 1. novembra 1991 a diferenčný
príplatok vo výške podľa § 36 a 37 odo dňa účinnosti tejto vyhlášky.